Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32024R1085

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2024/1085 z 13. marca 2024, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa metodiky posudzovania, podľa ktorej príslušné orgány overujú, či inštitúcia spĺňa požiadavky na používanie interných modelov pre trhové riziko

C/2024/1678

Ú. v. EÚ L, 2024/1085, 17.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2024/1085/oj (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2024/1085/oj

European flag

Úradný vestník
Európskej únie

SK

Séria L


2024/1085

17.6.2024

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2024/1085

z 13. marca 2024,

ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa metodiky posudzovania, podľa ktorej príslušné orgány overujú, či inštitúcia spĺňa požiadavky na používanie interných modelov pre trhové riziko

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (1), a najmä na jeho článok 325az ods. 8 prvý pododsek písm. b) a tretí pododsek,

keďže:

(1)

Inštitúcie môžu používať interné modely pre trhové riziko len vtedy, ak spĺňajú požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013. Inštitúcie by mali spĺňať uvedené požiadavky nielen vtedy, keď žiadajú o povolenie používať tieto interné modely, ale aj vtedy, keď tieto modely používajú, a keď žiadajú o podstatné rozšírenia alebo zmeny takýchto interných modelov. Preto je vhodné stanoviť, aby príslušné orgány pri overovaní, či inštitúcie spĺňajú uvedené požiadavky, uplatňovali na každú z uvedených fáz rovnaké kritériá a rovnakú metodiku posudzovania. Z dôvodov efektívnosti a znižovania administratívnej záťaže by sa však od príslušných orgánov nemalo vyžadovať, aby pri posudzovaní spĺňania požiadaviek inštitúciami, ktorým už bolo udelené povolenie používať takéto alternatívne interné modely, opätovne posúdili takéto povolenie. Mali by skôr posudzovať len dodržiavanie tých pravidiel, ktoré sú relevantné z hľadiska rozsahu príslušného posúdenia, a v každom prípade by mali vychádzať zo záverov z predchádzajúcich posúdení.

(2)

V snahe zabezpečiť, aby inštitúcie nepretržite spĺňali požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013, by príslušné orgány mali vyhodnotiť celkovú kvalitu riešení, systémov a prístupov, ktoré inštitúcia uplatňuje, a požadovať neustále zlepšovanie a úpravy so zreteľom na zmenené okolnosti.

(3)

S cieľom zabezpečiť harmonizáciu a porovnateľnosť postupov dohľadu v rôznych jurisdikciách by posúdenie príslušných orgánov týkajúce sa toho, či inštitúcie spĺňajú požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013, malo byť v súlade s normatívnymi technikami posudzovania. Príslušné orgány by však mali byť schopné zohľadniť povahu, veľkosť a zložitosť štruktúry a obchodného modelu inštitúcie, zložitosť alternatívnych interných modelov, povahu finančných produktov, na ktoré sa tieto modely vzťahujú, kvalitu informácií poskytovaných dotknutou inštitúciou a zdroje, ktoré majú k dispozícii. Príslušné orgány by preto pri posudzovaní toho, či inštitúcia spĺňa požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013, mali dostať určitú mieru voľnej úvahy, ktorá im umožní vykonávať dodatočné kontroly a uplatňovať najvhodnejšie metódy na overovanie plnenia konkrétnych požiadaviek. Aby mohli príslušné orgány vykonať toto posúdenie primeraným spôsobom a vzhľadom na širokú škálu finančných produktov dostupných pri obchodných činnostiach treba okrem toho stanoviť kategórie finančných produktov so zvyšujúcou sa úrovňou zložitosti, na ktorých by príslušné orgány mali zakladať svoje posúdenie.

(4)

S cieľom zabezpečiť dostatočnú úroveň interných poznatkov o alternatívnom internom modeli vrátane externe zabezpečovaných operácií treba stanoviť, že napriek akémukoľvek externému zabezpečovaniu niektorých rizikových nástrojov, systémov IT a riešení riadenia rizík má všetky kľúčové úlohy, činnosti alebo funkcie súvisiace s interným modelom vykonávať útvar kontroly rizika uvedený v článku 325bi ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Z rovnakých dôvodov by sa v uvedených pravidlách malo takisto vyžadovať, aby útvar kontroly rizika zaviedol primerané kontroly a vykonal testy kvality a validačné testy akéhokoľvek externe zabezpečovaného riešenia, aby bola vo všetkých prípadoch k týmto kontrolám a testom k dispozícii úplná dokumentácia a aby príslušné orgány posudzovali všetky nástroje a riešenia v oblasti IT získané od dodávateľov, ktorí sú tretími stranami, podobným spôsobom ako v prípadoch, keď boli plne vyvinuté prostredníctvom interných procesov.

(5)

Riadiace a prevádzkové aspekty zohrávajú ústrednú úlohu pri riadnom fungovaní alternatívneho interného modelu. Metodika na overenie toho, či inštitúcia spĺňa požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 (ďalej len „metodika posudzovania“), by preto mala komplexne posudzovať tie riadiace a prevádzkové aspekty vrátane zriadenia trading desku, úlohy vrcholového manažmentu a riadiaceho orgánu, útvaru kontroly rizika a nezávislého preskúmania samotného alternatívneho interného modelu.

(6)

V metodike posudzovania týkajúcej sa riadiacich aspektov by sa malo zohľadniť, že určité inštitúcie, ktoré žiadajú o povolenie používať alternatívny prístup interného modelu, dostali už pred zmenou nariadenia (EÚ) č. 575/2013 nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 (2) súhlas na používanie interného modelu na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko. Preto treba stanoviť pravidlá posudzovania, ktoré sú podobné pravidlám stanoveným v minulosti pre tie aspekty a ktoré neboli zmenené nariadením (EÚ) 2019/876, a zaviesť nové pravidlá, ktoré sa vzťahujú na nové ustanovenia zavedené uvedeným nariadením vrátane požiadaviek na trading desk stanovených v článku 104b nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(7)

Aby mohli príslušné orgány posúdiť súlad s požiadavkami na validáciu a preskúmanie alternatívnych interných modelov, inštitúcie by mali vykonávať internú validáciu modelu aspoň raz ročne. Zatiaľ čo počiatočná validácia by sa mala vzťahovať na všetky metodiky uplatňované v rámci interného modelu, vzhľadom na obmedzenia týkajúce sa zamestnancov a zdrojov je vhodné stanoviť, že ročná validácia sa zameriava aspoň na hlavné problémy zistené buď v rámci predchádzajúcich interných validácií, alebo v rámci predchádzajúcich preskúmaní interného auditu, ako aj na akékoľvek zmeny alebo nové metodiky zavedené v alternatívnom internom modeli.

(8)

Obchodné činnosti a finančné trhy sa neustále vyvíjajú rýchlym tempom. Aby mohli príslušné orgány zohľadniť tieto vlastnosti pri posudzovaní toho, či inštitúcie spĺňajú požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013, metodika posudzovania by mala obsahovať kvalitatívne a procesné normy, pokiaľ ide o formálne schválenie nových finančných nástrojov a produktov inštitúciou a ich zavedenie v oblasti obchodovania. Normy pre politiku formálneho schvaľovania nových produktov sú potrebné na zabezpečenie toho, aby zavádzanie nových finančných nástrojov a produktov, ktoré môžu predstavovať dodatočné faktory rizika alebo vyžadovať metodické zmeny interných modelov merania rizika, bolo plne zlučiteľné s komplexnou kontrolou a validáciou.

(9)

Kvalita údajov a presnosť odhadu rizika a výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko do veľkej miery závisia od spoľahlivosti systémov IT používaných na uvedený účel. Kontinuitu a konzistentnosť postupov riadenia rizík a výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko zároveň možno zabezpečiť len vtedy, ak sú systémy IT bezpečné, chránené a spoľahlivé a infraštruktúra IT je dostatočne stabilná. Preto treba, aby príslušné orgány pri posudzovaní interných modelov trhového rizika kontrolovali aj spoľahlivosť IT systémov inštitúcie a stabilitu IT infraštruktúry používaných pri interných modeloch.

(10)

Jednou z noviniek nového rámca trhového rizika stanoveného v tretej časti hlave IV kapitole 1b nariadenia (EÚ) č. 575/2013 je určovanie požiadaviek na vlastné zdroje na základe mier predpokladaného schodku. Treba zabezpečiť, aby inštitúcie aktívne monitorovali presnosť týchto údajov. Preto je vhodné od inštitúcií vyžadovať, aby priamo spätne testovali svoje miery predpokladaného schodku ako súčasť programu interného spätného testovania požadovaného v článku 325bj nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Keďže medzi účastníkmi trhu ešte neexistuje etablovaná metodika spätného testovania miery predpokladaného schodku, nemala by sa predpisovať žiadna osobitná metodika a inštitúcie by mali mať možnosť zohľadniť vývoj nových techník a najlepších postupov v tejto súvislosti v súlade s kvalitatívnymi požiadavkami stanovenými v článku 325bi uvedeného nariadenia.

(11)

Interné modely merania rizika sa môžu považovať za vykonávané jednotne, ako sa uvádza v článku 325bi ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, len ak sú splnené všetky regulačné požiadavky. Okrem toho sa do práva Únie transponovalo niekoľko základných prvkov bazilejských reforiem v oblasti trhového rizika prostredníctvom delegovaných aktov, okrem iného prostredníctvom delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2022/2058 (3), delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2022/2059 (4), delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2022/2060 (5), delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2023/1577 (6), delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2023/1578 (7) a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2024/397 (8). Z toho vyplýva, že príslušné orgány by mali zvážiť, či inštitúcie spĺňajú požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013, a mali by pritom brať do úvahy uvedené delegované nariadenia. V záujme zabezpečenia komplexného posúdenia súladu interných modelov trhového rizika treba presne stanoviť techniky pre príslušné orgány na posudzovanie toho, či inštitúcie dodržiavajú aspekty, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 575/2013, ako aj uvedené delegované nariadenia. Preto by príslušné orgány mali preskúmať osobitnú dokumentáciu, ktorú sú inštitúcie povinné predložiť.

(12)

Spätné testovanie a požiadavky na pridelenie ziskov a strát predstavujú pevný základ pre kritické monitorovanie výkonnosti interného modelu merania rizika. Preto treba stanoviť pravidlá posudzovania s cieľom zvážiť výsledky týchto testov. V súvislosti so spätným testovaním by sa malo zabezpečiť, aby sa prekročenia kriticky analyzovali s cieľom identifikovať potenciálne nedostatky modelu a aby inštitúcie monitorovali, či zmeny v hodnotách portfólií vychádzajú z modelovateľných alebo nemodelovateľných faktorov rizika. Okrem toho by príslušné orgány vzhľadom na výsledky testu pridelenia ziskov a strát mali posúdiť presnosť funkcií stanovovania cien, ktoré inštitúcia používa, keďže ich presnosť je nevyhnutná pre spoľahlivý výpočet požiadaviek na vlastné zdroje.

(13)

V záujme zabezpečenia konzistentného uplatňovania požiadaviek stanovených v článku 325bh nariadenia (EÚ) č. 575/2013 treba tieto požiadavky bližšie určiť. To, či inštitúcie spĺňajú uvedené požiadavky, by sa malo posudzovať na základe kategórií hlavných faktorov rizika uvedených v tabuľke 2 článku 325bd nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Preto treba pre každú z týchto kategórií stanoviť, ako majú príslušné orgány posúdiť, či je bázické riziko zachytené a či je úprava kriviek a povrchov v internom modeli merania rizika správna.

(14)

Vzhľadom na rýchlo sa meniacu a vyvíjajúcu sa povahu finančných trhov vedú nespoľahlivé, nepresné, neúplné alebo zastarané údaje k chybám v odhade rizika a vo výpočte požiadaviek na vlastné zdroje, a to aj v modeloch trhového rizika. V kontexte procesov riadenia rizík inštitúcie môžu takéto chybné údaje viesť aj k zlým rozhodnutiam v oblasti riadenia. V záujme zabezpečenia spoľahlivosti a vysokej kvality údajov a ich riadneho používania v interných procesoch a procesoch výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje by teda spôsob zberu a uchovávania údajov a postupy pri takomto zbere a uchovávaní mali byť riadne zdokumentované vrátane úplného opisu vlastností, kontrol kvality, automatických filtrov a osobitných zdrojov denných údajov. Príslušné orgány by preto pri posudzovaní interných modelov trhového rizika mali venovať osobitnú pozornosť kvalite a spoľahlivosti údajov používaných na účely modelovania a procesom uplatňovaným na zabezpečenie zachovania takejto kvality a spoľahlivosti.

(15)

S cieľom zabezpečiť bezchybný výpočet požiadaviek na vlastné zdroje by príslušné orgány pri posudzovaní celkovej kvality údajov mali posúdiť, či je prístup inštitúcie k proxy časovým radom správny. Metodikou posudzovania by sa preto malo overiť, či sú splnené požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013, ktorými sa riadi používanie proxy údajov. Pravidlá stanovené v uvedenej metodike posudzovania by sa v relevantných prípadoch mali líšiť v závislosti od toho, či časové rady, pre ktoré sa použil proxy údaj, súvisia s faktorom rizika, ktorý úspešne prešiel posúdením modelovateľnosti, alebo s faktorom rizika, ktorý ním neprešiel.

(16)

V súvislosti s interným modelom rizika zlyhania, a najmä s článkami 325bn, 325bo, 325bp nariadenia (EÚ) č. 575/2013, treba, aby sa metodikou posudzovania zabezpečilo, aby tieto modely rizika viedli k presným výsledkom. Pravidlá stanovené v metodike posudzovania by sa preto mali vzťahovať na všetky aspekty ovplyvňujúce výsledok týchto modelov vrátane rozsahu pozícií zachytených v týchto modeloch, odhadov pravdepodobností zlyhania a straty v prípade zlyhania, výberu faktorov systémového rizika na simuláciu zlyhania emitentov a všetkých predpokladov modelovania vypracovaných inštitúciou vrátane akéhokoľvek predpokladu týkajúceho sa simulácie zlyhania viacerých emitentov.

(17)

Riziká vyplývajúce zo zmeny klímy a rozsiahlejšie environmentálne problémy menia obraz o rizikách vo finančnom sektore a očakáva sa, že sa stanú ešte význačnejšími. Vzhľadom na dôležitosť uvedených faktorov rizika by príslušné orgány mali overiť, či inštitúcie zohľadňujú tieto faktory rizika vo svojich programoch stresového testovania uvedených v článku 325bi ods. 1 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 575/2013. V tomto kontexte už inštitúcie podnikli kroky na zahrnutie environmentálnych rizík do svojich programov stresového testovania. V záujme zabezpečenia, aby inštitúcie mali dostatok času na úplné zohľadnenie týchto rizík vo svojich programoch stresového testovania, by však príslušné orgány mali posúdiť, či inštitúcie spĺňajú všetky požiadavky týkajúce sa zmeny klímy a širších environmentálnych aspektov až od 1. januára 2025. Vzhľadom na zložitosť vykonávania priameho spätného testovania predpokladaného schodku by sa inštitúciám malo takisto poskytnúť dodatočné obdobie pred tým, než príslušné orgány posúdia ich súlad v tejto oblasti. Súvisiaci dátum začatia uplatňovania posúdenia by sa preto mal stanoviť na 1. januára 2026.

(18)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktorý Komisii predložil Európsky orgán pre bankovníctvo.

(19)

Európsky orgán pre bankovníctvo uskutočnil otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov, z ktorého vychádza toto nariadenie, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (9),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Štruktúra posudzovania

1.   Pri overovaní toho, či inštitúcia spĺňa požiadavky stanovené v článkoch 325bh, 325bi, 325bn, 325bo a 325bp nariadenia (EÚ) č. 575/2013, príslušné orgány posudzujú:

a)

riadiace aspekty v súlade s kapitolou 2 tohto nariadenia;

b)

aspekty týkajúce sa interného modelu merania rizika používaného na výpočet miery predpokladaného schodku a miery rizika v rámci stresového scenára v súlade s kapitolou 3 tohto nariadenia;

c)

aspekty týkajúce sa interného modelu rizika zlyhania používaného na výpočet dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania v súlade s kapitolou 4 tohto nariadenia.

Na účely prvého pododseku príslušné orgány uplatňujú zásady týkajúce sa proporcionality v súlade s článkom 2, kvality dokumentácie v súlade s článkom 3 a dohody o externom zabezpečovaní činností v súlade s článkom 4.

2.   Príslušný orgán, ktorý v rámci posúdenia vykonaného v súlade s týmto nariadením identifikuje závažné nedostatky v internom modeli merania rizika vo vzťahu k niektorým triedam produktov v danom trading desku, alebo ktorý nemôže potvrdiť, že tento model má overené záznamy o dostatočnej presnosti pri meraní rizík zodpovedajúcich týmto triedam produktov, môže buď:

a)

od inštitúcie požadovať, aby z daného trading desku odstránila pozície zodpovedajúce týmto triedam produktov; alebo

b)

odmietnuť udeliť povolenie na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje v súlade s prístupom interného modelu pre daný trading desk.

3.   Príslušný orgán, ktorý dospeje k záveru, že triedy produktov v danom trading desku sú evidované zrkadlovo s triedami produktov iného subjektu skupiny, ktorý nepatrí do rozsahu pôsobnosti najvyššej úrovne konsolidácie v rámci Únie, a že takéto zrkadlové evidovanie bráni príslušnému orgánu posúdiť, či interný model merania rizika sa preukázateľne vyznačuje dostatočnou presnosťou pri meraní rizík zodpovedajúcich týmto triedam produktov, môže buď:

a)

od inštitúcie požadovať, aby z daného trading desku odstránila pozície zodpovedajúce týmto triedam produktov, alebo

b)

odmietnuť udeliť povolenie na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje v súlade s prístupom interného modelu pre daný trading desk.

4.   Ak sa trhové riziko pozícií zodpovedajúcich niektorým triedam produktov prevedie na iný subjekt skupiny, ktorý nepatrí do rozsahu najvyššej úrovne konsolidácie v rámci Únie, a ak sa účinky takéhoto prevodu de facto podobajú účinkom zrkadlovo evidovaných pozícií, príslušný orgán môže uplatniť odsek 3.

Článok 2

Proporcionalita – kategórie produktov a zložitosť modelov

Príslušné orgány uplatňujú metodiku posudzovania stanovenú v tomto nariadení spôsobom, ktorý je primeraný veľkosti a zložitosti obchodných činností zahrnutých v internom modeli, a to na základe nasledujúcich kategórií finančných nástrojov vo vzostupnom poradí zložitosti:

a)

jednoduché nástroje bez opcionality;

b)

nástroje iné než tie, ktoré sú uvedené v písmene a), bez prvkov viazaných na vývoj ceny, na jedinom podkladovom aktíve vrátane indexov s nepretržitým vyplácaním v rovnakej mene ako podkladové aktívum;

c)

nástroje s charakteristikami závislými od cesty, nástroje na viacerých podkladových aktívach, nástroje s výplatami v menách, ktoré sa líšia od podkladového aktíva, a akékoľvek iné nástroje, ktoré nie sú uvedené v písmenách a) alebo b).

Článok 3

Kvalita a overiteľnosť dokumentácie

Príslušné orgány overujú, či dokumentácia, ktorú inštitúcia predkladá na podporu svojej žiadosti o povolenie na používanie interného modelu na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko, je dostatočne kvalitná a dostatočne podrobná a presná na to, aby ju mohli preskúmať kvalifikované tretie strany.

Príslušné orgány overujú najmä to, či:

a)

sa príslušná dokumentácia schvaľuje na príslušnej úrovni riadenia inštitúcie s dostatočnou právomocou delegovanou riadiacim orgánom na účely interných modelov;

b)

inštitúcia zaviedla politiky, ktorými sa zabezpečujú vysoké štandardy kvality pre internú dokumentáciu vrátane vnútornej zodpovednosti s cieľom zabezpečiť, aby príslušná dokumentácia bola úplná, konzistentná, presná, aktualizovaná, schválená v súlade s písmenom a) a zabezpečená;

c)

sa v dokumentácii stanovenej v politikách uvedených v písmene b) stanovuje identifikácia typu dokumentu, autor, posudzovateľ, schvaľujúci pracovník, vlastník, dátum vypracovania a schválenia, číslo verzie a história zmien;

d)

inštitúcia presne a dôsledne dokumentuje politiky, postupy a metodiky, ktoré uplatňuje podľa tohto nariadenia;

e)

je príslušná dokumentácia dostatočne podrobná na to, aby umožnila kvalifikovaným tretím stranám pochopiť všetky aspekty interného modelu merania rizika.

Článok 4

Externé zabezpečovanie činností

1.   Príslušné orgány overujú, či externé zabezpečovanie akýchkoľvek úloh, činností alebo funkcií súvisiacich s vypracúvaním, prevzatím a validáciou interných modelov inštitúciou nebráni ani neprekáža uplatňovaniu metodiky posudzovania stanovenej v tomto nariadení.

2.   Na účely odseku 1 príslušné orgány overujú, či:

a)

sa úlohy a povinnosti vyhradené pre útvar kontroly rizika nezabezpečujú externe;

b)

sa vrcholový manažment a riadiaci orgán aktívne podieľajú na dohľade nad akýmikoľvek úlohami, ktoré inštitúcia zabezpečuje externe, a na nadobúdaní akýchkoľvek riešení, pokiaľ ide o nástroje na riadenie rizík v oblasti IT, od tretích strán;

c)

má samotná inštitúcia dostatočné znalosti o akýchkoľvek externe zabezpečovaných úlohách, činnostiach alebo funkciách a o štruktúre akýchkoľvek údajov a metodík získaných od tretej strany a dokáže overiť kvalitu práce vykonávanej treťou stranou, ktorá externe zabezpečuje jej úlohy, ako aj výsledky tejto práce;

d)

interný audit ani priebežné monitorovanie inštitúciou v prípade akýchkoľvek externe zabezpečovaných úloh, činností a funkcií nie sú takýmto externým zabezpečovaním obmedzované alebo brzdené;

e)

sa príslušným orgánom poskytuje úplný prístup ku všetkým relevantným informáciám.

3.   Príslušné orgány overujú, či tretie strany zapojené do vývoja metodík posudzovania trhového rizika používaných inštitúciou nie sú zapojené do počiatočnej alebo priebežnej internej validácie modelu inštitúciou.

4.   Príslušné orgány preskúmavajú na účely odsekov 1, 2 a 3 dohodu o externom zabezpečovaní činností medzi inštitúciou a treťou stranou. Príslušné orgány môžu v prípade potreby takisto:

a)

vypočúvať alebo požadovať predloženie písomných vyhlásení od ktoréhokoľvek z týchto subjektov:

i)

zamestnancov a vrcholového manažmentu inštitúcie;

ii)

riadiaceho orgánu inštitúcie;

iii)

tretej strany, ktorá externe zabezpečuje úlohu, činnosť alebo funkciu;

b)

preskúmať iné relevantné dokumenty inštitúcie alebo tretej strany.

KAPITOLA 2

POSUDZOVANIE KVALITATÍVNYCH POŽIADAVIEK

Článok 5

Prehľad posudzovania kvalitatívnych požiadaviek

Pri posudzovaní toho, či inštitúcia spĺňa kvalitatívne požiadavky stanovené v článku 325bi nariadenia (EÚ) č. 575/2013, príslušné orgány:

a)

overujú, či má inštitúcia jasnú organizačnú štruktúru na správu a riadenie modelu trhového rizika vrátane dobre vymedzených, transparentných a primeraných línií zodpovednosti;

b)

overujú, či je rozhodovací proces inštitúcie týkajúci sa všetkých aspektov interných modelov trhového rizika jasne stanovený v internej dokumentácii inštitúcie;

c)

v súlade s článkom 6 overujú:

i)

vhodnosť zloženia vrcholového manažmentu a riadiaceho orgánu;

ii)

úlohu vrcholového manažmentu a riadiaceho orgánu;

d)

v súlade s článkom 7 overujú, či je zriadenie trading desku, pre ktorý sa inštitúcia nachádza v procese udelenia povolenia alebo pre ktorý už získala povolenie, primerané;

e)

v súlade s článkom 8 posudzujú interné riadenie a dohľad inštitúcie vo vzťahu k útvaru kontroly rizika;

f)

v súlade s článkom 9 posudzujú, či je interná politika vhodná na zavedenie nových produktov;

g)

v súlade s článkom 10 overujú, či sa interný model preskúmava nezávisle;

h)

posudzujú:

i)

vhodnosť procesu internej validácie a jeho výsledku v súlade s článkom 11;

ii)

rozsah validácie a jej úplnosť v súlade s článkom 12;

i)

v súlade s článkom 13 posudzujú vhodnosť interného pravidelného podávania správ;

j)

posudzujú:

i)

vhodnosť pozičných limitov v súlade s článkom 14;

ii)

vhodnosť postupu aktualizácie týchto limitov v súlade s článkom 15;

iii)

vhodnosť postupu v prípade porušenia týchto limitov v súlade s článkom 16;

k)

posudzujú:

i)

vhodnosť programov stresového testovania v súlade s článkom 17;

ii)

vhodnosť scenárov reverzného stresového testovania a scenárov ad hoc stresového testovania v súlade s článkom 18;

l)

v súlade s článkom 19 posudzujú vhodnosť IT systémov;

m)

v súlade s článkom 20 overujú, či interný model merania rizika vrátane akéhokoľvek modelu stanovovania cien sa preukázateľne vyznačuje dostatočnou presnosťou pri meraní rizík a či sa výrazne nelíši od modelov, ktoré inštitúcia používa na interné riadenie rizika.

Na účely písmena a) príslušné orgány zohľadňujú povahu a veľkosť inštitúcie, ako aj rozsah a zložitosť jej činností.

Článok 6

Posúdenie vhodnosti zloženia a úlohy riadiaceho orgánu a vrcholového manažmentu

1.   Pri posudzovaní vhodnosti zloženia a úlohy vrcholového manažmentu a riadiaceho orgánu, ako sa uvádza v článku 325bi ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, príslušné orgány:

a)

overujú, či inštitúcia vo svojej dokumentácii systému riadenia rizík opisuje:

i)

zloženie, úlohy a povinnosti riadiaceho orgánu a vrcholového manažmentu;

ii)

úlohy a povinnosti každého člena riadiaceho orgánu a vrcholového manažmentu;

b)

overujú, či vrcholový manažment tvoria členovia, ktorí predstavujú najvyššie hierarchické úrovne pod riadiacim orgánom, a či má vymedzenú zodpovednosť za riadne fungovanie interného modelu pre trhové riziko;

c)

overujú, či je zloženie každej štruktúry vnútorných výborov zriadených riadiacim orgánom na podporu jeho rozhodovania vhodné, ako sa vyžaduje v odseku 2;

d)

overujú, či je úloha vrcholového manažmentu vhodná, ako sa vyžaduje v odseku 3;

e)

overujú, či je úloha riadiaceho orgánu a výborov tvoriacich štruktúru vnútorných výborov uvedenú v písmene c) vhodná, ako sa vyžaduje v odseku 4.

Ak riadiaci orgán inštitúcie deleguje niektorú zo svojich úloh na vnútorný výbor, príslušné orgány v súvislosti s týmito delegovanými úlohami vykonajú posudzovanie požadované týmto nariadením na úrovni vnútorného výboru určeného riadiacim orgánom.

2.   Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. c) príslušné orgány overujú, či:

a)

riadiaci orgán jasne stanovil mandát, hierarchiu, jasne vymedzený spôsob predkladania správ, stálych členov, frekvenciu zasadnutí a úrovne zodpovednosti pre každý výbor štruktúry vnútorných výborov;

b)

v štruktúre vnútorných výborov existuje výbor, ktorý posudzuje každý nový produkt, navrhuje tieto produkty vrcholovému manažmentu na schválenie a monitoruje tieto produkty, a či je v takomto výbore zastúpený útvar kontroly rizika a akákoľvek iná funkcia inštitúcie, ktorá je ovplyvnená zavedením nového produktu;

c)

správa a riadenie, o ktoré sa opiera štruktúra vnútorných výborov, umožňuje účinnú a včasnú kontrolu všetkých interných pozičných limitov uvedených v článku 325bi ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

d)

správa a riadenie, o ktoré sa opiera štruktúra interných výborov, zabezpečuje aktívne zapojenie riadiaceho orgánu do procesu kontroly rizika, ako sa vyžaduje v článku 325bi ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

e)

inštitúcia v rámci internej dokumentácie zdokumentovala všetky aspekty uvedené v písmene a).

3.   Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. d) príslušné orgány overujú, či:

a)

vrcholový manažment inštitúcie prijíma primerané nápravné opatrenia, ak nedostatky interného modelu merania rizika alebo interného modelu rizika zlyhania zistí ktorýkoľvek z týchto subjektov:

i)

útvar kontroly rizika;

ii)

kvalifikované strany poverené validáciou interného modelu („validačná funkcia“);

iii)

funkcia interného auditu;

iv)

akákoľvek iná kontrolná funkcia inštitúcie;

b)

je vrcholový manažment inštitúcie informovaný o odporúčaniach interného auditu, útvaru kontroly rizika, validačnej funkcie v súvislosti s interným modelom merania rizika alebo interným modelom rizika zlyhania a podľa nich aj koná;

c)

vrcholový manažment inštitúcie dokáže zabezpečovať celkovú kvalitu správy a riadenia oceňovania pozícií inštitúcie zahrnutých do interného modelu merania rizika alebo interného modelu rizika zlyhania.

4.   Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. e) príslušné orgány overujú, či riadiaci orgán:

a)

na základe návrhu útvaru kontroly rizika schvaľuje všetky príslušné politiky a postupy týkajúce sa vykonávania interného modelu vrátane vhodnej organizačnej štruktúry s cieľom zabezpečiť, aby sa interný model uplatňoval dôsledne;

b)

na základe návrhu útvaru kontroly rizika a po náležitom zvážení záverov a odporúčaní vyplývajúcich z procesu validácie schvaľuje metodiky posudzovania trhového rizika uplatňované v rámci interného modelu;

c)

na základe posúdenia útvaru kontroly rizika a po náležitom zvážení záverov a odporúčaní vyplývajúcich z procesu validácie schvaľuje všetky nové produkty;

d)

na základe návrhu útvaru kontroly rizika schvaľuje a aktualizuje interné pozičné limity;

e)

na základe návrhu útvaru kontroly rizika, ktorým sa stanovuje a posudzuje prijateľná úroveň rizika, schvaľuje prijateľnú úroveň rizika, alokáciu interného kapitálu a rozpočet trading desku;

f)

prijíma schvaľovací postup v prípade porušovania interných pozičných limitov;

g)

schvaľuje alebo požaduje nápravné opatrenia v súvislosti s porušovaním interných pozičných limitov, ktoré signalizoval útvar kontroly rizika v súlade s článkom 16 ods. 1 písm. b);

h)

na základe návrhu útvaru kontroly rizika:

i)

schvaľuje program stresového testovania;

ii)

diskutuje o výsledkoch stresových testov;

iii)

posudzuje možné kroky a v prípade potreby prijíma nápravné opatrenia.

Článok 7

Posudzovanie toho, či trading desky dodržiavajú článok 104b nariadenia (EÚ) č. 575/2013

Pri posudzovaní toho, či trading desky dodržiavajú článok 104b nariadenia (EÚ) č. 575/2013, príslušné orgány:

a)

preskúmavajú obchodnú stratégiu uvedenú v článku 104b uvedeného nariadenia, ako je zdokumentovaná v interných politikách inštitúcie podľa článku 325bi ods. 1 písm. e) uvedeného nariadenia, a overujú, či:

i)

vnútorné politiky jasne opisujú ekonomické odôvodnenie obchodnej stratégie vrátane jej hlavných činností, stratégií obchodovania a hedžingových stratégií;

ii)

interné politiky opisujú vlastnosti finančných nástrojov a komodít, s ktorými trading desk obchoduje, a či obsahujú pravidelne aktualizovaný a vyčerpávajúci zoznam týchto finančných nástrojov a komodít;

iii)

inštitúcia vo svojich interných politikách zdôrazňuje nástroje, s ktorými sa najčastejšie obchoduje a ktoré najviac prispievajú k prijateľnej úrovni rizika pre trading desk;

iv)

interné politiky opisujú typy faktorov rizika späté s finančnými nástrojmi a komoditami uvedenými v bode ii);

v)

interné politiky zrozumiteľne opisujú, ako sa hedžujú nástroje a komodity uvedené v bode ii), aké sú očakávané sklzy a nesúlady hedžingov a aké je očakávané obdobie držby pozícií v trading desku;

vi)

sú obchodné stratégie trading desku presne vymedzené, ako sa vyžaduje v článku 104b ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a to na základe:

1.

určenia hlavných charakteristík trading deskov z hľadiska obchodnej stratégie vrátane primárnych činností, stratégií obchodovania a hedžingových stratégií;

2.

overenia toho, či sa hlavné charakteristiky uvedené v bode 1 významne líšia od jedného trading desku k druhému;

b)

overujú, či sú transakcie medzi trading deskmi konzistentné s obchodnými stratégiami týchto trading deskov a či sa tieto transakcie nevykonávajú s cieľom:

i)

znížiť požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko;

ii)

spĺňať požiadavky na pridelenie ziskov a strát;

iii)

spĺňať požiadavky na spätné testovanie;

c)

preskúmavajú organizačnú štruktúru uvedenú v článku 104b ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a ročný obchodný plán uvedený v článku 104b ods. 2 písm. e) uvedeného nariadenia, ako je zdokumentované v interných politikách inštitúcie podľa článku 325bi ods. 1 písm. e) uvedeného nariadenia;

d)

overujú, či inštitúcia pri každom trading desku identifikovala jedného alebo dvoch hlavných obchodníkov a či v prípade, že boli vymenovaní dvaja hlavní obchodníci, majú buď úlohy, povinnosti a právomoci, ktoré sú jasne oddelené, alebo má jeden z nich konečný dohľad nad druhým;

e)

preskúmavajú správy uvedené v článku 104b ods. 2 písm. d) a f) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a overujú, či sú splnené všetky aspekty uvedené v uvedených písmenách;

f)

overujú, či inštitúcia riadne dokumentuje a odôvodňuje prípady, keď je obchodník priradený k viac ako jednému trading desku, ako sa uvádza v článku 104b ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a na tento účel:

i)

preskúmavajú povinnosti tohto obchodníka v súvislosti s trading deskmi, ku ktorým bol priradený;

ii)

overujú, či úlohy, ktoré vykonáva obchodník v jednom trading desku podľa obchodnej stratégie tohto desku, nie sú v rozpore s úlohami, ktoré obchodník vykonáva pre ostatné trading desky, ani s nimi nevzniká žiadny konflikt;

g)

overujú, či odôvodnenie zahrnutia trading desku do rozsahu pôsobnosti alternatívneho prístupu interného modelu spĺňa všetky tieto podmienky:

i)

odôvodnenie je zdokumentované vo vnútorných politikách, ako sa vyžaduje v článku 325bi ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

ii)

odôvodnením sa zabezpečuje konzistentnosť prístupu používaného na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko medzi trading deskmi, ktoré spravujú podobné pozície;

iii)

odôvodnenie súvisí s obchodnou stratégiou trading desku uvedenou v článku 104b ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

h)

overujú, či má obchodná stratégia za následok, že aspoň 10 % požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko sa vypočítava v súlade s prístupom interného modelu.

Na účely písmena a) bodu i) príslušné orgány overujú, či sa v obchodnej stratégii presne stanovuje, koľko obchodných činností je zameraných na zákazníkov, a či má obchodná stratégia za následok vznik a štruktúrovanie obchodu alebo vykonávanie služieb, alebo oboje.

Na účely písmena b) môžu príslušné orgány v prípade potreby požadovať, aby inštitúcia poskytla vzorku transakcií medzi trading deskmi, a to aj medzi trading deskmi, pri ktorých inštitúcia vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pomocou prístupu interného modelu, a trading deskmi, pri ktorých inštitúcia používa štandardizovaný prístup.

Článok 8

Posudzovanie interného riadenia a dohľadu inštitúcie vo vzťahu k útvaru kontroly rizika

1.   Pri posudzovaní interného riadenia a dohľadu inštitúcie vo vzťahu k útvaru kontroly rizika podľa článku 325bi ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 príslušné orgány overujú, či útvar kontroly rizika:

a)

je úplne oddelený a nezávislý od zamestnancov a riadiacich funkcií zodpovedných za obchodné oblasti;

b)

je riadne zastúpený v rozhodovacích orgánoch inštitúcie a je zapojený do rozhodovacieho procesu, ak je na programe ktorákoľvek z týchto otázok:

i)

schvaľovanie nových metodík posudzovania trhového rizika a akýchkoľvek zmien existujúcich metodík;

ii)

schvaľovanie zriadenia trading desku;

iii)

schvaľovanie alebo aktualizácia správ a súpisov v pôsobnosti útvaru kontroly rizika;

iv)

stanovovanie prijateľnej úrovne rizika;

v)

stanovovanie a pravidelná aktualizácia štruktúry interných limitov;

vi)

schvaľovanie porušovania limitov;

vii)

schvaľovanie nových produktov alebo nových obchodných línií;

viii)

schvaľovanie modelov stanovovania cien používaných na účely rizika;

ix)

schvaľovanie programov stresového testovania;

x)

schvaľovanie systémov infraštruktúry IT súvisiacich s nástrojmi riadenia rizík;

c)

je vhodný, primeraný veľkosti inštitúcie a rizikám podnikania a má zdroje potrebné na účinné vykonávanie svojich úloh;

d)

má dostatočne skúsených, kvalifikovaných a vyškolených zamestnancov na vykonávanie všetkých relevantných činností pre účinné riadenie rizík interného modelu a na monitorovanie činností iných, najmä obchodných, útvarov a na vznášanie námietok proti činnostiam takýchto útvarov;

e)

zodpovedá za výsledok výpočtov založených na internom modeli merania rizika a internom modeli rizika zlyhania.

2.   Na účely odseku 1 písm. a) príslušné orgány overujú, či:

a)

sa útvar kontroly rizika skladá z jednej alebo viacerých samostatných organizačných štruktúr v organizačnej štruktúre inštitúcie;

b)

sú vedúci útvaru alebo útvarov kontroly rizika vrcholovými manažérmi inštitúcie;

c)

zamestnanci a vrcholový manažment zodpovední za útvar kontroly rizika nie sú zodpovední za žiadne obchodné činnosti;

d)

vrcholoví manažéri útvaru kontroly rizika a osoby, ktoré sú zodpovedné za obchodné oblasti, majú rôzne spôsoby predkladania správ riadiacemu orgánu inštitúcie;

e)

pohyblivá zložka odmeňovania zamestnancov a vrcholového manažmentu zodpovedných za útvar kontroly rizika nie je naviazaná na plnenie úloh súvisiacich s obchodnými oblasťami, nad ktorými vykonávajú dohľad, spôsobom, ktorý bráni alebo prekáža ich nezávislosti.

3.   Na účely odseku 1 písm. b) príslušné orgány zohľadňujú:

a)

zdokumentované stanovisko útvaru kontroly rizika, keď buď riadiaci orgán alebo príslušný výbor štruktúry vnútorných výborov rokuje o niektorej z otázok uvedených v odseku 1 písm. b);

b)

zápisnice riadiaceho orgánu inštitúcie alebo príslušného výboru štruktúry vnútorných výborov a opatrenia, ktoré sú v nich uvedené;

c)

správy útvaru kontroly rizika o interných pozičných limitoch a všetky rozhodnutia týkajúce sa porušovania limitov;

d)

v prípade potreby informácie poskytované zamestnancami a vrcholovým manažmentom inštitúcie.

Na účely písmena b) príslušné orgány posudzujú stupeň zapojenia útvaru kontroly rizika, keď riadiaci orgán alebo príslušný výbor štruktúry vnútorných výborov inštitúcie rokuje o niektorej z otázok uvedených v odseku 1 písm. b). Príslušné orgány identifikujú prípady, v ktorých sa názory útvaru kontroly rizík a konečné rozhodnutie prijaté riadiacim orgánom alebo príslušným výborom štruktúry vnútorného výboru líšia.

Článok 9

Posudzovanie novej produktovej politiky

Pri posudzovaní toho, či sú interné politiky uvedené v článku 325bi ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vhodné na zavedenie akéhokoľvek nového produktu vrátane nových finančných nástrojov, činností, trhov, miest evidencie transakcií alebo obchodných línií, príslušné orgány overujú, či:

a)

útvar kontroly rizika zdokumentoval novú produktovú politiku a riadiaci orgán túto politiku schválil vrátane vymedzenia „nového produktu“;

b)

štruktúra vnútorných výborov má výbor („výbor pre nové produkty“), ktorý posudzuje, kontroluje a monitoruje všetky záležitosti vyplývajúce zo zavedenia nových produktov, v prípade potreby vrátane:

i)

posudzovania dodržiavania právnych predpisov;

ii)

preskúmavania všetkých modelov stanovovania cien používaných na účely rizika;

iii)

bližšieho určovania trhových parametrov, ktoré sa majú použiť na účely kalibrácie, spôsobu, akým sa má kalibrácia vykonať, a frekvencie aktualizácie kalibrácie;

iv)

zavádzania akýchkoľvek nových metodík posudzovania trhového rizika;

v)

posudzovania vplyvov na prijateľnú úroveň rizika, kapitálovú primeranosť a ziskovosť;

vi)

zabezpečovania dostupnosti zdrojov v rámci front office, back office a middle office a interných nástrojov a odborných znalostí, ktoré umožňujú pochopenie a monitorovanie všetkých súvisiacich nových rizík;

vii)

bližšieho určovania obmedzení týkajúcich sa splatnosti, podkladových aktív, protistrán a interných limitov pre takýto nový produkt a ich navrhovania riadiacemu orgánu;

viii)

posudzovania vhodnosti účtovných systémov a zabezpečenia toho, aby interné vykazovanie primerane odrážalo podkladové riziká;

c)

riadiaci orgán na základe posúdenia výboru pre nové produkty povolí obchodovanie s novými produktmi;

d)

ak riadiaci orgán deleguje autorizačnú úlohu na výbor pre nové produkty:

i)

povolený objem nového produktu je dostatočne reštriktívny na to, aby sa zabránilo akýmkoľvek významným stratám vyplývajúcim z takýchto nových produktov, v prípade potreby vrátane kratších skúšobných období pre produkty uvedené v článku 2 písm. c);

ii)

autorizácia sa deleguje osobitne pre každý typ nového produktu a vždy na obmedzené obdobie, maximálne však na 6 mesiacov;

iii)

ak riadiaci orgán autorizáciu obnoví, smie ju obnoviť len raz;

iv)

po uplynutí jednoročného obdobia sa riešia všetky relevantné otázky uvedené v písmene b). V opačnom prípade nie je povolené žiadne ďalšie obchodovanie s týmto novým produktom;

e)

bez osobitného schválenia výboru pre nové produkty nie sú obchodné oblasti oprávnené obchodovať s novými produktmi pred tým, ako sa vyriešia záležitosti uvedené v písmene b);

f)

v osobitných prípadoch, keď sa obchodníkom povoľuje obchodovať s novými produktmi, ktoré nie sú v súlade s písmenom b), výbor pre nové produkty schváli transakcie na individuálnom základe a v rámci obmedzení uvedených v písmene d) bode i);

g)

výbor pre nové produkty zasadá dostatočne často na to, aby zhodnotil a schválil každú novú transakciu s produktmi a monitoroval všetky záležitosti uvedené v písmene b), ktoré z týchto transakcií môžu vyplývať;

h)

transakcie sa monitorujú na individuálnom základe, kým sa v plnej miere nevyriešia všetky záležitosti uvedené v písmene b), a riadiaci orgán na základe posúdenia výboru pre nové produkty potvrdí, že transakcie sú plne začlenené do všetkých príslušných systémov IT a kontrolované prostredníctvom bežného systému riadenia rizík;

i)

všetky nové produkty bez ohľadu na stupeň ich začlenenia do systémov IT sa zohľadňujú v internom modeli merania rizika, ako aj v denných zmenách hodnoty portfólia používanej na účely spätného testovania a pridelenia ziskov a strát.

Článok 10

Nezávislé preskúmanie interného modelu merania rizika

1.   Pri posudzovaní nezávislého preskúmania interných modelov merania rizika v súlade s článkom 325bi ods. 1 písm. h) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 príslušné orgány overujú, či:

a)

je posudzovateľ nezávislý;

b)

sú zdroje pridelené na preskúmanie primerané;

c)

je postup zavedený v rámci inštitúcie na riešenie odporúčaní posudzovateľa primeraný;

d)

posudzovateľ preskúmava interné modely merania rizika aspoň raz ročne a závery tohto preskúmania uvedie v správe predloženej vrcholovému manažmentu a riadiacemu orgánu;

e)

správa uvedená v písmene d) poskytuje vrcholovému manažmentu a riadiacemu orgánu inštitúcie dostatočné informácie o všetkých prvkoch uvedených v článku 325bi ods. 2 a článku 325bp ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a identifikujú sa v nej oblasti v ročnom pracovnom pláne, ktoré si vyžadujú podrobnejšiu analýzu súladu týchto prvkov;

f)

je preskúmanie vhodné, primerané veľkosti a zložitosti príslušných portfólií a účinné pri identifikácii nedostatkov.

2.   Na účely odseku 1 príslušné orgány overujú, či:

a)

je preskúmanie primerané povahe, veľkosti a zložitosti obchodnej a organizačnej štruktúry inštitúcie, a najmä zložitosti interných modelov a ich vykonávaniu;

b)

posudzovateľ má zdroje, ktoré sú postačujúce na vykonávanie všetkých príslušných činností, a má dostatočne skúsených a kvalifikovaných zamestnancov;

c)

posudzovateľ nie je zapojený do žiadneho aspektu návrhu ani vykonávania interného modelu, ktorý je predmetom preskúmania, ani do takého modelu zapojený nebol;

d)

je posudzovateľ nezávislý od zamestnancov a riadiacej funkcie zodpovedných za obchodné útvary a útvary kontroly rizika;

e)

pohyblivá zložka odmeňovania zamestnancov a manažmentu zodpovedných za preskúmanie nie je naviazaná na plnenie úloh súvisiacich s obchodnými oblasťami inštitúcie spôsobom, ktorý bráni alebo prekáža ich nezávislosti.

3.   Príslušné orgány preskúmavajú najnovšie a iné relevantné správy vypracované posudzovateľom a overujú, či náprava problémov identifikovaných v týchto správach je relevantná, podstatná a dôveryhodná.

Článok 11

Posudzovanie validácie všetkých interných modelov merania rizika a výsledku takejto validácie

1.   Pri posudzovaní toho, či sú nejaké interné modely merania rizika primerane validované, ako sa uvádza v článku 325bj nariadenia (EÚ) č. 575/2013, príslušné orgány overujú, či:

a)

proces validácie vykonávajú zamestnanci, ktorí nie sú nijako zúčastnení na vývoji interného modelu, ktorý je predmetom validácie, ani na vývoji takéhoto modelu nijako neboli zúčastnení;

b)

sa proces validácie vykonáva s dostatočnými zdrojmi vrátane skúsených a kvalifikovaných zamestnancov;

c)

pohyblivá zložka odmeňovania zamestnancov a vrcholového manažmentu zodpovedných za proces validácie nie je závislá od plnenia úloh súvisiacich s kontrolnými alebo obchodnými oblasťami inštitúcie spôsobom, ktorý bráni alebo prekáža ich nezávislosti;

d)

sa všetky potrebné nápravné opatrenia vyplývajúce z procesu validácie zohľadňujú v správe o validácii uvedenej v odseku 2 a vykonávajú sa včas;

e)

je zavedený rozhodovací proces s cieľom zabezpečiť, aby vrcholový manažment inštitúcie zohľadňoval zistenia a odporúčania vyplývajúce z procesu validácie;

f)

posudzovateľ uvedený v článku 10 ods. 1 písm. a) pravidelne posudzuje plnenie podmienok uvedených v článku 10 ods. 1 písm. e) a f).

2.   Pri posudzovaní výsledku procesu validácie príslušné orgány:

a)

overujú, či sú odporúčania, zistenia a závery procesu validácie zahrnuté v správe o validácii, v ktorej sa identifikuje a opisuje:

i)

metodika validácie;

ii)

uskutočnené testy;

iii)

použitý referenčný súbor údajov;

iv)

príslušné procesy čistenia údajov;

b)

overujú, či sa závery, zistenia a odporúčania uvedené v správe o validácii priamo oznamujú riadiacemu orgánu inštitúcie a či ich posudzuje pred tým, než tento riadiaci orgán schváli model, ktorý sa má uplatňovať na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje, a pred uplatnením akýchkoľvek následných zmien metodík;

c)

overujú, či je akékoľvek nápravné opatrenie navrhované validačnými funkciami zdokumentované v správe o validácii a či je k nemu priložený harmonogram, ktorý je vhodný na odstránenie zistených nedostatkov;

d)

overujú, či je eskalačný proces zahrnutý do interných politík inštitúcie týkajúcich sa týchto nápravných opatrení, ktoré sú oneskorené, a či sa na základe dôkazov z minulosti tento proces uplatňuje;

e)

posudzujú celkovú kvalitu výsledku procesu validácie porovnávaním nedostatkov zistených pri posudzovaní interného modelu v súlade s týmto nariadením s nedostatkami zistenými útvarom validácie v rámci procesu validácie.

Článok 12

Posudzovanie vhodnosti rozsahu a úplnosti internej validácie

1.   Pri posudzovaní toho, či je rozsah internej validácie uvedenej v článku 325bj nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vhodný, príslušné orgány overujú, či interná validácia:

a)

kriticky preskúmava všetky aspekty metodík a funkcií stanovovania cien používaných na kapitálové účely vrátane tých, ktoré sa uplatňujú na nové produkty, čím sa zohľadňujú silné a slabé stránky v porovnaní s akýmikoľvek alternatívnymi metodikami;

b)

overuje:

i)

výber trhových údajov;

ii)

priraďovanie faktorov rizika k príslušnému horizontu likvidity;

iii)

priraďovanie zaznamenanej skutočnej ceny k faktoru rizika alebo skupine, pre ktorú sa považuje za reprezentatívnu;

iv)

použité prístupy založené na proxy hodnotách;

c)

overuje, či sú predpoklady rozdelenia a všetky iné relevantné stochastické predpoklady a parametre podkladových stochastických procesov vrátane volatility a korelácie riadne odôvodnené, a to aj pokiaľ ide o:

i)

chvosty krivky rozdelení relevantné pre výpočet mier rizika predpokladaného schodku uvedených v článku 325bb nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

ii)

miery rizika v rámci stresového scenára uvedenej v článku 325bk nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

d)

posudzuje spoľahlivosť všetkých empirických korelácií používaných v rámci hlavných kategórií faktorov rizika aj medzi nimi na výpočet miery neobmedzeného predpokladaného schodku uvedených v článku 325bh ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

e)

posudzuje korelačné predpoklady použité pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko zlyhania vrátane:

i)

výberu príslušnej copula funkcie, ak je modelovaná explicitne;

ii)

výberu a váh faktorov systémového rizika uvedených v článku 325bp nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

iii)

schopnosti modelu vysvetliť klastre zlyhania;

f)

posudzuje predpoklady na získanie odhadov pravdepodobností zlyhania a strát v prípade zlyhania na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko zlyhania;

g)

posudzuje predpoklady vypracované v súvislosti s modelovaním hedžingov pri výpočte požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania, ako sa uvádza v článku 325bo nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

h)

analyzuje výsledky programu stresového testovania vrátane výsledkov týkajúcich sa rizika zlyhania a extrahuje prípadné relevantné závery o metodických nedostatkoch alebo slabých stránkach vyplývajúcich z konkrétnych trhových scenárov;

i)

uplatňuje a analyzuje výsledky získané pre hypotetické portfóliá uvedené v článku 325bj ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 s cieľom zabezpečiť, aby interný model mohol zohľadňovať štrukturálne prvky, a to prípadne aj tieto prvky:

i)

bázické riziká medzi rôznymi výnosovými krivkami;

ii)

menej než úplne korelované pohyby medzi podobnými, ale nie identickými pozíciami;

iii)

bázické riziko týkajúce sa titulov a základ, ktoré vyplývajú z podobných, ale nie identických kreditných alebo akciových pozícií;

iv)

riziko koncentrácie;

j)

overuje spoľahlivosť vykonávania interného modelu merania rizika v systémoch IT a zabezpečuje, aby všetky obchodné a podporné útvary uplatňovali metodiky konzistentne a vo všetkých príslušných geografických oblastiach;

k)

overuje vhodnosť a významnosť proxy údajov tak, že posudzuje:

i)

percentuálny podiel použitých proxy časových radov;

ii)

percentuálny podiel okrajového príspevku proxy časových radov;

iii)

vplyv, ktorý môže mať použitie proxy údajov na rozpoznanie účinkov diverzifikácie.

2.   Pri posudzovaní úplnosti procesu internej validácie príslušné orgány overujú, či:

a)

v prípade internej validácie vykonanej pri počiatočnom vypracovaní modelu inštitúcia vykonala a zdokumentovala úplný proces validácie pre všetky metodiky použité v internom modeli;

b)

na účely pravidelnej internej validácie inštitúcia vykonala úplnú validáciu alebo validáciu vykonala v oblastiach, ktoré sa majú validovať po zmenách uvedených v odseku 3, pokiaľ ide o:

i)

všetky nové metodiky, ktoré si vyžaduje zavedenie nových produktov;

ii)

oblasti týkajúce sa všetkých problémov identifikovaných v záveroch predchádzajúcich validácií a preskúmaní interného auditu.

3.   Na účely odseku 2 písm. b) príslušné orgány:

a)

overujú, či interné politiky inštitúcie zabezpečujú, že pravidelná interná validácia sa vykonáva aspoň raz ročne a vždy, keď sa vyskytnú významné štrukturálne zmeny na trhu alebo zmeny v zložení portfólia, ktoré môžu viesť k tomu, že interný model prestane byť vhodným, vrátane:

i)

počtu prekročení, ktoré sa výrazne odchyľujú od počtu predpokladaného na základe kalibrácie modelu;

ii)

veľkých trhových strát v porovnaní s úrovňou predpokladanou na základe metriky rizika;

iii)

významnej zmeny obchodnej činnosti inštitúcie, ktorá môže spochybniť predpoklady modelovania;

iv)

nezvyčajných a významných nesúladov medzi teoretickými a hypotetickými zmenami hodnôt portfólií;

b)

overujú, či je pravidelná interná validácia založená na pracovnom pláne schválenom riadiacim orgánom a či sa v tomto pracovnom pláne stanovujú:

i)

rozsah internej validácie;

ii)

úlohy, ktoré vykonáva útvar validácie;

iii)

priority internej validácie;

c)

posudzuje, ako sa pracovným plánom uvedenom v písmene b) zabezpečuje, aby sa vykonával komplexný proces internej validácie orientovaný na riziká a aby sa príslušné aspekty nevynechávali z rozsahu internej validácie.

Článok 13

Posudzovanie vhodnosti predkladania správ

Pri posudzovaní vhodnosti správ uvedených v článku 104b ods. 2 písm. d) a f) a článku 325bi ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 príslušné orgány overujú:

a)

či inštitúcia vedie súpis týchto správ s uvedením ich obsahu, frekvencie a adresátov;

b)

či bol súpis uvedený v písmene a) schválený na príslušnej úrovni riadenia a či sa aktualizuje po konzultáciách s útvarom kontroly rizika.

Článok 14

Posudzovanie vhodnosti limitov obchodovania

Pri posudzovaní vhodnosti limitov obchodovania uvedených v článku 103 ods. 2 písm. b) bode ii), článku 104b ods. 2 písm. c) a f) a článku 325bi ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 príslušné orgány overujú, či:

a)

má inštitúcia jasné rozčlenenie limitov obchodovania, ktoré je v súlade s prijateľnou úrovňou rizika stanovenou inštitúciou a rozpočtom každého trading desku;

b)

výber limitov obchodovania odráža stratégiu obchodovania trading desku a povahu podkladových rizík;

c)

limity obchodovania zahŕňajú:

i)

limit hodnoty v riziku pre maximálnu úroveň agregácie portfólia, pri ktorej sa uplatňuje interný model;

ii)

limit hodnoty v riziku pre každý trading desk, pri ktorom inštitúcia vypočítava svoju požiadavku na vlastné zdroje pre trhové riziko pomocou interného modelu merania rizika;

d)

má inštitúcia podrobnejšie rozčlenenie limitov hodnoty v riziku úmerné obchodným stratégiám inštitúcie;

e)

sú všetky interné limity vrátane tých, ktoré sú uvedené v písmene c), riadne zdokumentované a formálne schválené;

f)

v rámci procesu schvaľovania a aktualizácie limitov útvar kontroly rizika posudzuje a dokumentuje konzistentnosť a zlučiteľnosť medzi limitmi hodnoty v riziku schválenými riadiacim orgánom a ostatnými internými limitmi, ktoré nie sú založené na hodnote v riziku, vrátane citlivostí alebo spúšťača straty;

g)

inštitúcia riadne dokumentuje a formálne schvaľuje súpis povolených nástrojov a podkladových rizikových pozícií, do ktorých môžu obchodníci vstupovať.

Na účely písmena c) bodu i) je limit hodnoty v riziku súčtom individuálnych limitov hodnoty v riziku, keď nebolo udelené povolenie používať prístup interného modelu, ako sa uvádza v článku 325 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Článok 15

Posudzovanie vhodnosti postupu aktualizácie limitov obchodovania

1.   Pri posudzovaní vhodnosti postupu aktualizácie limitov obchodovania inštitúcie uvedených v článku 103 ods. 2 písm. b) bode ii), článku 104b ods. 2 písm. c) a f) a článku 325bi ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 príslušné orgány overujú, či:

a)

útvar kontroly rizika koordinuje a riadne dokumentuje postup aktualizácie;

b)

návrh na aktualizáciu limitov obchodovania odráža všetky zmeny:

i)

prijateľnej úrovne rizika stanovenej inštitúciou;

ii)

očakávanej činnosti alebo rozpočtových cieľov trading deskov;

c)

sa v návrhu na aktualizáciu limitov obchodovania v období, v ktorom sa použil limit obchodovania platný v čase aktualizácie, zohľadňuje:

i)

priemerná úroveň využívania limitov obchodovania platných v čase aktualizácie;

ii)

počet a rozsah porušení limitov obchodovania.

2.   Príslušné orgány overujú, či sa postup aktualizácie limitov obchodovania vykonáva aspoň raz ročne a v prípade zavádzania zmien v organizácii alebo nových obchodných líniách alebo produktoch aj častejšie.

Článok 16

Posudzovanie vhodnosti postupu týkajúceho sa porušovania limitov obchodovania

1.   Pri posudzovaní vhodnosti postupu schvaľovania porušovania limitov obchodovania uvedených v článku 104b ods. 2 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 príslušné orgány overujú, či:

a)

má inštitúcia jasný a zdokumentovaný postup schvaľovania porušovania limitov obchodovania riadiacim orgánom;

b)

riadiaci orgán bližšie určil podmienky významnosti, podľa ktorých sa každé porušenie limitov obchodovania nahlasuje samotnému riadiacemu orgánu bez ohľadu na úroveň, na ktorej boli limity obchodovania schválené;

c)

útvar kontroly rizika dokumentuje každé porušenie limitov obchodovania a nahlasuje takéto porušenie zodpovednému výboru, podvýboru alebo jednotlivému manažérovi;

d)

výbor, podvýbor alebo individuálny manažér uvedený v písmene c) buď prijíma opatrenie v prípade porušenia limitu obchodovania alebo v súlade s písmenom b) nahlasuje takéto porušenie riadiacemu orgánu;

e)

dokumentácia uvedená v písmene c) obsahuje rozsah a hlavné príčiny porušenia limitu obchodovania vrátane:

i)

každého zvýšenia obchodných pozícií;

ii)

všetkých metodických zmien zavedených v internom modeli merania rizika;

iii)

akéhokoľvek vývoja trhových podmienok.

2.   Najmä v prípade, keď trading desk často porušoval limity obchodovania, príslušné orgány overujú, či sú frekvencia a rozsah porušení limitov obchodovania a opatrenia, ktoré prijal útvar kontroly rizika a riadiaci orgán v reakcii na takéto porušenia, primerané. Toto overovanie vykonáva príslušný orgán.

Článok 17

Posudzovanie vhodnosti programu stresového testovania

1.   Pri posudzovaní vhodnosti programu stresového testovania uvedeného v článku 325bi ods. 1 písm. g) a článku 325bp ods. 7 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 príslušné orgány overujú, či:

a)

inštitúcia aspoň raz ročne preskúmava scenáre uplatňované v rámci programu stresového testovania;

b)

útvar kontroly rizika realizuje scenáre stresových testov určené v programe stresového testovania často a aspoň raz mesačne, a ak inštitúcia vykonáva významné obchodné činnosti, aj s vyššou frekvenciou;

c)

scenáre, ktoré sa majú používať v rámci programu stresového testovania, zahŕňajú okrem historicky zaznamenaných alebo hypotetických scenárov, scenáre vyplývajúce z reverzného stresového testovania a ad hoc scenáre určené na riešenie príslušných špecifických faktorov rizika;

d)

sa scenáre uvedené v písmene c) preskúmavajú aspoň raz ročne.

2.   Príslušné orgány overujú, či sa scenáre uvedené v odseku 1 písm. c) používajú na posudzovanie odôvodnenosti prvkov tvoriacich požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko vrátane dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania, keď sa tieto požiadavky na vlastné zdroje porovnávajú s potenciálnymi stratami vyplývajúcimi zo závažných, ale vierohodných trhových scenárov.

3.   Na účely odseku 2 príslušné orgány overujú, či inštitúcia pri posudzovaní odôvodnenosti predpokladov modelu rizika zlyhania, najmä pokiaľ ide o zachytenie koncentrácií kreditného rizika, používa všetky tieto prvky:

a)

straty vyplývajúce z udalostí vrátane kreditných udalostí;

b)

hypotetické znižovanie ratingu;

c)

trhové udalosti týkajúce sa konkrétnych druhov emitentov;

d)

zmeny typov a parametrov copula funkcií, ak sú modelované explicitne.

Článok 18

Posudzovanie vhodnosti scenárov reverzného a  ad hoc stresového testovania

1.   Pri posudzovaní vhodnosti scenárov reverzného stresového testovania uvedeného v článku 325bi ods. 1 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 príslušné orgány overujú, či:

a)

útvar kontroly rizika uplatňuje reverzný stresový test ako nástroj na identifikáciu možných kombinácií závažných udalostí a koncentrácií rizík v rámci inštitúcie vrátane závažných udalostí a koncentrácií rizík, ktoré vyplývajú z environmentálnych rizík;

b)

analýza vykonaná pomocou reverzného stresového testu dopĺňa pravidelné stresové testovanie;

c)

pri identifikácii scenára alebo scenárov vyplývajúcich z reverzného stresového testovania útvar kontroly rizika posudzuje:

i)

obchodné línie, v ktorých tradičné modely riadenia rizík poukazujú na výnimočne dobré vyváženie rizika a návratnosti;

ii)

nové produkty a nové trhy, pri ktorých sa nezaznamenali značné tlaky;

iii)

expozície, pri ktorých neexistujú likvidné obojsmerné trhy;

iv)

devízové expozície buď naviazané na iné meny, prípadne podliehajúce hornému alebo dolnému ohraničeniu voči iným menám;

v)

pozície v rámci opcií hlboko mimo peňazí, najmä digitálne opcie;

vi)

udalosti nezohľadnené v stresovom období použitom na kalibráciu mier rizika predpokladaného schodku uvedených v článku 325bb nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

vii)

environmentálne riziká vo forme fyzických a prechodových rizík.

2.   Pri posudzovaní vhodnosti scenárov ad hoc stresového testovania v rámci programov stresového testovania uvedených v článku 325bi ods. 1 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 príslušné orgány overujú, či útvar kontroly rizika pri navrhovaní príslušných scenárov ad hoc stresového testovania zohľadňuje zloženie portfólia pozícií zahrnutých do rozsahu pôsobnosti interného modelu k poslednému dátumu vykazovania. Príslušné orgány overujú najmä:

a)

či útvar kontroly rizika používa výsledky získané z analýzy citlivosti pri jednotlivých faktoroch rizika posudzované jednotlivo a spoločne na identifikáciu scenárov, ktoré zahŕňajú stres kombinovaného súboru vierohodných faktorov rizika;

b)

či útvar kontroly rizika pri stanovovaní scenárov ad hoc stresového testovania explicitne zohľadnil tieto prvky:

i)

nelikviditu trhov v stresových trhových podmienkach, absencia cien, riziko koncentrácie a jednosmerné trhy;

ii)

udalosť, ktorá má za následok zvýšenie korelácie medzi nástrojmi alebo faktormi rizika, alebo scenár prudkého posunu výmenných kurzov, vyplývajúci z ktorýchkoľvek mien, ktoré sú v čase preskúmania naviazané na inú menu alebo ktoré v čase preskúmania podliehajú hornému alebo dolnému ohraničeniu, a ktoré narúšajú tieto vzťahy, ak k takejto udalosti dôjde súčasne s udalosťou uvedenou v bode i);

iii)

riziká udalosti pre kapitálové cenné papiere a riziko náhleho zlyhania pre kreditné pozície, pričom sa zohľadní niektorá z týchto možností:

1.

štyri okamžité zlyhania s nulovou návratnosťou dlhých dlhových pozícií v súčasnom portfóliu s najväčšou expozíciou a dve najväčšie dlhé akciové pozície v súčasnom portfóliu;

2.

riziko udalosti vyplývajúce z prudkého nárastu cien akcií pre dve najväčšie krátke pozície;

iv)

nelineárnosť produktov uplatnením úplného precenenia všetkých pozícií, aby presne odrážali účinky nelineárnosti, a uplatnením dostatočných veľkých šokov na spustenie vykonávania niektorých opcií hlboko mimo peňazí, najmä digitálnych opcií;

v)

riziká udalosti vyplývajúce z environmentálnych faktorov rizika;

vi)

iné riziká, ktoré nemusia byť primerane zachytené v interných modeloch, vrátane rizík vyplývajúcich z používania proxy údajov a potenciálneho nesúladu medzi proxy údajom a podkladovým rizikom.

Na účely písmena b) bodu i) môže útvar kontroly rizika zvážiť väčšie šoky s cieľom zohľadniť nemožnosť včasného zrušenia pozícií, najmä v prípade hotovostných nástrojov, čo je spôsobené tým, že sú pozície koncentrované, alebo je dôsledkom prudkého nárastu nelikvidity trhu.

Na účely písmena b) bodu iv) útvar kontroly rizika môže najmä:

a)

posudzovať potenciálne riziko vzniknuté pri hedžingových pozícií oceňovaných pomocou proxy údajov;

b)

uplatňovať pohyby stresového scenára na proxy hodnoty pri zachovaní nelikvidných pozícií na konštantnej úrovni.

Článok 19

Posudzovanie interného modelu merania rizika vo vzťahu k spoľahlivosti systémov IT

1.   Pri posudzovaní toho, či sa interný model merania rizika vypočítava a vykonáva jednotne, ako sa vyžaduje v článku 325bi ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, príslušné orgány overujú, či systémy IT inštitúcie súvisiace s riadením trhového rizika a systémy IT podporujúce interný model sú dostatočne spoľahlivé na to, aby zvládli chyby pri vykonávaní. Príslušné orgány najmä:

a)

posudzujú spoľahlivosť systémov IT počas posledných 250 pracovných dní;

b)

overujú, či:

i)

sú v prípade poruchy systému k dispozícii vhodné možnosti nápravy;

ii)

inštitúcia dokáže prepočítavať všetky dotknuté metriky rizika;

iii)

sú prekročenia v rámci spätného testovania spôsobené technickými problémami výnimočné.

2.   Príslušné orgány overujú, či inštitúcia skúma všetky pozície a nástroje interných modelov v internom modeli merania rizika a či sú tieto pozície a nástroje zosúhlasené so systémami oceňovania na konci dňa tak, že aspoň raz týždenne potvrdzuje, že pozície a nástroje v jednom systéme zodpovedajú pozíciám a nástrojom v iných systémoch. Príslušné orgány overujú, či inštitúcia plne dokumentuje a monitoruje všetky pozície a nástroje, ktoré nie sú plne zosúhlasené.

Článok 20

Posudzovanie dostatočnej presnosti interného modelu merania rizika vrátane modelu stanovovania cien

1.   Pri posudzovaní, či sa interný model merania rizika vrátane akéhokoľvek modelu stanovovania cien preukázateľne vyznačuje dostatočnou presnosťou pri meraní rizík a výrazne sa nelíši od modelov, ktoré inštitúcia používa na interné riadenie rizika, ako sa uvádza v článku 325bi ods. 1 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, príslušné orgány:

a)

overujú, či inštitúcia má súpis, pričom tento súpis obsahuje:

i)

funkcie alebo metódy stanovovania cien používané v internom modeli merania rizika a funkcie alebo metódy stanovovania cien používané pri výpočte hodnoty portfólia na konci dňa;

ii)

stručný opis, hlavné charakteristiky, predpoklady, kľúčové parametre týchto funkcií alebo metód stanovovania cien pre každú z funkcií alebo metód stanovovania cien uvedených v bode i), spôsob, akým boli tieto vlastnosti, predpoklady a parametre kalibrované a ako sa tieto funkcie alebo metódy stanovovania cien vykonávajú;

iii)

opis rozsahu finančných nástrojov a komodít zahrnutých do interného modelu merania rizika, na ktoré sa vzťahuje každá funkcia alebo metóda stanovovania cien;

iv)

opis rozsahu finančných nástrojov a komodít, na ktoré sa vzťahuje každá funkcia alebo metóda stanovovania cien pri výpočte hodnoty portfólia na konci dňa;

v)

jednu alebo viaceré metriky na meranie významnosti pozícií ocenených zodpovedajúcou funkciou alebo metódou stanovovania cien v internom modeli merania rizika;

vi)

jednu alebo viaceré metriky na meranie významnosti pozícií s cenami stanovenými pomocou zodpovedajúcej funkcie a metódy stanovovania cien pri výpočte hodnoty portfólia na konci dňa;

vii)

komplexné porovnávanie funkcií a metódy stanovovania cien používaných v internom modeli merania rizika a funkcií a metódy stanovovania cien používaných pri výpočte hodnoty portfólia na konci dňa;

b)

overujú, či sa súpis uvedený v písmene a) aktualizuje aspoň raz ročne a či sa v interných politikách inštitúcie stanovuje osobitná aktualizácia vždy, keď by to bolo potrebné z dôvodu podstatných zmien v informáciách uvedených v tomto súpise;

c)

overujú, či sú všetky rozdiely medzi funkciami stanovovania cien používanými pri výpočte hodnoty na konci dňa a funkciami stanovovania cien používanými v internom modeli merania rizika validované ako súčasť internej validácie uvedenej v článku 325bj nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

d)

na základe výsledkov pridelenia ziskov a strát a výsledkov spätného testovania posudzujú, či existujú funkcie stanovovania cien, ktoré môžu predstavovať nedostatky;

e)

analyzujú závery v najnovších správach internej validácie inštitúcie uvedenej v článku 325bj nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o presnosť interného modelu merania rizika;

f)

analyzujú závery uvedené v najnovších správach o internom preskúmaní inštitúcie týkajúcom sa presnosti interného modelu merania rizika, ako sa uvádza v článku 325bi ods. 1 písm. h) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

g)

overujú, či inštitúcia zdokumentovala rozdiely medzi interným modelom merania rizika a modelmi, ktoré inštitúcia používa na svoje interné riadenie rizika pre rovnaký rozsah pozícií, a či inštitúcia dokáže tieto rozdiely vysvetliť;

h)

analyzujú výsledky testov, ktoré inštitúcia uskutočňuje v rámci internej validácie s cieľom overiť, či sú predpoklady v internom modeli merania rizika primerané a či nepodceňujú ani nepreceňujú riziko, ako sa uvádza v článku 325bj ods. 3 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, najmä v prípade trading desku s najväčšími rozdielmi medzi požiadavkami na vlastné zdroje vypočítanými v súlade s alternatívnym štandardizovaným prístupom uvedeným v tretej časti hlave IV kapitole 1a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a požiadavkami na vlastné zdroje vypočítanými v súlade s interným modelom merania rizika.

Na účely písmena d) môžu príslušné orgány v prípade potreby od inštitúcie požadovať, aby na súbore nástrojov a komodít, pre ktoré chce príslušný orgán testovať presnosť funkcií stanovovania cien, vypočítala rizikovo-teoretické zmeny uvedené v kapitole 2 oddiele 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2022/2059 (10) a hypotetické zmeny uvedené v kapitole 1 oddiele 2 uvedeného delegovaného nariadenia, a požadovať, aby inštitúcia odôvodnila rozdiely vo výsledku medzi týmito dvoma mierami.

2.   Ak sa pozície zodpovedajúce triedam produktov priradené k trading desku evidujú zrkadlovo s pozíciami iného subjektu skupiny, ktorý nepatrí do rozsahu najvyššej úrovne konsolidácie v rámci Únie, a príslušný orgán potrebuje viac dôkazov na overenie toho, či interný model merania rizika je dostatočne presný, príslušný orgán môže od inštitúcií požadovať, aby poskytli:

a)

skutočné, hypotetické a rizikovo-teoretické zmeny hodnoty portfólia trading desku počas 60 pracovných dní bez zohľadnenia akýchkoľvek hedžingov s účtovnou jednotkou skupiny;

b)

výšky hodnoty v riziku na úrovni trading desku uvedené v článku 325bf nariadenia (EÚ) č. 575/2013 počas 60 pracovných dní bez zohľadnenia akýchkoľvek hedžingov so subjektom skupiny;

c)

posúdenie výsledkov pridelenia ziskov a strát a výsledkov spätného testovania so zreteľom na zmeny v hodnote portfólia uvedené v písmene a) a výšky hodnoty v riziku uvedené v písmene b).

3.   Ak sa trhové riziko pozícií zodpovedajúcich niektorým triedam produktov prevedie na iný subjekt skupiny, ktorý nepatrí do rozsahu najvyššej úrovne konsolidácie v rámci Únie, a ak sa účinky takéhoto prevodu de facto podobajú účinkom zrkadlovo evidovaných pozícií, príslušný orgán môže uplatniť odsek 2.

Článok 21

Posudzovanie interného modelu merania rizika vo vzťahu k programom dodatočného spätného testovania

1.   Pri posudzovaní toho, či sa interný model inštitúcie vykonáva jednotne, ako sa vyžaduje v článku 325bi ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vo vzťahu k spätnému testovaniu uvedenému v článku 325bj ods. 3 písm. b) uvedeného nariadenia, príslušné orgány overujú, či v rámci takýchto programov spätného testovania inštitúcia:

a)

realizuje program spätného testovania uvedený v odseku 2 alebo iný interný program spätného testovania, ktorý inštitúcii umožňuje identifikovať príspevok modelovateľných a nemodelovateľných faktorov rizika k výsledkom spätného testovania;

b)

uplatňuje prístupy priameho spätného testovania predpokladaného schodku na svoje portfóliá.

Na účely písmena b) príslušné orgány overujú, ako inštitúcia odôvodňuje výber uplatnenej metodiky priameho spätného testovania predpokladaného schodku, a analyzujú, či je táto metodika koncepčne správna.

Inštitúcia môže používať programy spätného testovania uvedené v prvom pododseku ako prvok na odhaľovanie a monitorovanie potenciálnych nedostatkov pri výpočte mier predpokladaného schodku. Ak príslušný orgán rozhodne o povolení používať prístup interného modelu na výpočet požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko v súlade s článkom 325az, tieto programy spätného testovania nenahrádzajú výsledky regulačného spätného testovania uvedeného v článku 325bf nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a požiadavky na pridelenie ziskov a strát uvedené v článku 325bg uvedeného nariadenia.

2.   Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. a) môže inštitúcia realizovať program spätného testovania, v ktorom sa uplatňujú tieto zásady:

a)

za prekročenie sa označuje jednodňová zmena HPL MRF alebo zmena

Formula

APL MRF , ktorá presahuje výšku hodnoty v riziku uvedenú v článku 325bf ods. 6 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

Formula

HPL MRF a APL MRF sa vypočítavajú takto:

Formula

Formula

kde:

HPL sú hypotetické zmeny v hodnote portfólia,

APL sú skutočné zmeny v hodnote portfólia,

RTPL sú rizikovo-teoretické zmeny v hodnote portfólia inštitúcie,

RTPL MRF sú rizikovo-teoretické zmeny v hodnote portfólia inštitúcie s ohľadom iba na modelovateľné faktory rizika;

d)

inštitúcia identifikuje potenciálne nedostatky vo svojom modeli merania rizika započítaním prekročení zistených v súlade s písmenom a), ku ktorým došlo za posledných 250 pracovných dní, a porovnaním výšky zistených prekročení s prahovými hodnotami uvedenými v článku 325bf ods. 3 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

KAPITOLA 3

POSUDZOVANIE INTERNÉHO MODELU MERANIA RIZIKA POUŽÍVANÉHO NA VÝPOČET MIERY RIZIKA PREDPOKLADANÉHO SCHODKU A MIERY RIZIKA V RÁMCI STRESOVÉHO SCENÁRA

ODDIEL 1

Prehľad posudzovania

Článok 22

Úvod do posudzovania interného modelu merania rizika používaného na výpočet miery predpokladaného schodku a miery rizika v rámci stresového scenára

Pri posudzovaní toho, či inštitúcia spĺňa požiadavky uplatniteľné na interný model merania rizika používaný na výpočet miery rizika predpokladaného schodku a miery rizika v rámci stresového scenára, príslušné orgány posudzujú, či inštitúcia dodržiava:

a)

oddiel 2 tejto kapitoly, ktorý obsahuje požiadavky na faktory rizika vrátane posúdenia modelovateľnosti a priraďovania k primeranému horizontu likvidity;

b)

oddiel 3 tejto kapitoly, ktorý obsahuje požiadavky na kvalitu údajov a prístupy založené na proxy hodnotách používané pri výpočte:

i)

miery predpokladaného schodku uvedenej v článku 325bb nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

ii)

miery rizika v rámci stresového scenára uvedenej v článku 325bk nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

oddiel 4 tejto kapitoly, ktorý obsahuje požiadavky na spätné testovanie a pridelenie ziskov a strát;

d)

oddiel 5 tejto kapitoly, ktorý obsahuje požiadavky na zaobchádzanie s devízovým rizikom a komoditným rizikom v neobchodnej knihe;

e)

oddiel 6 tejto kapitoly, ktorý obsahuje požiadavky na mieru predpokladaného schodku a výpočty merania rizika v rámci stresového scenára.

ODDIEL 2

Posudzovanie nastavenia a vlastností faktorov rizika interného modelu merania rizika

Pododdiel 1

Posudzovanie nastavenia faktorov rizika interného modelu merania rizika

Článok 23

Posudzovanie pokrytia rizika v internom modeli merania rizika

1.   Pri posudzovaní toho, či inštitúcia spĺňa článok 325bh ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vo vzťahu k požiadavke zahrnúť do interného modelu merania rizika aspoň tie faktory rizika, ktoré sa používajú pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje v rámci alternatívneho štandardizovaného prístupu, príslušný orgán overuje, či:

a)

inštitúcia dokumentuje, či existujú faktory rizika používané v štandardizovaných prístupoch, ktoré nie sú zahrnuté do interného modelu merania rizika;

b)

inštitúcia zdôrazňuje všetky tieto aspekty:

i)

či existujú meny, pre ktoré sa nemodeluje všeobecné úrokové riziko vrátane inflačného rizika alebo krížového menového bázického rizika;

ii)

či existujú kreditné rozpätia emitenta, ktoré nie sú modelované;

iii)

či existujú spotové ceny akcií a akciové repo sadzby, ktoré nie sú modelované;

iv)

či existujú spotové ceny komodít, ktoré nie sú modelované;

v)

či existujú spotové výmenné kurzy, ktoré nie sú modelované;

vi)

či existujú prípady, keď sa implikovaná volatilita nástrojov s opcionalitou nemodeluje;

c)

ak existujú faktory rizika používané v alternatívnom štandardizovanom prístupe, ktoré nie sú zahrnuté do interného modelu merania rizika, inštitúcia okrem poskytnutia informácií o vplyve vylúčenia uvedených faktorov rizika na výsledky pridelenia ziskov a strát, ako sa vyžaduje v článku 325bh ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013:

i)

uvedie primerané dôvody nezahrnutia týchto faktorov rizika do interného modelu merania rizika a ak je takéto vylúčenie spôsobené nedostatkom reprezentatívnych cien týchto faktorov rizika, dôvody nezachytenia týchto faktorov rizika do výpočtu miery rizika v rámci stresového scenára uvedenej v článku 325bk nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a takéto dôvody zdokumentuje;

ii)

vypočíta a monitoruje vplyv na požiadavky na vlastné zdroje vyplývajúci z vylúčenia týchto faktorov rizika z interného modelu merania rizika.

2.   Pri posudzovaní toho, či inštitúcia spĺňa článok 325bh ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vo vzťahu k požiadavke zahrnúť do interného modelu merania rizika dostatočný počet faktorov rizika, príslušné orgány vykonávajú nasledujúce kroky v tomto poradí:

a)

požadujú od inštitúcie, aby poskytla prehľad faktorov použitých pri výpočte hodnoty portfólia na konci dňa vrátane prípadného zoznamu súhrnov faktorov použitých pri výpočte hodnoty na konci dňa, v ktorom sa pre každý súhrn špecifikujú všetky tieto prvky:

i)

počet faktorov za súhrn;

ii)

hlavná kategória faktorov rizika a hlavná podkategória faktorov rizika, ako sa uvádza v tabuľke 2 článku 325bd nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ku ktorým možno priradiť faktory v súhrne;

iii)

hrubá a čistá citlivosť portfólia inštitúcie na faktory, ktoré tvoria súčasť súhrnu;

iv)

či sú faktory zahrnuté do interného modelu merania rizika alebo nie, a:

1.

ak sú zahrnuté, či je každý faktor priamo modelovaný ako faktor rizika v internom modeli merania rizika bez použitia proxy hodnôt alebo či sa používajú iné techniky;

2.

ak nie sú zahrnuté, dôvody takej voľby;

b)

na základe prehľadu uvedeného v písmene a);

i)

overujú, či neexistujú žiadne podstatné faktory, ktoré nie sú modelované, a či sú dôvody na podporu vylúčenia nemodelovaných faktorov primerané;

ii)

posudzujú, ako inštitúcia pri faktoroch, ktoré nie sú modelované priamo ako faktory rizika v modeli merania rizika uvedenom v písmene a) bode iv), zabezpečuje, aby boli zachytené všetky významné riziká vrátane významných bázických rizík.

Na účely písmena a) inštitúcie agregujú faktory tak, aby mal každý súhrn rovnaké atribúty vo vzťahu k bodu ii), bodu iv) podbodu1 a bodom iv) podbodom 2.

Na účely písmena b) bodu i) príslušné orgány uplatňujú metódu posudzovania uvedenú v odseku 3 a môžu ju doplniť o metódu posudzovania uvedenú v odseku 4.

Na účely posúdenia uvedeného v odseku 2 písm. b) bode i) príslušné orgány identifikujú trading desky alebo hypotetické portfóliá používané inštitúciou pri internej validácii uvedené v článku 325bj ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktorých hodnoty závisia od faktorov, ktoré nie sú zahrnuté do interného modelu merania rizika. Príslušné orgány v prípade týchto trading deskov overujú, či výsledky spätného testovania uvedeného v článku 325bf nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo vlastných testov validácie interného modelu uvedených v článku 325bj ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 poukazujú na nedostatky v internom modeli merania rizika.

3.   Na účely posúdenia uvedeného v odseku 2 písm. b) bode i) môžu príslušné orgány identifikovať trading desky alebo hypotetické portfóliá používané inštitúciou pri internej validácii uvedené v článku 325bj ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktorých hodnoty závisia od faktorov, ktoré nie sú zahrnuté do interného modelu merania rizika, a vykonať nasledujúce kroky v tomto poradí:

a)

požadujú, aby inštitúcia vypočítala:

i)

hypotetické zmeny v hodnote portfólia trading desku alebo hodnote hypotetického portfólia vypočítané v súlade s článkom 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059;

ii)

hypotetické zmeny v hodnote portfólia trading desku alebo hodnote hypotetického portfólia vypočítané v súlade s článkom 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059 a zároveň zachovať faktory, ktoré nie sú zahrnuté do interného modelu merania rizika ako faktory rizika, nezmenené;

iii)

rizikovo-teoretické zmeny v hodnote portfólia trading desku alebo hodnote hypotetického portfólia vypočítané v súlade s článkom 12 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059;

b)

požadujú, aby inštitúcia vysvetlila odchýlky v zmenách v hodnotách portfólia vypočítaných v súlade s písmenom a) bodmi i), ii) a iii).

Článok 24

Posudzovanie faktorov všeobecného úrokového rizika

1.   Pri posudzovaní toho, či inštitúcia spĺňa požiadavky stanovené v článku 325bh ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vo vzťahu k modelovaniu úrokového rizika, príslušné orgány:

a)

požadujú od inštitúcie, aby poskytla zoznam všetkých mien, voči ktorým je portfólio inštitúcie citlivé, a pre každú z týchto mien všetky výnosové krivky, voči ktorým je portfólio inštitúcie citlivé;

b)

požadujú, aby inštitúcia pre každú z výnosových kriviek uvedených v písmene a) špecifikovala, či je celá krivka modelovaná priamo alebo či je modelovaná ako súčet základnej krivky a bázickej krivky;

c)

požadujú, aby inštitúcia poskytla analýzu citlivosti svojho portfólia voči každej z výnosových kriviek uvedených v písmene a);

d)

pomocou informácií uvedených v písmenách a), b) a c) overujú, či bázické riziko medzi ktorýmikoľvek dvoma výnosovými krivkami je buď implicitne zachytené skutočnosťou, že dve výnosové krivky sú modelované priamo, alebo skutočnosťou, že do interného modelu merania rizika je zahrnutá bázická výnosová krivka predstavujúca rozdiel medzi týmito dvoma výnosovými krivkami;

e)

vo vzťahu k výnosovým krivkám, pri ktorých sú faktory rizika bodmi na krivke, vykonávajú dodatočné posúdenie v súlade s článkom 29 tohto nariadenia a v prípade, že inštitúcia vymedzuje triedy v súlade s článkom 5 ods. 4 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2022/2060 (11), overujú, či inštitúcia používa aspoň šesť faktorov rizika, ak sú splnené obe tieto podmienky:

i)

expozícia voči výnosovej krivke je významná;

ii)

expozícia je v najlikvidnejšej mene uvedenej v prílohe I k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/2058 (12);

f)

vo vzťahu ku krivkám, ktoré boli modelované pomocou funkčných parametrov uvedených v článku 6 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060, vykonávajú dodatočné posúdenie súladu podľa článku 29 tohto nariadenia;

g)

posudzujú, či je riziko vega súvisiace s úrokovým rizikom riadne zachytené, ako sa vyžaduje v článku 30 tohto nariadenia.

2.   Odchylne od odseku 1 písm. a) a b) môžu príslušné orgány od inštitúcie požadovať, aby poskytla informácie uvedené v uvedených písmenách len pre najrelevantnejšie meny a výnosové krivky, a vykonať posúdenie týchto údajov stanovené v uvedenom odseku 1.

Článok 25

Posudzovanie faktorov akciového rizika

1.   Pri posudzovaní toho, či inštitúcia spĺňa požiadavku stanovenú v článku 325bh ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vo vzťahu k modelovaniu akciového rizika, príslušné orgány:

a)

požadujú od inštitúcie, aby poskytla zoznam všetkých názvov akcií a akciových indexov, voči ktorým je portfólio inštitúcie citlivé, ako aj faktorov rizika použitých na modelovanie súvisiaceho rizika;

b)

požadujú, aby inštitúcia poskytla analýzu citlivosti svojho portfólia voči každému z názvov akcií a akciových indexov uvedených v písmene a);

c)

overujú, či v prípade, že sa riziko v názve akcie modeluje ako súčet faktora systémového rizika, ako sa uvádza v článku 3 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060, a faktora idiosynkratického rizika, volatilita vyvolaná šokmi týchto faktorov odráža volatilitu zaznamenanú pre daný názov akcií;

d)

overujú, či bázické riziko medzi dvoma rôznymi názvami akcií je zachytené buď modelovaním dvoch názvov akcií priamo alebo prostredníctvom bázického faktora rizika;

e)

posudzujú, či je riziko zmien v akciových krivkách riadne zachytené v súlade s článkom 29 tohto nariadenia;

f)

posudzujú, či je riziko vega súvisiace s akciovým rizikom riadne zachytené v súlade s článkom 30 tohto nariadenia.

Na účely písmena c) môže príslušný orgán v prípade potreby porovnať volatilitu šokov uplatnenú na názov akcie emitenta, ktorá vyplýva z faktorov systémového a idiosynkratického rizika, s volatilitou zaznamenanou pre uvedený názov akcií.

2.   Odchylne od odseku 1 písm. a) môže príslušný orgán od inštitúcie požadovať, aby poskytla informácie uvedené v uvedenom písmene len pre najrelevantnejšie názvy akcií a akciové indexy, a môže vykonať posúdenie týchto údajov stanovené v uvedenom odseku.

Článok 26

Posudzovanie faktorov rizika kreditného rozpätia

1.   Pri posudzovaní toho, či inštitúcia spĺňa požiadavky stanovené v článku 325bh ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vo vzťahu k modelovaniu rizika kreditného rozpätia, príslušné orgány:

a)

požadujú od inštitúcie, aby poskytla zoznam všetkých kriviek kreditných rozpätí a kreditných indexov emitentov, voči ktorým je portfólio inštitúcie citlivé, ako aj faktorov rizika použitých na modelovanie súvisiaceho rizika;

b)

požadujú, aby inštitúcia poskytla analýzu citlivosti svojho portfólia voči každej krivke kreditných rozpätí a kreditného indexu emitentov uvedených v písmene a);

c)

overujú, či v prípade, že sa riziko kreditného rozpätia emitenta modeluje ako súčet faktora systémového rizika, ako sa uvádza v článku 3 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060, a faktora idiosynkratického rizika, volatilita vyvolaná šokmi týchto faktorov odráža volatilitu zaznamenanú pre dané kreditné rozpätie emitenta;

d)

overujú, či je bázické riziko medzi emitentmi zachytené buď modelovaním kreditných rozpätí emitentov priamo alebo prostredníctvom bázického faktora rizika, a či sa monitoruje základ medzi rôznymi pozíciami odkazujúcimi na toho istého emitenta, a ak je významný, či je zahrnutý do interného modelu merania rizika;

e)

posudzujú, či je riziko zmien v krivkách kreditného rozpätia riadne zachytené, ako sa vyžaduje článku 29 tohto nariadenia;

f)

posudzujú, či je riziko vega súvisiace s rizikom kreditného rozpätia riadne zachytené, ako sa vyžaduje v článku 30 tohto nariadenia.

Na účely písmena c) môžu príslušné orgány v prípade potreby porovnať volatilitu šokov uplatnených na kreditné rozpätie emitenta, ktorá vyplýva z faktorov systémového a idiosynkratického rizika, s volatilitou zaznamenanou pre uvedené kreditné rozpätie emitenta.

2.   Odchylne od odseku 1 písm. a) môžu príslušné orgány od inštitúcie požadovať, aby poskytla informácie uvedené v uvedenom písmene len pre najrelevantnejšie krivky kreditného rozpätia a kreditné indexy, a vykonať posúdenie týchto údajov stanovené v uvedenom odseku 1.

Článok 27

Posudzovanie faktorov devízového rizika

1.   Pri posudzovaní toho, či inštitúcia spĺňa požiadavky stanovené v článku 325bh ods. 1 písm. d) nariadenia /EÚ) č. 575/2013 vo vzťahu k modelovaniu devízového rizika, príslušné orgány:

a)

požadujú od inštitúcie, aby poskytla zoznam všetkých menových párov, voči ktorým je portfólio inštitúcie citlivé, a aby pri každom z týchto menových párov objasnila, či tento menový pár podlieha len spotovému výmennému kurzu alebo iným faktorom rizika vrátane implikovaných volatilít;

b)

požadujú, aby inštitúcia poskytla analýzu citlivosti svojho portfólia voči každému z menových párov uvedených v písmene a);

c)

na základe informácií uvedených v písmenách a) a b) overujú, či bázické riziko medzi dvojicou menových párov implicitne zachytáva jedna z týchto skutočností:

i)

skutočnosť, že oba menové páry sú modelované priamo;

ii)

skutočnosť, že základ predstavujúci rozdiel medzi týmito dvoma menovými pármi je zahrnutý do interného modelu merania rizika;

d)

posudzujú rozsah, v akom inštitúcia zvažuje riziko spojené s udalosťami rozviazania pri pohyblivých menových pároch, ktoré nie sú bezplatné, a ak je takéto riziko významné, ako sa monitoruje;

e)

posudzujú, či je riziko zmien v devízových krivkách riadne zachytené, ako sa vyžaduje článku 29 tohto nariadenia;

f)

posudzujú, či je riziko vega súvisiace s devízovým rizikom riadne zachytené, ako sa vyžaduje v článku 30 tohto nariadenia.

2.   Odchylne od odseku 1 písm. a) môžu príslušné orgány od inštitúcie požadovať, aby poskytla informácie uvedené v uvedenom písmene len pre najrelevantnejšie menové páry, a vykonať posúdenie týchto údajov stanovené v uvedenom odseku 1.

Článok 28

Posudzovanie faktorov komoditného rizika

1.   Pri posudzovaní toho, či inštitúcia spĺňa požiadavky stanovené v článku 325bh ods. 1 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vo vzťahu k modelovaniu komoditného rizika, príslušné orgány:

a)

požadujú, aby inštitúcia:

i)

poskytla zoznam všetkých druhov komodít, na ktoré je portfólio inštitúcie citlivé;

ii)

pri každom druhu komodity uvedenom v bode i) objasnila, či tento druh komodity podlieha len spotovej cene komodity alebo iným faktorom rizika vrátane implikovaných volatilít;

iii)

poskytla analýzu citlivosti svojho portfólia voči každému z druhov komodít uvedených v písmene a);

b)

overujú, či interné politiky inštitúcie identifikujú metriku, ktorá je primeraná na posúdenie významnosti komoditného trhu, ako sa uvádza v článku 325bh ods. 1 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a či pre komoditné trhy identifikované ako významné je každá iná komodita osobitne modelovaná v internom modeli merania rizika inštitúcie;

c)

overujú, či je zachytené bázické riziko medzi podobnými, ale nie identickými komoditami, voči ktorým má inštitúcia podstatnú expozíciu, vrátane bázického rizika vyplývajúceho z iného miesta dodania a z nesúladu splatností;

d)

posudzujú, či je riziko zmien v komoditných krivkách riadne zachytené, ako sa vyžaduje článku 29 tohto nariadenia;

e)

posudzujú, či je riziko vega súvisiace s komoditným rizikom riadne zachytené, ako sa vyžaduje v článku 30 tohto nariadenia.

Na účely písmena c) príslušné orgány overujú, či inštitúcia modeluje dve rôzne komodity priamo alebo či zachytáva základ prostredníctvom bázického faktora rizika.

2.   Odchylne od odseku 1 písm. a) bodov i) a ii) môžu príslušné orgány od inštitúcie požadovať, aby poskytla informácie uvedené v uvedených bodoch len pre najrelevantnejšie komodity, a môžu vykonať posúdenie týchto údajov stanovené v uvedenom odseku 1.

Článok 29

Posudzovanie kriviek

1.   Príslušné orgány uplatňujú:

a)

odsek 2 tohto článku, ak sú povinné posudzovať krivky, ktorých body sú faktormi rizika, ako sa uvádza v článku 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060;

b)

odsek 4 tohto článku, ak sú povinné posudzovať krivky, ktoré boli modelované pomocou funkčných parametrov, ako sa uvádza v článku 6 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060.

Na účely písmen a) a b) príslušné orgány posudzujú interpolačné a extrapolačné techniky, ktoré inštitúcia používa v súlade s odsekom 6.

2.   V prípade kriviek, pri ktorých inštitúcia sama vymedzuje triedy v súlade s článkom 5 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060, príslušné orgány overujú, či:

a)

interné politiky inštitúcie zaviedli kritériá na rozhodovanie o počte faktorov rizika, ktoré sa majú použiť pri modelovaní krivky, a či sú takéto kritériá založené na likvidite a významnosti pozícií s expozíciou voči tejto krivke;

b)

sú kritériá uvedené v písmene a) podložené analýzou, z ktorej vyplýva, že počet použitých faktorov rizika umožňuje zachytiť volatilitu naprieč rôznymi dobami splatnosti.

Na účely písmena b), ak sa príslušný orgán domnieva, že počet faktorov rizika použitých pri modelovaní krivky nie je primeraný, príslušné orgány môžu doplniť svoje posúdenie pomocou metódy posudzovania uvedenej v odseku 3.

3.   Na účely odseku 2 písm. b) príslušné orgány môžu:

a)

požadovať, aby inštitúcia uplatnila scenáre budúcich šokov na faktory rizika krivky, ako sú stanovené v internom modeli merania rizika;

b)

požadovať, aby inštitúcia odvodila volatilitu bodu na krivke, ktorý nie je faktorom rizika;

c)

požadovať, aby inštitúcia získala zistenú volatilitu bodu na krivke uvedeného v písmene b);

d)

porovnať volatilitu získanú v súlade s písmenom b) so zistenou volatilitou získanou v súlade s písmenom c).

Pokiaľ ide o posúdenie uvedené v odseku 2 písm. b), príslušné orgány vychádzajú z obdobia uvedeného v článku 325bc ods. 4 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ako aj z obdobia finančného stresu uvedeného v článku 325bc ods. 2 písm. c) uvedeného nariadenia.

4.   Pri krivkách, ktoré boli modelované pomocou funkčných parametrov, ako sa uvádza v článku 6 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060, príslušné orgány posudzujú, či interné politiky inštitúcie zahŕňajú analýzu, z ktorej vyplýva, že vyvolanie šokov funkčných parametrov umožňuje zachytenie všetkých významných rizík na krivkách a volatilitu v rôznych dobách splatnosti. Príslušné orgány môžu v prípade potreby doplniť svoje posúdenie použitím metódy posudzovania uvedenej v odseku 5 tohto článku.

5.   Na účely odseku 4 príslušné orgány môžu:

a)

požadovať, aby inštitúcia uplatnila scenáre budúcich šokov na funkčné parametre, ako sú stanovené v internom modeli merania rizika;

b)

požadovať, aby inštitúcia odvodila volatilitu bodu na krivke;

c)

požadovať, aby inštitúcia získala volatilitu bodu na krivke uvedenej v písmene b);

d)

porovnať volatilitu získanú v súlade s písmenom b) so zistenou volatilitou získanou v súlade s písmenom c).

Pokiaľ ide o uvedené posúdenie, príslušné orgány vychádzajú z obdobia uvedeného v článku 325bc ods. 4 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ako aj z obdobia finančného stresu uvedeného v článku 325bc ods. 2 písm. c) uvedeného nariadenia.

6.   Príslušné orgány posudzujú, či sú všetky techniky, ktoré inštitúcia používa na vytvorenie krivky vrátane techník interpolácie a extrapolácie, správne. Ak sa časť krivky odvodzuje extrapoláciou jej dvoch vonkajších bodov, príslušné orgány overujú, či sa volatilita výnosov zaznamenaná na trhu pre extrapolovanú časť krivky významne nelíši od volatility, ktorá je výsledkom extrapolácie. Na tento účel môžu príslušné orgány uplatňovať metódy posudzovania uvedené v odsekoch 3 a 5 tak, že pri uplatňovaní písmena b) týchto odsekov vyberú bod na krivke získanej extrapoláciou.

Článok 30

Posudzovanie povrchov implikovanej volatility

1.   Pri posudzovaní toho, či inštitúcia spĺňa požiadavky stanovené v článku 325bh ods. 1 písm. h) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vo vzťahu k zachytávaniu rizika vega pre ktorúkoľvek kategóriu hlavného faktora rizika, príslušné orgány:

a)

požadujú, aby inštitúcia poskytla zoznam všetkých povrchov volatilít, voči ktorým je portfólio inštitúcie citlivé;

b)

požadujú, aby inštitúcia poskytla analýzu citlivosti svojho portfólia voči každému z povrchov uvedených v písmene a);

c)

na základe informácií uvedených v písmenách a) a b) overujú, či akékoľvek významné bázické riziko medzi ktorýmikoľvek dvoma danými povrchmi je buď implicitne zachytené skutočnosťou, že dva povrchy sú modelované priamo, alebo skutočnosťou, že je modelovaný bázický povrch predstavujúci rozdiel medzi týmito dvoma krivkami;

d)

vo vzťahu k povrchom volatility, ktorých body sú faktormi rizika, ako sa uvádza v článku 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060, overujú, či;

i)

interné politiky inštitúcie zaviedli kritériá na rozhodovanie o počte faktorov rizika, ktoré sa majú použiť pri modelovaní povrchu, a či sú takéto kritériá založené na likvidite a významnosti pozícií vystavených tomuto povrchu;

ii)

sú kritériá uvedené v bode i) podložené analýzou, z ktorej vyplýva, že počet použitých faktorov rizika umožňuje komplexné zastúpenie rizika na celom povrchu;

e)

vo vzťahu k povrchom, ktoré boli modelované pomocou funkčných parametrov, ako sa uvádza v článku 6 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060, overujú, či interné politiky inštitúcie zahŕňajú analýzu, z ktorej vyplýva, že vyvolanie šokov funkčných parametrov umožňuje zachytenie komplexné zastúpenie rizika na celom povrchu;

f)

posudzujú, či sú techniky intrapolácie a extrapolácie, ktoré inštitúcia používa pri budovaní povrchu, sú správne, a ak sa časť povrchu odvodzuje extrapoláciou jeho dvoch vonkajších bodov, overujú, či sa volatilita výnosov zaznamenaná na trhu pre extrapolovanú časť povrchu významne nelíši od volatility, ktorá je výsledkom extrapolácie.

Na účely písmena a) inštitúcia pre každý z povrchov uvedených v uvedenom písmene špecifikuje, či je modelovaný ako celok priamo alebo či je modelovaný ako súčet základného povrchu a bázického povrchu.

Na účely písmena d) bodu ii) môžu príslušné orgány v prípade potreby doplniť svoje posúdenie použitím metódy posudzovania uvedenej v odseku 2.

Na účely písmena e) môžu príslušné orgány v prípade potreby doplniť svoje posúdenie použitím metódy posudzovania uvedenej v odseku 3.

Na účely písmena f) môžu príslušné orgány uplatňovať metódu posudzovania uvedenú v odsekoch 2 a 3 tak, že pri uplatňovaní písmen b) týchto odsekov vyberú bod na povrchu získanom extrapoláciou.

2.   Na účely odseku 1 písm. d) bodu ii) príslušné orgány môžu:

a)

požadovať, aby inštitúcia uplatnila scenáre budúcich šokov na faktory rizika povrchu, ako sú stanovené v internom modeli merania rizika;

b)

požadovať, aby inštitúcia odvodila volatilitu bodu povrchu, ktorý nie je faktorom rizika;

c)

požadovať, aby inštitúcia získala zistenú volatilitu bodu na povrchu uvedeného v písmene b);

d)

porovnať volatilitu získanú v súlade s písmenom b) so zistenou volatilitou získanou v súlade s písmenom c).

Pokiaľ ide o posúdenie uvedené v odseku 1 písm. d) bode ii), príslušné orgány vychádzajú z obdobia uvedeného v článku 325bc ods. 4 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ako aj z obdobia finančného stresu uvedeného v článku 325bc ods. 2 písm. c) uvedeného nariadenia.

3.   Na účely odseku 1 písm. e) príslušné orgány môžu:

a)

požadovať, aby inštitúcia uplatnila scenáre budúcich šokov na funkčné parametre, ako sú stanovené v internom modeli merania rizika;

b)

požadovať, aby inštitúcia odvodila volatilitu bodu povrchu;

c)

požadovať, aby inštitúcia získala zistenú volatilitu bodu na povrchu uvedeného v písmene b);

d)

porovnať volatilitu získanú v súlade s písmenom b) so zistenou volatilitou získanou v súlade s písmenom c).

Pokiaľ ide o posúdenie uvedené v odseku 1 písm. e), príslušné orgány vychádzajú z obdobia uvedeného v článku 325bc ods. 4 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ako aj z obdobia finančného stresu uvedeného v článku 325bc ods. 2 písm. c) uvedeného nariadenia.

Článok 31

Posudzovanie faktorov rizika korelácie

Pri posudzovaní toho, či interný model merania rizika inštitúcie zachytáva riziko korelácie, ako sa vyžaduje v článku 325bh ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, príslušné orgány overujú, či v prípade opcií s viacerými podkladovými aktívami a akýchkoľvek iných produktov, ktorých hodnota na konci dňa sa určuje prostredníctvom parametra implikovanej korelácie, je do interného modelu merania rizika zahrnutý faktor rizika zachytávajúci riziko zmien korelačného parametra.

Príslušný orgán môže identifikovať opcie a produkty využívajúce parameter implikovanej korelácie tak, že využijú informácie vykázané v súlade s článkom 23 tohto nariadenia a identifikuje tie faktory, ktoré sú korelačnými parametrami.

Pododdiel 2

Posudzovanie vlastností faktorov rizika

Článok 32

Posudzovanie modelovateľnosti faktorov rizika

1.   Pri posudzovaní toho, či inštitúcia spĺňa článok 325bi ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vo vzťahu k požiadavkám na modelovateľnosť faktorov rizika, príslušné orgány overujú, či interné politiky inštitúcie uvedené v uvedenom písmene spĺňajú všetky tieto podmienky:

a)

interné politiky sa vzťahujú na aspekty uvedené v článku 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060, pokiaľ ide o všetku dokumentáciu;

b)

v interných politikách sa vyžaduje vytvorenie aktuálneho súpisu, v ktorom sa pre každý faktor rizika spresňuje:

i)

opis faktora rizika;

ii)

či je faktor rizika modelovateľný na základe posúdenia modelovateľnosti uvedeného v článku 325be nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a či faktor rizika niekedy zmenil stav modelovateľnosti v predchádzajúcom roku;

iii)

12-mesačné obdobie použité na posúdenie modelovateľnosti;

iv)

či je faktor rizika faktorom systémového kreditného alebo akciového rizika, ako sa uvádza v článku 3 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060;

v)

či je faktor rizika bodom krivky, povrchu alebo kocky, ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060, triedu používanú pri posúdení modelovateľnosti uvedeného faktora rizika a výsledky posúdenia modelovateľnosti danej triedy;

vi)

či je faktor rizika funkčným parametrom používaným na zobrazenie krivky, povrchu alebo kocky, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060, a:

1.

súbor bodov krivky, povrchu alebo kocky, ktoré sa použili na kalibráciu parametrickej funkcie, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060;

2.

súbor tried a ich modelovateľnosť vyplývajúca z uplatňovania krokov uvedených v článku 6 ods. 1 písm. b) a c) delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060;

3.

súbor bodov krivky, povrchu alebo kocky, ktoré sa použili na kalibráciu funkčného parametra, ako sa uvádza v článku 6 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060;

vii)

počet overiteľných cien, ktoré sú reprezentatívne pre faktor rizika počas posudzovaného obdobia na účely posúdenia modelovateľnosti;

viii)

či existujú 90-dňové obdobia s menej než štyrmi overiteľnými a reprezentatívnymi cenami;

c)

v interných politikách sa stanovujú:

i)

kritériá na identifikáciu faktorov rizika, na ktoré inštitúcia uplatňuje posunuté obdobie uvedené v článku 1 ods. 2 a článku 4 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060;

ii)

kritériá na stanovenie toho, či sa faktory rizika majú považovať za faktory rovnakého typu, ako sa uvádza v článku 1 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia;

d)

v interných politikách sa stanovujú kritériá na určenie toho, či sa posúdenie modelovateľnosti krivky, povrchu alebo kocky vykonáva pomocou štandardných vopred stanovených tried, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060, alebo pomocou vlastného vymedzenia tried inštitúcie, ako sa uvádza v článku 5 ods. 4 uvedeného delegovaného nariadenia;

e)

v interných politikách sa stanovujú dôvody výberu, keď sú štandardné vopred stanovené triedy uvedené v článku 5 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060 rozdelené na menšie triedy v súlade s článkom 5 ods. 3 uvedeného nariadenia.

Na účely písmena b) bodov vii) a viii), ak inštitúcia vykonáva posúdenie modelovateľnosti faktora rizika najprv posúdením modelovateľnosti súboru tried, príslušné orgány overujú, či je na úrovni každej z týchto tried uvedený počet overiteľných a reprezentatívnych cien.

2.   Pri posudzovaní toho, či sa interný model merania rizika inštitúcie vykonáva jednotne, ako sa vyžaduje v článku 325bi ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vo vzťahu k posúdeniu modelovateľnosti faktorov rizika, ktoré sa považujú za modelovateľné v súlade s článkom 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060, príslušné orgány:

a)

vo vzťahu k výsledkom posúdenia modelovateľnosti overujú:

i)

použitím súpisu uvedeného v odseku 1 písm. b), či uvedené faktory rizika spĺňajú ktorékoľvek z dvoch kritérií uvedených v článku 1 ods. 1 písm. a) a b) delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060;

ii)

prípadne použitím súpisu uvedeného v odseku 1 písm. b), či obdobie použité na posúdenie modelovateľnosti je v súlade s článkom 1 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060;

b)

vo vzťahu k požiadavkám na to, či sa cena považuje za overiteľnú, ako sa uvádza v článku 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060:

i)

overujú, či:

1.

interné systémy a politiky inštitúcie a jej zmluvné dohody s predávajúcimi, ktorí sú tretími stranami, zabezpečujú plnenie podmienok uvedených v článku 2 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060;

2.

existujú akékoľvek ceny, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku 2 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060 a ktoré sa považujú za overiteľné;

ii)

preskúmaním audítorských správ overujú, či je nezávislý audit uvedený v článku 2 ods. 6 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060 spoľahlivý a či sa vzťahuje na všetky aspekty uvedené v uvedenom odseku;

iii)

prípadne preskúmavajú zmluvné dojednania uvedené v článku 2 ods. 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060;

c)

vo vzťahu k požiadavkám na to, či sa overiteľná cena považuje za reprezentatívnu pre faktor rizika, ako sa uvádza v článku 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060, overujú, či sú proces priraďovania a kritériá použité na určenie reprezentatívnosti ceny pre faktor rizika, ako sa uvádza v článku 7 ods. 1 písm. d) uvedeného delegovaného nariadenia, správne.

Na účely písmena a) bodu ii) príslušné orgány overujú, či sú kritériá uvedené v odseku 1 písm. c) na určenie toho, či sú faktory rizika rovnakého typu správne, a použitím súpisu uvedeného v odseku 1 písm. b) overujú, či sa tieto kritériá správne uplatňujú.

Na účely písmena b) bodu i) príslušné orgány uplatňujú metódu posudzovania uvedenú v odseku 5.

Na účely písmena c) príslušné orgány uplatňujú metódu posudzovania uvedenú v odseku 6.

3.   Pri posudzovaní toho, či sa interný model inštitúcie vykonáva jednotne, ako sa vyžaduje v článku 325bi ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vo vzťahu k posúdeniu modelovateľnosti faktorov rizika, ktoré patria do krivky, povrchu alebo kocky a ktoré sa považujú za modelovateľné v súlade s článkom 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060, príslušné orgány:

a)

vo vzťahu k výsledkom posúdenia modelovateľnosti:

i)

použitím súpisu uvedeného v odseku 1 písm. b) overujú, či je rozdeľovanie kriviek, povrchov a kociek do tried v súlade s podmienkami uvedenými v článku 5 ods. 2 alebo článku 5 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060 a či inštitúcia správne uplatňuje kritériá uvedené v odseku 1 písm. d) tohto článku pri výbere prístupu rozdeľovania do tried;

ii)

ak inštitúcia používa súbor štandardných vopred stanovených tried uvedených v článku 5 ods. 2 písm. d) delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060, overujú, či je akákoľvek konverzia tried na inú štandardnú trhovú konvenciu primeraná;

iii)

použitím súpisu uvedeného v odseku 1 písm. b) overujú, či triedy, ktoré sa považujú za modelovateľné, spĺňajú ktorúkoľvek z dvoch podmienok uvedených v článku 4 ods. 2 písm. a) a b) delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060;

iv)

použitím súpisu uvedeného v odseku 1 písm. b) overujú, či je obdobie použité na posúdenie modelovateľnosti rovnaké pre všetky triedy danej krivky, povrchu alebo kocky;

b)

vo vzťahu k požiadavkám na to, či sa cena považuje za overiteľnú, ako sa uvádza v článku 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060:

i)

preskúmaním interných systémov a politík inštitúcie a jej zmluvných dohôd s predávajúcimi, ktorí sú tretími stranami, zabezpečujú, aby:

1.

podmienky uvedené článku 2 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060 boli splnené;

2.

sa žiadne ceny, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku 2 ods. 2 uvedeného delegovaného nariadenia nepovažovali za overiteľné;

ii)

preskúmaním audítorských správ overujú, či je nezávislý audit, ktorému podliehajú predajcovia, ktorí sú tretími stranami, spoľahlivý a či pokrýva všetky aspekty uvedené v článku 2 ods. 6 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060;

iii)

prípadne preskúmavajú zmluvné dojednania medzi inštitúciou a predávajúcimi, ktorí sú tretími stranami, uvedené v článku 2 ods. 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060;

c)

vo vzťahu k požiadavkám na zaradenie overiteľnej ceny do triedy, ako sa uvádza v článku 4 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060, overujú, či sú proces priraďovania a kritériá uvedené v článku 7 ods. 1 písm. d) uvedeného nariadenia použité na určenie reprezentatívnosti ceny pre bod v triede, správne;

d)

vo vzťahu k možnosti prerozdelenia overiteľnej ceny triedy do susednej triedy v súlade s článkom 5 ods. 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060 overujú:

i)

či je prístup zdokumentovaný v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. f) uvedeného nariadenia, ktorý inštitúcia používa na vykonanie takéhoto prerozdelenia, primeraný;

ii)

ako inštitúcia zabezpečuje plnenie podmienok, za ktorých je povolené prerozdelenie v súlade s článkom 5 ods. 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060.

Na účely písmena b) bodu i) príslušné orgány uplatňujú metódu posudzovania uvedenú v odseku 5.

Na účely písmena c) príslušné orgány uplatňujú metódu posudzovania uvedenú v odseku 7.

4.   Pri posudzovaní toho, či sa interný model inštitúcie vykonáva jednotne, ako sa vyžaduje v článku 325bi ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vo vzťahu k posúdeniu modelovateľnosti faktorov rizika, ktoré sa považujú za modelovateľné v súlade s článkom 6 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060, príslušné orgány:

a)

vo vzťahu k výsledkom posúdenia modelovateľnosti:

i)

použitím súpisu uvedeného v odseku 1 písm. b) overujú, či triedy krivky, povrchu alebo kocky modelovaných prostredníctvom parametrickej funkcie a ktoré sa považujú za modelovateľné, spĺňajú ktorúkoľvek z dvoch podmienok uvedených v článku 4 ods. 2 písm. a) a b) delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060;

ii)

použitím súpisu uvedeného v odseku 1 písm. b) overujú, či:

1.

inštitúcia používa prístup rozdeľovania do tried stanovený v článku 5 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060;

2.

je primerané konvertovať triedy na inú štandardnú trhovú konvenciu v súlade s článkom 5 ods. 2 písm. d) uvedeného nariadenia;

iii)

použitím súpisu uvedeného v odseku 1 písm. b) overujú, či inštitúcia považuje funkčný parameter za modelovateľný len vtedy, keď všetky body krivky, povrchu alebo kocky, ktoré sa používajú na kalibráciu tohto funkčného parametra, patria do tried, ktoré sú modelovateľné;

b)

vo vzťahu k požiadavkám na to, či sa cena považuje za overiteľnú, ako sa uvádza v článku 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060:

i)

overujú, či:

1.

interné systémy a politiky inštitúcie a jej zmluvné dohody s predávajúcimi, ktorí sú tretími stranami, zabezpečujú plnenie podmienok uvedených v článku 2 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060;

2.

neexistujú žiadne ceny, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku 2 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060 a ktoré sa považujú za overiteľné;

ii)

preskúmaním audítorských správ overujú, či je nezávislý audit, ktorému podliehajú predajcovia, ktorí sú tretími stranami, spoľahlivý a či pokrýva všetky aspekty uvedené v článku 2 ods. 6 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060;

iii)

prípadne preskúmavajú zmluvné dojednania medzi inštitúciou a predávajúcimi, ktorí sú tretími stranami, uvedené v článku 2 ods. 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060;

c)

vo vzťahu k požiadavkám na zaradenie overiteľnej ceny do triedy, ako sa uvádza v článku 4 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060, overujú, či sú proces priraďovania a kritériá uvedené v článku 7 ods. 1 písm. d) uvedeného nariadenia použité na určenie reprezentatívnosti ceny pre bod v triede, správne;

d)

vo vzťahu k možnosti prerozdelenia overiteľnej ceny triedy do susednej triedy v súlade s článkom 5 ods. 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060 overujú:

i)

či je prístup zdokumentovaný v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. f) uvedeného nariadenia, ktorý inštitúcia používa na vykonanie takéhoto prerozdelenia, primeraný;

ii)

ako inštitúcia zabezpečuje plnenie podmienok, za ktorých je povolené prerozdelenie v súlade s článkom 5 ods. 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060.

Na účely písmena b) bodu i) príslušné orgány uplatňujú metódu posudzovania uvedenú v odseku 5.

Na účely písmena c) príslušné orgány uplatňujú metódu posudzovania uvedenú v odseku 7.

5.   Na účely odseku 2 písm. b) bodu i), odseku 3 písm. b) bodu i) a odseku 4 písm. b) bodu i) príslušné orgány uplatňujú túto metódu posudzovania:

a)

požadujú, aby inštitúcia poskytla vzorku faktorov rizika a tried so zodpovedajúcimi overiteľnými a reprezentatívnymi cenami vrátane:

i)

faktorov rizika a tried, ktoré tesne splnili podmienky na to, aby boli považované za modelovateľné;

ii)

faktorov rizika a tried, ktoré zmenili stav modelovateľnosti počas predchádzajúceho roka;

iii)

prípadne faktorov rizika a tried, pri ktorých overiteľné ceny získava výlučne inštitúcia, výlučne predávajúci, ktorí sú tretími stranami, a inštitúcia aj predávajúci, ktorí sú tretími stranami;

b)

požadujú, aby inštitúcia v súvislosti s cenami uvedenými v písmene a) tohto odseku odôvodnila, ktorá z podmienok uvedených v článku 2 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060 je splnená, a overujú:

i)

ak je splnená podmienka uvedená v článku 2 ods. 1 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060, ako inštitúcia posúdila, že transakcia bola uzavretá nezávisle;

ii)

ak je splnená podmienka uvedená v článku 2 ods. 1 písm. b) delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060, ako inštitúcia alebo predávajúci, ktorý je treťou stranou, posúdili, že transakcia bola uzavretá nezávisle;

iii)

ak je splnená podmienka uvedená v článku 2 ods. 1 písm. c) delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060, ako inštitúcia alebo predávajúci, ktorý je treťou stranou, identifikovali ponuky na kúpu a predaj;

c)

pri overiteľných cien uvedených v písmene a) príslušné orgány overujú:

i)

či cena nie je transakciou ani ponukou na kúpu a predaj medzi dvoma subjektmi tej istej skupiny, ako sa uvádza v článku 2 ods. 2 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060, a či prístup, ktorý inštitúcia alebo predávajúci, ktorý je treťou stranou, použili na vyvodenie záveru, že tieto dva subjekty nepatria do tej istej skupiny, je správny;

ii)

ako inštitúcia alebo predávajúci, ktorý je treťou stranou, dospeli k záveru, že objem transakcie alebo záväznej ponuky spojená s overiteľnou cenou sú nezanedbateľné, ako sa uvádza v článku 2 ods. 2 písm. b) delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060, a či sú metriky použité na hodnotenie nezanedbateľnosti správne;

iii)

ak sa overiteľná cena týka záväzných ponúk, ako sa uvádza v článku 2 ods. 1 písm. c) delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060:

1.

ako inštitúcia alebo predávajúci, ktorý je treťou stranou, dospeli k záveru, že rozpätie medzi nákupnou a predajnou cenou sa podstatne neodchyľuje od uplatniteľných trhových podmienok, ako sa uvádza v článku 2 ods. 2 písm. c) uvedeného nariadenia;

2.

či sú metriky použité na hodnotenie takejto potenciálnej odchýlky správne;

iv)

či sa niektoré z týchto cien môžu považovať za ceny spĺňajúce podmienky uvedené v článku 2 ods. 2 písm. b) alebo článku 2 ods. 2 písm. c) delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060, pretože sa vyznačujú neobvykle nízkym objemom alebo neobvykle veľkým rozpätím medzi nákupnou a predajnou cenou;

v)

či inštitúcia alebo predávajúci, ktorý je treťou stranou, identifikovali časové pásmo, ktoré sa používa konzistentne vo všetkých zdrojoch údajov na identifikáciu dátumu zistenia overiteľnej ceny, ako sa vyžaduje v článku 2 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060.

Na účely tohto odseku príslušné orgány požadujú, aby im inštitúcie alebo prípadne predávajúci, ktorí sú tretími stranami, poskytli všetky informácie, ktoré potrebujú na komplexné vykonanie uvedeného posúdenia v súlade s článkom 2 ods. 5 písm. b) delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060.

6.   Na účely odseku 2 písm. c) príslušné orgány:

a)

požadujú, aby inštitúcia poskytla vzorku faktorov rizika a zodpovedajúce overiteľné a reprezentatívne ceny používané na posúdenie podmienok uvedených v článku 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060;

b)

ak v prípade faktora rizika k danému dátumu zistenia existujú viaceré overiteľné ceny, overujú, či sa pri posudzovaní toho, či sú splnené podmienky uvedené v článku 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060, berie do úvahy len jedna;

c)

v prípade faktorov rizika vo vzorke uvedenej v písmene a), ktoré nie sú faktormi systémového kreditného alebo akciového rizika zachytávajúcimi pohyby na celom trhu, ako sa uvádza v článku 3 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060, overujú, či:

i)

je faktor rizika silnou hnacou silou ceny považovanej za reprezentatívnu;

ii)

metóda, ktorú inštitúcia používa na vyvodenie záveru, že existuje úzky vzťah medzi faktorom rizika a uvedenou cenou, je správna;

iii)

metodika, ktorú inštitúcia používa na extrakciu hodnoty faktora rizika z uvedenej ceny, je správna;

d)

v prípade faktorov rizika vo vzorke uvedenej v písmene a), ktoré sú faktormi systémového kreditného alebo akciového rizika zachytávajúcimi pohyby na celom trhu, ako sa uvádza v článku 3 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060, overujú, či sú použité overiteľné ceny reprezentatívne pre atribúty faktorov systémového rizika.

Na účely písmena a) vzorka faktorov rizika zahŕňa okrem iného faktory rizika, ktoré tesne splnili podmienky na to, aby boli považované za modelovateľné, a faktory rizika, ktoré zmenili stav modelovateľnosti počas predchádzajúceho roka. V prípade potreby musí uvedená vzorka obsahovať faktory rizika, pri ktorých overiteľné ceny získava výlučne inštitúcia, výlučne predávajúci, ktorí sú tretími stranami, a inštitúcia aj predávajúci, ktorí sú tretími stranami.

7.   Na účely odseku 3 písm. c) a odseku 4 písm. c) príslušné orgány:

a)

požadujú, aby inštitúcia poskytla vzorku tried týkajúcich sa súboru kriviek, povrchov alebo kociek a zodpovedajúce overiteľné a reprezentatívne ceny;

b)

v prípade overiteľných cien uvedených v písmene a) overujú pri triedach, pre ktoré k danému dátumu zistenia existujú viaceré overiteľné ceny, či sa pri posudzovaní toho, či sú splnené podmienky uvedené v článku 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2060, za každý dátum berie do úvahy len jedna overiteľná cena;

c)

v prípade overiteľných cien uvedených v písmene a) posudzujú, či je metodika, ktorú inštitúcia používa na priraďovanie overiteľnej ceny k danej triedy, vhodná.

Na účely písmena a) vzorka tried zahŕňa okrem iného triedy, ktoré tesne splnili podmienky na to, aby boli považované za modelovateľné, a triedy, ktoré zmenili stav modelovateľnosti počas predchádzajúceho roka. V prípade potreby musí uvedená vzorka obsahovať triedy, pri ktorých overiteľné ceny získava výlučne inštitúcia, výlučne predávajúci, ktorí sú tretími stranami, a inštitúcia aj predávajúci, ktorí sú tretími stranami.

Na účely písmena c) príslušný orgán overuje, či:

a)

sú body v triede silnou hnacou silou ceny považovanej za reprezentatívnu;

b)

metóda, ktorú inštitúcia používa na vyvodenie záveru, že existuje úzky vzťah medzi ktorýmkoľvek bodom v triede a uvedenou cenou, je správna;

c)

metodika, ktorú inštitúcia používa na extrakciu hodnoty uvedeného bodu v triede z uvedenej ceny, je správna.

Článok 33

Posudzovanie horizontu likvidity faktorov rizika

1.   Pri posudzovaní toho, či inštitúcia spĺňa článok 325bi ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vo vzťahu k požiadavkám na likviditu faktorov rizika, príslušné orgány overujú, či sa v interných politikách inštitúcie uvedených v uvedenom písmene vyžaduje vytvorenie aktuálneho súpisu, v ktorom sa pre každý faktor rizika spresňuje:

a)

opis faktora rizika;

b)

či je faktor rizika modelovateľný na základe posúdenia modelovateľnosti uvedeného v článku 325be nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a ak je faktor rizika modelovateľný, či je tento faktor rizika zahrnutý do podmnožiny modelovateľných faktorov rizika uvedených v článku 325bc ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia;

c)

jednoduchý opis vstupných údajov použitých na označenie faktora rizika;

d)

horizont likvidity priradený k faktoru rizika, ako sa vyžaduje v článku 325bd ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

e)

či povaha faktora rizika nezodpovedá žiadnej z hlavných kategórii faktorov rizika, ako sa vyžaduje v článku 1 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2058;

f)

či povaha rizika zachyteného faktorom rizika a vstupné údaje použité pre daný faktor rizika zodpovedajú faktorom rizika, ktoré by mohli patriť do viac než jednej hlavnej kategórie faktorov rizika alebo do hlavnej podkategórie faktorov rizika, ako sa vyžaduje v článku 1 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2058;

g)

či sa na modelovanie homogénneho indexu použila metodika uvedená v článku 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2058 alebo metodika uvedená v článku 2 uvedeného nariadenia na zaradenie faktora rizika do príslušnej hlavnej kategórie a hlavnej podkategórie faktorov rizika podľa tabuľky 2 článku 325bd nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

2.   Pri posudzovaní toho, či sa interný model inštitúcie vykonáva jednotne v súlade s článkom 325bi ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavky na horizont likvidity faktorov rizika, príslušné orgány overujú, či:

a)

použitím prvkov uvedených v odseku 1 tohto článku;

i)

existuje konzistentnosť medzi povahou faktorov rizika, vstupnými údajmi používanými pri faktoroch rizika a hlavnou kategóriou a hlavnou podkategóriou faktorov rizika podľa tabuľky 2 článku 325bd nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

ii)

sa na faktory akciového a kreditného rizika, ktoré odrážajú systémovú zložku, vzťahovalo zaobchádzanie uvedené v článku 1 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2058, ak sú tieto faktory rizika kalibrované pomocou vstupných údajov týkajúcich sa rôznych hlavných kategórií alebo hlavných podkategórií faktorov rizika;

iii)

sa na faktory bázického rizika predstavujúce rozdiel medzi dvoma faktormi rizika, ktoré by pri modelovaní priamo inštitúciou namiesto základu boli zaradené do dvoch rôznych podkategórií, vzťahuje zaobchádzanie uvedené v článku 1 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2058;

iv)

ak faktor rizika nepatrí medzi faktory rizika uvedené v článkoch 3 a 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2058 a uvedený faktor rizika jednoznačne nesúvisí s jednou z hlavných podkategórií rizík podľa tabuľky 2 článku 325bd nariadenia (EÚ) č. 575/2013, uvedený faktor rizika sa zaradí do podkategórie „ostatné“ príslušnej kategórie;

v)

faktory akciového rizika uznané za akcie s veľkou trhovou kapitalizáciou spĺňajú jednu z podmienok uvedených v článku 7 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2058;

b)

má inštitúcia zavedené objektívne kritériá na identifikáciu toho, kedy sa faktor rizika kreditného rozpätia vzťahuje na investičný stupeň alebo pozíciu s vysokými výnosmi;

c)

ak inštitúcia uplatňuje výnimku stanovenú v článku 325bd ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o používanie dlhších horizontov likvidity pri výpočte miery rizika predpokladaného schodku uvedenej v článku 325bb uvedeného nariadenia a miery rizika v rámci stresového scenára uvedenej v článku 325bk uvedeného nariadenia, inštitúcia rozlišuje medzi pozíciami patriacimi trading deskom, na ktoré sa uplatňuje výnimka, a trading deskom, na ktoré sa výnimka neuplatňuje;

d)

v rámci mesačného overovania uvedeného v článku 325bd ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 inštitúcia overuje, či:

i)

v dôsledku zmeny kapitalizácie akcií alebo zložiek indexov uvedených v článku 7 ods. 1 písm. b) delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2058 došlo k zmene príslušnej podkategórie faktora akciového rizika;

ii)

v dôsledku migrácie alebo iných udalostí kreditnej kvality došlo k zmene príslušnej podkategórie v prípade faktora rizika kreditného rozpätia;

e)

len jedna mena sa na účely zaraďovania faktora rizika do hlavnej kategórie „Úroková sadzba“ a podkategórie „Najlikvidnejšie meny a domáca mena“ podľa článku 325bd tabuľky 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 považuje za domácu menu.

Na účely písmena c) sa príslušné orgány zameriavajú na faktory rizika patriace do podkategórie, na ktorú sa vzťahuje výnimka, a ktoré sú prítomné v trading deskoch, na ktoré sa uplatňuje výnimka, ako aj v trading deskoch, na ktoré sa výnimka neuplatňuje.

3.   Na účely odseku 2 písm. a) môžu príslušné orgány požadovať, aby inštitúcia identifikovala faktory rizika vo vzorke finančných nástrojov alebo komodít a vykonala ich posúdenie s prihliadnutím na povahu finančných nástrojov, ktoré nesú faktory rizika. Pri požadovaní tejto vzorky sa príslušné orgány zameriavajú na finančné nástroje alebo komodity, ktoré zahŕňajú dostatočne širokú škálu typov faktorov rizika, aby zabezpečili komplexné posúdenie.

4.   Na účely odseku 2 písm. d) tohto článku môžu príslušné orgány požadovať, aby inštitúcia poskytla faktory rizika, na ktoré sa vzťahovala zmena podkategórie, a overujú, či po mesačnom overení miera rizika predpokladaného schodku uvedená v článku 325bb nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a miera rizika v rámci stresového scenára uvedená v článku 325bk uvedeného nariadenia odrážajú zmeny horizontu likvidity.

ODDIEL 3

Posudzovanie proxy údajov a kvality údajov

Článok 34

Posudzovanie proxy údajov

1.   Pri posudzovaní toho, či sa interný model inštitúcie vykonáva jednotne, ako sa vyžaduje v článku 325bi ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vo vzťahu k požiadavkám na používanie proxy údajov, príslušné orgány overujú, či:

a)

ako súčasť interných politík uvedených v článku 325bi ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 inštitúcia zaviedla kritéria opisujúce:

i)

kedy sa pri faktore rizika používajú proxy údaje;

ii)

ako by sa pri faktore rizika používali proxy údaje, ak by sa naň vzťahoval proxy prístup;

b)

sa interné politiky uvedené v článku 325bi ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vzťahujú na všetky proxy prístupy, ktoré inštitúcia používa, vrátane, ak sa používajú:

i)

modelov faktorov;

ii)

beta aproximácií;

iii)

zaraďovania faktorov rizika do referenčných hodnôt vrátane mien reprezentatívnych pre sektor a región alebo indexy;

c)

pri nemodelovateľných faktoroch rizika existuje jasný dôvod na použitie proxy prístupu, hoci počet výnosov N v časovom rade pre faktor rizika vyplývajúci z článku 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 by umožnil použitie historickej metódy alebo metódy asymetrickej volatility uvedených v článkoch 8 a 9 uvedeného delegovaného nariadenia;

d)

je prístup použitý na získanie proxy hodnôt faktora rizika primeraný a či zabezpečuje, ako sa vyžaduje v článku 325bh ods. 1 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, konzervatívnu kalibráciu scenárov budúcich šokov pre modelovateľné faktory rizika a extrémne scenáre budúceho šoku pre nemodelovateľné faktory rizika;

e)

pri faktoroch rizika, pri ktorých sa proxy údaje používajú len za konkrétne obdobia v časovom rade, neexistujú žiadne anomálne skoky medzi časťami časových radov, kde sa používajú proxy údaje, a časťami časových radov, kde sa proxy údaje nepoužívajú.

2.   Na účely odseku 1 písm. c) príslušné orgány na vzorke faktorov rizika, pri ktorých sa používajú proxy údaje, overujú, či:

a)

je proxy prístup použitý pri uvedených faktoroch rizika prístupom opísaným v interných politikách, ako sa uvádza v odseku 1 písm. a), a či má použitá proxy hodnota hospodársky význam;

b)

je bázické riziko medzi týmto faktorom rizika ako proxy faktorom a inými faktormi rizika riadne zachytené, a to aj vtedy, keď sa pri rôznych faktorov rizika používajú proxy údaje ich zaradením do rovnakého faktora rizika;

c)

neexistujú žiadne prípady, keď v dôsledku použitia proxy údajov nie je špecifické riziko riadne zachytené.

Pri uplatňovaní uvedenej metódy posudzovania si príslušné orgány vyberajú vzorku faktorov rizika odrážajúcich rôzne proxy prístupy vrátane v prípade ich použitia modelov faktorov, beta aproximácií a zaraďovania faktorov rizika do referenčných hodnôt vrátane názvov reprezentatívnych pre sektor a región alebo indexy.

3.   Na účely odseku 1 písm. c) príslušné orgány na vzorke faktorov rizika, pri ktorých boli za posledných 12 mesiacov použité proxy údaje:

a)

požadujú, aby inštitúcia poskytla časový rad proxy faktorov rizika, ako sa používajú v internom modeli merania rizika, a časový rad zodpovedajúcich faktorov stanovovania cien, ako sa používa v procese oceňovania na konci dňa;

b)

overujú, či sa volatility dvoch časových radov uvedených v písmene a) podstatne nelíšia;

c)

overujú, či tieto dva časové rady úzko súvisia.

Pri uplatňovaní uvedenej metódy posudzovania si príslušné orgány vyberajú vzorku faktorov rizika odrážajúcich rôzne proxy prístupy vrátane v prípade ich použitia modelov faktorov, beta aproximácií a zaraďovania faktorov rizika do referenčných hodnôt vrátane názvov reprezentatívnych pre daný sektor a región alebo indexy.

4.   Na účely odseku 1 písm. c) príslušné orgány na testovanie konzervatívnosti proxy prístupov vyberajú vzorku prístupov a pre každý proxy prístup uplatňujú všetky nasledujúce kroky v tomto poradí:

a)

požadujú, aby inštitúcia poskytla časový rad vzorky faktorov rizika, pri ktorých sa nepoužívajú proxy údaje a ktoré by sa v prípade, že by sa pri nich proxy údaje používali, riadili by sa posudzovaným proxy prístupom;

b)

požadujú, aby inštitúcia poskytla časový rad, ktorý by sa použil uplatnením proxy prístupu posudzovaného vzhľadom na časový rad faktorov rizika uvedený v písmene a);

c)

v prípade oboch časových radov získavajú volatility faktorov rizika v stresovom období a za posledných 12-mesiacov a overujú, či volatilita vyplývajúca z proxy časových radov uvedených v písmene b) nepodceňuje volatilitu vyplývajúcu z časových radov uvedených v písmene a).

Pri uplatňovaní uvedenej metódy posudzovania si príslušné orgány vyberajú vzorku faktorov rizika odrážajúcich rôzne proxy prístupy vrátane v prípade ich použitia modelov faktorov, beta aproximácií a zaraďovania faktorov rizika do referenčných hodnôt vrátane názvov reprezentatívnych pre daný sektor a región alebo indexy.

5.   Na účely odseku 1 písm. c) príslušné orgány na vzorke nemodelovateľných faktorov rizika, pri ktorých sa v stresovom období použili proxy údaje napriek tomu, že počet výnosov N v časových radoch pre faktor rizika vyplývajúci z článku 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 by umožnil použitie historickej metódy alebo metódy asymetrickej volatility uvedených v článkoch 8 a 9 uvedeného delegovaného nariadenia:

a)

požadujú, aby inštitúcia poskytla pôvodné časové rady pre faktory rizika pred použitím akéhokoľvek proxy prístupu;

b)

požadujú, aby inštitúcia poskytla časové rady použité pre proxy faktory rizika;

c)

porovnávajú otrasy kalibrované smerom nahor a nadol vyplývajúce z uplatňovania článkov 8 a 9 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 na časové rady uvedené v písmenách a) a b) tohto odseku a overujú, či šoky vyplývajúce z proxy časových radov nie sú systematicky menej konzervatívne než šoky získané použitím pôvodných časových radov.

Pri uplatňovaní uvedenej metódy posudzovania si príslušné orgány vyberajú vzorku faktorov rizika odrážajúcich rôzne proxy prístupy vrátane v prípade ich použitia modelov faktorov, beta aproximácií a zaraďovania faktorov rizika do referenčných hodnôt vrátane názvov reprezentatívnych pre sektor a región alebo indexy.

Článok 35

Posudzovanie kvality údajov

1.   Pri posudzovaní toho, či štandardy pre údaje inštitúcie spĺňajú minimálne štandardy na to, aby sa interný model merania rizika považoval za dostatočne presný pri meraní rizík, ako sa vyžaduje v článku 325bi ods. 1 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, príslušné orgány overujú, či:

a)

inštitúcia v rámci svojich interných politík dokumentuje akúkoľvek metodiku používanú na vyplnenie časových radov chýbajúcimi údajovými bodmi a či takáto dokumentácia obsahuje dôkladnú analýzu preukazujúcu, že tieto metodiky nemajú vplyv na volatility a korelácie faktorov rizika;

b)

inštitúcia stanovila objektívne kritériá, v ktorých sa stanovuje, ktorá metodika vypĺňania časových radov sa používa, ak je k dispozícii viac než jedna metodika, a či tieto kritériá zdokumentovala vo svojich interných politikách;

c)

inštitúcia v rámci svojich interných politík zaviedla postup, ktorý sa má dodržiavať pri každej zmene hodnôt v časových radoch, a či takýto proces zahŕňa dokumentáciu vykonaných zmien;

d)

inštitúcia nevykonáva filtrovanie údajov vrátane dolného ohraničovania, horného ohraničovania a vylučovania odľahlých hodnôt, pokiaľ inštitúcia nedokáže preukázať, že vylúčený údajový bod sa týka chybných alebo zastaraných údajov, a inštitúcia takéto vylúčenie nezdokumentuje;

e)

inštitúcia vykonáva pravidelné kontroly kvality časových radov používaných pri výpočte miery rizika predpokladaného schodku a či dokumentuje tieto kontroly a príslušné výsledky;

f)

inštitúcia v rámci kontrol uvedených v písmene e) analyzuje účinok chýbajúcich alebo nahradených údajov a metodiky použitej na získanie časových radov na volatility a korelácie faktorov rizika;

g)

je kvalita údajov v časových radoch používaných inštitúciou primeraná.

Na účely písmena e) príslušné orgány overujú, či inštitúcia v rámci kontrol uvedených v uvedenom písmene pri každom časovom rade monitoruje:

a)

počet dní, za ktoré pôvodne chýbali údajové body a potom boli vyplnené pomocou konkrétnej metodiky;

b)

počet dní, za ktoré boli pôvodne údajové body k dispozícii a potom boli nahradené pomocou konkrétnej metodiky;

c)

počet dní bez denných zmien;

d)

maximálny počet po sebe nasledujúcich dní bez denných zmien.

2.   Na účely odseku 1 písm. g) príslušné orgány:

a)

požadujú, aby inštitúcia poskytla prehľad časových radov používaných pri

Formula

,

Formula

,

Formula

,

Formula

,

Formula

, ako sa uvádza v článku 325bb nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a pri výpočte mier rizika v rámci stresového scenára uvedených v článku 7 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2024/397, a do tohto prehľadu zahŕňajú za každý použitý časový rad:

i)

celkový počet dní v období pozorovania použitom pri výpočte

Formula

,

Formula

,

Formula

,

Formula

,

Formula

Formula

, ako sa uvádza v článku 325bb nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a miery rizika v rámci stresového scenára, ako sa uvádza v článku 7 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2024/397;

ii)

počet dní s chýbajúcimi údajmi v časových radoch pred tým, ako inštitúcia vykoná akúkoľvek úpravu;

iii)

počet dní bez dennej zmeny v časových radoch pred tým, ako inštitúcia vykoná akúkoľvek úpravu;

iv)

maximálny počet po sebe nasledujúcich dní bez dennej zmeny v časových radoch pred tým, ako inštitúcia vykoná akúkoľvek úpravu;

v)

počet dní, za ktoré boli údaje pôvodne k dispozícii v časovom rade, ale ktoré inštitúcia vylúčila alebo zmenila pred tým, než boli použité pri výpočte

Formula

,

Formula

,

Formula

,

Formula

,

Formula

, ako sa uvádza v článku 325bb nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a miery rizika v rámci stresového scenára, ako sa uvádza v článku 7 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2024/397;

b)

na základe prehľadu uvedeného v písmene a) identifikujú časové rady použité pri faktoroch rizika, ktoré môžu byť ovplyvnené nízkou kvalitou údajov;

c)

na základe prehľadu uvedeného v písmene a) vyberajú vzorku časových radov, ktoré charakterizuje vysoký počet pôvodne chýbajúcich údajových bodov, a uplatňujú nasledujúce kroky v tomto poradí:

i)

požadujú, aby inštitúcia poskytla časové rady len s pôvodnými údajovými bodmi a časové rady po ich vyplnení;

ii)

overujú, či boli časové rady vyplnené v súlade s metodikami uvedenými v interných politikách, ako sa uvádza v odseku 1 písm. a) a b), a či sú takéto metodiky primerané pre daný prípad;

d)

na základe prehľadu uvedeného v písmene b) vyberajú vzorku časových radov, ktoré charakterizuje vysoký počet údajových bodov, ktoré boli pôvodne k dispozícii, ale boli nahradené inými údajovými bodmi, a uplatňujú nasledujúce kroky v tomto poradí:

i)

požadujú, aby inštitúcia poskytla časové rady len s pôvodnými údajovými bodmi a časové rady po tom, ako boli údajové body v časových radoch nahradené;

ii)

overujú, či boli údajové body nahradené v súlade s metodikami uvedenými v interných politikách, ako sa uvádza v odseku 1 písm. a) a b), a či sú takéto metodiky primerané pre daný prípad.

Na účely písmena b) môžu príslušné orgány v prípade potreby použiť ako základ pre identifikáciu uvedenú v uvedenom písmene tieto ukazovatele:

a)

časové rady s menej než 10 % pôvodne dostupných údajových bodov;

b)

časové rady s 20 po sebe nasledujúcimi pracovnými dňami bez dennej zmeny;

c)

časové rady s viac než 20 % dňami bezo zmien;

d)

časové rady, pri ktorých sa zmenilo viac než 50 % pôvodne dostupných údajov.

Príslušné orgány požadujú, aby inštitúcia odôvodnila použitie uvedených časových radov a prípadne udala dôvod, prečo je zodpovedajúci faktor rizika zahrnutý do zredukovaného súboru faktorov rizika, ako sa uvádza v článku 325bc ods. 2 písm. a) a b) a článku 325bc ods. 3 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

3.   V prípade faktorov rizika, pri ktorých sa používajú proxy údaje, príslušné orgány vykonávajú posúdenie proxy časových radov uvedených v odseku 2 použitých pri výpočte

Formula

,

Formula

,

Formula

,

Formula

,

Formula

Formula

, ako sa uvádza v článku 325bb nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a mier rizika v rámci stresového scenára, ako sa uvádza v článku 7 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2024/397.

ODDIEL 4

Posudzovanie plnenia požiadaviek týkajúcich sa spätného testovania a testu pridelenia ziskov a strát

Článok 36

Posudzovanie technických prvkov, ktoré sa majú zahrnúť do skutočných a hypotetických zmien v hodnote portfólia pre požiadavky na spätné testovanie

1.   Pri overovaní toho, či inštitúcia spĺňa článok 325bi ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vo vzťahu k požiadavkám na technické prvky, ktoré sa majú zahrnúť do skutočných a hypotetických zmien v hodnote portfólia, príslušné orgány overujú, či sa v interných politikách stanovených v uvedenom písmene:

a)

špecifikujú všetky prvky uvedené v článku 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059 a prípadne všetky prvky uvedené v článku 1 ods. 5 písm. c) uvedeného nariadenia;

b)

vyžaduje vypracovanie pravidelnej správy a v prípade, že sú jednotlivé prvky prispievajúce k zmenám v hodnote portfólia oddelené, denné údaje vrátane:

i)

zmien týkajúcich sa prvkov, ktoré sú odstránené z hodnoty na konci dňa s cieľom získať skutočné a hypotetické zmeny v súlade s článkami 1 až 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059 vrátane tých, ktoré sa týkajú činností vnútrodenného obchodovania;

ii)

zmien týkajúcich sa úprav, ktoré sú zahrnuté do hodnoty na konci dňa, ale ktoré nie sú súčasťou výpočtu skutočných a hypotetických zmien v súlade s článkami 1 až 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059;

iii)

zmien týkajúcich sa úprav, ktoré sú zahrnuté do hodnoty na konci dňa a ktoré sú súčasťou výpočtu skutočných a hypotetických zmien v súlade s článkami 1 až 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059;

iv)

zmien týkajúcich sa úprav vyplývajúcich z procesu nezávislého overovania cien uvedeného v článku 1 ods. 1 a článku 2 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059;

c)

požaduje vypracovanie správy uvedenej v písmene b) na úrovni každého trading desku, na ktorý sa vzťahujú požiadavky na spätné testovanie trading desku v súlade s článkami 1 a 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059, ako aj na úrovni portfólia, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na spätné testovanie v súlade s článkami 2 a 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059;

d)

špecifikujú postupy nápravy, ktoré sa majú dodržiavať pri výpočte skutočných a hypotetických zmien v prípade nepredvídaných udalostí, výnimiek, chýb a zlyhaní pri stanovovaní cien.

2.   Pri posudzovaní toho, či sa interný model inštitúcie vykonáva jednotne, ako sa vyžaduje v článku 325bi ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vo vzťahu k požiadavkám na technické prvky, ktoré sa majú zahrnúť do skutočných a hypotetických zmien v hodnote portfólia, príslušné orgány:

a)

vo vzťahu k výpočtu skutočných zmien v hodnote portfólia trading desku, ako sa uvádza v článku 1 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059:

i)

použitím správ uvedených v odseku 1 písm. b) a c) tohto článku a prehľadu rozdielov uvedeného v článku 5 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059:

1.

identifikujú prvky, ktoré sa líšia medzi zmenami hodnôt portfólia na konci dňa, ktoré vznikli prostredníctvom procesu oceňovania na konci dňa, a skutočnými zmenami;

2.

overujú, či sa prvky identifikované v súlade s bodom 1 obmedzujú na poplatky a provízie uvedené v článku 325bf ods. 4 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a či sa obmedzujú na tie úpravy, ktoré musia alebo môžu byť vylúčené zo skutočných zmien, ako sa stanovuje v článku 1 ods. 3 a 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059;

ii)

použitím správ uvedených v odseku 1 písm. b) a c) tohto článku overujú, či sú úpravy vyplývajúce z nezávislého overovania cien zahrnuté do skutočných zmien v hodnote portfólia trading desku, ako sa vyžaduje v článku 1 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059;

iii)

overujú, či sa plynutie času uvedené v článku 1 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059 zohľadňuje pri výpočte skutočných zmien a či je toto plynutie času zohľadnené rovnakým spôsobom ako pri výpočte hodnôt portfólia na konci dňa vytvorených prostredníctvom procesu oceňovania na konci dňa;

iv)

posudzujú, ako inštitúcia vyhodnocuje, či úprava súvisí s trhovým rizikom, ako sa uvádza v článku 1 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059, a použitím správ uvedených v odseku 1 písm. b) a c) tohto článku overujú, či sú uvedené úpravy, ktoré nesúvisia s trhovým rizikom, vylúčené z výpočtu skutočných zmien;

v)

porovnaním správ uvedených v odseku 1 písm. b) a c) tohto článku k rôznym dátumom overujú, či inštitúcia zohľadňuje zmeny v hodnotách úprav len k dátumom, ku ktorým sa úprava vypočítava, ako sa vyžaduje v článku 1 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059;

vi)

overujú, či rozsah pozícií, pri ktorých sa úprava vypočítava, zahŕňa len pozície priradené k trading desku, ako sa vyžaduje v článku 1 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059;

vii)

overujú, či sú úpravy, ktoré môžu byť vylúčené zo skutočných zmien podľa článku 1 ods. 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059, neaditívne;

viii)

overujú, či sú informácie uvedené v článku 5 písm. c) delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059 v súlade s dôkazmi vyplývajúcimi zo správ uvedených v odseku 1 písm. b) a c) tohto článku;

b)

vo vzťahu k výpočtu skutočných zmien v hodnote portfólia, ako sa uvádza v článku 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059:

i)

použitím správ uvedených v odseku 1 písm. b) a c) tohto článku a prehľadu rozdielov uvedeného v článku 5 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059:

1.

identifikujú prvky, ktoré sa líšia medzi zmenami hodnôt portfólia na konci dňa, ktoré vznikli prostredníctvom procesu oceňovania na konci dňa, a skutočnými zmenami;

2.

overujú, či sa prvky uvedené v bode 1 obmedzujú na poplatky a provízie uvedené v článku 325bf ods. 4 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a na tie úpravy, ktoré musia alebo môžu byť vylúčené zo skutočných zmien podľa článku 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059;

ii)

použitím správ uvedených v odseku 1 písm. b) a c) tohto článku overujú, či sú úpravy vyplývajúce z nezávislého overovania cien zahrnuté do skutočných zmien v hodnote portfólia, ako sa vyžaduje v článku 2 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059;

iii)

overujú, či sa plynutie času uvedené v článku 2 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059 zohľadňuje pri výpočte skutočných zmien a či je toto plynutie času zohľadnené rovnakým spôsobom ako pri výpočte hodnôt portfólia na konci dňa vytvorených prostredníctvom procesu oceňovania na konci dňa;

iv)

posudzujú, ako inštitúcia vyhodnocuje, či úprava súvisí s trhovým rizikom, ako sa uvádza v článku 2 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059, a použitím správ uvedených v odseku 1 písm. b) a c) tohto článku overujú, či sú uvedené úpravy, ktoré nesúvisia s trhovým rizikom, vylúčené z výpočtu skutočných zmien;

v)

overujú, či, ako sa vyžaduje v článku 2 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059, rozsah pozícií, pri ktorých sa vypočítava úprava, pozostáva buď:

1.

z pozícií priradených k trading deskom, pri ktorých inštitúcia vypočítava svoje požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko v súlade s treťou časťou hlavou IV kapitolou 1b nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

2.

zo všetkých pozícií, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko;

vi)

porovnaním správ uvedených v odseku 1 písm. b) a c) tohto článku k rôznym dátumom overujú, či inštitúcia zohľadňuje zmeny v hodnotách úprav len k dátumom, ku ktorým sa úprava prepočítava v súlade s článkom 2 ods. 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059;

vii)

overujú, či sú informácie uvedené v článku 5 písm. c) delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059 v súlade s dôkazmi vyplývajúcimi zo správ uvedených v odseku 1 písm. b) a c) tohto článku;

c)

vo vzťahu k výpočtu hypotetických zmien v hodnote portfólia trading desku, ako sa uvádza v článku 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059:

i)

použitím správ uvedených v odseku 1 písm. b) a c) tohto článku identifikujú prvky, ktoré sa líšia medzi zmenami v hodnotách portfólia na konci dňa, ktoré vznikli prostredníctvom procesu oceňovania na konci dňa, a hypotetickými zmenami, a overujú, či sa tieto prvky obmedzujú na:

1.

poplatky a provízie;

2.

tie prvky, ktoré nie sú zachytené z dôvodu predpokladu, že pozície sú nezmenené, ako sa uvádza v článku 325bf ods. 4 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

3.

tie úpravy, ktoré musia alebo môžu byť vylúčené z hypotetických zmien, ako sa stanovuje v článku 3 ods. 3 a 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059;

ii)

overujú, či je účinok plynutia času zohľadnený v hypotetických zmenách v súlade so zaobchádzaním, ktoré inštitúcia uplatňuje na takýto účinok pri výpočte miery rizika predpokladaného schodku, ako sa uvádza v článku 325bb nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a pri výpočte miery rizika v rámci stresového scenára uvedenej v článku 325bk uvedeného nariadenia, ako sa vyžaduje v článku 3 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059;

iii)

posudzujú, ako inštitúcia vyhodnocuje, či úprava súvisí s trhovým rizikom, ako sa uvádza v článku 3 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059, a použitím správ uvedených v odseku 1 písm. b) a c) tohto článku overujú, či sú uvedené úpravy, ktoré nesúvisia s trhovým rizikom, vylúčené z výpočtu hypotetických zmien;

iv)

použitím správ uvedených v odseku 1 písm. b) a c) tohto článku overujú, či sú len úpravy, ktoré sa vypočítavajú denne a ktoré sú zahrnuté do modelu merania rizika inštitúcie, zahrnuté ako súčasť hypotetických zmien, ako sa vyžaduje v článku 3 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059;

v)

overujú, či rozsah pozícií, pri ktorých sa úprava vypočítava, zahŕňa len pozície priradené k trading desku, ako sa vyžaduje v článku 3 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059;

vi)

overujú, či sú úpravy, ktoré sú vylúčené z hypotetických zmien podľa článku 3 ods. 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059, neaditívne;

vii)

použitím prehľadu uvedeného v článku 5 písm. c) bode viii) delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059 overujú, či je metodika, ktorú inštitúcia používa pri výpočte zmien v hodnote úpravy, za predpokladu, že pozície sa nemenia, ako sa uvádza v článku 325bf ods. 4 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, primeraná;

viii)

overujú, či sú informácie uvedené v článku 5 písm. c) delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059 v súlade s dôkazmi vyplývajúcimi zo správ uvedených v odseku 1 písm. b) a c) tohto článku;

d)

vo vzťahu k výpočtu hypotetických zmien v hodnote portfólia, ako sa uvádza v článku 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059:

i)

použitím správ uvedených v odseku 1 písm. b) a c) tohto článku:

1.

identifikujú prvky, ktoré sa líšia medzi zmenami v hodnotách portfólia na konci dňa, ktoré vznikli prostredníctvom procesu oceňovania na konci dňa, a hypotetickými zmenami;

2.

overujú, či sa prvky uvedené v bode 1 obmedzujú na poplatky a provízie, na tie prvky, ktoré nie sú zachytené z dôvodu predpokladu, že pozície sú nezmenené, ako sa uvádza v článku 325bf ods. 4 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a na tie úpravy, ktoré musia alebo môžu byť vylúčené z hypotetických zmien podľa článku 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059;

ii)

overujú, či je účinok plynutia času zohľadnený v hypotetických zmenách v súlade so zaobchádzaním, ktoré inštitúcia uplatňuje na takýto účinok pri výpočte rizikovej miery predpokladaného schodku, ako sa uvádza v článku 325bb nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a pri výpočte miery rizika v rámci stresového scenára uvedenej v článku 325bk uvedeného nariadenia, ako sa vyžaduje v článku 4 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059;

iii)

posudzujú, ako inštitúcia vyhodnocuje, či úprava súvisí s trhovým rizikom, ako sa uvádza v článku 4 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059, a použitím správ uvedených v odseku 1 písm. b) a c) tohto článku overujú, či sú uvedené úpravy, ktoré nesúvisia s trhovým rizikom, vylúčené z výpočtu hypotetických zmien;

iv)

použitím správ uvedených v odseku 1 písm. b) a c) tohto článku overujú, či sú len úpravy, ktoré sa vypočítavajú denne a ktoré sú zahrnuté do modelu merania rizika inštitúcie, zahrnuté ako súčasť hypotetických zmien, ako sa vyžaduje v článku 4 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059;

v)

overujú, či, ako sa vyžaduje v článku 4 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059, rozsah pozícií, pri ktorých sa vypočítava úprava, pozostáva buď:

1.

z pozícií priradených k trading deskom, pri ktorých inštitúcia vypočítava svoje požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko v súlade s treťou časťou hlavou IV kapitolou 1b nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

2.

zo všetkých pozícií, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko;

vi)

použitím prehľadu uvedeného v článku 5 písm. c) bode viii) delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059 overujú, či je metodika, ktorú inštitúcia používa pri výpočte zmien v hodnote úpravy, za predpokladu, že pozície sa nemenia, ako sa uvádza v článku 325bf ods. 4 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, primeraná;

vii)

overujú, či sú informácie uvedené v článku 5 písm. c) delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059 v súlade s dôkazmi vyplývajúcimi zo správ uvedených v odseku 1 písm. b) a c) tohto článku;

e)

vo vzťahu k postupom, ktorými sa inštitúcia riadi pri výpočte skutočných a hypotetických zmien:

i)

overujú, či je proces zaraďovania pozície len do jedného trading desku spoľahlivý;

ii)

overujú, či sú postupy nápravy uvedené v odseku 1 písm. d) spoľahlivé a či sa v praxi dodržiavajú vždy, keď dôjde k nepredvídaným udalostiam, výnimkám, chybám a zlyhaniam pri stanovovaní cien;

iii)

overujú, ako sa zaobchádza s nelikvidnými pozíciami v procese oceňovania na konci dňa a v procese nezávislého overovania cien.

Na účely písmena a) bodu vi), písmena b) bodu v) podbodu 1, písm. c) bodu v) a písm. d) bodu v) podbodu 1 príslušné orgány overujú, či inštitúcia neodvodzuje úpravu uplatniteľnú na trading desk zo širšieho rozsahu pozícií, než sú pozície priradené k trading desku.

Na účely písmena a) bodu vii) príslušné orgány vyhodnocujú, ako inštitúcia riadi riziká súvisiace s týmito úpravami.

Na účely písmena b) bodu v) podbodu 2 a písmena d) bodu v) podbodu 2 príslušné orgány overujú, či je celá úprava vypočítaná na základe tohto rozsahu zahrnutá do skutočných zmien v hodnote portfólia.

Na účely písmena c) bodu vi) príslušné orgány vyhodnocujú, ako inštitúcia riadi riziká súvisiace s týmito úpravami.

Na účely písmena e) bodu ii) príslušné orgány preskúmavajú minulé nepredvídané udalosti, výnimky, chyby a zlyhania pri stanovovaní cien pri výpočtoch zmien v hodnotách portfólií, posudzujú, ako boli odstránené, a prípadne aj vplyv týchto chýb na výsledky spätného testovania a testov pridelenia ziskov a strát.

Na účely písmena e) bodu iii) príslušné orgány v prípade, že z dôvodu zastaraných údajov uvedené pozície nevedú k žiadnym zmenám v oceňovaní na konci dňa a v skutočných a hypotetických zmenách v hodnote portfólia, posudzujú, či je model merania rizika napriek nedostatku údajov dostatočne presný pri meraní rizík uvedených pozícií, ako sa uvádza v článku 325bi ods. 1 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

3.   Na účely odseku 2 písm. a) až d) môžu príslušné orgány uplatniť ktorúkoľvek z týchto metód posudzovania:

a)

na vzorke transakcií požadovať, aby inštitúcia vypočítala a zosúhlasila zmeny v hodnote na konci dňa vyplývajúce z procesu oceňovania na konci dňa, skutočných zmien a hypotetických zmien;

b)

na vzorke transakcií požadovať, aby inštitúcia vypočítala hypotetické zmeny a rizikovo-teoretické zmeny, a overovať, či je účinok plynutia času zachytený konzistentne;

c)

porovnávať profil kumulatívnych hypotetických zmien v hodnote portfólia za dané časové obdobie a zodpovedajúce kumulatívne skutočné zmeny za rovnaké obdobie s cieľom posúdiť hodnovernosť výpočtov inštitúcie.

Článok 37

Posudzovanie analýzy prekročení

1.   Príslušné orgány overujú, či inštitúcia podrobne analyzuje všetky prekročenia uvedené v článku 325bf nariadenia (EÚ) č. 575/2013 s cieľom určiť ich príčiny.

2.   Na účely odseku 1 príslušné orgány overujú, či inštitúcia:

a)

identifikuje, ktoré portfóliá alebo trading desky primárne spôsobili prekročenie;

b)

analyzuje rozdiely v hypotetických a skutočných zmenách v hodnote portfólia;

c)

analyzuje, či a ktoré trhové pohyby, faktory rizika alebo parametre spôsobili prekročenie;

d)

analyzuje, či k prekročeniu prispeli nejaké problémy s modelovaním alebo chýbajúce faktory rizika, a poskytuje vysvetlenie, ktorú časť zmien v hodnote portfólia možno vysvetliť modelom a ktorú ním vysvetliť nemožno;

e)

analyzuje, či zlyhania procesov vrátane nesprávne zachytených pozícií alebo chýbajúcich aktualizácií údajov prispeli k prekročeniu alebo či spôsobili prekročenie;

f)

opisujú výsledky opatrení prijatých v dôsledku písmen a) až e) pri informovaní príslušných orgánov o prekročeniach, ktoré vyplynuli z ich programu spätného testovania vykonaného v súlade s článkom 325bf nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

3.   Príslušné orgány overujú, či v prípade, keď sa analýzou uvedenou v odsekoch 1 a 2 zistí závažný nedostatok alebo nepresnosť modelu alebo procesov, inštitúcia posudzuje tento nedostatok alebo nepresnosť a urýchlene vypracuje plán včasného návratu k splneniu požiadaviek na spätné testovanie, ktorý sa posudzuje v rámci pravidelnej validácie modelu.

4.   Príslušné orgány overujú, či inštitúcia zabezpečuje, že sú splnené obe tieto podmienky:

a)

akékoľvek prekročenie vrátane tých, ktoré sa týkajú spätného testovania uvedeného v článku 325bf ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, sa oznámi vrcholovému manažmentu do troch pracovných dní od dátumu zistenia prekročenia;

b)

analýzy uvedené v odsekoch 1 a 2 sa oznamujú príslušnému orgánu a vrcholovému manažmentu do jedného mesiaca od dátumu, ku ktorému došlo k prekročeniu.

Článok 38

Posudzovanie plnenia požiadaviek na pridelenie ziskov a strát

1.   Pri posudzovaní toho, či sa interný model inštitúcie vykonáva jednotne, ako sa vyžaduje v článku 325bi ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vo vzťahu k požiadavkám na technické prvky, ktoré sa majú zahrnúť do hypotetických zmien v hodnote portfólia trading desku, pokiaľ ide o požiadavky na pridelenie ziskov a strát uvedené v článku 325bg uvedeného nariadenia, príslušné orgány overujú, či sa časový rad hypotetických zmien v hodnote portfólia trading desku, ktorý sa používa na účely požiadaviek na spätné testovanie, zhoduje s časovým radom hypotetických zmien v hodnote portfólia trading desku, ktorý sa používa na účely požiadavky na pridelenie ziskov a strát, ako sa vyžaduje v článku 13 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059.

2.   Pri posudzovaní toho, či inštitúcia spĺňa článok 325bi ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vo vzťahu k požiadavkám na technické prvky, ktoré sa majú zahrnúť do teoretických zmien v hodnote portfólia na účely požiadaviek na pridelenie ziskov a strát uvedených v článku 325bg uvedeného nariadenia, príslušné orgány overujú, či sa v interných politikách uvedených v uvedenom písmene e):

a)

zabezpečuje, že pracovné dni použité pri výpočte teoretických zmien v hodnote portfólia sú rovnaké ako tie, ktoré sa používajú pri výpočte miery rizika predpokladaného schodku uvedenej v článku 325bb nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a miery rizika v rámci stresového scenára uvedenej v článku 325bk uvedeného nariadenia;

b)

uvádza, či inštitúcia zosúlaďuje moment, pre ktorý vypočítava teoretické zmeny v hodnote portfólia trading desku, s momentom, pre ktorý vypočítava hypotetické zmeny v hodnote portfólia trading desku, ako to umožňuje článok 6 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059;

c)

uvádza, či existujú faktory rizika, pri ktorých inštitúcia používa vstupné údaje alebo hodnoty použité pri výpočte hypotetických zmien na výpočet teoretických zmien, alebo či neexistujú žiadne faktory rizika, pri ktorých sa takéto zaobchádzanie používa, ako to umožňuje článok 14 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059;

d)

zahŕňajú všetky aspekty uvedené v článku 15 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059 vo vzťahu k faktorom rizika, pri ktorých inštitúcia používa vstupné údaje alebo hodnoty použité pri výpočte hypotetických zmien na výpočet teoretických zmien, ako to umožňuje článok 14 uvedeného delegovaného nariadenia;

e)

špecifikujú postupy nápravy, ktoré sa majú dodržiavať pri výpočte teoretických zmien v prípade nepredvídaných udalostí, výnimiek, chýb a zlyhaní pri stanovovaní cien;

f)

pokrývajú všetky aspekty uvedené v článku 15 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059.

Na účely písmena c), ak sa príslušné zaobchádzanie používa pri niektorých, ale nie všetkých faktoroch rizika, príslušné orgány overujú, či sa v interných politikách stanovujú objektívne kritériá na výber faktorov rizika, na ktoré sa takéto zaobchádzanie uplatňuje.

Na účely písmena d) príslušné orgány overujú, či inštitúcia používa kvantitatívne kritériá na posúdenie vplyvu zosúladenia uvedeného v článku 15 ods. 2 písm. b) delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059.

3.   Pri posudzovaní toho, či sa interný model inštitúcie vykonáva jednotne, ako sa vyžaduje v článku 325bi ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vo vzťahu k požiadavkám na pridelenie ziskov a strát uvedeným v článku 325bg uvedeného nariadenia, príslušné orgány:

a)

v súvislosti s výpočtom teoretických zmien v hodnote portfólia:

i)

overujú, či sú pracovné dni použité pri výpočte teoretických zmien v hodnote portfólia rovnaké ako tie, ktoré sa používajú pri výpočte miery rizika predpokladaného schodku uvedenej v článku 325bb nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a miery rizika v rámci stresového scenára uvedenej v článku 325bk uvedeného nariadenia;

ii)

overujú, či sú pozície použité pri výpočte hypotetických zmien tie pozície, ktoré sa používajú na výpočet teoretických zmien;

iii)

overujú, či sa pri výpočte teoretických zmien inštitúciou predpokladá, že pozície sú nezmenené, ako sa vyžaduje v článku 12 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059;

iv)

overujú, či neexistujú rozdiely medzi metódami stanovovania cien, parametrizáciami modelu, trhovými údajmi a všetkými inými technikami použitými v internom modeli merania rizika a metódami použitými pri výpočte teoretických zmien, ako sa vyžaduje v článku 12 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059;

v)

overujú, či teoretické zmeny v hodnote portfólia odrážajú iba zmeny v hodnotách faktorov rizika, pri ktorých boli pri výpočte miery rizika predpokladaného schodku, ako sa uvádza v článku 325bb nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo miery rizika v rámci stresového scenára uvedenej v článku 325bk uvedeného nariadenia, ako sa vyžaduje v článku 12 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059, vyvolané šoky;

vi)

overujú, či sú postupy nápravy uvedené v odseku 2 písm. e) spoľahlivé a či sa v praxi dodržiavajú vždy, keď dôjde k nepredvídaným udalostiam, výnimkám, chybám a zlyhaniam pri stanovovaní cien;

b)

v súvislosti s výsledkami pridelenia ziskov a strát:

i)

overujú, či sú Spearmanov korelačný koeficient a metrika Kolmogorovho-Smirnovho testu vypočítané správne;

ii)

overujú, či faktory rizika, pri ktorých inštitúcia používa vstupné údaje použité pri výpočte hypotetických zmien na výpočet teoretických zmien, ako to umožňuje článok 14 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059, sú len tie, v prípade ktorých sú splnené podmienky uvedené v danom článku;

iii)

overujú, či faktory rizika, ktorých hodnoty sa uplatňujú pri výpočte hypotetických zmien používa inštitúcia na výpočet teoretických zmien v súlade s článkom 14 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059, sú len tie, v prípade ktorých sú splnené podmienky uvedené v danom článku.

Na účely písmena a) bodu ii) príslušné orgány vyhodnocujú, či informačné systémy inštitúcie zabezpečujú výpočet týchto zmien na tých istých pozíciách. Na tento účel môžu príslušné orgány požadovať, aby inštitúcia poskytla súpis pozícií zachytených v skutočných a teoretických zmenách a aby tieto pozície porovnala.

Na účely písmena a) bodu iv) príslušné orgány overujú, či systémy inštitúcie zabezpečujú, že funkcie stanovovania cien použité pri výpočte teoretických zmien sú rovnaké ako tie, ktoré sa používajú pri výpočte miery rizika predpokladaného schodku uvedenej v článku 325bb nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a miery rizika v rámci stresového scenára uvedenej v článku 325bk uvedeného nariadenia.

Na účely písmena a) bodu v) príslušné orgány overujú, či systémy inštitúcií zabezpečujú, že pri výpočte teoretických zmien hodnota iných faktorov rizika zostáva nemenná. Príslušné orgány môžu doplniť svoje posúdenie použitím metódy posudzovania uvedenej v odseku 5.

Na účely písmena a) bodu vi) príslušné orgány skúmajú minulé nepredvídané udalosti, výnimky, chyby a zlyhania pri stanovovaní cien pri výpočtoch zmien v hodnotách portfólií, posudzujú, či a ako boli odstránené, a prípadne posudzujú aj vplyv týchto chýb na výsledky spätného testovania a testov pridelenia ziskov a strát.

4.   Na účely odseku 3 písm. a) bodu iii) príslušné orgány používajú jednu alebo viacero týchto metód posudzovania:

a)

požadujú, aby inštitúcia v daný deň a v nasledujúci deň, ako sa uvádza v článku 12 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059, poskytla súpis pozícií v portfóliu, za ktoré vypočítava teoretické zmeny, a posudzujú, či sa tento súpis zhoduje;

b)

overujú, či sú teoretické zmeny rizika zvyčajne bližšie k hypotetickým než skutočným zmenám, a pomocou správ uvedených v článku 36 ods. 1 písm. b) a c) identifikujú tie dni v časovom rade, v ktorých sa skutočné a hypotetické zmeny najviac líšia v dôsledku zmeny v zložení portfólia trading desku, a overujú, či teoretické zmeny v týchto dňoch nie sú ovplyvnené takouto zmenou zloženia portfólia.

5.   Na účely odseku 3 písm. a) bodu v) príslušné orgány môžu:

a)

keď inštitúcia vypočítava mieru rizika predpokladaného schodku uvedenú v článku 325bb nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo mieru rizika v rámci stresového scenára uvedenú v článku 325bk uvedeného nariadenia, požadovať, aby zo svojho portfólia poskytla vzorku finančných nástrojov, ktorých ceny závisia od faktorov rizika, pri ktorých boli vyvolané šoky, ako aj od faktorov rizika, pri ktorých neboli vyvolané šoky;

b)

keď inštitúcia vypočítava teoretické zmeny týkajúce sa finančných nástrojov uvedených v písmene a), overovať, či hodnota faktorov rizika, pri ktorých boli vyvolané šoky, pre daný referenčný dátum zostáva nemenná.

6.   Na účely odseku 3 písm. b) bodu i) príslušné orgány pre najvýznamnejšie trading desky alebo všetky trading desky:

a)

požadujú, aby inštitúcia poskytla časové rady hypotetických a teoretických zmien v hodnote portfólia trading desku použité pri výpočte Spearmanovho korelačného koeficientu a metriky Kolmogorovho-Smirnovho testu, ako sa uvádza v článku 6 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059;

b)

vypočítavajú Spearmanov korelačný koeficient v súlade s článkom 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059 a metriku Kolmogorovho-Smirnovho testu v súlade s článkom 8 uvedeného delegovaného nariadenia;

c)

overujú, či sa Spearmanov korelačný koeficient a metrika Kolmogorovho-Smirnovho testu vyplývajúce z písmena b) zhodujú s tými, ktoré získala inštitúcia;

d)

overujú, či je klasifikácia trading deskov do zón uvedených v článku 9 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059 správna.

7.   Na účely odseku 3 písm. b) bodu ii) príslušné orgány:

a)

identifikujú najvýznamnejšie faktory rizika, na ktoré inštitúcia uplatnila zaobchádzanie uvedené v článku 14 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059;

b)

overujú, či sa pri výpočte hypotetických a teoretických zmien používa rovnaký faktor rizika;

c)

overujú, či sa hodnota faktorov rizika uvedených v písmene a) líši len z dôvodu rôznych zdrojov alebo momentov získania ich vstupných údajov.

Intenzita, pri ktorej príslušný orgán vykonáva posúdenie, musí byť primeraná účinku, ktorý má zosúladenie vstupných údajov faktorov rizika na teoretické zmeny a na výsledky testu pridelenia ziskov a strát, ako sa uvádza v článku 15 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059.

8.   Na účely odseku 3 písm. b) bodu iii) príslušné orgány:

a)

identifikujú najvýznamnejšie faktory rizika, na ktoré inštitúcia uplatnila zaobchádzanie uvedené v článku 14 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059;

b)

pri faktoroch rizika uvedených v písmene a) získavajú komplexné znalosti o technikách systémov oceňovania, ktoré sa používajú na odvodenie hodnoty faktora rizika zo vstupných údajov, ako sa uvádza v článku 14 ods. 2 písm. b) delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059;

c)

na základe písmena b) tohto odseku posudzujú, či sú splnené podmienky uvedené v článku 14 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059, pričom zohľadňujú akékoľvek odôvodnenie poskytnuté v súlade s článkom 15 ods. 3 uvedeného nariadenia.

Intenzita, pri ktorej príslušný orgán vykonáva posúdenie, musí byť primeraná účinku, ktorý má zosúladenie hodnôt faktorov rizika na teoretické zmeny a na výsledky testu pridelenia ziskov a strát, ako sa uvádza v článku 15 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2022/2059.

ODDIEL 5

Posudzovanie plnenia požiadaviek týkajúcich sa zaobchádzania s devízovým a komoditným rizikom v neobchodnej knihe

Článok 39

Posudzovanie výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre devízové a komoditné riziko v neobchodnej knihe

1.   Pri posudzovaní toho, či inštitúcia spĺňa článok 325bi ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vo vzťahu k požiadavkám na požiadavky na výpočet vlastných zdrojov pre trhové riziko v súvislosti s pozíciami v neobchodnej knihe, príslušné orgány overujú, či sa v interných politikách uvedených v danom článku presne stanovuje:

a)

rozsah devízových pozícií v neobchodnej knihe, pri ktorých inštitúcia vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pomocou alternatívneho prístupu interného modelu, a prípadne hlavný dôvod vylúčenia niektorých pozícií z tohto rozsahu pôsobnosti;

b)

rozsah komoditných pozícií v neobchodnej knihe, pri ktorých inštitúcia vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pomocou alternatívneho prístupu interného modelu, a prípadne hlavný dôvod vylúčenia niektorých pozícií z tohto rozsahu pôsobnosti;

c)

v súvislosti s pozíciami, ktoré podliehajú devízovému riziku, ale nie komoditnému riziku:

i)

či je hodnotou, ktorá sa používa ako základ na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre devízové riziko, posledná dostupná účtovná hodnota uvedená v článku 3 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1577 alebo posledná dostupná reálna hodnota uvedená v článku 3 ods. 2 uvedeného delegovaného nariadenia, a frekvenciu, v ktorej sa táto hodnota prepočítava;

ii)

či existujú trading desky, ktorých nelineárne pozície vo výmennom kurze podliehajú zaobchádzaniu uvedenému v článku 3 ods. 4 a článku 5 ods. 1 druhom pododseku delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1577, a prípadne dôvod použitia takejto výnimky pre niektoré trading desky, a pre niektoré iné nie;

d)

trading desky, pri ktorých sa hypotetické a skutočné zmeny v hodnote portfólia v súvislosti s pozíciou v neobchodnej knihe, ktorá podlieha komoditnému riziku alebo komoditnému aj devízovému riziku, vypočítavajú v súlade s článkom 5 ods. 2 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1577, a trading desky, pri ktorých sa zmeny vypočítavajú v súlade s článkom 5 ods. 2 písm. b) uvedeného delegovaného nariadenia, a dôvod tohto výberu.

2.   Pri posudzovaní toho, či sa interný model inštitúcie vykonáva jednotne, ako sa vyžaduje v článku 325bi ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vo vzťahu k požiadavkám na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko v súvislosti s pozíciami v neobchodnej knihe, príslušné orgány:

a)

overujú, či sa internými procesmi uvedenými v článku 325bi ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zabezpečuje:

i)

vysledovateľnosť pozícií v neobchodnej knihe zahrnutých do rozsahu pôsobnosti alternatívneho prístupu interného modelu a správnosť účtovných hodnôt alebo reálnych hodnôt použitých ako základ na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko, ako sa vyžaduje v článkoch 3 a 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1577;

ii)

že pozície v neobchodnej knihe, ktoré priťahujú devízové alebo komoditné riziko zaevidované v daný deň, sú zahrnuté do výpočtu miery rizika predpokladaného schodku uvedenej v článku 325bb nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo miery rizika v rámci stresového scenára uvedenej v článku 325bk uvedeného nariadenia;

iii)

že všetky pozície devízového rizika vyplývajúce zo zmeny v mene vykazovania na rôznych úrovniach konsolidácie („riziko prevodu“) sú zahrnuté do rozsahu pozícií podliehajúcich devízovému riziku;

iv)

správnu identifikáciu devízových pozícií spĺňajúcich podmienky na použitie zaobchádzania uvedeného v článku 3 ods. 4 a článku 5 ods. 1 druhom pododseku delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1577, ak inštitúcia používa toto zaobchádzanie;

v)

správnu a úplnú identifikáciu položiek, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku 3 ods. 6 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1577;

b)

vo vzťahu k výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje v súvislosti s pozíciami, ktoré podliehajú devízovému riziku, ako sa uvádza v článku 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1577, overujú, či:

i)

sú devízové pozície, pri ktorých inštitúcia používa výnimku stanovenú v článku 3 ods. 4 a článku 5 ods. 1 druhom pododseku delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1577, odlíšené od devízových pozícií, pri ktorých inštitúcia túto výnimku nepoužíva;

ii)

sa aktualizujú len faktory devízového rizika poslednej dostupnej účtovnej hodnoty alebo reálnej hodnoty s cieľom určiť hodnotu pozície pred uplatnením scenára budúceho šoku, pokiaľ sa neuplatňuje zaobchádzanie uvedené v článku 3 ods. 4 uvedeného nariadenia, ako sa vyžaduje v článku 3 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1577;

iii)

v prípade pozícií, pri ktorých sa uplatňuje zaobchádzanie uvedené v článku 5 ods. 1 druhom pododseku uvedeného nariadenia, sa všetky faktory rizika aktualizujú s cieľom určiť hodnotu pozície pred uplatnením scenára budúceho šoku, ako sa vyžaduje v článku 3 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1577;

c)

vo vzťahu k položkám, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku 3 ods. 6 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1577, overujú, či:

i)

sú kritériá stanovené inštitúciou na identifikáciu udalostí, ktoré vedú k zníženiu hodnoty, primerané, a to na základe historických údajov a historických udalostí;

ii)

sú kritériá uvedené v bode i) v súlade s interným riadením rizika zníženia hodnoty;

iii)

sa úroveň zníženia hodnoty vykázaná na základe udalostí uvedených v bode i) zakladá na objektívnom odôvodnení;

d)

vo vzťahu k výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje v súvislosti s pozíciami, ktoré podliehajú komoditnému riziku alebo komoditnému aj devízovému riziku, ako sa uvádza v článku 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1577, overujú, či sa scenáre budúcich šokov uplatňujú len na faktory rizika patriace do hlavnej kategórie komoditného faktora rizika a prípadne do hlavnej kategórie faktora devízového rizika;

e)

overujú, či sa hypotetické a skutočné zmeny týkajúce sa pozícií v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku, vypočítavajú v súlade s článkom 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1577.

Na účely písmena a) bodu iii) príslušné orgány overujú, ako inštitúcia zahŕňa do interného modelu merania rizika čisté otvorené pozície pochádzajúce od rôznych subjektov skupiny.

3.   Na účely odseku 2 písm. a) bodu ii) môžu príslušné orgány uplatniť jeden z týchto dvoch prístupov:

a)

na vzorke pozícií v neobchodnej knihe zaznamenaných k danému referenčnému dátumu overujú, či sú tieto pozície zahrnuté do rozsahu pozícií zachytených v miere rizika predpokladaného schodku alebo v miere rizika v rámci stresového scenára k uvedenému referenčnému dátumu alebo do rozsahu pozícií alternatívneho štandardizovaného prístupu;

b)

požadujú, aby inštitúcia zosúhlasila na jednej strane pozície v neobchodnej knihe zaznamenané k danému referenčnému dátumu a na druhej strane pozície v neobchodnej knihe, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti interného modelu merania rizika a do rozsahu pôsobnosti alternatívneho štandardizovaného prístupu k uvedenému referenčnému dátumu.

4.   Na účely odseku 2 písm. a) bodu iii) môžu príslušné orgány požadovať, aby inštitúcia poskytla druhy pozícií, ktoré sú zahrnuté do modelu a ktoré pochádzajú z aktív a záväzkov, ktoré nepriťahujú trhové riziko, keď sa požiadavky na vlastné zdroje vypočítavajú na individuálnej úrovni, ale priťahujú ho, keď sa požiadavky na vlastné zdroje vypočítavajú na konsolidovanej úrovni z dôvodu rizika prevodu.

5.   Na účely odseku 2 písm. a) bodu v) môžu príslušné orgány požadovať, aby inštitúcia zosúhlasila položky, ktoré inštitúcia identifikovala ako položky spĺňajúce podmienky uvedené v článku 3 ods. 6 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1577 na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pomocou alternatívneho prístupu interného modelu, s položkami, ktoré spĺňajú uvedené podmienky v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom.

6.   Na účely odseku 2 písm. b) môžu príslušné orgány na vzorke pozícií v neobchodnej knihe a za referenčný dátum na výpočet miery rizika predpokladaného schodku, ako sa uvádza v článku 325bb nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a miery rizika v rámci stresového scenára, ako sa uvádza v článku 325bk uvedeného nariadenia, uplatniť túto metódu posudzovania:

a)

požadujú, aby inštitúcia poskytla zoznam:

i)

faktorov rizika použitých ako vstupy na určenie reálnej hodnoty predstavujúcej základ pre výpočet požiadaviek na vlastné zdroje, ako sa vyžaduje v článku 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1577;

ii)

spomedzi faktorov rizika zahrnutých v zozname uvedenom v bode i) tie faktory rizika, na ktoré inštitúcia uplatňuje scenáre budúcich šokov na výpočet miery rizika predpokladaného schodku uvedenej v článku 325bb nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo miery rizika v rámci stresového scenára uvedenej v článku 325bk uvedeného nariadenia;

b)

požadujú, aby inštitúcia poskytla hodnotu faktorov rizika uvedených v písmene a) k týmto dátumom:

i)

dátum, ku ktorému bola určená posledná dostupná reálna hodnota;

ii)

daný referenčný dátum na výpočet miery rizika predpokladaného schodku alebo miery rizika v rámci stresového scenára;

c)

overujú, či:

i)

v prípade pozícií, na ktoré sa neuplatňuje zaobchádzanie uvedené v článku 3 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1577, nebola hodnota faktorov rizika, ktoré neodrážajú devízové riziko, aktualizovaná medzi dvomi dátumami uvedenými v písmene b) bodoch i) a ii);

ii)

v prípade pozícií, na ktoré sa uplatňuje zaobchádzanie uvedené v článku 3 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1577, sa hodnota všetkých faktorov rizika aktualizuje medzi dvomi dátumami uvedenými v písmene b) bodoch i) a ii);

iii)

sa faktory rizika uvedené v písmene a) bode ii) týkajú len devízového rizika bez ohľadu na to, či sa uplatňuje zaobchádzanie uvedené v článku 3 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1577.

7.   Na účely odseku 2 písm. b) môžu príslušné orgány na vzorke pozícií v neobchodnej knihe a za referenčný dátum na výpočet miery rizika predpokladaného schodku, ako sa uvádza v článku 325bb nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a miery rizika v rámci stresového scenára, ako sa uvádza v článku 325bk uvedeného nariadenia, uplatniť túto metódu posudzovania:

a)

posudzujú, ako inštitúcia oddeľuje faktory devízového rizika od iných vstupných údajov používaných na určenie účtovnej hodnoty pozície;

b)

požadujú, aby inštitúcia poskytla zoznam faktorov rizika spomedzi faktorov devízového rizika uvedených v písmene a), na ktoré inštitúcia uplatňuje scenáre budúcich šokov pri výpočte miery rizika predpokladaného schodku uvedenej v článku 325bb nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo miery rizika v rámci stresového scenára uvedenej v článku 325bk uvedeného nariadenia;

c)

získava hodnotu faktorov devízového rizika a iných vstupných údajov používaných na určenie účtovnej hodnoty pozície k týmto dátumom:

i)

dátum, ku ktorému bola určená posledná dostupná účtovná hodnota;

ii)

daný referenčný dátum na výpočet miery rizika predpokladaného schodku a miery rizika v rámci stresového scenára;

d)

overujú, či:

i)

v prípade pozícií, na ktoré sa neuplatňuje zaobchádzanie uvedené v článku 3 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1577, neboli vstupné údaje oceňovania, ktoré neodrážajú devízové riziko, aktualizované medzi dvoma dátumami uvedenými v písmene c) bodoch i) a ii);

ii)

v prípade pozícií, na ktoré sa uplatňuje zaobchádzanie uvedené v článku 3 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1577, boli vstupné údaje oceňovania vrátane faktorov devízového rizika aktualizované medzi dvoma dátumami uvedenými v písmene c) bodoch i) a ii);

iii)

sa faktory rizika uvedené v písmene b) týkajú len devízového rizika bez ohľadu na to, či sa uplatňuje zaobchádzanie uvedené v článku 3 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1577.

8.   Na účely odseku 2 písm. d) môžu príslušné orgány na vzorke pozícií v neobchodnej knihe a za referenčný dátum na výpočet miery rizika predpokladaného schodku, ako sa uvádza v článku 325bb nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a miery rizika v rámci stresového scenára, ako sa uvádza v článku 325bk uvedeného nariadenia, uplatniť túto metódu posudzovania:

a)

požadujú, aby inštitúcia poskytla zoznam:

i)

faktorov rizika použitých ako vstupné údaje na určenie reálnej hodnoty predstavujúcej základ pre výpočet požiadaviek na vlastné zdroje, ako sa vyžaduje v článku 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1577;

ii)

spomedzi faktorov rizika zahrnutých v zozname uvedenom v písmene a) tie faktory rizika, na ktoré inštitúcia uplatňuje scenár budúceho šoku pri výpočte miery rizika predpokladaného schodku uvedenej v článku 325bb nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo extrémny scenár budúceho šoku pri výpočte miery rizika v rámci stresového scenára uvedenej v článku 325bk uvedeného nariadenia;

b)

overujú, či v zozname uvedenom v písmene a) bode ii) existujú len faktory rizika, ktoré odrážajú komoditné riziko a prípadne devízové riziko.

9.   Na účely odseku 2 písm. e) môžu príslušné orgány na vzorke pozícií v neobchodnej knihe uplatniť túto metódu posudzovania:

a)

požadujú, aby inštitúcia poskytla opis vstupných údajov oceňovania používaných na určenie účtovnej alebo reálnej hodnoty pozície;

b)

požadujú, aby inštitúcia poskytla hodnoty takýchto vstupných údajov oceňovania na konci dňa nasledujúceho po výpočte výšky hodnoty v riziku uvedenej v článku 325bf nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a na konci predchádzajúceho dňa, ktoré sa používajú pri výpočte hypotetických a skutočných zmien v hodnote portfólia;

c)

overujú, či sa v závislosti od pozície podliehajúcej posúdeniu hodnoty aktualizujú alebo zostávajú nemenné, ako sa vyžaduje v článku 5 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1577.

ODDIEL 6

Posudzovanie výpočtu mier rizika predpokladaného schodku a miery rizika v rámci stresového scenára

Pododdiel 1

Posudzovanie aspektov, ktoré sú relevantné pre výpočet mier rizika predpokladaného schodku aj miery rizika v rámci stresového scenára

Článok 40

Posudzovanie schopnosti interného modelu merania rizika zachytávať nelineárnosti

1.   Pri posudzovaní toho, či inštitúcia spĺňa článok 325bh ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vo vzťahu k požiadavkám na účinnosť a schopnosť interného modelu merania rizika zachytávať nelineárnosti opcií a iných produktov pre inštitúciu používajúcu prístup založený na citlivosti, príslušné orgány overujú, či:

a)

interný model merania rizika zachytáva aspoň významných členov prvého a druhého radu aproximácií Taylorových radov s cieľom zohľadniť zmenu v cenách v dôsledku zmien v relevantných faktoroch rizika vrátane rizika cross-gamma, ktoré predstavujú významné spoločné kroky vo faktoroch rizika;

b)

prístup založený na citlivosti vedie k primeraným výsledkom vrátane prípadov, keď sa na faktory rizika uplatňujú závažné šoky.

2.   Na účely odseku 1 môžu príslušné orgány uplatňovať nasledujúce kroky v tomto poradí:

a)

identifikujú produkty, pri ktorých chcú príslušné orgány testovať významnosť radov aproximácií Taylorových radov a vhodnosť prístupu založeného na citlivosti v prípade závažného šoku;

b)

identifikujú pracovný deň v stresovom období, v ktorom boli výnosy zaznamenané v súvislosti s faktormi rizika v týchto produktoch obzvlášť vysoké, ak boli kladné, alebo obzvlášť nízke, ak boli záporné;

c)

požadujú, aby inštitúcia vypočítala hypotetické a teoretické zmeny v hodnotách uvedených produktov v súlade s delegovaným nariadením (EÚ) 2022/2059 podľa scenára identifikovaného výnosmi v pracovný deň určený v súlade s písmenom b);

d)

na základe výsledkov výpočtu uvedeného v písmene c) posudzujú, či prístup založený na citlivosti vedie k primeraným výsledkom.

Pododdiel 2

Posudzovanie aspektov, ktoré sú relevantné pre výpočet mier rizika predpokladaného schodku

Článok 41

Posudzovanie výpočtu miery rizika predpokladaného schodku

1.   Pri posudzovaní toho, či sa interný model inštitúcie vykonáva jednotne, ako sa vyžaduje v článku 325bi ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vo vzťahu k výpočtu mier neobmedzeného predpokladaného schodku a mier čiastkového predpokladaného schodku pre všetky hlavné kategórie faktorov rizika pri zníženej frekvencii, ako sa uvádza v článku 325bb ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, príslušné orgány:

a)

analyzujú proces, ktorý inštitúcia používa na určenie dňa v týždni, ku ktorému sa tieto miery vypočítavajú;

b)

overujú, či zníženie frekvencie výpočtu nevedie k podceneniu rizika.

2.   Na účely odseku 1 písm. b) príslušné orgány:

a)

overujú, či je analýza vykonaná inštitúciou primeraná na preukázanie toho, že nedochádza k podceneniu rizika;

b)

overujú, či vývoj denných údajov týkajúcich sa UES t ,

Formula

,

Formula

vypočítavaných pre všetky pozície portfólia, ako sa vyžaduje v článku 325bb ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, systematicky nevykazuje nižší rizikový profil ku dňu, ktorý si inštitúcia zvolí.

3.   Na účely odseku 2 písm. b), ak existujú náznaky systematicky nižšieho rizikového profilu, príslušné orgány môžu doplniť svoje posúdenie o:

a)

požiadavku, aby inštitúcia denne a za dané obdobie vypočítavala miery neobmedzeného predpokladaného schodku

Formula

a miery čiastkového predpokladaného schodku

Formula

,

Formula

pre každú hlavnú kategóriu faktorov rizika;

b)

analýzu toho, či sú tieto miery systematicky nižšie ku dňu, ktorý si inštitúcia zvolí.

Článok 42

Posudzovanie výpočtu mier čiastkového predpokladaného schodku

1.   Pri posudzovaní toho, či sa interný model inštitúcie vykonáva jednotne, ako sa vyžaduje v článku 325bi ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vo vzťahu k výpočtu mier čiastkového predpokladaného schodku uvedeným v článku 325bc uvedeného nariadenia, príslušné orgány:

a)

overujú, či je odhadová funkcia, ktorú inštitúcia používa na odhad mier rizika predpokladaného schodku, koncepčne spoľahlivá a dostatočne presná;

b)

overujú, či inštitúcia pri výpočte mier čiastkového predpokladaného schodku

Formula

v súlade s článkom 325bc ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 identifikuje horizonty účinnej likvidity faktorov rizika danej pozície, pričom zohľadňuje splatnosť pozície v súlade s článkom 325bd ods. 4 uvedeného nariadenia;

c)

overujú, či inštitúcia v rámci interných politík uvedených v článku 325bi ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 stanovila objektívne kritériá, ktoré sú vhodné na výber faktorov rizika tvoriacich podmnožinu modelovateľných faktorov rizika uvedených v článku 325bc ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia;

d)

overujú, či faktory rizika, ktoré nie sú súčasťou podmnožiny modelovateľných faktorov rizika zvolených inštitúciou v súlade s článkom 325bc ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pri výpočte

Formula

zostávajú nemenné;

e)

overujú, či sú techniky používané na výpočet

Formula

a techniky používané na výpočet

Formula

rovnaké, s výnimkou tých odchýlok, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie plnenia požiadaviek stanovených v článku 325bc ods. 2 až 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

f)

overujú, či inštitúcia pri výpočte

Formula

Formula

používa rovnako vážené údaje v období pozorovania;

g)

vo vzťahu k identifikácii stresového obdobia overujú, či sa 12-mesačné kĺzavé obdobia na určenie stresového obdobia začínajú najneskôr od 1. januára 2007, ako sa uvádza v článku 325bc ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a či sa v interných politikách inštitúcie špecifikuje frekvencia aktualizácie stresového obdobia na výpočet mier čiastkového predpokladaného schodku a ostatné uplatniteľné kritériá, na základe ktorých sa aktivuje jeho aktualizácia.

Na účely písmena e) príslušné orgány získavajú prehľad rozdielov v technikách, ktoré inštitúcia používa pri výpočte mier čiastkového predpokladaného schodku kalibrovaných podľa posledného 12-mesačného obdobia a stresového obdobia, a overujú, či tieto rozdiely nepresahujú rámec toho, čo je potrebné na splnenie požiadaviek stanovených v nariadení (EÚ) č. 575/2013.

Na účely písmena g) príslušné orgány overujú, a to aj na základe minulých aktualizácií, či sa stresové obdobie aktualizuje aspoň štvrťročne a či inštitúcia dodržala všetky možné kritériá stanovené v interných politikách.

2.   Na účely odseku 1 písm. a) príslušné orgány:

a)

overujú, ako si inštitúcia volí odhadovú funkciu, ktorú používa, a analýzu vykonanú na podporu takéhoto výberu;

b)

overujú, či odhadová funkcia predpokladaného schodku zodpovedá buď integrálu odhadovej funkcie pre čísla hodnoty v riziku uvedené v článku 325bf nariadenia (EÚ) č. 575/2013, chápanej ako funkcia chvostovej pravdepodobnosti od nula do jedna mínus príslušná úroveň spoľahlivosti vydelená jedna mínus príslušná úroveň spoľahlivosti alebo konzervatívnejšiemu výberu;

c)

môžu porovnať odhadové funkcie hodnoty v riziku a predpokladaného schodku, ktoré inštitúcia používa, s odhadovými funkciami uvedenými v tabuľke 1.

Tabuľka 1

Odhadové funkcie hodnoty v riziku

Odhadové funkcie predpokladaného schodku

Formula

Formula
;

Formula

Formula

Formula

Formula

Formula

kde:

Formula
označuje i-tú najnižšiu hodnotu vo vzorke
Formula
použitej pri odhade, t. j.
Formula
je najzávažnejšia strata vo vzorke ziskov a strát a zvyčajne veľké záporné číslo;

N označuje počet hodnôt vo vzorke

Formula
použitej pri odhade;

α označuje chvostovú pravdepodobnosť, t. j. jedna mínus úroveň spoľahlivosti;

Formula
označuje celé číslo argumentu;

Formula
za predpokladaný schodok za predpokladu
Formula
, t. j. výpočet ľavého chvosta vzorky;

Formula

Formula
 za predpokladaný schodok za predpokladu, že
Formula
, t. j. viac než jedna strata je v α-chvoste vzorky ziskov a strát;

Formula
.

d)

ak je výpočet mier rizika predpokladaného schodku založený na simuláciách Monte Carlo, overujú, či počet simulácií zabezpečuje konvergenciu smerom k stabilným výsledkom.

Na účely písmena d) príslušné orgány preskúmavajú testy vykonané inštitúciou s cieľom stanoviť počet simulácií a štatistické testy, ktorými sa zabezpečuje primeranosť náhodnosti sekvencií použitých na vytvorenie simulácie. Ak príslušný orgán považuje tieto testy za nedostatočné, môže použiť metódu posudzovania uvedenú v odseku 4.

3.   Na účely odseku 1 písm. b) príslušné orgány:

a)

požadujú, aby inštitúcia poskytla štatistickú chybu Monte Carlo na úrovni spoľahlivosti 95 %, a overujú, či je metóda použitá na meranie takejto štatistickej chyby spoľahlivá;

b)

požadujú, aby inštitúcia vypočítala miery rizika predpokladaného schodku s niekoľkými rôznymi číselnými hodnotami, pričom všetky ostatné predpoklady zostávajú rovnaké;

c)

posudzujú, či sú rozdiely v mierach rizika predpokladaného schodku s rôznou číselnou hodnotou vyplývajúcou z výpočtu v súlade s písmenom b) zlučiteľné so štatistickou chybou uvedenou v písmene a);

d)

ak príslušné orgány považujú výsledky uvedené v písmene c) za nezlučiteľné, posúdia hlavnú príčinu takejto nezlučiteľnosti a určia počet simulácií potrebných na zabezpečenie toho, aby štatistická chyba bola nižšia než 5 %.

4.   Na účely odseku 1 písm. c) príslušné orgány:

a)

získavajú prehľad faktorov rizika zvolených inštitúciou a overujú:

i)

či sa kritériami zabezpečuje dostatočná úroveň krytia vo zvolených typoch modelovateľných faktorov rizika v porovnaní s úplným súborom modelovateľných faktorov rizika, voči ktorým je inštitúcia vystavená;

ii)

či sú kritériá také, že sa očakáva, že prahová hodnota uvedená v článku 325bc ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 bude v priebehu času prekročená;

iii)

či inštitúcia testuje alternatívne podmnožiny modelovateľných faktorov rizika s cieľom zabezpečiť, aby sa následkom jej výberu nepodceňovali požiadavky na vlastné zdroje;

iv)

či inštitúcia pri svojej voľbe uprednostňuje výber faktorov rizika, pre ktoré existujú údaje v stresovom období, pred faktormi rizika, pre ktoré sa používajú proxy údaje, a ak to tak nie je, príslušné orgány posudzujú dôvod, prečo inštitúcia takéto kritérium neuplatnila, a či by sa inou voľbou zlepšila kvalita miery neobmedzeného a čiastočného predpokladaného schodku;

b)

ak má pozícia splatnosť menej než 10 dní, overujú, či je horizont účinnej likvidity všetkých faktorov rizika stanovený na 10 dní a či takáto pozícia nemá vplyv na výpočet

Formula

pre

Formula

;

c)

ak má pozícia splatnosť Mat dní, pričom

Formula

, overujú, či:

i)

všetky faktory rizika takejto pozície s horizontom likvidity

Formula

boli priradené k horizontu účinnej likvidity, ktorý je najkratším horizontom likvidity spomedzi horizontov likvidity uvedených v tabuľke 1 článku 325bc ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktorý je väčší alebo rovný ako Mat;

ii)

pozícia neovplyvňuje výpočet

Formula

pre všetky j zodpovedajúce horizontu likvidity, ktorý je väčší ako najkratší horizont likvidity spomedzi horizontov likvidity uvedených v tabuľke 1 článku 325bc ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktorý je väčší alebo rovný ako Mat;

d)

ak má pozícia splatnosť Mat dní, pričom

Formula

, overujú, či inštitúcia priradila všetky faktory rizika takejto pozície k horizontu účinnej likvidity zodpovedajúcemu horizontu likvidity SubCatLH priradenému k faktorom rizika;

e)

overujú, či inštitúcia pri výpočte

Formula

udržiava tieto faktory rizika konštantné s horizontom účinnej likvidity, ktorý je nižší než horizont likvidity zodpovedajúci indexu j.

Na účely písmena a) bodu ii) príslušný orgán posudzuje, do akej miery inštitúcia prekročila prahovú hodnotu v predchádzajúcich štvrťrokoch.

Ak príslušné orgány považujú testovanie alternatívnych podmnožín inštitúciou za nedostatočné, môžu na účely písmena a) bodu iii) požadovať, aby inštitúcia otestovala alternatívne podmnožiny, a posúdiť, či alternatívne možnosti vedú k podstatným rozdielom, pokiaľ ide o požiadavky na vlastné zdroje.

Článok 43

Posudzovanie predpokladu rozdelenia a štatistického predpokladu

1.   Pri posudzovaní toho, či sa interný model inštitúcie vykonáva jednotne, ako sa vyžaduje v článku 325bi ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vo vzťahu k požiadavke na miery rizika predpokladaného schodku uvedené v článku 325bb nariadenia (EÚ) č. 575/2013 s cieľom zohľadniť historicky pozorované údaje v súlade s článkom 325bc ods. 2 písm. c) a článkom 325bc ods. 4 písm. c) uvedeného nariadenia, príslušné orgány overujú, či:

a)

sú predpoklady rozdelenia a akékoľvek iné relevantné štatistické predpoklady použité v modeli vrátane volatility a korelácií riadne odôvodnené, a to aj pokiaľ ide o chvost rozdelení relevantných pre výpočet predpokladaného schodku;

b)

sú empirické korelácie, ktoré inštitúcia používa pri uplatňovaní scenára budúcich šokov na zohľadnenie spoločného pohybu faktorov rizika pri výpočte mier rizika predpokladaného schodku uvedených v článku 325bb nariadenia (EÚ) č. 575/2013, založené na historicky pozorovaných údajoch v súlade s článkom 325bc ods. 2 písm. c) a článkom 325bc ods. 4 písm. c) uvedeného nariadenia.

Na účely písm. b) prvého pododseku môžu príslušné orgány v prípade potreby požadovať, aby inštitúcia:

a)

poskytla vzorku časových radov;

b)

vypočítala empirické korelácie medzi týmito časovými radmi;

c)

overila, či sa korelácie uvedené v písmene b) podstatne nelíšia od korelácií, ktoré inštitúcia používa vo svojom internom modeli merania rizika.

2.   Na účely odseku 1 príslušné orgány porovnávajú na základe vzorky časových radov:

a)

volatilitu a iné vlastnosti rozdelenia scenára budúcich šokov uplatneného na daný faktor rizika pri výpočte mier čiastkového predpokladaného schodku;

b)

volatilitu a iné vlastnosti rozdelenia výnosov zaznamenaných za daný faktor rizika.

Príslušné orgány vykonávajú posúdenie uvedené v odseku 1 na základe obdobia uvedeného v článku 325bc ods. 4 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 aj obdobia finančného stresu uvedeného v článku 325bc ods. 2 písm. c) uvedeného nariadenia.

3.   Na účely odseku 1 môžu príslušné orgány na vzorke faktorov rizika vykonať dodatočné testy vrátane testov normálnosti s cieľom posúdiť, či sú rozdelenia predpokladané inštitúciou primerané. Príslušné orgány môžu požadovať, aby inštitúcia uviedla účinky, ktorý by malo použitie alternatívnych rozdelení na miery rizika predpokladaného schodku.

Pododdiel 3

Posudzovanie aspektov, ktoré sú relevantné pre výpočet miery rizika v rámci stresového scenára

Článok 44

Posudzovanie miery rizika v stresovom scenári

1.   Pri posudzovaní toho, či inštitúcia spĺňa článok 325bi ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vo vzťahu k požiadavkám na určenie extrémneho scenára budúceho šoku, príslušné orgány overujú, či interné politiky uvedené v uvedenom písmene spĺňajú všetky tieto požiadavky:

a)

interné politiky spĺňajú článok 21 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397;

b)

v interných politikách sa vyžaduje vytvorenie aktuálneho súpisu, v ktorom sa pre každý nemodelovateľný faktor rizika:

i)

opisuje faktor rizika;

ii)

špecifikuje horizont likvidity priradený k faktoru rizika v súlade s článkom 325bd nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

iii)

presne stanovuje, či inštitúcia vypočítava extrémny scenár budúceho šoku priamou metódou alebo postupnou metódou, ako sa uvádza v článku 2, článku 3, článku 5 a článku 6 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, alebo či určuje regulačný extrémny scenár budúceho šoku v súlade s článkom 14 uvedeného delegovaného nariadenia;

iv)

ak inštitúcia používa postupnú metódu, špecifikuje, či sa na kalibráciu šokov smerom nadol a smerom nahor používa metóda historickej, asymetrickej volatility alebo záložná metóda;

v)

v prípade faktorov rizika, pri ktorých inštitúcia určuje regulačný extrémny scenár budúceho šoku v súlade s článkom 14 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, tento výber odôvodňuje;

vi)

špecifikuje, či je faktor rizika súčasťou skupiny, a ak áno, ktorej skupiny;

c)

v interných politikách sa špecifikujú kritériá uvedené v článku 1 písm. a) bode i) a článku 4 písm. a) bode i) delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, pričom sa stanovuje, kedy sa použije priama metóda alebo postupná metóda, ako sa uvádza v článku 2, článku 3, článku 5 a článku 6 uvedeného delegovaného nariadenia, s odkazom na akýkoľvek nemodelovateľný faktor rizika alebo akúkoľvek nemodelovateľnú štandardizovanú skupinu;

d)

v interných politikách sa špecifikujú kritériá na identifikáciu pracovných a nepracovných dní spôsobom, ktorý je konzistentný v celom výpočte miery rizika v rámci stresového scenára uvedeného v článku 325bk nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a výpočte miery rizika predpokladaného schodku uvedenej v článku 325bb uvedeného nariadenia;

e)

v interných politikách sa špecifikujú kritériá na identifikáciu faktorov rizika, pre ktoré inštitúcia určuje mieru rizika v rámci stresového scenára uplatnením regulačného extrémneho scenára budúceho šoku v súlade s článkom 14 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397;

f)

v interných politikách sa vyžaduje, aby inštitúcia sledovala všetky zlyhania pri stanovovaní cien, ako sa uvádza v článku 13 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, dôvod zlyhaní oceňovania a nápravné opatrenia prijaté podľa uvedeného článku;

g)

v interných politikách sa v súlade s článkom 12 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 špecifikuje frekvencia aktualizácií stresového obdobia použitého na určenie extrémneho scenára budúceho šoku a ďalšie možné kritériá, na základe ktorých sa aktivuje aktualizácia takéhoto stresového obdobia.

2.   Pri posudzovaní toho, či sa interný model inštitúcie vykonáva jednotne, ako sa vyžaduje v článku 325bi ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vo vzťahu k požiadavkám na výpočet miery rizika v rámci stresového scenára podľa článku 325bk uvedeného nariadenia, príslušné orgány:

a)

ak inštitúcia používa priamu metódu uvedenú v článku 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 v súvislosti s nemodelovateľnými faktormi rizika:

i)

overujú, či sa postupy inštitúcie riadia kritériami uvedenými v článku 1 písm. a) bode i) delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, ako sa stanovuje v interných politikách uvedených v článku 325bi ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

ii)

overujú, či inštitúcia dokumentuje a odôvodňuje zmeny v prístupe používanom na výpočet miery rizika v rámci stresového scenára, ako sa vyžaduje v článku 1 písm. a) bode ii) delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397;

iii)

overujú, či existuje nejaký podstatný rozdiel medzi mierou rizika v rámci stresového scenára, ktorý vyplýva na jednej strane z priamej metódy a na druhej strane z postupnej metódy, za obdobie 20 pracovných dní uvedené v článku 1 písm. a) bode iii) delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, a preskúmavajú dôvody akýchkoľvek podstatných rozdielov;

b)

ak inštitúcia používa priamu metódu uvedenú v článku 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 v súvislosti s nemodelovateľnými štandardizovanými skupinami:

i)

overujú, či sa postupy inštitúcie riadia kritériami uvedenými v článku 4 písm. a) bode i) uvedeného delegovaného nariadenia, ako sa stanovuje v interných politikách uvedených v článku 325bi ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

ii)

overujú, či inštitúcia dokumentuje a odôvodňuje zmeny v prístupe používanom na výpočet miery rizika v rámci stresového scenára, ako sa vyžaduje v článku 4 písm. a) bode ii) delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397;

iii)

overujú, či existuje nejaký podstatný rozdiel medzi mierou rizika v rámci stresového scenára, ktorý vyplýva na jednej strane z priamej metódy a na druhej strane z postupnej metódy, za obdobie 20 pracovných dní uvedené v článku 4 písm. a) bode iii) delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, a preskúmavajú dôvody akýchkoľvek podstatných rozdielov;

c)

vo vzťahu k určeniu časového radu výnosov za desať pracovných dní, ako sa uvádza v článku 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397:

i)

overujú, či inštitúcia do tohto časového radu nezahŕňa viac ako jedno pozorovanie za pracovný deň na získanie miery rizika v rámci stresového scenára, a overujú, či časový rad zahŕňa len skutočné údaje o trhu, ako sa vyžaduje v článku 7 ods. 1 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397;

ii)

overujú, či sa kritériá uvedené v odseku 1 písm. d) na identifikáciu pracovných a nepracovných dní používajú pri výpočte výnosov za desať pracovných dní uvedených v článku 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 a pri predĺžení stresového obdobia najviac na 20 pracovných dní, ako sa uvádza v článku 7 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia, a overujú, či sa správne vykonávajú kroky na získanie výnosov za desať pracovných dní vrátane určenia D t', ako sa uvádza v článku 7 ods. 1 písm. c) uvedeného delegovaného nariadenia;

iii)

overujú, či časový rad nemodelovateľných faktorov rizika, ktoré inštitúcia predtým posúdila ako modelovateľné v súlade s článkom 325be nariadenia (EÚ) č. 575/2013, zahŕňa pozorovania, ktoré inštitúcia použila na kalibráciu scenárov budúcich šokov uvedených v článku 325bc uvedeného nariadenia, ako sa vyžaduje v článku 7 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397;

d)

vo vzťahu k uplatňovaniu záložnej metódy, ako sa uvádza v článku 10 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397:

i)

overujú, či inštitúcie môžu odôvodniť obmedzenú dostupnosť údajov o nemodelovateľných faktoroch rizika alebo nemodelovateľných štandardizovaných skupinách, pri ktorých inštitúcia používa záložnú metódu;

ii)

overujú, či existuje primeraná identifikácia faktorov rizika, pri ktorých sa má použiť prístup uvedený v článku 10 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397;

iii)

overujú, či pri uplatňovaní metódy uvedenej v článku 10 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 prístup, ktorý inštitúcia používa na výber faktora rizika spĺňajúceho podmienky uvedené v odseku 5 uvedeného článku, vedie k určeniu šokov smerom nahor a nadol, ktoré sú vhodné pre faktor rizika, v prípade ktorého sa uplatňuje záložný prístup;

e)

požadujú, aby inštitúcia identifikovala nemodelovateľné faktory rizika alebo nemodelovateľné štandardizované skupiny, pre ktoré sa hodnota koeficientu nelinearity uvedeného v článkoch 17 a 18 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 rovná buď κ min alebo κ max , ako sa uvádza v uvedených článkoch, a overujú, či je extrémny scenár budúceho šoku vhodný alebo či sa má v súlade s článkom 325bk ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 od inštitúcie vyžadovať, aby uplatnila regulačný extrémny scenár budúceho šoku v súlade s článkom 14 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397;

f)

vo vzťahu k určeniu stresového obdobia, ako sa vyžaduje v článku 12 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397:

i)

ak inštitúcia určuje stresové obdobie maximalizáciou hodnoty uvedenej v článku 12 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 a použitím metód oceňovania založených na citlivosti v súlade s článkom 13 ods. 4 uvedeného delegovaného nariadenia, overujú spoľahlivosť analýzy vykonanej inštitúciou s cieľom preukázať, že zmeny cien, ktoré nie sú zachytené metódami oceňovania založenými na citlivosti, by nemenili stresové obdobie;

ii)

ak inštitúcia určuje stresové obdobie pre nemodelovateľné faktory rizika v hlavnej kategórii faktorov rizika identifikovaním 12-mesačného obdobia pozorovania maximalizujúceho hodnotu čiastkového predpokladaného schodku PES RS, i v súlade s článkom 12 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, overujú spoľahlivosť analýzy vykonanej inštitúciou s cieľom preukázať, že identifikované stresové obdobie je obdobím finančného stresu pre jej nemodelovateľné faktory rizika;

iii)

overujú, či sa testované 12-mesačné kĺzavé obdobia na určenie stresového obdobia začínajú aspoň od 1. januára 2007, ako sa uvádza v článku 12 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, a overujú, či minulé aktualizácie stresového obdobia boli v súlade s frekvenciou a kritériami uvedenými v odseku 1 písm. g);

g)

v súvislosti s výpočtom strát použitím metód oceňovania založených na citlivosti za podmienok stanovených v článku 13 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397:

i)

posudzujú spoľahlivosť postupov a metód na odhaľovanie zlyhaní oceňovania, identifikovanie finančných nástrojov a komodít, v prípade ktorých došlo k zlyhaniu oceňovania, identifikovanie príčin zlyhaní oceňovania a určenie ich citlivostí z hľadiska významnosti;

ii)

overujú, či sa po uplatnení extrémneho scenára budúceho šoku na nemodelovateľný faktor rizika použitie metód oceňovania založených na citlivosti uplatňuje len na finančné nástroje a komodity, ktoré obnášajú tento faktor rizika a podliehajú zlyhaniam oceňovania v súlade s článkom 13 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397;

h)

vo vzťahu k určeniu regulačného extrémneho scenára budúceho šoku, ako sa uvádza v článku 14 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397:

i)

overujú vhodnosť metódy, ktorú inštitúcia používa na určenie toho, či je maximálna strata, ktorá môže vzniknúť v dôsledku zmeny nemodelovateľného faktora rizika alebo zmeny nemodelovateľnej štandardizovanej skupiny, konečná alebo nie;

ii)

ak je maximálna strata zodpovedajúca nemodelovateľnému faktoru rizika alebo nemodelovateľnej skupine konečná, overujú, či inštitúcia takúto maximálnu stratu presne identifikuje;

iii)

ak maximálna strata, ktorá môže vzniknúť v dôsledku zmeny nemodelovateľného faktora rizika alebo zmeny nemodelovateľnej štandardizovanej skupiny, nie je konečná, overujú, či sú predpoklady rozdelenia a štatistické predpoklady použité v rámci prístupu založenom na odbornom posudku, ako sa uvádza v článku 14 ods. 2 písm. a) a článku 14 ods. 4 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, založené na objektívnych údajoch a spoľahlivých testoch a či je extrémny scenár budúceho šoku dostatočne konzervatívny;

iv)

overujú, či:

1.

sú informácie zahrnuté do súpisu uvedeného v odseku 1 písm. b) v súlade s kritériami uvedenými v písmene e) uvedeného odseku;

2.

sú kritériá špecifikované v súpise uvedenom v odseku 1 písm. b) na identifikáciu tých faktorov rizika, pre ktoré sa miera rizika v rámci stresového scenára získava určením regulačného extrémneho scenára budúceho šoku, spoľahlivé;

v)

overujú spoľahlivosť metodiky a štatistických testov, ktoré inštitúcia používa na identifikáciu faktorov rizika odrážajúcich nesystémové riziko len v súlade s článkom 16 ods. 3 a 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397.

Na účely písmena a) bodu ii) príslušné orgány overujú, či poskytnuté odôvodnenie zodpovedá kritériám uvedeným v písmene a) bode i) a súvisiace zmeny nie sú založené na skutočnosti, že jedna metóda vedie k nižšej miere rizika v stresovom scenári než druhá.

Na účely písmena b) bodu ii) príslušné orgány overujú, či poskytnuté odôvodnenie zodpovedá kritériám uvedeným v písmene b) bode i) a nie je založené na skutočnosti, že jedna metóda vedie k nižšej miere rizika v stresovom scenári než druhá.

Na účely písmena g) bodu ii) príslušné orgány overujú, či inštitúcia vypočítava straty súvisiace s inými finančnými nástrojmi a komoditami, ktoré obnášajú uvedený faktor rizika, ale nepodliehajú zlyhaniu oceňovania metódami oceňovania použitými v modeli merania rizika v súlade s článkom 13 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397.

3.   Na účely odseku 2 písm. a) bodu ii) a písm. b) bodu ii) môžu príslušné orgány porovnávať mieru rizika v rámci stresového scenára rizikových faktorov alebo štandardizovaných skupín, v prípade ktorých došlo k zmene prístupu, a posudzovať, či zmeny systematicky zodpovedajú nižšej miere rizika v rámci stresového scenára.

4.   Na účely odseku 2 písm. c) bodu i) môžu príslušné orgány na vzorke časových radov pozorovaní, ako sa uvádza v článku 7 ods. 1 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, overovať, či sa skutočné údaje o trhu pre faktor rizika nezmenili, ak pozorovania v časových radoch zostávajú počas po sebe nasledujúcich pracovných dní nemenné. Pri zbere vzorky príslušné orgány zohľadňujú časové rady charakterizované veľkým množstvom údajov bezo zmien počas po sebe nasledujúcich pracovných dní.

5.   Na účely odseku 2 písm. c) bodu iii) môžu príslušné orgány na vzorke faktorov rizika porovnávať pozorovania faktorov rizika, ktoré inštitúcia používa na výpočet očakávaného schodku pre faktor rizika, keď bol modelovateľný na základe pozorovaní faktorov rizika, ktoré inštitúcia používa na výpočet miery rizika v rámci stresového scenára.

6.   Na účely odseku 2 písm. d) bodu ii) môžu príslušné orgány na vzorke faktorov rizika, v prípade ktorých inštitúcia používa prístupy uvedené v článku 10 ods. 2 alebo 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, overovať, či uvedené faktory rizika spĺňajú podmienky na to, aby sa na ne vzťahovala uvedená metodika.

7.   Na účely odseku 2 písm. d) bodu iii) môžu príslušné orgány na vzorke faktorov rizika, v prípade ktorých sa používa prístup uvedený v článku 10 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, overovať, či zodpovedajúce vybrané faktory rizika spĺňajú podmienky uvedené v odseku 5 uvedeného článku.

Pri overovaní toho, či sú dva faktory rizika rovnakej povahy v súlade s článkom 10 ods. 5 písm. b) delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 a či sa tieto faktory rizika nelíšia, pokiaľ ide o vlastnosti, ktoré vedú k podhodnoteniu volatility v súlade s článkom 10 ods. 5 písm. c) uvedeného delegovaného nariadenia, príslušné orgány overujú, či faktory rizika majú spoločné hlavné charakteristiky a či vybraný faktor rizika priťahuje špecifické riziko týkajúce sa titulov, ak ho priťahuje nemodelovateľný faktor rizika.

8.   Na účely odseku 2 písm. d) bodu iii) môžu príslušné orgány na vzorke faktorov rizika, v prípade ktorých sa používa metodika uvedená v článku 10 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397:

a)

požadovať od inštitúcie, aby namiesto faktorov rizika vybraných inštitúciou testovala alternatívne vhodné faktory rizika spĺňajúce podmienky uvedené v článku 10 ods. 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397;

b)

porovnávať extrémny scenár budúceho šoku získaný použitím faktorov rizika vybraných inštitúciou a extrémny scenár budúceho šoku získaný použitím alternatívnych faktorov rizika uvedených v písmene a);

c)

posudzovať, či faktory rizika vybrané inštitúciou vedú k systematickému podceneniu extrémneho scenára budúceho šoku;

9.   Na účely odseku 2 písm. d) bodu iii) môžu príslušné orgány na vzorke faktorov rizika, v prípade ktorých sa používa metodika uvedená v článku 10 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 a v prípade ktorých je počet pozorovaní počas jednoročného obdobia viac ako dvanásť:

a)

požadovať, aby inštitúcia odhadla volatilitu týchto faktorov rizika počas uvedeného jednoročného obdobia;

b)

požadovať, aby inštitúcia odhadla volatilitu faktorov rizika vybraných v súlade s článkom 10 ods. 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 pre faktory rizika uvedené v písmene a) počas tohto jednoročného obdobia;

c)

posudzovať, či je volatilita faktorov rizika vybraných inštitúciou vyplývajúca z odhadu uvedeného v písmene b) systematicky nižšia ako volatilita faktorov rizika v modeli merania rizika inštitúcie vyplývajúca z odhadu uvedeného v písmene a).

10.   Na účely odseku 2 písm. e) môžu príslušné orgány na vzorke faktorov rizika a štandardizovaných skupín:

a)

posudzovať, či sa koeficient nelinearity rovná κ min alebo κ max , pretože mimoriadne vysoké alebo mimoriadne nízke hodnoty sú charakteristické pre čitateľ alebo menovateľ tejto rovnice

Formula

používanej na výpočet κ v súlade s článkami 17 a 18 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397;

b)

požadovať, aby inštitúcia do grafu zakreslila stratu vyplývajúcu zo zmien faktorov rizika v okolí extrémneho scenára budúceho šoku a posúdila, či je profil funkcie straty v danom okolí obzvlášť konkávny alebo konvexný.

Pri vykonávaní takéhoto posúdenia príslušné orgány vyberú súbor nemodelovateľných faktorov rizika a štandardizované skupiny vzhľadom na ich významnosť.

11.   Na účely odseku 2 písm. f) bodu i) môžu príslušné orgány v prípade potreby a ak sú straty zodpovedajúce zmenám podstatných nemodelovateľných faktorov rizika alebo nemodelovateľných štandardizovaných skupín vysoko nelineárne:

a)

požadovať, aby inštitúcia určila stresové obdobie maximalizáciou hodnoty uvedenej v článku 12 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 súboru nemodelovateľných faktorov rizika alebo akejkoľvek nemodelovateľnej štandardizovanej skupiny, ktorá patrí do rovnakej hlavnej kategórie faktorov rizika, použitím metód oceňovania, ktoré inštitúcia používa v modeli merania rizika v súlade s článkom 13 ods. 2 uvedeného delegovaného nariadenia;

b)

požadovať, aby inštitúcia určila stresové obdobie maximalizáciou hodnoty uvedenej v článku 12 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 súboru uvedeného v písmene a) tohto odseku použitím metód oceňovania založených na citlivosti v súlade s článkom 13 ods. 4 uvedeného delegovaného nariadenia;

c)

posudzovať, či sa stresové obdobia určené v súlade s písmenami a) a b) podstatne líšia.

Súbor nemodelovateľných faktorov rizika alebo nemodelovateľných štandardizovaných skupín uvedených v prvom pododseku písm. a) sa volí vzhľadom na ich významnosť a nelineárny profil straty zmien v ich hodnotách. Príslušné orgány môžu na identifikáciu nemodelovateľných faktorov rizika alebo nemodelovateľných štandardizovaných skupín s nelineárnym profilom strát použiť ako základ hodnoty koeficientu nelinearity κ vypočítaného v súlade s článkom 17 alebo článkom 18 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397.

12.   Na účely odseku 2 písm. f) bodu ii) príslušné orgány môžu:

a)

požadovať, aby inštitúcia určila stresové obdobie maximalizáciou hodnoty uvedenej v článku 12 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 na súbore nemodelovateľných faktorov rizika alebo akejkoľvek nemodelovateľnej štandardizovanej skupine, ktorá patrí do rovnakej hlavnej kategórie faktorov rizika, použitím metód oceňovania, ktoré sa používajú v modeli merania rizika v súlade s článkom 13 ods. 2 uvedeného delegovaného nariadenia;

b)

posudzovať, či sa stresové obdobie určené v súlade s písmenom a) podstatne líši od stresového obdobia identifikovaného inštitúciou pri uplatňovaní metodiky uvedenej v článku 12 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397.

13.   Na účely odseku 2 písm. g) môžu príslušné orgány na vzorke zlyhaní oceňovania, ktorým inštitúcia mohla čeliť, overovať, či inštitúcia dodržiavala postupy a metódy uvedené v odseku 2 písm. g) bode i), a na tomto základe posúdiť spoľahlivosť týchto postupov a metód.

14.   Na účely odseku 2 písm. h) bodu iii) môžu príslušné orgány na vzorke nemodelovateľných faktorov rizika alebo nemodelovateľných štandardizovaných skupín:

a)

požadovať, aby inštitúcia vytvorila časový rad výnosov zo štatistického rozdelenia s ťažkými chvostmi predpísaného príslušným orgánom a aby vypočítala extrémny scenár budúceho šoku použitím postupnej metódy uvedenej v článkoch 3 a 6 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397 v kombinácii s historickou metódou uvedenou v článku 8 uvedeného delegovaného nariadenia;

b)

overovať konzervatívnosť prístupu inštitúcie založenom na odbornom posudku porovnaním regulačného extrémneho scenára budúceho šoku vyplývajúceho z uvedeného prístupu s extrémnym scenárom budúceho šoku vypočítaným v súlade s písmenom a).

15.   Odchylne od prvého pododseku písm. a) môžu príslušné orgány požadovať, aby inštitúcia namiesto vytvorenia časového radu z konzervatívneho rozdelenia použila časový rad iného podobného faktora rizika. Na účely odseku 2 písm. h) bodu iv) môžu príslušné orgány na vzorke nemodelovateľných faktorov rizika alebo nemodelovateľných štandardizovaných skupín a v daný referenčný dátum overovať či:

a)

faktory rizika alebo štandardizované skupiny, pri ktorých sa miera rizika v rámci stresového scenára určuje uplatnením regulačného extrémneho scenára budúceho šoku v súlade s článkom 14 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, spĺňajú kritériá identifikované inštitúciou na použitie uvedenej metódy;

b)

faktory rizika alebo štandardizované skupiny, v prípade ktorých sa miera rizika v rámci stresového scenára určuje uplatnením regulačného extrémneho scenára budúceho šoku v súlade s článkom 14 delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397, nespĺňajú kritériá, ktoré inštitúcia identifikovala na použitie uvedenej metódy;

16.   Na účely odseku 2 bodu i) môžu príslušné orgány na vzorke nemodelovateľných faktorov rizika:

a)

overovať, či je povaha faktora rizika taká, že zohľadňuje nesystémové riziko, len preskúmaním opisu faktora rizika uvedenom v zozname, ako sa uvádza v článku 33 ods. 1 tohto nariadenia, a vstupných údajov použitých na jeho označenie, ako sa vyžaduje v článku 16 ods. 3 písm. a) a článku 16 ods. 4 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397;

b)

vykonávať testovanie hypotézy s cieľom posúdiť význam koeficientov korelácie medzi faktormi rizika vo vzorke a porovnávať výsledky tohto testovania hypotézy s výsledkami, ktoré inštitúcia získala pri vykonávaní štatistických testov uvedených v článku 16 ods. 3 písm. d) a článku 16 ods. 4 písm. d) delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/397.

KAPITOLA 4

POSUDZOVANIE INTERNÉHO MODELU RIZIKA ZLYHANIA POUŽÍVANÉHO NA VÝPOČET DODATOČNEJ POŽIADAVKY NA VLASTNÉ ZDROJE PRE RIZIKO ZLYHANIA

ODDIEL 1

Prehľad posudzovania

Článok 45

Posudzovanie interného modelu rizika zlyhania používaného na výpočet dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania

Pri posudzovaní toho, či inštitúcia spĺňa požiadavky uplatniteľné na interný model rizika zlyhania, ako sa uvádza v článkoch 325bn, 325bo a 325bp, príslušné orgány posudzujú, či inštitúcia spĺňa:

a)

všeobecné požiadavky na interný model rizika zlyhania v súlade s oddielom 2;

b)

požiadavky na odhady pravdepodobností zlyhania a strát v prípade zlyhania v súlade s oddielom 3;

c)

požiadavky na koreláciu zlyhania medzi emitentmi, zohľadnenie hedžingov a ďalšie osobitné požiadavky v súlade s oddielom 4.

ODDIEL 2

Posudzovanie všeobecných požiadaviek

Článok 46

Posudzovanie rozsahu pozícií podliehajúcich riziku zlyhania

1.   Pri posudzovaní toho, či sa interný model inštitúcie vykonáva jednotne vo vzťahu k rozsahu pozícií, na ktoré sa vzťahuje požiadavka na vlastné zdroje pre riziko zlyhania uvedená v článku 325bl nariadenia (EÚ) č. 575/2013, príslušné orgány:

a)

overujú, či interné systémy inštitúcie zabezpečujú, aby všetky pozície obsahujúce aspoň jeden faktor rizika zaradený do hlavných kategórií faktorov rizika „akciové“ alebo „kreditné rozpätie“, ako sa uvádza v článku 325bd ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, boli zahrnuté do rozsahu pôsobnosti dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania;

b)

získavajú prehľad o riziku zlyhania v portfóliu inštitúcie tak, že od inštitúcie požadujú, aby poskytla súpis pozícií agregovaných podľa jedného alebo viacerých rozmerov a zodpovedajúcich agregovaným expozíciám náhleho zlyhania.

Na účely písmena a) príslušné orgány overujú súlad medzi zaraďovaním a súpismi uvedenými v článku 33 ods. 1, článku 48 ods. 1 a článku 49 ods. 1

Na účely písmena b) môžu príslušné orgány v závislosti od portfólia požadovať, aby inštitúcia agregovala pozície podľa rôznych rozmerov, a to aj podľa:

a)

pozícií s rovnakým ratingovým hodnotením;

b)

pozícií patriacich do rovnakej triedy expozícií;

c)

pozícií s rovnakými faktormi systémového rizika, ako sú tie uvedené v článku 325bp ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

2.   Na účely odseku 1 písm. a) príslušné orgány môžu:

a)

požadovať, aby inštitúcia poskytla zoznam pozícií priradených k trading deskom, v prípade ktorých bolo inštitúcii udelené povolenie používať interné modely uvedené v článku 325az nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo je v procese udeľovania takéhoto povolenia;

b)

požadovať, aby inštitúcia identifikovala tie pozície, ktoré obsahujú faktor rizika zaradený do hlavnej kategórie faktorov rizika „akciové“ alebo do hlavnej kategórie rizikových faktorov „kreditné rozpätie“, ako sa uvádza v článku 325bd ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a zodpovedajúci obchodovaný dlhový alebo kapitálový nástroj v súlade s článkom 325bi uvedeného nariadenia;

c)

overovať presnosť zoznamu uvedeného v písmene a) a identifikácie uvedenej v písmene b);

d)

na vzorke nástrojov identifikovaných v písmene b) overovať, či tieto nástroje patria do rozsahu nástrojov zahrnutých do výpočtu požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania.

Článok 47

Posudzovanie presnosti a frekvencie výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko zlyhania

1.   Pri posudzovaní toho, či sa požiadavky na vlastné zdroje inštitúcie pre riziko zlyhania rovnajú hodnote v riziku na úrovni intervalu spoľahlivosti 99,9 %, ako sa vyžaduje v článku 325bn ods. 1 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, príslušné orgány:

a)

overujú, či je odhadová funkcia, ktorú inštitúcia používa na odhad hodnoty v riziku, presná;

b)

ak je výpočet hodnoty v riziku založený na simuláciách Monte Carlo, overujú, či počet simulácií zabezpečuje konvergenciu smerom k stabilným výsledkom a primeranosť náhodnosti sekvencií použitých na vytvorenie simulácií;

c)

overujú, či sa pred výpočtom zmien v hodnote portfólia po zlyhaní emitentov hodnota pozícií v portfóliách inštitúcie vzťahuje na referenčný dátum hodnoty v riziku;

d)

overujú, či sa s výnimkou pozícií, na ktoré sa vzťahuje výnimka uvedená v článku 325bn ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pri výpočte hodnoty v riziku používa časový horizont jedného roka;

e)

ak sa riziko zlyhania vypočítava menej často než raz denne, analyzujú postup, ktorý inštitúcia používa na určenie frekvencie výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko zlyhania, a overujú, či výpočet pri zníženej frekvencii nevedie k podceneniu rizika;

f)

overujú, či sú v prípade kapitálových nástrojov ceny pri simulácii zlyhaní týchto kapitálových nástrojov stanovené ako nulové a či to systematicky zabezpečujú interné systémy, a na vzorke akciových pozícií môžu overovať, či je to tak.

Na účely písmena a) príslušné orgány overujú, ako si inštitúcia vybrala odhadovú funkciu a analýzu vykonanú na podporu takéhoto výberu.

Na účely písmena b) príslušné orgány preskúmavajú testy vykonané inštitúciou s cieľom stanoviť počet simulácií.

Na účely písmena d) príslušné orgány overujú, či je odôvodnenie inštitúcie na uplatňovanie uvedenej výnimky správne, najmä ak inštitúcia používa pre niektoré akciové pozície časový horizont 60 dní, a pre niektoré iné akciové pozície časový horizont jedného roka.

Na účely písmena e) príslušné orgány:

a)

ak sa riziko zlyhania vypočítava raz za týždeň, analyzujú postup, ktorý inštitúcia používa na určenie dňa v týždni, v ktorom sa vypočítavajú požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania;

b)

požadujú, aby inštitúcia vypočítala denné expozície náhleho zlyhania za dané obdobie, ak ešte nie sú k dispozícii, a posudzujú, či tieto expozície poukazujú na systematicky nižší rizikový profil v dňoch, za ktoré sa vypočítavajú požiadavky na vlastné zdroje;

c)

môžu takisto použiť dodatočné údaje, ktoré môže inštitúcia raz za deň vypočítavať na účely interného riadenia rizík, a to vrátane denných citlivostí na najvýznamnejších emitentov.

Na účely štvrtého pododseku písm. b), ak existujú náznaky systematicky nižšieho rizikového profilu, príslušné orgány môžu doplniť svoje posúdenie tak, že požiadajú inštitúciu, aby raz za deň a za dané obdobie vypočítala požiadavky na svoje vlastné zdroje pre riziko zlyhania, a vykonajú analýzu toho, či sú tieto opatrenia systematicky nižšie v dňoch vybraných inštitúciou.

2.   Na účely odseku 1 písm. b) príslušné orgány, ak považujú testy vykonané inštitúciou s cieľom stanoviť počet simulácií za nedostatočné, môžu:

a)

požadovať, aby inštitúcia poskytla štatistickú chybu Monte Carlo na úrovni spoľahlivosti 95 %, a overovať, či je metóda použitá na meranie takejto štatistickej chyby spoľahlivá;

b)

požadovať, aby inštitúcia vypočítala veľkosť hodnoty v riziku s niekoľkými rôznymi číselnými hodnotami, pričom všetky ostatné predpoklady sú rovnaké, a overiť, či metóda použitá na vytvorenie simulácie nespôsobuje skreslenie výsledkov;

c)

posudzovať, či sú rozdiely vo veľkostiach hodnoty v riziku s rôznou číselnou hodnotou, vypočítaných v súlade s písmenom b), zlučiteľné so štatistickou chybou uvedenou v písmene a), a ak to tak nie je, posudzovať hlavnú príčinu takejto nezlučiteľnosti a počet simulácií potrebných na zabezpečenie toho, aby štatistická chyba bola nižšia ako 5 %.

ODDIEL 3

Posudzovanie odhadov pravdepodobností zlyhania a strát v prípade zlyhania

Článok 48

Posudzovanie pravdepodobností zlyhania

1.   Pri posudzovaní toho, či inštitúcia spĺňa článok 325bi ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vo vzťahu k požiadavkám na odhad pravdepodobností zlyhania, príslušné orgány overujú, či interná dokumentácia pokrýva všetky aspekty stanovené v článku 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578 a či sa v interných politikách inštitúcie vyžaduje vypracovanie aktualizovaného súpisu, v ktorom sa presne stanovia:

a)

metódy, ktoré inštitúcia používa na odhad pravdepodobností zlyhania, a to vrátane významnosti každej inej metódy z hľadiska počtu emitentov, veľkosti pozícií a príspevku k požiadavkám na vlastné zdroje pre riziko zlyhania;

b)

za každého emitenta hodnota pravdepodobnosti zlyhania, ratingové hodnotenie, ak je k dispozícii, a či:

i)

je pravdepodobnosť zlyhania k dispozícii v rámci prístupu IRB pre expozíciu emitenta v neobchodnej knihe, a či sa používa pre expozíciu v obchodnej knihe, ako sa vyžaduje v článku 325bp ods. 5 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

ii)

pravdepodobnosť zlyhania nie je k dispozícii v rámci prístupu IRB pre expozíciu emitenta v neobchodnej knihe a či inštitúcia používa prístup IRB na získanie pravdepodobnosti zlyhania emitenta, ako sa vyžaduje v článku 325bp ods. 5 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, na základe toho, že inštitúcia má schválenie IRB pre triedu expozícií, do ktorej expozícia emitenta patrí;

iii)

pravdepodobnosť zlyhania nie je k dispozícii v rámci prístupu IRB pre expozíciu emitenta v neobchodnej knihe a či inštitúcia používa internú metodiku spĺňajúcu požiadavky prístupu IRB stanoveného v článku 1 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578 na získanie uvedenej pravdepodobnosti zlyhania;

iv)

pravdepodobnosť zlyhania nie je k dispozícii v rámci prístupu IRB pre expozíciu emitenta v neobchodnej knihe a či inštitúcia používa internú metodiku spĺňajúcu požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 a 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578 na získanie uvedenej pravdepodobnosti zlyhania;

v)

pravdepodobnosť zlyhania nie je k dispozícii v rámci prístupu IRB pre expozíciu emitenta v neobchodnej knihe a či inštitúcia používa externé zdroje, ako sa uvádza v článku 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578, na získanie uvedenej pravdepodobnosti zlyhania;

c)

pre všetkých emitentov trieda expozícií uvedená v článku 147 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, do ktorej patrí ich expozícia;

d)

pre emitentov, v prípade ktorých sa odhad pravdepodobnosti zlyhania získava použitím externých zdrojov, ako sa uvádza v článku 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578, či sa odhad získa v kombinácii s aktuálnymi trhovými cenami, ako sa uvádza v článku 325bp ods. 5 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a článku 2 ods. 4 písm. b) delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578.

2.   Pri posudzovaní toho, či sa interný model inštitúcie vykonáva jednotne, ako sa vyžaduje v článku 325bi ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vo vzťahu k požiadavkám na odhad pravdepodobností zlyhania, príslušné orgány:

a)

overujú, či:

i)

odhady pravdepodobnosti zlyhania a vstupné údaje použité na ich odvodenie sa aktualizujú s frekvenciou, ktorá zabezpečuje, že požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania sú citlivé voči riziku;

ii)

akékoľvek nové relevantné informácie sa zohľadnia včas, ako sa vyžaduje v článku 325bp ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)

použitím súpisu uvedeného v odseku 1 tohto článku overujú, či sa všetky odhady nachádzajú na spodnej hodnote, ako sa vyžaduje v článku 325bp ods. 5 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

overujú, či je akákoľvek metóda použitá na škálovanie pravdepodobnosti zlyhania k uplatniteľnému časovému horizontu uvedenému v článku 325bp ods. 5 písm. b) alebo článku 325bn ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 koncepčne spoľahlivá a či je takáto metóda podporená spoľahlivou analýzou;

d)

overujú, či:

i)

ak inštitúcia odhaduje pravdepodobnosť zlyhania použitím metódy uvedenej v odseku 1 písm. b) bodoch iv) a v), vymedzenie zlyhania, ktoré inštitúcia používa pre emitentov v rozsahu pôsobnosti interného modelu rizika zlyhania, je zdokumentované v interných politikách inštitúcie;

ii)

sa zistili podstatné rozdiely vo vymedzení zlyhania používanom ako súčasť rámca IRB;

e)

posudzujú, či a ako sa zohľadňujú extrémne poklesy trhových cien, ako sa uvádza v článku 325bp ods. 5 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, keď inštitúcia určuje odhady pravdepodobností zlyhania, a či a ako sa tieto poklesy týkajú kreditnej spoľahlivosti emitenta;

f)

v prípade pravdepodobností zlyhania, ktoré sa získajú v súlade s odsekom 1 písm. b) bodmi i) až iii) tohto článku, overujú, či tieto pravdepodobnosti zlyhania zohľadňujú mieru konzervatívnosti uvedenú v článku 179 ods. 1 písm. f) a článku 180 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

g)

v prípade pravdepodobností zlyhania získaných v súlade s odsekom 1 písm. b) bodom i):

i)

overujú, či sa pri výpočte požiadavky na riziko zlyhania uplatňujú akékoľvek ďalšie úrovne konzervatívnosti uplatňované na pravdepodobnosť zlyhania v rámci prístupu IRB;

ii)

na vzorke emitentov overujú, či sa pravdepodobnosť zlyhania použitá v prístupe IRB nelíši od pravdepodobnosti zlyhania použitej pri výpočte požiadavky na riziko zlyhania;

h)

v prípade pravdepodobností zlyhania získaných v súlade s odsekom 1 písm. b) bodom ii):

i)

overujú, či sa dodržiava postup odhadu pravdepodobnosti zlyhania v rámci prístupu IRB;

ii)

na vzorke emitentov overujú, či je použitá pravdepodobnosť zlyhania totožná s pravdepodobnosťou zlyhania, ktorú by vytvorili systémy IT používané v rámci prístupu IRB;

iii)

posudzujú vstupné premenné použité v ratingovom procese v rámci prístupu IRB a na vzorke emitentov overujú, či vstupné údaje existujú a či sú dostatočne spoľahlivé na určenie presnej pravdepodobnosti zlyhania;

i)

v prípade pravdepodobností zlyhania získaných v súlade s odsekom 1 písm. b) bodom iii) tohto článku preskúmavajú správy vypracované v rámci internej validácie alebo interného auditu a týkajúce sa súladu internej metodiky použitej na získanie pravdepodobností zlyhania s treťou časťou hlavou II kapitolou 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

j)

v prípade pravdepodobností zlyhania získaných v súlade s odsekom 1 písm. b) bodom iv):

i)

overujú, či je interná dokumentácia na podporu dodržiavania podmienok inštitúciou, ktoré sú stanovené v článku 1 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578, úplná;

ii)

na vzorke emitentov posudzujú odôvodnenie odhadu pravdepodobnosti zlyhania tak, že nepoužijú internú metodiku uvedenú v článku 1 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578 ani externé zdroje uvedené v článku 2 uvedeného delegovaného nariadenia;

iii)

na vzorke emitentov, v prípade ktorých sa odôvodnenie uvedené v bode ii) týka nedostatku vstupných údajov, ako sa uvádza v článku 1 ods. 2 písm. b) bode i) delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578, overujú, či inštitúcia zdôvodňuje skutočnosť, že vstupné údaje chýbajú;

iv)

overujú, či inštitúcia v rámci svojich interných politík špecifikuje obdobie držby uvedené v článku 1 ods. 2 písm. b) bode ii) delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578, ktoré ak je kratšie, inštitúcia považuje za prijateľné nepoužívať internú metodiku spĺňajúcu požiadavky stanovené pre prístup IRB, a posudzujú, či takéto obdobie držby zodpovedá portfóliu inštitúcie, pokiaľ ide o veľkosť, zložitosť a obchodnú stratégiu;

v)

preskúmavajú hodnotu „m“ vypočítanú v súlade s článkom 1 ods. 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578 a prípadne požiadajú inštitúciu, aby vysvetlila zdroj akýchkoľvek významných zmien v jej hodnote za predchádzajúce štvrťroky;

vi)

preskúmavajú postup uplatňovaný inštitúciou s cieľom prešetriť, či sú k dispozícii nejaké dodatočné externé zdroje, ako sa uvádza v článku 1 ods. 2 písm. c) bode ii) podbode 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578;

vii)

za štvrťrok, v ktorom je hodnota „m“ vyššia ako 10 %, overujú, či je analýza vykonaná v súlade s článkom 1 ods. 2 písm. c) bodom ii) podbodom 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578 spoľahlivá;

viii)

posudzujú, či sa správne určuje pravdepodobnosť zlyhania uvedená v článku 1 ods. 3 a 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578 použitím súpisu uvedeného v odseku 1 tohto článku, a overujú, či inštitúcia aktualizuje najvyššiu pravdepodobnosť zlyhania priradenú emitentom investičného stupňa a rovnako vážený priemer pravdepodobností zlyhania, ako sa uvádza v článku 1 ods. 3 písm. a) a b) delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578 v príslušnom poradí, s rovnakou frekvenciou, ako sa vypočítava požiadavka na riziko zlyhania;

k)

v prípade pravdepodobností zlyhania získaných v súlade s odsekom 1 písm. b) bodom v):

i)

na vzorke emitentov overujú, či sú údaje použité pri odhade pravdepodobnosti zlyhania pre daného emitenta reprezentatívne;

ii)

overujú, či je hierarchia externých zdrojov uvedená v článku 2 ods. 3 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578 dostatočne špecifikovaná v internej dokumentácii inštitúcie, a na vzorke emitentov overujú, či sa uvedená hierarchia externých zdrojov uplatňuje správne;

iii)

overujú, či je metodika, ktorú inštitúcia použila na získanie očakávaného rozsahu chýb v odhade, ako sa uvádza v článku 2 ods. 4 písm. a) bode i) delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578, správna;

iv)

posudzujú, ako inštitúcia zabezpečuje plnenie požiadaviek stanovených v článku 2 ods. 4 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578, a overujú, či existujú prípady pravdepodobností zlyhania stanovené na 0 pred tým, ako inštitúcia uplatňuje spodnú hodnotu uvedenú v článku 325bp ods. 5 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

v)

prípadne overujú, či je metóda, ktorú inštitúcia používa na transformáciu pravdepodobností zlyhania získaných v kombinácii s aktuálnymi trhovými cenami na pravdepodobnosť v reálnych podmienkach správna a či je analýza uvedená v článku 2 ods. 4 písm. b) delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578 spoľahlivá.

Na účely písmena a) príslušné orgány prípadne môžu:

a)

identifikovať emitentov, v prípade ktorých sa odhadovaná pravdepodobnosť zlyhania počas dlhého obdobia nezmenila;

b)

posudzovať, či sú odhady pravdepodobnosti zlyhania aktuálne;

c)

overovať, či inštitúcia môže vysvetliť dôvody nezmenených hodnôt.

Na účely písmena b) príslušné orgány analyzujú významnosť a charakteristiky pozícií, na ktoré sa vzťahuje spodná hodnota, vrátane ich ratingového hodnotenia a triedy expozícií.

Na účely písmena c) príslušné orgány:

a)

identifikujú účinný časový horizont, ktorý sa používa pred uplatnením akéhokoľvek škálovania na získanie uplatniteľného časového horizontu;

b)

posudzujú dôvody použitia odlišného časového horizontu než časového horizontu, ktorý sa uplatňuje v súlade s článkom 325bp ods. 5 písm. b) alebo článkom 325bn ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ako východiskového bodu škálovania.

Na účely písmena k) bodu i) príslušné orgány overujú, či použité údaje zohľadňujú sektor alebo región emitenta.

Na účely písmena k) bodu iii) môžu príslušné orgány požadovať, aby inštitúcia poskytla analýzu citlivosti podľa zásad analýzy citlivosti uvedených v článku 1 ods. 2 druhom pododseku delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578 s cieľom posúdiť potenciálny vplyv zmien na odhad PD.

3.   Na účely odseku 2 môžu príslušné orgány prípadne od inštitúcie požadovať odhad pravdepodobností zlyhania vykonaný inou metódou spomedzi metód stanovených v delegovanom nariadení (EÚ) 2023/1578 a vysvetliť rozdiely v získaných výsledkoch.

Článok 49

Posudzovanie strát v prípade zlyhania

1.   Pri posudzovaní toho, či inštitúcia spĺňa článok 325bi ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vo vzťahu k požiadavkám na odhad strát v prípade zlyhania, príslušné orgány overujú, či interná dokumentácia pokrýva všetky aspekty uvedené v článku 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578 a či sa v interných politikách inštitúcie vyžaduje vypracovanie aktualizovaného súpisu, v ktorom sa špecifikujú:

a)

metódy, ktoré inštitúcia používa na odhad strát v prípade zlyhania, ako aj významnosť každej jednej metódy, pokiaľ ide o veľkosť pozícií a príspevok k požiadavke na vlastné zdroje pre riziko zlyhania;

b)

pre každú pozíciu hodnota straty v prípade zlyhania, či je pozícia podriadeným dlhom, nadriadeným nezabezpečeným dlhom, krytým dlhopisom alebo akýmkoľvek iným druhom pozície, a či:

i)

je strata v prípade zlyhania k dispozícii v rámci prístupu IRB pre expozíciu v neobchodnej knihe a či sa používa pre expozíciu v obchodnej knihe, ako sa vyžaduje v článku 325bp ods. 6 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

ii)

strata v prípade zlyhania nie je k dispozícii v rámci prístupu IRB pre expozíciu v neobchodnej knihe a či inštitúcia používa prístup IRB na vypočítanie straty pozície v prípade zlyhania, ako sa vyžaduje v článku 325bp ods. 6 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

iii)

strata v prípade zlyhania nie je k dispozícii v rámci prístupu IRB pre expozíciu v neobchodnej knihe a či inštitúcia používa internú metodiku spĺňajúcu požiadavky prístupu IRB stanovené v článku 3 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578 na jej získanie;

iv)

strata v prípade zlyhania nie je k dispozícii v rámci prístupu IRB pre expozíciu v neobchodnej knihe a či inštitúcia používa internú metodiku spĺňajúcu požiadavky stanovené v článku 3 ods. 3 a 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578 na jej získanie;

v)

strata v prípade zlyhania nie je k dispozícii v rámci prístupu IRB pre expozíciu v neobchodnej knihe a či inštitúcia používa externé zdroje, ako sa uvádza v článku 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578, na jej získanie;

c)

pre všetky pozície trieda expozícií uvedená v článku 147 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, do ktorej patrí ich expozícia.

2.   Pri posudzovaní toho, či sa interný model inštitúcie vykonáva jednotne, ako sa vyžaduje v článku 325bi ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vo vzťahu k požiadavkám na odhad straty v prípade zlyhania, príslušné orgány:

a)

overujú, či podrobnosť strát v prípade zlyhania poskytuje zmysluplnú diferenciáciu rizika a okrem iného, či táto podrobnosť umožňuje primerane zohľadniť nadriadenosť pozície, ako sa uvádza v článku 325bp ods. 6 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a jej zabezpečenie kolaterálom;

b)

overujú, či sa odhady strát v prípade zlyhania, ako aj vstupné údaje použité na ich odvodenie aktualizujú s frekvenciou, ktorou sa zabezpečuje, že požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania sú citlivé na riziko, a či sa včas zohľadňujú akékoľvek nové relevantné informácie, ako sa vyžaduje v článku 325bp ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

v prípade strát v prípade zlyhania, ktoré sa získavajú v súlade s odsekom 1 písm. b) bodom i), overujú, či sa pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko zlyhania vykonávanom inštitúciou používa nejaká dodatočná vrstva uplatňovaná na straty v prípade zlyhania podľa prístupu IRB s cieľom získať konzervatívnejšie odhady;

d)

v prípade strát v prípade zlyhania získaných v súlade s odsekom 1 písm. b) bodom ii):

i)

overujú, či inštitúcia dodržala postup na získanie odhadu straty v prípade zlyhania podľa prístupu IRB v súlade s internými politikami inštitúcie pre IRB;

ii)

na vzorke pozícií overujú, či je strata v prípade zlyhania používaná inštitúciou totožná s odhadom, ktorú by vytvorili systémy IT používané v rámci prístupu IRB;

iii)

posudzujú premenné použité v rámci prístupu IRB a na vzorke pozícií overujú, či vstupné údaje existujú a či sú dostatočne spoľahlivé na určenie primeranej straty v prípade zlyhania;

e)

v prípade strát v prípade zlyhania získaných v súlade s odsekom 1 písm. b) bodom iii) tohto článku preskúmavajú správy vypracované v rámci internej validácie a interného auditu a týkajúce sa súladu internej metodiky použitej na vypočítanie strát v prípade zlyhania s treťou časťou hlavou II kapitolou 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

f)

v prípade strát v prípade zlyhania vypočítaných v súlade s odsekom 1 písm. b) bodom iv):

i)

overujú, či je interná dokumentácia na podporu plnenia podmienok inštitúciou, ktoré sú uvedené v článku 3 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578, úplná;

ii)

na vzorke pozícií posudzujú odôvodnenie odhadu straty v prípade zlyhania tak, že nepoužijú internú metodiku uvedenú v článku 3 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578 ani externé zdroje uvedené v článku 4 uvedeného delegovaného nariadenia;

iii)

na vzorke pozícií, v prípade ktorých sa odôvodnenie uvedené v bode ii) tohto odseku týka nedostatku vstupných údajov, ako sa uvádza v článku 3 ods. 2 písm. b) bode i) delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578, overujú, či inštitúcia zdôvodňuje skutočnosť, že vstupné údaje chýbajú;

iv)

overujú, či inštitúcia v rámci svojich interných politík špecifikovala obdobie držby uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b) bode ii) delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578, ktoré ak je kratšie, inštitúcia považuje za prijateľné nepoužívať internú metodiku spĺňajúcu požiadavky stanovené pre prístup IRB, a posudzujú, či takéto obdobie držby zodpovedá portfóliu inštitúcie, pokiaľ ide o veľkosť, zložitosť a obchodnú stratégiu;

v)

preskúmavajú hodnotu „m“ vypočítanú v súlade s článkom 3 ods. 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578 a prípadne požiadajú inštitúciu, aby vysvetlila zdroj akýchkoľvek významných zmien v jej hodnote za predchádzajúce štvrťroky;

vi)

preskúmavajú postup, ktorý inštitúcia uplatnila s cieľom prešetriť, či sú k dispozícii nejaké dodatočné externé zdroje, ako sa požaduje v článku 3 ods. 2 písm. c) bode ii) delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578;

vii)

použitím súpisu uvedeného v odseku 1 tohto článku posudzujú, či sa správne vykonáva určenie straty v prípade zlyhania, ako sa uvádza v článku 3 ods. 3 a 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578;

g)

pri stratách v prípade zlyhania získaných v súlade s odsekom 1 písm. b):

i)

na vzorke pozícií overujú, či sú údaje použité na odhad straty v prípade zlyhania reprezentatívne pre danú pozíciu;

ii)

overujú, či je hierarchia externých zdrojov uvedená v článku 4 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2023/1578 dostatočne špecifikovaná v internej dokumentácii inštitúcie, a na vzorke pozícií overujú, či sa uvedená hierarchia externých zdrojov uplatňuje správne;

iii)

overujú, či sa v odhadoch strát v prípade zlyhania rozlišuje medzi zlyhanými a nezlyhanými pozíciami.

Na účely písmena b) môžu príslušné orgány prípadne identifikovať pozície, pri ktorých sa odhadované straty v prípade zlyhania počas dlhého obdobia nezmenili, posúdiť ich aktuálnosť a overiť, či inštitúcia dokáže vysvetliť dôvody nezmenených hodnôt.

Na účely písmena c) príslušné orgány na vzorke pozícií overujú, či sa odhad straty v prípade zlyhania použitý v rámci prístupu IRB nelíši od odhadu straty v prípade zlyhania použitého pri výpočte požiadavky na riziko zlyhania.

Na účely písmena g) bodu i) príslušné orgány overujú, či použité údaje odzrkadľujú nadriadenosť pozície, ako sa uvádza v článku 325bp ods. 6 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a región alebo sektor.

Na účely písmena g) bodu iii) môžu príslušné orgány overovať, či sa v odhadoch strát v prípade zlyhania rozlišuje medzi zlyhanými a nezlyhanými pozíciami, a to posúdením odhadu, ktorý inštitúcia priradila k zlyhaným a nezlyhaným pozíciám toho istého emitenta, ktoré sú zahrnuté do rozsahu dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko zlyhania.

3.   Na účely odseku 2 môžu príslušné orgány prípadne od inštitúcie požadovať, aby vykonala odhad strát v prípade zlyhania vykonaný inou metódou spomedzi metód stanovených v delegovanom nariadení (EÚ) 2023/1578 a vysvetliť rozdiely v získaných výsledkoch.

ODDIEL 4

Posudzovanie korelácie, hedžingu a osobitných požiadaviek

Článok 50

Posudzovanie korelačnej štruktúry

1.   Pri posudzovaní metodiky, ktorú inštitúcia používa na určenie korelácie zlyhania medzi rôznymi emitentmi, ako sa vyžaduje v článku 325bn ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, príslušné orgány:

a)

overujú, či sa ako vstupné údaje na určenie korelácie medzi rôznymi emitentmi používajú len kótované akcie a kreditné rozpätia;

b)

ak inštitúcia používa copula funkcie na modelovanie korelácií zlyhania, posudzujú internú validáciu predpokladov copula funkcie, ktorú vykonala inštitúcia, a overujú, či existuje kompatibilita medzi historickými údajmi použitými na kalibráciu korelácií a emitentmi zahrnutými do portfólia inštitúcie;

c)

identifikujú, či je korelácia medzi emitentmi založená na absolútnych alebo relatívnych výnosoch, a posudzujú, či sú dôvody výberu typu výnosov:

i)

správne;

ii)

konzistentné s rozhodnutiami inštitúcií v súvislosti s inými aspektmi interného modelu merania rizika;

d)

posudzujú, či je metóda, ktorú inštitúcia používa na výpočet korelácie uplatniteľného časového horizontu z výnosov vypočítaných v kratšom časovom horizonte, spoľahlivá;

e)

posudzujú, ako inštitúcia určuje kalibračné obdobie uvedené v článku 325bn ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Na účely písmena a) môžu príslušné orgány prípadne požadovať, aby inštitúcia poskytla údaje použité na modelovanie korelácie medzi vzorkou emitentov, ktorých vybrali príslušné orgány, a overovať, či sa tieto údaje týkajú len kótovaných akcií a kreditných rozpätí.

Na účely písmena d) príslušné orgány overujú, či sa v prípade, že inštitúcia uplatňuje výnimku uvedenú v článku 325bn ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, používa korelácia 60 pracovných dní len medzi akciovými pozíciami, na ktoré sa uvedená výnimka používa, a či sa korelácia meria inak v časovom horizonte jedného roka.

Na účely písmena e) príslušné orgány overujú, či prístup, ktorý inštitúcia používa na výber obdobia vrátane jeho dĺžky, je:

a)

spoľahlivý;

b)

zdokumentovaný v interných politikách inštitúcie;

c)

preskúmaný s cieľom zohľadniť akékoľvek zmeny stresového obdobia uvedené v článku 325bc ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

2.   Na účely odseku 1 písm. b) príslušné orgány na vzorke emitentov, v prípade ktorých má inštitúcia pozície, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania, overujú, či sú párové korelácie emitentov odvodené z korelačného modelovania zlučiteľné s párovými koreláciami emitentov odvodenými z pozorovateľných trhových údajov.

Článok 51

Posudzovanie zohľadnenia hedžingov

Pri posudzovaní toho, či je zohľadnenie hedžingov v internom modeli rizika zlyhania inštitúcie v súlade s článkom 325bo nariadenia (EÚ) č. 575/2013, príslušné orgány:

a)

overujú, či sa v interných politikách inštitúcie;

i)

opisuje, ako sa vykonáva vzájomné započítavanie;

ii)

presne stanovujú:

1.

tie bázické riziká, ktoré sú implicitne zachytené v modeli modelovaním dvoch rôznych pozícií;

2.

tie bázické riziká, ktoré sú namiesto toho explicitne zachytené zavedením faktora bázického rizika;

b)

preskúmavajú interné politiky inštitúcie a overujú kritériá stanovené v uvedených interných politikách s cieľom zohľadniť účinky vzájomného započítavania a hedžingu alebo diverzifikácie;

c)

posudzujú, či je monitorovanie potenciálne významného bázického rizika, ktoré môže vzniknúť v intervale medzi splatnosťou nástroja a časovým horizontom jedného roka, spoľahlivé;

d)

požadujú, aby inštitúcia predložila:

i)

vzorku pozícií v modeli rizika zlyhania;

ii)

zoznam faktorov rizika zodpovedajúcich pozíciám uvedeným v bode i).

Pri žiadaní o vzorku uvedenú v písmene d) bode i) príslušné orgány zabezpečujú rôznorodosť poskytnutých pozície a aby sa prípadne zahrnuli pozície, ktoré sú vzájomne započítané, ako aj pozície, ktoré nie sú vzájomne započítané.

Na účely písmena b) príslušné orgány overujú, či kritériá v interných politikách inštitúcie zabezpečujú účinnosť vzájomného započítavania a hedžingu, a to aj v prípade, že nastane kreditná alebo akákoľvek iná udalosť.

Na účely písmena d) príslušné orgány overujú, či:

a)

sa zaraďovaním pozícií inštitúciou do rizikových faktorov zabezpečuje, aby expozície voči rôznym dlžníkom neboli vzájomne započítané a aby sa takéto vzájomné započítavanie uskutočňovalo len v prípade pozícií, ktoré sa vzťahujú na rovnaké finančné nástroje toho istého dlžníka;

b)

sú expozície voči rôznym dlžníkom zaradené do rôznych faktorov rizika alebo existuje faktor bázického rizika na zachytenie rozdielov v uvedených expozíciách, a či je zachytené bázické riziko medzi dlžníkmi, ktorí sú zložkami kreditných indexov, a ostatnými dlžníkmi;

c)

je v prípade pozícií v rôznych finančných nástrojoch toho istého dlžníka analýza vykonaná inštitúciou s cieľom posúdiť, či v hedžingových stratégiách môže vzniknúť významné bázické riziko v dôsledku rôznych druhov produktov, nadriadenosti v kapitálovej štruktúre, interných alebo externých ratingových hodnotení, splatnosti alebo ročníka, spoľahlivá.

Článok 52

Posudzovanie plnenia osobitných požiadaviek

Pri posudzovaní toho, či interný model rizika zlyhania spĺňa požiadavky stanovené v článku 325bp nariadenia (EÚ) č. 575/2013, príslušné orgány:

a)

vo vzťahu k modelovaniu zlyhania jednotlivých emitentov, ako aj viacerých emitentov, ako sa vyžaduje v článku 325bp ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013:

i)

identifikujú prístup, ktorý inštitúcia používa na modelovanie zlyhania, a overujú, či dva typy faktorov systémového rizika, ktoré inštitúcia vybrala, zachytávajú najrelevantnejšie systémové účinky;

ii)

overujú, či je podrobnosť týchto dvoch druhov faktorov systémového rizika dostatočná na zachytenie charakteristík emitentov v portfóliu, na ktorých sa vzťahuje požiadavka na vlastné zdroje pre riziko zlyhania;

iii)

overujú, či inštitúcia používa pre každého emitenta okrem dvoch druhov faktorov systémového rizika uvedených v článku 325bp ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 aj samostatný faktor nesystémového rizika;

iv)

overujú, či je zaradenie emitentov do vhodných faktorov systémového rizika správne;

v)

overujú, či inštitúcia analyzuje výpovednú hodnotu modelu faktora;

vi)

pri žiadosti o vzorku na účely posúdenia zvažujú významnosť emitentov a zabezpečujú, aby vzorka zahŕňala emitentov, ktorí boli zaradení do rôznych faktorov systémového rizika;

b)

vo vzťahu k požiadavke, aby interný model zlyhania rizika odzrkadľoval hospodársky cyklus, ako sa vyžaduje v článku 325bp ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, posudzujú, ako sa modelovanie strát v prípade zlyhania, a to vrátane stochastických strát, vykonáva pre takéto straty v prípade zlyhania, aby sa zohľadnili zmeny vo vlastnostiach preberaných faktormi systémového rizika;

c)

vo vzťahu k požiadavke na zachytenie nelineárností, ako sa vyžaduje v článku 325bp ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, posudzujú:

i)

ako inštitúcie preceňujú nelineárny finančný nástroj po zlyhaní emitenta vrátane toho, ako inštitúcie preceňujú finančný nástroj s viacerými podkladovými aktívami po zlyhaní jednotlivého emitenta alebo viacerých emitentov zodpovedajúcich podkladovým aktívam;

ii)

či akékoľvek zjednodušenia, ktoré inštitúcia zaviedla na výpočet ceny finančného nástroja, vedú k závažným nepresnostiam alebo k systematickému podceneniu rizika;

iii)

rozsah, v akom sa precenenie finančného nástroja zohľadňuje v riziku modelu;

d)

vo vzťahu k požiadavke mať interný model rizika zlyhania, ktorý je v súlade s interným riadením rizika, ako sa vyžaduje v článku 325bp ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, overujú, či inštitúcia zdokumentovala rozdiely medzi interným modelom rizika zlyhania a modelmi, ktoré inštitúcia používa na svoje interné riadenie rizika pre rovnaký rozsah pozícií, a či inštitúcia dokáže tieto rozdiely vysvetliť.

Na účely písmena a) bodu i) príslušné orgány posudzujú dôvody výberu faktorov systémového rizika uvedené v interných politikách inštitúcie a ich ekonomický výklad.

Na účely písmena a) bodu iii) môžu príslušné orgány na vzorke podobných emitentov prípadne overovať, či sa faktory nesystémového rizika líšia.

Na účely písmena a) bodu iv) môžu príslušné orgány na vzorke emitentov prípadne overovať správnosť zaradenia.

Na účely písmena a) bodu v) môžu príslušné orgány, ak je to vhodné a ak sa analýzy vykonané inštitúciou nezdajú dostatočné pre portfólio podliehajúce riziku zlyhania v jeho súčasnej podobe, požadovať od inštitúcie, aby na vzorke emitentov posúdila, do akej miery sa faktormi systémového rizika, ktoré si inštitúcia vybrala, dajú vysvetliť príčiny zlyhania aktív každého emitenta.

Na účely písmena b) môžu príslušné orgány prípadne vykonávať štatistické analýzy vzorky emitentov vrátane testovania hypotézy s cieľom otestovať závislosť strát v prípade zlyhania od faktorov systémového rizika.

KAPITOLA 5

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 53

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 18 ods. 1 písm. a), pokiaľ ide o environmentálne riziko, článok 18 ods. 1 písm. c) bod vii) a článok 18 ods. 2 písm. b) bod v) sa uplatňujú od 1. januára 2025.

Článok 21 ods. 1 písm. b) sa uplatňuje od 1. januára 2026.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 13. marca 2024

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN


(1)   Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2013/575/oj.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2019/876/oj).

(3)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/2058 z 28. februára 2022, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa horizontov likvidity pre alternatívny prístup interného modelu, ako sa uvádza v článku 325bd ods. 7 (Ú. v. EÚ L 276, 26.10.2022, s. 40, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2022/2058/oj).

(4)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/2059 zo 14. júna 2022, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, ktorými sa stanovujú technické podrobnosti spätného testovania a požiadavky na pridelenie ziskov a strát podľa článkov 325bf a 325bg nariadenia (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 276, 26.10.2022, s. 47, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2022/2059/oj).

(5)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/2060 zo 14. júna 2022, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa stanovujú kritériá na posúdenie modelovateľnosti faktorov rizika v rámci prístupu interného modelu a frekvencia tohto posúdenia podľa článku 325be ods. 3 uvedeného nariadenia (Ú. v. EÚ L 276, 26.10.2022, s. 60, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2022/2060/oj).

(6)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1577 z 20. apríla 2023, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko v súvislosti s pozíciami v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku, a zaobchádzania s týmito pozíciami na účely regulačných požiadaviek na spätné testovanie a požiadavky na pridelenie ziskov a strát podľa alternatívneho prístupu interného modelu (Ú. v. EÚ L 193, 1.8.2023, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2023/1577/oj).

(7)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1578 z 20. apríla 2023, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa spresňujú požiadavky na internú metodiku alebo externé zdroje používané v rámci interného modelu rizika zlyhania na odhad pravdepodobností zlyhania a strát v prípade zlyhania (Ú. v. EÚ L 193, 1.8.2023, s. 7, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2023/1578/oj)

(8)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2024/397 z 20. októbra 2023, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa výpočtu miery rizika v rámci stresového scenára, (Ú. v. EÚ L, 2024/397, 29.1.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2024/397/oj).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2010/1093/oj).

(10)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/2059 zo 14. júna 2022, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, ktorými sa stanovujú technické podrobnosti spätného testovania a požiadavky na pridelenie ziskov a strát podľa článkov 325bf a 325bg nariadenia (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 276, 26.10.2022, s. 47, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2022/2059/oj).

(11)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/2060 zo 14. júna 2022, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa stanovujú kritériá na posúdenie modelovateľnosti faktorov rizika v rámci prístupu interného modelu a frekvencia tohto posúdenia podľa článku 325be ods. 3 uvedeného nariadenia (Ú. v. EÚ L 276, 26.10.2022, s. 60, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2022/2060/oj).

(12)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/2058 z 28. februára 2022, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa horizontov likvidity pre alternatívny prístup interného modelu, ako sa uvádza v článku 325bd ods. 7 (Ú. v. EÚ L 276, 26.10.2022, s. 40, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2022/2058/oj).


ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2024/1085/oj

ISSN 1977-0790 (electronic edition)


Top