—

so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2007 (1),

—

so zreteľom na ročnú účtovnú závierku Európskych spoločenstiev za rozpočtový rok 2007 – zväzok I [SEK(2008) 2359 – C6-0415/2008] (2),

—

so zreteľom na výročné správy Komisie pre Európsky parlament a Radu o následných opatreniach k rozhodnutiam o udelení absolutória za rok 2006 [KOM(2008) 629, KOM(2008) 628] a na pracovné dokumenty útvarov Komisie, ktoré sú sprievodnými dokumentmi k týmto správam [SEK(2008) 2579, SEK(2008) 2580],

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Súhrn výsledkov Komisie v oblasti riadenia za rok 2007 [KOM(2008) 338],

—

so zreteľom na výročnú správu Komisie o vnútorných auditoch vykonaných v roku 2007 pre orgán udeľujúci absolutórium [KOM(2008) 499] a na pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k tejto správe [SEK(2008) 2361],

—

so zreteľom na správu Komisie s názvom Odpovede členských štátov na výročnú správu Dvora audítorov za rok 2006 [KOM(2008) 112],

—

so zreteľom na zelenú knihu s názvom Európska iniciatíva týkajúca sa transparentnosti, ktorú Komisia prijala 3. mája 2006 [KOM(2006) 194],

—

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov č. 2/2004 k modelu jednotného auditu (a návrh rámca vnútornej kontroly Spoločenstva) (3),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o orientačnom pláne k integrovanému rámcu vnútornej kontroly [KOM(2005) 252],

—

so zreteľom na Akčný plán Komisie na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly [KOM(2006) 9], správu Komisie pre Radu, Európsky parlament a Dvor audítorov o pokroku Akčného plánu Komisie na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly [KOM(2007) 86] a na pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k tejto správe [SEK(2007) 311],

—

so zreteľom na prvú polročnú správu o výsledkoch vykonávania Akčného plánu Komisie na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly uverejnenú 19. júla 2006 [SEK(2006) 1009] na základe požiadavky Európskeho parlamentu uvedenej v jeho uznesení, ktoré je súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2004,

—

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov č. 6/2007 k ročným súhrnom členských štátov, národným vyhláseniam členských štátov a auditom národných kontrolných orgánov týkajúcim sa finančných prostriedkov EÚ (4),

—

so zreteľom na Akčný plán Komisie na posilnenie úlohy dohľadu Komisie v rámci spoločného riadenia štrukturálnych opatrení [KOM(2008) 97],

—

so zreteľom na oznámenie, ktorým členovia Komisie p. Hübnerová a p. Špidla predkladajú Komisii priebežnú správu o plnení Akčného plánu Komisie na posilnenie úlohy dohľadu Komisie v rámci spoločného riadenia štrukturálnych opatrení [SEK(2008) 2756], a na pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k tomuto oznámeniu [SEK(2008) 2755],

—

so zreteľom na správu Komisie pre Radu, Európsky parlament a Dvor audítorov o Akčnom pláne Komisie na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly [KOM(2008) 110] a na pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k tejto správe [SEK(2008) 259],

—

so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2007 spolu s odpoveďami inštitúcií (5) a osobitné správy Dvora audítorov,

—

so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti vedenia účtov a zákonnosti a správnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov v súlade s článkom 248 Zmluvy o ES (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2008 s názvom Smerom k jednotnému chápaniu koncepcie prípustného rizika chyby [KOM(2008) 866] a na pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k tomuto oznámeniu [SEK(2008) 3054],

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. februára 2009 o absolutóriu, ktoré sa má udeliť Komisii za plnenie rozpočtu v rozpočtovom roku 2007 (5587/2009 – C6-0055/2009),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. februára 2009 o absolutóriu, ktoré sa má udeliť výkonným agentúram za plnenie rozpočtu v rozpočtovom roku 2007 (5589/2009 – C6-0056/2009),

—

so zreteľom na články 274, 275 a 276 Zmluvy o ES a články 179a a 180b Zmluvy o Euratome,

—

so zreteľom na článok 246 a nasledujúce články Zmluvy o ES, ktoré sa týkajú Dvora audítorov,

—

so zreteľom na medzinárodné audítorské štandardy a medzinárodné účtovné štandardy, najmä tie, ktoré sa vzťahujú na verejný sektor,

—

so zreteľom na medzinárodné partnerské posúdenie Dvora audítorov,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (7), a najmä na hlavu V kapitolu 3, ktorá sa zaoberá starobnými a invalidnými dôchodkami, a prílohu XII, ktorá stanovuje vykonávacie ustanovenia k článku 83a služobného poriadku,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (8), a najmä na jeho články 145, 146 a 147,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva (9), a najmä na jeho článok 14 ods. 2 a 3,

—

so zreteľom na článok 70 a prílohu V k rokovaciemu poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská príslušných výborov (A6-0168/2009),

A.

keďže článok 274 Zmluvy o ES stanovuje, že zodpovednosť za plnenie rozpočtu Spoločenstva nesie Komisia, ktorá ju má vykonávať v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia v spolupráci s členskými štátmi;

B.

keďže je povinnosťou Komisie urobiť všetko pre to, aby v plnej miere podporila iniciatívy zamerané na zlepšenie kvality finančného hospodárenia s cieľom získať od Dvora audítorov pozitívne vyhlásenie o vierohodnosti (DAS);

C.

keďže článok 184 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002 stanovuje revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách vždy, keď sa to ukáže ako nevyhnutné, a aspoň každé tri roky, a keďže súčasná trojročná lehota uplynie 1. januára 2010; keďže rovnaký článok stanovuje, že Európsky parlament môže požiadať o zmierovacie konanie;

D.

keďže sa zdá, že politické právomoci Európskych spoločenstiev voči agentúram, ktoré neplnia výkonné úlohy, čo je predpokladom zahrnutia ich účtov do konsolidovaných účtov Európskych spoločenstiev, sa z roka na rok rozširujú, a keďže už nie je jasné, kde je ich miesto v organizačnej štruktúre operačných orgánov Spoločenstva;

E.

keďže osobitnou črtou vykonávania niektorých politík EÚ je tzv. spoločné hospodárenie s rozpočtom Spoločenstva medzi Komisiou a členskými štátmi, čo znamená, že približne 80 % výdavkov Spoločenstva riadia členské štáty;

F.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 24. apríla 2007 (10) o absolutóriu za rok 2005 vyjadril názor, že každý členský štát musí byť schopný prevziať na seba zodpovednosť za riadenie jemu poskytnutých finančných prostriedkov Spoločenstva, a to buď prostredníctvom jedného národného vyhlásenia o hospodárení, alebo v podobe viacerých vyhlásení v národnom rámci;

G.

keďže Dvor audítorov vo svojej výročnej správe za rozpočtový rok 2007 v súvislosti s hodnotením pokroku dosiahnutého pri zavádzaní integrovaného rámca vnútornej kontroly zdôraznil, že „z charakteru výdavkov EÚ vyplýva, že hlavné riziko chýb je na úrovni konečného príjemcu“ (bod 1.47);

H.

keďže skutočnosť, že členské štáty predkladajú ročné súhrny auditov a dostupných vyhlásení v oblasti spoločného hospodárenia v súlade s bodom 44 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (11) (MID), by mala byť prvým krokom smerom k národným vyhláseniam o hospodárení a mala by predstavovať významný prínos k zlepšeniu riadenia rozpočtu Spoločenstva, pričom základným spoločným cieľom je získanie pozitívneho vyhlásenia o vierohodnosti pre všetky výdavky EÚ;

I.

keďže Dvor audítorov zaviedol vo svojom stanovisku č. 2/2004 k modelu jednotného auditu (12) koncepciu prijateľného rizika chýb na úrovni EÚ a keďže Dvor audítorov vyhlásil, „že každý systém kontroly je kompromisom medzi cenou za zavedenie kontrol podľa daného stupňa intenzity na jednej strane a výhodami, ktoré sú tieto postupy schopné priniesť, na strane druhej; v kontexte Spoločenstva tieto výhody predstavujú zníženie rizika plytvania finančnými prostriedkami a udržanie rizika chýb na prijateľnej úrovni“;

J.

keďže Dvor audítorov vo svojej výročnej správe za rok 2007 uvádza, že „náklady na kontrolu sú dôležité či už pre rozpočet EÚ, alebo pre členské štáty“, a že „rovnováha medzi nákladmi a reziduálnym rizikom v jednotlivých výdavkových oblastiach je taká dôležitá, že by sa mala schváliť v mene občanov EÚ na politickej úrovni (t. j. rozpočtovým orgánom/orgánom udeľujúcim absolutórium)“ [bod 1.52 písm. b) a c)], a keďže Dvor audítorov v bode 2.42 písm. c) svojej výročnej správy za rok 2007 odporúča pokročiť v oblasti vytvárania koncepcie prijateľného rizika;

K.

keďže Rada Ecofin z 8. novembra 2005 v bode 5 svojich záverov prisúdila zásadný význam zavedeniu integrovaného rámca vnútornej kontroly, ako aj zjednodušeniu právnych predpisov týkajúcich sa kontrol a žiadala, „aby Komisia hodnotila náklady na kontroly podľa výdavkových oblastí“;

L.

keďže v júni 2008 slovinské predsedníctvo Rady vyjadrilo názor, že „v súlade so závermi Rady z roku 2005 […] by Európsky parlament a Rada mali dospieť k dohode o prijateľných reziduálnych rizikách v rámci príslušných operácií so zreteľom na náklady a výhody kontrol v rámci jednotlivých politík a príslušnú hodnotu výdavkov“ (13);

M.

keďže napriek tomu, že dialóg medzi externým audítorom (Dvor audítorov) a kontrolovaným subjektom (Komisia) je nevyhnutný, niet pochýb o tom, že v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardmi, ktoré musia zostať všeobecným rámcom kontroly rozpočtu, je zodpovednosťou externého audítora, aby posúdil riziká, na základe ktorých vyberie audítorské postupy, ktoré sa použijú;

N.

keďže náklady na kontrolu závisia, prirodzene, od prijateľnej úrovne chýb, ale aj od zložitosti organizácie kontrolovaného subjektu a kvality jeho vnútornej kontroly;

O.

keďže externý audítor v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardmi vyberá metódy vhodné pre výber položiek, ktoré sa majú kontrolovať, s cieľom zhromaždiť dôkazy, ktoré mu umožnia splniť ciele audítorského testovania; keďže výber metód závisí aj od okolností, ale hlavne od rizika auditu a cieľa účinnosti kontrol; keďže externý audítor musí zabezpečiť, aby použité metódy poskytli dostatočné a vhodné dôkazy na splnenie cieľov auditu;

P.

keďže v novej generácii programov Generálne riaditeľstvo pre vzdelanie a kultúru (GR EAC) zosúladilo akčné programy najmä tým, že zaviedlo jednotný systém vnútorného auditu; keďže v tejto súvislosti vyhlásenia ex ante a ex post členských štátov vytvárajú nové, dodatočné faktory v systémoch dohľadu a kontroly;

Q.

keďže každoročný postup udeľovania absolutória umožňuje Európskemu parlamentu, aby bol v priamom kontakte s hlavnými subjektmi, ktoré sú zodpovedné za túto oblasť, a aby na základe výsledkov auditu Dvora audítorov zabezpečil občanom lepšie hospodárenie s výdavkami EÚ, a tým vytvoril základ lepšie podloženého rozhodovania;

R.

keďže článok 83 nariadenia (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 ustanovuje, že dôchodky sa kryjú z rozpočtu a že členské štáty musia spoločne zaručiť platenie týchto príspevkov v súlade s rozsahom stanoveným na financovanie takýchto výdavkov; keďže zamestnanci platia späť do všeobecného rozpočtu 10,25 % svojich platov ako príspevok k financovaniu dôchodkového systému;

S.

keďže článok 83 nariadenia (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 ustanovuje, že členské štáty musia spoločne ručiť za dôchodkový fond, čo znamená, že táto záruka sa môže uplatniť v prípade zlyhania jedného alebo viacerých členských štátov, z čoho však priamo nevyplýva, že si Spoločenstvá nemôžu uplatniť nároky voči členským štátom, ktoré prijali tento záväzok;

T.

keďže rok 2007 bol prvým rozpočtovým rokom, v ktorom sa vykonával nástroj rozvojovej spolupráce;

U.

keďže rok 2007 bol Európskym rokom rovnakých príležitostí pre všetkých a vďaka tomu sa osobitná pozornosť venovala početným formám diskriminácie, ktorým sú ženy často vystavené;

V.

keďže použitie rozpočtových zdrojov má z dôvodu pretrvávajúcej nerovnosti medzi mužmi a ženami rozdielny vplyv na obe pohlavia;

W.

keďže Rada by mala v rámci budúceho rozpočtového postupu zohľadniť výsledky a odporúčania vyplývajúce z postupu udelenia absolutória za rok 2007 a podporiť reformné návrhy zamerané na posilňovanie zodpovednosti členských štátov s cieľom definitívneho odstránenia problémov, ktoré Dvor audítorov identifikoval už pred niekoľkými rokmi;

X.

keďže Komisia, Rada a Európsky parlament musia v spolupráci s Dvorom audítorov stanoviť za spoločný cieľ získanie pozitívneho vyhlásenia o vierohodnosti;

1.

víta ďalšie napredovanie Komisie a niektorých členských štátov k efektívnejšiemu využívaniu finančných prostriedkov EÚ a celkovému kontrolnému prostrediu, čo sa odzrkadľuje v zlepšení v DAS Dvora audítorov;

2.

víta značný pokrok v auditoch uskutočnených výskumnými útvarmi Komisie pri riadení siedmeho rámcového programu v porovnaní s predchádzajúcimi rámcovými programami; opakovane pripomína, že riadenie finančných prostriedkov spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) sa opäť zlepšilo najmä vďaka fungovaniu systému integrovanej administratívnej kontroly (IACS); vyjadruje poľutovanie nad tým, že v roku 2007 Grécko ešte stále neplnilo svoje záväzky v súvislosti s uplatňovaním systému IACS;

3.

konštatuje, že rok 2007 bol prvým rokom uzavretia viacročných programov obdobia rokov 2000 – 2006 a že veľký objem prostriedkov sa spätne vymohol;

4.

konštatuje značné zlepšenia vo finančnom riadení v oblasti výskumu a technologického rozvoja, kde sa miera chybovosti znížila o viac ako 50 % v priebehu troch rokov; vyzýva Komisiu, aby ďalej vyvíjala úsilie o zjednodušenie s cieľom zlepšiť využitie programov konečnými prijímateľmi;

5.

víta úsilie Komisie v oblasti prostriedkov politiky súdržnosti pri vykonávaní akčného plánu zameraného na posilnenie úlohy dohľadu Komisie v rámci spoločného hospodárenia v oblasti štrukturálnych opatrení, ktorá bola schválená v rámci absolutória za rok 2006; dúfa, že prvé výsledky uvedeného akčného plánu a úsilia o zjednodušenie budú zjavné vo výročnej správe Dvora audítorov za rok 2008;

6.

naďalej vyjadruje obavu nad nedostatočnými kapacitami EÚ pri riadení kríz; domnieva sa, že politické smerovanie, viditeľnosť a zodpovednosť EÚ sa vytrácajú, keď EÚ používa medzinárodné trustové fondy, ktoré mohla riadiť Komisia, ak by dodržala odporúčania správ o udelení absolutória za roky 2005 a 2006 a pripravila vlastný pokrízový nástroj; je hlboko znepokojený nedostatočnou kontrolou prostriedkov EÚ používaných niektorými agentúrami OSN a neochotou týchto agentúr zaoberať sa prípadmi podvodov, pri ktorých ide o prostriedky EÚ;

7.

berie na vedomie zlepšenia v jednotlivých častiach vyhlásenia o vierohodnosti, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že vo vyhlásení o vierohodnosti, ktoré Dvor audítorov poskytol vo svojej výročnej správe za rok 2007, je už po štrnástykrát zahrnuté stanovisko o zákonitosti a správnosti príslušných transakcií na účtoch s výhradou; berie na vedomie, že podľa Dvora audítorov sa v mnohých výdavkových oblastiach (oblasť politiky poľnohospodárstva a prírodných zdrojov, politiky súdržnosti, výskumu, energetiky a dopravy, vonkajšej pomoci, rozvojovej pomoci, rozširovania, vzdelávania a občianstva) pri platbách stále vyskytujú významné chyby, hoci rôzneho stupňa;

8.

víta skutočnosť, že podľa správy Dvora audítorov sa v prípade správnych výdavkov, výdavkov spojených s hospodárskymi a finančnými záležitosťami a výdavkov súvisiacich s Európskym poľnohospodárskym záručným fondom (EPZF) nevyskytujú významné chyby;

9.

konštatuje, že situácia sa zlepšuje, najmä pokiaľ ide o kontrolné systémy, aj keď nie v dostatočnej miere a veľmi pomaly;

10.

víta vyhlásenie Dvora audítorov, podľa ktorého účtovná závierka Európskych spoločenstiev vyjadruje verne vo všetkých významných hľadiskách finančnú situáciu Spoločenstiev k 31. decembru 2007 a výsledky ich opatrení a tokov hotovosti za príslušný rok (kapitola 1, DAS, bod VII); napriek tomu vyzýva Komisiu, aby venovala primeranú pozornosť pripomienkam, ktoré uviedol Dvor audítorov, s cieľom zlepšiť úplnosť a presnosť základných účtovných údajov;

11.

nepovažuje za normálne, že v účtovnej závierke je uvedená záporná suma čistých aktív v hodnote –58 600 000 000 EUR, a kladie si otázku, či by sumy, ktoré majú uhradiť členské štáty, nemali byť uvedené v aktívach, keďže pri dôchodkoch zamestnancov v odhadovanej výške 33 500 000 000 EUR ide o jasný záväzok; žiada o bližšie určenie ostatných súm, ktoré majú uhradiť členské štáty a ktoré predstavujú spolu 27 900 000 000 EUR; berie na vedomie vysvetlenia účtovníka Komisie v tom zmysle, že sa dodržali medzinárodné účtovné štandardy platné pre verejný sektor; navrhuje, aby sa zvážilo vytvorenie penzijného fondu Spoločenstva s cieľom externalizovať tieto finančné záväzky voči zamestnancom;

12.

nerozumie, prečo v účtovnej závierke neboli zahrnuté aktíva, ktoré dostali Európske spoločenstvá v súvislosti s programom Galileo, keďže podľa správy Dvora audítorov sa koncom roka 2007 podpísali dohody medzi Európskou vesmírnou agentúrou, Spoločným podnikom Galileo a Európskym úradom pre dohľad nad GNSS (globálne navigačné satelitné systémy), ktorý bol zriadený v roku 2004 a poverený prevzatím činností bývalého Spoločného podniku Galileo od 1. januára 2007; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby predložila návrh týkajúci sa hlavných európskych projektov (Galileo alebo TEN), ktoré si vyžadujú financovanie presahujúce rozsah viacročného finančného rámca, a ich kontroly;

13.

žiada, aby sa preskúmala možnosť zahrnúť do účtovnej závierky prostriedky na rozsiahlu údržbu alebo veľké opravy nehnuteľností Európskych spoločenstiev vzhľadom na neexistujúci plán amortizácie budov podľa osobitných položiek pokrývajúcich najdôležitejšie prvky hmotného investičného majetku, ktoré sa musia pravidelne nahrádzať; domnieva sa, že takéto prostriedky na rozsiahlu údržbu alebo veľké opravy by mali zabezpečiť viacročné programy údržby budov, ktoré majú za cieľ udržiavať budovy v dobrom prevádzkovom stave bez toho, aby predlžovali ich životnosť;

14.

žiada, aby sa v prípade absencie kapitálového prepojenia dôkladne overilo, či úroveň politickej moci Európskych spoločenstiev v agentúrach zahrnutých do konsolidovaných účtov zodpovedá požiadavkám stanoveným medzinárodnými účtovnými štandardmi pre verejný sektor;

15.

vyjadruje obavy a pochybnosti nad možnosťou vymenovania vyšších úradníkov „mimo kategórie“, pokiaľ to nebude osobitne uvedené v pláne prijímania zamestnancov, na najvyššom stupni platovej triedy AD 16 za akýchkoľvek okolností a žiada Komisiu, aby objasnila možnosti v rámci služobného poriadku vzhľadom na túto konkrétnu rozpočtovú položku;

16.

s uspokojením konštatuje, že v oblastiach, v ktorých Komisia zaviedla primerané systémy dohľadu a kontroly (príjmy, záväzky a platby v oblasti správnych a iných výdavkov a hospodárskych a finančných záležitostí), sa nevyskytujú významné chyby, pokiaľ ide o zákonnosť a správnosť príslušných operácií (kapitola 1, DAS, bod IX);

17.

napriek tomu ľutuje skutočnosť, že pri niektorých veľmi dôležitých oblastiach výdavkov rozpočtu Spoločenstva (poľnohospodárske výdavky s výnimkou EPZF, výdavky v oblasti politiky súdržnosti, výskumu, energetiky a dopravy, vonkajšej pomoci, vzdelávania a kultúry) Dvor audítorov znovu konštatuje, že komplikované alebo nejasné právne požiadavky spôsobujú na jednej strane veľký počet chýb na úrovni konečného prijímateľa a na strane druhej spôsobujú, že systémy dohľadu a kontroly sú len čiastočne účinné a že táto komplexnosť vplýva na to, že Dvor audítorov nemôže udeliť kladné vyhlásenie o vierohodnosti (kapitola 1, DAS, body X a XI); preto žiada Komisiu, aby uskutočnila analýzu a určila rozsah problémov a ich možné riešenia; preto zdôrazňuje, že je potrebné zjednodušiť príslušné pravidlá a nariadenia s cieľom dosiahnuť kladné vyhlásenie o vierohodnosti;

18.

vyzýva Komisiu, aby ešte viac posilnila svoj dohľad nad kontrolami delegovanými na členské štáty a aby im poskytla jasné usmernenia o tom, ako predchádzať chybám, ako ich identifikovať a odstraňovať, a trvá na tom, aby Komisia v prípade, že kontrolné systémy členských štátov budú naďalej neúčinné, použila akékoľvek prostriedky s cieľom uložiť členským štátom povinnosť plniť si záväzky a uskutočniť potrebné zlepšenia najmä pozastavením platieb a finančnými korekciami;

19.

berie na vedomie skutočnosť, že Dvor audítorov konštatuje, že využitie viazaných rozpočtových prostriedkov sa v roku 2007, ktorý je prvým rokom nového programovacieho obdobia 2007 – 2013, v porovnaní so začiatkom predchádzajúceho programovacieho obdobia výrazne zlepšilo;

20.

domnieva sa však, že v oblasti spoločného alebo decentralizovaného hospodárenia musí Komisia v plnej miere uplatňovať nariadenie (ES, Euratom) č. 1605/2002 a niesť konečnú zodpovednosť za plnenie rozpočtu, a zdôrazňuje, že je potrebné uskutočniť finančné korekcie hneď, ako sa zistí, že členské štáty nenapravili nezrovnalosti, a nečakať na koniec viacročného obdobia;

21.

so znepokojením berie na vedomie problémy spojené s vymáhaním finančných prostriedkov Spoločenstva, ktoré boli vyplatené neoprávnene, a zlú kvalitu poskytnutých informácií o korekčných mechanizmoch uplatňovaných na úrovni členských štátov, ktoré sú v oblasti politiky súdržnosti niekedy protichodné a neúplné, a pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, Dvor audítorov má pochybnosti o spoľahlivosti poskytnutých informácií (body 3.26 a 5.44 výročnej správy za rok 2007);

22.

poukazuje zároveň na význam konečných rozhodnutí a nápravných opatrení s cieľom vylúčiť financovanie výdavkov, ktoré sa neuskutočnili v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva, z prostriedkov Spoločenstva a opakovane žiada o to, aby sa presne uviedol rozpočtový riadok a rok, na ktorý sa vzťahujú jednotlivé sumy spätne získaných prostriedkov, ako sa to robí v odvetví poľnohospodárstva a prírodných zdrojov;

23.

žiada Komisiu, aby pristúpila k zlepšeniu účinnosti a efektívnosti viacročných systémov spätného získavania, a to aj na úrovni členských štátov, a ku konsolidácii údajov o spätne získaných sumách a finančných korekciách, najmä v oblastiach pokrytých štrukturálnymi fondmi, s cieľom poskytnúť spoľahlivé údaje, ktoré možno porovnať medzi jednotlivými oblasťami politík a spôsobmi hospodárenia s finančnými prostriedkami; žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament v poznámkach k účtovnej závierke, aby mohol získať celkový prehľad;

24.

vzhľadom na skutočnosť, že problémy spojené s vymáhaním pretrvávajú, žiada o preskúmanie systému;

25.

v plnej miere podporuje Komisiu v prísnom uplatňovaní právnych predpisov týkajúcich sa pozastavenia platieb a víta opatrenia, ktoré sa vykonali s cieľom neuskutočniť prevod finančných prostriedkov v prípade, keď Komisia nemá absolútnu záruku, pokiaľ ide o spoľahlivosť systémov riadenia a kontroly členských štátov, ktoré sú prijímateľmi daných finančných prostriedkov;

26.

víta skutočnosť, že od roku 2008 členské štáty predkladajú ročné súhrny auditov a že vo výročných správach o činnosti za rok 2007 vypracovaných generálnymi riaditeľstvami, na ktoré sa vzťahujú štrukturálne fondy, sú zahrnuté hodnotenia a vyhlásenia, a vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o to, aby sa tieto ročné súhrny mohli zverejňovať spolu s reakciou Komisie; domnieva sa, že ročné súhrny vypracované členskými štátmi sú verejné dokumenty, a preto by sa mali v priebehu postupu udeľovania absolutória postúpiť príslušnému výboru Európskeho parlamentu;

27.

s obavami konštatuje, že podľa názoru Dvora audítorov tieto ročné súhrny z dôvodu ich rozdielnej prezentácie a absencie pridanej hodnoty zatiaľ neposkytujú spoľahlivé posúdenie funkčnosti a efektívnosti kontrolných systémov; v tejto súvislosti víta usmernenie Komisie zamerané na zabezpečenie vyššej kvality ročných súhrnov za rok 2008 a žiada Komisiu, aby ďalej zlepšovala usmernenia, ktoré poskytuje členským štátom na vypracovanie ročných súhrnov; domnieva sa, že vďaka zmysluplným ročným súhrnom sa zníži počet auditov na mieste;

28.

v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzu súhrnov, ktoré dostane v roku 2009, s cieľom optimalizovať ich pridanú hodnotu v súvislosti s istotou, ktorú poskytujú v oblasti prevádzky systémov vnútornej kontroly používaných členskými štátmi; zároveň vyzýva Komisiu, aby do výročnej správy v súlade s článkom 86 ods. 4 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002 zahrnula analýzu ročných súhrnov predložených členskými štátmi a pritom použila ako hodnotiace kritérium ustanovenia MID;

29.

ľutuje, že Komisia neprijala opatrenia v súvislosti s požiadavkou, ktorú predniesol vo svojom uznesení z 22. apríla 2008 o absolutóriu za rozpočtový rok 2006 (14), v ktorom ju žiadal, aby na základe poskytnutých ročných súhrnov vypracovala osobitný dokument s analýzou silných a slabých miest národného systému riadenia a kontroly finančných prostriedkov Spoločenstva za každý členský štát, v ktorom by boli uvedené aj výsledky uskutočnených auditov, a aby tento dokument predložila Európskemu parlamentu a Rade; vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že do dnešného dňa nedostal úplné informácie od Komisie týkajúce sa posúdenia a komparatívnej analýzy prvých predložených ročných súhrnov; domnieva sa, že je nanajvýš dôležité podávať správy o kvalite ročných súhrnov, aby sa zabezpečila pridaná hodnota postupu napríklad prostredníctvom určenia spoločných problémov, možných riešení a osvedčených postupov;

30.

žiada Komisiu, aby v správach o činnosti pravidelne predkladala kvalitatívne a kvantitatívne hodnotenie ročných súhrnov a aby sprístupnila tieto informácie všetkým dotknutým stranám a verejnosti počas postupu udeľovania absolutória; očakáva prvé z týchto hodnotení v septembri 2009 a žiada, aby sa táto analýza ročných súhrnov okrem každoročného formálneho predkladania Európskemu parlamentu rozoslala tiež všetkým výborom národných parlamentov, ktoré sú zodpovedné za verejné financie;

31.

vyzýva Komisiu, aby po troch rokoch vypracovala komplexné hodnotenie, v ktorom uskutoční analýzu pridanej hodnoty ročných súhrnov pre riadne finančné hospodárenie s prostriedkami EÚ v členských štátoch, ako aj stupeň nezávislosti príslušných audítorov;

32.

domnieva sa, že ročné súhrny s prehľadom dostupných auditov a vyhlásení, ktoré musia členské štáty v súlade s bodom 44 MID vypracovať každý rok, by mali byť prvým krokom smerom k zavedeniu národných vyhlásení o hospodárení vo všetkých členských štátoch; žiada Komisiu, aby uviedla, čo v tejto súvislosti urobila pri zohľadnení predchádzajúcich uznesení o udelení absolutória, a aby naliehavo vyvinula všetko potrebné úsilie na zlepšenie ročných súhrnov, aby mali rovnaký politický význam ako národné vyhlásenia o hospodárení; domnieva sa, že Komisia by mala využiť svoju legislatívnu iniciatívu na predloženie návrhu rozhodnutia Rady, na základe ktorého by sa národné vyhlásenia stali povinné;

33.

víta iniciatívu členských štátov (Dánsko, Holandsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo) v súvislosti so schválením prijatia národného vyhlásenia o hospodárení s finančnými prostriedkami Spoločenstva, ale ľutuje, že napriek týmto iniciatívam je väčšina členských štátov proti zavedeniu tohto vyhlásenia, a ľutuje skutočnosť, že Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko a Fínsko zatiaľ neuskutočnili kroky na vytvorenie účinného systému národných vyhlásení;

34.

v súlade s článkom 248 ods. 3 Zmluvy o ES žiada, aby sa v oblasti kontroly spoločného hospodárenia posilnila spolupráca medzi národnými kontrolnými orgánmi a Dvorom audítorov; navrhuje preskúmať možnosť, aby národné kontrolné orgány ako nezávislé externé audítorské inštitúcie a v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardmi vydávali národné vyhlásenia o hospodárení s finančnými prostriedkami Spoločenstva, ktoré by sa postúpili vládam členských štátov s cieľom predložiť ich v rámci postupu udelenia absolutória v súlade s príslušným medziinštitucionálnym postupom, ktorý sa zavedie;

35.

s uspokojením konštatuje celkový pokrok, ktorý sa dosiahol pri uskutočňovaní akčného plánu, ako aj to, že sa vykonala väčšina opatrení a že sa odstránila väčšina nedostatkov uvedených v akčnom pláne;

36.

vyjadruje znepokojenie nad opakovanou kritikou zo strany Dvora audítorov, ktorá sa týka nedostatočnej kvality kontrol v členských štátoch; so znepokojením berie na vedomie sťažnosti prijímateľov a národných kontrolných orgánov, pokiaľ ide o počet kontrol a súvisiace náklady;

37.

s obavami poukazuje na kritiku prijímateľov, pokiaľ ide o počet manuálov, „guidance notes“ a pracovných dokumentov a pravidlá účasti týkajúce sa poskytovania dotácií; žiada o konsolidáciu týchto dokumentov a o diskusiu s Európskym parlamentom s cieľom zjednodušiť tieto vykonávacie pravidlá;

38.

trvá na tom, že kontrolné systémy odrážajú komplexnosť regulácie a pravidiel na rôznych úrovniach, ktoré sa niekedy prelínajú; preto naliehavo žiada Komisiu, aby zrýchlila postup zjednodušovania a pritom plne zapojila Európsky parlament; žiada členské štáty a regióny, aby vyvinuli rovnaké úsilie;

39.

žiada Komisiu, aby znovu preskúmala podmienky použitia paušálnej metódy s cieľom zabezpečiť vyššiu spoľahlivosť pre prijímateľov; považuje za neprijateľné, aby sa spätne spochybňovala voľba paušálnych súm;

40.

ľutuje, že opatrenie 4 akčného plánu na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly, ktoré sa týka začatia medziinštitucionálnej iniciatívy súvisiacej so základnými princípmi, ktoré sa majú zohľadniť pri prijateľných rizikách v rámci príslušných transakcií, sa uskutočňuje s oneskorením;

41.

v tejto súvislosti pripomína aj význam opatrenia 10 uvedeného akčného plánu, ktoré sa zameriava na vypracovanie „analýzy nákladov na kontroly“, keďže je potrebné „dosiahnuť vhodnú rovnováhu medzi nákladmi a prínosmi kontrol“;

42.

očakáva tiež, že vo výročných správach o činnosti generálnych riaditeľstiev budú znovu zahrnuté údaje o kvalite kontrol v členských štátoch a o ich zlepšení, a žiada Komisiu o klasifikáciu všetkých platobných agentúr a certifikačných orgánov;

43.

žiada, aby Komisia pravidelne predkladala hodnotenie integrovaného systému vnútornej kontroly, a žiada, aby výročné správy o činnosti a súhrnná správa ešte lepšie pokrývali systémy útvarov Komisie a členských štátov určené pre spoločné hospodárenie, najmä pokiaľ ide o technickú kvalitu a etické aspekty, ako napríklad úroveň nezávislosti národných kontrolných orgánov;

44.

žiada Komisiu, aby uskutočnila kompletnejšie a dôkladnejšie hodnotenie nákladov na zdroje, ktoré sú vyčlenené na systémy kontroly, osobitne pre každú výdavkovú oblasť EÚ, tak ako to žiadal Európsky parlament vo svojich uzneseniach o absolutóriu v predchádzajúcich rokoch a vzhľadom na koncepciu „dosahovať výsledky“;

45.

žiada tiež Komisiu, aby na základe ročných súhrnov, ktoré dostala, uskutočnila analýzu silných a slabých miest národného systému riadenia a kontroly finančných prostriedkov Spoločenstva za každý členský štát vrátane odhadu nákladov národných systémov kontroly finančných prostriedkov Spoločenstva; pripomína Komisii jej záväzok v prospech zlepšenia kvality ročných súhrnov členských štátov, aby sa stali užitočnými nástrojmi na zmiernenie rizika výskytu chýb v ďalších rokoch; žiada Komisiu, aby v tomto smere splnila svoje záväzky;

46.

domnieva sa, že táto komparatívna analýza by sa mala predložiť Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov koncom roka 2009 alebo začiatkom roka 2010 a mala by slúžiť ako základ medziinštitucionálneho dialógu o prijateľnom riziku chýb;

47.

poznamenáva, že „prijateľný stupeň rizika“ je podľa stanoviska Dvora audítorov č. 4/2006 k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES, Euratom) č. 1605/2002 (15), základným konceptom integrovaného rámca vnútornej kontroly, ktorý musí Dvor audítorov zohľadniť pri udeľovaní vyhlásenia o vierohodnosti, avšak je potrebné ešte stanoviť, ako sa bude tento prijateľný stupeň rizika definovať;

48.

víta oznámenie Komisie zo 16. decembra 2008 o jednotnom chápaní koncepcie prijateľného rizika chýb, ktoré je pevným metodologickým základom ekonomickej analýzy prijateľnej úrovne rizika, a očakáva, že Komisia doplní túto prácu pri príprave svojho návrhu o prijateľnej úrovni rizika pre jednotlivé rozpočtové oblasti; v tomto kontexte uznáva dôležitosť tohto oznámenia, ktoré je východiskom umožňujúcim zamyslieť sa nad prijateľnou úrovňou rizika pre dve výdavkové oblasti EÚ (štrukturálne fondy a EPFRV) z výhradne ekonomického hľadiska; žiada však, aby tento dialóg medzi externým audítorom a kontrolovaným subjektom prebiehal v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardmi, podľa ktorých je zodpovednosťou audítora, aby posúdil riziká, na základe ktorých vyberie audítorské postupy, ktoré sa použijú;

49.

ľutuje, že Komisia vo svojom oznámení poukazuje na problémy pri získavaní dostatočne spoľahlivých informácií od členských štátov, a domnieva sa, že takéto hodnotenie poškodzuje obraz EÚ;

50.

má pochybnosti o spoľahlivosti údajov, ktoré poskytujú členské štáty, a žiada, aby Komisia zhromaždila nové číselné údaje a s technickou podporou Dvora audítorov vykonala dôkladnú analýzu týchto údajov hneď, ako bude pozorovateľný vplyv pravidiel za obdobie rokov 2007 – 2013, a aby postúpila túto analýzu Európskemu parlamentu a Rade do konca roka 2011;

51.

zastáva názor, že stanovenie prijateľnej úrovne rizika je veľmi dôležitou a veľmi komplexnou záležitosťou; domnieva sa, že prijateľná úroveň rizika by mala byť úzko spojená s hĺbkovou štúdiou rovnováhy medzi nákladmi a efektívnosťou kontrolných systémov Komisie a členských štátov pre každú výdavkovú oblasť Spoločenstva;

52.

vzhľadom na urgentnú potrebu pokračovať v analýze nákladov a výhod kontroly vyzýva Komisiu, aby s technickou podporou Dvora audítorov vykonala hĺbkovú analýzu v oblastiach výskumu, vonkajších vzťahov a administratívnych výdavkov a aby predložila správu o zisteniach do konca roka 2010;

53.

domnieva sa, že pri určovaní prijateľnej úrovne chýb by sa mali zohľadňovať aj sumy finančných prostriedkov Spoločenstva, o ktoré sa kvôli chybám prišlo;

54.

zastáva názor, že s ohľadom na zlepšenie riadenia a kontroly výdavkov Spoločenstva treba dosiahnuť konkrétne výsledky a istý stupeň harmonizácie niektorých aspektov, a navrhuje, aby Európsky parlament poskytol Komisii v rámci budúceho rozpočtového postupu potrebné zdroje na uskutočnenie štúdie;

55.

žiada Komisiu, aby bezodkladne predložila svoje návrhy na naplnenie cieľa kladného vyhlásenia o vierohodnosti;

56.

pripomína rozhodnutie Komisie začať s dobrovoľným registrom lobistov a po roku tento systém vyhodnotiť; je oboznámený s právnym základom pre povinnú registráciu, ktorý je stanovený v Lisabonskej zmluve; pripomína, že súčasný register Európskeho parlamentu má povinný charakter a možný spoločný register by bol de facto povinný, keďže zaregistrovanie sa je v každom prípade podmienkou pre vstup do Európskeho parlamentu;

57.

ľutuje, že sa neuskutočnili kroky v súvislosti s jeho žiadosťou o nový kódex správania pre členov Komisie s cieľom zlepšiť a jasnejšie vymedziť ich individuálnu a kolektívnu politickú zodpovednosť a zodpovednosť za ich rozhodnutia a vykonávanie politiky ich útvarmi;

58.

znova pripomína, že Komisia je povinná zabezpečiť úplnosť, možnosť vyhľadávania a porovnateľnosť údajov poskytovaných o prijímateľoch finančných prostriedkov EÚ, a ľutuje, že tento cieľ ešte stále nebol splnený;

59.

znova pripomína dôležitosť úplnej transparentnosti a uverejňovania, čo sa týka zamestnancov kabinetov komisárov, ktorí neboli prijatí podľa služobného poriadku;

60.

konštatuje, že uverejňovanie prijímateľov finančných prostriedkov Spoločenstva je od rozpočtového roku 2007 povinnosťou; s poľutovaním konštatuje, že Európsky parlament nemá celkový prehľad ani o uverejňovaní, ani o podrobnostiach o prijímateľoch a ich projektoch; vyzýva Komisiu, aby posúdila užitočnosť údajov uverejňovaných členskými štátmi vzhľadom na stanovené politické ciele;

61.

je prekvapený skutočnosťou, že Komisia ponúkla príspevok vo výške 1 500 000 EUR na fitnescentrum Európskeho parlamentu z bankových účtov bývalého Economatu Komisie vedených mimo všeobecného rozpočtu [KOM(2008) 692] a nesúhlasí s takýmto postupom Komisie, ako získať súhlas Európskeho parlamentu s využitím prostriedkov; pripomína odsek 6 svojho uvedeného uznesenia z 24. apríla 2007 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu za rozpočtový rok 2005 a odseky 6 a 7 svojho uznesenia z 27. apríla 2006 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu za rozpočtový rok 2004 (16), a vyzýva Komisiu, aby zahrnula prostriedky z bankových účtov bývalého Economatu vedených mimo rozpočtu do bežného rozpočtu pred tým, ako navrhne ich využitie;

62.

pripomína Komisii skutočnosť, že pred nadchádzajúcimi európskymi voľbami musí byť širokej verejnosti ľahko prístupná databáza obsahujúca informácie o všetkých konečných prijímateľov prostriedkov EÚ;

63.

s uspokojením konštatuje, že zjednodušenie, s ktorým sa začalo pri poslednej revízii nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002, prinieslo požadované výsledky v oblasti verejného obstarávania;

64.

poznamenáva však, že prijaté opatrenia týkajúce sa grantov sa ukázali iba ako čiastočne účinné; žiada Komisiu, aby mu do 1. januára 2010 predložila návrhy, ktoré sa týkajú revidovaného a úplne konsolidovaného nariadenia o rozpočtových pravidlách s kapitolami špecifickými pre jednotlivé výdavkové programy, ktoré spoja všetky požiadavky, ktoré musí prijímateľ programu spĺňať, do jedného komplexného zdroja a budú obsahovať ďalšie zjednodušenia týkajúce sa udeľovania a kontroly grantov; v súlade s článkom 184 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002 vyzýva, aby sa pri ďalšej revízii uvedeného nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002, uskutočňovanej každé tri roky, uplatnilo zmierovacie konanie;

65.

vyzýva Komisiu, aby sa vo veľmi skorom štádiu zapojila do konzultácií s ostatnými inštitúciami, ktoré podliehajú nariadeniu (ES, Euratom) č. 1605/2002;

66.

so znepokojením berie do úvahy pracovné podmienky úradu OLAF; žiada Komisiu, aby umožnila úradu OLAF okamžitý prístup k svojim databázam, ak je to potrebné v súvislosti s vyšetrovaním, aby sa mohlo bezodkladne začať a uskutočňovať vyšetrovanie;

67.

zároveň žiada, aby tretie krajiny, ktoré sú prijímateľmi, poskytovali úradu OLAF potrebnú pomoc pri uskutočňovaní kontrol a overovaní na mieste, ako aj všetky náležité informácie o ďalších opatreniach v nadväznosti na uskutočnené vyšetrovania; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že všetky budúce zmluvy budú stanovovať, že orgány príslušných krajín budú plne spolupracovať s úradom OLAF;

68.

je hlboko znepokojený skutočnosťou, že len v 6,7 % prípadov odporúčaní úradu OLAF na následné súdne kroky skutočne nasledovalo súdne konanie; je si vedomý, že v roku 2007 malo 60 % zo všetkých vyšetrovaní úradom OLAF za následok odporúčanie na následné súdne kroky; tento stav, ktorý oslabuje právny štát a dôveru občanov a z ktorého môžu mať výhody len domnelí podvodníci, považuje za neakceptovateľný; preto naliehavo žiada Komisiu, aby využila všetky prostriedky, ktoré má v rámci zmlúv k dispozícii, na zabezpečenie účinnej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi v boji proti podvodom v Spoločenstve;

69.

so znepokojením konštatuje, že od roku 2006 do roku 2008 len 37 z 222 interných vyšetrovaní viedlo k disciplinárnemu konaniu a že z týchto 37 vyšetrovaní len dve viedli k skutočným výsledkom, tri boli zastavené pre nedostatok dôkazov a zvyšných 32, t. j. 87 %, ešte do dnešného dňa neprinieslo výsledky; vyzýva Komisiu, aby sa podujala riešiť disciplinárne prípady rovnako dôkladne ako externé vyšetrovania a zabezpečila, aby sa v prípadoch vyšetrovaní, ktoré ešte nepriniesli účinné disciplinárne následné konanie, dosiahli výsledky;

70.

znova vyzýva Komisiu, aby vytvorila mechanizmus na výmenu informácií, ktoré sa týkajú následných opatrení po vyšetrovaní podvodov v Spoločenstve, medzi úradom OLAF a členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby vnútroštátne súdne orgány pravidelne informovali úrad OLAF prostredníctvom správ o pokroku o výsledkoch súdneho konania v boji proti podvodom v Spoločenstve po postúpení prípadov úradu OLAF;

71.

konštatuje, že podľa informácií, ktoré poskytla Komisia (pozri odpoveď na písomnú otázku E-5221/08), v septembri – októbri 2008 všetkých 27 členských štátov prvýkrát zahrnulo údaje o alokácii nepriamo meraných služieb finančného sprostredkovania (FISIM) do svojich údajov o národných účtoch; na základe týchto údajov predstavuje zvýšenie hrubého národného dôchodku (HND) za EÚ 27 v dôsledku príspevku FISIM 149 200 000 000 EUR za rok 2007 (t. j. 1,2 % HND za EÚ 27); na základe tohto nového štatistického konceptu sa HND zvyšuje o sumu, ktorá je výrazne vyššia ako objem celého rozpočtu EÚ;

72.

upozorňuje na odsek 93 uznesenia z 24. apríla 2007 o absolutóriu za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2005, v ktorom upozorňuje na to, že FISIM budú automaticky zahrnuté do rozhodnutia o vlastných zdrojoch na účely HND, keďže Komisia vo svojom návrhu rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev [KOM(2006) 99] neuviedla žiadne obmedzujúce výhrady;

73.

konštatuje, že Rada pri prijímaní rozhodnutia 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (17) na základe návrhu Komisie [KOM(2006) 99] tiež neuviedla žiadne obmedzujúce výhrady týkajúce sa FISIM; preto očakáva, že keď nadobudne účinnosť nové rozhodnutie o vlastných zdrojoch na výpočet vlastných zdrojov Spoločenstva sa so spätnou platnosťou od 1. januára 2007 použijú údaje HND vrátane FISIM a že na tomto základe sa nanovo vypočítajú minulé a budúce platby členských štátov;

74.

so znepokojením konštatuje, že Dvor audítorov dospel k záveru, že v operáciách, ktoré sa vzťahujú na výdavky deklarované pre túto skupinu politík ako celku, bola zaznamenaná významná úroveň chybovosti z hľadiska zákonnosti a/alebo správnosti (body 5.12 a 5.13 výročnej správy za rok 2007), a berie tiež na vedomie problémy, ktoré zistil Dvor audítorov na úrovni konečného prijímateľa, a skutočnosť, že približne pri 20 % kontrolovaných platieb na tejto úrovni sa zistilo, že boli nesprávne; berie však na vedomie klesajúci výskyt chýb a obmedzený finančný dosah týchto chýb (0,83 % dotknutých výdavkov);

75.

súhlasí s uznaním Dvora audítorov, podľa ktorého sa pri výdavkoch na rozvoj vidieka, a najmä výdavkoch na agroenvironmentálne opatrenia vyskytuje najviac chýb a kontroly sa ukázali znovu ako nedostatočné z dôvodu komplexných pravidiel a nepresných definícií týkajúcich sa pravidiel oprávnenosti v niektorých vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré nepriaznivo vplývajú na kvalitu kontrol; naliehavo žiada Komisiu, aby zjednodušila, posilnila a konsolidovala pravidlá kontrol;

76.

konštatuje však, že Dvor audítorov dospel k záveru, že integrovaný administratívny a kontrolný systém je naďalej efektívnym nástrojom na znižovanie rizika neoprávnených výdavkov v prípade, že je systém správne zavedený a že sa do systému zadávajú presné a spoľahlivé údaje, pokiaľ ide o platby v rámci schémy jednotných platieb založené na priznaných nárokoch (body 5.20 a 5.21 výročnej správy za rok 2007);

77.

je však znepokojený kritikou Dvora audítorov v súvislosti s chybami v interpretácii ustanovení nariadení, ako aj konštatovaním, že kumulovaný efekt týchto chýb bude, pokiaľ sa neodstránia, za niekoľko rokov významný, a žiada Komisiu, aby čo najskôr prijala primerané opatrenia zahŕňajúce aspoň zjednodušenie politík spolu so zabezpečením jasnejších a jednotnejších kontrolných systémov s cieľom odstrániť tieto chyby a aby na konci roka 2009 informovala Európsky parlament o prijatých opatreniach;

78.

považuje za neprijateľné problémy s uplatňovaním integrovaného administratívneho a kontrolného systému v Grécku, ktoré Dvor audítorov opäť zistil, a podporuje zámer Komisie oznámený pred príslušným parlamentným výborom dôkladne uplatňovať existujúce právne predpisy v oblasti pozastavenia platieb, ak grécka vláda neodstráni súčasné problémy v stanovených lehotách; žiada o pozastavenie platieb, ak grécke orgány nie sú schopné preukázať, že problémy sa k 31. decembru 2009 vyriešia;

79.

so znepokojením berie na vedomie závažné nedostatky zdôraznené Dvorom audítorov v kontrolných systémoch viacerých členských štátov v súvislosti s rozvojom vidieka, spôsobené tým, že vnútroštátne právne predpisy nestanovujú presne podmienky oprávnenosti a pravidlá sú často zložité, čo má negatívny dosah na kvalitu kontrol;

80.

ľutuje najmä skutočnosť, že pokiaľ ide o riadenie a kontrolu v rámci schémy jednotných platieb, Dvor audítorov poukazuje v mnohých „starých“ členských štátoch na nedostatky kontrolných systémov v tejto oblasti (Holandsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Španielsko; bod 5.26 výročnej správy za rok 2007), ako aj na viaceré systémové nedostatky súvisiace s kontrolami oprávnenosti na pomoc na plochu v Grécku, Taliansku, Španielsku, Spojenom kráľovstve, Francúzsku a Holandsku (pozri prílohy 5.1.1 a 5.1.2 výročnej správy za rok 2007); berie na vedomie odpovede Komisie, ktorá nesúhlasí s opisom situácie Dvorom audítorov;

81.

naliehavo žiada členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou posilnili kontroly, najmä čo sa týka dodržiavania podmienok oprávnenosti prijímateľmi; žiada Komisiu, aby v rámci možností čo najviac objasnila a zjednodušila dané podmienky;

82.

ľutuje, že Dvor audítorov zistil za rok 2007 opäť tie isté obmedzenia spojené so systémom zúčtovania ako retroaktívny a viacročný charakter overovania zhody a skutočnosť, že sa nedá určiť platná súvislosť medzi takto vymáhanými sumami a skutočnými sumami neoprávnených platieb (bod 5.47 výročnej správy za rok 2007);

83.

zastáva názor, že Komisia musí po viacerých rokoch, počas ktorých Dvor audítorov vyjadruje tie isté závažné kritické pripomienky v súvislosti s tým istým problémom, navrhnúť opatrenia zamerané na reformu systému, aby bolo možné určiť jasnú a platnú súvislosť medzi vymáhanými sumami a sumami neoprávnených platieb a aby pokiaľ možno zabezpečili, aby náklady na finančné korekcie pokryli koneční prijímatelia, a nie daňoví poplatníci, a aby sa paušálne korekcie uplatnili na tie členské štáty, ktoré neplnia svoje povinnosti;

84.

víta zverejnenie prijímateľov, názvov príslušných operácií a súm verejných prostriedkov (EÚ a vnútroštátnych) niektorými členskými štátmi a webovú stránku Komisie, ktorá obsahuje odkazy na zdroje informácií členských štátov;

85.

žiada však, aby Komisia zabezpečila, aby všetky členské štáty dodržiavali ustanovenia článku 53 písm. b) a článku 53b ods. 2 písm. d) nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002 a ustanovenia článku 31 druhého ods. písm. d) nariadenia (ES) č. 498/2007 (18);

86.

víta návrh nariadenia Rady, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej rybárskej politiky [KOM(2008) 721] o legálnej možnosti pozastaviť alebo znížiť finančnú pomoc členským štátom, ktoré primerane nevykonávajú pravidlá spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (SPRH);

87.

žiada však, aby Komisia zároveň navrhla vylúčiť členské štáty, ktoré primerane nevykonávajú pravidlá SPRH, z výhod vyplývajúcich z dohôd o partnerstve v oblasti rybného hospodárstva;

88.

žiada Komisiu, aby zaviedla právne predpisy EÚ, ktorými sú z príjmov pomoci Spoločenstva v rámci Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo a/alebo z výhod dohôd o partnerstve v oblasti rybného hospodárstva vylúčení všetci majitelia lodí, ktorí boli odsúdení za vážne porušenie predpisov v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1447/1999 (19);

89.

žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby sa pomoc Spoločenstva nevyužívala na modernizáciu tých segmentov flotíl, kde existujú nadmerné kapacity;

90.

pripomína Komisii jej záväzky v rámci stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ, ktorú schválila Európska rada v Göteborgu v júni 2001 a ktorú zrevidovala Európska rada vo Viedni v júni 2006, s cieľom odstrániť všetky dotácie z oblastí škodiacich životnému prostrediu a do roka 2008 predložiť plán reformy týchto dotácií podľa jednotlivých odvetví s cieľom dotácie úplne odstrániť;

91.

s veľkým znepokojením berie na vedomie skutočnosť, že Dvor audítorov odhaduje, že minimálne 11 % z celkovej uhradenej sumy v súvislosti s projektmi, ktoré sa týkajú štrukturálnych politík, sa nemalo uhradiť;

92.

poznamenáva, že Komisia nevznáša námietky voči tejto miere 11 %;

93.

poznamenáva, že počet kontrol uskutočnených Dvorom audítorov sa zdá byť nízky v porovnaní s počtom platieb konečným prijímateľom (napríklad v oblasti politiky súdržnosti EDA uskutočnil audit 180 priebežných platieb podľa bodu 6.21 výročnej správy za rok 2007 z niekoľkých státisícov platieb konečným prijímateľom), no berie na vedomie, že táto audítorská metodika je v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardmi podľa stanoviska uvedeného v správe o medzinárodnom partnerskom posúdení EDA uskutočnenom tímom skúsených audítorov v oblasti finančného auditu a auditu výkonnosti z najvyšších kontrolných inštitúcií v Kanade, Nórsku, Portugalsku a Rakúsku;

94.

zatiaľ čo oceňuje zlepšenia v súvislosti s celkovým posúdením systému dohľadu a kontroly vo výročnej správe EDA, ľutuje, že systémy riadenia a kontroly, tak na úrovni členských štátov, ako aj na úrovni dohľadu Komisie, nie sú napriek nepretržitým snahám Komisie zatiaľ dostatočne účinné, aby znížili riziko výskytu chýb, a vyzýva Komisiu, aby začiatkom roka 2010 predložila Európskemu parlamentu správu o ďalších opatreniach uskutočnených v roku 2009 a o prvotnom dosahu opatrení v rámci vyššie uvedeného akčného plánu;

95.

s veľkými obavami konštatuje, že čerpanie prostriedkov z regionálnych fondov a z Kohézneho fondu dosiahlo neprijateľne nízke úrovne, a nalieha na Komisiu, aby pokračovala v procese revízie a aby bezodkladne zjednodušila existujúce nariadenia;

96.

pripomína zároveň Komisii odporúčanie Dvora audítorov, aby sa podľa možností využívali zjednodušenia, ktoré umožňujú pravidlá vzťahujúce sa na výdavky, bez toho, aby sa narúšala účinnosť viazaných prostriedkov, a žiada ju, aby začala debatu o nových zjednodušujúcich opatreniach, ktoré by sa mohli prijať, vrátane informatizácie systému; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Komisia zriadila pracovnú skupinu pre zjednodušenie, a očakáva, že Komisia predloží konkrétne návrhy zjednodušenia na obdobie rokov 2007 – 2013 založené na výsledkoch postupu pracovnej skupiny pre zjednodušenie;

97.

zároveň žiada Komisiu, aby uskutočnila odhad pozitívneho dosahu politiky súdržnosti za každý členský štát a aby mu predložila správu o pridanej hodnote tejto politiky na úrovni EÚ;

98.

so znepokojením konštatuje, že za obdobie rokov 2000 – 2006 sa 95,47 % finančných korekcií v rámci Európskeho fondu pre regionálny rozvoj týkalo Španielska (59,07 %), Talianska (31,97 %) a Spojeného kráľovstva (4,43 %); konštatuje, že 22 členských štátov je zodpovedných za 4,53 % finančných korekcií; žiada Komisiu, aby v členských štátoch, ktoré sú najviac postihnuté, prispôsobila svoje požiadavky na kontroly frekvencií výskytu a závažnosti chýb; žiada tiež Komisiu, aby ho informovala o svojej reakcii na tieto vysoké miery chybovosti v týchto troch členských štátoch;

99.

so znepokojením konštatuje, že za obdobie 2000 – 2006 sa 95,92 % finančných korekcií v rámci Kohézneho fondu týkalo Grécka (53,06 %) a Španielska (42,86 %); konštatuje, že 23 členských štátov je zodpovedných za 4,08 % finančných korekcií; žiada Komisiu, aby v členských štátoch, ktoré sú najviac postihnuté, prispôsobila svoje požiadavky na kontroly frekvencii výskytu a závažnosti chýb; žiada tiež Komisiu, aby ho informovala o svojej reakcii na tieto vysoké miery chybovosti v týchto dvoch členských štátoch;

100.

so znepokojením konštatuje, že za obdobie rokov 2000 – 2006 sa 84,28 % finančných korekcií v rámci Európskeho sociálneho fondu týkalo Španielska (46,42 %) a Talianska (37,86 %); poznamenáva, že 23 členských štátov je zodpovedných za 15,72 % finančných korekcií; žiada Komisiu, aby v členských štátoch, ktoré sú najviac postihnuté, prispôsobila svoje požiadavky na kontroly frekvencií výskytu a závažnosti chýb; žiada tiež Komisiu, aby ho informovala o svojej reakcii na tieto vysoké miery chybovosti v týchto dvoch členských štátoch;

101.

oceňuje pravidelné štvrťročné správy, ktoré Komisia poskytla počas roka 2008 o finančných korekciách plynúcich z jej vlastných kontrolných činností alebo z kontrolných činností EDA; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v uplatňovaní finančných korekcií v súlade s platným nariadením s cieľom odstrániť všetky neoprávnené výdavky zaznamenané v skoršej fáze a aby uplatňovala prísne postupy uzavretia v súvislosti s programami v rámci Európskeho fondu pre regionálny rozvoj, Kohézneho fondu a Sociálneho fondu v období rokov 2000 – 2006, aby sa takéto výdavky pri uzavretí vo veľkej miere vylúčili z týchto programov; ďalej žiada Komisiu, aby naďalej poskytovala podrobné informácie o uplatnených finančných korekciách a aby hneď po začatí postupu uzavretia poskytla odhad miery reziduálnej chybovosti v takto uzavretých programoch;

102.

žiada Komisiu, aby vo výročných správach o činnosti naďalej identifikovala problémy v oblasti kontroly pri spoločnom hospodárení v členských štátoch vrátane na úrovni platobných orgánov s cieľom stanoviť konkrétne nedostatky v jednotlivých členských štátoch a programoch a aby existovalo priame prepojenie medzi výhradami a týmito problémami; žiada Komisiu, aby pre každý európsky fond vytvorila ročnú klasifikáciu členských štátov a aby ju spolu so stanovenou mierou chybovosti postúpila Európskemu parlamentu, a žiada Dvor audítorov, aby vytvoril rovnaký zoznam na základe svojich auditov;

103.

žiada Komisiu, aby v prípade nedostatočných záruk určitého členského štátu prísne uplatňovala právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa pozastavenia platieb ako orgán, ktorý má konečnú zodpovednosť za riadne finančné hospodárenie s finančnými prostriedkami Spoločenstva;

104.

konštatuje, že správa Dvora audítorov za rok 2007 sa týka výlučne projektov za obdobie rokov 2000 – 2006, keďže rok 2007 bol v zásade prípravnou fázou implementácie programov na obdobie rokov 2007 – 2013; preto zdôrazňuje, že účinok nových pravidiel stanovených na programové obdobie rokov 2007 – 2013, ktoré sú jednoduchšie a prísnejšie ako pravidlá platné do roku 2006, ešte nemožno hodnotiť;

105.

zdôrazňuje, že politika súdržnosti je naďalej jednou z hlavných politík EÚ; zdôrazňuje jej významnú úlohu v reakcii EÚ na finančnú krízu a jej kľúčové miesto v pláne hospodárskej obnovy Európy; preto víta opatrenia navrhnuté Komisiou, ktoré sú zamerané na uľahčenie a urýchlenie vykonávania kohéznych programov;

106.

konštatuje, že tieto zjednodušujúce postupy sú kľúčové pre znižovanie administratívneho zaťaženia na národnej, regionálnej a miestnej úrovni; zdôrazňuje však, že je dôležité zabezpečiť, aby tieto zjednodušujúce postupy v budúcnosti prispievali k zníženiu miery chybovosti;

107.

schvaľuje postoj k finančným korekciám deklarovaný Komisiou, t. j. že nezrovnalosti sa pravdepodobne zistia a odstránia prostredníctvom viacročného nápravného systému; berie na vedomie, že Komisia priebežne overuje údaje poskytované členskými štátmi z hľadiska ich úplnosti a presnosti a že sa dosiahol pokrok pri poskytovaní spoľahlivých dôkazov ku korekciám zo strany členských štátov;

108.

berie na vedomie mieru chybovosti zistenú Dvorom audítorov, ako aj pripomienky k rozdielnym výkladom Dvora audítorov a Komisie, pokiaľ ide o sumy, ktoré nemali byť uhradené (najmä k rozdielnemu výkladu pravidiel oprávnenosti výdavkov); zdôrazňuje, že je potrebné ďalej objasniť pravidlá, a žiada, aby sa harmonizoval výklad pravidiel, pokiaľ ide o uplatňovanie finančných korekcií; zároveň vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby čo najskôr poskytli ročné národné vyhlásenia týkajúce sa výdavkov v rámci spoločného hospodárenia;

109.

vyjadruje určitú spokojnosť s očividným štatistickým zlepšením kontrolných systémov členských štátov, ale aj poľutovanie nad tým, že mnohé kontrolné systémy v členských štátoch sú naďalej vystavené riziku nezrovnalostí v súvislosti s uhrádzaním výdavkov; domnieva sa, že je potrebné ďalšie zlepšenie účinnosti prvostupňovej kontroly na národnej úrovni a na nižších úrovniach; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú úlohu dohľadu Komisie;

110.

zdôrazňuje skutočnosť, že miera chybovosti uvedená v správach Dvora audítorov sa nemusí nevyhnutne vzťahovať na podvody, a preto vyzýva Komisiu a Dvor audítorov, aby to v ďalších dokumentoch jasne rozlišovali;

111.

vyjadruje poľutovanie nad najčastejšími chybami zistenými v oblasti európskych sociálnych fondov, ako napríklad po prvé neposkytnutie dôkazov o tom, že režijné náklady alebo náklady na zamestnancov súviseli s daným projektom, a po druhé nadhodnotenie nákladov na zamestnancov alebo režijných nákladov; preto rozhodne podporuje nové pravidlá v rámci finančného rámca na obdobie rokov 2007 – 2013, ktoré zjednodušujú postupy a umožňujú vykazovať režijné náklady na základe paušálnej sadzby ako podiel priamych nákladov; okrem toho vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili informačné činnosti zamerané na prijímateľov a zlepšili pravidelné kontroly hospodárenia s cieľom znížiť počet chýb;

112.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa stanoviska Dvora audítorov pretrvávajú rovnaké problémy ako v predošlých rokoch (chyby pri úhrade nákladov, zložité platné predpisy a absencia efektívneho systému sankcií) napriek tomu, že opatrenia vnútorných politík sú oblasťou priameho riadenia Komisie, a žiada Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o zjednodušenie a ďalšie spresnenie pravidiel proporcionality týkajúcich sa programov so zdieľanými nákladmi;

113.

víta vývoj v oblasti výskumu a technologického rozvoja, ktorý viedol k zníženiu ročnej miery chybovosti z 8,03 % v roku 2006 na 2,39 % v roku 2007; tento významný výsledok je úspechom vykonávania odporúčaní k absolutóriu za rok 2005 útvarmi Komisie v oblasti výskumu v úzkej spolupráci s Výborom pre kontrolu rozpočtu a Dvorom audítorov;

114.

berie na vedomie, že systém osvedčení o audite v roku 2007 znížil mieru chybovosti na 2,5 % v prípade projektov v rámci 6. rámcového programu v porovnaní so 4,06 % v prípade projektov v rámci 5. rámcového programu, ktoré nepodliehajú systému osvedčení o audite;

115.

víta pracovný dokument útvarov Komisie [SEK(2008) 3054], ktorý poskytuje prvú analýzu nákladov na kontroly okrem iného pre Generálne riaditeľstvo pre výskum a Generálne riaditeľstvo pre informačnú spoločnosť a médiá, s cieľom obnoviť medziinštitucionálnu debatu a dospieť k spoločnej dohode o prijateľnom riziku chýb v oblasti európskej politiky výskumu;

116.

vyzýva Komisiu, aby naďalej využívala možnosti úhrady stanovené v 7. rámcovom programe, najmä aby ďalej analyzovala vhodnosť pravidiel tohto programu, pokiaľ ide o postupy paušálnych platieb, a aby v rámci preskúmania v polovici obdobia informovala príslušný parlamentný výbor o jej príspevku k zjednodušeniu pravidiel pre prijímateľov a k potrebnému zlepšeniu systému;

117.

vyjadruje obavy v súvislosti s pravidlami 7. rámcového programu, ktoré sa odchyľujú od bežných vnútroštátne a medzinárodne uznávaných a osvedčených účtovných a výpočtových metód a ktoré neuznávajú výsledky vnútroštátnych audítorských orgánov týkajúcich sa vnútroštátne osvedčených priemerných hodinových sadzieb za nákladovú položku; usudzuje, že pravidlá 7. rámcového programu jasne odporujú moderným účtovným a výpočtovým štandardom európskeho priemyslu tým, že vyžadujú individuálne náklady osôb, ktoré sú aktívne zapojené do špecifického výskumného programu; vyzýva Komisiu, aby začala konanie, na základe ktorého sa pravidlá 7. rámcového programu zosúladia so všeobecnými obchodnými praktikami, ktoré umožnia výpočet a účtovanie priemerných hodinových sadzieb za nákladovú položku a nebudú vyžadovať individuálne náklady osôb, ktoré sú aktívne zapojené do špecifického výskumného programu;

118.

pokiaľ ide o osvedčenia o metodike (CoM a CoMAv), vyjadruje znepokojenie nad tým, že sa dosiaľ neschválili osvedčenia, a nalieha na Komisiu, aby vytvorila potrebné komplexné kritériá na schvaľovania osvedčení o metodike v súvislosti s personálnymi a nepriamymi nákladmi; je presvedčený, že prijímateľom by sa malo umožniť uplatňovať priemerné personálne náklady a uplatňovať ustanovenú metodiku na výpočet nepriamych nákladov; požaduje včasný začiatok schválenia (alebo zamietnutia) osvedčení s cieľom zabezpečiť, aby sa mohli využiť prostriedky určené na výskum; vyzýva Komisiu, aby uznávala takéto priemerné hodinové sadzby za nákladovú položku bez osvedčenia o metodike minimálne v prípade, ak ich preveril a osvedčil vnútroštátny orgán;

119.

s cieľom zjednodušiť administratívne postupy a žiadosti o udeľovanie grantov pripomína svoju požiadavku jedného kontaktného miesta pre prijímateľov, ktoré by disponovalo právomocou rozhodovať o týchto otázkach;

120.

v rámci požiadavky právnej istoty žiada Komisiu, aby sa zdržala prepočítavania položiek vo finančných výkazoch projektov v rámci 6. rámcového programu, ktoré už Komisia schválila a uhradila, prostredníctvom uplatňovania nových interpretácií kritérií oprávnenosti nákladov stanovených vo všeobecných podmienkach (príloha II) vzorovej zmluvy 6. rámcového programu;

121.

konštatuje, že dvojstupňový postup pre 7. rámcový program pre výskum a vývoj sa uplatňuje v určitých oblastiach; žiada Komisiu, aby konzultovala s výskumnými organizáciami o vhodnosti rozšírenia týchto skúseností na iné typy projektov, pri ktorých by to malo za následok značné zníženie prípravných nákladov na prvotné žiadosti o projekty;

122.

poznamenáva, že Komisia zvýšila počet výskumných inštitúcií, modelov spolupráce a mechanizmov riadenia v oblasti výskumu; pripomína, že je to z dôvodu značného nárastu prostriedkov poskytnutých v rámci finančného rámca na roky 2007 – 2013 na výskum a inovácie; vyzýva Dvor audítorov, aby posúdil prípadné problémy s transparentnosťou voči rozpočtovému orgánu a rozdielnym zaobchádzaním s prijímateľmi podľa týchto modelov; žiada generálneho riaditeľa, aby vo svojej výročnej správe venoval každej z týchto inštitúcií a každému z týchto modelov a mechanizmov po jednej kapitole s cieľom poskytnúť informácie o použití finančných prostriedkov a o výsledkoch, ktoré sa majú dosiahnuť s týmito modelmi verejno-súkromnej spolupráce;

123.

so zreteľom na skutočnosť, že stratégia auditu Komisie pokrýva výdavky rámcového programu počas obdobia štyroch rokov, zatiaľ čo Dvor audítorov musí predkladať správy každý rok, žiada Dvor audítorov, aby predkladal svoje tabuľky s údajmi za viacero rokov v takej forme, aby bol finančný dosah chýb zistených auditom znázornený v podobe, ktorá zodpovedá metodike kontroly Komisie;

124.

považuje celkové miery plnenia rozpočtových riadkov pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín za uspokojivé;

125.

zdôrazňuje, že celková miera plnenia rozpočtu v oblasti životného prostredia, verejného zdravia a bezpečnosti potravín predstavuje 94,6 %, čo je uspokojivé vzhľadom na to, že rok 2007 bol prvým rokom nového finančného rámca 2007 – 2013 a vyznačoval sa prijatím nových programov v oblasti politiky životného prostredia a ich nadobudnutím účinnosti;

126.

víta mieru plnenia Fondu Spoločenstva pre tabak, ktorá dosahuje 100 %; preto je presvedčený, že tento nástroj, z ktorého sa poskytuje finančná podpora na projekty zvyšujúce povedomie verejnosti o škodlivých účinkoch požívania tabaku, najmä prostredníctvom informovania a vzdelávania, sa využíva efektívne;

127.

vyzýva Komisiu, aby uchádzačom v rámci viacročných programov poskytla ďalšiu pomoc, najmä prostredníctvom osobitných školení pre uchádzačov a užívateľsky prístupných usmernení;

128.

víta snahy o lepšie zameranie výzev na predloženie ponuky a poskytovanie väčšej podpory uchádzačom, najmä v rámci programov verejného zdravia, s cieľom predísť predkladaniu žiadostí o projekty, ktoré evidentne nie sú oprávnené na financovanie alebo sú nízkej kvality, ale poznamenáva, že na dosiahnutie uspokojivej situácie je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie;

129.

upozorňuje, že časť akčného programu verejného zdravia uskutočňuje Výkonná agentúra pre zdravie a spotrebiteľov; v tejto súvislosti pripomína Komisii, aby používala prevádzkové prostriedky programu veľmi efektívne, keďže sa používajú aj na administratívne úlohy;

130.

poukazuje na to, že dodržiavanie administratívnych a finančných ustanovení nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002 by nemalo viesť k zbytočným oneskoreniam pri udeľovaní grantov alebo výbere projektov, ktoré sa majú financovať, a vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o zlepšenie administratívnych postupov, ktoré ovplyvňujú využívanie viazaných a výdavkových rozpočtových prostriedkov;

131.

víta pripomienky uvedené v správe Dvora audítorov, ktorá poskytuje verné posúdenie politiky vnútorného trhu, colnej politiky a politiky ochrany spotrebiteľa;

132.

vyzýva členské štáty, aby ďalej zlepšovali svoje systémy vnútornej kontroly s cieľom zabrániť uvádzaniu neschválených tovarov na trh Spoločenstva; ďalej vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala nápravou všetkých nedostatkov, ktoré sa v roku 2007 zistili v oblasti ochrany spotrebiteľov;

133.

víta poznámku Dvora audítorov, že kontrolné systémy v oblasti ciel a účtov fungujú dobre; zdôrazňuje, že hoci colné kontroly spadajú v zásade do zodpovednosti členských štátov, odvetvie ciel by mali spravovať len spoľahliví hospodárski prevádzkovatelia, aby sa zabránilo riziku dovozu tovaru na vnútorný trh bez zaplatenia ciel alebo určenia colnej hodnoty;

134.

oceňuje úsilie vynaložené na dosiahnutie miery plnenia rozpočtu vo výške 86 % v rozpočtovom riadku 12 02 01 (Uskutočňovanie a rozvoj vnútorného trhu); poznamenáva, že podľa Komisie je dôvodom neuskutočnených platieb skutočnosť, že niektoré zmluvy o štúdiách boli podpísané ku koncu roka a že v roku 2007 sa neuskutočnili plánované platby;

135.

poukazuje na to, že miera plnenia v rozpočtovom riadku 14 04 02 (Program Colníctvo 2007) vo výške 55 % je nedostatočná, a preto si vyžaduje lepšie rozpočtové plánovanie; poznamenáva, že podľa Komisie veľká časť tohto rozpočtového riadku súvisí s dlhodobými zmluvami o produktoch a službách IT dodávaných na požiadanie, z čoho vyplývajú problémy pri odhadoch a plánovaní presných finančných potrieb; uznáva však pozitívne výsledky v rozpočte na rok 2008 s mierou plnenia vyššou než 97 % vo výdavkových rozpočtových prostriedkoch;

136.

poznamenáva, že miera plnenia vo výške 77 % v rozpočtovom riadku 17 02 02 (Akcia Spoločenstva v oblasti zdravia a ochrany spotrebiteľa – Ochrana spotrebiteľa) je nižšia než v minulých rokoch; ďalej poznamenáva, že podľa Komisie dôvodom tohto je presun nediferencovaných prostriedkov z Výkonnej agentúry pre zdravie a spotrebiteľov späť do programu na ochranu spotrebiteľa a niekoľko záväzkov uskutočnených neskôr počas roka 2007, čo spôsobilo, že platby plánované na rok 2007 sa neuskutočnili; preto žiada Komisiu, aby zlepšila rozpočtové plánovanie v tejto oblasti;

137.

poznamenáva, že do rozpočtu na rok 2007, ako bol s konečnou platnosťou prijatý a zmenený a doplnený v danom roku, bolo na dopravné politiky zahrnutých celkovo 1 322 667 000 EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a 743 111 000 EUR bolo k dispozícii vo výdavkových rozpočtových prostriedkoch; ďalej poznamenáva, že z týchto súm bolo:

138.

víta trvalo vysokú mieru využitia viazaných aj výdavkových rozpočtových prostriedkov na projekty TEN- T, ktorá v oboch prípadoch dosahuje takmer 100 %, a žiada členské štáty, aby zabezpečili, že z národných rozpočtov sa poskytnú primerané finančné prostriedky, ktoré zodpovedajúco doplnia tento záväzok EÚ;

139.

so znepokojením berie na vedomie nízku mieru využitia viazaných rozpočtových prostriedkov na bezpečnosť dopravy (55,95 %) a na Dozorný úrad pre program Galileo (33,24 % v rámci hlavy 3), na ktoré sa veľká časť sumy poskytnutej v roku 2007 z prebytku z roku 2006 preniesla do roku 2008; so znepokojením berie na vedomie nízku mieru využitia výdavkových rozpočtových prostriedkov na vnútorný trh a optimalizáciu transportných systémov (47,48 %), práva cestujúcich (58,96 %) z dôvodu neskorého podpísania zmlúv, ako aj na Dozorný úrad pre program Galileo (33,24 % v rámci hlavy 3);

140.

s uspokojením konštatuje, že v dôsledku reakcií na Osobitnú správu Dvora audítorov č. 6/2005 týkajúcu sa transeurópskej siete v oblasti dopravy (20) sa maximálna miera finančnej pomoci na cezhraničné projekty zvýšila o 30 % a minimálny prah financovania na 1 500 000 EUR; okrem toho konštatuje, že sa zlepšil postup hodnotenia pri výbere projektov a posilnila kontrola výkonu projektov, zároveň však ľutuje, že sa nezabezpečil súlad v štruktúre opisu prác a nezaviedli normy pre technickú a finančnú kontrolu;

141.

s uspokojením konštatuje, že analýza Dvora audítorov zameraná na štandardy vnútornej kontroly s priamym prepojením na zákonnosť a správnosť príslušných operácií ukazuje, že Generálne riaditeľstvo pre energetiku a dopravu postupuje v súlade so základnými požiadavkami;

142.

konštatuje, že Dvor audítorov vo svojej výročnej správe za rok 2007 poukazuje na mieru zistených chýb v oblasti politiky vzdelávania a kultúry (bod 9.11 a príloha 9.1, miera chybovosti od 2 % do 5 %), ale neposkytuje vysvetlenie, pokiaľ ide o spôsob fungovania rôznych národných agentúr a výkonných agentúr alebo o kvalitu ich práce, a ani prečo sú tieto agentúry nevyhnutné;

143.

žiada Dvor audítorov, aby vo svojej budúcej výročnej správe dôkladnejšie preskúmal otázku efektívnosti a ďalšej existencie rôznych agentúr v oblasti politiky vzdelávania a kultúry;

144.

poznamenáva, že v novej generácii programov GR EAC zosúladilo akčné programy a zaviedlo jednotný systém vnútorného auditu; v tejto súvislosti sa nazdáva, že vyhlásenia ex ante a ex post zo strany členských štátov predstavujú nové prvky v systémoch dohľadu a vnútornej kontroly;

145.

vyjadruje však ľútosť nad skutočnosťou, že Dvor audítorov poukázal na nedostatky postupu predkladania predbežných vyhlásení, ako aj nad konštatovaním, že tento postup neposkytuje primeranú istotu, pokiaľ ide o kvalitu riadenia daných výdavkov (bod 9.16 výročnej správy za rok 2007); poznamenáva však, že vyhlásenie ex ante je iba jedným z dôkazov, ktoré EDA získava počas svojho auditu s cieľom vydať stanovisko;

146.

berie na vedomie konštatovanie Dvora audítorov, že národné agentúry uplatňovali rôzne prístupy na získanie základu vyjadrenia predbežného DAS a že úroveň poskytnutých informácií o postupoch, ktoré tieto agentúry použili, je veľmi rozdielna; žiada Komisiu, aby začala postup harmonizácie týchto vyhlásení a aby o ňom informovala Európsky parlament a Dvor audítorov;

147.

berie tiež na vedomie skutočnosť, že národné orgány členských štátov museli poskytnúť ročné následné vyhlásenia o vierohodnosti za rok 2007 do 30. apríla 2008; očakáva hodnotenie, ktoré uskutoční Dvor audítorov v rámci auditu DAS za rok 2008;

148.

ľutuje skutočnosť, že niektoré národné orgány a agentúry si neplnia svoje povinnosti, čo viedlo k zaslaniu oficiálnych upomienok Komisiou, a plne podporuje Komisiu v pozastavení platieb grantov v prípadoch nepredloženia konečných správ;

149.

vyzýva vnútroštátne agentúry a vnútroštátne orgány, aby dodržiavali vykonávacie pravidlá stanovené Komisiou, pokiaľ ide o ich jednotlivé zodpovednosti; víta skutočnosť, že podľa GR EAC nebol žiadny dôvod na to, aby malo naďalej výhrady, pokiaľ ide o kontrolné mechanizmy vnútroštátnych agentúr, a podporuje pokračovanie v dôslednom audite;

150.

víta skutočnosť, že počet neskorých platieb v oblasti vzdelávania a kultúry sa znižuje, a očakáva, že Komisia sa bude naďalej snažiť o ich znižovanie;

151.

verí, že kontrolný systém vytvorený GR pre komunikáciu na konci roka 2007 zabezpečí, že v budúcnosti nebude potrebné vznášať výhrady v súvislosti s jeho rozpočtovým riadením, ako to bolo v rozpočtovom roku 2007;

152.

žiada od Komisie ďalšie informácie o vytváraní administratívnych štruktúr v členských štátoch, ktoré sú určené na pomoc pri činnostiach spojených s družobnými partnerstvami miest, najmä pokiaľ ide o potrebu takýchto štruktúr, súvisiacich nákladov a ich účel;

153.

žiada Komisiu, aby preskúmala spôsoby, ako by program Mládež mohol lepšie osloviť nové skupiny mladých ľudí, najmä mladých ľudí zo znevýhodneného prostredia; v tejto súvislosti navrhuje, aby mládežnícke organizácie vrátane Európskeho fóra mládeže zvýšili úsilie o oslovenie týchto skupín, zlepšenie štandardov výkazníctva a kritérií financovania a rozsiahlejšie šírenie informácií o samotnom programe medzi mladými ľuďmi;

154.

berie na vedomie nízku mieru plnenia platieb rozpočtu v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v porovnaní s rokom 2006 (60,41 % v roku 2007 a 86,26 % v roku 2006); je si vedomý toho, že je to tiež z dôvodu schválenia fondov zahrnutých do rámca solidarity a riadenia migračných tokov v máji a júni 2007 a z dôvodu oneskorenia plnenia iných osobitných programov (napr. programov v oblasti civilného súdnictva, drogovej prevencie a informovanosti verejnosti); poukazuje na relatívny pokles miery plnenia záväzkov oproti roku 2006 (90,29 % v porovnaní s 94,47 % v roku 2006); vyzýva Generálne riaditeľstvo pre slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť, aby sa v roku 2008 snažilo maximalizovať mieru plnenia záväzkov a platieb;

155.

berie na vedomie posúdenie vypracované Dvorom audítorov, podľa ktorého sú kontroly Európskeho fondu pre utečencov II uskutočnené Komisiou v rámci dohľadu len čiastočne účinné; náležite zohľadňuje príslušné odpovede Komisie;

156.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že opisy systémov dohľadu a kontroly v členských štátoch týkajúcich sa Fondu pre riadenie vonkajších hraníc sa Komisii poskytli až v poslednom štvrťroku 2007, čím Komisii znemožnilo posúdiť systémy členských štátov do konca roka 2007;

157.

pripomína Komisii, že na základe článku 3 ods. 2 Zmluvy o ES je presadzovanie rovnosti mužov a žien základnou zásadou EÚ a cieľom, ktorý sa týka všetkých činností a politík Spoločenstva;

158.

opakovane žiada Komisiu, aby sa v rozpočtovom plánovaní náležite zohľadňovala rodová rovnosť, ktorá je neustálym prioritným cieľom, v súlade so zásadou rodového rozpočtovania (zavedenie rozpočtovania na základe rodového hľadiska), ako to Európsky parlament požadoval vo svojom uznesení z 3. júla 2003 o rodovom rozpočtovaní – Zostavovanie verejných rozpočtov podľa rodového hľadiska (21), a ľutuje oneskorenie Komisie v súvislosti so štúdiou uskutočniteľnosti v tejto oblasti;

159.

ľutuje skutočnosť, že vo výročnej správe Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2007 nie sú obsiahnuté údaje o tom, či rozpočet prispel k presadzovaniu rovnosti medzi mužmi a ženami;

160.

navrhuje, aby Dvor audítorov zahrnul do svojich výročných a osobitných správ aspekt rodovej rovnosti, najmä dôležité informácie o politikách súvisiacich so zásadou nediskriminácie medzi mužmi a ženami a o dostupnosti rodovo špecifikovaných údajov;

161.

s veľkým znepokojením berie na vedomie tie isté kritické pripomienky Dvora audítorov ako v predchádzajúcich rokoch, najmä pokiaľ ide o platby na úrovni konečného prijímateľa;

162.

poznamenáva, že posledná revízia nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002 sa prakticky vôbec nedotkla vonkajšej pomoci, a žiada o revíziu štvrtej hlavy Vonkajšie opatrenia nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002, aby bola lepšie prispôsobená osobitným podmienkam zmlúv a grantov v tejto oblasti;

163.

ostro odsudzuje, že Komisia nevytvorila skutočne európsky nástroj na vykonávanie krízového riadenia, ako sa to od nej žiadalo v absolutóriách za roky 2005 a 2006; trvá na tom, že treba bezodkladne pristúpiť k vytvoreniu tohto nástroja, a opätovne vyzýva Komisiu, aby vytvorila možnosť v prípade potreby riadiť trustové fondy viacerých darcov (multi donor trust funds), ak sa na týchto fondoch podieľa;

164.

žiada Komisiu, aby v súlade s článkami 53 až 56 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002 zabezpečila úplnú finančnú transparentnosť vonkajšej pomoci a aby splnila svoj záväzok voči Európskemu parlamentu, na základe ktorého všetky medzinárodné organizácie, ktoré dostávajú finančné prostriedky Spoločenstva, musia predkladať všetky svoje interné a externé audity týkajúce sa využívania finančných prostriedkov Spoločenstva Dvoru audítorov a internému audítorovi Komisie; žiada tiež, aby v prípade podozrenia z podvodu zabezpečila prístup úradu OLAF k údajom;

165.

berie na vedomie, že za rok 2007 sa celkové náklady na kontroly uskutočnené Generálnym riaditeľstvom pre humanitárnu pomoc (GR ECHO) odhadujú na základe niekoľkých predpokladov (najlepších odhadov) na 25 000 000 EUR; táto suma zodpovedá 3,2 % z celkového rozpočtu humanitárnej pomoci na tento rok; ľutuje, že GR ECHO nemá k dispozícii postupy riadenia rizík, a žiada o systematickú integráciu takýchto postupov do procesu kontroly;

166.

konštatuje, že podľa informácií Komisie tento odhad pokrýva iba časť z celkových nákladov spojených s humanitárnymi operáciami financovanými GR ECHO, pretože náklady na kontroly uskutočňované humanitárnymi organizáciami, ktoré sú zahrnuté do celkových nákladov dohôd o grantoch, tiež financuje GR ECHO;

167.

konštatuje, že za predpokladu, že náklady na kontroly možno rozdeliť do troch veľkých kategórií: náklady na kontrolné činnosti útvarov Komisie v ústredí a v delegáciách, náklady na externé audity Komisie a náklady na overovanie výdavkov prostredníctvom auditov uskutočnených z podnetu prijímateľov, Komisia odhaduje náklady na kontroly v súvislosti s finančnými prostriedkami spravovanými Úradom pre spoluprácu EuropeAid za rok 2007 približne na 120 000 000 EUR;

168.

žiada Dvor audítorov, aby to pri svojej budúcej výročnej správe vzal do úvahy vo svojich výpočtoch a aby vyjadril svoje stanovisko k tomuto odhadu, ako aj k efektívnosti nákladov týchto kontrolných systémov, a aby pritom zohľadnil osobitné charakteristiky a obmedzenia vonkajších opatrení EÚ;

169.

ľutuje, že Komisia vyplatila rozpočtovú podporu Keni hneď po voľbách, ktoré sa uskutočnili 27. decembra 2007, čím vzbudila dojem, že zaujala stanovisko v diskusii o legitímnosti volebných výsledkov; pripomína svoje uznesenie zo 17. januára 2008 o Keni (22) a očakáva, že ho Komisia vezme do úvahy;

170.

berie na vedomie hodnotenie Dvora audítorov, podľa ktorého sú systémy dohľadu a kontroly pre vonkajšie vzťahy, rozširovanie a humanitárnu pomoc iba čiastočne účinné; uznáva, že mnohé zistené chyby sa týkajú predbežných platieb a odstránia sa pri úhrade konečných platieb; vyzýva však Komisiu, aby uskutočnila potrebné zlepšenia vo svojich monitorovacích a overovacích postupoch najmä na úrovni implementačných organizácií bez toho, aby to viedlo k zbytočnej administratívnej záťaži pre konečných prijímateľov; uznáva zároveň pokrok, ktorý doteraz dosiahla Komisia a OSN;

171.

ľutuje pretrvávajúci nedostatok transparentnosti v súvislosti s využitím prostriedkov Spoločenstva prostredníctvom organizácií OSN; podporuje Komisiu v jej úsilí nájsť riešenie a zabezpečiť, aby Dvor audítorov dostával všetky požadované informácie včas; víta rastúci počet overovacích pracovných návštev, ktoré Komisia uskutočňuje v rámci finančnej a administratívnej rámcovej dohody medzi Európskym spoločenstvom a OSN (dohoda FAFA); očakáva, že tieto misie zvýšia ešte viac transparentnosť a zviditeľnenie príspevkov Spoločenstva k aktivitám vykonávaným pod záštitou OSN;

172.

vyzýva Komisiu, aby ďalej zlepšovala a jasnejšie definovala podmienky a ukazovatele výkonnosti používané pri vyplácaní rozpočtovej podpory tretím krajinám s cieľom poskytnúť jasné, jednoznačné a merateľné hodnotiace kritériá s konkrétnym harmonogramom, ak to bude potrebné;

173.

berie na vedomie hodnotenie Dvora audítorov, podľa ktorého sú potrebné naliehavé opatrenia na odstránenie nedostatkov v správe prostriedkov EÚ v Bulharsku a musí sa zachovať potrebný monitorovací mechanizmus v Turecku; vyzýva vnútroštátne orgány, aby posilnili svoje snahy, pokiaľ ide o dodržiavanie platných predpisov;

174.

očakáva hmatateľné výsledky uplatňovania nových kritérií na overovanie výdavkov prostredníctvom externých auditov, s ktorým začali prijímatelia alebo Komisia;

175.

berie na vedomie osobitnú správu Dvora audítorov č. 5/2007 o riadení programu CARDS Komisiou (23); kladie dôraz na posilnenie strategického usmerňovania zo strany Komisie s cieľom zabezpečiť v úzkej spolupráci a v dialógu s Európskym parlamentom vhodné zameranie pri výbere kľúčových oblastí pre poskytovanie prostriedkov v rámci nástroja predvstupovej pomoci; vyzýva Komisiu, aby navrhla ucelenú stratégiu na zvýšenie zodpovednosti miestnych aktérov, pokiaľ ide o navrhovanie a uskutočňovanie projektov;

176.

očakáva, že bude pravidelne informovaný o opatreniach, ktoré uskutočňuje Komisia v súvislosti s realizáciou významného prísľubu na podporu obnovy Gruzínska po konflikte a budúceho vývoja prijatého na medzinárodnej konferencii darcov, ktorá sa konala v Bruseli 22. októbra 2008;

177.

opakuje svoju požiadavku, aby Komisia pravidelne predkladala Európskemu parlamentu osobitné opatrenia s cieľom zvýšiť zodpovednosť EÚ v súvislosti s jej vonkajšími činnosťami v ich zemepisnom kontexte v súlade so zásadami účinnosti, zodpovednosti a viditeľnosti;

178.

berie na vedomie úlohu a rastúci počet MVO pri správe finančných prostriedkov Spoločenstva; žiada Komisiu, aby vyhodnotila účinnosť prevádzkových grantov pre bruselské ústredie MVO a aby prísne uplatňovala zásadu degresivity operačných grantov ustanovenú v nariadení o rozpočtových pravidlách;

179.

žiada Komisiu, aby do konca roka 2009 zostavila komplexný zoznam všetkých MVO, ktoré získali prostriedky EÚ;

180.

berie na vedomie, že Dvor audítorov dospel opäť k záveru, že GR ECHO musí zlepšiť svoju stratégiu auditu zabezpečením lepšieho pokrytia transakcií na úrovni vykonávacích organizácií a osobitne transakcií na mieste pre všetky kategórie partnerov (bod 8.33 f výročnej správy za rok 2007);

181.

podporuje Komisiu v cieli stanovenom v roku 2007 – aby každý projekt aspoň raz navštívil expert okrem prípadov, keď to nie je možné pre bezpečnostné podmienky alebo sťažený prístup –, aby sa zabezpečilo, že odborníci v oblasti humanitárnej pomoci sú neustále na mieste, aby sa umožnil a optimalizoval prínos humanitárnych operácií financovaných Komisiou bez ohľadu na krajinu alebo región;

182.

zastáva názor, že v rámci vykonávania projektov Komisia musí zabezpečiť, aby sa prísne uplatňovali požiadavky na podávanie správ dohodnuté s OSN v apríli 2007 a aby sa finančné správy vypracúvali v súlade s týmito požiadavkami;

183.

uvedomuje si riziká nedostatočných kontrol na mieste v oblastiach so sťaženým prístupom alebo v prípade nezachovania neutrality humanitárnej pomoci, a najmä to, že tieto rizika sú do určitej miery spojené s cieľmi humanitárnej pomoci a s tzv. zabudnutými krízami;

184.

berie taktiež na vedomie, že podľa výročnej správy o činnosti GR ECHO za rok 2007 sa humanitárna pomoc Komisie pre Irak uskutočňovala výhradne prostredníctvom Medzinárodného výboru Červeného kríža v oblastiach ochrany, zásobovania vodou a hygienických zariadení a predstavovala spolu 7 800 000 EUR;

185.

zastáva názor, že by sa mali preskúmať transparentné štruktúry reakcie [Európsky rozvojový fond (ERF), Komisia, Európska investičná banka] v oblasti rozvojovej a vonkajšej pomoci, aby sa umožnilo lepšie zviditeľnenie opatrení Spoločenstva a lepší audit použitých finančných prostriedkov; žiada, aby sa uskutočnila štúdia o začlenení ERF do rozpočtu Spoločenstva vzhľadom na politickú diskusiu o tejto otázke;

186.

upozorňuje, že Komisia sa zaviazala (24) do roku 2009 zabezpečiť, aby sa aspoň 20 % pridelenej pomoci použilo na základné a stredoškolské vzdelanie a na základnú zdravotnú starostlivosť; vyzýva Komisiu, aby poskytla podrobné informácie o tom, ako sa táto referenčná hodnota dosiahne prostredníctvom projektov, programov a rozpočtovej podpory; žiada o väčšiu súdržnosť medzi tematickými dokumentmi, strategickými dokumentmi krajín a regionálnymi strategickými dokumentmi v oblastiach zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, najmä ak sa pomoc poskytuje formou rozpočtovej podpory;

187.

zdôrazňuje, že je potrebné uprednostniť zápis detí z ťažko dostupných skupín v krajinách s kritickými hodnotami ukazovateľov rozvojových cieľov milénia vrátane zdravotne postihnutých detí;

188.

vyzýva Komisiu, aby stanovila priority pre podporu určenú partnerským krajinám pri budovaní kapacít parlamentnej kontroly a auditu, najmä ak sa pomoc poskytuje formou rozpočtovej kontroly, a vyzýva Komisiu na pravidelné podávanie správ o dosiahnutom pokroku;

189.

poukazuje na to, že je potrebné venovať náležitú pozornosť udržateľnosti zásahov Komisie vrátane stanovenia jasnej stratégie na ukončenie misie, ktorá neohrozí výsledky, a monitorovania implementácie; zastáva názor, že posilnenie hodnotenia výsledkov je rozhodujúcim faktorom pri zabezpečení demokratickej legitimity rozvojovej spolupráce EÚ;

190.

víta kódex EÚ týkajúci sa komplementarity a deľby práce v rozvojovej politike s cieľom posilniť spoluprácu a koordináciu medzi Komisiou a členskými štátmi, ktorý bol prijatý v roku 2007; vyzýva Komisiu, aby zdvojnásobila svoje úsilie o zabezpečenie skutočného uplatňovania tohto kódexu vrátane riešenia pretrvávajúcich problémov v najlepšom záujme partnerských krajín;

191.

zastáva názor, že konzultácie s občianskou spoločnosťou a miestnymi orgánmi pred vypracovaním strategických dokumentov krajín v rámci nástroja financovania rozvojovej spolupráce neboli dostatočné vzhľadom na právnu povinnosť podľa článku 19 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1905/2006 (25), v ktorom sa konkrétne uvádza, že „strategické plány v zásade vychádzajú z dialógu s partnerskou krajinou alebo regiónom, na ktorom sa zúčastňuje občianska spoločnosť a regionálne a miestne orgány“; v tejto súvislosti sa domnieva, že je nevyhnutné zapojiť vnútroštátne parlamenty partnerských krajín, aby sa zabezpečila skutočná zodpovednosť za tento proces; nalieha na Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie o zlepšenie dialógu s týmito orgánmi v rôznych fázach procesu programovania;

192.

pripomína, že Komisia zaviedla prvýkrát po pristúpení nových členských štátov mechanizmus spolupráce a overovania pre Rumunsko a Bulharsko s cieľom „odstrániť určité nedostatky v oblastiach reformy súdnictva a boja proti korupcii a organizovanému zločinu a monitorovať pokrok v týchto oblastiach“ [KOM(2008) 63] a kladie si otázku v súvislosti s účinnosťou a vhodnosťou tohto mechanizmu, ako aj spoľahlivosťou informácií poskytovaných orgánu udeľujúcemu absolutórium;

193.

poznamenáva, že za riadenie tohto mechanizmu sú pod dohľadom generálneho tajomníka zodpovedné viaceré generálne riaditeľstvá a útvary Komisie; podotýka, že spoločné úsilie týchto útvarov je nedostatočné; očakáva zlepšenie koordinácie a automatické začlenenie expertízy všetkých zainteresovaných útvarov Komisie do správ o vývoji; kladie si otázku, aké ponaučenie si z toho berie Komisia, pokiaľ ide o kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny;

194.

poznamenáva, že v rokoch 2004 až 2007 bolo Bulharsku poskytnutých 650 000 000 EUR v rámci fondu PHARE, 226 000 000 EUR v rámci fondu SAPARD a 440 500 000 EUR v rámci fondu ISPA; Rumunsku bolo v rokoch 2004 až 2007 poskytnutých približne 1 346 500 000 EUR v rámci fondu PHARE, 526 300 000 EUR v rámci fondu SAPARD a 1 040 500 000 EUR v rámci fondu ISPA;

195.

pripomína, že Dvor audítorov už vo svojej osobitnej správe č. 4/2006 týkajúcej sa investičných projektov PHARE v Bulharsku a Rumunsku (26) poukázal na množstvo problémov týkajúcich sa riadenia európskych fondov, napríklad nezrovnalosti vo výberových konaniach a v oprávnenosti výdavkov, nesprávne použitie investičných prostriedkov, nedostatočnú administratívnu kapacitu a pod.;

196.

so znepokojením ďalej zaznamenáva skutočnosť, že člen Komisie zodpovedný za rozšírenie včas a dostatočne neinformoval Výbor pre kontrolu rozpočtu o rozsahu nedostatkov;

197.

s veľkým znepokojením poznamenáva, že Komisia pozastavila platby v oblasti poľnohospodárstva vo výške 200 000 000 EUR určené Rumunsku a že pre Bulharsko zablokovala prostriedky vo výške 250 000 000 EUR v rámci PHARE, 105 000 000 EUR v rámci SAPARD a 115 000 000 EUR v rámci ISPA; berie na vedomie, že výsledná strata Bulharska v rámci PHARE je 220 000 000 EUR;

198.

je si vedomý toho, že nedostatok spoľahlivých kontrolných systémov a problémy týkajúce sa riadenia predstavujú riziko pre peniaze európskych daňových poplatníkov; berie na vedomie úsilie o zvládnutie týchto problémov, ktoré sa medzičasom podniklo; nalieha na členské štáty, aby naďalej vyvíjali maximum potrebné na splnenie svojich záväzkov na európskej úrovni;

199.

považuje za potrebné, aby Komisia zvýšila svoju technickú pomoc členským štátom na posilnenie ich administratívnych kapacít; pripomína, že riadne hospodárenie s finančnými prostriedkami Spoločenstva predstavuje pre každý štát záväzok a povinnosť, a podporuje Komisiu v dočasnom pozastavení vyplácania finančných prostriedkov v prípadoch, keď systémy riadenia určitého členského štátu nefungujú;

200.

poznamenáva, že v rokoch 2007 až 2013 by sa Bulharsku malo zo štrukturálnych fondov poskytnúť 6 853 000 EUR a Rumunsku 19 200 000 EUR; okrem informácií uvedených vo výročnej správe o činnosti a v správach o štrukturálnych fondoch a Kohéznom fonde požaduje zodpovedné a efektívne riadenie týchto finančných prostriedkov;

201.

domnieva sa, že Komisia sa dostatočne vážne nezaoberala prípravou absorpčných kapacít Rumunska a Bulharska v súvislosti s prostriedkami v oblasti poľnohospodárskej a kohéznej politiky a že vyhlásenia a kroky Komisie boli v tejto súvislosti zavádzajúce nielen pre Európsky parlament, ale aj pre bulharskú a rumunskú vládu, a boli jednou z príčin straty prostriedkov pre tieto členské štáty;

202.

žiada Komisiu, aby ho informovala o praktických následkoch úsilia v oblasti reformy súdnictva a boja proti korupcii a aby do správ o pokroku začlenila kritériá na číselné vyjadrenie pokroku dosiahnutého v týchto oblastiach;

203.

domnieva sa, že pokiaľ ide o zneužívanie finančných prostriedkov Spoločenstva a podvody a korupciu, inštitúcie EÚ musia uplatňovať zásadu nulovej tolerancie; vyzýva Komisiu, aby zaručila účinné vymáhanie súm, ktoré sa neoprávnene vyplatili;

204.

taktiež žiada úrad OLAF, aby mu predložil výsledok svojich prebiehajúcich vyšetrovaní v členských štátoch;

205.

súhlasí s Komisiou, že na všetky akcie a opatrenia, ktoré Bulharsko nedávno uskutočnilo, musia nadväzovať presvedčivé štrukturálne nápravné akcie a zásadná reforma všetkých systémov zapojených do hospodárenia s finančnými prostriedkami EÚ, aby sa zabezpečilo riadne a včasné použitie prostriedkov pri vysokej úrovni transparentnosti; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zlepšila koordináciu a komunikáciu s vnútroštátnymi orgánmi a dôkladne monitorovala plnenie rôznych akčných plánov predložených Bulharskom a aby o tom informovala Európsky parlament; požaduje, aby mu Komisia zaslala osobitnú správu o aktuálnom stave riadenia a kontroly všetkých finančných prostriedkov EÚ v Bulharsku, ktorá by zahŕňala obdobie do 15. júla 2009;

206.

v súvislosti s ostatnou správou o pokroku a prekážkami v súvislosti s bojom proti korupcii požaduje, aby mu Komisia zaslala osobitnú správu o aktuálnom stave riadenia a kontroly všetkých finančných prostriedkov EÚ v Rumunsku a o prijatých opatreniach a dosiahnutom pokroku v boji proti korupcii, ktorá by zahŕňala obdobie do 15. júla 2009;

207.

pripomína úlohu delegácií Komisie v kandidátskych krajinách a potenciálnych kandidátskych krajinách spočívajúcu v príprave týchto krajín na správne používanie európskych fondov; žiada začlenenie stratégií na boj proti podvodom do predvstupového procesu na jednej strane a vzdelávanie príslušných správnych orgánov prostredníctvom výmenného programu medzi Komisiou a správnymi orgánmi kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín na strane druhej;

208.

vyzýva Komisiu, aby bola aktívnejšia v oblasti systémov kontroly výdavkov, ktoré má Turecko, Chorvátsko, Srbsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko a ostatné krajiny západného Balkánu v predvstupovej fáze, a žiada ju, aby vo svojej správe o pokroku týchto krajín poskytla Európskemu parlamentu podrobnejšie informácie o tejto otázke, predovšetkým podrobnú analýzu dôvodov nedostatkov; vyzýva Komisiu, aby v správach o pokroku zaviedla systém semaforu (zelené, oranžové a červené svetlo) s cieľom ohodnotiť pokrok smerom k dosiahnutiu rôznych kľúčových cieľov;

209.

vyjadruje ľútosť nad prípadmi podvodov a zlého hospodárenia s finančnými prostriedkami Spoločenstva spravovanými OSN, zistenými v súvislosti s finančnými prostriedkami, ktoré EÚ vyčlenila na obnovu v Kosove, a nad tým, že OSN neprikročila k nadväzným opatreniam v súvislosti s týmito jasne zistenými prípadmi; rád by však vyjadril vďaku Európskej agentúre pre obnovu a jej „európskym“ a miestnym zamestnancom za prácu vykonanú v prospech obyvateľov za okolností, ktoré boli niekedy zložité;

210.

žiada Dvor audítorov, aby vypracoval osobitnú správu o účinnosti kontrolných systémov zavedených Komisiou v súvislosti s európskymi fondmi, ktoré sa poskytli Kosovu, ako aj o výkonnosti týchto systémov, pokiaľ ide o predchádzanie podvodom, a aby overil, či sa toto financovanie plne riadilo podmienkami stanovenými v dohodách o príslušných programoch vrátane ustanovení nástroja predvstupovej pomoci (27) a nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002;

211.

navrhuje, aby Komisia požiadala vládu Kosova o osvedčenie o audite predložené kontrolným orgánom tohto štátu v súvislosti s európskymi fondmi, najmä tými, ktoré sú zahrnuté v rozpočte;

212.

pripomína, že vyšetrovacia pracovná skupina (ITF) zriadená s cieľom vyšetrovať finančné nezrovnalosti a podvody súvisiace s prostriedkami EÚ v Kosove ukončila svoje pôsobenie v auguste 2008, že jej konečná správa poukázala na trestnú činnosť okrem iného zo strany personálu OSN a že bolo vydaných viacero medzinárodných zatykačov bez toho, aby OSN v tejto súvislosti dosiahla nejaké výsledky; žiada Komisiu, aby presadila výkon týchto zatykačov; ďalej žiada Komisiu, aby predložila správu o nadväzných súdnych opatreniach k všetkým odhaleným prípadom; požaduje zriadenie následníckej organizácie ITF pre boj proti podvodom a nezrovnalostiam, ktoré sa týkajú Komisie a úradu OLAF;

213.

s uspokojením poznamenáva, že pri audite Dvora audítorov sa nezistili žiadne závažné chyby, ktoré by sa týkali zákonnosti a správnosti správnych výdavkov;

214.

očakáva, že Komisia zabezpečí, že vlády Belgicka a Spojeného kráľovstva sa zaviažu splniť svoje záväzky v rámci súčasných medzivládnych dohôd – v prípade Belgicka čo najskoršie sprístupnenie štvrtej alebo dokonca piatej európskej školy, v prípade Spojeného kráľovstva dostatočné vysielanie učiteľov – a očakáva, že súčasný systém zápisu v súvislosti so školami Berkendael/Laeken sa zreviduje s cieľom zamedziť dlhému a neprijateľnému dochádzaniu detí;

215.

s uspokojením konštatuje, že v roku 2007 Komisia vypracovala na žiadosť Európskeho parlamentu štúdiu v oblasti ľudských zdrojov týkajúcu sa jej zamestnancov [SEK(2007) 530], pokiaľ ide o jej administratívne činnosti;

216.

vyjadruje sklamanie nad tým, že za roky 2005 a 2006 Komisia neposkytla adekvátne údaje o tejto z rozpočtového hľadiska veľmi dôležitej oblasti; berie na vedomie snahy, ktoré sa medzičasom podnikli v súvislosti s transparentnosťou na jej internetových stránkach, ako aj s výročnou hodnotiacou správou o zamestnancoch;

217.

prejavuje znepokojenie nad tým, že takmer 32 % pracovníkov Komisie je zamestnaných v oblasti administratívnej podpory a koordinácie; pripomína, že 10 % pracovníkov v rozpočtovej oblasti zatiaľ nebolo zahrnutých do tejto štatistiky; žiada Komisiu, aby vyvodila z týchto čísel dôsledky a uskutočnila reorganizáciu personálu s cieľom znížiť počet zamestnancov pracujúcich v týchto oblastiach na 20 %;

218.

konštatuje, že koncept mobility zamestnancov bol pôvodne vypracovaný pre citlivé pracovné miesta; prekvapuje ho súčasný postup Komisie, ktorá mobilitu uplatňuje na všetkých svojich zamestnancov po piatich, najneskôr však po siedmich rokoch; obáva sa, že toto uplatňovanie mobility zníži efektivitu Komisie a bude prekážkou získavania skúseností a know-how v rámci Komisie; žiada Komisiu, aby mu oznámila, ako by sa dala mobilita obmedziť na citlivé pracovné miesta;

219.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou transparentnosťou Komisie, pokiaľ ide o správu 61 budov, ktoré má k dispozícii v Bruseli, ako aj o vývoj situácie v oblasti jej nehnuteľností;

220.

vyzýva Komisiu, aby ho informovala o každom novom projekte týkajúcom sa jej nehnuteľností, a to v úvodnom štádiu schvaľovania takýchto projektov, a aby pravidelne informovala jeho Výbor pre kontrolu rozpočtu o všetkých iniciatívach a nových rozhodnutiach týkajúcich sa projektov v oblasti nehnuteľností vrátane prípravných prác a výzev na predkladanie ponúk, pre ktoré sa navrhlo vytvoriť výbor pre výzvy na predkladanie ponúk, v ktorom by boli zástupcovia Európskeho parlamentu;

221.

žiada OLAF, aby ho informoval o prípadoch podvodov zistených v oblasti politiky nehnuteľností a aby preskúmal možné konflikty záujmov;

222.

žiada Komisiu o audit správy budov, a to nielen pokiaľ ide o budovy Komisie, ale všetkých inštitúcií Európskych spoločenstiev, a zároveň o preskúmanie myšlienky spoločného orgánu pre správu nehnuteľností;

223.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v ročnej účtovnej závierke Európskych spoločenstiev za rozpočtový rok 2007 (28) Komisia neuvádza v plnom rozsahu ustanovenia Zmluvy o ES o následných krokoch v súvislosti s udelením absolutória a iba konštatuje, že pri udeľovaní absolutória môže Európsky parlament zdôrazniť pripomienky, ktoré považuje za dôležité, pričom odporúča kroky, ktoré by Komisia mala podniknúť v súvislosti s danými otázkami; konštatuje, že táto pripomienka je správna, ale že Komisia nespomína, že v článku 276 Zmluvy o ES sa tiež požaduje, aby Komisia uskutočnila všetky vhodné kroky v nadväznosti na zistenia uvedené v rozhodnutiach o udelení absolutória v súvislosti s uskutočnenými výdavkami; preto pripomína Komisii, že výzvy vyjadrené v uznesení o absolutóriu nie sú len nezáväzné odporúčania, ale sú to pokyny, na základe ktorých musí Komisia pri plnení rozpočtu konať;

224.

domnieva sa, že technická pomoc (TP) a ostatné druhy vonkajšej pomoci, ktoré sú skôr smerované od darcov, často neefektívne a trvalo neudržateľné, sa bezodkladne musia zreformovať okrem iného prostredníctvom podpory miestnych iniciatív, efektívnejšej koordinácie zdrojov medzi členskými štátmi na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni a zabezpečenia dostatočného času na vykonávanie projektov;

225.

v tejto súvislosti berie na vedomie, že v júli 2008 útvary Komisie schválili nosnú stratégiu a pracovný plán na splnenie cieľov účinnej pomoci týkajúce sa oddelení technickej spolupráce a plnenia projektov; preto vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o realizácii tejto stratégie prvýkrát pred koncom marca 2009 a potom v šesťmesačných intervaloch;

226.

berie na vedomie oneskorene zaslané informácie o sumách vynaložených na TP, ktoré nedávno poskytla Komisia Dvoru audítorov po zverejnení osobitnej správy Dvora audítorov; je prekvapený, že táto informácia sa neposkytla počas prípravy osobitnej správy; uznáva, že definícia Výboru OECD pre rozvojovú pomoc je široká a v praxi vedie k rozdielnej interpretácii; očakáva, že stratégia prijatá Komisiou povedie tiež k operatívnejšej definícii TP;

227.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nástroj twinningu zatiaľ nie je neobmedzene prístupný v krajinách AKT a v ázijských a latinskoamerických krajinách; preto požaduje, aby Komisia navrhla potrebné legislatívne zmeny pred ukončením mandátu súčasnej Komisie, a nalieha na členské štáty, aby prijali potrebné kroky na zabezpečenie širokého používania tohto nástroja prispôsobeného osobitným potrebám v týchto krajinách a aby podľa toho upravili reguláciu vykonávania 10. ERF;

228.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že doložku o pozastavení, ktorá umožňuje urýchlený postup pri obstarávaní, využíva Komisia len veľmi zriedkavo; žiada Komisiu, aby tento nástroj využívala rozumne s cieľom zlepšiť harmonogram implementácie činností TP;

229.

považuje za neprípustné, že niektoré spoločnosti zámerne navrhujú odborníkov s vhodným životopisom s cieľom získať zákazku, pričom vedia, že daný odborník nebude môcť prevziať stanovenú úlohu; súhlasí s Dvorom audítorov, že výberové kritériá pre TP používané Komisiou sú nevhodné;

230.

preto požaduje, aby Komisia vo väčšej miere zohľadňovala ostatné kritériá (napríklad navrhnuté Dvorom audítorov) a aby nebrala do úvahy iba životopis vedúceho odborníka tímu; navrhuje, že by sa to mohlo uskutočniť napríklad prostredníctvom vytvorenia databázy, ktorá by bola v súlade so zákonnými požiadavkami a obsahovala by spoločnosti, ktoré nedokážu zabezpečiť navrhovaných odborníkov a ktorým by sa preto malo počas stanoveného obdobia zabrániť v účasti na obstarávaní; poznamenáva, že Komisia prijala nariadenie (ES, Euratom) č. 1302/2008 zo 17. decembra 2008 o centrálnej databáze vylúčených subjektov (29) a rozhodnutie 2008/969/EC, Euratom zo 16. decembra 2008 o systéme včasného varovania na použitie povoľujúcimi úradníkmi Komisie a výkonnými agentúrami (30), ale tieto nové nástroje neumožňujú vylúčenie firiem na tomto základe; ďalej poznamenáva, že tieto aspekty sú súčasťou pracovného plánu (os 3, akcie 13 – 15), a žiada Komisiu, aby bezodkladne uplatnila súvisiace akcie;

231.

súhlasí s Dvorom audítorov, že prístup Komisie týkajúci sa využitia systémov riadenia verejných financií a obstarávania v partnerských krajinách je nesúrodý, čo je niekedy v priamom protiklade so záväzkami EÚ v súvislosti s Parížskou deklaráciou o účinnosti pomoci podpísanou 2. marca 2005 (31); preto nalieha na Komisiu, aby zabezpečila rýchle uplatnenie týchto záväzkov na základe strategického dialógu stanoveného v rámci pracovného okruhu Akkra a post Akkra a akcií pracovného plánu (os 1, najmä akcia 20);

232.

vyzýva Komisiu, aby sa, pokiaľ je to možné, pridŕžala svojich iniciatív v súvislosti s transparentnosťou a aby zohľadnila uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2008 o transparentnosti vo finančných otázkach (32), a odporúča, aby sa zriadila databáza poskytujúca prehľad služobných ciest súvisiacich s TP a ich výsledky, ktorá by sa dala využiť na budúce úlohy TP a s cieľom zabrániť duplicite;

233.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala prísne postupy schvaľovania veľkých projektov, no odporúča, aby racionalizovala rozhodovací postup prostredníctvom uvedenia skutočných hodnôt, pričom by zamedzila tomu, aby sa postup považoval za nadmerne „administratívny postup“, skrátila dĺžku rozhodovacieho postupu na prijateľnú úroveň a čo najskôr vytvorila nezávislé oddelenie pre veľké projekty s horizontálnymi právomocami v rámci GR REGIO; zdôrazňuje význam financovania investícií do softvéru, čím sa systém stane transparentnejší a ľahšie kontrolovateľný; zároveň Komisia nesmie v dôsledku týchto investícií znížiť počet kontrol na mieste;

234.

vyzýva Komisiu, aby podala správu o praktickom uplatňovaní pravidiel n + 2 a n + 3 pre veľké projekty, pretože niektoré členské štáty sa pokúšajú obchádzať pravidlá EFRR (konkrétne pravidlo n + 2) tým, že zlučujú viacero projektov, aby ich celková suma tesne nedosiahla hraničnú hodnotu pre veľké projekty, a potom čakajú na rozhodnutie Komisie o pozastavení pravidla n + 2;

235.

zdôrazňuje a hľadá odpoveď na otázku, ako sa mohlo dospieť ku kultúre s averziou voči riziku, v rámci ktorej sa odsúvajú do úzadia inovačné projekty vysokej kvality a ktorá je v úplnom rozpore s cieľmi Spoločenstva ustanovenými v lisabonskej stratégii; domnieva sa, že problém nie je vo financovaní investícií do infraštruktúry, ale v tom, že členské štáty majú príležitosť vyhýbať sa inovačným – riskantným – investíciám;

236.

považuje za poľutovaniahodné, že Komisia (GR REGIO) nefinancuje vzdelávanie a odbornú prípravu vlastných zamestnancov, ale inej skupiny (JASPERS), ktorá spadá do štruktúry Európskej investičnej banky, a preto nezodpovedá za svoju prácu Komisii; zdôrazňuje členským štátom, že ak nezabezpečia odbornú prípravu a rozvoj vlastných odborníkov, budú závislé od skupín cudzích externých odborníkov, čo povedie k značným nepriamym nákladom pre danú krajinu;

237.

podporuje iniciatívu, v rámci ktorej EÚ vykonáva následné hodnotenie veľkých projektov a určuje, ktoré informácie – do stanoveného termínu zhromaždené a predložené členskými štátmi – sú na to potrebné (jednotné a porovnateľné údaje); zastáva názor, že monitorovanie sa musí uberať týmto spôsobom, pretože v súčasnosti niet vecného dôkazu, že veľké projekty financované prostriedkami Spoločenstva sú účinné a že členské štáty využili prijaté prostriedky čo najefektívnejšie a najproduktívnejšie;

238.

zdôrazňuje, že v súčasnosti sú informácie o veľkých projektoch k dispozícii vo výročnej správe Komisie o štrukturálnych fondoch a o Kohéznom fonde až po jej schválení; preto vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že jej internetová stránka umožní občanom sledovať stav ktoréhokoľvek veľkého projektu;

239.

nalieha na Komisiu, aby sa vynasnažila o naliehavú nápravu nevyriešených problémov a nedostatkov, pretože môžu spôsobiť EÚ straty v príjmoch v podobe tradičných vlastných zdrojov;

240.

berie na vedomie odpovede Komisie, podľa ktorých budú v dôsledku modernizovaného Colného kódexu Spoločenstva (33) prijatého v roku 2008 informácie o RTC pre ich držiteľov záväzné, práce s cieľom aktualizovať tezaurus budú pokračovať a rozhranie pre používateľov bude dostupné vo všetkých úradných jazykoch EÚ;

241.

nalieha na Komisiu, aby sa konflikty týkajúce sa sadzobného zatriedenia riešili v termínoch stanovených právnymi predpismi Spoločenstva, no najneskôr v lehote piatich mesiacov, a okrem toho Komisiu vzhľadom na možné straty v oblasti vlastných zdrojov žiada, aby zvýšila počet osôb pracujúcich na RTC a na klasifikácii na štyri osoby, a to tak, aby zároveň realizovali viac hodnotení rizík, dôkladnejšie kontrolovali príspevky členských štátov do systému, eventuálne prípady zneužitia prechodného obdobia a nakupovanie povinných údajov o RTC na fórach;

242.

žiada Komisiu, aby ho do konca roka 2009 informovala o všetkých postupoch a opatreniach prijatých na základe pripomienok Dvora audítorov, ako aj o ich vykonávaní;

243.

víta vcelku pozitívne hodnotenie Dvora audítorov týkajúce sa výsledkov Komisie, pokiaľ ide o Fond solidarity EÚ;

244.

konštatuje, že kritiku namierenú voči „rýchlosti“ nemožno pripisovať len správe fondu Komisiou vzhľadom na to, že problémy veľmi často súvisia s nedostatkami v riadení členskými štátmi, napríklad s kvalitou informácií, ktoré predkladá žiadateľ;

245.

ďalej poznamenáva, že Európsky parlament vo svojej pozícii z 18. mája 2006 (34) vyjadril súhlas s návrhom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie [KOM(2005) 108], stanovujúcim jednoduchšie a jasnejšie kritériá rýchlejšej aktivácie, a poznamenáva, že v súvislosti s týmto návrhom Rada doteraz nijako nepokročila;

246.

ľutuje, že národné orgány musia uskutočňovať množstvo kontrol, ktoré sú pravdepodobne povrchné, čo neumožňuje overiť vierohodnosť nahlásených priamych predajov; víta nariadenie Komisie (ES) č. 228/2008 (35), ktoré znižuje na 1 % mieru kontrol výrobcov, ktorých produkcia je nižšia než 5 000 kg;

247.

domnieva sa, že Komisia by mala v rámci spoločného hospodárenia naďalej realizovať všetky iniciatívy potrebné na to, aby sa zabezpečilo účinné monitorovanie zavádzania a dobrej správy systému mliečnych kvót;

248.

vyzýva príslušné národné orgány, aby na základe hodnotenia rizík vypracovali program kontroly na každé 12-mesačné obdobie a aby vykonávali kontroly v priebehu, ako aj po skončení kvótového roku, najneskôr však 18 mesiacov po skončení príslušného roku;

249.

domnieva sa, že Komisia by mala v záujme zjednodušenia vyzvať nové členské štáty, aby prijali všeobecnú zásadu, podľa ktorej by sa mal celkový objem mlieka na trhu zaúčtovať;

250.

žiada Komisiu, aby vyzvala nové členské štáty na zlepšenie vedenia ich databáz, ako to žiada Dvor audítorov vo svojej správe, a aby zabránili zbytočným kontrolám;

251.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v posudzovaní udalostí v odvetví mlieka, najmä tých, ktoré súvisia s trhom, so situáciou výrobcov a ktoré majú dôsledky na regionálny rozvoj, a najmä aby ich zahrnula do správ o posúdení, ktoré sa majú predložiť do 31. decembra 2010 a do 31. decembra 2012 v súlade s podmienkami politických dohôd o kontrole stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky uzavretých v novembri 2008;

252.

vyzýva Komisiu, aby sa v rámci tejto kontroly stavu riadila všetkými odporúčaniami Dvora audítorov a aby zohľadnila úpravy, ktoré by si mohla vyžadovať spoločná organizácia trhu s mliekom, ako aj systém mliečnych kvót a ktoré by sa mali zameriavať na:

253.

víta osobitnú správu Dvora audítorov a jednoznačne Komisii radí, aby vzala na vedomie nedostatky zistené v tejto správe a prijala opatrenia v súlade s odporúčaniami Dvora audítorov;

254.

žiada, aby pre tzv. regulačné agentúry EÚ Komisia vytvorila a uplatňovala systém globálneho hospodárenia založený na jasných kritériách, akými sú transparentnosť, hospodárnosť, účinnosť, efektívnosť a vzájomná výmena najprínosnejších postupov; domnieva sa, že Komisia musí s agentúrami EÚ neustále aktívne komunikovať a pomáhať ich správnym radám pri zavádzaní rozpočtu založeného na činnostiach a riadenia založeného na činnostiach;

255.

vyzýva Komisiu, aby pre agentúry EÚ zaviedla funkčný kontrolný systém umožňujúci interné predávanie najlepších postupov a metód a obsahujúci súbor tak všeobecných, ako aj špecifických ukazovateľov hodnotenia;

256.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia na zlepšenie plánovania, kontroly, vypracúvania správ a hodnotenia činností agentúr a aby v plnej miere zaviedla do praxe koncept získavania výsledkov, ktorý je stanovený nariadením (ES, Euratom) č. 1605/2002 a rámcovým rozpočtovým nariadením pre agentúry (36);

257.

vyzýva Komisiu, aby vyvodila všetky potrebné dôsledky zo skúseností získaných po hurikáne Mitch a po cunami s cieľom zlepšiť výkony v budúcnosti; jednoznačne Komisii radí, aby bola aktívnejšia na medzinárodnej úrovni a zamerala sa pritom na zlepšenie slabých miest systému medzinárodných záchranných kapacít;

258.

vyzýva Komisiu, aby vo svojich činnostiach na obnovu venovala osobitnú pozornosť týmto otázkam: zaručiť, že financovanie bude založené na potrebách, že postihnuté obyvateľstvo vrátane chudobných ľudí, žien a detí bude ťažiskom opatrení na pomoc, že podrobné a presné údaje o výsledkoch pomoci budú dostupné všetkým daňovým poplatníkom darcovských krajín, ako aj postihnutých krajín;

259.

vyzýva najvyššie kontrolné orgány poverené kontrolou verejných financií a Dvor audítorov na intenzívnejšiu spoluprácu v oblasti vyšetrovania, auditov a hodnotenia použitia finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú na pomoc v súvislosti s prírodnými katastrofami;

260.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala zoznam MVO s cieľom vylúčiť z neho tie organizácie, ktoré nie sú dôveryhodné, a definovať politiku obstarávania, ktorá by týmto MVO znemožňovala spreneveru finančných prostriedkov;

261.

okrem toho vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostatočné zviditeľnenie pomoci EÚ bez toho, aby tým utrpela celková efektívnosť a ciele rovnosti;

262.

vyzýva OSN, Červený kríž, Červený polmesiac a všetkých ostatných darcov, aby sa dohodli na podrobnom rámci kontroly a auditu s cieľom:

263.

od Komisie očakáva nielen to, že prijme odporúčania Dvora audítorov, ale že aj oznámi čo najskorší dátum ich plnenia;

264.

ďalej považuje za potrebné, aby Komisia v prípade humanitárnej pomoci presadila dodržiavanie kritérií účinnosti pomoci, ktoré zaručuje Parížska deklarácia o účinnosti pomoci;

265.

vyzýva Komisiu, aby určila realistický a konkrétny dátum, do ktorého sa majú sprístupniť finančné prostriedky, s cieľom stimulovať prijímacie krajiny, aby včas realizovali schválené projekty.

266.

domnieva sa, že v prípade prírodnej katastrofy by sa humanitárna pomoc mala poskytnúť bez akýchkoľvek politických podmienok; myslí si však, že Komisia musí od prijímajúcich krajín žiadať, aby:

267.

vyzýva Komisiu, aby zvážila zastavenie pomoci v prípade porušenia niektorej z uvedených zásad;

268.

víta zodpovednú prácu Dvora audítorov a jeho zistenia, ktoré obsahujú určité uznanie, ale aj kritiku týkajúcu sa riadenia programu IEE 2003 – 2006 Komisiou a Výkonnou agentúrou pre inteligentnú energiu; oceňuje úzku a na budúcnosť zameranú spoluprácu Výkonnej agentúry pre inteligentnú energiu, Dvora audítorov a Európskeho parlamentu;

269.

na základe analýzy Dvora audítorov dochádza k záveru, že náklady, ktoré nesú prijímatelia (na prípravu návrhov a vykazovanie), sú dosť vysoké, a hoci chápe, že tieto náklady sa líšia od čisto administratívnych nákladov, obhajuje skutočnosť, že by sa mali zohľadniť a znížiť v súlade so zásadami lepšej regulácie;

270.

domnieva sa, že zistenia Európskeho parlamentu by mohli byť užitočné aj v prípade ostatných výkonných agentúr; očakáva nasledujúcu osobitnú správu Dvora audítorov o výkonných agentúrach;

271.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že nové členské štáty sa takmer vôbec nezúčastnili na projektoch alebo štúdiách súvisiacich s programom, ako aj v prípade miestnych agentúr pre energetiku; uznáva však, že túto situáciu možno sčasti vysvetliť tým, že program sa začal už pred prístupom EÚ 10; požaduje, aby Komisia aktívne presadzovala svoju politiku prednostného vytvárania energetických agentúr v nových členských štátoch s cieľom dosiahnuť vyrovnanú distribúciu v celej EÚ;

272.

domnieva sa, že ciele nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 (37) by sa mali rozvíjať špecifickým, merateľným, dosiahnuteľným, relevantným a časovo ohraničeným spôsobom (SMART) a organizovať v rámci logickej hierarchie; domnieva sa, že na tomto základe by členské štáty mali definovať overiteľné požiadavky a štandardy na podnikovej úrovni;

273.

domnieva sa, že rámec krížovej zhody by sa mal zjednodušiť prostredníctvom obmedzenia na zásadné prvky poľnohospodárskej činnosti, pre ktoré sa hľadá zlepšenie, a prostredníctvom určenia očakávaných výsledkov, požiadaviek a štandardov;

274.

vyzýva Komisiu, aby jasne rozlišovala medzi krížovou zhodou a agroenvironmentálnymi opatreniami; poukazuje na to, že prvky politiky vidieckeho rozvoja, ako napríklad povinnosť stanoviť overiteľné štandardy, by sa tiež mali uplatniť v rámci krížovej zhody;

275.

domnieva sa, že členské štáty by mali zaviesť účinnú kontrolu a systém sankcií, ktoré zabezpečia, že poľnohospodári budú dodržiavať povinnosti a príslušné právne predpisy; minimálne 1 % poľnohospodárskych podnikov, ktoré si plnia všetky povinnosti, by malo podliehať kontrole a systém sankcií by mal vychádzať zo zásady, že zníženie platieb sa uskutoční pomerným spôsobom alebo v závislosti od závažnosti priestupku;

276.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla dôsledný systém monitorovania s cieľom merať výkon prostredníctvom vymedzenia príslušných ukazovateľov a východiskových úrovní; členské štáty sa vyzývajú, aby predkladali úplné a spoľahlivé údaje, ktoré by mali podliehať dôkladnejšej analýze Komisiou;

277.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy najneskôr v rámci preskúmania rozpočtu a nasledujúcej reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky;

278.

vyzýva Dvor audítorov, aby vo svojej výročnej správe (vyhlásení o vierohodnosti) zhodnotil súlad s podmienkami krížovej zhody;

279.

nalieha na Komisiu, aby uskutočnila úplnú analýzu dôvodov, na základe ktorých došlo k nedostatkom a nedostatočným výsledkom v niektorých projektoch na Ukrajine, v Moldavsku a v Bielorusku, a aby zlepšila plánovanie, riadenie a kontrolu finančných prostriedkov EÚ v týchto krajinách;

280.

trvá na tom, aby Komisia pokračovala v zameriavaní finančných prostriedkov EÚ na osobitné priority v Moldavsku, Bielorusku a na Ukrajine, pričom by zohľadnila pokrok uskutočnený v predchádzajúcich projektoch;

281.

vyzýva Komisiu, aby dodala postupom financovania EÚ viac pružnosti, ktorá by umožnila úpravu projektovej dokumentácie, ukazovateľov a cieľov s cieľom zohľadniť zmeny hospodárskej a politickej situácie krajín;

282.

požaduje, aby Komisia zabezpečila trvalú udržateľnosť projektov financovaných EÚ prostredníctvom jasne definovaných záväzkov, ktoré by vlády prijímateľských krajín vyslovili v konečnej fáze projektu;

283.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že účinnosť finančných prostriedkov EÚ bola nedostatočná v prípadoch, ak sa granty poskytli tým istým zmluvným dodávateľom na nové projekty, hoci sa u nich vyskytli nedostatky v riadení projektov; preto nalieha na Komisiu, aby vymedzila jasné kritériá výberu zmluvných dodávateľov a aby zabránila opakovanému nedostatočnému hospodáreniu s finančnými prostriedkami EÚ;

284.

odporúča, aby Komisia zlepšila svoju komunikáciu s vládami Ukrajiny, Moldavska a Bieloruska a aby podnikla príslušné kroky s cieľom povzbudiť a podporiť prijímateľské krajiny, aby vytvorili a uplatňovali účinnú koordináciu darcov;

285.

povzbudzuje Komisiu, aby sa viac sústredila na otázku účinného trestného stíhania v súvislosti s bojom proti organizovanému zločinu a aby preskúmala možnosti podpory širšieho zapojenia verejnosti v rámci protikorupčnej politiky prostredníctvom podpory organizácií občianskej spoločnosti v otázkach súvisiacich so súdnictvom a dobrou správou vecí verejných;

286.

súhlasí s Dvorom audítorov, že Komisia by mala pri určovaní minimálnej predajnej ceny zohľadniť geografické umiestnenie skladov, a najmä kvalitu dodávok obilnín;

287.

s cieľom zlepšiť rozpočtový postup žiada Komisiu, aby transparentnejšie vykazovala náklady na činnosti, ktoré priamo nesúvisia s intervenčným uskladnením obilnín; preto navrhuje, aby dotačný prvok programov, ako napríklad podpora najodkázanejších osôb alebo oblasti výroby etanolu, bol priamo vyčlenený na príslušné činnosti;

288.

žiada členské štáty a Komisiu, aby zhodnotili náklady na kontroly v oblasti činností verejného uskladnenia obilnín; vyzýva Komisiu, aby vytvorila viac stimulov pre členské štáty s cieľom znížiť skladovacie a kapitálové náklady na intervenčné zásoby a optimalizovať čas predaja ich zásob;

289.

súhlasí so stanoviskom Dvora audítorov, že Komisia by mala posilniť postupy preskúmavania nákladov oznámených platobnými agentúrami prostredníctvom systematickej kontroly akýchkoľvek neobvyklých údajov alebo trendov; kontroly na mieste by mali zahŕňať kontroly použitých údajov; Komisia by mala preskúmať svoje paušálne náklady na činnosti bez premiestňovania s cieľom zabezpečiť, že nepresiahnu skutočné náklady;

290.

vyjadruje podporu stanovisku Dvora audítorov, že by bolo užitočné zaviesť kontroly na mieste týkajúce sa údajov o informáciách o nákladoch získaných od platobných agentúr členských štátov, zdôrazňuje však, že je potrebné zabezpečiť, aby povinnosti týkajúce sa kontroly boli nákladovo účinné;

291.

ľutuje skutočnosť, že neexistuje žiadna strategická zásoba obilnín v prípade nedostatku potravín na úrovni Spoločenstva; poznamenáva, že členské štáty môžu vytvárať strategické zásoby obilnín a že o týchto zásobách musia informovať Komisiu; vyjadruje však poľutovanie, že veľmi málo členských štátov túto možnosť využíva, a domnieva sa, že Komisia by mala preskúmať myšlienku vytvorenia strategických zásob Spoločenstva.