EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document C:2014:463:FULL

Úradný vestník Európskej únie, C 463, 23. decembra 2014


Display all documents published in this Official Journal
 

ISSN 1977-1037

Úradný vestník

Európskej únie

C 463

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 57
23. decembra 2014


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

IV   Informácie

 

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Rada

2014/C 463/01

Závery Rady o participatívnej správe kultúrneho dedičstva

1

2014/C 463/02

Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o pracovnom pláne pre kultúru (2015 – 2018)

4

 

Európska komisia

2014/C 463/03

Výmenný kurz eura

15

 

Európska služba pre vonkajšiu činnosť

2014/C 463/04

Oznámenie o nadobudnutí účinnosti

16

 

INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

2014/C 463/05

Dni pracovného pokoja v roku 2015

17

 

V   Oznamy

 

ADMINISTRATÍVNE POSTUPY

 

Európska komisia

2014/C 463/06

Výzva na predkladanie návrhov v rámci pracovného programu na udeľovanie grantov v oblasti transeurópskych telekomunikačných sietí v rámci Nástroja na prepájanie Európy na obdobie rokov 2014 – 2020 [Rozhodnutie Komisie C(2014) 2069 zmenené rozhodnutím C(2014) 9588]

18

2014/C 463/07

Výzva na predloženie žiadostí o Európske hlavné mesto kultúry – EAC/A03/2014

19

 

INÉ AKTY

 

Európska komisia

2014/C 463/08

Uverejnenie žiadosti o zmenu podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

20

SK

 


IV Informácie

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

Rada

23.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 463/1


Závery Rady o participatívnej správe kultúrneho dedičstva

(2014/C 463/01)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

PRIPOMÍNAJÚC:

1.

závery Rady z 26. novembra 2012 o správe kultúry (1), v ktorých sa zdôrazňuje význam dosiahnutia otvorenejšej, participatívnejšej, účinnejšej a ucelenejšej správy kultúry a v ktorých sa členské štáty vyzývajú, aby pri tvorbe politiky v oblasti kultúry presadzovali participatívny prístup;

2.

závery Rady z 21. mája 2014 o kultúrnom dedičstve ako strategickom zdroji pre udržateľnú Európu (2), v ktorých sa uznalo, že kultúrne dedičstvo má význam pre medziodvetvové politiky a zohráva osobitnú úlohu pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, a v ktorých sa členské štáty vyzvali, aby podporovali dlhodobé modely politík v oblasti kultúrneho dedičstva, ktoré sú založené na dôkazoch a ktorých hybnou silou je spoločnosť a občan;

VÍTAJÚC:

3.

oznámenie Komisie „Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy“, v ktorom sa uznalo, že kultúrne dedičstvo je spoločným zdrojom a spoločným statkom a preto starostlivosť oň je spoločnou zodpovednosťou (3);

SO ZRETEĽOM NA:

4.

zvýšené uznanie, ktoré sa na medzinárodnej úrovni dostáva prístupu, ktorý sa zameriava na ľudí a vychádza z kultúry a ktorého cieľom je podporovať trvalo udržateľný rozvoj, a význam transparentných, participatívnych a informovaných systémov správy kultúry v kontexte napĺňania potrieb všetkých členov spoločnosti (4);

5.

zvýšené uznanie sociálneho rozmeru kultúrneho dedičstva na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a význam aktivácie synergií naprieč celou škálou zainteresovaných strán s cieľom ochraňovať, zveľaďovať a odovzdávať kultúrne dedičstvo budúcim generáciám (5);

6.

prijatie lokálneho a na ľudí zameraného prístupu ku kultúrnemu dedičstvu vo viacerých programoch EÚ, a to aj vo výskumnom programe Horizont 2020, a prístupu k miestnemu rozvoju pod vedením komunít, ktorý je podporovaný európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi. Tento prístup sa takisto uznáva v iniciatíve spoločnej tvorby programov „Kultúrne dedičstvo a globálna zmena: nová výzva pre Európu“;

7.

prijatie participatívnych prístupov v opatreniach EÚ týkajúcich sa Európskych hlavných miest kultúry a značky „Európske dedičstvo“ (6);

UZNÁVAJÚC, ŽE participatívnou správou kultúrneho dedičstva (7):

8.

sa ponúkajú príležitosti na podporu demokratickej účasti, trvalej udržateľnosti a sociálnej súdržnosti, ako aj na zvládanie súčasných sociálnych, politických a demokratických výziev;

9.

sa usiluje o aktívne zapojenie príslušných zainteresovaných strán v rámci verejnej činnosti – t. j. verejných orgánov a úradov, súkromných aktérov, organizácií občianskej spoločnosti, MVO, sektora dobrovoľníkov a ľudí, ktorí prejavujú záujem – do rozhodovania, plánovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia v súvislosti s politikami a programami týkajúcimi sa kultúrneho dedičstva s cieľom zvýšiť zodpovednosť za investície z verejných zdrojov, ako aj ich transparentnosť investícií z verejných zdrojov a budovať dôveru verejnosti v politické rozhodnutia;

10.

sa prispieva k narastajúcemu povedomiu verejnosti o hodnotách kultúrneho dedičstva ako spoločného zdroja, čím sa znižuje nebezpečenstvo zneužitia a zvyšujú sa sociálne a hospodárske prínosy;

11.

sa podporujú súčasné kultúrne, umelecké a kreatívne činnosti, ktoré úzko súvisia s identitou a hodnotami a často vychádzajú z tradičného know-how a nehmotného dedičstva ľudí a môžu z tohto dôvodu predstavovať kultúrne dedičstvo pre budúce generácie;

12.

sa napomáha vzniku nových príležitostí, ktoré priniesli globalizácia, digitalizácia a nové technológie meniace spôsob, akým sa kultúrne dedičstvo vytvára, akým sa k nemu získava prístup a akým sa využíva;

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY:

13.

vytvorili viacúrovňové rámce správy združujúce viaceré zainteresované strany, ktoré uznávajú kultúrne dedičstvo ako spoločný zdroj, a to posilnením prepojení medzi miestnymi, regionálnymi, vnútroštátnymi a európskymi úrovňami správy kultúrneho dedičstva a s náležitým dodržiavaním zásady subsidiarity, aby sa výhody pre ľudí mohli predpokladať na všetkých úrovniach;

14.

podporovali zapojenie príslušných zainteresovaných strán umožnením ich účasti na všetkých fázach rozhodovacieho procesu;

15.

podporovali rámce správy, v ktorých sa uznáva dôležitosť interakcie medzi hmotnými, nehmotnými a digitálnymi formami kultúrneho dedičstva a v ktorých sa riešia, rešpektujú a posilňujú jeho sociálne, kultúrne, symbolické, hospodárske a environmentálne hodnoty;

16.

podporovali rámce správy, ktoré uľahčujú realizáciu prierezových politík a umožňujú, aby kultúrne dedičstvo prispievalo k dosahovaniu cieľov v rôznych oblastiach politiky vrátane inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

17.

vytvorili synergie medzi stratégiami udržateľného cestovného ruchu a miestnym kultúrnym a kreatívnym sektorom, a to aj prostredníctvom podpory rámcov správy, ktoré aktívne zapájajú miestnych obyvateľov, s cieľom podporovať ponuku kvalitného udržateľného kultúrneho cestovného ruchu a prispieť k revitalizácii mestských a vidieckych oblastí, pričom by sa mala chrániť integrita dedičstva, zachovať jeho kultúrna hodnota a hospodárske príležitosti by sa mali vyvážiť s prosperitou občanov;

18.

primeraným spôsobom na tieto účely využívali financovanie EÚ a vnútroštátne financovanie;

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ A S NÁLEŽITÝM OHĽADOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY:

19.

spolupracovali na otázkach súvisiacich s participatívnou správou kultúrneho dedičstva, aj v rámci pracovného plánu pre kultúru na roky 2015 – 2018 (8), s cieľom identifikovať a rozširovať najlepšie postupy a zvýšiť kapacity sektora kultúrneho dedičstva v záujme toho, aby sa týmto otázkam efektívne venovala pozornosť;

20.

podporovali medzigeneračné odovzdávanie tradičných zručností a znalostí, ako aj ich inovačné využívanie a vzájomné obohacovanie za pomoci vedeckého a technologického vývoja;

21.

využívali digitálne prostriedky s cieľom zlepšiť prístup k správe kultúrneho dedičstva pre všetky sociálne skupiny, ako aj ich účasť na tejto správe;

22.

preskúmali úlohu virtuálnych komunít pri vypracúvaní a vykonávaní politík týkajúcich sa kultúrneho dedičstva, pri podpore riadenia kultúrneho dedičstva, pri rozvíjaní znalostí a pri financovaní (napr. prostredníctvom kolektívneho získavania nápadov a riešení a kolektívneho financovania);

23.

dosiahli konkrétny pokrok v riadení Europeany (9) s cieľom zaručiť jej dlhodobú udržateľnosť a jej rozvoj ako projektu, ktorý je zameraný na kultúrne dedičstvo, ako aj uľahčiť jej prepojenie so vzdelávaním, kultúrnym cestovným ruchom a inými sektormi; podporiť, kde je to vhodné, opätovné využitie obsahu s digitálnym kultúrnym dedičstvom s cieľom posilniť kultúrnu rozmanitosť a stimulovať využitie odovzdaných znalostí v súčasnom umeleckom prejave a v rámci kultúrneho a kreatívneho sektora;

24.

podporovali občiansku účasť v rámci modelu inteligentného rozvoja pre európske mestá, ktorý aktívne zahŕňa kultúrne dedičstvo s cieľom prispieť k inovácii a revitalizácii európskych miest, pričom ich spája s príslušnými pamätihodnosťami a územiami, propaguje ich príťažlivosť a láka investície, nové hospodárske činnosti a podniky;

25.

nadviazali na oznámenie „Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy“ s cieľom spolupracovať na vytvorení komplexnej európskej stratégie pre kultúrne dedičstvo;

26.

posilnili spoluprácu s medzinárodnými organizáciami, ako sú Rada Európy a Unesco, s cieľom podporiť participatívny prístup k správe kultúrneho dedičstva;

VYZÝVA KOMISIU, ABY:

27.

podporovala na dôkazoch založený výskum o vplyve participatívnych prístupov v rámci politík a správy kultúrneho dedičstva s cieľom prispieť k vypracovaniu strategických prístupov ku kultúrnemu dedičstvu;

28.

pokračovala v dialógu s organizáciami a platformami občianskej spoločnosti v oblastiach politík súvisiacich s kultúrnym dedičstvom, a zvážila predloženie návrhu o „Európskom roku kultúrneho dedičstva“;


(1)  Ú. v. EÚ C 393, 19.12.2012, s. 8.

(2)  Ú. v. EÚ C 183, 14.6.2014, s. 36.

(3)  12150/14.

(4)  konferenciu OSN „Budúcnosť, akú chceme“ (Rio de Janeiro, jún 2012); kongres Unesco „Umiestnenie kultúry do centra politík v oblasti trvalo udržateľného rozvoja“ (Kuang-čou, máj 2013); fórum Unesco „Kultúra, kreativita a trvalo udržateľný rozvoj. Výskum, inovácia, príležitosti“ (Florencia, október 2014).

(5)  Rámcový dohovor Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť (Dohovor z Faro, 2005).

(6)  Ú. v. EÚ L 132, 3.5.2014, s. 1 a Ú. v. EÚ L 303, 22.11.2011, s. 1.

(7)  Kultúrne dedičstvo môže byť hmotné, nehmotné a digitálne, ako sa uvádza v záveroch Rady z 21. mája 2014.

(8)  Ú. v. EÚ C 463, 23.12.2014, s. 4.

(9)  Ako sa uvádza v záveroch Rady z 10. mája 2012 o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho sprístupňovaní online a o digitálnom uchovávaní (Ú. v. EÚ C 169, 15.6.2012, s. 5).


23.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 463/4


Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o pracovnom pláne pre kultúru (2015 – 2018)

(2014/C 463/02)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE A ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV ZASADAJÚCI V RADE,

I.   ÚVOD

PRIPOMÍNAJÚC ciele v oblasti kultúry, ktoré sa Európskej únii stanovujú v článku 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

PRIPOMÍNAJÚC uznesenie Rady zo 16. novembra 2007 o európskom programe pre kultúru (1) a jeho strategické ciele, konkrétne podporu kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu, podporu kultúry ako katalyzátora tvorivosti a podporu kultúry ako dôležitej súčasti medzinárodných vzťahov Únie,

PRIPOMÍNAJÚC nariadenie (EÚ) č. 1295/2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) (2), a najmä jej všeobecné ciele, ktoré sú zamerané na posilnenie európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, propagáciu kultúrneho dedičstva Európy a posilnenie konkurencieschopnosti európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov s cieľom podporiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast,

PRIPOMÍNAJÚC významný príspevok kultúrnych a kreatívnych sektorov k hospodárskemu, sociálnemu a regionálnemu rozvoju, význam týchto sektorov pre stratégiu Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, ako aj skutočnosť, že rokovanie ministrov kultúry na zasadnutí Rady 25. novembra 2014 prispeje k reakcii Rady v rámci preskúmania stratégie v polovici trvania, ktoré je naplánované na rok 2015,

BERÚC DO ÚVAHY výsledky práce vykonanej v rámci pracovného plánu Rady pre kultúru na roky 2011 – 2014 (3), ako aj výsledky záverečného hodnotenia vykonaného členskými štátmi v rámci Rady (4), ktoré predstavuje základ pre záverečnú správu Komisie o vykonávaní a relevantnosti pracovného plánu pre kultúru na roky 2011 – 2014 (5),

SO ZRETEĽOM na závery Rady z 26. novembra 2012 o správe kultúry (6), a najmä na ich ustanovenie o pravidelnom a včasnom vymieňaní si informácií o politikách a opatreniach EÚ v iných oblastiach politík, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na otázky kultúry a politiky v oblasti kultúry,

SÚHLASIA S TÝM, ŽE:

zriadia s náležitým zreteľom na zásadu subsidiarity štvorročný pracovný plán pre kultúru na roky 2015 – 2018, pričom sa ustanoví preskúmanie v polovici trvania,

sa zamerajú na činnosti v oblasti kultúry týkajúce sa prioritných a kľúčových tém, výsledkov a pracovných metód, ako sa uvádzajú v tomto pracovnom pláne,

prijmú priority pre pracovný plán uvedené v prílohe I,

zriadia pracovné skupiny zložené z odborníkov vymenovaných členskými štátmi na základe priorít, zásad a mandátov vymedzených v prílohách I a II a budú sledovať ich činnosť.

DOMNIEVAJÚ SA, že štvorročný pracovný plán by sa mal riadiť týmito hlavnými zásadami:

a)

mal by nadviazať na výsledky predchádzajúceho pracovného plánu pre kultúru (2011 – 2014) a súčasne by k nemu mal pridať strategickejší rozmer, aby sa posilnilo prepojenie medzi pracovným plánom a prácou Rady a jej rotujúcich predsedníctiev;

b)

mal by sa zamerať na témy s jasnou pridanou hodnotou na úrovni EÚ;

c)

mal by zohľadniť skutočnú hodnotu kultúry a umenia s cieľom posilniť kultúrnu rozmanitosť;

d)

mal by zabezpečiť excelentnosť, inováciu a konkurencieschopnosť kultúrnych a kreatívnych sektorov, a to tak, že podporí prácu umelcov, tvorcov, odborníkov z oblasti kultúry a uzná príspevok tohto sektora k cieľom stratégie Európa 2020 pre rast a zamestnanosť, pričom bude venovať osobitnú pozornosť výzvam vyplývajúcim z prechodu na digitálne technológie;

e)

v súlade s článkom 167 ods. 4 ZFEÚ by mal vždy, keď to je relevantné, zohľadňovať kultúru v iných oblastiach politík;

f)

mal by nabádať na spoluprácu medzi sektormi;

g)

mal by zabezpečovať synergie s programom Kreatívna Európa;

h)

mal by sa usilovať o fakticky podloženú politiku.

II.   PRIORITY A PRACOVNÉ METÓDY

SÚHLASIA s tým, že budú napĺňať priority uvedené v prílohe I:

A.

prístupná a inkluzívna kultúra;

B.

kultúrne dedičstvo;

C.

kultúrne a kreatívne sektory: kreatívna ekonomika a inovácia;

D.

podpora kultúrnej rozmanitosti, kultúry vo vonkajších vzťahoch EÚ a mobility.

SÚHLASIA s tým, že spoľahlivá, porovnateľná a aktuálna štatistika v oblasti kultúry je základom riadnej tvorby politiky v oblasti kultúry, a preto je štatistika v tomto pracovnom pláne medziodvetvovou prioritou; preto SO ZÁUJMOM OČAKÁVAJÚ výsledky práce, ktorá sa má vykonať pod záštitou Eurostatu, aby sa zabezpečilo pravidelné vypracovanie a šírenie štatistických údajov o kultúre, pričom sa zohľadnia odporúčania uvedené v správe ESS-net kultúra.

SÚHLASIA s tým, že sa zohľadní práca vykonaná v oblasti kultúry vo vonkajších vzťahoch EÚ, ako aj s tým, že v spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a Komisiou je potrebné pokračovať v práci v tejto oblasti.

SÚHLASIA s tým, že v závislosti od účelu a témy sa použijú rôzne pracovné metódy:

i)

otvorená metóda koordinácie (OMK), ktorá by mala zostať hlavnou pracovnou metódou spolupráce medzi členskými štátmi;

ii)

neformálne zasadnutia úradníkov z ministerstiev kultúry, a to aj s úradníkmi z iných ministerstiev;

iii)

ad hoc expertné skupiny alebo tematické semináre zvolávané Komisiou s cieľom ďalej preskúmať otázky týkajúce sa tém pracovného plánu a zabezpečiť interakciu s ostatnými nástrojmi pracovného plánu;

iv)

zasadnutia, na ktorých sa zhodnotia dosiahnuté výsledky, organizované Komisiou v oblastiach politík, ktorým sa v minulých pracovných plánoch pre kultúru venovala rozsiahla pozornosť;

v)

konferencie, štúdie a iniciatívy partnerského vzdelávania.

III.   OPATRENIA

VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY:

pri tvorbe politiky na vnútroštátnej úrovni zohľadňovali výsledky dosiahnuté touto pracovnou skupinou, pričom budú rešpektovať zásadu subsidiarity,

rozširovali informácie o výsledkoch pracovného plánu zainteresovaným stranám na všetkých úrovniach.

VYZÝVAJÚ PREDSEDNÍCTVA RADY, ABY:

v kontexte trojice predsedníctiev pri tvorbe svojho 18-mesačného programu zohľadňovali priority pracovného plánu,

informovali prípravný orgán Rady v oblasti kultúry o práci, ktorú vykonávajú iné prípravné orgány Rady, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na otázky kultúry a politiky v oblasti kultúry (7),

v prípade potreby zvolali neformálne zasadnutia (a to aj zasadnutia spoločnej alebo nadsektorovej povahy) s cieľom rokovať o výsledkoch získaných prostredníctvom pracovného plánu a o ich uplatnení a vo veľkej miere ich rozšíriť,

na základe záverečnej správy vypracovanej Komisiou, ktorá sa spoliehala na dobrovoľné príspevky členských štátov, zvážili, či je potrebné navrhnúť nový pracovný plán.

VYZÝVAJÚ KOMISIU, ABY:

podporovala členské štáty a ďalšie relevantné zainteresované strany pri spolupráci v rámci systému, ktorý sa ustanovuje v týchto záveroch, predovšetkým:

a)

podporou čo najširšej účasti členských štátov, ako aj odborníkov a ostatných zainteresovaných strán v pracovných postupoch uvedených v prílohe I;

b)

doplnením práce skupín OMK štúdiami, ako aj partnerským vzdelávaním,

rozširovala informácie o výsledkoch pracovného plánu v čo najväčšom počte jazykov, ktorý sa považuje za primeraný, a to napr. aj prostredníctvom jeho webovej stránky,

v čo najskoršej etape nahlasovala príslušnému prípravnému orgánu Rady v oblasti kultúry svoje príslušné iniciatívy s osobitným dôrazom na návrhy, v prípade ktorých sa pri posúdení vplyvu zdôraznil priamy alebo nepriamy vplyv na otázky v oblasti kultúry (8),

zabezpečila vzájomnú výmenu informácií medzi skupinami OMK v oblasti kultúry a medzi nimi a príslušnými skupinami OMK pracujúcimi v súvisiacich sektoroch,

pravidelne informovala prípravný orgán Rady v oblasti kultúry o pokroku v práci v oblasti štatistiky týkajúcej sa kultúry,

pravidelne konzultovala a informovala zainteresované strany na európskej úrovni vrátane občianskej spoločnosti v súvislosti s pokrokom pracovného plánu, aby sa zabezpečila relevantnosť a viditeľnosť aktivít, a to aj prostredníctvom Európskeho fóra pre kultúru,

do konca prvého polroka 2018 prijala záverečnú správu o vykonávaní a relevantnosti pracovného plánu, pričom bude vychádzať z dobrovoľných príspevkov členských štátov.

VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ A S NÁLEŽITÝM ZRETEĽOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY:

spolupracovali kooperatívnym a koordinovaným spôsobom s použitím pracovných štruktúr a metód uvedených v týchto záveroch, aby sa poskytla pridaná hodnota v oblasti kultúry na úrovni EÚ,

zohľadnili otázky kultúry pri formulovaní, vykonávaní a hodnotení politík a opatrení v iných oblastiach politík a mimoriadnu pozornosť venovali včasnému a účinnému začleneniu do procesu tvorby politík,

podporovali lepší príspevok kultúry k celkovým cieľom stratégie Európa 2020 vzhľadom na úlohu tohto sektora pri dosahovaní inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a so zreteľom na jeho pozitívny vplyv na oblasti, ako je zamestnanosť, sociálna inklúzia, vzdelávanie a odborná príprava, cestovný ruch, výskum a inovácia a regionálny rozvoj,

podporovali čítanie ako nástroj na šírenie znalostí, posilnenie tvorivosti, podporu prístupu ku kultúre a ku kultúrnej rozmanitosti a na rozvoj povedomia o európskej identite a prihliadali pritom na rôzne podmienky, ktoré sa uplatňujú na elektronické knihy a na tlačené knihy,

si pravidelne a včas vymieňali informácie o politikách a opatreniach EÚ, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na otázky kultúry a politiky v oblasti kultúry, a v tejto súvislosti ich nabádajú na výmenu informácií prostredníctvom digitálnych prostriedkov vrátane virtuálnych platforiem,

posilňovali spoluprácu s tretími krajinami, najmä kandidátskymi krajinami, potenciálnymi kandidátskymi krajinami a krajinami európskej susedskej politiky a s príslušnými medzinárodnými organizáciami v oblasti kultúry vrátane Rady Európy, a to aj prostredníctvom pravidelných zasadnutí s dotknutými tretími krajinami,

preskúmali vykonávanie pracovného plánu v polovici jeho trvania s cieľom vykonať prípadné úpravy alebo prehodnotiť smerovanie vzhľadom na dosiahnuté výsledky a politický vývoj na úrovni EÚ.


(1)  Ú. v. EÚ C 287, 29.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 221.

(3)  Ú. v. EÚ C 325, 2.12.2010, s. 1.

(4)  9591/14.

(5)  12646/14.

(6)  Ú. v. EÚ C 393, 19.12.2012, s. 8.

(7)  V súlade so závermi Rady z roku 2012 o správe kultúry.

(8)  Pozri poznámku pod čiarou č. 7.


PRÍLOHA I

Priority pracovného plánu pre kultúru na roky 2015 – 2018

Priorita A: Prístupná a inkluzívna kultúra

Európsky program pre kultúru: Kultúrna rozmanitosť a medzikultúrny dialóg (3.1)

Stratégia Európa 2020: Inkluzívny rast (priorita 3)

Aktéri

Tematické oblasti

Nástroje a pracovné metódy (aj v prípade medziodvetvových)

Očakávané výsledky a orientačný kalendár

Členské štáty

A1. Rozvoj kľúčovej zručnosti: kultúrne povedomie a prejavy

OMK (1), medziodvetvový charakter

Experti určia osvedčené postupy na rozvoj tejto kľúčovej zručnosti a jej začlenenie do politík v oblasti vzdelávania, a to na základe znalostí a prístupov identifikovaných v odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (2).

koniec roka 2015

Príručka osvedčených postupov pre orgány v oblasti kultúry a vzdelávania na vnútroštátnej a európskej úrovni.

Členské štáty

A2. Podpora prístupu ku kultúre prostredníctvom digitálnych médií: politiky a stratégie na rozvoj publika

OMK

2015 – 2016

Digitálne technológie menia spôsob, akým ľudia získavajú, vyrábajú a využívajú kultúrny obsah. Aký je vplyv prechodu na digitálne technológie na politiky týkajúce sa rozvoja publika a prax kultúrnych inštitúcií?

Experti preskúmajú existujúce politiky a programy a identifikujú osvedčené postupy.

Príručka osvedčených postupov pre kultúrne inštitúcie a pracovníkov v oblasti kultúry.

Podpora čítania v digitálnom prostredí s cieľom podporiť prístup a rozvoja publika. Preskúmanie regulačného rámca s osobitným odkazom na postupy udeľovania licencií, cezhraničné služby a požičiavanie elektronických publikácií verejnými knižnicami.

podskupina OMK (3)

Experti preskúmajú najlepšie postupy.

2015

Správa obsahujúce prípadové štúdie

Členské štáty

A3. Podpora príspevku kultúry k sociálnej inklúzii

OMK

2017 – 2018

Ako možno verejnými politikmi podnecovať a podporovať kultúrne inštitúcie v práci formou partnerstiev s inými sektormi (zdravotná starostlivosť, sociálna starostlivosť, väzenská služba atď.)?

Experti preskúmajú existujúce verejné politiky zamerané na sociálnu inklúziu prostredníctvom kultúry a identifikujú osvedčené postupy.

Usmernenia pre politikov a kultúrne inštitúcie.


Priorita B: Kultúrne dedičstvo

Európsky program pre kultúru: Kultúrna rozmanitosť a medzikultúrny dialóg (3.1)

Stratégia Európa 2020: Inteligentný a udržateľný rast (priority 1 a 2)

Aktéri

Tematické oblasti

Nástroje a pracovné metódy (aj v prípade medziodvetvových)

Očakávané výsledky a orientačný kalendár

Členské štáty

B1. Participatívne riadenie kultúrneho dedičstva

OMK

2015 – 2016

Identifikácia inovačných prístupov k viacúrovňovému riadeniu hmotného, nehmotného a digitálneho dedičstva, do ktorého sa zapája verejný sektor, súkromné zainteresované strany a občianska spoločnosť.

Bude sa riešiť spolupráca medzi rôznymi úrovňami riadenia a oblasťami politiky.

Experti preskúmajú a porovnajú verejné politiky na vnútroštátnej a regionálnej úrovni s cieľom identifikovať osvedčené postupy, a to aj v spolupráci s existujúcimi sieťami kultúrnych dedičstiev.

Príručka osvedčených postupov pre politikov a inštitúcie zaoberajúce sa kultúrnym dedičstvom.

Členské štáty

B2. Prenos zručností, odbornej prípravy a vedomostí: tradičné a novovznikajúce povolania súvisiace s kultúrnym dedičstvom

OMK, medziodvetvový charakter

2017 – 2018

Budovanie kapacít pre pracovníkov v oblasti kultúrneho dedičstva Dôraz na prenos tradičných zručností a know-how a na novovznikajúce profesie, a to aj v kontexte prechodu na digitálne technológie.

Bude sa podnecovať zapojenie expertov z oblasti vzdelávania.

Experti preskúmajú existujúce systémy odbornej prípravy a identifikujú nové zručnosti a potreby v oblasti odbornej prípravy v oblasti hmotného, nehmotného a digitálneho dedičstva.

Príručka osvedčených postupov pre kultúrne a vzdelávacie inštitúcie.

Komisia

B3. Posúdenie rizika a predchádzanie vplyvom prírodných katastrof a hrozieb spôsobených ľudskou činnosťou v záujme ochrany kultúrneho dedičstva

Preskúmanie existujúcich stratégií a postupov na vnútroštátnej úrovni. K faktorom, ktoré je potrebné zvážiť, patrí nadmerné využívanie, znečistenie, neudržateľný rozvoj, oblasti postihnuté konfliktom a prírodné katastrofy (požiar, povodeň, zemetrasenie).

Štúdia

2016


Priorita C: Kultúrne a kreatívne sektory: Kreatívna ekonomika a inovácia

Európsky program pre kultúru: Kultúra ako katalyzátor tvorivosti (3.2)

Stratégia Európa 2020: Inteligentný a udržateľný rast (priority 1 a 2)

Aktéri

Tematické oblasti

Nástroje a pracovné metódy (aj v prípade medziodvetvových)

Očakávané výsledky a orientačný kalendár

Členské štáty

C1. Dostupnosť financovania

OMK (4), medziodvetvový charakter

2015

Dôraz na finančné prostredie kultúrnych a kreatívnych sektorov Zhodnotenie finančných nástrojov, ako sú napríklad pôžičky a cenné papiere. Prehľad a analýza alternatívneho financovania, napríklad verejno-súkromné fondy, podnikateľskí anjeli, rizikový kapitál, kolektívne financovanie, sponzorstvo, darcovstvo a filantropia.

Bude sa podnecovať zapojenie expertov z oblasti financií a hospodárstva.

Experti identifikujú inovačné systémy financovania a investičné postupy v kultúrnych a kreatívnych sektoroch.

Odporúčania pre verejné orgány

 

C2. Úloha verejných politík v rozvoji podnikateľského a inovačného potenciálu kultúrnych a kreatívnych sektorov

 

 

Členské štáty

a)

Vzájomné presahovanie oblasti kultúry a kreatívnej oblasti s cieľom podnecovať inováciu, hospodársku udržateľnosť a sociálnu inklúziu.

Preskúmať a podporovať synergie medzi kultúrnymi a kreatívnymi sektormi na jednej strane a ostatnými odvetviami na strane druhej.

možné závery Rady

2015

Členské štáty

b)

Identifikovať inovačné opatrenia na podporu podnikania a nových modelov podnikania v kultúrnych a kreatívnych sektoroch.

OMK, medziodvetvový charakter

2016 – 2017

 

Bude sa podnecovať zapojenie expertov z oblasti hospodárstva a podnikania.

Experti identifikujú osvedčené postupy, pokiaľ ide o opatrenia na podporu podnikateľov pôsobiacich v kultúrnych a kreatívnych sektoroch.

Príručka osvedčených postupov a odporúčania pre verejné orgány

Členské štáty

C3. Udržateľný kultúrny cestovný ruch

OMK, medziodvetvový charakter

2017 – 2018

Identifikovať možnosti vytvorenia ponuky európskeho cestovného ruchu, ktorý by vychádzal z hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva ako faktora konkurencieschopnosti, so zámerom prilákať nové formy udržateľného cestovného ruchu. Preskúmať, ako môže digitalizácia kultúrneho obsahu a digitálne služby pomôcť pri rozširovaní transeurópskych turistických sietí a neskôr pri rozvoji cestovných itinerárov, ktoré by zahŕňali aj nové malé destinácie, zohľadňujúc takisto aktivity súčasného umenia, festivaly a kultúrne podujatia.

Bude sa podnecovať zapojenie expertov z oblasti cestovného ruchu.

Experti preskúmajú metódy a nástroje s cieľom zabezpečiť prístupnosť a interoperabilitu európskeho kultúrneho dedičstva vo vzťahu k systému propagácie a marketingu cestovného ruchu.

Usmernenia pre tvorcov politík


Priorita D: Podpora kultúrnej rôznorodosti, kultúry vo vonkajších vzťahoch EÚ a mobility

Európsky program pre kultúru: Kultúrna rozmanitosť a medzikultúrny dialóg (3.1), Kultúra ako dôležitý prvok v medzinárodných vzťahoch (3.3)

Stratégia Európa 2020: Udržateľný a inkluzívny rast (priority 2 a 3), Použitie nástrojov vonkajšej politiky EÚ

Aktéri

Tematické oblasti

Nástroje a pracovné metódy (aj v prípade medziodvetvových)

Očakávané výsledky a orientačný kalendár

Členské štáty/Komisia

D1. Dohovor Unesco o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov

Zhodnotenie vykonávania Dohovoru Unesco z roku 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov na základe správy vypracovanej v mene EÚ v roku 2012 (5). Zvážiť jeho vplyv na dohody a protokoly o kultúrnej spolupráci v rámci dohôd o voľnom obchode. Preskúmať jeho uplatňovanie najmä v digitálnom kontexte.

hodnotiace činnosti

2015

 

D2. Kultúra v oblasti vonkajších vzťahov EÚ

a)

Kultúra v politikách rozvojovej spolupráce EÚ

 

 

Členské štáty

Podporovať začlenenie kultúry do plánu, nástrojov a programov rozvojovej spolupráce EÚ s tretími krajinami a posúdiť úlohu kultúry v dosahovaní udržateľného rozvoja.

možné závery Rady

2015

Komisia/členské štáty

Existujúce programy zamerané na kultúru v krajinách, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika.

štúdia

Diskusia a nadväzujúce opatrenia v prípravnom orgáne Rady v oblasti kultúry za účasti Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ)

2015

Členské štáty

b)

Posilňovať strategický prístup k téme kultúry vo vonkajších vzťahoch EÚ.

Spoločné neformálne zasadnutia vysokých úradníkov ministerstiev kultúry a vysokých úradníkov zodpovedných za oblasť kultúry na ministerstvách zahraničných vecí s možnou účasťou predstaviteľov ESVČ (6)

2015 – 2018

Komisia/členské štáty

c)

Prípravné činnosti týkajúce sa kultúry vo vonkajších vzťahoch EÚ (7): diskusia, analýza a nadväzujúce opatrenia, do ktorých je zapojený prípravný orgán Rady v oblasti kultúry a ESVČ

analýza a nadväzujúce opatrenia

2015 – 2018

Komisia

D3. Medzikultúrny dialóg a mobilita

 

2016, správy ku každému tematickému okruhu

a)

Medzikultúrny dialóg

hodnotiace zasadnutie

 

b)

Mobilita pracovníkov pôsobiacich v oblasti kultúry vrátane daňových prekážok pre mobilitu umelcov pri cezhraničnom kontexte. Bude sa podnecovať zapojenie expertov z oblasti daní.

hodnotiace zasadnutie

 

c)

Mobilita umeleckých zbierok

hodnotiace zasadnutie

 

d)

Nezákonné obchodovanie s predmetmi kultúrnej hodnoty vrátane dovozných pravidiel EÚ pre predmety kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezené z tretích krajín

štúdia

2016

Členské štáty

D4. Kinematografia: zlepšenie šírenia európskych filmov

OMK

2017 – 2018

 

Identifikovať vzájomné doplňujúce prvky politík v oblasti filmu a podporných nástrojov na regionálnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie s cieľom zlepšiť šírenie európskych filmov, a to predovšetkým v digitálnom prostredí.

Bude sa podnecovať zapojenie expertov z ministerstiev, ktoré sú zodpovedné za politiku v oblasti filmu, a expertov z národných filmových fondov a inštitúcií.

Experti identifikujú osvedčené postupy, pričom vezmú do úvahy výsledky Európskeho filmového fóra (8).

Príručka osvedčených postupov.


(1)  Pracovná skupina sa zriadila v roku 2014 v rámci pracovného plánu pre kultúru na roky 2011 – 2014, jej mandát sa predĺžil. Tvoria ju experti z ministerstiev kultúry a školstva.

(2)  Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.

(3)  Je to podskupina pracovnej skupiny OMK pre podporu prístupu ku kultúre prostredníctvom digitálnych médií.

(4)  Pracovná skupina vznikla v roku 2014 podľa pracovného plánu na roky 2011 – 2014.

(5)  Štvorročná pravidelná správa v mene Európskej únie o opatreniach na ochranu a propagáciu rozmanitosti kultúrnych prejavov v súlade s rámcom Dohovoru Unesco z roku 2008 – pracovný dokument útvarov Komisie [SWD(2012) 129 final].

(6)  Zasadnutia by mali organizovať rotujúce predsedníctva v Rade na dobrovoľnom základe.

(7)  http://cultureinexternalrelations.eu/wp-content/uploads/2013/05/Executive-Summary-ENG_13.06.2014.pdf

(8)  Európske filmové fórum je platforma štruktúrovaného dialógu, ktorú zriadila Komisia vo svojom oznámení o európskom filme v digitálnej ére (dokument 10024/14). Prvé výsledky tohto štruktúrovaného dialógu sa očakávajú v roku 2016.


PRÍLOHA II

Zásady vzťahujúce sa na členstvo v pracovných skupinách, ktoré členské štáty vytvoria v rámci pracovného plánu pre kultúru na roky 2015 – 2018, a na ich fungovanie

Členstvo

Zapojenie sa členských štátov do práce skupín je dobrovoľné a členské štáty sa môžu k týmto skupinám kedykoľvek pripojiť.

Každý členský štát, ktorý má záujem zapojiť sa do práce niektorej z pracovných skupín, vymenuje svojich expertov za členov takejto skupiny. Tento členský štát zabezpečí, aby vymenovaní experti disponovali praktickými skúsenosťami v danej oblasti na národnej úrovni a zaisťovali účinnú komunikáciu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Vymenúvanie expertov bude koordinovať Komisia. Aby profil experta čo najviac zodpovedal danému typu riešenej problematiky, členské štáty budú môcť v prípade potreby určiť iného experta pre každú tematickú oblasť.

Každá pracovná skupina sa môže rozhodnúť o pozvaní nezávislých expertov, ktorí by prispeli k práci skupiny, predstaviteľov občianskej spoločnosti, ako aj predstaviteľov tretích krajín z Európy.

Pracovné postupy

Skupiny sa venujú riešeniu tém vymedzených v pracovnom pláne, pričom dodržiavajú lehoty uvedené v prílohe I.

Stanovenie cieľov aj ich časový plán sa môžu prehodnotiť v rámci preskúmania v polovici trvania vzhľadom na dosiahnuté výsledky a aktuálny politický vývoj v Únii.

Pracovná skupina sa spravidla vytvára na 18 mesiacov, počas ktorých sa priemerne môže uskutočniť 6 zasadnutí.

Každá jednotlivá pracovná skupina vymenuje svojho predsedu alebo predsedov pre každú tematickú oblasť uvedenú v prioritách.

Podávanie správ a informácie

Predsedovia pracovných skupín budú podávať výboru pre kultúrne záležitosti správy o pokroku v práci ich príslušných pracovných skupín. Výbor pre kultúrne záležitosti bude mať príležitosť usmerňovať pracovné skupiny tak, aby zabezpečil želaný výsledok a koordináciu ich práce.

Ku každému cieľu uvedenému v prílohe I skupiny predložia výstup o vykonanej činnosti obsahujúci konkrétne a využiteľné výsledky.

Programy zasadnutia a zápisnice zo zasadnutí všetkých skupín budú k dispozícii všetkým členským štátom bez ohľadu na mieru ich zapojenia v danej oblasti. Výsledky činnosti skupín odborníkov sa budú uverejňovať.

Komisia týmto skupinám poskytne sekretársku a logistickú podporu. Okrem toho im podľa možnosti bude poskytovať aj akúkoľvek ďalšiu pomoc (vrátane štúdií týkajúcich sa konkrétnej oblasti, ktorou sa zaoberajú).

Uvedené správy budú východiskom pre konečnú správu Komisie o plnení pracovného plánu.


Európska komisia

23.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 463/15


Výmenný kurz eura (1)

22. decembra 2014

(2014/C 463/03)

1 euro =


 

Mena

Výmenný kurz

USD

Americký dolár

1,2259

JPY

Japonský jen

147,06

DKK

Dánska koruna

7,4401

GBP

Britská libra

0,78490

SEK

Švédska koruna

9,5536

CHF

Švajčiarsky frank

1,2035

ISK

Islandská koruna

 

NOK

Nórska koruna

9,0565

BGN

Bulharský lev

1,9558

CZK

Česká koruna

27,618

HUF

Maďarský forint

315,33

LTL

Litovský litas

3,45280

PLN

Poľský zlotý

4,2665

RON

Rumunský lei

4,4666

TRY

Turecká líra

2,8423

AUD

Austrálsky dolár

1,5057

CAD

Kanadský dolár

1,4257

HKD

Hongkongský dolár

9,5098

NZD

Novozélandský dolár

1,5803

SGD

Singapurský dolár

1,6171

KRW

Juhokórejský won

1 343,82

ZAR

Juhoafrický rand

14,2082

CNY

Čínsky juan

7,6271

HRK

Chorvátska kuna

7,6650

IDR

Indonézska rupia

15 255,54

MYR

Malajzijský ringgit

4,2839

PHP

Filipínske peso

54,723

RUB

Ruský rubeľ

67,1555

THB

Thajský baht

40,282

BRL

Brazílsky real

3,2455

MXN

Mexické peso

17,8608

INR

Indická rupia

77,4769


(1)  Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.


Európska služba pre vonkajšiu činnosť

23.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 463/16


Oznámenie o nadobudnutí účinnosti

(2014/C 463/04)

Rozhodnutie Spoločného výboru EÚ – Švajčiarsko č. 1/2014 zriadeného podľa článku 14 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb z 21. júna 1999, ktorým sa mení príloha II (koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia) k dohode, nadobúda účinnosť 1. januára 2015 po jeho prijatí spoločným výborom prostredníctvom písomného postupu 28. novembra 2014.


INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

23.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 463/17


Dni pracovného pokoja v roku 2015

(2014/C 463/05)

Belgique/België

1.1, 6.4, 1.5, 14.5, 25.5, 21.7, 15.8, 1.11, 2.11, 11.11, 15.11, 25.12

България

1.1, 3.3, 10.4, 11.4, 12.4, 13.4, 1.5, 6.5, 24.5, 6.9, 22.9, 1.11, 24.12, 25.12, 26.12

Česká republika

1.1, 6.4, 1.5, 8.5, 5.7, 6.7, 28.9, 28.10, 17.11, 24.12, 25.12, 26.12

Danmark

1.1, 2.4, 3.4, 5.4, 6.4, 1.5, 14.5, 24.5, 25.5, 5.6, 24.12, 25.12, 26.12, 31.12

Deutschland

1.1, 3.4, 6.4, 1.5, 14.5, 25.5, 21.7, 15.8, 3.10, 1.11, 24.12, 25.12, 26.12, 31.12

Eesti

1.1, 24.2, 3.4, 5.4, 1.5, 24.5, 23.6, 24.6, 20.8, 24.12, 25.12, 26.12

Éire/Ireland

1.1, 17.3, 3.4 6.4, 4.5, 1.6, 3.8, 26.10, 25.12, 28.12

Ελλάδα

1.1, 6.1, 23.2, 25.3, 10.4, 13.4, 1.5, 1.6, 28.10, 25.12

España

1.1, 6.1, 3.4, 1.5, 15.8, 12.10, 8.12, 25.12

France

1.1, 6.4, 1.5, 14.5, 25.5, 14.7, 21.7, 15.8, 1.11, 11.11, 25.12

Hrvatska

1.1, 6.1, 5.4, 6.4, 1.5, 4.6, 22.6, 25.6, 5.8, 15.8, 8.10, 1.11, 25.12, 26.12

Italia

1.1, 6.1, 6.4, 25.4, 1.5, 2.6, 15.8, 1.11, 8.12, 25.12, 26.12

Κύπρος/Kıbrıs

1.1, 6.1, 23.2, 25.3, 1.4, 10.4, 12.4, 13.4, 1.5, 31.5, 1.6, 15.8, 1.10, 28.10, 24.12, 25.12, 26.12

Latvija

1.1, 3.4, 5.4, 6.4, 1.5, 4.5, 10.5, 24.5, 23.6, 24.6, 18.11, 24.12, 25.12, 26.12, 31.12

Lietuva

1.1, 16.2, 11.3, 5.4, 1.5, 3.5, 7.6, 24.6, 6.7, 15.8, 1.11, 24.12, 25.12

Luxembourg

1.1, 6.4, 1.5, 14.5, 25.5, 23.6, 15.8, 1.11, 25.12, 26.12

Magyarország

1.1, 2.1, 15.3, 5.4, 6.4, 1.5, 24.5, 25.5, 20.8, 21.8, 23.10, 1.11, 24.12, 25.12, 26.12

Malta

1.1, 10.2, 19.3, 31.3, 3.4, 7.6, 29.6, 15.8, 8.9, 21.9, 8.12, 13.12, 25.12

Nederland

1.1, 5.4, 6.4, 27.4, 5.5, 14.5, 24.5, 25.5, 25.12, 26.12

Österreich

1.1, 6.1, 6.4, 1.5, 14.5, 25.5, 4.6, 15.8, 26.10, 1.11, 8.12, 25.12, 26.12

Polska

1.1, 6.1, 5.4, 6.4, 1.5, 3.5, 4.6, 15.8, 1.11, 11.11, 25.12, 26.12

Portugal

1.1, 3.4, 5.4, 25.4, 1.5, 10.6, 15.8, 8.12, 25.12

România

1.1, 2.1, 24.1, 12.4, 13.4, 1.5, 31.5, 1.6, 15.8, 30.11, 1.12, 25.12, 26.12

Slovenija

1.1, 6.4, 1.5, 14.5, 15.5, 25.6, 24.12, 25.12, 28.12, 29.12, 30.12, 31.12

Slovensko

1.1, 6.1, 3.4, 6.4, 1.5, 8.5, 5.7, 1.9, 15.9, 1.11, 17.11, 24.12, 25.12, 26.12

Suomi/Finland

1.1, 6.1, 25.3, 27.3, 28.3, 1.5, 5.5, 15.5, 25.6, 5.11, 6.12, 25.12, 26.12

Sverige

1.1, 6.1, 3.4, 5.4, 6.4, 1.5, 14.5, 24.5, 6.6, 20.6, 31.10, 25.12, 26.12

United Kingdom

Wales and England: 1.1, 3.4, 6.4, 4.5 25.5, 31.8, 25.12, 28.12

Northern Ireland: 1.1, 17.3, 3.4, 6.4, 4.5, 25.5, 13.7, 31.8, 25.12, 28.12

Scotland: 1.1, 2.1, 3.4, 4.5, 25.5, 3.8, 30.11, 25.12, 28.12


V Oznamy

ADMINISTRATÍVNE POSTUPY

Európska komisia

23.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 463/18


Výzva na predkladanie návrhov v rámci pracovného programu na udeľovanie grantov v oblasti transeurópskych telekomunikačných sietí v rámci Nástroja na prepájanie Európy na obdobie rokov 2014 – 2020

[Rozhodnutie Komisie C(2014) 2069 zmenené rozhodnutím C(2014) 9588]

(2014/C 463/06)

Európska Komisia, Generálne riaditeľstvo pre komunikačné siete, obsah a technológie týmto zverejňuje jednu výzvu na predkladanie návrhov s cieľom udeliť granty na projekty v súlade s prioritami a cieľmi vymedzenými v pracovnom programe na rok 2014 v oblasti transeurópskych telekomunikačných sietí v rámci Nástroja na prepájanie Európy na obdobie rokov 2014 – 2020.

Očakávajú sa návrhy týkajúce sa tejto výzvy:

CEF-TC-2014-3, „Elektronická identifikácia a overovanie – eIdentification a eSignature – všeobecné služby“.

Dokumentácia k výzve vrátane obsahu, uzávierky a finančných prostriedkov je uvedená v znení výzvy, ktoré je dostupné na stránke Nástroja na prepájanie Európy v časti venovanej telekomunikáciám:

http://inea.ec.europa.eu/en/cef/cef_telecom/apply_for_funding/cef_telecom_call_for_proposals_2014.htm


23.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 463/19


VÝZVA NA PREDLOŽENIE ŽIADOSTÍ O„EURÓPSKE HLAVNÉ MESTO KULTÚRY“ – EAC/A03/2014

(2014/C 463/07)

1.

V súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 445/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa ustanovuje akcia Únie s názvom Európske hlavné mestá kultúry na roky 2020 až 2033 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1622/2006/ES (1) zverejňuje Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre vzdelávanie a kultúru výzvu na predloženie žiadostí v rámci akcie Únie s názvom „Európske hlavné mesto kultúry“ na rok 2021 pre mestá z kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín na členstvo v EÚ, ktoré sú zapojené do programu Kreatívna Európa.

2.

Cieľom tejto výzvy je určiť jedno z týchto miest za Európske hlavné mesto kultúry v roku 2021.

3.

Cieľom akcie Európske hlavné mestá kultúry je chrániť a podporovať rozmanitosť kultúr v Európe, zdôrazňovať ich spoločné črty, ako aj zvyšovať medzi občanmi pocit príslušnosti k spoločnému kultúrnemu priestoru a posilňovať príspevok kultúry k dlhodobému rozvoju miest. Snahou činností navrhnutých mestom, ktoré bude vymenované za Európske hlavné mesto kultúry, bude rozšíriť rozsah, rozmanitosť a európsky rozmer kultúrnej ponuky v mestách; rozšíriť prístup ku kultúre a účasť na nej; posilniť kapacitu svojho kultúrneho sektora a jeho prepojenia s ostatnými sektormi a tiež zvýšiť svoje medzinárodné renomé prostredníctvom kultúry.

4.

Podrobné informácie, podmienky financovania a formuláre žiadostí možno nájsť v úplnom znení výzvy na: http://ec.europa.eu/programmes/creative-europe/calls/general/2014-eac-a03_en.htm

V úplnom znení je uvedený prehľad kritérií oprávnenosti, vylúčenia, ako aj kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré budú použité na posúdenie žiadostí, spolu s informáciami o samotnom výberovom konaní. Žiadosti musia spĺňať všetky podmienky stanovené v úplnom znení výzvy.

5.

Žiadosti sa musia zaslať na adresu uvedenú v úplnom znení výzvy najneskôr do 23. októbra 2015.


(1)  Ú. v. EÚ L 132, 3.5.2014, s. 1.


INÉ AKTY

Európska komisia

23.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 463/20


Uverejnenie žiadosti o zmenu podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2014/C 463/08)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

ŽIADOSŤ O ZMENU

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín  (2)

ŽIADOSŤ O ZMENU V SÚLADE S ČLÁNKOM 9

„PONT-L’EVEQUE“

ES č.: FR-PDO-0117-01044 – 12.10.2012

CHZO ( ) CHOP ( X )

1.   Položka v špecifikácii výrobku, ktorej sa zmena týka

    Názov výrobku

    Opis výrobku

    Zemepisná oblasť

    Dôkaz o pôvode

    Spôsob výroby

    Súvislosť

    Označovanie

    Vnútroštátne požiadavky

    Iné: kontroly

2.   Druh zmeny (zmien)

    Zmena jednotného dokumentu alebo zhrnutia

    Zmena špecifikácie zapísaného CHOP alebo CHZO, ku ktorému nebol uverejnený jednotný dokument ani zhrnutie

    Zmena špecifikácie, ktorá nevyžaduje zmenu uverejneného jednotného dokumentu [článok 9 ods. 3 nariadenia (ES) č. 510/2006]

    Dočasná zmena špecifikácie vyplývajúca z uloženia povinných sanitárnych alebo rastlinolekárskych opatrení orgánmi verejnej moci [článok 9 ods. 4 nariadenia (ES) č. 510/2006]

3.   Zmena (zmeny)

3.1.   Opis výrobku

Do opisu výrobku sa zavádzajú niektoré technické a organoleptické údaje na opis „Pont-l’Evêque“.

S cieľom opísať každú veľkosť sa hmotnosť sušiny, predtým uvedená len pre „Pont-l’Evêque“ a malý „Pont-l’Evêque“, spresnila pre veľkosti veľký „Pont-l’Evêque“ a polovičný „Pont-l’Evêque“. Čistá hmotnosť uvedená na obale sa tiež spresnila pre každú veľkosť na základe súčasných postupov, aby sa lepšie opísal výrobok:

veľký „Pont-l’Evêque“ má čistú hmotnosť uvedenú na obale 1 200 – 1 600 g a hmotnosť sušiny 650 – 850 g,

„Pont-l’Evêque“ má čistú hmotnosť uvedenú na obale 300 – 400 g,

polovičný „Pont-l’Evêque“ má čistú hmotnosť uvedenú na obale 150 – 200 g,

malý „Pont-l’Evêque“ má čistú hmotnosť uvedenú na obale 180 – 250 g.

Odstránenie oranžovej farby kôry a nahradenie odtieňov zlatožltej až oranžovej farby belavou až červenkastou farbou zodpovedá rozhodnutiu skupiny zakázať používanie orelánika farbiarskeho ako farbiva na kôru.

Pokiaľ ide o kôru, odstránil sa údaj o jej hladkosti, keďže ide o zjavnú chybu uvedenú v špecifikácii zapísanej v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1107/96 z 12. júna 1996 o zápise zemepisných označení a označení pôvodu podľa postupu stanoveného v článku 17 nariadenia Rady (EHS) č. 2081/92 (3), lebo kôra syra „Pont-l’Evêque“ nikdy nebola hladká.

Doplnilo sa tiež spresnenie na lepšie opísanie zvyčajných postupov. Kôra totiž môže byť upravená kefou (fyzické pôsobenie suchou alebo navlhčenou kefou na kôru) alebo umytá (striekanie vodného roztoku pod tlakom). Kefovanie sa vždy používalo a prispôsobovalo umývaniu, aj keď ako také nebolo uvedené v špecifikácii zapísanej v súlade s nariadením (ES) č. 1107/96. Spresňuje sa teda, že kefovanie sa môže považovať za spôsob umývania, pričom nepovinná povaha jedného či druhého postupu je spresnená výrazom „môže byť“.

Napokon prvky týkajúce sa opisu spôsobu výroby (odkvapkávanie a solenie) sa premiestnili do príslušnej kapitoly.

3.2.   Zemepisná oblasť

Do upravenej zemepisnej oblasti „Pont-l’Evêque“ teraz patrí 1 365 obcí, čo je 38 % rozlohy oblasti uvedenej v špecifikácii zapísanej v súlade s nariadením (ES) č. 1107/96 (2 129 obcí bolo vylúčených). Zúženie zemepisnej oblasti je výsledkom práce zameranej na zdôraznenie spojenia medzi označením „Pont-l’Evêque“ a normandskými systémami chovu dobytka na mlieko, na vymedzenie podstaty označenia a jeho charakteristík (prírodné prostredie/zvyklosti). Každá obec revidovanej zemepisnej oblasti tak patrí do oblasti priaznivej na rast trávy vymedzenej chladným a vlhkým podnebím a/alebo prítomnosťou mokradí a údolí a vyznačuje sa prostredím lesíkov, ktoré svedčí o zachovávaní tradície chovu dobytka na mlieko, a prítomnosťou chovov dobytka na mlieko, pri ktorých sa stále vo významnej miere používa tráva.

Takéto zúženie oblasti je okrem toho spojené s úpravou špecifikácie, ktorou sa zdôrazňuje spojenie s územím prostredníctvom povinnosti čiastočne používať na výrobu mlieka plemeno Normande a krmivo s prevahou pastvy.

3.3.   Dôkaz o pôvode

Zmeny bodu 4.1 sú spojené s vývojom vnútroštátnej právnej úpravy. Ustanovuje sa najmä oprávnenie hospodárskych subjektov, a to uznaním ich schopnosti splniť požiadavky špecifikácie označenia, ktorého výhody žiadajú.

V bode 4.2 je stanovené osobitné vyhlásenie na potvrdenie zapojenia hospodárskych subjektov do procesu rozvoja stád smerom k plemenu Normande.

Ustanovenie týkajúce sa vyhlásení potrebných na získanie prehľadu o objemoch a na monitorovanie objemov umožňuje skupine výrobcov zbierať údaje potrebné na získanie náležitého prehľadu o označení pôvodu „Pont-l’Evêque“ a na jeho monitorovanie.

Doplnili sa body týkajúce sa vedenia registrov a kontroly výrobku.

3.4.   Spôsob výroby

V špecifikácii sa spresňujú mnohé údaje o spôsobe výroby s cieľom poskytnúť lepší opis tradičných podmienok výroby mlieka a spracovania syra, ktoré prispievajú k dobrej povesti syra „Pont-l’Evêque“.

—   Podmienky výroby mlieka:

„Pont-l’Evêque“ sa sčasti vyrába z mlieka dojníc plemena Normande, ktoré tvoria najmenej 50 % z celkového počtu dojníc v každom poľnohospodárskom podniku. S cieľom umožniť zapojenie a prispôsobenie sa všetkých chovateľov a výrobcov „Pont-l’Evêque“ tejto novej podmienke výroby je v špecifikácii stanovené prechodné obdobie do konca apríla 2017. Táto úprava umožňuje posilnenie spojenia s územím prostredníctvom povinného využívania kráv plemena Normande v stádach dojníc.

S cieľom uľahčiť vykonávanie špecifikácie sa zaviedlo vymedzenie stáda: ide o celé stádo hovädzieho dobytka na mlieko poľnohospodárskeho podniku zložené z laktujúcich dojníc, kráv v období bez mlieka a jalovíc určených na obnovu stáda.

Dojnice sa pasú najmenej šesť mesiacov v roku. Každý poľnohospodársky podnik má k dispozícii najmenej 0,33 ha trávnatej plochy na jednu dojnicu, pričom z miestností na dojenie je umožnený prístup na najmenej 0,25 ha trávnatej plochy vhodnej na pasenie, ako aj 2 ha pastviska na jeden hektár silážnej kukurice používanej na kŕmenie dobytka v stáde. To umožňuje zaručiť kŕmenie s prevahou spásania trávy (pasenie, seno…), v spojení s tradíciou chovu dobytka v zemepisnej oblasti.

Na zabezpečenie spojenia so zemepisnou oblasťou minimálne 80 % sušiny základnej kŕmnej dávky stáda (krmivo) pochádza z pozemkov poľnohospodárskeho podniku nachádzajúcich sa v zemepisnej oblasti.

Mimo období pasenia sa dojniciam dáva každý deň seno. Podiel doplnkových krmív je obmedzený na 1 800 kg na jednu kravu v stáde za kalendárny rok. Povolené krmivá a doplnkové krmivá sú vymenované v špecifikácii. Spojenie s územím je tak potvrdené prostredníctvom samostatnosti poľnohospodárskych podnikov z hľadiska krmovín a obmedzenia podávania doplnkových krmív.

—   Používané mlieko:

S cieľom čo najviac sa vyhnúť problémom s narušením suroviny sa stanovili lehoty skladovania mlieka používaného na výrobu „Pont-l’Evêque“. Mlieko sa nemôže skladovať dlhšie než 48 hodín na farme a 96 hodín od času najskoršieho dojenia do začiatku zrenia, pričom táto lehota je skrátená na 72 hodín pre výrobu zo surového mlieka.

Okrem toho sa s cieľom predísť každému postupu, ktorý nie je v súlade s tradičnými znalosťami, dopĺňa, že zhusťovanie mlieka čiastočným odstránením vodnatej časti pred koaguláciou je zakázané a že okrem mliečnych surovín sú jedinými prísadami alebo prídavnými výrobnými látkami, alebo povolenými doplnkovými látkami v mlieku a počas výroby syridlo, neškodné kultúry baktérií, kvasiniek, plesní, soľ a chlorid vápenatý.

Toto posledné ustanovenie zahŕňa zákaz používania orelánika farbiarskeho: orelánik farbiarsky, farbivo na kôru, sa používal na opravu nedostatkov povlaku kôry spôsobených zdravotným stavom mlieka. V dôsledku zlepšenia hygienickej kvality mlieka už pred viacerými rokmi je použitie orelánika farbiarskeho zbytočné. Výrobcovia „Pont-l’Evêque“ ho nepoužívajú už viac než 15 rokov.

—   Podmienky výroby syra:

Oproti špecifikácii zapísanej podľa nariadenia (ES) č. 1107/96 sa spresňujú podmienky výroby „Pont-l’Evêque“ od syrenia mlieka po zrenie. Ide o opis, najmä prostredníctvom cieľových hodnôt, jednotlivých krokov výrobného procesu „Pont-l’Evêque“, ktoré zodpovedajú miestnym, poctivým a ustáleným zvyklostiam.

Spresnili sa tieto podmienky:

nádoba na mlieko, kaďa s maximálnym objemom 600 litrov, čo zabezpečuje jednorazové množstvo na tvarovanie a umožňuje zaručiť, aby mali všetky tvarované syry rovnakú dĺžku zrážania mlieka,

podmienky zrenia: menej ako 26 hodín pri teplote do 40 °C, aby sa vymedzili parametre súvisiace s týmto krokom,

podmienky syrenia: v súlade s tradíciou, výhradne s pomocou syridla živočíšneho pôvodu a pri teplote syrenia 32 – 40 °C,

spôsob výroby syreniny: rezanie v podobe zŕn s priemernou veľkosťou menej ako 25 mm a premiešavanie s cieľom zabezpečiť celkom výrazné odkvapkanie v kadiach,

čiastočné odstránenie srvátky pred vložením do foriem, dôsledok miešaného cesta a núteného odkvapkania,

interval syrenia/tvarovania: tvarovanie sa uskutočňuje do dvoch hodín po syrení, aby sa obmedzilo kvasenie syreniny,

podmienky odkvapkania vo forme: minimálne desať hodín pri teplote 17 – 31 °C, presnejšie teplotné podmienky ako údaje o teplote vzduchu a teplote vykúrenej miestnosti uvedené v špecifikácii zapísanej podľa nariadenia (ES) č. 1107/96, s viacerými obráteniami,

nasolenie: uskutočňuje sa jeden až štyri dni po syrení, čo je minimálny čas potrebný na rozvoj povlaku na povrchu,

fáza a podmienky precedenia: precedenie zodpovedá fáze nachádzajúcej sa medzi nasolením a začiatkom zrenia, ktorého teplotné podmienky (10 – 22 °C) sa spresnili s cieľom vymedziť tento parameter,

zákaz konzervovania udržiavaním pri mínusovej teplote, mliečnych surovín, výrobkov v priebehu výroby, syreniny alebo čerstvého syra, aby sa zabránilo každému postupu, ktorý sa odchyľuje od tradičných znalostí.

—   Zrenie syra:

S cieľom optimalizovať organoleptické vlastnosti syrov sa upravili podmienky zrenia. Minimálny čas zrenia, predtým 14 dní pre všetky veľkosti, sa predĺžil na 18 dní od syrenia s výnimkou veľkého „Pont-l’Evêque“, pri ktorom bol stanovený na 21 dní. Zrenie sa uskutočňuje počas minimálneho obdobia osem až deväť dní podľa veľkosti pri teplote 11 °C – 19 °C. S cieľom pomaly znižovať teplotu syrov na konci precedenia po nasolení (pri ktorom sa udržiava teplota 10 – 22 °C) sa maximálna teplota zrenia zvýšila zo 14 °C na 19 °C. „Pont-l’Evêque“ sa môže nechať ďalej zrieť pri teplote 4 °C – 15 °C po prípadnom zabalení. Odkaz na fermenty Brevibacterium linens sa odstránil zo špecifikácie, lebo ich rozvoj nie je systematický ani nevyhnutne vyhľadávaný. V súvislosti s ochladením potrebným na prepravu, pri ktorom sa prerušuje zrenie, sa takisto spresňuje, že minimálna dĺžka zrenia nezahŕňa čas prepravy medzi výrobnými zariadeniami a zariadeniami na zrenie, pričom sa stanovuje, že táto preprava nemôže trvať dlhšie ako 72 hodín.

3.5.   Súvislosť

Táto časť špecifikácie bola prepísaná v súlade s ustanoveniami osnovy špecifikácií CHOP. Sú v nej opísané špecifickosť zemepisnej oblasti, výrobku a príčinná súvislosť medzi fyzickými a ľudskými faktormi zemepisnej oblasti a vlastnosťami výrobku. Bližšie sa tak objasnili spresnenia týkajúce sa znalostí vzťahujúcich sa na výrobu mlieka, spôsob výroby a spracovania syra, ktoré prispievajú k vlastnostiam a špecifickosti „Pont-l’Evêque“. Okrem toho sa potvrdilo zastúpenie plemena Normande, ktorému v súčasnosti konkurujú ďalšie produktívnejšie dojné plemená.

3.6.   Označovanie

S cieľom zosúladiť špecifikáciu s vnútroštátnou právnou úpravou sa zrušilo ustanovenie týkajúce sa povinnosti uviesť logo „INAO“ (Národný inštitút pre označenia pôvodu). Spresnilo sa, že údaj „Chránené označenie pôvodu“ alebo „CHOP“ je povinné, ako aj symbol CHOP Európskej únie.

3.7.   Iné

Spresnili sa kontrolné orgány zo špecifikácie a do špecifikácie sa doplnila tabuľka s hlavnými bodmi, ktoré treba kontrolovať, ako aj spôsob hodnotenia.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín  (4)

„PONT-L’EVEQUE“

ES č.: FR-PDO-0117-01044 – 12.10.2012

CHZO ( ) CHOP ( X )

1.   Názov

„Pont-l’Evêque“

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Francúzsko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

Trieda 1.3. Syry

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

Názov „Pont-l’Evêque“ je vyhradený pre syry z kravského mlieka, s mäkkým cestom, s kôrou s povlakom, ktorá môže byť kefovaná alebo umytá, štvorcového alebo obdĺžnikového tvaru, s minimálnym obsahom tukov 45 gramov na 100 gramov syra po úplnom vysušení. Kôra má belavú až červenkastú farbu, hmota je mäkká, nelepivá, netekutá, slonovinovej až slamovožltej farby, celistvá s niekoľkými otvormi, chuť je jemná s pestrými arómami (rastlinné, mliečne, krémové alebo jemne dymové).

„Pont-l’Evêque“ má tieto veľkosti:

veľký „Pont-l’Evêque“ má štvorcový povrch s dĺžkou 190 – 210 mm, čistú hmotnosť uvedenú na obale 1 200 – 1 600 g a hmotnosť sušiny 650 – 850 g,

„Pont-l’Evêque“ má štvorcový povrch s dĺžkou 105 – 115 mm, čistú hmotnosť uvedenú na obale 300 – 400 g a hmotnosť sušiny minimálne 140 g,

polovičný „Pont-l’Evêque“ má obdĺžnikový povrch s dĺžkou 105 – 115 mm a šírkou 52 – 57 mm, čistú hmotnosť uvedenú na obale 150 – 200 g a hmotnosť sušiny minimálne 70 g,

malý „Pont-l’Evêque“ má štvorcový povrch s dĺžkou 85 – 95 mm, čistú hmotnosť uvedenú na obale 180 – 250 g a hmotnosť sušiny minimálne 85 g.

3.3.   Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Od 1. mája 2017 minimálne 50 % počtu dojníc poľnohospodárskych podnikov musia tvoriť kravy plemena Normande.

3.4.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu)

Na zabezpečenie úzkej súvislosti medzi územím a výrobkom špecifickým kŕmením v zemepisnej oblasti sa dojnice pasú minimálne počas šiestich mesiacov v roku, poľnohospodársky podnik má k dispozícii najmenej 0,33 ha trávnatej plochy na jednu dojnicu, pričom z miestnosti na dojenie je umožnený prístup na najmenej 0,25 ha trávnatej plochy vhodnej na pasenie, ako aj 2 ha pastviska na jeden hektár silážnej kukurice používanej na kŕmenie dobytka v stáde.

Minimálne 80 % základnej kŕmnej dávky stáda tvorenej krmivom pochádza z pozemkov poľnohospodárskeho podniku nachádzajúcich sa v zemepisnej oblasti (vyjadrené v sušine). Podiel doplnkových krmív je obmedzený na 1 800 kg na jednu kravu v stáde za kalendárny rok.

3.5.   Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Výroba mlieka, výroba a zrenie syrov sa uskutočňujú v zemepisnej oblasti vymedzenej v bode 4.

3.6.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď.

3.7.   Špecifické pravidlá označovania

Každý syr CHOP „Pont-l’Evêque“ uvedený na trh má samostatné označenie, ktoré obsahuje názov označenia pôvodu napísaný písmenami, ktorých veľkosť zodpovedá najmenej dvom tretinám veľkosti najväčších písmen uvedených na etikete, názov „Chránené označenie pôvodu“ alebo „CHOP“ a symbol CHOP Európskej únie.

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Zoznam kantónov a obcí zemepisnej oblasti výroby CHOP „Pont-l’Evêque“.

V departemente Calvados

Celé kantóny Aunay-sur-Odon, Balleroy, Bayeux, Le Bény-Bocage, Blangy-le-Château, Cambremer, Caumont-l’Eventé, Condé-sur-Noireau, Dozulé, Honfleur, Isigny-sur-Mer, Lisieux, Livarot, Mézidon-Canon, Orbec, Pont-l’Evêque, Saint-Pierre-sur-Dives, Saint-Sever-Calvados, Thury-Harcourt, Trévières, Trouville-sur-Mer, Vassy, Vire.

Kantón Cabourg okrem obcí Colombelles, Escoville, Hérouvillette a Ranville. Kantón Falaise-Nord okrem obcí Aubigny, Bons-Tassilly, Falaise, Potigny, Saint-Pierre-Canivet, Soulangy, Soumont-Saint-Quentin, Ussy, Villers-Canivet. Kantón Villers-Bocage okrem obcí Le Locheur, Missy, Noyers-Bocage.

Obce Airan, Argences, Barou-en-Auge, Bazenville, la Caine, Canteloup, Cléville, Courcy, Commes, Curcy-sur-Orne, Goupillières, Grimbosq, Hamars, La Hoguette, Janville, Jort, Longues-sur-Mer, Louvagny, Magny-en-Bessin, Le Manoir, Manvieux, Montigny, Moult, Les Moutiers-en-Auge, Les Moutiers-en-Cinglais, Norrey-en-Auge, Ouffières, Préaux-Bocage, Port-en-Bessin-Huppain, Ryes, Saint-Vaast-sur-Seulles, Saint-Ouen-du-Mesnil-Oger, Saint-Pair, Saint-Pierre-du-Jonquet, Sainte-Honorine-du-Fay, Saint-Martin-de-sallen, Sommervieu, Tracy-sur-Mer, Troarn, Trois-Monts, Vaux-sur-Aure, Vendeuvre, Vienne-en-Bessin.

V departemente Eure

Celé kantóny Bernay-est, Beuzeville, Cormeilles, Thiberville.

Kantón Bernay-Ouest okrem obcí Plasnes, Valailles. Kantón Broglie okrem obce Mesnil-Rousset. Kantón Pont-Audemer okrem obcí Colletot, Corneville-sur-Risle. Kantón Quillebeuf-sur-Seine okrem obcí Aizier, Bourneville, Sainte-Croix-sur-Aizier, Tocqueville, Vieux-Port. Kantón Saint-Georges-du-Vièvre okrem obcí Saint-Benoît-des-Ombres, Saint-Christophe-sur-Condé, Saint-Grégoire-du-Vièvre, Saint-Pierre-des-Ifs.

Obce Morsan, Notre-Dame-d’Epine, Saint-Victor-d’Epine.

V departemente La Manche

Celé kantóny Barenton, Barneville-Carteret, Brécey, Bréhal, Canisy, Carentan, Cerisy-la-Salle, Coutances, Gavray, La Haye-du-Puits, La Haye-Pesnel, Isigny-le-Buat, Juvigny-le-Tertre, Lessay, Marigny, Montebourg, Montmartin-sur-Mer, Mortain, Percy, Périers, Sourdeval, Saint-Clair-sur-l’Elle, Sainte-Mère-Eglise, Saint-Hilaire-du-Harcouët, Saint-Jean-de-Daye, Saint-Lô, Saint-Lô-Est, Saint-Lô-Ouest, Saint-Malo-de-la-Lande, Saint-Ovin, Saint-Pois, Saint-Sauveur-Lendelin, Saint-Sauveur-le-Vicomte, Le Teilleul, Tessy-sur-Vire, Torigni-sur-Vire, Valognes, Vesly, Villedieu-les-Poêles.

Kantón Avranches okrem obcí Avranches, Marcey-les-Grèves, Saint-Martin-des-Champs, Vains, Le Val-Saint-Père. Kantón Quettehou okrem obce Octeville-l’Avenel.

Obce Les Chéris, Marcilly, Le Mesnil-Ozenne.

V departemente Orne

Celé kantóny Athis-de-l’Orne, Briouze, Domfront, La Ferté-Macé, Flers, Flers-Nord, Flers-Sud, Gacé, Juvigny-sous-Andaine, Le Merlerault, Messei, Passais, Putanges-Pont-Ecrepin, Sées, Tinchebray, Vimoutiers.

Kantón Carrouges okrem obce Ciral. Kantón Courtomer okrem obcí Bures, Sainte-Scolasse-sur-Sarthe. Kantón Ecouché okrem obcí Goulet, Sentilly. Kantón Exmes okrem obce Silly-en-Gouffern. Kantón Ferté-Frênel okrem obcí Couvains, Gauville, Glos-la-Ferrière, Marnefer, Saint-Nicolas-de-Sommaire. Kantón Mortrée okrem obcí Boissei-la-Lande, Marcei, Médavy, Saint-Christophe-le-Jajolet, Saint-Loyer-des-Champs.

Obce Boitron, Bursard, Chambois, Coudehard, Ecorches, Essay, Louvières-en-Auge, Mont-Ormel, Montreuil-la-Cambe, Neauphe-sur-Dive, Nécy, Saint-Gervais-des-Sablons, Saint-Lambert-sur-Dives, Trun.

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

5.1.   Špecifickosť zemepisnej oblasti

Zemepisná oblasť vzťahujúca sa na „Pont-l’Evêque“ sa rozprestiera na časti územia troch departementov Dolnej Normandie (Calvados, Manche a Orne), ako aj na západnom pruhu departementu Eure. Táto oblasť má miernu klímu oceánskeho typu s významnými zrážkami (> 700 mm) počas celého roka. Na trávnatých územiach s miernym reliéfom prevláda prostredie s lesíkmi a hustou riečnou sieťou, s ktorou sú prepojené početné mokrade. Lúky, ktoré sa historicky rozprestierali na drvivej väčšine poľnohospodárskej plochy zemepisnej oblasti, stále tvoria viac než jej polovicu.

Tento región s tradíciou chovu dobytka je kolískou plemena Normande, ktoré bolo napriek konkurencii produktívnejšieho plemena Prim’Holstein oddávna prítomné v zemepisnej oblasti a podporované snahou udržať a zväčšovať počet kusov dobytka. V súčasnosti sa podmienky kŕmenia dojníc stále vyznačujú prevládajúcim podielom trávy v kŕmnej dávke dobytka a jej spásaním aspoň počas šiestich mesiacov v roku. Preto bola pre poľnohospodárske podniky vymedzená minimálna trávnatá plocha na jednu dojnicu. Okrem toho na potvrdenie prvoradosti trávy, najmä v porovnaní s kukuricou, poľnohospodárske podniky disponujú dvojnásobne väčšími plochami trávnatých pastvín ako plochami kukurice používanej na kŕmenie dobytka.

Výsledkom tejto pradávnej pastvinnej a mliekarskej tradície, ktorá sa zachovala dodnes, sú znalosti výroby uznávaného mäkkého syra. Pri spracovaní syrov, pri ktorom sa používajú kade na zrážanie mlieka s obmedzenou veľkosťou, výhradne syridlo živočíšneho pôvodu a veľmi jemné rezanie syreniny stredom, sa udržiavajú tieto dávne odborné znalosti.

Povesť o tomto syre, ktorý sa môže spotrebúvať po relatívne krátkom období zrenia, je potvrdená od roku 1622: Hélie le Cordier, normandský spisovateľ, uverejnil báseň v 16 spevoch na počesť „Pont-l’Évêque“, z ktorej pochádza slávna veta: „Všetci ho rovnako zbožňujú, lebo je vyrobený s takým umením, že či čerstvý, či starší, stále je vynikajúci.“ Začiatkom 18. storočia sa tak v snahe odlíšiť „Pont-l’Évêque“ začal vyrábať v štvorcovom tvare s použitím drevených foriem.

5.2.   Špecifickosť výrobku

„Pont l’Evêque“ je mäkký syr z kravského mlieka, ktorý má od používania drevenej formy v 18. storočí štvorcový alebo obdĺžnikový tvar s ostrými hranami a ostrými rohmi. Kôra belavej až červenkastej farby ukrýva mäkkú, nelepivú hmotu slonovinovej až slamovožltej farby. Chuť má jemnú s arómami, ktoré sú často mliečne, rastlinné a niekedy jemne dymové.

5.3.   Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO)

Daždivé a mierne klimatické podmienky zemepisnej oblasti vplývajú na významný rast trávy po celý rok, ktorá umožňuje produkciu mlieka dobytka kŕmeného predovšetkým trávou. Toto mlieko získavané z kráv, ktoré sa dlho pasú, má vysokú spracovateľnosť pri výrobe syra. Prítomnosť dobytka plemena Normande len potvrdzuje túto špecifickosť.

Popri pastvinových a mliekarských znalostiach sa rozvinuli aj syrárske znalosti a umožnili dávny vznik povesti „Pont L’Evêque“. Tieto syrárske znalosti patria k technológiám výroby tzv. mäkkých syrov s pomerne krátkym zrením, ktoré sú veľmi prispôsobené nedostatku klimatických a topografických obmedzení, ktoré nevyžadujú potrebu konzervovať mlieko v podobe syra na dlhé obdobie. Výsledkom je jemný a aromatický syr po stáročia uznávaný pre veľmi vysokú kvalitu.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

[Článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006 (5)]

https://www.inao.gouv.fr/fichier/CDCPontl-Eveque.pdf


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12. Nahradené nariadením (EÚ) č. 1151/2012.

(3)  Ú. v. ES L 148, 21.6.1996, s. 1.

(4)  Nahradené nariadením (EÚ) č. 1151/2012.

(5)  Pozri poznámku pod čiarou č. 4.


Top