27.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 274/1

27.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 274/2

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 136,

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), najmä na jej článok 3,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (1),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny (3),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (5),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2012 o Akčnom pláne na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom (COM(2012)0722),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2014 venované úlohe a činnosti trojky (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2013 o zlepšení prístupu MSP k financovaniu (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o správe jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2014 (9),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (10),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia (11),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2014 o odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2014 (COM(2014)0400),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2014 (12),

—

so zreteľom na diskusiu so zástupcami národných parlamentov o plnení priorít európskeho semestra na rok 2014,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (13),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 30. júla 2014 o usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov a riadnu správu hospodárskych záležitostí podľa článku 23 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 (COM(2014)0494),

—

so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. septembra 2011 (14) a 16. januára 2014 (15) o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva,

—

so zreteľom na správu Komisie z 13. novembra 2013 s názvom Jednotný trh pre rast a zamestnanosť: analýza uskutočneného pokroku a zostávajúcich prekážok v členských štátoch — príspevok k ročnému prieskumu rastu 2014 (COM(2013)0785),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2014 s názvom Európsky semester na rok 2014: odporúčania pre jednotlivé krajiny — Budovanie rastu (COM(2014)0400),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8–0019/2014),

A.

keďže na riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie (HMÚ) je nevyhnutná fiškálna udržateľnosť a inteligentný súlad s rámcom EÚ pre fiškálny a makroekonomický dohľad;

B.

keďže na dosiahnutie skutočnej HMÚ je potrebné zlepšiť koordináciu makroekonomických a rozpočtových politík jednotlivých členských štátov a na podnet Európskej komisie tiež vytvoriť globálnu politiku pre eurozónu;

C.

keďže európsky semester zohráva dôležitú úlohu pri koordinácii hospodárskych a rozpočtových politík v členských štátoch;

D.

keďže nárast celkovej nezamestnanosti, a najmä nezamestnanosti mladých ľudí, naďalej predstavuje hlavné riziko pre hospodársku a sociálnu stabilitu a konvergenciu v EÚ;

E.

keďže nezamestnanosť mladých ľudí je nutné riešiť proaktívne, a teda zlepšiť a rozšíriť súčasný rámec spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za túto oblasť;

F.

keďže vzhľadom na pretrvávajúce vysoké úrovne zadlženosti a nezamestnanosti, nízky nominálny rast HDP a infláciu, ktorá je výrazne pod cieľovou úrovňou, a vysoký počet ľudí ohrozených chudobou, ako aj na výzvy, ktoré predstavuje starnúca spoločnosť a podpora tvorby pracovných miest, najmä miest pre mladých ľudí, musí byť fiškálna konsolidácia priaznivá pre rast a musí sa uskutočňovať diferencovaným spôsobom;

G.

keďže duch európskeho semestra vedie k hospodárskej solidarite medzi členskými štátmi a keďže tie za celkové výsledky Únie zodpovedajú v miere primeranej hospodárskej váhe jednotlivých štátov;

H.

keďže priority tohtoročného európskeho semestra stanovila Európska rada v marci a boli opätovne potvrdené v júni; keďže dôraz sa kladie na politiky, ktoré prispievajú k zvyšovaniu konkurencieschopnosti, podpore tvorby pracovných miest a k boju proti nezamestnanosti, ako aj na pokračovanie v reformách zlepšujúcich financovanie hospodárstva a fungovanie pracovných trhov;

I.

keďže stratégia Európa 2020 je jedným z opatrení, ktorými EÚ reaguje na celosvetovú hospodársku krízu a budúce výzvy, a keďže Komisia uznáva, že väčšinu cieľov stratégie EÚ 2020 sa nepodarí splniť;

J.

keďže celosvetová finančná kríza a banková a dlhová kríza v EÚ značne obmedzili prístup malých a stredných podnikov (MSP) k finančným zdrojom;

K.

keďže Európsky parlament niekoľkokrát požadoval posilnenie rámca správy vecí verejných;

L.

keďže jednotný trh, najmä v oblasti služieb, plnohodnotne nefunguje;

M.

keďže po šiestich rokoch hospodárskej krízy a záporných mier rastu pomaly nastáva oživenie hospodárstva a očakáva sa, že do roku 2015 sa začnú oživovať hospodárstva všetkých členských štátov; keďže prognózy Komisie týkajúce sa oživenia hospodárstva stále kolíšu a reformy musia pokračovať, aby sa naplnili potreby občanov v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a obnovila sa produktivita a konkurencieschopnosť; keďže Komisia uznáva, že v mnohých častiach EÚ je sociálna situácia povážlivá, že nezamestnanosť dosahuje nebývalých výšok a rozdiely medzi regiónmi a členskými štátmi sa naďalej prehlbujú; keďže na riešenie tejto situácie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti je potrebné podniknúť opatrenia, ktorými sa zlepšia vyhliadky týkajúce sa konkurencieschopnosti a rastu;

N.

keďže bez ohľadu na mierny pokles sú miery nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ stále hrozivé (25,005 milióna nezamestnaných v krajinách EÚ 28 v júni 2014 a 5,06 milióna nezamestnaných mladých ľudí v dvadsiatich ôsmich krajinách EÚ v júli 2014); keďže navyše rozdiely medzi mierami všeobecnej nezamestnanosti a mierami nezamestnanosti mladých ľudí v členských štátoch (5 % nezamestnaných v Rakúsku v porovnaní s 27,3 % v Grécku, 9,3 % nezamestnaných mladých ľudí v Rakúsku v porovnaní s 53,8 % nezamestnaných mladých ľudí v Španielsku) zásadne ohrozujú hospodársku stabilitu EÚ a európsku sociálnu súdržnosť;

O.

keďže Komisia pripomína úlohu inovácií, výskumu a vývoja pri tvorbe pridanej hodnoty, ako aj to, že rastúci nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami má čoraz častejšie osobitný vplyv na znalostné odvetvia;

P.

keďže fragmentácia trhu práce je v súčasnosti jednou z hlavných príčin nerovností medzi členskými štátmi a medzi rôznymi odvetviami; keďže táto fragmentácia sa prejavuje rozdielmi v prístupe k zamestnaniu (vrátane rozsahu vstupných prekážok) a v pracovných podmienkach a výškach miezd, ktoré niekedy nepostačujú na zaručenie dôstojných životných podmienok, ako aj čoraz väčšou polarizáciou medzi nízko- a vysokokvalifikovanou prácou, ktorá môže brániť pohybu na trhu práce; keďže na zastavenie tejto fragmentácie sú potrebné ďalšie reformy;

Q.

keďže určenie minimálnych miezd je v právomoci členských štátov;

R.

keďže právne predpisy EÚ týkajúce sa pracovných podmienok, diskriminácie a ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci poskytujú pracovníkom ochranu pred vykorisťovaním a diskrimináciou a pomáhajú skupinám, ako sú ženy a osoby so zdravotným postihnutím, začleniť sa do trhu práce; keďže sa odhaduje, že náklady na pracovné úrazy a choroby z povolania predstavujú 2,6 — 3,8 % HDP, pričom sa tiež odhaduje, že za každé euro utratené na zavedenie štandardov v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti sa podnikom vráti suma 2,2 EUR;

S.

keďže hospodárska a finančná kríza poukázala na krehkosť verejných financií v niektorých členských štátoch;

T.

keďže na prekonanie krízy niektoré členské štáty výrazne znížili verejné výdavky práve vtedy, keď vzrástol dopyt po sociálnej ochrane v dôsledku zvýšenia nezamestnanosti; keďže prostriedky z vnútroštátnych rozpočtov určené na sociálne poistenie sa dostali ešte pod väčší tlak, pretože po rozsiahlych stratách zamestnania alebo po krátení miezd sa príspevky znížili;

U.

keďže Komisia uvádza v jej oznámení z 2. júna 2014 (COM(2014)0400): „Účinky krízy a politických opatrení na hospodársku a sociálnu situáciu majú vplyv na miery nerovnosti. Štrukturálny charakter určitých foriem nezamestnanosti, obmedzenia v prístupe k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti, určité reformy daňových výhod môžu neprimerane zaťažiť zraniteľnejšie skupiny spoločnosti.“;

V.

keďže v článku 9 ZFEÚ sa uvádza, že „pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia“, a keďže je dôležité dostatočne uplatňovať túto horizontálnu doložku vo všetkých oblastiach politiky, aby sa dosiahli ciele stanovené v článku 3 ZEÚ; keďže v článku 174 ZFEÚ sa uvádza: „Na podporu celkového harmonického rozvoja Únie rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. […] je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny.“;

W.

keďže len 7,5 milióna ľudí, resp. 3,1 % pracovnej sily v EÚ, je v súčasnosti zamestnaných v inom členskom štáte a keďže mladí ľudia sú skupinou s najväčšou pravdepodobnosťou mobility;

X.

keďže v dôsledku krízy MSP a mikropodniky musia na prístup k financiám vynakladať mimoriadne vysoké náklady, s čím majú ťažkosti a čo tak brzdí ich schopnosť rastu a tvorby pracovných miest; keďže Komisia a členské štáty musia preto podporovať rozvoj MSP s cieľom presadzovať inteligentný, udržateľný a inkluzívny hospodársky rast a kvalitné pracovné miesta v EÚ v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020;

1.

berie na vedomie analýzu, že hospodárske oživenie v EÚ počas dvoch ostatných rokov ukazovalo povzbudivé znaky, a je znepokojený spomalením od druhého štvrťroku 2014 v situácii, keď sa dosiahol záporný úrok dlhopisov a všeobecne veľmi nízka miera inflácie; opakuje však, že toto oživovanie je veľmi krehké a nerovnomerné a musí sa zachovať s cieľom zabezpečiť ďalší rast a zamestnanosť v strednodobom horizonte;

2.

zdôrazňuje, že je naliehavo nutná ambiciózna iniciatíva na spustenie investícií v celej EÚ s cieľom znovu spustiť a udržať hospodárske oživenie; vyzýva Komisiu, aby naliehavo vypracovala európsky program investícií vo výške 300 miliárd EUR ako to navrhuje Jean-Claude Juncker s cieľom prispieť k európskemu rastu z krátkodobého hľadiska;

3.

konštatuje, že obnova konkurencieschopnosti členských štátov a zníženie nezamestnanosti v Európe sú najdôležitejšie ciele hospodárskej politiky;

4.

zdôrazňuje, že výzvy súčasnej hospodárskej situácie, ktorú charakterizuje stagnujúci HDP — v druhom štvrťroku 2014 bol v eurozóne stabilný a v EÚ-28 sa zvýšil o 0,2 % –, pozoruhodne nízka inflácia (v auguste 2014 len 0,3 %, čo je jej najnižšia úroveň od novembra 2009) a neprijateľne vysoká miera nezamestnanosti (v júli 2014 11,5 % v eurozóne a 10,2 % v EÚ-28), je nutné neliehavo riešiť;

5.

opäť naliehavo žiada Komisiu, aby zaistila konkrétne odporúčania pre členské štáty a pre EÚ ako celok, a to aj pre štáty s programami makroekonomických úprav, pričom tieto odporúčania majú riešiť nielen fiškálnu konsolidáciu, ale aj štrukturálne reformy vedúce k reálnemu, udržateľnému a sociálne vyváženému rastu, zamestnanosti, posilnenej konkurencieschopnosti a vyššej konvergencii;

6.

berie na vedomie rozsiahle štrukturálne reformy zavádzané členskými štátmi v rámci programov makroekonomických úprav; považuje za poľutovaniahodné, že niektoré členské štáty zvyšku eurozóny sú neambiciózne v modernizovaní svojich hospodárstiev, čo je jedným z dôvodov slabých vyhliadok na udržateľný rast v strednodobom a dlhodobom horizonte;

7.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že eurozóne a EÚ hrozí, že budú ešte viac zaostávať za inými regiónmi, pokiaľ ide o hospodárske vyhliadky a príležitosti, čím sa EÚ stane menej atraktívna pre investície z EÚ i mimo nej;

8.

upozorňuje, že prostredníctvom uvoľnenej menovej politiky sa nepodarí vyriešiť finančnú krízu, krízu štátneho dlhu ani krízu konkurencieschopnosti; preto zdôrazňuje význam pokračovania v dôkladných, vyvážených a sociálne udržateľných štrukturálnych reformách, ktoré povedú k rastu a zamestnanosti; v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že EÚ nemôže konkurovať len v oblasti nákladov, ale je potrebné, aby oveľa viac investovala do výskumu a vývoja, rozvoja priemyslu, vzdelávania a zručností a efektívneho využívania zdrojov na vnútroštátnej aj európskej úrovni; pripomína, že vlastným cieľom štrukturálnych reforiem a znižovania úrovne verejného dlhu a dlhu súkromných subjektov by mala byť schopnosť zamerať sa na politiky priaznivé pre udržateľný rast a v konečnom dôsledku zabezpečiť pracovné miesta a bojovať proti chudobe; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby intenzívnejšie využívali potenciál rozvojových bánk s cieľom oživiť hospodárstvo v Európskej únii;

9.

pripomína, že priority a ciele stratégie EÚ 2020, ako je boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, sú naďalej platné a mali by sa vykonávať;

10.

ešte raz zdôrazňuje, že nadmerná dlhová pozícia v niekoľkých členských štátoch v eurozóne je nielen prekážkou rastu, ale tiež kladie nesmierne bremeno na budúce generácie; je stále znepokojený tým, že sa nedarí dosiahnuť pokrok pri znižovaní nadmernej úrovne dlhov súkromných subjektov;

11.

preto opakuje, že členské štáty by pri navrhovaní hospodárskych politík a reforiem mali venovať osobitnú pozornosť ich dosahu na túto generáciu i budúce generácie vrátane ich nárokov na dobré životné podmienky a možnosti zamestnania; budúcnosť našich spoločností nesmie byť ohrozená súčasnou neschopnosťou prijímať rozhodnutia a politickými chybami;

12.

víta záväzok Jeana-Clauda Junckera rozšíriť európske investície o 300 miliárd EUR, ktorý oznámil vo svojich politických usmerneniach pre ďalšiu Európsku komisiu;

13.

poukazuje na skutočnosť, že HMÚ zďaleka nie je dokončená, a pripomína Komisii jej povinnosti a záväzky týkajúce sa zohľadňovania makroekonomických rozdielov v rámci EÚ a najmä eurozóny v záujme zvýšenia hospodárskej a fiškálnej koordinácie a posilnenia konkurencieschopnosti v EÚ; v tejto súvislosti víta záväzok prijatý budúcim zvoleným predsedom Komisie plniť plán stanovený v správe z 5. decembra 2012 s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii;

14.

opäť vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na dokončenie HMÚ v súlade so všetkými usmerneniami, ktoré uvádza vo svojej koncepcii pre rozsiahlu a skutočnú HMÚ; konštatuje, že dokončenie HMÚ by malo byť založené na metóde Spoločenstva; opätovne pripomína svoju žiadosť, aby sa riadnym legislatívnym postupom prijal právny akt o konvergentných usmerneniach, v ktorom sa na presne vymedzené obdobie stanoví veľmi obmedzený počet cieľov pre najnaliehavejšie reformné opatrenia, a svoju žiadosť adresovanú členským štátom, aby zabezpečili, aby programy národných reforiem boli založené na týchto konvergentných usmerneniach a overené Komisiou; vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali k úplnému vykonávaniu svojich národných programov reforiem; navrhuje, že by v tejto súvislosti členské štáty mohli nadviazať „konvergenčné partnerstvo“ s inštitúciami EÚ, pričom by existovala možnosť podmieneného financovania reformných činností; opakovane zdôrazňuje, že táto silnejšia hospodárska spolupráca by mala ísť ruka v ruke s finančným mechanizmom založeným na stimuloch; sa domnieva, že akékoľvek dodatočné financovanie alebo nástroje, ako je mechanizmus solidarity, musia byť neoddeliteľnou súčasťou rozpočtu EÚ, ale mimo schválených stropov viacročného finančného rámca (VFR);

15.

v tejto súvislosti vyzýva budúcu Komisiu, aby predložila návrh na zabezpečenie jednotného vonkajšieho zastupovania eurozóny na základe článku 138 ZFEÚ; s cieľom mať efektívnu eurozónu so spoločným postojom k záležitostiam, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti tohto zastúpenia; pripomína, že nový predseda Komisie vo svojej reči tesne pred svojím zvolením Európskym parlamentom v utorok 15. júla 2014 sľúbil, že „HMÚ a euro budú v brettonwoodskych inštitúciách zastúpené jedným kreslom, jedným miestom, jedným hlasom“;

16.

v tejto súvislosti vyzýva budúcu Komisiu, aby okrem iného predložila návrh na zabezpečenie jednotného vonkajšieho zastupovania eurozóny na základe článku 138 ZFEÚ, a aby tiež predložila správu, ku ktorej sa zaviazala v tzv. dvojbalíku a pláne dosiahnutia skutočnej HMÚ, venovanú možnostiam, ktoré ponúka súčasný fiškálny rámec Únie, pokiaľ ide o vyvažovanie potrieb v oblasti verejných investícií a cieľov v oblasti fiškálnej disciplíny;

17.

vyzýva Komisiu, aby posilnila proces európskeho semestra, okrem iného tým, že zabezpečí, aby bol na navrhovanie odporúčaní a ich následné vykonávanie vyhradený dostatok času a zdrojov s cieľom zaistiť, aby tieto odporúčania boli čo najvhodnejšie z hľadiska tvorby hospodárskej politiky na úrovni EÚ, ako aj na úrovni jednotlivých členských štátov; vyzýva preto Komisiu, aby predložila návrhy, ako možno odporúčaniam európskeho semestra zaistiť väčšiu záväznosť; zdôrazňuje dôležitosť včasného a čo najrozsiahlejšieho zapojenia Európskeho parlamentu, aby s rastúcou dôležitosťou a záväznosťou nemohla vzniknúť zákonná medzera v politickom mienkotvornom procese;

18.

je presvedčený, že musí byť posilnená zodpovednosť za odporúčania pre jednotlivé krajiny zo strany národných parlamentov; vyzýva Komisiu, aby poskytla možnosť predstaviť odporúčania pre jednotlivé krajiny v národných parlamentoch pred tým, ako sú prijaté Radou;

19.

berie na vedomie balík odporúčaní Komisie pre jednotlivé krajiny na rok 2014; berie na vedomie hodnotenie Komisie, podľa ktorého sa dosiahol určitý pokrok v oblasti fiškálnej konsolidácie a štrukturálnych reforiem, najmä čo sa týka modernizácie pracovných trhov, dôchodkov a systémov zdravotnej starostlivosti;

20.

berie v tejto súvislosti na vedomie, že Európska rada schválila odporúčania Komisie pre jednotlivé krajiny a odporúčania Rady, najmä osobitné odporúčania týkajúce sa eurozóny;

21.

pripomína, že nutnou podmienkou úspechu programov finančnej pomoci je kombinácia solidarity a podmienenosti, silné stotožnenie sa s reformami a odhodlanie uskutočniť ich; opätovne pripomína Komisii, aby v plnej miere zosúladila právne povinnosti vyplývajúce z tzv. dvojbalíka (nariadenie (EÚ) č. 472/2013) so súčasnými programami makroekonomických úprav; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby finančnú pomoc a ad hoc systém trojky začlenili do lepšej právnej štruktúry spĺňajúcej nároky rámca EÚ pre správu hospodárskych záležitostí a práva Spoločenstva, čím sa zaistí demokratická zodpovednosť; berie na vedomie dokument Komisie nadväzujúci na správu EP o trojke; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila závery správ Európskeho parlamentu o trojke;

22.

podporuje cieľ klásť dôraz na politiky, ktoré prispievajú k zvyšovaniu konkurencieschopnosti, podporujú investície, tvorbu pracovných miest a boj proti nezamestnanosti a zlepšujú fungovanie pracovného trhu, a to najmä v odvetviach s vysokým potenciálom rastu; je presvedčený, že členské štáty disponujú hodnotnými informáciami, ktoré si môžu navzájom vymieňať pri boji proti nezamestnanosti mladých ľudí; zdôrazňuje, že model duálneho vzdelávania sa mimoriadne osvedčil v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí;

23.

zdôrazňuje, že politika súdržnosti predstavuje dôležitý investičný rámec pre smerovanie výdavkov priaznivých voči rastu vrátane investícií do inovácie a výskumu, digitálnej agendy, výdavkov na uľahčenie prístupu MSP k financiám, investícií do environmentálnej udržateľnosti, do prioritných transeurópskych dopravných spojení, ako aj do vzdelávania a sociálneho začleňovania;

24.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla komplexný mechanizmus presadzujúci výmenu najlepších postupov medzi všetkými príslušnými vnútroštátnymi subjektmi v oblasti nezamestnanosti mládeže; opakovane zdôrazňuje skutočnosť, že hoci nemožno zaviesť jednotné riešenie, niektoré členské štáty riešia nezamestnanosť mládeže efektívnejšie než iné;

25.

zdôrazňuje, že pri vykonávaní európskeho semestra je potrebné v plnej miere zohľadňovať stratégiu Európa 2020; naliehavo žiada Komisiu, aby sa aj zo správy jednotného trhu stala kľúčová priorita, keďže v podstatnej miere prispieva k dosahovaniu cieľov európskeho semestra, konkrétne udržateľného hospodárskeho rastu a zamestnanosti;

26.

pripomína však, že členské štáty dosiahli len veľmi nepatrné výsledky, pokiaľ ide o vykonávanie odporúčaní Komisie pre jednotlivé krajiny; sa domnieva, že záväzok Európskej únie nezodpovedá vykonávaniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny na úrovni daných členských štátov; vyzdvihuje dôležitosť toho, aby príslušné vlády, ktoré prijali záväzky na úrovni EÚ, boli zodpovedné za ich vykonávanie na vnútroštátnej úrovni; pripomína, že odporúčania pre jednotlivé krajiny by mali byť formulované tak, aby členským štátom ponechali politický priestor na určenie opatrení a konkrétnych reforiem potrebných na riešenie týchto odporúčaní;

27.

predovšetkým vyzýva Komisiu, aby v rámci akéhokoľvek ďalšieho návrhu zameraného na zlepšenie koordinácie hospodárskej politiky v HMÚ preskúmala možnosť vytvorenia spoločných meradiel zameraných na výsledky, ktorými by sa merali a porovnávali štrukturálne reformy;

28.

vyjadruje znepokojenie, že podľa Komisie bolo v plnej miere vykonaných len 10 % odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2013; ďalej poznamenáva, že v prípade 45 % odporúčaní nedošlo k žiadnemu alebo len obmedzenému pokroku;

29.

zdôrazňuje skutočnosť, že náležitý, demokraticky kontrolovaný systém európskeho semestra a vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny sú významné podmienky dosiahnutia hospodárskej konvergencie v HMÚ, ktorá je kľúčom k jej riadnemu fungovaniu a ktorou sa zabezpečí finančná a ekonomická stabilita, ako aj vysoká konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva vedúca k rastu a zamestnanosti; od vlád členských štátov očakáva, že rozhodnutia týkajúce sa odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré v Rade schválili všetky členské štáty, budú aj aktívne presadzovať a vykonávať na vnútroštátnej úrovni (zodpovednosť na vnútroštátnej úrovni);

30.

zdôrazňuje skutočnosť, že viaceré z odporúčaní pre jednotlivé krajiny vychádzajú z právnych aktov EÚ a nekonanie podľa právnych aktov EÚ môže viesť k súdnym konaniam; pripomína členským štátom, aby si plnili právne povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov EÚ; sa domnieva, že Komisia v hodnotení výsledkov by mala vziať dostatočne do úvahy skutočnosť, že eurozóna a jej členské štáty sú vzájomne závislými a otvorenými ekonomikami;

31.

vyzýva Komisiu ako strážkyňu zmlúv, aby v plnej miere využila všetky opatrenia stanovené v právnych predpisoch EÚ na podporu lepšej koordinácie hospodárskej politiky a vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny, a to tak, aby každý členský štát prijal v požadovanom časovom rámci hospodárske a finančné politiky prispôsobené jeho situácii;

32.

berie na vedomie čoraz vyšší počet odporúčaní pre jednotlivé krajiny určených pre regionálnu úroveň; zdôrazňuje, že je potrebné v plnej miere využívať nové programy európskych štrukturálnych a investičných fondov, najmä tam, kde by sa používali ako sprievodné opatrenie štrukturálnych reforiem; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riadne, účinné, rýchle a včasné vykonávanie týchto programov;

33.

žiada, aby Komisia štvrťročne predkladala správy príslušnému výboru Európskeho parlamentu o opatreniach, ktoré prijala s cieľom zabezpečiť pokrok vo vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ako aj o dosiahnutom pokroku; vyzýva členské štáty, aby príslušnému výboru Európskeho parlamentu vysvetlili dôvody, pre ktoré neplnia odporúčania pre jednotlivé krajiny;

34.

vyzýva predsedu Euroskupiny, aby účinne sledoval vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny členskými štátmi eurozóny a aby o dosiahnutom pokroku predložil správu ako súčasť posúdenia návrhov rozpočtových plánov na rok 2015 Euroskupinou, ktoré majú príslušné členské štáty predložiť do polovice októbra 2014;

35.

vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť rodovému rozmeru v národných programoch reforiem, napríklad začleneniu žien do pracovnej sily, odstráneniu rodových rozdielov v oblasti miezd a dôchodkov, lepšej starostlivosti o deti a systémom pružného pracovného času;

36.

sa domnieva, že vzhľadom na nadchádzajúci európsky semester by sa mala uplatňovať dlhodobá a vyvážená stratégia fiškálnej konsolidácie priaznivá pre rast a investície s cieľom zlepšiť fiškálnu udržateľnosť; podčiarkuje však, že osobitný dôraz treba klásť na reformy a politiky posilňujúce rast, a to najmä v prípade tých členských štátov, ktoré majú fiškálny priestor na investovanie v záujme podpory rastu a uľahčenia opätovného vyváženia eurozóny; pripomína, že v existujúcom právnom rámci je — za podmienky, že boli zavedené reformy — možné zaistiť pružnosť, a odporúča, aby bola využitá;

37.

zdôrazňuje, že nevyhnutným predpokladom dlhodobého rastu je fiškálna udržateľnosť;

38.

sa domnieva, že prioritou členských štátov musí byť modernizácia ich hospodárstiev, systémov sociálneho zabezpečenia, dôchodkových systémov a zdravotnej starostlivosti s cieľom zamedziť nadmernému zaťaženiu budúcich generácií; vyzýva členské štáty, aby brali do úvahy vplyv svojich reforiem na európsku ekonomiku ako celok;

39.

sa domnieva, že štrukturálne reformy treba v prvom rade zamerať na zlepšenie schopnosti pracovných trhov začleniť mladých ľudí, ako aj iné vylúčené skupiny medzi pracovnú silu a na schopnosť ponúknuť príležitosti starším pracovníkom; sa nazdáva, že systém duálneho vzdelávania predstavuje mimoriadne účinný nástroj na tento účel; sa tiež domnieva, že cieľom štrukturálnych reforiem by mala byť strednodobá a dlhodobá udržateľnosť a spravodlivosť systémov sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti a dôchodkového zabezpečenia, ako aj zníženie energetickej závislosti v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti európskych podnikov, pričom tvorba pracovných miest je absolútnou prioritou;

40.

zdôrazňuje, že chýbajúci dobre fungujúci vnútorný pracovný trh a udržateľný prístup k prisťahovalectvu bránia rastu v EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili spoločný a inkluzívny pracovný trh a spoločnú modernú a inkluzívnu prisťahovaleckú politiku; zdôrazňuje, že spravodlivé a rovné zaobchádzanie s pracovníkmi je kľúčovým prvkom budovania vnútorného pracovného trhu;

41.

konštatuje, že energetická politika a hospodársky rast spolu úzko súvisia; naliehavo preto žiada o presadzovanie ambicióznej európskej energetickej politiky, ktorá môže prostredníctvom zvýšenia bezpečnosti dodávok a inovácií v odvetví energetiky priniesť väčšiu ekonomickú stabilitu a rast;

42.

konštatuje, že sa dosiaľ neuskutočnila žiadna seriózna práca venovaná podielu demografického vývoja na pravidelnom spomaľovaní rastu európskych krajín za posledné dve desaťročia; zdôrazňuje, že neexistencia funkčného vnútorného pracovného trhu brzdí aj potenciál rastu Únie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli skutočný spoločný pracovný trh a zmobilizovali všetky prostriedky Únie na zavedenie spoločnej prisťahovaleckej politiky v duchu návrhov vyslovených zvoleným predsedom;

43.

opätovne poukazuje na svoju výzvu adresovanú členským štátom, aby zjednodušili svoje daňové systémy v záujme obnovenia prostredia priaznivého pre podniky vo všetkých členských štátoch bez výnimky, a znovu ich vyzýva, aby znížili dane z práce; vyzýva Komisiu, aby na základe skúseností s plnením akčného plánu na rok 2012 v tejto oblasti vykonala nevyhnutné kroky a vyvinula komplexnú stratégiu založenú na konkrétnych legislatívnych opatreniach na boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom; pripomína Komisii návrhy uvedené v uznesení Európskeho parlamentu z 21. mája 2013 o boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a daňovým rajom (16) (spravodajkyňa Kleva Kekuš) v súvislosti s vyhýbaním sa daňovej povinnosti a daňovými únikmi;

44.

opakuje, že štrukturálne reformy sa musia doplniť o dlhodobé investície do vzdelávania, výskumu, inovácií, modernej infraštruktúry a udržateľnej energetiky a musia byť s týmito investíciami skĺbené, s cieľom zlepšiť prechod na digitálne a ekologické hospodárstvo; zdôrazňuje, že investície do výskumu, inovácií, vzdelávania a infraštruktúry sú nutným predpokladom konkurencieschopnosti, udržateľného rastu a tvorby pracovných miest; trvá na tom, akú úlohu musí mať rozpočet Únie v týchto základných oblastiach spoločného záujmu;

45.

zdôrazňuje, že už teraz vysoké úrovne verejného dlhu neumožňujú značne zvýšiť výdavky, ak úsilie o reformu a konsolidáciu nemá vyjsť nadarmo; z tohto dôvodu odporúča uskutočniť presun výdavkov z nevýrobných do výrobných odvetví orientovaných na budúcnosť; zdôrazňuje, že v Pakte stability a rastu je priestor na zmeny a mal by sa využiť, primárne však požaduje, aby členské štáty prišli s dôveryhodnou reformou;

46.

berie na vedomie prejav prezidenta ECB na výročnom sympóziu centrálnych bánk v Jackson Hole 22. augusta 2014; vyzýva tvorcov politiky, aby vyvodili správne závery, pokiaľ ide o politiky v oblasti menovej, rozpočtovej a štrukturálnej reformy, s cieľom vytvárať rast a pracovné miesta; pripomína vyvážené poznámky: „žiadny objem fiškálnej alebo menovej akomodácie však nemôže kompenzovať potrebné štrukturálne reformy v eurozóne“ a „jednotná stratégia znižovania nezamestnanosti musí zahŕňať politiky na strane dopytu aj ponuky, a to na úrovni eurozóny aj jednotlivých štátov. A len ak bude stratégia skutočne jednotná, môže uspieť.“;

47.

je presvedčený o tom, že jednou z najväčších slabín hospodárstva EÚ je nízka úroveň súkromných investícií a skutočnosť, že verejné investície na súčasnej úrovni nemajú pákový efekt; vyzýva Komisiu, aby vyšetrila dôvody nízkej úrovne súkromných investícií v EÚ; zdôrazňuje, že je potrebná reforma konaní o úpadku a platobnej neschopnosti s cieľom riešiť previs dlhu na okraji eurozóny;

48.

zdôrazňuje, že investície sú dôležité, keďže v rámci hospodárstva pôsobia na stranu ponuky aj dopytu tým, že vytvárajú pracovné miesta, zabezpečujú príjem pre domácnosti, zvyšujú daňové príjmy, pomáhajú vládam s konsolidáciou a podporujú rast; opakuje, že je potrebné uplatňovať politiky prívetivé voči investorom, obmedziť byrokraciu a zmenšiť administratívnu záťaž; vyzýva budúcu Komisiu, aby rozšírila európske investície o 300 miliárd EUR, ako to oznámil v politických usmerneniach Jean-Claude Juncker;

49.

vyzýva Komisiu, aby konečne splnila svoj záväzok dokončiť jednotný trh, najmä pokiaľ ide o služby; naliehavo vyzýva členské štáty, aby si splnili záväzky týkajúce sa stratégie EÚ 2020, najmä čo sa týka oblastí výskumu a vývoja, efektívneho využívania zdrojov, inovácií, zamestnanosti, vzdelávania, chudoby, energie z obnoviteľných zdrojov a znižovania množstva emisií; vyzýva preto Komisiu, aby zintenzívnila svoje kroky pri zaisťovaní náležitého vykonávania a presadzovania právnych predpisov EÚ v členských štátoch cieleným využívaním všetkých svojich právomocí;

50.

vyjadruje znepokojenie nad ochranárskymi tendenciami v niektorých členských štátoch, najmä pokiaľ ide o voľný pohyb osôb; upozorňuje, že v Zmluve sa zaručuje voľný pohyb osôb, služieb ani kapitálu, a pripomína, že Komisia musí chrániť a presadzovať tieto slobody;

51.

podčiarkuje, že nedostatočný prístup k financiám, najmä pre MSP, predstavuje značnú prekážku rastu v EÚ; žiada preto Komisiu, aby sa prioritne venovala práci na alternatívnych zdrojoch financovania pre MSP a pritom zohľadňovala odporúčania uznesenia Európskeho parlamentu z 5. februára 2013 o zlepšení prístupu MSP k financovaniu, a to najmä prostredníctvom štrukturálnych fondov, Európskej investičnej banky, Európskeho investičného fondu a verejných rozvojových bánk; vyzdvihuje nutnosť odstrániť byrokratické bariéry pre malé a stredné podniky a v európskej legislatíve uplatňovať v budúcnosti ešte prísnejšie zásadu proporcionality;

52.

sa domnieva, že pre všetky štáty, v ktorých ťažkosti pri vytváraní podnikov bránia potenciálnemu rastu a tvorbe pracovných miest, by sa mali naplánovať bezodkladné reformy;

53.

nalieha na Komisiu, aby navrhla opatrenia na dokončenie vnútorného trhu s kapitálom s cieľom zlepšiť rozdeľovanie kapitálu medzi podniky a oživiť reálnu ekonomiku; je presvedčený o potrebe aj iných než bankových foriem financovania pre veľké, stredné aj malé podniky, predovšetkým zlepšením podmienok financovania prostredníctvom kapitálových trhov a ďalších súkromných zdrojov, ako sú rizikové fondy, partnerské (peer-to-peer) financovanie alebo kapitálové fondy; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala úlohe kapitálových nákladov v prípade začínajúcich a zavedených podnikov vo všetkých členských štátoch a aby sa príslušne aktualizovala hodnotiaca tabuľka ukazovateľov;

54.

zdôrazňuje prvoradý význam vytvorenia právnych predpisov o dlhodobých investíciách;

55.

vyzdvihuje dôležitosť urýchleného budovania a dokončenia bankovej únie; konštatuje, že prijatie troch pilierov bankovej únie a vykonávanie nových pravidiel pre úverové inštitúcie a poisťovne prispeje k obnove odolnosti európskeho finančného sektora; vyjadruje presvedčenie, že dokončenie bankovej únie sa musí dosiahnuť prostredníctvom zjednotenia poisťovníctva a trhov; opakuje, že náklady spôsobené kolapsom bankových inštitúcií by malo niesť samo odvetvie bankovníctva;

56.

zdôrazňuje, že pre budúci rast je nevyhnutný spoľahlivý, stabilný, dobre diverzifikovaný a transparentný finančný systém;

57.

zdôrazňuje, že európsky semester nesmie nijako ohrozovať výsady Európskeho parlamentu ani národných a regionálnych parlamentov; podčiarkuje, že by sa mali jasne rozdeliť právomoci medzi EÚ a jednotlivé členské štáty a že Európsky parlament nesie zodpovednosť na úrovni Únie, zatiaľ čo národné parlamenty nesú zodpovednosť na úrovni členských štátov; zdôrazňuje dôležitosť formálneho a riadneho zapojenia Európskeho parlamentu — vo včasnej fáze a v čo najväčšom rozsahu — s cieľom zvýšiť demokratickú legitimitu;

58.

zdôrazňuje, že treba posilniť demokratickú zodpovednosť Európskeho parlamentu a národných parlamentov, čo sa týka hlavných prvkov fungovania eurozóny, ako sú Európsky mechanizmus pre stabilitu, rozhodnutia Euroskupiny a monitorovanie a hodnotenie programov finančnej pomoci; žiada Komisiu, aby uskutočnila a zverejnila následné hodnotenia svojich odporúčaní a svojej účasti v trojke;

59.

víta, že Komisia uznáva skutočnosť, že fiškálna konsolidácia musí pokračovať spôsobom, ktorý podporuje rast a je diferencovaný, čo členským štátom umožní nielen investovať do rastu a tvorby pracovných miest, ale aj bojovať proti vysokému dlhu, nezamestnanosti alebo výzvam starnúcej spoločnosti;

60.

zdôrazňuje potenciál ekologického hospodárstva, pokiaľ ide o tvorbu pracovných miest, v rámci ktorého by sa podľa odhadov Komisie mohlo do roku 2020 vytvoriť 5 miliónov pracovných miest len v sektoroch energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, a to za predpokladu, že sa zavedú ambiciózne politiky v oblasti klímy a energetiky; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostatočnú úroveň investícií do týchto odvetví a predvídali budúce zručnosti pracovníkov; vyzýva Komisiu, aby využívanie potenciálu ekologického hospodárstva, pokiaľ ide o tvorbu pracovných miest, začlenila do ročného prieskumu rastu (RPR) za rok 2015;

61.

víta skutočnosť, že Komisia zohľadňuje rozdiely medzi členskými štátmi, ktoré sú zjavné v národných programoch reforiem, vyzýva však Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť regiónom s trvalými nepriaznivými prírodnými alebo demografickými podmienkami, a to najmä pri posudzovaní pridelenia prostriedkov;

62.

zdôrazňuje, že na sociálnu politiku a politiku zamestnanosti by sa nemalo nazerať len z hľadiska nákladov, ale mali by sa zohľadňovať aj štrukturálne reformy trhu práce a dlhodobé prínosy, a to s cieľom zachovať investície do spoločnosti a jej občanov v záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020 a ochrany budúcnosti a stability členských štátov a EÚ ako celku;

63.

zdôrazňuje, že hoci sú mzdy dôležitou premennou pri riešení makroekonomických nerovnováh eurozóny, nie sú iba nástrojom makroekonomických úprav, ale predovšetkým príjmom, z ktorého musia pracovníci žiť; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa odporúčaniami v oblasti miezd nezvyšovala miera chudoby zamestnaných osôb ani mzdové nerovnosti v rámci členských štátov, ani nepoškodzovali nízkopríjmové skupiny;

64.

je hlboko znepokojený tým, že EÚ sa zatiaľ zďaleka nepodarilo dosiahnuť ciele v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti stanovené v stratégii Európa 2020, pričom pozadu je predovšetkým s dosahovaním cieľa týkajúceho sa znižovania miery chudoby, ktorá namiesto poklesu vzrástla od roku 2010 do roku 2012 o 10 miliónov; vyzýva novú Komisiu, aby zaujala ucelený prístup a aby požiadala členské štáty o to, aby bezodkladne podávali správy o pokroku dosiahnutom na vnútroštátnej úrovni, čo sa týka stratégie Európa 2020; vyzýva členské štáty, aby vo svojich národných programoch reforiem stanovili dobre vymedzené národné stratégie v záujme napredovania v rámci stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o znižovanie chudoby;

65.

víta skutočnosť, že Komisia v tohtoročných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny použila novú hodnotiacu tabuľku ukazovateľov zamestnanosti a sociálnej situácie, najmä odkazy na miery celkovej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí a počtu ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET); poznamenáva, že tieto ukazovatele sú čisto analytické; žiada, aby do hodnotiacej tabuľky boli začlenené ďalšie ukazovatele, ako kvalita práce, miera chudoby detí, prístup k zdravotníckej starostlivosti a bezdomovstvo; žiada, aby tieto ukazovatele mali skutočný dosah na celý proces európskeho semestra;

66.

vyzýva Komisiu a Radu, aby aj naďalej zlepšovali ukazovatele používané na monitorovanie sociálneho, environmentálneho a inovačného rozmeru stratégie Európa 2020 v rámci európskeho semestra; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v diskusii o počte a rozvoji ukazovateľov sociálnej situácie a zamestnanosti vzhľadom na skutočnosť, že hospodársky a sociálny rozmer EÚ predstavujú dve strany tej istej mince, pričom obe z nich zohrávajú kľúčovú úlohu v rozvoji EÚ;

67.

opakuje svoju žiadosť, aby sa zasadnutia ministrov práce a sociálnych vecí Euroskupiny konali vždy v prípade potreby pred samitmi eurozóny s cieľom zaistiť ucelenejšie riešenie sociálnych otázok a otázok zamestnanosti v rokovaniach a rozhodnutiach orgánov eurozóny a prispievať k zasadnutiam hláv štátov a predsedov vlád eurozóny; sa domnieva, že spoločné schôdze rád EPSCO a ECOFIN sú dôležité na to, aby sa v prípade potreby dosiahla jednotná pozícia;

68.

víta skutočnosť, že Komisia uznala, že dôsledky opatrení fiškálnej konsolidácie prijatých na zaistenie nielen udržateľnosti hospodárstiev niektorých členských štátov, ale aj udržateľnosti celého hospodárstva EÚ na zamestnanosť a sociálnu oblasť v EÚ boli závažné a rozsiahle; žiada vynaloženie väčšieho úsilia o splnenie záväzkov v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti stanovených v zmluvách a v Charte základných práv EÚ; vyzýva Agentúru EÚ pre základné práva, aby dôkladne posúdila vplyv týchto opatrení na základné práva a vydala odporúčania v prípade porušení charty;

69.

víta zámer talianskeho predsedníctva, uvedený v záveroch z mimoriadneho zasadnutia Európskej rady z 30. augusta 2014, uskutočniť konferenciu na úrovni hláv štátov alebo predsedov vlád venovanú zamestnanosti, najmä zamestnanosti mladých ľudí;

70.

víta uvedené zníženie mier nezamestnanosti v niektorých členských štátoch; pripomína však, že v stratégii Európa 2020 sa jasne uvádza, že údaj, ktorý treba sledovať, je miera zamestnanosti, a považuje za poľutovaniahodné, že v súčasnosti používané ukazovatele miery zamestnanosti neodrážajú dôkladne situáciu na všetkých trhoch práce v EÚ;

71.

konštatuje, že Komisia upozorňuje na potrebu štrukturálnych reforiem zameriavajúcich sa na zlepšenie rámcových podmienok pre rast a pracovné miesta, a to najmä v časoch vysokej nezamestnanosti, a konštatuje tiež, že veľa príležitostí môže vzniknúť na vnútroštátnej aj európskej úrovni, keď sa dokončí jednotný trh;

72.

vyzýva Komisiu, aby obnovenie zamestnanosti stanovila za skutočnú prioritu tým, že vytvorí ambicióznu a celostnú stratégiu rastu a vytvárania kvalitných pracovných miest, na ktorej tvorbe by sa mali podieľať všetci noví členovia Komisie; sa domnieva, že na tento účel by komisár pre zamestnanosť a sociálne záležitosti mal navrhnúť plán, ktorý sa bude týkať všetkých oblastí politiky a bude zahŕňať konkrétne opatrenia na podporu tvorby kvalitných pracovných miest;

73.

sa domnieva, že konkurencieschopnosť EÚ nemožno obnoviť len znižovaním nákladov, ale že ho musia sprevádzať vyššie investície do výskumu a vývoja, vzdelávania a zručností a efektívnejšie využívanie zdrojov; žiada, aby sa trhy práce stali prispôsobivejšími a dynamickejšími a vedeli sa tak prispôsobiť narušenej hospodárskej situácii bez toho, aby dochádzalo k hromadnému prepúšťaniu a nadmerným úpravám miezd; pripomína, že došlo k výraznému oslabeniu kúpnej sily mnohých zamestnancov v EÚ, k zníženiu príjmov domácností a utlmeniu vnútorného dopytu; sa domnieva, že v záujme obnovy potrebnej konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva, EÚ si musí premyslieť taktiež stratégie zameriavajúce sa na ostatné výrobné náklady, vývoj cien a ziskové rozpätia, ako aj na prierezové politiky zacielené na podporu inovácií, produktivity a excelentnosti;

74.

je znepokojený čoraz väčšími rozdielmi v oblasti bohatstva a príjmov, ktoré oslabujú kúpnu silu, vnútorný dopyt a investície do reálnej ekonomiky; vyzýva členské štáty, aby opatrenia na zmenšenie týchto rozdielov zaradili do svojich národných programov reforiem s cieľom oživiť rast, zamestnanosť a sociálnu súdržnosť;

75.

zdôrazňuje, že je potrebné presunúť daňovú záťaž z práce na iné formy udržateľnej dane, a to v záujme podpory rastu a tvorby pracovných miest;

76.

víta odporúčania Komisie pre jednotlivé krajiny v oblasti environmentálnych daní a vyzýva členské štáty, aby tieto odporúčania zaviedli do praxe a súčasne zabezpečili, že z nich budú mať prospech najmä osoby s nízkym príjmom; vyzdvihuje pozitívny dosah presunu daní z práce na environmentálne dane a postupného neuplatňovania ekologicky škodlivých stimulov na rozpočet, zamestnanosť, sociálnu situáciu a životné prostredie;

77.

je znepokojený tým, že finančná fragmentácia v eurozóne ohrozuje v niektorých prípadoch rast a udržateľnosť MSP; vyzýva na obnovu úverovej kapacity hospodárstva, ktorá MSP umožní investovať a vytvárať pracovné miesta, ako aj na uľahčenie prístupu MSP k podnikaniu a k programom ako COSME alebo Horizont 2020;

78.

vyzýva členské štáty, aby odstránili zbytočnú administratívnu záťaž a byrokraciu v prípade samostatne zárobkovo činných osôb, mikropodnikov a MSP a zľahčili podmienky pre začínajúce podniky;

79.

vyzýva Komisiu, aby sľubovanému investičnému plánu 300 miliárd EUR bezodkladne dala konkrétnu podobu, a požaduje, aby sa posúdilo, či táto suma postačuje na obnovenie úplného potenciálu EÚ v oblasti rastu, konkurencieschopnosti a tvorby kvalitných pracovných miest;

80.

víta žiadosť Komisie obsiahnutú v jej súhrnnom oznámení o odporúčaniach pre jednotlivé krajiny v EÚ ako celku, aby sa viac investovalo do výskumu a vývoja, inovácií, vzdelávania, zručností a aktívnych politík trhu práce, ako aj do energetiky, dopravy a digitálneho hospodárstva;

81.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili priemysel EÚ prostredníctvom uplatňovania flexibilnejšej politiky hospodárskej súťaže v prospech konkurencieschopnosti a zamestnanosti spolu s plánom ekologizácie a prechodu na digitálne technológie; opakuje svoju žiadosť adresovanú Komisii, aby po konzultácii so sociálnymi partnermi vypracovala návrh právneho aktu o poskytovaní informácií pracovníkom a konzultovaní s nimi a o predvídaní a riadení reštrukturalizácie s cieľom zaručiť prispôsobenie sa zmene priemyslu EÚ, ktoré bude hospodársky a sociálne zodpovedné a ktorým sa zachovajú práva pracovníkov bez toho, aby sa kládlo nadmerné regulačné zaťaženie na spoločnosti, najmä na MSP;

82.

je znepokojený skutočnosťou, že v mnohých členských štátoch a odvetviach sprevádza stratu pracovných miest pokles ich kvality, zvýšenie množstva prekážok zamestnania a zhoršovanie pracovných noriem; zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty sa musia cielene snažiť o zlepšenie kvality pracovných miest, aby sa zaistil súlad medzi ponúkanými zručnosťami a požiadavkami trhu práce; zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty sa musia cielene snažiť o riešenie dodatočných problémov vznikajúcich v dôsledku nedobrovoľných pracovných zmlúv na čiastočný úväzok a nedobrovoľných zmlúv na krátkodobé zamestnanie, neistých zmlúv (ako sú zmluvy bez udania pracovného času), zdanlivej samostatnej zárobkovej činnosti a nelegálnej práce; preto víta iniciatívu Komisie, ktorá sa týka európskej platformy pre nelegálnu prácu; opakuje svoju žiadosť adresovanú členským štátom, aby ľuďom s neistou pracovnou zmluvou, zmluvou na krátkodobé zamestnanie či zmluvou na čiastočný úväzok, ako aj samostatne zárobkovo činným osobám zabezpečili základný súbor práv a primeranú sociálnu ochranu;

83.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby jej politické usmernenia podporovali reformy trhu práce zameriavajúce sa okrem iného na zmenšenie miery segmentácie, podporu prechodu medzi pracovnými miestami, podporu začleňovania zraniteľných skupín do trhu práce, zmenšovanie miery chudoby zamestnaných osôb, podporu rodovej rovnosti, posilňovanie práv pracovníkov s atypickými pracovnými zmluvami a poskytovanie väčšej sociálnej ochrany samostatne zárobkovo činným pracovníkom;

84.

konštatuje, že Komisia vo svojej výročnej správe za rok 2013 o situácii v EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti zdôraznila význam výdavkov na sociálnu ochranu ako zábezpeky proti sociálnym rizikám; pripomína význam automatických stabilizátorov pri riešení asymetrických otrasov, pri zamedzovaní nadmernému čerpaniu národných sociálnych zdrojov, a teda pri posilňovaní udržateľnosti HMÚ ako celku; vyzýva Komisiu, aby vo svojich odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vyzdvihla dôležitosť zachovania silných automatických stabilizátorov v členských štátoch s ohľadom na ich významnú úlohu, ktorú zohrávajú pri zachovávaní sociálnej súdržnosti, ako aj podnecovaní vnútorného dopytu a hospodárskeho rastu; opakovane zdôrazňuje svoju výzvu Komisii, aby vypracovala zelenú knihu o automatických stabilizátoroch v eurozóne;

85.

berie na vedomie zámer talianskeho predsedníctva Európskej rady, načrtnutý v jeho programe, otvoriť diskusiu o automatických stabilizátoroch na úrovni EÚ s osobitným zameraním sa na možné vytvorenie systému dávok v nezamestnanosti pre eurozónu;

86.

vyzdvihuje dôležitosť aktívnych a inkluzívnych politík trhu práce ako strategického nástroja na podporu zamestnanosti v súčasnej situácii; je hlboko znepokojený tým, že viaceré členské štáty aj napriek nárastu svojej miery nezamestnanosti znížili pridelené rozpočtové prostriedky na financovanie aktívnych a inkluzívnych politík trhu práce; žiada členské štáty, aby zvýšili krytie a účinnosť aktívnych politík trhu práce v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi;

87.

víta prijatie rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2014/EÚ z 15. mája 2014 o posilnenej spolupráci medzi verejnými službami zamestnanosti (VSZ); berie na vedomie návrh nariadenia o portáli EURES (Európsky portál pre pracovnú mobilitu) z januára 2014; vyzýva Európsky parlament a Radu, aby sa neodkladne venovali reforme, aby sa portál EURES mohol stať účinným nástrojom posilňovania mobility pracovnej sily v rámci EÚ v súlade s ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 1296/2013 a s cieľom podpory rozmanitosti; pripomína, že mobilita musí ostať dobrovoľná a nesmie obmedzovať snahy o miestne vytváranie kvalitných pracovných miest a miest odbornej prípravy; zdôrazňuje, že spoľahlivé odborné informácie o pracovných a životných podmienkach v iných členských štátoch sú nutnou podmienkou dobre fungujúceho Európskeho hospodárskeho priestoru;

88.

poukazuje na zvyšujúci sa počet pracovníkov, najmä mladých ľudí, ktorí opúšťajú svoje krajiny pôvodu a odchádzajú do iných členských štátov za pracovnými príležitosťami; nalieha na Komisiu a členské štáty, aby podporovali mobilitu pracovnej sily v rámci EÚ v záujme zaručenia voľného pohybu pri súčasnom dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania a zachovávaní úrovne miezd a sociálnych noriem; vyzýva každý členský štát, aby nastolil sociálne a pracovné podmienky, ktoré budú v súlade so stratégiou Európa 2020;

89.

je znepokojený tým, že ponuka zručností v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky (STEM) neuspokojí v nadchádzajúcich rokoch zvyšujúci sa dopyt podnikov, čím sa zníži schopnosť pracovnej sily EÚ prispôsobovať sa a napredovať; vyzýva členské štáty, aby investovali do modernizácie systémov vzdelávania a odbornej prípravy vrátane celoživotného vzdelávania, najmä do systémov duálneho vzdelávania, a aby uľahčili prechod zo školy do zamestnania;

90.

vyjadruje presvedčenie, že je potrebné zlepšiť zručnosti mladých ľudí v oblasti vedenia, riadenia a podnikania, aby mohli nové a začínajúce podniky využiť výhody, ktoré ponúkajú nové trhy, a zrealizovať svoj potenciál rastu, a aby sa tak mladí ľudia stali nielen zamestnancami, ale aj zamestnávateľmi;

91.

konštatuje, že bankové pôžičky sú ešte stále najbežnejším zdrojom financovania v EÚ; je však presvedčený, že skutočným prínosom sú nové formy financovania prostredníctvom inovatívnych programov a nebankových ciest, ako je kolektívne financovanie, MSP ako podnikateľskí anjeli, úvery medzi partnermi, mikroúvery, jednoducho dostupné agentúry poskytujúce mikroúvery a ďalšie nástroje, ktoré môžu poskytnúť dôležité investície začínajúcim podniky a MSP na rast a tvorbu pracovných miest;

92.

víta pokles mier nezamestnanosti mladých ľudí, ale poukazuje na ich stále znepokojivo vysoké úrovne: 22 % v štátoch EÚ 28 a 23,1 % v eurozóne; upozorňuje na znepokojujúce rozdiely medzi členskými štátmi (7,8 % v Nemecku a 56,3 % v Grécku (v apríli 2014)); zdôrazňuje, že problém neistých pracovných miest a nedostatočnej zamestnanosti sa tiež výrazne rozšíril, pričom treba brať do úvahy, že ak keď si mladí ľudia nájdu zamestnanie, mnohí z nich — v priemere 43 % v porovnaní s 13 % dospelých pracovníkov — pracujú za neistých podmienok alebo na nedobrovoľné zmluvy na čiastočný úväzok; vyjadruje tiež znepokojenie nad čoraz vyššou mierou nezamestnaných mladých ľudí medzi bezdomovcami v mnohých členských štátoch;

93.

víta skutočnosť, že vo väčšine odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa spomína záruka pre mladých ľudí; vyzýva Komisiu, aby dôsledne sledovala výzvy uvedené v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny za rok 2014, a to pokiaľ ide o kvalitu ponúk, nedostatočné poskytovanie aktívnej pomoci ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, administratívne kapacity verejných služieb zamestnanosti a chýbajúcu účinnú spoluprácu so všetkými relevantnými partnermi, a zároveň objavovala najlepšie postupy, ktoré by mohli slúžiť ako referenčné hodnoty pri zlepšovaní programov; požaduje väčšiu transparentnosť pri monitorovaní ich vykonávania, ambicióznejší prístup k členským štátom, ktoré nepreukazujú žiaden pokrok, a lepšie využívanie presunu ťažiska financovania na začiatočnú fázu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí by sa mala považovať za stimul pre všetky členské štáty, aby začali využívať Európsky sociálny fond na financovanie rozsiahlejších projektov týkajúcich sa mladých ľudí, najmä v oblasti chudoby a sociálneho začlenenia;

94.

vyzýva Komisiu, aby navrhla európsky rámec, ktorým sa zavedú minimálne normy vykonávania záruk pre mladých ľudí zahŕňajúcich okrem iného kvalitu učňovskej prípravy a pracovných miest, dôstojné mzdy pre mladých ľudí a prístup k službám zamestnanosti a právam a ktorý sa bude týkať ľudí vo veku od 25 do 30 rokov; vyzýva členské štáty, aby dostupné rozpočtové prostriedky využívali efektívne a aby bezodkladne zaviedli záruky pre mladých ľudí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby záruky pre mladých ľudí ustanovili ako prioritu vzhľadom na to, že pridelenie rozpočtových prostriedkov sa sústredí na prvé dva roky; žiada zvýšenie dostupného rozpočtu počas sľubovaného preskúmania viacročného finančného rámca v polovici trvania berúc do úvahy, že podľa odhadov Medzinárodnej organizácie práce je na vyriešenie problému nezamestnanosti mladých ľudí v eurozóne potrebná suma 21 miliárd EUR; považuje toto zvýšenie za nutnú investíciu vzhľadom na obrovskú každoročnú hospodársku stratu, ktorá vyplýva z nedostatočného boja proti nezamestnanosti mladých ľudí a ktorá dosahujúcu 153 miliárd EUR, čo zodpovedá 1,2 % HDP EÚ (Eurofound, 2012) (17);

95.

vyzdvihuje význam zdôrazňovania praktických zručností a duálneho systému odbornej prípravy, ktorý zvyšuje zamestnateľnosť mladých ľudí;

96.

vyzýva členské štáty, aby zlepšili spoluprácu medzi podnikmi a školstvom na všetkých úrovniach;

97.

berie na vedomie odporúčanie Rady z marca 2014 o rámci kvality pre stáže v záujme predchádzania diskriminácii a vykorisťovaniu mladých pracovníkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci európskeho semestra tieto odporúčania začlenili do národných programov reforiem a odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

98.

so znepokojením konštatuje, že miery nezamestnanosti žien sú vyššie ako miery celkovej nezamestnanosti (11,7 % v štátoch EÚ 18 a 10,4 % v štátoch EÚ 28 v porovnaní s 11,5 % a 10,2 % v prípade celkovej nezamestnanosti); preto požaduje vypracovanie konkrétnych plánov tvorby kvalitných pracovných miest obsahujúcich opatrenia zamerané na ženy; požaduje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v odporúčaniach a upozorňuje na to, že väčšiu rodovú rovnosť a väčšiu účasť žien na trhu práce nesmú ohrozovať iné odporúčania; žiada vydanie konkrétnych odporúčaní s cieľom zmenšiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a v dôchodkoch žien a mužov, ktoré sú nielen brzdou hospodárstva a konkurencieschopnosti, ale aj známkou sociálnej nespravodlivosti;

99.

víta odporúčania zamerané na riešenie nízkej miery účasti žien na trhu práce; vyzýva Komisiu, aby do ďalšieho ročného prieskumu rastu zaradila širšie hľadisko rodovej rovnosti zohľadňujúce viac ako len miery zamestnanosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali segregáciou na trhu práce a nerovnakým rozdelením zodpovedností za opateru; požaduje cenovo dostupné a kvalitné verejné služby v oblasti starostlivosti o deti a závislé osoby, ktoré opatrujúcim osobám, najmä ženám, umožnia návrat do zamestnania a uľahčia zosúladenie pracovného a súkromného života;

100.

vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť vysokej miere nezamestnanosti medzi znevýhodnenými skupinami a prioritne zabezpečili prístup a začleňovanie do trhu práce a presadzovanie politík prístupu a začleňovania, pretože zamestnanosť je kľúčom k úspešnému začleneniu;

101.

je hlboko znepokojený tým, že u dlhodobo nezamestnaných ľudí a starších pracovníkov sú zaznamenávané vyššie miery nezamestnanosti a tieto osoby majú dodatočné ťažkosti s opätovným vstupom trh práce; vyzýva členské štáty, aby pri pomáhaní týmto pracovníkom s úspešným opätovným vstupom na trh práce využívali v plnej miere Európsky sociálny fond;

102.

so znepokojením konštatuje, že zamestnancom vo veku nad 40 rokom často už nie je v ich zamestnaní poskytovaná primeraná odborná príprava a ďalšie vzdelávanie; vyzýva preto zamestnávateľov, sociálnych partnerov a vlády členských štátov, aby na trhu práce uplatňovali skutočné koncepcie a merania celoživotného vzdelávania s cieľom čo najskôr dosiahnuť výrazné zlepšenie kvalifikácie starších pracovníkov;

103.

víta odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré sú zamerané na zvyšovanie primeranosti a krytia systémov minimálneho príjmu, záchranných sietí a sociálnej ochrany, a viaceré odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa politík začleňovania do trhu práce; domnieva sa však, že nerovnomerný a nestabilný rast, ktorý Komisia očakáva v rokoch 2014 a 2015, sám osebe nebude postačovať na riešenie dosahu krízy a jej dôsledkov, ktoré mala na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020; naliehavo vyzýva členské štáty, aby dôsledne sledovali odporúčania, plnili ich a v rámci svojich národných programov reforiem navrhli konkrétne a cielené opatrenia na riešenie chudoby, najmä bezdomovstva a chudoby detí;

104.

vyzýva Komisiu, aby európsky semester užšie naviazala na sociálne ciele stratégie Európa 2020; sa domnieva, že národné programy reforiem by mali podávať správy o pokroku dosahovanom pri plnení národných cieľov v oblasti chudoby a poukazovať na to, ako sa nimi prispelo k dosahovaniu spoločne dohodnutého hlavného cieľa stratégie Európa 2020 v oblasti chudoby; vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti vydala odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa boja proti chudobe adresované všetkým členským štátom; vyzýva členské štáty, aby zaviedli osobitné opatrenia v oblasti sociálneho začleňovania a boja proti diskriminácii s cieľom znížiť mieru chudoby zameriavajúc sa na skupiny, ktoré sú najviac ohrozené sociálnym vylúčením; vyzýva členské štáty, aby vykonávali komplexnú stratégiu aktívneho začleňovania zavedením systému minimálneho príjmu a sociálneho zabezpečenia v súlade s vlastnými vnútroštátnymi postupmi vrátane ustanovení uvedených v kolektívnych zmluvách alebo vnútroštátnych právnych predpisoch;

105.

vyzýva členské štáty, a to so zreteľom na odporúčanie Rady z 9. a 10. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch, aby zaviedli dlhodobé, cielené a integrované opatrenia na zníženie miery sociálnej a hospodárskej marginalizácie rómskych komunít, najmä prostredníctvom prijatia opatrení na ich začlenenie do trhu práce, a to aj prostredníctvom posilnenej väzby medzi sociálnou pomocou a aktiváciou a prostredníctvom zvýšenia miery školskej dochádzky rómskych detí a zníženia výskytu predčasného ukončovania školskej dochádzky;

106.

vyzýva Komisiu, aby ihneď riešila alarmujúci nárast chudoby detí v celej Európe prostredníctvom zavedenia záruky pred chudobou pre deti; sa domnieva, že takáto záruka je mimoriadne dôležitá na ochranu detí, ktoré postihli dôsledky súčasnej hospodárskej a sociálnej krízy;

107.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že odporúčania Komisie o dôchodkoch boli vydané bez toho, aby sa zohľadnila pozícia Európskeho parlamentu k príslušnej zelenej a bielej knihe; zdôrazňuje, že dôchodkové reformy si vyžadujú politickú a sociálnu súdržnosť na vnútroštátnej úrovni a v záujme ich úspešnosti by sa o nich malo rokovať so sociálnymi partnermi a na zabezpečenie udržateľnosti dôchodkových systémov členských štátov treba navrhnúť, predložiť a prijať ich potrebné komplexné reformy, ktoré súčasne neohrozia primerané úrovne dôchodkov a budú plne zodpovedať hospodárskym a sociálnym prioritám stratégie Európa 2020;

108.

považuje za poľutovaniahodné, že veľmi málo odporúčaní pre jednotlivé krajiny rieši problém chudoby zamestnaných osôb či bezdomovstva; poukazuje na objavujúce sa nové podoby chudoby, ktoré postihujú strednú a pracujúcu triedu, keď sa v dôsledku problémov so splácaním hypoték zvyšuje počet prípadov vypratania nehnuteľností a zhabania majetku pre neplatenie hypotekárneho dlhu; vyzýva Komisiu, aby v ročnom prieskume rastu 2015 výslovne riešila chudobu zamestnaných osôb a chudobu ľudí s obmedzenou alebo žiadnou väzbou na trh práce; odporúča Komisii a členským štátom, aby zaviedli integrované politiky v prospech sociálneho a finančne dostupného bývania, účinné politiky prevencie zamerané na znižovanie počtu prípadov vypratania a riešili otázku neobsadených obydlí a politiky na riešenie energetickej chudoby, ktorá je taktiež na vzostupe;

109.

víta skutočnosť, že niektoré odporúčania pre jednotlivé krajiny sa týkajú boja proti chudobe detí a dostupných služieb starostlivosti o deti, ale požaduje viac politík zameraných na rodiny s nízkym príjmom; požaduje viac odporúčaní o stratégiách sociálneho začleňovania vrátane boja proti extrémnym formám chudoby, ako je napríklad bezdomovstvo;

110.

berie na vedomie, že Komisia podporuje stratégie aktívneho začleňovania; sa však domnieva, že takéto stratégie musia zahŕňať opatrenia na začleňovanie ľudí so zdravotným postihnutím a so zníženými pracovnými schopnosťami do trhu práce; nabáda členské štáty, aby zvážili pridanú hodnotu motivovania zamestnávateľov k tomu, aby zamestnali osoby najvzdialenejšie od trhu práce, a to prostredníctvom rozvoja dobre vyváženej súboru povinností a podporných sietí zapojením všetkých relevantných aktérov do prípravy politík členských štátov v oblasti trhu práce;

111.

vzhľadom na vysoké miery chudoby požaduje, aby sa vyhodnotilo, či je vo Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby dostatok finančných prostriedkov, a ak nie je, aby sa počas preskúmania viacročného finančného rámca v polovici trvania zvážila možnosť zvýšenia jeho financovania;

112.

súhlasí s Komisiou, že členské štáty musia čeliť bezdomovstvu komplexnými stratégiami založenými na prevencii, prístupoch založených na bývaní a revízii regulácie a postupov v oblasti vypratania, ako aj na ukončení kriminalizovania bezdomovcov; požaduje zlepšenie v oblasti nadnárodnej výmeny najlepších postupov a vzájomného učenia a v tejto súvislosti uznáva úlohu programu Progress;

113.

víta odporúčanie investovať do vzdelávania, ale je znepokojený tým, že viac než 20 členských štátov znížilo výdavky na vzdelávanie v relatívnom vyjadrení (ako percento HDP), čím ohrozili svoj potenciál rastu a tvorby pracovných miest a svoju konkurencieschopnosť; poukazuje na to, že zníženie takýchto investícií povedie k zvýšeniu štrukturálnej slabosti EÚ vzhľadom na nesúlad medzi rastúcou potrebou vysokokvalifikovaných zamestnancov a skutočnosťou, že v mnohých členských štátoch je v súčasnosti veľká časť pracovnej sily nízkokvalifikovaná;

114.

berie na vedomie odporúčanie Komisie na reformu systémov zdravotnej starostlivosti, aby naplnili svoje ciele poskytovania univerzálneho verejného prístupu k vysokokvalitnej starostlivosti nákladovo účinným spôsobom, a na zabezpečenie ich finančnej udržateľnosti;

115.

opakuje svoju žiadosť o zvýšenú a štruktúrovanú účasť zainteresovaných strán občianskej spoločnosti na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ, aby sa zaručila legitimita a zvýšila účinnosť procesu európskeho semestra; v tejto súvislosti so záujmom očakáva plán Komisie zapojiť sociálnych partnerov v rámci výboru pre sociálny dialóg ešte pred schválením ročného prieskumu rastu 2015;

116.

kritizuje skutočnosť, že nie všetky členské štáty do návrhu svojich národných programov reforiem zapojili tak svoje národné parlamenty, ako aj svojich národných sociálnych partnerov a zástupcov občianskej spoločnosti; vyzýva členské štáty, aby do svojich národných programov reforiem začlenili podrobný prehľad s vysvetlením, kto a ako sa zapojil; vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala rôzne vnútroštátne praktiky týkajúce sa parlamentných postupov a zapájania zainteresovaných strán do európskeho semestra;

117.

opätovne zdôrazňuje dôležitú úlohu rozpočtu EÚ pri stimulovaní udržateľného rastu, podporovaní tvorby pracovných miest a znižovaní makroekonomických nerovnováh v EÚ, čím sa prispieva k zníženiu sociálnych nerovností; pripomína najmä, že bez toho, aby sa úloha EÚ vôbec považovala za katalyzátor investícií, sa približne 60 % rozpočtu EÚ priamo vynakladá na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020; okrem toho zdôrazňuje, že mnohé z programov na roky 2014 — 2020 obsahujú inovatívne finančné nástroje, ktoré majú potenciál zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore verejných aj súkromných investícií v členských štátoch, najmä z hľadiska dlhodobých investícií, ktoré sa všeobecne považujú za významnú politickú prioritu;

118.

pripomína potrebu na začiatku nového viacročného finančného rámca (VFR) urýchlene a účinne vykonať nové programy na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov, aby sa týmto programom umožnilo prispieť k procesu oživenia hospodárstva; vyzýva na osobitne urýchlené vykonanie programov určených na prednostné uskutočnenie v prvých rokoch VFR, ako sú napríklad programy Horizont 2020, COSME, Erasmus+ a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto programy majú pákový efekt a synergickú a katalytickú úlohu vo vzťahu k vnútroštátnym investičným politikám a rastu a tvorbe pracovných miest; zdôrazňuje potrebu urýchleného začatia politiky súdržnosti na obdobie rokov 2014 — 2020 (čo sa týka už podpísaných dohôd o partnerstve, schválených operačných programov a uvoľneného predbežného financovania); opäť zdôrazňuje úlohu, ktorú môže zohrávať politika súdržnosti pri podpore rastu a tvorby pracovných miest na celom území EÚ; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby financovanie z prostriedkov EÚ všade tam, kde je to možné, smerovalo na projekty podporujúce tvorbu pracovných miest, najmä pre mladých ľudí, ako aj udržateľný rast a konkurencieschopnosť; vyjadruje svoje hlboké znepokojenie v súvislosti s nevídanou výškou nesplatených záväzkov (RAL), z ktorých sa väčšina vzťahuje na politiku súdržnosti, a vysokým rizikom zrušenia záväzkov, ktorému sú vystavené niektoré členské štáty, pokiaľ ide o financovanie predchádzajúceho programového obdobia;

119.

podporuje záruky EÚ pre mladých a iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí ako kľúčové nástroje na boj proti znepokojivo vysokej miere nezamestnanosti mladých; víta nedávne kroky Komisie na pomoc členským štátom pri urýchlenom plánovaní opatrení financovaných v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riadne, účinné, rýchle a včasné vykonávanie týchto programov;

120.

zdôrazňuje skutočnosť, že podpora pracovných miest, rastu a hospodárskej súťaže v EÚ si vyžaduje, aby sa posilnilo vytváranie hodnotových reťazcov v EÚ a aby sa podniky v EÚ — vrátane MSP — pevnejšie integrovali na všetkých úrovniach hodnotového reťazca; pripomína skutočnosť, že takéto politiky by sa mali týkať podnikov každej veľkosti, mali by viesť k zachovaniu výrobného reťazca v Európe, podporovať odvetvia s vysokým potenciálom rastu s osobitným zameraním na inovácie, zručnosti, udržateľnosť, podnikanie a tvorivosť a umožniť, aby dostatočný rast a bohatstvo viedli k väčšej tvorbe pracovných miest;

121.

zdôrazňuje skutočnosť, že v čase, keď sú mnohé členské štáty do značnej miery závislé od jediného dodávateľa energie, pričom šesť z nich je v otázke zemného plynu úplne závislých od Ruska, si podpora a zachovanie pracovných miest tiež vyžadujú zníženie zraniteľnosti EÚ na základe vonkajších energetických šokov, čoho sme svedkami pri prebiehajúcej kríze na Ukrajine; víta v tejto súvislosti závery schôdze Európskej rady z 26. — 27. júna 2014 a očakáva, že tieto závery budú najneskôr do októbra 2014 doplnené ambicióznymi strednodobými až dlhodobými opatreniami na zlepšenie energetickej bezpečnosti EÚ;

122.

zdôrazňuje skutočnosť, že nízke stropy platieb na obdobie rokov 2013 — 2020 zostávajú kľúčovým problémom rozpočtu EÚ a majú negatívny vplyv na oživenie hospodárstva vzhľadom na to, že oneskorené platby primárne poškodzujú prijímateľov; pripomína potrebu zaručiť riadnu, včasnú, náležitú postupnosť platieb pri plnení, aby sa tak pomocou platieb z minulých záväzkov i platieb z predbežného financovania urýchlene začali nové programy a aby sa zamedzilo nezvyklým presunom nesplatených záväzkov (RAL) do rozpočtu na rok 2015; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Radu, aby plne schválila návrh opravného rozpočtu č. 3/2014, tak ako ho predložila Komisia, aby mal rozpočet EÚ čo najväčší vplyv na investície na mieste; poukazuje na to, že ak budú návrhy opravných rozpočtov č. 2, 3 a 4 prijaté v nezmenenej podobe, pre rozpočet by to celkovo znamenalo iba 106 miliónov EUR dodatočných príspevkov podľa výšky HND, ktoré sú členské štáty povinné poskytnúť, aby sa zabezpečil dostatok platobných rozpočtových prostriedkov v roku 2014 na pokrytie existujúcich právnych záväzkov Únie; poukazuje na svoje odhodlanie pokračovať v monitorovaní celkovej situácie, pokiaľ ide o platby a nesplatené záväzky, a plne využiť všetky prostriedky flexibility zakotvené v nariadení o VFR a súvisiacej medziinštitucionálnej dohode; zdôrazňuje skutočnosť, že otázka opakujúcej sa platobnej krízy rozpočtu EÚ sa bude musieť riešiť udržateľným spôsobom pri príležitosti povolebnej revízie VFR na roky 2014 — 2020, ktorú má čo najskôr začať budúca Komisia, ktorá sa úradu ujme 1. novembra 2014;

123.

pripomína svoj názor, že fiškálnu situáciu členských štátov možno zmierniť prostredníctvom nového systému vlastných zdrojov určených na financovanie rozpočtu Únie, ktorým sa znížia príspevky na základe HND, čím sa členským štátom umožní vynaložiť svoje konsolidačné úsilie bez toho, že by ohrozili financovanie EÚ na podporu investícií do oživenia hospodárstva a reformných opatrení; pripomína skutočnosť, že Komisia predložila niekoľko legislatívnych návrhov s cieľom reformovať systém vlastných zdrojov, o ktorých však, žiaľ, Rada doteraz vážne nediskutovala; preto vyzdvihuje dôležitosť, ktorú prikladá novej skupine na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, ktorá by mala viesť ku skutočnej reforme financovania EÚ;

124.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa v rámci svojho ročného prieskumu rastu na rok 2015, ktorý má byť zverejnený v novembri 2014, plne venovala úlohe rozpočtu EÚ v procese európskeho semestra a zdôraznila ho, a to tým, že poskytne skutočné a konkrétne údaje o jeho podnecujúcich, katalytických, synergických a komplementárnych účinkoch na celkové verejné výdavky na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni;

125.

ďalej vyzýva Komisiu, aby vo svojom nasledujúcom ročnom prieskume rastu poskytla úplný prehľad toho, čo sa dosiahlo v dôsledku vykonávania Paktu pre rast a zamestnanosť, ktorý bol schválený na zasadnutí Európskej rady v júni 2012 s cieľom prekonať hospodársku a finančnú krízu, a aby predložila nové návrhy o úlohe, ktorú by rozpočet EÚ mohol zohrávať pri ďalšej tvorbe inteligentného, udržateľného, inkluzívneho rastu s efektívnym využívaním zdrojov a tvorbou pracovných miest;

126.

víta záväzok zvoleného predsedu Komisie splniť plán Komisie s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii z 5. decembra 2012; nazdáva sa, že akékoľvek ďalšie financovanie alebo nástroje, akým je mechanizmus solidarity, musia byť neoddeliteľnou súčasťou rozpočtu EÚ, ale nad rámec dohodnutých stropov VFR;

127.

naliehavo žiada vytvorenie skutočného vnútorného trhu pre energetiku, ktorý by zabezpečil spravodlivý prístup na trh, vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a dostupný trh, najmä pre malé a stredné podniky;

128.

vyjadruje presvedčenie, že členské štáty musia zvýšiť úsilie modernizovať svoje verejné správy prostredníctvom dokončenie reforiem svojej legislatívy v oblasti verejnej správy, poskytovania dostupných digitálnych služieb pre občanov a podnikateľov vo väčšom rozsahu a lepšej kvalite, znižovania nákladov a zvyšovania efektívnosti, čo umožní cezhraničnú spoluprácu a zavádzanie rámcov pre interoperabilitu orgánov verejnej správy; zdôrazňuje skutočnosť, že úplné a rýchle vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania a koncesií by poskytlo obrovskú príležitosť na zvýšenie inovácií, umožnilo prístup pre malé a stredné podniky a modernizáciu verejnej správy na celoštátnej, ako aj na miestnej úrovni zlepšovaním kvality, účinnosti a transparentnosti výdavkov verejnej správy a investícií;

129.

zdôrazňuje skutočnosť, že ekologizácia hospodárstiev EÚ prispieva k dlhodobému a voči kríze odolnému rastu, zvyšuje konkurencieschopnosť a vytvára pracovné miesta, pričom súčasne zvyšuje energetickú bezpečnosť a nezávislosť Únie, a že ekologické hospodárstvo by sa malo považovať za hlavnú hnaciu silu rozvoja hospodárstva;

130.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, vládam členských štátov, Komisii, národným parlamentom a Európskej centrálnej banke.

27.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 274/21

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce odporúčania a uznesenia o Rusku, najmä na odporúčania Rady z 23. októbra 2012 (1) a z 2. apríla 2014 (2) o zavedení spoločných vízových obmedzení pre ruských činiteľov zapojených do prípadu Sergeja Magnitského, a na uznesenia z 13. júna 2013 o právnom štáte v Rusku (3) a z 13. marca 2014 o Rusku: odsúdenie protestujúcich účastníkov udalostí na námestí Bolotnaja (4),

—

so zreteľom na udelenie Sacharovovej ceny za slobodu myslenia v roku 2009 ruskej mimovládnej organizácii Memorial, ktorá sa zasadzuje okrem iného za práva politických väzňov v Rusku,

—

so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 26. marca 2013 o situácii mimovládnych organizácii v Ruskej federácii,

—

so zreteľom na ruskú ústavu, najmä na jej článok 118, v ktorom sa uvádza, že spravodlivosť v Ruskej federácii je vykonávaná výlučne súdmi, a článok 120, v ktorom sa stanovuje, že sudcovia sú nezávislí a sú podriadení len ruskej ústave a federálnemu právu,

—

so zreteľom na konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach, ktoré sa uskutočnili 28. novembra 2013,

—

so zreteľom na vyhlásenie ombudsmana Ruskej federácie pre ľudské práva Vladimira Lukina zo 4. marca 2014 o verejných demonštráciách v Moskve a krokoch, ktoré prijali orgány presadzovania práva,

—

so zreteľom na platnú dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na druhej strane, ako aj na pozastavené rokovania o novej dohode medzi EÚ a Ruskom,

—

so zreteľom na partnerstvo pre modernizáciu, ktoré vzniklo v roku 2010 v Rostove na Done, a na záväzok vedúcich predstaviteľov Ruska presadzovať právny štát ako nevyhnutný základ pre modernizáciu Ruska,

—

so zreteľom na Deklaráciu Organizácie spojených národov o ochrancoch ľudských práv, ktorú Valné zhromaždenie OSN prijalo 9. decembra 1998,

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Ruská federácia je ako plnoprávny člen Rady Európy, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a OSN povinná obhajovať zásady demokracie a právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv; keďže v dôsledku viacerých vážnych porušení zásad právneho štátu a prijatia reštriktívnych zákonov v uplynulých mesiacoch narastajú obavy, čo sa týka dodržiavania medzinárodných a vnútroštátnych záväzkov zo strany Ruska; keďže EÚ opakovane ponúkla Rusku dodatočnú pomoc a odborné skúsenosti pri modernizácii krajiny a dodržiavaní ústavného a právneho poriadku v súlade s normami Rady Európy;

B.

keďže situácia v oblasti ľudských práv v Rusku sa v posledných rokoch zhoršila a ruské orgány prijali súbor právnych predpisov, ktoré zahŕňajú nejednoznačné ustanovenia a využívajú sa na ďalšie obmedzovanie aktérov opozície a občianskej spoločnosti a ohrozovanie slobody prejavu a zhromažďovania;

C.

keďže ruský zákon o „zahraničných agentoch“, prijatý v júli 2012, ukladá mimovládnym organizáciám, ktoré poberajú zahraničné financovanie a zapájajú sa do „politickej činnosti“, aby požiadali o zápis do osobitného štátneho zoznamu zahraničných agentov, čo znamená, že následne podliehajú dodatočnej podrobnej kontrole zo strany vlády, a vyžaduje tiež od nich, aby všetky publikácie, tlačové správy a reportáže obsahovali údaj o tom, že ich pripravil zahraničný agent; keďže tento zákon bol v máji 2014 zmenený tak, aby umožňoval samotnému ministerstvu vnútra zaregistrovať takéto mimovládne organizácie ako „zahraničných agentov“;

D.

keďže vykonávanie takéhoto zákona je spojené s tvrdými opatreniami, ako sú policajne záťahy, zabavenie majetku, správne pokuty a iné opatrenia zamerané na zabránenie a odradenie organizácii občianskej spoločnosti od vykonávania práce; keďže 13 popredných skupín za ľudské práva podalo spoločnú sťažnosť na Európskom súde pre ľudské práva, v ktorej napádajú zákon o „zahraničných agentoch“; keďže v súčasnosti sa preskúmava jeho uplatňovanie;

E.

keďže mnohé ruské a medzinárodné organizácie za ľudské práva uvádzajú, že neprimerané opatrenia a agresívne zásahy bezpečnostných síl viedli k prepuknutiu násilia, po ktorom nasledovalo svojvoľné zatýkanie protestantov; keďže vodcovia opozičných strán a hnutí sú terčom zastrašovania zo strany ruských orgánov, pričom niektorí sú na základe rôznych obvinení zadržiavaní;

F.

keďže viaceré súdne procesy a konania, ktoré prebehli v predchádzajúcich rokoch, spochybňujú nezávislosť a nestrannosť súdnych inštitúcií Ruskej federácie; keďže na tieto súdne procesy sa treba pozerať v širšom kontexte rastúceho útlaku, prenasledovania a porušovania ľudských práv v Rusku vrátane politicky motivovaného zatýkania, väznenia a súdnych procesov, z ktorých pripomenieme len najznámejšie prípady Sergeja Magnitského, Michaila Chodorkovského a Alexeja Navalného;

G.

keďže ruské orgány rozširujú programy masového sledovania; keďže tieto programy spolu so zákonmi na obmedzenie slobody mimovládnych organizácii poskytujú ruským orgánom veľmi silný nástroj na monitorovanie a potláčanie opozičných hlasov;

H.

keďže Memorial je ruská historická a občianskoprávna spoločnosť fungujúca už od roku 1987 na takých hodnotách, ako sú zachovanie demokracie, práva a základných ľudských práv v praktickej politike a verejnom živote, ktorá vznikla z iniciatívy skupiny disidentov za sovietskej éry a pod záštitou držiteľa Nobelovej ceny Andreja Sacharova;

I.

keďže ruské ministerstvo vnútra sa snaží Memorial zničiť, pretože zastrešuje vyše 50 nezávislých regionálnych agentúr v celom štáte pod jednu organizáciu bez ústredia; keďže podľa federálneho práva možno organizáciu kvalifikovať ako „celoštátnu“ vtedy, ak je zastúpená vo viac než polovici ruských regiónov prostredníctvom formálne zaregistrovaných „regionálnych“ organizácií; keďže Memorial je registrovaný na ministerstve spravodlivosti od roku 1992;

J.

keďže Memorial prostredníctvom hlasu svojich vodcov vyjadruje rázny odpor a kritiku voči agresii Ruska na Ukrajine a vyzýva prezidenta Putina, aby ju ukončil;

K.

keďže Európsky parlament udelil Memorialu v roku 2009 Sacharovovu cenu;

L.

keďže 23. mája 2014 súd v Moskve nariadil registráciu Strediska pre ľudské práva Memorial ako zahraničného agenta z dôvodu „politickej činnosti“ v oblasti ľudských práv; keďže táto mimovládna organizácia sa následne odmietla zaregistrovať pod týmto nespravodlivým označením a rozhodla sa rozpustiť svoju štruktúru a pokračovať v činnosti bez toho, aby bola zaregistrovaná v Ruskej federácii;

M.

keďže 13. októbra 2014 podalo ruské ministerstvo spravodlivosti žalobu s cieľom zlikvidovať Ruskú spoločnosť Memorial, údajne z dôvodu, že jej dcérske združenia neboli náležite zaregistrované;

N.

keďže potom, čo Najvyšší súd Ruska 13. novembra 2014 vynesie rozsudok v žalobe, bude Memorial musieť byť rozpustený;

O.

keďže Memorial má už dávno problémy s ruskými správnymi orgánmi, okrem iného tým, že ho ministerstvo spravodlivosti v júli 2014 označilo za „zahraničného agenta“, že bol donútený zatvoriť svoju kanceláriu v Čečensku po vražde aktivistky za ľudské práva Natálie Estemirovovej, ktorá vyšetrovala prípady únosov a vrážd, a že bol prvou organizáciou, ktorej bol doručený príkaz na likvidáciu svojho centra proti diskriminácii ADC v Petrohrade (podporujúceho práva Rómov v Rusku, pracovných migrantov zo strednej Ázie a z Kaukazu a práva etnických Tatárov na Kryme) kvôli tomu, že sa nezaregistrovalo ako „zahraničný agent“;

P.

keďže nezávislým spoločnostiam internetového spravodajstva boli na základe nových zmien zákona o informáciách, informačných technológiách a ochrane informácií, ktoré boli prijaté vo februári 2014, zablokované stránky; keďže k nim patria Grani.ru, Kasparov.ru, EJ.ru a blog opozičného aktivistu Alexeja Navalneho na internetovej stránke moskovského rádia Echo a Livejournal.com; keďže opozičnej káblovej televíznej stanici Dážď, nezávislej firme, bol v niektorých oblastiach odobraný priestor;

1.

dôrazne odsudzuje žiadosť ruského ministerstva spravodlivosti na Najvyšší súd, aby bola nezávislá organizácia pre ľudské práva Memorial zatvorená, a tiež vypočutie naplánované na 13. novembra 2014, a žiada ministerstvo spravodlivosti, aby svoju žiadosť stiahlo ešte pred plánovaným vypočutím; zdôrazňuje, že Memorial zohráva kľúčovú úlohu pri rozvoji demokratických hodnôt a podpore ľudských práv v Rusku;

2.

vyzýva ruské orgány, aby skoncovali so všetkými skutkami zastrašovania, a to aj na úrovni súdnictva, namierené proti Spoločnosti Memorial, Stredisku pre ľudské práva Memorial, ich členom a všetkým obhajcom ľudských práv v Ruskej federácii, a aby zaručili, že títo všetci budú môcť vykonávať svoju zákonnú činnosť za každých okolností bez akéhokoľvek zasahovania;

3.

zdôrazňuje, že Michail Fedotov, predseda prezidentskej rady pre občiansku spoločnosť a ľudské práva v Rusku sa jasne vyjadril, že neexistujú právne dôvody na zatvorenie Memorialu a že vypočutie Najvyššieho súdu by sa malo odročiť až na obdobie po plánovanej konferencii Memorialu 19. novembra 2014, na ktorej by malo dôjsť k zmenám v jeho organizačnej štruktúre tak, aby bola v súlade s ruskými zákonmi;

4.

nazdáva sa, že zákon o „zahraničných agentoch“ je v rozpore so záväzkami Ruska voči Rade Európy a OBSE; domnieva sa tiež, že definícia „politickej činnosti“, ktorú vykonávajú mimovládne organizácie prijímajúce zahraničné financovanie, je natoľko široká, že umožňuje kontrolu štátu nad prakticky akoukoľvek organizovanou činnosťou súvisiacou s verejným životom; žiada preto Rusko, aby odvolalo zákony obsahujúce ustanovenia, ktoré nie sú v súlade s medzinárodnými a ústavnými záväzkami Ruska v oblasti ľudských práv;

5.

vyjadruje skutočne hlboké obavy týkajúce sa následných zmien zákona o „zahraničných agentoch“ (z mája 2014), ktoré ministerstvu spravodlivosti teraz umožňujú zaregistrovať akúkoľvek skupinu svojvoľne a bez jej súhlasu ako „zahraničného agenta“;

6.

zdôrazňuje, že v nadväznosti na revíziu tohto zákona ministerstvo spravodlivosti promptne zaregistrovalo prvých 15 skupín a že niekoľko mimovládnych organizácií bojuje — bezúspešne — na súdoch proti úsiliu orgánov donútiť ich k registrácii;

7.

zdôrazňuje, že tieto mimovládne organizácie (Stredisko pre ľudské práva Memorial, Nadácia Verejný rozsudok, AGORA a JURIX) sú známe predovšetkým tým, že poskytujú právnu pomoc obetiam politickej manipulácie spravodlivosti, prenasledovaným aktivistom občianskej spoločnosti a pokojným protestantom, aktivistom z radov LGBT a obetiam policajného násilia, a zohrávajú zásadnú úlohu v rozvoji demokratických hodnôt a podpore ľudských práv v Rusku;

8.

vyzýva ruské orgány, aby zabezpečili za každých okolností dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a medzinárodnými a regionálnymi nástrojmi pre ľudské práva, ktoré Ruská federácia ratifikovala, ako aj dodržiavanie práva všetkých občanov na výkon svojich základných slobôd a všeobecných ľudských práv; vyzýva ruské orgány, aby dodržiavali ustanovenia vyhlásenia Výboru ministrov Rady Európy o činnosti Rady Európy na zlepšenie ochrany obhajcov ľudských práv a podporu ich činností;

9.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že Rusko nedodržiava svoje medzinárodné právne záväzky ako člen Rady Európy a OBSE ani základné ľudské práva a zásady právneho štátu zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach a Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach (ICCPR);

10.

je hlboko znepokojený zhoršujúcou sa situáciou najdôležitejšej časti občianskej spoločnosti v Rusku, a najmä situáciou tých organizácií, ktoré pracujú v oblasti ľudských práv a demokratických slobôd a vyjadruje kritiku voči štátnej politike; dôrazne vyzýva Rusko, aby zvrátilo súčasný trend a zaručilo, že títo občania a tieto organizácie budú môcť vykonávať svoju zákonnú činnosť bez prekážok a že budú môcť podporovať zapojenie rozhodujúcej časti občianskej spoločnosti;

11.

zdôrazňuje, že sloboda zhromažďovania v Ruskej federácii je udelená podľa článku 31 ruskej ústavy a podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorého je Rusko signatárom, a preto sú ruské orgány povinné ho dodržiavať; vyzýva Ruskú federáciu, aby dodržiavala zásady právneho štátu, slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania;

12.

vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby zabezpečili, že prípady všetkých osôb stíhaných z politických dôvodov sa prerokujú na stretnutiach Ruskej federácie s jej partnermi a že zástupcovia Ruska budú na týchto stretnutiach formálne požiadaní o odpoveď v každom jednotlivom prípade;

13.

vyzýva predsedov Rady a Komisie, ako aj PK/VP, aby aj naďalej pozorne sledovali takéto prípady a aby tieto otázky predkladali v rôznych formátoch a na rôznych stretnutiach s Ruskom a informovali Európsky parlament o rokovaniach s ruskými orgánmi;

14.

žiada VP/PK a ESVČ, aby zabezpečili, že EÚ sa bude pri každej príležitosti snažiť o pokračovanie vzťahov s organizáciami ruskej občianskej spoločnosti a ich podporu, vrátane vzťahov s organizáciami na podporu hodnôt demokracie, ľudských práv a právneho štátu;

15.

žiada Komisiu a ESVČ, aby so zreteľom na prebiehajúcu fázu plánovania finančných nástrojov EÚ zvýšili finančnú pomoc pre ruskú občiansku spoločnosť a zahrnuli fórum občianskej spoločnosti EÚ — Rusko do nástroja partnerstva a zaručili im tak udržateľnú a dôveryhodnú dlhodobú podporu;

16.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.

27.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 274/25

—

so zreteľom na predchádzajúce uznesenia o Uzbekistane,

—

so zreteľom na svoje uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2011 o stave vykonávania stratégie EÚ pre Strednú Áziu (1),

—

so zreteľom na stratégiu EÚ pre nové partnerstvo so Strednou Áziou, ktorú Európska rada prijala 21. — 22. júna 2007, a na spoločné správy Komisie a Rady o pokroku z 24. júna 2008 a z 28. júna 2010,

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z októbra 2009 a z roku 2010,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 Stratégia digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ (2),

—

so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúcich sa slobody prejavu online a offline, ktoré Rada pre zahraničné veci prijala 12. mája 2014,

—

so zreteľom na oznámenie prednesené na stretnutí ministrov medzi EÚ a krajinami Strednej Ázie konanom 20. novembra 2013, ktoré sa týkalo poskytnutia, v rámci nástroja EÚ na financovanie rozvojovej spolupráce (DCI), finančných prostriedkov vo výške 1 mld. EUR pre krajiny Strednej Ázie na obdobie 2014 — 2020,

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže, hoci Uzbekistan prijal záväzky týkajúce sa ochrany ľudských práv vrátane slobody prejavu, zhromažďovania, združovania a náboženstva zaručenej v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a zákazu mučenia zakotveného v Dohovore proti mučeniu, tieto záväzky priniesli málo pozitívnych výsledkov;

B.

keďže uzbecké orgány uväznili tisíce osôb na základe politicky motivovaných obvinení s cieľom presadzovať represívnu vládu, pričom sa zamerali na aktivistov v oblasti ľudských práv, aktivistov opozície, novinárov, náboženských mysliteľov, umelcov a iných vnímaných odporcov, a keďže podľa Indexu slobody tlače vo svete z roku 2014, ktorý vydala organizácia Reportéri bez hraníc, sa Uzbekistan nachádza na 166. mieste spomedzi 180 krajín a organizácia Freedom House hodnotí krajinu, jej tlač a internet výrazom „neslobodný“; keďže digitálne slobody sú v Uzbekistane systematicky obmedzované a porušované;

C.

keďže medzi uvedenými osobami, ktoré boli uväznené iba z dôvodu, že pokojne uplatňovali svoje právo na slobodu prejavu, bolo 15 známych aktivistov v oblasti ľudských práv (3), piati novinári (4) , štyria aktivisti politickej opozície (5) a tri nezávislé náboženské osobnosti (6); keďže sedem ďalších osôb sa považuje za odporcov vlády alebo svedkov masakru v Andižane z 13. mája 2005, keď jednotky uzbeckej vlády zastrelili a zabili tisícky prevažne pokojných protestujúcich (7); keďže veľa z týchto väzňov má vážne zdravotné problémy, boli mučení a ich rozsudky boli vo väzbe svojvoľne predĺžené;

D.

keďže uzbecká vláda v čase, keď čelila trvalému vonkajšiemu tlaku vrátane sankcií, obmedzení týkajúcich sa vojenskej pomoci a masívnej, verejnej a osobitnej kritiky zo strany jej medzinárodných partnerov, zareagovala uskutočnením postupných krokov s cieľom zlepšiť situáciu v oblasti ľudských práv vrátane prepustenia na slobodu niektorých jednotlivcov uväznených na základe politicky motivovaných obvinení, a to tesne pred kľúčovými bilaterálnymi samitmi alebo návštevami na vysokej úrovni;

E.

keďže uzbecká vláda naďalej odmieta nezávislé vyšetrovanie masakra stoviek osôb, ku ktorému došlo v Andižane v roku 2005; keďže viac ako 200 jednotlivcov je stále vo výkone trestu v súvislosti s neverejnými procesmi po udalostiach v Andižane, počas ktorých došlo k závažnému porušovaniu zásad riadneho procesu a vyskytli sa náznaky, že pri vynucovaní priznaní sa mohlo používať mučenie; keďže niektoré trestné činy týkajúce sa masakru v Andižane a trestný čin mučenia podliehajú univerzálnej súdnej právomoci;

F.

keďže v rokoch 2009 a 2010 Rada zrušila sankcie EÚ „s cieľom povzbudiť uzbecké orgány, aby prijali ďalšie významné opatrenia na zlepšenie právneho štátu a situácie v oblasti ľudských práv v krajine“, pričom okrem iného uviedla, že „Rada bude situáciu ľudských práv v Uzbekistane pozorne a nepretržite sledovať“ a že „hĺbka a kvalita dialógu a spolupráce bude závisieť od uzbeckých reforiem“;

G.

keďže podľa najnovších správ je nútená práca a detská práca pri zbere bavlny naďalej veľmi rozšírená napriek prísľubom uzbeckých orgánov, že budú bojovať proti týmto praktikám, a keďže podľa správy MOP z 19. novembra 2013 uzbecká vláda núti milión uzbeckých občanov, dospelých aj deti, zbierať bavlnu za neprijateľných podmienok, pričom im hrozia tresty, ak to odmietnu;

H.

keďže naďalej prebiehajú rokovania o vstupe Uzbekistanu do WTO a keďže dohoda o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Uzbekistanom obsahuje jednoznačné ustanovenie o dodržiavaní demokracie a ľudských práv, čo sa zmluvné strany zaviazali rešpektovať;

1.

zdôrazňuje význam vzťahov medzi EÚ a Uzbekistanom a posilnenie politickej a hospodárskej spolupráce, zdôrazňuje však, že tieto vzťahy musia byť založené na vzájomnom rešpektovaní zásad demokracie, právneho štátu a ľudských práv, ktoré jasne ustanovuje Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Uzbekistanom;

2.

požaduje okamžité a bezpodmienečné prepustenie na slobodu všetkých osôb uväznených na základe politicky motivovaných obvinení, ktoré sú zadržiavané za pokojné prejavovanie politických názorov, aktivitu občianskej spoločnosti, novinársku činnosť alebo náboženské presvedčenie;

3.

zdôrazňuje, že všetkým osobám, ktoré sa údajne podieľali na násilných činoch, by sa mal priznať nový a spravodlivý súdny proces v súlade s medzinárodnými normami a v prípade preukázania viny by sa na ne mali vzťahovať trestnoprávne a/alebo administratívne sankcie, takisto v súlade s medzinárodnými normami;

4.

vyzýva uzbecké orgány, aby nepovoľovali mučenie, okamžite a bezpodmienečne skončili so všetkými formami mučenia a zneužívania vo väzbe a so zlým zaobchádzaním v zariadeniach vyšetrovacej väzby a vo väzniciach vrátane zabezpečenia neobmedzeného prístupu k právnikovi vo všetkých fázach vyšetrovaní, zabezpečenia rýchleho prístupu k primeranej lekárskej starostlivosti a opätovného zavedenia nezávislého monitorovania väzníc a aby rodinám všetkých uväznených osôb poskytli úplné informácie o mieste a súčasnom zdravotnom stave ich blízkych;

5.

vyzýva uzbecké orgány, aby vyšetrili a vzali na zodpovednosť všetkých úradníkov, pracovníkov bezpečnostnej služby a trestnoprávnych útvarov, ktorí údajne mučili väzňov a zadržané osoby alebo s nimi zle zaobchádzali či odmietli ich žiadosti o lekárske ošetrenie;

6.

vyzýva Uzbekistan, aby dodržiaval všetky medzinárodné odporúčania zamerané proti mučeniu, okamžite zavrel väznicu Džaslyk 64/71, schválil nevyriešené žiadosti 11 osobitných postupov OSN o návštevu Uzbekistanu vrátane osobitného spravodajcu OSN pre mučenie a aby Medzinárodnému výboru Červeného kríža a ďalším nezávislým monitorujúcim subjektom umožnil neobmedzené nezávislé monitorovanie väzníc;

7.

naliehavo vyzýva uzbeckú vládu, aby prestala svojvoľne vynímať väzňoch držaných z politických dôvodov, ktorí spĺňajú podmienky amnestie, z každoročného vyhlásenia amnestie a svojvoľne predlžovať tresty odňatia slobody za drobné prečiny alebo tzv. porušenia väzenských pravidiel na základe článku 221 trestného zákonníka o „nedodržiavaní podmienok trestu“;

8.

vyzýva uzbecké orgány, aby rešpektovali práva žien, najmä v súlade s odporúčaniami Výboru OSN proti mučeniu;

9.

vyzýva vysokú predstaviteľku EÚ, ESVČ a členské štáty, aby ihneď zaviedli stratégiu s cieľom donútiť Uzbekistan v nadchádzajúcich mesiacoch ku konkrétnym a merateľným zlepšeniam v oblasti ľudských práv, pričom sa ako termín stanoví budúci rok, rok desiateho výročia andižanského masakra; vyzýva ESVČ, aby Európskemu parlamentu poskytla informácie o predstaviteľoch uzbeckého režimu, ktorí sú zodpovední za zločiny, ktoré boli spáchané v Andižane, vrátane 12, v súvislosti s ktorými EÚ v reakcii na masaker uložila sankcie, ktoré boli následné zrušené;

10.

vyzdvihuje skutočnosť, že medzi konkrétne zlepšenia by mali patriť nasledujúce podmienky, ktoré stanovili ministri zahraničných veci EÚ v roku 2010: 1) prepustiť všetkých uväznených obhajcov ľudských práv a väzňov svedomia; 2) umožniť nerušené fungovanie mimovládnych organizácií v krajine; 3) v plnej miere spolupracovať so všetkými príslušnými osobitnými spravodajcami OSN; 4) zaručiť slobodu slova a médií; 5) vykonávať v praxi dohovory proti detskej práci; a 6) plne zosúladiť volebné postupy s medzinárodnými normami;

11.

zastáva názor, že ak v týchto oblastiach nenastane významný pokrok, EÚ sa ujme vedenia a predloží rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva podľa bodu 4, čím sa vytvorí osobitný mechanizmus týkajúci sa konkrétne Uzbekistanu a zaručí udržateľná a proaktívna angažovanosť Rady pre ľudské práva prostredníctvom monitorovania, informovania verejnosti a diskusií o situácii v oblasti ľudských práv v Uzbekistane;

12.

vyzýva ďalej EÚ, aby vzhľadom na to, že nie je potrebné poskytovať Bezpečnostnej rade príslušné informácie o situácii, pretože ide o osobitný naliehavý stav, a v súlade s článkami 2 a 95 dohody o partnerstve a spolupráci upozornila Uzbekistan na to, že pokiaľ v priebehu najbližších šiestich mesiacov nenastane pokrok v uvedených ľudskoprávnych otázkach, EÚ zavedie cielené represívne opatrenia;

13.

vyzýva členské štáty, aby dodržiavali Kódex EÚ pre vývoz zbraní a rešpektovali ustanovenia o vývoze tovaru s dvojakým použitím;

14.

vyzýva uzbecké orgány, aby plne vykonávali jeho uznesenie z 15. decembra 2011 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorým sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktorým sa mení a dopĺňa dohoda s cieľom rozšíriť ustanovenia dohody na bilaterálny obchod v oblasti textilu s ohľadom na uplynutie platnosti bilaterálnej dohody o textile (8);

15.

žiada, aby Rada, Komisia a ESVČ poskytli Európskemu parlamentu verejné posúdenie opatrení EÚ prijatých s cieľom donútiť Uzbekistan k plneniu kritérií v oblasti ľudských práv, ktoré stanovili ministri zahraničných vecí EÚ v roku 2010, vyzýva Radu OSN pre ľudské práva, aby pre Uzbekistan vytvorila mechanizmus na monitorovanie, nabáda Radu a Komisiu, aby zlepšili dialóg, ktorý vedú s uzbeckou vládou o ľudských právach, a očakáva, že ESVČ sa bude na stretnutí v rámci dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Uzbekistanom, ktoré sa má konať v novembri, rozhodne venovať všetkým hlavným prípadom porušovania ľudských práv a že zabezpečí, aby tieto stretnutia boli viac zamerané na výsledky, čím sa prekoná súčasná nanajvýš poľutovaniahodná bezvýchodisková situácia;

16.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie prezidentovi, vláde a parlamentu Uzbeckej republiky, ESVČ, Rade, Komisii, Rade Európy, OBSE a Rade OSN pre ľudské práva.

27.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 274/28

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Mexiku, a najmä na uznesenie z 11. marca 2010 o stupňovaní násilia v Mexiku (1),

—

so zreteľom na Dohodu o hospodárskom partnerstve, politickej koordinácii a spolupráci medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi mexickými,

—

so zreteľom na odporúčanie Rade z 12. marca 2009 o strategickom partnerstve EÚ a Mexika (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 15. júla 2008 s názvom Na ceste k strategickému partnerstvu medzi EÚ a Mexikom (COM(2008)0447),

—

so zreteľom na miestne vyhlásenie EÚ o Iguale vydané po dohode s vedúcimi misií členských štátov EÚ v Mexiku 12. októbra 2014,

—

so zreteľom na vyhlásenie, ktoré uskutočnil 14. októbra 2014 mexický prezident Enrico Peña Nieto,

—

so zreteľom na spoločný výkonný plán strategického partnerstva Mexiko — EÚ zo 16. mája 2010,

—

so zreteľom na vyhlásenia zo samitov hláv štátov a predsedov vlád Európskej únie, Latinskej Ameriky a Karibiku (EÚ-CELAC),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo 17. júna 2012 zo VII. samitu Mexika a Európskej únie, ktorý sa konal v Los Cabos v Baja California Sur v Mexiku,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie z dvanásteho zasadnutia spoločného výboru EÚ –Mexiko, ktoré sa konalo v hlavnom meste Mexiku 10. a 11. júna 2013,

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Mexiko a Európska únia majú spoločné hodnoty, ktorých prejavom sú naše demokratické a pluralistické spoločnosti obraňujúce základné slobody, ľudské práva, pracovné práva, ochranu životného prostredia a trvalo udržateľný rozvoj, ako aj spoločné angažovanie sa v oblasti upevňovania demokracie, právneho štátu, spravodlivého hospodárskeho a sociálneho rozvoja a boja proti korupcii a chudobe;

B.

keďže s našimi demokratickými systémami sa spája záväzok a povinnosť zabezpečiť fungovanie právneho štátu a rešpektovanie ľudských práv, a keďže teda využívanie a plné uplatňovanie slobôd a práva na telesnú nedotknuteľnosť predstavujú jeden zo základných pilierov právneho štátu;

C.

keďže strategické partnerstvo EÚ a Mexika otvára možnosti užšej spolupráce medzi Mexikom a EÚ v otázkach celosvetového významu, a najmä posilneného dialógu a lepšej koordinácie a výmen v oblastiach, ako sú bezpečnosť, ľudské práva, reforma volebného systému, regionálny rozvoj a obchodné a regulačné politiky;

D.

keďže 26. septembra 2014 boli zabití šiesti ľudia, z toho traja študenti, keď polícia spustila paľbu na protestujúcich študentov pedagogiky z Escuela Normal Ayotzinapa v Iguale v štáte Guerrero; keďže odvtedy je 43 študentov nezvestných; keďže podľa rôznych zdrojov boli títo študenti obkľúčení, odvezení políciou a odovzdaní neidentifikovaným ozbrojencom prepojeným s drogovým kartelom;

E.

keďže podľa mexickej vlády bolo zatknutých 51 osôb zapojených do trestných činov, z ktorých väčšinu predstavovali policajní agenti z miest Iguala a Cocula; keďže 14. októbra 2014 mexický generálny prokurátor uviedol, že na základe forenzných analýz 28 tiel nájdených v tajných hroboch v blízkosti mesta Iguala 4. októbra 2014 sa zistilo, že nejde o telá zmiznutých študentov; keďže mexické orgány chytili podozrivého hlavného vodcu kriminálneho gangu Guerreros Unidos (Zjednotení bojovníci), ktorý bol údajne zapojený do zmiznutia 43 študentov;

F.

keďže starosta mesta Iguala, jeho manželka a policajný riaditeľ Igualy sú na úteku pred spravodlivosťou a sú obvinení z prepojenia na miestny drogový kartel Guerrero Unidos;

G.

keďže prezident Enrique Peña Nieto nariadil federálnej vláde a jej bezpečnostnému úradu, aby prijali okamžité a definitívne opatrenia, a keďže bol dohodnutý plán spoločných akcií spolu s rodinami a zástupcami zmiznutých študentov; keďže Organizácia amerických štátov (OAS) a OSN vyzývajú mexickú vládu, aby vyšetrila únosy, potrestala zodpovedné osoby a chránila rodiny zmiznutých študentov; keďže mexická vláda spolupracuje v tomto prípade s týmito medzinárodnými multilaterálnymi orgánmi;

H.

keďže mexická vláda a hlavné opozičné strany odsúhlasili v roku 2012 Pakt pre Mexiko, ktorého cieľom je riešiť hlavné problémy Mexika, okrem iného bezpečnosť a beztrestnosť;

I.

keďže došlo k nárastu násilia sa v štáte Guerrero; keďže mnohí študenti a učitelia v Mexiku protestujú za bezpečný návrat zmiznutých študentov a odsudzujú spoluúčasť niektorých zložiek miestnej polície na trestných činoch, korupciu policajných síl a inštitucionálne nedostatky, najmä v oblastiach, kde zjavne chýba sociálna súdržnosť; keďže došlo k ohrozeniu vládnych budov v Chilpancingo a niektorých iných úradných budov v rôznych mestách štátu Guerrero, ako aj niektorých náboženských vodcov a kancelárií politických strán alebo k útoku na ne;

J.

keďže sa Mexiko zúčastňuje na všetkých regionálnych a medzinárodných fórach a podpísalo všetky medzinárodné dohody týkajúce sa ľudských práv a základných slobôd;

K.

keďže mexická vláda si je vedomá problémov, ktoré Mexiko má, prejavila pevné odhodlanie zlepšiť bezpečnostnú situáciu v krajine, najmä výrazným zvýšením rozpočtu pre bezpečnostné sily a reformou verejných inštitúcií v oblasti bezpečnosti, s cieľom posilniť účinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdneho systému, a tak bojovať proti organizovanému zločinu, keďže únosy, násilie spojené s organizovanou trestnou činnosťou a údajná spolupráca medzi miestnymi subjektmi a organizovanými zločineckými skupinami zostávajú aj naďalej vážnym problémom;

1.

dôrazne odsudzuje neprijateľné nútené zmiznutia a zločiny v meste Iguala a vyzýva mexické orgány, aby vyšetrili všetky trestné činy vrátane trestných činov súvisiacich s nájdením 28 tiel v tajných hroboch; vyzýva príslušné orgány, aby podnikli všetky potrebné kroky a čo najskôr a transparentným a nestranným spôsobom identifikovali, zatkli a súdne stíhali páchateľov týchto zločinov, aby boli osoby, ktoré sú za ne zodpovedné, odhalené a trestne stíhané, a aby pritom využili všetky dostupné informácie a interné a externé zdroje a nenechali priestor pre beztrestnosť; žiada, aby vyšetrovanie pokračovalo, kým sa nezaistí bezpečnosť študentov;

2.

vyjadruje sústrasť a solidaritu s rodinami a priateľmi obetí, ako aj s mexickým ľudom, ktorý povzbudzuje, aby pokračoval v boji mierovými prostriedkami za obranu demokracie a právneho štátu;

3.

všíma si zadržiavanie osôb, ku ktorému došlo; žiada, aby pokračovalo hľadanie starostu mesta Iguala, jeho manželky a policajného riaditeľa Igualy; vyjadruje hlboké znepokojenie nad zjavnou infiltráciou zástupcov organizovaných zločineckých skupín do miestnych orgánov presadzovania práva a administratívnych subjektov;

4.

víta skutočnosť, že prezident Peña Nieto je odhodlaný preskúmať a objasniť tieto udalosti a zastaviť organizované násilie v Mexiku; víta vytvorenie monitorovacích výborov pre udalosti v meste Iguala v senáte a poslaneckej snemovni; vyzýva mexické orgány na ochranu a pomoc rodinám obetí a priebežné informovanie o prebiehajúcom vyšetrovaní a úsilí o zadržanie páchateľov;

5.

podporuje mexickú vládu v jej odhodlaní bojovať proti organizovanému obchodovaniu s drogami, zároveň však vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad nárastom násilia v dôsledku obchodovania s drogami a atmosféry beztrestnosti; vyslovuje solidaritu s mexickým ľudom v boji proti organizovanému obchodovaniu s drogami;

6.

naliehavo vyzýva mexickú vládu, aby na všetkých úrovniach prijala opatrenia, ktoré zabránia opakovaniu udalostí podobných udalostiam v meste Iguala; odsudzuje všetky formy násilia, najmä násilie a pretrvávajúce vyhrážanie sa smrťou, ktorému sú vystavení aktivisti, ktorí presadzujú a obraňujú slobodu slova a ľudské práva v Mexiku, a vyzýva mexické orgány, aby vystupňovali úsilie o poskytnutie právnej a osobnej ochrany týmto skupinám;

7.

podporuje úsilie mexických orgánov spolupracovať s medzinárodnými organizáciami vrátane Európskej únie, Organizácie Spojených národov, Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC), Medzinárodného výboru Červeného kríža a Medziamerickej komisie pre ľudské práva (IACHR) za pomoci argentínskych a medzinárodných súdnych znalcov; zdôrazňuje, že je dôležité, aby vláda Mexika poskytla potrebné finančné prostriedky, aby tak IACHR mohla vykonávať program technickej pomoci, ktorý by dopĺňal vnútroštátne opatrenia týkajúce sa vyšetrovania udalostí v štáte Guerrero;

8.

zdôrazňuje, že Mexiko je strategickým partnerom EÚ; povzbudzuje mexickú vládu, aby pokračovala v úsilí o posilnenie štátnych inštitúcií a konsolidáciu právneho štátu s cieľom vyriešiť niektoré štrukturálne problémy, ktoré sú príčinou porušovania ľudských práv, najmä v súvislosti s reformou súdneho systému; v tomto kontexte zdôrazňuje význam nezávislosti sudcov, ktorá je zárukou nestrannosti a rázneho boja proti beztrestnosti; žiada federálnu ochranu pre tých, ktorí sú zapojení do výkonu spravodlivosti;

9.

žiada EÚ a členské štáty v rámci dvojstranných vzťahov s Mexikom a európske inštitúcie, aby posilnili svoju podporu ochrane ľudských práv prostredníctvom programov a finančných aj technických zdrojov; požaduje tiež zvýšenie rozpočtových zdrojov prideľovaných na spoluprácu pri posilňovaní a reforme súdnych orgánov, polície a prokuratúry, aby tieto orgány mohli stíhať a trestať páchateľov, a zavedenie účinných mechanizmov na ochranu svedkov a obetí a ich rodín;

10.

zdôrazňuje naliehavú potrebu vytvoriť jednotný, verejný a dostupný národný register zmiznutých osôb a federálnu databázu DNA;

11.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, členským štátom, dočasnému predsedníctvu spoločenstva CELAC, generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov (OAS), Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu a prezidentovi a kongresu Mexika.

27.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 274/31

—

so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Rady, ktorou sa vykonáva Európska dohoda o niektorých aspektoch organizácie pracovného času vo vnútrozemskej vodnej doprave, ktorú uzatvorili Európsky zväz riečnej plavby (EBU), Európska organizácia lodných kapitánov (ESO) a Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF) (COM(2014)0452),

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 155 ods. 2,

—

so zreteľom na Európsku dohodu o niektorých aspektoch organizácie pracovného času vo vnútrozemskej vodnej doprave, ktorú uzatvorili Európsky zväz riečnej plavby (EBU), Európska organizácia lodných kapitánov (ESO) a Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF),

—

so zreteľom na skutočnosť, že dohoda obsahovala spoločnú žiadosť, aby Komisia vykonala dohodu v súlade s článkom 155 ods. 2 ZFEÚ, a to rozhodnutím Rady na návrh Komisie,

—

so zreteľom na článok 101 ods. 3 rokovacieho poriadku,

A.

keďže článok 155 ods. 1 ZFEÚ poskytuje sociálnym partnerom na úrovni EÚ v prípade, že si to želajú, možnosť dialógu, ktorý môže viesť k zmluvným vzťahom vrátane uzatvorenia dohôd;

B.

keďže článok 155 ods. 2 ZFEÚ umožňuje vykonávať dohody uzatvorené na úrovni EÚ na základe spoločnej žiadosti signatárov, a to rozhodnutím Rady na návrh Komisie;

1.

víta skutočnosť, že napriek tomu, že v článku 155 ods. 2 ZFEÚ nie je vo vzťahu k žiadostiam sociálnych partnerov predložených Komisii ustanovená povinnosť konzultovať s Európskym parlamentom, Komisia mu postúpila svoj návrh a požiadala ho o poskytnutie stanoviska Komisii a Rade;

2.

víta skutočnosť, že dohoda, ktorú uzavreli sociálni partneri, a návrh Komisie stanovujú iba minimálne požiadavky a ponechávajú členským štátom a/alebo sociálnym partnerom možnosť prijať opatrenia, ktoré sú pre pracovníkov v príslušných oblastiach výhodnejšie;

3.

odporúča prijatie smernice Rady;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a sociálnym partnerom.

27.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 274/32

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0515 – C8-0125/2014),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014–2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006 (1) (nariadenie o EGF),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (2), a najmä na jeho článok 12,

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

—

so zreteľom na postup trialógu podľa bodu 13 MID z 2. decembra 2013,

—

so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

—

so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0013/2014),

A.

keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien vo svetovom obchode, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.

keďže finančná pomoc Európskej únie prepusteným pracovníkom by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.

keďže Španielsko predložilo žiadosť EGF/2014/004 ES/Comunidad Valenciana – kovy o finančný príspevok z EGF v súvislosti s prepustením 633 zamestnancov v 142 podnikoch pôsobiacich v odvetví kovovýroby v Španielsku počas referenčného obdobia od 1. apríla 2013 do 31. decembra 2013, pričom opatrenia spolufinancované z EGF sú určené 300 pracovníkom;

D.

keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené nariadením o EGF;

1.

súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia o EGF sú splnené, a že Španielsko je preto oprávnené na získanie finančného príspevku podľa uvedeného nariadenia;

2.

konštatuje, že španielske úrady predložili žiadosť o finančný príspevok z EGF 25. marca 2014 a že Komisia zverejnila svoje hodnotenie 12. augusta 2014; víta rýchle vypracovanie hodnotenia za menej než päť mesiacov;

3.

víta skutočnosť, že žiadosť zohľadňuje skúsenosti s predchádzajúcimi žiadosťami z toho istého regiónu; navrhuje, aby boli skúsenosti a možné najlepšie postupy regiónov, ktoré podávajú viacero žiadostí, šírené na pravidelných stretnutiach kontaktných osôb a odborníkov EGF;

4.

domnieva sa, že prepúšťanie v 142 podnikoch pôsobiacich v odvetví kovovýroby v Španielsku súvisí s celosvetovou finančnou a hospodárskou krízou; konštatuje, že Španielsko patrí k členským štátom, ktoré kríza postihla najviac, čo viedlo k nižšiemu dopytu a nižšej výrobe kovov a kovových výrobkov; konštatuje, že kovovýroba v Španielsku poklesla v roku 2009 o 23,3 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom a o 36,6 % medzi rokmi 2008 a 2013; konštatuje, že obrat v sektore poklesol v období 2008 – 2012 o 38,5 % a strata pracovných miest predstavuje 43 % celkovej zamestnanosti v sektore kovovýroby;

5.

konštatuje, že odvetvie kovových výrobkov je kľúčovým poskytovateľom vstupov pre širokú škálu spracovateľských priemyslov, najmä pre výstavbu lodí, staviteľstvo a automobilový priemysel, pričom všetky tieto odvetvia boli v rámci celej Únie výrazne ovplyvnené hospodárskou krízou;

6.

konštatuje, že tento prípad typicky odráža sociálnu a hospodársku situáciu v regióne, ktorého miestne hospodárstvo sa vyznačuje vysokým podielom MSP, a pripomína súčasné problémy, ktorým musia MSP čeliť pri získavaní financií;

7.

zdôrazňuje, že 633 zrušených pracovných miest ešte zvýši nezamestnanosť v Comunidad Valenciana, čo je osobitne zraniteľný región, keďže odvetvie kovovýroby v ňom poskytuje 25,4 % pracovných miest v priemyselnom sektore; konštatuje, že v roku 2008 bolo v Comunidad Valenciana v sektore kovovýroby 35 868 pracovných miest, kým v roku 2012 klesol ich počet na 20 873, čo predstavuje pokles o 43 %, čo je o osem percentuálnych bodov viac než na národnej úrovni;

8.

s poľutovaním konštatuje, že sa očakáva účasť menej ako 50 % oprávnených pracovníkov na týchto opatreniach; nazdáva sa, že tento odhad je založený na skúsenostiach orgánu podávajúceho žiadosť s predchádzajúcimi žiadosťami o intervenciu z EGF v daných regiónoch; domnieva sa však, že v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou by počet zúčastnených na odbornej príprave a rekvalifikácii mal byť vyšší;

9.

zdôrazňuje, že zamestnanosť v regióne bola vážne ovplyvnená dosahom krízy na tradičné odvetvia, napr. na keramiku, výrobu obuvi a stavebníctvo, ako aj textilný priemysel, ktoré sú pre hospodárstvo v regióne veľmi dôležité;

10.

víta skutočnosť, že sa očakáva účasť veľkého počtu prepustených pracovníkov na odbornej príprave a zlepšení zručností; oceňuje, že takéto zlepšenie zručností je koncipované tak, aby stavalo na zručnostiach a kompetenciách získaných v odvetví kovovýroby, a že osvojenie si ďalších špecifických techník pracovníkom umožní plniť budúce potreby odvetvia kovovýroby;

11.

víta skutočnosť, že španielske orgány sa v záujme poskytnutia urýchlenej pomoci rozhodli začať poskytovať personalizované služby postihnutým pracovníkom 20. júna 2014, teda v časovom predstihu pred prijatím konečného rozhodnutia o udelení podpory z EGF na navrhovaný koordinovaný balík;

12.

víta skutočnosť, že personalizované služby pre prepustených pracovníkov bude spolufinancovať Generalitat Valenciana (autonómna vláda spoločenstva Comunidad Valenciana), a najmä SERVEF (verejné úrady práce autonómnej vlády) vo výške 30 % z celkového rozpočtu, pričom združenie zamestnávateľov Federación Empresarial Metalúrgica Valenciana–FEMEVAL a odborové zväzy UGT-PV a CCOO-PV spoločne prispejú 10 % celkového rozpočtu;

13.

konštatuje, že koordinovaný balík personalizovaných služieb, ktorý má byť spolufinancovaný, obsahuje opatrenia pre prepustených pracovníkov, ako je poradenstvo týkajúce sa zamestnania, sprostredkovanie práce, odborná príprava (odborná príprava a zlepšenie zručností, odborná príprava v oblasti prierezových zručností, odborná príprava na pracovisku), podpora podnikania, stimuly na založenie podniku, príspevok na hľadanie zamestnania, príspevok na výdavky vyplývajúce z dochádzania a stimul na zamestnanosť;

14.

berie na vedomie, že sa očakáva poskytnutie 3 000 EUR 20 príjemcom s cieľom podnietiť ich návrat na trh práce tak, že si založia svoje vlastné podniky; nazdáva sa, že odhad počtu pracovníkov využívajúcich tento stimul je založený aj na skúsenostiach s predchádzajúcimi prípadmi EGF v tomto regióne;

15.

víta skutočnosť, že koordinovaný balík personalizovaných služieb bol vypracovaný po konzultáciách tak so združením zamestnávateľov FEMEVAL, ako aj s odborovými zväzmi UGT-PV a CCOO-PV, a že v rámci rôznych fáz vykonávania a prístupu k EGF sa bude uplatňovať politika rovnosti medzi ženami a mužmi a zásada nediskriminácie;

16.

pripomína dôležitosť zlepšovania zamestnateľnosti všetkých pracovníkov prostredníctvom upravenej odbornej prípravy a uznávaním zručností a schopností nadobudnutých v rámci pracovnej kariéry; očakáva, že odborná príprava v ponuke koordinovaného balíka bude prispôsobená nielen potrebám prepustených pracovníkov, ale aj súčasnému podnikateľskému prostrediu;

17.

konštatuje, že poskytované informácie o koordinovanom balíku personalizovaných služieb, ktorý sa má financovať z EGF, obsahujú údaje o komplementárnosti s opatreniami financovanými zo štrukturálnych fondov; zdôrazňuje, že španielske úrady potvrdzujú, že na uvedené oprávnené opatrenia nedostávajú pomoc z iných finančných nástrojov Únie; pripomína svoju výzvu Komisii, aby vo svojich výročných správach uvádzala komparatívne hodnotenie týchto údajov s cieľom zabezpečiť, aby sa plne dodržiavali platné nariadenia a nedochádzalo k zdvojovaniu služieb financovaných Úniou;

18.

berie na vedomie, že odhadované náklady na uvítacie a informačné stretnutia, ktoré by boli prvým opatrením na zozname navrhovaných činností, sa zvýšili o 50 % v porovnaní so žiadosťou z toho istého regiónu v predchádzajúcom roku;

19.

oceňuje zlepšený postup, ktorý Komisia zaviedla v nadväznosti na žiadosť Európskeho Parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov; poznamenáva, že Komisia dokončila posúdenie súladu žiadosti s podmienkami na poskytnutie finančného príspevku v lehote 12 týždňov od prijatia úplnej žiadosti;

20.

zdôrazňuje, že v súlade s článkom 9 nariadenia o EGF treba zabezpečiť, že podpora z EGF bude obmedzená na to, čo je potrebné na preukázanie solidarity a poskytnutie dočasnej, jednorazovej podpory jednotlivým dotknutým prijímateľom, a nebude už viac nahrádzať opatrenia, za ktoré na základe vnútroštátneho práva alebo kolektívnych dohôd zodpovedajú podniky;

21.

víta prijatie nového nariadenia o EGF odrážajúce dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, zvýšenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, posilnenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady prostredníctvom skrátenia času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

22.

pripomína, že podľa článku 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb mali vopred zohľadniť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné;

23.

schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

24.

poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

25.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

27.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 274/36

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0532 – C8-0126/2014),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (1) (nariadenie o EGF),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (2), a najmä na jeho článok 12,

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

—

so zreteľom na postup trialógu podľa bodu 13 MID z 2. decembra 2013,

—

so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

—

so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0015/2014),

A.

keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien vo svetovom obchode, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.

keďže finančná pomoc +Únie prepusteným pracovníkom by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.

keďže Belgicko predložilo žiadosť EGF/2013/012 BE/Ford Genk o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepustenia 512 pracovníkov, z ktorých by sa 479 malo zúčastniť na opatreniach, v montážnom závode Ford-Werke GmbH (4) so sídlom v Genku (ďalej len „Ford Genk“) a v 10 dodávateľských podnikoch pre Ford Genk v Belgicku počas referenčného obdobia od 1. júla 2013 do 1. novembra 2013;

D.

keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené nariadením o EGF;

1.

konštatuje, že podmienky stanovené v článku 2 písm. a) nariadenia o EGF sú čiastočne splnené, pokiaľ ide o minimálny počet prepustených pracovníkov počas referenčného obdobia, keďže ich je menej ako 500; domnieva sa, že žiadosť o príspevok z EGF sa môže pokladať za prípustnú, ak má prepúšťanie vážny vplyv na zamestnanosť a miestne hospodárstvo; berie do úvahy ďalšie dve vlny prepúšťania, ktoré sa očakávajú v roku 2014 (približne 4 340 pracovníkov v závode Ford Genk a 2 820 pracovníkov u jeho dodávateľov, ktorí sa nachádzajú v tej istej geografickej oblasti); domnieva sa, že toto prepúšťanie bude mať vážny dosah na celé Flámsko, pričom sa odhaduje, že dôjde k strate viac ako 11 000 pracovných miest; pripomína, že čo najskoršie vykonávanie osobitných opatrení v prospech prvej skupiny prepustených pracovníkov zvyšuje možnosti na nájdenie nového zamestnania a na poskytnutie rovnakých príležitostí všetkým prepusteným pracovníkom; súhlasí preto s Komisiou, že Belgicko je oprávnené na finančný príspevok podľa nariadenia o EGF;

2.

poznamenáva, že belgické orgány predložili žiadosť o finančný príspevok z EGF 23. decembra 2013 a do 12. júna 2014 ju doplnili o ďalšie informácie a že Komisia poskytla svoje hodnotenie 22. augusta 2014; víta rýchle vypracovanie hodnotenia za menej než 8 mesiacov; zdôrazňuje význam začlenenia hodnotiaceho obdobia v maximálnej dĺžke 20 týždňov do nového nariadenia o EGF (nariadenie (EÚ) č. 1309/2013) (5);

3.

domnieva sa, že prepúšťanie v montážnom závode Ford-Werke GmbH a v 10 dodávateľských podnikoch pre Ford Genk súvisí s veľkými štrukturálnymi zmenami v usporiadaní svetového obchodu v dôsledku globalizácie a rýchlym poklesom podielu EÚ na trhu v odvetví výroby osobných vozidiel na celosvetovej úrovni, ako aj s trvalým poklesom predaja nových osobných vozidiel v Únii;

4.

konštatuje, že Ford Genk bol najväčším zamestnávateľom v provincii Limburg a že dotknutých 512 prepustených pracovníkov a ďalšie dve očakávané vlny prepúšťania v dôsledku zatvorenia závodu Ford Genk budú mať vážny vplyv na miestny trh práce, ktorý sa vyznačuje vysokou mierou nezamestnanosti, nižšou úrovňou kvalifikácií a zručností a menej rozvinutou ponukou vzdelávacích služieb; konštatuje, že podľa štúdie, na ktorú sa odvolávajú belgické orgány (6), pripadá na každých 100 pracovných miest, ktoré majú zaniknúť v závode Ford Genk, 65 pracovných miest, ktoré v dôsledku toho zaniknú u jeho priamych a nepriamych dodávateľov v Limburgu, a ďalších 72 pracovných miest, ktoré zaniknú u jeho dodávateľov so sídlom inde vo Flámsku;

5.

konštatuje, že od vzniku EGF v roku 2007 sa automobilového priemyslu týkalo 17 rozhodnutí o mobilizácii EGF (7); v ôsmich predchádzajúcich rozhodnutiach o poskytnutí podpory z EGF (8) sa spomínal najmä pokles trhového podielu EÚ vo výrobe osobných vozidiel; požaduje posúdenie účinkov intervencií EGF konkrétne súvisiacich s prepúšťaním v automobilovom priemysle na základe týchto žiadostí a žiadostí, ktoré sa očakávajú do konca roka;

6.

víta skutočnosť, že belgické orgány sa s cieľom poskytnúť pracovníkom urýchlenú pomoc rozhodli začať poskytovať personalizované služby dotknutým pracovníkom 1. júla 2013, teda v značnom časovom predstihu pred prijatím konečného rozhodnutia o udelení podpory z EGF na navrhovaný koordinovaný balík;

7.

konštatuje, že koordinovaný balík personalizovaných služieb, ktorý sa má spolufinancovať, zahŕňa tieto opatrenia na opätovné začlenenie 479 prepustených pracovníkov do zamestnania (zoskupené podľa kategórie): 1) pomoc pri hľadaní zamestnania (key account manager (vedúci pracovník pre kontakt s klientmi), poradca pre sociálnu intervenciu, informácie o možnostiach odborného vzdelávania a prípravy, aktívne poradenstvo pri hľadaní pracovného miesta) a 2) odborné vzdelávanie a rekvalifikácia (kurz odbornej prípravy, zamestnanie na základe individuálneho odborného vzdelávania, školenie pre uchádzačov o zamestnanie);

8.

víta skutočnosť, že s cieľom riešiť túto problematiku zriadila flámska vláda osobitnú pracovnú skupinu, ktorá združuje všetky príslušné zainteresované strany, pričom do činnosti tejto skupiny sa zapoja aj útvary Komisie;

9.

víta skutočnosť, že sociálni partneri zastúpení v Sociálnoekonomickej rade regiónu Limburg (SERR Limburg) boli nielen konzultovaní, ale sa tiež zúčastňovali na činnosti monitorovacieho výboru, ktorý bol osobitne zriadený v súvislosti so žiadosťou o príspevok z EGF; ďalej konštatuje, že žiadosť o príspevok z EGF bola prediskutovaná so sociálnymi partnermi v rámci pravidelného predkladania správ o vykonávaní Limburského strategického akčného plánu, ktorý bol vytvorený na riešenie regionálnych dôsledkov zatvorenia závodu Ford Genk;

10.

pripomína dôležitosť zlepšovania zamestnateľnosti všetkých pracovníkov prostredníctvom prispôsobenej odbornej prípravy a uznávania zručností a schopností nadobudnutých v rámci pracovnej kariéry; očakáva, že odborná príprava v ponuke koordinovaného balíka bude prispôsobená nielen potrebám prepustených pracovníkov, ale aj súčasnému podnikateľskému prostrediu; zároveň konštatuje, že opatrenia súvisiace s odbornou prípravou a rekvalifikáciou by mali zohľadňovať osobitné zručnosti a kompetencie, ktoré príslušní pracovníci získali v automobilovom priemysle a jeho dodávateľskom odvetví, a stavať na nich;

11.

konštatuje, že poskytované informácie o koordinovanom balíku personalizovaných služieb, ktorý sa má financovať z EGF, obsahujú údaje o komplementárnosti s opatreniami financovanými zo štrukturálnych fondov; zdôrazňuje, že belgické orgány potvrdzujú, že na oprávnené opatrenia nedostávajú pomoc z iných finančných nástrojov Únie; pripomína svoju výzvu Komisii, aby vo svojich výročných správach uvádzala komparatívne hodnotenie týchto údajov s cieľom zabezpečiť, aby sa plne dodržiavali platné nariadenia a nedochádzalo k zdvojovaniu služieb financovaných Úniou;

12.

žiada zainteresované inštitúcie, aby vyvinuli potrebné úsilie na zlepšenie procedurálnych mechanizmov s cieľom urýchliť mobilizáciu EGF; oceňuje zdokonalený postup, ktorý zaviedla Komisia na základe žiadosti Európskeho parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov a ktorého cieľom je predkladať Európskemu parlamentu a Rade hodnotenie Komisie týkajúce sa oprávnenosti žiadosti o mobilizáciu EGF spolu s návrhom na jeho mobilizáciu; zdôrazňuje, že do nového nariadenia (EÚ) č. 1309/2013 sa zapracovali ďalšie zlepšenia v postupe a že sa dosiahne väčšia efektívnosť, transparentnosť a viditeľnosť EGF;

13.

zdôrazňuje, že v súlade s článkom 6 nariadenia o EGF sa zabezpečuje, aby EGF podporoval opätovné začlenenie jednotlivých prepustených pracovníkov do stabilného zamestnania; ďalej zdôrazňuje, že pomoc z EGF sa môže použiť iba na spolufinancovanie aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré vedú k trvalej a dlhodobej zamestnanosti; opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedajú podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví;

14.

víta prijatie nariadenia (EÚ) č. 1309/2013 odrážajúceho dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, zvýšenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady prostredníctvom skrátenia času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

15.

schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

16.

poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

17.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

27.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 274/40

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0553 — C8–0136/2014),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (1) (nariadenie o EGF),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 — 2020 (2), a najmä na jeho článok 12,

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

—

so zreteľom na postup trialógu ustanovený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

—

so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

—

so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0017/2014),

A.

keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien vo svetovom obchode, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.

keďže finančná pomoc Európskej únie prepusteným pracovníkom by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.

keďže prijatie nariadenia (EÚ) č. 1309/2013 (4) odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, zvýšenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti spracúvania žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady prostredníctvom skrátenia času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.

keďže Belgicko predložilo žiadosť EGF/2013/002 BE/Carsid o finančný príspevok z EGF v súvislosti s prepúšťaním 939 pracovníkov, z ktorých by sa 752 malo zúčastniť na opatreniach, súvisiacim so zatvorením výrobného podniku Carsid SA (ďalej len Carsid) (5) so sídlom v Marcinelle neďaleko Charleroi v Belgicku počas referenčného obdobia od 28. septembra 2012 do 28. januára 2013;

E.

keďže požadovaný finančný príspevok z EGF predstavuje sumu 911 934 EUR (50 % celkového rozpočtu);

F.

keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené nariadením o EGF;

1.

konštatuje, že žiadosť vychádza z článku 2 písm. a) nariadenia o EGF; súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v nariadení o EGF sú splnené, a že Belgicko je preto oprávnené získať finančný príspevok podľa tohto nariadenia;

2.

poznamenáva, že belgické orgány predložili žiadosť o finančný príspevok z EGF 2. apríla 2013, ktorú do 4. júla 2014 doplnili o ďalšie informácie, a že Komisia poskytla svoje hodnotenie 5. septembra 2014;

3.

berie na vedomie, že relatívne dlhý postup od dátumu prvého prepúšťania až po posúdenie žiadosti umožnil zhromaždiť presné informácie týkajúce sa tohto prípadu;

4.

vyjadruje znepokojenie nad dĺžkou tohto hodnotiaceho obdobia a pripomína, že EGF by mal intervenovať čo najskôr;

5.

víta skutočnosť, že belgické orgány sa s cieľom poskytnúť pracovníkom urýchlenú pomoc rozhodli začať poskytovať personalizované služby dotknutým pracovníkom 1. októbra 2012, teda v značnom časovom predstihu pred prijatím konečného rozhodnutia o udelení podpory z EGF na navrhovaný koordinovaný balík;

6.

víta skutočnosť, že k takýmto oneskoreniam by už nemalo dochádzať, keďže účinnosť nadobudlo nariadenie (EÚ) č. 1309/2013, aj keď rýchle posudzovanie žiadostí o mobilizáciu by sa nemalo robiť na úkor účinnosti;

7.

domnieva sa, že prepúšťanie vo výrobnom závode Carsid je spojené s veľkými štrukturálnymi zmenami v usporiadaní svetového obchodu v dôsledku globalizácie a rýchlym znižovaním trhového podielu Únie v odvetví výroby kontinuálne liatej surovej ocele (ktorá zahŕňa kontinuálne liate sochory, bloky a brámy) na celosvetovej úrovni a s neustálym znižovaním výroby liatej surovej ocele v Únii z dôvodu poklesu dopytu po oceli v automobilovom a stavebnom odvetví;

8.

konštatuje, že prepúšťanie v spoločnosti Carsid pravdepodobne výrazne zhorší nezamestnanosť v oblasti Charleroi (bývalá uhoľná a oceliarska oblasť, v ktorej zamestnanosť silne závisí od tradičného ťažkého priemyslu), ktorá sa vyznačuje vysokým podielom dlhodobej nezamestnanosti a nízkou úrovňou kvalifikácie a zručností; poznamenáva, že v roku 2012 bola miera nezamestnanosti v oblasti Charleroi (arrondissement) na úrovni 21,6 % v porovnaní s priemerom 15,8 % v regióne Valónsko a 11,2 % na celoštátnej úrovni;

9.

víta aktívne opatrenia trhu práce a skutočnosť, že medzi personalizovanými službami, ktoré sa majú podporovať intervenciou z EGF, nie sú uvedené príspevky;

10.

zdôrazňuje význam efektívnosti personalizovaných služieb poskytovaných príjemcom, najmä preto, že kvôli poklesu zamestnanosti vo výrobných odvetviach v postihnutom regióne sa pracovníci budú musieť rekvalifikovať, aby si našli pracovné miesta v iných profesiách a v iných odvetviach;

11.

konštatuje, že v období rokov 2006 až 2011 došlo v krajinách EÚ-27 k poklesu výroby kontinuálne liatej surovej ocele o 13,4 % a v rovnakom období došlo k poklesu trhového podielu krajín EÚ-27 o 30,7 %; zdôrazňuje, že oceliarsky sektor v Európe tak čelí významným hospodárskym ťažkostiam; v tejto súvislosti pripomína, že oceliarskeho sektora sa týkali štyri žiadosti o príspevok z EGF (6);

12.

konštatuje, že koordinovaný balík personalizovaných služieb, ktorý sa má spolufinancovať, zahŕňa tieto opatrenia na opätovné začlenenie 752 prepustených pracovníkov do zamestnania (zoskupené podľa kategórie): (1) individuálna pomoc pri hľadaní zamestnania, správa prípadu a všeobecné informačné služby a (2) odborná príprava a rekvalifikácia;

13.

víta skutočnosť, že na všeobecnej koordinácii a vykonávaní opatrení sa zúčastnili rôzni sociálni partneri a organizácie: odbory (FGTB, CSC), strediská rezortnej odbornej a technickej prípravy pôsobiace vo valónskom regióne, FOREM (verejná služba pre zamestnanosť a odbornú prípravu valónskeho regiónu), Európsky sociálny fond (ESF), agentúra francúzskeho spoločenstva v Belgicku a vláda Valónska; ďalej oceňuje, že odborové zväzy sa priamo podieľajú na správe špecificky vytvoreného oddelenia zodpovedného za prechod do iného zamestnania a na vykonávaní určitých opatrení;

14.

pripomína dôležitosť zlepšovania zamestnateľnosti všetkých pracovníkov prostredníctvom prispôsobenej odbornej prípravy a uznávaním kvalifikácií a schopností nadobudnutých v rámci pracovnej kariéry; očakáva, že odborná príprava v ponuke koordinovaného balíka bude prispôsobená nielen potrebám prepustených pracovníkov, ale aj súčasnému podnikateľskému prostrediu;

15.

konštatuje, že poskytované informácie o koordinovanom balíku personalizovaných služieb, ktorý sa má financovať z EGF, obsahujú údaje o komplementárnosti s opatreniami financovanými zo štrukturálnych fondov; zdôrazňuje, že belgické orgány potvrdzujú, že na oprávnené opatrenia nedostávajú pomoc z iných finančných nástrojov Únie; pripomína svoju výzvu Komisii, aby vo svojich výročných správach uvádzala komparatívne hodnotenie týchto údajov s cieľom zabezpečiť, aby sa plne dodržiavali platné právne predpisy a aby nedochádzalo k zdvojovaniu služieb financovaných Úniou;

16.

žiada zainteresované inštitúcie, aby vyvinuli potrebné úsilie na zlepšenie procedurálnych mechanizmov s cieľom urýchliť mobilizáciu EGF; oceňuje zdokonalený postup, ktorý zaviedla Komisia na základe žiadosti Európskeho parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov a ktorého cieľom je predkladať Európskemu parlamentu a Rade hodnotenie Komisie týkajúce sa oprávnenosti žiadosti o mobilizáciu EGF spolu s návrhom na jeho mobilizáciu; zdôrazňuje, že do nového nariadenia (EÚ) č. 1309/2013 sa zapracovali ďalšie zlepšenia v postupe a že sa dosiahne väčšia efektívnosť, transparentnosť a viditeľnosť EGF;

17.

zdôrazňuje, že v súlade s článkom 6 nariadenia o EGF sa zabezpečuje, aby EGF podporoval opätovné začlenenie jednotlivých prepustených pracovníkov do stabilného zamestnania; ďalej zdôrazňuje, že pomoc z EGF sa môže použiť iba na spolufinancovanie aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré vedú k trvalej a dlhodobej zamestnanosti; opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedajú podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví;

18.

schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

19.

poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

20.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

27.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 274/43

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0560 – C8–0141/2014),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006 (1) (nariadenie o EGF),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (2), a najmä na jeho článok 12,

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

—

so zreteľom na postup trialógu ustanovený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

—

so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

—

so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0016/2014),

A.

keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien vo svetovom obchode, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.

keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii EGF;

C.

keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, zvýšenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, posilnenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady prostredníctvom skrátenia času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.

keďže Francúzsko predložilo žiadosť EGF/2014/006 FR/PSA o poskytnutie finančného príspevku z EGF v dôsledku prepustenia 6 120 pracovníkov spoločnosti Peugeot Citroën Automobiles (ďalej „PSA“), ktorá pôsobí v odvetví zaradenom do divízie 29 (Výroba motorových vozidiel, prívesov a návesov) klasifikácie NACE Rev. 2, počas referenčného obdobia od 1. októbra 2013 do 31. januára 2014, pričom k prepusteniu došlo najmä v regiónoch Ile de France (závod v Aulnay) a Bretónsko (závod v Rennes) a opatrenia spolufinancované z EGF sú zamerané na 2 357 pracovníkov;

E.

keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené nariadením o EGF;

F.

keďže dotknuté závody môžu prejsť významnou konverziou priemyslu, a to najmä závod v Aulnay-sous-Bois, ktorý, ak bude môcť plne využiť svoj potenciál v oblasti multimodálnej dopravy, by mohol umožniť výrazný presun pracovníkov;

G.

keďže miestne orgány v Bretónsku neboli zapojené do vytvárania personalizovaných služieb určených postihnutým pracovníkom napriek tomu, že sú zodpovedné za odbornú prípravu; keďže zástupcovia miestnych odborových zväzov hlavných dotknutých pracovísk neboli zapojení do rokovaní o opatreniach;

1.

súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF sú splnené, a že Francúzsko je preto oprávnené získať finančný príspevok podľa tohto nariadenia;

2.

poznamenáva, že francúzske orgány predložili žiadosť o finančný príspevok z EGF 25. apríla 2014 a že Komisia poskytla svoje posúdenie 10. septembra 2014; víta rýchle vypracovanie hodnotenia za menej než päť mesiacov;

3.

domnieva sa, že prepúšťanie v PSA súvisí s veľkými štrukturálnymi zmenami v usporiadaní svetového obchodu v dôsledku globalizácie, a upozorňuje na pripomienku Francúzska (L'industrie Automobile Francaise, Analyse et statistiques 2013 – Francúzsky automobilový priemysel, analýzy a štatistiky za rok 2013 (4)), podľa ktorého sa svetová produkcia áut v rokoch 2000 až 2012 zvýšila o 44 %, zatiaľ čo v západnej Európe v tom istom období klesla o 25 %, a okrem toho výroba v tretích krajinách (Južná Kórea, Čína, Turecko, Indonézia, Irán, Malajzia, Thajsko a Južná Amerika) výrazne vzrástla tak, že v súčasnosti tvorí 47 % celosvetovej výroby áut (oproti 15 % v roku 2000);

4.

poznamenáva, že prepustením 6 120 pracovníkov sa situácia v oblasti nezamestnanosti v regiónoch Ile de France a Bretónsko, kde sa dotknuté závody nachádzajú, ešte zhorší, pretože závod v Aulnay bol ôsmym najväčším zamestnávateľom v meste Aulnay, a v dôsledku prepustenia zamestnanosť v danej oblasti klesne o 13,6 %;

5.

poznamenáva, že do dnešného dňa bolo predložených 21 žiadostí EGF v súvislosti s automobilovým sektorom, pričom ako dôvod sa v prípade 12 žiadostí uviedla globalizácia týkajúca sa obchodu a v prípade 9 žiadostí svetová finančná a hospodárska kríza; považuje za potrebné, aby sa v správe, ktorá sa vypracúva každé dva roky a má byť predložená v auguste 2015, tomuto sektoru venovala osobitná pozornosť;

6.

konštatuje, že toto je tretia žiadosť týkajúca sa francúzskeho automobilového priemyslu prevyšujúca sumu 10 miliónov EUR; zdôrazňuje význam v dostatočnom predstihu premyslených úprav a správneho zistenia zručností, čo pracovníkom umožní zamerať sa na iné odvetvia, v ktorých budú využité ich schopnosti;

7.

víta skutočnosť, že orgány Francúzska sa s cieľom poskytnúť pracovníkom urýchlenú pomoc rozhodli, že personalizované služby sa týmto pracovníkom začnú poskytovať 3. júna 2013, teda v dostatočnom časovom predstihu pred tým, ako bude prijaté konečné rozhodnutie o udelení podpory z EGF na navrhovaný koordinovaný balík; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek tomuto urýchlenému poskytovaniu služieb musela Komisia posúdiť žiadosť bez toho, aby mala od francúzskych orgánov potrebné informácie o predbežnom financovaní alebo spolufinancovaní z vnútroštátnych prostriedkov;

8.

poznamenáva, že koordinovaný balík personalizovaných služieb, ktoré sa majú spolufinancovať, zahŕňa opatrenia určené prepusteným pracovníkom, ako sú prijímacie strediská a vybavovanie jednotlivých prípadov, činnosť externých odborníkov a poradcov, tematické semináre, odborná príprava, príspevky na odbornú prípravu a dotácie na zakladanie podnikov;

9.

konštatuje, že koordinovaný balík personalizovaných služieb bol vypracovaný po konzultáciách s národnými zástupcami cieľových príjemcov a so sociálnymi partnermi a že v jednotlivých fázach ich poskytovania a pri prístupe k prostriedkom z EGF sa bude uplatňovať politika rovnakých príležitostí mužov a žien, ako aj zásada nediskriminácie;

10.

vyjadruje však poľutovanie nad nedostatočným zapojením miestnych politických orgánov a odborových zväzov; navrhuje, aby sa pri ďalšej revízii nariadenia o EGF stanovilo, že súčasťou žiadosti o mobilizáciu prostriedkov, ktorú predkladajú národné orgány Komisii, budú formálne konzultácie s miestnymi politickými orgánmi a odborovými zväzmi; domnieva sa, že je potrebné lepšie integrovať EGF do programov transformácie a miestnych hospodárskych štruktúr;

11.

víta odhadovaný vysoký počet účastníkov, ktorí získajú dotácie na zakladanie podnikov; konštatuje, že výška týchto dotácií nepresahuje strop 15 000 EUR, ako je stanovené v článku 7 nariadenia o EFG; požaduje včasné posúdenie tejto konkrétnej činnosti s cieľom vyhodnotiť výsledky takýchto stimulov, pokiaľ možno v budúcej dvojročnej správe alebo najneskôr v konečnej správe;

12.

oceňuje plán poskytovania bezúročných úverov na zakladanie nových podnikov; konštatuje, že v spojení s dotáciami na zakladanie podnikov by to mohlo pre účastníkov predstavovať významnú pomoc pri zakladaní životaschopných podnikov; víta skutočnosť, že orgány uvažujú o tom, že by na tento účel využili európsky nástroj mikrofinancovania;

13.

pripomína dôležitosť zlepšovania zamestnateľnosti všetkých pracovníkov prostredníctvom prispôsobenej odbornej prípravy a uznávaním kvalifikácií a schopností nadobudnutých v rámci pracovnej kariéry;

14.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že neboli vyhradené finančné prostriedky na opatrenia týkajúce sa informácií o EGF a jeho propagácie; domnieva sa, že informácie o týchto opatreniach a ich zverejňovanie zohrávajú dôležitú úlohu z hľadiska prilákania príjemcov, ale aj vyzdvihovania činností Únie v sociálnej oblasti;

15.

konštatuje, že poskytované informácie o koordinovanom balíku personalizovaných služieb, ktorý sa má financovať z EGF, obsahujú údaje o komplementárnosti s opatreniami financovanými zo štrukturálnych fondov; zdôrazňuje, že francúzske orgány potvrdzujú, že na uvedené oprávnené opatrenia nedostávajú pomoc z iných finančných nástrojov Únie; pripomína svoju výzvu Komisii, aby vo svojich výročných správach uvádzala komparatívne hodnotenie týchto údajov s cieľom zabezpečiť, aby sa plne dodržiavali platné právne predpisy a nedochádzalo k zdvojovaniu služieb financovaných Úniou;

16.

víta zlepšený postup, ktorý Komisia zaviedla na základe žiadosti Európskeho parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov; berie na vedomie časovú tieseň, ktorá vyplýva z harmonogramu, a jej možný dosah na účinnosť posudzovania prípadov;

17.

konštatuje, že zo žiadosti vyplýva, že maximálny povolený podiel všetkých nákladov (35 %) sa využije na príspevky na odbornú prípravu a že toto opatrenie dopĺňa príspevky vyplácané prepúšťajúcim podnikom, a to v súlade s ustanoveniami nariadenia o EFG;

18.

pripomína, že podľa článku 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb mali vopred stanoviť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné;

19.

zdôrazňuje, že v súlade s článkom 9 nariadenia o EGF sa má zaručiť, že pomoc z EGF je obmedzená na to, čo je potrebné na preukázanie solidarity a poskytnutie dočasnej, jednorazovej podpory jednotlivým dotknutým prijímateľom, a že už nebude nahrádzať opatrenia, za ktoré sú podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych dohôd zodpovedné podniky;

20.

schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

21.

poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

22.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

27.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 274/47

—

so zreteľom na článok 17 ods. 7 druhý a tretí pododsek Zmluvy o EÚ,

—

so zreteľom na článok 106a Zmluvy o Euratome,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady 2014/414/EÚ z 27. júna 2014 (1), ktorým sa pán Jean-Claude Juncker navrhuje ako kandidát na funkciu predsedu Komisie,

—

so zreteľom na vyhlásenie a predstavenie svojho politického smerovania, s ktorým 15. júla 2014 vystúpil pán Jean-Claude Juncker na plenárnej schôdzi,

—

so zreteľom na svoje rozhodnutie z 15. júla 2014 (2), ktorým bol pán Jean-Claude Juncker zvolený za predsedu Komisie,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady 2014/639/EÚ (3), prijaté so súhlasom zvoleného predsedu Komisie, z 30. augusta 2014, ktorým sa vymenúva vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/716/EÚ, Euratom, prijaté po vzájomnej dohode so zvoleným predsedom Komisie z 15. októbra 2014, ktorým sa prijíma zoznam ďalších osôb, ktoré Rada navrhuje vymenovať za členov Komisie, a ktorým sa zrušuje a nahrádza rozhodnutie 2014/648/EÚ, Euratom (4),

—

so zreteľom na vypočutia navrhnutých členov Komisie, ktoré sa uskutočnili od 29. septembra do 20. októbra 2014 pred výbormi Európskeho parlamentu a počas schôdze Konferencie predsedov prístupnej pre všetkých poslancov, a na hodnotenia navrhnutých členov Komisie po vypočutiach,

—

so zreteľom na preskúmanie vykonané na schôdzi Konferencie predsedov výborov 21. októbra 2014 a na schôdzi Konferencie predsedov 21. októbra 2014,

—

so zreteľom na vyhlásenie, s ktorým 22. októbra 2014 vystúpil na plenárnej schôdzi zvolený predseda Komisie,

—

so zreteľom na článok 118 a prílohu XVI k rokovaciemu poriadku,

1.

udeľuje súhlas s vymenovaním predsedu Komisie, podpredsedníčky Komisie pre vonkajšie vzťahy (vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku) a ďalších členov Komisie ako celku na funkčné obdobie do 31. októbra 2019;

2.

poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie postúpil Európskej rade, Rade ministrov a zvolenému predsedovi Komisie.

27.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 274/48

—

so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (1) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), a najmä na jeho článok 41,

—

so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2014 prijatý s konečnou platnosťou 20. novembra 2013 (2),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (3),

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (4),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (5),

—

so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 2/2014, ktorý Komisia prijala 15. apríla 2014 (COM(2014)0234),

—

so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 2/2014, ktorú Rada prijala 14. júla 2014 a postúpila Európskemu parlamentu 12. septembra 2014 (12300/2014 – C8-0160/2014),

—

so zreteľom na článok 88 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0018/2014),

A.

keďže cieľom návrhu opravného rozpočtu č. 2/2014 je začleniť do rozpočtu na rok 2014 prebytok z rozpočtového roka 2013 vo výške 1 005 miliónov EUR;

B.

keďže hlavnými zložkami tohto prebytku sú kladné výnosy z príjmov vo výške 771 miliónov EUR, nevyčerpané výdavky vo výške 276 miliónov EUR a záporný kurzový rozdiel vo výške 42 miliónov EUR;

C.

keďže na strane príjmov pochádza zvýšenie najmä z pokút a z úrokov z omeškania (1 331 miliónov EUR), pričom objem skutočne vyzbieraných vlastných zdrojov v porovnaní s prostriedkami plánovanými v rozpočte klesá (– 226 miliónov EUR) a výnos z prebytkov, zostatkov a úprav tiež klesá (– 360 miliónov EUR);

D.

keďže na strane výdavkov je nedostatočné plnenie rozpočtových prostriedkov za rok 2013 (107 miliónov EUR) a za rok 2012 (54 miliónov EUR) veľmi nízke, je istým spôsobom spojené s nepredvídateľnými faktormi a nemožno sa domnievať, že je spôsobené zníženou schopnosťou ich čerpania;

E.

keďže v skutočnosti všetky dostupné ukazovatele naznačujú, že v rozpočte na rok 2012 aj 2013 bol nedostatok platobných rozpočtových prostriedkov;

F.

keďže v článku 18 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa stanovuje, že akýkoľvek nesúlad oproti odhadom sa zahrnie do rozpočtu Únie prostredníctvom opravného rozpočtu, ktorého cieľom je upraviť výlučne tento nesúlad;

1.

berie na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 2/2014 venovaný len zahrnutiu prebytku z roku 2013 v sume 1 005 miliónov EUR do rozpočtu v súlade s článkom 18 nariadenia o rozpočtových pravidlách; berie na vedomie pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 2/2014;

2.

pripomína, že prijatím tohto návrhu opravného rozpočtu č. 2 sa zníži podiel príspevkov členských štátov do rozpočtu Únie podľa výšky HND o 1 005 miliónov EUR, a tým sa čiastočne vykompenzujú ich príspevky na financovanie opravného rozpočtu č. 3 (je potrebných 3 170 miliónov EUR dodatočných vlastných zdrojov); zdôrazňuje preto svoj zámer pokračovať v postupe prijímania návrhu opravného rozpočtu č. 2 paralelne s rokovaniami o návrhu opravného rozpočtu č. 3 týkajúceho sa mobilizácie dodatočných platobných rozpočtových prostriedkov a návrhu opravného rozpočtu č. 4, ktorý sa týka revízie prognózy tradičných vlastných zdrojov, ostatných príjmov a konečného udelenia niektorých pokút, čím sa získa dodatočných 2 059 miliónov vlastných zdrojov, ktoré môžu ďalej znížiť potreby dodatočných rozpočtových prostriedkov z návrhu opravného rozpočtu č. 3;

3.

poukazuje na to, že ak budú návrhy opravných rozpočtov č. 2, 3 a 4 prijaté v nezmenenej podobe, pre rozpočet by to celkovo znamenalo iba 106 miliónov EUR dodatočných príspevkov podľa výšky HND, ktoré sú členské štáty povinné poskytnúť, aby sa zabezpečil dostatok platobných rozpočtových prostriedkov v roku 2014 na pokrytie existujúcich právnych záväzkov Únie;

4.

sa rozhodol, s cieľom zachovať politické a procedurálne prepojenie medzi návrhmi opravných rozpočtov č. 2, 3 a 4, zmeniť pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 2/2014 ako je uvedené ďalej;

5.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s pozmeňujúcim návrhom Európskeho parlamentu, Rade, Komisii a národným parlamentom.

Kapitola 1 4 ––

27.7.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 274/51

—

so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (2),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 — 2020 (3) (nariadenie o VFR),

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (4) (MID z 2. decembra 2013),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2014 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2015, oddiel III — Komisia (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2014 o odhadoch príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2015 (6),

—

so zreteľom na návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2015, ktorý Komisia prijala 24. júna 2014 (COM(2014)0300),

—

so zreteľom na pozíciu k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2015, ktorú Rada prijala 2. septembra 2014 a postúpila Európskemu parlamentu 12. septembra 2014 (12608/2014 — C8-0144/2014),

—

so zreteľom na opravný list č. 1/2015 k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2015, ktorý Komisia predložila 15. októbra 2014,

—

so zreteľom na rokovania Predsedníctva z 15. septembra 2014 a zrevidované oznámenie generálneho tajomníka zo 17. septembra 2014 o čítaní návrhu rozpočtu na rok 2015 v Európskom parlamente,

—

so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 15. apríla 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení Protokol o štatúte Súdneho dvora Európskej únie na základe zvýšenia počtu sudcov Všeobecného súdu (7),

—

so zreteľom na dohodu o spolupráci medzi Európskym parlamentom, Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov z 5. februára 2014,

—

so zreteľom na článok 88 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská ďalších príslušných výborov (A8-0014/2014),

1.

pripomína, že Európsky parlament v uvedenom uznesení z 13. marca 2014 zdôraznil potrebu posilniť strategické investície do činností s európskou pridanou hodnotou s cieľom pomôcť vrátiť európske hospodárstvo na správnu cestu, zabezpečiť konkurencieschopnosť, udržateľný rast a tvorbu pracovných miest najmä pre mladých ľudí a zároveň sa zamerať na zvýšenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti;

2.

zdôrazňuje, že hlavy štátov a predsedovia vlád v júni 2014 opäť súhlasili s tým (a potvrdili to aj na osobitnom zasadnutí Európskej rady v auguste 2014), že sú potrebné investície a že hospodárstva členských štátov treba pripraviť na budúcnosť zameraním sa na dávno potrebné investície do dopravnej, energetickej a telekomunikačnej infraštruktúry (vrátane dokončenia jednotného digitálneho trhu do roku 2015), ktoré sú pre Úniu dôležité, ako aj do energetickej účinnosti, inovácií a výskumu a zručností; pripomína nespochybniteľnú úlohu rozpočtu Európskej únie pri dosahovaní týchto politických cieľov;

3.

pripomína ešte raz, že rozpočet Únie by sa v žiadnom prípade nemal vnímať a hodnotiť iba ako finančná položka pridaná ako záťaž k národným rozpočtom, ale má sa naopak považovať za príležitosť na prípravu takých iniciatív a investícií, ktoré sú v záujme Únie ako celku a vytvárajú pre ňu pridanú hodnotu, pričom o väčšine z nich spolurozhoduje Európsky parlament a Rada;

4.

opäť poukazuje na komplementárny charakter rozpočtu Únie k vnútroštátnym rozpočtom a na stimul, ktorý vytvára v záujme podpory rastu a tvorby pracovných miest, a zdôrazňuje, že vzhľadom na jeho samotnú podstatu a obmedzenú veľkosť by sa nemal spochybňovať a obmedzovať svojvoľnými zníženiami prostriedkov, ale že je naopak potrebné posilniť cielené oblasti;

5.

poznamenáva, že návrh rozpočtu na rok 2015 (NR), ako ho predložila Komisia, predstavuje (vrátane osobitných nástrojov) 145 599,3 milióna EUR vo viazaných a 142 137,3 milióna EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch; zdôrazňuje, že celkový objem platobných rozpočtových prostriedkov v NR predstavuje v porovnaní s rozpočtom na rok 2014 mierne zvýšenie o 1,4 % (berúc do úvahy opravný rozpočet (OR) č. 1 a návrhy opravných rozpočtov (NOR) č. 2 — 4/2014) a je stále o 2 miliardy EUR nižší ako rozpočet plnený v roku 2013; poznamenáva, že Komisia navrhla ponechať celkovú rezervu vo výške 1 478,9 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch pod úrovňou stropov jej NR;

6.

zdôrazňuje význam decentralizovaných agentúr, ktoré sú dôležité pre vykonávanie politík a programov Únie; zdôrazňuje potrebu poskytnúť im primerané finančné prostriedky a ľudské zdroje, aby mohli riadne plniť úlohy, ktorými ich poveril legislatívny orgán;

7.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada vo svojom čítaní znížila viazané rozpočtové prostriedky o 522 miliónov EUR a platobné rozpočtové prostriedky o 2,1 miliardy EUR, a stanovila tak rozpočet Únie na rok 2015 na úrovni 145 077,4 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a 139 996,9 milióna EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch; upozorňuje, že škrt v platbách vo výške 2,1 miliardy EUR by predstavoval zníženie o 0,18 % v porovnaní s rozpočtom na rok 2014 (vrátane OR č. 1/2014 a NOR č. 2 — 4/2014); vyjadruje osobitné znepokojenie v súvislosti s drastickými škrtmi platobných rozpočtových prostriedkov z fondov v oblasti konkurencieschopnosti pre rast a zamestnanosť v rámci okruhu 1a, ktoré predstavujú mimoriadne závažné porušenie záväzku Rady na prekonanie krízy a oživenie hospodárskeho rastu;

8.

nesúhlasí s názorom Rady z prvého čítania rozpočtu na rok 2015, ktorý nezohľadňuje viacročný charakter politík Únie a ktorý by namiesto riešenia problému ešte viac prehĺbil nedostatok platobných rozpočtových prostriedkov a spomalil ďalšie plnenie programov Únie;

9.

opäť zdôrazňuje, že prístup Rady založený na stanovení úrovne platieb v súlade s mierou inflácie vôbec nezohľadňuje povahu a funkciu viacročného charakteru politík Únie a robí VFR úplne irelevantným; v tejto súvislosti poznamenáva, že rastúci rozdiel medzi platobnými a viazanými rozpočtovými prostriedkami zhoršuje problémy s nahromadenými neuhradenými záväzkami; zdôrazňuje, že tento prístup má negatívny vplyv na vnímanie Únie jej občanmi; predovšetkým zdôrazňuje, že na prekonanie hospodárskej krízy by Únia mala zvýšiť svoje investície;

10.

vyjadruje poľutovanie nad svojvoľnými škrtmi, ktoré navrhla Rada v riadkoch týkajúcich sa administratívy a podpory, z ktorých sa financuje vykonávanie kľúčových programov Únie, lebo tieto škrty by mohli ohroziť úspešné začatie nových programov, keďže nedostatočná administratívna kapacita predstavuje vážne riziko v podobe obmedzenia vykonávania politík Únie;

11.

vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s tým, že Rada používa dvojaké normy, pokiaľ ide o rozpočet Únie, keď na jednej strane požaduje zvýšenie finančných prostriedkov Únie v oblastiach, ktoré dokážu vytvoriť trvalo udržateľný rast, a na druhej strane navrhuje výrazné škrty v kľúčových oblastiach, ako sú výskum, inovácie, vesmír, infraštruktúry, MSP a energetika;

12.

víta názor vyjadrený 13 členskými štátmi, že sú presvedčené o tom, že úroveň platobných rozpočtových prostriedkov dohodnutá Radou nemusí postačovať a mohla by viesť k veľkému tlaku, pokiaľ ide o včasné plnenie právnych záväzkov Únie a plnenie už prijatých záväzkov; pripomína, že podľa článku 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie „Európsky parlament, Rada a Komisia zabezpečujú, aby boli k dispozícii finančné prostriedky, a aby sa tak umožnilo Únii plniť jej právne záväzky vo vzťahu k tretím stranám“;

13.

domnieva sa, že Rada nesie veľkú politickú zodpovednosť za veľmi napätú situáciu v platbách, pretože rok čo rok nie je schopná získať vo svojich radoch kvalifikovanú väčšinu na zabezpečenie úrovne platieb, ktorá by Únii umožnila pokryť nespochybniteľné potreby v oblasti platieb; odsudzuje skutočnosť, že to postupne viedlo k vytvoreniu štrukturálneho deficitu v rozpočte Únie, čo je v rozpore s ustanoveniami zmluvy a ohrozuje schopnosť Komisie plniť svoje právne záväzky;

14.

zároveň konštatuje, že súčasná štruktúra rozpočtu Únie, v ktorom sú platobné rozpočtové prostriedky prepojené s vnútroštátnymi príspevkami, môže podporiť nepriaznivé rozhodnutia členských štátov, najmä v čase, keď dôležitosť vyváženého štátneho rozpočtu je stredobodom diskusie; zdôrazňuje však, že takáto úroveň platieb je priamym výsledkom zodpovedajúcej úrovne záväzkov, ktoré Rada formálne prijala potrebnou kvalifikovanou väčšinou v rámci ročných rozpočtových postupov;

15.

vyjadruje poľutovanie nad prirodzeným konfliktom medzi Radou na jednej strane a Európskym parlamentom a Komisiou na strane druhej; požaduje nájdenie spôsobov, ako toto napätie zmeniť na produktívnejšiu výmenu stanovísk; vyjadruje nádej, že otvorenosť voči novým postojom a návrhom bude v konečnom dôsledku viesť k štrukturálnym zmenám, ktoré podporia vyrovnanú rozpočtovú dohodu odrážajúcu ambície a obavy Európskeho parlamentu aj Rady;

16.

zdôrazňuje, že okrem plnenia politickej dohody dosiahnutej v rokovaniach o viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2014 — 2020, pokiaľ ide o prednostné čerpanie rozpočtových prostriedkov na stanovené ciele politík, Komisia nenavrhla dodatočné opatrenia na zohľadnenie priorít, ktoré nielenže načrtol Európsky parlament, ale boli aj dohodnuté hlavami štátov a predsedami vlád na zasadnutí Európskej rady; preto sa rozhodol posilniť finančné zdroje na politické ciele a strategické priority Únie v niekoľkých oblastiach;

17.

rozhodol sa zamerať na posilnenie programov, ktoré sú jadrom stratégie Európa 2020 zameranej na podporu rastu, konkurencieschopnosti a zamestnanosti, konkrétne Horizont 2020, COSME, Erasmus+, digitálna agenda, Progress a sociálny program (vrátane siete EURES a nástroja mikrofinancovania), keďže tieto programy sú príkladom toho, ako Únia prispieva k inovatívnemu a prosperujúcemu hospodárstvu na celom kontinente; okrem toho posilňuje programy, ktoré sú nevyhnutné pre uskutočňovanie programu vonkajšej politiky Únie, akými sú susedská politika, rozvoj a humanitárna pomoc; trvá na tom, že je potrebné tiež zvýšiť financovanie dôležitých programov a politík na boj proti nerovnostiam, ako je napríklad FEAD a Európa pre občanov, a podporu rodovej rovnosti;

18.

stanovuje celkovú výšku rozpočtových prostriedkov na rok 2015 na 146 380,9 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a na 146 416,5 milióna EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch;

19.

podporuje návrh Komisie na plné využitie zdrojov dostupných v rámci stropu platieb na rok 2015 bez ponechania rezervy v strope platieb na rok 2015; ruší všetky škrty Rady v platbách na základe súčasných a očakávaných modelov plnenia;

20.

zdôrazňuje však, že ani úplné využitie stropu platieb na rok 2015 nepostačuje na adekvátne plnenie pretrvávajúcich problémov Únie s platbami, ktoré sa nahromadili od rozpočtu Únie na rok 2010; konštatuje predovšetkým, že veľké oneskorenie platieb z predchádzajúcich rokov viedlo k bezprecedentnej úrovni 23,4 miliardy EUR na konci roka 2013 iba v rámci politiky súdržnosti, a obáva sa, že môže mať podobný rozsah na konci roka 2014; zdôrazňuje preto, že opakujúci sa problém nedostatku platieb sa musí účinne riešiť bez ďalšieho odkladu; preto sa rozhodol ísť nad rámec návrhov Komisie pri platbách o 4 miliardy EUR v prípade niekoľkých rozpočtových riadkov vrátane hlavných „ukončovacích riadkov na roky 2007 — 2013“ týkajúcich sa štrukturálnych fondov a výskumných programov Únie, kde je situácia v oblasti platieb veľmi kritická;

21.

vyzýva preto Komisiu, aby bola pripravená na predloženie príslušných návrhov na mobilizáciu mechanizmov flexibility zahrnutých v nariadení o VFR; opakuje svoj úmysel neakceptovať žiadny obmedzený výklad ustanovení o flexibilite a osobitných nástrojov zahrnutých do nariadenia o VFR a MID z 2. decembra 2013, ktoré boli úspešne prerokované v Európskom parlamente;

22.

opäť trvá na tom, že všetky platobné rozpočtové prostriedky mobilizované prostredníctvom použitia osobitných nástrojov sa musia zapísať do rozpočtu nad rámec stropu platieb podľa VFR;

23.

pripomína výrazný príklad dramatického nedostatku platobných rozpočtových prostriedkov na humanitárnu pomoc, ku ktorému došlo na konci roka 2013 a v prvom štvrťroku 2014 a ktorý sa dal vyriešiť len vďaka krátkodobým a dočasným riešeniam vo forme presunov v rámci prijatého rozpočtu; je mimoriadne znepokojený tým, že takáto situácia pravdepodobne nastane aj v iných oblastiach politiky, ako je výskum/vývoj a inovácia;

24.

zdôrazňuje skutočnosť, že s cieľom jasne identifikovať potreby na rok 2015 vyplývajúce z predchádzajúcich rokov by sa rokovania o dodatočných potrebách platieb za rok 2014 mali dokončiť pred zmierovacím konaním o rozpočte na rok 2015; opäť zdôrazňuje, že NOR č. 2, 3 a 4/2014 by sa mali považovať za balík a že Rada nemôže očakávať, že sa získajú neočakávané príjmy vyplývajúce zo začlenenia prebytku a pokút do rozpočtu bez plnenia dodatočných platobných potrieb podľa NOR č. 3/2014; pripomína, že návrhy opravných rozpočtov č. 2, 3 a 4/2014 prijaté spolu a v nezmenenej podobe predstavujú celkový vplyv na rozpočet iba vo výške 106 miliónov EUR dodatočných príspevkov podľa výšky HND, ktoré sú členské štáty povinné poskytnúť, aby sa zabezpečil dostatok platobných rozpočtových prostriedkov v roku 2014 na pokrytie existujúcich právnych záväzkov Únie;

25.

zdôrazňuje, že úroveň rozpočtových prostriedkov, najmä v platbách, ktoré Európsky parlament odhlasoval vo svojom čítaní, vychádza z predpokladu, že všetky zostávajúce NOR na rok 2014 sa prijmú v plnom rozsahu;

26.

zdôrazňuje, že s cieľom zabezpečiť primerané zdroje na investičné plány na úrovni Únie (spomínané na zasadnutí Európskej rady v júni 2014 a zdôraznené ako hlavná politická priorita zvoleného predsedu Komisie Junckera v jeho politických usmerneniach (8)) a pokračovanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, najmä európskej záruky pre mladých ľudí, už v rozpočte na rok 2016 a s cieľom riešiť pretrvávajúci problém platobných rozpočtových prostriedkov by nová Komisia mala čo najskôr začať povolebnú revíziu VFR na roky 2014 — 2020, ako sa uvádza v článku 2 nariadenia o VFR;

27.

konštatuje, že škrty prijaté Radou najviac zasahujú okruh 1a, a to vo viazaných (– 323,5 milióna EUR v porovnaní s NR) aj v platobných rozpočtových prostriedkoch (– 1 335 miliónov EUR), napriek skutočnosti, že Európska rada v júni 2014 opäť stanovila rast, konkurencieschopnosť a tvorbu pracovných miest za najdôležitejšie body svojho politického programu; zdôrazňuje, že niektoré z týchto škrtov nie sú v súlade s dohodou o VFR na roky 2014 — 2020, keďže výrazne znižujú prostriedky na programy Horizont 2020 (o 190 miliónov EUR v záväzkoch v porovnaní s NR), ktorý bol výrazne uprednostnený v rozsahu 200 miliónov EUR v roku 2014, ako aj ITER (– 11,2 milióna EUR), ktorý by naopak mal byť uprednostnený v roku 2015, aby sa kompenzovalo jeho presunutie na neskôr v roku 2014;

28.

domnieva sa, že podpora energetickej bezpečnosti a presadzovanie energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti sú potrebné aj v kontexte energetickej závislosti od Ruska, najmä v tých členských štátoch, ktoré sú najviac závislé od ruského plynu; požaduje zosúladenie výdavkových cieľov finančných prostriedkov určených na energetiku v rámci programu Horizont 2020 so záväzkami prijatými počas legislatívneho procesu;

29.

namieta voči škrtom, ktoré Rada uplatňovala v súvislosti s programom Nástroj na prepájanie Európy (– 34,4 milióna EUR), ktoré idú nad rámec presunutia tohto programu na rok 2015 už zohľadneného v NR v nadväznosti na dohodu o VFR; je znepokojený hrozbou neúčinného začiatku tohto strategického programu, ktorý je veľmi dôležitý pre budúce investície do telekomunikačnej, dopravnej a energetickej infraštruktúry, ktoré môžu ďalej zvýšiť tvorbu pracovných miest v Európe;

30.

preto sa rozhodol celoplošne obnoviť úroveň z NR na rok 2015 v prípade všetkých škrtov vykonaných Radou, a to vo viazaných aj v platobných rozpočtových prostriedkoch; okrem toho zvyšuje prostriedky v niekoľkých riadkoch v rámci programov, ktoré zodpovedajú prioritám Európskeho parlamentu v rámci okruhu 1a (Horizont 2020, COSME, Erasmus+, digitálna agenda, sociálny program), prostredníctvom vyčerpania rezervy (celkové zvýšenie nad úroveň NR vo výške približne 200 miliónov EUR);

31.

považuje tiež za potrebné zvýšiť prostriedky v riadkoch programu CEF — Energia o celkovú sumu 34 miliónov EUR nad úroveň NR s cieľom čiastočne zmierniť účinok presunutia tohto programu už druhý rok po sebe v súlade s dohodou o VFR; za prioritu považuje tiež posilnenie investícií do digitálnej agendy a širokopásmových technológií, a preto zvyšuje prostriedky na telekomunikačné siete v rámci CEF o 12 miliónov EUR nad úroveň z NR;

32.

zastáva názor, že zvýšenie finančnej podpory pre MSP je nevyhnutné na to, aby sa hospodárstvo Únie mohlo obnoviť a dosiahnuť rast, ako aj prekonať krízu, čím sa prispieva k boju proti nezamestnanosti; domnieva sa, že úloha inovácií v MSP pre konkurencieschopnosť Únie sa často zdôrazňuje, ale ich podpora sa financuje v nedostatočnej miere; rozhodol sa preto zvýšiť viazané rozpočtové prostriedky v prospech MSP a podnikania nad úroveň NR o 26,5 milióna EUR; žiada Komisiu, aby pri implementácii zabezpečila skutočný prístup zdola nahor; okrem toho vyzýva Komisiu, aby vyčlenila dostatočné zdroje na vykonávanie opatrení plánovaných v rámci zeleného akčného plánu pre MSP;

33.

zvyšuje viazané rozpočtové prostriedky pre tri orgány dohľadu (EBA, EIOPA a ESMA) celkovo o 6,1 milióna EUR v porovnaní s NR;

34.

je znepokojený rastúcim počtom prípadov, v ktorých sa prejavili účinky nedostatočných platieb v rámci okruhu 1a, najmä v rámci programu Horizont 2020, kde je predbežné financovanie znížené a značný počet projektov je zablokovaný, pričom hrozí prerušenie platieb v rámci programu Erasmus+; je znepokojený skutočnosťou, že mnohé programy majú takmer vyčerpané všetky dostupné finančné prostriedky na rok 2014 mnoho mesiacov pred uplynutím lehoty na predloženie účtov;

35.

víta prvé kroky smerom k reforme Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG), ale zdôrazňuje, že treba v plnej miere uplatniť Maystadtove odporúčania vrátane požiadavky na obmedzenie jej práce na štandardy IFRS a na postupné ukončenie jej práce týkajúcej sa malých a stredných podnikov a daňových otázok;

36.

zdôrazňuje, že inovácie MSP sú hnacou silou pre hospodárske oživenie Únie; očakáva, že Komisia splní svoje právne a rozpočtové záväzky týkajúce sa nástroja MSP v rámci programu Horizont 2020, a vyzýva Radu, aby to umožnila poskytnutím zodpovedajúceho rozpočtu; žiada Komisiu, aby od roku 2016 vytvorila pre nástroj MSP jediný rozpočtový riadok s cieľom umožniť jasnejší rozpočtový dohľad a kontrolu a aby zabezpečila pri implementácii tohto nástroja skutočný prístup zdola nahor;

37.

víta balík opatrení pre obehové hospodárstvo, ktorý zverejnila Komisia 2. júla 2014 (9); žiada vyčlenenie primeraných zdrojov na vykonávanie príslušných činností;

38.

je hlboko znepokojený tým, že Rada pri zachovaní úrovne viazaných rozpočtových prostriedkov podľa NR (49 227 miliónov EUR) znížila platobné rozpočtové prostriedky o 220 miliónov EUR a stanovila ich celkovú úroveň na 51 382 miliónov EUR;

39.

zdôrazňuje, že najväčšia časť súčasných nesplatených záväzkov je v okruhu 1b, čo bráni preplateniu prostriedkov už vynaložených prijímajúcimi členskými štátmi a regiónmi; upozorňuje, že táto prax spôsobila vážne dôsledky pre členské štáty a regióny najviac ovplyvnené krízou; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada podľa všetkého úplne ignoruje túto otázku; zdôrazňuje, že v období, keď väčšina členských štátov čelí výzvam pri hľadaní zdrojov financovania pre projekty, ktoré môžu viesť k vytváraniu pracovných miest, je regionálna politika Únie nevyhnutným nástrojom na prekonanie týchto nedostatkov; poukazuje na to, že nástroje, ako sú ESF, Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond alebo iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí, sú mimoriadne dôležité najmä v období krízy a že prvými obeťami znižovania platieb sú vždy slabšie zainteresované strany, ako sú členské štáty s obmedzenými rozpočtami, miestne a regionálne úrady, najodľahlejšie regióny, malé a stredné podniky, mimovládne organizácie a sociálni partneri;

40.

rozhodol sa obnoviť NR v platbách v rozpočtových riadkoch určených na nové programy, v ktorých Rada urobila škrty, a zvýšiť prostriedky na platby oproti NR v niektorých riadkoch týkajúcich sa najmä dokončenia programov v rámci VFR na roky 2007 — 2013; poznamenáva, že rok 2015 bude druhým rokom vykonávania nového cyklu európskych štrukturálnych a investičných fondov; zdôrazňuje, že na to, aby programy mali plánovaný počet prijímateľov, a zabezpečil sa tak ich zamýšľaný dosah, sú potrebné dostatočné viazané a platobné rozpočtové prostriedky;

41.

rozhodol sa poskytnúť prostriedky nad úroveň NR vo výške 20,2 milióna EUR pre Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) a prípravné projekty/prípravné akcie; má v úmysle zmeniť návrh Komisie na mobilizáciu nástroja flexibility na doplnenie financovania cyperských programov štrukturálnych fondov v okruhu 1b až do celkovej výšky 100 miliónov EUR, a to po ukončení rokovaní s Radou;

42.

vyjadruje pevné presvedčenie, že finančné prostriedky Únie, predovšetkým v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí (iniciatíva YEI), by sa nemali používať na podporu vnútroštátnych opatrení, ale namiesto toho by mali byť využité na poskytovanie dodatočnej podpory mladým ľuďom, a to spôsobom, ktorý dopĺňa a rozširuje vnútroštátne programy;

43.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plne využili finančné prostriedky určené na podporu nezamestnaných mladých ľudí; pripomína politickú dohodu spojenú s viacročným finančným rámcom na roky 2014 — 2020 a týkajúcu sa prednostného čerpania prostriedkov v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ako aj zodpovedajúcich súm vyčlenených z Európskeho sociálneho fondu s cieľom poskytnúť potrebnú pomoc v prvých rokoch programového obdobia; víta skutočnosť, že Komisia a Rada dodržiavajú túto dohodu, pokiaľ ide o navrhované sumy; vyjadruje obavy v súvislosti so schopnosťou niektorých členských štátov čerpať prostriedky v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí; pripomína, že v súlade s nariadením o VFR rezervy ponechané k dispozícii pod úrovňou stropov VFR na viazané rozpočtové prostriedky na roky 2014 — 2017 predstavujú celkovú rezervu VFR na záväzky, ktorá sa sprístupní nad rámec stropov stanovených vo VFR na obdobie 2016 — 2020 na politické ciele súvisiace s rastom a zamestnanosťou, najmä zamestnanosťou mladých ľudí;

44.

víta zvýšenie navrhnuté Komisiou vo viazaných rozpočtových prostriedkoch na nový program LIFE pre životné prostredie a ochranu klímy a očakáva, že tento program bude riadne prebiehať v roku 2015 vrátane prvého súboru finančných nástrojov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že menšie programy, ako napríklad program LIFE, ako aj Európsky námorný a rybársky fond (ENRF), znášajú v rámci tohto okruhu najväčší podiel škrtov zo strany Rady, a to v záväzkoch aj platbách, čo ovplyvňuje plnenie ich dohodnutých cieľov; vyjadruje tiež poľutovanie nad neodôvodnenými škrtmi, ktoré Rada prijala v prípade programov na podporu konzumácie ovocia a mlieka na školách; obnovuje preto údaje z NR vo všetkých riadkoch, v ktorých Rada urobila škrty;

45.

súhlasí s tým, že je potrebná dodatočná podpora na zmiernenie vplyvu ruského zákazu dovozu určitých produktov Únie z odvetvia poľnohospodárstva a rybárstva; víta opatrenia núdzovej pomoci prijaté Komisiou ako prvú reakciu na túto krízu; zvyšuje preto spolufinancovanie Únie na podporné opatrenia v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky o 30 miliónov EUR s cieľom pomôcť výrobcom nájsť alternatívne odbytiská a zároveň poskytuje 5 miliónov EUR na dodatočnú podporu rybárom prostredníctvom ENRF; rozhodol sa tiež zvýšiť sumu na program na podporu konzumácie ovocia na školách o 7 miliónov EUR a program na podporu konzumácie mlieka o 4 milióny EUR oproti NR Komisie;

46.

domnieva sa, že rozpočtové prostriedky SPP ani žiadne iné rozpočtové prostriedky by sa nemali využiť na financovanie činností spojených s býčími zápasmi, pri ktorých sa usmrcujú zvieratá; pripomína, že takéto financovanie je jednoznačným porušením Európskeho dohovoru o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely (smernica Rady 98/58/ES);

47.

konštatuje, že berúc do úvahy všetky návrhy na zmenu v rámci tohto okruhu vrátane 2,9 milióna EUR na pilotné projekty a prípravné akcie je celková suma na okruh 2 vo výške 59,3 miliardy EUR a rezerva pod stropom predstavuje 293,4 milióna EUR;

48.

zdôrazňuje, že hoci okruh 3 predstavuje len 1,5 % rozpočtu Únie, a je tak najmenším okruhom VFR, pokiaľ ide o pridelenie finančných prostriedkov, zahŕňa oblasti kľúčového významu pre európskych občanov aj pre vlády jednotlivých štátov, ako sú azylová a migračná politika a vnútorná bezpečnosť; vyzýva preto Komisiu a Radu, aby naďalej zvyšovala finančné a politické úsilie týkajúce sa tohto okruhu v nadchádzajúcich rokoch;

49.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že NR znižuje viazané rozpočtové prostriedky o 1,9 % z 2 171 998 milióna na 2 130 721 milióna EUR v porovnaní s rozpočtom na rok 2014 a ponecháva rezervu vo výške približne 115 miliónov EUR; je preto znepokojený tým, že Rada znížila viazané rozpočtové prostriedky o ďalších 30,2 milióna EUR a platobné rozpočtové prostriedky o ďalších 28,5 milióna EUR v porovnaní s NR (čo znamená — 1,42 % vo viazaných a — 1,51 % v platobných rozpočtových prostriedkoch); konštatuje preto, že okruh 3 je jedným z najviac postihnutých škrtmi Rady;

50.

domnieva sa, že dodatočné škrty navrhnuté Radou ohrozia riadne vykonávanie programov a akcií v rámci okruhu 3; zdôrazňuje, že je dôležité zachovať NR v rozpočtových riadkoch Zaistenie ochrany práv a posilnenie postavenia občanov a Podpora nediskriminácie a rovnosti, prostredníctvom ktorých sa vykonáva program Práva, rovnosť a občianstvo na roky 2014 — 2020; preto uplatňuje všeobecný prístup obnovenia hodnôt z NR vo všetkých riadkoch tohto okruhu; okrem toho prijíma rozhodnutie zvýšiť prostriedky v určitom počte riadkov nad úroveň NR, a to najmä v rámci programov Tvorivá Európa, Európa pre občanov a multimediálne akcie, ako aj spoločný azylový systém (celkové zvýšenie o 53,2 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch v porovnaní s NR vrátane agentúr, pilotných projektov a prípravných akcií);

51.

pripomína spoločné vyhlásenie troch inštitúcií o tom, aby sa do ročných rozpočtových postupov, ktoré sa uplatňujú pri VFR na roky 2014 — 2020, podľa potreby začlenili rodové prvky; poukazuje na potrebu ďalšieho úsilia v tejto súvislosti a spoločného prístupu medzi troma inštitúciami s cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rámci ročných rozpočtových postupov; opakuje svoju výzvu, že analýza týkajúca sa rodového hľadiska by mala byť neoddeliteľnou súčasťou rozpočtových postupov Únie a že by sa do nej mali aktívne zapojiť všetci aktéri na všetkých úrovniach procesu s cieľom presadzovať záväzok Únie týkajúci sa rodovej rovnosti;