EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Dohovor o biologickej diverzite

Dohovor o biologickej diverzite

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTOM:

Rozhodnutie 93/626/EHS o uzavretí Dohovoru o biologickej diverzite

Dohovor o biologickej diverzite

AKÝ JE CIEĽ TOHTO ROZHODNUTIA A DOHOVORU?

Rozhodnutím 93/626/EHS schvaľuje Európske spoločenstvo (dnešná ) Dohovor OSN o biologickej diverzite, ktorý bol podpísaný v júni 1992 v Riu de Janeiro. Rozhodnutím sa potvrdzuje záväzok krajín EÚ vykonávať ustanovenia dohovoru.

Dohovor má tri ciele:

  • ochrana biologickej diverzity (t. j. rozmanitosť živých organizmov, ktoré sa nachádzajú na Zemi),
  • trvalo udržateľné využívanie prvkov biologickej diverzity,
  • spravodlivé a rovnocenné spoločné využívanie prínosov z využívania genetických zdrojov.

Biologická diverzita má významné ekologické, genetické, sociálne, ekonomické, vedecké, vzdelávacie, kultúrne a estetické prínosy, ako aj prínosy v oblasti voľného času.

HLAVNÉ BODY

V dohovore sa uvádza, že každý signatársky štát:

  • bude spolupracovať s ostatnými štátmi a medzinárodnými organizáciami na zaistení ochrany a trvalo udržateľného využívania biologickej diverzity,
  • vypracuje primerané stratégie a začlení ochranu biodiverzity do vnútroštátneho rozhodovacieho procesu, prierezových plánov, programov a politík,
  • určí a bude monitorovať biodiverzitu a faktory, ktoré ju ovplyvňujú,
  • ochraňuje biodiverzitu:
    • zriadením a náležitým riadením chránených oblastí a ochranou ekosystémov a prirodzených prostredí,
    • podporou environmentálne vhodného a trvalo udržateľného rozvoja v oblastiach susediacich s chránenými oblasťami,
    • obnovou narušených ekosystémov a pomocou pri obnove ohrozených druhov,
    • reguláciou, riadením alebo kontrolou rizík súvisiacich s využívaním a uvoľňovaním živých modifikovaných organizmov vzniknutých pomocou biotechnológie (t. j. geneticky modifikovaných organizmov),
    • zabránením introdukcie, kontrolou alebo vyhubením inváznych nepôvodných druhov,
    • ochranou a podporou tradičného využívania biologických zdrojov,
    • prijatím doplňujúcich opatrení v oblasti ochrany.

V dohovore sa ďalej ustanovuje, že signatári:

  • začlenia faktory týkajúce sa biodiverzity do vnútroštátneho rozhodovacieho procesu,
  • zabránia nepriaznivému vplyvu z využívania biologických zdrojov alebo ho minimalizujú (napríklad pomocou posudzovania vplyvov na životné prostredie),
  • podporia spoluprácu v oblasti ochrany biodiverzity medzi orgánmi a súkromným sektormi a zavedú stimuly,
  • budú pomáhať rozvojovým krajinám pri identifikovaní, ochrane a trvalo udržateľnom využívaní ich biologickej diverzity tým, že poskytnú výskum, vedecké a technické vzdelávanie a vhodnú odbornú prípravu,
  • podporia informovanosť medzi verejnosťou o význame biologickej diverzity,
  • posúdia vplyv, ktorý môžu mať rozhodnutia na biodiverzitu alebo na ich susedov.

Jednotlivé štáty uľahčia prístup k svojim genetickým zdrojom na účel ich environmentálne vhodného využitia za vzájomne dohodnutých podmienok a na základe vopred informovaného súhlasu.

Strany zaistia spravodlivé spoločné využitie peňažných a nepeňažných prínosov z využívania (výskum a rozvoj) týchto genetických zdrojov.

Jednotlivé štáty súhlasia s(o):

  • spoločným využívaním technológie, najmä s rozvojovými krajinami,
  • výmenou verejne dostupných informácií o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní biologickej diverzity,
  • podporou medzinárodnej a vedeckej spolupráce,
  • oznamovaním výsledkov a prínosov biotechnológií z genetických zdrojov.

Globálny fond pre životné prostredie poskytuje finančné zdroje pre rozvojové krajiny na účel vykonávania dohovoru. Jeho základný rozpočet tvoria príspevky jednotlivých štátov a významné ďalšie dobrovoľné príspevky.

NADOBUDNUTIE PLATNOSTI

Dohovor nadobudol platnosť 29. decembra 1993.

KONTEXT

V rámci dohovoru boli odsúhlasené dva protokoly. Kartagenským protokolom o biologickej bezpečnosti sa upravujú presuny živých modifikovaných organizmov získaných pomocou modernej biotechnológie medzi krajinami. Druhým protokolom je Nagojský protokol o prístupe a spoločnom využívaní prínosov. EÚ je zmluvnou stranou oboch protokolov.

Strany dohovoru sa v októbri 2010 v japonskom meste Nagoya dohodli na 10-ročnom strategickom pláne boja proti strate biodiverzity a na dosiahnutie tohto cieľa stanovili 20 cieľov známych ako ciele z Aichi. Tieto záväzky sú zohľadnené v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020.

Ďalšie informácie:

HLAVNÉ DOKUMENTY

Rozhodnutie Rady 93/626/EHS z 25. októbra 1993 o uzavretí Dohovoru o biologickej diverzite (Ú. v. ES L 309, 13.12.1993, s. 1 – 2)

Dohovor o biologickej diverzite (Ú. v. ES L 309, 13.12.1993, s. 3 – 20)

SÚVISIACE DOKUMENTY

Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 50 – 65)

Nagojský protokol o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania k Dohovoru o biologickej diverzite (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 234 – 249)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 35 – 55)

Následné zmeny nariadenia (EÚ) č. 1143/2014 boli zapracované do pôvodného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.

Posledná aktualizácia 10.07.2020

Top