EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Dohoda o extradícii so Spojenými štátmi americkými

Dohoda o extradícii so Spojenými štátmi americkými

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTOM:

Dohoda o extradícii medzi Európskou úniou a USA

Rozhodnutie 2009/820/SZBP o uzavretí dohôd medzi EÚ a USA o extradícii a vzájomnej právnej pomoci

Rozhodnutie 2003/516/ES o podpísaní dohôd medzi EÚ a USA o extradícii a vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach

AKÝ JE CIEĽ DOHODY A ROZHODNUTIA?

V dohode sa stanovujú podmienky týkajúce sa extradície páchateľov medzi EÚ a USA so zreteľom na zlepšenie spolupráce v rámci platných extradičných vzťahov.

Rozhodnutím sa v mene EÚ uzatvára dohoda s USA o extradícii.

HLAVNÉ BODY

Dohoda dopĺňa dvojstranné zmluvy o extradícii medzi krajinami EÚ a USA a posilňuje spoluprácu v kontexte platných extradičných vzťahov.

Trestné činy, na ktoré sa vzťahuje extradícia

Trestné činy, na ktoré sa vzťahuje extradícia, sú:

  • trestné činy, za spáchanie ktorých je podľa práva žiadajúcej a dožiadanej krajiny možné uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou (viac ako jeden rok) alebo prísnejší trest,
  • pokus o spáchanie takéhoto trestného činu alebo spolupáchateľstvo na ňom.

Ak dožiadaná krajina povolí extradíciu pre trestný čin, na ktorý sa vzťahuje extradícia, musí tiež povoliť extradíciu pre akýkoľvek iný trestný čin uvedený v žiadosti, ak je za takýto trestný čin možné uložiť trest odňatia slobody na jeden rok alebo menej a pokiaľ sú splnené všetky ostatné požiadavky na extradíciu.

Žiadosti o extradíciu

  • Žiadajúca krajina zasiela žiadosti o extradíciu a všetky podporné dokumenty diplomatickou cestou. Dokumenty, ktoré nesú potvrdenie alebo pečiatku ministerstva spravodlivosti alebo ministerstva zodpovedného za zahraničné záležitosti žiadajúcej krajiny nevyžadujú ďalšie overovanie.
  • Žiadosti o predbežnú väzbu môže žiadajúca krajina zasielať prostredníctvom ministerstiev spravodlivosti namiesto použitia diplomatickej cesty. Tieto žiadosti môžu byť tiež zaslané prostredníctvom Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície (Interpol). Ak žiadajúca krajina požaduje extradíciu osoby, ktorá už je v dožiadanej krajine v predbežnej väzbe, môže svoju žiadosť predložiť priamo veľvyslanectvu dožiadanej krajiny, ktoré sa nachádza na jej území.
  • Ak dožiadaná krajina považuje informácie poskytnuté v žiadosti o extradíciu za nedostatočné na to, aby jej vyhovela, môže od žiadajúcej krajiny požadovať poskytnutie doplňujúcich informácií. Doplňujúce informácie sa môžu vyžiadať a poskytnúť priamo medzi ministerstvami spravodlivosti.

Postupy pre extradíciu

  • Osobu, voči ktorej sa vedie trestné konanie alebo ktorá vykonáva trest, môže dožiadaná krajina dočasne odovzdať žiadajúcej krajine na trestné stíhanie.
  • Ak niekoľko krajín žiada o extradíciu tej istej osoby pre rovnaké alebo rôzne trestné činy, výkonný orgán dožiadanej krajiny rozhodne, ktorej krajine osobu odovzdá. Podobne ak USA predložia žiadosť o extradíciu osoby, o odovzdanie ktorej sa pre rovnaké alebo rôzne trestné činy žiadalo aj na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, príslušný orgán dožiadanej krajiny EÚ rozhodne, ktorej krajine osobu odovzdá.
  • Ak je však žiadosť z USA o extradíciu adresovaná krajine EÚ, v ktorej sú zavedené pravidlá udeľujúce jej štátnym príslušníkom ochranu pred extradíciou, pričom žiadosť sa týka štátneho príslušníka inej krajiny EÚ, vykonávajúci súdny orgán musí informovať krajinu EÚ, ktorej je daný občan štátnym príslušníkom, a prípadne odovzdať osobu tejto krajine na základe jej európskeho zatýkacieho rozkazu, a to v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-182/15 Petruhhin.
  • Článok 18 ZFEÚ a článok 21 ZFEÚ sa musia vykladať v tom zmysle, že ak krajina EÚ, do ktorej sa presťahoval občan EÚ, ktorý je štátnym príslušníkom inej krajiny EÚ, dostane žiadosť o extradíciu predloženú krajinou mimo EÚ, s ktorou má prvá krajina uzavretú dohodu o extradícii, musí informovať tú krajinu EÚ, ktorej je daný občan štátnym príslušníkom, a pokiaľ o to táto krajina požiada, musí jej občana odovzdať v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2002/584/SVV, za predpokladu, že táto krajina EÚ má podľa svojho vnútroštátneho práva právomoc osobu trestne stíhať za trestné činy spáchané mimo jej vnútroštátneho územia.
  • Ak krajina EÚ dostane od krajiny mimo EÚ žiadosť o extradíciu štátneho príslušníka inej krajiny EÚ, musí táto prvá krajina EÚ overiť, že extradíciou nebudú dotknuté práva uvedené v článku 19 Charty základných práv Európskej únie. Súdny dvor preto vo svojom rozsudku vo veci C-191/16 Pisciotti objasnil: „V prípade, keď občan EÚ, na ktorého sa vzťahovala žiadosť o vydanie do USA na základe dohody o extradícii medzi EÚ a USA, bol na účely prípadného výkonu tejto žiadosti zadržaný v inej krajine EÚ, než je krajina, ktorej je štátnym príslušníkom, sa články 18 a 21 ZFEÚ majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby dožiadaná krajina EÚ stanovila na základe ústavnej normy rozdielne zaobchádzanie s vlastnými štátnymi príslušníkmi a so štátnymi príslušníkmi iných krajín EÚ a aby dovoľoval vydávanie štátnych príslušníkov iných členských štátov a súčasne zakazoval vydávanie vlastných štátnych príslušníkov, pokiaľ predtým dožiadaná krajina EÚ umožnila príslušným orgánom krajiny EÚ, ktorej štátnym príslušníkom je tento občan, aby na základe európskeho zatýkacieho rozkazu požiadali o jeho vydanie a pokiaľ táto posledná krajina EÚ neprijala v tomto smere žiadne opatrenia.“
  • Súdny dvor navyše vo svojom rozsudku vo veci C-247/17 Raugevicius rozhodol: „Články 18 a 21 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade žiadosti krajiny mimo EÚ o vydanie občana EÚ, ktorý využil svoje právo na voľný pohyb, na účely výkonu trestu odňatia slobody, a nie trestného stíhania, dožiadaná krajina EÚ, ktorej vnútroštátne právo zakazuje vydávanie vlastných štátnych príslušníkov mimo EÚ na účely výkonu trestu a stanovuje možnosť vykonať takýto trest uložený v zahraničí na svojom území, je povinná zabezpečiť pre občana EÚ, ktorý má trvalé bydlisko na jej území, rovnaké zaobchádzanie, ako priznáva v oblasti vydávania vlastným štátnym príslušníkom.“
  • Ak príslušná osoba súhlasí s odovzdaním, môže dožiadaná krajina použiť zjednodušené postupy pre extradíciu, teda odovzdať túto osobu čo najrýchlejšie a bez ďalšieho konania.
  • Krajiny EÚ a USA môžu cez svoje územie povoliť tranzit osoby nimi alebo do nich vydanej alebo vydanej treťou krajinou alebo do tretej krajiny. Žiadosti o tranzit sa podávajú diplomatickou cestou, priamo medzi Ministerstvom spravodlivosti USA a ministerstvom spravodlivosti príslušnej krajiny EÚ alebo prostredníctvom Interpolu. Povolenie nie je potrebné, ak sa použije letecká doprava a na území tranzitnej krajiny nie je plánované žiadne pristátie. V prípade neplánovaného pristátia môže príslušná krajina vyžadovať žiadosť o tranzit.
  • Dožiadaná krajina môže povoliť extradíciu za trestný čin, za ktorý je možné uložiť trest smrti podľa zákona žiadajúcej krajiny, ale nie podľa jej vlastného zákona, pod podmienkou, že:
    • trest smrti nebude uložený,
    • pokiaľ je trest smrti uložený, tak sa nevykoná.
  • Rozhodnutím 2009/933/SZBP sa územná pôsobnosť dohody o extradícii medzi EÚ a USA rozširuje na Holandské Antily a Arubu.

NADOBUDNUTIE PLATNOSTI

Dohoda nadobudla platnosť 1. februára 2010.

KONTEXT

Ďalšie informácie:

HLAVNÉ DOKUMENTY

Dohoda o extradícii medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými (Ú. v. EÚ L 181, 19.7.2003, s. 27 – 33)

Rozhodnutie Rady 2009/820/SZBP z 23. októbra 2009 o uzavretí v mene Európskej únie Dohody o extradícii medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými a Dohody o vzájomnej právnej pomoci medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými (Ú. v. EÚ L 291, 7.11.2009, s. 40 – 41)

Rozhodnutie Rady 2003/516/ES zo 6. júna 2003 o podpísaní dohôd medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o extradícii a vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 181, 19.7.2003, s. 25 – 26)

SÚVISIACE DOKUMENTY

Rozhodnutie Rady 2009/933/SZBP z 30. novembra 2009 o rozšírení územnej platnosti Dohody o extradícii medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 4 – 5)

Informácie o dátume nadobudnutia platnosti dohôd o extradícii a o vzájomnej právnej pomoci medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými (Ú. v. EÚ L 323, 10.12.2009, s. 11)

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi – Vyhlásenia niektorých členských štátov o prijatí rámcového rozhodnutia (Ú. v. EÚ L 190, 18.7.2002, s. 1 – 20)

Následné zmeny rozhodnutia 2002/584/SVV boli zapracované do pôvodného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.

Posledná aktualizácia 05.12.2019

Top