EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Ochrana osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva EÚ

Ochrana osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva EÚ

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Smernica (EÚ) 2019/1937 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva EÚ

AKÝ JE CIEĽ TEJTO SMERNICE?

V tejto smernici sa stanovujú pravidlá a postupy na ochranu „oznamovateľov“, osôb nahlasujúcich* informácie, ktoré tieto osoby získali v rámci pracovného kontextu o porušeniach* práva EÚ v kľúčových oblastiach politiky. Medzi porušenia patrí nezákonné konanie alebo opomenutie, ako aj zneužívajúce praktiky.

HLAVNÉ BODY

Smernica sa vzťahuje na:

  • porušenia pravidiel v týchto oblastiach (podrobne uvedené v časti I prílohy),
    • verejné obstarávanie,
    • finančné služby, produkty a trhy; predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu,
    • bezpečnosť a zhoda výrobkov,
    • bezpečnosť dopravy v sektore železničnej, cestnej, námornej a vnútrozemskej vodnej dopravy,
    • ochrana životného prostredia od odpadového hospodárstva po nakladanie s chemikáliami,
    • ochrana pred žiarením a jadrová bezpečnosť,
    • bezpečnosť potravín a krmív, zdravie a dobré životné podmienky zvierat,
    • verejné zdravie vrátane práv pacientov a kontroly tabakových výrobkov,
    • ochrana spotrebiteľa,
    • ochrana súkromia a osobných údajov a bezpečnosť sietí a informačných systémov,
  • porušenia poškodzujúce finančné záujmy EÚ,
  • porušenia týkajúce sa vnútorného trhu vrátane porušení pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a štátnej pomoci, ako aj porušenia vnútroštátnych pravidiel v oblasti dane z príjmov právnických osôb.

Smernicou sa dopĺňajú osobitné právne predpisy EÚ, ktoré už obsahujú pravidlá týkajúce sa oznamovania (predovšetkým v oblasti finančných služieb, prania špinavých peňazí, financovania terorizmu, bezpečnosti dopravy a ochrany životného prostredia).

Smernicou nie je:

  • dotknutá zodpovednosť vlád EÚ zaistiť národnú bezpečnosť,
  • dotknuté právo EÚ alebo vnútroštátne právo týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností, ochrany povinnosti právnikov zachovávať mlčanlivosť a povinnosti mlčanlivosti zdravotníckeho personálu, neverejných porád sudcov alebo pravidiel trestného konania,
  • nie sú dotknuté vnútroštátne pravidlá o výkone práv pracovníkov na konzultácie s ich zástupcami alebo odborovými organizáciami.

Tento právny predpis sa týka širokého okruhu osôb pracujúcich v súkromnom a verejnom sektore vrátane osôb, ktoré nahlasujú porušenia po ukončení ich pracovného pomeru:

  • zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby, akcionári, osoby patriace do správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu podniku, dobrovoľníci, stážisti a uchádzači o zamestnanie,
  • osoby, ktorých pomoc oznamovateľom má dôverný charakter, osobám spojeným s oznamovateľmi, ktoré by mohli byť postihnuté odvetnými opatreniami* v práci, a právne subjekty spojené s oznamovateľom.

Nahlasujúce osoby majú nárok na ochranu, ak zverejnia svoje obavy za predpokladu, že:

  • najprv nahlásili informácie (interne a) externe, ale neboli prijaté nijaké opatrenia,
  • sa odôvodnene domnievajú, že existuje bezprostredné alebo zjavné ohrozenie verejného záujmu, hrozia odvetné opatrenia alebo že je malá pravdepodobnosť účinného riešenia ich obáv.

Medzi mechanizmy nahlasovania patria:

  • interné kanály: všetky súkromné spoločnosti, ktoré majú 50 alebo viac zamestnancov, a v zásade všetky verejné subjekty musia zriadiť účinné kanály nahlasovania a zabezpečiť ich dôvernosť; z tejto povinnosti možno oslobodiť verejné subjekty, ktoré majú menej než 50 zamestnancov, a obce, ktoré majú menej ako 10 000 obyvateľov,
  • externé kanály: príslušné vnútroštátne orgány musia zriadiť kanály nahlasovania umožňujúce dôverné nahlasovanie,
  • následné opatrenialehoty na vybavovanie nahlásení prijatých prostredníctvom interných a externých kanálov. Patria k nim
    • povinnosť neodhaľovať totožnosť oznamovateľa, s výnimkou prísne vymedzených okolností,
    • dodržiavanie právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany osobných údajov,
    • záznamy o každom prijatom nahlásení, ktoré bolo podané ústne alebo písomne.

Právna ochrana

Na to, aby nahlasujúca osoba mala nárok na právnu ochranu, musí:

  • sa odôvodnene domnievať, že nahlásené informácie patria do rozsahu pôsobnosti tohto právneho predpisu a v čase nahlásenia boli pravdivé,
  • porušenie nahlásiť príslušným orgánom s použitím interných alebo externých kanálov, ktoré sú k dispozícii. Oznamovateľom sa odporúča, aby najprv nahlasovali porušenia interne (v rámci organizácie), ak je porušenie možné účinne riešiť interne a ak sa domnievajú, že nehrozia odvetné opatrenia. Oznamovatelia si však môžu vybrať, či porušenie nahlásia najprv interne, alebo priamo externe príslušným orgánom.

Oznamovatelia:

  • sú chránení proti všetkým formám odvetných opatrení, ako je prepustenie, preradenie na nižšiu pozíciu, zastrašovanie a zaradenie na čiernu listinu,
  • majú prístup k vhodným opatreniam na podporu, a to najmä k nezávislým informáciám a poradenstvu a k právnej pomoci právnymi predpismi EÚ o právnej pomoci v trestných a cezhraničných občianskoprávnych konaniach,
  • majú prístup k primeraným nápravným opatreniam, ako sú predbežné opatrenia a zbavenie zodpovednosti za porušenie doložiek o mlčanlivosti v ich pracovných zmluvách.

Krajiny EÚ musia:

  • zabezpečiť zavedenie primeraných interných a externých kanálov nahlasovania,
  • prijať potrebné opatrenia s cieľom predísť akýmkoľvek odvetným opatreniam proti oznamovateľovi,
  • dodržiavať právo osôb dotknutých tvrdeniami v nahlásení na účinný prostriedok nápravy, na spravodlivý proces, prezumpciu neviny a ich právo na obhajobu,
  • zaviesť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za porušenie určitých pravidiel smernice, napríklad pre osoby, ktoré bránia nahlasovaniu alebo prijímajú odvetné opatrenia voči oznamovateľom,
  • transponovať smernicu a transpozičné opatrenia oznámiť Európskej komisii do 17. decembra 2021, možnú výnimku z transpozície môžu predstavovať opatrenia týkajúce sa povinnosti súkromných spoločností s 50 až 249 zriadiť interné kanály nahlasovania, ktorá sa môže transponovať do 17. decembra 2023,
  • každoročne Komisii poskytovať údaje o počte prijatých nahlásení a o počte vyšetrovaní, ktoré boli začaté, a ich výsledku a finančných dôsledkoch.

Komisia Európskemu parlamentuRade predloží:

  • prvú verejnú a ľahko dostupnú správu o transpozícii smernice do vnútroštátneho práva krajín EÚ, a to do 17. decembra 2023 a
  • druhú správu o vykonávaní smernice a o prípadných potrebných zmenách, a to do 17. decembra 2025.

ODKEDY SA SMERNICA UPLATŇUJE?

Uplatňuje sa od 16. decembra 2019 a do vnútroštátnych právnych predpisov krajín EÚ mala byť transponovaná do 17. decembra 2021.

KONTEXT

Ďalšie informácie:

HLAVNÉ POJMY

Nahlásenie alebo nahlásiť: ústne alebo písomné oznámenie informácií o porušení.
Porušenie: konanie alebo opomenutie, ktoré je nezákonné alebo je v rozpore s predmetom právnych predpisov EÚ.
Odvetné opatrenie: akékoľvek priame alebo nepriame správanie v pracovnom kontexte, ktoré oznamovateľovi môže spôsobiť ujmu.

HLAVNÝ DOKUMENT

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17 – 56)

Posledná aktualizácia 20.05.2020

Top