Alternatívne riešenie spotrebiteľských sporov

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Smernica 2013/11/EÚ o alternatívnych riešeniach sporov medzi obchodníkmi a spotrebiteľmi

AKÝ JE CIEĽ TEJTO SMERNICE?

• Zabezpečuje, aby spotrebitelia z EÚ mali možnosť predložiť svoj zmluvný spor s obchodníkom* z EÚ týkajúci sa výrobku alebo služby subjektu alternatívneho riešenia sporov (ARS) – uznávanému orgánu, ktorého úlohou je riešiť spory prostredníctvom postupov ARS, t. j. mimo súdu.
• Stanovuje záväzné kvalitatívne požiadavky na subjekty ARS a postupy, ktoré majú zaručiť také aspekty, ako sú transparentnosť, nezávislosť, spravodlivosť a účinnosť.
• Súlad zabezpečujú príslušné vnútroštátne orgány určené krajinami EÚ.
• Na základe smernice sú obchodníci povinní informovať spotrebiteľov o ARS, ak sa obchodník zaviazal alebo má povinnosť využiť ARS a ak spor so spotrebiteľom nedokáže vyriešiť dvojstranne.

HLAVNÉ BODY

• Krajiny EÚ musia zabezpečiť, aby všetky zmluvné spory, ktoré vzniknú pri predaji tovarov alebo poskytovaní služieb medzi spotrebiteľmi s trvalým pobytom v EÚ a obchodníkmi so sídlom v EÚ, mohli byť predložené subjektu ARS. Vzťahuje sa to na predaj a poskytovanie služieb cez internet aj mimo neho.
• Cieľom tohto právneho predpisu je zabezpečiť riadne fungovanie jednotného trhu EÚ.
• ARS ponúka spotrebiteľom cenovo dostupný, jednoduchý a rýchly spôsob riešenia sporov, napr. keď obchodník odmietne opraviť výrobok alebo vrátiť zaplatenú sumu, na ktorú má spotrebiteľ nárok.
• Subjekty ARS zahŕňajú neutrálneho účastníka, ako je mediátor, ombudsman alebo rada pre sťažnosti, ktorý sa pokúša vyriešiť spor postupom ARS. V závislosti od formy postupu ARS, ktorý daný subjekt ARS uplatňuje, neutrálny účastník môže:
  • navrhnúť alebo uložiť riešenie alebo
  • spojiť oboch účastníkov s cieľom pomôcť im nájsť riešenie.
• Všetky subjekty ARS musia spĺňať záväzné kvalitatívne požiadavky, ktorými sa zaručuje, že pôsobia účinne, spravodlivo, nezávisle a transparentne.
• Každá krajina EÚ musí určiť minimálne jeden príslušný orgán, ktorý vykonáva vnútroštátny dohľad nad subjektmi ARS a zabezpečuje ich súlad s kvalitatívnymi požiadavkami. Príslušné orgány vypracujú vnútroštátne zoznamy subjektov ARS. Do týchto zoznamov možno ako subjekt ARS zapísať len také subjekty alternatívneho riešenia sporov, ktoré spĺňajú kvalitatívne požiadavky.
• Obchodníci, ktorí súhlasia s používaním ARS alebo sú povinní tento postup používať, musia informovať spotrebiteľov o ARS na svojej webovej lokalite, ako aj vo všeobecných podmienkach. O ARS musia spotrebiteľov informovať aj v prípade, že spor nemožno urovnať priamo medzi spotrebiteľom a obchodníkom.
• V záujme transparentnosti musia členské štáty EÚ zabezpečiť, aby sa na webových lokalitách subjektov ARS poskytovali jasné a zrozumiteľné informácie. Ich súčasťou by mali byť kontaktné údaje, druhy sporov, ktoré môžu tieto subjekty riešiť, ako aj náklady, priemerná dĺžka a právny účinok postupu ARS. Subjekty ARS tiež musia na svojich webových lokalitách verejne sprístupniť výročné správy o činnosti obsahujúce informácie o riešených sporoch.
• Subjekty ARS musia spolupracovať na riešení sporov v rámci EÚ. Musia si tiež vzájomne a s vnútroštátnymi orgánmi vymieňať osvedčené postupy v oblasti riešenia sporov.
• Táto smernica sa vzťahuje na všetky trhové sektory okrem zdravotníctva a vyššieho školstva.

ODKEDY SA SMERNICA UPLATŇUJE?

Uplatňuje sa od 8. júla 2013. Krajiny EÚ ju mali začleniť do vnútroštátneho práva do 9. júla 2015.

KONTEXT

Ďalšie informácie:

• Alternatívne riešenie sporov a riešenie sporov online (ARS/RSO) na webovej lokalite Európskej komisie

* HLAVNÉ POJMY

HLAVNÝ DOKUMENT

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 63 – 79)

SÚVISIACE DOKUMENTY

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa) (Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1 – 11)

Následné zmeny nariadenia (ES) č. 2006/2004 boli zapracované do pôvodného znenia. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentáciu.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (Ú. v. EÚ L 110, 1.5.2009, s. 30 – 36)

Pozri konsolidované znenie.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 136, 24.5.2008, s. 3 – 8)

Posledná aktualizácia 17.10.2016