Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, Zmluva o ESUO

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, Zmluva o ESUO

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Parížska zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO)

AKÝ BOL CIEĽ TEJTO ZMLUVY?

  • Založilo sa ňou Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO) združujúce šesť krajín (Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko) s cieľom zabezpečiť voľný pohyb uhlia a ocele a uvoľniť prístup k výrobným zdrojom.
  • Dôležitým prvkom bolo zriadenie spoločného Vysokého úradu na:
    • dohľad nad trhom;
    • sledovanie dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže; a
    • zabezpečenie transparentnosti cien.
  • K Zmluve o ESUO siaha počiatok inštitúcií EÚ v takej forme, ako ich poznáme dnes. ESUO, vytvorené v roku 1951 po druhej svetovej vojne, predstavovalo prvý krok k európskej integrácii.

HLAVNÉ BODY

Ciele

Cieľom zmluvy, ako sa uvádza v článku 2, bolo prispievať k hospodárskemu rozvoju, zamestnanosti a zvýšeniu životnej úrovne pomocou spoločného trhu uhlia a ocele. Úlohou inštitúcií bolo teda zabezpečiť plynulé zásobovanie spoločného trhu uhlím a oceľou tak, že zabezpečia rovnaký prístup k výrobným zdrojom, zavedenie najnižších cien a zlepšenie pracovných podmienok. Toto všetko mal sprevádzať rast medzinárodného obchodu a modernizácia výroby.

Aby sa vytvoril spoločný trh, zaviedol sa zmluvou voľný pohyb výrobkov bez cla alebo poplatkov. Zakázali sa ňou diskriminačné opatrenia alebo postupy, dotácie, štátna pomoc alebo osobitné odvody ukladané štátmi, ako aj obmedzujúce postupy.

Štruktúra

Zmluva bola rozdelená na štyri hlavy:

  • 1.

    Európske spoločenstvo uhlia a ocele;

  • 2.

    inštitúcie Spoločenstva;

  • 3.

    hospodárske pravidlá a pravidlá v sociálnej oblasti; a

  • 4.

    všeobecné pravidlá.

Obsahovala tiež:

  • dva protokoly, jeden o Súdnom dvore a druhý o vzťahoch ESUO s Radou Európy, a
  • dohovor o prechodných pravidlách, ktorý sa týkal vykonávania zmluvy, vzťahov s krajinami mimo ESUO a všeobecnými ochrannými opatreniami.

Inštitúcie

Zmluvou sa zriadil Vysoký úrad, Zhromaždenie, Radu ministrov a Súdny dvor. ESUO malo právnu subjektivitu.

  • Vysoký úrad, predchodca dnešnej Európskej komisie, bol nezávislým kolektívnym výkonným orgánom, ktorého úlohou bolo splniť ciele vytýčené zmluvou a konať vo všeobecnom záujme ESUO. Skladal sa z deviatich členov (z toho najviac dvaja mohli mať rovnakú štátnu príslušnosť) vymenovaných na šesť rokov. Bol to skutočne nadnárodný orgán s rozhodovacou právomocou. Dohliadal nad:
    • modernizáciou a zdokonalením výroby;
    • dodávkou výrobkov za rovnakých podmienok;
    • rozvojom spoločnej vývoznej politiky; a
    • zlepšením pracovných podmienok v odvetví uhlia a ocele.

Vysoký úrad prijímal rozhodnutia, predkladal odporúčania a vydával stanoviská. Pomáhal mu Poradný výbor (predchodca Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru) zložený zo zástupcov výrobcov, pracovníkov, spotrebiteľov a obchodníkov.

  • Zhromaždenie, predchodcu Európskeho parlamentu, tvorilo 78 členov, ktorých delegovali národné parlamenty. Po osemnásť poslancov malo Nemecko, Francúzsko a Taliansko, po desať Belgicko a Holandsko a štyroch poslancov malo Luxembursko. Zmluvou sa tomuto Zhromaždeniu pridelila kontrolnú moc.
  • Rada, predchodca dnešnej Rady Európskej únie, sa skladala zo šiestich zástupcov národných vlád. Rade predsedal postupne každý členský štát ESUO počas troch mesiacov. Jej úlohou bolo zosúladiť činnosť Vysokého úradu a všeobecnú hospodársku politiku vlád. Pri dôležitých rozhodnutiach prijímaných Vysokým úradom bol potrebný súhlas Rady.
  • Súdny dvor, predchodca Súdneho dvora Európskej únie, pozostával zo siedmich sudcov menovaných na šesť rokov vzájomnou dohodou vlád krajín ESUO. Zabezpečoval správny výklad a vykonávanie zmluvy.

Úlohy

  • Aby ESUO splnilo svoje ciele,:
    • získavalo informácie od uhoľných a oceliarskych spoločností a združení;
    • konzultovalo s jednotlivými stranami (uhoľné a oceliarske spoločnosti, pracovníci, atď.); a
    • disponovalo právomocou vykonávať kontroly na overenie poskytnutých informácií.
  • V prípade, že uhoľné a oceliarske spoločnosti nerešpektovali tieto právomoci, mohol Vysoký úrad uložiť pokuty (maximálne 1% ročného obratu) a pravidelné penále (5% priemerného denného obratu za každý deň oneskorenia).
  • Na základe získaných informácií pripravoval Vysoký úrad prognózy s cieľom usmerniť činnosť zúčastnených strán a stanoviť ďalší postup ESUO. Na doplnenie informácií od spoločností a združení pripravovalo ESUO svoje vlastné štúdie o vývoji cien a trhu.

Otázky financovania

  • Rozpočet ESUO bol financovaný z odvodov z produkcie uhlia a ocele a zo získaných úverov. Odvody boli určené na pokrytie administratívnych výdavkov, nenávratnej pomoci na rekvalifikáciu pracovníkov a technického a ekonomického výskumu, (ktorý bolo potrebné podporiť). Finančné prostriedky získané z výpožičiek sa mohli použiť len na poskytnutie úverov.
  • V oblasti investícií mohlo ESUO okrem úverov poskytovať záruky za úvery, ktoré spoločnosti získali od tretích strán. ESUO tiež disponovalo právomocou poskytovať usmernenia k investíciám, ktoré nefinancovalo.

Výroba

ESUO zohrávalo predovšetkým nepriamu, vedľajšiu, úlohu prostredníctvom spolupráce s vládami a intervencií v oblasti cien a obchodnej politiky. V prípade akéhokoľvek poklesu dopytu alebo nedostatku mohlo podniknúť priame opatrenia zavedením kvót s cieľom obmedziť produkciu organizovaným spôsobom alebo, v prípade nedostatku, vypracovaním programov výroby, ktorými sa stanovili priority spotreby, rozdelenie zdrojov a úrovne vývozu.

Stanovenie cien a hospodárska súťaž

  • Zmluvou sa zakázali postupy, ktoré viedli k nerovnostiam v dôsledku cien, nekalého súťažného konania a diskriminačných postupov, ktoré spočívali v uplatňovaní nejednakých podmienok na podobné transakcie. Tieto pravidlá platili aj v oblasti dopravy.
  • Okrem toho v určitých prípadoch, ako napríklad očividný krízový stav, mohol Vysoký úrad stanoviť maximálne alebo minimálne ceny buď v rámci ESUO alebo vo vzťahu k vývoznému trhu.
  • V záujme zabezpečenia voľnej hospodárskej súťaže musel byť Vysoký úrad informovaný o akýchkoľvek krokoch krajín ESUO, ktoré ju mohli ohroziť. Zmluva sa tiež osobitne zaoberá tromi prípadmi, ktoré mohli narušiť hospodársku súťaž:
    • dohody,
    • koncentrácie a
    • zneužívanie dominantného postavenia.

Dohody alebo združenia podnikov mohol Vysoký úrad vyhlásiť za neplatné, ak priamo alebo nepriamo bránili obvyklej hospodárskej súťaži, obmedzovali ju alebo narúšali.

Otázky pracovnej sily

  • Hoci mzdy spadali pod právomoc krajín ESUO naďalej, mohol za určitých podmienok Vysoký úrad zasiahnuť v prípade abnormálne nízkych miezd a zníženia miezd.
  • Vysoký úrad mohol poskytnúť finančnú pomoc na programy zamerané na zmiernenie negatívnych účinkov, ktoré mohol mať technologický pokrok v priemysle na pracovníkov (odškodnenie, príspevky a rekvalifikácia).
  • Pokiaľ ide o mobilitu kvalifikovaných robotníkov, museli krajiny ESUO zrušiť obmedzenia týkajúce sa zamestnávania na základe štátnej príslušnosti. Pokiaľ ide o ostatné kategórie pracovníkov, boli krajiny v prípade nedostatku takýchto pracovníkov vyzvané, aby náležitým spôsobom upravili svoje pravidlá o prisťahovalectve tak, aby bolo možné zamestnávať zahraničných pracovníkov.

Obchodná politika

  • Zmluva sa tiež zaoberala obchodnou politikou ESUO vo vzťahu k tretím krajinám. Hoci právomoci národných vlád platili aj naďalej, disponovalo ESUO radom právomocí: stanovovalo napríklad maximálne a minimálne sadzby colných poplatkov a dohliadalo nad vydávaním dovozných a vývozných licencií. ESUO tiež malo právo byť informované o obchodných dohodách týkajúcich sa uhlia a ocele.
  • Vysoký úrad mohol zasiahnuť aj v prípade dumpingu, t. j. použitia spôsobov hospodárskej súťaže v rozpore so zmluvou zo strany uhoľných a oceliarskych spoločností, ktoré nespadali do právomoci ESUO, a významného zvýšenia dovozu, čo mohlo vážne poškodiť výrobu ESUO.

ODKEDY SA ZMLUVA UPLATŇOVALA?

Zmluva sa uplatňovala od roku 1952, platila 50 rokov a jej platnosť sa skončila v roku 2002. Spoločný trh podľa zmluvy vznikol 10. februára 1953 v prípade uhlia, železnej rudy a šrotu a 1. mája 1953 v prípade ocele.

KONTEXT

  • Pred uplynutím platnosti zmluvy bola zmluva niekoľkokrát zmenená, a to nasledujúcimi zmluvami:
  • Po skončení platnosti Zmluvy o ESUO boli pravidlá týkajúce sa odvetvia uhlia a ocele zapracované do zmlúv o založení Európskeho spoločenstva, Rímskej zmluvy.
  • Protokol o finančných následkoch uplynutia platnosti zmluvy o založení ESUO a o výskumnom fonde pre uhlie a oceľ je pripojený k Zmluve z Nice. Týmto protokolom sa stanovuje prevod všetkých aktív a pasív ESUO na Európske spoločenstvo a využitie čistej hodnoty týchto aktív a pasív na výskum v odvetviach súvisiacich s uhoľným a oceliarskym priemyslom.
  • Niektoré rozhodnutia z februára 2003 obsahujú opatrenia potrebné na vykonávanie článkov protokolu, finančných usmernení a článkov týkajúcich sa Výskumného fondu pre uhlie a oceľ.

HLAVNÝ DOKUMENT

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele

Posledná aktualizácia 11.12.2017

Top