Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Summaries of EU Legislation

Smernice EÚ

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Článok 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) – smernice

AKÝ JE CIEĽ TOHTO ČLÁNKU?

Vymedzujú sa v ňom rozličné typy právnych aktov, ktoré môže EÚ prijímať, vrátane smerníc.

HLAVNÉ BODY

Smernica je súčasťou sekundárneho práva EÚ. Prijímajú ju preto inštitúcie EÚ v súlade so zakladajúcimi zmluvami. Po prijatí na úrovni EÚ sa zapracuje – alebo transponuje – krajinami EÚ, takže sa stáva súčasťou vnútroštátneho práva týchto krajín.

Napríklad v smernici o organizácii pracovného času sú stanovené povinné obdobia odpočinku a maximálna dĺžka týždenného pracovného času povolená v EÚ.

Každá krajina však musí vytvoriť vlastné právne predpisy, v ktorých určí, ako sa tieto pravidlá budú uplatňovať.

Záväzný akt so všeobecnou uplatniteľnosťou

V článku 288 ZFEÚ sa uvádza, že smernica je záväzná pre krajiny, ktorým je určená (pre jednu, viacero alebo všetky krajiny), a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom.

Smernica sa však odlišuje od nariadenia alebo rozhodnutia:

  • na rozdiel od nariadenia, ktoré je ihneď uplatniteľné vo vnútroštátnom práve krajín EÚ bezprostredne po nadobudnutí účinnosti, smernica nie je priamo uplatniteľná v krajinách EÚ. Najskôr sa musí transponovať do vnútroštátneho práva, a až potom je uplatniteľná v každej krajine EÚ;
  • na rozdiel od rozhodnutia je smernica text, ktorý je všeobecne uplatniteľný vo všetkých krajinách EÚ.

Prijatie

Smernica sa prijíma podľa legislatívneho postupu. Je to legislatívny akt prijatý Radou a Parlamentom v rámci riadneho alebo mimoriadneho legislatívneho postupu.

Povinná transpozícia

Smernica môže nadobudnúť účinnosť na vnútroštátnej úrovni až po tom, ako krajiny EÚ prijmú právny predpis na jej transpozíciu. Prostredníctvom tohto vnútroštátneho opatrenia sa musia dosiahnuť ciele vymedzené v smernici. Vnútroštátne orgány musia oznámiť tieto opatrenia Európskej komisii.

Transpozícia sa musí vykonať v lehote stanovenej pri prijatí smernice (zvyčajne do dvoch rokov).

Ak krajina netransponuje smernicu, Komisia môže začať konanie o porušení a predložiť konanie proti krajine na Súdnom dvore EÚ (nevykonanie rozsudku v danej veci môže viesť k novému odsúdeniu, z ktorého môžu vyplynúť pokuty).

Maximálna a minimálna harmonizácia

Je dôležité rozlišovať medzi požiadavkami na minimálnu a maximálnu (alebo úplnú) harmonizáciu v smerniciach.

V prípade minimálnej harmonizácie stanovuje smernica minimálne kritériá, často na základe skutočnosti, že právne systémy v niektorých krajinách EÚ majú už stanovené vyššie kritériá. V tomto prípade majú krajiny EÚ právo stanoviť vyššie kritériá ako tie, ktoré určuje smernica.

V prípade maximálnej harmonizácie nesmú krajiny EÚ zaviesť prísnejšie pravidlá ako tie, ktoré určuje smernica.

Ochrana jednotlivcov v prípade nesprávnej transpozície smerníc

V zásade smernica nadobúda účinnosť až po jej transponovaní. Súdny dvor sa však domnieva, že netransponovaná smernica môže mať určité priame účinky, ak:

  • sa transpozícia do vnútroštátneho práva neuskutočnila alebo nebola vykonaná správne;
  • sú podmienky smernice nepodmienené a dostatočne jednoznačné a presné;
  • podmienky smernice udeľujú práva jednotlivcom.

Pokiaľ sú splnené tieto podmienky, jednotlivci sa môžu opierať o smernicu v súdnom konaní proti krajine EÚ. Jednotlivec však nemôže podať žalobu proti inému jednotlivcovi v súvislosti s priamym účinkom smernice, ak smernica nebola transponovaná (pozri rozsudok vo veci C-91/92, Paola Faccini Dori/Recreb Srl).

Súdny dvor za určitých podmienok takisto umožňuje jednotlivcom získať náhradu škody v súvislosti so smernicami, ktorých transpozícia je chybná alebo oneskorená (rozsudok vo veciach C-6/90 a C-9/90, Francovich a Bonifaci).

Boj proti neskorým transpozíciám

Neskorá transpozícia smerníc v krajinách EÚ je pretrvávajúcim problémom, ktorý bráni občanom a podnikom využívať hmatateľné výhody práva EÚ.

EÚ si stanovila cieľ znížiť transpozičný deficit na 1 %. Z tabuľky transpozície smerníc EÚ o jednotnom trhu, ktorú Európska komisia zverejnila v decembri 2016, vyplýva, že 20 krajín nedokázalo splniť tento cieľ a že len jednej krajine sa podaril dosiahnuť deficit súladu vnútroštátnych právnych predpisov pod hranicou 0,5 %, ktorá bola navrhnutá v Akte o jednotnom trhu v apríli 2011.

KONTEXT

Ďalšie informácie:

HLAVNÝ DOKUMENT

Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie – Šiesta časť – Inštitucionálne a finančné ustanovenia – Hlava I – Ustanovenia o orgánoch – Kapitola 2 – Právne akty Únie, postupy prijímania a iné ustanovenia – Oddiel 1 – Právne akty Únie – Článok 288 (pôvodný článok 249 ZES) (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 171 – 172)

Posledná aktualizácia 11.07.2018

Top