Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Summaries of EU Legislation

Smernice Európskej únie

Smernica je jedným z právnych nástrojov, ktoré majú k dispozícii inštitúcie EÚ pri vykonávaní politík Európskej únie (EÚ). Je to pružný nástroj, ktorý sa používa najmä ako prostriedok harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov. Prostredníctvom smernice sa od krajín EÚ vyžaduje, aby dosiahli určitý výsledok, pričom sa im ponecháva možnosť zvoliť si vlastný postup.

SÚHRN

Smernica je jedným z právnych nástrojov, ktoré majú k dispozícii inštitúcie EÚ pri vykonávaní politík Európskej únie (EÚ). Je to pružný nástroj, ktorý sa používa najmä ako prostriedok harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov. Prostredníctvom smernice sa od krajín EÚ vyžaduje, aby dosiahli určitý výsledok, pričom sa im ponecháva možnosť zvoliť si vlastný postup.

Smernice sú súčasťou sekundárneho práva EÚ. Preto ich prijímajú inštitúcie EÚ v súlade so zakladajúcimi zmluvami. Po prijatí smernice na úrovni EÚ sa následne transponuje v krajinách EÚ do príslušného vnútroštátneho práva a zabezpečí sa jej uplatňovanie.

Napríklad v smernici o organizácii pracovného času sú stanovené povinné obdobia odpočinku a maximálna dĺžka týždenného pracovného času povolená v EÚ. Každá krajina však musí vytvoriť vlastné právne predpisy, v ktorých určí, ako sa tieto pravidlá budú uplatňovať.

Záväzný akt so všeobecnou uplatniteľnosťou

V článku 288 Zmluvy o fungovaní EÚ sa uvádza, že smernica je záväzná pre krajiny, ktorým je určená (pre jednu, viacero alebo všetky krajiny), a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom.

Smernica sa však odlišuje od nariadenia alebo rozhodnutia:

  • na rozdiel od nariadenia, ktoré je ihneď uplatniteľné vo vnútroštátnom práve krajín EÚ bezprostredne po nadobudnutí účinnosti, smernica nie je priamo uplatniteľná v krajinách EÚ. Najskôr sa musí transponovať do vnútroštátneho práva, a až potom sa na ňu môžu odvolávať vlády, podniky a jednotlivci;
  • na rozdiel od rozhodnutia je smernica text, ktorý je všeobecne uplatniteľný vo všetkých krajinách EÚ.

Smernica sa prijíma podľa legislatívneho postupu. Je to legislatívny akt prijatý Radou a Parlamentom v rámci riadneho alebo mimoriadneho legislatívneho postupu.

Povinná transpozícia

Smernica môže nadobudnúť účinnosť na vnútroštátnej úrovni až po tom, ako krajiny EÚ prijmú právny predpis na jej transpozíciu. Prostredníctvom tohto vnútroštátneho opatrenia sa musia dosiahnuť ciele vymedzené v smernici. Vnútroštátne orgány musia oznámiť tieto opatrenia Európskej komisii.

Krajiny EÚ majú v rámci postupu transpozície manévrovací priestor. Umožňuje im zohľadniť osobitné vnútroštátne charakteristiky. Transpozícia sa musí vykonať v lehote stanovenej pri prijatí smernice (zvyčajne do dvoch rokov).

Ak krajina netransponuje smernicu, Komisia môže začať konanie o porušení a predložiť konanie proti krajine na Súdnom dvore EÚ (nevykonanie rozsudku v danej veci môže viesť k novému odsúdeniu, z ktorého môžu vyplynúť pokuty).

Ochrana jednotlivcov v prípade nesprávnej transpozície smerníc

V zásade smernica nadobúda účinnosť až po jej transponovaní. Súdny dvor EÚ sa však domnieva, že netransponovaná smernica môže mať určité priame účinky, ak:

  • sa transpozícia do vnútroštátneho práva neuskutočnila alebo nebola vykonaná správne;
  • sú ustanovenia smernice nepodmienené a dostatočne jednoznačné a presné; a
  • ustanovenia smernice udeľujú práva jednotlivcom.

Pokiaľ sú splnené tieto podmienky, jednotlivci sa môžu opierať o smernicu v súdnom konaní proti krajine EÚ. Jednotlivec však nemôže podať žalobu proti inému jednotlivcovi v súvislosti s priamym účinkom smernice, ak smernica nebola transponovaná (pozri rozsudok zo 14. júla 1994 vo veci C-91/92, Paola Faccini Dori/Recreb Srl).

Súdny dvor za určitých podmienok takisto umožňuje jednotlivcom získať náhradu škody v súvislosti so smernicami, ktorých transpozícia je chybná alebo oneskorená (rozsudok z 19. novembra 1991 vo veciach C-6/90 a C-9/90, Francovich a Bonifaci).

Boj proti neskorým transpozíciám

Neskorá transpozícia smerníc v krajinách EÚ je pretrvávajúcim problémom, ktorý bráni občanom a podnikom využívať hmatateľné výhody práva EÚ.

EÚ si stanovila cieľ znížiť transpozičný deficit na 1 %. Z tabuľky transpozície smerníc EÚ o jednotnom trhu, ktorú Európska komisia zverejnila v júli 2014, vyplýva, že len päť krajín nedokázalo splniť tento cieľ. Naopak, 12 krajinám sa podaril dosiahnuť deficit súladu vnútroštátnych právnych predpisov pod hranicou 0,5 %, ktorá bola navrhnutá v Akte o jednotnom trhu v apríli 2011.

Ďalšie informácie nájdete na stránkach o práve EÚ na webovej lokalite Európskej komisie.

Posledná aktualizácia 30.08.2015

Top