EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli28. 3. 2025

COM(2025) 137 final

2025/0071(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, (EÚ) 2021/2115 a (EÚ) č. 251/2014, pokiaľ ide o určité pravidlá trhu a sektorové podporné opatrenia v sektore vinohradníctva a vinárstva a pre aromatizované vínne výrobky

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.    KONTEXT NÁVRHU

•    Dôvody a ciele návrhu

Hoci je Únia stále svetovým lídrom v oblasti výroby, spotreby a vývoznej hodnoty vína, množstvo, kvalitu a druhy spotrebovaného vína ovplyvňujú spoločenské a demografické zmeny. Spotreba vína v Únii neustále klesá a je na najnižšej úrovni za posledné tri desaťročia, pričom tradičné vývozné trhy s vínami Únie sú ovplyvnené kombináciou znižovania spotreby a geopolitických faktorov, čo vedie k neistejším modelom vývozu.

Vzhľadom na zraniteľnosť sektora vinohradníctva a vinárstva voči zmene klímy sa výroba navyše stáva nepredvídateľnou. V dôsledku vzniknutej nadmernej ponuky, ktorá vytvára tlak na ceny, majú vinohradníci menej príjmov na investovanie do svojho podnikania a nízke finančné rezervy, o ktoré sa môžu oprieť, ak ich región zasiahne niektorý z častejších a zvyčajne lokálnych nepriaznivých poveternostných javov.

S cieľom prediskutovať tieto výzvy a identifikovať možné príležitosti pre sektor vinohradníctva a vinárstva Únie bola zriadená skupina na vysokej úrovni pre politiku v sektore vinohradníctva a vinárstva. Skupinu na vysokej úrovni tvorili generálni riaditelia ministerstiev poľnohospodárstva členských štátov Únie a počas prvého stretnutia boli vyzvaní aj zástupcovia hlavných zainteresovaných organizácií, aby predstavili svoju analýzu situácie. Diskusie sa sústredili na to, ako účinnejšie podporovať tento sektor vzhľadom na súčasné štrukturálne výzvy, a to riadením výrobného potenciálu, zvyšovaním konkurencieschopnosti a skúmaním nových trhových príležitostí. Po štyroch zasadnutiach skupina v decembri 2024 schválila dokument s politickými odporúčaniami 1 . Zainteresované strany a poslanci Európskeho parlamentu tieto odporúčania vo všeobecnosti privítali, a to na zasadnutí Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka 13. januára 2025.

Vzhľadom na kladnú reakciu na odporúčania skupiny na vysokej úrovni sa teraz očakáva, že odporúčania, ktoré sú najnaliehavejšie a špecifické pre daný sektor, sa čo najskôr premietnu do legislatívnych návrhov, ktoré pomôžu sektoru vinohradníctva a vinárstva čeliť závažným výzvam a zvýšiť jeho konkurencieschopnosť. Ak Komisia nebude urýchlene konať, situácia sa bude ďalej zhoršovať, čo bude mať nezvratné dôsledky na mnohé vidiecke oblasti v podobe opustených vinohradov a straty možností rastu a zamestnania.

•    Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

V nariadení (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, sa uvádzajú ustanovenia týkajúce sa režimu povolení na výsadbu viniča, ktoré sa týmto návrhom zmenia v súlade s odporúčaniami skupiny na vysokej úrovni pre riadenie výrobného potenciálu, čím sa členským štátom uľahčí riešenie rizika nadbytočnej výrobnej kapacity v určitých oblastiach a segmentoch trhu alebo predchádzanie tomuto riziku. Týmto navrhovaným nariadením sa menia aj súčasné pravidlá označovania s cieľom uľahčiť výrobu vinárskych výrobkov s nižším obsahom alkoholu a umožniť nové spôsoby informovania spotrebiteľov o vlastnostiach vína, ktoré kupujú.

Nariadenie (EÚ) č. 251/2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov sa takisto mení s cieľom zohľadniť zmeny nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 týkajúce sa vín s nižším obsahom alkoholu, aby sa umožnila výroba aromatizovaných vínnych výrobkov na základe takýchto vín s nižším obsahom alkoholu. S cieľom zabezpečiť, aby boli spotrebitelia správne informovaní o povahe aromatizovaných vínnych výrobkov s nižším obsahom alkoholu, sa pravidlá označovania takisto menia v súlade s pravidlami týkajúcimi sa vinárskych výrobkov.

Nariadenie (EÚ) 2021/2115, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, sa týmto návrhom mení, aby sa členským štátom umožnilo spojiť efektívnu reštrukturalizáciu vinohradov s potrebou zabrániť zvyšovaniu výroby, ako to odporučila skupina na vysokej úrovni. Okrem toho skupiny výrobcov, ktoré spravujú chránené označenia pôvodu a zemepisné označenia, budú môcť využívať podporu na rozvoj vínnej turistiky vo svojom regióne a predĺži sa maximálne trvanie podpory na propagačné a komunikačné akcie vykonávané v tretích krajinách. S cieľom posilniť spoluprácu v sektore vinohradníctva a vinárstva sa na niektoré investície realizované organizáciami výrobcov bude vzťahovať maximálna miera finančnej pomoci Únie. V záujme podporovania výrobcov v súvislosti so zmierňovaním zmeny klímy a s adaptáciou na ňu budú mať členské štáty možnosť zvýšiť maximálnu finančnú pomoc Únie, ktorú možno poskytnúť na investície zamerané na tento cieľ.

Navrhované politické opatrenia by sa mali vykonávať v rámci súvislého národného strategického rámca, aby sa maximalizovala ich účinnosť. Členské štáty musia zhodnotiť ich vplyv, aby sa zabezpečila efektívnosť, nákladová účinnosť a dlhodobý prínos. Medzi hlavné priority patrí predchádzanie nerovnováhe na trhu, ochrana krajiny, udržanie zamestnanosti na vidieku a zvýšenie konkurencieschopnosti vinohradníkov a výrobcov vína.

•    Súlad s ostatnými politikami Únie

Tým, že tento návrh uľahčuje výrobu vinárskych výrobkov a aromatizovaných vínnych výrobkov s nižším obsahom alkoholu, sa spotrebiteľom poskytuje možnosť znížiť príjem alkoholu a zároveň si vychutnávať víno. Poskytovanie prístupu skupinám výrobcov, ktoré spravujú chránené označenia pôvodu a zemepisné označenia, k podpore na rozvoj vínnej turistiky v ich regióne je v súlade s cieľom vytvárať príležitosti pre zamestnanosť a rast vo vidieckych oblastiach.

2.    PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•    Právny základ

Zmluva o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 42 prvý pododsek a článok 43 ods. 2,

•    Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Ustanovenia, ktoré je potrebné zmeniť s cieľom vykonať odporúčania skupiny na vysokej úrovni, sú uvedené v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady, preto členské štáty nemôžu tieto odporúčania vykonať, ak sa zodpovedajúcim spôsobom nezmenia právne predpisy Únie. V súlade so zásadou subsidiarity sa niekoľkými ustanoveniami tohto návrhu poskytuje vnútroštátnym orgánom širší priestor na riadenie výrobného potenciálu, ktorý je lepšie prispôsobený osobitnej situácii vinohradníckych regiónov.

•    Proporcionalita

Politické rozhodnutia v návrhu vychádzajú z odporúčaní skupiny na vysokej úrovni, ktoré predstavujú jednomyseľne schválený kompromis dosiahnutý po štyroch kolách diskusií o rôznych možnostiach politiky a ktoré podporujú všetky členské štáty. Diskusie skupiny na vysokej úrovni vychádzali z hĺbkovej analýzy, ktorú vykonali odborníci zo strediska pre monitorovanie trhu s vínom 2 . Títo odborníci sa na troch osobitných zasadnutiach, ktoré sa konali od decembra 2023 do druhého štvrťroka 2024, venovali hodnoteniu stavu trhu s vínom, pričom skúmali rôzne možnosti politiky zamerané na riešenie súčasných výziev a pomoc tomuto sektoru pri využívaní potenciálnych príležitostí v budúcnosti. Tento návrh neprekračuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov, ktoré sa už sledujú zmenenými existujúcimi pravidlami.

•    Výber nástroja

Pravidlá, ktoré treba zmeniť s cieľom vykonať odporúčania skupiny na vysokej úrovni, sú stanovené v troch nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady. Vybraným nástrojom preto musí byť takisto nariadenie Európskeho parlamentu a Rady.

3.    VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•    Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Neuplatňuje sa.

•    Konzultácie so zainteresovanými stranami

Vzhľadom na naliehavosť prijatia iniciatívy sa neplánuje žiadna výzva na predkladanie podkladov ani verejná konzultácia.

•    Získavanie a využívanie expertízy

Odporúčania skupiny na vysokej úrovni boli výsledkom rozsiahlej a hĺbkovej diskusie a analýzy, ktoré sa začali už pred zriadením skupiny na vysokej úrovni, a to najprv s odborníkmi na víno v stredisku pre monitorovanie trhu a so zainteresovanými stranami a následne v rámci skupiny na vysokej úrovni s generálnymi riaditeľmi ministerstiev poľnohospodárstva všetkých členských štátov. Na jedno zo zasadnutí skupiny na vysokej úrovni boli pozvané aj kľúčové zainteresované strany, aby prezentovali svoje názory. Právny návrh vychádza z odporúčaní skupiny na vysokej úrovni, ktoré členské štáty jednomyseľne schválili a ktoré podporujú zainteresované strany, pričom ich víta aj Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

•    Posúdenie vplyvu

Vzhľadom na naliehavosť prijatia iniciatívy sa nebude vykonávať posúdenie vplyvu. Náklady a prínosy tejto iniciatívy sa posúdia v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý sa uverejní do troch mesiacov od jej prijatia.

•    Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Cieľom tohto návrhu je minimalizovať náklady MSP na dodržiavanie predpisov nad rámec už existujúcej možnosti poskytovať zoznam zložiek a výživové údaje elektronickými prostriedkami, čím sa zjednoduší obchod medzi členskými štátmi Únie. V súčasnosti je uvádzanie odkazu (napr. QR kódu) na elektronické prostriedky obsahujúce zoznam zložiek a výživové údaje prostredníctvom slov (napr. „zložky“ a/alebo „výživové údaje“) na obale alebo etikete pripevnenej k nemu pre výrobcov vína ťažkopádne a pravidlá uvádzania sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Navrhovaným nariadením sa Komisia splnomocní, aby v spolupráci s členskými štátmi vypracovala pravidlá spoločného prístupu k tomuto uvádzaniu, čím sa znížia náklady a administratívne zaťaženie najmä pre malých výrobcov, ktorí budú môcť predávať svoje vína v rôznych krajinách s rovnakou etiketou. V celej Únii sa harmonizujú aj obchodné názvy vín so zníženým obsahom alkoholu, ktoré budú zrozumiteľnejšie vďaka používaniu výrazov, ktoré sú spotrebiteľom známejšie.

 •    Základné práva

Tento návrh rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie.

4.    VPLYV NA ROZPOČET

Tento návrh nemá žiadny vyčísliteľný vplyv na rozpočet. Tento návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet, pretože všetky zmeny finančnej pomoci Únie na intervencie v rámci strategického plánu sa uskutočňujú v rámci vnútroštátneho finančného krytia.

5.    ĎALŠIE PRVKY

•    Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Vzhľadom na krízu, ktorej v súčasnosti čelí sektor vinohradníctva a vinárstva Únie, by opatrenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr s výnimkou nových pravidiel označovania, ktoré sa musia začať uplatňovať neskôr, aby mali výrobcovia čas prispôsobiť sa a aby sa umožnil predaj výrobkov označených podľa predtým platných pravidiel až do vyčerpania zásob.

Stredisko pre monitorovanie trhu s vínom nepretržite monitoruje ponuku a dopyt po rôznych druhoch vína na trhu Únie a poskytne prehľad vývoja segmentu trhu s vínami s nízkym obsahom alkoholu, ktorého rozvoj má toto navrhované nariadenie podporiť. Účinky zmien v režime povolení na výsadbu viniča sa budú monitorovať v rámci povinných ročných oznámení o uplatňovaní režimu, ktoré predložia členské štáty.

•    Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

Neuplatňuje sa.

•    Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Ak je vinohrad vyklčovaný, vinohradník môže požiadať o povolenie na opätovnú výsadbu, ktoré platí tri roky (šesť rokov, ak sa opätovná výsadba uskutočňuje na tom istom pozemku). Skupina na vysokej úrovni odporučila predĺžiť platnosť všetkých povolení na opätovnú výsadbu na osem rokov, aby mali vinohradníci v tejto neistej situácii viac času na preskúmanie možnosti vysadiť odrody, ktoré sú lepšie prispôsobené dopytu na trhu alebo meniacim sa klimatickým podmienkam, alebo použiť nové techniky obhospodarovania vinohradov.

Okrem toho by sa v záujme zníženia tlaku na vinohradníkov mali zrušiť administratívne sankcie uplatňované v prípade, že sa povolenie na opätovnú výsadbu nevyužije v čase jeho platnosti. Naopak, skupina na vysokej úrovni súhlasila so zachovaním administratívnej sankcie uplatňovanej v prípade, že nové povolenia na výsadbu zostanú nevyužité, a to s cieľom odrádzať od špekulatívnych žiadostí vinohradníkov, ktorí nemajú v úmysle vysadiť vinohrad. S ohľadom na súčasný pokles dopytu po víne by sa však vinohradníkom, ktorí sú držiteľmi stále platných, nevyužitých povolení na novú výsadbu udelených pred 1. januárom 2025, malo umožniť, aby sa do určitého dátumu vzdali týchto povolení bez toho, aby im bola uložená administratívna sankcia na odstránenie motivácie vysádzať vinohrady tam, kde nemusí byť dopyt po víne, ktoré vyrobia.

Členské štáty už majú možnosť stanoviť regionálne obmedzenia na vydávanie povolení na novú výsadbu pre konkrétne oblasti oprávnené na výrobu vín s chráneným označením pôvodu, oblasti oprávnené na výrobu vín s chráneným zemepisným označením alebo oblasti bez zemepisného označenia. Takisto by mali mať možnosť obmedziť vydávanie povolení na novú výsadbu na regionálnej úrovni pre konkrétne oblasti s nadmernou ponukou, v ktorých sa vykonávajú alebo vykonávali vnútroštátne opatrenia alebo opatrenia Únie zamerané na zníženie ponuky, ako je destilácia, zelený zber alebo vyklčovanie vinohradov, s cieľom zabrániť ďalšiemu zvyšovaniu výrobného potenciálu regiónov, v ktorých ponuka už prevyšuje dopyt.

Ak sa však členský štát rozhodne stanoviť regionálne obmedzenia pre konkrétne oblasti s cieľom zabrániť nadmernému rastu výrobného potenciálu, mal by byť oprávnený požiadať aj o to, aby sa povolenia udelené pre oblasť, na ktorú sa vzťahuje obmedzenie, využívali v danej oblasti, pretože inak existuje riziko úplného vylúčenia nových subjektov, čo by odrádzalo nových účastníkov a mladých poľnohospodárov.

Hoci opätovná výsadba vyklčovaného vinohradu nezväčšuje plochu vinohradov ako celku, členské štáty by mali mať možnosť stanoviť pravidlá opätovnej výsadby s cieľom lepšie riadiť územné rozloženie vinohradov. Povolenia na opätovnú výsadbu možno uplatniť na ten istý poľnohospodársky podnik, v ktorom sa uskutočnilo vyklčovanie. Vzhľadom na to, že podniky môžu zahŕňať vinohrady v rôznych regiónoch, členské štáty by mali mať možnosť zabrániť premiestňovaniu vinohradov medzi regiónmi, ak je zachovanie vinohradníctva v pôvodnom geografickom regióne dôležité zo sociálno-ekonomických alebo z environmentálnych dôvodov, napríklad z dôvodu zachovania vinohradov na svahoch a terasách alebo z dôvodu zachovania krajiny a zabránenia pôdnej erózii. Členské štáty by takisto mali mať možnosť stanoviť osobitné podmienky týkajúce sa povolení na opätovnú výsadbu na účely podporovania používania odrôd a spôsobov výroby, ktoré nezvyšujú priemerné výnosy.

V kontexte klesajúcej spotreby je pre budúcu rovnováhu na trhu veľmi dôležité monitorovať celkový výrobný potenciál. Uplatňovanie režimu povolení na výsadbu má tento cieľ a malo by sa využívať vo všetkých členských štátoch vyrábajúcich víno, keď sa dosiahne určitá plocha vinohradov.

V posledných rokoch sa stále zvyšuje dopyt spotrebiteľov po vinárskych výrobkoch so zníženým obsahom alkoholu. V prípade týchto výrobkov spotrebitelia poznajú výrazy ako s nulovým obsahom alkoholu, nealkoholický a s nízkym obsahom alkoholu, ktorých používanie je však v rôznych členských štátoch regulované odlišne. Keďže totiž neexistujú osobitné pravidlá Únie týkajúce sa výživových tvrdení, ktoré odkazujú na nízky alebo znížený obsah alkoholu alebo na jeho neprítomnosť alebo na znížený energetický obsah alebo na jeho neprítomnosť v nápojoch, ktoré bežne alkohol obsahujú, môžu sa uplatňovať príslušné vnútroštátne pravidlá v súlade s článkom 4 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (nariadenie o výživových a zdravotných tvrdeniach). Je preto potrebné v celej EÚ harmonizovať používanie týchto výrazov a vymedziť obsah alkoholu, ktorý sa s každým z nich spája. Malo by sa to premietnuť aj do pravidiel označovania vinárskych výrobkov s cieľom lepšie informovať spotrebiteľa o vlastnostiach a spôsoboch výroby vinárskych výrobkov so zníženým obsahom alkoholu, čo umožní sektoru vinohradníctva a vinárstva Únie využívať tento vývoj spotrebiteľského dopytu pri zachovaní vysokých noriem kvality výroby.

Silný dopyt spotrebiteľov po vinárskych výrobkoch s obsahom CO2 s nižším obsahom alkoholu alebo bez alkoholu predstavuje pre tento sektor príležitosť, ale vzhľadom na súčasné pravidlá výroby týkajúce sa odalkoholizácie je ich výroba ovplyvnená technologickými obmedzeniami. Podľa v súčasnosti platných pravidiel musia vinárske výrobky pred procesom odalkoholizácie dosiahnuť vlastnosti a minimálny skutočný obsah alkoholu danej kategórie. Procesom odalkoholizácie sa zo šumivých vín odstraňuje CO2. Malo by sa preto povoliť vyrábať šumivé a sýtené vína z odalkoholizovaných alebo čiastočne odalkoholizovaných tichých vín druhotným kvasením alebo pridaním CO2 pod podmienkou, že budú označené spôsobom, ktorý neuvádza spotrebiteľa do omylu.

Možnosť poskytovať zoznam zložiek a výživové údaje elektronickými prostriedkami sa ukázala ako účinný prostriedok pre hospodárske subjekty na poskytovanie informácií spotrebiteľom a zároveň na uľahčenie fungovania vnútorného trhu a vývozu vína, a to najmä pre malých výrobcov. Neexistencia harmonizovaných pravidiel uvádzania elektronických prostriedkov na fyzickej etikete a následné rozdielne riešenia uplatňované členskými štátmi však spôsobili roztrieštenosť jednotného trhu, čo má vplyv na riadne uvádzanie vín na trh v celej Únii. Komisia by preto mala byť splnomocnená vypracovať v spolupráci s členskými štátmi pravidlá uvádzania elektronických prostriedkov poskytujúcich informácie spotrebiteľom, najmä prostredníctvom systému bezslovného vyjadrovania, a to s cieľom minimalizovať náklady a administratívne zaťaženie hospodárskych subjektov a zabezpečiť spoločný prístup na celom trhu Únie, pričom sa zohľadní potreba sprístupňovať informácie spotrebiteľom. Týmto návrhom nariadenia sa Komisia splnomocňuje aj na prispôsobenie pravidiel digitálneho označovania novým potrebám vyplývajúcim z rýchleho a neustáleho pokroku digitalizácie a rastúceho množstva informácií, ktoré by sa mali sprístupňovať spotrebiteľom.

Členské štáty majú možnosť prijať pravidlá uvádzania na trh s cieľom regulovať ponuku v sektore vinohradníctva a vinárstva v záujme zlepšenia a stabilizácie fungovania spoločného trhu s vínom. V súčasnom kontexte štrukturálneho poklesu spotreby a opakujúcich sa situácií nadmernej ponuky v určitých regiónoch a segmentoch trhu je vhodné objasniť, že takéto pravidlá môžu zahŕňať stanovenie maximálnych výnosov hrozna a riadenie zásob vína. Okrem toho pri posilňovaní postavenia vinohradníkov v potravinovom dodávateľskom reťazci a pri prispôsobovaní ponuky vývoju na trhu môžu dôležitú úlohu zohrávať organizácie výrobcov. Členské štáty by preto mali mať aj možnosť prijať pravidlá uvádzania na trh v sektore vinohradníctva a vinárstva s prihliadnutím na návrhy prijaté uznanými organizáciami výrobcov alebo uznanými medziodvetvovými organizáciami, ak sú v príslušnej hospodárskej oblasti reprezentatívne.

V prípade nerovnováhy na trhu sú členské štáty v súčasnosti oprávnené poskytovať výrobcom vína vnútroštátne platby na dobrovoľnú alebo povinnú destiláciu vína. Cieľom tohto návrhu je povoliť vnútroštátne platby na dobrovoľný zelený zber a dobrovoľné vyklčovanie produktívnych vinohradov ako dodatočné nástroje riadenia ponuky, a to vzhľadom na nákladovú účinnosť odstránenia prebytkov vína z trhu pred jeho výrobou. Stanovujú sa obmedzenia celkovej výšky vnútroštátnych platieb povolených v členskom štáte v ktoromkoľvek danom roku na destiláciu a zelený zber, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže. V prípade vyklčovania sa vzhľadom na štrukturálnu povahu opatrenia a jeho vyššie náklady obmedzenie vnútroštátnych platieb stanoví v jednotlivých prípadoch na základe konkrétnych trhových podmienok členského štátu a vinárskych regiónov, v ktorých by sa realizovalo.

Ďalším dôležitým odbytiskom vinárskych výrobkov sú aromatizované vínne výrobky. Súčasné právne predpisy však neumožňujú používať obchodné názvy vyhradené na aromatizované vínne výrobky v prípade nápojov, ktoré nedosahujú minimálny obsah alkoholu v jednotlivých kategóriách výrobkov. Vzhľadom na rastúci dopyt spotrebiteľov po inovatívnych alkoholických nápojoch s nižším skutočným obsahom alkoholu v objem. % by sa malo umožniť získavanie aromatizovaných vínnych výrobkov z odalkoholizovaných alebo čiastočne odalkoholizovaných vín. S cieľom zabezpečiť, aby boli spotrebitelia správne informovaní o povahe aromatizovaných vínnych výrobkov s nižším obsahom alkoholu, je vhodné stanoviť pravidlá označovania odalkoholizovaných alebo čiastočne odalkoholizovaných vín tak, aby sa v prípade týchto aromatizovaných vínnych výrobkov mohli v ich obchodnej úprave a označení používať rovnaké opisné výrazy ako v prípade vinárskych výrobkov so zodpovedajúcim obsahom alkoholu. Na zlepšenie zrozumiteľnosti informácií pre spotrebiteľov by sa ustanovenia týkajúce sa označovania výživových údajov a zoznamu zložiek aromatizovaných vínnych výrobkov elektronickými prostriedkami mali zosúladiť s ustanoveniami uplatňovanými na vinárske výrobky.

V snahe uspokojiť nový dopyt spotrebiteľov a potrebu inovácie výrobkov sa požiadavky na kategóriu aromatizovaných vínnych výrobkov „Glühwein“ menia tak, aby bolo povolené používať ružové víno. Zároveň sa zavádzajú ustanovenia, ktorými sa zakazuje používať výraz „ružové“ pri označovaní výrobku „Glühwein“ vyrobeného kombináciou červeného a bieleho vína alebo ktoréhokoľvek z nich s ružovým vínom. Zavádza sa výnimka z označovania, aby sa v prípade alkoholických nápojov vyrobených v súlade s rovnakými požiadavkami, aké sú stanovené v prípade výrobkov „Glühwein“, ale s použitím ovocného vína ako hlavnej zložky namiesto vinárskych výrobkov, umožnilo používať v obchodnej úprave a označovaní obchodný názov „Glühwein“ s cieľom uspokojiť dopyt spotrebiteľov po týchto výrobkoch.

V rámci strategických plánov SPP možno podporovať reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov. S cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi potrebou členských štátov zabezpečiť účinnú reštrukturalizáciu vinohradov a potrebou zabrániť zvýšeniu výroby, ktoré môže viesť k nadmernej ponuke, budú členské štáty môcť stanoviť podmienky vykonávania intervencií typu reštrukturalizácia a konverzia s cieľom zabrániť zvýšeniu výnosu, a tým aj zvýšeniu výroby v prípade vinohradov, na ktoré sa vzťahuje tento typ intervencií.

V záujme rozvíjania vínnej turistiky vo vinárskych regiónoch s chránenými označeniami a chránenými zemepisnými označeniami môžu byť teraz skupiny výrobcov, ktoré spravujú chránené označenia pôvodu a zemepisné označenia, prijímateľmi typu intervencií na podporu vínnej turistiky vo výrobných regiónoch.

Zainteresované strany a členské štáty opakovane uviedli, že súčasné maximálne trojročné trvanie podpory poskytovanej na propagačné a komunikačné akcie vykonávané v tretích krajinách v súvislosti s konsolidáciou odbytísk je príliš krátke na dosiahnutie tohto cieľa. Maximálne trvanie sa preto predlžuje z troch na päť rokov.

S cieľom poskytnúť dodatočný stimul na spoluprácu v sektore vinohradníctva a vinárstva sa na určité investície realizované uznanými organizáciami výrobcov bude vzťahovať rovnaká maximálna miera finančnej pomoci Únie, ako je to v súčasnosti v prípade mikropodnikov a malých a stredných podnikov.

So zámerom ďalej podporovať výrobcov v súvislosti so zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu majú členské štáty možnosť zvýšiť maximálnu finančnú pomoc Únie, ktorú možno poskytnúť na investície zamerané na tento cieľ, a to až na 80 % oprávnených investičných nákladov.

V snahe objasniť podmienky uplatniteľné na finančnú pomoc Únie na investície do inovácií sa výslovne uvádza, že takáto finančná pomoc Únie sa neposkytuje podnikom v ťažkostiach v zmysle oznámenia Komisie s názvom „Usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach“.

2025/0071 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, (EÚ) 2021/2115 a (EÚ) č. 251/2014, pokiaľ ide o určité pravidlá trhu a sektorové podporné opatrenia v sektore vinohradníctva a vinárstva a pre aromatizované vínne výrobky

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 42 prvý pododsek a článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 3 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 4 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Hoci je Únia stále svetovým lídrom v oblasti výroby, spotreby a vývoznej hodnoty vína, množstvo, kvalitu a druhy spotrebovaného vína ovplyvňujú spoločenské a demografické zmeny. Spotreba vína v Únii je na najnižšej úrovni za posledné tri desaťročia, pričom tradičné vývozné trhy s vínami Únie sú ovplyvnené kombináciou klesajúceho trendu spotreby a geopolitických faktorov, čo vedie k neistejším modelom vývozu. Vzhľadom na zraniteľnosť sektora vinohradníctva a vinárstva voči zmene klímy sa výroba navyše stáva nepredvídateľnou. V dôsledku vzniknutej nadmernej ponuky, ktorá vedie k poklesu cien, majú vinohradníci menej príjmov na investovanie do svojho podnikania a nízke finančné rezervy, o ktoré sa môžu oprieť, ak ich región zasiahne niektorý z častejších a zvyčajne lokálnych nepriaznivých poveternostných javov.

(2)S cieľom prediskutovať tieto výzvy a identifikovať možné príležitosti pre sektor vinohradníctva a vinárstva Únie bola zriadená skupina na vysokej úrovni pre politiku v sektore vinohradníctva a vinárstva. Diskutovalo sa v rámci nej o tom, ako lepšie podporovať tento sektor pri riešení súčasných štrukturálnych výziev, a to riadením výrobného potenciálu, zvyšovaním konkurencieschopnosti a skúmaním nových trhových príležitostí. Po štyroch zasadnutiach skupina na vysokej úrovni schválila dokument s politickými odporúčaniami 5 .

(3)S cieľom poskytovať čo najlepšiu podporu výrobcom vína, ktorí čelia uvedeným výzvam, je vhodné zohľadniť najnaliehavejšie odporúčania skupiny na vysokej úrovni v právnom rámci uplatniteľnom na vína a aromatizované vínne výrobky.

(4)Vzhľadom na súčasný pokles dopytu po víne by sa vinohradníkom, ktorí sú držiteľmi platných, nevyužitých povolení na novú výsadbu a povolení vyplývajúcich zo zmeny ich práv na výsadbu udelených pred 1. januárom 2025, malo umožniť vzdať sa týchto povolení bez toho, aby im bola uložená administratívna sankcia, a to s cieľom odstrániť motiváciu pre držiteľov povolení na výsadbu vysádzať vinohrady tam, kde nemusí byť dopyt po víne, ktoré vyrobia. V prípade nových povolení na výsadbu udelených po tomto dátume by sa mala naďalej uplatňovať administratívna sankcia, ak sa tieto povolenia nevyužijú, a to s cieľom odrádzať od špekulatívnych žiadostí vinohradníkov, ktorí nemajú v úmysle vysadiť vinohrad.

(5)Pokiaľ ide o riadenie výrobného potenciálu, mala by sa stanoviť dlhšia platnosť povolení na opätovnú výsadbu, aby mali výrobcovia viac času na preskúmanie možnosti vysadiť odrody, ktoré sú lepšie prispôsobené dopytu na trhu alebo meniacim sa klimatickým podmienkam, alebo používať nové techniky obhospodarovania vinohradov. Okrem toho v záujme zníženia tlaku na vinohradníkov by im nemali hroziť administratívne sankcie, ak sa rozhodnú nevyužiť povolenie na opätovnú výsadbu.

(6)Členské štáty by mali mať možnosť obmedziť vydávanie povolení na novú výsadbu na regionálnej úrovni pre konkrétne oblasti s nadmernou ponukou, v ktorých sa vykonávajú alebo vykonávali vnútroštátne opatrenia alebo opatrenia Únie zamerané na zníženie ponuky (t. j. destilácia, zelený zber alebo vyklčovanie vinohradov), s cieľom zabrániť ďalšiemu zvyšovaniu výrobného potenciálu.

(7)Ak sa členský štát rozhodne stanoviť regionálne obmedzenia pre určité oblasti na zabránenie nadmernému rastu výrobného potenciálu, je vhodné umožniť, aby členské štáty vyžadovali, aby sa povolenia udelené pre oblasť, na ktorú sa vzťahuje regionálne obmedzenie, využívali v danej oblasti. S cieľom lepšie zohľadňovať najnovšie trendy v sektore vinohradníctva a vinárstva by členské štáty mali mať možnosť flexibilne stanoviť regionálne obmedzenia pre konkrétne oblasti na úrovni 0 %, aby sa výrobný potenciál prispôsobil dopytu na trhu.

(8)Hoci sa opätovnou výsadbou vyklčovaného vinohradu nezväčšuje plocha vinohradov, členské štáty by mali mať možnosť stanoviť pravidlá opätovnej výsadby s cieľom lepšie riadiť územné rozloženie vinohradov, napríklad aby zabránili premiestňovaniu vinohradov do regiónov s nerovnováhou na trhu alebo mimo svahov a terás, kde tieto vinohrady zohrávajú dôležitú úlohu pri ochrane krajiny a zabraňujú erózii pôdy. Členské štáty by mali mať aj možnosť stanoviť podmienky používania odrôd a spôsobov výroby s cieľom zabrániť zvýšeniu výnosov a zaistiť zachovanie tradičných odrôd viniča a spôsobov výroby.

(9)V záujme zabezpečenia primeraného prístupu k uplatňovaniu režimu povolení na výsadbu pri súčasnom zohľadňovaní vážnych rizík, ktoré pre trh predstavuje nadmerná ponuka, je vhodné stanoviť maximálnu hranicu hektárov vysadených vinohradov, pod ktorou sú členské štáty oslobodené od povinnosti uplatňovať režim povolení na výsadbu.

(10)V posledných rokoch sa stále zvyšuje dopyt spotrebiteľov po vinárskych výrobkoch so zníženým obsahom alkoholu, ktoré sa v súčasnosti vyrábajú odalkoholizáciou s použitím určitých techník povolených v Únii. Spotrebitelia poznajú výrazy ako „0,0 %“, „nealkoholický“ a „so zníženým obsahom alkoholu“, ktoré sa bežne používajú, ale v rôznych členských štátoch sú regulované rôzne. Je preto potrebné zjednotiť používanie týchto výrazov v celej Únii. Pravidlá označovania vinárskych výrobkov by sa preto mali zmeniť s cieľom lepšie informovať spotrebiteľa o vlastnostiach vinárskych výrobkov so zníženým obsahom alkoholu, a to pri zachovaní povinnosti poskytovať informácie o spôsobe výroby zahŕňajúcej odalkoholizáciu. Tým by sa malo sektoru vinohradníctva a vinárstva Únie umožniť, aby mal prospech z tohto vývoja spotrebiteľského dopytu pri zachovaní vysokých noriem kvality výroby.

(11)Vysoký dopyt spotrebiteľov po vinárskych výrobkoch s obsahom CO2 s nižším obsahom alkoholu alebo bez alkoholu prestavuje pre tento sektor príležitosť. Súčasnými pravidlami výroby odalkoholizovaných vín sa však na výrobu takýchto vín ukladajú určité technologické obmedzenia. Podľa v súčasnosti platných pravidiel musia vinárske výrobky pred odalkoholizáciou dosiahnuť vlastnosti a minimálny obsah alkoholu príslušnej kategórie, čo znamená, že odalkoholizované šumivé vína sa môžu vyrábať len zo šumivých vín. Procesom odalkoholizácie sa však z pôvodného šumivého vína úplne odstráni všetok CO2. Preto je na výrobu šumivého vína s nižším alebo so žiadnym obsahom alkoholu potrebné opätovne pridať CO2 do čiastočne alebo úplne odalkoholizovaného vína, ktoré stratilo svoj pôvodný obsah CO2, a to prostredníctvom nového, samostatného procesu. Malo by sa preto umožniť vyrábať odalkoholizované šumivé a sýtené vína priamo z odalkoholizovaných tichých vín prostredníctvom druhotného kvasenia alebo z čiastočne odalkoholizovaných tichých vín pridaním CO2.

(12)Možnosť poskytovať zoznam zložiek a výživové údaje vinárskych výrobkov elektronickými prostriedkami sa ukázala ako účinná pre hospodárske subjekty pri poskytovaní dôležitých informácií spotrebiteľom, pričom uľahčuje fungovanie vnútorného trhu a vývoz vín, a to najmä pre malých výrobcov. Neexistencia harmonizovaných pravidiel uvádzania elektronických prostriedkov, ktoré obsahujú zoznam zložiek a/alebo výživové údaje, na obale alebo na etikete pripevnenej k nemu, má za následok odlišné postupy hospodárskych subjektov a rozdielne pravidlá uplatňované vnútroštátnymi orgánmi, čo má vplyv na riadne uvádzanie vín na trh. S cieľom minimalizovať náklady a administratívne zaťaženie hospodárskych subjektov a zabezpečiť spoločný prístup na celom trhu Únie a zároveň zohľadniť potrebu sprístupňovať tieto informácie spotrebiteľom by Komisia mala byť splnomocnená vypracovať v spolupráci s členskými štátmi pravidlá uvádzania elektronických prostriedkov, ktorými sa spotrebiteľom poskytuje zoznam zložiek a výživové údaje harmonizovaným spôsobom, na obale alebo etikete pripevnenej k nemu, a to aj prostredníctvom systému bezslovného vyjadrovania.

(13)Komisia by mala byť splnomocnená na prispôsobenie pravidiel digitálneho označovania novým potrebám vyplývajúcim z rýchleho a neustáleho pokroku digitalizácie a na prispôsobenie ďalších povinných alebo relevantných informácií pre spotrebiteľov, ktoré možno poskytovať elektronicky.

(14)Členské štáty majú možnosť prijať pravidlá uvádzania na trh s cieľom regulovať ponuku v sektore vinohradníctva a vinárstva v záujme zlepšenia a stabilizácie fungovania spoločného trhu s vínom. V súčasnom kontexte štrukturálneho poklesu spotreby a opakujúcich sa situácií nadmernej ponuky v určitých regiónoch a segmentoch trhu je vhodné objasniť, že takéto pravidlá môžu zahŕňať stanovenie maximálnych výnosov hrozna a riadenie zásob vína. Okrem toho pri posilňovaní postavenia vinohradníkov v potravinovom dodávateľskom reťazci a pri prispôsobovaní ponuky vývoju na trhu môžu dôležitú úlohu zohrávať organizácie výrobcov. Členské štáty by preto mali mať aj možnosť prijať pravidlá uvádzania na trh v sektore vinohradníctva a vinárstva s prihliadnutím na návrhy prijaté uznanými organizáciami výrobcov alebo uznanými medziodvetvovými organizáciami, ak sú v príslušnej hospodárskej oblasti či hospodárskych oblastiach reprezentatívne.

(15)Členské štáty môžu byť v súčasnosti oprávnené poskytovať vnútroštátne platby výrobcom vína na dobrovoľnú alebo povinnú destiláciu vína. Vzhľadom na nákladovú účinnosť odstránenia nadmernej výrobnej kapacity z trhu pred výrobou vína je vhodné stanoviť aj možnosť povoliť členským štátom, aby v odôvodnených prípadoch krízy poskytovali vnútroštátne platby na dobrovoľný zelený zber a dobrovoľné vyklčovanie produktívnych vinohradov. Týmto nariadením by sa mali stanoviť obmedzenia celkovej výšky vnútroštátnych platieb povolených v členskom štáte v ktoromkoľvek danom roku na destiláciu a zelený zber, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže. V prípade vyklčovania nie je vzhľadom na štrukturálnu povahu opatrenia a jeho vyššie náklady vhodné stanoviť celkovú maximálnu výšku vnútroštátnych platieb. Členské štáty by však mali vo svojom oznámení zdôvodniť obmedzenie vnútroštátnych platieb v jednotlivých prípadoch na základe svojich špecifických trhových podmienok a podmienok vinárskych regiónov, v ktorých by sa opatrenie vykonávalo.

(16)Aromatizované vínne výrobky sú prirodzeným odbytiskom vinárskych výrobkov. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 251/2014 6 sa však neumožňuje používať obchodné názvy vyhradené pre aromatizované vínne výrobky v prípade nápojov, ktoré nedosahujú minimálny obsah alkoholu stanovený v uvedenom nariadení pri jednotlivých kategóriách výrobkov. Vzhľadom na rastúci dopyt spotrebiteľov po inovatívnych alkoholických nápojoch s nižším skutočným obsahom alkoholu v objem. % by sa malo umožniť uvádzať na trh nápoje získané z odalkoholizovaných alebo čiastočne odalkoholizovaných vín vyrobených v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 7 , ktoré majú vo svojej obchodnej úprave a v označení obchodné názvy vyhradené pre aromatizované vínne výrobky.

(17)S cieľom zabezpečiť, aby boli spotrebitelia správne informovaní o povahe aromatizovaných vínnych výrobkov s nižším obsahom alkoholu, je vhodné stanoviť pravidlá v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 1308/2013 pre označovanie odalkoholizovaných alebo čiastočne odalkoholizovaných vín tak, aby sa aromatizované vínne výrobky získané z odalkoholizovaných alebo čiastočne odalkoholizovaných vín opisovali v ich obchodnej úprave a označení rovnakými výrazmi ako vinárske výrobky so zodpovedajúcim obsahom alkoholu.

(18)Vyzdvihnuté otázky týkajúce sa vinárskych výrobkov v súvislosti s uvádzaním elektronických prostriedkov obsahujúcich výživové údaje a zoznam zložiek sa vzťahujú aj na aromatizované vínne výrobky. Komisia by preto mala byť splnomocnená na to, aby v spolupráci s členskými štátmi vypracovala pravidlá uvádzania elektronických prostriedkov na obale alebo etikete pripevnenej k nemu v prípade aromatizovaných vínnych výrobkov. V záujme zabezpečenia jednoduchosti a zrozumiteľnosti by tieto pravidlá mali byť rovnaké ako pravidlá uplatňované na vinárske výrobky.

(19)S cieľom uspokojiť nový dopyt spotrebiteľov a potrebu inovácie výrobkov by sa mali zmeniť pravidlá výroby a označovania aromatizovaných vínnych výrobkov kategórie „Glühwein“, aby sa umožnilo používanie ružového vína. Zároveň by sa malo zakázať používanie výrazu „ružové“ pri obchodnej úprave a označovaní výrobku Glühwein vyrobeného kombináciou červeného a bieleho vína alebo ktoréhokoľvek z nich s ružovým vínom. Z tých istých dôvodov je rovnako vhodné stanoviť výnimku, ktorou sa v prípade alkoholických nápojov vyrobených s rovnakými požiadavkami, aké sú tie, ktoré sú stanovené v prípade výrobkov Glühwein, ale s použitím ovocného vína ako hlavnej zložky namiesto vinárskych výrobkov, umožní používať v ich obchodnej úprave a označovaní obchodný názov Glühwein.

(20)S cieľom rozvíjať vínnu turistiku vo vinárskych regiónoch s chránenými označeniami a chránenými zemepisnými označeniami je vhodné umožniť, aby skupiny výrobcov, ktoré spravujú chránené označenia pôvodu a chránené zemepisné označenia v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1143 8 , boli prijímateľmi typu intervencií uvedených v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. i) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 9 .

(21)S cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi potrebou členských štátov zabezpečiť účinnú reštrukturalizáciu vinohradov a potrebou zabrániť zvýšeniu výroby, ktoré môže viesť k nadmernej ponuke, by členské štáty mali mať možnosť stanoviť podmienky vykonávania reštrukturalizácie a konverzie vinohradov, na ktoré sa odkazuje v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. a) nariadenia (EÚ) 2021/2115. Cieľom týchto podmienok by malo byť zabránenie zvýšeniu výnosu, a tým aj zvýšeniu produkcie vinohradov, na ktoré sa vzťahuje tento typ intervencií.

(22)V snahe prispôsobiť sa vývoju na trhu a využívať efektívne trhové príležitosti by sa maximálne trvanie podpory na propagačné a komunikačné akcie vykonávané v tretích krajinách v súvislosti s konsolidáciou odbytísk malo predĺžiť z troch na päť rokov.

(23)V záujme posilnenia spolupráce v sektore vinohradníctva a vinárstva by sa na investície uvedené v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. b) nariadenia (EÚ) 2021/2115, ktoré realizujú organizácie výrobcov uznané podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, mala vzťahovať maximálna miera finančnej pomoci Únie stanovená v článku 59 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/2115, ako je to už v prípade mikropodnikov a malých a stredných podnikov v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES 10 .

(24)S cieľom ďalej podporiť výrobcov v súvislosti so zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu je vhodné poskytnúť členským štátom možnosť zvýšiť maximálnu finančnú pomoc Únie na investície zamerané na tento cieľ až na 80 % oprávnených investičných nákladov.

(25)Okrem toho je potrebné objasniť, že finančná pomoc Únie na inovácie uvedené v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. e) nariadenia (EÚ) 2021/2115 by sa nemala poskytovať podnikom v ťažkostiach v zmysle oznámenia Komisie s názvom „Usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach“, ako je to v prípade finančnej pomoci Únie na investície uvedené v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. b) uvedeného nariadenia.

(26)Nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, (EÚ) č. 251/2014 a (EÚ) 2021/2115 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(27)S cieľom poskytnúť výrobcom čas na prispôsobenie sa novým požiadavkám týkajúcim sa označovania vinárskych výrobkov s nízkym obsahom alkoholu by sa tieto nové požiadavky mali začať uplatňovať 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Je takisto vhodné stanoviť prechodné pravidlá, ktoré umožnia, aby sa vinárske výrobky označené pred uplatňovaním nových požiadaviek naďalej uvádzali na trh až do vyčerpania zásob.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1
Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1308/2013

Nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 sa mení takto:

1.Článok 62 ods. 3 sa nahrádza takto:

„3. Povolenia uvedené v odseku 1, udelené v súlade s článkami 64 a 68, sú platné tri roky od dátumu udelenia. Výrobca, ktorý nevyužije povolenie udelené v súlade s článkami 64 a 68 v čase jeho platnosti, podlieha administratívnym sankciám stanoveným v článku 90a ods. 4.

Odchylne od prvého pododseku výrobcovia, ktorí sú držiteľmi platných povolení v súlade s článkami 64 a 68 udelených pred 1. januárom 2025, nepodliehajú administratívnej sankcii uvedenej v článku 90a ods. 4 za predpokladu, že pred dátumom uplynutia platnosti povolenia a najneskôr do 31. decembra 2026 informujú príslušné orgány, že nemajú v úmysle využiť svoje povolenie.

Povolenia udelené v súlade s článkom 66 o opätovnej výsadbe sú platné osem rokov od dátumu udelenia. Výrobcovia, ktorí nevyužijú povolenie udelené v súlade s článkom 66 v čase jeho platnosti, podliehajú administratívnej sankcii uvedenej v článku 90a ods. 4.“

2.Článok 63 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Členské štáty môžu:

a) na vnútroštátnej úrovni uplatniť percentuálny podiel, ktorý je nižší ako podiel stanovený v odseku 1;

   b) obmedziť vydávanie povolení na regionálnej úrovni pre konkrétne oblasti oprávnené na výrobu vín s chráneným označením pôvodu, oblasti oprávnené na výrobu vín s chráneným zemepisným označením alebo oblasti bez zemepisného označenia;

c) obmedziť vydávanie povolení na novú výsadbu na regionálnej úrovni pre konkrétne oblasti, v ktorých sa v odôvodnených prípadoch krízy vykonali vnútroštátne opatrenia alebo opatrenia Únie týkajúce sa destilácie vína, zeleného zberu alebo vyklčovania.

Na účely bodu c) „zelený zber“ znamená úplné zničenie alebo odstránenie ešte nedozretých strapcov hrozna, a tým zníženie výnosu príslušnej plochy na nulu, pričom vylúčené je neuskutočnenie zberu, teda ponechanie hrozna určeného na komerčné účely na rastline viniča na konci riadneho výrobného cyklu. Členské štáty, ktoré obmedzujú vydávanie povolení na novú výsadbu na regionálnej úrovni v súlade s prvým pododsekom písm. b) alebo c), môžu vyžadovať, aby sa tieto povolenia využívali v daných regiónoch.“;

b)V odseku 3 prvom pododseku sa úvodná veta nahrádza takto:

„3. Akékoľvek z obmedzení uvedených v odseku 2 prispievajú k prispôsobeniu výrobného potenciálu dopytu na trhu a sú odôvodnené jedným alebo viacerými z týchto konkrétnych dôvodov:“.

3.V článku 66 ods. 3 sa dopĺňa tento druhý pododsek:

„Členský štát môže udelenie povolení na opätovnú výsadbu uvedených v odseku 1 podmieniť aj jednou alebo viacerými z týchto podmienok:

a) povolenie sa použije v tej istej zemepisnej oblasti, v ktorej sa nachádzal príslušný vyklčovaný vinič, ak je zachovanie vinohradníctva v tejto zemepisnej oblasti odôvodnené sociálno-ekonomickými alebo environmentálnymi dôvodmi;

b) používajú sa len odrody a spôsoby výroby, ktoré nezvyšujú priemerný výnos v porovnaní s vyklčovaným viničom, alebo len tradičné odrody a spôsoby výroby daného regiónu, ak sa zodpovedajúca vyklčovaná plocha nachádzala vo výrobnom regióne, ktorý členský štát označil za región ovplyvnený štrukturálnou nerovnováhou na trhu, alebo

c) povolenie sa nesmie využívať v inom výrobnom regióne, ako je región, v ktorom sa nachádza vyklčovaná plocha, ak členský štát označil tento iný výrobný región za región postihnutý štrukturálnou nerovnováhou na trhu.“

4.Článok 67 sa nahrádza takto:

„Článok 67 
Pravidlo de minimis

Režim povolení na výsadbu viniča stanovený v tejto kapitole sa neuplatňuje v členských štátoch, v ktorých plocha vinohradov nepresiahla 10 000 ha aspoň v troch z predchádzajúcich piatich hospodárskych rokov. Ak táto podmienka už nie je v členskom štáte splnená, režim povolení na výsadbu viniča sa v tomto členskom štáte uplatňuje od začiatku hospodárskeho roka nasledujúceho po hospodárskom roku, v ktorom sa podmienka prestala plniť.“

5.Článok 119 ods. 1 sa mení takto:

a)Písmeno a) sa nahrádza takto:

a) označenie kategórie vinárskeho výrobku v súlade s časťou II prílohy VII. V prípade kategórií vinárskych výrobkov vymedzených v časti II bode 1 a bodoch 4 až 9 prílohy VII, keď bol výrobok podrobený úplnej alebo čiastočnej odalkoholizácii v súlade s časťou I oddielom E prílohy VIII, k označeniu kategórie sa pripojí:

i) výraz „nealkoholický“, ak skutočný obsah alkoholu výrobku nepresahuje 0,5 objem. %; doplnený výrazom „0,0 %“, ak skutočný obsah alkoholu nepresahuje 0,05 objem. %;

ii) výraz „so zníženým obsahom alkoholu“, ak skutočný obsah alkoholu výrobku je viac ako 0,5 objem. % a je aspoň 30 % pod minimálnym skutočným obsahom alkoholu pre danú kategóriu pred odalkoholizáciou.“;

b)Dopĺňa sa toto písmeno k):

„k) v prípade vinárskych výrobkov uvedených v písmene a) druhej vete výraz „vyrobené odalkoholizáciou.“

6.V článku 122 ods. 1 písm. d), sa dopĺňajú tieto body:

„v) uvedenie elektronických prostriedkov, na ktoré sa odkazuje v článku 119 ods. 4 a 5, na obale alebo etikete pripevnenej k nemu, a to aj prostredníctvom piktogramu alebo symbolu namiesto slov;

vi) formu a usporiadanie informácií poskytovaných elektronickými prostriedkami s cieľom zjednodušiť ich úpravu, prispôsobiť ich budúcemu technologickému pokroku, novým požiadavkám na informácie relevantné pre spotrebiteľov, ako sa stanovuje v právnych predpisoch Únie alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch, alebo zlepšiť ich dostupnosť pre spotrebiteľov.“

7.V článku 167 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1. S cieľom zlepšiť a stabilizovať fungovanie spoločného trhu s vínom vrátane trhu s hroznom, muštom a vínom, z ktorých sa toto víno vyrába, môžu producentské členské štáty stanoviť pravidlá uvádzania na trh na účely regulácie ponuky, a to vrátane stanovenia maximálnych výnosov a stanovenia pravidiel na riadenie zásob. Členské štáty zohľadnia návrhy prijaté organizáciami výrobcov uznanými podľa článkov 152 a 154 alebo medziodvetvovými organizáciami uznanými podľa článkov 157 a 158, ak sa tieto organizácie považujú za reprezentatívne pre sektor vinohradníctva a vinárstva v súlade s článkom 164 ods. 3 v hospodárskej oblasti alebo hospodárskych oblastiach, v ktorých sa majú pravidlá uplatňovať.“

8.Článok 216 sa mení takto:

a)Názov sa nahrádza takto:

„Vnútroštátne platby na destiláciu vína, zelený zber alebo vyklčovanie v odôvodnených prípadoch krízy“;

b)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Členské štáty môžu v odôvodnených prípadoch krízy poskytovať výrobcom vína vnútroštátne platby na dobrovoľnú alebo povinnú destiláciu vína, dobrovoľný zelený zber a dobrovoľné vyklčovanie produktívnych vinohradov.

Na účely tohto článku „zelený zber“ znamená úplné zničenie alebo odstránenie ešte nedozretých strapcov hrozna, a tým zníženie výnosu príslušnej plochy na nulu, pričom vylúčené je neuskutočnenie zberu, teda ponechanie hrozna určeného na komerčné účely na rastline viniča na konci riadneho výrobného cyklu.

Platby uvedené v prvom pododseku nesmú presiahnuť v relevantných prípadoch náklady na výrobok a príslušnú operáciu, navýšené o stimul na zapojenie sa do takejto operácie, aby bolo možné krízu riešiť.

Celková výška platieb, ktorá je v členskom štáte k dispozícii na vnútroštátne platby na destiláciu a zelený zber v ktoromkoľvek danom roku, nesmie presiahnuť 20 % celkovo dostupných finančných prostriedkov na členský štát na uvedený rok, ako sa stanovuje v prílohe VII k nariadeniu (EÚ) 2021/2115.“;

c)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Členské štáty, ktoré chcú využiť vnútroštátne platby uvedené v odseku 1, o tom predložia Komisii riadne odôvodnené oznámenie. Členské štáty vo svojich oznámeniach odôvodnia vhodnosť opatrenia, jeho trvanie a výšku podpory a iné úpravy na základe svojich špecifických trhových podmienok a podmienok vinárskych regiónov, v ktorých by sa opatrenie vykonávalo.

Komisia bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 229 ods. 2 alebo 3 rozhodne, či sa schvaľuje suma, trvanie a iné úpravy opatrenia a či sa platby môžu poskytnúť.“;

d)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Komisia môže prijímať delegované akty v súlade s článkom 227 s cieľom doplniť tento článok stanovením pravidiel týkajúcich sa minimálnych požiadaviek na existenciu krízovej situácie a týkajúcich sa výpočtu vnútroštátnych platieb.“

9.V časti II prílohy VII sa ako druhý pododsek úvodnej časti dopĺňa tento odsek:

„Vinárske výrobky kategórií uvedených v bodoch 4 a 7 sa môžu získať aj druhotným kvasením alebo pridaním oxidu uhličitého do odalkoholizovaných alebo čiastočne odalkoholizovaných vín uvedených v bode 1.“

Článok 2
Zmeny nariadenia (EÚ) č. 251/2014

Nariadenie (EÚ) č. 251/2014 sa mení takto:

1.V článku 3 sa dopĺňa tento odsek:

„5. Odchylne od minimálnych prahových hodnôt obsahu alkoholu stanovených v odseku 2 písm. g), odseku 3 písm. g) a odseku 4 písm. f) a v prílohe II v každej kategórii výrobkov môžu mať aromatizované vínne výrobky nižší skutočný obsah alkoholu v objem. %, ak sa získavajú z vinárskych výrobkov, ktoré boli podrobené odalkoholizácii v súlade s časťou I oddielom E prílohy VIII k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013.“

2.V článku 5 sa vkladá tento odsek:

„1a. Ak sa aromatizované vínne výrobky získali z vinárskych výrobkov, ktoré boli podrobené úplnej alebo čiastočnej odalkoholizácii v súlade s časťou I oddielom E prílohy VIII k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013, k ich obchodným názvom sa doplnia rovnaké výrazy, ako sú výrazy stanovené pre vinárske výrobky uvedené v článku 119 ods. 1 písm. a) druhej vete a v článku 119 ods. 1 písm. k) nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 za rovnakých podmienok.“

3.V článku 6a sa dopĺňa tento odsek:

„4a. S cieľom zohľadniť osobitosti sektora aromatizovaných vín je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 34 ods. 2 delegované akty na účely doplnenia tohto nariadenia prijatím pravidiel týkajúcich sa:

a) uvedenia elektronických prostriedkov, na ktoré sa odkazuje v odsekoch 2 a 3, na obale alebo etikete pripevnenej k nemu, a to aj prostredníctvom piktogramu alebo symbolu namiesto slov;

b) formy a usporiadania informácií poskytovaných elektronickými prostriedkami s cieľom zjednodušiť ich úpravu, prispôsobiť ich budúcemu technologickému pokroku, novým požiadavkám na informácie relevantné pre spotrebiteľov, ako sa stanovuje v právnych predpisoch Únie alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch, alebo zlepšiť ich dostupnosť pre spotrebiteľov.“

4.Bod 8 časti B prílohy II sa nahrádza takto:

„8. Glühwein

Aromatizovaný nápoj na báze vína,

–ktorý sa vyrába výlučne z červeného, bieleho alebo ružového vína alebo z ich kombinácie,

–ktorý je ochutený hlavne škoricou alebo klinčekmi, prípadne obomi a

–ktorý má skutočný obsah alkoholu v objem. % najmenej 7 obj. %.

Bez toho, aby bolo dotknuté množstvo vody vyplývajúce z uplatnenia bodu 2 prílohy I, je pridanie vody zakázané.

Pokiaľ je pripravený z bieleho vína, tak obchodný názov „Glühwein“ musí byť doplnený slovami naznačujúcimi biele víno, ako napríklad slovo: „biele“.

Pokiaľ je pripravený výlučne z ružového vína, tak sa obchodný názov „Glühwein“ doplní slovami naznačujúcimi ružové víno, napríklad slovom „ružové“. Slovo „ružové“ sa však nepoužíva, ak sa Glühwein získava kombináciou červeného vína s bielym vínom alebo niektorého z týchto vín s ružovým vínom.

Odchylne od článku 5 ods. 1 a 3 tohto nariadenia sa obchodný názov „Glühwein“ môže používať pri obchodnej úprave a označovaní alkoholických nápojov vyrobených v súlade s uvedenými požiadavkami, ktoré sa však získali z kvasených nápojov získaných z ovocia iného ako hrozno. V takom prípade musí byť obchodný názov „Glühwein“ doplnený slovami naznačujúcimi, že sa výrobok získal z ovocného vína, alebo jedným z týchto výrazov: „Heidelbeer-Glühwein“, „Apfel-Glühwein“ alebo „Frucht-Glühwein“.“

Článok 3
Zmeny nariadenia (EÚ) 2021/2115

Nariadenie (EÚ) 2021/2115 sa mení takto:

1.Článok 58 ods. 1 sa mení takto:

a)Písmeno i) sa nahrádza takto:

„i) akcie, ktoré vykonávajú medziodvetvové organizácie uznané členskými štátmi v sektore vinohradníctva a vinárstva v súlade s nariadením (EÚ) č. 1308/2013 alebo skupiny výrobcov spravujúce chránené označenia pôvodu a chránené zemepisné označenia v súlade s nariadením (EÚ) 2024/1143*, zamerané na zlepšenie reputácie vinohradov Únie prostredníctvom podpory vínnej turistiky vo výrobných regiónoch;

_______________________;

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1143 z 11. apríla 2024 o zemepisných označeniach vína, liehovín a poľnohospodárskych výrobkov, ako aj o zaručených tradičných špecialitách a nepovinných výrazoch kvality pre poľnohospodárske výrobky, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, (EÚ) 2019/787 a (EÚ) 2019/1753 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 (Ú. v. EÚ L, 2024/1143, 23.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1143/oj ).“

b)Za prvý pododsek sa vkladá tento druhý pododsek:

„Na účely prvého pododseku písm. a) môžu členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP stanoviť osobitné agronomické, vinohradnícke alebo akékoľvek iné podmienky, ktorými sa zabezpečí, že v prípade vinohradu, na ktorý sa vzťahuje tento typ intervencií, nedôjde k zvýšeniu výnosu po konverzii na iné odrody, premiestnení vinohradu, opätovnej výsadbe vinohradu alebo zlepšení techník obhospodarovania vinohradov.“;

c)Druhý pododsek sa stáva tretím pododsekom a nahrádza sa takto:

„Prvý pododsek písm. k) sa uplatňuje len na vína s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením, alebo na vína s označením muštovej odrody. Propagačné a komunikačné akcie zamerané na konsolidáciu odbytísk sú obmedzené najviac na obdobie piatich rokov, ktoré sa nedá predĺžiť, a týkajú sa len systémov kvality Únie, ktoré sa vzťahujú na označenia pôvodu a zemepisné označenia.“

2.Článok 59 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Finančná pomoc Únie na investície uvedené v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. b) nesmie presiahnuť:

a) 50 % oprávnených investičných nákladov v menej rozvinutých regiónoch;

b) 40 % oprávnených investičných nákladov v iných regiónoch než menej rozvinutých regiónoch;

c) 75 % oprávnených investičných nákladov v najvzdialenejších regiónoch;

d) 65 % oprávnených investičných nákladov na menších ostrovoch v Egejskom mori.

Maximálna miera finančnej pomoci Únie uvedená v prvom pododseku sa poskytuje len mikropodnikom a malým a stredným podnikom v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES** a organizáciám výrobcom uznaným podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013. Môže sa však poskytnúť všetkým podnikom v najvzdialenejších regiónoch a na menších ostrovoch v Egejskom mori.

Pre podniky iné ako organizácie výrobcov uznané podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, na ktoré sa nevzťahuje článok 2 ods. 1 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES a ktoré majú menej ako 750 zamestnancov alebo majú ročný obrat nižší ako 200 miliónov EUR, sa maximálne úrovne finančnej pomoci Únie uvedené v prvom pododseku znížia na polovicu.

Odchylne od prvého pododseku sa finančná pomoc Únie na investície uvedené v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. b) môže zvýšiť až na 80 % oprávnených investičných nákladov v prípade investícií spojených s cieľom prispievať k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu stanoveným v článku 57 písm. b).

Finančná pomoc Únie sa neposkytuje podnikom v ťažkostiach v zmysle oznámenia Komisie s názvom „Usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach“***.

_______________________;

** Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36, ELI: http://data.europa.eu/eli/reco/2003/361/oj ).

*** Ú. v. EÚ C 249, 31.7.2014, s. 1, ELI: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52014XC0731(01) .

b)V odseku 4 sa dopĺňa tento pododsek:

„Finančná pomoc Únie na investície uvedené v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. m) sa však môže zvýšiť až na 80 % oprávnených investičných nákladov v prípade investícií spojených s cieľom prispievať k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu stanoveným v článku 57 písm. b).“;

c)Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6.    Finančná pomoc Únie na inováciu uvedenú v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. e) nesmie presiahnuť:

a) 50 % oprávnených investičných nákladov v menej rozvinutých regiónoch;

b) 40 % oprávnených investičných nákladov v iných regiónoch než menej rozvinutých regiónoch;

c) 80 % oprávnených investičných nákladov v najvzdialenejších regiónoch;

d) 65 % oprávnených investičných nákladov na menších ostrovoch v Egejskom mori.

Maximálna miera finančnej pomoci Únie uvedená v prvom pododseku sa poskytuje len mikropodnikom a malým a stredným podnikom v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES a organizáciám výrobcom uznaným podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013. Môže sa však poskytnúť všetkým podnikom v najvzdialenejších regiónoch a na menších ostrovoch v Egejskom mori.

Pre podniky iné ako organizácie výrobcov uznané podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, na ktoré sa nevzťahuje článok 2 ods. 1 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES a ktoré majú menej ako 750 zamestnancov alebo majú ročný obrat nižší ako 200 miliónov EUR, sa maximálne úrovne finančnej pomoci Únie uvedené v prvom pododseku znížia na polovicu.

Odchylne od prvého pododseku sa finančná pomoc Únie na investície uvedené v článku 58 ods. 1 prvom pododseku písm. e) môže zvýšiť až na 80 % oprávnených investičných nákladov v prípade investícií spojených s cieľom prispievať k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu stanoveným v článku 57 písm. b).

Finančná pomoc Únie sa neposkytuje podnikom v ťažkostiach v zmysle oznámenia Komisie s názvom „Usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach“.

Článok4
Prechodné ustanovenia

Vinárske výrobky, ktoré boli označené v súlade s článkom 119 ods. 1 písm. a) druhou vetou nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 pred [konkrétny dátum – 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti], sa môžu naďalej uvádzať na trh až do vyčerpania zásob.

Článok 5
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 1 ods. 5 sa však uplatňuje od [konkrétny dátum – 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti].

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ A DIGITÁLNY VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Ciele

1.3.1.Všeobecné ciele

1.3.2.Špecifické ciele

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov (v prípade decentralizovaných agentúr nevypĺňať)

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov

3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu

3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami

3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.7.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

4.Digitálne rozmery

4.1.Požiadavky digitálneho významu

4.2.Údaje

4.3.Digitálne riešenia

4.4.Posúdenie interoperability

4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.    Názov návrhu/iniciatívy

1.2.    Príslušné oblasti politiky 

1.3.    Ciele

1.3.1.    Všeobecné ciele

1.3.2.    Špecifické ciele

1.3.3.    Očakávané výsledky a vplyv

–Sektor vinohradníctva a vinárstva EÚ je naďalej celosvetovým lídrom na trhu s vínom.

–Rovnováha medzi potenciálom výroby vína a vývojom dopytu na domácom a medzinárodnom trhu je obnovená.

–Členské štáty môžu vďaka posilnenej flexibilite prijímať opatrenia na riešenie výziev a ťažkostí.

–Poľnohospodári a organizácie výrobcov majú prínos z flexibilného politického rámca na prijímanie rozhodnutí zosúladených s vývojom na trhu.

–Schopnosť sektora vinohradníctva a vinárstva EÚ posilniť svoje postavenie na rozvíjajúcich sa a nových trhoch a diverzifikovať zdroje príjmov sa zvyšuje.

–Sektor vinohradníctva a vinárstva EÚ dokáže lepšie čeliť neistotám, ktoré ovplyvňujú trh, vrátane zmeny klímy.

1.3.4.    Ukazovatele výkonnosti

1.4.    Návrh/iniciatíva sa týka

 novej akcie 

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 11  

 predĺženia trvania existujúcej akcie 

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.    Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.    Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.    Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.    Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.    Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.    Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

 obmedzené trvanie

    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

    finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR

 neobmedzené trvanie

·Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR

·a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.    Plánované metódy plnenia rozpočtu 12  

 Priame riadenie na úrovni Komisie

· prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

·    prostredníctvom výkonných agentúr

 Zdieľané riadenie s členskými štátmi

 Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

· tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

· medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

· Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

· subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

· verejnoprávne subjekty,

· súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

· súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

· subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte,

· subjekty usadené v členskom štáte, spravované súkromným právom členského štátu alebo právom Únie, ktoré môžu byť v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach poverené implementáciou finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtových záruk, pokiaľ sú takéto subjekty kontrolované verejnoprávnymi subjektmi alebo súkromnoprávnymi subjektmi poverenými vykonávaním verejnej služby a sú im poskytnuté primerané finančné záruky v podobe spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti zo strany kontrolných subjektov alebo rovnocenné finančné záruky, ktoré môžu byť v prípade každej akcie obmedzené na maximálnu sumu podpory Únie.

Poznámky

2.    OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.    Zásady monitorovania a predkladania správ

2.2.    Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.    Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.    Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.    Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.    ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

–Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

–Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.2.    Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.    Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

·    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

·    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

3.2.1.1.    Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Povinná tabuľka

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.    Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov (v prípade decentralizovaných agentúr nevypĺňať)

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.3.    Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

·    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

·    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

3.2.4.    Odhadovaná potreba ľudských zdrojov

·    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

·    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:

3.2.4.1.    Financovaná zo schváleného rozpočtu

odhady sa vyjadrujú v ekvivalente plného pracovného času

3.2.5.    Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami

Povinné: v nasledujúcej tabuľke by mal byť uvedený najlepší odhad investícií súvisiacich s digitálnymi technológiami, ktoré sú súčasťou návrhu/iniciatívy.

Vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné na účely vykonávania návrhu/iniciatívy, by sa v určenom riadku mali uviesť rozpočtové prostriedky okruhu 7.

Rozpočtové prostriedky okruhov 1 – 6 by sa mali uvádzať ako „Výdavky na operačné programy v oblasti politiky IT“. Tieto výdavky sa týkajú operačného rozpočtu, ktorý sa má použiť na opätovné použitie/nákup/vývoj IT platforiem/nástrojov priamo spojených s vykonávaním iniciatívy a investíciami, ktoré s nimi súvisia (napr. licencie, štúdie, uchovávanie údajov atď.). Informácie uvedené v tejto tabuľke by mali byť v súlade s podrobnými údajmi uvedenými v oddiele 4 „Digitálne rozmery“.

3.2.6.    Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh/iniciatíva:

·    môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

·    si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

·    si vyžaduje revíziu VFR.

3.2.7.    Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

·    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

·    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

 
3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

·    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

·    Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:

vplyv na vlastné zdroje

    vplyv na iné príjmy

    príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

4.    Digitálne rozmery

4.1.    Požiadavky digitálneho významu

4.2.    Údaje

4.3.    Digitálne riešenia

4.4.    Posúdenie interoperability

4.5.    Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania

(1)     https://agriculture.ec.europa.eu/document/download/f9ee9420-2b95-4788-8dc2-faa3cfb8171a_en?filename=policy-recommendations-wine-sector-hlg_en.pdf .

(2)     https://agriculture.ec.europa.eu/document/download/83588b14-0c75-43a4-b8ab-c5718bee6b01_en?filename=future-prospects-of-the-eu-wine-sector-june-2024.pdf .

(3)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(4)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(5)     https://agriculture.ec.europa.eu/document/download/f9ee9420-2b95-4788-8dc2-faa3cfb8171a_en?filename=policy-recommendations-wine-sector-hlg_en.pdf .

(6)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 251/2014 z 26. februára 2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1601/91 (Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 14, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2014/251/oj ).

(7)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2013/1308/oj ).

(8)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1143 z 11. apríla 2024 o zemepisných označeniach vína, liehovín a poľnohospodárskych výrobkov, ako aj o zaručených tradičných špecialitách a nepovinných výrazoch kvality pre poľnohospodárske výrobky, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, (EÚ) 2019/787 a (EÚ) 2019/1753 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 (Ú. v. EÚ L, 2024/1143, 23.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1143/oj ).

(9)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/2115/oj ).

(10)    Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36, ELI:  http://data.europa.eu/eli/reco/2003/361/oj ).

(11)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(12)    Vysvetlenie metód plnenia rozpočtu a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BUDGpedia: https://myintracomm.ec.europa.eu/corp/budget/financial-rules/budget-implementation/Pages/implementation-methods.aspx .

(13)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(14)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(15)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(16)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(17)    Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(18)    Ako je uvedené v bode 1.3.2. „Špecifické ciele…“

(19)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.