EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli26. 10. 2022

COM(2022) 541 final

2022/0345(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o čistení komunálnych odpadových vôd (prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2022) 541 final} - {SWD(2022) 541 final} - {SWD(2022) 544 final}

OBSAH

DÔVODOVÁ SPRÁVA    2

1.KONTEXT NÁVRHU2

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA5

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU6

4.VPLYV NA ROZPOČET12

5.ĎALŠIE PRVKY12

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•     Dôvody a ciele návrhu

1. Pretrvávajúce znečistenie z komunálnych zdrojov: smernica je zameraná na znečistenie, ktorého zdrojom sú domácnosti, pričom znečistené vody sa zbierajú a čistia v centralizovaných zariadeniach. Menšia pozornosť sa venuje iným zdrojom znečistenia v urbanizovaných územiach, ktoré sa v súčasnosti stávajú dominantnými (menšie mestá pod 2 000 p. k., decentralizované zariadenia, znečistenie, ktorého zdrojom je dažďová voda). Limitné hodnoty v súvislosti s očistením vôd od niektorých znečisťujúcich látok sú vzhľadom na technický pokrok dosiahnutý od roku 1991 v súčasnosti už zastarané a objavili sa nové znečisťujúce látky, ako sú mikroplasty alebo mikropolutanty, ktoré môžu byť škodlivé pre životné prostredie alebo verejné zdravie už pri veľmi nízkej koncentrácii.

2. Zosúladenie smernice s Európskou zelenou dohodou 4 : od prijatia smernice sa objavili nové spoločenské výzvy. V Európskej zelenej dohode sa stanovujú ambiciózne politické ciele na boj proti zmene klímy, posilnenie obehovosti hospodárstva EÚ a na obmedzenie zhoršovania stavu životného prostredia. V odvetí odpadových vôd treba vynaložiť dodatočné úsilie na to, aby sa obmedzili emisie skleníkových plynov vypúšťané týmto odvetvím (34,45 milióna ton CO2/rok, čo zodpovedá približne 0,86 % celkových emisií EÚ), znížila jeho spotreba energie (približne 0,8 % celkovej spotreby energie v EÚ) a aby sa toto odvetvie stalo obehovejším tým, že sa zlepší nakladanie s kalom (predovšetkým lepším zhodnocovaním dusíka a fosforu a potenciálne cenných organických látok) a zintenzívni bezpečné opätovné využívanie očistenej vody.

3. Nedostatočná a nerovnomerná úroveň riadenia: Z hodnotenia a zo štúdií OECD vyplynulo, že úroveň výkonnosti a transparentnosti prevádzkovateľov sa v jednotlivých prípadoch značne líši. V správe Dvora audítorov 5 sa takisto zdôraznilo, že zásada „znečisťovateľ platí“ sa neuplatňuje v dostatočnej miere. Metódy monitorovania a podávania správ by sa mohli zlepšiť najmä ďalšou digitalizáciou. Nedávna kríza spôsobená ochorením COVID-19 napokon ukázala, že odpadové vody sú veľmi rýchlym a spoľahlivým zdrojom užitočných informácií týkajúcich sa verejného zdravia, ak sú príslušné orgány v oblasti zdravotníctva a príslušné orgány v oblasti nakladania s odpadovými vodami dobre koordinované.

•    Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Očakáva sa, že revíziou smernice o čistení komunálnych odpadových vôd sa ďalej obmedzí vypúšťanie znečisťujúcich látok z komunálnych zdrojov. V tomto zmysle je smernica priamo prepojená s revíziou zoznamov znečisťujúcich látok podľa smernice o environmentálnych normách kvality 6 a smernice o podzemných vodách 7 – dvoch „dcérskych“ smerníc rámcovej smernice o vode 8 , ktorými sa regulujú prijateľné limitné hodnoty znečisťujúcich látok v útvaroch povrchových a podzemných vôd. Revízia smernice o čistení komunálnych odpadových vôd bude mať pozitívny vplyv na budúce preskúmania rámcovej smernice o morskej stratégii 9 a na preskúmanie smernice o vode určenej na kúpanie 10 . Je prepojená aj s  revíziou smernice o priemyselných emisiách 11 a so súvisiacim preskúmaním nariadenia o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok 12 , keďže niektoré priemyselné emisie sa zbierajú vo verejných zberných sieťach. Dodatočné opatrenia, ktoré sú zahrnuté v revízii smernice o čistení komunálnych odpadových vôd a ktorými sa má ďalej znížiť obsah mikropolutantov, a to najmä tých, ktoré pochádzajú z používania liekov a výrobkov osobnej hygieny, prispejú k riadnemu vykonávaniu stratégie udržateľnosti chemikálií a farmaceutickej stratégie pre Európu 13 .

V akčnom pláne pre obehové hospodárstvo 14 sa jasne uvádza, že je potrebná lepšia integrácia odvetvia čistenia komunálnych odpadových vôd do obehového hospodárstva. Týka sa to najmä smernice o splaškových kaloch 15 , ktorá upravuje používanie splaškových kalov v poľnohospodárstve a ktorá má vplyv na návrh zameraný na zdravie pôdy oznámený v stratégii EÚ v oblasti pôdy do roku 2030.

•    Súlad s ostatnými politikami Únie

Tento cieľ je v úplnom súlade s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu EÚ zahrnutým do európskeho právneho predpisu v oblasti klímy 18  v kombinácii s nariadením o spoločnom úsilí 19 , v ktorom sa vyžaduje, aby členské štáty v súlade s vnútroštátnymi cieľmi znížili svoje emisie skleníkových plynov v sektoroch mimo ETS [emission trading system (ETS) – systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov]. Je tiež v súlade s nedávnym prepracovaným znením návrhu smernice o energetickej efektívnosti 20 , ktorý zahŕňa cieľ ročného zníženia spotreby energie o 1,7 % pre všetky verejné orgány, s návrhom revízie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie 21 z roku 2021 a s plánom REPowerEU, ktorý zahŕňa zvýšenú cieľovú hodnotu na úrovni 45 % v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030. Iniciatíva by mohla prispieť aj k cieľu plánu REPowerEU, ktorým je zvýšiť výrobu biometánu v EÚ na 35 miliárd kubických metrov v roku 2030, a k návrhu  nariadenia Komisie COM(2021) 805 z roku 2021 o znižovaní emisií metánu .

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•    Právny základ

Súčasná smernica o čistení komunálnych odpadových vôd vychádza z článku 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) 23 , v ktorom sa uvádza, že politika Únie v oblasti životného prostredia sa zameriava na vysokú úroveň ochrany, pričom prihliada na rozmanité situácie v jednotlivých regiónoch Únie. Vychádza zo zásad predchádzania škodám a prevencie, zo zásady nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri zdroji a zo zásady, že náhradu škody hradí znečisťovateľ. Opatrenia v oblasti nakladania s odpadovými vodami sa preto musia prijať v súlade s týmito kľúčovými ustanoveniami a so zreteľom na spoločnú právomoc zdieľanú s členskými štátmi. To znamená, že EÚ môže prijímať právne predpisy len s náležitým ohľadom na zásady nevyhnutnosti, subsidiarity a proporcionality.

•    Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Opatrenia EÚ sú naďalej nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby všetci ľudia žijúci v EÚ mali prospech zo zlepšenia kvality vody riek, jazier, podzemných vôd a morí. Keďže 60 % vodných útvarov EÚ sú cezhraničné vodné útvary, je potrebné zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany všade a rovnako rýchlo, aby sa zabránilo riziku, že úsilie niektorých členských štátov bude ohrozené nedostatočným pokrokom iných členských štátov. Z hodnotenia vyplynulo, že vo väčšine členských štátov bola smernica jedinečnou hnacou silou investícií do požadovaných infraštruktúr.

V rámci hodnotenia sa takisto potvrdilo, že opatrenia EÚ majú potenciál ďalej zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany životného prostredia a zdravia ľudí vo všetkých členských štátoch. Za posledných 30 rokov vykonávania smernice o čistení komunálnych odpadových vôd sa buď zachovala alebo vo viacerých prípadoch zlepšila kvalita lokalít na kúpanie (a teda cestovný ruch a rekreácia), kvalita surovej vody používanej na výrobu pitnej vody a kvalita vodných útvarov vo všeobecnosti. Nedávna pandémia ochorenia COVID-19 poukázala na vzájomnú previazanosť členských štátov, pokiaľ ide o cirkuláciu vírusov. Zabezpečenie účinného, rýchleho a harmonizovaného sledovania patogénnych faktorov v odpadových vodách môže byť prínosom pre celú EÚ. Bez harmonizovaných a integrovaných opatrení EÚ by len niektoré členské štáty a pravdepodobne tie najpokročilejšie z nich dokázali využiť možnosti sledovania nových typov vírusov a prieskumu iných relevantných zdravotných parametrov v odpadových vodách.

Všetkým obyvateľom EÚ by mal byť zaručený lepší prístup k sanitácii, ako aj rovnaký prístup ku kľúčovým informáciám (o hospodárskych a environmentálnych výsledkoch prevádzkovateľov čističiek odpadových vôd). Dôsledkom zmeny klímy čelia všetky členské štáty, a to najmä dôsledkom na ich hydrologické režimy. Zmenili sa režimy zrážok, čo – okrem povodní – zvyšuje riziko znečistenia, ktorého zdrojom sú neočistené dažďové vody (výpusty dažďovej vody a povrchový odtok z urbanizovaných území). Podobne sú vo všetkých členských štátoch prítomné znečisťujúce látky vzbudzujúce obavy, ako sú mikropolutanty alebo mikroplasty. Rovnaká situácia existuje aj v prípade pretrvávajúcich záťaží z komunálnych zdrojov, ktoré majú vplyv na kvalitu vody vo všetkých členských štátoch. Hlavné príčiny zistených problémov sú veľmi podobné naprieč jednotlivými členskými štátmi.

Z hodnotenia napokon vyplynulo, že práve normy EÚ boli kľúčovou hnacou silou rozvoja celosvetovo konkurencieschopného vodohospodárskeho priemyslu EÚ. Od prijatia smernice sa sformovalo niekoľko významných svetových lídrov v oblasti čistenia odpadových vôd, ktorí svoje služby poskytujú na celom svete. Ďalšou modernizáciou noriem EÚ, napríklad stanovením nových požiadaviek týkajúcich sa mikropolutantov alebo využívania energie, by sa podnietili inovácie a v konečnom dôsledku aj úspory z rozsahu.

•    Proporcionalita

Uprednostňovaná možnosť zahŕňa primeraný balík opatrení, ktoré pri zvážení všetkých možností predstavujú najlepší pomer medzi kvalitou a cenou (podrobnejšie informácie sú uvedené v oddiele 7.1 posúdenia vplyvu). Osobitná pozornosť sa venovala nájdeniu optimálneho riešenia založeného na týchto prvkoch:

·analýza nákladov a prínosov (alebo nákladová účinnosť v prípade mikropolutantov vzhľadom na absenciu spoľahlivej metódy na monetizáciu prínosov): monetizované prínosy každého individuálneho opatrenia v rámci uprednostňovanej možnosti sú vo všetkých členských štátoch systematicky vyššie ako náklady;

·zníženie administratívnej záťaže a vykonateľnosť: zameraním sa len na obmedzený počet zariadení alebo aglomerácií možno dosiahnuť významné výsledky, pokiaľ ide o kľúčové parametre, akými sú zníženie znečistenia, spotreby energie a emisií skleníkových plynov, pričom sa súčasne zachová administratívna záťaž na primeranej úrovni a zabezpečí vysoká úroveň vykonateľnosti;

·zavedenie prístupu založeného na riziku v prípade väčšiny navrhovaných opatrení, čo pomôže zabezpečiť, aby sa investície uskutočňovali tam, kde sú potrebné.

Vnútroštátnym alebo miestnym orgánom sa ponechala flexibilita v prípadoch, keď to je potrebné na dosiahnutie optimálnych riešení na miestnej úrovni. Ide napríklad o dosiahnutie cieľa energetickej neutrality alebo zníženia emisií, ktorých zdrojom je dažďová voda, a to vďaka integrovaným plánom nakladania s vodami.

•    Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•    Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Z posúdenia súdržnosti vyplynulo, že smernica je celkovo vnútorne súdržná. Smernica o čistení komunálnych odpadových vôd funguje celkovo v súčinnosti s ostatnými právnymi predpismi EÚ a výrazne prispieva k dosiahnutiu cieľov rámcovej smernice o vode, smernice o vode určenej na kúpanie a smernice o vode určenej na ľudskú spotrebu 24 . Existujú určité obmedzené prekrývania, pokiaľ ide o to, na ktoré činnosti sa vzťahuje smernica o čistení komunálnych odpadových vôd v porovnaní so smernicou o priemyselných emisiách. Vo všeobecnosti nie je nijakým spôsobom dotknutá ani súdržnosť s novšími politikami EÚ; môže však existovať určitý priestor na zlepšenie súladu medzi smernicou o čistení komunálnych odpadových vôd a politikami v oblasti klímy a energetiky.

Analýza relevantnosti a účinnosti poukázala na potrebu pokračovať v intervencii v neposlednom rade preto, že neprimerane očistené alebo neočistené komunálne odpadové vody sú stále jedným z hlavných dôvodov, prečo vody EÚ nedosahujú aspoň dobrý stav podľa rámcovej smernice o vode. Okrem toho vedecká obec, tvorcovia politík a široká verejnosť považujú pribúdajúce dôkazy o prítomnosti kontaminantov vzbudzujúcich obavy vrátane mikropolutantov, ako sú lieky a mikroplasty, vo vodných útvaroch za čoraz dôležitejší problém.

Pokiaľ ide o potenciál obehového hospodárstva, smernica o čistení komunálnych odpadových vôd obsahuje obmedzené ustanovenia o opätovnom využívaní odpadových vôd a kalu alebo o zhodnocovaní cenných zložiek. Tieto normy sa nikdy prísne nepresadzovali, čiastočne z dôvodu chýbajúcich prísnych harmonizovaných noriem na úrovni EÚ a vzhľadom na potenciálne riziká pre zdravie ľudí.

Posúdenie pridanej hodnoty EÚ, ktoré zahŕňalo posúdenie toho, či je smernica o čistení komunálnych odpadových vôd v súlade so zásadou subsidiarity, ukázalo, že zainteresované strany vo veľkej miere uznali, že smernica je stále potrebná a že jej zrušenie by malo negatívny vplyv. Smernica prispieva k ochrane približne 60 % cezhraničných povodí EÚ pred nepriaznivými účinkami vypúšťania odpadových vôd. Napokon sa v hodnotení identifikovali rôzne možnosti zjednodušenia a lepšieho využívania digitalizácie, ktoré boli zahrnuté do preskúmania smernice.

Hodnotenie sa na základe návrhov Rady pre kontrolu regulácie (stanovisko zo 17. júla 2019) zdokonalilo, a to najmä pokiaľ ide o hlavné príčiny problémov, ktoré majú niektoré členské štáty s dodržiavaním predpisov, širší kontext ovplyvňujúci kvalitu vôd EÚ a význam riešenia problematiky nových znečisťujúcich látok. Závery sa podporili a poskytli sa podrobnejšie informácie o situácii v každom členskom štáte.

•    Konzultácie so zainteresovanými stranami

Hodnotenie a následne posúdenie vplyvu prešli dôkladným konzultačným procesom, ktorý zahŕňal rôzne konzultačné činnosti, ako sa uvádza v konzultačnej stratégii. Metódy vybrané na účely konzultácie so zainteresovanými stranami pozostávali z pološtruktúrovaných rozhovorov, interaktívnych seminárov a rozsiahlej online verejnej konzultácie na rôzne témy s cieľom osloviť širokú škálu zainteresovaných strán, ako aj z písomnej konzultácie o faktických informáciách a predpokladoch pre modelovanie. Uskutočnila sa záverečná konferencia so zainteresovanými stranami s cieľom získať názory na rôzne možnosti politiky, ktoré Komisia navrhla.

Rozsiahla online verejná konzultácia trvala 12 týždňov, od 28. apríla do 21. júla 2021. Celkovo bolo doručených 285 odpovedí a predložených bolo 57 pozičných dokumentov. V rámci rozsiahlej online verejnej konzultácie sa zhromaždili názory respondentov na problémy súvisiace so znečistením odpadových vôd a na to, ako tieto problémy čo najlepšie riešiť. V otázkach sa vyžadovalo, aby účastníci ohodnotili vyhlásenia alebo navrhované opatrenia na stupnici od jeden (najnižší súhlas/najmenej účinné) do piatich (najvyšší súhlas/najviac účinné).

Pri viacerých príležitostiach sa uskutočnili konzultácie s členskými štátmi. Osobitné stretnutie s odborníkmi z členských štátov pomohlo na začiatku procesu identifikovať najlepšie postupy a prípadné možnosti. Stretnutie bolo doplnené osobitnou konzultáciou s každým členským štátom, ktorá sa uskutočnila v roku 2020, s cieľom vytvoriť pevný základ (pozri ďalej). Okrem toho sa v roku 2021 uskutočnili štyri online tematické semináre, ktorých témou bolo i) monitorovanie a podávanie správ; ii) odpadové vody a kal; iii) náklady a prínosy a iv) integrované monitorovanie vôd. Dňa 26. októbra 2021 sa uskutočnila virtuálna záverečná konferencia zainteresovaných strán, na ktorej sa prezentovali hlavné možnosti a prvé výsledky hodnotenia vplyvu (312 účastníkov z 226 organizácií a 27 členských štátov).

Modely vyvinuté Spoločným výskumným centrom (JRC): Spoločné výskumné centrum už niekoľko rokov vyvíja modely zamerané na kvalitu a kvantitu vôd v EÚ. Tieto modely boli prispôsobené politickým otázkam týkajúcim sa hodnotenia a posúdenia vplyvu.

Konzultácie s ad hoc odborníkmi: pod vedením Spoločného výskumného centra a Generálneho riaditeľstva pre životné prostredie (GR ENV) prebiehali konzultácie s máločlenným konzorciom expertov o špecifických politických otázkach (individuálne primerané systémy, antimikrobiálna rezistencia, jednotná sústava pre výpusty dažďovej vody a povrchový odtok z urbanizovaných území, živiny, mikroplasty a emisie skleníkových plynov). Pre každú otázku bola vypracovaná správa, ktorá sa použila priamo v posúdení vplyvu alebo sa použila na vylepšenie modelu vyvinutého Spoločným výskumným centrom. Očakáva sa, že všetky správy budú uverejnené v nadchádzajúcich mesiacoch.

Podpora zo strany Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD): Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie spolupracovalo s OECD na vypracovaní metodiky analýzy prínosov pri posúdení vplyvu. Organizácia OECD tiež vypracovala niekoľko správ na podporu hodnotenia v rámci programu REFIT. OECD okrem toho poskytla analýzu otázok týkajúcich sa transparentnosti a riadenia.

Hĺbková konzultácia s členskými štátmi: v roku 2020 sa organizovali osobitné konzultácie s každým členským štátom, ktorých cieľom bolo vypracovať stabilný základný scenár a zozbierať dôkazy o najlepších postupoch. Pre každú krajinu sa vopred vyplnil informačný list na základe hypotézy, ktorú Spoločné výskumné centrum plánovalo použiť v kontexte modelovania. Všetky členské štáty poskytli počas tejto konzultácie príspevky ad hoc.

Na podporu posúdenia vplyvu boli externým konzultantom pridelené dve zmluvy o podpore, jedna na všeobecné posúdenie vplyvu a druhá na uskutočniteľnosť systému rozšírenej zodpovednosti výrobcu za mikropolutanty.

V prípade niektorých otázok z konzultácií vyplynulo, že možnosti sú obmedzené – napríklad v súvislosti s necentralizovanými zariadeniami (t. j. individuálne primerané systémy), transparentnosťou alebo monitorovaním zdravotných parametrov. V prípade iných problémov (lejaky či spotreba energie) sa v súlade so zásadou subsidiarity zachovala dostatočná flexibilita na to, aby bolo možné na miestnej úrovni navrhovať nákladovo najefektívnejšie riešenia.

Vplyvy daných možností sa posudzovali pomocou modelu, ktorý vypracovalo Spoločné výskumné centrum a ktorý už bol vyvinutý a použitý na hodnotenie v rámci programu REFIT. Na účely porovnávania sa vypracoval základný scenár (za predpokladu úplného súladu existujúcej smernice s dodatočnými lehotami pre niektoré členské štáty) a maximálny realizovateľný scenár.

Výber uprednostňovanej možnosti pre každý jednotlivý problém bol založený na niekoľkých kritériách: náklady/prínosy, náklady/účinnosť, úroveň prispievania k splneniu cieľov Európskej zelenej dohody, znižovanie znečistenia vôd, vykonateľnosť a zníženie administratívnej záťaže. Uprednostňovaná možnosť zahŕňa primeraný balík opatrení, ktoré pri zvážení všetkých možností predstavujú najlepší pomer medzi kvalitou a cenou.

Nasledujúce hlavné opatrenia sa budú postupne uplatňovať do roku 2040.

Rozsah pôsobnosti smernice sa rozšíri na aglomerácie nad 1 000 p. k.

Pre decentralizované zariadenia (individuálne primerané systémy) sa vypracujú nové normy, pričom členské štáty budú musieť zaviesť účinnú kontrolu týchto zariadení.

Na zníženie znečistenia spôsobeného dažďovými vodami sa od členských štátov bude vyžadovať, aby vypracovali a realizovali integrované plány nakladania s vodami vo všetkých veľkých aglomeráciách, ako aj v aglomeráciách s p. k nad 10 000, v ktorých existuje riziko pre životné prostredie. Prioritou budú preventívne opatrenia vrátane zelených infraštruktúr, ako aj optimalizácia existujúcich systémov zberu, skladovania a čistenia pomocou lepšieho využívania digitalizácie na základe jasne vymedzených noriem a špecifikácií.

Uvoľňovanie živín sa bude ďalej znižovať, pričom sa stanovia prísnejšie limitné hodnoty na očistenie vôd od dusíka a fosforu. Tieto nové normy sa budú systematicky uplatňovať na všetky väčšie zariadenia s p. k nad 100 000, ale aj vo všetkých zariadeniach s p. k nad 10 000, ktoré sa nachádzajú v oblastiach, kde eutrofizácia naďalej prestavuje problém.

Pre mikropolutanty, ktoré si vyžadujú dodatočné čistenie, sa stanovia nové limitné hodnoty. Tie by platili najskôr pre všetky veľké zariadenia a následne pre zariadenia s p. k nad 10 000, v prípade ktorých sa na základe jasných a jednoduchých kritérií zistilo, že existuje riziko pre životné prostredie alebo verejné zdravie.

Systém zodpovednosti výrobcu zameraný na lieky a výrobky osobnej hygieny, ktoré predstavujú dva hlavné zdroje škodlivých mikropolutantov, sa stanoví tak, aby pokryl dodatočné náklady na odstraňovanie mikropolutantov a aby stimuloval uvádzanie menej škodlivých výrobkov 26 na trh EÚ.

Od členských štátov sa bude vyžadovať, aby lepšie monitorovali znečistenie iné ako z domácností a sledovali ho pri zdroji. Cieľom je rozšíriť možnosti opätovného využívania kalu a očistenej vody a znížiť riziko vypúšťania látok, ktoré sa nedajú čistiť, do životného prostredia, ako aj znížiť riziko nesprávneho fungovania čističiek.

Do roku 2040 sa na vnútroštátnej úrovni stanoví cieľ energetickej neutrality, a to pre všetky čističky odpadových vôd s p. k nad 10 000, v súlade s najlepšími postupmi, ktoré už boli zavedené v niektorých členských štátoch; konkrétne to znamená, že energia využívaná v tomto odvetví bude musieť zodpovedať energii z obnoviteľných zdrojov vyrobenej týmto odvetvím; s cieľom prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa sa v prípade všetkých zariadení s p. k. nad 10 000 budú vyžadovať energetické audity 27 .

S cieľom zlepšiť riadenie odvetvia sa od prevádzkovateľov čističiek odpadových vôd bude vyžadovať, aby monitorovali kľúčové ukazovatele výkonnosti a umožnili ich transparentnosť.

Prístup k sanitácii sa zlepší spôsobom, ktorý je plne v súlade s nedávno prijatou revidovanou smernicou o vode určenej na ľudskú spotrebu, podľa ktorej sa rovnako zlepšil prístup k dodávkam vody.

Zlepší sa monitorovanie a podávanie správ, aby sa lepšie využívali možnosti, ktoré ponúka digitalizácia. 

Od členských štátov sa bude vyžadovať, aby zorganizovali spoluprácu medzi svojimi príslušnými orgánmi pôsobiacimi v oblasti zdravia a príslušnými orgánmi pôsobiacimi v oblasti odpadových vôd tak, aby sa zaviedol trvalý dohľad nad kľúčovými parametrami verejného zdravia, medzi ktoré patrí napríklad prítomnosť niektorých vírusov, ako je vírus SARS-Covid-2.

Časový horizont do roku 2040 bol zvolený so zámerom poskytnúť členským štátom dostatok času na uskutočnenie požadovaných investícií. Zahrnú sa predbežné ciele, ktorými sa zabezpečí postupné vykonávanie smernice a ktorými sa zaistí, aby sa v prípade oneskorení v niektorých členských štátoch prijali opatrenia už v počiatočnej fáze.

Do roku 2040, keď sa očakáva, že všetky opatrenia budú zavedené, možno hlavné vplyvy uprednostňovanej možnosti zhrnúť takto:

·Pokiaľ ide o znečistenie vody, v porovnaní so základným scenárom by sa celkové znečistenie v prípade biochemickej spotreby kyslíka (BSK) znížilo o 4,8 milióna p. k. (alebo 105 014 ton), v prípade dusíka o 56,4 milióna p. k. (alebo 229 999 ton), v prípade fosforu o 49,6 milióna p. k. (alebo 29 678 ton), v prípade toxického zaťaženia mikropolutantmi o 77,4 milióna p. k. a v prípade E. Coli o 24,8 milióna p. k. Emisie mikroplastov by sa znížili o 9 %, a to najmä prostredníctvom opatrení na zlepšenie nakladania s dažďovými vodami.

·Vďaka plánovaným opatreniam na dosiahnutie energetickej neutrality a dodatočnému očisteniu vôd od dusíka by sa emisie skleníkových plynov znížili o 4,86 milióna ton (37,32 % emisií z odvetvia, ktorým možno predísť), čo je v súlade s cieľmi právneho predpisu EÚ v oblasti klímy a balíka opatrení v oblasti klímy „Fit for 55“.

·Od roku 2040 by celkové náklady predstavovali 3,848 miliardy EUR ročne, čo je menej než očakávané monetizované prínosy (6,643 miliardy EUR ročne do roku 2040). Tento záver platí na úrovni EÚ, ale rovnako aj pre každý členský štát. Očakáva sa, že tieto dodatočné náklady budú pokryté kombináciou poplatkov za vodu (51 %), verejného rozpočtu (22 %) a nového systému zodpovednosti výrobcu (27 %) za očistenie vôd od mikropolutantov.

Pokiaľ ide o dotknuté osoby, prevádzkovatelia čističiek odpadových vôd sú zodpovední za zber, čistenie, monitorovanie a správne vypúšťanie rôznych tokov odpadu. Zmeny smernice o čistení komunálnych odpadových vôd budú mať na nich priamy vplyv. Ďalšie investície budú potrebné najmä na lepšie riadenie živín, ale aj na očistenie vôd od mikropolutantov. Investície budú potrebné aj na dosiahnutie energetickej neutrality, i keď tieto investície budú ziskové až v strednodobom/dlhodobom horizonte.

•    Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•    Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

Finančný výkaz týkajúci sa vplyvu na rozpočet a ľudských a administratívnych zdrojov potrebných pre tento návrh je začlenený do legislatívneho finančného výkazu balíka opatrení týkajúcich sa nulového znečistenia, ktorý sa predkladá ako súčasť návrhu na revíziu zoznamov znečisťujúcich látok ovplyvňujúcich povrchové a podzemné vody.

5.ĎALŠIE PRVKY

•    Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Plán vykonávania hlavných opatrení zahrnutých v uprednostňovanej možnosti je zhrnutý v tabuľke 2. Do roku 2025 sa zavedú dodatočné monitorovacie činnosti: tieto sa týkajú vypúšťania iného ako z domácností, parametrov súvisiacich so zdravím, hlavných ukazovateľov výkonnosti prevádzkovateľov, a to v spojení s činnosťami, ktorých cieľom je zlepšiť transparentnosť. Zriadia sa vnútroštátne databázy a databázy EÚ, ktoré budú zahŕňať všetky prvky potrebné na kontrolu súladu s právnymi prepismi, a určia sa „zraniteľné a marginalizované osoby“, ako aj opatrenia na zlepšenie prístupu k sanitácii.

Zo správ predložených členskými štátmi možno získať rôzne ukazovatele na meranie úspechu:

·existujúca miera súladu a miera splnenia stanoveného cieľa za každý členský štát a za každú úroveň čistenia, čo poskytuje vynikajúci prehľad o vykonávaní smernice;

·počet zariadení vybavených na dodatočné čistenie vôd od dusíka/fosforu a mikropolutantov a s tým súvisiace zníženie vypúšťania dusíka/fosforu a toxickej záťaže;

·využívanie energie členskými štátmi a súvisiace emisie skleníkových plynov;

·počet aglomerácií, na ktoré sa vzťahujú plány integrovaného riadenia výpustov dažďovej vody a povrchových odtokov z urbanizovaných území, a ich súlad s cieľom EÚ;

·opatrenia prijaté členskými štátmi na zlepšenie prístupu k sanitácii a lepšiu kontrolu individuálne primeraných systémov a zhrnutie hlavných zdravotných ukazovateľov zisťovaných v členských štátoch.

Na meranie konkrétnych vplyvov smernice o čistení komunálnych odpadových vôd sa použijú iné údaje. Patria medzi ne najmä údaje pochádzajúce z rámcovej smernice o vode a rámcovej smernice o morskej stratégii, ktoré sa týkajú kvality vody zberných vôd (rieky, jazerá a moria). Ďalšie podrobnosti o možných parametroch, ktoré sa majú nahlasovať na posúdenie súladu a meranie úspešnosti smernice, sú uvedené v prílohe 10 k posúdeniu vplyvu.

Tabuľka 2: Plán vykonávania hlavných opatrení v rámci uprednostňovanej možnosti

•    Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Ciele smernice sa rozšírili tak, aby okrem ochrany životného prostredia zahŕňali aj ochranu zdravia ľudí, zníženie emisií skleníkových plynov, zlepšenie riadenia a transparentnosti odvetvia, lepší prístup k sanitácii a – po nedávnej kríze spôsobenej ochorením COVID-19 – pravidelné monitorovanie parametrov v komunálnych odpadových vodách, ktoré sú relevantné z hľadiska verejného zdravia.

Článok 2 – Vymedzenie pojmov

V súlade so závermi vyplývajúcimi z hodnotenia v rámci programu REFIT sa mierne objasnilo vymedzenie existujúcich pojmov. Doplnilo sa vymedzenie niekoľkých pojmov súvisiacich s novými povinnosťami vyplývajúcimi zo smernice, ako napríklad „povrchový odtok z urbanizovaných území“, „výpusty dažďovej vody“, „jednotné a delené sústavy“, „terciárne a kvartárne čistenie“, „mikropolutant“, „sanitácia“, „antimikrobiálna rezistencia“ atď.

Článok 3 – Zberné systémy

Povinnosť zriadiť zberné systémy komunálnych odpadových vôd sa rozširuje na všetky aglomerácie s p. k. 1 000 alebo viac. Zavádza sa nová povinnosť, ktorou je zabezpečiť, aby boli domácnosti pripojené k zberným systémom, ak také systémy existujú.

Článok 4 – Individuálny alebo iný primeraný systém (IAS) (nový)

Ide o nový článok, ktorý čiastočne nahrádza pôvodný článok 3. Možnosť používať individuálne primerané systémy sa zachováva, ale obmedzuje sa na výnimočné prípady. Na tento účel sa zaviedli nové povinnosti:

individuálne primerané systémy musia byť správne navrhnuté, schválené a kontrolované;

musí sa poskytnúť podrobné odôvodnenie ich použitia, ak sa v nich čistí viac ako 2 % nahlásenej záťaže čistenej v aglomeráciách s p. k. 2 000 a viac.

Článok 5 – Integrované plány nakladania s komunálnymi odpadovými vodami (nový)

Týmto novým článkom sa zavádza povinnosť vypracovať miestne integrované plány nakladania s komunálnymi odpadovými vodami s cieľom bojovať proti znečisteniu dažďovými vodami (povrchový odtok z urbanizovaných území a výpust dažďovej vody). Orientačný obsah plánov, ako aj v nich stanovené orientačné ciele, ktoré sa majú prispôsobiť miestnym podmienkam, vychádzajú z osvedčených postupov a sú podrobne opísané v prílohe V. Plány sa budú musieť vypracovať pre všetky aglomerácie s p. k. 100 000 alebo viac a pre všetky aglomerácie s p. k. od 10 000 do 100 000, v ktorých výpust dažďovej vody alebo povrchový odtok z urbanizovaných území predstavujú riziko pre životné prostredie alebo zdravie ľudí.

Článok 6 – Sekundárne čistenie (predtým článok 4)

Povinnosť uskutočniť sekundárne čistenie komunálnych odpadových vôd pred ich vypustením do životného prostredia sa rozširuje na všetky aglomerácie s p. k. 1 000 alebo viac (v porovnaní s 2 000 p. k. a viac v existujúcej smernici).

Článok 7 – Terciárne čistenie (predtým článok 5)

Hlavné povinnosti stanovené v tomto článku sa zmenili tak, že terciárne čistenie je teraz povinné pre všetky väčšie zariadenia, ktoré čistia záťaž rovnajúcu sa 100 000 p. k. alebo vyššiu. Terciárne čistenie sa bude musieť vykonávať aj v prípade vôd vypúšťaných z aglomerácií s p. k. od 10 000 do 100 000 v oblastiach, ktoré členské štáty identifikovali ako citlivé na eutrofizáciu.

Členské štáty budú musieť identifikovať na svojom území oblasti citlivé na eutrofizáciu, a to aktualizáciou svojho súčasného zoznamu „citlivých oblastí“ vypracovaného podľa pôvodného článku 5. Ostatné povinnosti vyplývajúce z tohto článku sa zachovali a aktualizovali.

Článok 8 – Kvartárne čistenie (nový)

Týmto novým článkom sa zavádza povinnosť uskutočniť dodatočné čistenie komunálnych odpadových vôd s cieľom odstrániť čo najširšie spektrum mikropolutantov. Táto povinnosť kvartárneho čistenia sa bude uplatňovať na všetky čističky komunálnych odpadových vôd, ktoré čistia záťaž rovnajúcu sa 100 000 p. k alebo vyššiu, a to najneskôr od 31. decembra 2035. Od 31. decembra 2040 sa bude uplatňovať aj na všetky aglomerácie s p. k. od 10 000 do 100 000 v oblastiach, v ktorých koncentrácia alebo akumulácia mikropolutantov predstavuje riziko pre zdravie ľudí alebo životné prostredie. Členské štáty budú musieť identifikovať tieto oblasti na svojom území podľa kritérií uvedených v tomto článku.

Článok 9 – Rozšírená zodpovednosť výrobcu (nový)

Týmto novým článkom sa zavádza povinnosť výrobcov (vrátane dovozcov) prispievať na náklady na kvartárne čistenie stanovené v článku 8 smernice v prípadoch, keď uvádzajú na vnútroštátny trh členských štátov výrobky, ktoré na konci svojej životnosti spôsobujú znečistenie komunálnych odpadových vôd mikropolutantmi. Tento finančný príspevok sa stanoví na základe množstva a toxicity výrobkov uvedených na trh.

Článok 10 – Minimálne požiadavky na organizácie zodpovednosti výrobcov (nový)

V tomto článku sa stanovujú minimálne požiadavky na organizáciu zodpovednosti výrobcov, ktoré sú stanovené v článku 9 ods. 5.

Článok 11 – Energetická neutralita čističiek komunálnych odpadových vôd (nový)

Týmto novým článkom sa zavádza povinnosť dosiahnuť energetickú neutralitu na vnútroštátnej úrovni vo všetkých čističkách odpadových vôd s p. k. nad 10 000. Členské štáty budú musieť do 31. decembra 2040 zabezpečiť, aby celková ročná energia z obnoviteľných zdrojov vyrobená na vnútroštátnej úrovni vo všetkých čističkách komunálnych odpadových vôd zodpovedala celkovej ročnej energii spotrebovanej všetkými takýmito čističkami komunálnych odpadových vôd. V záujme dosiahnutia tohto cieľa sa budú v pravidelných intervaloch vykonávať energetické audity čističiek komunálnych odpadových vôd s osobitným zameraním na identifikáciu a využitie potenciálu na výrobu bioplynu pri súčasnom znižovaní emisií metánu.

Článok 12 – Cezhraničná spolupráca (predtým článok 9)

Tento článok bol čiastočne zmenený: vložil sa nový odsek 2, v ktorom sa vyžaduje, aby sa Komisia v prípade potreby zúčastnila na diskusiách prebiehajúcich medzi členskými štátmi. Odsek 1 sa zmenil, aby sa doplnila povinnosť okamžitého oznamovania v prípade náhodného znečistenia s cieľom zohľadniť nedávnu udalosť v rieke Odra.

Článok 13 – Miestne klimatické podmienky (predtým článok 10)

Článok bol aktualizovaný len z dôvodu nového číslovania článkov.

Článok 14 – Vypúšťanie odpadových vôd iných ako z domácností (predtým článok 11)

Tento článok bol zmenený s cieľom zabezpečiť, aby príslušné orgány pred vydaním povolenia na vypúšťanie odpadových vôd iných ako z domácností do zberných systémov komunálnych odpadových vôd konzultovali s prevádzkovateľom čističiek komunálnych odpadových vôd, ktorých sa toto vypúšťanie týka. Okrem toho sa musí zabezpečiť pravidelné monitorovanie znečistenia iného ako z domácností vo vpustoch a výpustoch čističiek, aby sa prijali vhodné opatrenia na identifikáciu zdroja (zdrojov) možného znečistenia a na riešenie tohto problému. V prípade potreby medzi ne patrí odňatie vydaného povolenia.

Článok 15 – Opätovné využívanie vody a vypúšťanie komunálnych odpadových vôd (predtým článok 12)

Odsek 1 sa zmenil: od členských štátov sa bude vyžadovať, aby systematicky podporovali opätovné využívanie očistených odpadových vôd zo všetkých čističiek komunálnych odpadových vôd.

V odseku 3 sa povinnosť vydať povolenie na vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd rozširuje na všetky aglomerácie s p. k. 1 000 a viac.

Článok 16 – Vypúšťanie biologicky odbúrateľných odpadových vôd iných ako z domácností (predtým článok 13)

Odsek 1 sa aktualizoval (nové číslovanie). Odsek 2 sa zmenil s cieľom zabezpečiť, aby požiadavky stanovené na vnútroštátnej úrovni pre tieto vypúšťania boli prinajmenšom rovnocenné s požiadavkami stanovenými v časti B prílohy I k smernici.

Článok 17 – Dohľad nad komunálnymi odpadovými vodami (nový)

Týmto novým článkom sa zriaďuje vnútroštátny systém monitorovania komunálnych odpadových vôd na účely monitorovania príslušných parametrov verejného zdravia v komunálnych odpadových vodách. Na tento účel budú musieť členské štáty najneskôr do 1. januára 2025 zriadiť systém koordinácie medzi orgánmi zodpovednými za verejné zdravie a orgánmi zodpovednými za čistenie komunálnych odpadových vôd. V rámci tohto systému sa určí, ktoré parametre sa majú monitorovať, ako aj periodicita a metóda, ktorá sa má použiť.

Okrem toho, kým príslušné orgány verejného zdravia nestanovia, že pandémia spôsobená vírusom SARS-CoV-2 nepredstavuje riziko pre obyvateľstvo, budú sa monitorovať komunálne odpadové vody od aspoň 70 % vnútroštátneho obyvateľstva.

A napokon, vo všetkých aglomeráciách s p. k. 100 000 a viac budú členské štáty musieť pravidelne monitorovať aj antimikrobiálnu rezistenciu na výpustoch čističiek komunálnych odpadových vôd.

Článok 18 – Posúdenie a riadenie rizík (nový)

Ide o nový článok. Členské štáty majú povinnosť posúdiť riziká pre životné prostredie a zdravie ľudí vzniknuté v dôsledku vypúšťania komunálnych odpadových vôd a v prípade potreby povinnosť prijať dodatočné opatrenia na riešenie týchto rizík, ktoré idú nad rámec minimálnych požiadaviek stanovených v tejto smernici. Tieto opatrenia by mali v prípade potreby zahŕňať zber a čistenie odpadových vôd pochádzajúcich z aglomerácií s p. k. menej ako 1 000, uplatňovanie terciárneho alebo kvartárneho čistenia v aglomeráciách s p. k. menej ako 10 000 a dodatočné opatrenia na zníženie znečistenia pochádzajúceho z dažďových vôd v aglomeráciách s p. k. menej ako 10 000.

Článok 19 – Prístup k sanitácii (nový)

Ide o nový článok. Od členských štátov sa bude vyžadovať, aby zlepšili a udržiavali prístupu k sanitácii pre všetkých, najmä pre zraniteľné a marginalizované skupiny.

Členské štáty budú musieť do 31. decembra 2027 identifikovať aj kategórie osôb bez prístupu alebo s obmedzeným prístupom k sanitácii, posúdiť možnosti zlepšenia prístupu k sanitárnym zariadeniam pre tieto osoby a podporiť vytvorenie voľne a bezpečne prístupných sanitačných zariadení vo verejnom priestore v prípade všetkých aglomerácií s p. k. 10 000 alebo viac.

Článok 20 – Kal (predtým článok 14)

Tento článok bol aktualizovaný: kal sa bude musieť čistiť, recyklovať a regenerovať vždy, keď to bude vhodné, v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, ako sa stanovuje v rámcovej smernici o odpade, 28 a v súlade s požiadavkami smernice o kaloch 29 , a bude sa musieť likvidovať v súlade s požiadavkami rámcovej smernice o odpade. S cieľom zabezpečiť vysokú mieru zhodnocovania najmä v prípade kritických materiálov, ako je fosfor, bude Komisia poverená stanovením minimálnych mier zhodnocovania.

Článok 21 – Monitorovanie (predtým článok 15)

Zaviedli sa nové povinnosti: Členské štáty budú teraz musieť monitorovať znečistenie pochádzajúce z povrchových odtokov z urbanizovaných území a z výpustov dažďovej vody, ďalej koncentrácie znečisťujúcich látok regulovaných v tejto smernici a záťaž týmto znečisťujúcimi látkami vo výpustoch čističiek komunálnych odpadových vôd, ako aj prítomnosť mikroplastov (vrátane prítomnosti v kale). Okrem toho sa v súlade s článkom 13 budú musieť vo vpustoch a výpustoch čističiek odpadových vôd pravidelne monitorovať určité znečisťujúce látky iné ako z domácností.

Článok 22 – Informácie o monitorovaní vykonávania (predtým článok 16)

Ide o nový článok. Ustanovenia týkajúce sa podávania správ sa zjednodušujú a nahrádzajú novým systémom, ktorý nezahŕňa samotné podávanie správ, ale pravidelnú aktualizáciu vnútroštátneho súboru údajov, ktorý je prístupný Európskej environmentálnej agentúre a Komisii. Zabezpečí sa tak väčšia účinnosť systému tým, že sa zabráni dlhému časovému odstupu medzi referenčným dátumom vykazovaných údajov a skutočným dátumom podania správ.

V článku sa od členských štátov vyžaduje, aby zostavili súbory údajov, ktoré obsahujú údaje relevantné pre komunálne odpadové vody podľa tejto smernice. To možno dosiahnuť napríklad monitorovaním výsledkov týkajúcich sa parametrov uvedených v prílohách k tejto smernici, monitorovaním antimikrobiálnej rezistencie, príslušných zdravotných parametrov atď., ale aj monitorovaním opatrení prijatých na zabezpečenie prístupu k sanitácii atď.

Zostavenie týchto súborov údajov musí byť v súlade s údajmi stanovenými v článku 18 prepracovaného znenia smernice o vode určenej na ľudskú spotrebu 30 . Stanovuje sa aj poskytovanie podpory zo strany Európskej environmentálnej agentúry.

Článok 23 – Národný program vykonávania (predtým článok 17)

Tento článok bol zmenený. Zachováva sa povinnosť vypracovať národný program na vykonávanie tejto smernice a stanovuje sa minimálny obsah tohto programu. Tieto programy musia zahŕňať aspoň: i) posúdenie úrovne vykonávania smernice vo vzťahu k rôznym povinnostiam, ktoré sú v nej stanovené; ii) identifikáciu a plánovanie investícií, ktoré sú potrebné na takéto vykonávanie; iii) odhad investícií, ktoré sú potrebné na obnovu existujúcich infraštruktúr na čistenie komunálnych odpadových vôd a iv) identifikáciu potenciálnych zdrojov financovania.

Od členských štátov sa bude vyžadovať, aby svoje národné plány vykonávania aktualizovali aspoň raz za päť rokov a predložili ich Komisii, ak nepreukážu, že dané plány sú v súlade s článkami 3, 4, 6, 7 a 8 tejto smernice.

Článok 24 – Informovanie verejnosti (nový)

Ide o nový článok. Členské štáty budú musieť zabezpečiť, aby boli online dostupné primerané a aktuálne informácie o zbere a čistení komunálnych odpadových vôd. Kľúčové informácie, ako je úroveň súladu infraštruktúr na čistenie komunálnych odpadových vôd s požiadavkami tejto smernice, ročný objem komunálnych odpadových vôd zbieraných a čistených za domácnosť atď., musia byť tiež dostupné aspoň raz ročne v najvhodnejšej forme, ako napríklad na faktúrach, všetkým osobám pripojeným k zbernému systému.

Článok 25 – Prístup k spravodlivosti (nový)

Tento nový článok je v súlade s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie a vykonáva sa ním Aarhuský dohovor so zreteľom na prístup k spravodlivosti. Verejnosť a mimovládne organizácie by mali mať možnosť právne preskúmať rozhodnutia prijaté členskými štátmi podľa tejto smernice.

Článok 26 – Náhrada škody (nový)

Zavádza sa nový článok o náhrade škody, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby v prípade poškodenia zdravia úplne alebo čiastočne spôsobeného porušením vnútroštátnych opatrení prijatých podľa tejto smernice mohla dotknutá verejnosť požiadať o náhradu škody a dostať ju od relevantných príslušných orgánov a od fyzických alebo právnických osôb zodpovedných za porušenie predpisov, ak boli identifikované.

Článok 27 – Vykonávanie delegovania právomoci (nový)

Ide o nový štandardný článok upravujúci prijímanie delegovaných aktov.

Článok 28 – Výbor (predtým článok 18)

Ide o nový štandardný článok upravujúci prijímanie vykonávacích aktov.

Článok 29 – Sankcie (nový)

V tomto článku sa určuje minimálny obsah sankcií tak, aby boli účinné, primerané a odrádzajúce, bez toho, aby bola dotknutá smernica 2008/99/ES o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva 31 .

Článok 30 – Hodnotenie (nový)

V tomto novom článku sa stanovuje rámec pre budúce hodnotenia smernice (ako sa stanovuje v usmerneniach Komisie o lepšej právnej regulácii). Prvé hodnotenie sa plánuje najskôr 10 rokov po uplynutí lehoty na transpozíciu tejto smernice.

Článok 31 – Preskúmanie (nový)

Komisia predloží aspoň každých päť rokov Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tejto smernice, ku ktorej sa prípadne pripoja príslušné legislatívne návrhy.

Článok 32 – Zrušenie a prechodné ustanovenia (nový)

Tento článok je nový a zavádzajú sa ním ustanovenia s cieľom zohľadniť osobitnú situáciu Mayotte a zachovať úroveň ochrany životného prostredia uloženú podľa pôvodného článku 5 dovtedy, kým sa nebudú uplatňovať nové požiadavky článku 7.

Článok 33 – Transpozícia (predtým článok 19)

Tento článok zodpovedá štandardnému vzoru.

Článok 34 – Nadobudnutie účinnosti (nový)

Tento článok zodpovedá štandardnému vzoru. Stanovuje sa, že smernica nadobudne účinnosť 20 dní po uverejnení v úradnom vestníku.

Článok 35 – Adresáti (predtým článok 20)

Článok zostáva nezmenený.

Pôvodný článok 6 sa vypustil.

Tento článok sa v záujme zjednodušenia vypustil, keďže členské štáty v praxi zriedka využívajú možnosť označenia „menej citlivých oblastí“. Okrem toho by ponechanie tejto možnosti v revidovanom znení smernice znížilo všeobecnú úroveň ochrany životného prostredia, o ktorú sa revízia smernice usiluje.

Pôvodný článok 7 sa vypustil.

Povinnosť vykonávať primerané čistenie komunálnych odpadových vôd pred vypúšťaním znamená, že členské štáty musia dodržiavať existujúce právne predpisy EÚ, takže relevantnosť tohto ustanovenia je (právne) obmedzená. Cieľ zabezpečiť primerané čistenie komunálnych odpadových vôd do 31. decembra 2027 sa ako prechodné ustanovenie zachováva len v súvislosti s Mayotte.

Pôvodný článok 8 sa vypustil.

Tento článok sa vypustil, pretože je zastaraný – členské štáty budú musieť teraz splniť požiadavky článku 4. Tento článok súvisí aj s „menej citlivými oblasťami“, čo je pojem, ktorý bol zo smernice vypustený.

Príloha I

Časť A – Zberné systémy

Nemení sa.

Časť B – Vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd do zberných vôd

Táto časť bola aktualizovaná o nové odkazy a minimálne požiadavky týkajúce sa sekundárneho (tabuľka 1), terciárneho (tabuľka 2) a kvartárneho čistenia (nová tabuľka 3).

Časť C – Vypúšťanie odpadových vôd iných ako z domácností

Táto časť bola zmenená a teraz sa v nej stanovujú minimálne požiadavky, za ktorých možno vydať povolenia na vypúšťanie odpadových vôd iných ako z domácností uvedené v článku 13. Nadväzuje sa na smernicu o priemyselných emisiách 32 .

Časť D – Referenčné metódy monitorovania a vyhodnotenia výsledkov

Aktualizovali sa požiadavky na monitorovanie vypúšťania z čističiek komunálnych odpadových vôd. V prípade aglomerácií s p. k. 100 000 a viac sa vyžaduje aspoň jedna vzorka denne.

Príloha II

Táto časť A zodpovedá predchádzajúcim kritériám stanoveným v prílohe II na identifikáciu „citlivých oblastí“ – zachovali a aktualizovali sa. Doplnil sa aj zoznam oblastí, ktoré majú členské štáty považovať za oblasti citlivé na eutrofizáciu.

Príloha III – Zoznam výrobkov, na ktoré sa vzťahuje článok 9 o rozšírenej zodpovednosti výrobcu (nová)

Výrobky, na ktoré sa vzťahuje článok 9 o rozšírenej zodpovednosti výrobcu, sú tie výrobky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti jedného z právnych predpisov EÚ uvedených v tejto prílohe (lieky a kozmetické výrobky).

Príloha IV – Priemyselné odvetvia

Predtým príloha III – zostáva nezmenená.

Príloha V – Obsah integrovaného plánu nakladania s komunálnymi odpadovými vodami podľa článku 5 (nová)

V tejto prílohe sa uvádza minimálny obsah integrovaného plánu nakladania s komunálnymi odpadovými vodami vypracovaného podľa článku 5. Tieto plány musia zahŕňať analýzu počiatočného stavu odvodňovacej plochy čističky komunálnych odpadových vôd, stanovenie cieľov na zníženie znečistenia spôsobeného výpustmi dažďovej vody a povrchovými odtokmi z urbanizovaných území pre danú oblasť, ako aj identifikáciu opatrení, ktoré sa majú prijať na dosiahnutie týchto cieľov.

Tieto ciele musia zahŕňať: i) orientačný cieľ, podľa ktorého výpusty dažďovej vody nepredstavujú viac ako 1 % ročného zozbieraného objemu a zozbieranej záťaže komunálnych odpadových vôd vypočítaných v suchých poveternostných podmienkach a ii) postupnú elimináciu vypúšťania neočistených povrchových odtokov z urbanizovaných území prostredníctvom delených zberných sietí, ak nemožno preukázať, že toto vypúšťanie nemá nepriaznivý vplyv na kvalitu zberných vôd.

Príloha VI – Informovanie verejnosti (nová)

V tejto prílohe sa podrobne uvádzajú informácie, ktoré sa majú poskytovať verejnosti podľa nového článku 24.

Príloha VII (nová)

Ide o štandardnú prílohu, v ktorej sa uvádza zrušená smernica a zoznam jej následných zmien, ako aj dátumy ich transpozície a uplatňovania.

Príloha VIII (nová)

Ide o novú tabuľku zhody medzi smernicou Rady 91/271/EHS a novým návrhom prepracovaného znenia smernice.

🡻 91/271/EHS (prispôsobené)

2022/0345 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o čistení komunálnych odpadových vôd (prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení ⌦ o fungovaní ⌫ Európskeho  Európskej  ⌦ únie ⌫ hospodárskeho spoločenstva, a najmä na jej ⌦ článok 192 ods. 1 ⌫ 130s,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 33 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 34 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

⇩ nový

(1)Smernica Rady 91/271/EHS 35 bola opakovane podstatným spôsobom zmenená 36 . Pri príležitosti ďalších zmien by sa z dôvodu jasnosti mala uvedená smernica prepracovať.

🡻 91/271/EHS odôvodnenie 1 (prispôsobené)

keďže uznesením Rady z 28. júna 1988 o ochrane Severného mora a iných vôd v spoločenstve 37 bola Komisia vyzvaná dodať návrhy na opatrenia vyžadované na úrovni spoločenstva na čistenie komunálnych odpadových vôd;

🡻 91/271/EHS odôvodnenie 2 (prispôsobené)

keďže znečistenie kvôli nedostatočnému čisteniu odpadovej vody v jednom členskom štáte často ovplyvňuje vody ostatných členských štátov; keďže v súlade s článkom 130r je potrebné konať na úrovni spoločenstva;

🡻 91/271/EHS odôvodnenie 3

keďže kvôli zabráneniu nepriaznivého vplyvu likvidácie nedostatočne očistených komunálnych odpadových vôd na životné prostredie existuje všeobecná potreba sekundárneho čistenia komunálnych odpadových vôd;

🡻 91/271/EHS odôvodnenie 4

keďže je potrebné vyžadovať v citlivých oblastiach náročnejšie čistenie; keďže v niektorých menej citlivých oblastiach by sa primárne čistenie mohlo považovať za primerané;

🡻 91/271/EHS odôvodnenie 5

keďže priemyselné odpadové vody vstupujúce do zberných systémov a tiež vypúšťanie odpadovej vody a likvidácia kalu z čističiek komunálnych odpadových vôd by mali podliehať všeobecným nariadeniam a/alebo osobitným povoleniam;

🡻 91/271/EHS odôvodnenie 6

keďže vypúšťanie biologicky odbúrateľnej priemyselnej odpadovej vody z určitých priemyselných odvetví, ktorá neprechádza čističkami komunálnych odpadových vôd pred vypustením do zberných vôd, by malo podliehať primeraným požiadavkám;

🡻 91/271/EHS odôvodnenie 7

keďže by sa mala podporovať recyklácia kalu vznikajúceho z čistenia odpadovej vody; keďže likvidácia kalu do povrchových vôd musí byť postupne zastavená;

🡻 91/271/EHS odôvodnenie 8

keďže je potrebné monitorovať čističky, zberné vody a vypúšťanie kalu, aby sa zabezpečilo, že životné prostredie je chránené pred nepriaznivými vplyvmi vypúšťania odpadových vôd;

🡻 91/271/EHS odôvodnenie 9

keďže je dôležité zabezpečiť, že informácie o likvidácii odpadovej vody a kalu sú sprístupnené verejnosti vo forme pravidelných správ;

🡻 91/271/EHS odôvodnenie 10

keďže členské štáty by mali vytvoriť a predložiť Komisii národné programy vykonávania tejto smernice;

🡻 91/271/EHS odôvodnenie 11

keďže sa má zriadiť výbor, ktorý bude pomáhať Komisii v záležitostiach týkajúcich sa zavádzania tejto smernice a jej prispôsobeniu technickému pokroku,

⇩ nový

(2)Smernicou 91/271/EHS sa stanovuje právny rámec pre zber, čistenie a vypúšťanie komunálnych odpadových vôd a vypúšťanie biologicky odbúrateľných odpadových vôd z určitých priemyselných odvetví. Jej cieľom je chrániť životné prostredie pred nepriaznivým vplyvom vypúšťaných komunálnych odpadových vôd, ktoré sú nedostatočne očistené. Táto smernica by mala naďalej sledovať ten istý cieľ a zároveň prispievať k ochrane verejného zdravia, napríklad keď sa komunálne odpadové vody vypúšťajú do vody určenej na kúpanie alebo do vodných útvarov používaných na odber pitnej vody, alebo keď sa komunálna odpadová voda používa ako ukazovateľ parametrov relevantných pre verejné zdravie. Okrem toho by sa vďaka nej mal zlepšiť prístup k sanitácii a ku kľúčovým informáciám súvisiacim s riadením činností týkajúcich sa zberu a čistenia komunálnych odpadových vôd. Táto smernica by okrem toho mala prispieť k postupnému odstraňovaniu emisií skleníkových plynov z činností spojených so zberom a s čistením komunálnych odpadových vôd, najmä vďaka ďalšiemu znižovaniu emisií dusíka, ale aj podpore energetickej efektívnosti a výroby energie z obnoviteľných zdrojov, a tým by mala prispieť k cieľu dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu stanovenému v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 38 .

(3)V roku 2019 Komisia vykonala v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti 39 hodnotenie smernice Rady 91/271/EHS (ďalej len „hodnotenie“). Z uvedeného preskúmania vyplynulo, že niektoré ustanovenia smernice treba aktualizovať. Identifikovali sa tri dôležité zdroje pretrvávajúcej záťaže znečisťujúcimi látkami v komunálnych odpadových vodách, ktorým by sa dalo zabrániť, a to výpusty dažďovej vody a povrchový odtok z urbanizovaných území, potenciálne nesprávne fungujúce individuálne systémy (t. j. systémy čistenia odpadových vôd z domácností, ktoré nevstupujú do zberných systémov) a malé aglomerácie, ktoré v súčasnosti smernica 91/271/EHS úplne nepokrýva. Uvedené tri zdroje znečistenia predstavujú významný nápor na útvary povrchovej vody v Únii. V správe o hodnotení sa okrem toho zdôraznila aj potreba zlepšiť transparentnosť a riadenie činností v oblasti komunálnych odpadových vôd, zužitkovať príležitosť, ktorú ponúka odvetvie čistenia komunálnych odpadových vôd, a to využiť jeho potenciál na rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov, a podniknúť konkrétne kroky smerom k energetickej neutralite v rámci príspevku ku klimatickej neutralite a harmonizovať dohľad nad komunálnymi odpadovými vodami, pokiaľ ide o zdravotné parametre, ako je vírus ochorenia COVID-19 a jeho varianty, v rámci podpory opatrení v oblasti verejného zdravia.

(4)Malé aglomerácie predstavujú významný nápor na 11 % útvarov povrchovej vody v Únii 40 . S cieľom lepšie riešiť znečistenie z takýchto aglomerácií a zabrániť vypúšťaniu neočistených komunálnych odpadových vôd do životného prostredia by rozsah pôsobnosti tejto smernice mal zahŕňať všetky aglomerácie s populačným koeficientom 1 000 (p. k.) a viac.

(5)S cieľom zabezpečiť účinné čistenie komunálnych odpadových vôd pred vypustením do životného prostredia by sa všetky komunálne odpadové vody z aglomerácií s p. k. 1 000 a viac mali zbierať v centralizovaných zberných systémoch. Ak sú takéto systémy už zavedené, členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli k nim pripojené všetky zdroje komunálnych odpadových vôd.

(6)Vo výnimočných prípadoch, ak možno preukázať, že zriadenie centralizovaného systému zberu komunálnych odpadových vôd by neprinieslo žiadny prínos pre životné prostredie alebo by s ním boli spojené nadmerné náklady, členské štáty by mali mať možnosť používať na čistenie komunálnych odpadových vôd individuálne systémy, pokiaľ zabezpečia rovnakú úroveň čistenia ako sekundárne a terciárne čistenie. Na tento účel by členské štáty mali zriadiť vnútroštátne registre na identifikáciu individuálnych systémov používaných na ich území a prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby bol návrh takýchto systémov primeraný, aby boli systémy riadne udržiavané a aby boli predmetom pravidelnej kontroly súladu. Členské štáty by mali predovšetkým zabezpečiť, aby individuálne systémy používané na zber a skladovanie komunálnych odpadových vôd boli vodotesné a nepriepustné a aby sa v pravidelných a pevne stanovených intervaloch vykonávalo monitorovanie a kontrola systémov.

(7)Počas dažďov predstavujú výpusty dažďovej vody a povrchový odtok z urbanizovaných území značný zostávajúci zdroj znečisťujúcich látok vypúšťaných do životného prostredia. Očakáva sa, že tieto emisie sa zvýšia v dôsledku kombinovaného vplyvu urbanizácie a postupnej zmeny režimu zrážok súvisiaceho so zmenou klímy. Riešenia na zníženie tohto zdroja znečistenia by sa mali definovať na miestnej úrovni pri zohľadnení osobitných miestnych podmienok. Základom pre ne by malo byť integrované kvantitatívne a kvalitatívne nakladanie s vodami v urbanizovaných územiach. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa na miestnej úrovni vypracovali integrované plány nakladania s komunálnymi odpadovými vodami v prípade všetkých aglomerácií s p. k. 100 000 a viac, keďže na tieto aglomerácie pripadá významný podiel emitovaného znečistenia. Okrem toho by sa mali zaviesť integrované plány nakladania s komunálnymi odpadovými vodami aj v prípade aglomerácií s p. k. od 10 000 do 100 000, kde výpusty dažďovej vody alebo povrchový odtok z urbanizovaných území predstavujú riziko pre životné prostredie alebo verejné zdravie.

(8)S cieľom zabezpečiť, aby integrované plány nakladania s komunálnymi odpadovými vodami boli nákladovo efektívne, je dôležité, aby boli založené na najlepších postupoch používaných vo vyspelých urbanizovaných územiach. Opatrenia, ktoré sa majú zvážiť, by preto mali vychádzať z dôkladnej analýzy miestnych podmienok a mal by sa v rámci nich uprednostňovať preventívny prístup zameraný na obmedzenie zberu neznečistenej dažďovej vody a optimalizáciu využívania existujúcich infraštruktúr. Keďže sa uprednostňuje „zelený“ rozvoj, nové šedé infraštruktúry by sa mali naplánovať len vtedy, keď je to absolútne nevyhnutné. S cieľom chrániť životné prostredie, najmä pobrežné a morské prostredie, a verejné zdravie pred nepriaznivým vplyvom vypúšťaných komunálnych odpadových vôd, ktoré sú nedostatočne očistené, by mali všetky vypúšťané komunálne odpadové vody z aglomerácií s p. k. 1 000 a viac prejsť sekundárnym čistením.

(9)Z hodnotenia vyplynulo, že vďaka vykonávaniu smernice 91/271/EHS sa dosiahlo výrazné zníženie emisií dusíka a fosforu. Podľa hodnotenia sú však čističky komunálnych odpadových vôd stále dôležitým zdrojom, z ktorého sa uvedené znečisťujúce látky dostávajú do životného prostredia, čo priamo vedie k eutrofizácii vodných útvarov a morí v Únii. Časti tohto znečistenia možno zabrániť, keďže technologický pokrok a zavedené najlepšie postupy ukazujú, že limitné hodnoty emisií dusíka a fosforu stanovené v smernici 91/271/EHS sú zastarané a mali by sa sprísniť. Všetkým čističkám komunálnych odpadových vôd s p. k. 100 000 a viac by sa mala systematicky ukladať povinnosť terciárneho čistenia, keďže takéto čističky predstavujú dôležitý zostávajúci zdroj vypúšťania dusíka a fosforu.

(10)Terciárne čistenie by malo byť povinné aj v prípade aglomerácií s p. k. 10 000 a viac, ktorých komunálne odpadové vody sa vypúšťajú v oblastiach, ktoré podliehajú eutrofizácii alebo sú ohrozené eutrofizáciou. S cieľom zabezpečiť koordináciu snahy obmedziť eutrofizáciu na úrovni príslušných povodí v prípade celej plochy povodia by sa v tejto smernici mali uviesť oblasti, v ktorých sa eutrofizácia podľa údajov, ktoré sú v súčasnosti dostupné, považuje za problém. Okrem toho, aby sa zabezpečila koherentnosť medzi príslušnými právnymi predpismi Únie, členské štáty by mali na svojom území identifikovať ďalšie oblasti podliehajúce eutrofizácii alebo ohrozené eutrofizáciou, najmä na základe údajov zozbieraných podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES 41 , smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES 42 a smernice Rady 91/676/EHS 43 . Sprísnenie limitných hodnôt, koherentnejšia a inkluzívnejšia identifikácia oblastí citlivých na eutrofizáciu a povinnosť zabezpečiť terciárne čistenie v prípade všetkých veľkých zariadení spoločne prispejú k obmedzeniu eutrofizácie. Keďže na to budú potrebné dodatočné investície na vnútroštátnej úrovni, členským štátom by sa mal poskytnúť dostatočný čas na zriadenie požadovanej infraštruktúry.

(11)Z najnovších vedeckých poznatkov, z ktorých vychádza niekoľko stratégií Komisie 44 , vyplýva potreba prijať opatrenia na riešenie problému mikropolutantov, ktorých prítomnosť sa v súčasnosti zistila vo všetkých vodách Únie. Niektoré z týchto mikropolutantov sú nebezpečné pre verejné zdravie a životné prostredie aj v malých množstvách. Preto by sa malo zaviesť dodatočné čistenie, t. j. kvartárne čistenie, aby sa zabezpečilo odstránenie veľkého spektra mikropolutantov z komunálnych odpadových vôd. Kvartárne čistenie malo byť v prvom rade zamerané na organické mikropolutanty, ktoré predstavujú významnú časť znečistenia a v prípade ktorých už sú navrhnuté technológie odstraňovania. Čistenie by sa malo uložiť na základe prístupu predbežnej opatrnosti v kombinácii s prístupom založeným na riziku. Kvartárne čistenie by preto mali zabezpečovať všetky čističky komunálnych odpadových vôd s p. k. 100 000 a viac, keďže na tieto zariadenia pripadá významný podiel vypúšťaných mikropolutantov do životného prostredia a odstraňovanie mikropolutantov čističkami komunálnych odpadových vôd v takom rozsahu je nákladovo efektívne. V prípade aglomerácií s p. k. od 10 000 do 100 000 by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby uplatňovali kvartárne čistenie v oblastiach identifikovaných ako citlivé na znečistenie mikropolutantmi na základe jasných kritérií, ktoré by sa mali špecifikovať. Takéto oblasti by mali zahŕňať lokality, kde vypúšťanie očistených komunálnych odpadových vôd do vodných útvarov vedie k nízkym zmiešavacím pomerom, alebo kde sa útvary zbernej vody používajú na výrobu pitnej vody alebo ako vody určené na kúpanie. Aby sa nemusela plniť požiadavka na kvartárne čistenie v prípade aglomerácií s p. k. od 10 000 do 100 000, od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby na základe štandardizovaného posúdenia rizika preukázali, že neexistujú riziká pre životné prostredie ani verejné zdravie. S cieľom poskytnúť členským štátom dostatok času na plánovanie a realizáciu potrebných infraštruktúr by sa požiadavka na kvartárne čistenie mala postupne zavádzať až do roku 2040 s jasnými priebežnými cieľmi.

(12)Aby sa zabezpečil trvalý súlad s požiadavkami na sekundárne, terciárne a kvartárne čistenie, pokiaľ ide o vypúšťanie vôd z čističiek odpadových vôd, v súlade s požiadavkami tejto smernice by sa mali odoberať vzorky a uvedené vzorky by mali byť v súlade s parametrickými hodnotami, ktoré sa v nej stanovujú. S cieľom zohľadniť možné technické odchýlky vo výsledkoch získaných na základe uvedených vzoriek by sa mal stanoviť maximálny počet vzoriek, ktoré nespĺňajú uvedené parametrické hodnoty.

(13)Kvartárne čistenie potrebné na odstránenie mikropolutantov z komunálnych odpadových vôd bude znamenať dodatočné náklady, ako sú náklady súvisiace s monitorovaním a novým moderným vybavením, ktoré sa má nainštalovať v určitých čističkách komunálnych odpadových vôd. S cieľom pokryť tieto dodatočné náklady a v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ vyjadrenou v článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) je nevyhnutné, aby výrobcovia, ktorí uvádzajú na trh Únie výrobky obsahujúce látky, ktoré sa na konci svojej životnosti nachádzajú ako mikropolutanty v komunálnych odpadových vodách (ďalej len „mikropolutanty“), prevzali zodpovednosť za dodatočné čistenie potrebné na odstránenie týchto látok, ktoré vznikli v rámci ich profesionálnej činnosti. Najvhodnejším prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je systém rozšírenej zodpovednosti výrobcu, pretože by sa vďaka nemu obmedzil finančný vplyv na daňovníkov a poplatky za vodu a zároveň by sa poskytol stimul na vývoj ekologickejších výrobkov. Hlavné zdroje mikropolutantov v súčasnosti predstavujú rezíduá liekov a kozmetických výrobkov, ktoré sa nachádzajú v komunálnych odpadových vodách a ktoré si vyžadujú dodatočné čistenie (kvartárne čistenie). Rozšírená zodpovednosť výrobcu by sa preto mala vzťahovať na tieto dve skupiny výrobkov.

(14)Mala by však existovať možnosť oslobodenia od povinností súvisiacich s rozšírenou zodpovednosťou výrobcu, ak sa výrobky uvádzajú na trh v malých množstvách, t. j. menej ako 2 tony výrobkov, keďže dodatočná administratívna záťaž pre výrobcu by bola v takýchto prípadoch v porovnaní s environmentálnymi prínosmi neúmerná. Oslobodenie by malo byť možné aj vtedy, keď výrobca vie preukázať, že na konci životnosti výrobku nevznikajú žiadne mikropolutanty. Môže ísť napríklad o prípad, keď možno dokázať, že rezíduá výrobku sú v odpadových vodách a životnom prostredí rýchlo biologicky odbúrateľné alebo sa nedostanú do čističiek komunálnych odpadových vôd. Komisia by mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty s cieľom stanoviť podrobné kritériá identifikácie výrobkov uvádzaných na trh, ktoré na konci svojej životnosti nezanechávajú mikropolutanty v odpadových vodách. Pri vypracúvaní týchto kritérií by Komisia mala zohľadniť vedecké alebo iné dostupné technické informácie vrátane príslušných medzinárodných noriem.

(15)S cieľom zabrániť možným narušeniam vnútorného trhu by sa v tejto smernici mali stanoviť minimálne požiadavky na vykonávanie rozšírenej zodpovednosti výrobcu, zatiaľ čo o praktickej organizácii systému by sa malo rozhodovať na vnútroštátnej úrovni. Príspevky výrobcov by mali byť úmerné množstvám výrobkov, ktoré uvádzajú na trh, a nebezpečnosti ich rezíduí. Príspevky by mali pokrývať, nie však prekračovať náklady na monitorovacie činnosti týkajúce sa mikropolutantov, náklady na zber, podávanie správ a nestranné overovanie štatistických údajov o množstvách a nebezpečnosti výrobkov uvedených na trh a na uplatňovanie kvartárneho čistenia komunálnych odpadových vôd účinným spôsobom a v súlade s touto smernicou. Keďže komunálne odpadové vody sa čistia kolektívne, je vhodné zaviesť požiadavku, aby výrobcovia vstúpili do centralizovanej organizácie, ktorá môže v ich mene plniť ich povinnosti týkajúce sa rozšírenej zodpovednosti výrobcu.

(16)Z hodnotenia takisto vyplynulo, že odvetvie čistenia odpadových vôd ponúka príležitosť výrazne znížiť vlastnú spotrebu energie a vyrábať energiu z obnoviteľných zdrojov, napríklad tým, že sa v čističkách komunálnych odpadových vôd lepšie využijú dostupné plochy na výrobu slnečnej energie alebo že sa z kalu bude vyrábať bioplyn. Hodnotenie takisto poukazuje na to, že bez jasných právnych záväzkov možno v tomto odvetví očakávať len čiastočný pokrok. V tejto súvislosti by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby zabezpečili, že množstvo celkovej ročnej energie spotrebované všetkými čističkami komunálnych odpadových vôd na ich území, ktoré čistia záťaž 10 000 p. k. a viac, nie je vyššie ako množstvo energie z obnoviteľných zdrojov v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 45 , ktoré tieto čističky komunálnych odpadových vôd vyrobia. Tento cieľ by sa mal postupne s priebežnými cieľmi dosiahnuť do 31. decembra 2040. Dosiahnutie tohto cieľa energetickej neutrality prispeje k 46 % zníženiu emisií skleníkových plynov (GHG) z tohto odvetvia, ktorým možno predísť, a zároveň podporí dosiahnutie cieľov klimatickej neutrality do roku 2050 a súvisiacich vnútroštátnych cieľov, ako aj cieľov Únie [ako sú ciele stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842] 46 . Znížiť energetickú závislosť Únie, čo je jeden z cieľov vyjadrených v pláne Komisie „Repower EU“ 47 , pomôže aj podpora výroby bioplynu alebo slnečnej energie v rámci EÚ a zároveň zlepšovanie opatrení v oblasti energetickej efektívnosti v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti 48 , čo znamená, že pri formovaní energetickej politiky a prijímaní príslušných investičných rozhodnutí sa čo najdôslednejšie zohľadňujú opatrenia efektívne z hľadiska nákladov a úspory energie. Je to aj v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 49 a so smernicou (EÚ) 2018/2001, v ktorých sa miesta čistenia komunálnych odpadových vôd považujú za oblasti vhodné na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, čo znamená miesto označené ako osobitne vhodné na inštaláciu zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. V záujme dosiahnutia cieľa energetickej neutrality prostredníctvom optimálnych opatrení v prípade každej čističky komunálnych odpadových vôd a zberného systému by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa v súlade s článkom 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ 50 vykonávali každé štyri roky energetické audity. Uvedené audity by mali zahŕňať identifikáciu potenciálu nákladovo efektívneho využívania alebo nákladovo efektívnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov podľa kritérií stanovených v prílohe VI k smernici 2012/27/EÚ.

(17)Keďže cezhraničný charakter znečistenia vôd si vyžaduje spoluprácu medzi susednými členskými štátmi alebo tretími krajinami pri riešení tohto znečistenia a identifikácii opatrení na riešenie jeho zdroja, členské štáty by mali byť povinné informovať sa navzájom alebo tretiu krajinu, ak významné znečistenie vôd pochádzajúce z vypúšťaných komunálnych odpadových vôd v jednom členskom štáte alebo tretej krajine má alebo pravdepodobne môže mať vplyv na kvalitu vody iného členského štátu alebo tretej krajiny. Takéto informácie by sa mali v prípade náhodného znečistenia významne ovplyvňujúceho vodné útvary po prúde poskytnúť okamžite. Komisia by mala byť informovaná a v prípade potreby by sa mala na žiadosť členských štátov zúčastňovať na zasadnutiach. Okrem toho je dôležité bojovať proti cezhraničnému znečisťovaniu z tretích krajín, ktoré majú spoločné vodné útvary s niektorými členskými štátmi. V záujme riešenia znečistenia, ktoré spôsobujú tretie krajiny alebo ktorým sú vystavené tretie krajiny, sa spolupráca a koordinácia s tretími krajinami môže uskutočňovať v rámci Dohovoru EHK OSN o vode 51 alebo iných príslušných regionálnych dohovorov, ako sú regionálne dohovory o moriach alebo o riekach.

(18)S cieľom zabezpečiť ochranu životného prostredia a zdravia ľudí by členské štáty mali zabezpečiť, aby čističky komunálnych odpadových vôd vybudované v záujme splnenia požiadaviek tejto smernice boli navrhnuté, skonštruované, prevádzkované a udržiavané tak, aby zaručovali dostatočnú výkonnosť za všetkých normálnych miestnych klimatických podmienok.

(19)Do čističiek komunálnych odpadových vôd sa dostávajú aj odpadové vody iné ako z domácností vrátane priemyselných odpadových vôd, ktoré môžu obsahovať celý rad znečisťujúcich látok, ktoré smernica 91/271/EHS výslovne nepokrýva, ako sú ťažké kovy, mikroplasty, mikropolutanty a iné chemikálie. Vo väčšine prípadov sú poznatky a znalosti o takomto znečistení nedostatočné, čo by mohlo zhoršiť fungovanie procesu čistenia a prispievať k znečisťovaniu zberných vôd, ale takisto zabrániť zhodnocovaniu kalu a opätovnému využívaniu očistených odpadových vôd. Členské štáty by preto mali pravidelne monitorovať znečistené vody iné ako z domácností, ktoré vstupujú do čističiek komunálnych odpadových vôd a vypúšťajú sa do vodných útvarov, a podávať o ňom správy. Aby sa zabránilo znečisťovaniu z vypúšťaných odpadových vôd iných ako z domácností pri zdroji, uvoľňovanie znečisťujúcich látok z priemyselných odvetví alebo podnikov napojených na zberné systémy by malo podliehať predchádzajúcemu povoleniu. S cieľom zabezpečiť, aby zberné systémy a čističky komunálnych odpadových vôd boli technicky schopné prijímať a čistiť pritekajúce znečistené vody, by sa pred vydaním uvedených povolení mali uskutočniť konzultácie s prevádzkovateľmi, ktorí spravujú čističky komunálnych odpadových vôd prijímajúce odpadové vody iné ako z domácností, a prevádzkovatelia by mali mať možnosť nahliadnuť do vydaných povolení, aby mohli prispôsobiť svoje procesy čistenia. Ak sa v pritekajúcich vodách zistí znečistenie iné ako z domácností, členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na zníženie znečistenia pri zdroji tým, že sa zlepší monitorovanie znečisťujúcich látok v zberných systémoch, aby bolo možné identifikovať zdroje znečistenia, a v prípade potreby tým, že sa preskúmajú povolenia poskytnuté príslušným pripojeným čističkám komunálnych odpadových vôd. Vodné zdroje Únie sú pod čoraz väčším náporom, čo v niektorých oblastiach Únie vedie k trvalému alebo dočasnému nedostatku vody. Schopnosť Únie reagovať na rastúci nápor na vodné zdroje by sa mohla zlepšiť vďaka intenzívnejšiemu opätovnému využívaniu očistených komunálnych odpadových vôd, čím by sa obmedzil odber sladkej vody z útvarov povrchových vôd a podzemných vôd. Opätovné využívanie očistených komunálnych odpadových vôd by sa preto malo podporovať a uplatňovať vždy, keď je to vhodné, pričom by sa mala zohľadniť potreba zabezpečiť splnenie cieľov dobrého ekologického a chemického stavu zberných útvarov v zmysle vymedzenia v smernici 2000/60/ES. Sprísnenie požiadaviek na čistenie komunálnych odpadových vôd a opatrenia na lepšie monitorovanie, vysledovanie a zníženie znečistenia pri zdroji budú mať vplyv na kvalitu očistených komunálnych odpadových vôd, a preto sa vďaka nim podporí opätovné využívanie vody. Ak sa vody opätovne využívajú na poľnohospodárske zavlažovanie, malo by sa to vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/741 52 .

(20)S cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie tejto smernice, a najmä dodržiavanie limitných hodnôt emisií, je dôležité monitorovať vypúšťanie očistených komunálnych odpadových vôd do životného prostredia. Monitorovanie by sa malo vykonávať tak, že sa na vnútroštátnej úrovni zavedie povinný systém udeľovania predchádzajúceho povolenia na to, aby sa očistené komunálne odpadové vody mohli vypúšťať do životného prostredia. Okrem toho, aby sa zabránilo neúmyselnému vypúšťaniu plastových bionosičov do životného prostredia z čističiek komunálnych odpadových vôd, ktoré používajú túto techniku, je nevyhnutné, aby sa do povolení na vypúšťanie zahrnuli osobitné povinnosti, a to takéto vypúšťanie neustále monitorovať a predchádzať mu.

(21)V záujme zabezpečenia ochrany životného prostredia by priame vypúšťanie biologicky odbúrateľných odpadových vôd iných ako z domácností do životného prostredia z určitých priemyselných odvetví malo podliehať predchádzajúcemu povoleniu na vnútroštátnej úrovni a príslušným požiadavkám. Týmito požiadavkami by sa malo zabezpečiť, aby priame vypúšťanie z určitých priemyselných odvetví podliehalo sekundárnemu, terciárnemu a kvartárnemu čisteniu, ktoré je potrebné na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia.

(22)Podľa článku 168 ods. 1 ZFEÚ činnosti Únie dopĺňajú vnútroštátne politiky a majú sa zameriavať na zlepšenie verejného zdravia a prevenciu chorôb. S cieľom zabezpečiť optimálne využívanie relevantných údajov týkajúcich sa verejného zdravia získaných z komunálnych odpadových vôd by sa mal zaviesť dohľad nad komunálnymi odpadovými vodami, ktorý by sa mal využívať na účely prevencie alebo včasného varovania, napríklad pri odhaľovaní špecifických vírusov v komunálnych odpadových vodách ako signál vzniku epidémií alebo pandémií. Členské štáty by mali nadviazať stály dialóg a zabezpečiť koordináciu medzi príslušnými orgánmi zodpovednými za verejné zdravie a príslušnými orgánmi zodpovednými za nakladanie s komunálnymi odpadovými vodami. V súvislosti s touto koordináciou by sa mal stanoviť zoznam parametrov relevantných pre verejné zdravie, ktoré sa majú v komunálnych odpadových vodách monitorovať, ako aj periodicita a miesto odberu vzoriek. Tento prístup využije a doplní ďalšie iniciatívy Únie v oblasti ochrany verejného zdravia, ako je monitorovanie životného prostredia, ktoré zahŕňa dohľad nad odpadovými vodami 53 . Na základe informácií zozbieraných počas pandémie COVID-19 a skúseností získaných pri vykonávaní odporúčania Komisie o spoločnom prístupe k zavedeniu systematického dohľadu nad vírusom SARS-CoV-2 a jeho variantmi v odpadových vodách v EÚ 54 (ďalej len „odporúčanie“) by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby pravidelne monitorovali zdravotné parametre súvisiace s vírusom SARS-CoV-2 a jeho variantmi. S cieľom zabezpečiť používanie harmonizovaných metód by členské štáty mali v čo najväčšej možnej miere uplatňovať metódy odberu vzoriek a analýzy stanovené v odporúčaní na monitorovanie vírusu SARS-CoV-2 a jeho variantov.  

(23)Únia uznáva dôležitosť riešenia problému antimikrobiálnej rezistencie (AMR) a v roku 2017 prijala Európsky akčný plán „jedno zdravie“ proti AMR 55 . Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa odpadové vody uznávajú a dokumentujú ako hlavné zdroje antimikrobiálnych látok a ich metabolitov, ako aj baktérií rezistentných voči antimikrobiálnym látkam a ich génov. V záujme rozšírenia poznatkov o hlavných zdrojoch AMR je potrebné zaviesť povinnosť monitorovať prítomnosť AMR v komunálnych odpadových vodách, a tým ďalej prehlbovať naše vedecké poznatky a potenciálne prijať primerané opatrenia v budúcnosti.

(24)S cieľom chrániť životné prostredie a zdravie ľudí by členské štáty mali identifikovať riziká spojené s nakladaním s komunálnymi odpadovými vodami. Na základe tejto identifikácie a v prípade potreby na dosiahnutie súladu s požiadavkami právnych predpisov Únie o vodách by členské štáty mali prijať prísnejšie opatrenia na zber a čistenie komunálnych odpadových vôd, než sú opatrenia požadované na dosiahnutie súladu s minimálnymi požiadavkami stanovenými v tejto smernici. V závislosti od situácie môže medzi tieto prísnejšie opatrenia patriť okrem iného zriadenie zberných systémov, vypracovanie integrovaných plánov nakladania s komunálnymi odpadovými vodami alebo používanie sekundárneho, terciárneho alebo kvartárneho čistenia komunálnych odpadových vôd v prípade aglomerácií alebo čističiek komunálnych odpadových vôd, ktoré nedosahujú prahové hodnoty p. k., na základe ktorých by sa uplatnili štandardné požiadavky. Môžu zahŕňať aj náročnejšie čistenie než čistenie potrebné na dodržanie minimálnych požiadaviek alebo dezinfekciu očistených komunálnych odpadových vôd potrebnú na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES 56 .

(25)Cieľ udržateľného rozvoja č. 6 a súvisiaci cieľ, podľa ktorého musia členské štáty do roku 2030 „dosiahnuť prístup k primeranej a spravodlivej sanitácii a hygiene pre všetkých a zabrániť vykonávaniu fyziologických potrieb mimo sanitárnych zariadení, pričom osobitnú pozornosť budú venovať potrebám žien a dievčat a osôb v zraniteľných situáciách“ 57 . Okrem toho sa v zásade 20 Európskeho piliera sociálnych práv 58 , v ktorom sa stanovuje, že každý má právo na prístup ku kvalitným základným službám vrátane vody a sanitácie. V tejto súvislosti a v súlade s odporúčaniami uvedenými v usmerneniach WHO pre sanitáciu a zdravie 59 a s ustanoveniami Protokolu o vode a zdraví 60 by sa členské štáty mali zaoberať otázkou prístupu k sanitácii na vnútroštátnej úrovni. Malo by sa to uskutočniť prostredníctvom opatrení zameraných na zlepšenie prístupu k sanitácii pre všetkých, napríklad tak, že sa zriadia sanitárne zariadenia vo verejných priestoroch a podporí sa prístupnosť vhodných sanitárnych zariadení vo verejnej správe a verejných budovách bezplatne a/alebo cenovo dostupne pre všetkých. Sanitárne zariadenia by mali umožniť bezpečné nakladanie s ľudským močom, výkalmi a menštruačnou krvou a ich likvidáciu. Mali by ponúkať bezpečnosť, čo znamená, že by mali byť vždy prístupné pre všetkých, a to aj pre osoby s osobitnými potrebami, ako sú deti, staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím a bezdomovci, že by sa mali nachádzať na mieste, ktoré zabezpečuje minimálne riziko pre bezpečnosť používateľov, a že ich používanie by malo byť hygienicky a technicky bezpečné. Okrem toho počet takýchto zariadení by mal byť dostatočný na to, aby sa zabezpečilo uspokojenie potrieb ľudí a aby čakanie nebolo neprimerane dlhé.

(26)Osobitná situácia menšinových kultúr, ako sú Rómovia a Travelleri, bez ohľadu na to, či sú usadení, alebo nie, a najmä ich nedostatočný prístup k sanitácii, boli uznané v oznámení Komisie zo 7. októbra 2020 s názvom Únia rovnosti: strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov, v ktorom sa vyzýva na zlepšenie účinného rovnakého prístupu k základným službám. Vo všeobecnosti je vhodné, aby členské štáty venovali osobitnú pozornosť zraniteľným a marginalizovaným skupinám a prijali potrebné opatrenia s cieľom zlepšiť prístup týchto skupín k sanitácii. Je dôležité, aby identifikácia týchto skupín bola koherentná s článkom 16 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 61 . Opatrenia na zlepšenie prístupu zraniteľných a marginalizovaných skupín k sanitácii môžu zahŕňať poskytovanie sanitárnych zariadení vo verejných priestoroch bezplatne alebo za malý servisný poplatok, zlepšenie alebo udržiavanie pripojenia na primerané systémy na zber komunálnych odpadových vôd a zvyšovanie informovanosti o najbližších sanitárnych zariadeniach.

(27)Podľa usmernení EÚ v oblasti ľudských práv týkajúcich sa bezpečnej pitnej vody a sanitácie 62 by sa osobitná pozornosť mala venovať potrebám žien a dievčat, keďže pri prístupe k sanitárnym zariadeniam mimo svojich domovov sú obzvlášť ohrozené a vystavené útokom, sexuálne a rodovo motivovanému násiliu, obťažovaniu a iným hrozbám pre ich bezpečnosť. Je to v súlade so závermi Rady o diplomacii v oblasti vody 63 , v ktorých sa opätovne potvrdzuje dôležitosť začlenenia rodového hľadiska do diplomacie v oblasti vody. Členské štáty by preto mali venovať osobitnú pozornosť ženám a dievčatám ako zraniteľnej skupine a mali by prijať potrebné opatrenia na zlepšenie alebo zachovanie ich bezpečného prístupu k sanitácii.

(28)V hodnotení sa dospelo k záveru, že nakladanie s kalom by sa mohlo zlepšiť, aby sa lepšie zosúladilo so zásadami obehového hospodárstva a hierarchie odpadového hospodárstva vymedzenej v článku 4 smernice 2008/98/ES. Opatrenia na lepšie monitorovanie a zníženie znečistenia z odpadových vôd iných ako z domácností pri zdroji pomôžu zlepšiť kvalitu vyprodukovaného kalu a zaistiť jeho bezpečné používanie v poľnohospodárstve. S cieľom zabezpečiť riadne a bezpečné zhodnocovanie živín vrátane kritickej látky fosfor z kalov by sa na úrovni Únie mali stanoviť minimálne miery zhodnocovania.

(29)Na overenie dodržiavania nových požiadaviek týkajúcich sa mikropolutantov, znečistenia iného ako z domácností, energetickej neutrality, emisií skleníkových plynov, výpustov dažďovej vody a povrchového odtoku z urbanizovaných území je potrebné ďalšie monitorovanie. Na overenie výkonnosti kvartárneho čistenia, pokiaľ ide o zníženie množstva mikropolutantov vo vypúšťaných komunálnych odpadových vodách, stačí monitorovať obmedzený súbor reprezentatívnych mikropolutantov. Periodicita monitorovania by sa mala zosúladiť so súčasnými najlepšími postupmi, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú vo Švajčiarsku. Aby tieto povinnosti zostali nákladovo efektívne, mali by sa prispôsobiť veľkosti čističiek komunálnych odpadových vôd a aglomerácií. Monitorovanie takisto prispeje k poskytovaniu údajov pre celkový rámec monitorovania životného prostredia, ako sa stanovuje v ôsmom environmentálnom akčnom programe 64 , a konkrétnejšie prispeje k monitorovaciemu rámcu v oblasti nulového znečistenia, ktorý tvorí jeho základ 65 .

(30)V záujme zníženia administratívnej záťaže a lepšieho využívania možností, ktoré ponúka digitalizácia, by sa malo zlepšiť a zjednodušiť podávanie správ o vykonávaní smernice tým, že sa zruší povinnosť členských štátov podávať každé dva roky správy Komisii a povinnosť Komisie uverejňovať dvojročné správy. Malo by sa to nahradiť požiadavkou, aby členské štáty s podporou Európskej environmentálnej agentúry (EEA) zlepšili existujúce vnútroštátne štandardizované súbory údajov stanovené podľa smernice 91/271/EHS a pravidelne ich aktualizovali. Komisii a agentúre EEA by sa mal poskytnúť trvalý prístup do vnútroštátnych databáz. S cieľom zabezpečiť úplné informácie o uplatňovaní tejto smernice by súbory údajov mali zahŕňať informácie o súlade čističiek komunálnych odpadových vôd s požiadavkami na čistenie (splnenie/nesplnenie, záťaž vypúšťanými znečisťujúcimi látkami a ich koncentrácia), o úrovni dosiahnutia cieľov energetickej neutrality, o emisiách skleníkových plynov z čističiek odpadových vôd nad 10 000 p. k. a o opatreniach prijatých členskými štátmi v súvislosti s výpustmi dažďovej vody/povrchovým odtokom z urbanizovaných území, s prístupom k sanitácii a čistením v individuálnych systémoch. Okrem toho by sa mal zabezpečiť úplný súlad s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 66 , aby sa optimalizovalo využívanie údajov a podporila sa úplná transparentnosť.

(31)S cieľom zabezpečiť včasné a riadne vykonávanie tejto smernice je nevyhnutné, aby členské štáty vytvorili národný program vykonávania vrátane dlhodobého plánovania požadovaných investícií spolu so stratégiou financovania. O týchto národných programoch by sa mali podávať správy Komisii. S cieľom obmedziť administratívnu záťaž by sa uvedená požiadavka nemala týkať členských štátov, ktoré v súvislosti s hlavnými povinnosťami týkajúcimi sa zberu a čistenia odpadových vôd vykazujú úroveň dodržiavania viac ako 95 %.

(32)Odvetvie zberu a čistenia komunálnych odpadových vôd je špecifické, funguje ako kaptívny trh, pričom verejné a malé podniky sú pripojené k zbernému systému bez toho, aby mali možnosť vybrať si svojich prevádzkovateľov. Preto je dôležité zabezpečiť prístup verejnosti ku kľúčovým ukazovateľom výkonnosti prevádzkovateľov, ako je dosiahnutá úroveň čistenia, náklady na čistenie, spotrebovaná a vyrobená energia a súvisiace emisie skleníkových plynov a uhlíková stopa. S cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti o dôsledkoch čistenia komunálnych odpadových vôd by sa kľúčové informácie o ročných nákladoch na zber a čistenie odpadových vôd za každú domácnosť mali poskytovať ľahko dostupným spôsobom, napríklad na faktúrach, zatiaľ čo ďalšie podrobné informácie by mali byť dostupné online na webovom sídle prevádzkovateľa alebo príslušného orgánu.

(33)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES 67 zaručuje v členských štátoch právo na prístup k informáciám o životnom prostredí v súlade s Aarhuským dohovorom z roku 1998 o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“). Aarhuský dohovor zahŕňa širšie povinnosti týkajúce sa sprístupnenia informácií o životnom prostredí na požiadanie a aktívneho šírenia takýchto informácií. Je dôležité, aby ustanovenia tejto smernice týkajúce sa prístupu k informáciám a dohodám o zdieľaní údajov dopĺňali uvedenú smernicu o stanovenie povinnosti sprístupňovať verejnosti online informácie o zbere a čistení komunálnych odpadových vôd používateľsky ústretovým spôsobom bez toho, aby sa vytvoril samostatný právny režim.

(34)Účinnosť tejto smernice a jej cieľ, ktorým je ochrana verejného zdravia v kontexte politiky Únie v oblasti životného prostredia, si vyžaduje, aby sa fyzické či právnické osoby alebo prípadne ich riadne vytvorené organizácie mohli v rámci súdnych konaní na ňu odvolávať a aby vnútroštátne súdy mohli túto smernicu brať do úvahy ako prvok práva Únie, okrem iného v záujme prípadného preskúmania rozhodnutí vnútroštátneho orgánu. Okrem toho podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora na základe zásady lojálnej spolupráce stanovenej v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) je na súdoch členských štátov, aby zabezpečili súdnu ochranu práv osôb podľa práva Únie. Článok 19 ods. 1 Zmluvy o EÚ členským štátom ukladá povinnosť stanoviť prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie. Okrem toho v súlade s Aarhuským dohovorom by mala dotknutá verejnosť mať prístup k spravodlivosti s cieľom prispievať k ochrane práva na život v prostredí, ktoré je primerané pre zdravie a blaho človeka.

(35)S cieľom prispôsobiť túto smernicu vedecko-technickému pokroku by sa mala na Komisiu v súlade s článkom 290 ZFEÚ delegovať právomoc prijímať akty, pokiaľ ide o zmenu určitých častí príloh súvisiacu s požiadavkami na sekundárne, terciárne a kvartárne čistenie a požiadavkami na osobitné povolenia na vypúšťanie odpadových vôd z domácností do zberných systémov a do čističiek komunálnych odpadových vôd a pokiaľ ide o doplnenie tejto smernice stanovením minimálnych mier opätovného využívania a recyklácie fosforu a dusíka z kalov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(36)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na prijímanie noriem pre navrhovanie individuálnych systémov, na prijímanie metód monitorovania a posudzovania ukazovateľov týkajúcich sa kvartárneho čistenia, na stanovenie spoločných podmienok a kritérií na uplatňovanie oslobodenia určitých výrobkov z rozšírenej zodpovednosti výrobcu, na stanovenie metodík na podporu rozvoja integrovaných plánov nakladania s komunálnymi odpadovými vodami a na meranie antimikrobiálnej rezistencie a mikroplastov v komunálnych odpadových vodách a na prijatie formátu a spôsobov predkladania informácií o vykonávaní tejto smernice, ktoré majú poskytovať členské štáty a ktoré má zostavovať agentúra EEA. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 68 .

(37)Členské štáty by mali stanoviť pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice, a mali by prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce a mali by zohľadňovať osobitosti malých a stredných podnikov.

(38)Podľa Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva 69 by Komisia mala vykonať hodnotenie tejto smernice v rámci určitého obdobia po lehote stanovenej na jej transpozíciu. Uvedené hodnotenie by malo vychádzať zo skúseností získaných a údajov zozbieraných počas vykonávania tejto smernice, zo všetkých dostupných odporúčaní WHO, ako aj z relevantných vedeckých, analytických a epidemiologických údajov. Pri hodnotení by sa osobitná pozornosť mala venovať možnej potrebe prispôsobiť zoznam výrobkov, na ktoré sa má vzťahovať rozšírená zodpovednosť výrobcu, a to podľa vývoja sortimentu výrobkov uvádzaných na trh, lepších poznatkov o prítomnosti mikropolutantov v odpadových vodách a ich vplyve na verejné zdravie a životné prostredie, ako aj údajov získaných na základe nových monitorovacích povinností týkajúcich sa mikropolutantov vo vpustoch a výpustoch čističiek komunálnych odpadových vôd.

(39)V smernici 91/271/EHS sa stanovujú konkrétne lehoty pre Mayotte vzhľadom na jeho začlenenie v roku 2014 ako najvzdialenejšieho regiónu v zmysle článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Uplatňovanie povinností zriadiť zberné systémy a uplatňovať sekundárne čistenie na komunálne odpadové vody z aglomerácie s 2 000 p. k. a viac by sa preto malo v prípade Mayotte odložiť.

(40)S cieľom zabezpečiť kontinuitu ochrany životného prostredia je dôležité, aby členské štáty zachovali aspoň súčasnú úroveň terciárneho čistenia, kým sa nezačnú uplatňovať nové požiadavky na zníženie obsahu fosforu a dusíka. Článok 5 smernice Rady 91/271/ES by sa preto mal naďalej uplatňovať dovtedy, kým tieto nové požiadavky nenadobudnú účinnosť.

(41)Keďže ciele tejto smernice, ktorými je ochrana životného prostredia a verejného zdravia, pokrok pri dosahovaní klimatickej neutrality v súvislosti s činnosťami zberu a čistenia komunálnych odpadových vôd, zlepšenie prístupu k sanitácii a zabezpečenie pravidelného dohľadu nad parametrami relevantnými pre verejné zdravie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(42)Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou smernicou. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcej smernice.

(43)Touto smernicou by nemali byť dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc, ktoré sú uvedené v časti B prílohy [VII], do vnútroštátneho práva,

🡻 91/271/EHS (prispôsobené)

⇨ nový

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

⌦ Predmet úpravy ⌫

Táto smernica sa týka ⌦ stanovuje pravidlá ⌫ zberu, čistenia a vypúšťania komunálnych odpadových vôd a čistenia a vypúšťania odpadovej vody z určitých priemyselných odvetví . Cieľom s cieľom tejto smernice je chrániť životné prostredie pred nepriaznivými vplyvmi vyššie uvedeného vypúšťania odpadovej vody ⇨ a zdravie ľudí a zároveň postupne odstraňovať emisie skleníkových plynov a zlepšovať energetickú bilanciu činností v oblasti zberu a čistenia komunálnych odpadových vôd. Stanovujú sa v nej aj pravidlá týkajúce sa prístupu k sanitácii, transparentnosti odvetvia komunálnych odpadových vôd a pravidelného dohľadu nad parametrami relevantnými z hľadiska verejného zdravia v komunálnych odpadových vodách ⇦.

Článok 2

⌦ Vymedzenie pojmov ⌫

Na účely tejto smernice ⌦ sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov ⌫:

(1.)„komunálne odpadové vody“ sú odpadové vody z domácností ⇨ , zmes odpadových vôd z domácností a odpadových vôd iných ako z domácností ⇦ alebo zmes odpadových vôd z domácností s priemyselnou odpadovou vodou a/alebo splaškovou dažďovou vodou ⌦ a povrchového odtoku z urbanizovaných území ⌫;

(2.) „odpadová voda z domácností“ je odpadová voda z oblastí obydlí a služieb, ktorá pochádza predovšetkým z ľudského metabolizmu a činností v domácnostiach;

(3).„priemyselná odpadová voda ⇨ iná ako z domácností ⇦“ je každá odpadová voda pochádzajúca ⇨ vypúšťaná do zberných systémov z objektov používaných ⇦ ⌦ na niektorú z týchto činností: ⌫

⌦ a) obchodovanie ⌫výrobných činností obchodu a priemyslu, iného charakteru, ako je odpadová voda z domácností a splašková dažďová voda;

⇩ nový

b) činnosti vykonávané inštitúciou;

🡻 91/271/EHS (prispôsobené)

⇨ nový

⌦ c) priemyselné činnosti; ⌫

(4). „aglomerácia“ je oblasť, v ktorej sa osídlenie alebo hospodárska činnosť ⇨ záťaž komunálnych odpadových vôd znečisťujúcimi látkami ⇦ natoľko koncentruje koncentrujú ⇨ (10 p. k. na hektár alebo viac) ⇦, že je opodstatnené odvádzať z nej nich komunálne odpadové vody do čističky komunálnych odpadových vôd alebo na miesto ich konečného vypúšťania;

⇩ nový

5. „povrchový odtok z urbanizovaných území“ je zrážková voda z aglomerácií zbieraná jednotnými alebo delenými sústavami;

6. „výpust dažďovej vody“ je vypúšťanie neočistených komunálnych odpadových vôd do zberných vôd z jednotných sústav v dôsledku zrážok;

🡻 91/271/EHS

7.5. „zberný systém“ je systém kanálov, ktoré zbierajú a odvádzajú komunálnu odpadovú vodu;

⇩ nový

8. „jednotná sústava“ sú kanály na zber a odvádzanie komunálnych odpadových vôd;

9.„delená sústava“ je kanál, ktorý oddelene zbiera a odvádza:

a) odpadové vody z domácností;

b) odpadové vody iné ako z domácností;

c) zmes odpadových vôd z domácností a odpadových vôd iných ako z domácností;

d) zrážková voda z aglomerácií;

🡻 91/271/EHS (prispôsobené)

⇨ nový

6. 10.  „1 p. k. (populačný koeficient)“ ⌦ „populačný koeficient“ alebo „(p. k.)“ ⌫ je ⇨ jednotka vyjadrujúca priemernú potenciálnu záťaž znečisťujúcimi látkami vo vodách, ktorú spôsobuje jedna osoba za deň, kde p. k. je ⇦ množstvo organického biologicky odbúrateľného znečistenia vyjadrené hodnotou ukazovateľa na biochemickú spotrebu kyslíka za prvých päť dní (BOD5) ekvivalentnou 60 g za deň;

7.„primárne čistenie“ je spôsob čistenia odpadovej vody z domácností fyzikálnym alebo chemickým procesom, ktorý zahŕňa sedimentáciu nerozpustných látok alebo iné procesy s účinnosťou zníženia znečistenia oproti znečisteniu odpadových vôd pritekajúcich do čističky aspoň 20 % v ukazovateli päťdennej biochemickej spotreby kyslíka a 50 % v ukazovateli nerozpustených látok;

8. 11. „sekundárne čistenie“ je čistenie komunálnych odpadových vôd zahŕňajúce vo všeobecnosti biologické čistenie a sekundárne usadzovanie alebo iný proces , ktorý spĺňa požiadavky stanovené v tabuľke 1 prílohy 1;

9. „primerané čistenie“ je spracovanie komunálnej odpadovej vody akýmkoľvek procesom a/alebo systémom likvidácie, ktorým sa zabezpečí, že sa splnia kvalitatívne ciele zberných vôd a príslušné ustanovenia tejto a ďalších smerníc spoločenstva;

⇩ nový

12. „terciárne čistenie“ je čistenie komunálnych odpadových vôd procesom, ktorým sa z komunálnych odpadových vôd odstraňuje dusík a fosfor;

13. „kvartárne čistenie“ je čistenie komunálnych odpadových vôd procesom, ktorým sa z komunálnych odpadových vôd odstraňuje široké spektrum mikropolutantov;

🡻 91/271/EHS

⇨ nový

10. 14.„kal“ je ⇨ každý tuhý, polotuhý alebo kvapalný odpad z čistenia komunálnych odpadových vôd ⇦ zvyškový kal, očistený alebo neočistený, z čističiek komunálnych odpadových vôd;

11. 15.„eutrofizácia“ je obohacovanie vody živinami, najmä zlúčeninami dusíka a fosforu, ktoré spôsobuje zvýšený rast rias a vyšších rastlinných foriem, čím môže dôjsť k nežiaducemu zhoršovaniu biologickej rovnováhy vo vode a kvality tejto vody;

12. „estuárium“ je prechodová oblasť ústia rieky medzi sladkými a pobrežnými vodami. Členské štáty vytvoria vonkajšie (smerom k moru) limity estuárií na účely tejto smernice ako súčasť programu na vykonávanie v súlade s ustanoveniami článku 17 ods. 1 a 2;

13.„pobrežné vody“ sú vody mimo čiary odlivu alebo vonkajšej hranice estuária.

⇩ nový

70 16. „mikropolutant“ je látka vrátane produktov jej rozkladu, ktorá sa zvyčajne nachádza v životnom prostredí a v komunálnych odpadových vodách v koncentráciách nižších ako miligramy na liter a ktorú možno považovať za nebezpečnú pre zdravie ľudí alebo životné prostredie na základe ktoréhokoľvek z kritérií uvedených v časti 3 a časti 4 prílohy I k nariadeniu ES;

17. „zmiešavací pomer“ je pomer medzi objemom ročného prietoku zberných vôd v mieste vypúšťania a ročným objemom komunálnych odpadových vôd vypúšťaných z čističky odpadových vôd;

18. „výrobca“ je akýkoľvek výrobca, dovozca alebo distribútor, ktorý na profesionálnom základe uvádza výrobky na trh členského štátu, a to aj prostredníctvom zmlúv uzavretých na diaľku vymedzených v článku 2 bode 7 smernice 2011/83/EÚ;

19. „organizácia zodpovednosti výrobcov“ je organizácia zriadená spoločne výrobcami na účely plnenia ich povinností podľa článku 9;

20.„sanitácia“ sú zariadenia a služby na bezpečnú likvidáciu ľudského moču, výkalov a menštruačnej krvi;

21. „antimikrobiálna rezistencia“ je schopnosť mikroorganizmov prežiť alebo rozmnožovať sa pri určitej koncentrácii antimikrobiálnej látky, ktorá zvyčajne postačuje na inhibíciu alebo usmrtenie mikroorganizmov rovnakého druhu;

22.„dotknutá verejnosť“ je verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacími postupmi na vykonávanie povinností stanovených v tejto smernici, alebo má na nich záujem, vrátane mimovládnych organizácií podporujúcich ochranu zdravia ľudí alebo životného prostredia;

23. „plastové bionosiče“ sú plastové nosiče používané na množenie baktérií potrebných na čistenie komunálnych odpadových vôd;

24. „uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie výrobku na trhu členského štátu;

🡻 91/271/EHS (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 3

⌦ Zberné systémy ⌫

1.    Členské štáty zabezpečia, že všetky aglomerácie ⌦ s p. k. 2 000 a viac spĺňajú tieto požiadavky: ⌫

⌦ a) ⌫ sú vybavené zbernými systémami pre komunálnu odpadovú vodu,

⇨ b) všetky ich zdroje odpadových vôd z domácností sú pripojené k zbernému systému. ⇦

–najneskôr do 31. decembra 2000 pre aglomerácie s populačným koeficientom (p. k.) viac ako 15 000,

–najneskôr do 31. decembra 2005 pre aglomerácie s p. k. od 2 000 do 15 000.

Pre vypúšťanie komunálnych odpadových vôd do zberných vôd, ktoré sa považujú za „citlivé oblasti“, ako sú definované podľa článku 5, členské štáty zabezpečia, že zberné systémy sa zabezpečia pre aglomerácie s viac ako 10 000 p. k. najneskôr do 31. decembra 1998.

🡻 2013/64/EÚ čl. 1.1 (prispôsobené)

1a.    Odchylne od prvého a druhého pododseku odseku 1 Francúzsko v súvislosti s Mayotte ako najvzdialenejším regiónom v zmysle článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „Mayotte“) zabezpečí, aby všetky aglomerácie boli vybavené zbernými systémami pre komunálne odpadové vody:

–najneskôr do 31. decembra 2020 pre aglomerácie s p. k. viac ako 10 000, ktoré pokryjú najmenej 70 % vypúšťaní vyprodukovaných na Mayotte,

–najneskôr do 31. decembra 2027 pre aglomerácie s p. k. viac ako 2 000.

⇩ nový

2. Členské štáty do 31. decembra 2030 zabezpečia, že všetky aglomerácie s p. k. medzi 1 000 a 2 000 spĺňajú tieto požiadavky:

a) sú vybavené zbernými systémami;

b) všetky ich zdroje odpadových vôd z domácností sú pripojené k zbernému systému.

🡻 1137/2008 článok 1 a bod 4.2 prílohy (prispôsobené)

3.    Zberné systémy uvedené v odseku 1 musia spĺňať požiadavky oddielu časti A prílohy I. Komisia môže uvedené požiadavky zmeniť a doplniť. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 18 ods. 3.

🡻 91/271/EHS (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 4

⌦ Individuálne systémy ⌫

⌦ 1. Odchylne od článku 3, ⌫ tTam, kde ⇨ výnimočne ⇦ nie je vytvorenie zberného systému opodstatnené buď kvôli tomu, že by nepredstavoval prínos pre životné prostredie, alebo by si vyžadoval rozsiahle náklady, ⌦ členské štáty zabezpečia, že na čistenie komunálnych odpadových vôd sa použijú ⌫ sa individuálne systémy ⌦ („individuálne systémy“) ⌫ alebo iné primerané systémy dosahujúce rovnakú úroveň ochrany životného prostredia.

⇩ nový

2. Členské štáty zabezpečia, že individuálne systémy sú navrhnuté, prevádzkované a udržiavané tak, aby sa zabezpečila aspoň rovnaká úroveň čistenia ako sekundárne a terciárne čistenie uvedené v článkoch 6 a 7.

Členské štáty zabezpečia, že aglomerácie, v ktorých sa používajú individuálne systémy, sú zaregistrované vo verejnom registri a že náležitý orgán vykonáva pravidelné inšpekcie týchto systémov.

3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s postupom uvedeným v článku 27 s cieľom doplniť túto smernicu stanovením minimálnych požiadaviek na návrh, prevádzku a údržbu individuálnych systémov a špecifikovaním požiadaviek na pravidelné inšpekcie uvedené v odseku 2 druhom pododseku.

4. Členské štáty, ktoré používajú individuálne systémy na čistenie viac ako 2 % záťaže komunálnych odpadových vôd pochádzajúcej z aglomerácií s p. k. 2 000 a viac, poskytnú Komisii podrobné odôvodnenie používania individuálnych systémov v jednotlivých aglomeráciách. V uvedenom odôvodnení sa:

a) preukáže, že podmienky používania individuálnych systémov stanovených v odseku 1 sú splnené;

b) opíšu opatrenia prijaté v súlade s odsekom 2;

c) preukáže súlad s minimálnymi požiadavkami uvedenými v odseku 3, ak Komisia uplatnila svoju delegovanú právomoc podľa uvedeného odseku.

5. Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, ktorými sa stanoví formát na predkladanie informácií uvedených v odseku 4. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 28 ods. 2.

Článok 5

Integrované plány nakladania s komunálnymi odpadovými vodami

1. Členské štáty do 31. decembra 2030 zabezpečia, že v prípade aglomerácií s p. k. 100 000 a viac bude vypracovaný integrovaný plán nakladania s komunálnymi odpadovými vodami.

2. Členské štáty do 31. decembra 2025 zostavia zoznam aglomerácií s p. k. od 10 000 do 100 000, v ktorých pri zohľadnení historických údajov a najnovších projekcií klímy platí jedna alebo viaceré z týchto podmienok:

a) výpust dažďovej vody alebo povrchový odtok z urbanizovaných území predstavujú riziko pre životné prostredie alebo zdravie ľudí;

b) výpust dažďovej vody predstavuje viac ako 1 % ročne zozbieranej záťaže komunálnych odpadových vôd vypočítanej pri suchom počasí;

c) výpust dažďovej vody alebo povrchový odtok z urbanizovaných území bránia splneniu ktorejkoľvek z týchto podmienok:

i) požiadavky stanovené v článku 5 smernice (EÚ) 2020/2184;

ii) požiadavky stanovené v článku 5 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES 71 ;

iii) požiadavky stanovené v článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES 72 ;

iv) environmentálne ciele stanovené v článku 4 smernice 2000/60/ES.

Členské štáty preskúmajú zoznam uvedený v prvom pododseku každých päť rokov po jeho vytvorení a v prípade potreby ho aktualizujú.

3. Členské štáty do 31. decembra 2035 zabezpečia, že v prípade aglomerácií uvedených v odseku 2 bude vypracovaný integrovaný plán nakladania s komunálnymi odpadovými vodami.

4. Integrované plány nakladania s komunálnymi odpadovými vodami sa na požiadanie sprístupnia Komisii.

5. Integrované plány nakladania s komunálnymi odpadovými vodami obsahujú aspoň prvky uvedené v prílohe V.

6. Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty v súvislosti s/so:

a) poskytnutím metodík na identifikáciu opatrení uvedených v bode 3 prílohy V;

b) poskytnutím metodík na určenie alternatívnych ukazovateľov na overenie toho, či sa dosiahol orientačný cieľ zníženia znečistenia uvedený v bode 2 písm. a) prílohy V;

c) určením formátu, podľa ktorého sa integrované plány nakladania s komunálnymi odpadovými vodami majú v súlade s odsekom 4 na požiadanie sprístupniť Komisii.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 28 ods. 2.

7. Členské štáty zabezpečia, aby sa integrované plány nakladania s komunálnymi odpadovými vodami každých 5 rokov po ich vypracovaní preskúmali a aby sa v prípade potreby aktualizovali.

🡻 91/271/EHS (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 64

⌦ Sekundárne čistenie ⌫

1. ⌦ V prípade aglomerácií s 2 000 p. k. a viac ⌫ čČlenské štáty zabezpečia, že komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prejdú pred vypustením sekundárnym čistením ⇨ v súlade s odsekom 3 ⇦ alebo ekvivalentným čistením. takto: 

–najneskôr do 31. decembra 2000 pre všetky vypúšťania z aglomerácií s p. k. viac ako 15 000,

–najneskôr do 31. decembra 2005 pre všetky vypúšťania z aglomerácií s p. k. od 10 000 do 15 000,

–najneskôr do 31. decembra 2005 pre vypúšťania do sladkých vôd a estuárií z aglomerácií od 2 000 do 10 000 p. k.

⇩ nový

V prípade aglomerácií s p. k. od 2 000 do 10 000, ktorých odpadové vody sa vypúšťajú do pobrežných oblastí, sa povinnosť stanovená v odseku 1 neuplatňuje do 31. decembra 2027.

🡻 2013/64/EÚ článok 1 ods. 2 (prispôsobené)

1a.    Odchylne od odseku 1 Francúzsko v súvislosti s Mayotte zabezpečí, aby komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prešli pred vypustením sekundárnym čistením alebo ekvivalentným čistením:

–najneskôr do 31. decembra 2020 pre aglomerácie s p. k. viac ako 15 000, ktoré spoločne s aglomeráciami uvedenými v článku 5 ods. 2a pokryjú najmenej 70 % vypúšťaní vyprodukovaných na Mayotte,

–najneskôr do 31. decembra 2027 pre aglomerácie s p. k. viac ako 2 000.

⇩ nový

2. V prípade aglomerácií s p. k. od 1 000 do 2 000 členské štáty do 31. decembra 2030 zabezpečia, že komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prejdú pred vypustením sekundárnym čistením v súlade s odsekom 3 alebo ekvivalentným čistením.

3. Vzorky odobraté v súlade s článkom 21 a časťou D prílohy I k tejto smernici musia spĺňať parametrické hodnoty uvedené v tabuľke 1 v časti B prílohy I. Maximálny povolený počet vzoriek, ktoré nespĺňajú parametrické hodnoty podľa tabuľky 1 v časti B prílohy I, je uvedený v tabuľke 4 v časti D prílohy I.

🡻 91/271/EHS

2.    Vypúšťanie komunálnych odpadových vôd do vôd umiestnených vo vysokohorských oblastiach (viac ako 1 500 m nadmorskej výšky), kde je ťažké použiť účinné biologické čistenie pre nízke teploty, môže prejsť menej náročným čistením ako tým, ktoré je uvedené v odseku 1, za predpokladu, že podrobné štúdie uvádzajú, že takéto vypúšťanie nepriaznivo neovplyvní životné prostredie.

🡻 1137/2008 článok 1 a bod 4.2 prílohy

3.    Vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd uvedené v odsekoch 1 a 2 musí spĺňať príslušné požiadavky v oddiele B prílohy I. Komisia môže uvedené požiadavky zmeniť a doplniť. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 18 ods. 3.

🡻 91/271/EHS (prispôsobené)

4.    Záťaž vyjadrená v p. k. sa vypočíta na základe maximálnej priemernej týždennej záťaže vstupujúcej do čističky ⌦ komunálnych odpadových vôd ⌫ v priebehu roka, s vylúčením neobvyklých situácií , ako sú napríklad tie spôsobených spôsobené lejakom.

Článok 75

⌦ Terciárne čistenie ⌫

⇩ nový

1. Členské štáty do 31. decembra 2030 zabezpečia, že vody vypúšťané z 50 % čističiek komunálnych odpadových vôd, ktoré čistia záťaž 100 000 p. k. a viac a k [Úrad pre publikácie, vložte dátum = dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice] neuplatňujú terciárne čistenie, prejdú kvartárnym čistením v súlade s odsekom 4.

Členské štáty do 31. decembra 2035 zabezpečia, že všetky čističky komunálnych odpadových vôd, ktoré čistia záťaž 100 000 p. k. a viac, podliehajú povinnosti terciárneho čistenia v súlade s odsekom 4.

🡻 91/271/EHS (prispôsobené)

1.    Na účely odseku 2 členské štáty identifikujú do 31. decembra 1993 citlivé oblasti podľa kritérií stanovených v prílohe II.

⇩ nový

2. Členské štáty do 31. decembra 2025 vypracujú zoznam oblastí na svojom území, ktoré sú citlivé na eutrofizáciu, a uvedený zoznam počnúc 31. decembrom 2030 každých päť rokov aktualizujú.

Zoznam uvedený v prvom pododseku zahŕňa oblasti identifikované v prílohe II.

Požiadavka stanovená v prvom pododseku sa neuplatňuje, ak členský štát vykonáva terciárne čistenie v súlade s odsekom 4 na celom svojom území.

🡻 91/271/EHS (prispôsobené)

⇨ nový

32.    Členské štáty ⇨ do 31. decembra 2035, ⇦ zabezpečia, že ⇨ v prípade 50 % aglomerácií s p. k. od 10 000 do 100 000, ktorých odpadové vody sa vypúšťajú do oblastí zahrnutých do zoznamu uvedeného v odseku 2 a ktoré k [Úrad pre publikácie, vložte dátum = dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice] neuplatňujú terciárne čistenie ⇦, komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prejdú pred vypustením v citlivých ⌦ uvedených ⌫ oblastiach ⇨ terciárnym čistením v súlade s odsekom 4 ⇦ náročnejším čistením ako tým, ktoré je uvedené v článku 4, najneskôr do 31. decembra 1998 pre všetky vypúšťania z aglomerácií s viac ako 10 000 p. k..

⇩ nový

Členské štáty do 31. decembra 2040 v prípade všetkých aglomerácií s p. k. od 10 000 do 100 000 zabezpečia, že komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prejdú pred vypustením do oblastí zahrnutých do zoznamu uvedeného v odseku 2 terciárnym čistením v súlade s odsekom 4.

🡻 2013/64/EÚ článok 1 ods. 3 (prispôsobené)

2a.    Odchylne od odseku 2 Francúzsko v súvislosti s Mayotte zabezpečí, aby komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prešli pred vypustením v citlivých oblastiach náročnejším čistením ako tým, ktoré je uvedené v článku 4 najneskôr do 31. decembra 2020 pre aglomerácie s p. k. viac ako 10 000, ktoré spoločne s aglomeráciami uvedenými v článku 4 ods. 1a pokryjú najmenej 70 % vypúšťaní vyprodukovaných na Mayotte.

🡻 1137/2008 článok 1 a bod 4.2 prílohy

3.    Vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd uvedené v odseku 2 musí spĺňať príslušné požiadavky v oddiele B prílohy I. Komisia môže uvedené požiadavky zmeniť a doplniť. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 18 ods. 3.

⇩ nový

4. Vzorky odobraté v súlade s článkom 21 a časťou D prílohy I k tejto smernici musia spĺňať parametrické hodnoty uvedené v tabuľke 2 v časti B prílohy I. Maximálny povolený počet vzoriek, ktoré nespĺňajú parametrické hodnoty podľa tabuľky 2 v časti B prílohy I, je uvedený v tabuľke 4 v časti D prílohy I.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s postupom uvedeným v článku 27 s cieľom zmeniť časti B a D prílohy I, aby sa požiadavky a metódy uvedené v druhom pododseku prispôsobili vedecko-technickému pokroku.

🡻 91/271/EHS

⇨ nový

54.    Alternatívne sa požiadavky pre jednotlivé zariadenia stanovené v odsekoch 2 a 3 nemusia použiť v citlivých oblastiach ⇨ Odchylne od odsekov 3 a 4 môžu členské štáty rozhodnúť o tom, že jednotlivá čistička komunálnych odpadových vôd nachádzajúca sa v oblasti zahrnutej do zoznamu uvedeného v odseku 2 nepodlieha požiadavkám stanoveným v odsekoch 3 a 4, ⇦ kde sa dá preukázať, že minimálne percento zníženia celkovej záťaže vstupujúcej do všetkých čističiek komunálnych odpadových vôd v tejto oblasti je aspoň 75 % pre celkový obsah fosforu a aspoň 75 % pre celkový obsah dusíka:.

⇩ nový

a) do 31. decembra 2035 – 82,5 % celkového obsahu fosforu a 80 % celkového obsahu dusíka;

b) do 31. decembra 2040 – 90 % celkového obsahu fosforu a 85 % celkového obsahu dusíka;

🡻 91/271/EHS (prispôsobené)

⇨ nový

65.    Vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd , ktoré sú umiestnené v príslušných ⇨ s 10 000 p. k. a viac do plochy ⇦ oblastiach povodia s ⌦ oblasti ⌫ citlivej citlivých oblastí na ⌦ eutrofizáciu ⌫ ⇨ zahrnutej do zoznamu uvedeného v odseku 2 ⇦ a ktoré prispievajú k znečisteniu týchto oblastí, podlieha ⌦ aj ⌫ odsekom 32, 3 ⇨ 4 ⇦ a 54.

V prípadoch, kde sú vyššie uvedené oblasti povodia umiestnené celkove alebo čiastočne v inom členskom štáte, sa použije článok 9.

6.    Členské štáty zabezpečia, že identifikácia citlivých oblastí sa preskúma v intervaloch najviac každé štyri roky.

7.    Členské štáty zabezpečia, že ⇨ vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd, ktoré sa nachádzajú v oblasti zahrnutej do zoznamu uvedeného v odseku 2 po jednej z pravidelných aktualizácií zoznamu vyžadovanej podľa uvedeného odseku, spĺňa požiadavky stanovené v odsekoch 3 a 4 do siedmich rokov od zaradenia do tohto zoznamu ⇦ oblasti identifikované ako citlivé po preskúmaní podľa odseku 6 musia spĺňať vyššie uvedené požiadavky do siedmich rokov.

8.    Členský štát nemusí identifikovať citlivé oblasti na účely tejto smernice, ak zavádza čistenie stanovené podľa odsekov 2, 3 a 4 na celom svojom území.

⇩ nový

Článok 8

Kvartárne čistenie

1. Členské štáty do 31. decembra 2030 zabezpečia, že 50 % vôd vypúšťaných z čističiek komunálnych odpadových vôd, ktoré čistia záťaž 100 000 p. k. a viac, prejdú kvartárnym čistením v súlade s odsekom 5.

Členské štáty do 31. decembra 2035 zabezpečia, že všetky čističky komunálnych odpadových vôd, ktoré čistia záťaž 100 000 p. k. a viac, podliehajú povinnosti kvartárneho čistenia v súlade s odsekom 5.

2. Členské štáty k 31. decembru 2030 zostavia zoznam oblastí na svojom území, v ktorých koncentrácia alebo akumulácia mikropolutantov predstavuje riziko pre zdravie ľudí alebo životné prostredie. Členské štáty potom každých päť rokov uvedený zoznam preskúmajú a v prípade potreby ho aktualizujú.

Zoznam uvedený v prvom pododseku zahŕňa nasledujúce oblasti, ak sa na základe posúdenia rizika nepreukáže, že v uvedených oblastiach neexistuje riziko pre zdravie ľudí alebo životné prostredie:

a) vodné útvary používané na odber vody určenej na ľudskú spotrebu v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 smernice (EÚ) 2020/2184;

b) voda určená na kúpanie patriaca do rozsahu pôsobnosti smernice 2006/7/ES;

c) jazerá vymedzené v článku 2 bode 5 smernice 2000/60/ES;

d) rieky vymedzené v článku 2 bode 4 smernice 2000/60/ES alebo iné vodné toky, v ktorých je zmiešavací pomer nižší ako 10;

e) oblasti, v ktorých sa vykonávajú činnosti akvakultúry vymedzenej v článku 4 bode 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 73 ;

f) oblasti, v ktorých je na splnenie požiadaviek stanovených v smerniciach 2000/60/ES a 2008/105/ES potrebné dodatočné čistenie.

Posúdenie rizika uvedené v druhom pododseku sa na požiadanie oznámi Komisii.

3. Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, ktorými sa stanoví formát posúdenia rizika uvedeného v odseku 2 druhom pododseku a metóda, ktorá sa má pri uvedenom posúdení rizika použiť. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 28 ods. 2.

4. Členské štáty do 31. decembra 2035 zabezpečia, že v prípade 50 % aglomerácií s p. k. od 10 000 do 100 000 prejdú komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov pred vypustením do oblastí zahrnutých do zoznamu uvedeného v odseku 2 kvartárnym čistením v súlade s odsekom 5.

Členské štáty do 31. decembra 2040 zabezpečia, že komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov, pokiaľ ide o všetky aglomerácie s p. k. od 10 000 do 100 000, prejdú pred vypustením do oblastí zahrnutých do zoznamu uvedeného v odseku 2 kvartárnym čistením v súlade s odsekom 5.

5. Vzorky odobraté v súlade s článkom 21 a časťou D prílohy I k tejto smernici musia spĺňať parametrické hodnoty uvedené v tabuľke 3 v časti B prílohy I. Maximálny povolený počet vzoriek, ktoré nespĺňajú parametrické hodnoty podľa tabuľky 3 v časti B prílohy I, je uvedený v tabuľke 4 v časti D prílohy I.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s postupom uvedeným v článku 27 s cieľom zmeniť časti B a D prílohy I, aby sa požiadavky a metódy uvedené v druhom pododseku prispôsobili vedecko-technickému pokroku.

6. Komisia do 31. decembra 2030 prijme vykonávacie akty s cieľom stanoviť metódy monitorovania a odberu vzoriek, ktoré majú členské štáty používať na určenie prítomnosti a množstva látok, ktoré sú uvedené v stĺpci Ukazovatele tabuľky 3 v časti B prílohy I, v komunálnych odpadových vodách. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 28 ods. 2.

🡻 91/271/EHS

Článok 6

1.    Na účely odseku 2 môžu členské štáty do 31. decembra 1993 stanoviť menej citlivé oblasti podľa kritérií stanovených v prílohe II.

2.    Vypúšťanie komunálnych odpadových vôd z aglomerácií od 10 000 do 150 000 p. k. do pobrežných vôd a vypúšťanie z aglomerácií od 2 000 do 10 000 p. k. do estuárií umiestnených v oblastiach uvedených v odseku 1 môže prejsť menej náročným čistením, ako je stanovené v článku 4, za predpokladu, že:

–takéto vypúšťanie prejde aspoň primárnym čistením, ako je definované v článku 2 ods. 7 v súlade s kontrolnými procedúrami stanovenými v prílohe I D,

–rozsiahle štúdie indikujú, že takéto vypúšťanie nepriaznivo neovplyvní životné prostredie.

Členské štáty poskytnú Komisii všetky príslušné informácie týkajúce sa vyššie uvedených štúdií.

3.    Ak sa Komisia nazdáva, že podmienky uvedené v odseku 2 nie sú splnené, predloží Rade primeraný návrh.

4.    Členské štáty zabezpečia, že identifikácia citlivých oblastí sa preskúma v intervaloch najviac každé štyri roky.

5.    Členské štáty zabezpečia, že oblasti, ktoré už nie sú identifikované ako menej citlivé, splnia požiadavky zodpovedajúce článkom 4 a 5 do siedmich rokov.

Článok 7

Členské štáty zabezpečia, že do 31. decembra 2005 komunálne odpadové vody vstupujúce do zberného systému sa pred likvidáciou podrobia primeranému čisteniu, ako je definované v článku 2 ods. 9, v nasledujúcich prípadoch:

–pre vypúšťanie do sladkých vôd a estuárií z aglomerácií menších ako 2 000 p. k.,

–pre vypúšťanie do pobrežných vôd z aglomerácií menších ako 10 000 p. k.

🡻 2013/64/EÚ článok 1 ods. 4

Odchylne od prvého odseku lehota vymedzená v uvedenom odseku v súvislosti s Mayotte je výnimočne 31. december 2027.

🡻 91/271/EHS

Článok 8

1.    Členské štáty môžu vo výnimočných prípadoch kvôli technickým problémom a pre geograficky definované populačné skupiny predložiť špeciálnu požiadavku na Komisiu o predĺžení obdobia na splnenie požiadaviek článku 4.

2.    Táto požiadavka, ktorá musí byť primerane vopred zdôvodnená, uvedie pociťované technické ťažkosti a musí navrhnúť program činnosti s primeraným časovým rozvrhom, ktorý sa podnikne na realizáciu cieľa tejto smernice. Tento časový rozvrh sa začlenení do programu pre vykonávanie, uvedeného v článku 17.

3.    Akceptovať sa môžu iba technické príčiny a predĺžené obdobie uvedené v odseku 1 nesmie presiahnuť 31. december 2005.

🡻 1137/2008 článok 1 a bod 4.2 prílohy

4.    Komisia preskúma túto požiadavku a podnikne príslušné opatrenia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 18 ods. 2.

🡻 91/271/EHS

5.    Za výnimočných okolností, keď sa dá preukázať, že náročnejšie čistenie neprinesie žiadny prospech pre životné prostredie, môže vypúšťanie odpadových vôd do menej citlivých oblastí z aglomerácií s viac ako 150 000 p. k. prejsť čistením stanoveným v článku 6 pre odpadové vody z aglomerácií od 10 000 do 150 000 p. k.

🡻 1137/2008 článok 1 a bod 4.2 prílohy

Za takých okolností členské štáty predložia Komisii príslušnú dokumentáciu vopred. Komisia preskúma tento prípad a podnikne príslušné opatrenia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 18 ods. 2.

⇩ nový

Článok 9

Rozšírená zodpovednosť výrobcu

1. Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa na výrobcov, ktorí uvádzajú na trh ktorýkoľvek z výrobkov uvedených v prílohe III, vzťahovala rozšírená zodpovednosť výrobcu.

Takýmito opatreniami sa zabezpečí, aby uvedení výrobcovia pokrývali:

a)celkové náklady na splnenie požiadaviek stanovených v článku 8 vrátane nákladov na kvartárne čistenie komunálnych odpadových vôd s cieľom odstrániť mikropolutanty pochádzajúce z výrobkov a ich rezíduí, ktoré uvádzajú na trh, a na monitorovanie mikropolutantov podľa článku 21 ods. 1 písm. a) a

b)náklady na zber a overovanie údajov o výrobkoch uvádzaných na trh, ako aj

c)ostatné náklady potrebné na uplatňovanie svojej rozšírenej zodpovednosti výrobcu.

2. Členské štáty oslobodia výrobcov od ich rozšírenej zodpovednosti výrobcu podľa odseku 1, ak výrobcovia vedia preukázať niektorú z týchto skutočností:

a) množstvo výrobku, ktorý uvádzajú na trh, je menšie ako 2 tony ročne;

b) výrobky, ktoré uvádzajú na trh, nezanechávajú na konci svojej životnosti mikropolutanty v odpadových vodách.

3. Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty s cieľom stanoviť podrobné kritériá jednotného uplatňovania podmienky stanovenej v odseku 2 písm. b) na osobitné kategórie výrobkov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 28 ods. 2.

4. Členské štáty zabezpečia, aby výrobcovia uvedení v odseku 1 uplatňovali svoju rozšírenú zodpovednosť výrobcu kolektívne tak, že sa stanú členom organizácie zodpovednosti výrobcov.

Členské štáty zabezpečia, že:

a) výrobcovia uvedení v odseku 1 sú povinní každý rok poskytnúť organizáciám zodpovednosti výrobcov:

i) ročné množstvá výrobkov uvedených v prílohe III, ktoré uvádzajú na trh v rámci svojej profesionálnej činnosti;

ii) informácie o nebezpečnosti výrobkov uvedených v bode i) na konci ich životnosti v odpadových vodách;

iii) v relevantnom prípade zoznam oslobodených výrobkov v súlade s odsekom 2.

b) výrobcovia uvedení v odseku 1 sú povinní finančne prispievať organizáciám zodpovednosti výrobcov s cieľom pokryť náklady vyplývajúce z ich rozšírenej zodpovednosti výrobcu;

c) príspevok každého výrobcu uvedený v písmene b) sa určuje na základe množstva a nebezpečnosti výrobkov, ktoré sa uvádzajú na trh, v odpadových vodách;

d) organizácie zodpovednosti výrobcov podliehajú ročným nezávislým auditom ich finančného riadenia vrátane ich schopnosti pokryť náklady uvedené v odseku 4, kvality a primeranosti informácií zbieraných podľa písmena a) a primeranosti príspevkov vyberaných podľa písmena b).

5. Členské štáty zabezpečia, že:

a) sa jasne vymedzia úlohy a povinnosti všetkých príslušných zapojených aktérov vrátane výrobcov uvedených v odseku 1, organizácií zodpovednosti výrobcov, súkromných alebo verejných prevádzkovateľov čističiek komunálnych odpadových vôd a príslušných miestnych orgánov;

b) sú stanovené ciele týkajúce sa nakladania s komunálnymi odpadovými vodami v záujme splnenia požiadaviek a lehôt stanovených v článku 8 ods. 1, 4 a 5 a akékoľvek iné kvantitatívne alebo kvalitatívne ciele, ktoré sa považujú za relevantné pre uplatňovanie rozšírenej zodpovednosti výrobcu;

c) je zavedený systém podávania správ na účely zberu údajov o výrobkoch uvedených v odseku 1, ktoré výrobcovia uvádzajú na trh členského štátu, a údajov o kvartárnom čistení odpadových vôd, ako aj ostatných údajov relevantných na účely písmena b).

Článok 10

Minimálne požiadavky na organizácie zodpovednosti výrobcov

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby každá organizácia zodpovednosti výrobcov zriadená podľa článku 9 ods. 4:

a) mala jasne vymedzené geografické pokrytie koherentné s požiadavkami stanovenými v článku 8;

b) mala potrebné finančné a organizačné prostriedky na splnenie povinností výrobcov vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu;

c) zverejňovala informácie o:

i) svojich vlastníckych pomeroch a členstve;

ii) finančných príspevkoch, ktoré platia výrobcovia;

iii) činnostiach, ktoré vykonáva každý rok, vrátane jasných informácií o tom, ako sa využívajú jej finančné prostriedky.

2. Členské štáty vytvoria primeraný rámec monitorovania a presadzovania s cieľom zabezpečiť, aby si organizácie zodpovednosti výrobcov plnili svoje povinnosti, aby sa finančné prostriedky organizácií zodpovednosti výrobcov využívali správne a aby všetci aktéri, na ktorých sa rozšírená zodpovednosť výrobcu vzťahuje, hlásili spoľahlivé údaje príslušným orgánom a na požiadanie organizáciám zodpovednosti výrobcov.

3. Ak na území členského štátu existuje viacero organizácií zodpovednosti výrobcov, dotknutý členský štát vymenuje na účely dohľadu nad vykonávaním aspoň jeden subjekt nezávislý od súkromných záujmov alebo poverí orgán verejnej moci.

4. Členský štát zabezpečí, že výrobcovia usadení na území iného členského štátu, ktorí uvádzajú výrobky na jeho trh:

a) vymenujú právnickú alebo fyzickú osobu usadenú na jeho území za splnomocneného zástupcu na účely plnenia povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcu na jeho území alebo

b) prijmú opatrenia ekvivalentné s písmenom a).

5. Členské štáty zabezpečia pravidelný dialóg medzi príslušnými zainteresovanými stranami zapojenými do uplatňovania rozšírenej zodpovednosti výrobcov vrátane výrobcov a distribútorov, organizácií zodpovednosti výrobcov, súkromných alebo verejných prevádzkovateľov čističiek komunálnych odpadových vôd, miestnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti.

Článok 11

Energetická neutralita čističiek komunálnych odpadových vôd

1. Členské štáty zabezpečia, že sa každé štyri roky vykonávajú energetické audity čističiek komunálnych odpadových vôd a zberných systémov. Uvedené audity sa vykonávajú v súlade s článkom 8 smernice 2012/27/EÚ a zahŕňajú identifikáciu potenciálu nákladovo efektívneho využívania alebo výroby energie z obnoviteľných zdrojov s osobitným zameraním na identifikáciu a využitie potenciálu výroby bioplynu pri súčasnom znižovaní emisií metánu. Prvé audity sa vykonajú:

a)    do 31. decembra 2025 v prípade čističiek komunálnych odpadových vôd, ktoré čistia záťaž 100 000 p. k. a viac, a zberných systémov, ktoré sú k nim pripojené;

b)    do 31. decembra 2030 v prípade čističiek komunálnych odpadových vôd, ktoré čistia záťaž od 10 000 p. k. do 100 000 p. k., a zberných systémov, ktoré sú k nim pripojené;

2. Členské štáty zabezpečia, že celková ročná energia z obnoviteľných zdrojov vymedzená v článku 2 bode 1 smernice (EÚ) 2018/2001 vyrobená na vnútroštátnej úrovni čističkami komunálnych odpadových vôd, ktoré čistia záťaž 10 000 p. k. a viac, zodpovedá:

a)    do 31. decembra 2030 aspoň 50 % celkovej ročnej energie využívanej takýmito čističkami;

b)    do 31. decembra 2035 aspoň 75 % celkovej ročnej energie využívanej takýmito čističkami;

c)    do 31. decembra 2040 aspoň 100 % celkovej ročnej energie využívanej takýmito čističkami;

🡻 91/271/EHS (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 129

⌦ Cezhraničná spolupráca ⌫

1. Tam, kde sú vody v rámci oblasti jurisdikcie členského štátu nepriaznivo ovplyvnené vypúšťaním komunálnych odpadových vôd z iného členského štátu⇨ alebo tretej krajiny ⇦, členský štát, ktorého vody sú ovplyvnené, môže ⇨ musí ⇦ oznámiť relevantné skutočnosti druhému členskému štátu ⇨ alebo tretej krajine ⇦ a Komisii.

⇩ nový

V prípade náhodného znečistenia, ktoré môže významne ovplyvniť vodné útvary po prúde, sa toto oznámenie musí uskutočniť okamžite.

🡻 91/271/EHS (prispôsobené)

⇨ nový

Dotknuté členské štáty zorganizujú, podľa potreby s Komisiou, kroky potrebné ⇨ spolupracujú s cieľom ⇦ identifikovať predmetné vypúšťanie na zistenie predmetného vypúšťania a opatrenia, ktoré je potrebné podniknúť pri na zdroji, aby sa chránili ovplyvnené vody na pre zabezpečenie súladu s ustanoveniami touto smernicou tejto smernice.

⇩ nový

2. Príslušné členské štáty informujú Komisiu o každej spolupráci uvedenej v odseku 1. Komisia sa na žiadosť dotknutých členských štátov zúčastňuje na takejto spolupráci.

🡻 91/271/EHS (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 1310

⌦ Miestne klimatické podmienky ⌫

Členské štáty zabezpečia, že čističky komunálnych odpadových vôd postavené v súlade s požiadavkami kvôli splneniu požiadaviek článkov 64, 75, 6 a 7 ⇨ 8 ⇦ sú navrhnuté, skonštruované, prevádzkované a udržiavané tak, aby zabezpečili dostatočnú výkonnosť pri všetkých normálnych miestnych klimatických podmienkach. Pri navrhovaní prevádzok je potrebné zohľadniť sezónne výkyvy záťaže.

Článok 1411

⌦ Vypúšťanie odpadových vôd iných ako z domácností ⌫

1.    Členské štáty zabezpečia, že pred 31. decembrom 1993 ⌦ každé vypúšťanie ⌫ vypúšťania priemyselných odpadových vôd ⇨ odpadových vôd iných ako z domácností ⇦ do zberných systémov a čističiek ⇨ komunálnych ⇦ priemyselných odpadových vôd podlieha podliehajú predchádzajúcim nariadeniam a/alebo osobitným povoleniam príslušného orgánu alebo subjektu.

🡻 1137/2008 článok 1 a bod 4.2 prílohy

2.    Nariadenia a/alebo osobitné povolenia musia spĺňať požiadavky oddielu C prílohy I. Komisia môže uvedené požiadavky zmeniť a doplniť. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 18 ods. 3.

⇩ nový

Členské štáty zabezpečia, že príslušný orgán:

a) pred udelením osobitných povolení konzultuje s prevádzkovateľmi zberných systémov a čističiek komunálnych odpadových vôd, do ktorých sa vypúšťajú odpadové vody iné ako z domácností;

b) umožňuje prevádzkovateľom zberných systémov a čističiek komunálnych odpadových vôd, ktoré prijímajú vypúšťané odpadové vody iné ako z domácností, aby na požiadanie nahliadli do osobitných povolení udelených v ich plochách povodia.

2. Členské štáty prijmú vhodné opatrenia, a to vrátane preskúmania osobitného povolenia, na identifikáciu, prevenciu a čo najväčšie zníženie zdrojov znečistenia v odpadových vodách iných ako z domácností uvedených v odseku 1, ak nastane niektorá z týchto situácií:

a) vo vpustoch a výpustoch čističky komunálnych odpadových vôd boli v rámci monitorovania podľa článku 21 ods. 3 identifikované znečisťujúce látky;

b) kal vznikajúci pri čistení komunálnych odpadových vôd sa má používať v súlade so smernicou Rady 86/278/EHS 74 ;

c) očistené komunálne odpadové vody sa majú opätovne využívať v súlade s nariadením (EÚ) 2020/741;

d) zberné vody sa používajú na odber vody určenej na ľudskú spotrebu vymedzenej v článku 2 bode 1 smernice (EÚ) 2020/2184;

e) znečistenie odpadových vôd iných ako z domácností vypúšťaných do zberného systému alebo čističky komunálnych odpadových vôd predstavuje riziko pre prevádzku uvedeného systému alebo čističky.

3.    Osobitné povolenia uvedené v odseku 1 musia spĺňať požiadavky stanovené v časti C prílohy I. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s postupom uvedeným v článku 27 s cieľom zmeniť časť C prílohy I, aby sa prispôsobila vedecko-technickému pokroku v oblasti ochrany životného prostredia.

🡻 1137/2008 článok 1 a bod 4.2 prílohy (prispôsobené)

⇨ nový

43.    Nariadenia a Oosobitné povolenia ⌦ uvedené v odseku 1 ⌫ sa preskúmajú a podľa potreby ⌦ prispôsobia ⌫ upravia ⇨ aspoň každých 6 rokov ⇦ v pravidelných intervaloch.

Článok 1512

⌦ Opätovné využívanie vody a vypúšťanie komunálnych odpadových vôd ⌫

1.    Očistená odpadová voda sa opätovne použije podľa potreby. Likvidačné trasy minimalizujú nepriaznivé vplyvy na prostredie.

⇩ nový

1.    Členské štáty systematicky podporujú opätovné využívanie očistených odpadových vôd zo všetkých čističiek komunálnych odpadových vôd. Ak sa očistené odpadové vody opätovne využívajú na poľnohospodárske zavlažovanie, musia spĺňať požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) 2020/741.

🡻 1137/2008 článok 1 a bod 4.2 prílohy

⇨ nový

2.    Príslušné orgány alebo subjekty ⇨ Členské štáty ⇦ zabezpečia, že likvidácia odpadovej vody ⇨ každé vypúšťanie ⇦ z čističiek komunálnych odpadových vôd podlieha predchádzajúcim nariadeniam a/alebo osobitným povoleniam. ⇨ Takýmto povolením sa zabezpečí splnenie požiadaviek stanovených v časti B prílohy I. ⇦

🡻 1137/2008 článok 1 a bod 4.2 prílohy

3.    Predchádzajúce nariadenia a/alebo osobitné povolenia vypúšťania z čističiek komunálnych odpadových vôd, urobené podľa odseku 2, v rámci aglomerácií od 2 000 do 10 000 p. k. v prípade vypúšťania do sladkých vôd a estuárií a v prípade aglomerácií s 10 000 p. k. alebo viac, týkajúce sa všetkých vypúšťaní, obsahujú podmienky splnenia príslušných požiadaviek oddielu B prílohy I. Komisia môže tieto požiadavky zmeniť a doplniť. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 18 ods. 3.

🡻 91/271/EHS (prispôsobené)

⇨ nový

34.    Nariadenia a/alebo oprávnenie ⌦ Osobitné povolenia uvedené v odseku 2 ⌫ sa preskúmajú ⇨ aspoň každých 6 rokov ⇦ a podľa potreby prispôsobia v pravidelných intervaloch.

Článok 1613

⌦ Biologicky odbúrateľné odpadové vody iné ako z domácností ⌫

1.    Členské štáty zabezpečia, že do 31. decembra 2000 splnia biologicky odbúrateľné priemyselné odpadové vody z prevádzok patriacich priemyselným odvetviam uvedeným v prílohe III, ktoré nevstupujú do čističiek komunálnych odpadových vôd pred vypustením do zberných vôd, podmienky stanovené v predchádzajúcich nariadeniach a/alebo osobitnom povolení príslušného orgánu alebo subjektu vzhľadom na všetky vypúšťania zo zariadení predstavujúcich 4 000 p. k. alebo viac.

2.    Do 31. decembra 1993 príslušný orgán alebo subjekt v každom členskom štáte stanoví požiadavky týkajúce sa vypúšťania takejto odpadovej vody, primerané charakteru príslušného priemyselného odvetvia.

3.    Komisia vykoná porovnanie požiadaviek členských štátov do 31. decembra 1994. Výsledky zverejní v správe a podľa potreby vypracuje primeraný návrh.

⇩ nový

Členské štáty stanovia požiadavky na vypúšťanie biologicky odbúrateľných odpadových vôd iných ako z domácností, ktoré sú primerané charakteru príslušného priemyselného odvetvia a ktoré zabezpečujú aspoň rovnakú úroveň ochrany životného prostredia ako požiadavky stanovené v časti B prílohy I.

Požiadavky uvedené v odseku 1 sa uplatňujú, keď sú splnené tieto podmienky:

a)odpadové vody pochádzajú z čističiek, ktoré čistia záťaž 4 000 p. k. a viac, a pochádzajú z priemyselných odvetví uvedených v prílohe IV, ktoré nevykonávajú žiadnu z činností uvedených v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ 75 ;

b)odpadové vody nevstupujú do čističky komunálnych odpadových vôd pred ich vypustením do zberných vôd („priame vypúšťanie“).

Článok 17

Dohľad nad komunálnymi odpadovými vodami

1. Členské štáty monitorujú v komunálnych odpadových vodách prítomnosť týchto parametrov verejného zdravia:

a)    vírus SARS-CoV-2 a jeho varianty;

b)    poliovírus;

c)    vírus chrípky;

d)    nové patogény;

e)    kontaminanty vzbudzujúce obavy;

f)    akékoľvek iné parametre verejného zdravia, ktoré príslušné orgány členských štátov považujú za relevantné pre monitorovanie.

2. Na účely odseku 1 členské štáty zriadia vnútroštátny systém stálej spolupráce a koordinácie medzi príslušnými orgánmi zodpovednými za verejné zdravie a príslušnými orgánmi zodpovednými za čistenie komunálnych odpadových vôd, pokiaľ ide o:  

a)identifikáciu parametrov verejného zdravia iných než parametre uvedené v odseku 1, ktoré sa majú monitorovať v komunálnych odpadových vodách;

b)určenie miesta a periodicity odberu vzoriek komunálnych odpadových vôd a ich analýzy za každý parameter verejného zdravia identifikovaný v súlade s odsekom 1, pričom sa zohľadnia dostupné údaje týkajúce sa zdravia a rovnako sa zohľadnia aj potreby v súvislosti s údajmi o verejnom zdraví a v relevantnom prípade miestna epidemiologická situácia;

c)organizáciu primeraného a včasného oznamovania výsledkov monitorovania príslušným orgánom zodpovedným za verejné zdravie a na platformy Únie, ak sú takéto platformy k dispozícii.

3. Ak príslušný orgán zodpovedný za verejné zdravie v členskom štáte vyhlási mimoriadnu situáciu v oblasti verejného zdravia z dôvodu vírusu SARS-CoV-2, prítomnosť vírusu SARS-CoV-2 a jeho variantov sa monitoruje v mestských odpadových vodách, ktoré pochádzajú aspoň od 70 % vnútroštátnej populácie, a v prípade aglomerácií s p. k. 100 000 a viac sa odoberie aspoň jedna vzorka týždenne. Toto monitorovanie pokračuje dovtedy, kým tento príslušný orgán nevyhlási, že mimoriadna situácia v oblasti verejného zdravia v dôsledku vírusu SARS-CoV-2 sa skončila.

S cieľom určiť, či ide o mimoriadnu situáciu v oblasti verejného zdravia, príslušný orgán zohľadní posúdenia Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb, rozhodnutia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) prijaté v súlade s Medzinárodnými zdravotnými predpismi a rozhodnutia Komisie prijaté podľa článku 23 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady.../... 76 +.

4. V prípade aglomerácií s p. k. 100 000 a viac členské štáty do 1. januára 2025 zabezpečia, že antimikrobiálna rezistencia sa monitoruje vo vpustoch a výpustoch čističiek komunálnych odpadových vôd a v relevantnom prípade v zberných systémoch aspoň dvakrát ročne.

Komisia prijme vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 28 s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tejto smernice stanovením harmonizovanej metodiky merania antimikrobiálnej rezistencie v komunálnych odpadových vodách.

5. Výsledky monitorovania uvedeného v tomto článku sa nahlasujú v súlade s článkom 22 ods. 1 písm. g).

Článok 18

Posúdenie a riadenie rizika

1. Členské štáty do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = posledný deň druhého roka po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice] identifikujú riziká spojené s vypúšťaním komunálnych odpadových vôd pre životné prostredie a zdravie ľudí a aspoň riziká súvisiace s:

a) kvalitou vodného útvaru používaného na odber vody určenej na ľudskú spotrebu vymedzenej v článku 2 bode 1 smernice (EÚ) 2020/2184;

b) kvalitou vody určenej na kúpanie patriacej do rozsahu pôsobnosti smernice 2006/7/ES;

c) dobrým ekologickým stavom vodného útvaru vymedzeným v článku 2 bode 22 smernice 2000/60/ES;

d) kvalitou vodného útvaru, v ktorom sa vykonávajú činnosti akvakultúry vymedzenej v článku 4 bode 25 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

2. Ak sa zistili riziká v súlade s odsekom 1, členské štáty prijmú vhodné opatrenia na ich riešenie, ktoré v prípade potreby zahŕňajú tieto opatrenia:

a) zriadenie zberných systémov v súlade s článkom 3 v prípade aglomerácií s p. k. menej ako 1 000;

b) uplatňovanie sekundárneho čistenia v súlade s článkom 6 v prípade vypúšťaných komunálnych odpadových vôd z aglomerácií s p. k. menej ako 1 000;

c) uplatňovanie terciárneho čistenia v súlade s článkom 7 v prípade vypúšťaných komunálnych odpadových vôd z aglomerácií s p. k. menej ako 10 000;

d) uplatňovanie kvartárneho čistenia v súlade s článkom 8 v prípade vypúšťaných komunálnych odpadových vôd z aglomerácií s p. k. menej ako 10 000;

e) vypracovanie integrovaných plánov nakladania s komunálnymi odpadovými vodami v súlade s článkom 5 v prípade aglomerácií s p. k. menej ako 10 000 a prijatie opatrení uvedených v prílohe V;

f) uplatňovanie požiadaviek na čistenie zozbieraných komunálnych odpadových vôd prísnejších než požiadavky stanovené v časti B prílohy 1.

3. Identifikácia rizík vykonaná v súlade s odsekom 1 tohto článku sa preskúma každých 5 rokov. Zhrnutie identifikovaných rizík spolu s opisom opatrení prijatých v súlade s odsekom 2 tohto článku sa zahrnie do národných programov vykonávania uvedených v článku 23 a na požiadanie sa oznámi Komisii.

Článok 19

Prístup k sanitácii

Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zlepšenie prístupu k sanitácii pre všetkých, najmä pre zraniteľné a marginalizované skupiny.

Na tento účel členské štáty do 31. decembra 2027:

a)    identifikujú kategórie osôb bez prístupu alebo s obmedzeným prístupom k sanitárnym zariadeniam vrátane zraniteľných a marginalizovaných skupín a uvedú dôvody takéhoto nedostatočného prístupu;

b)    posúdia možnosti zlepšenia prístupu k sanitárnym zariadeniam pre kategórie osôb uvedené v písmene a);

c) v prípade všetkých aglomerácií s p. k. 10 000 a viac podporia vytvorenie dostatočného počtu sanitárnych zariadení vo verejnom priestore, ktoré sú voľne, a najmä pre ženy bezpečne prístupné.

🡻 91/271/EHS (prispôsobené)

Článok 2014

⌦ Kal ⌫

1.    Kal vznikajúci z čistenia odpadovej vody sa opätovne použije podľa potreby. Likvidačné trasy minimalizujú nepriaznivé vplyvy na prostredie.

2.    Príslušné orgány alebo subjekty zabezpečia, že pred 31. decembrom 1998 likvidácia kalu z čističiek komunálnych odpadových vôd podlieha všeobecným pravidlám alebo registrácii, alebo povoleniu.

3.    Členské štáty zabezpečia, že do 31. decembra 1998 sa zastaví likvidácia kalu do povrchových vôd vysýpaním z lodí, likvidáciou z potrubí alebo inými prostriedkami.

4.    Až do odstránenia foriem likvidácie uvedených v odseku 3 členské štáty zabezpečia, že celkový objem toxických, odolných alebo bioakumulovaných materiálov v kale likvidovanom do povrchových vôd má povolenie na likvidáciu a postupne sa znižuje.

⇩ nový

1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby spôsoby nakladania s kalmi boli v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva stanovenou v článku 4 smernice 2008/98/ES. Takéto spôsoby maximalizujú prevenciu plytvania zdrojmi, opätovné využívanie a recykláciu zdrojov a minimalizujú nepriaznivé účinky na životné prostredie.

2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s postupom uvedeným v článku 27 s cieľom doplniť túto smernicu stanovením minimálnej miery opätovného využívania a recyklácie fosforu a dusíka z kalu, aby sa zohľadnili dostupné technológie na regeneráciu fosforu a dusíka z kalu.

🡻 91/271/EHS (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 2115

⌦ Monitorovanie ⌫

1.    ⌦ Členské štáty zabezpečia, že ⌫ pPríslušné orgány alebo subjekty monitorujú:

a)vypúšťané vody z čističiek komunálnych odpadových vôd na overenie ⌦ dodržiavania ⌫ spĺňania požiadaviek časti B prílohy I .B v súlade s kontrolnými postupmi ⇨ metódami na monitorovanie a hodnotenie výsledkov ⇦ stanovenými v časti D prílohy I .D, ⇨ ; uvedené monitorovanie zahŕňa koncentrácie parametrov uvedených v časti B prílohy a záťaže týmito parametrami; ⇦

b)objemy, a zloženie ⇨ a miesto určenia ⇦ ⌦ kalu ⌫ kalov likvidovaných do povrchových vôd;.

⇩ nový

c)miesto určenia očistených komunálnych odpadových vôd vrátane podielu opätovne využívanej vody;

d)skleníkové plyny, ktoré vyprodukujú čističky komunálnych odpadových vôd s p. k. nad 10 000, a energia, ktorú tieto čističky spotrebujú a vyrobia.

🡻 91/271/EHS

2.    Príslušné orgány alebo subjekty monitorujú vody podliehajúce vypúšťaniu z čističiek komunálnych odpadových vôd a priamym vypúšťaniam, ako sú uvedené v článku 13, v prípadoch, kde sa môže očakávať, že zberné prostredie bude výrazne ovplyvnené.

3.    V prípade vypúšťania podliehajúceho ustanoveniam článku 6 a v prípade likvidácie kalu do povrchových vôd členské štáty monitorujú a vykonávajú akékoľvek ďalšie štúdie na overenie toho, že likvidácia alebo vypúšťanie nepriaznivo neovplyvňujú životné prostredie.

4.    Informácie zhromaždené príslušnými orgánmi alebo subjektmi pri plnení požiadaviek odsekov 1, 2 a 3 sa archivujú v členskom štáte a sprístupnia sa Komisii do šiestich mesiacov od prijatia požiadavky.

🡻 1137/2008 článok 1 a bod 4.2 prílohy

5.    Komisia môže formulovať usmernenia o monitorovaní uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 18 ods. 2.

⇩ nový

2.    Členské štáty v prípade všetkých aglomerácií s p. k. 10 000 a viac zabezpečia, že príslušné orgány monitorujú koncentráciu znečisťujúcich látok a záťaž znečisťujúcimi látkami z výpustov dažďovej vody a z povrchového odtoku z urbanizovaných území vypúšťaného do vodných útvarov.

3. Členské štáty v prípade všetkých aglomerácií s p. k. nad 10 000 monitorujú vo vpustoch a výpustoch čističiek komunálnych odpadových vôd koncentráciu týchto prvkov a záťaž týmito prvkami v komunálnych odpadových vodách:

a) znečisťujúce látky uvedené v:

i) prílohách VIII a X k smernici 2000/60/ES, prílohe k smernici 2008/105/ES, prílohe I k smernici 2006/118/ES a časti B prílohy II k smernici 2006/118/ES;

ii) prílohe k rozhodnutiu Európskeho parlamentu a Rady 2455/2001/ES 77 ;

iii) prílohe II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 78 ;

iv) prílohách I a II k smernici 86/278/EHS.

b) parametre uvedené v časti B prílohy III k smernici (EÚ) 2020/2184, ak sa komunálne odpadové vody vypúšťajú v ploche povodia uvedenej v článku 8 danej smernice;

c) prítomnosť mikroplastov.

Členské štáty v prípade všetkých aglomerácií s p. k. nad 10 000 monitorujú prítomnosť mikroplastov v kale.

Monitorovanie uvedené v prvom a druhom pododseku sa vykonáva s touto periodicitou:

a) aspoň dve vzorky ročne v prípade aglomerácií s p. k. 100 000 a viac, pričom medzi odbermi vzoriek môže uplynúť maximálne šesť mesiacov;

b) aspoň jedna vzorka každé dva roky v prípade aglomerácií s p. k. od 10 000 do 100 000.

Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 28 s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tejto smernice stanovením metodiky merania mikroplastov v komunálnych odpadových vodách a kale.

🡻 91/271/EHS

Článok 16

Bez toho, aby bolo dotknuté vykonávanie ustanovení smernice Rady 90/313/EHS zo 7. júna 1990 o slobode prístupu k informáciám o životnom prostredí 79 , členské štáty zabezpečia, že každé dva roky príslušné orgány alebo subjekty uverejnia situačné správy o likvidácii komunálnych odpadových vôd a kalu v ich oblastiach. Členské štáty doručia tieto správy Komisii bezodkladne po ich uverejnení.

⇩ nový

Článok 22

Informácie o monitorovaní vykonávania

1. Členské štáty s pomocou Európskej environmentálnej agentúry (EEA):

a) do 31. decembra 2025 zostavia súbor údajov s informáciami zozbieranými v súlade s článkom 21 vrátane informácií týkajúcich sa parametrov uvedených v článku 21 ods. 1 písm. a) a výsledkov testov, pokiaľ ide o kritériá splnenia/nesplnenia stanovené v časti D prílohy I, a potom tento súbor údajov každoročne aktualizujú;

b) do 31. decembra 2025 zostavia súbor údajov obsahujúci percentuálny podiel komunálnych odpadových vôd, ktoré sa zbierajú a čistia v súlade s článkom 3, a potom tento súbor údajov každoročne aktualizujú;

c) do 31. decembra 2025 zostavia súbor údajov s informáciami o opatreniach prijatých na vykonávanie článku 4 ods. 4 a o percentuálnom podiele záťaže komunálnych odpadových vôd z aglomerácií nad 2 000 p. k., ktorá sa čistí v individuálnych systémoch, a potom tento súbor údajov každoročne aktualizujú;

d) do 31. decembra 2025 zostavia súbor údajov s informáciami o počte odobratých vzoriek a počte vzoriek, ktoré sa odobrali v súlade s časťou D prílohy I a nesplnili kritériá;

e) do 31. decembra 2025 zostavia súbor údajov s informáciami o emisiách skleníkových plynov v členení podľa jednotlivých plynov a o celkovej spotrebovanej energii a energii z obnoviteľných zdrojov vyrobenej každou čističkou komunálnych odpadových vôd s 10 000 p. k. a viac, ako aj výpočet percentuálnej miery dosiahnutia cieľov stanovených v článku 11 ods. 2, a potom tento súbor údajov každoročne aktualizujú;

f) do 31. decembra 2025 zostavia súbor údajov s informáciami o opatreniach prijatých v súlade s bodom 3 prílohy V a potom tento súbor údajov každoročne aktualizujú;

g) do 31. decembra 2025 zostavia súbor údajov s výsledkami monitorovania uvedeného v článku 17 ods. 1 a 4, a potom tento súbor údajov každoročne aktualizujú;

h) do 31. decembra 2025 zostavia súbor údajov so zoznamom oblastí, ktoré sú v súlade s článkom 7 ods. 2 identifikované ako citlivé na eutrofizáciu, a potom tento súbor údajov každých päť rokov aktualizujú;

e) do 31. decembra 2030 zostavia súbor údajov so zoznamom oblastí, ktoré sú v súlade s článkom 8 ods. 2 identifikované ako oblasti, v ktorých koncentrácia alebo akumulácia mikropolutantov predstavuje riziko pre zdravie ľudí alebo životné prostredie, a potom tento súbor údajov každých päť rokov aktualizujú;

j) do 12. januára 2029 zostavia súbor údajov s informáciami o opatreniach prijatých na zlepšenie prístupu k sanitácii v súlade s článkom 19 vrátane informácií o podiele ich obyvateľov, ktorí majú prístup k sanitácii, a potom tento súbor údajov každých šesť rokov aktualizujú.

2. Členské štáty zabezpečia, aby Komisia a agentúra EEA mali stály prístup k súborom údajov uvedeným v odseku 1.

3. Pri podávaní správ, ktoré sa vyžaduje podľa tohto článku, sa zohľadnia informácie nahlásené členskými štátmi v súlade s článkom 5 nariadenia (ES) č. 166/2006.

Pokiaľ ide o informácie uvedené v odseku 1, agentúra EEA poskytuje verejnosti prístup k príslušným údajom prostredníctvom Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok zriadeného podľa nariadenia (ES) č. 2006/166.

4. Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, ktorými sa špecifikuje formát informácií, ktoré sa majú poskytovať v súlade s odsekom 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 28 ods. 2.

🡻 91/271/EHS (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 2317

⌦ Národný program vykonávania ⌫

1.    Členské štáty ⇨ do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = posledný deň dvadsiateho tretieho mesiaca po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice], ⇦ do 31. decembra 1993 vytvoria ⌦ národný program vykonávania ⌫ na vykonávanie tejto smernice.

⇩ nový

Uvedené programy zahŕňajú:

a) posúdenie úrovne vykonávania článkov 3 až 8;

b) identifikáciu a plánovanie investícií, ktoré sú potrebné na vykonávanie tejto smernice v prípade každej aglomerácie, vrátane orientačného finančného odhadu a prioritizácie uvedených investícií s ohľadom na veľkosť aglomerácie a vplyv neočistených komunálnych odpadových vôd na životné prostredie;

c) odhad investícií, ktoré sú potrebné na obnovu existujúcich infraštruktúr komunálnych odpadových vôd, vrátane zberných systémov na základe ich veku a odpisových sadzieb;

d) identifikáciu alebo aspoň uvedenie potenciálnych zdrojov verejného financovania, ak sú potrebné na doplnenie užívateľských poplatkov.

🡻 2013/64/EÚ článok 1 ods. 5 písm. a) (prispôsobené)

Odchylne od prvého pododseku Francúzsko v súvislosti s Mayotte vypracuje program na vykonávanie tejto smernice do 30. júna 2014.

🡻 91/271/EHS (prispôsobené)

2.    Členské štáty poskytnú Komisii do 30. júna 1994 informácie o tomto programe.

🡻 2013/64/EÚ článok 1 ods. 5 písm. b) (prispôsobené)

Odchylne od prvého pododseku Francúzsko v súvislosti s Mayotte poskytne Komisii informácie o programe do 31. decembra 2014.

⇩ nový

2.    Členské štáty do …[Úrad pre publikácie, vložte dátum = posledný deň tridsiateho piateho mesiaca od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] predložia Komisii svoje národné programy vykonávania s výnimkou prípadov, keď na základe výsledkov monitorovania uvedeného v článku 21 preukážu, že sú v súlade s článkami 3 až 8.

🡻 91/271/EHS

3.    Členské štáty poskytnú Komisii podľa potreby do 30. júna každé dva roky aktualizáciu informácií uvedených v odseku 2.

⇩ nový

3. Členské štáty aktualizujú svoje národné programy vykonávania aspoň raz za päť rokov. S výnimkou prípadov, keď môžu preukázať, že sú v súlade s článkami 3 až 8, ich predložia Komisii do 31. decembra.

🡻 1137/2008 článok 1 a bod 4.2 prílohy

4.    Komisia stanoví v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 18 ods. 2 metódy a formáty, ktoré sa prijmú na ohlasovanie národných programov. Všetky zmeny a doplnenia týchto metód a formátov sa prijmú v súlade s uvedeným postupom.

⇩ nový

4.    Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia metódy a formáty na predkladanie národných programov vykonávania. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 28 ods. 2.

🡻 91/271/EHS

5.    Komisia každé dva roky preskúma a vyhodnotí informácie, ktoré dostala podľa vyššie uvedených odsekov 2 a 3, a uverejní o nich správu.

⇩ nový

Článok 24

Informovanie verejnosti

1. Členské štáty zabezpečia, aby boli verejnosti v každej aglomerácii online k dispozícii primerané a aktuálne informácie o zbere a čistení komunálnych odpadových vôd, a to používateľsky ústretovým a prispôsobeným spôsobom. Informácie zahŕňajú aspoň údaje uvedené v prílohe VI.

Informácie uvedené v odseku 1 sa na základe odôvodnenej žiadosti poskytujú aj inými prostriedkami.

2. Členské štáty okrem toho zabezpečia, aby všetky osoby pripojené k zberným systémom dostávali pravidelne a aspoň raz ročne v najvhodnejšej forme, okrem iného na faktúre alebo prostredníctvom inteligentných aplikácií, bez toho, aby o ne museli žiadať, tieto informácie:

a) informácie o súlade zberu a čistenia komunálnych odpadových vôd s článkami 3, 4, 6, 7 a 8 vrátane porovnania skutočných únikov znečisťujúcich látok v zberných vodách s limitnými hodnotami uvedenými v tabuľkách 1, 2 a 3 prílohy I;

b) objem alebo odhadovaný objem komunálnych odpadových vôd zozbieraných a vyčistených za rok alebo za zúčtovacie obdobie za domácnosť alebo prepojený subjekt v kubických metroch spolu s ročnými trendmi a cenou zberu a čistenia komunálnych odpadových vôd pre domácnosť (náklady na liter a kubický meter);

c) porovnanie ročného objemu záťaže v komunálnych odpadových vodách zozbieraných a vyčistených za domácnosť za rok a údaj o priemernom objeme za domácnosť v príslušnej aglomerácii;

d) odkaz na online obsah uvedený v odseku 1.

3. Komisia môže prijať delegované akty v súlade s postupom stanoveným v článku 27 s cieľom zmeniť odsek 2 a prílohu VI aktualizovaním informácií, ktoré sa majú poskytovať verejnosti online a osobám pripojeným k zberným systémom, aby sa tieto požiadavky prispôsobili technickému pokroku a dostupnosti údajov v danej oblasti.

4. Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa špecifikuje formát a metódy predkladania informácií, ktoré sa majú poskytovať v súlade s odsekmi 1 a 2. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 28 ods. 2.

Článok 25

Prístup k spravodlivosti

1. Členské štáty zaistia, aby v súlade s príslušným vnútroštátnym právnym systémom, dotknutá verejnosť mala prístup k opravným prostriedkom pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe právneho predpisu s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť rozhodnutí, skutkov alebo opomenutí, ktoré sú predmetom článkov 6, 7 alebo 8 tejto smernice, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

a) existuje dostatočný záujem;

b) ak pretrváva porušovanie práva v prípadoch, keď to právne predpisy členského štátu upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku.

Postup preskúmania musí byť spravodlivý, nestranný a včasný, nesmie byť neúnosne nákladný a musia sa ním zabezpečiť primerané a účinné mechanizmy nápravy vrátane prípadných súdnych príkazov ukladajúcich povinnosť zdržať sa určitého konania.

2. Členské štáty určia, v akom štádiu možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo opomenutia uvedené v odseku 1.

Článok 26

Náhrada škody

1. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že k poškodeniu ľudského zdravia došlo v dôsledku porušenia vnútroštátnych opatrení prijatých podľa tejto smernice, mali dotknuté osoby právo požadovať a získať náhradu tejto škody od príslušných fyzických alebo právnických osôb a prípadne od príslušných orgánov zodpovedných za toto porušenie.

2. Členské štáty zabezpečia, aby mimovládne organizácie, ktoré podporujú ochranu ľudského zdravia alebo životného prostredia a spĺňajú všetky požiadavky vnútroštátneho práva, mohli ako súčasť dotknutej verejnosti zastupovať dotknutých jednotlivcov a vznášať kolektívne nároky na náhradu škody. Členské štáty zabezpečia, aby dotknuté osoby a mimovládne organizácie uvedené v tomto odseku nemohli nárok za porušenie, v ktorého dôsledku vznikla škoda, uplatňovať dvakrát.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa vnútroštátne pravidlá a postupy týkajúce sa nárokov na náhradu škody navrhovali a uplatňovali tak, aby neznemožňovali alebo nadmerne nesťažovali výkon práva na náhradu škody spôsobenej porušením podľa odseku 1.

4. Ak existuje nárok na náhradu škody v súlade s odsekom 1 podložený dôkazmi, z ktorých možno predpokladať príčinnú súvislosť medzi škodou a porušením, členské štáty zabezpečia, aby dôkaz o tom, že dané porušenie nespôsobilo škodu ani k nej neprispelo, musela poskytnúť osoba zodpovedná za porušenie.

5. Členské štáty zabezpečia, aby premlčacie lehoty na vznášanie nárokov na náhradu škody uvedené v odseku 1 neboli kratšie ako 5 rokov. Takéto lehoty nezačnú plynúť pred ukončením porušovania a pred tým, ako osoba, ktorá žiada náhradu škody, vie, že utrpela škodu v dôsledku porušenia podľa odseku 1.

Článok 27

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 3, článku 6 ods. 3, článku 7 ods. 4, článku 8 ods. 5, článku 14 ods. 3 článku 20 ods. 2 a článku 24 ods. 3 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od [Úrad pre publikácie, vložte dátum = dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 3, článku 6 ods. 3, článku 7 ods. 4, článku 8 ods. 5, článku 14 ods. 3 článku 20 ods. 2 a článku 24 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 3, článku 6 ods. 3, článku 7 ods. 4, článku 8 ods. 5, článku 14 ods. 3 článku 20 ods. 2 a článku 24 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

🡻 1882/2003 článok 3 a bod 21 prílohy III (prispôsobené)

Článok 2818

⌦ Výbor ⌫

1.    Komisii pomáha výbor ⌦ pre prispôsobenie vedecko-technickému pokroku a vykonávanie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd  ⌫.

🡻 1137/2008 článok 1 a bod 4.2 prílohy

2.    Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3.    Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

⇩ nový

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 29

Sankcie

1. Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Zahŕňajú v relevantnom prípade finančné sankcie úmerné obratu právnickej osoby alebo mzde fyzickej osoby, ktorá sa dopustila porušenia, so zohľadnením osobitostí malých a stredných podnikov.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sankcie stanovené podľa tohto článku náležite zohľadňovali:

   a) charakter, závažnosť a rozsah porušenia;

b) úmyselný alebo nedbanlivostný charakter porušenia;

c) obyvateľstvo alebo životné prostredie, ktoré bolo porušením zasiahnuté, so zohľadnením vplyvu daného porušenia na cieľ, ktorým je dosiahnutie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a životného prostredia.

3. Členské štáty o týchto pravidlách a opatreniach uvedených v odseku 1 bez zbytočného odkladu informujú Komisiu a oznámia jej všetky súvisiace zmeny.

Článok 30

Hodnotenie

1. Komisia do 31. decembra 2030 a do 31. decembra 2040 vykoná hodnotenie tejto smernice založené najmä na týchto prvkoch:

a) skúsenosti získané pri vykonávaní tejto smernice;

b) súbory údajov uvedené v článku 22 ods. 1;

c) relevantné vedecké, analytické a epidemiologické údaje vrátane výsledkov výskumných projektov financovaných Úniou;

d) odporúčania WHO, ak sú k dispozícii;

e) analýza možnej potreby prispôsobiť zoznam výrobkov, ktoré majú spadať pod rozšírenú zodpovednosť výrobcu, vývoju sortimentu výrobkov uvádzaných na trh, lepším poznatkom o prítomnosti mikropolutantov v odpadových vodách a ich vplyve na verejné zdravie a životné prostredie, ako aj údajom získaným na základe nových monitorovacích povinností týkajúcich sa mikropolutantov vo vpustoch a výpustoch čističiek komunálnych odpadových vôd.

Komisia predloží správu o hlavných zisteniach hodnotenia uvedeného v prvom pododseku Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

2. Členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie správy uvedenej v odseku 1 druhom pododseku.

Článok 31

Preskúmanie

Komisia predloží každých päť rokov Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tejto smernice, ku ktorej sa, ak to Komisia považuje za vhodné, pripoja príslušné legislatívne návrhy.

🡹

Článok 32

Zrušenie a prechodné ustanovenia

1. Smernica 91/271/ES zmenená aktmi uvedenými v časti A prílohy VII k tejto smernici sa zrušuje s účinnosťou od [Úrad pre publikácie, vložte dátum = prvý deň dvadsiateho štvrtého mesiaca od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc uvedených v časti B prílohy VII k tejto smernici do vnútroštátneho práva.

⇩ nový

2. Článok 3 ods. 1 a článok 6 ods. 1 sa v súvislosti s Mayotte uplatňujú od 31. decembra 2027.

3. V prípade vypúšťania komunálnych odpadových vôd čistených v čističkách komunálnych odpadových vôd, ktoré čistia záťaž 100 000 p. k. a viac a od ktorých sa nevyžaduje splnenie požiadaviek stanovených v článku 7 ods. 1 do 31. decembra 2030, sa článok 5 smernice Rady 91/271/ES naďalej uplatňuje do 31. decembra 2035.

V prípade vypúšťania z aglomerácií s p. k. od 10 000 p. k. do 100 000, od ktorých sa nevyžaduje splnenie požiadaviek stanovených v článku 7 ods. 3 do 31. decembra 2035, sa článok 5 smernice Rady 91/271/ES naďalej uplatňuje do 31. decembra 2040.

🡹

4. Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe [VIII].

🡻 91/271/EHS (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 3319

⌦ Transpozícia ⌫

1.    Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na zosúladenie s ⇨ článkami […] a prílohami […] [odkaz na články a prílohy, ktoré boli podstatne zmenené v porovnaní so zrušenými smernicami] do [Úrad pre publikácie, vložte dátum = posledný deň dvadsiateho tretieho mesiaca od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] ⇦ najneskôr do 30. júna 1993. Bezodkladne o tom informujú ⌦ Znenie uvedených opatrení okamžite oznámia ⌫ Komisii Komisiu.

2.    Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. ⌦ Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernicu zrušenú touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. ⌫ Podrobnosti o odkaze a ⌦ jeho znenie ⌫ upravia členské štáty.

23.    Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

🡹

Článok 34

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Články [...] a prílohy [...] [odkaz na články a prílohy, ktoré sa v porovnaní so zrušenou smernicou nezmenili], sa uplatňujú od [...] [Úrad pre publikácie, vložte dátum = prvý deň dvadsiateho štvrtého mesiaca od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

🡻 91/271/EHS (prispôsobené)

Článok 3520

⌦ Adresáti ⌫

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

(1)    Ú. v. ES L 135, 30.5.1991.

(2)    Pracovný dokument útvarov Komisie SWD(2019) 700, Evaluation of the Council Directive 91/271/EEC of 21 May 1991, concerning urban waste-water treatment (Hodnotenie smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd).

(3)    Štandardnou jednotkou na meranie znečistenia je „populačný koeficient“ (p. k.). Predstavuje priemerné znečistenie, ktoré vyprodukuje jeden človek za deň. Okrem odpadových vôd vypúšťaných občanmi EÚ sa v centralizovaných čističkách čistia aj odpadové vody vypúšťané malými a strednými podnikmi, ktoré sú pripojené k verejným zberným sieťam.

(4)    COM(2019) 640 final.

(5)    Osobitná správa 12/2021: Zásada „znečisťovateľ platí“: nejednotné uplatňovanie v rámci politík a opatrení EÚ v oblasti životného prostredia.

(6)    Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008.

(7)    Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006.

(8)    Ú. v. ES L 327, 22.12.2000.

(9)    Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008.

(10)    Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006.

(11)    Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010.

(12)    Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006.

(13)    COM(2020) 761 final.

(14)    COM(2020) 98 final.

(15)    Ú. v. ES L 181, 4.7.1986.

(16)    COM(2022) 304 final.

(17)    COM(2022) 108 final.

(18)    Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021.

(19)    Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018.

(20)    Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012.

(21)    COM(2021) 557 final.

(22)    COM(2021) 102 final.

(23)    Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012.

(24)    Ú. v. EÚ L 435, 23.12.2020.

(25)    Prahová hodnota pre „väčšie“ zariadenia bola stanovená na 100 000 p. k., pričom sa zohľadnilo, že 46 % vytvorenej záťaže sa čistí v relatívne malom počte „väčších“ zariadení (974). Ďalšia prahová hodnota bola stanovená na úrovni 10 000 p. k., keďže 81 % záťaže sa čistí v 7 527 zariadeniach s p. k. nad 10 000.

(26)    Plánovaný systém by bol podobný systému, ktorý je zavedený v prípade nakladania s tuhým odpadom: dovozcovia a výrobcovia by boli finančne zodpovední za riešenie znečistenia spôsobeného ich výrobkami. V tejto súvislosti predstavujú lieky a výrobky osobnej hygieny hlavné zdroje mikropolutantov.

(27)    Audity budú zahŕňať systematickú identifikáciu potenciálu nákladovo efektívneho využívania alebo nákladovo efektívnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s kritériami uvedenými v prílohe VI k návrhu Komisie prepracovaného znenia smernice o energetickej efektívnosti [COM(2021) 558 final].

(28)    Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3 – 30.

(29)    Ú. v. ES L 181, 4.7.1986, s. 6 – 12.

(30)    Ú. v. EÚ L 435, 23.12.2020, s. 1 – 62.

(31)    Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28 – 37.

(32)    Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17 – 119.

(33)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(34)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(35)    Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40).

(36)    Pozri časť A prílohy VII.

(37)    Ú. v. ES C 209, 9.8.1988, s. 3.

(38)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(39)    Commission Staff Working Document, Executive Summary of the Evaluation of the Council Directive 91/271/EEC of 21 May 1991, concerning urban waste-water treatment (Pracovný dokument útvarov Komisie, Zhrnutie hodnotenia smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd) [SWD(2019) 701 final].

(40)    EEA report, European waters: Assessment of status and pressures 2018, No 7/2018 (Európske vody: posúdenie stavu a náporov, 2018, č. 7/2018).

(41)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(42)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).

(43)    Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1).

(44)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve, COM(2018) 028 final; Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru – Strategický prístup Európskej únie k liekom v životnom prostredí [COM(2019) 128 final]; Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok [COM(2020) 667 final]. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Cesta k zdravej planéte pre všetkých Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“ [COM(2021) 400 final].

(45)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

(46)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26).

(47)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Plán REPowerEU [COM(2022) 230 final].

(48)    Odporúčanie Komisie (EÚ) 2021/1749 z 28. septembra 2021 o zásade prvoradosti energetickej efektívnosti: od zásad k praxi – Usmernenia a príklady na jej vykonávanie pri rozhodovaní v odvetví energetiky a mimo neho.

(49)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 210).

(50)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

(51)    Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier v znení zmien spolu s rozhodnutím VI/3, v ktorom sa objasňuje prístupový postup.

(52)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/741 z 25. mája 2020 o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody (Ú. v. EÚ L 177, 5.6.2020, s. 32).

(53)    Oznámenie Komisie o zriadení Úradu pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA), ďalšom kroku k dokončeniu európskej zdravotnej únie [COM(2021) 576 final].

(54)    Odporúčanie Komisie (EÚ) 2021/472 zo 17. marca 2021 o spoločnom prístupe k zavedeniu systematického dohľadu nad SARS-CoV-2 a jeho mutáciami v odpadových vodách v EÚ (Ú. v. EÚ L 98, 19.3.2021, s. 3).

(55)    Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu: Európsky akčný plán „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR) [COM(2017) 0339 final].

(56)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES z 15. februára 2006 o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 37).

(57)    Rezolúcia prijatá Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 25. septembra 2015 ( A/70/L.1 )

(58)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Vytvorenie Európskeho piliera sociálnych práv [COM(2017) 0250 final].

(59)    Usmernenia WHO pre sanitáciu a zdravie, 2018.

(60)    Protokol o vode a zdraví k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992, 17. júna 1999.

(61)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 435, 23.12.2020, s. 1).

(62)    Usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa bezpečnej pitnej vody a sanitácie (10145/19).

(63)    Závery Rady o diplomacii v oblasti vody (13991/18).

(64)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/591 zo 6. apríla 2022 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2030 (Ú. v. EÚ L 114, 12.4.2022, s. 22).

(65)     Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Cesta k zdravej planéte pre všetkých Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“ [COM(2021) 400 final].

(66)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1 – 17).

(67)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26 – 32).

(68)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(69)    Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva, (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1 – 14).

(70)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).

(71)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES z 15. februára 2006 o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 37).

(72)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 84).

(73)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22).

(74)    Smernica Rady 86/278/EHS z 12. júna 1986 o ochrane životného prostredia, a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve (Ú. v. ES L 181, 4.7.1986, s. 6).

(75)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

(76)    + Úrad pre publikácie: Vložte do textu číslo nariadenia nachádzajúceho sa v dokumente PE-CONS 40/22 [2020/0322(COD)] a do poznámky pod čiarou vložte číslo, dátum, názov uvedeného nariadenia a odkaz na jeho uverejnenie v Úradnom vestníku.

(77)    Rozhodnutie č. 2455/2001/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zoznam prioritných látok v oblasti vodnej politiky a ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2000/60/ES (Text s významom pre EHP) (Ú. v. ES L 331, 15.12.2001, s. 1).

(78)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1).

(79)    Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 56.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli26. 10. 2022

COM(2022) 541 final

PRÍLOHY

k

návrhu

SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o čistení komunálnych odpadových vôd (prepracované znenie)

{SEC(2022) 541 final} - {SWD(2022) 541 final} - {SWD(2022) 544 final}

🡻 91/271/EHS (prispôsobené)

⇨ nový

PRÍLOHA 1

POŽIADAVKY NA KOMUNÁLNE ODPADOVÉ VODY

A.Zberné systémy 1

Zberné systémy zohľadnia požiadavky na čistenie odpadových vôd.

Návrh, výstavba a údržba zberných systémov sa vykoná v súlade s najlepšími technickými vedomosťami, nenesúcimi so sebou rozsiahle náklady, a zameria sa najmä na:

–objem a vlastnosti komunálnych odpadových vôd,

–prevenciu únikov,

–obmedzenie znečistenia zberných vôd kvôli výpustom dažďovej vody.

B.Vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd do zberných vôd 2

1.    Čističky odpadových vôd sa navrhnú alebo modifikujú tak, aby sa dali získať reprezentatívne vzorky prichádzajúcej odpadovej vody a očisteného vypúšťania pred vypustením do zberných vôd.

2.    Vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd podliehajúce čisteniu v súlade s článkami článkom 6, 4 a 7 5 ⇨ a 8 ⇦ spĺňa požiadavky uvedené v tabuľke 1.

3.    Vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd ⌦ uvedené v článku 7 ods. 1 a 3 a v článku 8 v súlade s týmito článkami ⌫ do tých citlivých oblastí, ktoré podliehajú eutrofizácii, ako je stanovené v prílohe II A a), navyše ⌦ okrem požiadaviek uvedených v bode 2 ⌫ spĺňa požiadavky uvedené v tabuľke 2 tejto prílohy.

⇩ nový

4. Vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd uvedené v článku 8 ods. 1 a zahrnuté do zoznamu uvedeného v článku 8 ods. 2 okrem požiadaviek uvedených v bodoch 2 a 3 spĺňa požiadavky stanovené v tabuľke 3.

5. Povolenia na vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd, v ktorých sa používajú plastové bionosiče, zahŕňajú povinnosť neustále monitorovať akékoľvek neúmyselné uvoľňovanie bionosičov do životného prostredia a povinnosť takémuto uvoľňovaniu predchádzať.

🡻 91/271/EHS (prispôsobené)

⇨ nový

64.    Prísnejšie požiadavky, ako sú tie uvedené ⌦ stanovené ⌫ v tabuľke tabuľkách 1, a/alebo tabuľke 2 ⇨ a 3 ⇦ sa podľa potreby použijú na zabezpečenie toho, že zberné vody splnia ⌦ požiadavky stanovené v smerniciach 2000/60/ES, 2008/56/ES, 2008/105/ES a 2006/7/ES ⌫ akýchkoľvek ďalších smerníc.

75.    Body vypúšťania komunálnych odpadových vôd sa vyberú čím najďalej, tak aby sa minimalizovali vplyvy na zberné vody.

C.⌦ Osobitné povolenia na vypúšťanie odpadových vôd iných ako z domácností ⌫ Priemyselná odpadová voda

Priemyselná odpadová voda vstupujúca do zberných systémov a čističiek komunálnych odpadových vôd prejde takým predbežným čistením, ako sa vyžaduje na:

–ochranu zdravia pracovníkov pracujúcich v zberných systémoch a čističkách,

–zabezpečenie toho, že zberné systémy, čističky odpadových vôd a súvisiace zariadenia nie sú poškodené,

–zabezpečenie toho, že prevádzka čističky odpadových vôd a čistenie kalov sa nespomaľuje,

–zabezpečenie toho, že vypúšťanie z čističiek neovplyvní nepriaznivo životné prostredie ani nebráni tomu, aby zberné vody spĺňali požiadavky iných smerníc spoločenstva,

–zabezpečenie toho, že kal môže byť bezpečne likvidovaný spôsobom prijateľným pre životné prostredie.

⇩ nový

1. Osobitným povolením uvedeným v článku 14 sa zabezpečuje, že:

a)znečisťujúce látky prítomné v odpadových vodách iných ako z domácností nesťažujú prevádzku čističky odpadových vôd, nepoškodzujú zberné systémy, čističky odpadových vôd ani súvisiace zariadenia a nebránia opätovnému využívaniu očistenej vody a zhodnocovaniu kalu;

b)znečisťujúce látky prítomné v odpadových vodách iných ako z domácností nepoškodzujú zdravie zamestnancov pracujúcich v zberných systémoch a v čističkách komunálnych odpadových vôd;

c)množstvo znečisťujúcich látok prítomných v odpadových vodách iných ako z domácností možno v čističke komunálnych odpadových vôd znížiť;

d)ak sa v čističke komunálnych odpadových vôd čistí vypúšťanie pochádzajúce zo zariadenia, ktoré je držiteľom povolenia uvedeného v článku 4 smernice 2010/75/EÚ, záťaž znečisťujúcimi látkami z vypúšťania tejto čističky nepresahuje záťaž znečisťujúcimi látkami, ktorá by sa vypúšťala, ak by sa vypúšťanie uskutočnilo priamo z daného zariadenia a dodržiavali by sa pritom limitné hodnoty emisií stanovené v súlade s článkom 15 ods. 3 uvedenej smernice a akékoľvek dodatočné opatrenia prijaté v súlade s článkom 18 uvedenej smernice;

e)záťaž znečisťujúcimi látkami prítomná vo vypúšťaní z čističky komunálnych odpadových vôd nezhoršuje dobrý ekologický stav alebo potenciál či dobrý chemický stav zberného vodného útvaru a nebráni tomu, aby tento vodný útvar takýto stav dosiahol, a to v súlade s cieľmi stanovenými v článku 4 smernice 2000/60/ES.

2. Osobitné povolenie zahŕňa prílohu, v ktorej sa preukazuje splnenie všetkých podmienok stanovených v bode 1. Ustanovenia osobitných povolení sa aktualizujú v prípadoch, keď sa vlastnosti odpadových vôd iných ako z domácností, vlastnosti čističky komunálnych odpadových vôd alebo zberného vodného útvaru výrazne zmenia, aby sa tak zabezpečilo, že uvedené podmienky zostanú splnené.

🡻 91/271/EHS (prispôsobené)

⇨ nový

D.Referenčné Mmetódy monitorovania a vyhodnotenia výsledkov

1.    Členské štáty zabezpečia, že sa používa taká monitorovacia metóda, ktorá ⌦ spĺňa požiadavky stanovené v bodoch 2 až 5 ⌫ zodpovedá aspoň úrovni požiadaviek opísaných ďalej.

Môžu sa použiť alternatívne metódy k tým, ktoré sú uvedené v odsekoch bodoch 2, 3 a 4, za predpokladu, že sa dá preukázať získanie ekvivalentných výsledkov.

Členské štáty poskytnú Komisii relevantné informácie týkajúce sa použitej ⌦ monitorovacej ⌫ metódy. Ak Komisia zastáva názor, že podmienky stanovené v odsekoch 2, 3 a 4 nie sú splnené, predloží Rade primeraný návrh.

2.    Zhromaždia sa 24-hodinové vzorky úmerné prietoku alebo na základe času v tom istom presne definovanom bode výpustu a, podľa potreby, vpustu čističky ⌦ komunálnych odpadových vôd ⌫, aby sa monitorovalo plnenie požiadaviek pre vypúšťanú odpadovú vodu stanovených v tejto smernici.⇨  Všetky vzorky odobraté na základe času a používané na monitorovanie mikropolutantov však musia byť 48-hodinové vzorky. ⇦

Použijú sa zaužívané medzinárodné laboratórne postupy zamerané na minimalizáciu degradácie vzoriek medzi odberom a analýzou.

3.    Minimálny ročný počet vzoriek sa stanoví podľa veľkosti čističky a vzorky sa budú odoberať v pravidelných intervaloch počas roka:

4.    Očistená odpadová voda sa pokladá za vyhovujúcu príslušným ukazovateľom, ak pre každý jednotlivý parameter posudzovaný jednotlivo ukážu vzorky vody, že vyhovujú príslušnej parametrickej hodnote nasledujúcim spôsobom:

a)pre ukazovatele uvedené v tabuľke 1 a článku 2 ods. 7 je maximálny povolený počet vzoriek, ktoré môžu nevyhovieť ukazovateľom vyjadreným v koncentráciách a/alebo percentuálnom znížení v tabuľke 1 a článku 2 ods. 7, uvedený v tabuľke 4 3;

b)pre ukazovatele tabuľky 1 vyjadrené v koncentráciách sa nevyhovujúce vzorky odobraté za normálnych prevádzkových podmienkach podmienok nesmú odlišovať od parametrických hodnôt o viac ako 100 %. ⇨ okrem parametra Nerozpustné látky celkove, pre ktoré sú prijateľné odchýlky ⇦ Pre od parametrické hodnoty parametrických hodnôt v koncentrácii týkajúcej sa nerozpustných látok až do 150 %;

c)pre parametre uvedené v tabuľke 2 ročný priemer vzoriek pre každý parameter vyhovuje príslušným parametrickým hodnotám ⌦ stanoveným v danej tabuľke ⌫. ⇨ Podľa miestnej situácie sa môžu použiť jeden alebo obidva parametre. Použijú sa hodnoty pre koncentráciu alebo pre minimálne percento zníženia;⇦

⇩ nový

d) pre parametre špecifikované v tabuľke 3 každá odobratá vzorka vyhovuje parametrickým hodnotám stanoveným v danej tabuľke.

🡻 91/271/EHS

⇨ nový

5.    ⇨ Vzorky sa odoberajú tak, aby odrážali znečistenie počas suchých poveternostných podmienok. ⇦ Extrémne hodnoty pre kvalitu predmetnej vody sa neberú do úvahy, ak sú výsledkom neobvyklých situácií, ktoré vznikajú napr. vzniknutých v dôsledku lejaku.

⇩ nový

6. Analýzy týkajúce sa vypúšťania z vyhnívania odpadových vôd sa vykonajú na filtrovaných vzorkách; celková koncentrácia nerozpustných tuhých látok v nefiltrovaných vzorkách vody odobratých z takéhoto vypúšťania však nepresiahne 150 mg/l.

🡻 91/271/EHS (prispôsobené)

⇨ nový

⇩ nový

Poznámka č. 1: Parameter môže byť nahradený ďalším parametrom: celkový obsah organického uhlíka (TOC) alebo celková spotreba kyslíka (TOD), ak sa dá vytvoriť vzťah medzi BOD5 a náhradným parametrom.

Poznámka č. 2: Členské štáty merajú buď chemickú spotrebu kyslíka (COD), alebo celkový obsah organického uhlíka.

Poznámka č. 3: Táto požiadavka je nepovinná.

🡻 91/271/EHS

Analýzy týkajúce sa vypúšťania z vyhnívania odpadových vôd sa vykonajú na filtrovaných vzorkách; celková koncentrácia nerozpustných tuhých látok v nefiltrovaných vzorkách vody však nepresiahne 150 mg/l.

🡻 98/15/ES čl. 1 a príloha (prispôsobené)

🡺1 98/15/ES článok 1 a príloha, zmenené korigendom (Ú. v. EÚ L 189, 17.7.2015, s. 41)

🡺2 98/15/ES článok 1 a príloha, zmenené korigendom (Ú. v. ES L 139, 2.6.1999, s. 34)

⇨ nový

Tabuľka 2:

🡺1 Požiadavky na ⌦ terciárne čistenie ⌫ vypúšťania z čističiek komunálnych odpadových vôd ⇨ podľa článku 7 ods. 1 a 3 ⇦ do citlivých oblastí, ktoré podliehajú eutrofizácii, ako je uvedené v prílohe II A a). 🡸 Podľa miestnej situácie sa môžu použiť jeden alebo obidva parametre. Použijú sa hodnoty pre koncentráciu alebo percentuálne zníženie.

⇩ nový

Poznámka č. 1: Prirodzené zadržiavanie dusíka sa pri výpočte minimálneho percentuálneho zníženia neberie do úvahy.

Tabuľka 3: Požiadavky na kvartárne čistenie vypúšťania z čističiek komunálnych odpadových vôd podľa článku 8 ods. 1 a 3.

Poznámka č. 1: Meria sa koncentrácia organických látok uvedených v písmenách a) a b).

a)    Kategória 1 (látky, od ktorých možno odpadové vody očistiť):

i) Amisulprid (CAS číslo: 71675-85-9);

ii) Karbamazepín (CAS číslo: 298-46-4);

iii) Citaloprám (CAS číslo: 59729-33-8);

iv) Klaritromycín (CAS číslo: 81103-11-9);

v) Diklofenak (CAS číslo: 15307-86-5);

vi) Hydrochlórtiazid (CAS číslo: 58-93-5);

vii) Metoprolol (CAS číslo: 37350-58-6);

viii) Venlafaxín (CAS číslo: 93413-69-5);

b) Kategória 2 (látky, ktoré možno veľmi ľahko zlikvidovať):

i) Benzotriazol (CAS číslo: 95-14-7);

ii) Kandesartan (CAS číslo: 139481-59-7);

iii) Irbesartan (CAS číslo: 138402-11-6);

iv) zmes 4-metylbenzotriazolu (číslo CAS 29878-31-7) a 6-metyl-benzotriazolu (CAS číslo 136-85-6).

Poznámka č. 2: Percento odstraňovania sa vypočíta za najmenej šesť látok. Počet látok patriacich do kategórie 1 musí byť dvojnásobkom počtu látok patriacich do kategórie 2. Ak možno v dostatočnej koncentrácii merať menej než šesť látok, príslušný orgán v prípade potreby určí na výpočet minimálneho percenta odstraňovania iné látky. Priemer percent odstraňovania všetkých látok použitých vo výpočte sa použije na posúdenie toho, či sa dosiahlo požadované minimálne percento odstraňovania (80 %).

🡻 91/271/EHS

🡻91/271/EHS (prispôsobené)

PRÍLOHA 2

⌦ OBLASTI CITLIVÉ NA EUTROFIZÁCIU ⌫

KRITÉRIÁ IDENTIFIKÁCIE CITLIVÝCH A MENEJ CITLIVÝCH OBLASTÍ

A.Citlivé oblasti

⇩ nový

1. Oblasti nachádzajúce sa v povodiach Baltského mora, Čierneho mora, častí Severného mora, ktoré sú identifikované ako oblasti citlivé na eutrofizáciu podľa smernice 2008/56/ES, a častí Jadranského mora identifikované ako oblasti citlivé na eutrofizáciu podľa smernice 2008/56/ES;

🡻 91/271/EHS

⇨ nový

Vodná oblasť musí byť identifikovaná ako citlivá oblasť, ak patrí do jednej z nasledujúcich skupín:

2.a)Pprírodné sladkovodné jazerá, iné sladkovodné oblasti, estuárie a pobrežné vody, ktoré sa pokladajú za eutrofické alebo ktoré sa v blízkej budúcnosti môžu stať eutrofickými, ak sa nepodnikne akcia na ich ochranu.

Pri posudzovaní toho, ktoré živiny by sa mali ⇨ sa musia ⇦ znížiť pri ďalšom čistení, sa môžu zohľadniť nasledujúce prvky:

ai)jazerá a potoky siahajúce do jazier/rezervoárov/uzavretých zálivov, pri ktorých sa zistila slabá výmena vody a kde môže nastať zhromažďovanie. V týchto oblastiach sa musí zahrnúť odstraňovanie fosforu, pokiaľ sa nedá preukázať, že odstraňovanie nemá účinok na úroveň eutrofizácie. Tam, kde sa robí vypúšťanie z veľkých aglomerácií, sa môže posúdiť tiež odstraňovanie dusíka;

bii)estuáriá, zálivy a iné pobrežné vody, pri ktorých sa zistila slabá výmena vody alebo ktoré prijímajú veľké množstvá živín. Výtoky z malých aglomerácií majú obvykle menší význam v takýchto oblastiach, ale pre veľké aglomerácie je potrebné začleniť odstraňovanie fosforu a/alebo dusíka, pokiaľ sa nedá preukázať, že odstraňovanie nemá účinok na úroveň eutrofizácie.;

3.b)Ppovrchové sladké vody určené na odoberanie pitnej vody, ktoré by mohli obsahovať väčšiu koncentráciu dusičnanov, ako je stanovená podľa príslušných ustanovení smernice (EÚ) 2020/2184 smernice Rady 75/440/EHS zo 16. júna 1975 o požadovanej kvalite povrchovej vody určenej na na odber pitnej vody v členských štátoch x 11 , ak sa nepodnikne ⇨ ochranné ⇦ opatrenie.;

4.c)Ooblasti, kde je potrebné ďalšie čistenie okrem toho, ktoré je predpísané v článku 4 ⇨ 7 ⇦ tejto smernice, aby sa ⇨ dosiahol súlad s inými aktmi Únie v oblasti životného prostredia, vrátane predovšetkým tých vodných útvarov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2000/60/ES a v prípade ktorých existuje riziko neudržania alebo nedosiahnutia dobrého ekologického stavu či potenciálu ⇦ splnili smernice Rady.

⇩ nový

5. Akékoľvek iné oblasti, ktoré členské štáty považujú za oblasti citlivé na eutrofizáciu.

🡻 91/271/EHS

B.Menej citlivé oblasti

Morská vodná oblasť môže byť identifikovaná ako menej citlivá, ak vypúšťanie odpadovej vody nepriaznivo neovplyvňuje životné prostredie v dôsledku morfológie, hydrológie alebo osobitných hydraulických podmienok, ktoré existujú v danej oblasti.

Pri identifikovaní menej citlivých oblastí zohľadnia členské štáty riziko, že vypúšťacia záťaž môže byť prenesená do susedných oblastí, kde môže vyvolať škodlivé vplyvy na životné prostredie. Členské štáty uznajú existenciu citlivých oblastí mimo ich národnej jurisdikcie.

Pri identifikovaní menej citlivých oblastí sa zohľadnia nasledujúce prvky:

otvorené zálivy, estuáriá a iné pobrežné vody s dobrou výmenou vody a nepodliehajúce eutrofizácii alebo vyčerpaniu kyslíka, alebo sa považuje za nepravdepodobné, že sa stanú eutrofickými, alebo sa rozvinie vyčerpanie kyslíka kvôli vypúšťaniu komunálnych odpadových vôd.

⇩ nový

PRÍLOHA 3

ZOZNAM VÝROBKOV, NA KTORÉ SA VZŤAHUJE ROZŠÍRENÁ ZODPOVEDNOSŤ VÝROBCU

1. Lieky na humánne použitie, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES 12 .

2. Kozmetické výrobky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch 13 .

🡻 91/271/EHS

PRÍLOHA 4

PRIEMYSELNÉ ODVETVIA

1.    Spracovanie mlieka

2.    Výroba ovocia a zeleninových výrobkov

3.    Výroba a fľaškovanie nealkoholických nápojov

4.    Spracovanie zemiakov

5.    Mäsový priemysel

6.    Pivovary

7.    Výroba alkoholu a alkoholických nápojov

8.    Výroba krmiva pre zvieratá z rastlinných výrobkov

9.    Výroba želatíny a lepidla z usní, kože a kostí

10.    Sladovne

11.    Odvetvie spracovania rýb

⇩ nový

PRÍLOHA 5

OBSAH INTEGROVANÝCH PLÁNOV NAKLADANIA S KOMUNÁLNYMI ODPADOVÝMI VODAMI

1. Analýza počiatočného stavu odvodňovacej plochy čističky komunálnych odpadových vôd v príslušnej aglomerácii, ktorá zahŕňa aspoň tieto prvky:

a) podrobný opis siete zberných systémov, kapacít tejto siete na skladovanie komunálnych odpadových vôd a povrchového odtoku z urbanizovaných území, ako aj podrobný opis existujúcich kapacít na čistenie komunálnych odpadových vôd v prípade zrážok;

b) dynamická analýza prúdenia povrchového odtoku z urbanizovaných území a komunálnych odpadových vôd v prípade zrážok, pričom sa v rámci tejto analýzy využívajú hydrologické a hydraulické modely a modely pre kvalitu vôd, ktoré zohľadňujú najnovšie klimatické prognózy a zahŕňajú odhad záťaže znečistením vypúšťanej do zberných vôd v prípade zrážok.

2. Ciele na zníženie znečistenia pochádzajúceho z výpustov dažďovej vody a povrchového odtoku z urbanizovaných území vrátane:

a) orientačného cieľa, podľa ktorého výpusty dažďovej vody nepredstavujú viac ako 1 % ročnej zozbieranej záťaže komunálnych odpadových vôd vypočítanej v suchých poveternostných podmienkach.

Tento orientačný cieľ sa dosiahne do:

i) 31. decembra 2035 v prípade všetkých aglomerácií s p. k. 100 000 a viac;

ii) 31. decembra 2040 v prípade všetkých aglomerácií s p. k. 10 000 a viac identifikovaných v súlade s článkom 5 ods. 2;

b) postupnej eliminácie vypúšťania neočisteného povrchového odtoku z urbanizovaných území prostredníctvom delených zberných sietí, pokiaľ nemožno preukázať, že toto vypúšťanie nemá nepriaznivý vplyv na kvalitu zberných vôd.

3. Opatrenia, ktoré sa majú prijať na dosiahnutie cieľov uvedených v bode 2, spolu s jasnou identifikáciou zúčastnených aktérov a ich zodpovedností pri zavádzaní integrovaného plánu.

4. Pri posudzovaní tohto, ktoré opatrenia sa majú prijať podľa bodu 3, členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány zvážili aspoň tieto prvky:

a) po prvé, preventívne opatrenia zamerané na zabránenie vstupu neznečistených dažďových vôd do zberných systémov vrátane opatrení na podporu prirodzeného zadržiavania vody alebo zberu dažďovej vody a opatrenia na zväčšovanie zelených plôch alebo na obmedzenie plôch nepriepustných povrchov v aglomeráciách;

b) po druhé, opatrenia na lepšie riadenie a optimalizáciu využívania existujúcej infraštruktúry vrátane zberných systémov, objemov skladovania, čističiek komunálnych odpadových vôd, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby sa znečistené dažďové vody zbierali a čistili a aby sa minimalizovalo vypúšťanie neočistených komunálnych odpadových vôd do zberných vôd;

c) a okrem toho, ak je to potrebné na dosiahnutie cieľov uvedených v bode 2, dodatočné zmierňujúce opatrenia vrátane prispôsobenia infraštruktúry na zber, skladovanie a čistenie komunálnych odpadových vôd alebo na vytvorenie nových infraštruktúr pri uprednostnení zelenej infraštruktúry, ako sú priekopy s trvalou vegetáciou, umelo vytvorené mokrade a nádrže na skladovanie určené na podporu biodiverzity. V relevantných prípadoch sa v kontexte vypracovania integrovaných plánov nakladania s komunálnymi odpadovými vodami uvedených v článku 5 zváži opätovné využívanie vody.

PRÍLOHA 6

INFORMOVANIE VEREJNOSTI

1. Príslušný orgán a prevádzkovateľ (prevádzkovatelia) zodpovední za služby zberu a čistenia komunálnych odpadových vôd vrátane informácií o vlastníckej štruktúre prevádzkovateľov a ich kontaktných údajov.

2. Celková záťaž komunálnych odpadových vôd vyprodukovaná v aglomerácii, vyjadrená v populačných koeficientoch (p. k.) spolu s podrobnosťami o podiele tejto záťaže (v %), ktorá je:

a) zozbieraná a očistená v čističkách komunálnych odpadových vôd;

b) očistená v registrovaných individuálnych systémoch;

c) nezozbieraná alebo neočistená.

3. V relevantných prípadoch odôvodnenie, prečo sa určitá záťaž v komunálnych odpadových vodách nezbiera alebo nečistí.

4. Informácie o kvalite komunálnych odpadových vôd vypúšťaných z aglomerácie do každého zberného vodného útvaru vrátane týchto prvkov:

a) priemerné ročné koncentrácie a záťaž znečisťujúcimi látkami, na ktoré sa vzťahuje článok 21, uvoľňovanými každou čističkou komunálnych odpadových vôd;

b) odhad záťaže prítomnej vo vypúšťaní z individuálnych systémov, pokiaľ ide o parametre uvedené v tabuľkách 1 a 2 prílohy I;

c) odhad záťaže vo vypúšťaní z jednotných a delených zberných systémov pre povrchový odtok z urbanizovaných území a pre výpusty dažďovej vody, pokiaľ ide o parametre uvedené v tabuľkách 1 a 2 prílohy I.

5. Celkové ročné investičné náklady a celkové ročné prevádzkové náklady, pričom sa rozlišuje medzi nákladmi na zber a čistenie, celkovými ročnými nákladmi na zamestnancov, energiu a spotrebný materiál, administratívnymi a inými nákladmi, ako aj priemernými ročnými investičnými a prevádzkovými nákladmi na každú domácnosť a na kubický meter zozbieraných a očistených komunálnych odpadových vôd.

6. Informácie o tom, ako sa pokrývajú náklady uvedené v bode 5, a ak sa náklady uhrádzajú prostredníctvom systému poplatkov, informácie o štruktúre poplatku za kubický meter zozbieraných a očistených komunálnych odpadových vôd, informácie o štruktúre poplatku buď za kubický meter zozbieraných a očistených komunálnych odpadových vôd, alebo za kubický meter dodávanej vody vrátane fixných a variabilných nákladov a rozpisu nákladov v členení podľa nákladov na zber, nákladov na čistenie, administratívnych nákladov a iných nákladov.

7. Investičné plány týkajúce sa infraštruktúry na zber a čistenie komunálnych odpadových vôd na úrovni aglomerácií spolu s uvedením predpokladaného vplyvu na poplatky za služby v oblasti komunálnych odpadových vôd, ako aj plánované finančné a spoločenské prínosy.

8. Za každú čističku komunálnych odpadových vôd v aglomerácii:

a) celková záťaž (v p. k.), ktorá prešla čistením, a energia potrebná na čistenie komunálnych odpadových vôd (celkovo v kWh a na kubický meter);

b) celková energia každoročne vyrobená z obnoviteľných zdrojov (GWh/rok) vrátane rozpisu podľa zdroja energie;

c) tony ekvivalentu CO2, ktoré sa vyprodukovali ročne alebo ktorých produkcii sa zabránilo vďaka prevádzke čističky komunálnych odpadových vôd.

9. Celkové emisie skleníkových plynov (v tonách ekvivalentu CO2), ktoré sa ročne vyprodukovali alebo ktorých produkcii sa zabránilo prevádzkou infraštruktúr na zber a čistenie komunálnych odpadových vôd v každej aglomerácii, a, ak sú k dispozícii príslušné údaje, celkové emisie skleníkových plynov (v tonách ekvivalentu CO2) vyprodukované počas výstavby týchto infraštruktúr.

10. Zhrnutie typov sťažností a štatistika týkajúca sa sťažností a odpovedí, ktoré poskytli prevádzkovatelia čističiek komunálnych odpadových vôd vo veciach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

🡹

PRÍLOHA 7

Časť A

Zrušená smernica
so zoznamom neskorších zmien
(v zmysle článku [19])

Časť B

Zoznam lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva

____________

PRÍLOHA 8

Tabuľka zhody

_____________

(1)    Za predpokladu, že v praxi nemožno vybudovať zberné systémy a čističky takým spôsobom, že všetka odpadová voda sa môže čistiť v takých situáciách, ako sú neobvyklé lejaky, členské štáty rozhodnú o opatreniach na obmedzenie znečistenia z búrkových prietrží. Takéto opatrenia by mohli byť založené na mierach zriedenia alebo kapacity vo vzťahu k prietoku pri suchom počasí alebo by mohli špecifikovať určitý prijateľný počet prietrží za rok.

(2)

   Za predpokladu, že v praxi nemožno vybudovať zberné systémy a čističky takým spôsobom, že všetka odpadová voda sa môže čistiť v takých situáciách, ako sú neobvyklé lejaky, členské štáty rozhodnú o opatreniach na obmedzenie znečistenia z búrkových prietrží. Takéto opatrenia by mohli byť založené na mierach zriedenia alebo kapacity vo vzťahu k prietoku pri suchom počasí alebo by mohli špecifikovať určitý prijateľný počet prietrží za rok.

(3)    Zníženie vo vzťahu k záťaži prívodu.

(4)    Parameter môže byť nahradený ďalším parametrom: celkový organický uhlík (TOC) alebo celková spotreba kyslíka (TOD), ak sa dá vytvoriť vzťah medzi BSK5 a náhradným parametrom.

(5)    Táto požiadavka je nepovinná.

(6)    Táto požiadavka je nepovinná.

(7)    Zníženie vzhľadom na záťaž vyvolanú pritekajúcou vodou.

(8)    Celkové množstvo dusíka znamená súčet celkových množstiev Kjeldahlovho dusíka (organický a amoniakový dusík), dusičnanového dusíka a dusitanového dusíka.

(9)    Tieto hodnoty koncentrácie sú ročné stredné hodnoty uvedené v prílohe I odsek D.4c). Požiadavky na množstvo dusíka však možno kontrolovať pomocou denných priemerných hodnôt, keď sa v súlade s prílohou I odsekom D.1 preukáže, že sa dosiahne rovnaká úroveň ochrany. V tomto prípade nesmie denná priemerná hodnota celkového množstva dusíka vo všetkých vzorkách prekročiť 20 mg/l, keď je teplota od vypúšťanej odpadovej vody v biologickom reaktore vyššia alebo rovná 12 °C. Podmienky týkajúce sa teploty by mohli byť nahradené obmedzením doby prevádzky, čím by sa vzali do úvahy regionálne klimatické podmienky.

(10)    Tieto hodnoty koncentrácie sú ročné stredné hodnoty uvedené v prílohe I odsek D.4c). Požiadavky na množstvo dusíka však možno kontrolovať pomocou denných priemerných hodnôt, keď sa v súlade s prílohou I odsekom D.1 preukáže, že sa dosiahne rovnaká úroveň ochrany. V tomto prípade nesmie denná priemerná hodnota celkového množstva dusíka vo všetkých vzorkách prekročiť 20 mg/l, keď je teplota od vypúšťanej odpadovej vody v biologickom reaktore vyššia alebo rovná 12 °C. Podmienky týkajúce sa teploty by mohli byť nahradené obmedzením doby prevádzky, čím by sa vzali do úvahy regionálne klimatické podmienky.

(11)    Ú. v. ES L 194, 25.7.1975, s. 26, smernica zmenená a doplnená smernicou 79/869/EHS (Ú. v. ES L 271, 29.10.1979, s. 44).

(12)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67 – 128).

(13)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 59 – 209).