Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52018PC0392

Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013

COM/2018/392 final - 2018/0216 (COD)

V Bruseli1. 6. 2018

COM(2018) 392 final

2018/0216(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013

{SEC(2018) 305 final}
{SWD(2018) 301 final}


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Návrh Komisie na vypracovanie viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 až 2027 (návrh VFR) 1 stanovuje rozpočtový rámec a hlavné smerovania spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Na tomto základe Komisia predkladá súbor nariadení, ktorými sa stanovuje legislatívny rámec SPP na obdobie 2021 až 2027 spolu s posúdením vplyvu alternatívnych scenárov vývoja politiky. V uvedených návrhoch sa stanovuje dátum uplatňovania od 1. januára 2021 a tieto návrhy sa predkladajú pre Úniu s 27 členskými štátmi v súlade s oznámením Spojeného kráľovstva o jeho úmysle vystúpiť z Európskej únie a Euratomu na základe článku 50 Zmluvy o Európskej únii, ktoré bolo doručené Európskej rade 29. marca 2017.

O najnovšej reforme v oblasti SPP sa rozhodlo v roku 2013 a bola implementovaná v roku 2015. Odvtedy sa kontext, v ktorom bola táto reforma vytvorená, výrazne posunul. Najmä:

Ceny poľnohospodárskych výrobkov výrazne klesli – v dôsledku makroekonomických faktorov, geopolitického napätia a iných síl.

Dôraz, ktorý sa kladie na obchodné rokovania, sa viditeľnejšie posunul z multilaterálnych k bilaterálnym dohodám a EÚ sa stala otvorenejšou voči svetovým trhom.

EÚ sa zaviazala plniť nové medzinárodné záväzky – napríklad pokiaľ ide o zmierňovanie zmeny klímy (prostredníctvom dohovoru COP 21) a rozsiahle aspekty medzinárodného rozvoja (prostredníctvom cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja). Takisto sa zaviazala vyvinúť úsilie lepšie reagovať na ďalšie trendy v oblasti geopolitického vývoja vrátane migrácie.

Tieto posuny podnietili verejnú diskusiu o tom, či reforma z roku 2013 postačuje na to, aby pomohla SPP primerane čeliť rozsiahlym prebiehajúcim výzvam týkajúcim sa zdravého fungovania poľnohospodárskeho sektoru, starostlivosti o životné prostredie, opatrení v oblasti boja proti zmene klímy a silnej, hospodárskej a sociálnej štruktúry vidieckych oblastí EÚ – najmä vzhľadom na vznikajúce príležitosti na prijímanie opatrení v oblasti obchodu, biohospodárstva, energie z obnoviteľných zdrojov, obehového hospodárstva a digitálneho hospodárstva.

SPP musí byť modernizovaná, aby dokázala čo najlepšie čeliť týmto výzvam, musí byť zjednodušená, aby to zvládala s minimálnou administratívnou záťažou a musí byť ešte viac zosúladená s ostatnými politikami EÚ, aby maximalizovala svoj príspevok k desiatim prioritám Komisie a cieľom trvalo udržateľného rozvoja. Ako to Komisia pripomenula vo svojom nedávnom oznámení o VFR, prechod k plne udržateľnému poľnohospodárskemu sektoru a rozvoj dynamických vidieckych oblastí bude musieť byť podporený modernizovanou spoločnou poľnohospodárskou politikou, pričom sa budú musieť poskytnúť bezpečné a kvalitné potraviny pre viac ako 500 miliónov spotrebiteľov. V záujme zaistenia bezpečných, kvalitných, cenovo dostupných, výživných a rôznorodých potravín pre svojich občanov, ako aj silnej socioekonomickej štruktúry vo vidieckych oblastiach, Európa potrebuje inteligentný, odolný, udržateľný a konkurencieschopný poľnohospodársky sektor. Modernizovaná spoločná poľnohospodárska politika musí posilniť svoju európsku pridanú hodnotu zohľadnením väčších ambícií týkajúcich sa životného prostredia a klímy a musí reagovať na očakávania občanov, pokiaľ ide o ich zdravie, životné prostredie a klímu.

V súlade s tým, čo predpokladala vo svojom pracovnom programe na rok 2017, Komisia uskutočnila rozsiahle konzultácie o zjednodušení a modernizácii SPP, aby maximalizovala svoj príspevok k desiatim prioritám Komisie a cieľom trvalo udržateľného rozvoja. Toto sa zameralo na osobitné priority politiky pre budúcnosť bez toho, aby boli dotknuté finančné alokácie pridelené SPP v budúcom VFR. Proces zahŕňal rozsiahle konzultácie, ako aj analýzu dostupných dôkazov o výkonnosti SPP, vrátane príslušných stanovísk platformy REFIT.

Výsledok bol predložený v oznámení prijatom 29. novembra 2017 s názvom „Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva“. Oznámenie umožňuje štruktúrovaný dialóg o budúcej SPP v rámci inštitúcií EÚ, ako aj so zainteresovanými stranami. V tomto politickom dokumente boli načrtnuté výzvy, ciele a možné spôsoby vytvorenia „nadčasovej“ SPP, ktorá musí byť jednoduchšia, inteligentnejšia a modernejšia a musí viesť k prechodu na udržateľnejšie poľnohospodárstvo.

Komisia predovšetkým stanovila ako hlavné priority SPP po roku 2020 ambicióznejšie ciele v oblasti životného prostredia a klímy, lepšie zacielenie podpory a väčšie spoľahnutie sa na účinné prepojenie výskumu, inovácií a poradenstva. V rámci spôsobu, ako zlepšiť výkonnosť SPP, takisto navrhla nový model vykonávania, aby sa zameranie politiky na súlad s predpismi presunulo na výkonnosť. Rovnováhu podielu zodpovednosti medzi EÚ a členskými štátmi obnovuje vďaka vyššej miere subsidiarity. Cieľom nového modelu je lepšie dosiahnutie cieľov EÚ založené na strategickom plánovaní, rozsiahlych intervenciách politík a na spoločných ukazovateľoch výkonnosti, čím sa zlepší súdržnosť politík v rámci budúcej SPP a s ostatnými cieľmi EÚ.

Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Článok 39 ZFEÚ stanovuje ciele SPP:

·zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva podporovaním technického pokroku a zabezpečovaním racionálneho rozvoja poľnohospodárskej výroby a optimálneho využívania výrobných faktorov, najmä pracovnej sily;

·zabezpečiť týmto spôsobom primeranú životnú úroveň poľnohospodárov, najmä zvýšením individuálnych príjmov jednotlivcov pracujúcich v poľnohospodárstve;

·stabilizovať trhy;

·zabezpečiť riadne zásobovanie;

·zabezpečiť dodávky spotrebiteľom za primerané ceny.

Tento návrh je plne v súlade s cieľmi SPP stanovenými v zmluve. Modernizuje a zjednodušuje vykonávanie ustanovení Zmluvy.

Súlad s ostatnými politikami Únie

Na 84 % územia EÚ sa vykonávajú poľnohospodárske a lesnícke činnosti. Obidve tieto odvetvia závisia od životného prostredia a majú naň vplyv. Preto množstvo navrhovaných špecifických cieľov SPP vyvolá opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy v súlade s príslušnými politikami EÚ.

Je známe, že vzorce spotreby majú vplyv na verejné zdravie. Prostredníctvom svojho prepojenia s potravinárstvom a niekedy aj spôsobu, akým sa potraviny vyrábajú, sú poľnohospodárske politiky spojené s politikami v oblasti zdravia. Návrhy posilňujú prepojenia na politiky v oblasti zdravia, najmä pokiaľ ide o zdravú výživu a zníženie používania antimikrobiálnych látok.

EÚ je významný dovozca komodít a vývozca hodnotných poľnohospodárskych výrobkov a potravín. Preto má vplyv na potravinové systémy mimo EÚ. Návrh v súlade s článkom 208 ZFEÚ zohľadňuje ciele EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce, pokiaľ ide o odstránenie chudoby a udržateľný rozvoj v rozvojových krajinách, pričom najmä zabezpečuje, aby podpora EÚ poľnohospodárom nemala vplyv na obchod alebo aby bol tento vplyv minimálny.

Napokon, ako aj v ostatných odvetviach, môžu poľnohospodárske a vidiecke oblasti lepšie využívať nové technológie a poznatky, a to najmä digitálne technológie. Návrhy posilňujú prepojenia na politiku v oblasti výskumu tým, že v prípade organizácie výmeny poznatkov kladú dôraz na model vykonávania politiky. Podobne dôraz kladený na digitalizáciu umožňuje prepojenie s digitálnou agendou EÚ.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Právny základ

Články 42 a 43 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ ide o nariadenie o strategických plánoch SPP.

Subsidiarita (pre iné ako výlučné právomoci)

V Zmluve o fungovaní Európskej únie sa stanovuje, že právomoc v oblasti poľnohospodárstva sa delí medzi Úniu a členské štáty, pričom sa stanovuje spoločná poľnohospodárska politika so spoločnými cieľmi a spoločné vykonávanie. Súčasný systém vykonávania SPP sa spolieha na podrobné požiadavky na úrovni EÚ a obsahuje prísne kontroly, sankcie a opatrenia týkajúce sa auditu. Tieto pravidlá sú často veľmi normatívne, až po úroveň poľnohospodárskeho podniku. Vo veľmi rozmanitom poľnohospodárskom a klimatickom prostredí Únie však nie sú vhodné ani prístupy zhora nadol, ani univerzálne prístupy na zabezpečenie požadovaných výsledkov a pridanej hodnoty EÚ.

V modeli vykonávania uvedenom v tomto návrhu Únia stanovuje základné parametre politiky (ciele SPP, rozsiahle typy intervencií, základné požiadavky), zatiaľ čo členské štáty nesú väčšiu zodpovednosť, pokiaľ ide o spôsob, akým dosahujú ciele a dohodnuté cieľové hodnoty.

Vyššia miera subsidiarity umožní lepšie zohľadňovať miestne podmienky a potreby v porovnaní s týmito cieľmi a cieľovými hodnotami. Členské štáty budú zodpovedné za prispôsobenie intervencií v rámci SPP, aby sa maximalizoval ich príspevok k cieľom EÚ. Pri zachovaní súčasných riadiacich štruktúr – ktoré musia naďalej zabezpečovať účinné monitorovanie a presadzovanie dosiahnutia všetkých cieľov politiky – budú členské štáty mať tiež väčšie slovo pri navrhovaní rámca súladu a kontroly, vzťahujúceho sa na prijímateľov (vrátane kontrol a sankcií).

Proporcionalita

Hospodárske, environmentálne a sociálne výzvy, ktorým čelí poľnohospodárske odvetvie a vidiecke oblasti v EÚ, si vyžadujú zásadnú reakciu, ktorá zodpovedá európskemu rozmeru týchto výziev. Väčšia možnosť výberu, ktorá je ponúkaná členským štátom pri výbere a prispôsobovaní dostupných politických nástrojov v rámci SPP na splnenie cieľov v rámci modelu, ktorý je viac založený na výsledkoch, by mala ešte znížiť pravdepodobnosť, že SPP prekročí primeranú úroveň opatrení.

Voľba nástroja

Keďže pôvodnými aktmi sú všetky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, zmeny musia byť zavedené nariadením Európskeho parlamentu a Rady.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

SPP je hlboko zakorenená v budovaní a rozvoji Európskej únie (EÚ). Bola stanovená na začiatku šesťdesiatych rokov v súvislosti s cieľmi zakotvenými v zmluve a odvtedy prešla niekoľkými vlnami reforiem na zlepšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia, posilnenie rozvoja vidieka, riešenie nových výziev a poskytnutie lepšej reakcie na spoločenské požiadavky. Posledná veľká reforma bola prijatá v roku 2013. V reforme z roku 2013 boli všeobecné ciele SPP zracionalizované a rozdelené do troch blokov:

i.    Životaschopná výroba potravín

ii.    Udržateľné riadenie prírodných zdrojov a opatrenia v oblasti klímy

iii.    Vyvážený územný rozvoj

S cieľom posúdiť pokrok pri dosahovaní vyššie uvedených cieľov a identifikovať budúce výzvy, rozsiahly konzultačný proces podporil štruktúrovanú diskusiu so všetkými zainteresovanými stranami vrátane nepoľnohospodárskych subjektov. Okrem toho boli z množstva dostupných informácií týkajúcich sa SPP (stručne zhrnuté nižšie v rámčeku č. 1) zhromaždené dôkazy o jej výkonnosti, ktoré slúžili ako základ posúdenia úspechov a nedostatkov SPP v priebehu rokov, ale najmä s ohľadom na jej poslednú reformu. Týka sa to najmä:

·dôkazov zhromaždených prostredníctvom spoločného rámca pre monitorovanie a hodnotenie (CMEF), ktorý slúži na meranie výkonnosti SPP 2 ,

·série hodnotiacich štúdií naplánovaných v súčasnom viacročnom finančnom rámci (2014 až 2020) s cieľom posúdiť súčasné ciele SPP, pričom prvé zistenia budú k dispozícii v rokoch 2017/2018 3 .

Výsledky týkajúce sa pokroku pri plnení cieľových hodnôt a príslušného finančného krytia sú k dispozícii vo výročných vykonávacích správach (AIR) o rozvoji vidieka,

·dodatočných podkladových dokumentov, údajov, skutočností a ukazovateľov, ktoré boli uverejnené na internetovej stránke GR AGRI a ktoré sú relevantné na posúdenie vplyvu 4 .

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Uskutočnila sa verejná konzultácia, ktorá zahŕňala viac ako 322 000 podnetov, štruktúrovaný dialóg so zainteresovanými stranami, päť odborných seminárov, stanoviská platformy REFIT, príspevky z Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, Výboru regiónov a národných parlamentov. Tento proces zohľadnil aj odporúčania Osobitnej skupiny pre poľnohospodárske trhy (AMTF) 5 a Konferencie o rozvoji vidieka v Corku (2016) 6 .

Zhromažďovanie a využívanie odborných skúseností

S cieľom zhromažďovať dôkazy/poznatky od odborníkov o otázkach súvisiacich so SPP sa v období od marca 2017 do februára 2018 zorganizoval súbor špecializovaných seminárov. Tieto semináre umožnili výmenu názorov medzi odborníkmi a úradníkmi Komisie a umožnili pokrok pri formulovaní kľúčových záverov/otázok, ktoré sa majú zohľadniť v procese modernizácie a zjednodušenia.

Bolo vybraných päť otázok, ktoré sa majú riešiť prostredníctvom týchto seminárov s cieľom pokryť najdôležitejšie oblasti, v ktorých boli zistené nedostatky v oblasti poznatkov a nezhody týkajúce sa prístupov politiky. Tieto semináre boli navrhnuté podľa podobnej metodiky založenej na:

1.zhromažďovaní najnovších dôkazov dostupných na úrovni odborníkov, akademických pracovníkov, odborníkov z praxe a medzinárodných inštitúcií;

2.zameraní sa na praktické skúsenosti v teréne;

3.posúdení potenciálu nových technológií/prístupov s cieľom zlepšenia budúcej koncepcie politiky v osobitnej oblasti, na ktorú sa vzťahuje.

Súhrny seminárov a prezentácií sú k dispozícii na adrese:

https://ec.europa.eu/agriculture/events/cap-have-your-say/workshops_sk .

Seminár č. 1: Osvedčené postupy zamerané na riešenie potrieb v oblasti životného prostredia a klímy  (23/24. marec 2017)

Tento dvojdňový seminár zahŕňal širokú škálu odborníkov na výzvy v oblasti životného prostredia a klímy. V rámci neho sa skúmali:

·nástroje, ktoré sú dostupné na posúdenie environmentálnych potrieb;

·metódy na zlepšenie zavádzania opatrení (so zameraním na úlohu behaviorálnych prístupov).

Seminár č. 2: Riadenie rizík (18/19. máj 2017)

Tento dvojdňový seminár sa pokúsil presadiť pokrok v zhromažďovaní dôkazov v rámci diskusie o nástrojoch na podporu poľnohospodárov s cieľom lepšie čeliť výrobným, cenovým a príjmovým rizikám. V rámci neho sa skúmali:

·výzvy bezpečnostnej siete trhu EÚ a nedávny vývoj systému riadenia rizík platný v USA;

·prípad budúcich trhov v EÚ, odvetvie poľnohospodárskeho poistenia a zaistenia v rámci EÚ, prípad verejno-súkromného partnerstva a systém poistenia úrody;

·behaviorálne aspekty riadenia rizík.

Seminár č. 3: Potraviny a súvisiace otázky (31. máj 2017)

Seminár o potravinách a súvisiacich otázkach preskúmal zosúladenie SPP s politikou v oblasti zdravia a jej schopnosť uľahčiť poľnohospodárom prispôsobenie sa zmenám v oblasti vzorcov spotreby. Zvýšenú pozornosť si vyžaduje najmä problematika antimikrobiálnej rezistencie.

Seminár č. 4: Sociálno-ekonomické otázky (9. jún 2017)

Seminár o sociálno-ekonomických otázkach sa zameral na analýzu dynamiky rastu a zamestnanosti v rámci agropotravinárskeho odvetvia EÚ. Na základe prípadových štúdií preskúmal väzby, ktoré existujú medzi globálnym poľnohospodárstvom a potravinovými hodnotovými reťazcami v EÚ tak z koncepčného hľadiska, ako aj z praktického hľadiska.

Seminár č. 5: Meranie výkonnosti SPP v oblasti životného prostredia a klímy (26. február 2018)

V rámci tohto seminára sa preskúmalo, aké základné politické ciele možno stanoviť na úrovni EÚ, ako sa dajú vykonávať na úrovni členských štátov a ako je možné ich monitorovať, kontrolovať a hodnotiť.

Posúdenie vplyvu

Posúdenie vplyvu podporujúce legislatívne návrhy, ako aj stanoviská Výboru pre kontrolu regulácie, sú k dispozícii na tejto stránke:

Zoznam posúdení vplyvu a sprievodné stanoviská Výboru pre kontrolu regulácie

Výbor pre kontrolu regulácie spočiatku vydal negatívne stanovisko. Hoci výbor ocenil ambíciu modernizovať a zjednodušiť SPP a hĺbkovú analýzu rôznych scenárov, ktoré užitočne vyzdvihujú kompromisy medzi cieľmi politík, výbor sa domnieval, že správa by mala lepšie vysvetliť odôvodnenie, uskutočniteľnosť a fungovanie navrhovaného nového modelu vykonávania. Do správy o posúdení vplyvu sa doplnili požadované prvky, a to aj do osobitnej prílohy o návrhoch nového modelu vykonávania. Na základe toho Výbor pre kontrolu regulácie vydal kladné stanovisko s výhradami. Výbor uznal, že správa bola vylepšená a požiadal o ďalšie informácie o presných zárukách na zníženie identifikovaných rizík. V prílohe 1 k správe o posúdení vplyvu (pracovný dokument útvarov Komisie) sa vymenúvajú prijaté úpravy, aby sa splnili požiadavky výboru.

V správe o posúdení vplyvu sa predkladajú a prediskutovávajú rôzne možnosti politiky. V rámci posúdenia vplyvu neexistuje žiadna uprednostňovaná možnosť. Namiesto toho boli v rámci rôznych možností testované rôzne kombinácie prvkov návrhu s cieľom zistiť, k akému optimálnemu mixu by bolo možné dospieť.

Možnosti analyzujú najmä kontrastné prístupy na dosiahnutie identifikovaných cieľov:

1.rôzne úrovne ambícií v oblasti životného prostredia a klímy, pričom sa dôraz kladie na možné dôsledky uplatňovania povinných a dobrovoľných systémov vykonávania;

2.rôzne spôsoby podpory príjmov poľnohospodárskych podnikov a predovšetkým jej rozdelenie medzi rôznych poľnohospodárov, pričom sa dôraz kladie na možné dôsledky na malé a stredné a veľké poľnohospodárske podniky.

3.širšie sociálno-ekonomické intervencie, najmä v rámci politiky rozvoja vidieka, ako aj prierezové prístupy k modernizácii.

V rámci prvej možnosti sa testuje potenciál dobrovoľného ekologického systému s cieľom zvýšenia ambícií v oblasti životného prostredia a klímy. Skúma sa aj potenciálna úloha nástrojov riadenia rizík pri podpore príjmu poľnohospodárov v kontexte nižších priamych platieb. Dve čiastkové možnosti odrážajú rôzne ambície členských štátov a prístupy k priamym platbám v rámci nového modelu vykonávania.

V rámci ďalšej možnosti sú priame platby lepšie zacielené a vykonávanie kondicionality je ambicióznejšie s cieľom zlepšiť spoločnú hospodársku a environmentálnu výkonnosť SPP, ako aj riešiť klimatické výzvy. Vypracovali sa aj čiastkové možnosti s cieľom ilustrovať možné rozdiely v ambíciách členských štátov týkajúcich sa cieľových hodnôt v oblasti životného prostredia a klímy.

V rámci poslednej možnosti sa kladie silný dôraz na starostlivosť o životné prostredie a zamestnanosť – a presúva sa pozornosť na malých a stredných poľnohospodárov ako spôsob udržania pracovných miest vo vidieckych oblastiach. Členské štáty sú povinné alokovať 30 % platieb v rámci prvého piliera na poskytovanie doplnkovej podpory pre štyri systémy, ktoré by boli dobrovoľné pre poľnohospodárov (ekologické poľnohospodárstvo, trvalé trávne porasty, oblasti s prírodnými prekážkami a lineárne krajinné prvky) s cieľom ďalšieho podporovania opatrení v oblasti klímy a udržateľného riadenia prírodných zdrojov.

V posúdení vplyvu sa poukazuje na to, že ak sa výrazne zmenia základné parametre politiky, ktorou sa riešia toľké rôzne ciele, nevyhnutne to vedie k obtiažnym kompromisom.

Jedným kľúčovým parametrom je úroveň podpory SPP. Zníženie o 5 % navrhnuté Komisiou v jej oznámení z mája 2018 o VFR na roky 2021 – 2027 spadá do rozsahu zvažovanom v posúdení vplyvu.

Pokiaľ ide o príjmy poľnohospodárskych podnikov, je dôležitá tak úroveň, ako aj rozdelenie podpory. Zabezpečenie primeranej úrovne podpory a tým aj príjmov poľnohospodárskych podnikov je naďalej kľúčovým prvkom do budúcnosti, s cieľom zabezpečiť potravinovú bezpečnosť, ambície v oblasti životného prostredia a klímy, ako aj životaschopnosť vidieka. Lepšie zacielenie podpory pre malé a stredné poľnohospodárske podniky a oblasti s prírodnými prekážkami môže pomôcť udržať viac pracovných miest v rámci poľnohospodárskych podnikov a poľnohospodárskej činnosti na celom území, a tak posilniť sociálno-ekonomickú štruktúru vidieckych oblastí. Uplatnenie stropu a konvergencia môžu zlepšiť rozdelenie priamych platieb. Je zrejmé, že akákoľvek možnosť, ktorá výrazne prerozdelí priame platby medzi poľnohospodárske podniky a regióny s nižšou produktivitou, povedie v krátkodobom horizonte k zníženiu konkurencieschopnosti EÚ, pričom posilní ochranu životného prostredia. Menej jasná je však vhodná kombinácia opatrení, ktoré by mohli zmierniť negatívne dôsledky na príjmy a zároveň lepšie riešiť výzvy, ktoré sú tiež dôležité pre poľnohospodárstvo – akými sú napríklad výzvy v oblasti životného prostredia a klímy alebo očakávania spoločnosti. Toto si vyžaduje podnecovanie úprav, ktoré zlepšujú socio-ekonomickú, ako aj environmentálnu výkonnosť sektoru.

Príspevky z konzultácií so zainteresovanými stranami a analýzy ukazujú, že je to možné za predpokladu, že potrebné sprievodné opatrenia zamerané na ambície týkajúce sa opatrení v oblasti životného prostredia a klímy umožnia prijatie osvedčených postupov (v konvenčných aj ostatných formách poľnohospodárstva), ktoré zahŕňajú poznatky, inovácie a najnovšiu relevantnú technológiu.

Na základe predpokladov a rozhodnutí, ktoré sa urobili v rámci analýzy, existujú potenciálne kompromisy v dosahovaní hospodárskych, environmentálnych a sociálnych cieľov SPP, ako aj s ohľadom na želanú modernizáciu a zjednodušenie. Stručne povedané, prerozdelenie by mohlo viesť k zvládnuteľnému vplyvu na príjmy a podporiť požadované zvýšené ambície opatrení v oblasti životného prostredia a klímy a ďalšie synergie so SPP. To by však vyžadovalo, aby sa sektor a politika chopili príležitostí, ktoré ponúkajú inovácie a technológie, ktoré už umožňujú modernizáciu a zjednodušenie.

Ostatné predpoklady a rozhodnutia by určite zmenili detailné výsledky, ale nezmenili by základný odkaz, ktorý spočíva v tom, že uprednostňovaná možnosť pre budúcu SPP by mala spájať najvýkonnejšie prvky rôznych možností, ale zabrániť vplyvom ich slabých stránok zavedením potrebných záruk s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky na úrovni EÚ. Z toho vyplýva potreba jasných kritérií úrovne a rozdelenia podpory príjmov (napr. uplatňovanie stropu a/alebo degresivity), ambície v oblasti klímy a životného prostredia, kondicionality, stimulov na modernizáciu a vhodného stupňa subsidiarity/zjednodušenia.

Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Komplexnosť súčasného vykonávania politiky je vo veľkej miere spojená s dôrazom na dodržiavanie podrobných pravidiel stanovených na úrovni EÚ. Navrhovaný nový model vykonávania odstráni faktor podpory týkajúci sa kritérií oprávnenosti na úrovni EÚ, čo umožní členským štátom vymedziť podmienky oprávnenosti, ktoré sú najvhodnejšie pre ich osobitné okolnosti. Očakáva sa, že to prinesie podstatné zjednodušenie.

Historicky sa SPP v postupných reformách rozvinula do rôznych nástrojov. Niekedy sa koordinácia týchto nástrojov ukázala ako zložitá. V rámci súčasného návrhu sa všetky rôzne podporné prvky SPP spájajú do jedného jednotného a uceleného rámca, ktorý zníži administratívnu záťaž pri vykonávaní SPP.

Základné práva

Tento návrh rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané predovšetkým v Charte základných práv Európskej únie.

4.ROZPOČTOVÉ DÔSLEDKY

Návrh Komisie o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 až 2027 [COM(2018) 322 final] stanovuje, že značná časť rozpočtu EÚ by sa mala naďalej venovať poľnohospodárstvu, ktoré je spoločnou politikou strategického významu. Preto sa navrhuje, aby sa SPP zamerala na svoje hlavné činnosti, pričom bolo alokovaných 286,2 miliardy EUR pre fond EPZF a 78,8 miliardy EUR pre fond EPFRV (v bežných cenách).

Tieto poľnohospodárske fondy sú doplnené dodatočnými finačnými prostriedkami z programu Európsky horizont, keďže navrhované finančné krytie pre tento program zahŕňa 10 miliárd EUR na podporu výskumu a inovácií v potravinárstve, poľnohospodárstve, rozvoji vidieka a biohospodárstve. V rámci fondu EPZF sa vytvorí nová poľnohospodárska rezerva na financovanie dodatočnej podpory pre poľnohospodárske odvetvie. Sumy rezervy, ktoré neboli využité v jednom roku, sa prenesú do nasledujúceho.

Pokiaľ ide o rozdelenie priamych platieb medzi členské štáty, navrhuje sa, aby všetky členské štáty disponujúce priamymi platbami vo výške pod 90 % priemeru EÚ pokračovali v procese, ktorý sa začal v období 2014 až 2020, a znížili existujúcu medzeru v porovnaní s 90 % o 50 %. Na financovaní tejto externej konvergencie úrovne priamych platieb sa budú podieľať všetky členské štáty. Alokácie, ktoré sa prideľujú členským štátom na priame platby v nariadení o strategických plánoch SPP, sú vypočítané na tomto základe.

Pokiaľ ide o rozvoj vidieka, navrhuje sa vyvážiť financovanie medzi rozpočtami EÚ a členskými štátmi. V súlade s tým, čo sa predpokladalo pre európske štrukturálne a investičné fondy, zvýšenie vnútroštátnych mier spolufinancovania umožní udržať verejnú podporu pre európske vidiecke oblasti na takmer tej istej úrovni. Rozdelenie podpory z EPFRV sa bude zakladať na objektívnych kritériách, ktoré sú spojené s cieľmi politiky a zohľadňujú súčasné rozdelenia. Ako je tomu aj dnes, menej rozvinuté regióny by mali naďalej profitovať z vyšších mier spolufinancovania, ktoré sa budú uplatňovať aj na niektoré intervencie, ako je napríklad program LEADER a platby za riadiace záväzky.

Členským štátom sa ponúkne určitá úroveň flexibility, čo sa týka prevodov medzi alokáciami. Až 15 % príslušných priamych platieb je možné previesť na alokácie z EPFRV a naopak. V prípade intervencií zameraných na ciele v oblasti životného prostredia a klímy a grantov na usadenie sa pre mladých poľnohospodárov možno na alokácie z EPFRV previesť vyšší percentuálny podiel priamych platieb.

Podrobné informácie o finančnom vplyve návrhu SPP sú uvedené vo finančnom výkaze priloženom k ​​návrhu.

5.OSTATNÉ PRVKY

Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Prechod k politike viac orientovanej na výkonnosť si vyžaduje vytvorenie pevného výkonnostného rámca, ktorý na základe súboru spoločných ukazovateľov, umožní Komisii posudzovať a monitorovať výkonnosť politiky. Ako základ pre monitorovanie a posudzovanie výkonnosti politiky by sa použil súčasný spoločný rámec pre monitorovanie a hodnotenie a súčasný monitorovací systém priamych platieb a rozvoja vidieka, ale bude potrebné ich zjednodušiť a ďalej rozvíjať (vrátane súdržnosti medzi dvoma piliermi). Budú potrebné ďalšie investície do vývoja vhodných ukazovateľov a zabezpečenia dostatočných údajových tokov.

Nový rámec pre monitorovanie a hodnotenie výkonnosti sa bude vzťahovať na všetky nástroje budúcej SPP: strategické plány SPP, ako aj na tie prvky SPP, na ktoré sa nevzťahujú strategické plány SPP (niektoré časti spoločnej trhovej organizácie, osobitné systémy). Výkonnosť by sa merala v súvislosti so špecifickými cieľmi politiky pomocou súboru spoločných ukazovateľov.

Nový model bude organizovaný na základe nasledujúcich zásad:

·Kontextové ukazovatele sú aj naďalej dôležité, pretože odrážajú relevantné aspekty všeobecných trendov v hospodárstve, životnom prostredí a spoločnosti a pravdepodobne budú mať vplyv na výkonnosť.

·Výber obmedzeného, ​​ale cielenejšieho súboru ukazovateľov by sa mal uskutočniť predovšetkým tak, aby sa vybrali tie, ktoré čo najdôkladnejšie odrážajú skutočnosť, či podporovaná intervencia prispieva k dosiahnutiu cieľov v porovnaní so stanoveným východiskovým stavom, a s použitím jasných vymedzení.

·Celková výkonnosť politiky bude posudzovaná raz za niekoľko rokov na základe ukazovateľov vplyvu. Ročné sledovanie výkonnosti politiky sa bude opierať o úplný zoznam ukazovateľov výsledku.

·Ukazovatele výstupu budú každoročne spájať výdavky s výsledkami vykonávania politiky. Tento postup sa bude vykonávať každoročne a opiera sa o zoznam ukazovateľov výstupu (predovšetkým ukazovateľov, ktoré už sú dostupné).

·Synergie medzi štatistickými a administratívnymi údajmi môžu uľahčiť spoľahlivosť príslušných ukazovateľov výkonnosti, ale to si vyžaduje existenciu systému kontrol kvality.

V podstate sa navrhuje zmena zodpovednosti a príležitostí v spoločnom rámci, jasne vymedzená a presadzovaná, aby sa súčasne dosiahol viac ako jeden kľúčový cieľ, a to zjednodušenie, orientácia na výsledky (skôr ako súlad s predpismi) a efektívnosť a účinnosť politiky.

Predpokladá sa, že ročné preskúmanie výkonnosti je kľúčovým prvkom prebiehajúceho monitorovania a riadenia vykonávania politiky. Aby bolo možné vykonať ročné preskúmanie výkonnosti, musia sa spoločne predložiť príslušné ukazovatele výstupu a ukazovatele výsledku vo výročnej správe o vykonávaní strategického plánu SPP, tzv. výročnej správe o výkonnosti. Členské štáty každoročne podávajú správu o uskutočnených výstupoch a výdavkoch, ako aj o vzdialenosti od dosiahnutia cieľových hodnôt stanovených na celé obdobie, ktoré sú vyjadrené ako hodnoty ukazovateľov výsledku.

Hodnotenia sa uskutočnia v súlade s odsekmi 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016, v ktorej tri inštitúcie potvrdili, že hodnotenia existujúcich právnych predpisov a politiky by mali poskytovať základ pre posúdenia vplyvu možností ďalšieho konania. V hodnoteniach sa posúdia účinky programu v praxi na základe jeho ukazovateľov/cieľových hodnôt a podrobná analýza miery, do akej možno program považovať za relevantný, účinný a efektívny, poskytuje dostatočnú pridanú hodnotu EÚ a je v súlade s ostatnými politikami EÚ. Zahŕňajú získané poznatky na identifikáciu akýchkoľvek nedostatkov/problémov alebo akéhokoľvek potenciálu na zlepšenie opatrení a ich výsledkov a na maximalizáciu ich využitia/vplyvu.

Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

Neuplatňuje sa.

Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Návrh sa týka troch nariadení:

·nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (ďalej len „nariadenie o strategických plánoch SPP“),

·nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 (ďalej len „horizontálne nariadenie SPP“),

·nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, nariadenie (EÚ) č. 251/2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov, nariadenie (EÚ) č. 228/2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie a nariadenie (EÚ) č. 229/2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech menších ostrovov v Egejskom mori. (ďalej len „pozmeňujúce nariadenie“).

Tieto nariadenia spoločne upravujú SPP zosúladením jej cieľov s Junckerovými prioritami a cieľmi udržateľného rozvoja, pričom súčasne zjednodušujú vykonávanie politiky. SPP sa viac prispôsobí miestnej situácii odstránením podmienok oprávnenosti na podporu poskytovanú na úrovni EÚ. Členské štáty budú môcť vymedzovať väčšinu podmienok oprávnenosti na vnútroštátnej úrovni tak, aby boli vhodné pre ich osobitnú situáciu. Zároveň sa obmedzením priamej súvislosti medzi podmienkami oprávnenosti na úrovni EÚ a konečnými príjemcami zníži administratívna záťaž spojená s kontrolami.

S cieľom naďalej zlepšovať udržateľný rozvoj poľnohospodárstva, potravinárstva a vidieckych oblastí, všeobecné ciele SPP sa zameriavajú na hospodársku životaschopnosť, odolnosť a príjem poľnohospodárskych podnikov, na zlepšenie výkonnosti v oblasti životného prostredia a klímy a na posilnenie sociálno-ekonomickej štruktúry vidieckych oblastí. Okrem toho podpora poznatkov, inovácií a digitalizácie v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach je prierezovým cieľom.

Nová SPP bude sledovať tieto špecifické ciele:

a)podporovať životaschopné príjmy a odolnosť poľnohospodárskych podnikov na území EÚ (na podporu potravinovej bezpečnosti),

b)posilniť orientáciu na trh a zvýšiť konkurencieschopnosť vrátane intenzívnejšieho zamerania sa na výskum, technológie a digitalizáciu,

c)zlepšiť postavenie poľnohospodárov v hodnotovom reťazci,

d)prispieť k prispôsobeniu sa zmene klímy a jej zmierneniu, ako aj k využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov,

e)podporovať udržateľný rozvoj a efektívne riadenie prírodných zdrojov, ako sú voda, pôda a vzduch,

f)prispieť k ochrane biodiverzity, zlepšiť ekosystémové služby a zachovať biotopy a krajinné oblasti,

g)pritiahnuť mladých poľnohospodárov a uľahčiť podnikateľskú činnosť vo vidieckych oblastiach,

h)podporovať zamestnanosť, rast, sociálne začlenenie a miestny rozvoj vo vidieckych oblastiach vrátane biohospodárstva a udržateľného lesného hospodárstva,

i)zlepšiť reakcie poľnohospodárstva EÚ na požiadavky spoločnosti týkajúce sa potravín a zdravia vrátane bezpečnosti, výživnosti a udržateľnosti potravín, ako aj dobrých životných podmienok zvierat.

Členské štáty pri plnení týchto cieľov zabezpečujú zjednodušenie a výkonnosť podpory SPP. Navrhnú intervencie, ktoré sú prispôsobené ich okolnostiam, na základe typu intervencií uvedených v nariadení. Členské štáty budú musieť venovať osobitnú pozornosť špecifickým cieľom v oblasti životného prostredia a klímy, generačnej výmene a modernizácii vo vykonávaní politiky prostredníctvom zamerania sa na lepšie využívanie poznatkov a poradenstva a nových (digitálnych) technológií.

Členské štáty predložia svoje navrhované intervencie určené na dosiahnutie špecifických cieľov EÚ v rámci strategického plánu SPP. Právne predpisy stanovujú pravidlá týkajúce sa obsahu tohto strategického plánu SPP a Komisia tieto plány skontroluje a schváli. Strategické plány SPP budú spájať väčšinu nástrojov podpory SPP financovaných z (vrátane sektorových programov, ktoré boli doteraz stanovené v rámci nariadenia o spoločnej organizácii trhov) a z EPFRV. Týmto spôsobom členské štáty vytvoria jednotnú ucelenú intervenčnú stratégiu pre každý členský štát. V strategických plánoch SPP členské štáty stanovia cieľové hodnoty, ktoré chcú dosiahnuť v programovom období s použitím spoločne vymedzených ukazovateľov výsledku.

Po vytvorení strategických plánov SPP budú členské štáty každoročne podávať správy o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní prostredníctvom systému spoločných ukazovateľov. Členské štáty a Komisia budú monitorovať pokrok a vyhodnocovať účinnosť intervencií.

Nasledujúca časť obsahuje informácie týkajúce sa osobitného obsahu týchto troch nariadení.

Nariadenie o strategických plánoch SPP

Hlava I stanovuje rozsah pôsobnosti nariadenia, ako aj vymedzenia pojmov.

V hlave II sú uvedené všeobecné a špecifické ciele SPP, ktoré treba plniť prostredníctvom intervencií, ktoré členské štáty navrhli vo svojich strategických plánoch SPP. Hlava III zavádza niekoľko spoločných požiadaviek v súvislosti so strategickými plánmi SPP, ako aj prvky, ktoré sa vzťahujú na viacero intervencií. Spoločné požiadavky sa týkajú dodržiavania všeobecných zásad a základných práv, ako je napríklad zabránenie narúšaniu hospodárskej súťaže, rešpektovanie vnútorného trhu a nediskriminácia, ako aj dodržiavanie pravidiel WTO týkajúcich sa podpory na vnútroštátnej úrovni. Zahŕňajú aj požiadavky týkajúce sa špecifických prvkov, ktoré sa majú vymedziť v plánoch SPP, ako napríklad čo je poľnohospodárska plocha, poľnohospodárska činnosť, skutočný poľnohospodár a mladý poľnohospodár. Tento oddiel opisuje povinnosti vyplývajúce z „kondicionality“ (požiadavky, ktoré musí každý prijímateľ platieb na plochu dodržiavať v súvislosti s dobrými poľnohospodárskymi postupmi, ale aj povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov EÚ), ako aj potrebu disponovať dobre fungujúcimi poľnohospodárskymi poradenskými službami.

Táto hlava predkladá typy intervencií, ktoré môžu členské štáty použiť na vykonávanie svojich strategických plánov SPP. Typy intervencií predstavujú rozsiahle kategórie intervencií, ktoré môžu členské štáty používať v rámci svojich strategických plánov SPP.

Hlava IV poskytuje finančné ustanovenia. Obsahuje najmä finančné alokácie za členský štát a za fond a vymedzuje flexibilitu umožňujúcu prevod medzi fondmi. Stanovuje miery príspevku z EPFRV na verejné výdavky v členských štátoch, ako aj určité minimálne alebo maximálne finančné alokácie na osobitné účely.

V hlave V sú uvedené pravidlá týkajúce sa strategických plánov SPP. Uvádza sa v nej, aké prvky musia členské štáty zohľadniť pri príprave strategického plánu SPP a aký bude jeho minimálny obsah vrátane cieľových hodnôt a finančného plánovania. Táto hlava tiež vysvetľuje, aké pravidlá sa uplatňujú pri schvaľovaní strategických plánov SPP Komisiou a ako sa môžu takéto plány zmeniť.

Hlava VI obsahuje potrebné prvky týkajúce sa koordinácie a riadenia. Pripisuje zodpovednosť orgánom členských štátov za osobitné úlohy týkajúce sa strategických plánov SPP. Zriaďuje monitorovací výbor s cieľom zapojiť všetky zainteresované strany. Zriaďuje tiež siete, ktoré majú uľahčiť úspešné vykonávanie strategických plánov SPP. Tieto siete sa zriadia tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. V tejto hlave sa zriaďuje Európske partnerstvo v oblasti inovácií s cieľom stimulovať výmenu poznatkov a inovácií.

V hlave VII sa zavádza rámec pre monitorovanie a hodnotenie výkonnosti, v ktorom sa stanovujú pravidlá týkajúce sa toho, o čom a kedy majú členské štáty oznámiť pokrok vo vykonávaní svojich strategických plánov SPP a pravidlá týkajúce sa spôsobu, akým bude tento pokrok monitorovaný a vyhodnocovaný. Táto hlava obsahuje najmä pravidlá týkajúce sa výkonnostného bonusu za dobrú výkonnosť v oblasti životného prostredia a klímy.

Hlavy VIII a IX sa týkajú pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré vysvetľujú, akým spôsobom sa majú uplatňovať najmä pravidlá štátnej pomoci, ako aj konečné ustanovenia, ktoré vysvetľujú, aké nariadenia sa rušia a kedy sa nariadenie začne uplatňovať.

Horizontálne nariadenie SPP

Navrhuje sa zachovať súčasnú štruktúru SPP v dvoch pilieroch s každoročnými opatreniami so všeobecným uplatňovaním v prvom pilieri doplnenými opatreniami odrážajúcimi vnútroštátne a regionálne osobitosti v rámci viacročného programovacieho prístupu obsiahnutého v druhom pilieri. Nový návrh SPP po roku 2020 však poukáže na zvýšenú mieru subsidiarity tak, aby členské štáty mohli lepšie prispôsobiť vykonávacie opatrenia v rámci oboch pilierov svojej realite a konkrétnej situácii poľnohospodárov. Vyššia miera subsidiarity znamená obnovenie rovnováhy, pokiaľ ide o zodpovednosti pri riadení SPP a hľadanie nového vzťahu medzi Európskou úniou, členskými štátmi a poľnohospodármi.

Na tomto základe je súčasné horizontálne nariadenie SPP prispôsobené novému modelu vykonávania a odráža väčšiu flexibilitu pre členské štáty pri vykonávaní politiky (v súlade s ich miestnymi potrebami), menej byrokracie pre prijímateľov a prechod na politiku založenú na výkonnosti.

Presun na úrovni EÚ z dôrazu na súlad s predpismi k dôrazu na výkonnosť si vyžaduje jasné určenie cieľov, ktoré musí politika dosiahnuť: tieto ciele sa opäť stanovia na úrovni EÚ. S cieľom dosiahnuť pokrok smerom k mechanizmu politiky viac založenému na výsledkoch, dôjde k posunu od istoty z hľadiska zákonnosti a riadnosti príslušných transakcií k istote z hľadiska výkonnosti a dodržiavania základných požiadaviek EÚ, akými sú integrovaný administratívny a kontrolný systém (IACS) alebo riadiace orgány (platobné agentúry, koordinačné orgány, príslušné orgány a certifikačné orgány). Budú zachované solídne a spoľahlivé riadiace štruktúry, ktoré charakterizujú SPP.

Okrem finančných ustanovení horizontálne nariadenie SPP naďalej disponuje aj ustanoveniami o všeobecných zásadách kontrol a sankcií, kontrol kondicionality a IACS. V dôsledku toho sa v nariadení stanovujú pravidlá týkajúce sa systémov financovania, riadenia a kontroly, procesov schvaľovania (ročné finančné schvaľovanie a ročné schvaľovanie výkonnosti) a postupu preukazovania zhody.

Toto nariadenie obsahuje rôzne prvky zjednodušenia. Po prvé, nové ročné zúčtovanie výkonnosti odráža posun od dodržiavania pravidiel jednotlivými prijímateľmi k výkonnosti politiky v rámci členských štátov.

Ďalej predpokladá zníženie počtu platobných agentúr a posilnenie úlohy koordinačného orgánu a certifikačného orgánu v súlade s novým modelom vykonávania. Tým sa systém stane transparentnejším a menej náročným pre vnútroštátne správy aj Komisiu. Zavádza sa koncepcia jednotného auditu v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a počet auditov Komisie sa môže znížiť.

Pozmeňujúce nariadenie

V oznámení o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva sa potvrdzuje orientácia na trh ako kľúčový prvok SPP, ale zároveň sa poukazuje na výzvy súvisiace s udržateľnosťou životného prostredia a zmenou klímy. Okrem toho sa v rámci neho poľnohospodársky sektor zaraďuje priamo do diskusie o potravinách a o obavách občanov v súvislosti s nimi pripomínajúc, že je ​​„najvýznamnejšou úlohou tejto politiky pomáhať poľnohospodárom predvídať vývoj stravovacích návykov a prispôsobiť produkciu v závislosti od trhových signálov a nárokov spotrebiteľov“. Keďže podrobné pravidlá, ktoré môžu zabrániť potrebným úpravám, sú stanovené na úrovni EÚ, predstavuje táto reforma príležitosť na uskutočnenie potrebných zmien. SPP by sa mala okrem toho zaoberať obavami občanov, pokiaľ ide o udržateľnú poľnohospodársku výrobu.

Preto sa predpokladá zachovanie štruktúry a hlavných vlastností nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, pričom sa zmení obmedzený počet ustanovení vzhľadom na hospodárske, environmentálne a spoločenské zmeny, ku ktorým došlo od nadobudnutia jeho účinnosti v roku 2014.

Po prvé sa predpokladá vypustenie ustanovení súvisiacich so sektorovými intervenciami, ktoré boli predtým stanovené v nariadení (EÚ) č. 1308/2013, pretože tieto intervencie v rámci budúcej SPP budú upravené podľa [nariadenia o strategických plánoch SPP] a budú súčasťou strategických plánov členských štátov s cieľom zabezpečiť lepšiu súdržnosť intervencií v rámci SPP.

Po druhé, zatiaľ čo následné reformy politiky v oblasti vína uskutočnené v rokoch 2008 a 2013 celkovo dosiahli svoje ciele, čo viedlo k hospodársky živému vinárskemu odvetviu, objavili sa nové hospodárske, environmentálne a klimatické výzvy. Preto nariadenie predpokladá niekoľko osobitných zmien existujúcich pravidiel s cieľom zvládnutia týchto výziev.

Po tretie, v oznámení o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva sa požaduje, aby sa zemepisné označenia stali príťažlivejšie pre poľnohospodárov a spotrebiteľov a aby sa tento systém zjednodušil. Preto sa navrhuje súčasné pravidlá týkajúce sa zemepisných označení, rozdelené do štyroch základných aktov, zmeniť v záujme jednoduchšieho systému zemepisných označení, ich rýchlejšej registrácie a efektívnejšieho schvaľovania zmien špecifikácií výrobkov. Cieľom týchto zmien je zjednodušiť systém zemepisných označení, ktorý by bol zrozumiteľnejší pre spotrebiteľov, jednoduchšie propagovateľný a znížil by administratívne náklady na riadenie systému.

Čo sa týka pravidiel zemepisných označení vín, obmedzenie preverovania žiadostí vykonávaného Európskou úniou na ich kontrolu, či neobsahujú zjavné chyby, oddelenie pravidiel duševného vlastníctva od iných požiadaviek stanovených v špecifikácii výrobku, ako aj udeľovanie oprávnení členským štátom rozhodovať o zmenách, ktoré nemajú vplyv na úrovni EÚ, by v súlade s navzájom úzko prepojenými zásadami subsidiarity a proporcionality zjednodušilo schvaľovanie, skrátilo lehoty a zracionalizovalo zdroje. V tom istom zmysle sa predpokladá zjednodušenie niektorých osobitných postupov, napríklad námietkového konania, aby sa schvaľovací proces zefektívnil.

Objasnenie vymedzenia „chráneného označenia pôvodu“ pre vína umožní skupinám výrobcov využívať nové odrody, ktoré sú tiež potrebné v reakcii na zmenu klímy a umožní riadne odôvodňovanie aplikácií v súlade s vinárskou a enologickou realitou. Navrhuje sa tiež posilnenie ochrany zemepisných označení pred ich falšovaním na internete a v prípade tovarov v tranzite.

Zjednodušenie, ktoré je navrhované pre zemepisné označenia vín, sa musí uplatňovať aj na poľnohospodárske výrobky a potraviny, a to v záujme zabezpečenia primeranej úrovne súdržnosti medzi systémami a poskytnutia vyššie uvedených výhod výrobcom produktov so zemepisným označením v tomto sektore. Systém zemepisných označení aromatizovaných vín, ktorý má iba 5 z 3350 zemepisných označení, nemôže fungovať a mal by sa zlúčiť s iným systémom – systém poľnohospodárskych výrobkov a potravín je na tento účel vhodný, pretože už zahŕňa iné alkoholické nápoje.

V nariadení sa navyše predpokladajú ustanovenia, ktoré len prevedú do vnútroštátnych právnych predpisov záväzky prijaté Európskou úniou a jej členskými štátmi v súvislosti s nedávnymi ministerskými rozhodnutiami Svetovej obchodnej organizácie, ktoré sa týkali najmä vývozných dotácií.

Napokon sa navrhuje vypustiť niekoľko zastaraných ustanovení, okrem iného systém regulácie výroby a požiadavky vzťahujúce sa na odvetvie cukru, ktorých platnosť uplynula na konci hospodárskeho roka 2016/2017.

2018/0216 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 42 a článok 43 ods. 2,

so zreteľom na Akt o pristúpení z roku 1979, a najmä na odsek 6 protokolu č. 4 o bavlne, ktorý je pripojený k uvedenému aktu,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 7 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 8 ,

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Komisia v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva z 29. Novembra 2017 sformulovala úlohy, ciele a zameranie spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len SPP) po roku 2020. K daným cieľom patrí okrem iného potreba, aby SPP bola viac zameraná na výsledky, potreba zintenzívniť modernizáciu a udržateľnosť (vrátane udržateľnosti v oblasti hospodárstva, sociálnej sféry, životného prostredia a klímy) poľnohospodárskych, lesohospodárskych a vidieckych oblastí, a pomôcť zmierniť administratívnu záťaž prijímateľov súvisiacu s právnymi predpismi Únie.

(2)SPP musí dôraznejšie reagovať na výzvy a príležitosti, ktoré sa ukazujú na úrovni Únie, medzinárodnej, vnútroštátnej, regionálnej, miestnej úrovni i na úrovni poľnohospodárskych podnikov, a preto je potrebné zefektívniť riadenie SPP a zlepšiť jej výsledky pri dosahovaní cieľov Únie, ako aj výrazne znížiť administratívnu záťaž. Únia by v SPP založenej na výkonnosti (model vykonávania) mala stanoviť základné politické parametre, akými sú ciele SPP a základné požiadavky, zatiaľ čo členské štáty by mali znášať väčšiu zodpovednosť v súvislosti so spôsobom plnenia a dosahovania daných cieľov a cieľových hodnôt. Zintenzívnená subsidiarita umožňuje lepšie zohľadňovať miestne podmienky a potreby, a teda prispôsobovať podporu tak, aby sa maximalizoval prínos k cieľom Únie.

(3)Používanie spoločných vymedzení pojmov stanovených úplne na úrovni Únie spôsobilo členským štátom určité ťažkosti pri zaisťovaní svojich osobitných okolností na vnútroštátnej, regionálnej i miestnej úrovni. Členské štáty by preto mali mať zaručenú flexibilitu, aby vo svojich strategických plánoch SPP mohli vymedziť určité pojmy. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky však treba stanoviť určitý rámec na úrovni Únie, v ktorom sa ukotvia potrebné základné prvky, ktoré sa majú zahrnúť do predmetného vymedzenia pojmov („rámcové vymedzenie pojmov“).

(4)S cieľom zabezpečiť, aby Únia mohla dodržiavať svoje medzinárodné záväzky týkajúce sa vnútornej podpory, ako sa stanovujú v Dohode WTO o poľnohospodárstve, a konkrétne, aby sa základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti a súvisiacich typov intervencií naďalej notifikovala ako podpora typu „zelený kôš“, ktorá nemá žiadne alebo len úplne minimálne účinky narúšajúce trh alebo vplyv na výrobu, by rámcové vymedzenie pojmu „poľnohospodárska činnosť“ malo zahŕňať ako výrobu poľnohospodárskych výrobkov, tak aj údržbu poľnohospodárskej plochy. V súvislosti s prispôsobením miestnym podmienkam by členské štáty mali stanoviť samotné vymedzenie pojmu „poľnohospodárska činnosť“ vo svojich strategických plánoch SPP:

(5)Malo by sa stanoviť rámcové vymedzenie pojmu „poľnohospodárska plocha“, s cieľom zachovať podstatné prvky platné na celom území Únie v záujme zabezpečenia porovnateľnosti medzi rozhodnutiami členských štátov, avšak bez toho, aby sa členské štáty pri dosahovaní cieľov Únie obmedzovali. Súvisiace rámcové vymedzenie pojmov „orná pôda“, „trvalé plodiny“ a „trvalý trávny porast“ by sa mali sformulovať všeobecne, aby členské štáty mohli vymedzenia konkretizovať podľa svojich miestnych podmienok. Rámcové vymedzenie pojmu „orná pôda“ by sa malo stanoviť tak, aby ho členské štáty mohli vztiahnuť na rôzne spôsoby výroby vrátane systémov ako agrolesnícky systém a orná pôda s krovím a stromami, a aby bolo potrebné začleniť oblasti pôdy ležiacej úhorom, aby sa zabezpečil oddelený charakter intervencií. Rámcové vymedzenie pojmu „trvalé plodiny“ by malo zahŕňať oblasti využívané na výrobu aj iné oblasti, ako aj škôlky a výmladkové plantáže rýchlo rastúcich drevín, ktoré majú vymedziť členské štáty. Rámcové vymedzenie pojmu „trvalý trávny porast“ by sa malo stanoviť tak, aby členské štáty mohli podrobnejšie špecifikovať kritériá a začleniť druhy iné než trávy alebo iné rastlinné krmivá, ktoré môžu slúžiť ako pasienky alebo z ktorých sa môže získavať krmivo, bez ohľadu na to, či sa využívajú na samotnú výrobu alebo nie.

(6)Synergie medzi EPFRV a programom Európsky horizont by mali pôsobiť ako stimul, aby EPFRV čo najlepšie využíval výsledky výskumu a inovácií, predovšetkým tie, ktoré vyplývajú z projektov financovaných z programu Európsky horizont a európskeho partnerstva v oblasti inovácií (EIP) zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, aby sa dosiahli inovácie v sektore poľnohospodárstva a vo vidieckych oblastiach.

(7)Malo by sa stanoviť rámcové vymedzenie pojmu „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“ zahŕňajúce podstatné prvky, s cieľom zabezpečiť právnu istotu, že podpora sa vypláca na poľnohospodársku plochu, ktorú má poľnohospodár k dispozícii a na ktorej sa vykonáva poľnohospodárska činnosť. Predovšetkým by členské štáty mali stanoviť podmienky určovania toho, či má poľnohospodár danú pôdu k dispozícii, aby sa zabránilo dvojitému uplatňovaniu nárokov. Vzhľadom na pravdepodobnosť príležitostného a dočasného využívania poľnohospodárskej pôdy na činnosť, ktorá nie je poľnohospodárskou činnosťou v prísnom zmysle, a vzhľadom na potenciál určitých nepoľnohospodárskych činností prispieť k diverzifikácii príjmov poľnohospodárskych podnikov, členské štáty by mali stanoviť primerané podmienky, aby sa ako hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, začlenili aj oblasti využívané na činnosť, ktorá nie je poľnohospodárskou činnosťou.

(8)Pokiaľ ide o oblasti využívané na pestovanie konopy siatej, s cieľom zachovať verejné zdravie a zabezpečiť súlad s inými právnymi predpismi, by používanie semien odrôd konopy siatej s obsahom tetrahydrokanabinolu nižším než 0,2 % malo byť zahrnuté do vymedzenia pojmu „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“.

(9)S perspektívou ďalej zlepšovať výkonnosť SPP by podpora príjmu mala byť smerovaná skutočným poľnohospodárom. V záujme zabezpečenia spoločnej koncepcie na úrovni Únie týkajúcej sa takéhoto smerovania podpory by sa malo stanoviť rámcové vymedzenie pojmu „skutočný poľnohospodár“ zahŕňajúce jeho podstatné prvky. Členské štáty by na základe tohto rámca mali vo svojich strategických plánoch SPP vymedziť, akí poľnohospodári sa nepovažujú za skutočných poľnohospodárov, a to na základe podmienok ako testy príjmov, vstupov práce v poľnohospodárskom podniku, účel podniku a zápis v registroch. Takisto by nemalo mať za následok vylúčenie podpory pre poľnohospodárov vyvíjajúcich viaceré činnosti, teda ktorí sa aktívne venujú poľnohospodárstvu, ale takisto vyvíjajú nepoľnohospodárske činnosti mimo svojho poľnohospodárskeho podniku, pretože ich viaceré činnosti často posilňujú sociálno-ekonomickú štruktúru vo vidieckych oblastiach.

(10)Malo by sa stanoviť rámcové vymedzenie pojmu „mladý poľnohospodár“ na úrovni Únie zahŕňajúce jeho podstatné prvky, s cieľom zabezpečiť súlad medzi typmi intervencií vo forme priamych platieb a typmi intervencií v oblasti rozvoja vidieka pri plnení cieľa generačnej obnovy.

(11)S cieľom skonkretizovať ciele SPP, ako sa stanovuje v článku 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako aj zabezpečiť, aby Únia zodpovedajúcim spôsobom riešila súvisiace aktuálne výzvy, je vhodné stanoviť súbor všeobecných cieľov odrážajúcich smerovanie vytýčené v oznámení Komisie o „Budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva“. Súbor špecifických cieľov by sa mal podrobnejšie vymedziť na úrovni Únie a členské štáty by ich mali uplatňovať vo svojich strategických plánoch SPP. Všeobecné ciele by jednak v súlade s posúdením vplyvu mali zabezpečiť rovnováhu medzi jednotlivými rozmermi udržateľného rozvoja a jednak by sa mali premietnuť do týchto špecifických cieľov SPP v podobe konkrétnejších priorít a mali by v nich byť zohľadnené relevantné právne predpisy Únie, predovšetkým vzhľadom na oblasť klímy a životného prostredia.

(12)Inteligentnejšia, zmodernizovaná a udržateľnejšia SPP musí obsiahnuť výskum a inovácie, aby mohla slúžiť multifunkčnosti systémov poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a potravinových systémov Únie, investovať do technologického rozvoja a digitalizácie, ako aj zlepšiť prístup k nestranným, spoľahlivým, relevantným a novým poznatkom a vedomostiam.

(13)Únia by podľa modelu vykonávania SPP mala stanoviť ciele Únie a vymedziť typy intervencií, ako aj základné požiadavky Únie platné pre všetky členské štáty, zatiaľ čo členské štáty by mali zodpovedné za premietnutie rámca Únie do úprav podpory vzťahujúcich sa na prijímateľov. V tomto kontexte by členské štáty mali konať v súlade s Chartou základných práv, všeobecnými zásadami práva Únie, a zabezpečiť, aby právny rámec poskytovania podpory Únie prijímateľom bol založený na strategických plánoch SPP a bol v súlade so zásadami a požiadavkami stanovenými v tomto nariadení a [Horizontal Regulation].

(14)V záujme podpory inteligentného a odolného sektora poľnohospodárstva sú priame platby aj naďalej zásadným faktorom záruky spravodlivej podpory príjmu poľnohospodárov. Podobne sú na zlepšenie trhového oceňovania poľnohospodárov potrebné investície do reštrukturalizácie, modernizácie, inovácie a diverzifikácie poľnohospodárskych podnikov a do zavádzania nových technológií.

(15)V súvislosti s intenzívnejšou orientáciou SPP na trh, ako sa načrtlo v oznámení o „Budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva“ môže trhová expozícia, zmena klímy a súvisiaca pravidelnosť a závažnosť extrémnych poveternostných udalostí, ako aj sanitárne a rastlinolekárske krízy mať za následok riziko v podobe cenovej volatility a zvýšeného tlaku na príjmy. A preto, hoci sú poľnohospodári v konečnom dôsledku zodpovední za zostavenie vlastných stratégií svojich podnikov, by sa mal stanoviť dôsledný rámec na zabezpečenie primeraného riadenia rizík. Členské štáty a poľnohospodári by preto mali mať možnosť na budovanie kapacít využívať platformu riadenia rizík zriadenú na úrovni Únie, ktorej účelom je poskytovať poľnohospodárom primerané finančné nástroje na investovanie a prístup k prevádzkovému kapitálu, odbornej príprave, prenosu poznatkov a poradenstvu.

(16)Podpora starostlivosti o životné prostredie, opatrenia v oblasti klímy a prispievanie k dosahovaniu cieľov Únie v oblasti životného prostredia a klímy sú vysokými prioritami v budúcnosti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Únie. Štruktúra SPP by preto mala odrážať väčšie ambície vzhľadom na tieto ciele. Na základe modelu vykonávania by opatrenia vykonávané s cieľom riešiť zhoršovanie životného prostredia a zmenu klímy mali byť zamerané na výsledky a článok 11 ZFEÚ by sa na tieto účely mal považovať za povinnosť dosiahnuť presne vymedzený výsledok.

Mnohé vidiecke oblasti v Únii trpia štrukturálnymi problémami, akými sú napríklad nedostatok atraktívnych pracovných príležitostí, chýbajúce zručnosti, nedostatočné investície do pripojiteľnosti, infraštruktúry a základných služieb, ako aj odlev mladých ľudí, a preto je mimoriadne dôležité v súlade s deklaráciou Cork 2.0 posilniť sociálno-ekonomickú štruktúru v týchto oblastiach, predovšetkým prostredníctvom tvorby pracovných miest a generačnej obnovy, pričom na tento účel treba do vidieckych oblastí na celom území Európy priniesť iniciatívu Komisie v záujme rastu a zamestnanosti, podporovať v nich sociálne začlenenie, generačnú obnovu a rozvoj „inteligentných dedín“. Ako sa uvádza v oznámení o „Budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva“ nové hodnotové reťazce na vidieku, ako napríklad energia z obnoviteľných zdrojov, vzmáhajúce sa biohospodárstvo, obehové hospodárstvo a ekologický cestovný ruch môžu predstavovať sľubný potenciál rastu a vytvárania pracovných miest vo vidieckych oblastiach. V tejto súvislosti môžu kľúčovú úlohu pri zabezpečení prístupu k financovaniu a podpore kapacity rastu poľnohospodárskych podnikov a podnikania zohrávať finančné nástroje a využívanie záruky InvestEU. Pre štátnych príslušníkov tretej krajiny s legálnym pobytom existuje potenciál zamestnať sa vo vidieckych oblastiach, čo podporí ich spoločenskú a hospodársku integráciu, predovšetkým v rámci stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou.

(17)SPP by aj naďalej mala zabezpečovať potravinovú bezpečnosť, čo by sa malo chápať ako prístup k dostatočným, bezpečným a výživným potravinám za každých okolností. Navyše by mala pomôcť zlepšiť reakcie poľnohospodárstva Únie na nové požiadavky spoločnosti týkajúce sa potravín a zdravia vrátane udržateľnej poľnohospodárskej výroby, zdravšieho stravovania, plytvania potravinami a dobrých životných podmienok zvierat. SPP by mala naďalej propagovať poľnohospodársku výrobu vyznačujúcu sa osobitnými a cennými vlastnosťami a zároveň pomáhať poľnohospodárom prispôsobovať svoju výrobu podľa trhových signálov a dopytu spotrebiteľov.

(18)Z hľadiska rozsahu reformy potrebnej na dosiahnutie cieľov a reagovanie na obavy je vhodné stanoviť nový právny rámec v jedinom nariadení, ktoré sa vzťahuje na podporu Únie financovanej z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a ktoré nahrádza právne úpravy v súčasnosti stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 9 a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 10 .

(19)V tomto nariadení by sa mali stanoviť pravidlá vzťahujúce sa na podporu Únie financovanú z EPZF a EPFRV a udeľovanú v podobe typov intervencií špecifikovaných v strategických plánoch SPP, ktoré zostavili členské štáty a schválila Komisia.

(20)S cieľom zabezpečiť, aby Únia mohla dodržiavať svoje medzinárodné záväzky týkajúce sa vnútornej podpory, ako sa stanovujú v Dohode WTO o poľnohospodárstve, by sa určité typy intervencií stanovené v tomto nariadení mali naďalej notifikovať ako podpora typu „zelený kôš“, ktorá nemá žiadne alebo len úplne minimálne účinky narúšajúce trh alebo vplyv na výrobu, alebo ktorá sa má notifikovať ako „modrý kôš“ v rámci programov na obmedzenie výroby a takisto sa na ňu nevzťahujú záväzky zníženia. Ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa takýchto typov intervencií už síce sú v súlade s požiadavkami na podporu typu „zelený kôš“ stanovenými v prílohe 2 k Dohode WTO o poľnohospodárstve alebo požiadavkami na podporu typu „modrý kôš“ stanovenými v jej článku 6.5, malo by sa však zabezpečiť, aby intervencie, ako ich vo svojich strategických plánoch SPP plánujú členské štáty, naďalej spĺňali tieto požiadavky vzťahujúce sa na tieto typy intervencií.

(21)Podľa nového systému kondicionality, ktorý vychádza z predchádzajúceho systému krížového plnenia vykonávaného do roku 2020, musia prijímatelia na to, aby mohli úplne čerpať podporu SPP, dodržiavať základné normy týkajúce sa životného prostredia, zmeny klímy, verejného zdravia, zdravia zvierat, zdravia rastlín a dobrých životných podmienok zvierat. Základné normy v zjednodušenej podobe zahŕňajú zoznam povinných požiadaviek na riadenie („SMR“) a normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu („GAEC“) pôdy. V týchto základných normách by mali byť dôkladnejšie zohľadnené výzvy v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, ako aj nová environmentálna štruktúra SPP, vďaka čomu sa dospeje k vyššej úrovni ambícií v oblasti životného prostredia a klímy, ako to Komisia ohlásila vo svojom oznámení o „Budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva“ a vo viacročnom finančnom rámci („VFR“). Kondicionalita má takisto prispieť k rozvoju udržateľného poľnohospodárstva vďaka lepšej informovanosti prijímateľov o potrebe dodržiavať tieto základné normy. Jej cieľom je ďalej prispieť k tomu, aby bola SPP vo väčšom súlade s očakávaniami spoločnosti, a to prostredníctvom zlepšenia súladu tejto politiky s cieľmi v oblasti životného prostredia, verejného zdravia, zdravia zvierat, zdravia rastlín a dobrých životných podmienok zvierat. Kondicionalita by mala byť neoddeliteľnou súčasťou environmentálnej štruktúry SPP, a to ako súčasť východiska pre ambicióznejšie záväzky v oblasti životného prostredia a klímy, a mala by sa uplatňovať všeobecne na celom území Únie. V prípade poľnohospodárov, ktorí tieto požiadavky nespĺňajú, by členské štáty mali zabezpečiť uplatňovanie primeraných, účinných a odrádzajúcich sankcií v súlade s [ horizontálne nariadenie].

(22)Rámec noriem GAEC má prispieť k prispôsobeniu sa zmene klímy a jej zmierneniu, riešeniu problémov v oblasti vody, ochrane kvality pôdy a k ochrane a ku kvalite biodiverzity. Rámec treba zlepšiť tak, aby sa zohľadnili predovšetkým postupy stanovené do roku 2020 v rámci ekologizačných platieb, zmierňovaní zmeny klímy a potreby zlepšiť udržateľnosť poľnohospodárskych podnikov, a predovšetkým vzhľadom na riadenie živín. Treba skonštatovať, že každá norma GAEC prispieva k viacerým cieľom. Členské štáty by na vykonávanie rámca mali vymedziť vnútroštátnu normu za každú normu stanovenú na úrovni Únie, pričom treba zohľadniť osobité črty predmetnej oblasti vrátane pôdnych a podnebných podmienok, existujúcich poľnohospodárskych podmienok, využívania pôdy, striedania plodín, poľnohospodárskej praxe a štruktúry poľnohospodárskych podnikov. Takisto môžu vymedziť iné dodatočné vnútroštátne normy týkajúce sa hlavných cieľov stanovených v prílohe III s cieľom zlepšiť výsledky rámca GAEC v oblasti životného prostredia a klímy. S cieľom podporiť agronomickú výkonnosť i environmentálne správanie poľnohospodárskych podnikov sa ako súčasť rámca GAEC zostavia plány riadenia živín, a to pomocou špeciálnych elektronických nástrojov pre udržateľnosť poľnohospodárskeho podniku, ktorý jednotlivým poľnohospodárom poskytnú členské štáty. Účelom nástroja je poskytovať podporu pri podnikových rozhodnutiach, počnúc minimálnymi funkcionalitami na riadenie živín. Širokosiahla interoperabilita a modulárnosť by mali zabezpečiť aj možnosť pridať iné elektronické podnikové aplikácie i aplikácie elektronickej správy vecí verejných. Komisia by v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok pre všetkých poľnohospodárov a na celom území Únie mala členským štátom poskytnúť podporu pri zostavovaní nástroja, ako aj pri uchovávaní údajov a potrebných službách ich spracúvania.

(23)Členské štáty musia SMR úplne vykonávať na to, aby sa mohli uplatňovať na úrovni poľnohospodárskych podnikov, a na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s poľnohospodármi. Aby sa pri posilňovaní udržateľnosti politiky zabezpečila konzistentnosť pravidiel týkajúcich sa kondicionality by SMR mali zahŕňať hlavné právne predpisy Únie o životnom prostredí, verejnom zdraví, zdraví zvierat, zdraví rastlín a dobrých životných podmienkach zvierat, ktorých vykonávanie na vnútroštátnej úrovni znamená presné povinnosti pre jednotlivých poľnohospodárov vrátane povinností podľa smernice Rady 92/43/EHS 11 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES 12 alebo smernice Rady 91/676/EHS 13 . V nadväznosti na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady v prílohe k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 14 sa relevantné ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES 15 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES 16 zahrnuli ako SMR do rozsahu pôsobnosti kondicionality a zoznam noriem GAEC sa upravil zodpovedajúcim spôsobom.

(24)Členské štáty by mali na tento účel zaviesť poradenské služby pre poľnohospodárske podniky s cieľom zlepšiť udržateľné riadenie a celkovú výkonnosť poľnohospodárskych a vidieckych podnikov, pričom by mali zahŕňať hospodársky, environmentálny a sociálny rozmer, a s cieľom určiť potrebné zlepšenia všetkých opatrení na úrovni poľnohospodárskeho podniku stanovených v strategických plánoch SPP. Tieto poradenské služby pre poľnohospodárske podniky by poľnohospodárom a iným prijímateľom podpory SPP mali pomôcť lepšie si uvedomiť súvislosti medzi riadením poľnohospodárskeho podniku a obhospodarovaním pôdy na jednej strane a určitými normami, požiadavkami a informáciami vrátane v oblasti životného prostredia a klímy na druhej strane. Patria sem normy stanovené v strategických plánoch SPP vzťahujúce sa na poľnohospodárov a iných prijímateľov podpory SPP alebo normy pre nich dôležité, ako aj normy vyplývajúce z právnych predpisov o vode, udržateľnom používaní pesticídov i iniciatív na boj proti antimikrobiálnej rezistencii a riadenia rizika. S cieľom zvýšiť kvalitu a účinok poradenstva by členské štáty integrovať poradcov v rámci poľnohospodárskych vedomostných a inovačných systémov („AKIS“), aby mohli poskytovať aktuálne technologické a vedecké informácie získané z výskumu a inovovania.

(25)Na zabezpečenie spravodlivejšieho rozdelenia podpory príjmu by sa sumy priamych platieb presahujúce určitý strop mali znížiť a výsledok tohto zníženia by sa mal buď využiť na oddelené priame platby a prioritne na komplementárnu redistributívnu podporu príjmu v záujme udržateľnosti alebo previesť na EPFRV. S cieľom zabrániť negatívnym účinkom na zamestnanosť by sa pri uplatnení tohto mechanizmu mal zohľadniť aspekt práce.

(26)V právnych predpisoch Únie by sa mala stanoviť povinnosť členských štátov určiť vo svojom strategickom pláne SPP súbor požiadaviek vzťahujúcich sa na minimálnu plochu ako podmienka získania oddelených platieb. Takéto požiadavky by sa mali týkať potreby zabrániť nadmernej administratívnej záťaži spôsobenej riadením veľkého počtu platieb malých súm i potreby zabezpečiť skutočný prínos podpory k dosahovaniu cieľov SPP, ku ktorým prispievajú oddelené priame platby. Na zaručenie minimálnej úrovne podpory príjmu v poľnohospodárstve pre všetkých skutočných poľnohospodárov, ako aj na splnenie cieľa zmluvy zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov by sa mala ako typ intervencie „základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti“ zaviesť ročná oddelená platba na plochu. S cieľom spresniť smerovanie tejto podpory možno sumy platby diferencovať podľa skupín území na základe sociálno-ekonomických a/alebo agronomických podmienok. Členské štáty sa v snahe zabrániť účinkom narúšajúcim príjem poľnohospodárov môžu rozhodnúť vykonávať základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti na základe platobných nárokov. V tomto prípade by hodnota platobných nárokov pred akoukoľvek ďalšou konvergenciou mala byť úmerná ich hodnote, ako sa stanovuje v režimoch základnej platby podľa nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, pričom treba zohľadniť aj platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie. Členské štáty by mali dosiahnuť aj ďalšiu konvergenciu, aby sa postupne odpútali od hodnôt z minulosti.

(27)Členské štáty by pri poskytovaní oddelenej priamej pomoci na základe systému platobných nárokov mali naďalej riadiť národnú rezervu alebo rezervy podľa skupín území. Takéto rezervy by sa mali využívať prioritne pre mladých poľnohospodárov a poľnohospodárov začínajúcich s poľnohospodárskou činnosťou. Pravidlá využívania a prevodu platobných nárokov sú potrebné aj na zaručenie bezproblémového fungovania systému.

(28)Malé poľnohospodárskej podniky zostávajú základným pilierom poľnohospodárstva v Únii, pretože zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore zamestnanosti na vidieku a prispievajú k územnému rozvoju. Členské štáty by s cieľom podporovať vyváženejšie rozdelenie podpory a znížiť pre prijímateľov administratívnu záťaž mali mať opciu ponúkať malým poľnohospodárom možnosť nahradiť iné priame platby jednorazovou platbou pre malých poľnohospodárov.

(29)Vzhľadom na uznanú potrebu propagovať vyváženejšie rozdelenie podpory medzi malé a/alebo stredne veľké poľnohospodárske podniky viditeľným a merateľným spôsobom by sa na úrovni Únie mala stanoviť špecifická oddelená platba za hektár, teda komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti. Členské štáty by s cieľom spresniť smerovanie tejto komplementárnej podpory a zohľadniť rozdiely v štruktúre poľnohospodárskych podnikov na celom území Únie mali mať možnosť poskytovať rôzne sumy komplementárnej podpory na rôzne hektárové rozsahy.

(30)Zavádzanie a rozvoj nových hospodárskych činností v sektore poľnohospodárstva je pre mladých poľnohospodárov finančne náročné, čo je potrebné pri prideľovaní a smerovaní priamych platieb zvážiť. Tento vývoj je mimoriadne dôležitý pre konkurencieschopnosť sektoru poľnohospodárstva v Únii, a preto členské štáty môžu stanoviť komplementárnu podporu príjmu pre mladých poľnohospodárov. Účelom zavedenia tohto typu intervencií by malo byť poskytnutie dodatočnej podpory príjmu mladým poľnohospodárom po vytvorení podniku.

(31)SPP by mala zaručiť, že členské štáty dokážu vyhovieť miestnym potrebám a rešpektovať skutočné okolnosti poľnohospodárov, a tak zintenzívniť dosahovanie výsledkov v oblasti životného prostredia. Členské štáty by v rámci priamych platieb v strategických plánoch SPP mali zriadiť dobrovoľné ekologické režimy pre poľnohospodárov, ktoré by sa mali úplne koordinovať s inými relevantnými intervenciami. Vymedziť by ich mali ako platbu poskytovanú buď ako odmena za podnecovanie a poskytovanie verejných statkov prostredníctvom poľnohospodárskych postupov prospešných pre klímu a životné prostredie alebo ako kompenzácia za zavedenie takýchto postupov. V oboch prípadoch by mali byť prejavom úsilia zlepšiť výkonnosť SPP v oblasti životného prostredia a klímy, a teda by sa mali skoncipovať tak, aby presahovali rámec povinných požiadaviek ukotvených v systéme kondicionality. Členské štáty sa môžu rozhodnúť zriadiť ekologické režimy pre poľnohospodárske postupy, ako napríklad zlepšené obhospodarovanie trvalých pasienkov a krajinných prvkov a ekologické poľnohospodárstvo. Tieto režimy takisto môžu zahŕňať „režimy vstupnej úrovne“, ktoré môžu byť podmienkou prijatia ambicióznejších záväzkov v oblasti rozvoja vidieka.

(32)Členským štátom by sa malo povoliť využívať časť svojho finančného stropu k dispozícii na priame platby na viazanú podporu príjmu s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť, udržateľnosť a/alebo kvalitu v určitých sektoroch a výrobách, ktoré sú mimoriadne dôležité zo sociálnych, ekonomických alebo ekologických dôvodov a čelia ťažkostiam. Ďalej by sa členským štátom malo povoliť využívať dodatočnú časť svojho finančného stropu k dispozícii na priame platby na udeľovanie viazanej podpory príjmu konkrétne na podporu pestovania bielkovinových plodín s cieľom znížiť nedostatok Únie v tejto oblasti.

(33)Mal by sa zabezpečiť súlad viazanej podpory príjmu s medzinárodnými záväzkami Únie. To zahŕňa konkrétne požiadavky memoranda o porozumení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými v súvislosti s olejnatými semenami v rámci GATT 17 , platného podľa zmien osobitnej základnej plochy EÚ pre olejnaté semená na základe zmien zloženia EÚ. Komisia by mala mať právomoc prijímať na tento účel vykonávacie akty, v ktorých stanoví podrobné pravidlá v tejto oblasti.

(34)V súlade s cieľmi stanovenými v protokole č. 4 o bavlne pripojenému k aktu o pristúpení z roku 1979 je potrebné naďalej poskytovať „osobitnú platbu na bavlnu“ za hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, v súvislosti s pestovaním tejto plodiny, ako aj podporu medziodvetvovým organizáciám v oblastiach, kde sa bavlna vyrába. Hoci rozpočtové alokácie na bavlnu sú pevne stanovené a nemožno ich využiť na iné účely a pretože vykonávanie tohto programu má právny základ v zmluvách, platba na bavlnu by nemala byť súčasťou intervencií schválených v strategickom pláne SPP. S cieľom zabezpečiť efektívne uplatňovanie a riadenie osobitnej platby na bavlnu by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať určité akty.

(35)Sektorové typy intervencií sú potrebné na prispievanie k dosahovaniu cieľov SPP a posilňujú synergie s inými nástrojmi SPP. V súlade s modelom vykonávania by sa na úrovni Únie mali vypracovať minimálne požiadavky týkajúce sa obsahu a cieľov takýchto sektorových typov intervencií s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky na vnútornom trhu a zabrániť nerovnej a nespravodlivej hospodárskej súťaži. Členské štáty by mali odôvodniť ich zahrnutie do svojich strategických plánov SPP a zabezpečiť súlad s inými intervenciami na úrovni sektoru. Všeobecné typy intervencií, ktoré sa majú stanoviť na úrovni Únie by mali pokrývať sektor ovocia a zeleniny, vína, včelárskych výrobkov, olivového oleja a stolových olív, chmeľu a iných výrobkov, ktoré sa majú vymedziť, v prípade ktorých sa vytvorenie sektorových programov považuje za prínosné pre dosiahnutie niektorých alebo všetkých všeobecných a špecifických cieľov SPP sledovaných v tomto nariadení.

(36)Na zachovanie špecifickosti intervencie a uľahčenie programovania sektorových intervencií v prípade vína, olivového oleja a stolových olív, chmeľu a iných poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sa majú v tomto nariadení vymedziť, je potrebné vnútroštátne finančné krytie alebo iné obmedzenia vo forme stropov. V sektoroch ovocia a zeleniny a včelárskych výrobkov by sa však finančná pomoc Únie mala naďalej povoľovať podľa pravidiel stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 18 , aby sa neohrozilo dosiahnutie doplnkových cieľov, ktoré platia konkrétne pri týchto typoch intervencií. Ak by členské štáty do svojich strategických plánov SPP zaviedli podporu na „iné sektorové intervencie“, zodpovedajúca finančná alokácia by sa mala odpočítať od alokácie na typ intervencií vo forme priamych platieb dotknutých členských štátov, aby sa zachovala finančná neutralita. Ak by sa členský štát rozhodol nevykonávať sektorové intervencie v prípade chmeľu a olivového oleja, súvisiace alokácie pre daný členský štáty by sa mali sprístupniť ako dodatočné alokácie na typ intervencií vo forme priamych platieb.

(37)Pokiaľ ide o intervencie v záujme rozvoja vidieka, zásady sú vymedzené na úrovni Únie, predovšetkým vzhľadom na základné požiadavky, aby členské štáty uplatňovali podmienky účasti. Členské štáty by však mali mať široký priestor na vlastné zváženie vymedzenia konkrétnych podmienok podľa svojich vlastných potrieb. Typy intervencií v záujme rozvoja vidieka zahŕňajú platby na záväzky týkajúce sa aspektu životného prostredia, klímy a iné záväzky riadenia, ktoré by členské štáty mali podporovať na celom svojom území podľa svojich konkrétnych vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych potrieb. Členské štáty by mali poskytovať platby poľnohospodárom a iným pôdohospodárom, ktorí dobrovoľne prijímajú záväzky riadenia, ktoré prispievajú k adaptácii sa na zmenu klímy a jej zmierneniu a k ochrane a zlepšeniu životného prostredia vrátane kvality a množstva vody, kvality ovzdušia, pôdy, biodiverzity a ekosystémových služieb vrátane dobrovoľných záväzkov v súvislosti so systémom Natura 2000 a podpory genetickej diverzity. Podpora v rámci platieb na záväzky riadenia sa môže udeľovať aj v podobe miestne riadených, integrovaných koncepcií a koncepcií spolupráce a intervencií zameraných na výsledky.

(38)Podpora na záväzky riadenia môže zahŕňať prémie na ekologické poľnohospodárstvo za konverziu na ekologické plochy a ich udržiavanie; platby na iné typy intervencií v prospech výrobných systémov šetrných k životnému prostrediu, ako napríklad agro-ekológia, pôdoochranné poľnohospodárstvo a integrovaná výroba; lesnícko-environmentálne a klimatické služby a ochranu lesov; prémie na lesy a vytvorenie agrolesníckych systémov, dobré životné podmienky zvierat; ochranu genetických zdrojov, ich udržateľného využívania a rozvoja. Členské štáty môžu podľa vlastných potrieb vyvinúť iné režimy v rámci tohto typu intervencií. Tento typ platieb by mal pokrývať dodatočné náklady a stratu príjmu len v dôsledku záväzkov presahujúcich východiskový rámec povinných noriem a požiadaviek stanovených na úrovni Únie a vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ako aj kondicionality stanovenej v strategickom pláne SPP. Záväzky týkajúce sa tohto druhu intervencií možno prijímať na vopred určené ročné alebo viacročné obdobie, v náležite opodstatnených prípadoch môžu presahovať aj časový rámec siedmich rokov.

(39)Opatrenia lesného hospodárstva by mali prispievať k vykonávaniu stratégie lesného hospodárstva Únie a byť založené programoch pre lesy členských štátov na vnútroštátnej alebo nižšej úrovni alebo rovnocenných nástrojoch, ktoré by mali vychádzať z nariadenia o začlenení emisií skleníkových plynov a odstraňovaní z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 [nariadenie LULUCF ] a zo záväzkov prijatých na Ministerskej konferencii o ochrane lesov v Európe. Intervencie by mali byť založené na plánoch obhospodarovania lesov alebo rovnocenných nástrojoch a môžu zahŕňať rozvoj lesných oblastí a udržateľné obhospodarovanie lesov vrátane zalesňovania pôdy a tvorby a regenerácie agrolesníckych systémov; ochranu, obnovu a zlepšenie lesných zdrojov, pričom sa zohľadňujú potreby spojené s adaptáciou; investovanie do zaručenia a zlepšenia ochrany lesov a ich odolnosti i poskytovanie lesných ekosystémových klimatických služieb a opatrenia a investície na podporu energie z obnoviteľných zdrojov a biohospodárstva.

(40)Členské štáty môžu s cieľom zabezpečiť spravodlivé príjmy a odolnosť sektora poľnohospodárstva na celom území Únie poskytovať podporu poľnohospodárom v oblastiach s prírodnými a inými prekážkami súvisiacimi s konkrétnou oblasťou. Pokiaľ ide o platby na oblasti s prírodnými prekážkami, označenie z politiky rozvoja vidieka na obdobie 2014 – 2020 by sa malo uplatňovať naďalej. Na to, aby SPP mohla priniesť pridanú hodnotu EÚ k životnému prostrediu a posilniť svoje synergie s financovaním investícií do prírody a biodiverzity, je potrebné osobitné opatrenie zamerané na kompenzáciu prijímateľov za znevýhodnenia súvisiace s realizáciou systému Natura 2000 a vykonávaním rámcovej smernice o vode. Podpora by sa mala naďalej poskytovať poľnohospodárom a správcom lesov na prekonanie osobitných znevýhodnení, ktoré vyplývajú z vykonávania smernice 2009/147/ES a smernice Rady 92/43/EHS, a aby sa prispelo k účinnému riadeniu lokalít sústavy Natura 2000. Poľnohospodárom by sa pritom mala poskytovať aj podpora určená na prekonávanie znevýhodnení v povodiach riek, ktoré vyplývajú z vykonávania rámcovej smernice o vode. Podpora by mala byť spojená so špecifickými požiadavkami opísanými v strategických plánoch SPP, ktoré presahujú príslušné povinné normy a požiadavky. Členské štáty by takisto mali zabezpečiť, aby platby poľnohospodárom nemali za následok dvojité financovanie, teda súčasné financovanie z prostriedkov na ekologické režimy. Okrem toho by členské štáty mali pri celkovom zostavovaní svojich strategických plánov SPP zohľadniť osobitné potreby území sústavy Natura 2000.

(41)Ciele SPP by sa mali sledovať aj prostredníctvom podpory investícií, a to produktívnych i neproduktívnych, v poľnohospodárskom podniku i mimo neho. Takéto investície sa môžu okrem iného vzťahovať na infraštruktúry týkajúce sa rozvoja, modernizácie alebo prispôsobenia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zmene klímy vrátane prístupu k poľnohospodárskej a lesnej pôde, sceľovania a zlepšovania pozemkov, agro-lesníckych postupov a dodávok a úspor energie a vody. Na lepšie zabezpečenie súladu strategických plánov SPP s cieľmi Únie, ako aj rovnakých podmienok pre členské štáty sa do tohto nariadenia zahrnul negatívny zoznam predmetov investovania.

(42)V súvislosti s potrebou vyrovnať nedostatok investícií v sektore poľnohospodárstva v Únii a zlepšiť prístup k finančným nástrojom pre prioritné skupiny, predovšetkým mladých poľnohospodárov a nových aktérov s vyšším profilom rizika, by sa malo podporovať využívanie záruky InvestEU a kombinovanie grantov a finančných nástrojov. Členské štáty v dôsledku rozdielov z hľadiska prístupu k finančným nástrojom, rozvoja bankového sektora, prítomnosti rizikového kapitálu, miery oboznámenosti orgánov verejnej správy a potenciálnej škály prijímateľov s finančnými nástrojmi, využívajú finančné nástroje rôznym spôsobom, a preto by mali v strategických plánoch SPP vytýčiť primerané cieľové hodnoty, určiť prijímateľov a preferenčné podmienky a iné možné pravidlá oprávnenosti.

(43)Mladí poľnohospodári a noví aktéri naďalej čelia výrazným prekážkam, pokiaľ ide o prístup k pôde, vysoké ceny a prístup k úverom. Ich podniky sú viac ohrozené volatilitou cien (pri vstupoch i výrobkoch) a ich potreby z hľadiska odbornej prípravy v oblasti podnikateľských zručností a zručností riadenia rizík sú výrazné. Preto je mimoriadne dôležité aj naďalej podporovať vytváranie nových podnikov a poľnohospodárskych podnikov. Členské štáty by mali zabezpečiť strategickú koncepciu a určiť jednoznačný súbor navzájom prepojených intervencií v záujme generačnej obnovy v rámci zodpovedajúcich špecifických cieľov. Na tento účel môžu vo svojich strategických plánoch SPP stanoviť preferenčné podmienky pre finančné nástroje pre mladých poľnohospodárov a nových aktérov a do svojich strategických plánov SPP by mali zahrnúť účelovú viazanosť sumy zodpovedajúcej minimálne 2 % ročného finančného krytia priamych platieb. Malo by sa stanoviť zvýšenie maximálnej sumy pomoci mladým poľnohospodárom na usadenie sa a vytváranie startupov na vidieku na sumu až 100 000 EUR, pričom prístup k nej možno zabezpečiť aj prostredníctvom finančných nástrojov alebo kombinácie s nimi.

(44)V súvislosti s potrebou zabezpečiť primerané nástroje riadenia rizík by sa malo zachovať poistné a vzájomné fondy financované z EPFRV. Kategória vzájomných fondov zahŕňa nástroje súvisiace s výrobnými stratami, ako aj všeobecné a sektorové nástroje na stabilizáciu príjmov súvisiace so stratami príjmu.

(45)Podpora by mala umožňovať nadviazanie a realizáciu spolupráce medzi minimálne dvoma subjektmi s cieľom dosiahnuť ciele SPP. Podpora môže zahŕňať všetky aspekty takejto spolupráce, napríklad vytvorenie systémov kvality; spoločné opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy; podporu krátkych dodávateľských reťazcov a miestnych trhov; pilotné projekty; projekty operačných skupín v rámci projektov miestneho rozvoja EIP zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, „inteligentné dediny“, združenia nákupcov a strojné spolky; partnerstvá poľnohospodárskych podnikov; plány obhospodarovania lesov; siete a klastery; sociálne poľnohospodárstvo; poľnohospodárstvo podporované komunitou; akcie v rozsahu iniciatívy LEADER a vytvorenie skupín výrobcov a organizácií výrobcov, ako aj iných foriem spolupráce považovaných za potrebné na dosiahnutie špecifických cieľov SPP.

(46)V oznámení o „Budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva“ sa spomína výmena vedomostí a zameranie na inovácie ako prierezové ciele novej SPP. SPP by mala naďalej podporovať interaktívny inovačný model, ktorý zintenzívňuje spoluprácu aktérov, aby sa čo najlepším spôsobom využívali komplementárne oblasti vedomostí s cieľom šíriť praktické riešenia. Poradenské služby pre poľnohospodárske podniky by sa v rámci systémov AKIS mali posilniť. V strategickom pláne SPP by sa mali uvádzať informácie o tom, ako poradenské služby, výskum a vidiecke siete budú spolupracovať. Každý členský štát alebo prípadne región môže financovať viaceré akcie zamerané na výmenu poznatkov a inovácie, a na tento účel využívať typy intervencií rozvedené v tomto nariadení.

(47)Typy intervencií vo forme priamych platieb a sektorových typov intervencií by sa naďalej mali financovať z EPZF, typy intervencií v záujme rozvoja vidieka by sa zas naďalej mali financovať z EPFRV, ako sa opisuje v tomto nariadení. Pravidlá finančného riadenia SPP by sa mali stanoviť osobitne pre každý z týchto dvoch fondov, ako aj pre činnosti z nich podporované, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že nový model vykonávania poskytuje členským štátom viac flexibility a subsidiarity pri dosahovaní ich cieľov. Typy intervencií podľa tohto nariadenia by sa mali vzťahovať na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027.

(48)Podpora na priame platby podľa strategických plánov SPP by sa mala poskytovať v rámci národných alokácií, ktoré sa majú stanoviť v tomto nariadení. Tieto národné alokácie by mali odrážať pokračujúce zmeny, pričom alokácie členským štátom s najnižšou úrovňou podpory na hektár sa postupne zvyšujú, aby sa preklenula 50 % medzera oproti 90 % priemeru Únie. Na zohľadnenie mechanizmu zníženia platieb a možnosti použiť jeho výsledok v členskom štáte by sa malo povoliť, aby celková orientačná finančná alokácia za rok v strategickom pláne SPP daného členského štátu mohla presiahnuť národnú alokáciu.

(49)S cieľom uľahčiť riadenie fondov EPFRV by sa mala stanoviť jedna miera príspevku na podporu z EPFRV v pomere k verejným výdavkom v členských štátoch. S cieľom zohľadniť osobitný význam alebo charakter určitých druhov operácií by sa vo vzťahu k nim mali stanoviť osobitné miery príspevku. S cieľom zmierniť osobitné obmedzenia vyplývajúce z úrovne rozvoja, odľahlosti a ostrovného charakteru by sa mala stanoviť vhodná miera príspevku z EPFRV pre menej rozvinuté regióny, najvzdialenejšie regióny uvedené v článku 349 ZFEÚ a menšie ostrovy v Egejskom mori.

(50)Z EPFRV by sa nemali podporovať investície, v dôsledku ktorých by došlo k ohrozeniu životného prostredia. Preto je potrebné v tomto nariadení stanoviť viaceré pravidlá vylúčenia, ako aj možnosť ďalej tieto záruky rozvinúť v delegovaných aktoch. Predovšetkým by sa z EPFRV nemali financovať investície do zavlažovania, ktoré neprispieva k dosiahnutiu alebo zachovaniu dobrého stavu súvisiaceho vodného útvaru alebo útvarov, ani investície do zalesňovania, ktoré nemožno zlúčiť cieľmi v oblasti životného prostredia a klímy v súlade so zásadami udržateľného obhospodarovania lesov.

(51)Na účely zabezpečenia primeraného financovania určitých priorít by sa pri podpore z EPFRV mali stanoviť pravidlá minimálnych finančných alokácií na tieto priority. Na zabezpečenie rovnakých podmienok poľnohospodárov by sa takisto mala stanoviť maximálna alokácia v prípade viazanej podpory v rámci priamych platieb. Ďalej by sa členským štátom malo povoliť využívať dodatočnú časť svojho finančného stropu k dispozícii na priame platby na udeľovanie viazanej podpory príjmu konkrétne na zlepšenie konkurencieschopnosti, udržateľnosti a/alebo kvality pestovania bielkovinových plodín.

(52)V záujme zohľadnenia významu boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami EÚ k vykonávaniu Parížskej dohody, ako aj cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja tento program prispeje k zakomponovaniu hľadiska ochrany klímy do politík Únie a k dosiahnutiu celorozpočtovej cieľovej hodnoty, aby 25 % výdavkov prispievalo k splneniu cieľov v oblasti klímy. Očakáva sa, že vďaka opatreniam v rámci SPP 40 % celkového finančného krytia SPP bude plynúť na ciele v oblasti klímy. Relevantné opatrenia sa určia v priebehu prípravy a vykonávania programu a opätovne sa posúdia pri príslušných postupoch hodnotenia a preskúmania.

(53)Presun zodpovednosti za posúdenie potrieb a dosahovanie cieľov na členské štáty je spojený so zvýšenou flexibilitou pri stanovovaní kombinácie oboch typov intervencií vo forme priamych platieb a sektorových typov intervencií i typov intervencií v záujme rozvoja vidieka. Sprievodným javom by mala byť určitá flexibilita vzhľadom na prispôsobenie príslušnej národnej alokácie finančných prostriedkov. Ak sa členský štát domnieva, že vopred alokované finančné krytie nie je dostatočné, aby existoval priestor pre všetky plánované opatrenia, určitý stupeň flexibility je opodstatnený, pričom zároveň treba zabrániť výrazným výkyvom v pomere medzi mierou ročnej priamej podpory príjmu a sumami dostupnými na viacročné intervencie v rámci EPFRV.

(54)Členské štáty by s cieľom zvýšiť pridanú hodnotu Únie a zachovať fungovanie vnútorného poľnohospodárskeho trhu, ako aj s cieľom napĺňať uvedené všeobecné a špecifické ciele, nemali prijímať rozhodnutia podľa tohto nariadenia izolovane, ale v rámci štruktúrovaného postupu, ktorý by sa mal ukotviť v strategickom pláne SPP. V pravidlách Únie „zhora nadol“ by sa mali stanoviť špecifické ciele SPP platné pre celú EÚ, hlavné typy intervencií, výkonnostný rámec a štruktúra správy vecí verejných. Účelom tohto rozdelenia úloh je zabezpečiť úplnú zhodu medzi investovanými finančnými zdrojmi a dosiahnutými výsledkami.

(55)Na zabezpečenie jednoznačne strategickej povahy týchto strategických plánov SPP a uľahčenie prepojenia s ostatnými politikami Únie, a predovšetkým s vytýčenými dlhodobými vnútroštátnymi cieľovými hodnotami vyplývajúcimi z právnych predpisov Únie alebo medzinárodných dohôd, napríklad dohôd v oblasti zmeny klímy, lesov, biodiverzity a vody, je vhodné stanoviť, že každý členský štát by mal mať jeden jediný strategický plán SPP.

(56)Členské štáty by v procese vypracúvania svojich strategických plánov SPP mali analyzovať svoju konkrétnu situáciu a potreby, vytýčiť cieľové hodnoty súvisiace s dosahovaním cieľov SPP a navrhnúť intervencie, ktoré im umožnia tieto vlastné ciele dosiahnuť, pričom by ich mali prispôsobiť podľa vnútroštátneho a konkrétneho regionálneho kontextu vrátane najvzdialenejších regiónov podľa článku 349 ZFEÚ. Takýto proces by mal podporovať väčšiu mieru subsidiarity v spoločnom rámci Únie, pričom by sa malo zaručiť dodržiavanie všeobecných zásad práva Únie a cieľov SPP. Preto je vhodné stanoviť pravidlá štruktúry a obsahu strategických plánov SPP.

(57)Na zabezpečenie toho, aby členské štáty určovali primerané cieľové hodnoty a zostavovali primerané intervencie a aby sa maximalizoval prínos k dosahovaniu cieľov SPP, je potrebné založiť stratégiu strategických plánov SPP na predchádzajúcej analýze miestneho kontextu a posúdení potrieb v súvislosti s cieľmi SPP.

(58)Strategické plány SPP by mali byť zamerané na zabezpečenie zvýšenej prepojenosti všetkých nástrojov SPP, pretože by sa mala vzťahovať tak na typy intervencií vo forme priamych platieb, sektorové typy intervencií, ako aj typy intervencií v záujme rozvoja vidieka. Takisto by mali zabezpečiť a vykazovať súlad rozhodnutí členských štátov s prioritami a cieľmi Únie a ich primeranosť. Preto je vhodné, aby obsahovali stratégiu intervencií zameranú na výsledky, štruktúrovanú podľa špecifických cieľov SPP vrátane kvantifikovaných cieľových hodnôt vo vzťahu k týmto cieľom. Je vhodné, aby tieto cieľové hodnoty boli založené na ukazovateľoch výsledku, aby bolo možné monitorovať na ročnej báze.

(59)Stratégia by takisto mala zdôrazňovať komplementaritu jednak medzi nástrojmi SPP, a jednak s inými politikami Únie. V každom strategickom pláne SPP by mali byť podľa potreby zohľadnené právne predpisy v oblasti životného prostredia a klímy, pričom národné plány vyplývajúce z týchto právnych predpisov by sa mali opísať ako súčasť analýzy aktuálnej situácie („analýza SWOT“). Je vhodné zostaviť zoznam legislatívnych nástrojov, na ktoré by sa strategický plán SPP mal výslovne odvolávať.

(60)Vzhľadom na to, že členským štátom by sa mala umožniť flexibilita, pokiaľ ide o rozhodnutia vo vnútroštátnom rámci čiastočne delegovať vykonávanie strategického plánu SPP na regionálnu úroveň, aby sa uľahčila koordinácia medzi regiónmi pri riešení celoštátnych výziev, je vhodné, aby sa v strategických plánoch SPP stanovil opis súhry intervencií na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

(61)Strategické plány SPP by Komisii mali umožniť prevziať zodpovednosť za riadenie rozpočtu Únie a členským štátom zabezpečiť právnu istotu vzhľadom na určité prvky plánu, a preto je vhodné, aby obsahovali špecifický opis jednotlivých intervencií vrátane podmienok oprávnenosti, rozpočtových alokácií, plánovaných výstupov a jednotkových nákladov. Na získanie prehľadu o všetkých rozpočtových aspektoch a o každej intervencii je potrebný finančný plán spolu s plánom cieľových hodnôt.

(62)S cieľom zabezpečiť bezprostredný začiatok a efektívne vykonávanie strategických plánov SPP by podpora z EPZF a EPFRV mala byť založená na existencii dobrých podmienok administratívneho rámca. Každý strategický plán SPP by preto mal zahŕňať identifikáciu všetkých štruktúr riadenia a koordinácie strategického plánu SPP vrátane systémov kontroly a sankcií, ako aj štruktúry monitorovania a podávania správ.

(63)Vzhľadom na význam všeobecného cieľa modernizovať sektor poľnohospodárstva a z hľadiska jeho prierezovej povahy je vhodné, aby členské štáty do svojich strategických plánov SPP zahrnuli dôkladný opis prínosu, ktorý takýto plán bude predstavovať pre dosiahnutie tohto cieľa.

(64)Vzhľadom na obavy z administratívnej záťaže vyplývajúcej zo zdieľaného riadenia by sa v strategickom pláne SPP mala venovať osobitná pozornosť aj zjednodušeniu.

(65)Zohľadňujúc skutočnosť, že nie je vhodné, aby Komisia schvaľovala informácie, ktoré možno považovať za kontextové alebo historické alebo za ktoré zodpovedajú členské štáty, by sa niektoré informácie mali poskytovať ako prílohy k strategickému plánu SPP.

(66)Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva existuje potreba hodnotiť fondy na základe informácií získaných prostredníctvom špecifických požiadaviek monitorovania a zároveň predchádzať nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, najmä vo vzťahu k členským štátom. Ak je to vhodné, môžu tieto požiadavky zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov fondov v praxi.

(67)Schválenie strategického plánu SPP Komisiou je kľúčovým krokom, aby sa zaručilo vykonávanie politiky v súlade so spoločnými cieľmi. Komisia by v súlade so zásadou subsidiarity mala členským štátom poskytovať primerané usmernenie k predstaveniu súvislej a ambicióznej intervenčnej logiky.

(68)Je potrebné stanoviť možnosť koncipovania a revízie strategických plánov SPP v súlade s podmienkami stanovenými v tomto nariadení.

(69)Za riadenie a vykonávanie každého strategického plánu by mal byť zodpovedný riadiaci orgán. Jeho povinnosti by sa mali špecifikovať v tomto nariadení. Riadiaci orgán by mal mať možnosť delegovať časť svojich povinností, pričom si ponechá zodpovednosť za efektívnosť a správnosť riadenia. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby pri riadení a vykonávaní strategických plánov SPP boli chránené finančné záujmy Únie v súlade s [nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) X] [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách] a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) X [nové horizontálne nariadenie].

(70)V súlade so zásadami zdieľaného riadenia Komisii pri vykonávaní SPP pomáhajú výbory, ktoré pozostávajú z predstaviteľov členských štátov. V záujme zjednodušenia systému a zladenia stanovísk členských štátov sa na účel vykonávania tohto nariadenia zriaďuje len jeden monitorovací výbor, konkrétne sa zlučuje „Výbor pre rozvoj vidieka“ a „Výbor pre priame platby“ ustanovené v programovom období 2014 – 2020. Zodpovednosť pomáhať členským štátom pri vykonávaní strategických plánov SPP spoločne znáša riadiaci orgán a monitorovací výbor. Komisii by mal pomáhať aj „Výbor pre spoločnú poľnohospodársku politiku“ v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

(71)EPFRV by na podnet Komisie mal prostredníctvom poskytovania technickej pomoci podporovať akcie týkajúce sa plnenia úloh uvedených v [článok 7 horizontálneho nariadenia]. Technická podpora sa na podnet členských štátov môže poskytovať na účely plnenia úloh potrebných pre účinnú správu a vykonávanie podpory v súvislosti so strategickým plánom SPP. Intenzívnejšie poskytovanie technickej pomoci na podnet členských štátov je k dispozícii len pre Maltu.

(72)V kontexte oveľa výraznejšej subsidiarity a väčšej flexibility pre členské štáty pri koncipovaní intervencií sú siete kľúčovým nástrojom pre napredovanie a určovanie smeru politiky i zabezpečenie dostatočnej pozornosti a kapacity v členských štátoch. Jeden rámec by mal byť zárukou lepšej koordinácie medzi sieťovými činnosťami na úrovni Únie a vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Európska a vnútroštátna sieť SPP nahrádza aktuálnu Európsku sieť pre rozvoj vidieka, siete EIP zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť a národné vidiecke siete, a to v podobe platformy umožňujúcej intenzívnejšiu výmenu vedomostí s cieľom zachytiť výsledky a pridanú hodnotu politiky na európskej úrovni, predovšetkým politiky Európsky horizont. Na podporu výmeny vedomostí a inovácie sa takisto zriaďuje EIP zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, pričom sa realizuje interaktívny inovačný model v súlade s metodikou rozvedenou v tomto nariadení.

(73)Vykonávanie každého strategického plánu SPP, ako aj pokrok pri dosahovaní vytýčených cieľových hodnôt by sa mali pravidelne monitorovať. Takýto rámec výkonnosti, monitorovania a hodnotenia SPP by sa mal stanoviť s cieľom dokumentovať pokrok a posudzovať vplyv a efektívnosť vykonávania politiky.

(74)Zameranie na výsledky vyplývajúca z modelu vykonávania si vyžaduje silný výkonnostný rámec, predovšetkým preto, lebo strategické plány SPP by prispievali k dosahovaniu širokých všeobecných cieľov pre iné zdieľane riadené politiky. Politika zameraná na výkonnosť znamená ročné a viacročné hodnotenia na základe vybratých ukazovateľov výstupov, výsledku a vplyvu, ako sa vymedzujú v rámci monitorovania a hodnotenia výsledkov. Na tento účel by sa mal vybrať obmedzený a presne zameraný súbor ukazovateľov, a to spôsobom, ktorý čo najpresnejšie zachytáva, či podporované intervencie prispievajú k dosahovaniu plánovaných cieľov. Výsledky a ukazovatele výstupu týkajúce sa cieľov v oblasti klímy a životného prostredia môžu zahŕňať intervencie stanovené vo vnútroštátnych plánovacích nástrojoch pre oblasť životného prostredia a klímy vyplývajúcich z právnych predpisov Únie.

(75)Členské štáty by ako súčasť realizácie rámca výkonnosti, monitorovania a hodnotenia mali monitorovať a ročne Komisii nahlasovať dosiahnutý pokrok. Informácie poskytované členskými štátmi by mali byť základom pre správy Komisie o pokroku pri plnení špecifických cieľov počas celého programového obdobia, pričom sa na tento účel použije základný súbor ukazovateľov.

(76)Mali by sa zaviesť mechanizmy na prijatie opatrení na ochranu finančných záujmov Únie v prípade, že vykonávanie strategického plánu SPP sa výrazne odchýli od vytýčených cieľových hodnôt. Členským štátom sa teda môže adresovať žiadosť, aby predložili akčné plány v prípade výrazných a neopodstatnených nedostatočných výsledkoch. Dôsledkom by mohlo byť pozastavenie platieb a napokon zníženie finančných prostriedkov zo zdrojov Únie, ak sa plánované výsledky nedosiahnu. Navyše sa ako súčasť mechanizmu stimulov stanovuje bonus za celkovú výkonnosť s cieľom podnecovať dosahovanie dobrej výkonnosti v oblasti životného prostredia a klímy.

(77)V súlade so zásadami zdieľaného riadenia by členské štáty mali byť zodpovedné za hodnotenie svojich strategických plánov SPP, zatiaľ čo Komisia je na úrovni Únie zodpovedná za syntézu ex ante hodnotení členských štátov a ex post hodnotení na úrovni Únie.

(78)Na účel uplatňovania tohto nariadenia a na účel monitorovania, analyzovania a riadenia finančných nárokov sú potrebné notifikácie od členských štátov. S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie pravidiel stanovených v tomto nariadení a aby boli takéto notifikácie rýchle, efektívne, presné, nákladovo efektívne a zlučiteľné s ochranou osobných údajov, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty vrátane požiadaviek na notifikovanie vyplývajúcich z dohôd, a pokiaľ ide o ďalšie pravidlá týkajúce sa povahy a typu informácií, ktoré sa majú oznamovať, kategórií spracúvaných údajov a maximálneho času ich uchovávania, prístupových práv k informáciám alebo informačným systémom a podmienok uverejňovania informácií.

(79)Články 107, 108 a 109 ZFEÚ by sa mali uplatňovať na podporu typov intervencií podľa tohto nariadenia. Napriek tomu by sa vzhľadom na špecifické charakteristiky poľnohospodárskeho sektoru uvedené ustanovenia ZFEÚ nemali uplatňovať na typy intervencií vo forme priamych platieb a typy intervencií v oblasti rozvoja vidieka týkajúce sa operácií patriacich do rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ, ktoré sa vykonávajú podľa tohto nariadenia a v súlade s ním, alebo platby realizované členskými štátmi a určené na poskytovanie dodatočného národného financovania na typy intervencií v záujme rozvoja vidieka, na ktoré sa poskytuje podpora Únie a ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ.

(80)Poľnohospodári čoraz väčšmi čelia riziku volatilite príjmov, čiastočne pre trhovú expozíciu, čiastočne pre extréme poveternostné udalosti a často pre sanitárne a fytosanitárne krízy, ktoré postihujú hospodárske zvieratá a agronomické aktíva Únie. S cieľom zmierniť účinky volatility príjmu a podnietiť poľnohospodárov, aby v dobrých rokoch vytvárali rezervy pre zlé roky, by sa na vnútroštátne daňové opatrenia, podľa ktorých sa základ dane z príjmu počíta na základe viacročného obdobia, nemali uplatňovať pravidlá štátnej pomoci.

(81)Osobné údaje zbierané na účely uplatňovania ustanovení ukotvených v tomto nariadení by sa mali spracúvať spôsobom zlučiteľným s uvedenými účelmi. Zber údajov by mal byť anonymný, pri spracúvaní na účely monitorovania alebo hodnotenia by údaje mali byť v súhrnnej forme a mali by sa chrániť v súlade s právom Únie týkajúcom sa ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a voľného pohybu týchto údajov, predovšetkým s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 19 a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 20 . Osoby, ktorých sa údaje týkajú, by mali byť informované o takomto spracúvaní a o svojich právach na ochranu údajov.

(82)S cieľom doplniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov a aby sa tieto konzultácie uskutočňovali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 21 . Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, pričom experti z Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.

(83)V záujme zabezpečenia právnej istoty, ochrany práv poľnohospodárov a zaručenia bezproblémového, koherentného a efektívneho fungovania intervencií vo forme priamych platieb by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať určité akty týkajúce sa pravidiel podmieňujúcich poskytovanie platieb používaním certifikovaných semien odrôd konopy siatej a postupu určovania odrôd konopy a overenia ich obsahu tetrahydrokanabinolu; pravidiel dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu a určité súvisiace prvky vzhľadom na požiadavky oprávnenosti; pravidiel obsahu nahlásenia platobných nárokov a požiadaviek ich aktivácie; ďalších pravidiel ekologických režimov; opatrení na zabránenie tomu, aby prijímatelia viazanej podpory príjmov, ktorí sú vystavení štrukturálnej nerovnováhe trhu v určitom sektore vrátane rozhodnutia, že možno pokračovať vo vyplácaní takejto podpory do roku 2027 na základe jednotiek produkcie, na ktoré bola podpora poskytnutá v minulom referenčnom období; pravidiel a podmienokpovoľovania plôch a odrôd na účely osobitnej platby na bavlnu a pravidlá a podmienky udeľovania danej pomoci.

(84)S cieľom zabezpečiť, aby sektorové typy intervencií prispievali k dosahovaniu cieľov SPP a posilňovali synergie s inými nástrojmi SPP, ako aj s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky na vnútornom trhu a zabrániť nerovnej alebo nespravodlivej hospodárskej súťaži, by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať určité akty vzhľadom na kritériá schvaľovania medziodvetvových organizácií a pravidiel regulovania situácií, keď schválená medziodvetvová organizácia nespĺňa kritériá a povinnosti výrobcov; pravidlá správneho fungovania sektorových typov intervencií, základ pre výpočet finančnej pomoci Únie vrátane referenčných období a pre výpočet hodnoty predávanej produkcie a maximálnu úroveň finančnej pomoci Únie v prípade stiahnutí z trhu; pravidlá stanovovania stropu výdavkov na opätovnú výsadbu vinohradov a pravidlá, podľa ktorých výrobcovia majú stiahnuť vedľajšie produkty výroby vína, a výnimky z tejto povinnosti, aby sa predišlo ďalšiemu administratívnemu zaťaženiu, ako aj pravidlá týkajúce sa dobrovoľnej certifikácie liehovarov. Predovšetkým s cieľom zabezpečiť účinné a efektívne využívanie fondov Únie na intervencie v sektore včelárskych výrobkov by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať určité akty vzhľadom na dodatočné požiadavky vzťahujúce sa na notifikačnú povinnosť a určenie minimálneho príspevku Únie k výdavkom na vykonávanie uvedených typov intervencií.

(85)S cieľom zabezpečiť právnu istotu a zaručiť, že intervencie v záujme rozvoja vidieka naplnia svoje ciele, by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať určité akty vzhľadom na podporu na záväzky riadenia, investície a spoluprácu.

(86)S cieľom zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ vzhľadom na alokácie členských štátov na typy intervencií vo forme priamych platieb a pravidlá týkajúce sa obsahu strategických plánov SPP.

(87)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia a zabrániť nespravodlivej hospodárskej súťaži alebo diskriminácii určitých poľnohospodárov by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci vzhľadom na stanovenie referenčných oblastí pre podporu na olejnaté semená, pravidlá schvaľovania plôch a odrôd na účely osobitnej platby na bavlnu a súvisiacich notifikácií, výpočet zníženia, keď plocha, na ktorej sa pestuje bavlna a na ktorú možno poskytnúť podporu, presahuje základnú plochu, finančnú pomoc Únie na destiláciu vedľajších produktov z výroby vína, ročné rozdelenie celkovej sumy podpory Únie na typy intervencií v oblasti rozvoja vidieka podľa členských štátov, pravidlá prezentovania prvkov, ktoré sa majú začleniť do strategického plánu SPP, pravidlá postupu a lehôt na schválenie strategických plánov SPP a predloženia a schválenia žiadostí o zmenu strategických plánov SPP, jednotné podmienky uplatňovania požiadaviek na informácie a zverejňovanie týkajúce sa možností uvedených v strategických plánoch SPP, pravidlá týkajúce sa rámca výkonnosti, monitorovania a hodnotenia, pravidlá prezentácie obsahu výročnej správy o výkonnosti, pravidlá týkajúce sa informácií, ktoré majú zasielať členské štáty na účel posúdenia výkonnosti, ktoré vykonáva Komisia, a pravidlá týkajúce sa potrieb údajov a synergií medzi potenciálnymi zdrojmi údajov, a úpravy na zabezpečenie jednotnej koncepcie určovania pripisovania bonusu za výkonnosť členským štátom. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 22 .

(88)V prípade, že si to vyžiadajú riadne odôvodnené vážne a naliehavé dôvody, Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty s cieľom vyriešiť takéto konkrétne problémy, pričom však zabezpečí pokračovanie režimu priamych platieb v prípade mimoriadnych okolností. Navyše s cieľom vyriešiť naliehavé problémy vyskytujúce sa v jednom alebo vo viacerých členských štátoch a zároveň zabezpečiť pokračovanie režimu priamych platieb by mala Komisia prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak v riadne odôvodnených prípadoch výnimočné okolnosti ovplyvňujú poskytovanie podpory a ohrozujú účinné vykonávanie platieb v rámci režimov podpory uvedených v tomto nariadení.

(89)Toto nariadenie by sa naďalej nemalo vzťahovať na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013 23 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 229/2013 24 , s výnimkou ustanovení, na ktoré sa výslovne odkazuje.

(90)Ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ich z dôvodu rozdielov medzi rôznymi vidieckymi oblasťami a obmedzených finančných zdrojov členských štátov lepšie dosiahnuť na úrovni Únie prostredníctvom viacročnej záruky financovania zo zdrojov Únie a sústredením sa na jednoznačne vymedzené priority, a preto Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

(91)Nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenie (EÚ) č. 1307/2013 by sa preto mali zrušiť.

(92)S cieľom uľahčiť prechod od ustanovení nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 na ustanovenia tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať určité akty vzhľadom na stanovenie opatrení potrebných na ochranu všetkých nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní poľnohospodárov.

(93)S cieľom zabezpečiť právnu istotu a kontinuitu by sa osobitné ustanovenia v prípade Chorvátska týkajúce sa postupného zavádzania priamych platieb a doplnkových vnútroštátnych priamych platieb v rámci mechanizmu postupného zavádzania mali uplatňovať do 1. januára 2021,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I
PREDMET ÚPRAVY A ROZSAH PÔSOBNOSTI, UPLATNITEĽNÉ USTANOVENIA A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.V tomto nariadení sa stanovujú pravidlá týkajúce sa:

a)všeobecných a špecifických cieľov, ktoré sa majú dosahovať prostredníctvom podpory Únie financovanej z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ako aj súvisiacich ukazovateľov;

b)typov intervencií a spoločných požiadaviek vzťahujúcich sa na členské štáty, aby sa usilovali dosiahnuť tieto ciele, ako aj súvisiacich finančných úprav;

c)strategických plánov SPP, ktoré majú členské štáty zostaviť a v ktorých majú stanoviť cieľové hodnoty, vymedziť intervencie a alokovať finančné zdroje v súlade so špecifickými cieľmi a identifikovanými potrebami;

d)koordinácie a riadenia, ako aj monitorovania, podávania správ a hodnotenia.

2.Toto nariadenie sa uplatňuje na podporu Únie financovanú z EPZF a EPFRV poskytovanú na intervencie špecifikované v strategickom pláne SPP, ktorý zostavili členské štáty a schválila Komisia a ktorý sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027.

Článok 2
Uplatniteľné ustanovenia

1.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [horizontálne nariadenie] 25 a ustanovenia prijaté podľa uvedeného nariadenia sa uplatňujú na podporu poskytovanú podľa tohto nariadenia.

2.Hlava II kapitola III, hlava III kapitola II a články 41 a 43 nariadenia (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady [VN] 26 sa vzťahujú na podporu financovanú z EPFRV podľa tohto nariadenia.

Článok 3
Vymedzenie pojmov

Na účely poskytnutia podpory Únie podľa tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)„poľnohospodár“ je fyzická alebo právnická osoba alebo skupina fyzických alebo právnických osôb bez ohľadu na právne postavenie takejto skupiny a jej členov podľa vnútroštátneho práva, ktorej podnik sa nachádza v rámci územnej pôsobnosti zmlúv, ako sa vymedzuje v článku 52 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) v spojení s článkami 349 a 355 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť, ako ju vymedzili členské štáty;

b)„podnik“ sú všetky jednotky používané na poľnohospodárske činnosti a spravované poľnohospodárom, ktoré sa nachádzajú na území toho istého členského štátu;

c)„intervencia“ je nástroj podpory založený na typoch intervencií stanovených v tomto nariadení so súborom podmienok oprávnenosti, ktoré členské štáty vymedzili vo svojich strategických plánoch SPP;

d)„miera podpory“ je miera verejného príspevku na operáciu. V prípade finančných nástrojov sa táto miera vzťahuje na ekvivalent hrubého grantu podpory, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 20 nariadenia Komisie (EÚ) č. 702/2014 27 ;

e)„vzájomný fond“ je systém akreditovaný členským štátom v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi pre združených poľnohospodárov s cieľom poistiť sa, pomocou ktorého sa združeným poľnohospodárom vyplácajú kompenzačné platby za hospodárske straty.

f)„operácia“ je:

i)projekt, zmluva, akcia alebo skupina projektov, ktoré boli vybrané v rámci príslušných programov;

ii)v kontexte finančných nástrojov – programový príspevok na finančný nástroj a následná finančná podpora, ktorú poskytuje konečným prijímateľom uvedený finančný nástroj;

g)„sprostredkovateľský orgán“ je každý verejnoprávny či súkromnoprávny subjekt, za ktorého činnosť je zodpovedný riadiaci orgán alebo ktorý plní povinnosti v mene tohto orgánu;

h)v prípade typov intervencií v záujme rozvoja vidieka „prijímateľ“ je:

i)verejnoprávny či súkromnoprávny subjekt, subjekt s právnou subjektivitou či bez nej alebo fyzická osoba, ktoré sú zodpovedné za iniciovanie alebo za iniciovanie aj vykonávanie operácií;

ii)v kontexte schém štátnej pomoci – subjekt, ktorému sa poskytuje pomoc;

iii)v kontexte finančných nástrojov – subjekt, ktorý implementuje holdingový fond, alebo ak neexistuje štruktúra holdingového fondu, – subjekt, ktorý implementuje osobitný fond, alebo ak finančný nástroj riadi riadiaci orgán, – riadiaci orgán;

i)„cieľové hodnoty“ sú vopred dohodnuté hodnoty, ktoré treba dosiahnuť na konci obdobia, pokiaľ ide o ukazovatele výsledku zahrnuté v rámci špecifického cieľa;

j)„čiastkové ciele“ sú strednodobé ciele, ktoré treba dosiahnuť v určitom časovom bode počas programového obdobia, pokiaľ ide o ukazovatele zahrnuté v rámci špecifického cieľa.

Článok 4
Pojmy, ktoré treba vymedziť v strategických plánoch SPP

1.Členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP stanovia vymedzenie pojmov poľnohospodárska činnosť, poľnohospodárska plocha, hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, skutočný poľnohospodár a mladý poľnohospodár:

a)pojem „poľnohospodárska činnosť“ sa musí vymedziť tak, aby zahŕňal tak výrobu poľnohospodárskych výrobkov uvedených v prílohe I k ZFEÚ vrátane bavlny a výmladkovú plantáž rýchlo rastúcich drevín, ako aj údržbu poľnohospodárskej plochy v stave, v ktorom je vhodná ako pasienok alebo na pestovanie, bez prípravných činností, ktoré presahujú rámec použitia bežných poľnohospodárskych postupov a strojov;

b)pojem „poľnohospodárska plocha“ sa musí vymedziť tak, aby zahŕňal ornú pôdu, trvalé plodiny a trvalý trávny porast. Pojmy „orná pôda“, „trvalé plodiny“ a „trvalý trávny porast“ členské štáty ďalej špecifikujú v tomto rámci:

i)„orná pôda“ je pôda obrábaná na pestovanie plodín alebo plocha vhodná na pestovanie plodín, ale ležiaca úhorom, vrátane plochy vyňatej z produkcie v súlade s článkami 22, 23 a 24 nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 28 , s článkom 39 nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 29 a s článkom 28 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 alebo článkom 65 tohto nariadenia;

ii)„trvalé plodiny“ sú plodiny pestované mimo osevného postupu, iné než trvalý trávny porast a trvalé pasienky, ktoré zaberajú pôdu päť alebo viac rokov a opakovane produkujú úrodu vrátane škôlok a výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín;

iii)„trvalý trávny porast a trvalé pasienky“ (spolu ďalej len „trvalý trávny porast“) sú pôda využívaná na pestovanie tráv alebo iných rastlinných krmív (samovysiatych) alebo pestovaných (siatych), ktorá nebola zahrnutá do systému striedania plodín v podniku päť alebo viac rokov. Môžu sem patriť aj iné druhy, ako napríklad kry a/alebo stromy, ktoré sa môžu spásať alebo slúžiť na výrobu krmív;

c)na účely typov intervencií vo forme priamych platieb sa pojem „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“ vymedzuje tak, aby zahŕňal všetky poľnohospodárske plochy podniku, ktoré:

i)sa počas roka, na ktorý sa o podporu žiada, využívajú na poľnohospodársku činnosť alebo v prípade, že sa plochy využívajú aj na nepoľnohospodárske činnosti, sa prevažne využívajú na poľnohospodársku činnosť, a ktoré má poľnohospodár k dispozícii. V prípadoch náležite opodstatnených z environmentálnych dôvodov môžu hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, zahŕňať aj určité plochy využívané na poľnohospodárske činnosti len každý druhý rok.

ii)majú nárok na platby podľa hlavy III kapitoly II oddielu 2 pododdielu 2 tohto nariadenia alebo v rámci režimu základných platieb alebo režimu jednotnej platby na plochu stanovených v hlave III nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 a ktoré:

už nezodpovedajú vymedzeniu pojmu „hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“, podľa písmena a) nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, v dôsledku vykonávania smernice 92/43/EHS, smernice 2009/147/ES alebo smernice 2000/60/ES;

je počas trvania príslušného záväzku konkrétneho poľnohospodára zalesnená podľa článku 31 nariadenia (ES) č. 1257/1999 alebo podľa článku 43 nariadenia (ES) č. 1698/2005 alebo podľa článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 alebo podľa vnútroštátneho režimu, ktorého podmienky sú v súlade s článkom 43 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (ES) č. 1698/2005 alebo článkom 22 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 alebo článkami 65 a 67 tohto nariadenia;

je počas trvania príslušného záväzku konkrétneho poľnohospodára vyňatá z produkcie podľa článkov 22, 23 a 24 nariadenia (ES) č. 1257/1999, článku 39 nariadenia (ES) č. 1698/2005 alebo článku 28 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 alebo článku 65 tohto nariadenia.

Plochy využívané na pestovanie konope sa považujú za hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, len ak obsah tetrahydrokanabinolu používaných odrôd nepresahuje 0,2 %.

d)pojem „skutočný poľnohospodár“ sa musí vymedziť tak, aby sa zabezpečilo, aby sa podpora neposkytovala nikomu, koho poľnohospodárska činnosť tvorí len nepodstatnú časť ich celkovej hospodárskej činnosti alebo koho hlavná ekonomická činnosť nie je poľnohospodárstvo, pričom by z podpory nemali byť vylúčení poľnohospodári vyvíjajúci viaceré činnosti. Vymedzenie tohto pojmu by malo umožniť určiť, akí poľnohospodári sa nepovažujú za skutočných poľnohospodárov, a to na základe podmienok ako test príjmov, vstupov práce v poľnohospodárskom podniku, účel podniku a/alebo zápis v registroch.

e)pojem „mladý poľnohospodár“ sa musí vymedziť tak, aby zahŕňal:

i)maximálnu vekovú hranicu, ktorá nesmie presiahnuť 40 rokov;

ii)podmienky, ktoré treba splniť na to, aby daná osoba bola „vedúcim podniku“;

iii)primeranú odbornú prípravu a/alebo požadované zručnosti.

2.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 138 dopĺňajúce toto nariadenie o pravidlá podmieňujúce poskytnutie platby používaním certifikovaných osív určitých odrôd konopy siatej a o postup určovania odrôd konopy siatej a overovania obsahu tetrahydrokanabinolu v nich podľa odseku 1 písm. c) v záujme ochrany verejného zdravia.

HLAVA II
CIELE A UKAZOVATELE

Článok 5
Všeobecné ciele

Podpora z EPZF a EPFRV je zameraná na ďalšie zlepšenie udržateľného rozvoja poľnohospodárstva, potravín a rozvoja vidieka a prispieva k dosahovaniu týchto všeobecných cieľov:

a)podporovať inteligentný, odolný a diverzifikovaný sektor poľnohospodárstva, ktorý je zárukou potravinovej bezpečnosti;

b)zintenzívniť starostlivosť o životné prostredie a opatrenia v oblasti klímy a prispieť k dosahovaniu cieľov Únie v oblastiach týkajúcich sa životného prostredia a klímy;

c)posilniť sociálno-ekonomickú štruktúru vidieckych oblastí.

Tieto ciele treba doplniť o prierezový cieľ modernizovať sektor prostredníctvom podpory a spoločného využívania poznatkov, inovácií a digitalizácie v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach a podnecovania ich zavádzania.

Článok 6
Špecifické ciele

1.Všeobecné ciele sa sledujú prostredníctvom dosahovania týchto špecifických cieľov:

a)podporovať prijateľné poľnohospodárske príjmy a odolnosť na celom území Únie v záujme zlepšenia potravinovej bezpečnosti;

b)posilniť orientáciu na trh a zvýšiť konkurencieschopnosť vrátane intenzívnejšieho zamerania sa na výskum, technológiu a digitalizáciu;

c)zlepšiť postavenie poľnohospodárov v hodnotovom reťazci;

d)prispieť k adaptácii na zmenu klímy a jej zmierneniu, ako aj k využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov;

e)podporovať udržateľný rozvoj a efektívne riadenie prírodných zdrojov, ako sú voda, pôda a vzduch;

f)prispieť k ochrane biodiverzity, zlepšiť ekosystémové služby a zachovať biotopy a krajinné oblasti;

g)pritiahnuť mladých poľnohospodárov a uľahčiť podnikateľskú činnosť vo vidieckych oblastiach;

h)podporovať zamestnanosť, rast, sociálne začlenenie a miestny rozvoj vo vidieckych oblastiach vrátane biohospodárstva a udržateľného lesného hospodárstva;

i)zlepšiť reakcie poľnohospodárstva EÚ na požiadavky spoločnosti týkajúce sa potravín a zdravia vrátane bezpečnosti, výživnosti a udržateľnosti potravín, plytvania potravinami, ako aj dobrých životných podmienok zvierat.

2.Členské štáty pri plnení špecifických cieľov zabezpečujú zjednodušenie a výkonnosť podpory SPP.

Článok 7
Ukazovatele

1.Dosahovanie cieľov uvedených v článkoch 5 a 6 ods. 1 sa posudzuje na základe spoločných ukazovateľov výstupu, výsledku a vplyvu. Súbor spoločných ukazovateľov zahŕňa:

a)ukazovatele výstupu vzťahujúce sa na dosiahnuté výstupy podporovaných intervencií;

b)ukazovatele výsledku vzťahujúce sa na predmetné špecifické ciele a používané na stanovenie kvantifikovaných čiastkových cieľov a cieľových hodnôt v súvislosti s danými špecifickými cieľmi v strategických plánoch SPP a na posúdenie pokroku pri dosahovaní týchto cieľov. Ukazovatele týkajúce sa špecifických cieľov v oblasti klímy a životného prostredia sa môžu vzťahovať na intervencie začlenené do relevantných vnútroštátnych plánovacích nástrojov pre oblasť životného prostredia a klímy vyplývajúcich z právnych predpisov Únie uvedených v prílohe XI;

c)ukazovatele vplyvu súvisiace s cieľmi stanovenými v článkoch 5 a 6 ods. 1 a používané v kontexte strategických plánov SPP a SPP.

Spoločné ukazovatele výstupu, výsledku a vplyvu sa stanovujú v prílohe I.

2.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 138, ktorými sa mení príloha I s cieľom prispôsobiť spoločné ukazovatele výstupu, výsledku a vplyvu tak, aby sa zohľadnili skúsenosti z ich uplatňovania alebo v prípade potreby pridať nové ukazovatele.

HLAVA III
SPOLOČNÉ POŽIADAVKY A TYPY INTERVENCIÍ

KAPITOLA I
SPOLOČNÉ POŽIADAVKY

ODDIEL 1
Všeobecné zásady

Článok 8
Výber intervencií

Členské štáty sa usilujú dosahovať výsledky stanovené v hlave II a na tento účel špecifikujú intervencie založené na typoch intervencií stanovených v tejto hlave kapitolách II, III a IV v súlade so spoločnými požiadavkami stanovenými v tejto kapitole.

Článok 9
Všeobecné zásady

Členské štáty koncipujú intervencie vo svojich strategických plánoch SPP v súlade s Chartou základných práv Európskej únie a všeobecnými zásadami práva Únie.

Členské štáty zabezpečujú, aby sa intervencie stanovovali na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií, aby boli zlučiteľné s vnútorným trhom a nenarúšali hospodársku súťaž.

Členské štáty stanovia právny rámec regulujúci poskytovanie podpory Únie prijímateľom na základe strategických plánov SPP a v súlade so zásadami a požiadavkami stanovenými v tomto nariadení a nariadení (EÚ) [horizontálne nariadenie].

Článok 10
Vnútorná podpora v rámci WTO

1.Členské štáty zabezpečia, aby pri intervenciách založených na typoch intervencií uvedených v prílohe II k tomuto nariadeniu vrátane vymedzenia pojmov stanoveného v článku 3 a vymedzenia pojmov, ktoré sa má v súlade s článkom 4 stanoviť v strategických plánoch SPP, boli dodržané ustanovenia odseku 1 prílohy 2 k Dohode WTO o poľnohospodárstve.

Takisto sa pri predmetných intervenciách musia dodržiavať ustanovenia dodatočného odseku v prílohe 2 k Dohode WTO o poľnohospodárstve, ako sa stanovuje v prílohe II k tomuto nariadeniu. Pri intervenciách, ktoré patria k typom intervencií iným než je základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti, komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti, komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov a režimy v záujme klímy a životného prostredia, možno namiesto toho dodržiavať iný odsek prílohy 2 k Dohode WTO o poľnohospodárstve, ak sa takáto koncepcia odôvodní v strategickom pláne SPP.

2.Členské štáty zabezpečia, aby sa pri intervenciách založených na osobitnej platbe na bavlnu stanovenej v tejto hlave kapitole II oddiele 3 poddodiele 2 dodržiavali ustanovenia článku 6 ods. 5 Dohody WTO o poľnohospodárstve.

ODDIEL 2
Kondicionalita

Článok 11
Zásada a rozsah

1.Členské štáty do svojich strategických plánov SPP zahrnú systém kondicionality, v ktorom uložia administratívnu sankciu tým prijímateľom priamych platieb podľa tejto hlavy kapitoly II alebo ročnej prémie podľa článkov 65, 66 a 67, ktorí nespĺňajú povinné požiadavky na riadenie podľa práva Únie a normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy stanovené v strategickom pláne SPP podľa zoznamu uvedeného v prílohe III v týchto konkrétnych oblastiach:

a)klíma a životné prostredie;

b)verejné zdravie, zdravie zvierat a rastlín;

c)dobré životné podmienky zvierat.

2.Pravidlá administratívnych sankcií, ktoré sa majú zahrnúť do strategických plánov SPP, musia byť v súlade s požiadavkami stanovenými v hlave IV kapitole IV nariadenia (EÚ) [horizontálne nariadenie].

3.Právne akty uvedené v prílohe III týkajúce sa povinných požiadaviek na riadenie sa uplatňujú v znení, ktoré je uplatniteľné, a v prípade smerníc v znení vykonávanom členskými štátmi.

4.Na účel tohto oddielu je „povinná požiadavka na riadenie“ každá jednotlivá povinná požiadavka na riadenie podľa práva Únie, ktorá je uvedená v prílohe III a stanovená v danom právnom akte a ktorá sa vo svojej podstate líši od akejkoľvek inej požiadavky uvedenej v rovnakom akte.

Článok 12
Povinnosti členských štátov týkajúce sa dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu

1.Členské štáty zabezpečia, aby všetka poľnohospodárska pôda vrátane pôdy, ktorá sa už nevyužíva na účely produkcie, bola udržiavaná v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave. Členské štáty vymedzia pre prijímateľov na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni minimálne normy týkajúce sa dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu v súlade s hlavnými cieľmi noriem, ako sa uvádza v prílohe III, pričom zohľadnia osobitosti dotknutých oblastí vrátane pôdnych a klimatických podmienok, existujúcich poľnohospodárskych systémov, využitia pôdy, rotácie plodín, poľnohospodárskych postupov a štruktúry poľnohospodárskych podnikov.

2.Členské štáty môžu vzhľadom na hlavné ciele stanovené v prílohe III stanoviť ďalšie normy dodatočne k normám stanoveným v uvedenej prílohe na účely hlavných cieľov. Nevymedzia však iné minimálne normy na účely iných hlavných cieľov než sú hlavné ciele stanovené v prílohe III.

3.Členské štáty stanovia systém poskytovania nástroja udržateľnosti poľnohospodárskeho podniku pre živiny uvedeného v prílohe III, s minimálnym obsahom a funkcionalitami vymedzenými v ňom, prijímateľom, ktorí nástroj využívajú.

Komisia môže členské štáty podporiť pri koncipovaní daného nástroja, ako aj pri uchovávaní údajov a potrebných službách ich spracúvania.

4.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 138 dopĺňajúce toto nariadenie o pravidlá dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu vrátane stanovenia prvkov systému podielu trvalého trávneho porastu, referenčného roku a miery konverzie v rámci GAEC 1, ako sa uvádza v prílohe III, formátu a dodatočných minimálnych prvkov a funkcionalít nástroja udržateľnosti poľnohospodárskeho podniku pre živiny.

ODDIEL 3
Poradenské služby pre poľnohospodárske podniky

Článok 13
Poradenské služby pre poľnohospodárske podniky

1.Členské štáty do strategického plánu SPP zahrnú systém poskytovania služieb na poskytovanie poradenstva poľnohospodárom a iným prijímateľom podpory SPP v otázkach obhospodarovania pôdy a riadenia poľnohospodárskeho podniku („poradenské služby pre poľnohospodárske podniky“).

2.Poradenské služby pre poľnohospodárske podniky zahŕňajú hospodárske, environmentálne a sociálne rozmery a zabezpečujú aktuálne technologické a vedecké informácie získané prostredníctvom výskumu a inovácií. Začlenia sa do prepojených služieb poradcov poľnohospodárskych podnikov, výskumníkov, organizácií poľnohospodárov a iných zainteresovaných strán, ktoré tvoria poľnohospodárske vedomostné a inovačné systémy (AKIS)

3.Členské štáty zabezpečia, aby poskytované poľnohospodárske poradenstvo bolo nestranné a poradcovia neboli vystavení konfliktu záujmov.

4.Poradenské služby pre poľnohospodárske podniky zahŕňajú minimálne:

a)všetky požiadavky, podmienky a záväzky riadenia vzťahujúce sa na poľnohospodárov a iných prijímateľov stanovené v strategických plánoch SPP vrátane požiadaviek a noriem v rámci kondicionality a podmienok týkajúcich sa podporných režimov, ako aj informácie o finančných nástrojoch a podnikateľských plánoch stanovených v strategickom pláne SPP;

b)požiadavky, ktoré vymedzili členské štáty v záujme vykonávania smernice 2000/60/ES, smernice 92/43/EHS , smernice 2009/147/ES, smernice 2008/50/ES, smernice (EÚ) 2016/2284, nariadenia (EÚ) 2016/2031, nariadenia (EÚ) 2016/429, článku 55 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 30 a smernice 2009/128/ES;

c)poľnohospodárske postupy brániace vzniku antimikrobiálnej rezistencie, ako sa uvádzajú v oznámení „Európsky akčný plán „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii“ 31

d)riadenie rizika uvedené v článku 70;

e)podporu inovácií predovšetkým na účely prípravy a vykonávania projektov operačnej skupiny európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, ako sa uvádza v článku 114;

f)vývoj digitálnych technológií v poľnohospodárstve a vidieckych oblastiach, ako sa uvádza v článku 102 písm. b).

KAPITOLA II
TYPY INTERVENCIÍ VO FORME PRIAMYCH PLATIEB

Oddiel 1
Typy intervencií a znižovanie platieb

Článok 14
Typy intervencií vo forme priamych platieb

5.Typy intervencií podľa tejto kapitoly môžu mať formu oddelených a viazaných priamych platieb.

6.Oddelenými priamymi platbami sú:

a)základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti;

b)komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti;

c)komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov;

d)režimy v záujme klímy a životného prostredia.

7.Viazanými priamymi platbami sú:

a)viazaná podpora príjmu;

b)osobitná platba na bavlnu.

Článok 15
Znižovanie platieb

1.Členské štáty znížia sumu priamych platieb, ktoré sa majú poľnohospodárovi poskytnúť podľa tejto kapitoly na daný kalendárny rok, v prípade, že presahuje 60 000 EUR, takto:

a)o minimálne 25 % pri tranži 60 000 EUR až 75 000 EUR;

b)o minimálne 50 % pri tranži 75 000 EUR až 90 000 EUR;

c)o minimálne 75 % pri tranži 90 000 EUR až 100 000 EUR;

d)o 100 % pri sume presahujúcej 100 000 EUR.

2.Pred uplatnením odseku 1 členské štáty od sumy priamych platieb, ktoré sa poľnohospodárovi majú poskytnúť podľa tejto kapitoly na daný kalendárny rok, odpočítajú:

a)mzdy súvisiace s poľnohospodárskou činnosťou, ktoré poľnohospodár nahlásil, vrátane daní a sociálnych príspevkov súvisiacich so zamestnaním a

b)zodpovedajúce náklady na bežnú a neplatenú prácu spojenú s poľnohospodárskou činnosťou, ktorú vykonávajú osoby pracujúce v predmetnom poľnohospodárskom podniku, ktorým sa nevypláca mzda alebo ktorých odmena je nižšia než suma bežne uhrádzaná za poskytnuté služby, ale ktorým plynie podiel hospodárskych výsledkov poľnohospodárskeho podniku.

Členské štáty na výpočet súm uvedených v písmene a) a b) používajú priemerné štandardné mzdy spojené s poľnohospodárskou činnosťou na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni vynásobené počtom ročných pracovných jednotiek, ktoré dotknutý poľnohospodár nahlásil.

3.Odhadovaný výsledok zníženia platieb sa prednostne využíva na financovanie komplementárnej redistributívnej podpory príjmu v záujme udržateľnosti, až potom na iné intervencie v kategórii oddelených priamych platieb.

Členské štáty môžu prostredníctvom prevodu finančných prostriedkov využiť tento výsledok alebo jeho časť na financovanie typov intervencií v rámci EPFRV, ako sa uvádza v kapitole IV. Takýto prevod do EPFRV musí byť súčasťou rozvrhu financovania strategického plánu SPP a možno ho preskúmať v roku 2023 v súlade s článkom 90. Nevzťahujú sa naň maximálne limity pre prevody finančných prostriedkov z EPZF a EPFRV stanovené v článku 90.

4.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 138 dopĺňajúce toto nariadenie o pravidlá, ktorými sa stanovuje harmonizovaný základ výpočtu zníženia platieb stanoveného v odseku 1 s cieľom zabezpečiť správne rozdelenie finančných prostriedkov oprávneným prijímateľom.

Oddiel 2
Oddelené priame platby

Pododdiel 1
Všeobecné ustanovenia

Článok 16
Minimálne požiadavky na získanie oddelených priamych platieb

1.Členské štáty poskytujú oddelené priame platby za podmienok stanovených v tomto oddiele a ako bližšie špecifikujú vo svojich strategických plánoch SPP.

2.Členské štáty stanovia prahové limity na plochu a oddelené priame platby poskytujú len skutočným poľnohospodárom, ktorých plocha podniku, na ktorú možno poskytnúť podporu a na ktorú žiadajú o oddelenú priamu platbu, presahuje daný prahový limit.

Pri stanovovaní prahového limitu na plochu sa členské štáty usilujú zabezpečiť, aby sa oddelené priame platby mohli poskytovať len skutočným poľnohospodárom ak:

a)riadenie zodpovedajúcich platieb nie je spojené s nadmernou administratívnou záťažou a

b)zodpovedajúce platby predstavujú skutočný prínos k dosahovaniu cieľov stanovených v článku 6 ods. 1, ku ktorým oddelené platby prispievajú.

3.Dotknuté členské štáty sa môžu rozhodnúť, že na najvzdialenejšie regióny a menšie ostrovy v Egejskom mori neuplatnia odsek 1.

Pododdiel 2
Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti

Článok 17
Všeobecné pravidlá

1.Členské štáty stanovia základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti (základná podpora príjmu) za podmienok stanovených v tomto pododdiele a ako bližšie špecifikujú vo svojich strategických plánoch SPP.

2.Členské štáty stanovia základnú podporu príjmu vo forme ročnej oddelenej platby na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu.

3.Bez toho, aby boli dotknuté články 19 až 24, základná podpora príjmu sa poskytuje na každý hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, ktorý skutočný poľnohospodár nahlásil.

Článok 18
Suma podpory na hektár

1.Podpora sa vypláca ako jednotná suma na hektár, pričom výnimkou sú prípady, keď sa členské štáty rozhodnú poskytnúť základnú podporu príjmu na základe platobných nárokov uvedených v článku 19.

2.Členské štáty sa môžu rozhodnúť rozlišovať sumu základnej podpory príjmu na hektár podľa rôznych skupín území s podobnými sociálno-ekonomickými alebo agronomickými podmienkami.

Článok 19
Platobné nároky

1.Členské štáty, ktoré uplatňovali režim základných platieb stanovený hlave III kapitole I oddiele 1 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, sa môžu rozhodnúť poskytovať základnú podporu príjmu na základe platobných nárokov v súlade s článkami 20 až 24 tohto nariadenia.

2.Ak sa členské štáty, ktoré uplatňovali režim základných platieb stanovený hlave III kapitole I oddiele 1 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, rozhodnú neposkytovať základnú podporu príjmu na základe platobných nárokov, platnosť platobných nárokov alokovaných podľa nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 uplynie 31. decembra 2020.

Článok 20
Hodnota platobných nárokov a konvergencia

1.Členské štáty určia jednotkovú hodnotu platobných nárokov pred konvergenciou v súlade s týmto článkom, pričom na tento účel prispôsobia hodnotu platobných nárokov úmerne k ich hodnote stanovenej na rok podania žiadosti 2020 v súlade s nariadením (EÚ) č. 1307/2013 a súvisiacej platbe na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie stanovené v hlave III kapitole III uvedeného nariadenia na rok podania žiadosti 2020.

2.Členské štáty sa môžu rozhodnúť rozlišovať hodnotu platobných nárokov v súlade s článkom 18 ods. 2.

3.Členské štáty najneskôr do roku podania žiadosti 2026 stanovia maximálnu úroveň hodnoty platobných nárokov pre členské štáty alebo každú skupinu území vymedzených v súlade s článkom 18 ods. 2.

4.Ak hodnota platobných nárokov určená podľa odseku 1 nie je v členskom štáte alebo v rámci skupiny území, ako sa vymedzuje v súlade s článkom 18 ods. 2, jednotná, členské štáty sú povinné zabezpečiť konvergenciu s hodnotou platobných nárokov smerom k jednotnej jednotkovej hodnote najneskôr do roku podania žiadosti 2026.

5.Na účely článku 4 členské štáty zabezpečia, aby najneskôr k roku podania žiadosti 2026 všetky platobné nároky mali hodnotu minimálne 75 % priemernej plánovanej jednotkovej sumy základnej podpory príjmu na rok podania žiadosti 2026, ako sa stanovuje v strategickom pláne SPP predloženom v súlade s článkom 106 ods. 1 za členský štát alebo územia vymedzené v súlade s článkom 18 ods. 2.

6.Členské štáty na financovanie zvýšenia hodnoty platobných nárokov potrebného na dosiahnutie súladu s článkami 4 a 5 využívajú všetky prípadné výsledky uplatnenia odseku 3 a v prípade potreby sumu získanú v znížením rozdielu medzi jednotkovou hodnotou platobných nárokov určenou v súlade s odsekom 1 a priemernou plánovanou jednotkovou sumou základnej podpory príjmu na rok podania žiadosti 2026, ako sa stanovuje v strategickom pláne SPP predloženom v súlade s článkom 106 ods. 1 za členský štát alebo územia vymedzené v súlade s článkom 18 ods. 2.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatniť zníženie v prípade časti alebo všetkých platobných nárokov s hodnotou určenou podľa odseku 1, ktorá presahuje priemernú plánovanú jednotkovú sumu základnej podpory príjmu na rok podania žiadosti 2026, ako sa stanovuje v strategickom pláne SPP predloženom v súlade s článkom 106 ods. 1 za členský štát alebo územia vymedzené v súlade s článkom 18 ods. 2.

7.Zníženia uvedené v odseku 6 sú založené na objektívnych a nediskriminačných kritériách. Bez toho, aby bolo dotknuté minimum stanovené v súlade s odsekom 5, takéto kritériá môžu zahŕňať stanovenie maximálneho zníženia, ktoré nesmie predstavovať menej než 30 %.

Článok 21
Aktivácia platobných nárokov

1.Členské štáty poskytujú skutočným poľnohospodárom, ktorí majú vo vlastníctve alebo v prenájme platobné nároky, základnú podporu príjmu po aktivácii daných platobných nárokov. Členské štáty zabezpečia, aby skutoční poľnohospodári na účely aktivácie platobných nárokov nahlásili hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu, súvisiace s každým platobným nárokom.

2.Členské štáty zabezpečia, aby sa platobné nároky vrátane prípadov skutočného dedičstva alebo predpokladaného dedičstva aktivovali len v členskom štáte alebo skupine území vymedzených podľa článku 18 ods. 2, kde sa alokovali.

3.Členské štáty zabezpečia, aby aktivované platobné nároky predstavovali oprávnenie na platbu na základe v nich stanovených súm.

Článok 22
Rezervy na platobné nároky

1.Každý členský štát, ktorý sa rozhodne udeliť základnú podporu príjmu na základe platobných nárokov, spravuje národnú rezervu.

2.Odchylne od odseku 1, ak sa členské štáty rozhodnú rozlišovať základnú podporu príjmu v súlade s článkom 18 ods. 2, môžu sa rozhodnúť viesť rezervu pre každú skupinu území vymedzenú v súlade s uvedeným článkom.

3.Členské štáty zabezpečia, aby sa platobné nároky z rezervy alokovali len skutočným poľnohospodárom.

4.Členské štáty použijú svoju rezervu prioritne na alokovanie platobných nárokov týmto poľnohospodárom:

a)mladým poľnohospodárom, ktorí prvýkrát založili nový podnik;

b)poľnohospodárom, ktorí prvýkrát založili nový podnik ako vedúci podniku a absolvovali primeranú odbornú prípravu alebo získali potrebné zručnosti, ako to členské štáty vymedzili pre mladých poľnohospodárov.

5.Členské štáty skutočným poľnohospodárom, ktorí na to na základe definitívneho rozhodnutia súdu alebo na základe definitívneho administratívneho aktu príslušného orgánu členského štátu majú právo, alokujú platobné nároky alebo zvýšia hodnotu ich existujúcich platobných nárokov. Členské štáty zabezpečia, aby daní skutoční poľnohospodári získali počet alebo hodnotu platobných nárokov stanovených v uvedenom rozhodnutí alebo akte k dátumu, ktorý predmetný členský štát určil.

6.Členské štáty zabezpečia, aby sa rezerva doplnila prostredníctvom lineárneho znižovania hodnoty všetkých platobných nárokov v prípade, keď nepostačuje na pokrytie alokácií platobných nárokov v súlade s odsekmi 4 a 5.

7.Členské štáty môžu stanoviť dodatočné pravidlá využívania rezervy a prípady, ktoré by spustili jej doplnenie prostredníctvom lineárneho znižovania hodnoty všetkých platobných nárokov.

8.Členské štáty ako hodnotu nových platobných nárokov alokovaných z rezervy stanovia vnútroštátnu priemernú hod'notu platobných nárokov v roku alokácie alebo priemernú hodnotu platobných nárokov pre každú skupinu území vymedzenú v súlade s článkom 18 ods. 2 v roku alokácie.

9.Členské štáty sa môžu rozhodnúť zvýšiť hodnotu existujúcich platobných nárokov až na vnútroštátnu priemernú hodnotu v roku alokácie alebo až na priemernú hodnotu pre každú skupinu území vymedzenú v súlade s článkom 18 ods. 2.

Článok 23
Delegované právomoci

Komisia je v súlade s článkom 138 splnomocnená prijímať delegované akty na doplnenie tohto nariadenia o pravidlá týkajúce sa:

a)vytvorenia rezervy;

b)prístupu k rezerve;

c)obsahu nahlásenia platobných nárokov a požiadaviek ich aktivácie.

Článok 24
Prevod platobných nárokov

1.S výnimkou prípadov prevodu v dôsledku skutočného alebo predpokladaného dedičstva sa platobné nároky prevádzajú len na skutočného poľnohospodára.

2.Ak sa členský štát rozhodne rozlišovať základnú podporu príjmu v súlade s článkom 18 ods. 2, platobné nároky sa prevádzajú len v rámci skupiny území, kde boli alokované.

Článok 25
Jednorazová platba malým poľnohospodárom

Členské štáty môžu malým poľnohospodárom, podľa toho ako tento pojem vymedzili, poskytovať platby v podobe jednorazovej platby, ktorá nahradí priame platby podľa tohto oddielu a tejto kapitoly oddielu 3. Členské štáty skoncipujú zodpovedajúce intervencie v strategickom pláne SPP ako nepovinné pre poľnohospodárov.

Pododdiel 3
Komplementárna podpora príjmu

Článok 26
Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti

1.Členské štáty stanovia komplementárnu redistributívnu podporu príjmu v záujme udržateľnosti (redistributívna podpora príjmu) za podmienok stanovených v tomto článku a ako bližšie špecifikujú vo svojich strategických plánoch SPP.

2.Členské štáty zabezpečia prerozdelenie podpory od väčších k malým alebo stredným poľnohospodárskym podnikom, pričom na tento účel stanovia redistributívnu podporu príjmu v podobe ročnej oddelenej platby na každý hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, poľnohospodárom, ktorí sú na platbu oprávnení v rámci základnej podpory príjmov uvedenej v článku 17.

3.Členské štáty stanovia sumu na hektár alebo rôzne sumy na rôzne rozmedzia hektárov, ako aj maximálny počet hektárov, na ktorý sa poľnohospodárovi vypláca redistributívna podpora príjmu.

4.Suma na hektár plánovaná na daný rok podania žiadosti nesmie presiahnuť vnútroštátnu priemernú sumu priamych platieb na hektár v predmetnom roku podania žiadosti.

5.Vnútroštátna priemerná suma priamych platieb na hektár sa vymedzuje ako pomer vnútroštátneho stropu priamych platieb na daný rok podania žiadosti, ako sa stanovuje v prílohe IV, a celkových plánovaných výstupov pre základnú podporu príjmov na daný rok podania žiadosti, vyjadrený ako počet hektárov.

Článok 27
Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov

1.Členské štáty stanovia komplementárnu podporu príjmu pre mladých poľnohospodárov za podmienok stanovených v tomto článku a ako bližšie špecifikujú vo svojich strategických plánoch SPP.

2.Členské štáty ako súčasť svojich povinností prispievať k špecifickému cieľu pritiahnuť mladých poľnohospodárov a uľahčiť podnikateľskú činnosť vo vidieckych oblastiach, ako sa stanovuje v článku 6 ods. 1 písm. g), a v súlade s článkom 86 ods. 4 vyčleniť aspoň 2 % svojich alokácií na priame platby na tento cieľ môžu poskytovať komplementárnu podporu príjmu mladým poľnohospodárom, ktorí prvýkrát založili nový podnik a ktorí sú oprávnení na platbu v rámci základnej podpory príjmov uvedenej v článku 17.

3.Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov má podobu ročnej oddelenej platby na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu.

Pododdiel 4
Režimy v záujme klímy a životného prostredia

Článok 28
Režimy v záujme klímy a životného prostredia

1.Členské štáty poskytujú podporu na dobrovoľné režimy v záujme klímy a životného prostredia (ekologické režimy) za podmienok stanovených v tomto článku a ako bližšie špecifikujú vo svojich strategických plánoch SPP.

2.Členské štáty v rámci tohto typu intervencií podporujú skutočných poľnohospodárov, ktorí sa zaviažu na hektároch, na ktoré možno poskytnúť podporu, dodržiavať poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie.

3.Členské štáty zostavia zoznam poľnohospodárskych postupov prospešných pre klímu a životné prostredie.

4.Predmetné postupy musia byť koncipované tak, aby boli v súlade s jedným alebo viacerými špecifickými environmentálnymi a klimatickými cieľmi stanovenými v článku 6 ods. 1 písm. d), e) a f).

5.Členské štáty v rámci tohto typu intervencií poskytujú len platby vzťahujúce sa na záväzky, ktoré

a)presahujú rámec relevantných povinných požiadaviek na riadenie a noriem dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu stanovených v tejto hlave kapitole I oddiele 2;

b)presahujú rámec minimálnych požiadaviek vzťahujúcich sa na používanie hnojív a prostriedkov na ochranu rastlín, dobré životné podmienky zvierat, ako aj iných povinných požiadaviek stanovených vo vnútroštátnom práve a práve Únie;

c)presahujú rámec podmienok vzťahujúcich sa na údržbu poľnohospodárskych plôch v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a);

d)sa líšia od záväzkov, na ktoré sa poskytujú platby podľa článku 65.

6.Podpora ekologických režimov má podobu ročnej platby na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, a poskytuje sa ako

a)dodatočné platby k základnej podpore príjmu stanovenej v tomto oddiele pododdiele 2, alebo ako

b)platby prijímateľom čiastočne alebo v plnej výške kompenzujúce ďalšie vzniknuté náklady a stratu príjmu v dôsledku záväzkov prijatých v súlade s článkom 65.

7.Členské štáty zabezpečia, aby intervencie podľa tohto článku boli v súlade s intervenciami podľa článku 65.

8.Komisia je v súlade s článkom 138 splnomocnená prijímať delegované akty na doplnenie tohto nariadenia o ďalšie pravidlá týkajúce sa ekologických režimov.

Oddiel 3
Viazané priame platby

Pododdiel 1
Viazaná podpora príjmu

Článok 29
Všeobecné pravidlá

1.Členské štáty môžu poskytovať viazanú podporu príjmu skutočným poľnohospodárom za podmienok stanovených v tomto pododdieli a ako bližšie špecifikujú vo svojich strategických plánoch SPP.

2.Intervencie členských štátov musia pomáhať podporovaným sektorom a výrobe alebo konkrétnym typom poľnohospodárstva uvedeným v článku 30 a riešiť ťažkosti, ktorým čelia, a to prostredníctvom zlepšovania ich konkurencieschopnosti, udržateľnosti alebo kvality.

3.Viazaná podpora príjmu má podobu ročnej platby na hektár, alebo zviera.

Článok 30
Rozsah pôsobnosti

Viazanú podporu príjmu možno poskytnúť len tým sektorom a výrobe alebo konkrétnym typom poľnohospodárstva v rámci daných sektorov a výroby, ak sú osobitne významné z hospodárskych, spoločenských alebo environmentálnych dôvodov: obilniny, olejnaté semená, bielkovinové plodiny, strukoviny, ľan, konope, ryža, orechy, zemiaky na výrobu škrobu, mlieko a mliečne výrobky, osivo, ovčie a kozie mäso, hovädzie a teľacie mäso, olivový olej, húsenice priadky morušovej, sušené krmivo, chmeľ, cukrová repa, cukrová trstina a čakanka, ovocie a zelenina, výmladkové plantáže rýchlo rastúcich drevín a iné nepotravinové plodiny, s výnimkou stromov, používané na výrobu výrobkov, ktoré môžu potenciálne nahradiť fosílne materiály.

Článok 31
Oprávnenosť

1.Členské štáty môžu poskytovať viazanú podporu príjmu vo forme platby na hektár iba v prípade plôch, ktoré určili ako hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu.

2.V prípadoch, keď sa viazaná podpora týka hovädzích zvierat alebo oviec a kôz, členské štáty ako podmienky oprávnenosti na podporu vymedzia požiadavky identifikovať a registrovať zvieratá podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 32 alebo nariadenia Rady (ES) č. 21/2004 33 . Bez toho však, aby boli dotknuté iné uplatniteľné podmienky oprávnenosti, sa hovädzie zvieratá alebo ovce a kozy považujú za oprávnené na podporu, keď sa požiadavky na identifikáciu a registráciu splnia do určitého dátumu v predmetnom roku podania žiadosti, ktorý majú určiť členské štáty.

Článok 32
Opatrenia na zabránenie tomu, aby prijímatelia viazanej podpory príjmu boli znevýhodnení v dôsledku štrukturálnej nerovnováhy trhu v sektore

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 138 dopĺňajúce toto nariadenie, pokiaľ ide o opatrenia na zabránenie tomu, aby prijímatelia viazanej podpory príjmu boli znevýhodnení v dôsledku štrukturálnej nerovnováhy trhu v sektore. Uvedenými delegovanými aktmi sa členským štátom môže umožniť, aby rozhodli o pokračovaní vyplácania viazanej podpory príjmu až do roku 2027 na základe výrobných jednotiek, na ktoré sa podpora poskytla v minulom referenčnom období.

Článok 33
Memorandum o porozumení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými v súvislosti s olejnatými semenami

1.Ak sa intervencia v podobe viazanej podpory príjmu vzťahuje na niektoré alebo všetky olejnaté semená uvedené v prílohe k Memorandu o porozumení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými v súvislosti s olejnatými semenami 34 , celková podporovaná plocha na základe výstupov uvedených v strategických plánoch SPP dotknutých členských štátov nesmie presiahnuť maximálnu podporovanú plochu za celú Úniu v záujme zaručenia súladu s jej medzinárodnými záväzkami.

Komisia najneskôr šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia prijme vykonávacie akty, v ktorých za každý členský štát stanoví orientačné referenčné podporované plochy, vypočítané na základe podielu každého členského štátu na priemernej ploche pestovania v Únii počas piatich rokov predchádzajúcich roku nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 139 ods. 2.

2.Každý členský štát, ktorý plánuje poskytovať viazanú podporu príjmu na olejnaté semená, na ktoré sa vzťahuje memorandum o porozumení stanovené v odseku 1 uvedie príslušné plánované výstupy vyjadrené ako hektáre v návrhu svojho strategického plánu SPP uvedenom v článku 106 ods. 1.

Ak sa po notifikovaní všetkých výstupov, ktoré členské štáty plánujú, presiahne maximálna podporovaná plocha za celú Úniu, Komisia vypočíta za každý členský štát, ktorý oznámil presiahnutie svojej referenčnej plochy, koeficient zníženia úmerný k presiahnutiu jeho plánovaných výstupov. Výsledkom by malo byť prispôsobenie maximálnej podporovanej plochy za celú Úniu podľa odseku 1. Komisia informuje každý dotknutý členský štát o tomto znížení vo svojich pripomienkach k strategickému plánu SPP v súlade s článkom 106 ods. 3. Koeficient zníženia sa za každý členský štát stanoví vo vykonávacom akte, ktorým Komisia schváli jeho strategický plán SPP, ako sa stanovuje v článku 106 ods. 6.

Členské štáty po dátume uvedenom v článku 106 ods. 1 nesmú z vlastnej iniciatívy zmeniť svoju podporovanú oblasť.

3.Keď členské štáty plánujú zvýšiť svoje plánované výstupy uvedené v odseku 1, ktoré uviedli vo svojom strategickom pláne SPP a Komisia ich schválila, Komisii notifikujú revíziu plánovaných výstupov prostredníctvom žiadosti o zmenu strategických plánov SPP v súlade s článkom 107 do 1. januára roka predchádzajúceho dotknutý rok podania žiadosti.

S cieľom zabrániť tomu, aby sa presiahla maximálna podporovaná plocha za celú Úniu, ako sa uvádza v odseku 1 prvom pododseku, Komisia prípadne zreviduje zníženie koeficientov stanovené v uvedenom odseku v prípade všetkých členských štátov, ktoré vo svojich strategických plánoch SPP presiahli svoju referenčnú plochu.

Komisia upovedomí dotknuté členské štáty o revízii zníženia koeficientu najneskôr do 1. februára roka predchádzajúceho dotknutý rok podania žiadosti.

Každý dotknutý členský štát predloží zodpovedajúcu žiadosť o zmenu svojho strategického plánu SPP s revidovaným koeficientom zníženia uvedeným v druhom pododseku do 1. apríla roka predchádzajúceho dotknutý rok podania žiadosti. Zrevidovaný koeficient zníženia sa stanoví vo vykonávacom akte, ktorým sa schvaľuje strategický plán SPP, ako sa stanovuje v článku 107 ods. 8.

4.Členské štáty v súvislosti s olejnatými semenami, na ktoré sa vzťahuje memorandum o porozumení uvedené v odseku 1 prvom pododseku, vo výročných správach o výkonnosti uvedených v článku 121 informujú Komisiu o celkovom počte hektárov, na ktoré sa podpora skutočne vyplatila.

Pododdiel 2
Osobitná platba na bavlnu

Článok 34
Rozsah pôsobnosti

Členské štáty skutočným poľnohospodárom pestujúcim bavlnu s číselným znakom KN 5201 00 poskytujú osobitnú platbu na bavlnu za podmienok stanovených v tomto pododdiele.

Článok 35
Všeobecné pravidlá

1.Osobitná platba na bavlnu sa poskytuje na hektár plochy, na ktorej sa pestuje bavlna a na ktorú možno poskytnúť podporu. Na plochu možno poskytnúť podporu, iba ak sa nachádza na poľnohospodárskej pôde, na ktorej členský štát povolil pestovanie bavlny, je osiata odrodami, ktoré členský štát schválil, a bavlna sa skutočne zbiera za bežných podmienok pestovania.

2.Osobitná platba na bavlnu sa vypláca na bavlnu vhodnej, primeranej a predajnej kvality.

3.Členské štáty schvaľujú pôdu a odrody, ktoré sa uvádzajú v odseku 1, v súlade s pravidlami a podmienkami, ktoré sa prijmú podľa odseku 4.

4.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 138 dopĺňajúce toto nariadenie o pravidlá a podmienky schválenia pôdy a odrôd na účely osobitnej platby na bavlnu.

5.Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia pravidlá postupu pri schvaľovaní pôdy a odrôd na účely osobitnej platby na bavlnu a oznamovania týkajúceho sa tohto schvaľovania pestovateľom. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 139 ods. 2.

Článok 36
Základné plochy, stanovené výnosy a referenčné sumy

1.Stanovujú sa tieto vnútroštátne základné plochy:

Bulharsko: 3 342 ha

Grécko: 250 000 ha

Španielsko: 48 000 ha

Portugalsko: 360 ha

2.Stanovujú sa tieto výnosy v referenčnom období:

Bulharsko: 1,2 tony/ha

Grécko: 3,2 tony/ha

Španielsko: 3,5 tony/ha

Portugalsko: 2,2 tony/ha

3.Suma osobitnej platby na bavlnu na hektár plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu, sa vypočíta vynásobením výnosov stanovených v odseku 2 týmito referenčnými sumami:

Bulharsko: 624,11 EUR,

Grécko: 225,04 EUR,

Španielsko: 348,03 EUR,

Portugalsko: 219,09 EUR.

4.Ak plocha, na ktorej sa v danom členskom štáte a v danom roku pestuje bavlna a na ktorú možno poskytnúť podporu, prevyšuje základnú plochu stanovenú v odseku 1, suma, ktorá sa pre tento členský štát uvádza v odseku 3, sa zníži v príslušnom pomere k prekročeniu základnej plochy.

5.Komisia je v súlade s článkom 138 splnomocnená prijímať delegované akty na doplnenie tohto nariadenia o pravidlá týkajúce sa podmienok poskytnutia osobitnej platby na bavlnu, požiadaviek na oprávnenosť a poľnohospodárskych postupov.

6.Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia pravidlá výpočtu zníženia stanoveného v odseku 4. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 139 ods. 2.

Článok 37
Schválené medziodvetvové organizácie

1.Na účel tohto pododdielu je „schválená medziodvetvová organizácia“ právny subjekt, ktorý tvoria poľnohospodári produkujúci bavlnu a aspoň jeden podnik odzrňujúci bavlnu a ktorý vykonáva činnosti, ako napríklad:

a)pomoc zameranú na lepšiu koordináciu spôsobu uvádzania bavlny na trh, najmä prostredníctvom výskumných štúdií a prieskumov trhu;

b)vypracúvanie štandardných vzorov zmlúv, ktoré sú zlučiteľné s pravidlami Únie;

c)zameriavanie produkcie na výrobky, ktoré sú lepšie prispôsobené potrebám trhu a dopytu spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o kvalitu a ochranu spotrebiteľa;

d)aktualizáciu metód a prostriedkov na zlepšenie kvality výrobku;

e)vývoj marketingových stratégií na propagáciu bavlny prostredníctvom systémov certifikácie kvality.

2.Členský štát, v ktorom sa podniky odzrňujúce bavlnu nachádzajú, schváli medziodvetvové organizácie, ktoré spĺňajú kritériá, ktoré sa majú stanoviť podľa odseku 3.

3.Komisia je v súlade s článkom 138 splnomocnená prijímať delegované akty na doplnenie tohto nariadenia o pravidlá týkajúce sa:

a)kritérií schvaľovania medziodvetvových organizácií;

b)povinností výrobcov;

c)situácií, keď schválená medziodvetvová organizácia nespĺňa kritériá uvedené v písmene a).

Článok 38
Poskytnutie platby

1.Poľnohospodárom sa osobitná platba na bavlnu poskytuje na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, podľa článku 36.

2.V prípade poľnohospodárov, ktorí sú členmi schválenej medziodvetvovej organizácie, sa osobitná platba na bavlnu na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, v rámci základnej plochy stanovenej v článku 36 ods. 1 zvýši o 2 EUR.

KAPITOLA III
SEKTOROVÉ TYPY INTERVENCIÍ

Oddiel 1
Všeobecné ustanovenia

Článok 39
Rozsah pôsobnosti

V tejto kapitole sa stanovujú pravidlá vzťahujúce sa na typy intervencií v týchto sektoroch:

a)sektor ovocia a zeleniny, ako sa uvádza v článku 1 ods. 2 písm. i) nariadenia (EÚ) č. 1308/2013;

b)sektor včelárskych výrobkov, ako sa uvádza v článku 1 ods. 2 písm. v) nariadenia (EÚ) č. 1308/2013;

c)sektor vinohradníctva a vinárstva, ako sa uvádza v článku 1 ods. 2 písm. l) nariadenia (EÚ) č. 1308/2013;

d)sektor chmeľu, ako sa uvádza v článku 1 ods. 2 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 1308/2013;

e)sektor olivového oleja a stolových olív, ako sa uvádza v článku 1 ods. 2 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 1308/2013;

f)iné sektory uvedené v článku 1 ods. 2 písm. a) až h), k), m), o) až t) a w) nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.

Článok 40
Povinné a nepovinné sektorové typy intervencií

1.Sektorový typ intervencií v sektore ovocia a zeleniny uvedený v článku 39 písm. a) a v sektore včelárskych výrobkov uvedený v článku 39 písm. b) sú pre každý členský štát povinné.

2.Sektorový typ intervencií v sektore vinohradníctva a vinárstva uvedený v článku 39 písm. c) je povinný pre členské štáty uvedené v prílohe V.

3.Členské štáty si vo svojich strategických plánoch SPP môžu zvoliť vykonávanie sektorových typov intervencií uvedených v článku 39 písm. d), e) a f).

4.Členské štáty uvedené v článku 82 ods. 3 môžu v sektore chmeľu vykonávať sektorový typ intervencií uvedený v článku 39 písm. f) len vtedy, ak sa daný členský štát vo svojom strategickom pláne SPP rozhodne nevykonávať sektorový typ intervencií uvedený v článku 39 písm. d).

5.Členské štáty uvedené v článku 82 ods. 4 môžu v sektore olivového oleja a stolových olív vykonávať sektorový typ intervencií uvedený v článku 39 písm. f) len vtedy, ak sa daný členský štát vo svojom strategickom pláne SPP rozhodne nevykonávať sektorový typ intervencií uvedený v článku 39 písm. e).

Článok 41
Delegované právomoci, pokiaľ ide o dodatočné požiadavky na sektorové typy intervencií

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 138 dopĺňajúce toto nariadenie o požiadavky dodatočne k požiadavkám stanoveným v tejto kapitole, predovšetkým pokiaľ ide o:

a)zabezpečenie správneho fungovania typov intervencií stanovených v tejto kapitole;

b)základ pre výpočet finančnej pomoci Únie uvedenej v tejto kapitole vrátane referenčných období a pre výpočet hodnoty predávanej produkcie;

c)maximálnu úroveň finančnej pomoci Únie na stiahnutia z trhu uvedené v článku 46 ods. 4 písm. a) a na typy intervencií uvedené v článku 52 ods. 3;

d)pravidlá stanovovania stropu výdavkov na opätovnú výsadbu vinohradov uvedenú v článku 52 ods. 1 písm. a);

e)pravidlá, podľa ktorých výrobcovia majú stiahnuť vedľajšie produkty výroby vína, a výnimky z tejto povinnosti, aby sa predišlo ďalšiemu administratívnemu zaťaženiu, ako aj pravidlá týkajúce sa dobrovoľnej certifikácie liehovarov.

Oddiel 2
Sektor ovocia a zeleniny

Článok 42
Ciele v sektore ovocia a zeleniny

V sektore ovocia a zeleniny sa sledujú tieto ciele:

a)plánovanie výroby, prispôsobovanie výroby dopytu, najmä pokiaľ ide o kvalitu a kvantitu, optimalizácia výrobných nákladov a investičnej návratnosti a stabilizácia výrobných cien; tieto ciele súvisia so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. a), b), c) a i);

b)koncentrácia ponuky a uvádzanie výrobkov sektora ovocia a zeleniny na trh, a to aj prostredníctvom priameho marketingu; tieto ciele súvisia so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. a) a c);

c)výskum a vývoj udržateľných výrobných metód vrátane odolnosti proti škodcom, inovatívnych postupov, ktoré posilňujú hospodársku konkurencieschopnosť a podnecujú trhový vývoj; tieto ciele súvisia so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. a), c) a i);

d)vývoj, zavádzanie a podpora spôsobov výroby, ktoré rešpektujú životné prostredie, metód pestovania a výrobných techník šetrných k životnému prostrediu a udržateľného využívania prírodných zdrojov, najmä so zameraním na ochranu vody, pôdy, biodiverzity a iných prírodných zdrojov; tieto ciele súvisia so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. e) a f);

e)prispievanie k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1 písm. d);

f)zvyšovanie obchodnej hodnoty a kvality výrobkov, ako aj zlepšovanie kvality výrobkov a vývoj výrobkov s chráneným označením pôvodu a chráneným zemepisným označením alebo výrobkov, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne systémy kvality; tieto ciele súvisia so špecifickým cieľom uvedeným v článku 6 ods. 1 písm. b);

g)propagácia a marketing výrobkov sektora ovocia a zeleniny, či už v čerstvej alebo spracovanej podobe; tieto ciele súvisia so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. b) a c);

h)zvyšovanie konzumácie výrobkov sektora ovocia a zeleniny, či už v čerstvej alebo spracovanej podobe; tieto ciele súvisia so špecifickým cieľom uvedeným v článku 6 písm. i);

i)predchádzanie krízam a riadenie rizík so zameraním na prevenciu a riešenie kríz na trhoch s ovocím a so zeleninou; tieto ciele súvisia so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. a), b) a c).

Článok 43
Typy intervencií v sektore ovocia a zeleniny

1.Pokiaľ ide o ciele uvedené v článku 42 písm. a) až h), členské štáty si v strategických plánoch SPP zvolia jeden alebo viaceré z týchto typov intervencií:

a)investície do hmotných a nehmotných aktív, zamerané predovšetkým na úsporu vody, úsporu energie, ekologické obaly a znižovanie objemu odpadu;

b)výskum a experimentálna výroba, zamerané predovšetkým na úsporu vody, úsporu energie, ekologické obaly, znižovanie objemu odpadu, odolnosť proti škodcom, znižovanie rizík a vplyvov používania pesticídov, zabraňovanie škodám spôsobeným nepriaznivými poveternostnými udalosťami a posilnenie využívania odrôd ovocia a zeleniny prispôsobených meniacim sa klimatickým podmienkam;

c)ekologická výroba;

d)integrovaná výroba;

e)opatrenia na ochranu pôdy a zvýšenie zásob uhlíka v pôde;

f)opatrenia na vytváranie alebo zachovanie biotopov priaznivých pre biodiverzitu alebo na zachovanie krajiny vrátane ochrany historických prvkov;

g)opatrenia na úsporu energie, zvýšenie energetickej efektívnosti a intenzívnejšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov;

h)opatrenia na zlepšovanie odolnosti proti škodcom;

i)opatrenia na zlepšenie využívania vody a hospodárenia s vodou vrátane úspory vody a odvodňovania;

j)opatrenia na zníženie miery vzniku odpadu a zlepšenie nakladania s odpadom;

k)opatrenia na zvýšenie udržateľnosti a efektívnosti dopravy a skladovania výrobkov sektora ovocia a zeleniny;

l)opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu a zvýšenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov;

m)vykonávanie systémov kvality Únie a vnútroštátnych systémov kvality;

n)propagácia a komunikácia vrátane opatrení a činností zameraných na diverzifikáciu a konsolidáciu na trhoch s ovocím a so zeleninou a na informovanie o zdravotnej prospešnosti konzumácie ovocia a zeleniny;

o)poradenské služby a technická pomoc, predovšetkým v otázkach udržateľných techník ochrany proti škodcom, udržateľného používania pesticídov a adaptácie na zmenu klímy a jej zmiernenia;

p)odborná príprava a výmena najlepších postupov, predovšetkým v otázkach udržateľných techník ochrany proti škodcom, udržateľného používania pesticídov a prispievania k adaptácii na zmenu klímy a jej zmierneniu.

2.Pokiaľ ide o cieľ uvedený v článku 42 písm. i), členské štáty si v strategických plánoch SPP zvolia jeden alebo viaceré z týchto typov intervencií:

a)vytvorenie a/alebo doplnenie vzájomných fondov zo strany organizácií výrobcov a združení organizácií výrobcov uznaných podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013;

b)investície do hmotných a nehmotných aktív, ktoré zvyšujú efektívnosť riadenia objemov umiestnených na trh;

c)opätovná výsadba ovocných sadov, keď je to potrebné po povinnom vyklčovaní, ktoré sa vykonalo zo zdravotných alebo z rastlinolekárskych dôvodov na príkaz príslušných orgánov členského štátu;

d)stiahnutie výrobkov z trhu na bezplatnú distribúciu alebo iné účely;

e)zelený zber, teda zber všetkých nezrelých nepredajných produktov v určitej oblasti, ktoré neboli pred zeleným zberom poškodené v dôsledku poveternostných udalostí, ochorenia alebo inak;

f)neuskutočnenie zberu ovocia a zeleniny, teda ukončenie súčasného výrobného cyklu v dotknutej oblasti, keď je produkt dobre vyvinutý a má primeranú, vyhovujúcu a predajnú kvalitu, s výnimkou zničenia plodov v dôsledku poveternostnej udalosti alebo choroby;

g)poistenie úrody, ktoré prispieva k zaručeniu príjmov výrobcov, ktorí utrpeli straty následkom prírodných katastrof, nepriaznivých poveternostných udalostí, chorôb alebo zamorenia škodcami, a súčasné zaručenie toho, že prijímatelia vykonávajú potrebné opatrenia na prevenciu rizika;

h)odborné poradenstvo pre iné organizácie výrobcov a združenia organizácií výrobcov uznané podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 alebo pre jednotlivých výrobcov;

i)vykonávanie a riadenie rastlinolekárskych protokolov tretích krajín na území Únie s cieľom uľahčiť prístup na trhy v tretích krajinách;

j)vykonávanie systémov kvality Únie a vnútroštátnych systémov kvality;

k)poradenské služby a technická pomoc, predovšetkým v otázkach udržateľných techník ochrany proti škodcom a udržateľného používania pesticídov.

3.Členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP vymedzia intervencie zodpovedajúce typom intervencií vybratým v súlade s odsekmi 1 a 2.

Článok 44
Operačné programy

1.Ciele uvedené v článku 42 sa sledujú a intervencie v sektore ovocia a zeleniny, ktoré členské štáty stanovili vo svojich strategických plánoch SPP, sa vykonávajú prostredníctvom schválených operačných programov organizácií výrobcov a/alebo združení organizácií výrobcov uznaných podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, a to za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Operačné programy trvajú najmenej tri a najviac sedem rokov. Sledujú ciele uvedené v článku 42 písm. d) a e) a najmenej ďalšie dva ciele uvedené v danom článku.

3.V operačných programoch sa za každý vytýčený cieľ opíšu intervencie vybraté z intervencií, ktoré členské štáty stanovili vo svojich strategických plánoch SPP.

4.Organizácie výrobcov a/alebo združenia organizácií výrobcov uznané podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 predkladajú operačné programy členským štátom na schválenie.

5.Operačné programy môžu vykonávať len organizácie výrobcov alebo združenia organizácií výrobcov uznané podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.

6.Operačné programy združení organizácií výrobcov sa nevzťahujú na tie isté intervencie ako operačné programy členských organizácií. Členské štáty posudzujú operačné programy združení organizácií výrobcov súčasne s operačnými programami členských organizácií.

Na tento účel členské štáty zaistia, aby:

a)sa intervencie podľa operačných programov združenia organizácií výrobcov financovali výhradne z príspevkov uvedených členských organizácií príslušného združenia a aby takéto finančné prostriedky pochádzali z operačných fondov týchto členských organizácií;

b)intervencie a ich príslušný finančný podiel boli určené v operačnom programe každej členskej organizácie.

7.Členské štáty zabezpečia, aby:

a)minimálne 20 % výdavkov v rámci operačných programov plynulo na intervencie spojené s cieľmi uvedenými v článku 42 písm. d) a e);

b)minimálne 5 % výdavkov v rámci operačných programov plynulo na intervencie spojené s cieľom uvedeným v článku 42 písm. c);

c)na intervencie patriace do typov intervencií uvedených v článku 43 ods. 2 písm. d), e) a f) nepripadala viac než jedna tretina výdavkov v rámci operačných programov.

Článok 45
Operačné fondy

1.Organizácie výrobcov v sektore ovocia a zeleniny a/alebo ich združenia môžu zriadiť operačný fond. Tento fond sa financuje:

a)z finančných príspevkov:

i)    členov organizácií výrobcov a/alebo samotných organizácií výrobcov alebo

ii)    združení organizácií výrobcov prostredníctvom členov týchto združení;

b)z finančnej pomoci Únie, ktorá sa môže poskytnúť organizáciám výrobcov alebo ich združeniam, keď tieto združenia predložia operačný program.

2.Operačné fondy sa použijú len na financovanie operačných programov, ktoré členské štáty schválili.

Článok 46
Finančná pomoc Únie sektoru ovocia a zeleniny

1.Finančná pomoc Únie sa rovná výške skutočne zaplatených finančných príspevkov uvedených v článku 45 ods. 1 písm. a) a obmedzuje sa na 50 % skutočne vynaložených výdavkov.

2.Finančná pomoc Únie sa obmedzí na:

a)4,1 % hodnoty predávanej produkcie každej organizácie výrobcov;

b)4,5 % hodnoty predávanej produkcie každého združenia organizácií výrobcov;

c)5 % hodnoty predávanej produkcie každej nadnárodnej organizácie výrobcov alebo nadnárodného združenia organizácií výrobcov.

Odchylne od prvého pododseku možno finančnú pomoc Únie zvýšiť takto:

a)v prípade organizácií výrobcov percentuálny podiel možno zvýšiť na 4,6 % hodnoty predávanej produkcie za predpokladu, že časť prevyšujúca 4,1 % hodnoty predávanej produkcie sa použije výhradne na jednu alebo viacero intervencií spojených s cieľmi uvedenými v článku 42 písm. c), d), e), g), h) a i);

b)v prípade združení organizácií výrobcov percentuálny podiel možno zvýšiť na 5 % hodnoty predávanej produkcie za predpokladu, že časť prevyšujúca 4,5 % hodnoty predávanej produkcie sa použije výhradne na jednu alebo viacero intervencií spojených s cieľmi uvedenými v článku 42 písm. c), d), e), g), h) a i), ktoré združenie organizácií výrobcov vykonáva v mene svojich členov;

c)v prípade nadnárodnej organizácie výrobcov alebo nadnárodného združenia organizácií výrobcov percentuálny podiel možno zvýšiť na 5,5 % hodnoty predávanej produkcie za predpokladu, že časť prevyšujúca 5 % hodnoty predávanej produkcie sa použije výhradne na jednu alebo viacero intervencií spojených s cieľmi uvedenými v článku 42 písm. c), d), e), g), h) a i), ktoré nadnárodná organizácia výrobcov alebo nadnárodné združenie organizácií výrobcov vykonáva v mene svojich členov;

3.Hranica 50 % stanovená v odseku 1 sa na žiadosť organizácie výrobcov zvýši na 60 % na operačný program alebo časť operačného programu, ak tento program spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:

a)organizácie výrobcov pôsobiace v rôznych členských štátoch vykonávajú intervencie spojené s cieľmi uvedenými v článku 42 písm. b) a e) na nadnárodnej úrovni;

b)jedna alebo viaceré organizácie výrobcov sú zapojené do intervencií vykonávaných na medziodvetvovom základe;

c)operačný program sa vzťahuje iba na osobitnú podporu na výrobu ekologických produktov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 35 ;

d)ide o operačný program, ktorý po prvýkrát vykonáva združenie organizácií výrobcov uznané podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013;

e)na organizácie výrobcov pripadá menej než 20 % produkcie ovocia a zeleniny v danom členskom štáte;

f)organizácia výrobcov pôsobí v jednom z najvzdialenejších regiónov uvedených v článku 349 ZFEÚ;

g)operačný program zahŕňa intervencie spojené s cieľmi uvedenými v článku 42 písm. c), d), e), h) a i).

4.Hranica 50 % stanovená v odseku 1 sa zvýši na 100 % v týchto prípadoch:

a)stiahnutie ovocia a zeleniny z trhu v množstve, ktoré nepresiahne 5 % objemu predávanej produkcie každej organizácie výrobcov a s ktorým sa naloží spôsobom:

i)    bezplatnej distribúcie dobročinným organizáciám a nadáciám, ktoré členské štáty schválili na tento účel, na použitie pri ich činnostiach zameraných na pomoc osobám, ktorých nárok na verejnú pomoc je uznaný vo vnútroštátnom práve, najmä preto, že nemajú dostatok prostriedkov na obživu;

ii)    bezplatnej distribúcie väzenským zariadeniam, školám a verejným vzdelávacím zariadeniam, zariadeniam uvedeným v článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 a detským prázdninovým táborom, ako aj nemocniciam a domovom dôchodcov, ktoré určia členské štáty, ktoré prijmú všetky potrebné opatrenia na to, aby zaistili, že takto distribuované množstvá dopĺňajú množstvá, ktoré takéto zariadenia bežne nakupujú;

b)opatrenia súvisiace s odborným poradenstvom poskytovaným iným organizáciám výrobcov uznaným v súlade s nariadením (EÚ) č. 1308/2013 pod podmienkou, že tieto organizácie výrobcov sú z regiónov členských štátov uvedených v článku 47 ods. 2 tohto nariadenia, alebo individuálnym výrobcom.

Článok 47
Vnútroštátna finančná pomoc

1.V regiónoch členských štátov, v ktorých je miera organizovanosti výrobcov v sektore ovocia a zeleniny výrazne pod priemerom Únie, môžu členské štáty poskytnúť organizáciám výrobcov uznaným podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 vnútroštátnu finančnú pomoc zodpovedajúcu najviac 80 % finančných príspevkov uvedených v článku 45 ods. 1 písm. a) a do výšky 10 % hodnoty predávanej produkcie každej takejto organizácie výrobcov. Vnútroštátna finančná pomoc dopĺňa operačný fond.

2.Miera organizovanosti výrobcov v určitom regióne členského štátu sa považuje za mieru výrazne pod priemerom Únie, ak bola priemerná miera organizovanosti za posledné tri roky idúce po sebe a predchádzajúce vykonávaniu operačného programu nižšia ako 20 %. Miera organizovanosti sa počíta ako hodnota produkcie ovocia a zeleniny získaná v dotknutom regióne, ktorú na trh uvádzajú organizácie výrobcov a združenia organizácií výrobcov uznané podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, vydelená celkovou hodnotou produkcie ovocia a zeleniny získanou v danom regióne.

Členské štáty, ktoré poskytujú vnútroštátnu finančnú pomoc v súlade s odsekom 1, informujú Komisiu o regiónoch, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v odseku 2, a o vnútroštátnej finančnej pomoci poskytovanej organizáciám výrobcov v týchto regiónoch.

Oddiel 3
Sektor včelárskych výrobkov

Článok 48
Ciele v sektore včelárskych výrobkov

Členské štáty v sektore včelárskych výrobkov sledujú minimálne jeden zo špecifických cieľov uvedených v článku 6 ods. 1.

Článok 49
Typy intervencií v sektore včelárskych výrobkov a finančná pomoc Únie

1.Členské štáty si v sektore včelárskych výrobkov vo svojich strategických plánoch SPP zvolia za každý špecifický cieľ stanovený článku 6 ods. 1 jeden alebo viacero týchto typov intervencií:

a)technická pomoc včelárom a včelárskym organizáciám;

b)opatrenia na boj proti škodcom a chorobám včelstiev, predovšetkým varoáze;

c)opatrenia na racionalizáciu sezónneho presunu včelstiev;

d)opatrenia na podporu laboratórií na analýzu včelárskych výrobkov;

e)opatrenia na obnovenie stavu včelstiev v Únii;

f)spolupráca so špecializovanými orgánmi na vykonávanie programov výskumu v oblasti chovu včiel a včelárskych výrobkov;

g)opatrenia monitorovania trhu;

h)opatrenia na zvýšenie kvality výrobkov.

2.Členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP odôvodnia svoj výber špecifických cieľov a typov intervencií. V rámci zvolených typov intervencií vymedzia konkrétne intervencie.

3.Členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP stanovia financovanie, ktoré poskytujú na typy intervencií, ktoré si vo svojich strategických plánoch SPP zvolili.

4.Finančná pomoc Únie na intervencie uvedené v odseku 2 predstavuje maximálne 50 % výdavkov. Zostávajúcu časť výdavkov znášajú členské štáty.

5.Členské štáty pri zostavovaní svojich strategických plánov SPP vedú konzultácie s predstaviteľmi organizácií v oblasti včelárstva.

6.Členské štáty každoročne Komisii notifikujú počet úľov na svojom území.

Článok 50
Delegované právomoci

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 138 dopĺňajúce toto nariadenie o požiadavky dodatočne k požiadavkám stanoveným v tomto oddiele, pokiaľ ide o:

a)povinnosť členských štátov každoročne Komisii notifikovať počet úľov na ich území stanovenú v článku 49 ods. 6;

b)vymedzenie pojmu úľ a metódy určovania počtu úľov;

c)minimálny príspevok Únie na výdavky súvisiace s vykonávaním typov intervencií a intervencií uvedených v článku 49.

Oddiel 4
Sektor vinohradníctva a vinárstva

Článok 51
Ciele v sektore vinohradníctva a vinárstva

Členské štáty sledujú jeden alebo viaceré z nasledujúcich cieľov v sektore vinohradníctva a vinárstva:

a)zlepšiť konkurencieschopnosť vinárov z Únie vrátane prispievania k zlepšeniu udržateľných výrobných systémov a znižovaniu environmentálneho vplyvu sektora vinohradníctva a vinárstva Únie; tieto ciele súvisia so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. b) až f) a h);

b)zlepšiť výkonnosť vinohradníckych a vinárskych podnikov Únie a ich prispôsobovanie sa požiadavkám trhu, ako aj zvýšiť ich konkurencieschopnosť, pokiaľ ide o výrobu a marketing vinárskych výrobkov vrátane úspor energie, celkovej energetickej efektívnosti a udržateľných postupov; tieto ciele súvisia so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. a) až e), g) a h);

c)prispieť k obnoveniu rovnováhy medzi ponukou a dopytom na trhu s vínom v Únii s cieľom predchádzať krízam na trhu; tento cieľ súvisí so špecifickým cieľom uvedeným v článku 6 ods. 1 písm. a);

d)prispieť k zaručeniu príjmov vinárov Únie, ktorí utrpeli straty následkom prírodných katastrof, nepriaznivých poveternostných udalostí, chorôb alebo zamorenia škodcami; tento cieľ súvisí s cieľom uvedeným v článku 6 ods. 1 písm. a);

e)zvýšiť predajnosť a konkurencieschopnosť vinárskych výrobkov Únie, predovšetkým prostredníctvom rozvoja inovačných výrobkov, postupov a technológií a pridávaním hodnoty v ktorejkoľvek fáze dodávateľského reťazca vrátane prvku prenosu poznatkov; tieto ciele súvisia so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. a), b), c), e) a i);

f)využívať vedľajšie produkty výroby vína na priemyselné a energetické účely s cieľom zabezpečiť kvalitu vína z Únie a chrániť životné prostredie; tento cieľ súvisí so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. d) a e);

g)prispieť k zvýšeniu informovanosti spotrebiteľov o zodpovednej konzumácii vína a o systémoch kvality vína v Únii; tento cieľ súvisí so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. b) a i);

h)zlepšiť konkurencieschopnosť vinárskych výrobkov Únie v tretích krajinách; tento cieľ súvisí s cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. b) a h);

i)prispieť k zvyšovaniu odolnosti výrobcov proti výkyvom na trhu; tento cieľ súvisí s cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. a).

Článok 52
Typy intervencií v sektore vinohradníctva a vinárstva

1.Členské štáty si za každý cieľ vybratý z cieľov stanovených v článku 51 vo svojich strategických plánoch SPP zvolia jeden alebo viaceré z týchto typov intervencií:

a)reštrukturalizácia a konverzia vinohradov vrátane opätovnej výsadby vinohradov, ak je to potrebné po povinnom vyklčovaní, ktoré sa vykonalo zo zdravotných alebo z rastlinolekárskych dôvodov na príkaz príslušných orgánov členského štátu, pričom vylúčená je bežná obnova vinohradov spočívajúca v opätovnej výsadbe tej istej parcely tou istou odrodou viniča a podľa rovnakého systému pestovania, ak sa prirodzená životnosť viniča skončila;

b)hmotné alebo nehmotné investície do spracovateľských zariadení a infraštruktúry vinárskych závodov, ako aj do marketingových štruktúr a nástrojov;

c)zelený zber, čo znamená úplné zničenie alebo odstránenie ešte nedozretých strapcov hrozna, a tým zníženie výnosu príslušnej plochy na nulu, pričom vylúčené je neuskutočnenie zberu, teda ponechanie hrozna určeného na komerčné účely na rastline viniča na konci riadneho výrobného cyklu;

d)poistenie úrody proti stratám následkom nepriaznivých poveternostných udalostí, ktoré možno prirovnať k prírodným katastrofám, nepriaznivých poveternostných udalostí, alebo spôsobeným zvieratami, chorobami rastlín alebo zamorením škodcami;

e)hmotné alebo nehmotné investície do inovácií, teda vývoja inovačných výrobkov a vedľajších produktov výroby vína, postupov a technológií, alebo iné investície, ktoré predstavujú pridanú hodnotu v ktorejkoľvek fáze dodávateľského reťazca vrátane výmeny poznatkov;

f)destilácia vedľajších produktov výroby vína vykonávaná v súlade s obmedzeniami stanovenými v časti II oddiele D prílohy VIII k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013;

g)informačné opatrenia týkajúce sa vín Únie vykonávané v členských štátoch, zamerané na podporu zodpovednej konzumácie vína alebo propagáciu systémov kvality Únie vzťahujúcich sa na označenia pôvodu a zemepisné označenia;

h)propagácia v tretích krajinách, ktorá zahŕňa jednu alebo viaceré z týchto činností:

i)    opatrenia zamerané na styk s verejnosťou, propagáciu alebo reklamu, ktoré poukazujú najmä na vysokú úroveň výrobkov z Únie, predovšetkým pokiaľ ide o kvalitu, bezpečnosť potravín alebo životné prostredie;

ii)    účasť na podujatiach, veľtrhoch alebo výstavách s medzinárodným významom;

iii)    informačné kampane zamerané najmä na systémy kvality Únie vzťahujúce sa na označenia pôvodu, zemepisné označenia a ekologickú výrobu;

iv)    prieskumy nových trhov potrebných na rozšírenie odbytísk;

v)    štúdie zamerané na vyhodnotenie výsledkov informačných a propagačných opatrení.

vi)    vypracovanie technických podkladov vrátane laboratórnych skúšok a posúdení vzhľadom na enologické postupy, rastlinolekárske a hygienické pravidlá, ako aj iné požiadavky tretích krajín pri dovoze výrobkov sektora vinohradníctva a vinárstva v záujme zjednodušenia prístupu na trhy tretích krajín;

i)dočasná a klesajúca pomoc na pokrytie administratívnych nákladov vytvorenia vzájomných fondov.

2.Členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP odôvodnia svoj výber cieľov a typov intervencií v sektore vinohradníctva a vinárstva. V rámci zvolených typov intervencií vymedzia konkrétne intervencie.

3.Členské štáty dodatočne k požiadavkám stanoveným v hlave V vo svojich strategických plánoch SPP stanovia časový plán vykonávania zvolených typov intervencií, intervencie a všeobecné rozvrhy financovania s údajmi o zdrojoch, ktoré sa majú poskytnúť, a plánovanou alokáciou zdrojov medzi jednotlivé zvolené typy intervencií a na jednotlivé intervencie v súlade s finančnými alokáciami stanovenými v prílohe V.

Článok 53
Finančná pomoc Únie sektoru vinohradníctva a vinárstva

1.Finančná pomoc Únie na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov uvedené v článku 52 ods. 1 písm. a) nesmie presiahnuť 50 % skutočných nákladov na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov alebo 75 % skutočných nákladov na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov v menej rozvinutých regiónoch.

Pomoc môže mať výlučne podobu kompenzácie straty príjmu výrobcom v dôsledku vykonávania intervencie a podobu príspevku na náklady na reštrukturalizáciu a konverziu. Kompenzácia straty príjmu výrobcom v dôsledku vykonávania intervencie môže pokrývať až 100 % predmetnej straty.

2.Finančná pomoc Únie na investície uvedené v článku 52 ods. 1 písm. b) nesmie presiahnuť tieto limity:

a)50 % oprávnených investičných nákladov v menej rozvinutých regiónoch;

b)40 % oprávnených investičných nákladov v iných regiónoch než menej rozvinutých regiónoch;

c)75 % oprávnených investičných nákladov v najvzdialenejších regiónoch uvedených v článku 349 ZFEÚ;

d)65 % oprávnených investičných nákladov na menších ostrovoch v Egejskom mori vymedzených v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 229/2013.

Maximálna miera finančnej pomoci Únie uvedená v prvom pododseku sa poskytuje len mikro, malým a stredným podnikom v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES 36 . Môže sa však poskytnúť všetkým podnikom v najvzdialenejších regiónoch uvedených v článku 349 ZFEÚ a na menších ostrovoch v Egejskom mori vymedzených v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 229/2013.

Pre podniky, na ktoré sa nevzťahuje hlava I článok 2 ods. 1 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES a ktoré majú menej ako 750 zamestnancov alebo nižší obrat ako 200 miliónov EUR, sa maximálne limity uvedené v prvom pododseku znižujú na polovicu.

Finančná pomoc Únie sa neposkytuje podnikom v ťažkostiach v zmysle usmernení Únie o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach 37 .

3.Finančná pomoc Únie na zelený zber uvedený v článku 52 ods. 1 písm. c) nesmie presiahnuť 50 % súčtu priamych nákladov na zničenie alebo odstránenie strapcov hrozna a straty na príjmoch v súvislosti s takýmto zničením alebo odstránením.

4.Finančná pomoc Únie na poistenie úrody uvedené v článku 52 ods. 1 písm. d) nesmie presiahnuť:

a)80 % nákladov na poistné, ktoré výrobcovia zaplatia za poistenie proti stratám zapríčineným nepriaznivými poveternostnými udalosťami, ktoré možno prirovnať k prírodným katastrofám;

b)50 % nákladov na poistné, ktoré výrobcovia zaplatia na poistenie proti:

i)stratám uvedeným v písmene a) a stratám spôsobeným nepriaznivými poveternostnými udalosťami;

ii)stratám spôsobeným zvieratami, chorobami rastlín alebo zamorením škodcami.

Finančná pomoc Únie na poistenie úrody sa môže poskytnúť, ak sa príslušnými poistnými platbami výrobcom neposkytuje kompenzácia vo výške viac ako 100 % vzniknutej straty príjmov, pričom sa zohľadnia všetky kompenzácie, ktoré výrobcovia mohli získať z iných režimov podpory súvisiacich s poisteným rizikom. V poistných zmluvách sa musí vyžadovať, aby prijímatelia vykonali potrebné opatrenia na predchádzanie riziku.

5.Finančná pomoc Únie na inovácie uvedené v článku 52 ods. 1 písm. e) nesmie presiahnuť:

a)50 % oprávnených investičných nákladov v menej rozvinutých regiónoch;

b)40 % oprávnených investičných nákladov v iných regiónoch než menej rozvinutých regiónoch;

c)75 % oprávnených investičných nákladov v najvzdialenejších regiónoch uvedených v článku 349 ZFEÚ;

d)65 % oprávnených investičných nákladov na menších ostrovoch v Egejskom mori vymedzených v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 229/2013.

Maximálna miera finančnej pomoci Únie uvedená v prvom pododseku sa poskytuje len mikro, malým a stredným podnikom v zmysle odporúčania 2003/361/ES; môže sa však poskytnúť všetkým podnikom v prípade najvzdialenejších regiónov uvedených v článku 349 ZFEÚ a menších ostrovov v Egejskom mori vymedzených v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 229/2013.

Pre podniky, na ktoré sa nevzťahuje hlava I článok 2 ods. 1 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES a ktoré majú menej ako 750 zamestnancov alebo nižší obrat ako 200 miliónov EUR, sa maximálny limit pomoci uvedený v prvom pododseku znižuje na polovicu.

6.Finančná pomoc Únie na informačné opatrenia a propagáciu uvedené v článku 52 ods. 1 písm. g) a h) nesmie presiahnuť 50 % oprávnených výdavkov.

7.Komisia stanoví finančnú pomoc Únie na destiláciu vedľajších produktov výroby vína uvedenú v článku 52 ods. 1 písm. f) v súlade s osobitnými pravidlami stanovenými v článku 54 ods. 3 prostredníctvom vykonávacích aktov prijímaných v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 139 ods. 2.

Článok 54
Osobitné pravidlá finančnej pomoci Únie sektoru vinohradníctva a vinárstva

1.Dotknuté členské štáty zabezpečia, aby finančná pomoc Únie na poistenie úrody nenarúšala hospodársku súťaž na poistnom trhu.

2.Dotknuté členské štáty vytvoria systém založený na objektívnych kritériách s cieľom zaistiť, aby zelený zber neviedol k poskytnutiu kompenzácie individuálnym vinárom nad rámec limitu pomoci stanoveného v článku 53 ods. 3.

3.Suma pomoci Únie na destiláciu vedľajších produktov výroby vína sa stanoví na % objemu a na hektoliter vyrobeného alkoholu. Na objem alkoholu obsiahnutý vo vedľajších produktoch určených na destiláciu, ktorý prevyšuje 10 % alkoholu obsiahnutého vo vyrobenom víne, sa finančná pomoc Únie nevypláca.

Dotknuté členské štáty zabezpečia, aby sa finančná pomoc Únie na destiláciu vedľajších produktov výroby vína vyplácala liehovarom, ktoré spracúvajú vedľajšie produkty výroby vína dodané na destiláciu na čistý alkohol s obsahom alkoholu minimálne 92 % objemu.

Finančná pomoc Únie zahŕňa jednorazovú platbu na kompenzáciu nákladov na zber vedľajších produktov výroby vína. Uvedená suma sa prevedie z liehovaru k výrobcovi, ak príslušné náklady znáša výrobca.

Dotknuté členské štáty zabezpečia, aby sa alkohol, ktorý je výsledkom destilácie vedľajších produktov výroby vína uvedenej v článku 52 ods. 1 písm. f), na ktorú Únia poskytla finančnú pomoc, využíval výlučne na priemyselné alebo energetické účely, ktoré nenarúšajú hospodársku súťaž.

4.Dotknuté členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP stanovia minimálny percentuálny podiel výdavkov na akcie zamerané na ochranu životného prostredia, adaptáciu na zmenu klímy, zlepšenie udržateľnosti výrobných systémov, zníženie vplyvu sektora vinohradníctva a vinárstva Únie na životné prostredie, úspory energie a zlepšenie celkovej energetickej efektívnosti sektora vinohradníctva a vinárstva.

Oddiel 5
Sektor chmeľu

Článok 55
Ciele a typy intervencií v sektore chmeľu

1.Členský štát uvedený v článku 82 ods. 3 sleduje jeden alebo viaceré z nasledujúcich cieľov v sektore chmeľu:

a)plánovanie výroby, prispôsobovanie výroby dopytu, predovšetkým z hľadiska kvality a kvantity; tieto ciele súvisia so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. a), b) a c);

b)koncentrácia ponuky a uvádzanie výrobkov sektora chmeľu na trh, a to aj prostredníctvom priameho marketingu; tieto ciele súvisia so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. a) a c);

c)optimalizácia výrobných nákladov a návratnosti investícií v reakcii na normy v oblasti životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat a stabilizácia výrobných cien; tieto ciele súvisia so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. a) a c);

d)výskum a vývoj udržateľných výrobných metód vrátane odolnosti proti škodcom, inovatívnych postupov, ktoré posilňujú hospodársku konkurencieschopnosť a podnecujú trhový vývoj; tieto ciele súvisia so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. a), c) a i);

e)podpora, vývoj a zavádzanie spôsobov výroby, ktoré rešpektujú životné prostredie, metód pestovania a výrobných techník šetrných k životnému prostrediu, udržateľné využívanie prírodných zdrojov, najmä so zameraním na ochranu vody, pôdy a iných prírodných zdrojov; tieto ciele súvisia so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. e) a f);

f)prispievanie k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1 písm. d).

2.Členský štát uvedený v článku 82 ods. 3 vo svojom strategickom pláne SPP vymedzí jeden alebo viacero typov intervencií uvedených v článku 60 v záujme sledovania cieľov zvolených v súlade s odsekom 1. V rámci zvolených typov intervencií vymedzí konkrétne intervencie. Členský štát uvedený v článku 82 ods. 3 vo svojom strategickom pláne SPP odôvodní výber cieľov, typov intervencií a intervencií na dosiahnutie predmetných cieľov.

Oddiel 6
Sektor olivového oleja a stolových olív

Článok 56
Ciele v sektore olivového oleja a stolových olív

Členské štáty uvedené v článku 82 ods. 4 sledujú jeden alebo viaceré z nasledujúcich cieľov v sektore oleja a stolových olív:

a)posilnenie miery organizácie a riadenia výroby olivového oleja stolových olív; tento cieľ súvisí so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. a) a b);

b)zlepšenie strednodobej a dlhodobej konkurencieschopnosti sektora olivového oleja a stolových olív, predovšetkým prostredníctvom modernizácie; tento cieľ súvisí so špecifickým cieľom uvedeným v článku 6 ods. 1 písm. c);

c)zníženie vplyvu na životné prostredie a príspevok k opatreniam v oblasti klímy prostredníctvom pestovania olív; tento cieľ súvisí so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. d) a e);

d)zlepšenie kvality výroby olivového oleja a stolových olív; tento cieľ súvisí so špecifickým cieľom uvedeným v článku 6 ods. 1 písm. f);

e)výskum a vývoj udržateľných výrobných metód vrátane odolnosti proti škodcom, inovatívnych postupov, ktoré posilňujú hospodársku konkurencieschopnosť a podnecujú trhový vývoj; tieto ciele súvisia so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. a), c) a i);

f)predchádzanie krízam a ich riadenie so zameraním na zlepšovanie odolnosti proti škodcom a riešenie kríz na trhoch s olivovým olejom a so stolovými olivami; tento cieľ súvisí so špecifickým cieľom uvedeným v článku 6 ods. 1 písm. h).

Článok 57
Typy intervencií a ich vykonávanie v sektore olivového oleja a stolových olív

1.Členské štáty uvedené v článku 82 ods. 4 si v záujme sledovania cieľov uvedených v článku 56 vo svojich strategických plánoch SPP zvolia jeden alebo viacero typov intervencií uvedených v článku 60. V rámci zvolených typov intervencií vymedzia konkrétne intervencie.

2.Intervencie, ktoré vymedzia členské štáty uvedené v článku 82 ods. 4, sa vykonávajú prostredníctvom schválených operačných programov organizácií výrobcov a/alebo združení organizácií výrobcov uznaných podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013. Na tento účel sa uplatňujú články 61 a 62 tohto nariadenia.

Článok 58
Finančná pomoc Únie

1.Finančná pomoc Únie na oprávnené náklady nesmie presiahnuť:

a)75 % skutočne vynaložených výdavkov na intervencie súvisiace s cieľmi uvedenými v článku 56 písm. a), b), c) a e);

b)75 % skutočne vynaložených výdavkov na dlhodobý majetok a 50 % na ostatné intervencie spojené s cieľmi uvedenými v článku 56 písm. d);

c)50 % skutočne vynaložených výdavkov na intervencie súvisiace s cieľom uvedeným v článku 56 písm. f);

d)75 % skutočne vynaložených výdavkov na typy intervencií uvedené v článku 60 ods. 1 písm. f) a h), ak operačný program vykonávajú organizácie výrobcov z minimálne dvoch producentských členských štátov minimálne v troch tretích krajinách alebo neproducentských členských štátoch, a 50 % skutočných výdavkov, ak pri tomto type intervencií táto podmienka nie je splnená.

2.Finančná pomoc Únie sa obmedzí na 5 % hodnoty predávanej produkcie každej organizácie výrobcov alebo združenia organizácií výrobcov.

3.Členské štáty zabezpečia dodatočné financovanie maximálne 50 % nákladov, ktoré nie sú pokryté finančnou pomocou Únie.

Oddiel 7
Iné sektory

Článok 59
Ciele v iných sektoroch

Členské štáty budú sledovať jeden alebo viaceré z nasledujúcich cieľov v iných sektoroch uvedených v článku 39 písm. f):

a)plánovanie výroby, prispôsobovanie výroby dopytu, najmä pokiaľ ide o kvalitu a kvantitu, optimalizácia výrobných nákladov a investičnej návratnosti a stabilizácia výrobných cien; tieto ciele súvisia so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. a), b), c) a i);

b)koncentrácia ponuky a uvádzanie dotknutých výrobkov na trh; tieto ciele súvisia so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. a) a c);

c)výskum a vývoj udržateľných výrobných metód vrátane odolnosti proti škodcom, inovatívnych postupov a výrobných techník, ktoré posilňujú hospodársku konkurencieschopnosť a podnecujú trhový vývoj; tieto ciele súvisia so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. a), c) a i);

d)podpora, vývoj a zavádzanie spôsobov výroby, ktoré rešpektujú životné prostredie, noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, metód pestovania odolných proti škodcom, ktoré rešpektujú životné prostredie, výrobných techník a výrobných metód šetrných k životnému prostrediu, využívania a riadenia vedľajších produktov a odpadu, ktoré rešpektujú životné prostredie, udržateľného využívania prírodných zdrojov, najmä so zameraním na ochranu vody, pôdy a iných prírodných zdrojov; tieto ciele súvisia so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. e) a f);

e)prispievanie k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1 písm. d);

f)zvýšenie obchodnej hodnoty a kvality výrobkov, ako aj zlepšovanie kvality výrobkov a vývoj výrobkov s chráneným označením pôvodu a chráneným zemepisným označením alebo výrobkov, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne systémy kvality; tieto ciele súvisia so špecifickým cieľom uvedeným v článku 6 ods. 1 písm. b);

g)propagácia a marketing výrobkov z jedného alebo viacerých sektorov uvedených v článku 40 písm. f); tieto ciele súvisia so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. b) a c);

h)predchádzanie krízam a riadenie rizík so zameraním na prevenciu a riešenie kríz na trhoch v jednom alebo vo viacerých sektoroch uvedených v článku 39 písm. f); tieto ciele súvisia so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. a), b) a c).

Článok 60
Typy intervencií

1.Pokiaľ ide o ciele uvedené v článku 59 písm. a) až g), členské štáty si vo svojich strategických plánoch SPP zvolia jeden alebo viaceré z týchto typov intervencií:

a)investície do hmotných a nehmotných aktív; výskum a experimentálna výroba, ako aj iné akcie vrátane akcií zameraných na:

i)    ochranu pôdy vrátane podpory zásoby uhlíka v pôde;

ii)    zlepšenie využívania vody a hospodárenia s ňou vrátane úspory vody a odvodňovania;

iii)    zabraňovanie škodám spôsobeným nepriaznivými poveternostnými udalosťami a podporu využívania odrôd a riadiacich postupov prispôsobených meniacim sa klimatickým podmienkam;

iv)    šetrenie energie a zvyšovanie energetickej efektívnosti;

v)    ekologické obaly;

vi)    zdravie a dobré životné podmienky zvierat;

vii)    obmedzovanie vzniku odpadu a zlepšenie využívania a riadenia vedľajších produktov a odpadu;

viii)    zlepšovanie odolnosti proti škodcom;

ix)    znižovanie rizík a vplyvov používania pesticídov;

xi)    vytváranie a udržiavanie biotopov priaznivých pre biodiverzitu;

b)poradenské služby a technická pomoc, najmä pokiaľ ide o adaptáciu na zmenu klímy a jej zmierňovanie;

c)odborná príprava vrátane odborného poradenstva a výmeny najlepších postupov;

d)ekologická poľnohospodárska výroba;

e)akcie na zvýšenie udržateľnosti a efektívnosti dopravy a skladovania výrobkov v jednom alebo vo viacerých sektoroch uvedených v článku 40 písm. f);

f)propagácia, komunikácia a marketing vrátane akcií a činností zameraných najmä na zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov o systémoch kvality Únie a význame zdravého stravovania a na diverzifikáciu trhov;

g)vykonávanie systémov kvality Únie a vnútroštátnych systémov kvality;

h)vykonávanie systémov vysledovateľnosti a certifikácie, najmä sledovanie kvality výrobkov predávaných konečným spotrebiteľom.

2.Pokiaľ ide o cieľ uvedený v článku 59 písm. h), členské štáty si vo svojich strategických plánoch SPP zvolia jeden alebo viaceré z týchto typov intervencií:

a)vytvorenie a/alebo doplnenie vzájomných fondov zo strany organizácií výrobcov uznaných podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013;

b)investície do hmotných a nehmotných aktív, ktoré zvyšujú efektívnosť riadenia objemov umiestnených na trh;

c)hromadné skladovanie výrobkov vyrobených organizáciou výrobcov alebo členmi organizácie výrobcov;

d)opätovná výsadba ovocných sadov, keď je to potrebné po povinnom vyklčovaní, ktoré sa vykonalo zo zdravotných alebo rastlinolekárskych dôvodov na príkaz príslušného orgánu členského štátu alebo v záujme adaptácie na zmenu klímy;

e)stiahnutie výrobkov z trhu na bezplatnú distribúciu alebo iné účely;

f)zelený zber, teda zber všetkých nezrelých nepredajných produktov v určitej oblasti, ktoré neboli pred zeleným zberom poškodené v dôsledku poveternostných udalostí, ochorenia alebo inak;

g)neuskutočnenie zberu, teda ukončenie súčasného výrobného cyklu v dotknutej oblasti, keď je produkt dobre vyvinutý a má primeranú, vyhovujúcu a predajnú kvalitu, s výnimkou zničenia plodov v dôsledku poveternostnej udalosti alebo choroby;

h)poistenie úrody a produkcie, ktoré prispieva k zaručeniu príjmov výrobcov, ktorí utrpeli straty následkom prírodných katastrof, nepriaznivých poveternostných udalostí, chorôb alebo zamorenia škodcami a súčasné zaručenie toho, že prijímatelia vykonávajú potrebné opatrenia na prevenciu rizika;

3.Členské štáty si v strategických plánoch SPP zvolia sektory, v ktorých vykonávajú typy intervencií stanovené v tomto článku. Pre každý sektor musia vybrať jeden alebo viacero cieľov spomedzi tých, ktoré sú stanovené v článku 59, a typy intervencií, ako je stanovené v tomto článku ods. 1 a 2. Členské štáty vymedzia intervencie pre každý typ intervencie. Členské štáty odôvodnia zvolené sektory, ciele, typy intervencií a intervencie.

Článok 61
Operačné programy

1.V každom dotknutom sektore sa ciele a intervencie, ktoré členské štáty stanovili vo svojich strategických plánoch SPP, vykonávajú prostredníctvom schválených operačných programov organizácií výrobcov a/alebo združení organizácií výrobcov uznaných podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Operačné programy v sektoroch uvedených v článku 39 písm. f) trvajú najmenej tri a najviac sedem rokov.

3.V operačných programoch sa opíšu intervencie vybraté z intervencií, ktoré členské štáty stanovili vo svojich strategických plánoch SPP.

4.Organizácie výrobcov a/alebo združenia organizácií výrobcov uznané podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 predkladajú operačné programy členským štátom na schválenie.

5.Operačné programy môžu vykonávať len organizácie výrobcov alebo združenia organizácií výrobcov uznané podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.

6.Operačné programy združení organizácií výrobcov sa nevzťahujú na tie isté intervencie ako operačné programy členských organizácií. Členské štáty posudzujú operačné programy združení organizácií výrobcov súčasne s operačnými programami členských organizácií.

Na tento účel členské štáty zaistia, aby:

a)sa intervencie podľa operačných programov združenia organizácií výrobcov financovali výhradne z príspevkov uvedených členských organizácií príslušného združenia a aby takéto finančné prostriedky pochádzali z operačných fondov týchto členských organizácií;

b)intervencie a ich príslušný finančný podiel boli určené v operačnom programe každej členskej organizácie a

c)neprichádzalo k dvojitému financovaniu.

7.Členské štáty zabezpečia, aby intervencie súvisiace s cieľom uvedeným v článku 59 písm. h) nepresahovali jednu tretinu celkových výdavkov v rámci operačných programov organizácií výrobcov alebo združení organizácií výrobcov.

Článok 62
Operačné fondy

1.Organizácie výrobcov a/alebo ich združenia v sektoroch uvedených v článku 39 písm. f) si môžu zriadiť operačný fond. Tento fond sa financuje:

a)z finančných príspevkov:

i)    členov organizácie výrobcov a/alebo samotnej organizácie výrobcov alebo

ii)    združení organizácií výrobcov prostredníctvom členov týchto združení;

b)z finančnej pomoci Únie, ktorá sa môže poskytnúť organizáciám výrobcov alebo ich združeniam, keď tieto združenia predložia operačný program.

2.Operačné fondy sa použijú len na financovanie operačných programov, ktoré členské štáty schválili.

Článok 63
Finančná pomoc Únie

1.Finančná pomoc Únie sa rovná výške skutočne zaplatených finančných príspevkov uvedených v článku 62 ods. 1 písm. a), obmedzenej na 50 % skutočne vynaložených výdavkov.

2.Finančná pomoc Únie sa obmedzí na 5 % hodnoty predávanej produkcie každej organizácie výrobcov alebo združenia organizácií výrobcov.

KAPITOLA IV
TYPY INTERVENCIÍ V ZÁUJME ROZVOJA VIDIEKA

Oddiel 1
Typy intervencií

Článok 64
Typy intervencií v záujme rozvoja vidieka

Typy intervencií podľa tejto kapitoly sú tieto:

a)záväzky týkajúce sa aspektu životného prostredia, klímy a iné záväzky riadenia;

b)prírodné alebo iné prekážky súvisiace s konkrétnou oblasťou;

c)znevýhodnenia súvisiace s konkrétnou oblasťou vyplývajúce z určitých povinných požiadaviek;

d)investície;

e)usadenie sa mladých poľnohospodárov a vytváranie startupov na vidieku;

f)nástroje na riadenie rizika;

g)spolupráca;

h)výmena poznatkov a informácií.

Článok 65
Záväzky týkajúce sa aspektu životného prostredia, klímy a iné záväzky riadenia

1.Členské štáty môžu poskytovať platby na záväzky týkajúce sa aspektu životného prostredia, klímy a iné záväzky riadenia za podmienok stanovených v tomto článku a ako bližšie špecifikujú vo svojich strategických plánoch SPP.

2.Členské štáty zahrnú agroenvironmentálno-klimatické záväzky do svojich strategických plánov SPP.

3.Členské štáty môžu poskytovať v rámci tohto typu intervencií podporu na celom svojom území v súlade so svojimi národnými, regionálnymi alebo miestnymi osobitnými potrebami.

4.Členské štáty poskytnú platby len tým poľnohospodárom a iným prijímateľom, ktorí dobrovoľne prijmú záväzky riadenia, ktoré sa považujú za prospešné na dosahovanie špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1.

5.Členské štáty v rámci tohto typu intervencií poskytujú len platby vzťahujúce sa na záväzky, ktoré:

a)presahujú rámec relevantných povinných požiadaviek na riadenie a noriem dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu stanovených v tejto hlave kapitole I oddiele 2;

b)presahujú rámec minimálnych požiadaviek vzťahujúcich sa na používanie hnojív a prostriedkov na ochranu rastlín, dobré životné podmienky zvierat, ako aj iných povinných požiadaviek stanovených vo vnútroštátnom práve a práve Únie;

c)presahujú rámec podmienok vzťahujúcich sa na údržbu poľnohospodárskych plôch v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a);

d)sa líšia od záväzkov, na ktoré sa poskytujú platby podľa článku 28.

6.Členské štáty prijímateľom kompenzujú vzniknuté náklady a stratu príjmu v dôsledku prijatých záväzkov. V prípade potreby môžu preplatiť aj transakčné náklady. V náležite opodstatnených prípadoch členské štáty môžu poskytnúť podporu ako paušálnu alebo jednorazovú platbu na jednotku. Platby sa poskytujú ročne.

7.Členské štáty môžu presadzovať a podporovať kolektívne systémy a systémy platieb založené na výsledkoch s cieľom povzbudiť poľnohospodárov, aby sa usilovali o významné zlepšenie kvality životného prostredia vo väčšom rozsahu a merateľným spôsobom.

8.Záväzky sa prijmú na obdobie piatich až siedmich rokov. V prípade potreby však s cieľom dosiahnuť alebo udržať určité environmentálne výhody môžu členské štáty vo svojom strategickom pláne SPP určiť dlhšie obdobie pre osobitné druhy záväzkov aj tak, že stanovia ich ročné predĺženie po uplynutí počiatočného obdobia. Vo výnimočných a náležite odôvodnených prípadoch a v prípade nových záväzkov, ktoré priamo nadväzujú na záväzok vykonaný v počiatočnom období, môžu členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP určiť kratšie obdobie.

9.Ak sa podpora v rámci tohto typu intervencií poskytuje na agroenvironmentálno-klimatické záväzky, záväzky konvertovať na postupy a metódy ekologického poľnohospodárstva alebo ich udržať, ako sa stanovuje v nariadení (ES) č. 834/2007, a lesnícko-environmentálne a klimatické služby, členské štáty zavedú platby na hektár.

10.Členské štáty zabezpečia, aby osoby vykonávajúce operácie v rámci tohto typu intervencií mali prístup k poznatkom a informáciám potrebným na ich vykonávanie.

11.Členské štáty zabezpečia, aby intervencie podľa tohto článku boli v súlade s intervenciami podľa článku 28.

Článok 66
Prírodné alebo iné prekážky súvisiace s konkrétnou oblasťou

1.Členské štáty môžu s cieľom prispieť k dosiahnutiu špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 poskytnúť platby v prípade prírodných alebo iných prekážok súvisiacich s konkrétnou oblasťou v súlade s podmienkami stanovenými v tomto článku a ako bližšie špecifikujú vo svojich strategických plánoch SPP.

2.Tieto platby sa poskytujú skutočným poľnohospodárom v oblastiach určených podľa článku 32 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.

3.Členské štáty môžu poskytnúť platby v rámci tohto typu intervencií iba na to, aby prijímateľom kompenzovali všetky dodatočné náklady a stratu príjmu v dôsledku prírodných alebo iných prekážok súvisiacich s konkrétnou oblasťou v príslušnej oblasti.

4.Dodatočné náklady a strata príjmu, ako sa uvádza v odseku 3, sa vypočíta vo vzťahu k prírodným alebo iným prekážkam súvisiacim s konkrétnou oblasťou, a to v porovnaní s oblasťami, ktoré nie sú postihnuté prírodnými prekážkami ani inými znevýhodneniami súvisiacimi s konkrétnou oblasťou.

5.Platby sa poskytujú ročne na hektár plochy.

Článok 67
Znevýhodnenia súvisiace s konkrétnou oblasťou vyplývajúce z určitých povinných požiadaviek

1.Členské štáty môžu s cieľom prispieť k dosiahnutiu špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 poskytnúť platby v prípade znevýhodnení súvisiacich s konkrétnou oblasťou uložených požiadavkami vyplývajúcimi z vykonávania smerníc 92/43/EHS a 2009/147/ES alebo smernice 2000/60/ES v súlade s podmienkami stanovenými v tomto článku a ako bližšie špecifikujú vo svojich strategických plánoch SPP.

2.Tieto platby sa môžu poskytovať poľnohospodárom, vlastníkom lesov a ďalším pôdohospodárom v oblastiach so znevýhodneniami uvedenými v odseku 1.

3.Pri vymedzovaní oblastí so znevýhodnením členské štáty môžu zahrnúť tieto oblasti:

a)poľnohospodárske a lesné územia sústavy Natura 2000 určené podľa smerníc 92/43/EHS a 2009/147/ES;

b)iné vymedzené chránené krajinné oblasti s environmentálnymi obmedzeniami uplatniteľnými na poľnohospodárstvo alebo lesy, ktoré prispievajú k vykonávaniu článku 10 smernice 92/43/EHS pod podmienkou, že tieto oblasti nepresiahnu 5 % určených území sústavy Natura 2000, na ktoré sa vzťahuje územná pôsobnosť jednotlivých strategických plánov SPP;

c)poľnohospodárske oblasti zahrnuté do plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia podľa smernice 2000/60/ES.

4.Členské štáty môžu poskytnúť platby v rámci tohto typu intervencií iba na to, aby prijímateľom kompenzovali všetky dodatočné náklady a stratu príjmu v dôsledku znevýhodnení súvisiacich s konkrétnou oblasťou v príslušnej oblasti.

5.Dodatočné náklady a strata príjmu, ako sa uvádza v odseku 4, sa vypočíta:

a)pokiaľ ide o prekážky vyplývajúce zo smerníc 92/43/EHS a 2009/147/ES, vo vzťahu k znevýhodneniam vyplývajúcim z požiadaviek, ktoré presahujú rámec príslušných noriem dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu stanovených podľa tejto hlavy kapitoly 1 oddielu 2 tohto nariadenia, ako aj podmienok stanovených na údržbu poľnohospodárskej plochy v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia;

b)pokiaľ ide o prekážky vyplývajúce zo smernice 2000/60/ES, vo vzťahu k znevýhodneniam vyplývajúcim z požiadaviek, ktoré presahujú rámec príslušných povinných požiadaviek na riadenie s výnimkou SMR 2, ako sa uvádza v prílohe III, a noriem dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu stanovených podľa tejto hlavy kapitoly 1 oddielu 2, ako aj podmienok stanovených na údržbu poľnohospodárskej plochy v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia.

6.Platby sa poskytujú ročne na hektár plochy.

Článok 68
Investície

1.Členské môžu poskytnúť podporu na investície za podmienok stanovených v tomto článku a ako bližšie špecifikujú vo svojich strategických plánoch SPP.

2.Členské štáty môžu poskytovať podporu v rámci tohto typu intervencií len na hmotné a/alebo nehmotné investície, ktoré prispievajú k dosahovaniu špecifických cieľov stanovených v článku 6. Podpora pre sektor lesníctva sa zakladá na pláne obhospodarovania lesov alebo rovnocennom nástroji.

3.Členské štáty zostavia zoznam neoprávnených investícií a kategórií výdavkov, ktoré zahŕňajú aspoň:

a)nákup práv na poľnohospodársku produkciu;

b)nákup platobných nárokov;

c)nákup pôdy s výnimkou nákupu pôdy na ochranu životného prostredia alebo pozemkov kupovaných mladými poľnohospodármi s využitím finančných nástrojov;

d)nákup zvierat, jednoročných rastlín a ich pestovanie na iné účely než na účely obnovenia poľnohospodárskeho alebo lesníckeho potenciálu po prírodných katastrofách a katastrofických udalostiach;

e)úrokové sadzby z dlžných súm okrem grantov poskytnutých vo forme úrokových dotácií alebo dotácií záručných poplatkov;

f)investície do zavlažovania, ktoré nie sú v súlade s dosiahnutím dobrého stavu vodných útvarov, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 1 smernice 2000/60/ES, vrátane rozšírenia zavlažovania, ktoré má vplyv na vodné útvary, ktorých stav bol definovaný ako menej než dobrý v príslušnom pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia;

g)investície do veľkých infraštruktúr, ktoré nie sú súčasťou stratégií miestneho rozvoja;

h)investície v oblasti zalesňovania, ktoré nie sú v súlade s klimatickými a environmentálnymi cieľmi podľa zásad trvalo udržateľného obhospodarovania lesov zakotvenými v celoeurópskych usmerneniach pre zalesňovanie a opätovné zalesňovanie.

Prvý pododsek písm. a), b), d) a g) sa neuplatňujú, ak sa podpora poskytuje prostredníctvom finančných nástrojov.

4.Členské štáty obmedzia podporu na maximálnu mieru vo výške 75 % oprávnených nákladov.

Maximálna miera podpory sa môže zvýšiť v prípade týchto investícií:

a)zalesňovanie a neproduktívne investície súvisiace so špecifickými environmentálnymi a klimatickými cieľmi stanovenými v článku 6 ods. 1 písm. d), e) a f);

b)investície do základných služieb vo vidieckych oblastiach;

c)investície do obnovy poľnohospodárskeho alebo lesníckeho potenciálu po prírodných katastrofách alebo katastrofických udalostiach a investície do vhodných preventívnych opatrení v lesoch a vo vidieckom prostredí.

Článok 69
Usadenie sa mladých poľnohospodárov a vytváranie startupov na vidieku

1.Členské štáty môžu s cieľom prispieť k dosiahnutiu špecifických cieľov stanovených v článku 6 poskytnúť podporu na usadenie sa mladých poľnohospodárov a vytváranie startupov na vidieku v súlade s podmienkami stanovenými v tomto článku a ako bližšie špecifikujú vo svojich strategických plánoch SPP.

2.Členské štáty môžu poskytovať podporu v rámci tohto typu intervencií iba na pomoc pri:

a)usadzovaní sa mladých poľnohospodárov, ktorí spĺňajú podmienky zahrnuté do definície uvedenej v článku 4 ods. 1 písm. e);

b)vytváraní startupov na vidieku spojených s poľnohospodárstvom a lesníctvom alebo diverzifikácii príjmov poľnohospodárskych domácností;

c)vytváraní startupov pre nepoľnohospodárske činnosti vo vidieckych oblastiach, ktoré sú súčasťou stratégií miestneho rozvoja.

3.Členské štáty stanovia podmienky upravujúce predkladanie a obsah podnikateľského plánu.

4.Členské štáty poskytujú podporu vo forme jednorazových platieb. Podpora sa obmedzuje na maximálnu sumu 100 000 EUR a môže sa kombinovať s finančnými nástrojmi.

Článok 70
Nástroje na riadenie rizika

1.Členské poskytujú podporu na nástroje na riadenie rizika za podmienok stanovených v tomto článku a ako bližšie špecifikujú vo svojich strategických plánoch SPP.

2.Členské štáty poskytujú podporu na základe tohto typu opatrení s cieľom podporovať nástroje na riadenie rizika, ktoré skutočným poľnohospodárom pomáhajú pri riadení produkčných a príjmových rizík súvisiacich s ich poľnohospodárskou činnosťou mimo ich kontroly a ktoré prispievajú k plneniu špecifických cieľov stanovených v článku 6.

3.Členské štáty môžu poskytovať najmä túto podporu:

a)finančné príspevky na prémie v rámci systémov poistenia;

b)finančné príspevky do vzájomných fondov vrátane administratívnych nákladov na zriadenie;

4.Členské štáty zavedú tieto podmienky oprávnenosti:

a)typy a krytie oprávnených systémov poistenia a vzájomných fondov;

b)metodika výpočtu kompenzácie strát a faktory spúšťajúce kompenzáciu;

c)pravidlá vytvárania a riadenia vzájomných fondov.

5.Členské štáty zabezpečia, aby sa podpora poskytovala len na krytie strát vo výške najmenej 20 % priemernej ročnej výroby alebo príjmu poľnohospodára za predchádzajúce obdobie troch rokov alebo trojročného priemeru za predchádzajúce obdobie piatich rokov s vylúčením najvyššieho a najnižšieho údaju.

6.Členské štáty obmedzia podporu na maximálnu mieru vo výške 70 % oprávnených nákladov.

7.Členské štáty zabezpečia, aby sa predišlo nadmernej kompenzácii v dôsledku kombinácie intervencií podľa tohto článku s inými verejnými alebo súkromnými systémami riadenia rizika.

Článok 71
Spolupráca

1.Členské štáty môžu poskytnúť podporu na spoluprácu za podmienok stanovených v tomto článku a ako ďalej bližšie špecifikujú vo svojich strategických plánoch SPP s cieľom pripravovať a realizovať projekty operačných skupín Európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, ako sa uvádza v článku 114, a iniciatívy LEADER uvedenej ako miestny rozvoj vedený komunitou v článku 25 nariadenia (EÚ) [VN] a podporovať systémy kvality, organizácie výrobcov alebo skupiny výrobcov či iné formy spolupráce.

2.Členské štáty môžu poskytovať podporu v rámci tohto typu intervencií len na podporu foriem spolupráce, ktorá zahŕňa aspoň dva subjekty a ktorá prispieva k dosahovaniu špecifických cieľov stanovených v článku 6.

3.Členské štáty môžu v rámci tohto typu intervencie pokrývať náklady súvisiace so všetkými aspektmi spolupráce.

4.Členské štáty môžu poskytnúť podporu ako celkovú sumu pokrývajúcu náklady na spoluprácu a náklady na realizáciu projektov a operácií alebo môžu pokrývať iba náklady na spoluprácu a využívať finančné prostriedky z iných typov intervencií alebo vnútroštátnych alebo únijných nástrojov podpory na realizáciu projektu.

5.Keď sa pomoc vypláca ako celková suma, členské štáty zabezpečia, aby sa dodržiavali pravidlá Únie a požiadavky týkajúce sa podobných opatrení, na ktoré sa vzťahujú iné druhy intervencií. Tento odsek sa neuplatňuje na iniciatívu LEADER uvedenú ako miestny rozvoj vedený komunitou v článku 25 nariadenia (EÚ) [VN].

6.Členské štáty prostredníctvom tohto typu intervencií nesmú podporovať spoluprácu, ktorá zahŕňajúce výlučne výskumné orgány.

7.V prípade spolupráce v kontexte nástupníctva v poľnohospodárskych podnikoch členské štáty smú poskytnúť podporu len poľnohospodárom, ktorí dosiahli vek odchodu do dôchodku stanovený podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

8.Členské štáty obmedzia podporu najviac na sedem rokov s výnimkou kolektívnych akcií v oblasti životného prostredia a klímy, a to v riadne odôvodnených prípadoch v záujme dosiahnutia špecifických environmentálnych a klimatických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. d), e) a f).

Článok 72
Výmena poznatkov a informácií

1.Členské štáty môžu poskytovať podporu na výmenu poznatkov a informácií v oblasti podnikania v poľnohospodárstve, lesníctve a vo vidieckych oblastiach za podmienok stanovených v tomto článku a ako bližšie špecifikujú vo svojich strategických plánoch SPP.

2.V prípade tohto typu intervencií členské štáty môžu pokrývať náklady na všetky príslušné akcie na podporu inovácií, prístupu k odbornej príprave a poradenstvu a výmeny a šírenia poznatkov a informácií, ktoré prispievajú k dosiahnutiu špecifických cieľov stanovených v článku 6.

3.Členské štáty obmedzia podporu najviac na 75 % oprávnených nákladov.

Odchylne od prvého pododseku členské štáty môžu v prípade zriaďovania poľnohospodárskych poradenských služieb poskytovať podporu vo forme pevne stanovenej sumy vo výške najviac 200 000 EUR.

4.Na dosiahnutie špecifických cieľov stanovených v článku 6 môžu členské štáty odchylne od odseku 3 uplatniť v najvzdialenejších regiónoch a v iných náležite odôvodnených prípadoch vyššiu sadzbu alebo sumu, ako je stanovené v uvedenom odseku.

5.V prípade poskytovania podpory na zriadenie poľnohospodárskych poradenských služieb členské štáty zabezpečia, aby podpora bola časovo obmedzená.

6.Členské štáty zabezpečia, aby akcie podporované v rámci tohto typu intervencií vychádzali z opisu AKIS uvedeného v strategickom pláne SPP v súlade s článkom 102 písm. a) bodom i) a boli s ním konzistentné.

Oddiel 2
Prvky vzťahujúce sa na viacero typov intervencií

Článok 73
Výber operácií

1.Riadiaci orgán strategického plánu SPP alebo iné určené sprostredkovateľské orgány vymedzia kritériá výberu intervencií súvisiacich s týmito typmi intervencií: investície, usadenie sa mladých poľnohospodárov a vytváranie startupov na vidieku, spolupráca, výmena poznatkov a informácií, a to po porade s monitorovacím výborom uvedeným v článku 111. Cieľom kritérií výberu je zabezpečiť rovnaký prístup k všetkým uchádzačom, lepšie využitie finančných zdrojov a zacielenie podpory v súlade s účelom intervencií.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že v prípade investičných intervencií jasne zameraných na environmentálne účely alebo súvisiace s činnosťami obnovy nebudú uplatňovať kritériá výberu.

2.Zodpovednosť riadiaceho orgánu stanovená v odseku 1 sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté úlohy miestnych akčných skupín uvedené v článku 27 nariadenia (EÚ) č. [VN].

3.Odsek 1 sa neuplatňuje, ak sa podpora poskytuje vo forme finančných nástrojov.

4.Kritériá výberu nemusia byť vymedzené v prípade operácií, ktoré získali certifikáciu v podobe známky excelentnosti v rámci programu Horizont 2020 alebo Európsky horizont alebo ktoré boli vybrané v rámci LIFE+, a to za predpokladu, že takéto operácie sú konzistentné so strategickým plánom SPP.

5.Podpora sa neudelí na operácie, ktoré sa fyzicky dokončili alebo plne vykonali ešte pred predložením žiadosti o financovanie v rámci strategického plánu SPP riadiacemu orgánu bez ohľadu na to, či boli uhradené všetky súvisiace platby.

Článok 74
Všeobecné pravidlá pre finančné nástroje

1.Ak sa podpora v rámci typov intervencií podľa tejto kapitoly udeľuje vo forme finančných nástrojov, ako sa stanovuje v článku 52 nariadenia (EÚ) [VN], uplatňujú sa vymedzenia pojmov „finančný nástroj“, „finančný produkt“, „konečný prijímateľ“, „holdingový fond“, „osobitný fond“, „pákový efekt“, „multiplikačný pomer“, „náklady na riadenie“ a „poplatky za riadenie“), ako sa stanovuje v článku 2 nariadenia (EÚ) č. [VN] a ustanoveniach hlavy V kapitoly II oddielu 2 uvedeného nariadenia.

Okrem toho sa uplatňujú ustanovenia stanovené v odsekoch 2 až 5.

2.Ak sa podpora v rámci typov intervencií podľa tejto kapitoly udeľuje vo forme finančných nástrojov, ako sa stanovuje v článku 52 nariadenia (EÚ) [VN], členské štáty musia spĺňať požiadavky stanovené v nasledujúcich odsekoch.

3.V súlade s článkom 52 ods. 2 nariadenia (EÚ) [VN] a odchylne od článku 62 ods. 2 tohto nariadenia prevádzkový kapitál môže byť oprávnený výdavok, a to buď samostatne, alebo ako súčasť operácie.

V prípade činností patriacich do rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ prevádzkový kapitál môže byť oprávnený výdavok s ekvivalentom hrubého grantu najviac 200 000 EUR v priebehu akéhokoľvek obdobia troch rozpočtových rokov, a to bez toho, aby boli dotknuté miery podpory stanovené v tomto nariadení.

4.Keď sa na operáciu udeľuje kombinácia podpory vo forme finančných nástrojov a grantov, maximálna uplatniteľná miera podpory sa vzťahuje na kombinovanú podporu poskytnutú na operáciu, pričom kombinované oprávnené výdavky deklarované členským štátom nesmú presiahnuť 100 % oprávnených nákladov na operáciu.

5.Oprávnené výdavky finančného nástroja predstavujú celkovú sumu príspevkov v rámci strategického plánu SPP, ktorá bola vyplatená alebo v prípade záruk vyčlenená, ako sa dohodlo v záručných zmluvách, prostredníctvom finančného nástroja počas obdobia oprávnenosti a ktorá zodpovedá:

a)platbám konečným prijímateľom alebo v ich prospech v prípade úverov, kapitálových a kvázi kapitálových investícií;

b)prostriedkom vyčleneným, ako sa dohodlo v záručných zmluvách, či už neuhradeným alebo už splatným, s cieľom uhradiť možné výzvy na uplatnenie záruky v prípade strát, ktoré sa vypočítajú na základe multiplikačného pomeru, ktorý zahŕňa súhrnnú sumu príslušných poskytnutých nových úverov alebo kapitálových investícií do konečných prijímateľov;

c)platbám konečným prijímateľom alebo v ich prospech, keď sú finančné nástroje skombinované s iným príspevkom Únie v jednej operácii finančného nástroja v súlade s článkom 52 ods. 5 nariadenia (EÚ) [VN];

d)platbám poplatkov za riadenie a refundáciám nákladov na riadenie vynaložených orgánmi implementujúcimi finančný nástroj.

Na účely tohto odseku písm. b) sa multiplikačný pomer stanoví na základe obozretného ex ante posúdenia rizika a v príslušnej dohode o financovaní. Multiplikačný pomer sa môže preskúmať, ak je to odôvodnené následnými zmenami trhových podmienok. Takéto preskúmanie nemá spätnú účinnosť.

Na účely tohto odseku písm. d) sú poplatky za riadenie založené na výkonnosti. Keď sa orgány, ktoré vykonávajú holdingový fond a/alebo osobitné fondy v súlade s článkom 53 ods. 3 nariadenia (EÚ) [VN], vyberú prostredníctvom priameho zadania zákazky, na výšku nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením vyplatenú týmto orgánom, ktorú možno vykázať ako oprávnené výdavky, sa uplatňuje prahová hodnota [do 5 %] celkovej sumy príspevkov v rámci strategického plánu SPP poskytnutých konečným prijímateľom v úveroch, kapitálových a kvázi kapitálových investíciách alebo vyčlenených, ako sa dohodlo v záručných zmluvách.

Táto prahová hodnota sa neuplatňuje, ak sa výber orgánov implementujúcich finančné nástroje uskutočňuje prostredníctvom verejnej súťaže v súlade s uplatniteľným právom a ak verejná súťaž stanovuje potrebu vyššej úrovne nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením.

Ak sa zmluvné poplatky alebo niektorá ich časť účtujú konečným prijímateľom, neuvádzajú sa ako oprávnené výdavky.

Článok 75
Používanie EPFRV prostredníctvom fondu InvestEU alebo kombináciou s ním

1.V súlade s článkom 10 nariadenia (EÚ) [VN] a požiadavkami stanovenými v tomto článku môžu členské štáty v strategickom pláne SPP alokovať sumu, ktorá sa má poskytnúť prostredníctvom fondu InvestEU. Suma, ktorá sa má poskytnúť prostredníctvom fondu InvestEU, s výnimkou riadne odôvodnených prípadov nepresahuje 5 % celkovej alokácie z EPFRV. Strategický plán SPP musí obsahovať odôvodnenie používania rozpočtových záruk v rámci fondu InvestEU.

Okrem alokácií uvedených v prvom pododseku členské štáty môžu prideliť časť technickej pomoci, ako sa stanovuje v článku 112, na prispenie do fondu InvestEU na zodpovedajúcu pomoc z fondu InvestEU pre činnosti stanovené v dohode o príspevku uvedenej v článku [9] [nariadenia o fonde InvestEU].

2.Pokiaľ ide o žiadosti o zmenu strategického plánu SPP uvedené v článku 107, môžu sa určiť len zdroje z budúcich rokov.

Na alokácie podľa odseku 1 sa nesmú použiť zdroje z rokov 2026 a 2027.

3.Suma uvedená v odseku 1 prvom pododseku sa použije na tvorbu rezerv časti záruky EÚ v rámci zložky členského štátu.

4.Ak do 31. decembra 2021 nebola uzavretá dohoda o príspevku podľa článku [9] [nariadenia o fonde InvestEU] týkajúca sa sumy uvedenej v odseku 1, členský štát v súlade s článkom 107 predloží žiadosť o zmenu strategického plánu SPP na použitie zodpovedajúcej sumy.

Dohoda o príspevku na sumu uvedenú v odseku 1 alokovanú v žiadosti o zmenu strategického plánu SPP sa uzavrie súčasne s prijatím rozhodnutia, ktorým sa mení plán SPP.

5.Ak do [9] mesiacov od schválenia dohody o príspevku nebola uzavretá dohoda o záruke uvedená v článku [9] [nariadenia o fonde InvestEU], jednotlivé sumy vyplatené do spoločného rezervného fondu ako rezervy sa prevedú naspäť do strategického plánu SPP a členský štát predloží zodpovedajúcu žiadosť o zmenu strategického plánu SPP.

6.Ak dohoda o záruke, ako sa stanovuje v článku [9] [nariadenia o fonde InvestEU] nebola plne vykonaná do [štyroch rokov] odo dňa podpísania dohody o záruke, členský štát môže požiadať, aby sa so sumami, ktoré sú viazané v dohode o záruke, ale nevzťahujú sa na príslušné úvery ani iné nástroje na zdieľanie rizika, zaobchádzalo v súlade s odsekom 5.

7.Zdroje vytvorené zo súm, ktorými sa prispelo do fondu InvestEU a ktoré boli poskytnuté prostredníctvom rozpočtových záruk, alebo zdroje, ktoré sú pripísateľné týmto sumám, sa sprístupnia členským štátom a použijú sa na splatné formy podpory v súlade so strategickým plánom SPP.

Článok 76
Primeranosť a správnosť výpočtu platieb

Keď sa pomoc poskytuje na základe dodatočných nákladov a straty príjmu v súlade s článkami 65, 66 a 67, členské štáty zabezpečia, aby príslušné výpočty boli primerané a správne a aby sa stanovili vopred na základe spravodlivej, nestrannej a overiteľnej metódy výpočtu. Na tento účel výpočty uskutoční alebo primeranosť a presnosť výpočtov potvrdí subjekt, ktorý je funkčne nezávislý od orgánov zodpovedných za vykonávanie strategického plánu SPP a disponuje primeranými odbornými znalosťami.

Článok 77
Zjednodušené vykazovanie nákladov

1.Bez toho, aby boli dotknuté články 65, 66, 67 a 69, podpora poskytnutá podľa tejto kapitoly môže mať niektorú z týchto foriem:

a)refundácia oprávnených nákladov skutočne vynaložených prijímateľom;

b)jednotkové náklady;

c)jednorazové platby;

d)paušálne financovanie.

2.Sumy pre formy grantov uvedené v odseku 1 písm. b), c) a d) sa stanovia jedným z týchto spôsobov:

a)spravodlivá, nestranná a overiteľná metóda výpočtu založená na:

i) štatistických údajoch, iných objektívnych informáciách alebo odbornom posudku alebo

ii) overených údajoch o jednotlivých prijímateľoch z minulosti alebo

iii) uplatnení bežných postupov nákladového účtovníctva jednotlivých prijímateľov;

b)návrhy rozpočtu;

c)v súlade s pravidlami na uplatnenie zodpovedajúcich jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb uplatniteľných v prípade politík Únie pri podobnom type operácie;

d) v súlade s pravidlami na uplatnenie zodpovedajúcich jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálnych sadzieb uplatňovaných v prípade grantových schém financovaných výlučne členským štátom pri podobnom type operácie.

Článok 78
Delegované právomoci v prípade ďalších požiadaviek na typy intervencií v záujme rozvoja vidieka

Komisia je v súlade s článkom 138 splnomocnená prijímať delegované akty na doplnenie tohto nariadenia o dodatočné požiadavky k tým, ktoré sú stanovené v tejto kapitole, pokiaľ ide o podmienky poskytovania podpory pre tieto typy intervencií v záujme rozvoja vidieka:

a)záväzky riadenia, ako sa uvádza v článku 65;

b)investície, ako sa uvádza v článku 68;

c)spolupráca, ako sa uvádza v článku 71.

HLAVA IV
FINANČNÉ USTANOVENIA

Článok 79
Výdavky financované z EPZF a EPFRV

1.Z EPZF sa financujú typy intervencií, ktoré sa týkajú:

a)priamych platieb stanovených v článku 14;

b)sektorové intervencie stanovené v hlave III kapitole III.

2.Z EPFRV sa financujú typy intervencií uvedené v hlave III kapitole IV.

Článok 80
Oprávnenosť výdavkov

1.Výdavky sú oprávnené na získanie príspevku z EPZF a EPFRV od 1. januára roku nasledujúceho po roku, v ktorom Komisia schváli strategický plán SPP.

2.Výdavky, ktoré sa stanú oprávnenými v dôsledku zmeny strategického plánu SPP, sú oprávnené na príspevok z EPFRV od dátumu predloženia žiadosti o zmenu Komisii.

Odchylne od článku 73 ods. 5 a prvého pododseku sa v prípadoch núdzových opatrení v dôsledku prírodných katastrof, katastrofických udalostí, nepriaznivých poveternostných udalostí alebo výraznej a náhlej zmeny sociálno-ekonomických podmienok v členskom štáte alebo regióne môže v strategickom pláne SPP stanoviť, že oprávnenosť výdavkov financovaných z EPFRV súvisiacich so zmenami plánu sa môže začať odo dňa, keď k danej udalosti došlo.

3.Výdavky sú oprávnené na príspevok z EPFRV, ak ich prijímateľ vynaložil a vyplatil do 31. decembra [2029]. Okrem toho, výdavky sú oprávnené na príspevok z EPFRV vtedy, keď platobná agentúra príslušnú pomoc skutočne vyplatila do 31. decembra [2029].

Článok 81
Finančné alokácie pre typy intervencií vo forme priamych platieb

1.Bez toho, aby bol dotknutý článok 15 nariadenia (EÚ) [HzR], celková suma pre typy intervencií vo forme priamych platieb, ktoré je možné v členskom štáte poskytnúť podľa hlavy III kapitoly II tohto nariadenia za kalendárny rok, nesmie prekročiť finančnú alokáciu členského štátu tak, ako je stanovené v prílohe IV.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 15 nariadenia (EÚ) č. [HzR], maximálna suma, ktorá sa môže poskytnúť v členskom štáte za kalendárny rok podľa hlavy III kapitoly II oddielu 2 pododdielu 2 tohto nariadenia a pred uplatnením článku 15 tohto nariadenia, nesmie prekročiť pridelenú finančnú alokáciu uvedeného členského štátu stanovenú v prílohe VI.

Na účely článku 86 ods. 5 sa finančná alokácia členského štátu uvedená v prvom pododseku po odpočítaní súm stanovených v prílohe VI a pred akýmkoľvek prevodom podľa článku 15 stanovuje v prílohe VII.

2.Komisia je v súlade s článkom 138 splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa menia alokácie členských štátov stanovené v prílohách IV a VII, s cieľom zohľadniť vývoj v súvislosti s maximálnou celkovou výškou priamych platieb, ktoré je možné poskytnúť, vrátane prevodov uvedených v článkoch 15 a 90, prevodov finančných alokácií uvedených v článku 82 ods. 5 a akýchkoľvek odpočítaní potrebných na financovanie typov intervencií v iných sektoroch uvedených v článku 82 ods. 6.

Odchylne od prvého pododseku sa pri prispôsobovaní prílohy VII neberú do úvahy nijaké prevody v súlade s článkom 15.

3.Výška orientačných finančných alokácií na jednotlivé intervencie uvedených v článku 88 na typy intervencií vo forme priamych platieb uvedené v článku 14, ktorá sa má poskytnúť v členskom štáte za kalendárny rok, môže prekročiť alokáciu tohto členského štátu stanovenú v prílohe IV o odhadovanú sumu zníženia platieb v rámci strategického plánu SPP, ako sa uvádza v článku 100 ods. 2 písm. d) druhom pododseku.

Článok 82
Finančné alokácie pre určité sektorové typy intervencií

1.Finančná pomoc Únie na typy intervencií v sektore vinohradníctva a vinárstva je alokovaná medzi členské štáty tak, ako sa stanovuje v prílohe V.

2.Finančná pomoc Únie na typy intervencií v sektore včelárstva je alokovaná medzi členské štáty tak, ako sa stanovuje v prílohe VIII.

3.Finančná pomoc Únie na typy intervencií v sektore chmeľu alokovaná Nemecku sa stanovuje na 2 188 000 EUR ročne.

4.Finančná pomoc Únie na typy intervencií v sektore olivového oleja a stolových olív je alokovaná takto:

a)10 666 000 EUR ročne pre Grécko;

b)554 000 EUR ročne pre Francúzsko a

c)34 590 000 EUR ročne pre Taliansko.

5.Dotknuté členské štáty sa vo svojich strategických plánoch SPP môžu rozhodnúť previesť celkové finančné alokácie uvedené v odsekoch 3 a 4 do svojich alokácií na priame platby. Toto rozhodnutie nemožno zrevidovať.

Finančné alokácie členských štátov prevedené do alokácií na priame platby už nebudú k dispozícii na typy intervencií uvedené v odsekoch 3 a 4.

6.Členské štáty sa vo svojich strategických plánoch SPP môžu rozhodnúť využiť až 3 % alokácií na priame platby uvedených v prílohe IV na typy intervencií v iných sektoroch uvedených v hlave III kapitole III oddiele 7, a to po odpočítaní súm, ktoré sú k dispozícii pre bavlnu podľa prílohy VI.

7.Členské štáty môžu v roku 2023 zrevidovať svoje rozhodnutia uvedené v odseku 6 ako súčasť žiadosti o zmenu svojich strategických plánov SPP, ako sa uvádza v článku 107.

8.Sumy stanovené v schválenom strategickom pláne SPP, ktoré sú výsledkom uplatnenia odsekov 6 a 7, sú v dotknutom členskom štáte záväzné.

Článok 83
Finančné alokácie na typy intervencií v záujme rozvoja vidieka

1.Celková suma podpory Únie na typy intervencií v záujme rozvoja vidieka podľa tohto nariadenia na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027 je 78 811 miliónov EUR v bežných cenách v súlade s viacročným finančným rámcom na roky 2021 až 2027 38 .

2.0,25 % zdrojov uvedených v odseku 1 sa vyčlení na financovanie činností technickej pomoci na podnet Komisie, ako sa uvádza v článku 7 nariadenia (EÚ) č. [HzR], vrátane európskej siete pre spoločnú poľnohospodársku politiku uvedenej v článku 113 ods. 2 tohto nariadenia a európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť uvedeného v článku 114 tohto nariadenia. Tieto činnosti sa môžu týkať predchádzajúcich a nasledujúcich období strategických plánov SPP.

3.Ročné rozdelenie súm uvedených v odseku 1 podľa členského štátu po odpočítaní sumy uvedenej v odseku 2 je stanovené v prílohe IX.

4.Komisia je v súlade s článkom 138 splnomocnená prijímať delegované akty na zmenu prílohy IX s cieľom zrevidovať ročné rozdelenie podľa členských štátov, aby sa zohľadnil príslušný vývoj vrátane prevodov uvedených v článkoch 15 a 90, vykonať technické úpravy bez zmeny celkových alokácií alebo zohľadniť akékoľvek iné zmeny stanovené nejakým legislatívnym aktom po prijatí tohto nariadenia.

Článok 84
Príspevok z EPFRV

Maximálny príspevok z EPFRV na strategický plán SPP sa stanoví vykonávacím aktom Komisie, ktorým sa schvaľuje strategický plán SPP podľa článku 106 ods. 6. Príspevok z EPFRV sa vypočíta na základe sumy oprávnených verejných výdavkov.

Článok 85
Miera príspevkov z EPFRV

1.V strategických plánoch SPP sa stanoví jednotná miera príspevku z EPFRV uplatniteľná na všetky intervencie.

2.Maximálna miera príspevku EPFRV je:

a)70 % oprávnených verejných výdavkov v najvzdialenejších regiónoch a na menších ostrovoch v Egejskom mori v zmysle nariadenia (EÚ) č. 229/2013;

b)70 % oprávnených verejných výdavkov v menej rozvinutých regiónoch;

c)65 % oprávnených výdavkov na platby podľa článku 66;

d)43 % oprávnených verejných výdavkov v ostatných regiónoch.

Minimálna miera príspevku z EPFRV je 20 %.

3.Odchylne od odseku 2 je maximálny príspevok z EPFRV:

a)80 % v prípade záväzkov v oblasti riadenia uvedených v článku 65 tohto nariadenia, platieb podľa článku 67 tohto nariadenia, neproduktívnych investícií uvedených v článku 68 tohto nariadenia, podpory európskeho partnerstva v oblastí inovácií podľa článku 71 tohto nariadenia a miestneho rozvoja v rámci iniciatívy LEADER uvedeného ako miestny rozvoj vedený komunitou v článku 25 nariadenia (EÚ) č. [VN];

b)100 % na operácie financované z finančných prostriedkov prevedených do EPFRV v súlade s článkami 15 a 90 tohto nariadenia.

Článok 86
Minimálne a maximálne finančné alokácie

1.Najmenej 5 % celkového príspevku z EPFRV na strategický plán SPP, ako sa stanovuje v prílohe IX, sa vyčlení pre iniciatívu LEADER uvedenú ako miestny rozvoj vedený komunitou v článku 25 nariadenia (EÚ) [VN].

2.Najmenej 30 % celkového príspevku z EPFRV na strategický plán SPP, ako sa stanovuje v prílohe IX, sa vyhradí na intervencie zamerané na riešenie osobitných environmentálnych a klimatických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. d), e) a f) tohto nariadenia s výnimkou intervencií na základe článku 66.

Prvý pododsek sa nevzťahuje na najvzdialenejšie regióny.

3.Maximálne 4 % celkového príspevku z EPFRV na strategický plán SPP, ako sa stanovuje v prílohe IX, sa môže na podnet členských štátov použiť na financovanie akcií technickej pomoci uvedených v článku 112.

Príspevok z EPFRV možno zvýšiť na 6 % v prípade strategických plánov SPP, keď celková suma podpory Únie v záujme rozvoja vidieka dosahuje výšku 90 miliónov EUR.

Technická pomoc sa refunduje ako paušálne financovanie v súlade s článkom 125 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ, Euratom) .../... [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách] v rámci priebežných platieb podľa článku 30 nariadenia (EÚ) č. [HzR]. Táto paušálna sadzba predstavuje percentuálny podiel z celkových deklarovaných výdavkov stanovený v strategickom pláne SPP pre technickú pomoc.

4.Pre každý členský štát sa minimálna suma stanovená v prílohe X vyhradí na prispievanie k špecifickému cieľu „pritiahnuť mladých poľnohospodárov a uľahčiť podnikateľskú činnosť“ uvedenému v článku 6 ods. 1 písm. g). Na základe analýzy situácie z hľadiska silných stránok, slabých stránok, príležitostí a hrozieb („analýza SWOT“) a identifikácie potrieb, ktoré sa majú riešiť, sa táto suma sa použije na tieto typy intervencií:

a)doplnková podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov, ako sa stanovuje v článku 27;

b)pomoc mladým poľnohospodárom usadiť sa na vidieku uvedenú v článku 69.

5.Orientačné finančné alokácie na intervencie na viazanú podporu príjmu uvedené v hlave III kapitole II oddiele 2 pododdiele 1 sa obmedzujú na maximálne 10 % súm stanovených v prílohe VII.

Odchylne od prvého pododseku sa členské štáty, ktoré v súlade s článkom 53 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 použili na účely dobrovoľnej viazanej podpory viac ako 13 % svojho ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II k uvedenému nariadeniu, môžu rozhodnúť použiť na účely viazanej podpory príjmu viac ako 10 % zo sumy stanovenej v prílohe VII. Výsledný percentuálny podiel nesmie presiahnuť percentuálny podiel schválený Komisiou na dobrovoľnú viazanú podporu v súvislosti s rokom podania žiadosti 2018.

Percentuálny podiel uvedený v prvom pododseku sa môže zvýšiť maximálne o 2 % za predpokladu, že suma zodpovedajúca percentuálnemu podielu presahujúcemu 10 % je alokovaná na podporu na bielkovinových plodín podľa hlavy III kapitoly II oddielu 2 pododdielu 1.

Suma zahrnutá do schváleného strategického plánu SPP vyplývajúca z uplatňovania prvého a druhého pododseku je záväzná.

6.Bez toho, aby bol dotknutý článok 15 nariadenia (EÚ) [HzR], maximálna suma, ktorá sa môže poskytnúť v členskom štáte pred uplatnením článku 15 tohto nariadenia podľa hlavy III kapitoly II oddielu 2 pododdielu 1 tohto nariadenia za kalendárny rok, nesmie prekročiť sumy stanovené v strategickom pláne SPP v súlade s odsekom 6.

7.Členské štáty sa môžu vo svojom strategickom pláne SPP rozhodnúť použiť určitú časť alokácie z EPFRV na mobilizáciu podpory a rozšírenie integrovaných strategických prírodných projektov, ako je vymedzené v [nariadení LIFE], a na financovanie akcií týkajúcich sa medzinárodnej vzdelávacej mobility ľudí v oblasti rozvoja poľnohospodárstva a vidieka so zameraním na mladých poľnohospodárov v súlade s [nariadením o programe Erasmus].

Článok 87
Sledovanie výdavkov na klímu

1.Na základe informácií, ktoré poskytli členské štáty, Komisia vyhodnotí prínos politiky z hľadiska cieľov v oblasti zmeny klímy pomocou jednoduchej a spoločnej metodiky.

2.Príspevok na cieľovú hodnotu výdavkov sa odhadne uplatnením osobitných koeficientov a bude sa rozlišovať na základe toho, či daná pomoc predstavuje buď významný, alebo mierny prínos z hľadiska cieľov v oblasti zmeny klímy. Tieto koeficienty sú takéto:

a)40 % v prípade výdavkov v rámci základnej podpory príjmu pre udržateľnosť a komplementárnej podpory príjmu, ktoré sú uvedené v hlave III kapitole II oddiele II pododdieloch 2 a 3;

b)100 % v prípade výdavkov v rámci programov pre klímu a životné prostredie uvedených v hlave III kapitole II oddiele II pododdiele 4;

c)100 % v prípade výdavkov na intervencie uvedené v článku 86 ods. 2 prvom pododseku;

d)40 % v prípade výdavkov na prírodné alebo iné prekážky súvisiace s konkrétnou oblasťou uvedené v článku 66.

Článok 88
Orientačné finančné alokácie

1.Členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP stanovia orientačnú finančnú alokáciu na každú intervenciu. V prípade každej intervencie sa táto orientačná finančná alokácia rovná plánovanej jednotkovej sume bez uplatnenia percentuálneho podielu odchýlky uvedeného v článku 89 vynásobenej plánovanými výstupmi.

2.Ak sa v rámci intervencie plánujú rozličné jednotkové sumy, orientačná finančná alokácia uvedená v odseku 1 sa rovná celkovému súčtu plánovaných jednotkových súm bez uplatnenia percentuálneho podielu odchýlky uvedeného v článku 89 vynásobených zodpovedajúcimi plánovanými výstupmi.

Článok 89
Odchýlka jednotkovej sumy

1.Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 15, členské štáty stanovia maximálnu sumu podpory na jednotku alebo percentuálny podiel odchýlky pre každú intervenciu spomedzi týchto typov intervencií:

a)oddelené priame platby a viazaná podpora príjmu uvedené v hlave III kapitole II;

b)platby za záväzky v oblasti riadenia uvedené v článku 65;

c)platby za prírodné prekážky alebo iné znevýhodnenia súvisiace s konkrétnou oblasťou uvedené v článkoch 66 a 67.

Percentuálny podiel odchýlky je percentuálny podiel, o ktorý skutočná priemerná alebo jednotná jednotková suma môže presiahnuť plánovanú priemernú alebo jednotnú jednotkovú sumu uvedenú v strategickom pláne SPP.

V prípade každej intervencie vo forme priamych platieb skutočná priemerná alebo jednotná jednotková suma nesmie byť nikdy nižšia než plánovaná jednotková suma, ak skutočná produkcia nepresahuje plánovaný výstup uvedený v strategickom pláne SPP.

Ak v rámci intervencie boli vymedzené rôzne jednotkové sumy, tento pododsek sa uplatňuje na každú jednotnú alebo priemernú jednotkovú sumu danej intervencie.

2.Na účely tohto článku sa skutočná priemerná alebo jednotná jednotková suma vypočítava tak, že vyplatené ročné výdavky sa vydelia príslušným skutočným výstupov v prípade každej intervencie.

Článok 90
Flexibilita medzi alokáciami na priame platby a alokáciami EPFRV

1.Ako súčasť svojho navrhovaného strategického plánu SPP uvedeného v článku 106 ods. 1 sa členské štáty môžu rozhodnúť previesť:

a)najviac 15 % alokácie členského štátu na priame platby podľa prílohy IV po odpočítaní alokácií na bavlnu stanovených v prílohe VI za kalendárne roky 2021 až 2026 k alokáciám EPFRV určeným členskému štátu vo finančných rokoch 2022 – 2027 alebo

b)najviac 15 % alokácie EPFRV určenej členskému štátu vo finančných rokoch 2022 – 2027 k alokáciám členského štátu na priame platby uvedenej v prílohe IV na kalendárne roky 2021 až 2026.

Percentuálny podiel prevodu alokácie členského štátu na priame platby k jeho alokácii EPFRV uvedený v prvom pododseku možno zvýšiť o:

a)najviac 15 percentuálnych bodov za predpokladu, že členské štáty použijú zodpovedajúce zvýšenie na intervencie financované z EPFRV zamerané na riešenie špecifických environmentálnych a klimatických cieľov uvedených v článku 6 ods. 1 písm. d), e) a f);

b)najviac 2 percentuálne body za predpokladu, že členské štáty použijú zodpovedajúce zvýšenie v súlade s článkom 86 ods. 4 písm. b).

2.V rozhodnutiach uvedených v odseku 1 sa stanoví percentuálny podiel uvedený v odseku 1, ktorý sa môže v každom kalendárnom roku líšiť.

3.Členské štáty môžu v roku 2023 zrevidovať svoje rozhodnutia uvedené v odseku 1 ako súčasť žiadosti o zmenu svojich strategických plánov SPP, ako sa uvádza v článku 107.

HLAVA V
STRATEGICKÝ PLÁN SPP

KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

Článok 91
Strategické plány SPP

Členské štáty vypracujú strategické plány SPP v súlade s týmto nariadením s cieľom implementovať podporu Únie financovanú z EPZF a EPFRV na dosiahnutie špecifických cieľov stanovených v článku 6.

Na základe analýzy SWOT uvedenej v článku 103 ods. 2 a posúdenia potrieb uvedeného v článku 96 členský štát stanoví v strategických plánoch SPP intervenčnú stratégiu uvedenú v článku 97, v ktorej musia byť stanovené kvantitatívne cieľového hodnoty a čiastkové ciele musia byť zamerané na dosiahnutie špecifických cieľov stanovených v článku 6. Cieľové hodnoty by mali byť vymedzené pomocou spoločného súboru ukazovateľov výsledku stanovených v prílohe I.

Na dosiahnutie týchto cieľových hodnôt členské štáty stanovia intervencie založené na typoch intervencií stanovených v hlave III.

Každý strategický plán SPP sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027.

Článok 92
Väčšie ambície v súvislosti s environmentálnymi a klimatickými cieľmi

1.Členské štáty sa musia snažiť prostredníctvom svojich strategických plánov SPP, a najmä prostredníctvom prvkov intervenčnej stratégie uvedených v článku 97 ods. 2 písm. a), zabezpečiť väčší celkový príspevok k dosiahnutiu špecifických environmentálnych a klimatických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. d), e) a f) v porovnaní s celkovým príspevkom k dosiahnutiu cieľa stanoveného v článku 110 ods. 2 prvom pododseku písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 prostredníctvom podpory z EPZF a EPFRV v období 2014 až 2020.

2.Členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP na základe dostupných informácií vysvetlia, ako plánujú dosiahnuť väčší celkový prínos uvedený v odseku 1. Toto vysvetlenie sa musí zakladať na relevantných informáciách, ako napríklad prvkoch uvedených v článku 95 ods. 1 písm. a) až f) a v článku 95 ods. 2 písm. b).

Článok 93
Štruktúra strategických plánov SPP

Každý členský štát vypracuje jediný strategický plán SPP pre celé svoje územie.

Ak sa prvky strategického plánu SPP vypracúvajú na regionálnej úrovni, členský štát zabezpečí súdržnosť a súlad s prvkami strategického plánu vypracovaného na vnútroštátnej úrovni.

Článok 94
Procedurálne požiadavky

1.Členské štáty vypracujú strategické plány SPP na základe transparentných postupov a v súlade s ich inštitucionálnym a právnym rámcom.

2.Orgán členského štátu zodpovedný za vypracovanie strategického plánu SPP musí zabezpečiť, aby príslušné orgány pre životné prostredie a klímu boli účinne zapojené do vypracúvania environmentálnych a klimatických aspektov plánu.

3.Každý členský štát vytvorí partnerstvo s príslušnými regionálnymi a miestnymi orgánmi. Toto partnerstvo tvoria aspoň títo partneri:

a)príslušné orgány verejnej moci;

b)hospodárski a sociálni partneri;

c)príslušné subjekty, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, a ak je to relevantné, orgány zodpovedné za podporu sociálneho začleňovania, základných práv, rodovej rovnosti a nediskriminácie.

Členské štáty zapoja partnerov do prípravy strategických plánov SPP.

4.Členské štáty a Komisia spolupracujú v záujme zabezpečenia účinnej koordinácie pri vykonávaní strategických plánov SPP, pričom zohľadnia zásady proporcionality a zdieľaného riadenia.

KAPITOLA II
OBSAH STRATEGICKÉHO PLÁNU SPP

Článok 95
Obsah strategických plánov SPP

1.Každý strategický plán SPP musí obsahovať tieto oddiely:

a)posúdenie potrieb;

b)intervenčná stratégia;

c)opis prvkov, ktoré sú spoločné pre viaceré intervencie;

d)opis intervencií vo forme priamych platieb, sektorových intervencií a intervencií v záujme rozvoja vidieka uvedených v stratégii;

e)plán cieľových hodnôt a finančný plán;

f)opis systému riadenia a koordinácie;

g)opis prvkov, ktoré zabezpečujú modernizáciu SPP;

h)opis prvkov týkajúcich sa zjednodušenia a zníženia administratívnej záťaže pre konečných prijímateľov.

2.Každý strategický plán SPP musí obsahovať tieto prílohy:

a)príloha I o ex ante hodnotení a strategickom environmentálnom hodnotení (SEA);

b)príloha II o analýze SWOT;

c)príloha III o konzultácii s partnermi;

d)príloha IV o osobitnej platbe na bavlnu;

e)príloha V o dodatočnom národnom financovaní v rámci rozsahu pôsobnosti strategického plánu SPP.

3.Podrobné pravidlá o obsahu častí a príloh strategických plánov SPP uvedených v odsekoch 1 a 2 sú stanovené v článkoch 96 až 103.

Článok 96
Posúdenie potrieb

Posúdenie potrieb uvedené v článku 95 ods. 1 písm. a) obsahuje tieto prvky:

a)zhrnutie zistení analýzy SWOT, ako sa uvádza v článku 103 ods. 2;

b)identifikácia potrieb v prípade každého špecifického cieľa stanoveného v článku 6 na základe zistení analýzy SWOT. Musia byť opísané všetky potreby bez ohľadu na to, či sa budú riešiť v rámci strategického plánu alebo nie;

c)v prípade špecifického cieľa podpory prijateľných poľnohospodárskych príjmov a odolnosti stanoveného v článku 6 ods. 1 písm. a) posúdenie potrieb v súvislosti s riadením rizík;

d)v prípade potreby analýza špecifických potrieb zraniteľných geografických oblastí, ako sú najvzdialenejšie regióny;

e)prioritizácia a poradie potrieb vrátane riadneho odôvodnenia zvolených prvkov, a ak je to relevantné, vysvetlenie, prečo sa niektoré zistené potreby v strategickom pláne SPP neriešia alebo sa riešia len čiastočne.

V prípade špecifických environmentálnych a klimatických cieľov uvedených v článku 6 ods. 1 písm. d), e) a f) sa v posúdení zohľadnia národné plány v oblasti životného prostredia a klímy, ktoré vychádzajú z legislatívnych nástrojov uvedených v prílohe XI.

Členské štáty na účely tohto posúdenia použijú najnovšie a najspoľahlivejšie údaje.

Článok 97
Intervenčná stratégia

1.V intervenčnej stratégii uvedenej v článku 95 ods. 1 písm. b) sa pre každý špecifický cieľ stanovený v článku 6 ods. 1 a začlenený do strategického plánu SPP stanovia:

a)cieľové hodnoty pre každý relevantný ukazovateľ výsledku a súvisiace čiastkové ciele, ktoré sú spoločné, a ak je to relevantné, aj pre tie, ktoré sú špecifické pre strategický plán SPP. Hodnota týchto cieľových hodnôt by mala byť odôvodnená na základe posúdenia potrieb uvedeného v článku 96. Pokiaľ ide o špecifické ciele uvedené v článku 6 ods. 1 písm. d), e) a f), cieľové hodnoty musia byť odvodené z prvkov vysvetlenia uvedených v tomto článku ods. 2 písm. a) a b);

b)intervencie založené na typoch intervencií stanovených v hlave III s výnimkou osobitnej platby na bavlnu stanovenej v hlave III kapitole II oddiele 3 pododdiele 2 musia byť zamerané na riešenie konkrétnej situácie v príslušnej oblasti, opierať sa o vhodnú intervenčnú logiku vychádzajúcu z ex ante hodnotenia uvedeného v článku 125, analýzy SWOT uvedenej v článku 103 ods. 2 a posúdenia potrieb uvedeného v článku 96;

c)prvky preukazujúce, ako intervencie umožňujú dosiahnutie cieľových hodnôt a ako sú navzájom súdržné a zlučiteľné;

d)prvky preukazujúce, že alokácia finančných prostriedkov na intervencie v rámci strategického plánu SPP je odôvodnená a primeraná na dosiahnutie stanovených cieľových hodnôt a že je v súlade s finančným plánom, ako sa uvádza v článku 100.

2.Intervenčná stratégia musí preukázať konzistenciu stratégie a komplementaritu intervencií naprieč špecifickými cieľmi uvedenými v článku 6 ods. 1 a obsahovať aj tieto prvky:

a)prehľad environmentálnej a klimatickej štruktúry strategického plánu SPP, ktorý opisuje komplementaritu a východiskové podmienky medzi kondicionalitou a jednotlivými intervenciami zameranými na riešenie špecifických environmentálnych a klimatických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. d), e) a f), ako aj spôsob dosiahnutia väčšieho celkového prínosu uvedeného v článku 92;

b)vysvetlenie, ako má environmentálna a klimatická štruktúra strategického plánu prispieť k dosiahnutiu už existujúcich dlhodobých vnútroštátnych cieľových hodnôt, ktoré sú stanovené v právnych nástrojoch uvedených v prílohe XI alebo z nich vychádzajú;

c)v súvislosti so špecifickým cieľom „pritiahnuť mladých poľnohospodárov a uľahčiť ich podnikateľskú činnosť“ uvedeným v článku 6 ods. 1 písm. g) sa predloží prehľad intervencií relevantných pre strategický plán SPP a špecifických podmienok, ako sú tie uvedené v článku 22 ods. 4, článku 27, článku 69 a článku 71 ods. 7. Členské štáty sa pri predkladaní finančného plánu v súvislosti s typmi intervencií uvedenými v článkoch 27 a 69 opierajú najmä o článok 86 ods. 5. Prehľad musí takisto objasňovať vzájomné pôsobenie s vnútroštátnymi nástrojmi s cieľom zlepšiť súlad medzi činnosťou Únie a vnútroštátnymi činnosťami v tejto oblasti;

d)prehľad jednotlivých sektorových intervencií vrátane viazanej podpory príjmu, ako sa uvádza v hlave III kapitole II oddiele 3 pododdiele 1, a sektorových intervencií uvedených v hlave III kapitole III, pričom sa poskytne odôvodnenie, prečo sa riešia práve tieto odvetvia, zoznam intervencií podľa sektorov, opis ich komplementarity, ako aj možné dodatočné špecifické cieľové hodnoty týkajúce sa intervencií na základe sektorových typov intervencií uvedených v hlave III kapitole III;

e)vysvetlenie, ktoré intervencie prispejú k zabezpečeniu koherentného a integrovaného prístupu k riadeniu rizík;

f)opis vzájomného pôsobenia celoštátnych a regionálnych intervencií vrátane rozdelenia finančných alokácií podľa intervencie a fondu.

Článok 98
Prvky spoločné pre viaceré intervencie

Opis prvkov spoločných pre viaceré intervencie uvedený v článku 95 ods. 1 písm. c) obsahuje:

a)vymedzenia pojmov, ktoré poskytli členské štáty v súlade s článkom 4 ods. 1, ako aj minimálne požiadavky na intervencie vo forme oddelených priamych platieb podľa článku 16;

b)opis systému kondicionality, ktorý obsahuje tieto prvky:

i)v prípade každej normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu podľa prílohy III opis spôsobu, akým sa v Únii norma implementuje, vrátane týchto prvkov: zhrnutie poľnohospodárskych postupov, územná pôsobnosť, typ dotknutých poľnohospodárov a odôvodnenie prínosu k hlavnému cieľu postupov;

ii)opis celkového prínosu k napĺňaniu špecifických environmentálnych a klimatických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1 písm. d), e) a f);

c)opis využívania technickej pomoci, ako sa uvádza v článku 83 ods. 2, článku 86 ods. 3 a článku 112, a sietí SPP, ako sa uvádza v článku 113;

d)ďalšie informácie o vykonávaní, najmä:

i)krátky opis toho, ako bola stanovená hodnota platobných nárokov, a prípadne aj toho, ako funguje rezerva;

ii)použitie odhadovaného produktu zníženia priamych platieb, ako sa uvádza v článku 15;

iii)prehľad koordinácie, vymedzenia a komplementarity medzi EPFRV a inými fondmi Únie pôsobiacimi vo vidieckych oblastiach.

Článok 99
Intervencie

Opis každej intervencie špecifikovanej v stratégii uvedenej v článku 95 ods. 1 písm. d) obsahuje tieto prvky:

a)typ intervencií, do ktorého patrí;

b)územná pôsobnosť;

c)špecifická štruktúra alebo požiadavky danej intervencie, ktorými sa zabezpečí účinný prínos k špecifickým cieľom uvedeným v článku 6 ods. 1. V prípade environmentálnych a klimatických intervencií prepojenie s kondicionalitou musí ukázať, že postupy sa neprekrývajú;

d)podmienky oprávnenosti;

e)v prípade každej intervencie, ktorá sa zakladá na typoch intervencií uvedených v prílohe II k tomuto nariadeniu, opis toho, ako sa dodržiavajú príslušné ustanovenia prílohy 2 k Dohode WTO o poľnohospodárstve, ako sa uvádza v článku 10 tohto nariadenia a v prílohe II k tomuto nariadeniu, a v prípade každej intervencie, ktorá sa nezakladá na typoch intervencií uvedených v prílohe II k tomuto nariadeniu, opis toho, či sa dodržiavajú príslušné ustanovenia článku 6 ods. 5 alebo prílohy 2 k Dohode WTO o poľnohospodárstve, a ak áno, ako sa dodržiavajú;

f)ročné plánované výstupy intervencie, a v relevantných prípadoch i rozpis položiek podľa jednotnej alebo priemernej jednotkovej sumy podpory;

g)ročná plánovaná jednotková suma podpory, jej odôvodnenie a odôvodnená maximálna horná hranica odchýlky, ako sa uvádza v článku 89. Prípadne sa uvedú tieto informácie:

i)forma a miera podpory;

ii)výpočet jednotkovej sumy podpory a ich certifikácia, ako sa uvádza v článku 76;

iii)jednotlivé jednotné jednotkové sumy podpory v rámci danej intervencie, najmä pre skupiny území vymedzené v článku 18 ods. 2;

iv) ak sa členské štáty rozhodnú rozlišovať výšku základnej podpory príjmu na hektár v súlade s článkom 18 ods. 2 pre každú skupinu území;

h)výsledná ročná finančná alokácia na intervenciu, ako je uvedené v článku 88. Prípadne sa uvedie rozpis súm plánovaných pre granty a súm plánovaných pre finančné nástroje;

i)údaj o tom, či intervencia spadá mimo pôsobnosti článku 42 ZFEÚ a je predmetom posúdenia štátnej pomoci.

Článok 100
Plán cieľových hodnôt a finančný plán

1.Plán cieľových hodnôt uvedený v článku 95 ods. 1 písm. e) pozostáva zo súhrnnej tabuľky znázorňujúcej ciele, ako sa uvádza v článku 97 ods. 1 písm. a), s uvedením rozpisu ročných čiastkových cieľov.

2.Finančný plán uvedený v článku 95 ods. 1 písm. e) musí obsahovať tabuľky v súlade s článkom 99 písm. f) a h) vrátane:

a)alokácií členského štátu na typy intervencií vo forme priamych platieb, ako sa uvádza v článku 81 ods. 1, na sektorové typy intervencií zamerané na víno uvedené v článku 82 ods. 1, typy intervencií zamerané na včelárstvo uvedené v článku 82 ods. 2 a typy intervencií v záujme rozvoja vidieka, ako sa uvádza v článku 83 ods. 3;

b)prevodov súm medzi typmi intervencií vo forme priamych platieb a typmi intervencií v záujme rozvoja vidieka v súlade s článkom 90 a akýchkoľvek znížení alokácií členských štátov v prípade typov intervencií vo forme priamych platieb určených na to, aby sa sprístupnili sumy pre typy intervencií v iných sektoroch uvedených v hlave III kapitole III oddiele VII v súlade s článkom 82 ods. 7;

c)alokácií členských štátov na sektorové typy intervencií zamerané na olivový olej uvedené v článku 82 ods. 4 a na chmeľ uvedené v článku 82 ods. 3, a ak sa tieto typy intervencií nevykonávajú, rozhodnutia zahrnúť zodpovedajúce alokácie do alokácií členského štátu na priame platby v súlade s článkom 82 ods. 5;

d)rozdelenia alokácií členských štátov podľa typov intervencií vo forme priamych platieb po prevodoch tak, ako je uvedené v písmenách b) a c), na základe orientačných finančných alokácií podľa typu intervencií a podľa intervencie, pričom sa musia špecifikovať plánované výstupy, priemerná alebo jednotná jednotková suma a maximálna odchýlka, ako sa uvádza v článku 89. Rozpis prípadne zahŕňa výšku rezervy platobných nárokov.

Uvedie sa aj celkový odhadovaný produkt zníženia platieb.

S ohľadom na produkt zníženia platieb, ako sa uvádza v článku 15 a článku 81 ods. 3, sa tieto orientačné finančné alokácie, súvisiace plánované výstupy a zodpovedajúce priemerné jednotkové sumy alebo jednotné jednotkové sumy určia ešte pred znížením platieb;

e)rozdelenia alokácií na sektorové typy intervencií uvedené v kapitole III hlave III oddiele VII podľa intervencie a s uvedením plánovaných výstupov a priemernej jednotkovej sumy;

f)rozdelenia alokácií členských štátov na rozvoj vidieka po prevodoch do a z priamych platieb, ako sa uvádza v písmene b), podľa typu intervencií a podľa intervencie, a to vrátane celkových hodnôt za dané obdobie, pričom sa musí uviesť aj uplatniteľná miera príspevku z EPFRV rozčlenená podľa intervencie a prípadne aj podľa typu regiónu. V prípade prevodu finančných prostriedkov z priamych platieb sa musia špecifikovať intervencie alebo časti intervencií financované z prevodu. V tejto tabuľke sa uvádzajú aj plánované výstupy za intervenciu a priemerné alebo jednotné jednotkové sumy a prípadne aj rozpis súm plánovaných pre granty a súm plánovaných pre finančné nástroje. Uvádzajú sa aj sumy na technickú pomoc;

g)označenia intervencií, ktoré prispievajú k minimálnym výdavkovým požiadavkám stanoveným v článku 86.

Prvky uvedené v tomto odseku sa stanovia za každý rok.

Článok 101
Systémy riadenia a koordinácie

Opis systémov riadenia a koordinácie uvedených v článku 95 ods. 1 písm. f) obsahuje tieto prvky:

a)identifikácia všetkých riadiacich orgánov uvedených v hlave II kapitole II nariadenia (EÚ) č. [HzR];

b)identifikácia a delegované úlohy a sprostredkovateľské orgány, ktoré nie sú uvedené v nariadení (EÚ) č. [HzR];

c)informácie o kontrolných systémoch a sankciách uvedených v hlave IV nariadenia (EÚ) č. [HzR] vrátane:

i)integrovaného administratívneho a kontrolného systému uvedeného v hlave IV kapitole II nariadenia (EÚ) č. [HzR];

ii)kontrolného a sankčného systému pre kondicionalitu uvedeného v hlave IV kapitole IV nariadenia (EÚ) č. [HzR];

iii)príslušných kontrolných orgánov zodpovedných za kontroly;

d)opis štruktúry monitorovania a podávania správ.

Článok 102
Modernizácia

Opisom prvkov, ktoré zabezpečujú modernizáciu SPP uvedenú v článku 95 ods. 1 písm. g) sa zdôrazňujú tie prvky strategického plánu SPP, ktoré podporujú modernizáciu sektora poľnohospodárstva a SPP, a obsahuje najmä:

a)prehľad toho, ako strategický plán SPP prispeje k prierezovému všeobecnému cieľu týkajúcemu sa podpory a výmeny poznatkov, inovácií a digitalizácie, ako aj podnecovania ich využívania, ako sa uvádza v článku 5 druhom pododseku, a to najmä zahrnutím:

i)opisu organizačnej štruktúry AKIS navrhnutého ako kombinované organizačné a znalostné toky medzi osobami, organizáciami a inštitúciami, ktoré využívajú a vytvárajú poznatky v oblasti poľnohospodárstva a súvisiacich oblastiach;

ii)opisu toho, ako budú poradenské služby, ako sa uvádza v článku 13, výskumné siete a siete pre SPP spolupracovať v rámci AKIS a ako sa bude poskytovať poradenstvo a služby na podporu inovácií;

b)opisu stratégie pre rozvoj digitálnych technológií v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach a pre používanie týchto technológií na zvýšenie účinnosti a efektívnosti intervencií v rámci strategického plánu SPP.

Článok 103
Prílohy

1.Príloha I k strategickému plánu SPP uvedená v článku 95 ods. 2 písm. a) obsahuje zhrnutie hlavných výsledkov ex ante hodnotenia uvedeného v článku 125 a strategického environmentálneho hodnotenia (SEA), ako sa uvádza v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES 39 , a opis toho, ako sa riešili, prípadne odôvodnenie, prečo sa nezohľadnili, ako aj odkaz na úplnú správu o ex ante hodnotení a správu o SEA:

2.Príloha II k strategickému plánu SPP uvedená v článku 95 ods. 2 písm. b) obsahuje analýzu SWOT súčasnej situácie v oblasti, na ktorú sa vzťahuje strategický plán SPP.

Analýza SWOT vychádza zo súčasnej situácie v oblasti, na ktorú sa vzťahuje strategický plán SPP, a obsahuje komplexný celkový opis súčasnej situácie v oblasti, na ktorú sa vzťahuje strategický plán SPP, za každý špecifický cieľ stanovený v článku 6 ods. 1, pričom sa opiera o spoločné kontextové ukazovatele a iné aktuálne kvantitatívne a kvalitatívne informácie, ako sú štúdie, hodnotiace správy z minulosti, sektorová analýza a poznatky získané z predchádzajúcich skúseností.

Okrem toho tento opis musí vo vzťahu ku každému všeobecnému a špecifickému cieľu stanovenému v článku 5 a článku 6 ods. 1 predovšetkým osobitne uviesť:

a)silné stránky identifikované v oblasti, na ktorú sa vzťahuje strategický plán SPP;

b)slabé stránky identifikované v oblasti, na ktorú sa vzťahuje strategický plán SPP;

c)príležitosti identifikované v oblasti, na ktorú sa vzťahuje strategický plán SPP;

d)hrozby identifikované v oblasti, na ktorú sa vzťahuje strategický plán SPP;

e)v prípade potreby analýzu územných aspektov, v ktorej sa uvedú územia, na ktoré sa osobitne zameriavajú intervencie;

f)v prípade potreby analýzu sektorových aspektov, najmä pre tie sektory, na ktoré sa vzťahujú osobitné intervencie a/alebo sektorové programy.

V prípade špecifických cieľov uvedených v článku 6 ods. 1 písm. d), e) a f) analýza musí odkazovať na národné plány, ktoré vychádzajú z legislatívnych nástrojov uvedených v prílohe XI.

V prípade špecifického cieľa pritiahnuť mladých poľnohospodárov stanoveného v článku 6 ods. 1 písm. g) analýza SWOT obsahuje krátku analýzu prístupu k pôde, mobility pôdy a reštrukturalizácie pôdy, prístupu k financovaniu a úverom, ako aj prístupu k poznatkom a poradenstvu.    

V rámci všeobecného prierezového cieľa týkajúceho sa podpory a výmeny poznatkov, inovácií a digitalizácie a podnecovania ich využívania uvedeného v článku 5 druhom pododseku analýza SWOT musí takisto poskytovať relevantné informácie o fungovaní AKIS a súvisiacich štruktúr.

3.Príloha III k strategickému plánu SPP uvedená v článku 95 ods. 2 písm. c) obsahuje výsledky konzultácie s partnermi a stručný opis toho, ako konzultácie prebehli.

4.Príloha IV k strategickému plánu SPP uvedená v článku 95 ods. 2 písm. d) obsahuje stručný opis osobitnej platby na bavlnu a jej komplementaritu s inými intervenciami v rámci strategického plánu SPP.

5.Príloha V k strategickému plánu SPP uvedená v článku 95 ods. 2 písm. e) obsahuje tieto prvky:

a)stručný opis dodatočného národného financovania, ktoré sa poskytuje v rámci strategického plánu SPP, vrátane súm za každé opatrenie a informácií o súlade s požiadavkami podľa tohto nariadenia;

b)vysvetlenie komplementarity s intervenciami v rámci strategického plánu SPP a

c)údaj o tom, či dodatočné národné financovanie spadá mimo pôsobnosti článku 42 ZFEÚ a je predmetom posúdenia štátnej pomoci.

Článok 104
Delegované právomoci, pokiaľ ide o obsah strategického plánu SPP

Komisia je v súlade s článkom 138 splnomocnená prijímať delegované akty na zmenu tejto kapitoly, pokiaľ ide o obsah strategického plánu SPP a jeho príloh.

Článok 105
Vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o obsah strategického plánu SPP

Komisia môže prijímať vykonávacie akty stanovujúce pravidlá toho, ako sa v strategických plánoch SPP majú predkladať prvky opísané v článkoch 96 až 103. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 139 ods. 2.

KAPITOLA III
SCHVÁLENIE A ZMENA STRATEGICKÉHO PLÁNU SPP

Článok 106
Schválenie strategického plánu SPP

1.Každý členský štát predloží Komisii návrh strategického plánu SPP, ktorý obsahuje informácie uvedené v článku 95, najneskôr do 1. januára 2020.

2.Komisia posúdi navrhované strategické plány SPP z hľadiska ich úplnosti, konzistentnosti a koherentnosti so všeobecnými zásadami práva Únie, s týmto nariadením a s ustanoveniami prijatými v súlade s ním a s horizontálnym nariadením, ich skutočného prínosu pre špecifické ciele stanovené v článku 6 ods. 1, vplyvu na riadne fungovanie vnútorného trhu a narušenie hospodárskej súťaže, ako aj úrovne administratívnej záťaže pre prijímateľov a verejnú správu. Posúdenie sa predovšetkým zameriava na vhodnosť stratégie strategického plánu SPP, zodpovedajúce špecifické ciele, cieľové hodnoty, intervencie a alokáciu rozpočtových prostriedkov na splnenie špecifických cieľov strategického plánu SPP prostredníctvom navrhovaného súboru intervencií na základe analýzy SWOT a ex ante hodnotenia.

3.Komisia v závislosti od výsledkov posúdenia uvedeného v odseku 2 môže členským štátom adresovať pripomienky do troch mesiacov od dátumu predloženia strategického plánu SPP.

Členský štát poskytne Komisii všetky potrebné dodatočné informácie a podľa potreby navrhovaný plán upraví.

4.Komisia schváli navrhovaný strategický plán SPP za predpokladu, že boli predložené potrebné informácie, a že tento plán je podľa nej v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie a s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení, v ustanoveniach prijatých na jeho základe a v nariadení (EÚ) č. [HzR].

5.Každý strategický plán SPP sa musí schváliť najneskôr do ôsmich mesiacov po tom, ako ho dotknutý členský štát predloží.

Schválenie sa nevzťahuje na informácie uvedené v článku 101 písm. c) a v prílohách I až IV k strategickému plánu SPP uvedených v článku 95 ods. 2 písm. a) až d).

V náležite opodstatnených prípadoch členský štát môže požiadať Komisiu o schválenie strategického plánu SPP, ktorý neobsahuje všetky prvky. V takomto prípade dotknutý členský štát musí uviesť, ktoré časti strategického plánu SPP chýbajú, a predložiť orientačné cieľové hodnoty a finančné plány, ako sa uvádza v článku 100, pre celý strategický plán SPP, aby preukázal celkovú konzistentnosť a koherentnosť programu. Chýbajúce prvky strategického plánu SPP sa predložia Komisii ako zmena plánu v súlade s článkom 107.

6.Komisia každý strategický plán SPP schváli vykonávacím rozhodnutím bez uplatnenia postupu výboru uvedeného v článku 139.

7.Strategické plány SPP majú právne účinky až po tom, ako ich Komisia schváli.

Článok 107
Zmena strategického plánu SPP

1.Členské štáty môžu Komisii predkladať žiadosti o zmenu svojich strategických plánov SPP.

2.Žiadosti o zmenu strategických plánov SPP musia byť riadne odôvodnené a musí sa v nich najmä uviesť očakávaný vplyv zmien plánu na dosiahnutie špecifických cieľov uvedených v článku 6 ods. 1. Pripojí sa k nim upravený plán a prípadne aj aktualizované prílohy.

3.Komisia posúdi konzistentnosť zmeny s týmto nariadením a ustanoveniami prijatými na jeho základe, ako aj s nariadením (EÚ) č. [HzR], a jeho účinné prispievanie k plneniu špecifických cieľov.

4.Komisia schváli požadovanú zmenu strategického plánu SPP za predpokladu, že boli predložené potrebné informácie, a že tento zmenený plán je podľa nej v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie a s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení, v ustanoveniach prijatých na jeho základe a v nariadení (EÚ) č. [HzR].

5.Komisia môže predložiť pripomienky do 30 pracovných dní od predloženia žiadosti o zmenu strategického plánu SPP. Členský štát poskytne Komisii všetky potrebné dodatočné informácie.

6.Žiadosť o zmenu strategického plánu SPP sa schváli najneskôr do troch mesiacov po tom, ako ju členský štát predloží, a to za predpokladu, že všetky pripomienky Komisie boli primerane zohľadnené.

7.Žiadosť o zmenu strategického plánu SPP sa môže predložiť najviac jedenkrát za kalendárny rok okrem prípadných výnimiek, ktoré určí Komisia v súlade s článkom 109.

8.Komisia každú zmenu strategického plánu SPP schváli vykonávacím rozhodnutím bez uplatnenia postupu výboru uvedeného v článku 139.

9.Bez toho, aby bol dotknutý článok 80, zmeny strategických plánov SPP majú právne účinky až po tom, ako ich Komisia schváli.

10.Opravy, ktoré sú výlučne jazykového alebo redakčného charakteru, prípadne zjavné chyby, ktoré nemajú vplyv na vykonávanie politiky a intervencie, sa nepovažujú za žiadosť o zmenu. Členské štáty informujú Komisiu o takýchto opravách.

Článok 108
Výpočet lehôt pre akcie Komisie

Na účely tejto kapitoly platí, že ak Komisia na určitú akciu stanoví lehotu, táto lehota začína plynúť po predložení všetkých informácií, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení a ustanoveniach prijatých podľa neho.

Táto lehota nezahŕňa obdobie, ktoré začína dňom nasledujúcim po dni, keď Komisia zaslala členskému štátu svoje pripomienky alebo žiadosť o revidované dokumenty, a končí sa dňom, keď dotknutý členský štát Komisii odpovie.

Článok 109
Delegované právomoci

Komisia je v súlade s článkom 138 splnomocnená prijímať delegované akty na zmenu tejto kapitoly, pokiaľ ide o:

a)postupy a lehoty na schválenie strategických plánov SPP;

b)postupy a lehoty na predkladanie a schvaľovanie žiadostí o zmeny strategických plánov SPP;

c)frekvenciu, s akou sa majú strategické plány SPP predkladať počas programového obdobia, vrátane stanovenia výnimočných prípadov, pri ktorých sa neuplatňuje maximálny počet zmien uvedený v článku 107 ods. 7.

HLAVA VI
KOORDINÁCIA A RIADENIE

Článok 110
Riadiaci orgán

1.Členské štáty si pre svoje strategické plány SPP určia riadiaci orgán.

Členské štáty zabezpečia, aby mal príslušný systém riadenia a kontroly štruktúru, ktorou sa zabezpečí jasné rozdelenie a oddelenie funkcií medzi riadiacim orgánom a ostatnými orgánmi. Členské štáty sú zodpovedné za zabezpečenie účinného fungovania systému počas celého obdobia trvania strategického plánu SPP.

2.Riadiaci orgán je zodpovedný za riadenie a vykonávanie strategického plánu SPP účinným, efektívnym a správnym spôsobom. Predovšetkým zabezpečuje, aby:

a)existoval vhodný bezpečný elektronický systém zaznamenávania, uchovávania, správy a oznamovania štatistických údajov o pláne a jeho vykonávaní, ktoré sú potrebné na účely monitorovania a hodnotenia, a najmä informácií potrebných na sledovanie pokroku pri dosahovaní stanovených cieľov a cieľových hodnôt;

b)prijímatelia a iné subjekty zapojené do vykonávania intervencií:

i)boli informovaní o povinnostiach, ktoré im vyplývajú z poskytnutej pomoci, a aby pre všetky transakcie, ktoré súvisia s operáciou, viedli buď oddelený účtovný systém, alebo používali patričný účtovný kód;

ii)poznali požiadavky na poskytovanie údajov riadiacemu orgánu a zaznamenávanie výstupov a výsledkov;

c)sa príslušným prijímateľom poskytol zoznam povinných požiadaviek na riadenie a minimálnych noriem dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu stanovených podľa hlavy III kapitoly I oddielu 2, ktoré sa majú uplatňovať na úrovni poľnohospodárskeho podniku, ako aj jasné a presné informácie o nich, pričom tento zoznam sa prípadne môže poskytnúť aj elektronicky;

d)ex ante hodnotenie uvedené v článku 125 bolo v súlade so systémom monitorovania a hodnotenia, aby bolo schválené a predložené Komisii;

e)existoval plán hodnotenia uvedený v článku 126, aby sa ex post hodnotenie uvedené v spomínanom článku vykonalo v rámci lehôt stanovených v tomto nariadení, aby takéto hodnotenia boli v súlade so systémom monitorovania a hodnotenia a aby sa predkladali ich monitorovaciemu výboru uvedenému v článku 111 aj Komisii;

f)monitorovací výbor mal k dispozícii informácie a dokumenty potrebné na monitorovanie vykonávania strategického plánu SPP vzhľadom na jeho špecifické ciele a priority;

g)bola vypracovaná výročná správa o výsledkoch vrátane súhrnných monitorovacích tabuliek a aby sa táto tabuľka po konzultácii s monitorovacím výborom predložila Komisii;

h)sa zaviedli príslušné následné opatrenia nadväzujúce na pripomienky Komisie týkajúce sa výročných správ o výkonnosti;

i)platobná agentúra pred schválením platieb dostala všetky potrebné informácie, najmä o vykonaných postupoch a akýchkoľvek kontrolách vykonaných v súvislosti s intervenciami vybranými na financovanie;

j)prijímatelia v rámci intervencií financovaných z EPFRV okrem intervencií súvisiacich s oblasťou a so zvieratami priznávali finančnú podporu, ktorú dostali, vrátane vhodného používania znaku Únie v súlade s pravidlami stanovenými Komisiou v súlade s odsekom 5;

k)sa strategický plán SPP propagoval, okrem iného aj prostredníctvom siete SPP, tým, že informuje potenciálnych prijímateľov, profesijné organizácie, hospodárskych a sociálnych partnerov, inštitúcie, ktoré sa podieľajú na propagácii rovnosti medzi ženami a mužmi, a dotknuté mimovládne organizácie vrátane environmentálnych organizácií o možnostiach, ktoré strategický plán SPP ponúka, a pravidlách na získanie prístupu k financovaniu v rámci strategického plánu SPP, ako aj tým, že informuje prijímateľov a širokú verejnosť o tom, akú podporu Únia poskytuje na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v rámci strategického plánu SPP.

3.Členský štát alebo riadiaci orgán môže určiť jeden alebo viac sprostredkovateľských orgánov vrátane miestnych orgánov, subjektov regionálneho rozvoja alebo mimovládnych organizácií, ktoré budú intervencie v rámci strategického plánu SPP riadiť a vykonávať.

4.Ak je časť úloh riadiaceho orgánu delegovaná na iný orgán, riadiaci orgán ďalej plne zodpovedá za účinnosť a správnosť riadenia a plnenia týchto úloh. Riadiaci orgán zabezpečí, aby existovali náležité ustanovenia, aby mohol iný orgán získať všetky údaje a informácie potrebné na vykonávanie týchto úloh.

5.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 138 dopĺňajúce toto nariadenie o podrobné pravidlá uplatňovania požiadaviek na informácie, publicitu a viditeľnosť uvedené v odseku 2 písm. j) a k).

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 139 ods. 2.

Článok 111
Monitorovací výbor

1.Členský štát pred predložením strategického plánu SPP zriadi výbor na monitorovanie vykonávania strategického plánu SPP (ďalej len „monitorovací výbor“).

Každý monitorovací výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Monitorovací výbor sa stretáva aspoň raz do roka a posudzuje všetky otázky, ktoré majú vplyv na pokrok dosiahnutý v napĺňaní cieľových hodnôt strategického plánu SPP.

Členský štát uverejní rokovací poriadok monitorovacieho výboru a všetky údaje a informácie, ktoré si vymieňa s monitorovacím výborom online.

2.O zložení monitorovacieho výboru rozhoduje členský štát, ktorý zabezpečí rovnomerné zastúpenie príslušných verejných orgánov, sprostredkovateľských orgánov a zástupcov partnerov uvedených v článku 94 ods. 3.

Každý člen monitorovacieho výboru má hlasovacie právo.

Členský štát uverejní zoznam členov monitorovacieho výboru online.

Zástupcovia Komisie sa na práci monitorovacieho výboru podieľajú v poradnej funkcii.

3.Monitorovací výbor skúma najmä:

a)pokrok pri vykonávaní strategického plánu SPP a pri plnení čiastkových cieľov a cieľových hodnôt;

b)všetky otázky, ktoré ovplyvňujú výkonnosť strategického plánu SPP, a opatrenia prijaté na riešenie týchto otázok;

c)prvky ex ante posúdenia uvedené v článku 52 ods. 3 nariadenia (EÚ) [VN] a strategický dokument uvedený v článku 53 ods. 1 nariadenia (EÚ) [VN];

d)pokrok dosiahnutý pri realizácii hodnotení, syntézy hodnotení a akékoľvek následné opatrenia prijaté na základe zistení týchto hodnotení;

e)vykonávanie informačných aktivít a akcií na zabezpečenie viditeľnosti;

f)budovanie administratívnych kapacít verejných orgánov a prijímateľov, tam, kde je to potrebné.

4.Monitorovací výbor sa vyjadruje k:

a)návrhu strategického plánu SPP;

b)metodike a kritériám použitým pri výbere operácií;

c)výročným správam o výkonnosti;

d)plánu hodnotenia a všetkým jeho zmenám;

e)všetkým návrhom riadiaceho orgánu na zmenu strategického plánu SPP.

Článok 112
Technická pomoc na podnet členských štátov

1.Na podnet členského štátu sa z EPFRV môžu podporovať akcie, ktoré sú potrebné na efektívnu správu a implementáciu podpory v súvislosti so strategickým plánom SPP, ako aj zriadenie a prevádzku národných sietí SPP uvedených v článku 113 ods. 1. Akcie uvedené v tomto odseku sa môžu týkať predchádzajúcich a nasledujúcich období trvania strategického plánu SPP.

2.Podporovať sa môžu aj akcie orgánu hlavného fondu v súlade s článkom 25 ods. 4, 5 a 6 nariadenia (EÚ) č. [VN].

3.Technická pomoc na podnet členských štátov sa nesmie použiť na financovanie certifikačných orgánov v zmysle článku 11 nariadenia (EÚ) č. [HzR].

Článok 113
Európske a národné siete spoločnej poľnohospodárskej politiky

1.Každý členský štát najneskôr 12 mesiacov po tom, čo Komisia schváli strategický plán SPP, zriadi národnú sieť spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „národná sieť SPP“) v záujme prepájania organizácií a orgánov správy, poradcov, výskumných pracovníkov a iných inovačných aktérov v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka na vnútroštátnej úrovni.

2.Zároveň sa zavedie európska sieť pre spoločnú poľnohospodársku politiku (ďalej len „európska sieť SPP“) s cieľom prepájať národné siete, organizácie a správne orgány v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka na úrovni Únie.

3.Prepájanie prostredníctvom sietí SPP má tieto ciele:

a)zvýšiť účasť všetkých zainteresovaných strán pri vypracúvaní a vykonávaní strategických plánov SPP;

b)asistovať správnym orgánom členských štátov pri vykonávaní strategických plánov SPP a prechode k modelu vykonávania založenému na výkonnosti;

c)uľahčiť partnerské učenie a interakciu medzi všetkými zainteresovanými poľnohospodárskymi a vidieckymi stranami;

d)podnecovať inovácie a podporovať začlenenie všetkých zainteresovaných strán do procesu výmeny poznatkov a rozvoja vedomostí;

e)podporovať monitorovacie a hodnotiace kapacity všetkých zainteresovaných strán;

f)prispievať k šíreniu výsledkov strategických plánov SPP.

4.Úlohy sietí SPP v záujme dosiahnutia cieľov stanovených v odseku 3 sú tieto:

a)zhromažďovanie, analýza a šírenie informácií o akciách podporovaných v rámci strategických plánov SPP;

b)prispievanie k budovaniu kapacít pre správne orgány členských štátov a iných aktérov zúčastnených na vykonávaní strategických plánov SPP, a to aj pokiaľ ide o monitorovacie a hodnotiace procesy;

c)zhromažďovanie a šírenie osvedčených postupov;

d)zhromažďovanie informácií vrátane štatistík a administratívnych informácií a analýza vývoja v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach, ktoré sú relevantné z hľadiska špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1;

e)tvorba platforiem a fór a organizácia podujatí s cieľom uľahčovať výmenu skúseností medzi zainteresovanými stranami a podporovať partnerské učenie, prípadne vrátane výmeny so sieťami v tretích krajinách;

f)zhromažďovanie informácií a uľahčovanie prepájania financovaných štruktúr a projektov, ako sú napr. miestne akčné skupiny uvedené v článku 27 nariadenia (EÚ) č. [VN], operačné skupiny európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, ako sa uvádza v článku 114 ods. 4, či rovnocenné štruktúry a projekty;

g)podpora projektov spolupráce medzi miestnymi akčnými skupinami alebo podobnými miestnymi štruktúrami rozvoja vrátane nadnárodnej spolupráce;

h)tvorba prepojení s inými stratégiami alebo sieťami financovanými Úniou;

i)príspevok k ďalšiemu rozvoju SPP a príprava každého nasledujúceho obdobia trvania strategického plánu SPP;

j)v prípade národných sietí SPP účasť na činnostiach európskej siete SPP a prispievanie k nim.

Článok 114
Európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť

1.Komisia zriadi európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť (ďalej len „EIP“).

2.Cieľom EIP je stimulovať inovácie a zlepšiť výmenu poznatkov.

3.EIP bude prispievať k dosahovaniu špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1.

4.EIP bude podporovať AKIS uvedený v článku 13 ods. 2 prepájaním politík a nástrojov na urýchlenie inovácií. Bude najmä:

a)vytvárať pridanú hodnotu lepším prepojením výskumu s poľnohospodárskou praxou a podporou širšieho používania dostupných inovačných opatrení;

b)prepájať inovačných aktérov a projekty;

c)podporovať rýchlejšiu a širšiu transpozíciu inovačných riešení do praxe a

d)informovať vedeckú obec o výskumných potrebách poľnohospodárskej praxe.

Súčasťou EIP sú operačné skupiny EIP. Musia vypracovať plán, na základe ktorého sa budú vypracúvať, testovať, prispôsobovať alebo vykonávať inovačné projekty a bude sa opierať o interaktívny inovačný model, ktorého hlavné zásady sú tieto:

e)rozvoj inovačných riešení zameraných na potreby poľnohospodárov alebo lesníkov a súčasné úsilie o interakcie v celom dodávateľskom reťazci tam, kde je to potrebné;

f)združovanie partnerov s doplnkovými poznatkami, ako napríklad poľnohospodárov, poradcov, výskumných pracovníkov, podnikov alebo mimovládnych organizácií, v takej cielenej kombinácii, ktorá je čo najvhodnejšia na dosiahnutie cieľov projektu, a

g)spolurozhodovanie a spoločná tvorba počas celého projektu.

Predpokladané inovácie môžu byť založené na nových, ale aj tradičných postupoch v novom geografickom alebo environmentálnom kontexte.

Operačné skupiny musia šíriť svoje plány a výsledky svojich projektov, a to najmä prostredníctvom sietí SPP.

HLAVA VII
MONITOROVANIE, PODÁVANIE SPRÁV A HODNOTENIE

KAPITOLA I
VÝKONNOSTNÝ RÁMEC

Článok 115
Zavedenie výkonnostného rámca

1.Členské štáty zavedú výkonnostný rámec, ktorý umožní podávanie správ, monitorovanie a hodnotenie výkonnosti strategického plánu SPP počas jeho vykonávania.

2.Výkonnostný rámec obsahuje tieto prvky:

a)súbor spoločných ukazovateľov kontextu, výstupu, výsledku a vplyvu, vrátane tých uvedených v článku 7, ktoré sa použijú ako základ pre monitorovanie, hodnotenie a každoročné podávanie správ o výkonnosti;

b)cieľové hodnoty a ročné čiastkové ciele stanovené vo vzťahu k príslušným špecifickým cieľom pomocou ukazovateľov výsledku;

c)zber, uchovávanie a prenos údajov;

d)pravidelné podávanie správ o činnostiach zameraných na výkonnosť, monitorovanie a hodnotenie;

e)mechanizmy odmeňovania dobrej výkonnosti a riešenia nízkej výkonnosti;

f)ex ante, priebežné a ex post hodnotenia a všetky ostatné hodnotiace činnosti súvisiace so strategickým plánom SPP;

3.Výkonnostný rámec zahŕňa:

a)obsah strategických plánov SPP;

b)trhové opatrenia a iné intervencie stanovené v nariadení (EÚ) č. 1308/2013.

Článok 116
Ciele výkonnostného rámca

Cieľom výkonnostného rámca je:

a)posúdiť SPP z hľadiska vplyvu, účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, koherentnosti a pridanej hodnoty Únie;

b)stanoviť čiastkové ciele a cieľové hodnoty pre špecifické ciele stanovené v článku 6;

c)monitorovať pokrok pri dosahovaní cieľových hodnôt strategických plánov SPP;

d)posúdiť intervencie strategických plánov SPP z hľadiska vplyvu, účinnosti, efektívnosti, relevantnosti a koherentnosti;

e)podporovať spoločný proces získavania nových poznatkov súvisiaci s monitorovaním a hodnotením.

Článok 117
Elektronický informačný systém

Členské štáty zavedú elektronický informačný systém, v ktorom budú zaznamenávať a uchovávať kľúčové informácie o vykonávaní strategického plánu SPP, ktoré sú potrebné na monitorovanie a hodnotenie, najmä o každej intervencii vybranej na financovanie, ako aj o dokončených intervenciách vrátane informácií o každom prijímateľovi a operácii.

Článok 118
Poskytovanie informácií

Členské štáty zabezpečia, aby sa prijímatelia podpory v rámci intervencií patriacich pod strategický plán SPP a miestne akčné skupiny zaviazali poskytovať riadiacemu orgánu alebo iným subjektom povereným výkonom funkcií v jeho mene všetky informácie potrebné na monitorovanie a hodnotenie strategického plánu SPP.

Členské štáty zabezpečia, aby boli k dispozícii vyčerpávajúce, úplné, včasné a spoľahlivé zdroje údajov s cieľom umožniť účinné sledovanie pokroku politík smerom k dosiahnutiu cieľov pomocou ukazovateľov výstupu, výsledku a vplyvu.

Článok 119
Postupy monitorovania

Riadiaci orgán a monitorovací výbor monitorujú vykonávanie strategického plánu SPP a pokrok v dosahovaní cieľových hodnôt strategického plánu SPP na základe ukazovateľov výstupu a výsledku.

Článok 120
Vykonávacie právomoci v súvislosti s výkonnostným rámcom

Komisia prijme vykonávacie akty o obsahu výkonnostného rámca. Takéto akty zahŕňajú zoznam ukazovateľov kontextu, iných ukazovateľov potrebných na primerané monitorovanie a hodnotenie politiky, metódy na výpočet ukazovateľov a ustanovenia potrebné na zabezpečenie presnosti a spoľahlivosti údajov zozbieraných členskými štátmi. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 139 ods. 2.

KAPITOLA II
VÝROČNÉ SPRÁVY O VÝKONNOSTI

Článok 121
Výročné správy o výkonnosti

1.Do 15. februára 2023 a do 15. februára každého nasledujúceho roka až do roku 2030 vrátane členské štáty predložia Komisii výročnú správu o výkonnosti, ktorá opisuje vykonávanie jednotlivých strategických plánov SPP v predchádzajúcom rozpočtovom roku. Správa predložená v roku 2023 sa vzťahuje na rozpočtové roky 2021 a 2022. V prípade priamych platieb, ako sa uvádza v hlave III kapitole II, sa správa sa vzťahuje iba na rozpočtový rok 2022.

2.Posledná výročná správa o výkonnosti, ktorá sa má predložiť do 15. februára 2030, obsahuje súhrn hodnotení uskutočnených počas obdobia vykonávania.

3.Na to, aby bola výročná správa o výkonnosti prijateľná, musí obsahovať všetky informácie požadované v odsekoch 4, 5 a 6. Ak výročná správa o výkonnosti nie je prijateľná, Komisia o tom informuje členský štát do 15 pracovných dní odo dňa jej prijatia, avšak ak to Komisia neurobí, považuje sa správa za prijateľnú.

4.Výročné správy o výkonnosti obsahujú kľúčové kvalitatívne a kvantitatívne informácie o vykonávaní strategického plánu SPP s odvolaním sa na finančné údaje, ukazovatele výstupu a výsledku, a to v súlade s článkom 118 druhým odsekom. Zahŕňajú aj informácie o realizovaných výstupoch, realizovaných výdavkoch, realizovaných výsledkoch a vzdialenosti od príslušných cieľových hodnôt.

Pri tých druhoch zásahov, ktoré nie sú predmetom článku 89 tohto nariadenia, a ak sa pomer realizovaných výstupov a realizovaných výdavkov od ročného plánovaného pomeru výstupov a výdavkov odchyľuje o 50 %, členský štát túto odchýlku musí odôvodniť.

5.Poskytnuté údaje sa týkajú dosiahnutých hodnôt ukazovateľov pre čiastočné a úplné vykonávanie intervencií. Uvádza sa v nich aj súhrn stavu vykonávania strategického plánu SPP za predchádzajúci rozpočtový rok, všetky problémy, ktoré ovplyvňujú výkonnosť strategického plánu SPP, najmä pokiaľ ide o odchýlky od čiastkových cieľov, pričom sa uvedú dôvody, a ak je to relevantné, opíšu sa prijaté opatrenia.

6.V prípade finančných nástrojov, sa okrem údajov, ktoré sa majú poskytnúť podľa odseku 4, predložia informácie o:

a)oprávnených výdavkoch podľa typu finančného produktu;

b)výške nákladov a poplatkov súvisiacich s riadením vykázaných ako oprávnené výdavky;

c)výške súkromných a verejných zdrojov (podľa typu finančného produktu) mobilizovaných popri EPFRV;

d)úrokoch a ďalších výnosoch získaných z podpory z príspevku z EPFRV pre finančné nástroje uvedené v článku 54 nariadenia (EÚ) [VN] a vrátených zdrojoch prináležiacich podpore z EPFRV, ako sa uvádza v článku 56 uvedeného nariadenia.

7.Komisia uskutočňuje výročné preskúmanie výkonnosti a výročné schvaľovanie výkonnosti, uvedené v článku [52] nariadenia (EÚ) č. [HzR] na základe informácií poskytnutých vo výročných správach o výkonnosti.

8.Komisia vo výročnom preskúmaní výkonnosti môže predložiť pripomienky k výročným správam o výkonnosti do jedného mesiaca od ich predloženia. Ak Komisia nepredloží pripomienky v tejto lehote, správa sa považuje za schválenú.

Článok 108 o výpočte lehôt pre činnosť Komisie sa uplatňuje mutatis mutandis.

9.Ak za príslušný rok nahlásená hodnota jedného alebo viacerých ukazovateľov výsledku vedie k rozdielu viac ako 25 % oproti príslušnému čiastkovému cieľu, Komisia môže požiadať členský štát o predloženie akčného plánu v súlade s článkom 39 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. [HzR] s opisom zamýšľaných nápravných opatrení a očakávaného časového rámca.

10.Výročné správy o výkonnosti, ako aj zhrnutie ich obsahu pre občanov, sa sprístupnia verejnosti.

11.Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce pravidlá vypracúvania obsahu výročnej správy o výkonnosti. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 139 ods. 2.

Článok 122
Výročné hodnotiace zasadnutia

1.Členské štáty každý rok organizujú výročné hodnotiace zasadnutia s Komisiou, ktorým budú predsedať spoločne alebo ktorým bude predsedať len Komisia a ktoré sa uskutočnia nie skôr ako dva mesiace po predložení výročnej správy o výkonnosti.

2.Cieľom výročného hodnotiaceho zasadnutia je preskúmať výkonnosť každého plánu, vrátane pokroku pri dosahovaní stanovených cieľových hodnôt, všetkých problémov, ktoré ovplyvňujú výkonnosť, a minulé opatrenia, ktoré sa prijali, alebo budúce opatrenia, ktoré sa majú prijať na ich riešenie.

KAPITOLA III
SYSTÉM STIMULOV V ZÁUJME DOBREJ ENVIRONMENTÁLNEJ A KLIMATICKEJ VÝKONNOSTI

Článok 123
Výkonnostný bonus

1.Výkonnostný bonus možno priznať členským štátom v roku 2026 ako odmenu za uspokojivé výsledky, pokiaľ ide o environmentálne a klimatické cieľové hodnoty, a to za predpokladu, že dotknutý členský štát splnil podmienku stanovenú v článku 124 ods. 1.

2.Výkonnostný bonus sa rovná 5 % sumy za členský štát za rozpočtový rok 2027, ako sa stanovuje v prílohe IX.

Zdroje prevedené medzi EPZF a EPFRV podľa článkov 15 a 90 sú vylúčené na účely výpočtu výkonnostného bonusu.

Článok 124
Prideľovanie výkonnostného bonusu

1.Na základe preskúmania výkonnosti za rok 2026 sa výkonnostný bonus zrazený z alokácie členského štátu udelenej na základe článku 123 druhého odseku pripíše tomuto členskému štátu, ak ukazovatele výsledku uplatňované na špecifické environmentálne a klimatické ciele stanovené v článku 6 ods. 1 písm. d), e) a f) a zahrnuté do jeho strategického plánu SPP dosiahli aspoň 90 % cieľovej hodnoty na rok 2025.

2.Komisia v priebehu dvoch mesiacov od prijatia výročnej správy o výkonnosti v roku 2026 prijme vykonávací akt bez uplatnenia postupu výboru uvedeného v článku 139, v ktorom každý členský štát rozhodne, či strategické plány SPP dosiahli cieľové hodnoty uvedené v tomto článku ods. 1.

3.Ak cieľové hodnoty uvedené v odseku 1 boli dosiahnuté, Komisia pridelí dotknutým členským štátom sumu výkonnostného bonusu a táto suma sa s konečnou platnosťou považuje za alokovanú na rozpočtový rok 2027 na základe rozhodnutia uvedeného v odseku 2.

4.Ak cieľové hodnoty uvedené v odseku 1 dosiahnuté neboli, Komisia neposkytne záväzky za rozpočtový rok 2027 týkajúce sa sumy výkonnostného bonusu dotknutých členských štátov.

5.Pri prideľovaní výkonnostného bonusu Komisia môže vziať do úvahy prípady vyššej moci a závažné sociálno-hospodárske krízy, ktoré zabránili dosiahnutiu príslušných čiastkových cieľov.

6.Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce podrobné pravidlá na zabezpečenie konzistentného prístupu k rozhodovaniu o pridelení tohto výkonnostného bonusu členským štátom. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 139 ods. 2.

KAPITOLA IV
HODNOTENIE STRATEGICKÉHO PLÁNU SPP

Článok 125
Ex ante hodnotenia

1.Členské štáty uskutočnia ex ante hodnotenia s cieľom zlepšiť kvalitu tvorby strategických plánov SPP.

2.Ex ante hodnotenie sa uskutočňuje pod vedením orgánu zodpovedného za prípravu strategického plánu SPP.

3.V ex ante hodnotení sa zhodnotí:

a)príspevok strategického plánu SPP k špecifickým cieľom SPP, pričom sa berú do úvahy vnútroštátne a regionálne potreby a potenciál rozvoja, ako aj skúsenosti získané z vykonávania SPP v predchádzajúcich programových obdobiach;

b)vnútorná súdržnosť navrhovaného strategického plánu SPP a jeho vzťah s inými príslušnými nástrojmi;

c)konzistentnosť alokácie rozpočtových prostriedkov so špecifickými cieľmi strategického plánu SPP;

d)spôsob, akým očakávané výstupy prispejú k výsledkom;

e)či sú kvantifikované cieľové hodnoty výsledkov realistické vzhľadom na podporu plánovanú z EPZF a EPFRV;

f)primeranosť množstva ľudských zdrojov a administratívnych kapacít na riadenie strategického plánu SPP;

g)vhodnosť postupov na monitorovanie strategického plánu SPP a zber údajov potrebných na vypracovanie hodnotení;

h)vhodnosť čiastkových cieľov zvolených pre výkonnostný rámec;

i)plánované opatrenia na zníženie administratívnej záťaže prijímateľov;

j)zdôvodnenie používania finančných nástrojov financovaných z EPFRV.

4.Ex ante hodnotenia zahŕňajú požiadavky týkajúce sa strategického environmentálneho hodnotenia stanovené v smernici 2001/42/ES, pričom sa berú do úvahy potreby v oblasti zmiernenia zmeny klímy.

Článok 126
Hodnotenie strategických plánov SPP počas obdobia vykonávania a ex post

1.Členské štáty vykonávajú hodnotenia strategických plánov SPP s cieľom zlepšiť kvalitu tvorby a vykonávanie plánov, ako aj posúdiť ich z hľadiska účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, koherentnosti, pridanej hodnoty Únie a vplyvu vo vzťahu k ich príspevku k všeobecným a špecifickým cieľom SPP uvedeným v článku 5 a článku 6 ods. 1.

2.Členské štáty poveria hodnotením funkčne nezávislých odborníkov.

3.Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedli postupy na vytvorenie a zber údajov potrebných na hodnotenie.

4.Členské štáty sú zodpovedné za hodnotenie primeranosti intervencií v rámci strategických plánov SPP z hľadiska dosahovania špecifických cieľov stanovených v článku 6 ods. 1.

5.Členské štáty vypracujú plán hodnotenia s informáciami o zamýšľaných hodnotiacich činnostiach počas obdobia vykonávania.

6.Členské štáty predložia plán hodnotenia monitorovaciemu výboru najneskôr rok po prijatí strategického plánu SPP.

7.Riadiaci orgán je zodpovedný za ukončenie komplexného hodnotenia strategického plánu SPP do 31. decembra 2031.

8.Členské štáty všetky hodnotenia sprístupnia verejnosti.

KAPITOLA V
POSUDZOVANIE VÝKONNOSTI ZO STRANY KOMISIE

Článok 127
Posudzovanie a hodnotenie výkonnosti

1.Komisia vypracuje viacročný plán hodnotenia SPP, ktorý sa má plniť pod jej vedením.

2.Komisia vykoná priebežné hodnotenie v s cieľom posúdiť EPZF a EPFRV z hľadiska účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, koherentnosti a pridanej hodnoty Únie do konca tretieho roka od začiatku vykonávania strategických plánov SPP, pričom zohľadní ukazovatele stanovené v prílohe I. Komisia môže využiť všetky relevantné informácie, ktoré sú už k dispozícii, v súlade s článkom [128] [nového nariadenia o rozpočtových pravidlách].

3.Komisia vykonáva ex post hodnotenie s cieľom posúdiť EPZF a EPFRV z hľadiska účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, koherentnosti a pridanej hodnoty Únie.

4.Komisia po ukončení priebežného hodnotenia predloží Európskemu parlamentu a Rade prvú správu o vykonávaní tohto článku vrátane prvých výsledkov týkajúcich sa výkonnosti SPP vychádzajúc z dôkazov získaných z hodnotení SPP vrátane hodnotení strategických plánov SPP, ako aj iných relevantných zdrojov informácií. Druhá správa vrátane posúdenia výkonnosti SPP sa predloží do 31. decembra 2031.

Článok 128
Podávanie správ založené na základnom súbore ukazovateľov

V súlade s požiadavkou podávania správ podľa článku [38 ods. 3 písm. e) bodu i)] [nového nariadenia o rozpočtových pravidlách] Komisia poskytuje Európskemu parlamentu a Rade informácie o výkonnosti uvedené v spomínanom článku, pričom na meranie výkonnosti sa používa základný súbor ukazovateľov stanovený v prílohe XII.

Článok 129
Všeobecné ustanovenia

1.Členské štáty poskytnú Komisii všetky informácie potrebné na monitorovanie a hodnotenie SPP.

2.Údaje potrebné v prípade ukazovateľov kontextu a vplyvu musia v prvom rade pochádzať zo spoľahlivých zdrojov údajov, ako je napríklad informačná sieť poľnohospodárskeho účtovníctva a Eurostat. Ak údaje pre tieto ukazovatele nie sú k dispozícii alebo nie sú úplné, medzery sa doplnia v kontexte Európskeho štatistického programu zriadeného podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 40 , právneho rámca upravujúceho informačnú sieť poľnohospodárskeho účtovníctva alebo prostredníctvom formálnych dohôd s inými poskytovateľmi údajov, ako je napríklad Spoločné výskumné centrum a Európska environmentálna agentúra.

3.Existujúce administratívne registre ako IACS, LPIS, registre zvierat či registre viníc sa zachovajú. IACS a LPIS sa budú ďalej rozvíjať, aby lepšie vyhovovali štatistickým potrebám SPP. Na štatistické účely sa v spolupráci so štatistickými úradmi členských štátov a s Eurostatom budú čo najviac používať údaje z administratívnych registrov.

4.Komisia môže prijať vykonávacie akty na stanovenie pravidiel týkajúcich sa informácií, ktoré majú zaslať členské štáty, pričom zohľadní potrebu vyhnúť sa zbytočnej administratívnej záťaži, ako aj pravidiel týkajúcich sa potrieb súvisiacich s údajmi a synergií medzi potenciálnymi zdrojmi. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 139 ods. 2.

HLAVA VIII
USTANOVENIA O HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽI

Článok 130
Pravidlá uplatňujúce sa na podniky

Keď sa podpora podľa hlavy III tohto nariadenia poskytuje na formy spolupráce medzi podnikmi, môže sa poskytovať iba na také formy spolupráce, ktoré sú v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže tak, ako sa uplatňujú na základe článkov 206 až 209 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.

Článok 131
Štátna pomoc

1.Pokiaľ sa v tejto hlave neustanovuje inak, články 107, 108 a 109 ZFEÚ sa uplatňujú na podporu podľa tohto nariadenia.

2.Články 107, 108 a 109 ZFEÚ sa neuplatňujú na platby, ktoré členské štáty uskutočnili na základe tohto nariadenia a v súlade s ním, ani na dodatočné národné financovanie uvedené v článku 132 tohto nariadenia v rámci rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ.

3.Odchylne od odseku 2 sa články 107, 108 a 109 ZFEÚ uplatňujú na podporu poskytovanú na operáciu, ktorá zároveň patrí do rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFÉU aj mimo neho, okrem prípadov, keď sa podpora na prevádzkový kapitál poskytuje prostredníctvom finančného nástroja.

Článok 132
Dodatočné národné financovanie

Platby členských štátov v súvislosti s operáciami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 42 ZFEÚ a ktoré sú určené na dodatočné financovanie intervencií, na ktoré sa poskytuje podpora Únie kedykoľvek počas obdobia trvania strategického plánu SPP, sa môžu uskutočniť iba vtedy, ak sú v súlade s týmto nariadením, sú uvedené v prílohe V k strategickému plánu SPP, ako sa stanovuje v článku 103 ods. 5, a boli schválené Komisiou.

Článok 133
Vnútroštátne daňové opatrenia

Články 107, 108 a 109 ZFEÚ sa neuplatňujú na vnútroštátne daňové opatrenia, pomocou ktorých sa členské štáty rozhodnú odchýliť od všeobecných daňových pravidiel tým, že sa umožní, aby sa vymeriavací základ dane z príjmov uplatňujúci sa na poľnohospodárov vypočítaval na základe viacročného obdobia.

HLAVA IX
VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 134
Opatrenia na riešenie osobitných problémov

1.Komisia prijme na vyriešenie konkrétnych problémov vykonávacie akty, ktoré sú v naliehavej situácii nevyhnutné a zároveň odôvodnené. Takéto vykonávacie akty sa môžu odchyľovať od ustanovení tohto nariadenia v miere a počas obdobia, ktoré sú striktne nevyhnutné. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 139 ods. 2.

2.Ak si to vyžiadajú riadne odôvodnené vážne a naliehavé dôvody, Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 139 ods. 3 s cieľom vyriešiť takéto konkrétne problémy, ako sa uvádza v odseku 1, pričom však zabezpečí pokračovanie režimu priamych platieb v prípade mimoriadnych okolností.

3.Opatrenia prijaté podľa odseku 1 alebo 2 zostanú účinné najviac dvanásť mesiacov. Ak po tomto období konkrétne problémy uvedené v uvedených odsekoch pretrvávajú, Komisia môže predložiť vhodný legislatívny návrh s cieľom nájsť trvalé riešenie.

4.Komisia informuje Európsky parlament a Radu o akýchkoľvek opatreniach prijatých podľa odseku 1 alebo 2 do dvoch pracovných dní od ich prijatia.

Článok 135
Uplatňovanie na najvzdialenejšie regióny a menšie ostrovy v Egejskom mori

1.V prípade priamych platieb poskytovaných v najvzdialenejších regiónoch Únie v súlade s kapitolou IV nariadenia (EÚ) č. 228/2013 sa uplatňuje iba článok 3 ods. 2 písm. a) a b), článok 4 ods. 1 písm. a), b) a d), hlava III kapitola I oddiel 2, článok 16 a hlava IX tohto nariadenia. Článok 4 ods. 1 písm. a), b) a d), hlava III kapitola I oddiel 2, článok 16 a hlava IX sa uplatňujú bez akýchkoľvek povinností súvisiacich so strategickým plánom SPP.

2.V prípade priamych platieb poskytovaných na menších ostrovoch v Egejskom mori v súlade s kapitolou IV nariadenia (EÚ) č. 229/2013 sa uplatňuje iba článok 3 ods. 2 písm. a) a b), článok 4, hlava III kapitola I oddiel 2, hlava III kapitola II oddiely 1 a 2 a hlava IX tohto nariadenia. Článok 4, hlava III kapitola I oddiel 2, hlava III kapitola II oddiely 1 a 2 a hlava IX sa uplatňujú bez akýchkoľvek povinností súvisiacich so strategickým plánom SPP.

KAPITOLA II
INFORMAČNÝ SYSTÉM A OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV

Článok 136
Výmena informácií a dokumentov

1.Komisia v spolupráci s členskými štátmi stanoví informačný systém, ktorý umožní bezpečnú výmenu údajov spoločného záujmu medzi Komisiou a každým členským štátom.

2.Komisia zabezpečí zavedenie vhodného bezpečného elektronického systému, v ktorom sa dajú zaznamenávať, uchovávať a spravovať kľúčové informácie a správy o monitorovaní a hodnotení.

3.Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce pravidlá prevádzky systému uvedeného v odseku 1. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 139 ods. 2.

Článok 137
Spracúvanie a ochrana osobných údajov

1.Bez toho, aby boli dotknuté články [96, 97 a 98] nariadenia (EÚ) č. [HzR], členské štáty a Komisia zbierajú osobné údaje na účely plnenia svojich príslušných povinností kontroly riadenia, monitorovania a hodnotenia podľa tohto nariadenia, najmä tých, ktoré sú stanovené v hlavách VI a VII, a tieto údaje nesmú spracúvať spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s týmto účelom.

2.Ak sa osobné údaje spracúvajú na účely monitorovania a hodnotenia podľa hlavy VII za využitia bezpečných elektronických systémov uvedených v článku 136, tieto údaje sú anonymné a spracúvajú sa iba v agregovanej podobe.

3.Osobné údaje sa spracúvajú v súlade s pravidlami nariadení (ES) č. 45/2001 a (EÚ) 2016/679. Takéto údaje sa predovšetkým neuchovávajú v podobe, ktorá umožňuje identifikáciu dotknutých osôb, dlhšie, ako je nevyhnutné na účely, na ktoré sa údaje zozbierali alebo sa ďalej spracúvajú, a to s prihliadnutím na minimálne obdobia uchovávania údajov stanovené v uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisoch a v práve Únie.

4.Členské štáty informujú dotknuté osoby o tom, že vnútroštátne orgány alebo orgány Únie môžu v súlade s odsekom 1 spracúvať ich osobné údaje a že v tejto súvislosti majú práva ochrany osobných údajov stanovené v nariadeniach (ES) č. 45/2001 a (EÚ) 2016/679.

KAPITOLA III
DELEGOVANIE PRÁVOMOCI A VYKONÁVACIE USTANOVENIA

Článok 138
Vykonávanie delegovania právomocí

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 4, 7, 12, 15, 23, 28, 32, 35, 36, 37, 41, 50,78, 81, 104 a 141 sa Komisii udeľuje na obdobie siedmich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Komisia najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto sedemročného obdobia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článkoch 4, 7, 12, 15, 23, 28, 32, 35, 36, 37, 41, 50, 78, 81, 104 a 141 kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi určenými každým členským štátom v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článkov 4, 7, 12, 15, 23, 28, 32, 35, 36, 37, 41, 50, 78, 81, 104 a 141 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 139
Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor s názvom Výbor per spoločnú poľnohospodársku politiku. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

KAPITOLA IV
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 140
Zrušenia

1.Nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021.

Bude sa však naďalej uplatňovať na operácie vykonávané podľa programov rozvoja vidieka schválených Komisiou podľa uvedeného nariadenia pred 1. januárom 2021.

Článok 32 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a príloha III k nemu sa budú naďalej uplatňovať na určovanie oblastí s prírodnými a inými osobitnými prekážkami. Odkazy na programy rozvoja vidieka sa vykladajú ako odkazy na strategické plány SPP.

2.Nariadenie (EÚ) č. 1307/2013 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2021.

Naďalej sa však uplatňuje v súvislosti so žiadosťami o podporu týkajúcimi sa rokov podania žiadosti začínajúcich sa pred 1. januárom 2021.

Články 17 a 19 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, ako aj príloha I k nemu sa v relevantných prípadoch, pokiaľ ide o Chorvátsko, budú naďalej uplatňovať do 31. decembra 2021.

Článok 141
Prechodné opatrenia

Komisia je v súlade s článkom 138 splnomocnená prijímať delegované akty na doplnenie toto nariadenia o opatrenia na ochranu všetkých nadobudnutých práv a oprávnených očakávaní prijímateľov, a to v rozsahu potrebnom na prechod z režimov ustanovených v nariadeniach (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 na tie, ktoré sú stanovené v tomto nariadení. V týchto prechodných pravidlách sa stanovia najmä podmienky, za ktorých sa podpora schválená Komisiou podľa nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 môže začleniť do podpory stanovenej v tomto nariadení, a to aj pre technickú pomoc a pre ex post hodnotenia.

Článok 142
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament    Za Radu

predseda    predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.Trvanie a finančný vplyv

1.6.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

1.RÁMEC NÁVRHU

1.1.Názov návrhu

a) návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1306/2013;

b) návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013;

c) návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, nariadenie (EÚ) č. 251/2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov, nariadenie (EÚ) č. 228/2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie a nariadenie (EÚ) č. 229/2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech menších ostrovov v Egejskom mori.

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

Programové zoskupenie 8 – Poľnohospodárstvo a námorná politika v rámci okruhu 3 viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027 – Prírodné zdroje a životné prostredie

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 41

 predĺženia trvania existujúcej akcie

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.4.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy.

Cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) stanoveným v článku 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je:

a) zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva (okrem iného aj podporovaním technického pokroku a optimálnym využívaním výrobných faktorov);

b) zabezpečiť týmto spôsobom primeranú životnú úroveň poľnohospodárov (okrem iného aj zvyšovaním príjmov);

c) stabilizovať trhy;

d) zabezpečiť riadne zásobovanie a

e) zabezpečiť dodávky spotrebiteľom za primerané ceny.

Tieto ciele sú upravené a prispôsobené vzhľadom na výzvy uvedené v oddiele 1.4.2, aby sa kládol dôraz na 10 priorít Komisie na roky 2015 – 2019 a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja a splnili uvedené návrhy zamerané na zriadenie legislatívneho rámca spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie 2021 – 2027 – jednoduchšej, inteligentnejšej, modernejšej a udržateľnejšej SPP.

1.4.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

Cezhraničný a globálny charakter kľúčových výziev, ktorým čelia poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti EÚ, si vyžaduje spoločnú politiku na úrovni EÚ. SPP rieši tieto výzvy:

● zabezpečením jednotného trhu a rovnakých podmienok prostredníctvom spoločného systému podpory na zabezpečenie príjmov, ktorý je základom bezpečnosti potravín a bráni možným narušeniam hospodárskej súťaže,

● posilnením odolnosti poľnohospodárskeho sektora EÚ, čo je nevyhnutné na zvládnutie globalizácie, a

● napĺňaním kľúčových aspektov výziev v oblasti udržateľnosti, ako sú zmena klímy, využívanie vody, kvalita ovzdušia a biodiverzita, prostredníctvom environmentálnej štruktúry SPP.

V ostatných oblastiach silný únijný rozmer treba kombinovať s väčšou mierou subsidiarity. Medzi tieto oblasti patrí bezpečnosť potravín (napr. harmonizácia noriem), problémy vidieckych oblastí (medzi členskými štátmi existujú veľké rozdiely v nezamestnanosti na vidieku), nedostatočná infraštruktúra a služby na vidieku, nedostatky v oblasti výskumu a inovácií, ako aj problémy týkajúce sa kvality potravín, verejného zdravia a výživy. Primeraná reakcia na tieto výzvy na úrovni EÚ umožňuje efektívnejšie a účinnejšie opatrenia v kombinácii s väčšou flexibilitou na úrovni členských štátov.

1.4.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Na základe hodnotenia súčasného politického rámca sa uskutočnili rozsiahle konzultácie so zainteresovanými stranami a tiež analýza budúcich úloh a potrieb a komplexné hodnotenie vplyvu. Viac podrobností možno nájsť v posúdení vplyvu a dôvodovej správe, ktoré sú priložené k legislatívnym návrhom.

1.4.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Pokiaľ ide o SPP, významné synergie a zjednodušenia sa dosiahnu predovšetkým tak, že vykonávanie intervencií financovaných z EPZF a EPFRV sa zahrnie do jedného strategického rámca strategického plánu SPP. Štruktúry, ktoré už existujú v členských štátoch, sa zachovajú, zatiaľ čo riadiace a kontrolné pravidlá sa zjednodušia a prispôsobia osobitným intervenciám vykonávaným členskými štátmi.

SPP zachováva silné synergie s politikami v oblasti klímy a životného prostredia, otázkami súvisiacimi s bezpečnosťou potravín a so zdravím, ďalej s digitálnou agendou vo vidieckych oblastiach a biohospodárstvom, podporou poznatkov a inovácií, rozširovaním a susedskou politikou, obchodnými a rozvojovými politikami či programom Erasmus+.

SPP bude pracovať v súčinnosti a komplementárnosti s inými politikami a fondmi EÚ, ako sú akcie realizované v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov, fond InvestEU, deviaty rámcový program pre výskum či politiky v oblasti životného prostredia a klímy. V prípade potreby sa stanovia spoločné pravidlá s cieľom maximalizovať súlad a komplementaritu medzi fondmi a zároveň zabezpečiť, aby sa rešpektovali špecifiká týchto politík.

V rámci klastra RP9 Potraviny a prírodné zdroje, ktorého cieľom je, aby boli poľnohospodárske a potravinové systémy v plnej miere bezpečné, udržateľné, odolné, obehové, rôznorodé a inovatívne, sa zabezpečia synergie s výskumným rámcovým programom. SPP vytvorí ešte silnejšie väzby na politiky EÚ v oblasti výskumu a inovácií tým, že biohospodárstvo sa zavedie ako priorita SPP. V rámci klastra Potraviny a prírodné zdroje sa dôraz kladie aj na využitie prínosov digitálnej revolúcie, takže činnosti v oblasti výskumu a inovácií prispejú k digitálnej transformácii poľnohospodárstva a vidieckych oblastí.

Legislatívne návrhy, ktorých sa týka tento finančný výkaz, by sa mali chápať v širšom kontexte návrhu všeobecného nariadenia, ktorým sa stanovuje jednotný rámec spoločných pravidiel pre fondy, ako napríklad Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond a iné. Uvedené rámcové nariadenie bude dôležitým prínosom k zníženiu administratívnej záťaže, k efektívnemu využívaniu prostriedkov EÚ a k zavedeniu zjednodušenia do praxe.

1.5.Trvanie a finančný vplyv

obmedzené trvanie

   účinnosť od 1. 1. 2021 do 31. 12. 2027

   finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od 2021 do 2027 a na platobné rozpočtové prostriedky od 2021 do 2027 a neskôr

neobmedzené trvanie, pokiaľ ide o návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, nariadenie (EÚ) č. 251/2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov, nariadenie (EÚ) č. 228/2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie a nariadenie (EÚ) č. 229/2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech menších ostrovov v Egejskom mori

Vykonávanie od roku 2021 (rozpočtový rok).

1.6.Plánovaný spôsob riadenia 42

Priame riadenie na úrovni Komisie

   prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

   prostredníctvom výkonných agentúr

Zdieľané riadenie s členskými štátmi

Nepriame riadenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond,

subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

verejnoprávne subjekty,

súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

Žiadne zásadné zmeny oproti súčasnej situácii, t. j. väčšina výdavkov, ktorých sa legislatívne návrhy o SPP týkajú, sa bude riadiť zdieľaným riadením spolu s členskými štátmi. Veľmi malá časť však bude naďalej podliehať priamemu riadeniu Komisiou.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Zriadi sa výkonnostný, monitorovací a hodnotiaci rámec so zámerom:

a)    posúdiť SPP z hľadiska vplyvu, účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, koherentnosti a pridanej hodnoty EÚ;

b)    vytýčiť čiastkové ciele a cieľové hodnoty pre špecifické ciele strategických plánov SPP;

c)    monitorovať pokrok zaznamenaný smerom k dosiahnutiu cieľových hodnôt strategického plánu SPP;

d)    posúdiť intervencie strategických plánov SPP z hľadiska vplyvu, účinnosti, efektívnosti, relevantnosti a koherentnosti;

e)    podporovať spoločný proces získavania nových poznatkov súvisiaci s monitorovaním a hodnotením.

Riadiaci orgán a monitorovací výbor monitorujú vykonávanie strategického plánu SPP a pokrok v dosahovaní cieľových hodnôt strategického plánu SPP.

Výročné správy o výkonnosti

Do 15. februára 2023 a do 15. februára každého nasledujúceho roka až do roku 2030 vrátane členské štáty predkladajú Komisii výročné správy o výkonnosti, ktoré opisujú vykonávanie jednotlivých strategických plánov SPP v predchádzajúcom rozpočtovom roku. Tieto správy obsahujú kľúčové kvalitatívne a kvantitatívne informácie o vykonávaní strategického plánu SPP s odvolaním sa na finančné údaje a ukazovatele výstupu a výsledku. Zahŕňajú aj informácie o realizovaných výstupoch, realizovaných výdavkoch, realizovaných výsledkoch a vzdialenosti od príslušných cieľových hodnôt.

Poskytnuté údaje sa týkajú dosiahnutých hodnôt ukazovateľov pre čiastočné a úplné vykonávanie intervencií. Uvádza sa v nich aj súhrn stavu vykonávania strategického plánu SPP za predchádzajúci rozpočtový rok, všetky problémy, ktoré ovplyvňujú výkonnosť strategického plánu SPP, najmä pokiaľ ide o odchýlky od čiastkových cieľov, pričom sa zdôraznia dôvody, a ak je to relevantné, prijaté opatrenia.

Komisia na základe informácií poskytnutých vo výročných správach o výkonnosti uskutočňuje výročné preskúmanie výkonnosti a výročné schvaľovanie výkonnosti.

Hodnotenie strategického plánu SPP

Členské štáty budú uskutočňovať ex ante hodnotenia, ktorých súčasťou je analýza silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb, pokiaľ ide o strategický plán SPP, s cieľom určiť potreby, ktoré sa majú riešiť prostredníctvom strategického plánu SPP.

Členské štáty vykonávajú hodnotenia strategických plánov SPP s cieľom zlepšiť kvalitu tvorby a vykonávania plánov, ako aj posúdiť ich z hľadiska účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, koherentnosti, pridanej hodnoty EÚ a vplyvu vo vzťahu k ich príspevku k všeobecným a špecifickým cieľom SPP.

Posudzovanie výkonnosti zo strany Komisie

Komisia vypracuje viacročný plán hodnotenia SPP, ktorý sa má plniť pod jej vedením.

Komisia bude vykonávať priebežné hodnotenie s cieľom posúdiť fondy z hľadiska účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, koherentnosti a pridanej hodnoty EÚ, pričom zohľadní ukazovatele uvedené v prílohe VII. Komisia môže využiť všetky relevantné informácie, ktoré sú už k dispozícii, v súlade s článkom 128 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Komisia vykonáva ex post hodnotenie na posúdenie fondov z hľadiska účinnosti, efektívnosti, relevantnosti, koherentnosti a pridanej hodnoty EÚ.

Komisia do 31. decembra 2025 predloží Európskemu parlamentu a Rade prvú správu o vykonávaní dotknutého článku vrátane prvých výsledkov týkajúcich sa výkonnosti SPP vychádzajúc z dôkazov získaných z hodnotení SPP vrátane hodnotení strategických plánov SPP, ako aj iných relevantných zdrojov informácií. Druhá správa vrátane posúdenia výkonnosti SPP sa predloží do 31. decembra 2031.

Podávanie správ založené na základnom súbore ukazovateľov

Informácie poskytované členskými štátmi sú základom pre správy Komisie o pokroku pri plnení špecifických cieľov počas celého programového obdobia, pričom sa na tento účel použije základný súbor ukazovateľov.

V súlade s požiadavkou podávania správ podľa článku 38 ods. 3 písm. e) bodu i) nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia poskytuje Európskemu parlamentu a Rade informácie o výkonnosti uvedené v spomínanom článku, pričom na meranie výkonnosti sa používa základný súbor ukazovateľov.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmu vykonávania financovania, spôsobov platieb a stratégie kontrol

SPP sa prednostne vykonáva v rámci zdieľaného riadenia s členskými štátmi. Existujúce riadiace orgány zriadené v členských štátoch, najmä platobné agentúry a certifikačné orgány, sa ukázali ako efektívne pri ochrane rozpočtu EÚ a zabezpečovaní správneho finančného riadenia. Stabilne nízka miera chybovosti v rámci SPP v posledných rokoch ukazuje, že systémy riadenia a kontroly zriadené členskými štátmi fungujú správne a poskytujú primerané uistenie.

Nový model vykonávania v rámci SPP zohľadňuje túto situáciu tak, že zveruje členským štátom viac subsidiarity v rozhodovaní a riadení existujúcich kontrolných systémov ako súčasť všeobecnejšieho súboru pravidiel na úrovni Únie. Okrem toho v nadväznosti na stratégiu rozpočtovania zameranú na výsledky a platby orientované na výkonnosť SPP prepojí oprávnenosť platieb so skutočnou realizáciou činností. Výkonnosť je teda v legislatívnych návrhoch o SPP po roku 2020 stredobodom finančného riadenia a modelu zabezpečovania spoľahlivosti.

Kontrolná stratégia v novom období bude plne v súlade s modelom jednotného auditu, aby akreditované platobné agentúry a certifikačné orgány poskytovali potrebné záruky. Komisia bude venovať osobitnú pozornosť účinnému fungovaniu systémov riadenia a spoľahlivosti správ o výkonnosti. Presne ako v súčasnosti sa na začiatku obdobia vypracuje stratégia auditu a viacročný pracovný program.

Stručne povedané, Komisia sa teda bude uisťovať, že systémy riadenia zavedené v členských štátoch fungujú účinne, bude refundovať platby uskutočnené akreditovanými platobnými agentúrami a bude vykonávať ročné schvaľovanie výkonnosti, pri ktorom bude posudzovať dosiahnuté výstupy, ktoré nahlásia členské štáty.

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

V rámci SPP je viac ako sedem miliónov prijímateľov, ktorí dostávajú podporu prostredníctvom širokej škály rôznych schém pomoci. Klesajúci trend v znižovaní miery chybovosti v oblasti SPP dokazuje, že platobné agentúry majú kvalitné a spoľahlivé systémy riadenia a kontroly.

SPP sa doteraz vykonávala na základe podrobných pravidiel oprávnenosti na úrovni prijímateľa, čo zvyšovalo komplexnosť, administratívne zaťaženie a riziko chýb. Náklady na systém riadenia a kontroly zamerané na zmierňovanie tohto rizika sa považovali za trocha neprimerané.

Legislatívny balík o SPP po roku 2020 výrazne znižuje prvok týkajúci sa plnenia týchto pravidiel a viac sa zameriava na výkonnosť. Povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov EÚ majú plniť členské štáty, ktoré by následne mali zaviesť vhodné systémy riadenia a kontroly. Členské štáty budú mať viac flexibility pri navrhovaní schém a opatrení, ktoré lepšie zodpovedajú ich konkrétnej situácii. Financovanie SPP bude teda podmienené strategickým plnením politiky smerom k dosahovaniu spoločných cieľov vymedzených na úrovni EÚ. Plán SPP bude vychádzať z dohody medzi členskými štátmi a Komisiou, v rámci ktorého sa vymedzí a schváli stratégia na obdobie 7 rokov, cieľové hodnoty, intervencie a plánované výdavky.

Návrh nariadenia o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky prispôsobuje súčasnú situáciu tomuto novému modelu vykonávania pri súčasnom zachovaní dobre fungujúcich riadiacich orgánov (platobných agentúr a certifikačných orgánov). V súčasnej situácii sa každý rok od vedúceho každej platobnej agentúry vyžaduje, aby poskytol vyhlásenie riadiaceho subjektu o úplnosti, presnosti a pravdivosti účtov, o riadnom fungovaní riadiacich štruktúr vrátane plnenia základných požiadaviek EÚ a o spoľahlivosti správ o výkonnosti. Zároveň sa vyžaduje, aby sa k týmto prvkom vyjadril nezávislý audítorský subjekt (certifikačný orgán).

Ak členský štát nepredloží výstupy zodpovedajúce dohodnutým normám, výdavky sa znížia. Bude sa pokračovať v auditoch zhody s cieľom posúdiť fungovanie riadiacich štruktúr. Komisia bude naďalej vykonávať audit poľnohospodárskych výdavkov, pričom sa bude opierať o prístup zameraný na riziká, aby sa jej audity zameriavali na oblasti s najvyšším rizikom, a to v súlade so zásadou jednotného auditu. Okrem toho sú k dispozícii jasné mechanizmy pozastavenia platieb v prípade závažných nedostatkov v riadiacich štruktúrach alebo tendencií výrazne neuspokojivej výkonnosti.

Hlavné riziko pre nové obdobie je, že zmiernenie konkrétnych a podrobných pravidiel toho, ako sa má v členských štátoch zaviesť systém riadenia a kontroly na úrovni platobných agentúr, môže mať vplyv na dobré meno Komisie v prípadoch, keď sa nebudú dodržiavať pravidlá oprávnenosti stanovené členskými štátmi. Treba zdôrazniť, že Komisia sa uistí, že systémy riadenia sú zavedené a že sa dosahujú výstupy a výsledky. V duchu rozpočtovania zameraného na výsledky Komisia bude klásť dôraz na to, čo sa v rámci politiky dosiahlo.

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer náklady na kontroly – hodnota súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

Očakáva sa, že nový model vykonávania pre SPP výrazne zníži náklady na kontroly pre členské štáty aj prijímateľov.

Požiadavky na úrovni EÚ sa výrazne znížili a stanovili sa na úrovni členských štátov, ktoré by mali využiť túto príležitosť na prispôsobenie povinností, ktoré musia prijímatelia pomoci splniť, konkrétnym vnútroštátnym alebo regionálnym podmienkam.

Členské štáty vymedzia systémy riadenia a kontroly v rámci zjednodušeného rámca EÚ vymedzeného v legislatívnych návrhoch. Integrovaný administratívny a kontrolný systém (IACS), v ktorom sa realizuje približne 88 % platieb v rámci SPP, zostáva zachovaný, hoci konkrétne prvky, ktoré sa doteraz stanovovali na úrovni EÚ, sa ponechávajú na členské štáty. Intenzita a rozsah kontrol, čo je hlavný nákladový faktor, sa teda už nevymedzuje na úrovni EÚ.

Zameranie na výkonnosť si vyžaduje kvalitný a spoľahlivý systém podávania správ, ktorý – ako sa uvádza v predchádzajúcich oddieloch – bude podliehať nezávislým auditom. Neočakáva sa však, že by to malo významný vplyv na administratívnu záťaž členských štátov, keďže väčšina ukazovateľov výstupu je už v akreditovaných platobných agentúrach k dispozícii.

Členské štáty majú potenciál zjednodušiť a znížiť administratívnu záťaž spojenú s riadením a kontrolovaním SPP, keďže budú môcť prispôsobiť pravidlá oprávnenosti na úrovni prijímateľa a rozhodnúť o najvhodnejšom spôsobe kontroly (neexistujú žiadne univerzálne modely). Ako sa uvádza v posúdení vplyvu, ktoré sprevádza legislatívne návrhy o SPP (kapitola o zjednodušení), náklady na vykonávanie novej SPP by nemali byť vyššie (v súčasnosti sú na úrovni 3,6 %), a to aj keď sa zohľadní väčšie zameranie na podávanie správ o výkonnosti.

Pokiaľ ide o očakávanú úroveň chýb podľa nového modelu vykonávania sa oprávnenosť výdavkov posudzuje z hľadiska dosiahnutých výstupov. Preto by sa chyby nevypočítavali vo vzťahu k zákonnosti a riadnosti jednotlivých transakcií, ale na úrovni výstupov dosiahnutých vo vzťahu k refundovaným výdavkom. Výdavky, ktoré nemajú zodpovedajúc výstup, sa znížia pri výročnom schvaľovaní výkonnosti, takže rozpočet EÚ zostáva chránený.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie boja proti podvodom.

V legislatívnom balíku sa stanovuje, že členské štáty musia zabezpečiť účinné predchádzanie podvodom, a to najmä v oblastiach s vyššou mierou rizika, a to tak, že budú predchádzať nezrovnalostiam a podvodom, odhaľovať ich a naprávať. Členské štáty musia ukladať účinné, odrádzajúce a primerané sankcie v súlade s právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnym právom a vymáhať akékoľvek neoprávnené platby spolu s úrokmi.

Tieto základné požiadavky EÚ sú súčasťou riadiacich štruktúr, ktoré budú kontrolovať certifikačné orgány vychádzajúc z prístupu založeného na riziku, ako aj Komisia na základe zásady jednotného auditu.

Podrobnosti sa budú podľa potreby riešiť v revidovanej stratégii boja proti podvodom v poľnohospodárstve. Neočakáva sa však, že by sa typológia podvodov a iných závažných nezrovnalostí v budúcnosti oproti súčasnosti podstatne zmenila.

Súčasný prístup založený na poskytovaní cielenej odbornej prípravy členským štátom, pokiaľ ide o predchádzanie podvodom a iným závažným nezrovnalostiam, ich odhaľovanie a nápravu, sa pravdepodobne rozšíri aj na budúcu SPP. To isté platí aj pre tematické usmernenia pre členské štáty o konkrétnych oblastiach s vysokou úrovňou rizika.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU

Sumy uvedené v tomto finančnom výkaze sú vyjadrené v bežných cenách.

Okrem zmien vyplývajúcich z legislatívnych návrhov uvedených ďalej v tabuľkách legislatívne návrhy so sebou prinášajú ďalšie zmeny, ktoré nemajú žiaden finančný vplyv.

Pokiaľ ide o výdavky súvisiace s trhom, malo by sa zdôrazniť, že sumy zohľadnené pri výdavkoch súvisiacich s trhom sú založené na predpoklade, že sa nepristúpi k verejnému intervenčnému nákupu ani k iným opatreniam súvisiacim s krízovou situáciou v ktoromkoľvek sektore.

V rámci EPZF sa zavedú nové poľnohospodárske rezervy na poskytnutie dodatočnej podpory pre poľnohospodársky sektor na účely bezpečnostných opatrení v kontexte riadenia alebo stabilizácie trhu a/alebo v prípade kríz, ktoré majú vplyv na poľnohospodársku výrobu alebo distribúciu. Výška rezervy bude na začiatku každého finančného roka najmenej 400 miliónov EUR. Nepoužité sumy z rezervy na krízové situácie v poľnohospodárstve z finančného roka 2020 sa prenesú do rozpočtového roka 2021 na vytvorenie rezervy; v období 2021 – 2027 sa nevyužité sumy budú prenášať z roka na rok. Ak sa rezerva využije, doplní sa z dostupných alebo nových rozpočtových prostriedkov. Ak sa presiahne konkrétny čiastkový strop EPZF stanovený vo VFR na roky 2021 – 2027, na pokrytie všetkých potrieb nad rámec uvedeného čiastkového stropu vrátane tých na doplnenie rezervy sa bude uplatňovať finančná disciplína. Preto sa v období 2021 – 2027 nepredpokladá opakované uplatnenie finančnej disciplíny na účely vytvorenia rezervy. Mechanizmus finančnej disciplíny sa zachová na účely zabezpečenia dodržiavania čiastkového stropu EPZF.

Pokiaľ ide o typy intervencií vo forme priamych platieb, čisté stropy na finančný rok 2021 (kalendárny rok 2020) stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 sú vyššie než sumy alokované na typy intervencií vo forme priamych platieb uvedené v sprievodných tabuľkách, a tak sa neskôr budú musieť upraviť v súlade so záverečnou dohodou o finančnom krytí SPP v lehotách potrebných na včasné vykonávanie v členských štátoch.

Návrh zahŕňa pokračovanie v procese externej konvergencie priamych platieb: Členské štáty s priemernou úrovňou podpory pod 90 % priemeru EÚ znížia rozdiel o 50 % rozdielu na 90 % priemeru EÚ v 6 postupných krokoch počínajúc rokom 2022. Na financovaní tejto konvergencie sa budú podieľať všetky členské štáty. To sa odráža v alokáciách pridelených členským štátom na priame platby v prílohe IV k nariadeniu o strategických plánoch SPP.

Vplyv zníženia platieb v rámci priamej podpory poľnohospodárov na rozpočet je z hľadiska alokácie priamych platieb neutrálny, keďže produkt zníženia platieb sa použije na financovanie redistributívnej platby v tom istom členskom štáte. Ak produkt zníženia platieb nemožno zahrnúť do financovania typov intervencií vo forme priamych platieb, prevedie sa do alokácie z EPFRV pridelenej dotknutému členskému štátu. Sumy takéhoto prípadného prevodu v tejto fáze nemožno kvantifikovať.

Pokiaľ ide o príjmy pripísané EPZF, odhad odráža účinok odkladov a splátok udelených na minulé rozhodnutia o schválení účtov, ktoré budú uhradené po roku 2020, a odhadované pripísané príjmy zo schválenia účtov a nezrovnalostí, ktoré sa majú vybrať. Predpokladá sa, že uvedené príjmy sa po zavedení nového modelu vykonávania v porovnaní so súčasnými úrovňami znížia.

Pokiaľ ide o EPFRV, v návrhu sa podobne ako v prípade iných európskych štrukturálnych a investičných fondov predpokladá zníženie miery spolufinancovania EÚ. To spolu s alokáciami na typy intervencií financované z EPFRV umožní zachovať verejnú podporu pre európske vidiecke oblasti bez výrazných zmien. Alokácia medzi členské štáty sa zakladá na objektívnych kritériách a výkonnosti v minulosti.

Reformné návrhy obsahujú ustanovenia, ktorými sa členským štátom poskytuje určitá miera flexibility, pokiaľ ide o ich alokácie na typy intervencií vo forme priamych platieb a typy intervencií v záujme rozvoja vidieka, ako aj medzi alokáciami na typy intervencií vo forme priamych platieb a určitými sektorovými typmi intervencií. Ak sa členské štáty túto pružnosť rozhodnú využiť, bude to mať v rámci daných finančných súm finančné dôsledky, ktoré v tejto fáze nie je možné kvantifikovať.

3.1.Okruh viacročného finančného rámca a predbežný zoznam nových navrhovaných rozpočtových riadkov výdavkov 43  

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh
výdavkov

Príspevky

Okruh 3:

Prírodné zdroje a životné prostredie

DRP/NRP 44

krajín EZVO 45

kandidátskych krajín 46

tretích krajín

v zmysle článku [21 ods. 2 písm. b)] nariadenia o rozpočtových pravidlách

3

[08.01.YY] EPZF Neoperačná technická pomoc

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

3

[08.01.YY] EPFRV Neoperačná technická pomoc

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

3

[08.01.YY] Výkonné agentúry

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

3

[08.02.YY] Poľnohospodárske rezervy

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

3

[08.02.YY] Sektorové typy intervencií v rámci plánu SPP

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

3

[08.02.YY] Výdavky súvisiace s trhom mimo plánu SPP

DRP a NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

3

[08.02.YY] Typy intervencií vo forme priamych platieb v rámci plánu SPP

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

3

[08.02.YY] Priame platby mimo plánu SPP

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

3

[08.02.YY] EPZF Operačná technická pomoc

DRP a NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

3

[08.03.YY] Typy intervencií v záujme rozvoja vidieka 2021 – 2027 v rámci plánu SPP

DRP

NIE

NIE

NIE

NIE

3

[08.03.YY] EPFRV Operačná technická pomoc

DRP

NIE

NIE

NIE

NIE

7

[08.01.YY] Výdavky vzťahujúce sa na úradníkov a dočasných zamestnancov v oblasti politiky poľnohospodárstva a rozvoja vidieka

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

7

[08.01.YY] Výdavky na externých zamestnancov a ostatné výdavky na riadenie ako podpora oblasti politiky poľnohospodárstva a rozvoja vidieka

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

7

[08.01.YY] Výdavky vzťahujúce sa na zariadenie a služby v oblasti informačných a komunikačných technológií v oblasti politiky poľnohospodárstva a rozvoja vidieka

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE

Zoznam rozpočtových položiek v tabuľke je predbežný a nemá vplyv na konkrétnu rozpočtovú nomenklatúru, ktorú Komisia navrhne v rámci výročného rozpočtového postupu.

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného
rámca

3

Prírodné zdroje a životné prostredie

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Po roku 2027

SPOLU

08 02 YY – Poľnohospodárska rezerva

Záväzky = Platby

(1)

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

p.m.

08 02 YY – Sektorové typy intervencií v rámci plánu SPP  47

Záväzky = Platby

(2)

2 044,116

2 066,584

2 091,060

2 115,010

2 139,737

2 165,443

2 192,347

14 814,294

08 02 YY – Výdavky súvisiace s trhom mimo plánu SPP

Záväzky

(3)

638,309

638,309

638,309

638,309

638,309

638,309

638,309

4 468,163

Platby

(4)

605,136

611,601

623,808

627,643

629,770

630,334

630,314

109,558

4 468,164

08 02 YY – Typy intervencií vo forme priamych platieb

Záväzky = Platby

(5)

37 392,689

37 547,129

37 686,679

37 802,859

37 919,038

38 035,217

38 151,396

 

264 535,007

08 02 YY – Priame platby mimo plánu SPP

Záväzky = Platby

(6)

421,321

421,321

421,321

421,321

421,321

421,321

421,321

 

2 949,249

08 02 YY – EPZF Operačná technická pomoc 48

Záväzky = Platby 49

(7)

71,000

71,000

71,000

71,000

71,000

71,000

71,000

497,000

08 01 YY – Rozpočtové prostriedky administratívneho charakteru financované z EPZF 50

Záväzky = Platby

(8)

13,000

13,000

13,000

13,000

13,000

13,000

13,000

91,000

67 01 a 67 02 – Príjmy pripísané EPZF

Záväzky = Platby

(9)

280,000

230,000

130,000

130,000

130,000

130,000

130,000

1 160,000

MEDZISÚČET – EPZF

Záväzky

(10) = (1 + 2 + 3 + 5 + 6 + 7 + 8 – 9)

40 300,435

40 527,343

40 791,369

40 931,499

41 072,405

41 214,290

41 357,373

 

286 194,715

Platby

(11) = (1 + 2 + 4 + 5 + 6 + 7 + 8 – 9)

40 267,262

40 500,635

40 776,868

40 920,833

41 063,866

41 206,315

41 349,378

109,558

286 194,715

08 03 YY – Typy intervencií v záujme rozvoja vidieka

Záväzky

(12)

11 230,561

11 230,561

11 230,561

11 230,561

11 230,561

11 230,561

11 230,561

 

78 613,927

Platby

(13)

786,139

3 703,699

6 314,312

7 860,977

9 356,414

10 331,700

11 025,236

29 235,450

78 613,927

08 03 YY – EPFRV Operačná technická pomoc EÚ

Záväzky = Platby 51

(14)

22,147

22,147

22,147

22,147

22,147

22,147

22,147

 

155,029

08 01 YY – Rozpočtové prostriedky administratívneho charakteru financované z EPFRV

Záväzky = Platby

(15)

6,000

6,000

6,000

6,000

6,000

6,000

6,000

 

42,000

MEDZISÚČET – EPFRV

Záväzky

(16) = (12 + 14 + 15)

11 258,708

11 258,708

11 258,708

11 258,708

11 258,708

11 258,708

11 258,708

 

78 810,955

Platby

(17) = (13 + 14 + 15)

814,286

3 731,846

6 342,459

7 889,124

9 384,561

10 359,847

11 053,383

29 235,450

78 810,955

Rozpočtové prostriedky pre SPP SPOLU

Záväzky

= 10 + 16

51 559,143

51 786,051

52 050,077

52 190,207

52 331,113

52 472,998

52 616,081

 

365 005,670

Platby

= 11 + 17

41 081,548

44 232,481

47 119,327

48 809,957

50 448,427

51 566,162

52 402,761

29 345,008

365 005,670

Z dôvodu zaokrúhľovania celková suma nepredstavuje presný súčet jednotlivých položiek.



Okruh viacročného finančného
rámca

7

Administratívne výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Po roku 2027

SPOLU

Ľudské zdroje

125,678

125,678

125,678

125,678

125,678

125,678

125,678

879,746

Ostatné administratívne výdavky

6,008

6,008

6,008

6,008

6,008

6,008

6,008

42,056

Rozpočtové prostriedky v rámci OKRUHU 7 viacročného finančného rámca SPOLU

Záväzky = Platby

131,686

131,686

131,686

131,686

131,686

131,686

131,686

921,802

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Po roku 2027

SPOLU

Rozpočtové prostriedky
v rámci všetkých OKRUHOV
viacročného finančného rámca
SPOLU

Záväzky

51 690,829

51 917,737

52 181,763

52 321,893

52 462,799

52 604,684

52 747,767

 

365 927,472

Platby

41 213,234

44 364,167

47 251,013

48 941,643

50 580,113

51 697,848

52 534,447

29 345,008

365 927,472

Z dôvodu zaokrúhľovania celková suma nepredstavuje presný súčet jednotlivých položiek.

3.2.2.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Roky

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

SPOLU

OKRUH 7
viacročného finančného rámca SPOLU

Ľudské zdroje

125,678

125,678

125,678

125,678

125,678

125,678

125,678

879,746

Ostatné administratívne výdavky

6,008

6,008

6,008

6,008

6,008

6,008

6,008

42,056

Medzisúčet OKRUHU 7
viacročného finančného rámca SPOLU

131,686

131,686

131,686

131,686

131,686

131,686

131,686

921,802

Mimo OKRUHU 7 52
viacročného finančného rámca SPOLU

Ľudské zdroje

1,850

1,850

1,850

1,850

1,850

1,850

1,850

12,950

Ostatné
administratívne výdavky

17,150

17,150

17,150

17,150

17,150

17,150

17,150

120,050

Medzisúčet mimo
OKRUHU 7
viacročného finančného rámca SPOLU

19,000

19,000

19,000

19,000

19,000

19,000

19,000

133,000

Z dôvodu zaokrúhľovania celková suma nepredstavuje presný súčet jednotlivých položiek.

SPOLU

150,686

150,686

150,686

150,686

150,686

150,686

150,686

1 054,802

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené dodatočnými alokáciami, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného alokačného postupu a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.2.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

Roky

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

Ústredie a zastúpenia Komisie

845

845

845

845

845

845

845

Delegácie

3

3

3

3

3

3

3

Výskum

Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času: EPPČ) – ZZ, MZ, VNE, DAZ a PED 53

Okruh 7

Financované z OKRUHU 7 viacročného finančného rámca 

– ústredia

57,75

57,75

57,75

57,75

57,75

57,75

57,75

– delegácie

1

1

1

1

1

1

1

Financované z finančného krytia programu 54

– ústredia

29

29

29

29

29

29

29

– delegácie

Výskum

Iné (uveďte)

SPOLU

935,75

935,75

935,75

935,75

935,75

935,75

935,75

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené dodatočnými alokáciami, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného alokačného postupu v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

   nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

   zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

Rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Roky

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

SPOLU

Uveďte spolufinancujúci subjekt 

Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

   Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

   Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

   vplyv na vlastné zdroje

   vplyv na iné príjmy

uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov    

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:

Vplyv návrhu

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

67 01 a 67 02

280

230

130

130

130

130

130

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

08 02 YY – Sektorové typy intervencií

08 02 YY – Typy intervencií vo forme priamych platieb

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

Pozri poznámky v bode 3.

(1)    [COM(2018) 322 final – nariadenie o VFR].
(2)    Stanovený článkom 110 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady  (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008, ako aj vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 834/2014 z 22. júla 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá na uplatňovanie spoločného rámca pre monitorovanie a hodnotenie spoločnej poľnohospodárskej politiky .
(3)    Európska komisia (2017) Hodnotenie a plán štúdií na roky 2017 až 2021 , Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.
(4)    Pozri: https://ec.europa.eu/agriculture/statistics/facts-and-figures_sk . https://ec.europa.eu/agriculture/sites/agriculture/files/consultations/cap-modernising/eco_background_final_en.pdf . https://ec.europa.eu/agriculture/sites/agriculture/files/consultations/cap-modernising/env_background_final_en.pdf . https://ec.europa.eu/agriculture/sites/agriculture/files/consultations/cap-modernising/soc_background_final_en.pdf .
(5)    Správa Osobitnej skupiny pre poľnohospodárske trhy (správa AMTF) (2016) s názvom Improving Market Outcomes: Enhancing the Position of Farmers in the Supply Chain (Zlepšenie výsledkov trhu posilnením postavenia poľnohospodárov v dodávateľskom reťazci) .
(6)    Európska komisia (2016) Cork 2.0: Európska konferencia o rozvoji vidieka , https://ec.europa.eu/agriculture/events/rural-development-2016en.
(7)    Ú. v. EÚ C , , s. .
(8)    Ú. v. EÚ C , , s. .
(9)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487).
(10)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 608).
(11)    Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).
(12)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).
(13)    Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1).
(14)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 549).
(15)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).
(16)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71).
(17)    Memorandum of Understanding between the European Economic Community and the United States of America on oil seeds under GATT (Memorandum o porozumení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými v súvislosti s olejnatými semenami v rámci GATT) (Ú. v. ES L147, 18.6.1993).
(18)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671).
(19)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).
(20)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
(21)    Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
(22)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(23)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013 z 13. marca 2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov Únie (Ú. v. EÚ L 78, 20.3.2013, s. 23).
(24)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 229/2013 z 13. marca 2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech menších ostrovov v Egejskom mori (Ú. v. EÚ L 78, 20.3.2013, s. 41).
(25)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady […/…] z [dátum] [plný názov] (Ú. v. EÚ L …).
(26)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady […/…] z [dátum] [plný názov] (Ú. v. EÚ L …).
(27)    Nariadenie Komisie (EÚ) č. 702/2014 z 25. júna 2014, ktorým sa určité kategórie pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach vyhlasujú za zlučiteľné s vnútorným trhom pri uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 193/1, 1.7.2014, s. 1).
(28)    Nariadenie Rady (ES) č. 1257/1999 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) a ktorým sa menia a rušia niektoré nariadenia (Ú. v. ES L 160, 26.6.1999, s. 80).
(29)    Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1).
(30)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).
(31)    „Európsky akčný plán „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR)“ [COM(2017) 339 final].
(32)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000, ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 820/97 (Ú. v. ES L 204, 11.8.2000, s. 1).
(33)    Nariadenie Rady (ES) č. 21/2004 zo 17. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje systém na identifikáciu a registráciu oviec a kôz a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003 a smernice 92/102/EHS a 64/432/EHS (Ú. v. EÚ L 5, 9.1.2004, s. 8).
(34)    Memorandum of Understanding between the European Economic Community and the United States of America on oil seeds under GATT (Memorandum o porozumení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými v súvislosti s olejnatými semenami v rámci GATT) (Ú. v. ES L147, 18.6.1993).
(35)    Nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 (Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1).
(36)    Commission Recommendation of 6 May 2003 concerning the definition of micro, small and medium-sized enterprises (Odporúčanie Komisie zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov) (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).
(37)    Oznámenie Komisie – Usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach, 21. 7. 2014 (2014/C249/01).
(38)    Návrh nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027, oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, COM(2018) 322 final.
(39)    Smernica 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30).
(40)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).
(41)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(42)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx .
(43)    Mnohé z existujúcich rozpočtových riadkov sa zachovajú a číslovanie sa prispôsobí novej rozpočtovej nomenklatúre (napr. súčasné kapitoly 05 07 a 05 08). Nomenklatúra sa môže upraviť s ohľadom na vývoj návrhu o SPP.
(44)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.
(45)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.
(46)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.
(47)    Zvýšenie, pokiaľ ide o sektorové typy intervencií v rámci plánu SPP, sa vysvetľuje alokáciou navrhovanou na podporu sektoru včelárstva vo výške 60 miliónov EUR, ako aj vývojom výdavkov v sektore ovocia a zeleniny, ktorý sa neobmedzuje len na finančné krytie na úrovni EÚ, čo vyplýva zo sledovanej úrovne plnenia v minulosti.
(48)    Vrátane súm v súčasnosti financovaných v rámci kapitoly 05 07 (Audit poľnohospodárskych výdavkov) a 05 08 (Politická stratégia a koordinácia v oblasti politiky poľnohospodárstva a rozvoja vidieka).
(49)    V záujme zjednodušenia sa rozpočtové prostriedky na technickú pomoc z EPZF považujú za nediferencované. Suma RAL je v porovnaní s celkovými sumami, na ktoré sa vzťahuje tento finančný výkaz, zanedbateľná.
(50)    Vrátane súm v súčasnosti financovaných v rámci položky 05 01 04 01 – Podporné výdavky na Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF) – Neoperačná technická pomoc a 05 01 06 01 – Výkonná agentúra pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny – Príspevok z programu na propagáciu v oblasti poľnohospodárstva
(51)    V záujme zjednodušenia sa rozpočtové prostriedky na technickú pomoc z EPFRV považujú za nediferencované. Suma RAL je v porovnaní s celkovými sumami, na ktoré sa vzťahuje tento finančný výkaz, zanedbateľná.
(52)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie implementácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.
(53)    ZZ = zmluvný zamestnanec, MZ = miestny zamestnanec, VNE = vyslaný národný expert, DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec, PED = pomocný expert v delegácii.
(54)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).
Top

V Bruseli1. 6. 2018

COM(2018) 392 final

PRÍLOHY

k

Návrhu

NARIADENIU EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013l

{SEC(2018) 305 final}
{SWD(2018) 301 final}


PRÍLOHA I

UKAZOVATELE VPLYVU, VÝSLEDKU A VÝSTUPU PODĽA ČLÁNKU 7

Posúdenie výkonnosti politiky (viacročné) – VPLYV

Výročné posúdenie výkonnosti – VÝSLEDOK*

Výročné schvaľovanie výkonnosti – VÝSTUP

Ciele a ich zodpovedajúce ukazovatele vplyvu.*

Všeobecné typy intervencií a ich ukazovatele výstupu.*

Prierezový cieľ EÚ: Modernizácia

Ukazovateľ

Ukazovatele výsledku

(len na základe intervencií podporovaných zo SPP)

Poľnohospodárske vedomostné a inovačné systémy (AKIS)

Ukazovatele výstupu

Podporovať poznatky, inovácie a digitalizáciu v poľnohospodárstve a vidieckych oblastiach a podnecovanie ich zavádzania

I.1 Výmena znalostí a inovácie: podiel rozpočtu SPP na výmenu znalostí a inovácie

R.1 Zlepšenie výkonnosti prostredníctvom znalostí a inovácií: podiel poľnohospodárov prijímajúcich podporu na poradenstvo, odbornú prípravu, výmenu znalostí alebo účasť v operačných skupinách na zlepšenie hospodárskej, environmentálnej výkonnosti a výkonnosti v oblasti klímy a efektívneho využívania zdrojov

Európske partnerstvo v oblasti inovácií pre poľnohospodárske poznatky a inovácie (EIP)**

O.1 Počet operačných skupín EIP

R.2 Spojenie poradenstva a vedomostných systémov: počet poradcov integrovaných do AKIS (v porovnaní s celkovým počtom poľnohospodárov)

O.2 Počet poradcov, ktorí vytvárajú operačné skupiny EIP alebo sa na nich podieľajú

R.3 Digitalizácia poľnohospodárstva: podiel poľnohospodárov, ktorým plynie podpora na technológie precízneho poľnohospodárstva prostredníctvom SPP





Špecifické ciele EÚ

Ukazovatele vplyvu

Ukazovatele výsledku

(len na základe intervencií podporovaných zo SPP)

Všeobecné typy intervencií

Ukazovatele výstupu (za intervenciu)

Podporovať prijateľné poľnohospodárske príjmy a odolnosť na celom území Únie v záujme zlepšenia potravinovej bezpečnosti

I.2 Zmenšenie rozdielov v príjmoch: vývoj príjmov v poľnohospodárstve v porovnaní s hospodárstvom vo všeobecnosti

R.4 Previazanie podpory príjmov s normami a osvedčenými postupmi: podiel využívaných poľnohospodárskych plôch, na ktoré plynie podpora a vzťahuje sa na ne podmienenosť

Podpora z SPP

O.3 Počet prijímateľov podpory zo SPP

I.3 Zníženie variabilnosti príjmov poľnohospodárskych podnikov: vývoj príjmov v poľnohospodárstve

R.5 Riadenie rizika: podiel poľnohospodárskych podnikov s nástrojmi SPP na riadenie rizika

Oddelená priama podpora

O.4 Počet ha na oddelené priame platby

I.4 Podpora prijateľných poľnohospodárskych príjmov: vývoj príjmov v poľnohospodárstve podľa sektorov (v porovnaní s priemerom v poľnohospodárstve)

R.6 Prerozdelenie v prospech menších poľnohospodárskych podnikov: percentuálny podiel dodatočnej podpory na hektár pre oprávnené poľnohospodárske podniky, ktoré nedosahujú priemernú veľkosť poľnohospodárskych podnikov (v porovnaní s priemerom)

 

O.5 Počet prijímateľov oddelených priamych platieb

I.5 Prínos k územnej rovnováhe: vývoj príjmov v poľnohospodárstve v oblastiach s prírodnými prekážkami (v porovnaní s priemerom)

R.7 Zintenzívnenie podpory poľnohospodárskym podnikom v oblastiach s osobitnými potrebami: percentuálny podiel dodatočnej podpory na hektár v oblastiach s osobitnými potrebami (v porovnaní s priemerom)

O.6 Počet ha, na ktoré sa vypláca zvýšená podpora pre mladých poľnohospodárov

O.7 Počet prijímateľov, ktorým sa vypláca zvýšená podpora pre mladých poľnohospodárov

Posilniť orientáciu na trhu a zvýšiť konkurencieschopnosť vrátane intenzívnejšieho zamerania sa na výskum, technológiu a digitalizáciu

I.6 Zvýšenie produktivity poľnohospodárskeho podniku: produktivita faktorov spolu

R.8 Cielená podpora poľnohospodárskym podnikom v sektoroch v ťažkostiach:

podiel poľnohospodárov, ktorým plynie viazaná podpora na zlepšenie konkurencieschopnosti, udržateľnosti alebo kvality

Nástroje na riadenie rizika

O.8 Počet poľnohospodárov, na ktorých sa vzťahujú podporované nástroje na riadenie rizika

I.7 Podpora agropotravinového obchodu: agropotravinový dovoz a vývoz

R.9 Modernizácia poľnohospodárskych podnikov: podiel poľnohospodárov, ktorým plynie investičná podpora na reštrukturalizáciu a modernizáciu vrátane zlepšenia efektívnosti využívania zdrojov

Viazaná podpora

O.9 Počet ha, na ktoré plynie viazaná podpora

Zlepšiť postavenie poľnohospodárov v hodnotovom reťazci

I.8 Zlepšenie postavenia poľnohospodárov v potravinovom reťazci: pridaná hodnota pre primárnych výrobcov v potravinovom reťazci

R.10 Lepšia organizácia dodávateľského reťazca: podiel poľnohospodárov podieľajúcich sa na podporovaných skupinách výrobcov, organizáciách výrobcov, miestnych trhoch, krátkych dodávateľských reťazcoch a systémoch kvality

O.10 Počet zvierat, na ktoré plynie viazaná podpora

R.11 Koncentrácia ponuky: podiel hodnoty organizácií výrobcov s operačnými programami na predávanej produkcii

Platby za prírodné prekážky a iné prekážky súvisiace s konkrétnym regiónom

O.11 Počet ha, na ktoré plynú navyšujúce platby za prekážky (3 kategórie)

Prispieť k prispôsobeniu sa zmene klímy a jej zmierneniu, ako aj k využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov

 

I.9 Zlepšenie odolnosti poľnohospodárskych podnikov: index

R.12 Adaptácia na zmenu klímy: podiel poľnohospodárskej pôdy, na ktorú sa vzťahujú záväzky zlepšiť adaptáciu na zmenu klímy

O.12 Počet ha, na ktoré plynie podpora podľa sústavy Natura 2000 alebo rámcovej smernice o vode

I.10 Prispenie k zmierneniu zmeny klímy: znížiť objem emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva

I.11 Zintenzívnenie sekvestrácie uhlíka: zvýšiť objem organického uhlíka v pôde

I.12 Zvýšenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov v poľnohospodárstve: výroba energie z obnoviteľných zdrojov z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva

R.13 Zníženie emisií v sektore hospodárskych zvierat: podiel jednotiek hospodárskych zvierat, na ktoré plynie podpora na zníženie emisií skleníkových plynov/alebo amoniaku vrátane hospodárenia s maštaľným hnojom

R.14 Ukladanie uhlíka v pôdach a biomase: podiel poľnohospodárskej pôdy, na ktorú sa vzťahujú záväzky znížiť emisie, udržiavať a/alebo zlepšiť ukladanie uhlíka (trvalý trávny porast, poľnohospodárska pôda v rašeliniskách, lesoch atď.)

R.15 Ekologická energiapoľnohospodárstva a lesného hospodárstva: investície do kapacity výroby energie z obnoviteľných zdrojov vrátane z biologického materiálu

R.16 Zlepšenie energetickej efektívnosti: úspory energie v poľnohospodárstve

R 17 Zalesnená pôda: plocha, v prípade ktorej plynie podpora na zalesnenie a tvorbu lesnatej plochy vrátane agrolesníctva

Platby na záväzky riadenia (environmentálno-klimatické, genetické zdroje, dobré životné podmienky zvierat)

O.13 Počet ha (využívaných na poľnohospodárske účely), na ktoré sa vzťahujú záväzky v oblasti životného prostredia/klímy presahujúce rámec povinných požiadaviek





Špecifické ciele EÚ

Ukazovatele vplyvu

Ukazovatele výsledku

(len na základe intervencií podporovaných zo SPP)

Všeobecné typy intervencií

Ukazovatele výstupu (za intervenciu)

Podporovať udržateľný rozvoj a efektívne riadenie prírodných zdrojov, ako sú voda, pôda a vzduch

I.13 Zníženie erózie pôdy: percentuálny podiel pôdy so strednou a vážnou eróziu na poľnohospodárskej pôde

R.18 Zlepšenie pôd: podiel poľnohospodárskej pôdy, na ktorú sa vzťahujú záväzky riadenia v prospech šetrného obhospodarovania pôdy

O.14 Počet ha (využívaných na účely lesného hospodárstva), na ktoré sa vzťahujú záväzky v oblasti životného prostredia/klímy presahujúce rámec povinných požiadaviek

I.14 Zlepšenie kvality ovzdušia: znížiť objem emisií amoniaku z poľnohospodárstva

R.19 Zlepšenie kvality ovzdušia: podiel poľnohospodárskej pôdy, na ktorú sa vzťahujú záväzky znížiť objem emisií amoniaku

O.15 Počet ha, na ktoré plynie podpora na ekologické poľnohospodárstvo

I.15 Zlepšenie kvality vody: hrubá bilancia živín na poľnohospodárskych pôdach

R.20 Ochrana kvality vody: podiel poľnohospodárskej pôdy, na ktorú sa vzťahujú záväzky riadenia týkajúce sa kvality vody

O.16 Počet jednotiek hospodárskych zvierat, na ktoré plynie podpora na dobré životné podmienky zvierat, zdravie alebo posilnené opatrenia v oblasti biologickej bezpečnosti

1.16 Zníženie vyplavovania živín: nitrát v podzemnej vode – percentuálny podiel lokalít podzemnej pôdy s koncentráciou N nad 50 mg/l (smernica o dusičnanoch)

R.21 Udržateľné riadenie živín: podiel poľnohospodárskej pôdy, na ktorú sa vzťahujú záväzky zlepšiť riadenie živín

O.17 Počet projektov na podporu genetických zdrojov

I.17 Zníženie tlaku na vodné zdroje: index spotreby vody plus (Water Exploitation Index Plus, WEI+)

R.22 Udržateľné využívanie vody: podiel zavlažovanej poľnohospodárskej pôdy, na ktorú sa vzťahujú záväzky zlepšiť vodnú bilanciu

Investície

O.18 Počet podporovaných produktívnych investícií v poľnohospodárskom podniku

R.23 Výkonnosť v súvislosti so životným prostredím/klímou prostredníctvom investícií: podiel poľnohospodárov, ktorým plynie podpora na investície týkajúce sa starostlivosti o životné prostredie alebo klímu

O.19 Počet podporovaných miestnych infraštruktúr

R.24 Výkonnosť v súvislosti so životným prostredím/klímou prostredníctvom poznatkov: podiel poľnohospodárov prijímajúcich podporu na poradenstvo/odbornú prípravu v otázkach výkonnosti v oblasti životného prostredia/klímy

O.20 Počet podporovaných neproduktívnych investícií

O.21 Počet podporovaných produktívnych investícií mimo poľnohospodárskeho podniku





Špecifické ciele EÚ

Ukazovatele vplyvu

Ukazovatele výsledku

(len na základe intervencií podporovaných zo SPP)

Všeobecné typy intervencií

Ukazovatele výstupu (za intervenciu)

Prispieť k ochrane biodiverzity, zlepšiť ekosystémové služby a zachovať biotopy a krajinné oblasti

I.18 Zvýšenie populácie vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde: index vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde

R.25 Podpora udržateľného obhospodarovania lesov: podiel lesnej pôdy, na ktorú sa vzťahujú záväzky riadenia na podporu ochrany a obhospodarovania lesov

Granty na usadenie sa

O.22 Počet poľnohospodárov s grantom na usadenie sa

I.19 Zlepšenie ochrany biodiverzity: percentuálny podiel druhov a biotopov s európskym významom v súvislosti s poľnohospodárstvom, ktoré vykazujú stabilný alebo pozitívny trend

R.26 Ochrana lesných ekosystémov: podiel lesnej pôdy, na ktorú sa vzťahujú záväzky podporovať krajinné oblasti, biodiverzitu a ekosystémové služby

O.23 Počet vidieckych podnikateľov s grantom na usadenie sa

I.20 Zlepšené poskytovanie ekosystémových služieb: podiel využívaných poľnohospodárskych plôch s krajinnými prvkami

R.27 Zachovanie biotopov a druhov: podiel poľnohospodárskej pôdy, na ktorú sa vzťahujú záväzky riadenia podporovať zachovanie alebo obnovenie biodiverzity

Spolupráca

O.24 Počet podporovaných skupín/organizácií výrobcov

O.25 Počet poľnohospodárov prijímajúcich podporu na účasť na systémoch kvality EÚ

R.28 Podpora systému Natura 2000: plochy v rámci oblastí systému Natura 2000, na ktoré sa vzťahujú záväzky ochrany, údržby a obnovy

O.26 Počet projektov generačnej obnovy (mladí/iní poľnohospodári)

R.29 Zachovanie krajinných prvkov: podiel poľnohospodárskej pôdy, na ktorú sa vzťahujú záväzky obhospodarovania krajinných prvkov vrátane živých plotov

O.27 Počet stratégií miestneho rozvoja (LEADER)

O.28 Počet iných skupín spolupráce (s výnimkou EIP nahlasovaných podľa O.1)

Pritiahnuť mladých poľnohospodárov a uľahčiť podnikateľskú činnosť vo vidieckych oblastiach

1.21 Pritiahnutie mladých poľnohospodárov: vývoj počtu nových poľnohospodárov

R.30 Generačná obnova: počet mladých poľnohospodárov zakladajúcich podnik s podporou v rámci SPP

Výmena poznatkov a informácií

O.29 Počet poľnohospodárov, ktorým sa poskytla odborná príprava/poradenstvo





Špecifické ciele EÚ

Ukazovatele vplyvu

Ukazovatele výsledku

(len na základe intervencií podporovaných zo SPP)

Všeobecné typy intervencií

Ukazovatele výstupu (za intervenciu)

Podporovať zamestnanosť, rast, sociálne začlenenie a miestny rozvoj vo vidieckych oblastiach vrátane biohospodárstva a udržateľného lesného hospodárstva

I.22 Prispenie k tvorbe pracovných miest vo vidieckych oblastiach: vývoj miery zamestnanosti v prevažne vidieckych oblastiach

R.31 Rast a pracovné miesta vo vidieckych oblastiach: nové pracovné miesta v podporovaných projektoch 

O.30 Počet nepoľnohospodárov, ktorým sa poskytla odborná príprava/poradenstvo

I.23 Prispenie k rastu vo vidieckych oblastiach: vývoj HDP na obyvateľa v prevažne vidieckych oblastiach

R.32 Rozvíjanie vidieckeho biohospodárstva počet podporovaných podnikov pôsobiacich v biohospodárstve

Horizontálne ukazovatele

O.31 Počet ha, na ktorých sa uplatňujú environmentálne postupy (zlučujúci ukazovateľ fyzickej plochy, na ktorú sa vzťahuje podmienenosť, ELS, agroenvironmentálno-klimatické opatrenia, opatrenia lesného hospodárstva, ekologické poľnohospodárstvo)

1.24 Spravodlivejšia SPP: zlepšiť rozdelenie pomoci SPP

R.33 Digitalizovanie hospodárstva vo vidieckych oblastiach: obyvateľstvo vidieckych oblastí, na ktoré sa vzťahuje podporovaná stratégia „inteligentných dedín“

O.32 Počet ha, na ktoré sa vzťahuje podmienenosť (rozdelené podľa postupov GAEP)

I.25 Podporovanie začlenenia vo vidieckych oblastiach: vývoj indexu chudoby vo vidieckych oblastiach

R.34 Spájanie európskeho vidieka: podiel populácie vo vidieckych oblastiach, ktorému plynú výhody zlepšeného prístupu k službám a infraštruktúre prostredníctvom podpory SPP

Sektorálne programy

O.33 Počet organizácií výrobcov, ktoré vytvárajú operačný fond/program

R.35 Podporovanie sociálneho začlenenia: počet ľudí z minoritných a/alebo zraniteľných skupín, ktorým plynú výhody podporovaných projektov sociálneho začlenenia

O.34 Počet propagačných a informačných akcií a monitorovanie trhu

Zlepšiť reakcie poľnohospodárstva EÚ na požiadavky spoločnosti týkajúce sa potravín a zdravia vrátane bezpečnosti, výživnosti a udržateľnosti potravín, ako aj dobrých životných podmienok zvierat

 

I.26 Obmedzenie využívania antibiotík v poľnohospodárstve: predaj/používanie v prípade zvierat určených na výrobu potravín

R.36 Obmedzenie využívania antibiotík: podiel jednotiek hospodárskych zvierat, na ktoré sa vzťahujú podporované opatrenia s cieľom obmedziť používanie antibiotík (prevencia/zníženie ich objemu)

O.35 Počet opatrení na ochranu/zlepšenie včelárstva

I.27 Udržateľné využívanie pesticídov: znižovanie rizík a vplyvov používania pesticídov**

R.37 Udržateľné využívanie pesticídov: podiel poľnohospodárskej pôdy, na ktorý sa vzťahujú podporované osobitné činnosti, ktoré majú za následok udržateľné používanie pesticídov s cieľom znížiť riziká a vplyv pesticídov

1.28 Reagovanie na dopyt spotrebiteľov po kvalitných potravinách: hodnota produkcie EÚ podľa systémov kvality EÚ (vrátane ekologických výrobkov)

R.38 Zlepšenie životných podmienok zvierat: podiel jednotiek hospodárskych zvierat, na ktoré sa vzťahujú podporované opatrenia zamerané na zlepšenie životných podmienok zvierat

* Väčšina ukazovateľov vplyvu sa už zbiera prostredníctvom iných kanálov (európske štatistiky, JRC, EEA, ...) a používa sa v rámci iných právnych predpisov EÚ alebo cieľov udržateľného rozvoja. Údaje sa nezbierajú v každom prípade ročne a môže dochádzať k dvoj- až trojročnému posunu. ** Smernica o udržateľnom používaní pesticídov.

* Náhradné údaje za výsledky. Údaje, ktoré ČŠ nahlasujú ročne na účely monitorovania pokroku pri dosahovaní cieľov, ktoré vytýčili vo svojich plánoch SPP:

*Údaje o ich deklarovaných výdavkoch nahlasované ročne.

** Na podporu na operačné skupiny v rámci EIP sa vzťahujú ustanovenia o spolupráci.

PRÍLOHA II

VNÚTORNÁ PODPORA V RÁMCI WTO PODĽA ČLÁNKU 10

Typ intervencie

Odkaz v tomto nariadení

Odsek prílohy 2 k Dohode WTO o poľnohospodárstve („zelený kôš“)

Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti

hlava III kapitola 2 oddiel 1 pododdiel 2

5 (ak vykonávanie nie je založené na platobných nárokoch)

6 (ak vykonávanie je založené na platobných nárokoch)

Komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti

hlava III kapitola 2 oddiel 1 pododdiel 3

5 (ak vykonávanie súvisiacej základnej podpory príjmu v záujme udržateľnosti nie je založené na platobných nárokoch)

6 (ak vykonávanie súvisiacej základnej podpory príjmu v záujme udržateľnosti je založené na platobných nárokoch)

Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov

článok 27

5 (ak vykonávanie súvisiacej základnej podpory príjmu v záujme udržateľnosti nie je založené na platobných nárokoch)

6 (ak vykonávanie súvisiacej základnej podpory príjmu v záujme udržateľnosti je založené na platobných nárokoch)

Režimy v záujme klímy a životného prostredia (ekologické režimy)

článok 28

5 (ak sa poskytujú len poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení na základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti a vykonávanie súvisiacej základnej podpory príjmu v záujme udržateľnosti nie je založené na platobných nárokoch)

6 (ak sa poskytujú len poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení na základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti a vykonávanie súvisiacej základnej podpory príjmu v záujme udržateľnosti je založené na platobných nárokoch)

12 (ak sa neposkytuje poľnohospodárom, ktorí sú oprávnení na základnú podporu príjmu v záujme udržateľnosti)

Ovocie a zelenina – investície

článok 43 ods. 1 písm. a)

2, 11 alebo 12

Ovocie a zelenina – výskum a experimentálna výroba

článok 43 ods. 1 písm. b)

2

Ovocie a zelenina – ekologická výroba

článok 43 ods. 1 písm. c)

12

Ovocie a zelenina – integrovaná výroba

článok 43 ods. 1 písm. d)

12

Ovocie a zelenina – ochrana pôdy a zvýšenie zásob uhlíka

článok 43 ods. 1 písm. e)

12

Ovocie a zelenina – vytváranie a zachovanie biotopov alebo zachovanie krajiny

článok 43 ods. 1 písm. f)

12

Ovocie a zelenina – úspory energie a energetická efektívnosť, energia z obnoviteľných zdrojov

článok 43 ods. 1 písm. g)

11 alebo 12

Ovocie a zelenina – odolnosť proti škodcom

článok 43 ods. 1 písm. h)

2, 11 alebo 12

Ovocie a zelenina – využívanie vody a vodné hospodárstvo

článok 43 ods. 1 písm. i)

2 alebo 11

Ovocie a zelenina – zníženie miery vzniku odpadu a nakladanie s odpadom

článok 43 ods. 1 písm. j)

11 alebo 12

Ovocie a zelenina – preprava a skladovanie

článok 43 ods. 1 písm. k)

11

Ovocie a zelenina – adaptácia na zmenu klímy a jej zmiernenie

článok 43 ods. 1 písm. l)

11 alebo 12

Ovocie a zelenina – systémy kvality

článok 43 ods. 1 písm. m) a článok 43 ods. 2 písm. j)

2

Ovocie a zelenina – propagácia a komunikácia

článok 43 ods. 1 písm. n)

2

Ovocie a zelenina – poradenské služby a technická pomoc

článok 43 ods. 1 písm. o)

2

Ovocie a zelenina – odborná príprava a výmena najlepších postupov

článok 43 ods. 1 písm. p)

2

Ovocie a zelenina – vzájomné fondy

článok 43 ods. 2 písm. a)

8

Ovocie a zelenina – investície

článok 43 ods. 2 písm. b)

11

Ovocie a zelenina – opätovná výsadba ovocných sadov

článok 43 ods. 2 písm. c)

8

Ovocie a zelenina – odborné poradenstvo

článok 43 ods. 2 písm. h)

2

Ovocie a zelenina – vykonávanie a riadenie rastlinolekárskych protokolov tretích krajín

článok 43 ods. 2 písm. i)

2

Ovocie a zelenina – poradenské služby a technická pomoc

článok 43 ods. 2 písm. k)

2

Včelárstvo – technická pomoc

článok 49 ods. 1 písm. a)

2

Včelárstvo – boj proti škodcom a chorobám včelstiev

článok 49 ods. 1 písm. b)

2

Včelárstvo – podpora laboratórií

článok 49 ods. 1 písm. d)

2

Včelárstvo – výskumné programy

článok 49 ods. 1 písm. f)

2

Včelárstvo – monitorovanie trhu

článok 49 ods. 1 písm. g)

2

Včelárstvo – opatrenia na zvýšenie kvality výrobkov

článok 49 ods. 1 písm. h)

2

Vinohradníctvo a vinárstvo – reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov

článok 52 ods. 1 písm. a)

8

Vinohradníctvo a vinárstvo – investície do spracovateľských zariadení a infraštruktúry vinárskych závodov

článok 52 ods. 1 písm. b)

11

Vinohradníctvo a vinárstvo – investície do inovácie

článok 52 ods. 1 písm. e)

11

Vinohradníctvo a vinárstvo – informačné opatrenia

článok 52 ods. 1 písm. g)

2

Vinohradníctvo a vinárstvo – propagácia

článok 52 ods. 1 písm. h)

2

Vinohradníctvo a vinárstvo – administratívne náklady vzájomných fondov

článok 52 ods. 1 písm. i)

2

Iné sektory (chmeľ a olivový olej a stolové olivy, ak sa používajú pre dané sektory) – investície, výskum a experimentálna výroba

článok 60 ods. 1 písm. a)

2, 11 alebo 12

Iné sektory (chmeľ a olivový olej a stolové olivy, ak sa používajú pre dané sektory) – poradenské služby a technická pomoc

článok 60 ods. 1 písm. b)

2

Iné sektory (chmeľ a olivový olej a stolové olivy, ak sa používajú pre dané sektory) – odborná príprava a výmena najlepších postupov

článok 60 ods. 1 písm. c)

2

Iné sektory (chmeľ a olivový olej a stolové olivy, ak sa používajú pre dané sektory) – ekologická výroba

článok 60 ods. 1 písm. d)

12

Iné sektory (chmeľ a olivový olej a stolové olivy, ak sa používajú pre dané sektory) – udržateľná preprava a skladovanie

článok 60 ods. 1 písm. e)

2 alebo 12

Iné sektory (chmeľ a olivový olej a stolové olivy, ak sa používajú pre dané sektory) – propagácia a komunikácia

článok 60 ods. 1 písm. f)

2

Iné sektory (chmeľ a olivový olej a stolové olivy, ak sa používajú pre dané sektory) – systémy kvality

článok 60 ods. 1 písm. g)

2

Iné sektory (chmeľ a olivový olej a stolové olivy, ak sa používajú pre dané sektory) – vysledovateľnosť a systémy certifikácie

článok 60 ods. 1 písm. h)

2

Iné sektory (chmeľ a olivový olej a stolové olivy, ak sa používajú pre dané sektory) – vzájomné fondy

článok 60 ods. 2 písm. a)

2 alebo 8

Iné sektory (chmeľ a olivový olej a stolové olivy, ak sa používajú pre dané sektory) – investície do riadenia objemu

článok 60 ods. 2 písm. b)

11

Iné sektory (chmeľ a olivový olej a stolové olivy, ak sa používajú pre dané sektory) – opätovná výsadba sadov

článok 60 ods. 2 písm. d)

8

Záväzky týkajúce sa aspektu životného prostredia, klímy a iné záväzky riadenia

článok 65

12

Prírodné alebo iné prekážky súvisiace s konkrétnou oblasťou Znevýhodnenia súvisiace s konkrétnou oblasťou v dôsledku určitých povinných požiadaviek

články 66, 67

13

Investície

článok 68

11

Spolupráca

článok 71

2

Výmena poznatkov a informácií

článok 72

2

PRÍLOHA III

PRAVIDLÁ PODMIENENOSTI PODĽA ČLÁNKU 11

SMR: povinné požiadavky na riadenie

GAEC: normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy

Oblasti

Hlavná otázka

Požiadavky a normy

Hlavný cieľ normy

Klíma a životné prostredie

zmena klímy

(jej zmierňovanie a adaptácia na ňu)

GAEC 1

udržiavanie trvalého trávneho porastu na základe pomeru trvalého trávneho porastu k poľnohospodárskej ploche

všeobecné ochranné opatrenie proti konverzii na iné poľnohospodárske využitie s cieľom zachovať zásobu uhlíka

GAEC 2

primeraná ochrana mokradí a rašelinísk

ochrana pôd bohatých na uhlík

GAEC 3

zákaz spaľovania strnísk s výnimkou z dôvodov zdravia rastlín 

zachovanie organickej hmoty v pôde

voda

SMR 1

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva:

článok 11 ods. 3 písm. e) a článok 11 ods. 3 písm. h), pokiaľ ide o povinné požiadavky kontrolovať difúzne zdroje znečistenia fosforečnanmi

SMR 2

smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1):

články 4 a 5

GAEC 4

vytvorenie nárazníkových zón pozdĺž vodných tokov 1  

ochrana riečnych tokov pred znečistením a odtokom

GAEC 5

využívanie nástroja udržateľnosti poľnohospodárskeho podniku pre živiny 2

udržateľné riadenie živín

pôda

(ochrana a kvalita)

GAEC 6

riadenie obrábania pôdy zamerané na zníženie rizika degradácie pôdy vrátane zohľadnenia svahov

minimálne obhospodarovanie pôdy odrážajúce špecifické miestne podmienky s cieľom obmedziť eróziu

GAEC 7

počas najcitlivejších období nie je žiadna pôda ponechaná bez porastu

ochrana pôd v zime

GAEC 8

striedanie plodín

zachovať potenciál pôdy

biodiverzita a krajinná oblasť

(ochrana a kvalita)

SMR 3

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7):

článok 3 ods. 1, článok 3 ods. 2 písm. b), článok 4 ods. 1, 2 a 4

SMR 4

smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7):

článok 6 ods. 1 a 2

GAEC 9

·minimálny podiel poľnohospodárskej plochy vyčlenenej pre neproduktívne prvky alebo plochy

·zachovanie krajinných prvkov

·zákaz strihania živých plotov a stromov počas obdobia reprodukcie vtáctva a v období hniezdenia

·prípadné opatrenia na zabránenie šírenia inváznych rastlinných druhov

zachovanie neproduktívnych prvkov a plôch na zlepšenie biodiverzity v poľnohospodárskom podniku

GAEC 10

zákaz konverzie alebo preorania trvalých trávnych porastov v lokalitách sústavy Natura 2000

ochrana biotopov a druhov

Verejné zdravie, zdravie zvierat a rastlín

bezpečnosť potravín

SMR 5

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1):

články 14 a 15, článok 17 ods. 1 3 a články 18, 19 a 20

SMR 6

smernica Rady 96/22/ES z 29. apríla 1996 o zákaze používania určitých látok s hormonálnym alebo tyrostatickým účinkom a beta-agonistov pri chove dobytka, ktorou sa zrušujú smernice 81/602/EHS, 88/146/EHS a 88/299/EHS (Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 3):

článok 3 písm. a), b), d) a e) a články 4, 5 a 7

identifikácia a registrácia zvierat

SMR 7

smernica Rady 2008/71/ES z 15. júla 2008 o identifikácii a registrácii ošípaných (Ú. v. EÚ L 213, 8.8.2005, s. 31):

články 3, 4 a 5

SMR 8

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000, ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 820/97 (Ú. v. ES L 204, 11.8.2000, s. 1).

články 4 a 7

SMR 9

nariadenie Rady (ES) č. 21/2004 zo 17. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje systém na identifikáciu a registráciu oviec a kôz a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003 a smernice 92/102/EHS a 64/432/EHS (Ú. v. EÚ L 5, 9.1.2004, s. 8):

články 3, 4 a 5

choroby zvierat

SMR 10

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (Ú. v. ES L 147, 31.5.2001, s. 1):

články 7, 11, 12, 13 a 15

SMR 11

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 z 9. marca 2016 o prenosných chorobách zvierat (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2016, s. 1)

článok 18 ods. 1, obmedzený na slintačku a krívačku, vezikulárnu chorobu ošípaných a katarálnu horúčku oviec

prípravky na ochranu rastlín

SMR 12

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1):

článok 55 prvá a druhá veta

SMR 13

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71):

článok 5 ods. 2 a článok 8 ods. 1 až 5

článok 12 vzhľadom na obmedzenia používania pesticídov v chránených oblastiach vymedzených na základe rámcovej smernice o vode a právnych predpisov o sústave Natura 2000

článok 13 ods. 1 a ods. 3 o manipulácii s pesticídmi a ich skladovaní a nakladaní s ich zvyškami 

Dobré životné podmienky zvierat

dobré životné podmienky zvierat

SMR 14

smernica Rady 2008/119/ES z 18. decembra 2008, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu teliat (Ú. v. EÚ L 10, 15.1.2009, s. 7):

články 3 a 4

SMR 15

smernica Rady 2008/120/ES z 18. decembra 2008, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu ošípaných (Ú. v. EÚ L 47, 18.2.2009. s. 5):

články 3 a 4

SMR 16

smernica Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely (Ú. v. ES L 221, 8.8.1998, s. 23):

článok 4

PRÍLOHA IV

ALOKÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV NA PRIAME PLATBY UVEDENÉ ČLÁNKU 81 ODS. 1 PRVOM PODODSEKU

(bežné ceny v EUR)

Kalendárny rok

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027 a nasledujúce roky

Belgicko

485 603 954

485 603 954

485 603 954

485 603 954

485 603 954

485 603 954

485 603 954

Bulharsko

776 281 570

784 748 620

793 215 670

801 682 719

810 149 769

818 616 819

818 616 819

Česká republika

838 844 295

838 844 295

838 844 295

838 844 295

838 844 295

838 844 295

838 844 295

Dánsko

846 124 520

846 124 520

846 124 520

846 124 520

846 124 520

846 124 520

846 124 520

Nemecko

4 823 107 939

4 823 107 939

4 823 107 939

4 823 107 939

4 823 107 939

4 823 107 939

4 823 107 939

Estónsko

167 721 513

172 667 776

177 614 039

182 560 302

187 506 565

192 452 828

192 452 828

Írsko

1 163 938 279

1 163 938 279

1 163 938 279

1 163 938 279

1 163 938 279

1 163 938 279

1 163 938 279

Grécko

2 036 560 894

2 036 560 894

2 036 560 894

2 036 560 894

2 036 560 894

2 036 560 894

2 036 560 894

Španielsko

4 768 736 743

4 775 898 870

4 783 060 997

4 790 223 124

4 797 385 252

4 804 547 379

4 804 547 379

Francúzsko

7 147 786 964

7 147 786 964

7 147 786 964

7 147 786 964

7 147 786 964

7 147 786 964

7 147 786 964

Chorvátsko

344 340 000

367 711 409

367 711 409

367 711 409

367 711 409

367 711 409

367 711 409

Taliansko

3 560 185 516

3 560 185 516

3 560 185 516

3 560 185 516

3 560 185 516

3 560 185 516

3 560 185 516

Cyprus

46 750 094

46 750 094

46 750 094

46 750 094

46 750 094

46 750 094

46 750 094

Lotyšsko

299 633 591

308 294 625

316 955 660

325 616 694

334 277 729

342 938 763

342 938 763

Litva

510 820 241

524 732 238

538 644 234

552 556 230

566 468 227

580 380 223

580 380 223

Luxembursko

32 131 019

32 131 019

32 131 019

32 131 019

32 131 019

32 131 019

32 131 019

Maďarsko

1 219 769 672

1 219 769 672

1 219 769 672

1 219 769 672

1 219 769 672

1 219 769 672

1 219 769 672

Malta

4 507 492

4 507 492

4 507 492

4 507 492

4 507 492

4 507 492

4 507 492

Holandsko

703 870 373

703 870 373

703 870 373

703 870 373

703 870 373

703 870 373

703 870 373

Rakúsko

664 819 537

664 819 537

664 819 537

664 819 537

664 819 537

664 819 537

664 819 537

Poľsko

2 972 977 807

3 003 574 280

3 034 170 753

3 064 767 227

3 095 363 700

3 125 960 174

3 125 960 174

Portugalsko

584 824 383

593 442 972

602 061 562

610 680 152

619 298 742

627 917 332

627 917 332

Rumunsko

1 856 172 601

1 883 211 603

1 910 250 604

1 937 289 605

1 964 328 606

1 991 367 607

1 991 367 607

Slovinsko

129 052 673

129 052 673

129 052 673

129 052 673

129 052 673

129 052 673

129 052 673

Slovensko

383 806 378

388 574 951

393 343 524

398 112 097

402 880 670

407 649 243

407 649 243

Fínsko

505 999 667

507 783 955

509 568 242

511 352 530

513 136 817

514 921 104

514 921 104

Švédsko

672 760 909

672 984 762

673 208 615

673 432 468

673 656 321

673 880 175

673 880 175

PRÍLOHA V

ROČNÉ ALOKÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV NA TYPY INTERVENCIÍ V SEKTORE VINOHRADNÍCTVA A VINÁRSTVA, AKO SA UVÁDZA V ČLÁNKU 82 ODS. 1

EUR

(bežné ceny)

Bulharsko

25 721 000

Česká republika

4 954 000

Nemecko

37 381 000

Grécko

23 030 000

Španielsko

202 147 000

Francúzsko

269 628 000

Chorvátsko

10 410 000

Taliansko

323 883 000

Cyprus

4 465 000

Litva

43 000

Maďarsko

27 970 000

Rakúsko

13 155 000

Portugalsko

62 670 000

Rumunsko

45 844 000

Slovinsko

4 849 000

Slovensko

4 887 000

PRÍLOHA VI

ALOKÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV NA BAVLNU UVEDENÉ ČLÁNKU 81 ODS. 1 DRUHOM PODODSEKU

(bežné ceny v EUR)

Kalendárny rok

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027 a nasledujúce roky

Bulharsko

2 509 615

2 509 615

2 509 615

2 509 615

2 509 615

2 509 615

2 509 615

Grécko

180 532 000

180 532 000

180 532 000

180 532 000

180 532 000

180 532 000

180 532 000

Španielsko

58 565 040

58 565 040

58 565 040

58 565 040

58 565 040

58 565 040

58 565 040

Portugalsko

174 239

174 239

174 239

174 239

174 239

174 239

174 239

PRÍLOHA VII

ALOKÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV NA PRIAME PLATBY S VÝNIMKOU BAVLNY A PRED PREVODOM PROSTRIEDKOV, PRI KTORÝCH SA UPLATNIL STROP PODĽA ČLÁNKU 81 ODS. 1 TREŤOM PODODSEKU

(bežné ceny v EUR)

Kalendárny rok

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027 a nasledujúce roky

Belgicko

485 603 954

485 603 954

485 603 954

485 603 954

485 603 954

485 603 954

485 603 954

Bulharsko

773 771 955

782 239 005

790 706 055

799 173 104

807 640 154

816 107 204

816 107 204

Česká republika

838 844 295

838 844 295

838 844 295

838 844 295

838 844 295

838 844 295

838 844 295

Dánsko

846 124 520

846 124 520

846 124 520

846 124 520

846 124 520

846 124 520

846 124 520

Nemecko

4 823 107 939

4 823 107 939

4 823 107 939

4 823 107 939

4 823 107 939

4 823 107 939

4 823 107 939

Estónsko

167 721 513

172 667 776

177 614 039

182 560 302

187 506 565

192 452 828

192 452 828

Írsko

1 163 938 279

1 163 938 279

1 163 938 279

1 163 938 279

1 163 938 279

1 163 938 279

1 163 938 279

Grécko

1 856 028 894

1 856 028 894

1 856 028 894

1 856 028 894

1 856 028 894

1 856 028 894

1 856 028 894

Španielsko

4 710 171 703

4 717 333 830

4 724 495 957

4 731 658 084

4 738 820 212

4 745 982 339

4 745 982 339

Francúzsko

7 147 786 964

7 147 786 964

7 147 786 964

7 147 786 964

7 147 786 964

7 147 786 964

7 147 786 964

Chorvátsko

344 340 000

367 711 409

367 711 409

367 711 409

367 711 409

367 711 409

367 711 409

Taliansko

3 560 185 516

3 560 185 516

3 560 185 516

3 560 185 516

3 560 185 516

3 560 185 516

3 560 185 516

Cyprus

46 750 094

46 750 094

46 750 094

46 750 094

46 750 094

46 750 094

46 750 094

Lotyšsko

299 633 591

308 294 625

316 955 660

325 616 694

334 277 729

342 938 763

342 938 763

Litva

510 820 241

524 732 238

538 644 234

552 556 230

566 468 227

580 380 223

580 380 223

Luxembursko

32 131 019

32 131 019

32 131 019

32 131 019

32 131 019

32 131 019

32 131 019

Maďarsko

1 219 769 672

1 219 769 672

1 219 769 672

1 219 769 672

1 219 769 672

1 219 769 672

1 219 769 672

Malta

4 507 492

4 507 492

4 507 492

4 507 492

4 507 492

4 507 492

4 507 492

Holandsko

703 870 373

703 870 373

703 870 373

703 870 373

703 870 373

703 870 373

703 870 373

Rakúsko

664 819 537

664 819 537

664 819 537

664 819 537

664 819 537

664 819 537

664 819 537

Poľsko

2 972 977 807

3 003 574 280

3 034 170 753

3 064 767 227

3 095 363 700

3 125 960 174

3 125 960 174

Portugalsko

584 650 144

593 268 733

601 887 323

610 505 913

619 124 503

627 743 093

627 743 093

Rumunsko

1 856 172 601

1 883 211 603

1 910 250 604

1 937 289 605

1 964 328 606

1 991 367 607

1 991 367 607

Slovinsko

129 052 673

129 052 673

129 052 673

129 052 673

129 052 673

129 052 673

129 052 673

Slovensko

383 806 378

388 574 951

393 343 524

398 112 097

402 880 670

407 649 243

407 649 243

Fínsko

505 999 667

507 783 955

509 568 242

511 352 530

513 136 817