This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52014PC0167
Proposal for a DIRECTIVE OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL on the activities and supervision of institutions for occupational retirement provision (recast)
Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (prepracované znenie)
Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (prepracované znenie)
/* COM/2014/0167 final - 2014/0091 (COD) */
Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (prepracované znenie) /* COM/2014/0167 final - 2014/0091 (COD) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. Kontext návrhu Európska spoločnosť starne. Dôchodkové plány na celom území
Európskej únie (EÚ) sa musia prispôsobiť, aby sa zabezpečili primerané,
bezpečné a udržateľné dôchodky. Toto nie je jednoduchá
záležitosť. Účinné riešenie týchto výziev si vyžaduje úzko
koordinovanú činnosť členských štátov. Dosiahne sa to
prostredníctvom navrhovanej revízie smernice 2003/41/ES o činnostiach a
dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia
(IORP)[1],
vďaka ktorej budú tieto inštitúcie lepšie riadené a transparentnejšie a
zvýši sa ich cezhraničná aktivita, čím sa posilní vnútorný trh. V niekoľkých aspektoch je preskúmanie smernice už dávno mešká. Po
prvé, v nadväznosti na hospodársku a finančnú krízu sú na
ochranu členov a poberateľov dôchodkov, ako aj na uľahčenie
bezpečného cezhraničného financovania nevyhnutné vyššie normy správy,
v ktorých sa budú odzrkadľovať najlepšie postupy na vnútroštátnej
úrovni. Niektoré inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sú
veľké finančné inštitúcie, ktorých zlyhanie by malo vplyv na
finančnú stabilitu, ako aj závažné sociálne dôsledky. Toto je zvlášť dôležité, pretože existuje stále viac
zamestnaneckých dôchodkových plánov s definovanými príspevkami (DC). V prípade
možného nedostatočného riadenia rizík alebo zlého hospodárenia sú dôchodky
členov týchto plánov vystavené riziku.[2]
Po druhé, je potrebné znížiť regulačné rozdiely, prekrývajúce sa požiadavky a nadmerne
zaťažujúce cezhraničné postupy. Z konzultácií Komisie vyplynulo, že
ide o jednu z prekážok rozvoja trhov s cezhraničnými zamestnaneckými
dôchodkami a odstránenie týchto prekážok by spoločnostiam vrátane MSP a
nadnárodných spoločností pomohlo efektívnejšie zorganizovať dôchodkové zabezpečenie na európskej úrovni.[3] Cezhraničné inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ako napríklad celoeurópsky dôchodkový fond pre
mobilných výskumných pracovníkov[4] alebo plánovaný cezhraničný plán pre rakúskych
zamestnávateľov[5]
sú v súčasnosti obmedzené. Je však pravdepodobné, že zvyšujúci sa tlak na
sektor zamestnaneckých dôchodkov ešte vzrastie v súvislosti so stále viac
obmedzenými verejnými dôchodkovými plánmi a cezhraničné inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia tak budú
mať potenciál na to, aby prebrali zvyšujúci sa podiel
zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. V niekoľkých
členských štátoch boli naozaj zavedené nové právne predpisy, ktorých
cieľom je, aby sa tieto štáty stali miestom voľby cezhraničných
inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.[6] Po tretie, existujú dôkazy o značných rozdieloch v úrovni
informácií poskytovaných členom a poberateľom dôchodkových plánov v
celej EÚ. Mnohí členovia dôchodkového plánu si
neuvedomujú, že ich dôchodkové práva nie sú zaručené a dokonca aj pri ich
nadobudnutí by ich inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia
mohli znížiť na rozdiel od iných finančných zmlúv.[7] Často si
neuvedomujú ani to, že poplatky majú významný vplyv na dôchodkové práva. Tento návrh vychádza z viacerých iniciatív, ktoré sa začali v
minulých rokoch, ako je Biela kniha o dôchodkoch[8]
a Zelená kniha o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva.[9] V nadväznosti na
posledný uvedený dokument sa revízia smernice zameriava aj na posilnenie
schopnosti inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia
investovať do aktív s dlhodobým hospodárskym profilom a podporovať
financovanie udržateľného rastu v reálnej ekonomike. Sektor inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového
zabezpečenia sa rozvíja v mnohých členských štátoch, v ktorých zamestnanecké dôchodky doteraz zohrávali obmedzenú úlohu, a to aj zavádzaním
regulatočných rámcov. Nezavedenie aktuálneho regulačného rámca EÚ v
súčasnosti predstavuje riziko, že členské štáty budú naďalej
vyvíjať odlišné riešenia, čím sa zväčší regulačná
fragmentácia. Na to, aby sa zlepšenie výkonnosti
zamestnaneckých dôchodkov prejavilo, sú okrem toho potrebné dlhé časové
obdobia. Nečinnosť by viedla k strate príležitostí
z hľadiska úspory nákladov a návratnosti investícií, ako aj k
neprimeranému finančnému plánovaniu miliónov Európanov. Neprimerane by sa
tým zvýšilo aj zaťaženie pre mladšie generácie a narušila by sa solidarita
medzi generáciami. V rámci tohto návrhu sa neuvažuje o zavedení
nových pravidiel platobnej schopnosti, ktoré v žiadnom prípade nie sú relevantné
pre plány s definovanými príspevkami.
Zo štúdie kvantitatívneho vplyvu[10],
ktorú vykonal Európsky orgán pre poisťovníctvo a
dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) v roku 2013, vyplynulo, že pred prijatím
rozhodnutia o aspektoch platobnej schopnosti je potrebných viac komplexných
údajov o týchto aspektoch. 1.1. Ciele návrhu Všeobecným cieľom tohto návrhu je uľahčiť rozvoj
zamestnaneckých dôchodkových úspor. Bezpečnejšie a efektívnejšie
zamestnanecké dôchodky prispejú k primeranosti a udržateľnosti dôchodkov
zvýšením príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie k dôchodkovým príjmom.
Posilní sa aj úloha inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia
ako inštitucionálnych investorov do reálnej ekonomiky EÚ a zvýši sa kapacita
európskeho hospodárstva pri smerovaní dlhodobých úspor do investícií
podporujúcich rast. Tento návrh má štyri špecifické ciele: 1) odstrániť zvyšné
prudenciálne prekážky pre cezhraničné inštitúcie zamestnaneckého
dôchodkového zabezpečenia, najmä požadovaním, aby
pravidlá týkajúce sa investovania a zverejňovania informácií členom a
poberateľom predstavovali pravidlá domovského členského štátu, ako aj
objasnením postupov cezhraničných aktivít a jasným definovaním rozsahu
pôsobnosti domovského a hostiteľského členského štátu; 2) zaistiť dobrú správu a riadenie rizík; 3) poskytovať
členom a poberateľom jasné a relevantné informácie a 4)
zabezpečiť, aby orgány dohľadu mali potrebné nástroje na
účinný dohľad nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového
poistenia. 1.2. Súlad s ostatnými politikami
a cieľmi Únie Ciele tohto návrhu sú v súlade s politikami
a cieľmi, ktoré presadzuje Únia. V zmluve o fungovaní Európskej únie
(ZFEÚ) sa stanovujú opatrenia s cieľom zabezpečiť vytvorenie a
fungovanie vnútorného trhu s vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa,
ako aj slobody poskytovať služby. Tento návrh je v súlade s Bielou knihou o dôchodkoch. Zároveň je
v súlade so stratégiou Európa 2020, v ktorej sa vyžaduje, aby sa fiškálna
konsolidácia a dlhodobá finančná udržateľnosť vyvíjali
spolu so štrukturálnou reformou dôchodkových plánov v členských štátoch.[11] Tento návrh je napokon
v súlade aj s ostatnými iniciatívami v oblasti finančných služieb, ako je
Solventnosť II[12],
AIFMD[13]
a MiFID II[14].
Ako taký patrí do rozsahu pôsobnosti programu Komisie na vytvorenie silnejšieho
finančného sektora na podporu rastu.[15]
Návrh podporuje ľudské práva prostredníctvom ochrany dôchodkového
zabezpečenia. Je v súlade s článkom 25 Charty základných práv
EÚ, v ktorej sa vyzýva na uznanie a dodržiavanie práv starších osôb na dôstojný
život a nezávislosť. Navrhované činnosti by mali pozitívny vplyv na
ochranu spotrebiteľa podľa článku 38, a na slobodu
podnikania podľa článku 16, najmä zabezpečením vyššej
úrovne transparentnosti dôchodkového zabezpečenia, informovaného
plánovania osobných finančných rezerv a odchodu do dôchodku, ako aj
uľahčením cezhraničného podnikania inštitúcií zamestnaneckého
dôchodkového zabezpečenia a ich prispievajúcich podnikov. Určité
obmedzenia slobody podnikania sa odôvodňujú všeobecným cieľom
(článok 16), keďže návrh sa zameriava na zabezpečenie
integrity a stability trhu. 2. Výsledky konzultácií so
zainteresovanými stranami a posúdenia vplyvu Tento návrh vychádza z viacerých verejných konzultácií týkajúcich sa
požiadaviek na kvantitatívne aspekty, správu a
zverejňovanie informácií. Vzhľadom na špecifickú povahu činností
inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia boli do konzultácií
stále zapojení sociálni partneri (zamestnávatelia a odborové organizácie). V júli 2010 Komisia zorganizovala konzultáciu k svojej
Zelenej knihe o dôchodkoch, v ktorej načrtla niekoľko úvah o tomto
preskúmaní.[16]
Na konzultáciu prišlo takmer 1700 odpovedí z celej EÚ, z toho 350 od
členských štátov, národných parlamentov, podnikov a odborových
organizácií, občianskej spoločnosti a zástupcov priemyslu.[17] Pri zohľadnení reakcií týkajúcich sa Zelenej knihy o dôchodkoch
útvary Komisie požiadali v apríli 2011 EIOPA, aby poskytol technické
poradenstvo o tom, ako zmeniť smernicu. Berúc do úvahy zásadu
proporcionality EIOPA odporučil, aby sa rámec správy stanovený v smernici
Solventnosť II uplatňoval na inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového
zabezpečenia. Po uverejnení návrhu týkajúceho sa poradenstva[18] nasledovali rozsiahle
konzultácie.[19]
Vo februári 2012 EIOPA vydal svoje záverečné odporúčanie, na základe
ktorého Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh a služby zorganizovalo
výmenu názorov zainteresovaných strán počas verejného prerokovania 1.
marca 2012. Útvary Komisie následne vypracovali štúdiu kvantitatívneho vplyvu o
kvantitatívnych požiadavkách, ako aj štúdiu o
administratívnej záťaži v prípade aspektov týkajúcich sa správy a
zverejňovania informácií. Obidve štúdie vychádzali z príspevkov od
odvetvia a sociálnych partnerov. K tomuto návrhu je priložená správa o posúdení vplyvu, v ktorej sa
zohľadňuje viacero politických a čiastkových možností. Správa bola
po prvýkrát predložená výboru na posudzovanie vplyvu 4. septembra 2013. Výbor
požiadal o opätovné predloženie dodatočných informácií o názoroch rôznych
skupín zainteresovaných strán, vymedzení problému, aspektoch subsidiarity a
proporcionality, možnostiach a očakávaných vplyvoch. Správa bola
zodpovedajúcim spôsobom prepracovaná, pričom sa urobili tieto hlavné
zmeny: i) komplexnejší opis názorov členských štátov a rôznych kategórií
zainteresovaných strán; ii) podrobnejšie vysvetlenie problémov, ktoré má
riešiť navrhované opatrenie; iii) pokiaľ ide o subsidiaritu,
podrobnejší opis veci s dôvodmi na opatrenie EÚ; iv) objasnenie, že sa
nenavrhuje ďalšie zosúladenie podávania správ orgánom dohľadu; v) nový
oddiel o vplyve iniciatívy na malé a stredné podniky (MSP) a vi) podrobnejší
opis predpokladov použitých pri výpočte očakávaných prínosov a
nákladov jednotlivých možností. Posúdenie vplyvu bolo znovu predložené 16.
októbra 2013. Dňa 6. novembra výbor konštatoval, že nemôže vydať
kladné stanovisko a požiadal o niekoľko ďalších zmien. 3. Právne prvky návrhu 3.1. Právny základ Týmto návrhom sa prepracúva znenie smernice
2003/41/ES. Súčasne sa ním smernica mení a kodifikujú sa jej nezmenené
ustanovenia. Právnymi základmi smernice 2003/41/ES sú bývalý článok 47
ods. 2 a články 55 a 95 Zmluvy o ES (v súčasnosti články 53, 62
a článok 114 ods. 1 ZFEÚ). Návrh zachováva právne základy smernice. Jeho
cieľom je vytvoriť vnútorný trh prostredníctvom slobody
poskytovať služby a slobody usadiť sa, a to regulovaním začatia
a vykonávania činností samostatne
zárobkovo činných osôb a zabezpečovaním vysokej
úrovne ochrany spotrebiteľov. Smernicou 2003/41/ES sa regulujú oblasti, ako
sú podmienky prevádzky inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového poistenia,
vrátane spoločného prístupu k registrácii alebo povoleniu, pravidlá a postupy,
ktoré sa majú dodržiavať ak chcú inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového
poistenia ponúkať svoje služby v iných členských štátoch,
kvantitatívne pravidlá platobnej schopnosti, investičné pravidlá na
základe zásady obozretnosti, požiadavky na účinné riadenie vrátane
požiadaviek spôsobilosti a vhodnosti, používanie vnútorného auditu a
poistno-matematických služieb, požiadavky rizikového manažmentu, používanie
depozitárov, informácie, ktoré majú byť zverejnené členom a
poberateľom, ako aj právomoci dohľadu a povinnosti týkajúce sa
podávania správ. Tento návrh ďalej vychádza z týchto
prvkov. Pokiaľ ide o informácie, ktoré majú zverejniť inštitúcie
zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, zavádza sa napríklad
celoeurópsky výkaz dôchodkových dávok. So zreteľom na účinné riadenie
inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového poistenia sa stanovujú podrobnejšie pravidlá
týkajúce sa spôsobilosti a vhodnosti, ako aj kľúčových funkcií
vrátane riadenia rizík. Návrh sa takisto zameriava na uľahčenie
cezhraničnej aktivity. Tieto dva ciele smernice 2003/41/ES sú
zachované. Ani jeden z týchto cieľov nie je sekundárny alebo nepriamy vo
vzťahu k druhému cieľu. Napríklad profesionalizáciou riadenia
inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia vymedzením úloh
a zodpovedností kľúčového riadiaceho personálu a zavedením
progresívneho vlastného posudzovania rizika sa posilňuje ochrana
spotrebiteľa. Lepšie informácie prostredníctvom výkazu dôchodkových dávok
naopak členov a poberateľov oprávňujú na to, aby vo väčšej
miere brali na zodpovednosť manažment inštitúcií zamestnaneckého
dôchodkového zabezpečenia. Vyššia úroveň harmonizácie týchto požiadaviek
zjednodušuje cezhraničné aktivity znížením transakčných nákladov a
stimulovaním trhovej inovácie. 3.2. Subsidiarita a
proporcionalita Opatrenie na úrovni EÚ v tejto oblasti má pridanú hodnotu, pretože
činnosťou samotných členských štátov: i) sa neodstránia prekážky
pre cezhraničné aktivity inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového
poistenia, ii) sa nezabezpečí vyššia minimálna úroveň ochrany
spotrebiteľa v celej EÚ, iii) sa nedosiahnu úspory z rozsahu,
diverzifikácia rizík a inovácie spojené s cezhraničnou aktivitou, iv) sa nepredíde
regulačnej arbitráži medzi sektormi finančných služieb; v) sa nepredíde
regulačnej arbitráži medzi členskými štátmi a VI) sa nezohľadnia
záujmy cezhraničných pracovníkov. Podľa navrhovaného postupu členské štáty nesú plnú zodpovednosť
za organizáciu svojich dôchodkových plánov. Revíziou sa táto výsada
nespochybní. Revízia nezahŕňa ani otázky, ktoré sa týkajú vnútroštátnych
sociálneho a pracovného, daňového alebo zmluvného práva. Návrh je v súlade so zásadou proporcionality stanovenou v článku 5
ods. 4 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ). Prostredníctvom vybraných
možností politiky sa usiluje nájsť rovnováhu medzi verejným záujmom,
ochranou členov a poberateľov, ako aj nákladmi, ktoré vznikajú
inštitúciám, prispievajúcim podnikom a orgánom dohľadu. Možnosti boli
starostlivo zvážené, vypracované ako minimálne normy a prispôsobené s
cieľom zohľadniť rôzne podnikateľské modely. To je vo
všeobecnosti dôvod, prečo návrh podporí zamestnanecké dôchodkové
zabezpečenie. 3.3. Odkazy na iné smernice Tento návrh je prepracovaným znením a týka sa smerníc 2003/41/ES,
2009/138/ES, 2010/78/EÚ[20],
2011/61/EÚ a 2013/14/EÚ[21].
Smernica 2003/41/ES sa touto smernicou zrušuje. 3.4. Podrobné vysvetlenie návrhu Keďže ide o prepracované znenie smernice 2003/41/ES, ďalej
uvedené podrobné vysvetlenie sa zameriava iba na nové ustanovenia alebo
ustanovenia, ktoré sa majú zmeniť. Hlava I – VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Článok 6 už zahŕňa nové
a/alebo objasnené vymedzenie pojmov „prispievajúci podnik“, „domovský
členský štát“, „hostiteľský členský štát“, „prevádzajúca
inštitúcia“, „prijímajúca inštitúcia“, „regulovaný trh“, „multilaterálny
obchodný systém“, „organizovaný obchodný systém“, „trvalý nosič“ a
kľúčové funkcie. V článku 9 v spojení s článkom 10 sa
už viac neuvádzajú podmienky fungovania osobitne, členským štátom sa však
zveruje povinnosť zabezpečiť, aby každá inštitúcia bola
registrovaná alebo mala povolenie a aby mala správne vytvorené pravidlá dôchodkového
plánu. Článok 12 je zmenený tromi spôsobmi.
Po prvé, špecifikuje sa v ňom, že inštitúcia vykonáva cezhraničnú
aktivitu, keď vedie dôchodkový plán, ktorý je predmetom sociálneho
a pracovného práva iného členského štátu a to aj v situáciách,
keď sa inštitúcia a prispievajúci podnik nachádzajú v tom istom
členskom štáte[22]. Po druhé, v odseku 4 sa vyžaduje odôvodnené rozhodnutie príslušného
orgánu domovského členského štátu, ak by orgán dohľadu zakázal
cezhraničnú aktivitu. Okrem toho, ak príslušný orgán domovského
členského štátu neinformuje príslušný orgán hostiteľského
členského štátu, oznámi dôvody svojho odmietnutia. Po tretie,
hostiteľský členský štát viac nesmie ukladať ďalšie
informačné požiadavky inštitúciám, ktoré vykonávajú
cezhraničné aktivity. Dôvodom je skutočnosť, že v návrhu sa
zavádza štandardizovaný výkaz dôchodkových dávok (pozri články 40 až 54). V článku 13 sa stanovujú nové pravidlá týkajúce sa
cezhraničného prevodu dôchodkových plánov, ktoré musia podliehať predchádzajúcemu
povoleniu vydanému príslušným orgánom domovského členského štátu prijímajúcej
inštitúcie. Pokiaľ sa vo vnútroštátnych sociálnom a pracovnom práve týkajúcom
sa organizovania dôchodkových plánov nestanovuje inak, prevod a jeho podmienky
podliehajú predchádzajúcemu schváleniu členmi a poberateľmi alebo, ak
je to vhodné, ich zástupcami. Článok 13 obsahuje aj pravidlá
výmeny informácií o uplatniteľnom sociálnom a pracovnom práve,
podľa ktorého sa dôchodkový plán musí prevádzkovať. Ak by prijímajúca
inštitúcia po prevode vykonávala cezhraničnú aktivitu, uplatňuje sa článok 12
ods. 8 a 9. Inštitúcia bude viesť dôchodkový
plán v súlade so sociálnym a pracovným právom hostiteľského členského
štátu[23],
takže sa nezmení úroveň ochrany členov a poberateľov, ktorých sa
týka prevod. Hlava II – KVANTITATÍVNE POŽIADAVKY Článok 20 o pravidlách investovania
sa upravuje tromi spôsobmi. Po prvé, hostiteľský
členský štát nesmie inštitúciám vykonávajúcim cezhraničné aktivity
uložiť žiadne ďalšie investičné pravidlá. Tým sa
uľahčí organizácia správy investícií, predovšetkým pre plány s definovanými príspevkami. Neoslabí sa tým
ochrana členov a poberateľov, pretože to je spojené s posilnenými
pravidlami správy a dohľadu. Po druhé, článok 20
ods. 6 písm. a) bol aktualizovaný tak, aby sa v ňom
zohľadnila terminológia použitá v nariadení (EÚ) č..../... [MiFIR].
Po tretie, problematický pojem „trhy rizikového kapitálu“ [článok 20
ods. 6 písm. c)] sa v ňom nahrádza pojmom, v ktorom sa
lepšie odráža pôvodný zmysel tohto ustanovenia, a najmä to, že členské
štáty nemôžu obmedzovať inštitúcie pri investovaní do dlhodobých
nástrojov, s ktorými sa neobchoduje na regulovaných trhoch. Pravidlá
investovania by okrem toho nemali obmedzovať investície do nekótovaných
aktív, ktorými sa financujú nízkouhlíkové projekty infraštruktúry a projekty
infraštruktúry odolné voči zmene klímy. Ďalšia harmonizácia pravidiel týkajúcich sa situácie
finančnej platobnej schopnosti inštitúcie sa nenavrhuje. Hlava III – PODMIENKY VYKONÁVANIA ČINNOSTI V prípade malých inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového
zabezpečenia sa v návrhu zachováva možnosť pre členské štáty
vylúčiť inštitúcie spravujúce dôchodkové plány, ktoré majú spolu
menej než 100 členov. V prípade ostatných inštitúcií zamestnaneckého
dôchodkového zabezpečenia špecifické opatrenia, napríklad o kľúčových
funkciách a hodnotení rizík, zabezpečujú, aby boli požiadavky správy
primerané. KAPITOLA 1 – Systém správy Okrem článkov 31 a 32 (pôvodné články 10 a 12)
je táto hlava smernice nová a stanovujú sa v nej nové podrobné požiadavky
týkajúce sa správy inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového poistenia. V článku 21 sa stanovuje, že za dodržiavanie zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení prijatých podľa tejto
smernice je definitívne zodpovedný správny a riadiaci orgán alebo orgán
dohľadu inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.
Pravidlami správy inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového
zabezpečenia nie je dotknutá úloha sociálnych partnerov pri ich riadení. V článku 22 sa stanovuje, že inštitúcie musia zaviesť účinný
systém správy, ktorým sa zabezpečí spoľahlivé a obozretné riadenie
ich činností. Tento systém musí byť primeraný povahe, rozsahu
a zložitosti činnosti inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového
zabezpečenia tak, aby sa zabezpečilo, že požiadavky na správu nebudú
príliš zaťažujúce napríklad pre malé inštitúcie. V článku 23 sa vyžaduje, aby inštitúcie
zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia zabezpečili, aby všetky
osoby, ktoré skutočne riadia uvedené inštitúcie alebo majú
kľúčové funkcie, mali odbornú kvalifikáciu, vedomosti a skúsenosti,
ktoré sú primerané na to, aby im umožnili správne a obozretné riadenie
inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia alebo riadne
vykonávanie ich kľúčových funkcií (spôsobilosť), a aby
mali dobrú povesť a boli bezúhonné (vhodnosť). V článku 24 sa stanovuje, že inštitúcie musia mať
zdravú politiku odmeňovania a že táto politika sa má zverejniť.
V článku sa takisto navrhuje, aby bola Komisia poverená prijatím
delegovaného aktu. V článku 25 sa stanovujú všeobecné zásady
týkajúce sa kľúčových funkcií. Inštitúcie zamestnaneckého
dôchodkového zabezpečenia môžu povoliť, aby jedna osoba alebo
organizačná jednotka vykonávali viac ako jednu kľúčovú funkciu,
funkciu riadenia rizík musia však vždy prideliť inej osobe alebo
organizačnej jednotke, ako je tá, ktorá má funkciu vnútorného auditu. V článku 26 sa uvádza, že inštitúcie zamestnaneckého
dôchodkového zabezpečenia musia zaviesť účinný systém riadenia
rizík, ktorý je potrebný na identifikáciu, monitorovanie, riadenie a priebežné
oznamovanie všetkých rizík, ktorým sú alebo ktorým by mohli byť
vystavené, a ich vzájomných závislostí vrátane rizík týkajúcich sa činností,
ktoré boli outsourcované alebo následne opätovne outsourcované. Riadenie rizík by malo byť primerané veľkosti, vnútornej
organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti činností inštitúcie. V článku 27 sa stanovuje účinná
funkcia vnútorného auditu, ktorý hodnotí primeranosť a účinnosť
systému vnútornej kontroly a ostatných prvkov jeho systému správy vrátane
outsourcovaných alebo následne opätovne outsourcovaných činností. Funkciu
vnútorného auditu má prevziať aspoň jedna nezávislá osoba v rámci
inštitúcie alebo mimo nej. V článku 28 sa vyžaduje účinná
poistno-matematická funkcia s cieľom koordinovať a
dohliadať nad výpočtom technických rezerv, ako aj posúdiť
vhodnosť metodík a použitých podkladových modelov, ak členovia a
poberatelia neznášajú všetky riziká. V článku 29 sa stanovuje, že inštitúcie musia
vypracúvať hodnotenie rizík pre dôchodky pravidelne a bezodkladne po
každej významnej zmene v rizikovom profile inštitúcie. V hodnotení sa musí
preukázať zlučiteľnosť počtu prvkov v súlade s
vnútroštátnymi požiadavkami. Hodnotenie by malo zahŕňať nové
alebo vznikajúce riziká týkajúce sa zmeny klímy, využívania zdrojov a životného
prostredia. Hodnotenie rizika pre dôchodky by malo byť primerané veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti
činností inštitúcie. V článku 30 sa navrhuje, aby Komisia prijala
delegovaný akt týkajúci sa hodnotenia rizík pre dôchodky. KAPITOLA 2 – Outsourcing a riadenie
investícií V článku 33 sa stanovujú
pravidlá týkajúce sa uzatvárania zmlúv s tretími stranami (outsourcing) vrátane
opätovne outsourcovaných činností. KAPITOLA 3 – Depozitár V článkoch 35 až 37 sa stanovuje, že inštitúcie
zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia musia vymenovať jediného
depozitára povereného povinnosťami úschovy aktív a dohľadu, ak
členovia a poberatelia v plnej miere znášajú investičné riziko. Hlava IV — INFORMÁCIE, KTORÉ JE POTREBNÉ
POSKYTNÚŤ BUDÚCIM ČLENOM, ČLENOM A POBERATEĽOM KAPITOLA 1 – Všeobecné ustanovenia V tejto kapitole sa uvádzajú podrobné informácie, ktoré sa majú
poskytovať členom, budúcim členom a po odchode do dôchodku
poberateľom na základe bývalého článku 11. V článku 38 sa stanovuje všeobecná zásada týkajúca sa
zverejňovania informácií. V článku 39 sa stanovuje druh informácií, ktoré musia
dostať členovia (a poberatelia), ako sú práva a povinnosti strán,
riziká a investičné možnosti a či sú tieto investičné možnosti
štandardné alebo nie. Podmienky konkrétneho dôchodkového plánu sa musia uverejniť
na webovej stránke príslušnej inštitúcie. V článku 40 sa inštitúciám zamestnaneckého dôchodkového
zabezpečenia ukladá povinnosť, aby každých dvanásť mesiacov poskytli
jednotlivým osobám čo najzrozumiteľnejším spôsobom výkaz dôchodkových
dávok („VDD“), ktorý zároveň predstavuje základné informácie zadávané prípadnej službe
vysledovania dôchodkov, ktorá sa opisuje v Bielej knihe o dôchodkoch.[24] Ak už členské
štáty poskytli osobám komplexné informácie zahŕňajúce jeden alebo
viac dôchodkových pilierov, zachovajú si flexibilitu pri navrhovaní svojich
dôchodkových informačných systémov, ak spĺňajú požiadavky tohto
návrhu. KAPITOLA 2 – Výkaz o dôchodkových dávkach V článkoch 40 až 44 sa stanovujú
všeobecné ustanovenia týkajúce sa výkazu dôchodkových dávok, ktorý je
určený pre aktívnych členov dôchodkového plánu. Koncepcia výkazu
dôchodkových dávok vychádza z poradenstva EIOPA Európskej
komisii k preskúmaniu smernice o inštitúciách
zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, čerpá
z najlepších vnútroštátnych postupov v niekoľkých členských štátoch a
z medzinárodnej práce OECD[25].
Výkaz dôchodkových dávok zabezpečuje porovnateľnosť s
informáciami požadovanými na základe právnych predpisov v iných finančných
sektoroch, ako je kľúčový investorský dokument pre otvorené
investičné fondy (PKIPCP), pričom zohľadňuje osobitosti sektora zamestnaneckých
dôchodkov. Výkaz dôchodkových dávok okrem toho ponecháva členským štátom
dostatočné možnosti na to, aby zaviedli špecifickejšie požiadavky a
integrované systémy umožňujúce porovnateľnosť medzi rôznymi
piliermi dôchodkového plánu. Štandardizácia výkazu dôchodkových dávok by mala umožniť
automatizáciu pravidelného vypracúvania výkazu dôchodkových dávok a jeho
potenciálneho outsourcingu, čím by sa náklady udržali na nízkej úrovni, a
to predovšetkým pre menšie inštitúcie. V článkoch 46 až 53 sa stanovujú položky z výkazu
dôchodkových dávok, ktoré sa interpretujú spolu s článkom 45. Ide o
tieto prvky: ·
osobné údaje držiteľa, ·
identifikácia inštitúcie, ·
záruky, ·
bilancia, príspevky a náklady, ·
dôchodkové prognózy, ·
investičný profil, ·
minulé výsledky a ·
doplňujúce informácie. V článku 54 sa navrhuje splnomocniť Komisiu na
prijatie delegovaného aktu týkajúceho sa výkazu dôchodkových dávok. KAPITOLA 3 – Iné informácie a dokumenty,
ktoré sa majú poskytovať Táto kapitola sa týka informácií, ktoré by sa mali poskytovať
prostredníctvom inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového poistenia členom a
poberateľom v rôznych štádiách dôchodku, ako napríklad tesne pred
priznaním dôchodku, tesne pred odchodom do dôchodku alebo v štádiu počas
vyplácania dôchodku. V článku 55 sa pre inštitúcie zamestnaneckého
dôchodkového poistenia stanovujú osobitné pravidlá s cieľom
poskytovať informácie budúcim členom pred pristúpením do dôchodkového
plánu v rámci inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. V článku 56 sa stanovujú informácie, ktoré sa majú
poskytovať členom pred odchodom do dôchodku. Tieto informácie by sa
mali poskytnúť nad rámec výkazu dôchodkových dávok najmenej dva roky pred
odchodom do dôchodku, či je vopred určený, alebo nie. V článku 57 sú podrobne uvedené informácie, ktoré
sa majú poskytovať poberateľom v štádiu počas vyplácania
dôchodku. Tieto informácie poberateľom by mali nahradiť výkaz
dôchodkových dávok. V článku 58 sa stanovujú informácie, ktoré sa majú
poskytovať na žiadosť členov a poberateľov. Hlava V – PRUDENCIÁLNY DOHĽAD KAPITOLA 1 – Všeobecné pravidlá
prudenciálneho dohľadu V článku 59 sa navrhuje ochrana členov a
poberateľov dôchodkového plánu ako hlavný cieľ prudenciálneho
dohľadu. V článku 60 sa vymedzuje, ktoré oblasti sa považujú za
súčasť prudenciálneho dohľadu v súvislosti s touto smernicou. V
tomto článku sa odstraňuje právna neistota pre inštitúcie
zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia spôsobená rozdielmi v rozsahu
prudenciálnej regulácie členských štátov. V článku 61 sa stanovujú všeobecné zásady
týkajúce sa prudenciálneho dohľadu. Stanovuje sa v ňom napríklad, že
príslušný orgán domovského členského štátu má výhradnú zodpovednosť
za prudenciálny dohľad nad všetkými inštitúciami zamestnaneckého
dôchodkového zabezpečenia, ktoré majú povolenie alebo sú registrované v
jeho jurisdikcii. V tomto článku sa ďalej stanovuje zásada, že
dohľad nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia
musí byť založený na perspektívnom prístupe vychádzajúcom z rizík, ako aj
včasný a primeraný. V článku 63 sa zavádza proces preskúmania orgánmi
dohľadu, ktorého cieľom je u inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového
zabezpečenia identifikovať finančné, organizačné alebo iné
vlastnosti, ktoré by mohli viesť k ich rizikovejšiemu profilu. V článku 64 sa zabezpečuje, aby všetky nové
požiadavky zavedené týmto návrhom boli zohľadnené v právomoci udelenej
príslušným orgánom, pokiaľ ide o poskytovanie informácií. V článku 65 sa stanovuje, že je potrebné, aby
príslušné orgány vykonávali svoje úlohy transparentne a zodpovedne. KAPITOLA 2 – Služobné tajomstvo a výmena
informácií V ustanoveniach článkov 66 až 71 sa stanovujú podmienky na výmenu
informácií medzi príslušnými orgánmi a orgánmi a subjektmi, ktoré pomáhajú
posilňovať stabilitu finančného systému. Hlava VI – ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA V článkoch 73 až 81 sa stanovuje spolupráca a oznamovacie
povinnosti, ako aj podmienky týkajúce sa spracúvania osobných údajov.
Články zahŕňajú hodnotenie a preskúmanie smernice, zmenu
smernice 2009/138/ES Solventnosť II, termín vykonania smernice, zrušenia a
adresátov smernice. 4. Vplyv na rozpočet Osobitný vplyv na rozpočet je stanovený v legislatívnom
finančnom výkaze a týka sa úloh pridelených EIOPA. ê 2003/41/ES 2014/0091 (COD) Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o činnostiach a dohľade
nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (prepracované znenie) (Text s významom pre EHP) EURÓPSKY
PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva fungovaní Európskej únie, najmä na jej článkyok 5347 ods. 2,
a 62článok 55 a článok 11495 ods. 1 so zreteľom na návrh Európskej komisie, ò nový po postúpení návrhu
legislatívneho aktu národným parlamentom, ê 2003/41/ES so zreteľom na stanovisko Európskeho
hospodárskeho a sociálneho výboru, ò nový po porade s
európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ê 2003/41/ES konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom stanoveným v článku 251 zmluvy[3], keďže: ò nový (1) Smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES[26] bola opakovane podstatným spôsobom zmenená[27].
Vzhľadom na nové zmeny by sa v záujme prehľadnosti mala táto
smernica prepracovať. ê 2003/41/ES odôvodnenie
1 skutočný vnútorný trh pre finančné služby je kľúčom
pre zvyšovanie hospodárskeho rastu a tvorbu pracovných príležitostí
v spoločenstve; ê 2003/41/ES odôvodnenie
2 (prispôsobené) ð nový (2) dosiahli významné výsledky pri vytváraní tohto Vvnútornýého trhu, ð by mal umožniť ï ktoré umožňujú finančným inštitúciám fungovať v iných členských štátoch a ktoré zabezpečiťujú vysokú
úroveň ochrany ð členov a poberateľov zamestnaneckých dôchodkových plánov ï finančných služieb pre
spotrebiteľov.; ê 2003/41/ES odôvodnenie
4 (prispôsobené) V oznámení Komisie s
názvom „Vykonávanie rámca pre finančné trhy: akčný plán“ sa
určuje súbor krokov, ktoré sú potrebné na to, aby sa dokončil
vnútorný trh pre finančné služby, a Európska Rada, na svojom
zasadnutí v Lisabone 23. a 24. marca 2000 vyzvala
na implementáciu tohto akčného plánu do roku 2005. ê 2003/41/ES odôvodnenie
4 (prispôsobené) akčný plán pre
finančné služby zdôrazňuje ako naliehavú prioritu potrebu
vypracovať smernicu o obozretnom dohľade nad inštitúciami
zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, keďže tieto inštitúcie sú
významnými finančnými inštitúciami, ktoré majú kľúčovú úlohu pri
zaistení integrácie, efektívnosti a likvidity finančných trhov,
no nepodliehajú koherentnému právnemu rámcu spoločenstva, ktorý by im
umožňoval naplno využívať výhody vnútorného trhu, ò nový (3) Smernica
2003/41/ES predstavovala prvý legislatívny krok na ceste k vnútornému
trhu so zamestnaneckými dôchodkovými plánmi organizovanými v európskom
rozsahu. Skutočný vnútorný trh so zamestnaneckými dôchodkovými plánmi
zostáva rozhodujúcim faktorom pre hospodársky rast a vytváranie pracovných
miest v Európskej únii, ako aj pre riešenie problému starnutia európskej
spoločnosti. Uvedená smernica z roku 2003 nebola podstatne zmenená tak,
aby zaviedla moderný systém riadenia rizík aj pre inštitúcie zamestnaneckého
dôchodkového zabezpečenia. ê 2003/41/ES odôvodnenie
5 (prispôsobené) ð nový (4) ð Je potrebné prijať opatrenie s
cieľom dosiahnuť ďalší rozvoj doplnkového súkromného
dôchodkového sporenia, ako sú zamestnanecké dôchodky. Je to dôležité,
keďže systémy sociálneho zabezpečenia sa dostávajú pod rastúci tlak,
čo znamená, že občania sa v budúcnosti budú stále viac spoliehať
na zamestnanecké dôchodky ako doplnok verejných dôchodkových plánov. ï pretože systémy sociálneho
zabezpečenia prechádzajú zvyšujúcim sa tlakom, na zamestnanecké
dôchodky sa bude v budúcnosti stále viac a viac spoliehať ako
na doplnok, preto by sa Mmali by sa
pripraviť zamestnanecké dôchodky, no bez toho, aby sa
spochybňoval význam dôchodkových systémov sociálneho zabezpečenia,
pokiaľ ide o istú, trvalú a účinnú sociálnu ochranu, ktorá
by mala zaručiť slušný životný štandard v starobe a preto
by mala byť ústredným bodom cieľa posilniť európsky sociálny
model.; ò nový (5) Táto
smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte
základných práv Európskej únie, najmä právo na ochranu osobných údajov, právo
podnikať a právo na vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov predovšetkým
zabezpečovaním vyššej úrovne transparentnosti dôchodkového
zabezpečenia, informovaného finančného plánovania osobných
finančných rezerv a odchodu do dôchodku, ako aj uľahčenia
cezhraničných aktivít inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového
zabezpečenia a podnikov. Táto smernica sa musí vykonávať v súlade s
uvedenými právami a zásadami. (6) Napriek
nadobudnutiu účinnosti smernice 2003/41/ES naďalej pretrvávajú
dôležité prudenciálne prekážky, z dôvodu ktorých je pre inštitúcie vedenie
cezhraničných dôchodkových plánov príliš drahé. Okrem toho je potrebné
zvýšiť súčasnú minimálnu úroveň ochrany členov a
poberateľov. Je to o to dôležitejšie, že sa značne zvýšil
počet Európanov, ktorí sa spoliehajú na dôchodkové plány, ktoré presúvajú
dlhovekosť a trhové riziká z inštitúcie alebo podniku, ktorý ponúka
zamestnanecký dôchodkový plán („prispievajúci podnik“), na jednotlivé osoby.
Okrem toho je potrebné zvýšiť súčasnú minimálnu úroveň
informovanosti členov a poberateľov. Tento vývoj si vyžaduje zmenu
smernice. ê 2003/41/ES odôvodnenie
7 (prispôsobené) (7) pravidlá obozretnosti Ö Prudenciálne
pravidlá Õ stanovené
v tejto smernici sú určené na zaručenie vysokého
stupňa bezpečnosti pre budúcich dôchodcov uložením prísnych štandardov
dohľadu a na uvoľnvyčistenie cesty pre efektívne spravovanie systémov zamestnaneckých dôchodkových Ö plánov Õ.; ê 2003/41/ES odôvodnenie
8 (prispôsobené) (8) Iinštitúcie, ktoré sú úplne oddelené od akéhokoľvek
sponzorujúceho subjektu Ö prispievajúceho
podniku Õ a ktoré fungujú
na základe prostriedkov z fondov na jediný účel, ktorým je
poskytovanie dôchodkov, by mali mať slobodu poskytovania služieb
a slobodu investovania, podliehajúc iba koordinovaným Ö prudenciálnym Õ požiadavkám obozretnosti, bez
ohľadu na to, či tieto inštitúcie sú považované za právnické
osoby.; ê 2003/41/ES odôvodnenie
9 (prispôsobené) (9) Vv súlade so zásadou subsidiarity
členské štáty by si mali ponechať plnú zodpovednosť za
organizovanie svojich dôchodkových systémov Ö plánov Õ aj za rozhodovanie o
úlohe každého z troch "pilierov" dôchodkového systému Ö plánu Õ v jednotlivých
členských štátoch.; Vv súvislosti s druhým pilierom by
si mali tiež ponechať plnú zodpovednosť za úlohu a funkcie
rôznych inštitúcií, ktoré poskytujú zamestnanecké dôchodky, ako sú
celoodvetvové dôchodkové fondy jednotlivých odvetví priemyslu, dôchodkové fondy
spoločností a životné poisťovne; zámerom tejto smernice nie je
spochybniť túto výsadu.; ê 2003/41/ES odôvodnenie
10 (10) Vvnútroštátne
predpisy týkajúce sa účasti samostatne zárobkovo činných osôb
v inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sú rôzne;
v niektorých členských štátoch inštitúcie zamestnaneckého
dôchodkového zabezpečenia môžu fungovať na základe dohôd
s odvetvím alebo skupinami odvetví, ktorých členovia konajú
z pozície samostatne zárobkovo činných osôb alebo priamo so
samostatne zárobkovo činnými osobami a zamestnancami.; Vv niektorých
členských štátoch sa samostatne zárobkovo činná osoba môže stať
aj členom inštitúcie, ak táto samostatne zárobkovo činná osoba koná
ako zamestnávateľ alebo poskytuje subjektu svoje
profesionálne služby.; Vv niektorých členských štátoch sa samostatne zárobkovo činné osoby sa nemôžu
prihlásiť do inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia,
pokiaľ nie sú splnené určité požiadavky, vrátane tých, ktoré ukladá
sociálne a pracovné právo.; ê 2003/41/ES odôvodnenie
11 (11) Iinštitúcie spravujúce systémy sociálneho
zabezpečenia, ktoré sú už koordinované na úrovni spoločenstvaÚnie, by sa
mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Mmala by sa však vziať do úvahy
osobitosť inštitúcií, ktoré v jednom členskom štáte spravujú
systémy sociálneho aj zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.; ê 2003/41/ES odôvodnenie
12 (prispôsobené) (12) Ffinančné inštitúcie, ktoré už
využívajú právny rámec spoločenstvaÚnie by vo
všeobecnosti mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto
smernice.; Kkeďže však aj tieto inštitúcie môžu
v niektorých prípadoch ponúkať služby v súvislosti so
zamestnaneckými dôchodkami, je dôležité zabezpečiť, aby táto smernica
neviedla k narušeniu hospodárskej súťaže.; Takýmto
narušeniam sa je možnoé
vyhnúť sa takýmto
narušeniam tak, že sa uplatnia Ö prudenciálne Õ požiadavky obozretnosti tejto
smernice na podnikanie v oblasti zamestnaneckých dôchodkov životných
poisťovní.; Komisia
by mala tiež starostlivo monitorovať situáciu na trhu zamestnaneckých
dôchodkov a posúdiť možnosť rozšírenia dobrovoľného
uplatnenia tejto smernice na ostatné regulované finančné inštitúcie.; ê 2003/41/ES odôvodnenie
13 (13) Ppri zameraní sa na zabezpečenie
finančnej istoty v dôchodku, dávky, ktoré vyplácajú inštitúcie
zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia,
by, vo všeobecnosti, mali zabezpečiť výplatu celoživotného dôchodku.; Mmali by sa
umožniť aj platby za dočasné obdobie alebo jednorazové sumy.; ê 2003/41/ES odôvodnenie
14 (prispôsobené) (14) Jje dôležité zabezpečiť, aby sa
starší ľudia a ľudia so zdravotným postihnutím nedostali do
rizika chudoby a mohli mať slušnúý životnúý úroveňštandard.
Dôležitým aspektom boja proti chudobe a neistote medzi staršími
ľuďmi je primerané pokrytie biometrických rizík v ustanoveniach
o zamestnaneckých dôchodkoch.; Ppri stanovovaní dôchodkového systému Ö plánu Õ by zamestnávatelia a zamestnanci alebo ich
príslušní zástupcovia by mali zvážiť možnosť dôchodkového systému Ö plánu Õ vrátane
zabezpečenia pokrytia rizika dlhovekosti a rizík zdravotného
postihnutia z povolania ako aj zabezpečenie pozostalých rodinných
príslušníkov.; ê 2003/41/ES odôvodnenie
15 (prispôsobené) (15) Pposkytnutie možnosti členským štátom
vylúčiť z rozsahu pôsobnosti vnútroštátnych vykonávacích
predpisov inštitúcie spravujúce systémy Ö dôchodkové
plány Õ, ktoré majú spolu
celkovo menej než 100 členov, môže v niektorých členských
štátoch uľahčiť dohľad, bez
toho, aby sa porušilo riadne fungovanie vnútorného trhu v tejto oblasti;
no týmto by sa nemalo porušiť právo takýchto inštitúcií menovať
pre spravovanie svojho investičného portfólia a úschovu svojich aktív
správcov a uschovávateľov usadených v inom členskom štáte
a náležite oprávnených.; ê 2003/41/ES odôvodnenie
16 (prispôsobené) (16) Iinštitúcie ako napríklad „"Unterstützungskassen“"“ v Nemecku, kde členovia nemajú
žiadne zákonné práva na dávky v určitej výške a kde sú ich záujmy chránené
povinným zákonným poistením proti insolventnosti Ö platobnej
neschopnosti Õ, by mali byť
vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.; ê 2003/41/ES odôvodnenie
17 (17) Aaby sa ochránili členovia
a poberatelia, inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia
by mali obmedziť svoje činnosti na tie činnosti a na
tie z nich vyplývajúce činnosti,
ktoré sú uvedené v tejto smernici.; ê 2003/41/ES odôvodnenie
18 (prispôsobené) (18) Vv prípade konkurzu sponzorujúceho subjektu Ö prispievajúceho
podniku Õ, člen čelí
riziku straty svojej práce aj svojich
získaných dôchodkových práv.; Ppreto je potrebné zabezpečiť
jasné oddelenie medzi týmto subjektom Ö podnikom Õ a inštitúciou
a stanovenie minimálnych Ö prudenciálnych Õ štandardov obozretnosti
na ochranu členov.; ê 2003/41/ES odôvodnenie
19 (19) Iinštitúcie zamestnaneckého dôchodkového
zabezpečenia fungujú a sú pod dohľadom v jednotlivých
členských štátoch s výraznými rozdielmi.; Vv niektorých
členských štátoch sa dohľad môže vykonávať nielen nad
inštitúciou samotnou ale aj nad subjektmi alebo spoločnosťami, ktoré
sú oprávnené spravovať tieto inštitúcie.; Ččlenské štáty by mali vedieť
vziať túto osobitosť do úvahy, pokiaľ sú účinne splnené
požiadavky stanovené v tejto smernici.; Ččlenské štáty by mali umožniť aj
poisťovniam a iným finančným subjektom spravovať inštitúcie
zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.; ê 2003/41/ES odôvodnenie
20 (prispôsobené) (20) Iinštitúcie zamestnaneckého dôchodkového
zabezpečenia sú poskytovateľmi finančných služieb a nesú
veľkú zodpovednosť za poskytovanie zamestnaneckých dôchodkov
a preto by mali spĺňať určité minimálne Ö prudenciálne Õ štandardy obozretnosti
vzhľadom na svoje činnosti a podmienky fungovania.; ê 2003/41/ES odôvodnenie
21 (prispôsobené) (21) Vveľký počet inštitúcií
v určitých členských štátoch znamená, že je potrebné pragmatické
riešenie týkajúce sa predchádzajúceho poskytnutia povolenia inštitúciám;
no ak chce inštitúcia spravovať systém Ö dôchodkový
plán Õ v inom
členskom štáte, malo by sa vopred vyžadovať oprávnenie, ktoré
poskytuje príslušný orgán v domovskom členskom štáte. ê 2003/41/ES odôvodnenie
36 (prispôsobené) ð nový (22) Bbez toho, aby bolo dotknutéá vnútroštátnea sociálnea a pracovnéá právo legislatíva týkajúce sao organizovaniaí dôchodkových systémov Ö plánov Õ vrátane povinného členstva
a výsledkov dohôd kolektívneho vyjednávania, inštitúcie by mali mať
možnosť poskytovať svoje služby v iných členských štátoch ð po udelení povolenia od príslušného
orgánu domovského členského štátu inštitúcie ï .; Mmali by mať povolené prijať sponzorstvo Ö príspevky od Õ subjektov eÖ podnikov Õ nachádzajúcich sa v iných ð ktoromkoľvek ï členskomých štáteoch a viesť dôchodkové systémy s členmi vo viac než jednom
členskom štáte.; Ttoto by potenciálne viedlo k výrazným úsporám zo zvýšenej výroby Ö z rozsahu Õ pre tieto
inštitúcie, zlepšila
by sa týmo konkurencieschopnosť priemyslu
Úniespoločenstva a uľahčila by sa o mobilitau pracovných síl.; toto
si vyžaduje vzájomné uznávanie štandardov obozretnosti; na riadne presadzovanie
týchto štandardov obozretnosti by mali dohliadať príslušné orgány
domovského členského štátu, pokiaľ nie je stanovené inak; ê 2003/41/ES odôvodnenie
37 ð nový (23) Vvýkon práva inštitúcie v jednom
členskom štáte spravovať systém zamestnaneckého dôchodkového
zabezpečenia, ktoré bolo zmluvne uzatvorené v inom členskom
štáte, by mal plne ršpektovať ustanovenia sociálneho a pracovného práva
platného v hostiteľskom členskom štáte, pokiaľ sa to týka
zamestnaneckých dôchodkov, napríklad definovanie a výplata dôchodkových
dávok a podmienky prevoditeľnostiť
dôchodkových práv. ð S cieľom zaistiť právnu
istotu pre cezhraničné aktivity inštitúcií by sa mal objasniť rozsah
pôsobnosti prudenciálnych pravidiel. ï ò nový (24) Inštitúcie
by mali byť schopné presunúť dôchodkové plány do iných
cezhraničných inštitúcií v rámci Únie s cieľom uľahčiť
organizáciu zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia na úrovni Únie iba
na základe povolenia od príslušného orgánu domovského členského štátu
inštitúcie prijímajúcej systém dôchodkového zabezpečenia („prijímajúca
inštitúcia“). Pokiaľ sa vo vnútroštátnom sociálnom a pracovnom práve
o dôchodkových plánoch nestanovuje inak, prevod a jeho podmienky by mali
podliehať predchádzajúcemu schváleniu členmi a poberateľmi alebo
prípadne ich zástupcami. ê 2003/41/ES odôvodnenie
26 (prispôsobené) (25) Oobozretný výpočet poistných Ö technických Õ rezerv je základnou
podmienkou na zabezpečenie splnenia povinností vyplácať dôchodky.; poistné Ö Technické Õ rezervy by sa mali
vypočítať podľa uznávaných metód poistnej matematiky a mali
by ich overiť kvalifikované osoby.; Nnajvyššie úrokové sadzby by sa mali
zvoliť obozretne podľa príslušných vnútroštátnych pravidiel.; Nnajmenšia
výška poistných Ö technických Õ rezerv by mala
stačiť na pokračujúce vyplácanie dôchodkov, ktoré sa už
vyplácajú poberateľom, a mali by sa do nej premietnuť aj záväzky
vznikajúce z nadobudnutých dôchodkových práv členov.; ê 2003/41/ES odôvodnenie
27 (prispôsobené) (26) Rriziká pokryté inštitúciami sa
v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia.; Ddomovské
členské štáty by preto mali mať možnosť vypočítať poistné Ö technické Õ rezervy
podľa ďalších a podrobnejších pravidiel než sú tie, ktoré sú
uvedené v tejto smernici.; ê 2003/41/ES odôvodnenie
28 (prispôsobené) (27) Ddostatočné a primerané aktíva
na pokrytie poistných Ö technických Õ rezerv chránia
záujmy členov a poberateľov dôchodkového systému Ö plánu Õ , ak sa sponzorujúci subjekt
Ö prispievajúci
podnik Õ stane insolventným.; Nnajmä
v prípadoch cezhraničnej aktivity si vzájomné uznávanie zásad
dohľadu uplatňovaných v členských štátoch vyžaduje neustále
úplnée
financovanie poistných Ö technických Õ rezerv.; ê 2003/41/ES odôvodnenie
29 (28) Aak inštitúcia nefunguje cezhranične,
členské štáty by mali byť schopné povoliť neúplné finančné
krytie za predpokladu, že sa stanoví riadny plán na obnovu plného
financovania a bez toho, aby boli dotknuté požiadavky smernice Rady
80/987/EHS z 20. októbra 1980 o aproximácii právnych
predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na ochranu
zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa.;[28] ê 2003/41/ES odôvodnenie
30 (prispôsobené) (29) Vv mnohých prípadoch by to mohol
byť sponzorujúci subjekt Ö prispievajúci
podnik Õ, a nie inštitúcia samotná, ktorý by
pokryl biometrické riziko alebo zaručil určité dávky alebo
investičné plnenie. No v niektorých prípadoch je to inštitúcia
samotná, kto poskytuje takéto pokrytie alebo záruky a záväzky sponzora Ö prispievajúceho
podniku Õ sa vo všeobecnosti
vyčerpajú platením potrebných príspevkov. Za týchto okolností sú ponúkané
produkty podobné produktom životných poisťovní a dotknuté inštitúcie
by mali držať aspoň rovnaké dodatočné vlastné fondy ako životné
poisťovne.; ê 2003/41/ES odôvodnenie
31 (30) Iinštitúcie sú veľmi dlhodobí investori.; Uumorovanie
aktív držaných týmito inštitúciami sa vo všeobecnosti nemôže urobiť
na žiadny iný účel než je na poskytovanie dôchodkov.; Ďďalej,
na to, aby sa primerane chránili práva členov
a poberateľov, inštitúcie by si mali zvoliť také umiestnenie
aktív, ktoré presne vyhovuje charakteru a trvaniu ich záväzkov.; Ttieto
aspekty vyžadujú efektívny dohľad a prístup k pravidlám
investovania, ktoré umožňujú inštitúciám dostatočnú pružnosť,
aby rozhodli o najistejšej a najefektívnejšej investičnej
politike a ktoré ich zaväzujú konať obozretne.; Ddodržiavanie
„zásady obozretnosti“ si preto vyžaduje investičnú politiku upravenú
podľa štruktúry členov jednotlivej inštitúcie zamestnaneckého
dôchodkového zabezpečenia.; ê 2003/41/ES odôvodnenie
6 (prispôsobené) (31) táto smernica preto predstavuje prvý krok na ceste
k vnútornému trhu pre zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie,
organizovanom v európskom rozsahu, Sstanovením „zásady obozretnosti“ ako
základnej zásady kapitálového investovania a umožnením, aby inštitúcie
fungovali cezhranične, sa podporuje presmerovanie úspor do oblasti
zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, čím sa prispieva k
hospodárskemu a sociálnemu pokroku.; ê 2003/41/ES odôvodnenie
32 (prispôsobené) (32) Mmetódy a prax dohľadu sa
v jednotlivých členských štátoch líšia,; preto by
mali členské štáty dostať určitú voľnosť pokiaľ
ide o presné pravidlá investovania, ktoré chcú uložiť inštitúciám
nachádzajúcim sa na ich území; no tieto pravidlá nesmú Ö by nemali Õ obmedzovať
voľný pohyb kapitálu, pokiaľ to nie je odôvodnené
z prudenciálnych dôvodov obozretnosti. ê 2003/41/ES odôvodnenie
33 (prispôsobené) ð nový (33) Aako veľmi dlhodobí investori s malými
rizikami likvidity, inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia
sú v postavení investovať do nelikvidných aktív, ako sú akcie ð, ako aj do nástrojov, ktoré majú dlhodobý
hospodárky profil a neobchoduje sa s nimi na regulovaných trhoch, do
multilaterálnych obchodných systémov alebo organizovaných obchodných
systémov ï na rizikových
kapitálových trhoch v rámci Ö prudenciálnych Õ limitov obozretnosti.; Mmôžu tiež využívať výhody medzinárodnej
diverzifikácie.; Iinvestovanie do akcií, rizikových kapitálových trhov a iných mien, než sú meny, v ktorých majú záväzky ð a do nástrojov, ktoré majú dlhodobý
hospodársky profil a neobchoduje sa s nimi na regulovaných trhoch, do multilaterálnych
obchodných systémov alebo organizovaných obchodných systémov ï by sa preto nemaloi
obmedzovať okrem z iných než len Ö prudenciálnych Õ dôvodov obozretnosti.; ò nový (34) Pochopenie
toho, čo predstavujú nástroje s dlhodobým hospodárskym profilom, je
široké. Tieto nástroje nie sú neprevoditeľnými cennými papiermi, a preto
nemajú prístup k likvidite sekundárnych trhov. Často si vyžadujú záväzky
na pevne určený čas, ktoré obmedzujú ich predajnosť. Tieto
nástroje by sa mali chápať tak, že zahŕňajú účasti, dlhové
nástroje v nekótovaných podnikoch a pôžičky, ktoré sú im poskytnuté.
Nekótované podniky zahŕňajú projekty infraštruktúry, rozvíjajúce sa
nekótované spoločnosti, nehnuteľností alebo iné aktíva, ktoré by
mohli byť vhodné na dlhodobé investičné účely. Nekótovanými
aktívami sú často nízkouhlíkové projekty infraštruktúry a projekty
infraštruktúry odolné voči zmene klímy, ktorých financovanie závisí od
dlhodobých úverov. ê 2003/41/ES odôvodnenie
34 (prispôsobené) ak však inštitúcia
funguje cezhranične, môžu ju príslušné orgány hostiteľského
členského štátu požiadať, aby uplatnila limity na investovanie
do akcií a podobných aktív neprijatých na obchodovanie
na regulovanom trhu, do akcií a ostatných nástrojov vydaných tým
istým subjektom alebo do aktív denominovaných v nerovnocenných menách za
predpokladu, že sa tieto pravidlá uplatňujú aj na inštitúcie
nachádzajúce sa v hostiteľskom členskom štáte; ê 2003/41/ES odôvodnenie
35 (prispôsobené) preto by sa mali
eliminovať obmedzenia, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž
na vnútornom trhu, týkajúce sa slobodnej voľby inštitúcií schválených
správcov a uschovávateľov aktív; ò nový (35) Inštitúcie
by mali mať možnosť investovať v iných členských štátoch v
súlade s pravidlami stanovenými v ich domovských členských štátoch s
cieľom znížiť náklady na cezhraničnú aktivitu. Preto by
hostiteľské členské štáty nemali mať možnosť stanovovať
dodatočné investičné požiadavky na inštitúcie nachádzajúce sa v iných
členských štátoch. (36) Niektoré
riziká nie je možné znížiť prostredníctvom kvantitatívnych požiadaviek
premietnutých do technických ustanovení a finančných požiadaviek, môžu sa
však vhodne riešiť prostredníctvom požiadaviek na správu. Pre primerané
riadenie rizika je preto podstatné zabezpečenie účinného systému
správy. Tieto dôchodkové plány by mali byť primerané povahe, rozsahu
a zložitosti činností. (37) Politiky
odmeňovania, ktoré podnecujú nadmerne rizikové správanie, môžu
narušiť správne a účinné riadenie rizík inštitúcií. Zásady a
požiadavky na zverejňovanie politík odmeňovania, ktoré sa
vzťahujú na iné druhy finančných inštitúcií Únie, by sa mali
uplatňovať aj na inštitúcie, pričom by sa však mala zohľadniť
konkrétna štruktúra správy uvedených inštitúcií v porovnaní s inými typmi
finančných inštitúcií, ako aj potreba zohľadniť
veľkosť, charakter, rozsah a zložitosť činností
inštitúcie. (38) Kľúčová
funkcia je vnútorná kapacita na vykonávanie konkrétnych úloh správy. Inštitúcie
by mali mať dostatočnú kapacitu na vykonávanie funkcie riadenia
rizík, funkcie vnútorného auditu a tam, kde je to vhodné, poistno-matematickej
funkcie. Identifikácia
konkrétnej kľúčovej funkcie nebráni inštitúcii, aby sa slobodne
rozhodla, ako bude túto kľúčovú funkciu organizovať v praxi,
pokiaľ sa v tejto smernici nestanovuje inak. Nemalo by to však viesť
k neprimerane zaťažujúcim požiadavkám, pretože by sa mala
zohľadniť povaha, rozsah a zložitosť činností inštitúcie. (39) Všetky
osoby, ktoré vykonávajú kľúčové
funkcie, by mali byť spôsobilé a vhodné. Len osoby zastávajúce kľúčové funkcie by
však mali podliehať oznamovacej povinnosti vo vzťahu k príslušnému
orgánu. (40) V
menších a menej zložitých inštitúciách by malo byť s výnimkou funkcie
vnútorného auditu okrem toho možné, aby jedna osoba alebo organizačná jednotka
vykonávala viac ako jednu kľúčovú funkciu. Osoba alebo organizačná
jednotka vykonávajúce kľúčovú funkciu by však mali byť odlišné
od osoby alebo organizačnej jednotky, ktoré majú podobnú kľúčovú
funkciu v rámci prispievajúceho podniku, aj keď príslušný orgán by po
zohľadnení veľkosti, povahy, rozsahu a zložitosti činností
inštitúcie mal mať právomoc udeliť výnimku. (41) Je
nevyhnutné, aby inštitúcie zlepšili svoje riadenie rizík tak, aby bolo možné
správne pochopiť potenciálne citlivé miesta vo vzťahu k
udržateľnosti dôchodkového plánu a prerokovať ich s príslušnými
orgánmi. Inštitúcie by mali v rámci svojho systému riadenia rizík
vypracovať hodnotenie rizika v prípade všetkých svojich činností
týkajúcich sa dôchodkov. Toto hodnotenie rizika by sa malo takisto sprístupniť
príslušným orgánom. Pri tomto hodnotení by inštitúcie mali poskytnúť okrem
iného kvalitatívny opis kľúčových prvkov určujúcich ich
finančné postavenie v súlade s vnútroštátnym právom, účinnosť
ich systému riadenia rizík a schopnosť dosiahnuť súlad s požiadavkami
týkajúcimi sa technických rezerv. Toto hodnotenie rizika by malo
zahŕňať nové alebo vznikajúce riziká, ako sú riziká týkajúce sa
zmeny klímy, využívania zdrojov alebo životného prostredia. ê 2003/41/ES odôvodnenie
22 (prispôsobené) (42) Kkaždý členský štát by mal
vyžadovať, aby každá inštitúcia, ktorá sa nachádza na jeho území, pripravila ročnú účtovnú uzávierku
a výročnú správu berúc do úvahy každý dôchodkový systém Ö plán Õ, ktorý poskytuje a,
ak je to vhodné, ročnú účtovnú uzávierku a výročnú správu
pre každý dôchodkový systém Ö plán Õ.; Rročná
účtovná uzávierka a výročné správy premietajúce pravdivý
a spravodlivý prehľad aktív, pasív a finančného postavenia
inštitúcie berúc do úvahy každý dôchodkový systém Ö plán Õ, ktorý poskytuje
daná inštitúcia, náležiteo
schválené oprávnenou osobou, sú základným zdrojom informácií pre členov
a poberateľov dávok zo systému Ö dôchodkového
plánu Õ a príslušné
orgány.; Uumožňujú najmä príslušným orgánom monitorovať riadne finančné
hospodárenie inštitúcie a posúdiť, či inštitúcia dokáže
splniť všetky svoje zmluvné záväzky.; ê 2003/41/ES odôvodnenie
24 (prispôsobené) (43) Iinvestičná politika inštitúcie je
rozhodujúcim faktorom pre bezpečnosť a schopnosť
poskytovať zamestnanecké dôchodky.; Iinštitúcie by preto mali vypracovať a, najmenej
raz za tri roky, prehodnotiť prehlásenie o investičných zásadách.; Mmalo by sa
dať k dispozícii príslušným orgánom a na požiadanie aj
členom a poberateľom dávok každého dôchodkového systému Ö plánu Õ.; ò nový (44) Inštitúcie
by mali mať možnosť zveriť svoje riadenie, a to úplne alebo
čiastočne, iným subjektom konajúcim v ich mene. Inštitúcie by mali
byť pri obstarávaní kľúčových funkcií alebo akýchkoľvek
iných činností prostredníctvom outsourcingu naďalej v plnej
miere zodpovedné za plnenie svojich povinností podľa tejto smernice. (45) Povinnosti
úschovy a dohľadu spojené s aktívami vykonávané inštitúciami by sa mali
posilniť prostredníctvom objasnenia úloh a povinností depozitára. Iba
inštitúcie prevádzkujúce dôchodkové plány, v ktorých členovia a
poberatelia znášajú všetky riziká, by mali mať povinnosť
určiť depozitára. ê 2003/41/ES odôvodnenie
23 (prispôsobené) Riadne informácie pre
členov a poberateľov dôchodkového systému sú kľúčové;
toto má osobitný význam pri žiadostiach o informácie týkajúce sa
finančného hospodárenia inštitúcie, zmluvných pravidiel, dávok
a skutočného financovania nadobudnutých dôchodkových nárokov,
investičnej politiky a riadenia rizík a nákladov; ò nový (46) Inštitúcie
by mali poskytovať jasné a primerané informácie pre budúcich členov,
členov a poberateľov, ktoré im pomôžu pri rozhodovaní o dôchodku s
cieľom zabezpečiť vysokú mieru transparentnosti počas
rôznych štádií dôchodkového plánu, napríklad pred pristúpením k dôchodkovému
plánu, počas členstva (vrátane vyplácania preddôchodkových dávok) až
po obdobie po odchode do dôchodku. Mali by sa poskytovať najmä informácie
o nadobudnutých dôchodkových nárokoch, navrhovanej výške dôchodkových dávok,
rizikách a zárukach, ako aj o nákladoch. Ak členovia znášajú
investičné riziko, veľmi dôležité sú takisto dodatočné
informácie o investičnom profile, všetkých dostupných možnostiach a
výkonnosti v minulosti. (47) Pred
pristúpením do dôchodkového plánu by sa budúcim členom mali poskytnúť
všetky potrebné informácie, aby mohli prijať informované rozhodnutie, ako
je napríklad možnosť vystúpiť z dôchodkového plánu, príspevky,
náklady a prípadne investičné možnosti. (48) Pre
členov inštitúcie, ktorí zatiaľ neodišli do dôchodku, by inštitúcie
mali vypracovať štandardizovaný výkaz dôchodkových dávok, ktorý bude
obsahovať kľúčové osobné a všeobecné informácie o dôchodkovom
pláne. S cieľom umožniť lepšie pochopiť vývoj nárokov na
dôchodok v čase a vo všetkých dôchodkových plánoch, ako aj prispieť k
pracovnej mobilite by mal mať výkaz dôchodkových dávok štandardný formát. (49) Inštitúcie
by mali informovať členov v dostatočnom predstihu pred odchodom
do dôchodku o ich možnostiach vyplácania. Ak sa dôchodkové dávky nevyplácajú ako
doživotná anuita, členovia, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, by mali
dostať informácie o produktoch vyplácania dávok, ktoré sú k
dispozícii, s cieľom zjednodušiť im finančné plánovanie v
súvislosti s odchodom do dôchodku. (50) Počas
štádia vyplácania dôchodkových dávok by poberatelia mali naďalej
dostávať informácie o svojich dávkach a zodpovedajúcich možnostiach ich vyplácania.
Toto je zvlášť dôležité vtedy, keď značnú úroveň
investičného rizika znášajú poberatelia počas poberania dôchodku. (51) Príslušný
orgán by mal vykonávať svoje právomoci, ktorých hlavným cieľom je
ochrana členov a poberateľov. (52) Rozsah
pôsobnosti prudenciálneho dohľadu sa v jednotlivých členských štátoch
líši. To môže spôsobiť problémy, ak inštitúcia musí dodržiavať
prudenciálne nariadenie svojho domovského členského štátu a súčasne
aj sociálne a pracovné právo svojho hostiteľského členského
štátu. Objasnením, ktoré oblasti sa na účely tejto smernice považujú za
súčasť prudenciálneho dohľadu, sa znižuje právna neistota a súvisiace
náklady na transakcie. (53) Vnútorný
trh pre inštitúcie si vyžaduje vzájomné uznávanie prudenciálnych štandardov.
Príslušné orgány domovského členského štátu inštitúcie by mali mať
dohľad nad tým, ako inštitúcia dodržiava tieto predpisy. Členské štáty
by mali príslušným orgánom udeliť právomoci potrebné na používanie
preventívnych alebo nápravných opatrení, ak inštitúcie porušia akékoľvek
požiadavky tejto smernice. ê 2003/41/ES odôvodnenie
25 (prispôsobené) aby sa splnila ich
zákonná funkcia, príslušným orgánom by sa mali poskytnúť primerané práva
na informovanosť a právomoci zasiahnuť s ohľadom
na inštitúcie a osoby, ktoré ich skutočne vedú; ak inštitúcia
na zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie preniesla funkcie zásadného
významu, ako je riadenie investícií, informačné technológie alebo
účtovníctvo na iné firmy (zadávanie externe), malo by byť
v rámci práv na informovanosť a právomocí
na zasiahnutie možné, aby sa tieto rozšírili tak, aby zahŕňali
aj tieto externe zadané funkcie, aby sa skontrolovalo, či sa tieto
činnosti vykonávajú v súlade s predpismi o dohľade; ò nový (54) V
záujme zabezpečenia účinného dohľadu nad činnosťami
obstarávanými outsourcingom, vrátane všetkých následných opätovne
outsourcovaných činností, je nevyhnutné, aby príslušné orgány mali prístup
k všetkým dôležitým údajom, ktoré majú poskytovatelia služieb, od ktorých sa
činnosti obstarávali prostredníctvom outsourcingu bez ohľadu na to,
či ide o regulované alebo neregulované subjekty, a aby mali právo
vykonávať kontroly na mieste. V záujme zohľadnenia vývoja na
trhu a na zabezpečenie neustáleho dodržiavania podmienok outsourcingu
by inštitúcie mali informovať príslušné orgány pred outsourcingom
kritických alebo dôležitých činností. (55) Malo
by sa prijať ustanovenie o výmene informácií medzi príslušnými orgánmi,
inými úradmi a subjektmi, ktorých úlohou je posilnenie finančnej stability
a ukončenie dôchodkových plánov. Je preto potrebné stanoviť
podmienky, za ktorých by táto výmena informácií mala byť možná. Okrem
toho, ak sa informácie môžu sprístupniť len s výslovným súhlasom
príslušných orgánov, tieto orgány by mali mať podľa potreby možnosť
podmieniť svoj súhlas splnením prísnych podmienok. (56) Smernicou
Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS[29] sa upravuje spracovanie osobných údajov,
ktoré sa vykonáva v členských štátoch v súvislosti s touto smernicou a pod
dohľadom príslušných orgánov. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 45/2001[30] sa upravuje spracovanie osobných údajov,
ktoré vykonávajú európske orgány dohľadu v súlade s touto smernicou a pod
dohľadom európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Akékoľvek
spracovanie osobných údajov vykonávané v rámci tejto smernice, ako napríklad
výmena alebo zaslanie osobných údajov príslušnými orgánmi, by malo byť v
súlade s vnútroštátnymi pravidlami, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES a
akákoľvek výmena alebo zaslanie informácií európskymi orgánmi dohľadu
by mali byť v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001. (57) S
cieľom zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu so zamestnaneckým
dôchodkovým zabezpečením organizovaného v celoeurópskom meradle by Komisia
po konzultáci s EIOPA mala uplatňovanie tejto smernice preskúmať a
podať o ňom správu Európskemu parlamentu a Rade štyri roky po
nadobudnutí účinnosti tejto smernice. V rámci tohto preskúmania by sa malo
posúdiť najmä uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa výpočtu
technických rezerv, financovanie technických rezerv, bilančné rezervy,
miera platobnej schopnosti, investičné pravidlá a akékoľvek ďalšie
aspekty týkajúce sa finančnej platobnej schopnosti inštitúcie. (58) S
cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi inštitúciami by sa prechodné obdobie, ktoré
umožňuje poisťovniam, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2009/138/ES[31],
prevádzkovať ich podniky zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia
podľa pravidiel uvedených v článku 4 smernice 2009/138/ES, malo
predĺžiť do 31. decembra 2022. Smernica 2009/138/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. (59) S
cieľom špecifikovať požiadavky stanovené v tejto smernici by sa na
Komisiu mala delegovať právomoc v súlade s článkom 290 ZFEÚ prijímať
akty, pokiaľ ide o objasnenie politiky odmeňovania, hodnotenie rizík
pre dôchodky a výkaz dôchodkových dávok. Je zvlášť dôležité, aby Komisia
počas prípravnej práce vykonala primerané konzultácie, a to aj na odbornej
úrovni. Pri príprave a navrhovaní delegovaných aktov by Komisia mala
zabezpečiť súčasný, včasný a vhodný prenos príslušných
dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. ê 2003/41/ES odôvodnenie
38 (prispôsobené) Ak je systém oddelený,
ustanovenia tejto smernice sa uplatňujú na tento systém individuálne. ê 2003/41/ES odôvodnenie
39 (prispôsobené) je dôležité
zabezpečiť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov
na účely dohľadu a medzi týmito orgánmi a Komisiou
na ostatné účely; na účely plnenia si svojich povinností
a prispievania ku konzistentnému a včasnému vykonávaniu tejto
smernice, príslušné orgány by mali si mali navzájom poskytovať informácie
potrebné na uplatňovanie ustanovení tejto smernice; Komisia
naznačila svoj zámer stanoviť výbor dozorcov, aby sa posilnila
spolupráca, koordinácia a výmeny názorov medzi príslušnými národnými
orgánmi a aby sa podporilo konzistentné vykonávanie tejto smernice; ê 2003/41/ES odôvodnenie
40 (60) Kkeďže cieľ navrhovaného kroku,
menovite vytvoriť právny rámec Úniespoločenstva zahŕňajúci inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového
zabezpečenia, nemôžu dostatočne dosiahnuť členské štáty
samotné, ale vzhľadom na rozsah a účinky tohto kroku, sa
môže lepšie dosiahnuť na úrovni Úniespoločenstva, Úniaspoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity
ustanovenou v článku 5 Zmluvy o
Európskej únii.; V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedenéhoustanovenou v tomto článku, táto smernica neprekračuje
rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.nejde nad rámec toho, čo je
potrebné, aby sa dosiahol tento cieľ, ò nový (61) V
súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie
z 28. septembra 2011 týkajúcim sa vysvetľujúcich dokumentov[32] sa
členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k oznámeniu
o svojich transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov
vysvetľujúcich vzťah medzi jednotlivými časťami smernice a
zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov.
V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto
dokumentov je odôvodnené. (62) Povinnosť transponovať túto smernicu do
vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré
predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami.
Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z
predchádzajúcich smerníc. (63) Táto smernica by sa nemala týkať povinností
členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho
práva a uplatňovanie, ktoré sú uvedené v prílohe I časti B, ê 2003/41/ES PRIJALI TÚTO SMERNICU: ò nový Hlava I VŠEOBECNÉ
USTANOVENIA ê 2003/41/ES Článok 1 Predmet Táto smernica stanovuje pravidlá pre
začatie a uskutočňovanie činností, ktoré vykonávajú
inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Článok 2 Rozsah pôsobnosti 1. Táto smernica sa vzťahuje na inštitúcie
zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Ak v súlade
s vnútroštátnym právom, inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového
zabezpečenia nemajú právnu subjektivitu, členské štáty uplatnia túto
smernicu buď na tieto inštitúcie alebo, pokiaľ odsek 2
neustanovuje inak, na tie oprávnené subjekty, ktoré sú zodpovedné za ich
správu a konajú v ich mene. 2. Táto smernica sa nevzťahuje na: ê 2003/41/ES (prispôsobené)
a) inštitúcie
spravujúce systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré sú zahrnuté v nariadeniachí Ö Európskeho parlamentu a Rady Õ (EHS)
č. 1408/71[33]883/2004[34] a nariadení (EHS) č. 574/72[35]987/2009[36];, ê 2011/61/EÚ
článok 62 ods. 1 b) inštitúcie,
na ktoré sa vzťahujú smernice 73/239/EHS[37],
85/611/EHS[38],
93/22/EHS[39],
2000/12/ES[40]
a 2002/83/ES[41] 2004/39/ES[42],
2009/65/ES[43], 2009/138/ES,
2011/61/EÚ[44] a 2013/36/EÚ[45];, ê 2003/41/ES (prispôsobené)
c) inštitúcie, ktoré fungujú
na priebežnom základe;, d) inštitúcie, kde zamestnanci sponzorujúceho subjektu Ö prispievajúceho
podniku Õ nemajú žiadne
zákonné práva na dávky a kde sponzorujúci subjekt Ö prispievajúci
podnik Õ môže kedykoľvek
umoriť svoje aktíva a nemusí nevyhnutne spĺňať svoje
záväzky vyplácať dôchodkové dávky;, e) spoločnosti používajúce
systémy účtovných rezerv s úmyslom vyplatiť dôchodkové dávky
svojim zamestnancom. Článok 3 Uplatnenie na inštitúcie, ktoré
vedú systémy sociálneho zabezpečenia Inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia,
ktoré vedú aj povinné systémy dôchodkového zabezpečenia vzťahujúce sa
nak zamestnanieu považované aj za systémy sociálneho
zabezpečenia, na ktoré sa vzťahujú nariadenia (EHS)
č. 1408/71 883/2004 a (EHS)
č. 574/72 987/2009, sú zahrnuté aj do tejto
smernice vzhľadom na svoje nepovinné zabezpečovanie
zamestnaneckého dôchodku. V takom prípade sa záväzky a zodpovedajúce
aktíva oddelia a nie je možné ich previesť na povinné dôchodkové
systémy Ö plány Õ, ktoré sa považujú
za systémy sociálneho zabezpečenia alebo opačne. Článok 4 Dobrovoľné uplatňovanie pre
inštitúcie zahrnuté v smernici 2002/83/ES 2009/138/ES ê 2003/41/ES (prispôsobené)
Domovské členské štáty si môžu
zvoliť uplatňovanie ustanovení článkov 9 až 16 a článkov 18 až 20 9 až 15, článkov 20 až 24 ods. 2,
článkov 25 až 29, článkov 31 až 53 a článkov 55 až 71 Õ tejto smernice
na oblasť pôsobenia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia
poisťovní, na ktoré sa vzťahuje smernica 2002/83/ES 2009/138/ES. V takom prípade všetky aktíva a pasíva zodpovedajúce zmienenému
podnikaniu sa oddelia a spravujú a organizujú sa oddelene od ostatných
činností Ö životných Õ poisťovní, bez
možnosti prevodu. V takom prípade a len vtedy, ak sa to týka ich
zabezpečovania zamestnaneckého dôchodku, poisťovne nepodliehajú
článkom 20 až 26, 31 a 36 Ö 76 až 86,
článku 132, článku 134 ods. 2, článku 173, článku 185ods.
5, článku 185 ods. 7 a 8 a článku 209 Õ smernice 2002/83/ES 2009/138/ES. Domovský členský štát zabezpečí, aby
buď príslušné orgány alebo orgány zodpovedné za dohľad nad Ö životnými Õ
poisťovňami, na ktoré sa vzťahuje smernica 2002/83/ES 2009/138/ES, ako súčasť svojho dohľadu, overovali prísne oddelenie
príslušného zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Článok 5 Malé dôchodkové inštitúcie
a zákonné Ö dôchodkové
plány Õ systémy S výnimkou článku 19, Ö článkov 34
až 37 Õ členské štáty
si môžu zvoliť, že neuplatnia túto smernicu, ako celok alebo
čiastočne, na žiadnu inštitúciu nachádzajúcu sa na ich
území, ktorá vedie dôchodkové systémy Ö plány Õ, ktoré majú celkovo
spolu menej než 100 členov. Pokiaľ článok 2 ods. 2
neustanovuje inak, takéto inštitúcie by aj napriek tomu mali dostať Ö dostanú Õ právo
dobrovoľne uplatniť túto smernicu. Ččlánok 20 12 sa môže uplatniť len vtedy, ak sa
uplatnia všetky ostatné ustanovenia tejto smernice. Členské štáty si môžu zvoliť, že
neuplatnia články 9 až 17 Ö 1 až 8,
články 12 a 20 a články 34 až 37 Õ na inštitúcie, v
ktorých je zamestnanecký dôchodok zabezpečený podľa štatútu,
podľa právnych predpisov a zaručuje ho verejný orgán. Ččlánok 20 12 sa môže uplatniť len vtedy, ak sa
uplatnia všetky ostatné ustanovenia tejto smernice. ê 2003/41/ES (prispôsobené)
Článok 6 Vymedzenie pojmov Na účely tejto smernice: a) „inštitúcia zamestnaneckého
dôchodkového zabezpečenia“ alebo „inštitúcia“ znamená inštitúciu bez
ohľadu na jej právnu formu, fungujúcu na základe prostriedkov
z fondu, zriadenú oddelene od sponzorujúceho
subjektu Ö prispievajúceho
podniku Õ alebo odvetvia
na účel zabezpečenia dôchodkových dávok v súvislosti so
zamestnaneckou činnosťou na základe dohody alebo zmluvy
dohodnutej: –
jednotlivo alebo kolektívne medzi
zamestnávateľom (zamestnávateľmi) a zamestnancom (zamestnancami)
alebo ich príslušnými zástupcami, alebo –
so samostatne zárobkovo činnými osobami
v súlade s právnymi predpismi domovského a hostiteľského
členského štátu, a ktorá vykonáva činnosti
priamo z nej vyplývajúce;, b) „dôchodkový systém Ö plán Õ“ znamená zmluvu,
dohodu, správcovskú listinu alebo pravidlá stanovujúce, ktoré dôchodkové dávky
sa poskytujú a za akých podmienok;, ê 2003/41/ES (prispôsobené)
ð nový c) „sponzorujúci subjekt Ö prispievajúci
podnik Õ“ znamená každý
podnik alebo iný subjekt bez ohľadu na to, či zahŕňa
jednu alebo viac právnických alebo fyzických osôb alebo sa z nich skladá,
koná ako zamestnávateľ alebo
z pozície samostatne zárobkovo činnej osoby alebo ako kombinácia
týchto dvoch a ktorá platí príspevky do inštitúcie na zamestnanecké
dôchodkové zabezpečenie, ðktorý je podľa vnútroštátnych právnych
predpisov povinný alebo sa dobrovoľne zaviaže poskytovať dôchodkový
plán; ï ê 2003/41/ES (prispôsobené)
d) „dôchodkové dávky“ znamenajú
dávky zaplatené na základe odvolania sa na dosiahnutie, alebo
očakávanie dosiahnutia, odchodu
na dôchodok Ö dôchodkového
veku Õ alebo, ak sú
doplnkom k takýmto dávkam a sú poskytované na prídavnom základe
vo forme platieb v prípade úmrtia, zdravotného postihnutia alebo zániku
zamestnania alebo vo forme podporných platieb alebo služieb v prípade
choroby, chudoby alebo úmrtia. Aby sa uľahčilo finančné
zabezpečenie v dôchodku, tieto dávky sú zvyčajne vo forme
doživotných výplat. No môže ísť aj o platby v rámci
dočasného obdobia alebo jednorazové platby ; e) „člen“ znamená osobu, ktorú
jej zamestnanecké činnosti oprávňujú alebo budú oprávňovať
na dôchodkové dávky v súlade s ustanoveniami dôchodkového systému Ö plánu Õ;, f) „poberateľ dávok“ znamená
osobu poberajúcu dôchodkové dávky; g) „príslušné orgány“ znamenajú
vnútroštátne orgány určené na plnenie povinností stanovených
v tejto smernici;, h) „biometrické riziká“ znamenajú
riziká spojené s úmrtím, zdravotným postihnutím a dlhovekosťou;, ê 2003/41/ES (prispôsobené)
ð nový i) „domovský členský štát“
znamená členský štát ð, v ktorom má inštitúcia povolenie alebo
je registrovaná a v ktorom sa nachádza jej hlavná správa. Miesto hlavnej správy
je miesto, kde rozhodovací orgán inštitúcie prijíma hlavné strategické
rozhodnutia;ï v ktorom má inštitúcia
svoje registrované sídlo a svoju hlavnú správu alebo, ak nemá registrované
sídlo, svoju hlavnú správu; 2003/41/ES
(prispôsobené) ð nový j) „hostiteľský členský
štát“ znamená členský štát, ktorého sociálne a pracovné právo prináležiace
k oblasti systémov zamestnaneckých dôchodkov sa uplatňuje
na vzťah medzi sponzorujúcim
subjektom Ö prispievajúcim
podnikom Õ a členmi ð alebo poberateľmi ï ò nový k)
„prevádzajúca inštitúcia“ znamená inštitúciu, ktorá prevádza celý dôchodkový
plán alebo jeho časť na inštitúcie v inom členskom štáte; l)
„prijímajúca inštitúcia“ znamená inštitúciu, ktorá prijíma celý dôchodkový plán
alebo jeho časť od inštitúcie v inom členskom štáte; m)
„regulovaný trh“ znamená mnohostranný systém v Únii v zmysle
článku 2 ods. 1 bodu 5 nariadenia (EÚ) č. .../... [MiFIR]; n)
„mnohostranný obchodný systém“ znamená mnohostranný systém v Únii
v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 6 nariadenia (EÚ) č. .../...
[MiFIR]; o)
„organizovaný obchodný systém (OTF)“ znamená systém alebo platformu
v Únii uvedenú v článku 2 ods. 1 bode 7 nariadenia (EÚ) č.
.../... [MiFIR]; p)
„trvalý nosič“ znamená prostriedok, ktorý umožňuje členovi alebo
poberateľovi uchovávať informácie adresované tomuto členovi
alebo poberateľovi osobne spôsobom dostupným pre budúce použitie
počas obdobia zodpovedajúceho účelu týchto informácií a ktorý
umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií; q)
„kľúčová funkcia“ v systéme správy znamená vnútornú kapacitu
vykonávať praktické úlohy; systém správy zahŕňa funkciu riadenia
rizík, funkciu vnútorného auditu a, keď inštitúcia prijme finančné
záväzky alebo vypracuje technické ustanovenia, aj poistno-matematickú funkciu. ê 2003/41/ES (prispôsobené)
ð nový Článok 7 Činnosti inštitúcie ČKaždý členskéý štáty vyžadujúe, aby
inštitúcie nachádzajúce sa na ichjeho území
obmedzili svoje činnosti na operácie súvisiace s dôchodkami
a činnosti z nich vyplývajúce. Ak v súlade s článkom 4 životná poisťovňa spravuje svoje
zamestnanecké dôchodky oddelením svojich aktív a pasív, tieto oddelené
aktíva a pasíva sa obmedzia nsa
operácie súvisiace s vyplácaním dôchodkov a na činnosti priamo
z nich vyplývajúce. Článok 8 Právne oddelenie sponzorujúceho subjektu Ö prispievajúceho
podniku Õ a inštitúcií
zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia ČKaždý členskéý štáty zabezpečiaí právne
oddelenie sponzorujúceho subjektu Ö prispievajúceho
podniku Õ a inštitúcie
na zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie, aby sa ochránili aktíva
inštitúcie v záujme členov a poberateľov v prípade
konkurzu sponzorujúceho subjektu Ö prispievajúceho
podniku Õ. Článok 9 Podmienky fungovania ð Registrácia alebo povolenie ï S ohľadom na každú inštitúciu
nachádzajúcu sa na ichjeho území,
Každý členskéý štáty zabezpečiaí, aby: ê 2010/78/EÚ
článok 4 ods. 1 písm. a) (prispôsobené) a)
inštitúciu registroval príslušný orgán dohľadu v celoštátnom registri
alebo aby mala Ö od neho Õ povolenie, v prípade
cezhraničných aktivít uvedených v článku 1220, register uvedie aj členské štáty,
v ktorých daná inštitúcia funguje; tieto informácie sa oznámia Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie
zamestnancov) (EIOPA), zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010[46],
ktorý ich zverejní na svojej webinternetovej
stránke; ê 2003/41/ES (prispôsobené)
b) inštitúciu skutočne viedli osoby s dobrou povesťou, ktorí
sami musia mať primeranú odbornú kvalifikáciu a skúsenosti alebo musia
zamestnávať poradcov s primeranou odbornou kvalifikáciou a
skúsenosťami; ò nový Článok 10 Pravidlá dôchodkového plánu ê 2003/41/ES (prispôsobené)
(c) Členské štáty v súvislosti s
každou inštitúciou nachádzajúcou sa na ich území zabezpečia, aby sa zaviedli náležite vytvorené pravidlá týkajúce sa fungovania každého
dôchodkového Ö plánu Õ systému, ktorý vedie
daná inštitúcia a aby boli
členovia primerane informovaní o týchto pravidlách,. 2003/41/ES
(prispôsobené) d) všetky poistné rezervy vypočítal a overil poistný
matematik, alebo, ak nie poistný matematik, iný odborník v tejto oblasti
vrátane audítora podľa vnútroštátnych právnych predpisov a podľa
poistno-matematických metód, ktoré uznávajú príslušné orgány domovského
členského štátu, ò nový Článok 11 Záväzok pravidelného vyplácania a dodatočných
dávok ê 2003/41/ES (prispôsobené)
(e)1. Členské štáty v súvislosti s
každou inštitúciou nachádzajúcou sa na ich území zabezpečia, aby vtedy, ak sponzorujúci
subjekt Ö prispievajúci
podnik Õ zaručuje
výplatu dôchodku, bol zaviazaný vyplácať ho pravidelne;, ê 2003/41/ES (prispôsobené)
f) boli členovia
dostatočne informovaní o podmienkach dôchodkového systému, najmä
pokiaľ ide o: i) práva a povinnosti strán zainteresovaných
v dôchodkovom systéme, ii) finančné, poistné a ostatné riziká
spojené s dôchodkovým systémom, iii) charakter a rozloženie týchto rizík. ê 2003/41/ES 2. V súlade so zásadou subsidiarity a berúc do
náležitej úvahy rozsah dôchodkov ponúkaných v režimoch sociálneho
zabezpečenia, členské štáty môžu stanoviť, že možnosť
pokrytia dlhovekosti a zdravotného postihnutia, zabezpečenie pozostalých
rodinných príslušníkov a záruka splatenia príspevkov ako dodatočných dávok
sa ponúkne členom, ak s tým súhlasia zamestnávatelia a zamestnanci alebo
ich príslušní zástupcovia. ê 2003/41/ES (prispôsobené)
3. Členský štát
môže dať podmienky fungovania inštitúcie nachádzajúcej sa na jeho území do
závislosti od ostatných požiadaviek s úmyslom zabezpečiť primeranú
ochranu záujmov členov a poberateľov. ê 2010/78/EÚ
článok 4 ods. 1 písm. a) (prispôsobené) 5. V prípade
cezhraničnej aktivity, ako je uvedené v článku 20, podmienky
fungovania inštitúcie podliehajú predchádzajúcemu povoleniu príslušnými orgánmi
domovského členského štátu. Hneď po udelení takého povolenia
členské štáty informujú EIOPA. ê 2003/41/ES (prispôsobené)
ð nový Článok 2012 Cezhraničné aktivity ð a postupy ï 1. Bez toho, aby bolia dotknutéá vnútroštátne
sociálne a pracovné právo o organizovaní dôchodkových systémov Ö plánov Õ vrátane povinného
členstva a výsledkoch dohôd kolektívneho vyjednávania, členské štáty
umožnia subjektom nachádzajúcim sa na ich území sponzorovať Ö podporovať
príspevkami Õ inštitúcie ð , ktoré navrhujú alebo vykonávajú
cezhraničnú aktivitu ï pre
inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ktoré majú povolenie
v iných členských štátoch. Tiež umožnia inštitúciám zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia s
oprávnením na ich území Ö , ktoré majú
povolenie na ich území Õ ð vykonávať cezhraničnú
aktivitu ï prijať Ö prijatím Õ sponzorstvao subjektov Ö príspevkov od
podnikov Õ, ktoré sa nachádzajú
na území ostatných ð ktoréhokoľvek ï členskéhoých štátuov. 2. Inštitúcia, ktorá chce Ö navrhuje Õ ð vykonávať cezhraničnú
aktivitu a ï prijať sponzorstvo Ö príspevky Õ od sponzorujúceho subjektu Ö prispievajúceho
podniku Õ,, ktorý sa nachádza na území iného členského
štátu, podlieha predchádzajúcemu povoleniu zo
strany príslušných orgánov svojho domovského členského štátu ako je uvedené v článku 9 ods. 5. Oznámi svoj zámer prijať sponzorstvo Ö príspevky Õ od sponzorujúceho subjektu Ö prispievajúceho
podniku Õ ktorý sa nachádza
na území iného členského štátu príslušným orgánom
domovského členského štátu , kde má oprávnenie. 3. Členské štáty vyžadujú od inštitúcií,
ktoré ð majú povolenie alebo sú registrované ï sa nachádzajú na ich územiach a ktoré navrhujú, že budú sponzorované Ö prijať
príspevky Õ subjektom, ktorý sa nachádza na území iného
členského štátu,, aby poskytli tieto
informácie, pri vykonávaní oznámenia podľa odseku 2: a) hostiteľský členský štát
(hostiteľské členské štáty);, b) názov a miesto správy ï ponzorujúceho subjektu Ö prispievajúceho
podniku Õ;, c) hlavné charakteristiky dôchodkového systému Ö plánu Õ, ktorý sa má
viesť pre sponzorujúci subjekt Ö prispievajúci
podnik Õ. ê 2003/41/ES (prispôsobené)
ð nový 4. Ak je príslušný orgán domovského
členského štátu oboznámený podľa odseku 2 a pokiaľ nemá dôvod na pochybnosti ð nevydal rozhodnutie ï, že administratívna štruktúra finančnej situácie inštitúcie alebo
dobrá povesť a odborná kvalifikácia alebo skúsenosti osôb, ktoré vedú
inštitúciu, nie sú kompatibilné s Ö navrhovanými Õ operáciami navrhovanými v hostiteľskom členskom
štáte, do troch mesiacov od prijatia všetkých
informácií uvedených v odseku 3 oznámi tieto informácie príslušným orgánom
hostiteľského členského štátu a informuje aj danú inštitúciu. ò nový Rozhodnutie uvedené
v prvom pododseku sa odôvodní. Ak príslušný orgán
domovského členského štátu odmietne oznámiť informácie uvedené v
prvom pododseku príslušným orgánom hostiteľského členského štátu,
oznámi príslušnej inštitúcii dôvody svojho odmietnutia do troch mesiacov od
prijatia všetkých informácií uvedených v odseku 3. Proti tomuto odmietnutiu,
resp. nečinnosti možno podať opravný prostriedok na súdy v domovskom
členskom štáte. ê 2003/41/ES (prispôsobené)
ð nový 5. Skôr než inštitúcia začne viesť Ö vykonávať
cezhraničnú aktivitu Õ dôchodkový systém pre sponzorujúci subjekt v inom
členskom štáte, príslušné orgány v
hostiteľskom členskom štáte do dvoch ð jedného ï mesiacaov od
prijatia informácií uvedených v odseku 3 informujú príslušné orgány domovského
členského štátu, ak je to
vhodné, o požiadavkách sociálneho a pracovného
práva týkajúcich sa oblasti zamestnaneckých dôchodkov, podľa ktorých sa
musí viesť dôchodkový systém Ö plán Õ sponzorovaný subjektom Ö podporovaný
prispievajúcim podnikom Õ v hostiteľskom
členskom štáte a o pravidlách,
ktoré sa majú uplatniť v súlade s článkom 18 ods. 7 a odsekom 7 tohto
článku. Príslušné orgány domovského
členského štátu oznámia tieto informácie inštitúcii. 6. Pri prijatí oznámenia uvedeného v odseku 5
alebo ak sa od príslušných orgánov domovského členského štátu neprijme
žiadne oznámenie do uplynutia obdobia stanoveného v odseku 5, inštitúcia môže
začať vykonávať cezhraničnú
aktivitu Õ viesť dôchodkový systém sponzorovaný
subjektom v hostiteľskom členskom štáte v
súlade s požiadavkami sociálneho a pracovného práva hostiteľského
členského štátu týkajúceho sa oblasti zamestnaneckých dôchodkov, a so všetkými pravidlami, ktoré sa majú
uplatniť v súlade s článkom 18 ods. 7 a s odsekom 7 tohto článku. ê 2003/41/ES (prispôsobené)
7. Inštitúcia
sponzorovaná subjektom nachádzajúcim sa v inom členskom štáte podlieha
najmä, s ohľadom na príslušných členov, všetkým požiadavkám na
informovanosť, ktoré ukladajú príslušné orgány hostiteľského
členského štátu na inštitúcie nachádzajúce sa v tom členskom štáte v
súlade s článkom 11. ê 2003/41/ES (prispôsobené)
ð nový 87. Príslušné
orgány hostiteľského členského štátu informujú príslušné orgány
domovského členského štátu o všetkých významných zmenách v požiadavkách
sociálneho a pracovného práva hostiteľského členského štátu
prislúchajúceho k oblasti zamestnaneckých dôchodkových systémov Ö plánov Õ, ktoré môžu
ovplyvniť charakteristiky dôchodkového systému Ö plánu Õ, pokiaľ sa
týkajú ð cezhraničnej aktivity ï pôsobenia
dôchodkového plánu sponzorovaného podnikom v hostiteľskom členskom
štáte a akýchkoľvek pravidiel, ktoré sa majú uplatniť v súlade s
článkom 18 ods. 7 a odsekom 7 tohto článku. 98.
Inštitúcia podlieha priebežnému dohľadu zo strany príslušných orgánov
hostiteľského členského štátu, pokiaľ ide o súlad jej činností s požiadavkami pracovného a
sociálneho práva hostiteľského členského štátu týkajúceho sa oblasti
zamestnaneckých dôchodkových systémov Ö plánov Õ uvedených v odseku
5. a s požiadavkami
na informovanosť uvedenými v odseku 7 Ak tento
dohľad odhalí nezrovnalosti, príslušné orgány hostiteľského
členského štátu bezodkladne informujú príslušné orgány domovského
členského štátu. V koordinácii s príslušnými orgánmi
hostiteľského členského štátu, príslušné orgány domovského
členského štátu príjmu potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že
inštitúcia sukončí
s odhaleným porušovaním sociálneho a pracovného práva. ê 2003/41/ES (prispôsobené)
109. Ak
napriek opatreniam, ktoré prijali príslušné orgány domovského členského
štátu alebo preto, že v domovskom členskom štáte chýbajú vhodné opatrenia,
inštitúcia aj naďalej porušuje platné ustanovenia požiadaviek sociálneho a
pracovného práva hostiteľského členského štátu týkajúce sa oblasti
zamestnaneckých dôchodkových systémov Ö plánov Õ, príslušné orgány
hostiteľského členského štátu môžu po tom, čo informovali
príslušné orgány domovského členského štátu, prijať vhodné opatrenia
na zabránenie alebo potrestanie ďalších nezrovnalostí vrátane, pokiaľ
je to vyložene potrebné, zabránenia danej inštitúcii vo fungovaní v
hostiteľskom členskom štáte pre sponzorujúci subjekt Ö prispievajúci
podnik Õ. ò nový 10. Členské
štáty zabezpečia, aby sa na inštitúcie, ktoré vykonávajú cezhraničnú aktivitu,
nevzťahovali žiadne požiadavky týkajúce sa poskytovania informácií
členom a poberateľom uložené príslušnými orgánmi hostiteľského
členského štátu v súvislosti s členmi, ktorých sa daná cezhraničná
aktivita týka. Článok 13 Cezhraničné prevody dôchodkových plánov 1. Členské
štáty umožnia inštitúciám, ktoré majú povolenie alebo sú registrované na ich
území, previesť celý dôchodkový plán alebo jeho časť na
prijímajúce inštitúcie, ktoré majú povolenie alebo sú registrované v iných
členských štátoch. 2. Prevod celého
dôchodkového plánu alebo jeho časti medzi prevádzajúcou a prijímajúcou
inštitúciou, ktoré majú povolenie alebo sú registrované v rôznych
členských štátoch, podlieha predchádzajúcemu povoleniu príslušného orgánu
domovského členského štátu prijímajúcej inštitúcie. Žiadosť o
povolenie prevodu predkladá prijímajúca inštitúcia. 3. Pokiaľ sa vo
vnútroštátnom sociálnom a pracovnom práve o organizovaní dôchodkových
plánov nestanovuje inak, prevod a jeho podmienky podliehajú predchádzajúcemu
schváleniu dotknutými členmi a poberateľmi alebo prípadne ich
zástupcami. V každom prípade sa informácie o podmienkach prevodu sprístupnia dotknutým
členom a poberateľom alebo prípadne ich zástupcom najmenej štyri
mesiace pred podaním žiadosti uvedenej v odseku 2. 4. Žiadosť
uvedená v odseku 2 obsahuje tieto informácie: a) písomná dohoda
medzi prevádzajúcou a prijímajúcou inštitúciou, v ktorej sa stanovujú podmienky
prevodu vrátane hlavných charakteristík dôchodkového plánu a opisu prevedených
aktív a prípadne aj zodpovedajúcich pasív; b) názov a sídlo
prevádzajúcej inštitúcie; c) miesto správy
prispievajúceho podniku a názov prispievajúceho podniku; d) hostiteľský
členský štát alebo hostiteľské členské štáty, ak existuje viac
ako jeden. 5. Ak príslušný
orgán domovského členského štátu prijímajúcej inštitúcie dostane
žiadosť uvedenú v odseku 2 a nevydal rozhodnutie, v ktorom sa uvádza, že
administratívna štruktúra alebo finančná situácia prijímajúcej inštitúcie
alebo dobrá povesť či odborná kvalifikácia alebo skúsenosti osôb,
ktoré vedú prijímajúcu inštitúciu, nie sú v súlade s operáciami navrhovanými v
domovskom členskom štáte prijímajúcej inštitúcie, do troch mesiacov od
prijatia všetkých informácií uvedených v odseku 4 oznámi svoje rozhodnutie,
ktorým sa povoľuje prevod, prijímajúcej inštitúcii a príslušnému orgánu
domovského členského štátu prevádzajúcej inštitúcie. Príslušný orgán
domovského členského štátu prevádzajúcej inštitúcie informuje prevádzajúcu
inštitúciu o tomto rozhodnutí. Rozhodnutia uvedené
v prvom pododseku sa odôvodnia. Ak príslušný orgán domovského členského
štátu prijímajúcej inštitúcie odmietne oznámiť informácie uvedené v prvom
pododseku príslušným orgánom domovského členského štátu prevádzajúcej
inštitúcie, oznámi príslušnej inštitúcii dôvody svojho odmietnutia, a to do
troch mesiacov od prijatia všetkých informácií uvedených v odseku 4. Proti
tomuto odmietnutiu, resp. nečinnosti môže prijímajúca inštitúcia
podať opravný prostriedok na súdy v domovskom členskom štáte
prijímajúcej inštitúcie. 6. Príslušný orgán
domovského členského štátu prevádzajúcej inštitúcie do jedného mesiaca od
prijatia informácií uvedených v odseku 5 informuje príslušný orgán domovského
členského štátu prijímajúcej inštitúcie o požiadavkách sociálneho a
pracovného práva v oblasti zamestnaneckých dôchodkov hostiteľského
členského štátu, podľa ktorých sa musí prevádzkovať dôchodkový
plán. Príslušné orgány domovského členského štátu oznámia tieto informácie
prijímajúcej inštitúcii. 7. Po prijatí
oznámenia uvedeného v odseku 6 alebo ak po uplynutí lehoty stanovenej v odseku
6 nebolo od príslušného orgánu domovského členského štátu prijímajúcej
inštitúcie doručené oznámenie, môže prijímajúca inštitúcia začať
prevádzku dôchodkového plánu v súlade s požiadavkami sociálneho a pracovného
práva týkajúcimi sa oblasti zamestnaneckých dôchodkov hostiteľského
členského štátu. 8. Ak prijímajúca
inštitúcia vykonáva cezhraničnú aktivitu, uplatňuje sa
článok 12 ods. 8 a 9. Hlava II KVANTITATÍVNE POŽIADAVKY ê 2003/41/ES (prispôsobené)
Článok 15 14 Technické ustanovenia 1. Domovský členský štát zabezpečí,
aby inštitúcie, ktoré vedú zamestnanecké dôchodkové systémy Ö plány Õ vždy stanovili, s ohľadom na celkový
rozsah svojich dôchodkových systémov Ö plánov Õ, primeranú sumu
pasív zodpovedajúcu finančným záväzkom, ktoré vyplynú z ich portfólia
existujúcich dôchodkových zmlúv. 2. Domovský členský štát zabezpečí,
aby inštitúcie, ktoré vedú zamestnanecké dôchodkové systémy Ö plány Õ, ak poskytujú krytie
voči biometrickým rizikám, resp. záruku buď investičného plnenia
alebo danej úrovne dávok, stanovili dostatočné poistné Ö technické Õ rezervy s
ohľadom na celkový rozsah týchto systémov Ö plánov Õ. 3. Poistné Ö Technické Õ rezervy sa
počítajú každý rok. Domovský členský štát však môže povoliť
výpočet raz za tri roky, ak inštitúcia poskytne členom, resp.
príslušným orgánom osvedčenie alebo správu o úpravách na roky
medzi tým. Do oOsvedčeniae alebo správya sa
premieta upravený vývoj poistných Ö technických Õ rezerv a zmeny
v pokrytých rizikách. 4. Výpočet poistných Ö technických Õ rezerv urobí a overí
poistný matematik, alebo, ak nie poistný matematik, iný odborník v tejto
oblasti vrátane audítora podľa vnútroštátnych právnych predpisov,
podľa poistno-matematických metód, ktoré uznajú príslušné orgány
domovského členského štátu, podľa týchto zásad: a) minimálna výška poistných Ö technických Õ rezerv sa
vypočíta podľa dostatočne obozretného poistno-matematického
ocenenia, berúc do úvahy všetky záväzky na dávky a príspevky
v súlade s dôchodkovými mechanizmami danej inštitúcie. Musí byť
dostatočná pre dôchodky aj pre dávky už vyplácané poberateľom, aby sa
aj naďalej mohli vyplácať a premietať záväzky, ktoré
vznikajú z nadobudnutých dôchodkových práv členov. Ekonomické
a poistno-matematické predpoklady zvolené na ocenenie pasív sa vyberú
obozretne berúc do úvahy, ak je to vhodné, primeranú maržu pre nepriaznivú
odchýlku;, b) maximálne použité úrokové sadzby
sa vyberú obozretne a určia sa v súlade so všetkými príslušnými
pravidlami domovského členského štátu. Tieto obozretné úrokové miery sa
určia berúc do úvahy: i)
výnosy zodpovedajúcich aktív, ktoré má inštitúcia a budúca návratnosť
investícií a/alebo ii)
výnosy na trhu vysokokvalitných alebo štátnych dlhopisov, c) biometrické tabuľky
používané pre výpočet poistných Ö technických Õ rezerv sa zakladajú
na zásadách obozretnosti so zreteľom na hlavné charakteristiky
skupiny členov a dôchodkových systémov Ö plánov Õ, najmä
očakávané zmeny v príslušných rizikách;, d) metóda a základ
výpočtu poistných Ö technických Õ rezerv zostanúe vo všeobecnosti konštantnéý z jedného finančného roka
na druhý. Zmeny sa však môžu odôvodniť zmenou právnych,
demografických alebo hospodárskych okolností, na základe ktorých sa tvoria
predpoklady. 5. Domovský členský štát môže urobiť
výpočet poistných Ö technických Õ rezerv v závislosti
od dodatočných a podrobnejších požiadaviek, s úmyslom zabezpečiť
primeranú ochranu záujmovm
členov a poberateľov. 2010/78/EÚ článok 4 ods. 4 6. S úmyslom
ďalšej harmonizácie pravidiel týkajúcich sa výpočtu technických rezerv,
ktoré môžu byť odôvodnené – najmä úrokové miery a ostatné predpoklady
ovplyvňujúce úroveň technických rezerv – Komisia na základe
odporúčania od EIOPA vydá každé dva roky alebo na požiadanie
členského štátu správu o situácii týkajúcej sa rozvoja cezhraničných
aktivít. ê 2003/41/ES Komisia navrhne potrebné opatrenia
na zabránenie možných deformácií spôsobených rôznymi úrovňami
úrokových mier a na ochranu záujmov poberateľov a členov
každého systému. ê 2003/41/ES (prispôsobené)
Článok 16 15 Financovanie poistných Ö technických Õ rezerv 1. Domovský členský štát vyžaduje, aby
každá inštitúcia mala vždy dostatočné a primerané aktíva na pokrytie poistných Ö technických Õ rezerv s
ohľadom na celkový rozsah vedených dôchodkových systémov Ö plánov Õ. 2. Domovský členský štát môže
povoliť, aby mala inštitúcia, počas obmedzeného časového
obdobia, nedostatočné aktíva na pokrytie poistných Ö technických Õ rezerv.
V tomto prípade príslušné orgány vyžadujú, aby inštitúcia prijala
konkrétny a uskutočniteľný plán obnovy, aby sa zabezpečilo,
že požiadavky odseku 1 sú opäť splnené. Plán podlieha týmto podmienkam: a) inštitúcia zostaví konkrétny
a uskutočniteľný plán na opätovné ustanovenie požadovanej
výšky aktív, aby sa v správnom čase plne pokryli poistné Ö technické Õ rezervy. Plán sa dá
k dispozícii členom alebo, ak je to vhodné, ich zástupcom, resp. bude
podliehať schváleniu príslušnými orgánmi domovského členského štátu;, b) pri zostavovaní plánu sa berie
do úvahy osobitná situácia inštitúcie, najmä štruktúra aktív/pasív, profil
rizík, plán likvidity, vekový profil členov oprávnených dostávať
dôchodok, systémy Ö plány Õ
na začiatku a systémy Ö plány Õ meniace sa
z nefinancujúcich alebo čiastočne financujúcich na plne
financujúce;. c) v prípade ukončenia
dôchodkového systému Ö plánu Õ počas obdobia
uvedeného vyššie v Ö v prvej
vete Õ tohmto odseku,
inštitúcia informuje príslušné orgány domovského členského štátu.
Inštitúcia stanoví postup, aby sa previedli aktíva a zodpovedajúce pasíva
na inú finančnú inštitúciu alebo podobný subjekt. Tento postup sa
poskytne príslušným orgánom domovského členského štátu a všeobecný
prehľad postupu sa dá k dispozícii členom alebo, ak je to
vhodné, ich zástupcom v súlade so zásadou zachovania mlčanlivosti. 3. V prípade cezhraničnej aktivity, ako
je uvedené v článku 1220, poistné Ö technické Õ rezervy sú vždy plne
financované s ohľadom na celkový rozsah vedených dôchodkových systémov Ö plánov Õ. Ak tieto podmienky
nie sú splnené, príslušné orgány domovského členského štátu zasiahnu
v súlade s článkom 6214. Aby sa
dodržala táto požiadavka, domovský členský štát môže vyžadovať
oddelenie aktív a pasív. Článok 17 16 Bilančné rezervy 1. Domovský členský štát zabezpečí,
aby inštitúcie, ktoré vedú dôchodkové systémy Ö plány Õ, ak inštitúcia sama, a nie sponzorujúci subjekt Ö prispievajúci
podnik Õ preberá záväzok
pokrytia voči biometrickému riziku alebo dáva záruku daného
investičného plnenia alebo danej úrovne dávok, mali trvalo dodatočné
aktíva nad poistnými Ö technickými Õ rezervami, ktoré
slúžia na vyrovnanie. Ich výška odráža typ rizika a základ aktíva
s ohľadom na celkový rozsah vedených systémov Ö plánov Õ. Tieto aktíva sú bez
všetkých predvídateľných záväzkov a slúžia ako bezpečnostný
kapitál na absorbovanie rozdielov medzi projektovanými
a skutočnými výdavkami a ziskami. ê 2009/138/ES
článok 303 ods. 1 (prispôsobené) 2. Na účely výpočtu minimálnej výšky
dodatočných aktív sa uplatnia pravidlá stanovené v článkoch 17a až 17d 17, 18 a 19. ê 2003/41/ES 3. Odsek 1 však nebráni členským štátom
vyžadovať od inštitúcií nachádzajúcich sa na ich území, aby mali
bilančné rezervy alebo aby stanovili podrobnejšie pravidlá za predpokladu,
že sú zdôvodnené obozretnosťou. ê 2009/138/ES
článok 303 ods. 2 (prispôsobené) Článok 17a 17 Skutočná miera solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ 1. ČKaždý členskéý štáty budúe
vyžadovať od každej inštitúcie uvedenej v článku 1617 ods. 1, ktorá má sídlo na ichjeho území, primeranú skutočnú mieru solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ v súvislosti
s celou jej činnosťou, ktorá zodpovedá aspoň požiadavkám
uvedenými v tejto smernici. 2. Skutočná miera solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ pozostáva
z aktív inštitúcie očistených od akýchkoľvek predvídateľných
záväzkov a bez akýchkoľvek nehmotných položiek vrátane: a) splatného základného imania
alebo, v prípade inštitúcie s formou vzájomného poisťovacieho
spolku, splatených počiatočných členských vkladov plus všetkých
účtov členov vzájomného poisťovacieho spolku, ktoré
spĺňajú tieto kritériá: i) v zakladateľskej zmluve
a stanovách sa musí uvádzať, že platby z týchto účtov
členom vzájomného poisťovacieho spolku sa môžu vykonať, len ak
to nespôsobí, že skutočná miera solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ klesne pod
požadovanú úroveň, alebo po zrušení spoločnosti, ak boli všetky
ostatné dlhy spoločnosti vysporiadané; ii) v zakladateľskej zmluve
a stanovách sa musí uvádzať v súvislosti so všetkými platbami
uvedenými v bode i) a vykonanými z iných dôvodov, ako je
individuálne ukončenie členstva vo vzájomnom poisťovacom spolku,
že príslušná platba musí byť oznámená príslušným orgánom aspoň jeden
mesiac vopred a že môže byť zakázaná v tejto lehote; iii) príslušné ustanovenia zakladateľskej
zmluvy a stanov možno meniť a doplniť len po tom, ako
príslušné orgány vyhlásia, že nemajú námietku proti zmene a doplneniu, bez toho, aby boli dotknuté kritériá uvedené v bodoch i)
a ii); b) rezervné fondy (zákonné
a voľné) nezodpovedajúce záväzkom z poistenia; c) zisk alebo strata prenesená po
odpočte dividend na platenie; a d) pokiaľ sú povolené
podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ziskové rezervy objavujúce sa
v súvahe, ak sa tieto môžu použiť na krytie akýchkoľvek strát,
ktoré môžu vzniknúť, a ak neboli určené na rozdelenie medzi
členov a príjemcov poistného plnenia. Skutočná miera solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ sa zníži
o sumu vlastných akcií v priamom vlastníctve inštitúcie. 3. Členské štáty môžu stanoviť, že
skutočná miera solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ môže
pozostávať tiež z: a) kumulatívnych prednostných akcií
a podriadených úverov do výšky 50 % nižšej položky zo skutočnej miery solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ a požadovanej
miery solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ, najviac 25 %
z toho bude pozostávať z podriadených úverov s pevnou
splatnosťou alebo kumulatívnych prednostných akcií s pevnou splatnosťou
za predpokladu, že existujú záväzné dohody, podľa ktorých v prípade
konkurzu alebo likvidácie inštitúcie budú podriadené úvery alebo prednostné
akcie za nárokmi všetkých ostatných veriteľov a nebudú splatené,
pokým sa v danom čase nevysporiadajú všetky ostatné splatné dlhy; b) cenné papiere bez určeného
dátumu splatnosti a ďalšie nástroje, vrátane kumulatívnych
prednostných akcií okrem tých, ktoré sú uvedené v písmene a), maximálne do
50 % hodnoty zo skutočnej
miery solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ alebo požadovanej
miery solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ, podľa toho
čo je nižšie, a to pre všetky tieto cenné papiere a podriadené
úvery uvedené v písmene a) za predpokladu, že spĺňajú tieto podmienky: i) nemožno ich splatiť
z podnetu držiteľa alebo bez predchádzajúceho súhlasu príslušného
orgánu; ii) zmluva o emisii umožňuje
inštitúcii odložiť platbu úroku z úveru; iii) nároky veriteľa voči
inštitúcii sú uspokojené až po úplnom uspokojení nárokov všetkých
nepodriadených veriteľov; iv) dokumenty, ktorými sa spravuje
emisia cenných papierov, upravujú schopnosť absorbovať stratu dlhu
a nezaplatených úrokov, pričom umožnia inštitúcii
pokračovať v jej činnosti; a v) zohľadnia sa len sumy splatené
v plnej výške. Podriadené úvery spĺňajú
na účely písmena a) aj tieto podmienky: i) zohľadňujú sa len
prostriedky splatené v plnej výške; ii) pre úvery s pevnou
splatnosťou je pôvodná splatnosť najmenej päť rokov. Najneskôr
rok pred dátumom splatnosti inštitúcia predloží príslušným orgánom na
schválenie plán, ktorý dokumentuje, akým spôsobom sa udrží skutočná miera solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ na požadovanej
úrovni alebo ako túto úroveň dosiahne, ak sa rozsah, v ktorom úver
môže byť klasifikovaný ako prvok existujúcej miery solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ, nebude postupne
znižovať aspoň počas piatich rokov pred dátumom splatnosti.
Príslušné orgány môžu povoliť predčasné splatenie týchto úverov za
predpokladu, že žiadosť podala emitujúca inštitúcia a jej
skutočná miera solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ neklesne pod
požadovanú úroveň; iii) úvery, ktorých splatnosť nie
je stanovená, sú splatné len na základe výpovede päť rokov vopred, ak sa
tieto úvery už ďalej nepovažujú za zložku skutočnej miery solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ alebo ak sa pre
predčasné splatenie osobitne nevyžaduje predchádzajúci súhlas príslušných
orgánov. V tomto prípade to inštitúcia oznámi príslušným orgánom najmenej
šesť mesiacov pred dátumom navrhovaného splatenia, špecifikujúc
skutočnú mieru solventnosti a požadovanú mieru solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ, tak predtým, ako aj
po splatení. Príslušné orgány povolia splatenie, len ak skutočná miera solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ inštitúcie neklesne
pod požadovanú úroveň; iv) úverová zmluva neobsahuje žiadne
ustanovenie, podľa ktorého sa dlh stane splatným pred dátumami dohodnutého
splácania za určených okolností iných ako likvidácia inštitúcie; a v) úverovú zmluvu možno zmeniť alebo doplniť, až keď príslušné orgány vyhlásia, že proti zmene alebo doplneniu
nemajú námietky. 4. Na základe žiadosti podloženej dôkazmi,
ktorú inštitúcia predloží príslušnému orgánu domovského členského štátu,
a so súhlasom tohto príslušného orgánu, existujúcu mieru solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ môžu tvoriť aj: a) ak sa nepoužíva zillmerizácia
alebo ak v prípade, že sa používa, predstavuje menej ako opatrenia pre
obstarávacie náklady zahrnuté do poistného, rozdiel medzi nezillmerizovanými
alebo čiastočne zillmerizovanými matematickými rezervami a matematickými
rezervami zillmerizovanými so sadzbou rovnou zahrnutiu akvizičných
nákladov zahrnutých do poistného; b) akékoľvek skryté čisté
rezervy vznikajúce z ocenenia aktív, pokým tieto skryté čisté rezervy
nie sú mimoriadnej povahy; c) jedna polovica nesplateného
základného imania alebo počiatočných členských vkladov, ak
splatená čiastka dosahuje 25 % tohto základného imania alebo
počiatočných členských vkladov, najviac do výšky 50 % zo skutočnej alebo požadovanej miery solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ, podľa toho
čo je nižšie. Číslo uvedené v písmene a) však
nesmie prekročiť 3,5 % sumy rozdielu medzi relevantnými
kapitálovými čiastkami činností životného poistenia, činností
zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a matematickými rezervami
pre všetky poistky, pre ktoré je zillmerizácia možná. Rozdiel sa zníži
o čiastku akýchkoľvek neodpísaných obstarávacích nákladov
vložených ako aktívum. ê 2003/41/ES (prispôsobené)
5. Komisia môže prijať vykonávacie
opatrenia týkajúce sa odsekov 2 až 4 s cieľom
zohľadniť vývoj, ktorý odôvodňuje technickú úpravu prvkov
započítateľných do skutočnej miery solventnosti. Tieto opatrenia zamerané
na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s
regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 21b. ê 2009/138/ES
článok 303 ods. 2 (prispôsobené) Článok 17b 18 Požadovaná miera solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ 1. Pokiaľ v článku 17c nie je ustanovené inak, Ppožadovaná
miera solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ sa stanoví tak, ako
je to stanovené v odsekoch 2 až 6 podľa upísaných záväzkov. 2. Požadovaná miera solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ sa rovná súčtu
týchto dvoch výsledkov: a) prvý výsledok: podiel 4 % matematických
rezerv týkajúcich sa priamej činnosti a prevzatého zaistenia bez
postúpených zaistení sa vynásobí pomerom celkových matematických rezerv bez
odpočítania postúpených zaistení za predchádzajúci finančný rok
voči hrubým celkovým matematickým rezervám. Tento pomer nesmie byť
nižší ako 85 %; b) druhý výsledok: pre poistky, pre ktoré rizikový
kapitál nepredstavuje záporné číslo, podiel 0,3 % tohto inštitúciou
prevzatého rizikového kapitálu sa vynásobí pomerom celkového rizikového
kapitálu nerozdeleného ako záväzok inštitúcie po postúpení zaistenia
a retrocesii voči celkovému rizikovému kapitálu bez zaistenia za
predchádzajúci finančný rok; tento pomer nesmie byť v žiadnom
prípade nižší ako 50 %. Pre krátkodobé poistenie pre prípad
úmrtia s trvaním najviac tri roky je podiel 0,1 %. Pre toto poistenie
s trvaním dlhším ako tri roky, ale nie viac ako päť rokov, je uvedený
podiel 0,15 %. 3. Pre doplnkové poistenia uvedené
v článku 2 ods. 3 písm. a) bode iii) smernicea Európskeho parlamentu a Rady
2009/138/ES z 25. novembra
2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia
(Solventnosť II) sa požadovaná miera solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ rovná požadovanej
miere solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ pre inštitúcie
podľa článku 17d 19. 4. Pre kapitalizačné operácie uvedené
v článku 2 ods. 3 písm. b) bode ii) smernice
2009/138/ES sa požadovaná miera solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ rovná podielu
4 % matematických rezerv, vypočítaných v súlade
s odsekom 2 písm. a). 5. Pre operácie uvedené v článku 2 ods. 3
písm. b) bode i) smernice 2009/138/ES sa požadovaná miera solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ rovná 1 % ich aktív. 6. Pre poistenia spojené
s investičnými fondmi, na ktoré sa vzťahuje článok 2
ods. 3 písm. a) bodyov i)
a ii) smernice 2009/138/ES a pre operácie uvedené
v článku 2 ods. 3 písm. b) bodoch iii), iv)
a v) smernice 2009/138/ES sa požadovaná miera solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ rovná súčtu
nasledujúceho: a) v prípade, že inštitúcia
preberá investičné riziko, podielu 4 % technických rezerv
vypočítaných v súlade s odsekom 2 písm. a); b) v prípade, že inštitúcia
nepreberá žiadne investičné riziko, ale pridelenie prostriedkov na krytie
výdavkov na správu je stanovené na obdobie dlhšie ako päť rokov, podielu 1 % technických rezerv vypočítanéhoý v súlade s odsekom 2
písm. a); c) v prípade, že inštitúcia
nepreberá žiadne investičné riziko a pridelenie prostriedkov na
krytie nákladov na správu nie je stanovené na obdobie dlhšie ako päť
rokov, čiastka ekvivalentná 25 % čistých výdavkov na správu za
predchádzajúci finančný rok týkajúcich sa tejto činnosti; d) v prípade, že inštitúcia
kryje riziko úmrtia, podiel 0,3 % rizikového kapitálu vypočítaný
v súlade s odsekom 2 písm. b). 2009/138/ES článok 303 ods. 2 Článok 17c Garančný fond 1.
Členské štáty môžu stanoviť, že jedna tretina požadovanej miery
solventnosti podľa článku 17b tvorí garančný fond. Uvedený
fond sa skladá z položiek uvedených v článku 17a
ods. 2 a 3 a so súhlasom príslušného orgánu domovského
členského štátu aj v článku 17a ods. 4 písm. b). 2.
Garančný fond nesmie byť nižší ako 3 milióny EUR. Každý členský
štát môže stanoviť zníženie minimálneho garančného fondu
o 25 % v prípade vzájomných poisťovacích spolkov
a poisťovní založených na zásade vzájomnosti. ê 2009/138/ES
článok 303 ods. 2 (prispôsobené) Článok 17d 19 Požadovaná miera solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ na
účely článku 17b18
ods. 3 1. Požadovaná miera solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ sa určí
buď na základe výšky poistného alebo príspevkov splatných za rok, alebo
podľa priemerných nákladov na poistné plnenie za uplynulé tri
finančné roky. 2. Výška požadovanej miery solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ sa rovná vyššiemu
z dvoch výsledkov stanovených v odsekoch 3 a 4. 3. Základ poistného sa vypočíta
s použitím vyššej hodnoty z predpísaného hrubého poistného alebo
príspevkov vypočítaných nižšie, alebo z hrubého zaslúženého poistného
alebo príspevkov. Poistné a príspevky (vrátane poplatkov
spojených s poistným a príspevkami), ktoré vznikli v súvislosti
s priamym poistením v predchádzajúcom finančnom roku, sa
spočítajú. K tejto sume sa pripočíta
čiastka poistného prijatá za všetko zaistenie v predchádzajúcom
finančnom roku. Od tohto súčtu sa potom odpočíta
celková suma poistného alebo príspevkov zrušených v predchádzajúcom
finančnom roku, ako aj celková suma daní a poplatkov, ktoré sa
vzťahujú na poistné alebo príspevky vstupujúce do súhrnu. Takto získaná suma sa rozdelí na dva diely,
prvý dosahuje 50 miliónov EUR, druhý tvorí prebytok; vypočíta sa 18 % z
prvého a 16 % z druhého dielu a hodnoty sa spočítajú. Takto získaná suma sa vynásobí podielom,
existujúcim pre sumu za predchádzajúce tri finančné roky, medzi výškou
poistných plnení, ktoré inštitúcia musí ešte uhradiť po odpočítaní čiastok Ö súm Õ, ktoré môže
získať späť na základe zaistenia, a hrubou výškou poistných
plnení. Tento pomer nesmie byť v žiadnom prípade nižší ako 50 %. 4. Základy poistných plnení sa vypočítajú
takto: Výšky poistných plnení zaplatených
v súvislosti s priamym poistením (bez odpočítania škôd, ktoré
nesú zaisťovatelia a retrocesionári) v obdobiach uvedených
v odseku 1 sa spočítajú. K tejto sume sa potom pripočíta
výška poistných plnení zaplatených v súvislosti so zaistením alebo retrocesiami
prijatými počas tých istých období a výška rezerv na poistné plnenie
určená na konci predchádzajúceho finančného roka pre priame poistenie
aj pre prijaté zaistenie. Od tohto súčtu sa odpočíta suma
poistných náhrad vyinkasovaných počas období uvedených
v odseku 1. Od zvyšnej sumy sa odpočíta výška rezerv
na poistné plnenie určená na začiatku druhého finančného roka
predchádzajúceho poslednému finančnému roku, pre ktorý existujú účty,
pre priame poistenie aj pre prijaté zaistenie. Jedna tretina takto takto získanej sumy sa
rozdelí na dva diely, prvý dosahuje 35 miliónov EUR, druhý tvorí prebytok;
vypočíta sa 26 % z prvého a 23 % z druhého dielu a hodnoty sa
spočítajú. Takto získaná suma sa vynásobí podielom,
existujúcim pre sumu za predchádzajúce tri finančné roky, medzi výškou
poistných plnení, ktoré inštitúcia musí ešte uhradiť po odpočítaní čiastok Ö súm Õ , ktoré môže
získať späť na základe zaistenia, a hrubou výškou poistných
plnení. Tento pomer nesmie byť v žiadnom prípade nižší ako 50 %. 5. Ak požadovaná miera solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ vypočítaná
v odsekoch 2 až 4 je nižšia ako požadovaná miera solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ
z predchádzajúceho roka, požadovaná miera solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ musí byť
prinajmenšom rovná požadovanej miere solventnosti Ö platobnej
schopnosti Õ predchádzajúceho
roka vynásobenej pomerom sumy technickej rezervy na budúce plnenie na konci
predchádzajúceho finančného roka a sumy technickej rezervy na budúce
plnenie na začiatku predchádzajúceho finančného roka. Pri týchto
výpočtoch sa technické rezervy budú počítať bez zaistenia, ale
podiel nesmie byť v žiadnom prípade vyšší ako 1. ê 2003/41/ES (prispôsobené) Článok 18 20 Pravidlá investovania 1. Členské štáty vyžadujú, aby inštitúcie
nachádzajúce sa na ich území investovali v súlade so zásadou
obozretnosti a najmä v súlade s týmito pravidlami: a) aktíva sa investujú
v najlepšom záujme členov a poberateľov. V prípade
možného konfliktu záujmov, inštitúcia alebo subjekt, ktorý spravuje jej portfólio,
zabezpečí, že sa investícia urobí vo výhradnom záujme členov
a poberateľov;, b) aktíva sa investujú tak, aby sa
zaručila bezpečnosť, kvalita, likvidita a rentabilita
portfólia ako celku. Aj aktíva vedené na krytie poistných Ö technických Õ rezerv sa investujú
spôsobom primeraným charakteru a trvaniu očakávaných budúcich
dôchodkov;, c) aktíva sa investujú prevažne
na regulovaných trhoch. Investície do aktív, ktoré nie sú prijaté
na obchodovanie na regulovanom finančnom trhu sa v každom
prípade musia zachovávať na obozretných úrovniach;, d) investície do derivátových nástrojov
sú možné, pokiaľ prispievajú k zníženiu investičných rizík alebo
uľahčujú efektívne riadenie portfólia. Musia sa obozretne
oceniť, berúc do úvahy základné aktívum a musia sa zahrnúť do
ocenenia aktív inštitúcie. Inštitúcia sa vyhne aj nadmernému vystaveniu sa
riziku u jednej protistrany a u ostatných derivátových operácií;, e) aktíva sa náležite rozložia tak,
aby sa vyhlo nadmernému spoliehaniu sa na jednotlivé aktívum, emitenta
alebo skupinu subjektov a akumuláciám rizika v portfóliu ako celku. Investície do aktív vydaných tým
istým emitentom alebo skupinou emitentov patriacich do tej istej skupiny
nevystavujú inštitúciu nadmernej koncentrácii rizika;, f) investície do sponzorujúceho subjektu Ö prispievajúceho
podniku Õ nepresiahnu 5 %
portfólia ako celku a ak sponzorujúci
subjekt Ö prispievajúci
podnik Õ patrí do skupiny,
investícia do subjektov patriacich do tej istej skupiny ako sponzorujúci subjekt Ö prispievajúci
podnik Õ nepresiahne
10 % portfólia. Ak je inštitúcia sponzorovaná Ö podporovaná
príspevkami Õ niekoľkýchmi subjektmi Ö prispievajúcich
podnikov Õ , investícia do
týchto sponzorujúcich subjektov Ö prispievajúcich
podnikov Õ sa urobí obozretne,
berúc do úvahy potrebu náležitého rozloženia. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že
neuplatnia požiadavky uvedené pod písm. e) a f) na investovanie do
štátnych dlhopisov. ê 2013/14/EÚ
článok 1 1a2.
Členské štáty zabezpečia, zohľadniac povahu, rozsah
a komplexnosť činností inštitúcií, nad ktorými vykonávajú
dohľad, aby príslušné orgány monitorovali primeranosť postupov
úverového posúdenia inštitúcií, posudzovali využívanie odkazov na úverové
ratingy vydávané ratingovými agentúrami, ako sú vymedzené v článku 3
ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 1060/2009 zo
16. septembra 2009 o ratingových agentúrach[47],
v ich investičných politikách a v prípade potreby nabádali
na zmiernenie dosahu takýchto odkazov s cieľom obmedziť výhradné
a mechanické spoliehanie sa na takéto úverové ratingy. ê 2003/41/ES 23. Domovský
členský štát zakáže inštitúcii požičať si alebo konať ako
ručiteľ v mene tretích strán. Členské štáty môžu však
povoliť inštitúciám urobiť niektoré výpožičky len
na účely likvidity a na dobu dočasnú. 34.
Členské štáty nevyžadujú, aby inštitúcie, ktoré sa nachádzajú na ich
území, investovali do určitých kategórií aktív. 45. Bez toho,
aby bol dotknutý článok 12 32,
členské štáty nepodmienia investičné rozhodnutia inštitúcie, ktorá sa
nachádza na ich území alebo jej investičného manažéra žiadnemu
predchádzajúcemu schváleniu alebo požiadavkám systematického oznamovania. ê 2003/41/ES
(prispôsobené) ð nový 56.
V súlade s ustanoveniami odsekov 1 až 45
členské štáty môžu pre inštitúcie, ktoré sa nachádzajú na ich území
stanoviť podrobnejšie pravidlá vrátane kvantitatívnych pravidiel za
predpokladu, že sú odôvodnené obozretnosťou, aby sa premietol celkový
rozsah dôchodkových systémov Ö plánov Õ, ktoré vedú tieto
inštitúcie. Členské
štáty môžu uplatniť najmä investičné ustanovenia podobné ustanoveniam
v smernici 2002/83/ES. Členské štáty však nebránia inštitúciám
v: a) investovaní do výšky 70 %
aktív pokrývajúcich poistné Ö technickéÕ rezervy alebo celého
portfólia pre systémy Ö plány Õ, v ktorých
členovia nesú investičné riziká v akciách, obchodovateľných
cenných papieroch, s ktorými sa zaobchádza ako s akciami
a firemnými dlhopismi prijatými na obchodovanie na regulovaných
trhoch, ð alebo prostredníctvom multilaterálnych
obchodných systémov alebo organizovaných obchodných systémov, ï a v rozhodovaní o relatívnej váhe týchto cenných
papierov vo svojom investičnom portfóliu. Za predpokladu, že je to odôvodnené obozretnosťou, členské
štáty môžu uplatniť nižšiu hranicu na inštitúcie, ktoré poskytujú dôchodkové
produkty so zárukou dlhodobej úrokovej miery, nesú investičné riziko a
sami umožňujú túto záruku, b) investovaní do výšky 30 %
aktív pokrývajúcich poistné Ö technické Õ rezervy
v aktívach denominovaných v iných menách než sú tie, v ktorých
sú vyjadrené záväzky;, c) investovanie na rizikových kapitálových trhoch ð do nástrojov, ktoré majú dlhodobý
hospodársky profil a neobchoduje sa s nimi na regulovaných trhoch, do
multilaterálnych obchodných systémov alebo organizovaných obchodných systémov ï. 67. Odsek 65 nevylučuje právo členských
štátov vyžadovať od inštitúcií nachádzajúcich
sa ð , ktoré majú povolenie alebo sú
registrované ï na ich území uplatňovanie prísnejších investičných pravidiel
aj jednotlivo za predpokladu, že sú odôvodnené obozretnosťou, najmä na
základe záväzkov, do ktorých vstúpila inštitúcia. ê 2003/41/ES
(prispôsobené) 7. V prípade
cezhraničnej aktivity uvedenej v článku 20, príslušné orgány každého
hostiteľského členského štátu môžu vyžadovať, aby sa pravidlá
stanovené v druhom pododseku uplatňovali na inštitúciu v domovskom
členskom štáte. V takom prípade sa tieto pravidlá uplatňujú len
na časť aktív inštitúcie, ktorá zodpovedá aktivitám vykonávaným
v príslušnom hostiteľskom členskom štáte. Ďalej, sa
uplatnia len vtedy, ak sa tiež tie isté alebo prísnejšie pravidlá
uplatňujú na inštitúcie nachádzajúce sa v hostiteľskom
členskom štáte. Pravidlá uvedené
v prvom pododseku sú tieto: a) inštitúcia neinvestuje viac než 30 % týchto aktív do akcií,
ostatných cenných papierov, s ktorými sa zaobchádza ako s akciami,
a dlhových cenných papierov, ktoré nie sú prijaté na obchodovanie
na regulovanom trhu alebo inštitúcia investuje aspoň 70 % týchto
aktív do akcií, ostatných cenných papierov, s ktorými sa zaobchádza ako
s akciami, a dlhových cenných papierov, ktoré sú prijaté
na obchodovanie na regulovanom trhu, b) inštitúcia investuje najviac 5 % týchto aktív do akcií
a ostatných cenných papierov, s ktorými sa zaobchádza ako
s akciami, dlhopisov, dlhových cenných papierov a ostatných nástrojov
peňažného a kapitálového trhu, ktoré vydal ten istý subjekt
a najviac 10 % týchto aktív do akcií a ostatných cenných
papierov, s ktorými sa zaobchádza ako s akciami, dlhopisov, dlhových
cenných papierov a ostatných nástrojov peňažného a kapitálového
trhu, ktoré vydali subjekty patriace do jednej skupiny, c) inštitúcia investuje najviac 30 % týchto aktív do aktív
denominovaných v iných menách, než sú meny, v ktorých sú vyjadrené
záväzky. Aby sa dodržali tieto
požiadavky, domovský členský štát môže vyžadovať oddelenie aktív. ò nový 8. Príslušné orgány
hostiteľského členského štátu inštitúcie, ktorá vykonáva
cezhraničnú aktivitu uvedenú v článku 12, nesmú stanovovať investičné
pravidlá nad rámec tých opatrení, ktoré sú stanovené v odsekoch 1 až 6 pre
časť aktív, ktoré zahŕňajú technické rezervy pre
cezhraničnú aktivitu. Hlava III PODMIENKY VÝKONU ČINNOSTÍ KAPITOLA 1 Systém správy a riadenia Oddiel 1 Všeobecné ustanovenia Článok 21 Zodpovednosť
správneho a riadiaceho orgánu alebo orgánu dohľadu 1. Členské
štáty zabezpečia, aby správny a riadiaci orgán alebo orgán dohľadu
inštitúcie niesol podľa vnútroštátneho práva konečnú
zodpovednosť za dodržiavanie zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení prijatých podľa tejto smernice uvedenou
inštitúciou. 2. Touto smernicou
nie je dotknutá úloha sociálnych partnerov pri riadení inštitúcií. Článok 22 Všeobecné
požiadavky na správu a riadenie 1. Členské
štáty požadujú od všetkých inštitúcií, aby zaviedli účinný systém správy,
ktorým sa zabezpečí spoľahlivé a obozretné riadenie ich činností.
Tento systém zahŕňa primeranú transparentnú organizačnú
štruktúru s jasným rozdelením a vhodným oddelením zodpovedností, ako
aj účinný systém zabezpečujúci odovzdávanie informácií. Systém
správy podlieha pravidelným vnútorným kontrolám. 2. Systém správy
uvedený v odseku 1 musí byť primeraný povahe, rozsahu a zložitosti
činností inštitúcie. 3. Členské
štáty zabezpečia, aby správny a riadiaci orgán alebo orgán dohľadu
inštitúcie prijal písomné pravidlá týkajúce sa riadenia rizika, vnútorného
auditu a prípadne poistných matematikov a outsourcingu, a tento orgán
zabezpečí plnenie uvedených pravidiel. Politiky sa každoročne skúmajú
a upravujú v súvislosti s každou podstatnou zmenou v systéme alebo v príslušnej
oblasti. 4. Členské
štáty zabezpečia, aby inštitúcie zaviedli účinný systém vnútornej
kontroly. Tento systém zahŕňa administratívne a účtovné postupy,
rámec vnútornej kontroly, vhodné ustanovenia o oznamovaní informácií na
všetkých úrovniach inštitúcie. 5. Členské
štáty zabezpečia, aby inštitúcie prijali primerané kroky na
zabezpečenie kontinuity a regulárnosti výkonu svojich činností
vrátane vypracovania záložných plánov. Na tento účel inštitúcia využíva
vhodné a primerané systémy, zdroje a postupy. 6. Členské
štáty požadujú, aby inštitúcie mali aspoň dve osoby, ktoré inštitúciu
skutočne riadia. Článok 23 Požiadavky
na spôsobilé a vhodné riadenie 1. Členské
štáty vyžadujú, aby inštitúcie zabezpečili, aby všetky osoby, ktoré
inštitúciu skutočne riadia alebo ktoré majú iné kľúčové funkcie,
pri vykonávaní svojich úloh spĺňali tieto požiadavky: a) ich
odborná kvalifikácia, vedomosti a skúsenosti sú primerané na to, aby im umožnili
zabezpečiť riadne a obozretné riadenie inštitúcie, ako aj riadne
vykonávanie ich kľúčových funkcií (požiadavka, aby boli spôsobilé) a b) majú dobrú
povesť a sú bezúhonné (požiadavka, aby boli správne). 2. Členské
štáty zabezpečia, aby sa zaviedli účinné postupy a pravidelné
kontroly na to, aby príslušné orgány mohli posúdiť, či osoby, ktoré
skutočne riadia inštitúcie alebo majú iné kľúčové funkcie,
spĺňajú požiadavky stanovené v odseku 1. 3. Ak členský
štát požaduje od svojich vlastných štátnych príslušníkov doklad o dobrej
povesti a doklad o tom, že na nich v minulosti nebol vyhlásený konkurz,
alebo oba tieto doklady, v prípade štátnych príslušníkov iných členských
štátov tento členský štát uzná ako postačujúci doklad výpis z
registra trestov z iného členského štátu, alebo ak výpis z registra
trestov nie je k dispozícii, rovnocenný doklad vystavený príslušným súdnym
alebo správnym orgánom v domovskom členskom štáte alebo v členskom
štáte, ktorého štátnym príslušníkom je dotknutá osoba, v ktorom sa potvrdzuje,
že uvedené požiadavky boli splnené. 4. Ak domovský
členský štát alebo členský štát, ktorého štátnym príslušníkom je
dotknutá osoba, nevydá rovnocenný dokument, ako sa uvádza v odseku 3, umožní sa
štátnemu príslušníkovi iného členského štátu, aby namiesto tohto dokumentu
vystavil vystavil prísažné vyhlásenie.. V členských
štátoch, v ktorých neexistuje žiadny predpis, ktorý by upravoval prísažné
vyhlásenie, sa však štátnemu príslušníkovi iného dotknutého členského
štátu umožní podať čestné vyhlásenie pred príslušným súdnym alebo
správnym orgánom v jeho domovskom členskom štáte alebo v členskom
štáte, z ktorého pochádza alebo pred notárom v jednom z týchto členských
štátov. Tento orgán alebo
notár vystaví osvedčenie potvrdzujúce pravosť tohto prísažného
vyhlásenia alebo čestného vyhlásenia. 5. Doklad o tom, že
v minulosti nedošlo k vyhláseniu konkurzu, uvedený v odseku 3 môže
byť vo forme vyhlásenia štátnych príslušníkov iného príslušného
členského štátu pred príslušným súdnym, profesným alebo obchodným orgánom
v tomto inom dotknutom členskom štáte. 6. Dokumenty a
certifikáty uvedené v odsekoch 3, 4 a 5 sa nesmú predložiť po
uplynutí viac ako troch mesiacov od dátumu ich vystavenia. 7. Členské
štáty určia orgány a subjekty príslušné vystavovať doklady uvedené
v odsekoch 3, 4 a 5 a bezodkladne o tom informujú
ostatné členské štáty a Komisiu. Členské štáty
takisto informujú ostatné členské štáty a Komisiu o orgánoch
alebo subjektoch, pre ktoré sa doklady uvedené v odsekoch 3 až 5
majú priložiť k žiadosti o povolenie vykonávať na území
uvedeného členského štátu činnosti uvedené v článku 12. Článok 24 Politika
odmeňovania 1. Členské
štáty požadujú, aby inštitúcie mali zdravú politiku odmeňovania tých osôb,
ktoré skutočne riadia inštitúciu spôsobom, ktorý je primeraný ich
veľkosti a vnútornej organizácii, ako aj povahe, rozsahu a zložitosti
ich činností. 2. Inštitúcie musia
pravidelne zverejňovať relevantné informácie týkajúce sa politiky
odmeňovania, pokiaľ nie je uvedené inak v zákonoch, iných právnych predpisoch
a správnych ustanoveniach, ktorými sa transponuje smernica Európskeho
parlamentu a Rady 95/46/ES[48]. 3. Komisii sa
udeľuje právomoc prijať delegovaný akt v súlade s
článkom 77, v ktorom sa spresňujú: a) požadované
prvky politík odmeňovania, ktoré majú uplatňovať inštitúcie na
základe týchto zásad: –
politika odmeňovania
sa stanovuje, vykonáva a udržiava v súlade s činnosťami inštitúcie a
stratégiou riadenia rizík, jej rizikovým profilom, cieľmi, postupmi
riadenia rizík a dlhodobými záujmami a výkonnosťou inštitúcie ako celku, –
politika odmeňovania
zahŕňa primerané opatrenia zamerané na zabránenie konfliktom záujmu; –
politikou
odmeňovania sa podporuje zdravé a účinné riadenie rizík a nepodporuje
sa riskovanie, ktoré presahuje hranice tolerancie rizík danej inštitúcie, –
politika odmeňovania
sa uplatňuje na inštitúciu a strany, ktoré vykonávajú kľúčové
funkcie alebo akékoľvek iné činnosti, vrátane outsourcingu a
následného opätovného outsourcingu kľúčových funkcií alebo
akýchkoľvek iných činností, –
politika odmeňovania
obsahuje ustanovenia, ktoré sú špecifické pre úlohy a výkonnosť správneho
a riadiaceho orgánu a orgánu dohľadu inštitúcie, osoby, ktoré
skutočne riadia inštitúciu, osoby
zastávajúce kľúčové funkcie a iné kategórie zamestnancov, ktorých profesionálne činnosti majú
významný vplyv na rizikový profil inštitúcie, –
správny a riadiaci orgán
a orgán dohľadu inštitúcie stanovia všeobecné zásady politiky
odmeňovania pre kategórie zamestnancov, ktorých profesionálne
činnosti majú významný vplyv na rizikový profil inštitúcie a sú zodpovedné
za kontrolu jej vykonávania, –
správny a riadiaci orgán
a orgán dohľadu inštitúcie sú zodpovedné za vykonávanie politiky
odmeňovania, ktorá podporuje zdravé, obozretné a účinné riadenie
inštitúcií, –
jasné, transparentné a
účinné riadenie v súvislosti s odmeňovaním a dohľadom nad ním. b) vhodná
frekvencia, špecifické spôsoby a obsah zverejňovania politiky
odmeňovania. Oddiel 2 Funkcie Článok 25 Všeobecné ustanovenia 1. Členské
štáty vyžadujú od inštitúcií, aby zaviedli funkciu riadenia rizík, funkciu
vnútorného auditu a tam, kde je to vhodné, poistno-matematickú funkciu.
Oznamovaním spojeným s každou kľúčovou funkciou sa zabezpečí
schopnosť kľúčovej funkcie vykonávať úlohy účinným, objektívnym,
spravodlivým a nezávislým spôsobom. 2. Inštitúcie môžu
umožniť, aby jedna osoba alebo organizačná jednotka vykonávala viac
ako jednu kľúčovú funkciu. Funkcia riadenia rizík sa však pridelí
inej osobe alebo organizačnej jednotke, než je tá, ktorá vykonáva funkciu
vnútorného auditu. 3. Bez toho, aby
bola dotknutá úloha sociálnych partnerov pri celkovom riadení inštitúcií by osoba
alebo organizačná jednotka, ktorá vykonáva kľúčovú funkciu, mala
byť odlišná od osoby alebo organizačnej jednotky, ktorá má podobnú
kľúčovú funkciu v prispievajúcom podniku. Na základe odôvodnenej
žiadosti od inštitúcie môže príslušný orgán udeliť výnimku z tohto
obmedzenia, pričom zohľadní veľkosť, povahu, rozsah a
zložitosť činností inštitúcie. 4. Osoba
vykonávajúca kľúčovú funkciu musí bezodkladne ohlásiť
akékoľvek väčšie problémy v oblasti zodpovednosti uvedenej osoby
správnemu a riadiacemu orgánu alebo orgánu dohľadu inštitúcie. 5. Každé zistenie
a odporúčanie týkajúce sa riadenia rizika, vnútorného auditu a
prípadne poistno-matematických funkcií sa oznámi správnemu a riadiacemu orgánu
alebo orgánu dohľadu inštitúcie, ktorý určí, aké opatrenia sa majú
prijať. 6. Osoby
vykonávajúce funkciu riadenia rizika, vnútorného auditu a prípadne aj
poistno-matematickú funkciu informujú príslušný orgán inštitúcie, ak správny a
riadiaci orgán alebo orgán dohľadu inštitúcie neprijme primerané a
včasné nápravné opatrenia: a) keď
osoba alebo organizačná jednotka, ktorá vykonáva kľúčovú
funkciu, zistí riziko, v prípade ktorého je nepravdepodobné, že inštitúcia
dodrží vecne významnú zákonnú požiadavku, a nahlási to správnemu a riadiacemu
orgánu alebo orgánu dohľadu inštitúcie; b) keď
osoba alebo organizačná jednotka, ktorá vykonáva kľúčovú
funkciu, konštatovala vecne významné porušenie právnych predpisov alebo
nariadení vzťahujúcich sa na inštitúciu a jej činnosti v kontexte
kľúčovej funkcie uvedenej osoby alebo oragnizačnej jednotky a
nahlási to správnemu a riadiacemu orgánu alebo orgánu dohľadu inštitúcie. 7. Členské
štáty zabezpečia právnu ochranu osôb, ktoré informujú príslušný orgán v
súlade s odsekom 6. Článok 26 Systém a funkcia riadenia rizík 1. Členské
štáty vyžadujú, aby inštitúcie zaviedli účinný systém riadenia rizík
zahŕňajúci stratégie, procesy a postupy oznamovania potrebné na
účely neustáleho zisťovania, merania, monitorovania, riadenia
a oznamovania rizík, ktorým sú alebo by mohli byť vystavené, ako aj
vzájomnej závislosti týchto rizík, a to na individuálnej aj súhrnnej
úrovni. Tento systém
riadenia rizík musí byť riadne integrovaný do organizačnej štruktúry
a rozhodovacích procesov inštitúcie. 2. Systém riadenia
rizík sa primerane k veľkosti, vnútornej organizácii a povahe,
rozsahu a zložitosti činností inštitúcií týka rizík, ktoré sa môžu
vyskytnúť v inštitúciách alebo podnikoch, v ktorých boli úlohy alebo
činnosti outsourcované aspoň v týchto oblastiach: a) upisovanie
rizík a tvorba rezerv; b) riadenie
aktív – záväzkov; c) investície,
najmä deriváty a podobné záväzky; d) riadenie
rizika likvidity a koncentrácie; e) riadenie
operačného rizika; f) poistenie
a iné techniky zmierňovania rizika. 3. Ak v súlade s
podmienkami dôchodkového plánu členovia a poberatelia znášajú riziká,
systém riadenia rizík zohľadňuje tieto riziká aj z hľadiska
členov a poberateľov. 4. Inštitúcie
zabezpečia funkciu riadenia rizík, ktorá je štruktúrovaná takým spôsobom,
aby uľahčila vykonávanie systému riadenia rizík. Článok 27 Funkcia vnútorného auditu 1. Členské
štáty budú od inštitúcií vyžadovať, aby zabezpečili účinnú
funkciu vnútorného auditu. Funkcia vnútorného auditu zahŕňa
hodnotenie primeranosti a účinnosti systému vnútornej kontroly
a ostatných prvkov systému správy stanovených v článkoch 21 až 24
vrátane outsourcovaných činností. 2. Členské
štáty požadujú, aby inštitúcie určili aspoň jednu nezávislú osobu v
rámci inštitúcie alebo mimo nej, ktorá je zodpovedná za funkciu vnútorného
auditu. Okrem plnenia a osvedčenia uvedeného v článku 14
ods. 4 táto osoba nepreberie zodpovednosť za iné kľúčové
funkcie než tie, ktoré sú stanovené v tomto článku. 3. Zistenia a
odporúčania funkcie vnútorného auditu sa oznámia správnemu a riadiacemu
orgánu alebo orgánu dohľadu inštitúcie. Správny a riadiaci orgán alebo
orgán dohľadu inštitúcie určí, aké opatrenia sa majú prijať vo
vzťahu ku každému z uvedených zistení a odporúčaní a zabezpečí
vykonanie uvedených opatrení. Článok 28 Poistno-matematická funkcia 1. Členské
štáty vyžadujú, aby inštitúcie, v ktorých členovia a poberatelia neznášajú
všetky riziká, zabezpečili účinnú poistno-matematickú funkciu
s cieľom: a) koordinovať
výpočet technických rezerv a dohliadať nad ním; b) posúdiť
vhodnosť metodík a podkladových modelov použitých na výpočet
technických rezerv, ako aj predpokladov na tento účel; c) posúdiť
dostatočnosť a kvalitu údajov použitých na výpočet
technických rezerv; d) porovnať
najlepšie odhady so skúsenosťami; e) informovať
správny a riadiaci orgán alebo orgán dohľadu o spoľahlivosti
a primeranosti výpočtu technických rezerv; f) vyjadriť
stanovisko k celkovej koncepcii upisovania v prípade inštitúcií, ktoré
majú takúto politiku; g) vyjadriť
stanovisko k primeranosti poistných pravidiel v prípade inštitúcií, ktoré
majú takéto pravidlá a h) prispieť
k účinnému uplatňovaniu systému riadenia rizík. 2. Členské
štáty požadujú, aby inštitúcie určili aspoň jednu nezávislú osobu v
rámci inštitúcie alebo mimo nej, ktorá je zodpovedná za funkciu vnútorného
auditu. Oddiel 3 Dokumenty týkajúce sa riadenia Článok 29 Hodnotenie rizík pre dôchodky 1. Členské
štáty vyžadujú, aby inštitúcie primerane k veľkosti, vnútornej organizácii
a povahe, rozsahu a zložitosti svojich činností v rámci svojho systému
riadenia rizík vykonali vlastné posúdenie rizík a vypracovali hodnotenie rizík
pre dôchodky na zdokumentovanie uvedeného posúdenia. Hodnotenie rizík pre
dôchodky sa musí vykonávať pravidelne a bezodkladne po každej podstatnej
zmene v rizikovom profile inštitúcie alebo dôchodkového plánu. 2. Hodnotenie rizík
pre dôchodky uvedené v odseku 1 sa vzťahuje na: a) účinnosť
systému riadenia bezpečnosti; b) celkové
finančné potreby inštitúcie; c) schopnosť
dodržiavať požiadavky týkajúce sa technických rezerv stanovené v
článku 14; d) kvalitatívne
posúdenie miery negatívnej odchýlky ako súčasť výpočtu
technických rezerv v súlade s vnútroštátnym právom; e) opis
platieb dôchodkového zabezpečenia alebo akumulácie kapitálu; f) kvalitatívne
posúdenie podpory prispievajúceho podniku dostupné pre inštitúciu; g) kvalitatívne
posúdenie operačného rizika pre všetky systémy inštitúcie; h) kvalitatívne
posúdenie nových alebo vznikajúcich rizík týkajúcich sa zmeny klímy, využívania
zdrojov a životného prostredia. 3. Na účely
odseku 2 inštitúcie zavedú metódy na určenie a vyhodnotenie rizík, ktorým
sú alebo by mohli byť vystavené v krátkodobom aj dlhodobom
horizonte. Tieto metódy sú primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík
zahrnutých v činnostiach inštitúcií. Tieto metódy musia byť opísané v
hodnotení. 4. Hodnotenie rizík
pre dôchodky je neoddeliteľnou súčasťou operačnej stratégie
a zohľadňuje sa v strategických rozhodnutiach inštitúcie. Článok 30 Delegovaný akt týkajúci sa hodnotenia rizík pre
dôchodky Komisia je splnomocnená
prijať delegovaný akt v súlade s článkom 77, v ktorom sa špecifikujú: a) prvky,
ktoré majú byť zahrnuté v článku 29 ods. 2; b) metódy
uvedené v článku 29 ods. 3 so zohľadnením identifikácie a hodnotenia
rizík, ktorým sú alebo by mohli byť vystavené v krátkodobom a dlhodobom
horizonte a c) frekvencia
hodnotenia rizík pre dôchodky so zohľadnením požiadaviek v článku 29
ods. 1. Delegovaným aktom sa
neukladajú ďalšie finančné požiadavky nad rámec predpokladaný v tejto
smernici. ê 2003/41/ES (prispôsobené) Článok 10 31 Ročné účtovné uzávierky
a výročné správy ČKaždý členskéý štáty vyžadujúe, aby
každá inštitúcia nachádzajúca sa na ichjeho území
pripravila ročnú účtovnú uzávierku a výročnú správu berúc
do úvahy každý dôchodkový systém Ö plán Õ, ktorý poskytuje a,
kde je to vhodné, ročnú účtovnú uzávierku a výročnú správu
pre každý dôchodkový systém Ö plán Õ. Ročné
účtovné uzávierky a výročné správy podávajú pravdivý
a čestný prehľad o aktívach, pasívach a finančnom
postavení inštitúcie. Ročné
účtovné uzávierky a informácie v správach sú konzistentné, komplexné,
čestne predložené a náležite schválené oprávnenými osobami podľa
vnútroštátneho práva. Článok 12 32 Vyhlásenie o zásadách
investičnej politiky ČKaždý členskéý štáty zabezpečiaí, aby
každá inštitúcia nachádzajúca sa na ichjeho území
vypracovala a najmenej raz za tri roky, prehodnotila prehlásenie
o zásadách investičnej politiky. Toto prehlásenie sa má revidovať
bez meškania po každej významnej zmene v investičnej politike.
Členské štáty zabezpečia, aby toto prehlásenie obsahovalo aspoň
také informácie ako sú metódy merania investičného rizika, zavedené
procesy riadenia rizík a prideľovanie strategických aktív
s ohľadom na charakter a trvanie dôchodkových záväzkov. ò nový KAPITOLA 2 Outsourcing a riadenie investícií Článok 33 Outsourcing ê 2003/41/ES
článok 9 ods. 4 1.A
Členskéý štáty môžue
povoliť alebo vyžadovať, aby inštitúcie nachádzajúce sa na ichjeho území zverili správu týchto
inštitúcií, celkovo alebo čiastočne, iným subjektom fungujúcim
v mene týchto inštitúcií. ò nový 2. Členské
štáty zabezpečia, aby inštitúcie zostali pri outsourcingu
kľúčových funkcií alebo akýchkoľvek iných činností
naďalej v plnej miere zodpovedné za plnenie svojich povinností
podľa tejto smernice. 3. Outsourcing
kľúčových funkcií alebo akýchkoľvek činností sa
uskutočňuje takým spôsobom, aby to neviedlo k: a) zhoršeniu
kvality systému riadenia príslušného podniku; b) nadmernému
zvýšeniu operačného rizika; c) zhoršeniu
schopnosti príslušných orgánov dohľadu monitorovať, či
inštitúcia dodržiava svoje záväzky; d) narušeniu
nepretržitého poskytovania uspokojivej služby členom a poberateľom. 4. Inštitúcia
zabezpečí riadne fungovanie outsourcovaných činností prostredníctvom
procesu výberu poskytovateľa služieb a nepretržitého monitorovania
činností. 5. Členské
štáty zabezpečia, aby inštitúcie, ktoré využívajú outsourcing
kľúčových funkcií alebo akýchkoľvek iných činností,
uzavreli aspoň písomnú dohodu s poskytovateľom služieb. Dohoda je
právne vynútiteľná a jasne vymedzuje práva a povinnosti inštitúcie a
poskytovateľa služieb. 6. Členské
štáty zabezpečia, aby inštitúcie vopred a včas oznámili príslušným
orgánom akékoľvek využívanie outsourcingu kľúčových funkcií
alebo akýchkoľvek iných činností, ako aj akýkoľvek následný
dôležitý vývoj v súvislosti s týmito kľúčovými funkciami
alebo akýmikoľvek inými činnosťami. 7. Členské
štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali potrebnú právomoc
kedykoľvek požadovať od inštitúcií informácie o využívaní
outsourcingu kľúčových funkcií alebo akýchkoľvek iných
činností. ê 2003/41/ES
(prispôsobené) Článok 19 34 Správa investícií Õ a úschova ê 2011/61/EÚ
článok 62 ods. 2 (prispôsobené) 1. Členské štáty neobmedzia inštitúcie pri menovaní správcov
investičného portfólia, ktorí sú usadení v inom členskom štáte a
náležite oprávnení na túto činnosť, v súlade so smernicouami 85/611/EHS
2004/39/ES, Ö a
smernicami Õ 2009/65/ES, 93/22/EHS 2000/12/ES
2009/138/ES, ,2002/83/ES
2011/61/EÚ a 2013/36/EÚ, ako aj so smernicami uvedenými v článku 2 ods. 1
tejto smernice. ò nový KAPITOLA 3 Depozitár Článok 35 Vymenovanie depozitára 1. Pre každý
zamestnanecký dôchodkový plán, v rámci ktorého členovia a poberatelia
v plnej miere znášajú investičné riziko, domovský členský štát
požaduje, aby inštitúcia vymenovala jedného depozitára na účely úschovy
aktív a výkon povinností dohľadu v súlade s článkami 36 a
37. 2. V prípade
zamestnaneckých dôchodkových plánov, v ktorých členovia a poberatelia
neznášajú investičné riziko v plnej miere, môže domovský členský štát
vyžadovať, aby inštitúcia vymenovala depozitára na účely úschovy
aktív alebo na účely úschovy aktív a výkon povinností dohľadu v
súlade s článkami 36 a 37. ê 2003/41/ES (prispôsobené)
ð nový 3. Členské štáty neobmedzia inštitúcie
pri vymenovaní, na účelypre úschovyu svojich aktív, uschovávateľov ð depozitárov ï usadených v inom členskom štáte a náležite oprávnených pre túto
činnosť v súlade so smernicou 93/22/EHS 2004/39/ES alebo smernicou 2000/12/ES
2013/36/EÚ alebo prijatých ako depozitár
na účely smernice 85/611/EHS 2009/65/ES. Ustanovenie
uvedené v tomto odseku nebráni domovskému členskému štátu
stanoviť menovanie depozitára alebo uschovávateľa za povinné. 4. ČKaždý členskéý štáty prijmúe potrebné
kroky, aby sa mu Ö príslušným
orgánom Õ podľa
vnútroštátneho práva umožnilo zakázať v súlade s článkom 6214 voľné nakladanie s aktívami, ktoré
drží depozitár alebo uschovávateľ nachádzajúci sa na ichjeho území na požiadanie domovského
členského štátu inštitúcie. ò nový 5. Depozitár sa vymenúva
aspoň prostredníctvom písomnej zmluvy. V zmluve sa okrem iného stanovuje
prenos informácií, nevyhnutných na to, aby depozitár vykonával svoje
povinnosti pre dôchodkový plán, pre ktorý bol vymenovaný za depozitára, ako sa
stanovuje v tejto smernici a v iných príslušných právnych predpisoch,
nariadeniach alebo správnych ustanoveniach. 6. Pri vykonávaní
úloh stanovených v článkoch 36 a 37 inštitúcia a depozitár konajú
čestne, spravodlivo, profesionálne, nezávisle a v záujme členov a
poberateľov dôchodkového plánu. 7. Depozitár nesmie
vykonávať také činnosti týkajúce sa inštitúcie, ktoré by mohli
vytvárať konflikt záujmov medzi inštitúciou, členmi a
poberateľmi plánu a ním, pokiaľ depozitár funkčne a hierarchicky
neoddelil výkon svojich úloh depozitára od svojich ostatných potenciálne
konfliktných úloh a pokiaľ nie je prípadný konflikt záujmov riadne
identifikovaný, riadený, monitorovaný a oznámený členom a poberateľom
dôchodkového plánu. 8. Ak depozitár nie
je určený, inštitúcie prijmú opatrenia na predchádzanie a vyriešenie
akéhokoľvek konfliktu záujmov počas úloh, ktoré inak vykonáva
depozitár a správca aktív. Článok 36 Úschova aktív a zodpovednosť depozitára 1. Ak sú aktíva
dôchodkového plánu, ktoré pozostávajú z finančných nástrojov, ktoré možno
držať v úschove, zverené do úschovy depozitárovi, depozitár má v úschove
všetky finančné nástroje, ktoré možno viesť na účte
finančných nástrojov otvorenom v účtovníctve depozitára, a všetky
finančné nástroje, ktoré možno fyzicky doručiť depozitárovi. Depozitár na tento
účel zabezpečí, že finančné nástroje, ktoré možno viesť na
účte finančných nástrojov vytvorenom v účtovníctve depozitára,
sú vedené v účtovníctve depozitára na oddelených účtoch v súlade so zásadami
uvedenými v smernici 2006/39/ES otvorených v mene inštitúcie, tak aby sa pri
týchto účtoch dalo kedykoľvek jasne identifikovať, že patria
inštitúcii alebo členom a poberateľom dôchodkového plánu. 2. Ak aktíva
dôchodkového plánu pozostávajú z iných aktív, ako sú uvedené v odseku 1,
depozitár overí, či inštitúcia alebo členovia a poberatelia sú
vlastníkmi týchto aktív a vedie záznamy o ich aktívach. Overenie sa vykoná na
základe informácií alebo dokumentov poskytnutých inštitúciou a na základe
externých dôkazov, ak existujú. Depozitár zabezpečuje aktuálnosť
svojich záznamov. 3. Členské
štáty zabezpečia, aby sa depozitár zodpovedal inštitúcii alebo členom
a poberateľom za všetky straty, ktoré utrpeli v dôsledku ním zavineného
neplnenia alebo nedostatočného plnenia povinností. 4. Členské
štáty zabezpečia, aby zodpovednosť depozitára, ako je uvedené v
odseku 3, nebola dotknutá skutočnosťou, že všetky aktíva alebo ich
časť zverí do úschovy tretej osobe. 5. Ak na úschovu
aktív nie je určený depozitár, od inštitúcií sa bude požadovať
aspoň, aby: a) zabezpečili,
aby finančné nástroje boli predmetom riadnej starostlivosti a ochrany; b) viedli
záznamy, ktoré inštitúcii umožňujú identifikovať všetky aktíva vždy a
bez meškania; c) prijali
potrebné opatrenia na zabránenie konfliktu záujmov alebo
nezlučiteľnosti; d) na
požiadanie informovali príslušný orgán o spôsobe, akým sa aktíva uchovávajú. Článok 37 Povinností dohľadu 1. Depozitár
určený pre povinnosti dohľadu vykonáva úlohy uvedené v
článku 36 ods. 1 a 2 nad rámec: a) vykonávania
pokynov inštitúcie, ak nie sú v rozpore s vnútroštátnym právom alebo
pravidlami inštitúcie; b) zabezpečenia,
aby pri transakciách, ktoré sa týkajú aktív inštitúcie alebo dôchodkového plánu,
boli všetky protiplnenia inštitúcii prevedené v obvyklých lehotách; c) zabezpečenia,
aby sa príjmy vytvárané aktívami uplatňovali v súlade s pravidlami
inštitúcie. 2. Bez ohľadu
na odsek 1 môže domovský členský štát zaviesť iné povinnosti
dohľadu, ktoré bude vykonávať depozitár. 3. Ak na povinnosti
dohľadu nie je určený depozitár, inštitúcia musí vykonať
postupy, ktoré zabezpečia, aby sa úlohy inak podliehajúce dohľadu
depozitára náležite vykonali v rámci inštitúcie. Hlava IV INFORMÁCIE, KTORÉ SA MAJÚ POSKYTNÚŤ BUDÚCIM
ČLENOM, ČLENOM A POBERATEĽOM KAPITOLA 1 Všeobecné ustanovenia ê 2003/41/ES
(prispôsobené) Článok 11 Informácie,
ktoré sa majú poskytovať členom a poberateľom ò nový Článok 38 Zásady ê 2003/41/ES (prispôsobené) 1. V závislosti od
charakteru ustanoveného dôchodkového systému Ö plánu Õ každý
členskéý štáty
zabezpečiaí, aby
každá inštitúcia nachádzajúca sa na ichjeho území poskytla Ö budúcim členom, členom a poberateľom Õ aspoň
informácie stanovené v tomto Ö článkoch 39
až 53 a článkoch 55 až 58 ò nový 2. Informácie musia
spĺňať všetky nasledujúce požiadavky: a) pravidelne
sa aktualizujú; b) musia
byť napísané zrozumiteľne s použitím jasného, stručného a zrozumiteľného
jazyka, pričom sa vylúči používanie žargónu a technických pojmov,
keď je možné namiesto nich použiť bežne používané slová; c) nesmú
byť zavádzajúce. V slovníku aj obsahu sa zabezpečí
konzistentnosť a d) prezentujú
sa tak, aby boli ľahko čitateľné a aby používali znaky
čitateľnej veľkosti. Ak sa výkaz
dôchodkových dávok vytlačí alebo skopíruje čiernobielo, nesmú sa
použiť farby v prípade, že by sa tým mohla znížiť
zrozumiteľnosť informácií. Článok 39 Podmienky dôchodkového plánu ê 2003/41/ES
článok 9 písm. f) (prispôsobené) 1.
S ohľadom na každú inštitúciu nachádzajúcu sa na jeho území, Čkaždý členskéý štáty
zabezpečiaí, aby: f) boli členovia
dostatočne informovaní o podmienkach dôchodkového systému Ö plánu Õ , najmä pokiaľ
ide o: i)a) práva
a povinnosti strán zapojeinteresovaných
dov dôchodkovéhoom systéme Ö plánu Õ;, ii)b)
finančné, poistné a ostatné riziká spojené s dôchodkovým systémom Ö plánom Õ;, iii)c) charakter
a rozloženie týchto rizík. ò nový 2. V prípade
dôchodkových plánov, v ktorých členovia znášajú investičné riziko a
ktoré poskytujú viac ako jednu možnosť s rôznymi investičnými
profilmi, sú členovia informovaní, okrem informácií uvedených v písmenách
a), b) a c) prvého odseku, aj o podmienkach týkajúcich sa rozsahu dostupných
investičných možností, štandardnej investičnej možnosti a prípadne
pravidla dôchodkového plánu prideliť konkrétnemu členovi
investičnú možnosť. 2003/41/ES článok 11 ods. 2
(prispôsobené) 3. Členovia a poberatelia a/alebo, ak je
to vhodné, ich zástupcovia dostanú a) na požiadanie ročnú účtovnú uzávierku
a výročnú správu uvedenú v článku 10 a ak je
inštitúcia zodpovedná za viac než jeden systém, tú účtovnú uzávierku
a výročnú správu, ktoré súvisia s ich konkrétnym dôchodkovým
systémom; b) v primeranom
čase, všetky príslušné informácie týkajúce sa zmien v pravidlách
dôchodkového systému Ö plánu Õ. ò nový 4. Inštitúcie
uverejnia podmienky dôchodkového plánu na internetových stránkach podľa
svojho výberu. KAPITOLA 2 Výkaz dôchodkových dávok Článok 40 Frekvencia a zmeny 1. Členské
štáty požadujú od inštitúcií, aby vypracovali dokument s kľúčovými
informáciami pre každého člena („výkaz dôchodkových dávok“). 2. Členské
štáty zabezpečia, aby sa informácie uvedené vo výkaze dôchodkových dávok
aktualizovali a zaslali každému členovi aspoň raz v priebehu každých
dvanásť mesiacov, a to bezplatne. 3. Každú
dôležitú zmenu informácií obsiahnutých vo výkaze dôchodkových dávok, ku ktorej
došlo oproti predchádzajúcemu roku, treba jasne vysvetliť v sprievodnom
liste. Článok 41 Zrozumiteľnosť a jazyk 1. Informácie
poskytnuté vo výkaze dôchodkových dávok musia byť zrozumiteľné bez
odkazov na iné dokumenty. 2. Členské
štáty zabezpečia, aby výkaz dôchodkových dávok bol k dispozícii v úradnom
jazyku členského štátu, ktorého sociálne a pracovné právo relevantné pre
oblasť zamestnaneckých dôchodkových plánov sa uplatňuje na vzťah
medzi prispievajúcim podnikom alebo inštitúciou na jednej strane a členmi
alebo poberateľmi na strane druhej. Článok 42 Dĺžka Vo výkaze
dôchodkových dávok sa používajú znaky ľahko čitateľnej
veľkosti a vytlačený výkaz nesmie byť dlhší ako dve strany
formátu A 4. Článok 43 Nosič Členské štáty
môžu inštitúciám povoliť, aby výkaz dôchodkových dávok poskytovali na trvalom
nosiči alebo prostredníctvom webovej stránky. Na žiadosť členov
a poberateľov sa doručuje v papierovej podobe, a to bezplatne a nad
rámec akýchkoľvek elektronických prostriedkov. Článok 44 Zodpovednosť 1. Členské
štáty zabezpečia, aby inštitúciám nevznikla občianskoprávna
zodpovednosť výlučne na základe výkazu dôchodkových dávok alebo
prekladu výkazu dôchodkových dávok, pokiaľ nie je zavádzajúci, nepresný
alebo nezlučiteľný s príslušnými časťami dôchodkového
plánu. 2. Výkaz
dôchodkových dávok musí v tomto ohľade obsahovať
jednoznačné varovanie. Článok 45 Názov 1. Názov
výkazu dôchodkových dávok musí obsahovať slová „výkaz dôchodkových dávok“. 2. Hneď
pod názvom sa uvádza krátke vyhlásenie vysvetľujúce účel výkazu
dôchodkových dávok. 3. Na
viditeľnom mieste musí byť uvedený presný dátum, na ktorý sa
vzťahujú informácie uvedené vo výkaze dôchodkových dávok. Článok 46 Osobné údaje Výkaz dôchodkových
dávok musí obsahovať osobné údaje člena vrátane zákonného veku
odchodu do dôchodku, ak je to vhodné. Článok 47 Identifikácia inštitúcie Vo výkaze
dôchodkových dávok sa identifikuje inštitúcia a uvedú sa tieto informácie: 1. názov a
adresa inštitúcie; 2. členské
štáty, v ktorých má inštitúcia povolenie alebo je registrovaná a názov
príslušného orgánu; 3. názov
prispievajúceho podniku. Článok 48 Záruky 1. Výkaz
dôchodkových dávok musí obsahovať jedno z nasledujúcich označení
týkajúcich sa záruk na základe dôchodkového plánu: a) úplná záruka,
ak inštitúcia alebo prispievajúci podnik zaručuje danú úroveň dávok; b) žiadna záruka,
ak člen znáša riziko v plnej miere; c) čiastočná
záruka – vo všetkých ostatných prípadoch. 2. Ak sa poskytne
záruka, v krátkosti sa vysvetlí: a) povaha záruky; b) súčasná
úroveň financovania nadobudnutých jednotlivých nárokov člena; c) mechanizmy
chrániace nadobudnuté jednotlivé nároky; d) mechanizmy na
zníženie dávky, ak je to stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Článok 49 Bilancia, príspevky a náklady 1. Pokiaľ ide o
bilanciu, príspevky a náklady, výkaz dôchodkových dávok musí obsahovať
tieto sumy vyjadrené v mene relevantnej pre dôchodkový plán: a) sumu nákladov
odpočítanú od hrubých príspevkov, ktoré prípadne zaplatil prispievajúci
podnik alebo člen za uplynulých 12 mesiacov, alebo ak člen pristúpil
k dôchodkovému plánu pred menej ako dvanástimi mesiacmi, sumu nákladov
odpočítanú od jeho príspevkov od pristúpenia; b) súčet
príspevkov zaplatených členom za uplynulých 12 mesiacov, alebo ak
člen pristúpil k dôchodkovému plánu pred menej ako dvanástimi mesiacmi,
súčet jeho príspevkov od pristúpenia; c) súčet
príspevkov, ktoré zaplatil prispievajúci podnik za uplynulých 12 mesiacov,
alebo ak člen pristúpil k dôchodkovému plánu pred menej ako dvanástimi
mesiacmi, súčet príspevkov, ktoré zaplatil prispievajúci podnik od
pristúpenia člena; d) zostatok k dátumu
výkazu dôchodkových dávok vypočítaný jedným z týchto dvoch spôsobov v
závislosti od charakteru dôchodkového plánu: i) v prípade
dôchodkových plánov, ktoré nestanovujú cieľovú úroveň dávok, celková suma
kapitálu nahromadeného členom vyjadrená aj ako anuita za mesiac; ii) v prípade
dôchodkových plánov, ktoré stanovujú cieľovú úroveň dávok,
nadobudnuté jednotlivé nároky za mesiac; e) ostatné príspevky
alebo náklady týkajúce sa člena, ako napríklad prevod nadobudnutého
kapitálu; f) náklady uvedené v
písm. a), v členení podľa týchto samostatných súm vyjadrených v mene
relevantnej pre dôchodkový plán: i) správne náklady
inštitúcie; ii) náklady na úschovu
aktív; iii) náklady súvisiace
s portfóliovými transakciami; iv) ostatné náklady. 2.
„Ostatné náklady“, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. f) bode iv), sa v
krátkosti vysvetlia, ak tvoria 20 % alebo viac z celkových poplatkov. Článok 50 Dôchodkové prognózy 1. Ak sa v
dôchodkovom pláne stanovuje cieľová úroveň dávok, vo výkaze
dôchodkových dávok sa uvedú tieto tri sumy týkajúce sa dôchodkových prognóz
vyjadrené? v mene relevantnej pre dôchodkový plán: a) cieľová
úroveň dávky za mesiac v čase odchodu do dôchodku podľa najlepších
odhadov; b) cieľová
úroveň dávky za mesiac dva roky pred odchodom do dôchodku podľa
najlepšie odhadnutých predpokladov; c) cieľová
úroveň dávky za mesiac dva roky po odchode do dôchodku podľa
najlepšie odhadnutých predpokladov. 2. V predpokladoch
uvedených v odseku 1 sa zohľadňujú budúce mzdy. 3. Ak sa v
dôchodkovom pláne nestanovuje cieľová úroveň dávok, vo výkaze
dôchodkových dávok sa uvedú tieto sumy týkajúce sa dôchodkových prognóz
vyjadrených v mene relevantnej pre dôchodkový plán: a) očakávaná výška kapitálu
nahromadeného do dvoch rokov pred odchodom do dôchodku podľa najlepšie
odhadnutých predpokladov týkajúcich sa dôchodkového plánu; b) očakávaná výška kapitálu
nahromadeného do odchodu do dôchodku podľa najlepšie odhadnutých
predpokladov týkajúcich sa dôchodkového plánu; c) očakávaná výška kapitálu
nahromadeného do dvoch rokov po odchode do dôchodku podľa najlepšie
odhadnutých predpokladov týkajúcich sa dôchodkového plánu; d) sumy uvedené v písmenách a) až c)
sa vyjadrujú ako prínosy za mesiac. 4. V predpokladoch
uvedených v odseku 3 sa zohľadňujú tieto faktory: a) ročná miera
nominálnych výnosov z investícií; b) ročná miera
inflácie; c) budúce mzdy. 5. Na účely
výpočtu prognóz uvedených v odsekoch 1 a 3 sa predpokladá, že sadzby
príspevkov zostanú nezmenené. Článok 51 Investičný profil 1. V prípade
dôchodkových plánov, v ktorých investičné riziko znášajú členovia a
ak majú možnosť výberu medzi rôznymi investičnými možnosťami, vo
výkaze dôchodkových dávok sa uvedú investičné profily so zoznamom
dostupných investičných možností a stručný opis každej možnosti.
Zreteľne musí byť označená súčasná investičná
možnosť člena. V prípade, že
počet rôznych investičných možností s rôznymi investičnými
cieľmi presahuje päť, inštitúcia musí obmedziť stručný opis
každej možnosti na reprezentatínych päť možností vrátane najrizikovejších
a najmenej rizikových možností. 2. V prípade
dôchodkových plánov, v ktorých investičné riziko znášajú členovia a
investičná možnosť sa ukladá členovi na základe osobitného
pravidla špecifikovaného v dôchodkovom pláne, sa poskytujú tieto dodatočné
informácie: a) pravidlá založené na
skutočnom veku; b) pravidlá založené na
cielenom veku pri odchode do dôchodku ; c) ostatné pravidlá. 3. V prípade
dôchodkových plánov, v ktorých investičné riziko znášajú členovia,
musí výkaz dôchodkových dávok obsahovať informácie o profile rizík a
výnosov, z ktorých vyplýva syntetický grafický ukazovateľ profilu rizík a
výnosov dôchodkového plánu alebo, ak je to vhodné, každej investičnej
možnosti, ku ktorej je priložené: a) vysvetlenie
ukazovateľa a jeho hlavných obmedzení; b) vysvetlenie rizík,
ktoré sú významným spôsobom relevantné a ktoré adekvátne nezachytáva
syntetický grafický ukazovateľ. Výpočet
syntetického ukazovateľa je primerane zdokumentovaný a inštitúcie túto
dokumentáciu na požiadanie sprístupnia. 4. Podrobné
vysvetlenie uvedené v odseku 3 písm. a) zahŕňa: a) stručné
vysvetlenie dôvodu, prečo dôchodkový plán alebo investičná
možnosť patrí do osobitnej kategórie; b) vyjadrenie, že
historické údaje, ako napríklad tie, ktoré sa používajú pri výpočte
syntetického grafického ukazovateľa, nie sú spoľahlivým indikátorom
budúceho profilu rizík daného dôchodkového plánu alebo investičnej
možnosti; c) vyjadrenie, že pri
uvedenej kategórii rizík a výnosov nie je záruka, že zostane nezmenená
a že kategorizácia dôchodkového plánu alebo investičnej možnosti sa
môže časom meniť; d) vyjadrenie, že ani
najnižšia kategória neznamená bezrizikovú investíciu. 5. Syntetický
grafický ukazovateľ a vysvetlenia uvedené v odseku 3 musia byť
v súlade s vnútorným postupom identifikácie, merania
a monitorovania rizík, ktorý prijala inštitúcia, ako sa stanovuje v tejto
smernici, ako aj s investičnými cieľmi a investičnou politikou opísanými
v investičných zásadách. Článok 52 Doterajšia výkonnosť 1. Výkaz
dôchodkových dávok musí obsahovať tieto informácie o doterajšej
výkonnosti: a) informácie
o doterajšej výkonnosti dôchodkového plánu ako celku, prípadne o
investičných možnostiach členov uvedené v grafe znázorňujúcom
výkonnosť za dostupné roky až za posledných desať rokov; b) graf
dopĺňajú výrazné upozornenia, ktoré: i) poskytujú varovanie vzhľadom na jeho
obmedzenú použiteľnosť ako ukazovateľa budúcej výkonnosti; ii) uvádza, ktoré náklady boli zahrnuté alebo
vyňaté z výpočtu doterajšej výkonnosti; iii) uvádza menu,
v ktorej sa počítala doterajšia výkonnosť. 2. Ak sa
v cieľoch a investičnej politike dôchodkového plánu
vyskytne počas obdobia zobrazeného v stĺpcovom diagrame uvedenom
v odseku 1 významná zmena, zobrazí sa doterajšia výkonnosť
dôchodkového plánu pred touto významnou zmenou. Obdobie pred touto významnou
zmenou sa vyznačí v grafe a jasne sa označí varovaním, že
výkonnosť sa dosiahla za okolností, ktoré už neplatia. 3. Ak člen
zmení investičnú možnosť, zobrazí sa doterajšia výkonnosť
investičnej možnosti. Článok 53 Doplňujúce informácie Výkaz dôchodkových
dávok musí obsahovať tieto doplňujúce informácie: a) kde
a ako získať ďalšie informácie o tejto inštitúcii alebo
dôchodkovom pláne vrátane webových stránok a príslušných právnych aktov
všeobecnej povahy; b) kde
a ako získať ďalšie informácie o mechanizmoch súvisiacich
s prevodom dôchodkových práv na inú inštitúciu zamestnaneckého
dôchodkového zabezpečenia v prípade ukončenia pracovnoprávneho
vzťahu; c) informácie
o predpokladoch použitých v prípade súm vyjadrených v anuitách, najmä
pokiaľ ide o anuitné sadzby, typ poskytovateľa a trvanie anuity, ak
člen požiada o tieto informácie; d) kde
a ako získať prístup k ďalším informáciám o individuálnej
situácii člena vrátane cieľovej úrovne dôchodkových dávok, ak je to
vhodné, a o úrovni dávok v prípade ukončenia zamestnania. Článok 54 Delegovaný akt o výkaze dôchodkových dávok Komisia je oprávnená prijať delegovaný akt v
súlade s článkom 77, v ktorom sa špecifikuje: a) obsah výkazu
dôchodkových dávok zahŕňajúci: i) spôsob
vysvetlenia významných zmien uvedených v článku 40 ods. 3; ii) veľkosť
znakov uvedených v článku 42; iii) znenie
varovania týkajúceho sa zodpovednosti uvedeného v článku 44; iv) znenie
vyhlásenia uvedeného v článku 45 ods. 2; v) osobné údaje,
ktoré sa majú špecifikovať podľa článku 46; vi) metódu
vysvetlenia prvkov obsiahnutých v článku 48 ods. 2 písm. a), b), c) a d); vii) metóda
výpočtu súm uvedených v článku 49 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) a
f); viii) metódu
výpočtu súm uvedených v článku 50 ods. 1 a článku 50 ods. 3 so
zohľadnením podmienky stanovenej v článku 50 ods. 5; ix) predpoklady,
ktoré sa majú použiť, ako sa uvádza v článku 50 ods. 2 a článku
50 ods. 4; x) počet
investičných možností, ktoré sa majú zobraziť a metódu výberu týchto
možností, ak počet možností presahuje päť možností, metódu opisu
zobrazených možností, spôsob označenia súčasnej investičnej
možnosti člena uvedenej v článku 51 ods. 1; xi) metódu opisu
ďalších informácií uvedených v článku 51 ods. 2; xii) metódu tvorby a
zobrazenia syntetických grafických ukazovateľov a vysvetliviek uvedených v
článku 51 ods. 3 so zohľadnením podmienok stanovených v článku
51 ods. 4; xiii) metódu tvorby
informácií o predchádzajúcej výkonnosti uvedenej v článku 52 ods. 1 písm.
a) a metódy vypracovania a úpravy výkazu a grafu uvedenú v článku 52 ods.
1 písm. b); xiv) metódu
porovnávania rôznych investičných možností dôchodkových plánov uvedených v
článku 52 ods. 1 písm. a); xv) metódu
zobrazenia významnej zmeny uvedenej v článku 52 ods. 2; xvi) metódu
špecifikovania doplnkových informácií uvedených v článku 53. b) formát, úprava,
štruktúra a načasovanie výkazu dôchodkových dávok, ktorý zahŕňa
informácie uvedené v článku 44 ods. 2 až článku 53, pričom
zohľadňuje podmienky v článku 41 ods. 1 a článku 42. KAPITOLA 3 Informácie a dokumenty, ktoré sa majú poskytnúť Článok 55 Informácie, ktoré sa majú poskytnúť budúcim
členom Inštitúcia
zabezpečí, aby boli budúci členovia informovaní o všetkých prvkoch
plánu, ako aj o akýchkoľvek investičných možnostiach vrátane
informácií o tom, ako sa v investičnom prístupe zohľadňujú
otázky životného prostredia, klímy, sociálne otázky a otázky správy a riadenia
spoločností. Článok 56 Informácie, ktoré sa majú poskytnúť členom
počas štádia pred priznaním dôchodku Okrem výkazu
dôchodkových dávok inštitúcie poskytnú každému členovi aspoň dva roky
pred dosiahnutím veku odchodu do dôchodku stanoveného v dôchodkovom pláne
alebo na požiadanie člena tieto informácie: a) o možnostiach
dostupných pre členov pri preberaní ich dôchodkového príjmu vrátane
informácií o výhodách a nevýhodách týchto možností a to spôsobom, ktorý ich
podporuje pri výbere tej možnosti, ktorá je pre nich najvhodnejšia; b) ak
dôchodkový plán nevypláca dávky ako doživotnú anuitu, pri rozhodovaní o
zakúpení produktu vyplácania dávok by sa mali zohľadniť informácie o
dostupných produktoch vyplácania dávok, ktoré sú k dispozícii, vrátane ich
výhod a nevýhod, a kľúčových hľadísk členov. Článok 57 Informácie, ktoré sa majú poskytnúť
poberateľom v štádiu vyplácania dôchodku 1. Inštitúcie
poskytujú poberateľom informácie o splatných dávkach a zodpovedajúcich
možnostiach výplaty. 2. Ak významnú
časť investičného rizika znášajú poberatelia v štádiu
vyplácania, členské štáty zabezpečia, aby poberatelia dostávali
primerané informácie. Článok 58 Dodatočné informácie, ktoré sa majú
poskytnúť členom a poberateľom na požiadanie 1. Na požiadanie
člena alebo poberateľa alebo ich zástupcov, inštitúcia poskytne tieto
dodatočné informácie: a) ročnú účtovnú závierku a výročnú správu podľa
článku 31 alebo, ak je inštitúcia zodpovedná za viac než jeden dôchodkový
plán, tie účtovné závierky a výročné správy, ktoré súvisia s ich
konkrétnym dôchodkovým plánom; ê 2003/41/ES (prispôsobené) 3.b) pPrehlásenie
o zásadách investičnej politiky uvedené v článku 3212 sa na požiadanie sprístupní členom a poberateľom
a/alebo, ak je to vhodné, ich zástupcom;. ò nový c) informácie o predpokladoch použitých na získanie
prognóz uvedených v článku 50; d) informácie o predpokladanej anuitnej sadzbe, type poskytovateľa
a trvaní anuity uvedené v článku 53 písm. c). ê 2003/41/ES ð nový 42.ð Na požiadanie ï Každý
člena ð inštitúcia poskytne
ï dostane na požiadanie aj podrobné a podstatné informácie o: a) cieľovej úrovni
dôchodkových dávok, ak je to vhodné;, b) úrovni dávok v prípade
zániku zamestnania., c) ak člen nesie investičné riziko,
o rozsahu investičných možností, ak je to vhodné,
a o aktuálnom investičnom portfóliu ako aj informácie
o rizikovej angažovanosti a nákladoch súvisiacich
s investíciami, d) mechanizmoch súvisiacich s prevodmi
dôchodkových práv na inú inštitúciu na zamestnanecké dôchodkové
zabezpečenie v prípade ukončenia pracovnoprávneho vzťahu. Členovia dostanú každý rok stručné
podrobnosti o situácii inštitúcie ako aj o súčasnej úrovni
financovania ich nadobudnutých jednotlivých nárokov. 5. Každý poberateľ dostane pri odchode do dôchodku alebo ak sú
ostatné dávky splatné, primerané informácie o dávkach, ktoré sú splatné a
zodpovedajúce možnosti výplaty. ò nový Hlava V PRUDENCIÁLNY DOHĽAD Kapitola 1 Všeobecné pravidlá týkajúce sa prudenciálneho
dohľadu Článok 59 Hlavný cieľ
prudenciálneho dohľadu 1. Hlavným
cieľom prudenciálneho dohľadu je ochrana členov a
poberateľov dôchodkového plánu. 2. Bez toho, aby bol
dotknutý hlavný cieľ prudenciálneho dohľadu stanovený v odseku 1,
členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pri vykonávaní svojich
všeobecných povinností náležite zvážili potenciálny vplyv svojich rozhodnutí na
stabilitu príslušných finančných systémov v Únii, najmä v mimoriadnych
situáciách, pričom zohľadnia informácie dostupné v relevantnom
čase. Článok 60 Rozsah
pôsobnosti prudenciálneho dohľadu Členské štáty
zabezpečia, aby inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia
podliehali prudenciálnemu dohľadu, ako aj dohľadu nad: a) podmienkami
fungovania; b) technickými
rezervami; c) financovaním
technických rezerv; d) bilančnými
rezervami; e) skutočnou
mierou platobnej schopnosti; f) požadovanou
mierou platobnej schopnosti; g) pravidlami
investovania; h) riadením
investícií; i) podmienkami,
ktorými sa riadia činnosti a j) informáciami,
ktoré sa majú poskytnúť príslušným orgánom. Článok 61 Všeobecné zásady prudenciálneho dohľadu 1. Príslušné orgány
domovského členského štátu sú zodpovedné za prudenciálny dohľad nad
inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. 2. Členské štáty zabezpečia, aby bol
dohľad založený na perspektívnom a rizikovo orientovanom prístupe. 3. Dohľad nad inštitúciami zahŕňa
primeranú kombináciu kontrol na diaľku, ako aj kontrol na mieste. 4. Právomoci dohľadu sa uplatňujú včas
a primeraným spôsobom. 5. Členské
štáty zabezpečia, aby príslušné orgány náležite zohľadňovali prípadný
vplyv svojich činností na stabilitu finančných systémov v Európskej
únii, najmä v mimoriadnych situáciách. ê 2003/41/ES (prispôsobené) Článok 14 62 Právomoc zasiahnuť
a povinnosti príslušných orgánov 1. Príslušné orgány
vyžadujú, aby každá inštitúcia, ktorá sa nachádza na ich území, používala
riadne administratívne a účtovné postupy a primerané mechanizmy vnútornej
kontroly. 2. Príslušné orgány majú
právomoc prijať akékoľvek opatrenia vrátane, ak je to vhodné,
opatrení administratívneho alebo finančného charakteru s ohľadom na
každú inštitúciu, ktorá sa nachádza na ich území alebo proti osobám, ktoré vedú
inštitúciu, ktoré sú primerané a potrebné na to, aby sa zabránilo alebo aby sa
napravili nezrovnalosti poškodzujúce záujmy členov a poberateľov. ê 2010/78/EÚ
článok 4 ods. 3 ð nový 3. Každé rozhodnutie zakázať ð alebo obmedziť ï činnosti inštitúcie obsahuje podrobné odôvodnenie a je
oznámené príslušnej inštitúcii. Zároveň sa oznamuje EIOPA. ê 2003/41/ES
(prispôsobené) 4. Príslušné orgány mMôžu tiež
obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s aktívami inštitúcie,
najmä ak: a) inštitúcia nezaviedla
dostatočné poistné Ö technické Õ rezervy
s ohľadom na celé podnikanie alebo má nedostatočné aktíva
na pokrytie poistných Ö technických Õ rezerv;, b) inštitúcia nemá bilančnú
rezervu. 5. Aby sa ochránili záujmy členov a
poberateľov, príslušné orgány môžu preniesť právomoci, ktoré majú
osoby, ktoré vedú inštitúciu nachádzajúcu sa na ich území, v súlade s právom
domovského členského štátu, úplne alebo čiastočne na osobitného
zástupcu, ktorý je spôsobilý vykonávať tieto právomoci. ê 2003/41/ES
(prispôsobené) 64. Príslušné orgány
môžu zakázať alebo obmedziť činnosti inštitúcie, ktorá sa
nachádza na ich území, najmä ak: a) inštitúcia primerane nechráni záujmy
členov a poberateľov systému, Ö plánu Õ; b) inštitúcia viac nespĺňa
podmienky fungovania; c) inštitúcia vážne zlyhá v plnení
si svojich povinností podľa predpisov, ktorým podlieha ; d) v prípade cezhraničnej
aktivity, inštitúcia nerešpektuje požiadavky sociálneho a pracovného práva hostiteľského
členského štátu týkajúce sa oblasti zamestnaneckých dôchodkov. ê 2003/41/ES 75.
Členské štáty zabezpečia, žeaby rozhodnutia prijaté s ohľadom na inštitúciu podľa zákonov,
predpisov a administratívnych opatrení prijatých v súlade s touto smernicou
podliehalijú právu
obrátiť sa na súdy. ò nový Článok 63 Proces preskúmania vykonávaný orgánom
dohľadu Členské štáty
zabezpečia, aby príslušné orgány preskúmali stratégie, procesy a postupy
podávania správ, ktoré zaviedli inštitúcie s cieľom dodržiavať
zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia prijaté podľa tejto
smernice. Pri tomto preskúmaní
sa zohľadní prostredie, v ktorom inštitúcie pôsobia, a prípadne aj
strany, ktoré pre ne vykonávajú outsourcované kľúčové funkcie alebo
akékoľvek iné činnosti. Toto preskúmanie bude pozostávať
z týchto prvkov: a) posúdenia
kvalitatívnych požiadaviek týkajúcich sa systému správy; b) posúdenia rizík,
ktorým čelí inštitúcia; c) posúdenia schopnosti
inštitúcie posúdiť tieto riziká. 2. Členské
štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali monitorovacie nástroje vrátane
stresových testov, ktoré im umožnia identifikovať zhoršujúcu sa
finančnú situáciu v inštitúcii a monitorovať, akým spôsobom dochádza
k napráve zhoršenia. 3. Orgány
dohľadu majú potrebné právomoci, aby mohli od inštitúcií žiadať
nápravu slabých miest alebo nedostatkov identifikovaných v rámci procesu
preskúmania vykonávaného orgánom dohľadu. 4. Príslušné orgány
dohľadu stanovia minimálnu frekvenciu a rozsah preskúmania uvedeného v
odseku 1 so zreteľom na povahu, rozsah a zložitosť činností
dotknutých inštitúcií. ê 2003/41/ES Článok 13 64 Informácie, ktoré sa majú
poskytnúť príslušným orgánom 1. ČKaždý členskéý štáty zabezpečiaí, aby
príslušné orgány mali s ohľadom na každú inštitúciu nachádzajúcu
sa na ich jeho území
potrebné právomoci a prostriedky: a)
na vyžadovanie, aby inštitúcia, členovia jej predstavenstva
a ostatní riadiaci pracovníci alebo riaditelia alebo osoby kontrolujúce
inštitúciu, poskytli informácie o všetkých podnikateľských
záležitostiach alebo zaslali všetky podnikateľské dokumenty;, ê 2003/41/ES
(prispôsobené) ð nový b) na dohľad nad
vzťahmi medzi inštitúciou a ostatnými spoločnosťami alebo
medzi inštitúciami, ak inštitúcie prevádzajú Ö kľúčové Õ funkcie Ö alebo
akékoľvek iné činnosti Õ na tieto iné
spoločnosti alebo inštitúcie (zadávanie
externe Ö outsourcing Õ ð a každý ďalší opätovný
outsourcing ï ) ovplyvňujúc finančné postavenie
inštitúcie alebo majú zásadný význam pre účinný dohľad;, (c) na
pravidelné získavanie ð týchto dokumentov: hodnotenia rizík pre dôchodky, ï prehlásenia o zásadách investičnej politiky, ð dokumentov týkajúcich sa systému správy, ï ročných účtovných uzávierokach a
výročných správ ð , informačných dokumentov poskytovaných členom a
poberateľom ï a všetkých Ö ostatných Õ dokumentov
potrebných na účely dohľadu;. Tieto môžu zahŕňať
dokumenty ako napríklad: ò nový d)
na stanovenie, ktoré doklady sú potrebné na účely dohľadu, ako aj: ê 2003/41/ES
(prispôsobené) ð nový i) vnútorné predbežné správy;, ii) poistno-matematické ocenenie
a podrobné predpoklady;, iii) štúdie o aktívach a pasívach;, iv) dôkaz konzistentnosti so zásadami
investičnej politiky;, v) dôkaz, že príspevky boli zaplatené
podľa plánu;, vi) správy od osôb zodpovedných za audit
ročnej účtovnej závierky uvedenej v článku 1031;, (d)e) na vykonanie inšpekcie priamo na mieste v priestoroch danej inštitúcie
a, ak je to vhodné, inšpekcií externe
zadaných Ö outsourcovaných Õ ð a všetkých ďalších opätovne outsourcovaných činností ï funkcií, aby sa skontrolovalo, či sa činnosti vykonávajú v súlade s
pravidlami dohľadu. ò nový f)
na to, aby si od inštitúcií kedykoľvek vyžiadali informácie o
outsourcovaných a akýchkoľvek ďalších opätovne outsourcovaných
činnostiach. ê 2010/78/EÚ
článok 4 ods. 2 písm. b) 2. EIOPA môže vypracovať návrh
vykonávacích technických predpisov týkajúcich sa foriem a formátov
dokumentov uvedených v odseku 1 písm. c) d) bodochy i) až vi). Komisii sa udeľuje právomoc prijať
vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade
s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010. ò nový Článok 65 Transparentnosť
a zodpovednosť 1. Členské
štáty zabezpečia, aby príslušné orgány vykonávali úlohy stanovené v
článkoch 60, 61, 62, 63 a 64 transparentným a zodpovedným spôsobom,
s náležitým ohľadom na ochranu dôverných informácií. 2. Členské
štáty zabezpečia, aby sa uverejnili tieto informácie: a) znenia zákonov,
iných právnych predpisov, správnych opatrení a všeobecných usmernení v oblasti
regulácie zamestnaneckých dôchodkov, a informácie o tom, či sa
členský štát rozhodne uplatňovať túto smernicu v súlade s
článkami 4 a 5; b) informácie týkajúce
sa procesu preskúmania orgánmi dohľadu, ako sa stanovuje v
článku 63; c) súhrnné štatistické
údaje o kľúčových aspektoch uplatňovania prudenciálneho
rámca; d) vyhlásenie, že
hlavným cieľom prudenciálneho dohľadu je ochrana členov a
poberateľov a informácie o hlavných funkciách a činnostiach
dohľadu; e) pravidlá týkajúce sa
administratívnych sankcií uplatniteľných v prípade porušenia
vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. 3. Členské
štáty zabezpečia, aby sa zaviedli a uplatňovali transparentné postupy
týkajúce sa vymenúvania a odvolávania členov riadiacich
a správnych subjektov svojich príslušných orgánov. Kapitola 2 Služobné tajomstvo a výmena informácií Článok 66 Služobné tajomstvo 1. Členské
štáty stanovia pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby všetky osoby,
ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušné orgány, ako aj audítori a znalci
konajúci v mene týchto orgánov, boli povinní zachovávať služobné
tajomstvo. Bez toho, aby boli
dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo, tieto osoby nesmú
prezradiť dôverné informácie, ktoré získali v priebehu plnenia svojich
povinností, žiadnej osobe ani orgánu, inak než v súhrnnej alebo zovšeobecnenej
podobe, ktorá neumožňuje identifikáciu jednotlivých inštitúcií. 2. Odchylne od
odseku 1, ak sa dôchodkový plán prevedie na inú inštitúciu alebo iný subjekt,
dôverné informácie, ktoré sa netýkajú tretích strán zapojených do pokusov
zachrániť uvedený podnik, možno sprístupniť
v občianskoprávnom alebo obchodnom konaní. Článok 67 Použitie dôverných informácií Členské štáty
zabezpečia, aby príslušné orgány, ktoré prijímajú dôverné informácie
podľa tejto smernice, používali tieto informácie len v rámci plnenia
svojich povinností a na tieto účely: a) na
kontrolu, či inštitúcie pred začatím svojich činností splnili
podmienky týkajúce sa zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia; b) na
uľahčenie monitorovania činností inštitúcií vrátane
monitorovania technických rezerv, platobnej schopnosti, systému správy a
informácií pre členov a poberateľov; c) na
uloženie nápravných opatrení vrátane sankcií; d) na
odvolania proti rozhodnutiam príslušných orgánov prijatým v súlade
s ustanoveniami, ktorými sa transponuje táto smernica; e) v súdnom
konaní, pokiaľ ide o ustanovenia, ktorými sa transponuje táto smernica. Článok 68 Výmena informácií medzi orgánmi 1. Článok 66
nebráni žiadnej z týchto situácií: a) výmene
informácií medzi príslušnými orgánmi v rovnakom členskom štáte pri
výkone ich funkcií dohľadu; b) výmene
informácií medzi príslušnými orgánmi v rôznych členských štátoch pri
výkone ich funkcií dohľadu; c) výmene
informácií pri výkone ich funkcií dohľadu medzi príslušnými orgánmi
a ktorýmkoľvek z týchto orgánov, ktoré sa nachádzajú v tom
istom členskom štáte: i)
orgánmi zodpovednými za dohľad nad subjektmi finančného sektora
a ďalšími finančnými organizáciami a orgánmi zodpovednými
za dohľad nad finančnými trhmi; ii)
orgánmi alebo subjektmi zodpovednými za zachovanie stability finančného
systému v členských štátoch prostredníctvom uplatňovania makroprudenciálnych
pravidiel; iii)
subjektmi zapojenými do ukončenia dôchodkového plánu a do ďalších
podobných konaní; iv)
subjektmi zodpovednými za reorganizáciu alebo orgánmi určenými na ochranu
stability finančného systému; v)
osobami zodpovednými za výkon zákonného auditu účtovníctva inštitúcií,
poisťovní a iných finančných inštitúcií; d) zverejneniu
informácií potrebných na plnenie povinností orgánom, ktoré spravujú
ukončenie dôchodkového plánu. 2. Informácie
prijaté orgánmi, subjektmi a osobami uvedenými v odseku 1, podliehajú pravidlám
týkajúcim sa zachovávania služobného tajomstva stanoveným v
článku 66. 3. V článku 66
sa členským štátom nebráni, aby povolili výmenu informácií medzi
príslušnými orgánmi a ktorýmkoľvek z týchto subjektov: a) orgánmi
zodpovednými za kontrolu nad subjektmi zapojenými do ukončenia
dôchodkových plánov a do ďalších podobných konaní; b) orgánmi
zodpovednými za dohľad nad osobami poverenými vykonávaním zákonného auditu
účtovníctva inštitúcií, úverových inštitúcií, investičných
spoločností, poisťovní a iných finančných inštitúcií; c) nezávislými
aktuármi inštitúcií vykonávajúcimi dozor nad týmito inštitúciami a subjektmi zodpovednými
za dohľad nad týmito aktuármi. Článok 69 Zasielanie informácií centrálnym bankám, menovým
orgánom, európskym orgánom dohľadu a Európskemu výboru pre systémové
riziká 1. Článok 66
nebráni príslušnému orgánu v tom, aby na účely vykonávania ich príslušných
úloh poskytol informácie týmto subjektom: a) centrálnym bankám a
iným subjektom s podobnou funkciou v ich postavení menových orgánov; b) prípadne iným
verejnoprávnym orgánom zodpovedným za dohľad nad platobnými systémami; c) Európskemu výboru
pre systémové riziká, EIOPA, Európskemu orgánu pre bankovníctvo, Európskemu
orgánu pre cenné papiere a trhy. 2. Články 68 až
71 nebránia orgánom alebo subjektom uvedeným v odseku 1 písm. a), b) a c) v
tom, aby príslušným orgánom oznamovali také informácie, ktoré môžu
potrebovať na účely článku 67. 3. Na informácie
prijaté v súlade s odsekmi 1 a 2 sa vzťahujú požiadavky služobného
tajomstva aspoň na úrovni uvedenej v tejto smernici. Článok 70 Sprístupňovanie informácií orgánom štátnej
správy zodpovedným za finančné právne predpisy 1. Ustanovenia
článku 66 ods. 1, článku 67 a článku 71 ods. 1 nebránia
členským štátom, aby povolili sprístupnenie dôverných informácií iným
orgánom ústrednej štátnej správy zodpovedným za presadzovanie právnych
predpisov o dohľade nad inštitúciami, úverovými inštitúciami,
finančnými inštitúciami, investičnými
službami, poisťovňami a inšpektormi konajúcimi v mene
týchto orgánov. Takéto zverejnenie
sa vykoná len vtedy, keď to je potrebné z dôvodov prudenciálneho
dohľadu, prevencie a riešenia problémov zlyhávajúcich inštitúcií. Bez
toho, aby bol dotknutý odsek 2 tohto článku, osoby, ktoré majú prístup k
informáciám, podliehajú požiadavkám služobného tajomstva aspoň na úrovni
stanovenej v tejto smernici. Členské štáty však stanovia, že informácie
prijaté podľa článku 68 a informácie získané prostredníctvom overenia
na mieste možno zverejniť len s výslovným súhlasom príslušného orgánu, od
ktorého informácia pochádza, alebo príslušného orgánu členského štátu, v
ktorom sa vykonávalo overenie na mieste. 2. Členské
štáty môžu povoliť zverejnenie dôverných informácií týkajúcich sa
prudenciálneho dohľadu nad inštitúciami parlamentnému vyšetrovaciemu
výboru alebo dvorom audítorov vo svojom členskom štáte a ostatným
subjektom zodpovedným za vyšetrovanie vo svojom členskom štáte, ak sú
splnené tieto podmienky: a) tieto subjekty majú
podľa vnútroštátneho práva právomoc vyšetrovať alebo skúmať
kroky orgánov zodpovedných za dohľad nad inštitúciami alebo za právne
predpisy týkajúce sa takéhoto dohľadu; b) informácie sú prísne
nevyhnutné na splnenie právomoci uvedenej v písmene a); c) osoby, ktoré majú
prístup k týmto informáciám, podliehajú požiadavkám služobného tajomstva v
zmysle vnútroštátneho práva, ktoré sú aspoň rovnocenné požiadavkám
stanoveným v tejto smernici; d) ak tieto informácie
pochádzajú od iného členského štátu, môžu sa zverejniť iba s
výslovným súhlasom pôvodných príslušných orgánov a výhradne na účely, na
ktoré tieto orgány udelili svoj súhlas. Článok 71 Podmienky týkajúce sa výmeny informácií 1. Na výmenu
informácií podľa článku 69, prenos informácií podľa článku
69 a zverejňovanie informácií podľa článku 70 členské štáty
požadujú, aby boli splnené aspoň tieto podmienky: a) informácie sa
vymieňajú, prenášajú alebo zverejňujú na účel vykonávania
dohľadu alebo právneho dohľadu; b) na prijaté
informácie sa musí vzťahovať povinnosť služobného
tajomstva stanovená v článku 66; c) ak informácie
pochádzajú od iného členského štátu, môžu byť sprístupnené iba
s výslovným súhlasom príslušného orgánu, od ktorého informácie pochádzajú,
a ak je to vhodné, výhradne na účely, na ktoré tento orgán poskytol
svoj súhlas. 2. V článku 67 sa
členským štátom nebráni, aby s cieľom posilniť stabilitu
finančného systému a jeho integritu povolili výmenu informácií medzi
príslušnými orgánmi dohľadu a orgánmi alebo subjektmi zodpovednými za
zisťovanie a vyšetrovanie porušení obchodného práva týkajúcich sa
prispievajúcich podnikov. Členské štáty,
ktoré uplatňujú prvý pododsek, vyžadujú splnenie aspoň týchto
podmienok: a) informácie musia
byť určené na účely zisťovania a vyšetrovania, ako sa
uvádza v článku 70 ods. 2 písm. a); b) na prijaté
informácie sa musí vzťahovať
povinnosť zachovávať služobné tajomstvo stanovená v
článku 66; c) ak informácie
pochádzajú od iného členského štátu, môžu byť sprístupnené iba
s výslovným súhlasom príslušného orgánu, od ktorého informácie pochádzajú,
a ak je to vhodné, výhradne na účely, na ktoré tento orgán poskytol
svoj súhlas. 3. Ak v
členskom štáte orgány alebo subjekty uvedené v prvom pododseku odseku 2
vykonávajú svoju úlohu zisťovania alebo vyšetrovania s pomocou osôb, ktoré
sú vymenované na tieto účely s ohľadom na ich osobitnú odbornú
spôsobilosť a ktoré nie sú zamestnané vo verejnom sektore,
uplatňuje sa možnosť výmeny informácií stanovená v článku 70
ods. 2. Článok 72 Vnútroštátne
ustanovenia prudenciálnej povahy ê 2010/78/EÚ
článok 4 ods. 5 (prispôsobené) 11. 1. Členské štáty oznámia EIOPA svoje vnútroštátne ustanovenia
prudenciálnej povahy relevantné pre oblasť systémov zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia zamestnancov, na ktoré sa nevzťahuje odkaz na vnútroštátne sociálne
a pracovnéo právone predpisy v odseku 1 článku 12 ods. 1. 2. Členské štáty tieto informácie
pravidelne a minimálne každé dva roky aktualizujú a EIOPA ich
zverejňuje na svojej webinternetovej
stránke. V záujme zabezpečenia jednotných
podmienok uplatňovania tohto odseku EIOPA vypracuje návrh vykonávacích
technických predpisov o postupoch, ktoré sa majú dodržiavať,
a o formátoch a vzoroch, ktoré majú príslušné orgány
používať pri zasielaní príslušných informácií EIOPA a ich
aktualizácii. EIOPA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov
Komisii do 1. januára 2014. Komisii sa udeľuje právomoc
prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v treťom
pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ)
č. 1094/2010. ê 2003/41/ES
(prispôsobené) Článok 21b Postup výboru 1. Komisii pomáha
Európsky výbor pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov
zriadený rozhodnutím Komisie 2004/9/ES. ò nový Hlava VI ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA ê 2003/41/ES Článok 2173 ê 2010/78/EÚ
článok 4 ods. 6 písm. a) Spolupráca medzi členskými
štátmi, EIOPA a Komisiou ê 2003/41/ES 1. Členské štáty primeraným spôsobom
zabezpečia jednotné uplatňovanie tejto smernice pravidelnou výmenou
informácií a skúseností s úmyslom rozvinúť najlepšiu prax v tejto oblasti
a užšiu spoluprácu a tým zabrániť narušeniam hospodárskej súťaže a
vytvoriť podmienky požadované pre neproblematické cezhraničné
členstvo. 2. Komisia a príslušné orgány členských
štátov úzko spolupracujú s úmyslom uľahčiť dohľad nad
operáciami inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. ê 2010/78/EÚ
článok 4 ods. 6 písm. b) 2 a3.
V súlade s nariadením (EÚ) č. 1094/2010 príslušné orgány
spolupracujú s EIOPA na účely tejto smernice. Príslušné orgány bezodkladne poskytnú EIOPA
všetky informácie potrebné na plnenie jeho povinností vyplývajúce z tejto
smernice a z nariadenia (EÚ) č. 1094/2010, v súlade
s článkom 35 uvedeného nariadenia. ê 2010/78/EÚ
článok 4 ods. 6 písm. c) 34. Každý
členský štát informuje Komisiu a EIOPA o hlavných
ťažkostiach, ktoré spôsobuje uplatňovanie tejto smernice. Komisia, EIOPA a príslušné orgány
dotknutých členských štátov čím skôr preskúmajú takéto ťažkosti,
aby našli primerané riešenie. ò nový Článok 74 Spracovanie osobných údajov So zreteľom na
spracovanie osobných údajov v rámci tejto smernice, inštitúcie a príslušné
orgány vykonávajú svoje úlohy na účely tejto smernice v súlade s
vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES.
Pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov orgánom EIOPA v rámci tejto
smernice, EIOPA dodržiava ustanovenia nariadenia (ES) č. 45/2001. Článok 75 Hodnotenie a
preskúmanie ê 2003/41/ES (prispôsobené) ð nový 4. Štyri roky od dátumu nadobudnutia účinnosti
tejto smernice Komisia vydá ð preskúma túto smernicu a podá ï správu v ktorej zhodnotí: ð o jej vykonávaní
a účinnosti Európskemu parlamentu a Rade. ï a) uplatňovanie článku 18 a pokrok
dosiahnutý pri prispôsobovaní vnútroštátnych systémov dohľadu a b) uplatňovanie druhého pododseku článku 19
ods. 2, najmä situácie prevažujúcej v členských štátoch
vzhľadom na využívanie depozitárov a úlohy, ktorú zohrávajú, ak je to
vhodné. 5. Príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu
požiadať príslušné orgány domovského členského štátu, aby rozhodli o
oddelení aktív a pasív inštitúcie, ako je uvedené v článku 16 ods. 3 a
článku 18 ods. 7 ê 2009/138/ES
článok 303 ods. 3 (prispôsobené) Článok 21a Preskúmanie výšky garančného fondu 1. Suma v eurách
stanovená v článku 17c ods. 2 sa bude posudzovať
každoročne od 31. októbra 2012 s cieľom zohľadniť
zmeny harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien všetkých
členských štátov, ako to uverejňuje Eurostat. Uvedená suma sa
automaticky upraví zvýšením základnej čiastky v eurách o percentuálnu
zmenu tohto indexu v období od 31. decembra 2009 a do dátumu
posúdenia a zaokrúhli sa na násobok 100000 EUR. Ak percentuálna zmena od
poslednej úpravy je nižšia ako 5 %, úprava sa neuskutoční. 2. Komisia
každoročne informuje Európsky parlament a Radu o posúdení
a upravenej čiastke uvedenej v odseku 1. ê 2003/41/ES
(prispôsobené) Článok 22 Vykonávanie 1. Členské štáty
uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia
potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 23. septembra 2005.
Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Členské štáty uvedú
priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz
na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. 2. Členské štáty
oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijali
v oblasti pôsobnosti tejto smernice. 3. Členské štáty
môžu do 23. septembra 2010 odložiť uplatňovanie článku 17 ods. 1
a 2 na inštitúcie nachádzajúce sa na ich území, ktoré v dátume stanovenom v
odseku 1 tohto článku nemajú minimálnu úroveň bilančných rezerv
požadovaných podľa článku 17 ods. 1 a 2. Avšak inštitúcie, ktoré chcú
viesť cezhraničné dôchodkové systémy v zmysle článku 20,
nesmú tak urobiť, pokiaľ nedodržia pravidlá tejto smernice. 4. Členské štáty
môžu do 23. septembra 2010 odložiť uplatňovanie článku 18 ods. 1
písm. f) na inštitúcie, ktoré sa nachádzajú na ich území. Avšak inštitúcie,
ktoré chcú viesť cezhraničné dôchodkové systémy v zmysle
článku 20, nesmú tak urobiť, pokiaľ nedodržia pravidlá tejto
smernice. Článok 23 Nadobudnutie
účinnosti Táto smernica nadobúda
účinnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej
únie. ò nový Článok 76 Zmena
smernice 2009/138/ES V smernici
2009/138/ES sa dopĺňa tento článok 306a: „Článok 306a V prípadoch,
keď v čase nadobudnutia účinnosti tejto smernice, členské
štáty uplatňovali ustanovenia uvedené v článku 4 smernice
Európskeho parlamentu a Rady ..../../EÚ[49], takéto domovské členské
štáty môžu naďalej uplatňovať zákony, iné právne predpisy
a správne opatrenia, ktoré prijali s cieľom dosiahnuť súlad s
článkami 1 až 19, článkami 27 až 30, článkami 32 až 35 a
článkami 37 až 67 smernice 2002/83/ES v znení platnom od 31. decembra 2015
počas prechodného obdobia, ktoré sa končí 31. decembra 2022. Ak domovský
členský štát naďalej uplatňuje uvedené zákony, iné právne
predpisy a správne opatrenia, poisťovne v uvedenom členskom
štáte vypočítajú svoju kapitálovú požiadavku platobnej schopnosti ako
súčet nasledujúcich hodnôt: a) hypotetických
kapitálových požiadaviek platobnej schopnosti vzťahujúcich sa na ich
poisťovaciu činnosť, ktorá sa vypočíta bez podnikania v
oblasti zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia podľa
článku 4 smernice ..../../EÚ; b) miery
platobnej schopnosti vzhľadom na zamestnanecké dôchodkové
zabezpečenie vypočítané v súlade s ustanoveniami zákonov, iných
právnych predpisov a správnych opatrení, ktoré boli prijaté v súlade s
článkom 28 smernice 2002/83/ES. Do 31. decembra 2017
Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o tom, či by sa
obdobie uvedené v prvom odseku malo predĺžiť.“ Článok 77 Vykonávanie delegovania právomoci 1. Právomoc
prijímať delegované akty sa prenáša na Komisiu na základe podmienok
uvedených v tomto článku. 2. Delegovanie právomoci uvedené v článku 24 ods. 3, článku 30 a
článku 54 môže kedykoľvek zrušiť Európsky parlament alebo Rada.
Rozhodnutím o zrušení sa ukončí delegovanie právomoci
špecifikované v uvedenom rozhodnutí. Rozhodnutie nadobudne účinnosť
dňom nasledujúcim po zverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku
Európskej únie alebo v neskoršom termíne stanovenom v rozhodnutí.
Rozhodnutie neovplyvňuje platnosť delegovaných aktov, ktoré už
nadobudli účinnosť. 3. Ihneď po
prijatí delegovaného aktu o tom Komisia súčasne informuje Európsky
parlament a Radu. 4. Delegovaný akt
prijatý podľa článku 24 ods. 3, článku 30 a článku 54 nadobudne
účinnosť iba vtedy, ak Európsky parlament ani Rada nevznesú námietku
počas troch mesiacov od oznámenia o uvedenom akte Európskemu parlamentu a Rade,
alebo ak pred uplynutím uvedeného obdobia Európsky parlament aj Rada
informovali Komisiu o tom, že nevznesú námietku. Toto obdobie sa na základe
podnetu Európskeho parlamentu alebo Rady rozšíri o tri mesiace. Článok 78 Transpozícia 1. Členské
štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia
potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 6 písm. c) a písm. i)
až p) článkom 12 ods. 4 druhým a tretím pododsekom,
článkom 12 ods. 10, článkom 13, článkom 20
ods. 6 a 8, článkami 21 až 30, článkom 33,
článkom 35 ods. 1 a 2, článkom 35 ods. 4 až 7,
článkami 36 až 38, článkom 39 ods. 1 a 3, článkami 40 až 53,
článkami 55 až 57, článkom 58 ods. 1, článkami 59 až
61, článkom 63, článkom 64 ods. 1 písm. b) až d)
a písm. f) a článkami 65 až 71 tejto smernice do 31. decembra 2016.
Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení. Členské štáty
uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz
na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy
v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na
smernice zrušené touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu.
Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty. 2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení
vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v rozsahu pôsobnosti tejto
smernice. Článok 79
Zrušenie Smernica 2003/41/ES zmenená smernicami uvedenými v prílohe I časti A
sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2017 bez toho, aby tým boli
dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu do
vnútroštátneho práva smerníc uvedených v prílohe I časti B a na ich
uplatňovanie. Odkazy na zrušenú smernicu 2003/41/ES sa považujú za odkazy na túto
smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II. Článok 80 Nadobudnutie
účinnosti Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej
uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Články 1 až 5,
článok 6 písm. a), b), písm. d) až h) a písm. j), články 7
až 11, článok 12 ods. 1 až 9, články 14 až 19,
článok 20 ods. 1 až 5 a ods. 7, články 31 a 32,
článok 34, článok 35 ods. 2 a 3, článok 39
ods. 1 a 3, článok 58 ods. 2, článok 62,
článok 64 ods. 1 písm. a) a e) a článok 64
ods. 2 sa uplatňujú od 1. januára 2017. ê 2003/41/ES
(prispôsobené) Článok 2481 Adresáti Táto smernica je určená členským
štátom. V Bruseli Za Európsky parlament Za
Radu predseda predseda LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ 1. RÁMEC
NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1 Názov
návrhu/iniciatívy Smernica Európskeho parlamentu a Rady o činnostiach a dohľade
nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (prepracované
znenie). 1.2. Príslušné
oblasti politiky v rámci ABM/ABB[50] Finančné
služby a kapitálové trhy 1.3. Druh návrhu/iniciatívy Návrh/iniciatíva sa týka rozšírenia existujúcej akcie (revízia
smernice 2003/41/ES). 1.4. Ciele 1.4.1. Viacročné
strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy Zvýšiť
bezpečnosť a efektívnosť finančných trhov; posilniť
vnútorný trh s finančnými službami. 1.4.2. Konkrétne ciele a
príslušné činnosti v rámci ABM/ABB Konkrétny
cieľ č. Príslušné
činnosti v rámci ABM/ABB Finančné
služby a kapitálové trhy Zlepšiť
správu a transparentnosť inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového
zabezpečenia; uľahčiť cezhraničné aktivity inštitúcií
zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. 1.4.3. Očakávané
výsledky a vplyv Návrh, ktorým sa
mení smernica o inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia z
roku 2003 sa zameriava na: stanovenie podrobných pravidiel týkajúcich sa správy
inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, právomocí
dohľadu nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia,
informácie, ktoré majú inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového
zabezpečenia poskytnúť orgánom dohľadu, informácie, ktoré majú
inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia poskytnúť
členom a poberateľom, investície inštitúcií zamestnaneckého
dôchodkového zabezpečenia, depozitári inštitúcií zamestnaneckého
dôchodkového zabezpečenia, cezhraničné prevody inštitúcií
zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a cezhraničné aktivity
inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. 1.4.4. Ukazovatele
výsledkov a vplyvu Medzi ukazovatele
opísané v oddiele 6 správy o posúdení vplyvu patrí zníženie nákladov pre
zamestnávateľov, väčšie geografické pokrytie inštitúcií zamestnaneckého
dôchodkového zabezpečenia, intenzívnejšia cezhraničné aktivity
inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, menej zlyhaní zo
strany inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. 1.5. Dôvody
návrhu/iniciatívy 1.5.1. Potreby, ktoré sa
majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte 1.5.2. Prínos
zapojenia Európskej únie 1) Spleť
právnych predpisov môže viesť k zvýšeným administratívnym nákladom a
regulačnej arbitráži. 2) Bez opatrení na
úrovni EÚ zostanú cezhraničné aktivity inštitúcií zamestnaneckého
dôchodkového zabezpečenia pravdepodobne aj naďalej na súčasnej
nízkej úrovni. 3) Prostredníctvom
spoľahlivého regulačného rámca pre inštitúcie zamestnaneckého
dôchodkového poistenia na úrovni EÚ sa môže podporiť rozvoj inštitúcií
zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v členských štátoch, v
ktorých v súčasnosti sotva existujú, a tým zlepšiť dôchodkové
zabezpečenie a poskytnúť zdroj vytvárania úspor pre dlhodobé
investície. 4) Predpokladá sa,
že zlepšené ustanovenia o riadení a depozitároch prispejú k zníženiu miery
zlyhania inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. 5) Zlepšené a
harmonizované ustanovenia o transparentnosti budú prínosom pre členov
a poberateľov systému Ö dôchodkového
plánu Õ a vďaka nim sa
inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v jednotlivých
štátoch stanú porovnateľnejšími. 1.5.3. Poznatky získané z
podobných skúseností v minulosti Smernica o
inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia z roku 2003, ktorá
bola zavedená na desať rokov, má významné nedostatky, čo umožnilo, aby
sa medzi členskými štátmi vyvinuli rôzne postupy dohľadu nad rozvojom
, pokiaľ ide o správu a transparentnosť inštitúcií zamestnaneckého
dôchodkového poistenia. Tieto rozdiely odrádzajú od cezhraničnej mobility
pracovníkov, sťažujú porovnateľnosť inštitúcií zamestnaneckého
dôchodkového zabezpečenia, a sú prekážkou pre cezhraničné prevody a
poskytovanie služieb prostredníctvom inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. 1.5.4. Zlučiteľnosť
a možná synergia s inými vhodnými finančnými nástrojmi Preskúmanie
smernice o inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia z roku
2003 bolo oznámené v bielej knihe zo 16. februára 2012 „Program pre primerané,
bezpečné a udržateľné dôchodky“ a vytvára súdržný balík s inými
iniciatívami a akciami uvedenými v bielej knihe na zlepšenie dôchodkového
zabezpečenia v EÚ. 1.6. Trvanie a
finančný vplyv Návrh/iniciatíva s neobmedzeným
trvaním 1.7. Plánovaný spôsob
hospodárenia[51]
Z
rozpočtu na rok 2014 ¨ Priame
hospodárenie na úrovni Komisie ¨ prostredníctvom
útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie; ¨ prostredníctvom
výkonných agentúr; ¨ Zdieľané
hospodárenie s členskými štátmi ¨ Nepriame hospodárenie s delegovaním
úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na: ¨ tretie krajiny
alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili; ¨ medzinárodné
organizácie a ich agentúry (uveďte); ¨ EIB
a Európsky investičný fond; ü subjekty uvedené
v článkoch 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách; ¨ verejnoprávne
subjekty; ¨ orgány, ktoré sa
riadia súkromným právom poverené vykonávaním verejnej služby do tej miery, do
akej poskytujú primerané finančné záruky; ¨ orgány, ktoré sa
riadia súkromným právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním
verejno-súkromného partnerstva a poskytujú primerané finančné záruky; ¨ osoby poverené
vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a
bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o EÚ a určené v
príslušnom základnom akte. Poznámky: EIOPA je regulačná agentúra pôsobiaca pod
dohľadom Komisie. 2. OPATRENIA V
OBLASTI RIADENIA 2.1. Opatrenia týkajúce
sa monitorovania a predkladania správ V súlade s už
existujúcimi opatreniami EIOPA pravidelne pripravuje správy o svojej
činnosti (vrátane interných správ vrcholovému manažmentu, správnej rade,
podávanie správ o činnosti pre radu orgánov dohľadu (BoS) každých
šesť mesiacov a vypracúvanie výročnej správy) a podrobuje auditom
vykonávaným Dvorom audítorov a útvarom pre vnútorný audit využívanie svojich
zdrojov. Monitorovanie a podávanie správ o navrhovaných opatrenia budú
spĺňať rovnaké už existujúcich požiadavky. 2.2 Systémy riadenia a
kontroly 2.2.1. Zistené riziká Nie sú
identifikované žiadne riziká. 2.2.2. Údaje o zavedenom
systéme vnútornej kontroly Systémy riadenia
a kontroly stanovené v nariadení o EIOPA sú už implementované. EIOPA úzko
spolupracuje s útvarom vnútorného auditu Komisie, aby sa zaistilo, že sú
splnené primerané normy vnútornej kontroly vo všetkých oblastiach. Tieto dojednania
sa budú uplatňovať aj na úlohu EIOPA podľa tohto návrhu.
Výročné správy o vnútornom audite sa zašlú Komisii, Parlamentu a Rade. 2.2.3. Odhad nákladov
a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby Nepredpokladajú sa
žiadne dodatočné náklady. Očakáva sa nízka úroveň rizika chýb. 2.3. Opatrenia na
predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam Na účely boja
proti podvodom, korupcii a iným nezákonným činnostiam sa na EIOPA bez
obmedzenia uplatňujú ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999
o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom
(OLAF). EIOPA pristúpil
k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym
parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych
spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní vykonávaných Európskym
orgánom pre boj proti podvodom (OLAF), a prijal náležité opatrenia pre
všetkých zamestnancov EIOPA. EIOPA v
súčasnosti pracuje na osobitnej stratégii boja proti podvodom a z nej vyplývajúceho
akčného plánu. Stratégia a akčný plán sa budú realizovať
v roku 2014. Posilnené akcie EIOPA v oblasti boja proti podvodom budú v
súlade s pravidlami a usmerneniami stanovenými v nariadení o rozpočtových
pravidlách (opatrenia proti podvodom v rámci zdravého finančného
hospodárenia), politikou OLAF-u v oblasti prevencie podvodov, ustanoveniami
stanovenými v stratégii Komisie pre boj proti podvodom [COM(2011) 376], ako aj
v spoločnom prístupe k decentralizovaným agentúram EÚ (júl 2012) a
súvisiacim plánom. 3. ODHADOVANÝ
FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 3.1. Príslušné okruhy
viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov Existujúce rozpočtové riadky V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného
rámca a rozpočtové riadky. Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky Číslo [...] okruh 1a Inteligentný a inkluzívny rast — hospodárska, sociálna a teritoriálna súdržnosť..........................................................] || DRP/NRP ([52]) || krajín EZVO[53] || kandidátskych krajín[54] || tretích krajín || v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách || 12.0303 (rozpočtový riadok 1a) Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov [EIOPA – Dotácia v rámci kapitol 1 a 2 (výdavky na zamestnancov a administratívne výdavky)] || NRP || ÁNO || NIE || NIE || NIE Požadované nové rozpočtové riadky V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného
rámca a rozpočtové riadky. 3.2. Odhadovaný vplyv na
výdavky Nebudú potrebné žiadne nové zdroje. Operácie rozpočtových
prostriedkov, ktoré sú potrebné na vykonávanie tejto iniciatívy budú pokryté
prerozdelením v rámci finančného príspevku udeleného EIOPA
v rámci ročného rozpočtového postupu v súlade s finančným
plánom stanoveným v oznámení Komisie „Plánovanie ľudských a
rozpočtových zdrojov pre decentralizované agentúry na roky“ [COM (2013)519
final]. 3.2.1. Zhrnutie
odhadovaného vplyvu na výdavky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Okruh viacročného finančného rámca: || Číslo || […][Názov……………...……………………………………………………………….] GR: MARKT || || || Rok 2015[55] || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU Operačné rozpočtové prostriedky 12,0303 || Záväzky || (1) || 0,185 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 2,035 Platby || (2) || 0,185 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 2,035 Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov Číslo rozpočtového riadka || || (3) || || || || || || || Rozpočtové prostriedky pre GR MARKT SPOLU || Záväzky || = 1 + 1a + 3 || 0,185 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 2,035 Platby || = 2 + +2 a + 3 || 0,185 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 2,035 Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || || Platby || (5) || || || || || || || Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU || (6) || || || || || || || Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….> viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || = 6 + 4 || 0,185 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 2,035 Platby || = 6 + 4 || 0,185 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 2,035 Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy: Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || || Platby || (5) || || || || || || || Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU || (6) || || || || || || || Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4 viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma) || Záväzky || = 6 + 4 || 0,185 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 2,035 Platby || = 6 + 4 || 0,185 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 0,370 || 2,035 Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“ v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || || || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU GR: <…….> || Ľudské zdroje || || || || || || || || Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || || GR <….> SPOLU || Rozpočtové prostriedky || || || || || || || || Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || || || || || || || || v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || || || Rok N[56] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || || || || || || || || Platby || || || || || || || || 3.2.2. Odhadovaný vplyv na
operačné rozpočtové prostriedky Návrh/iniciatíva
si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je
uvedené v nasledujúcej tabuľke: Rôzne
úlohy priamo priradené EIOPA a vyplývajúce z legislatívneho návrhu, sú tieto:
poradenstvo pre Komisiu týkajúce sa prípravy delegovaných aktov a hodnotenia
uplatňovania smernice v rámci prípravy hodnotiacej správy Komisie. Okrem
toho bude EIOPA musieť monitorovať uplatňovanie smernice
a prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť správne
vykonávanie v súlade s článkom 17 nariadenia o jeho zriadení
(nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 1094/2010) a riešenie sporov medzi
vnútroštátnymi orgánmi dohľadu v súvislosti s otázkami uplatňovania
(článok 19 nariadenia o zriadení EIOPA). Najmä EIOPA môže bude
musieť riešiť nezhody medzi domovskými a hostiteľskými
orgánmi dohľadu týkajúce sa cezhraničného prevodu inštitúcií
zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Môže takisto vypracovať
usmernenia a odporúčania v súlade s článkom 16 nariadenia o
EIOPA. Vzhľadom na zameranie návrhu na otázky správy a podávanie správ sa okrem
toho plánuje, že bude potrebné vytvoriť expertnú skupinu vnútroštátnych
orgánov dohľadu na riadenie a podávanie správ, ktorú bude koordinovať
a spravovať EIOPA. Celkové
požiadavky na počet zamestnancov na všetky tieto úlohy na rok sa odhaduje
na 7 zamestnancov na plný pracovný úväzok. Štyria z týchto zamestnancov sú
určení na prípravu vyššie uvedeného poradenstva pre Komisiu, jeden
zamestnanec je určený na správu a koordináciu novej pracovnej skupiny pre
riadenie a transparentnosť a dvaja na monitorovanie vykonávania a riešenie
rozdielov medzi vnútroštátnymi orgánmi. Títo zamestnanci by mali byť v
pláne pracovných miest vzhľadom na ťažkosti pri nábore zmluvných
zamestnancov pre takéto špecializované funkcie, a rastúce ťažkosti
vnútroštátnych orgánov so zabezpečovaním vyslaných národných expertov. 3.2.3. Odhadovaný vplyv na
administratívne rozpočtové prostriedky 3.2.3.1. Zhrnutie ü Návrh/iniciatíva
si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov. 3.2.3.2. Odhadované
potreby ľudských zdrojov ü Návrh/iniciatíva
si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov. Poznámka: V dôsledku návrhu nebudú v rámci GR MARKT
potrebné žiadne ďalšie ľudské ani administratívne zdroje. Na tieto
účely postačia zdroje, ktoré sa v súčasnosti využívajú v súvislosti
so smernicou 2003/41/ES. 3.2.4. Súlad s platným
viacročným finančným rámcom ü Návrh/iniciatíva
je v súlade s platným viacročným finančným rámcom. ¨ Návrh/iniciatíva
si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu
vo viacročnom finančnom rámci. Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte
príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy. ¨ Návrh/iniciatíva
si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila
revízia viacročného finančného rámca[57]. Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy,
rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy. Poznámka: V oznámení Komisie
COM(2013) 519 z 10. júla 2013 „Plánovanie ľudských a finančných
zdrojov pre decentralizované agentúry na roky 2014 – 2020“ sa stanovujú plány
Komisie týkajúce sa zdrojov pre decentralizované agentúry, vrátane EIOPA na
obdobie budúceho viacročného finančného rámca. Do roku 2014 je EIOPA
v oznámení zatriedená ako agentúra „v počiatočnej fáze
činnosti“. V oddiele 5.1.2 oznámenia sa uvádza, že celkový počet
pracovných miest EIOPA sa podľa očakávania zvýši z 80 v roku 2013 na
112 v roku 2020. Zúčtovanie rozpočtového orgánu pre EIOPA v roku 2014
umožní zriadenie 87 plánovaných pracovných miest. Očakáva sa, že tento
legislatívny návrh nadobudne účinnosť v roku 2015 a 7 plánovaných
pracovných miest stanovených v tomto legislatívnom finančnom výkaze sa
obsadí v rôznych obdobiach počas roku 2015 a budú zahrnuté medzi
dodatočné pracovné miesta, ktoré sú už plánované na obdobie rokov 2014 –
2017. 3.2.5. Príspevky od tretích
strán Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami,
ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke: Rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na
3 desatinné miesta) || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || Spolu Príslušné vnútroštátne orgány v členských štátoch || 0,277 || 0,554 || 0,554 || 0,554 || 0,554 || 0,554 || 3,049 Spolufinancované prostriedky SPOLU || 0,277 || 0,554 || 0,554 || 0,554 || 0,554 || 0,554 || 3,049
* Tieto odhady vychádzajú z predpokladu, že priemerné náklady na jedného
úradníka kategórie AD sú 132 000 EUR ročne. Odhaduje sa, že na
dotknutých 7 pracovných miest sa bude prijímať v rôznom období roku 2015,
takže celkové náklady predstavujú polovicu celkových nákladov na 7 zamestnancov
na plný pracovný úväzok za celý rok. Sumy založené na súčasnom mechanizme
financovania v nariadení EIOPA (členské štáty 60 %, Spoločenstvo
40 %). 3.3. Odhadovaný vplyv na
príjmy ü Návrh/iniciatíva
nemá finančný vplyv na príjmy. ¨ Návrh/iniciatíva
má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke: ¨ vplyv na
vlastné zdroje ¨ vplyv na
rôzne príjmy v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[58] (a) Rok N || (b) Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) Článok …………. || || || || || || || || V prípade rôznych pripísaných príjmov, na ktoré bude mať
návrh/iniciatíva vplyv, uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov. Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy. Navrhovaný plán pracovných miest Funkčná skupina a trieda || Dočasné pracovné miesta AD 16 || AD 15 || AD 14 || AD 13 || AD 12 || AD 11 || AD 10 || 1 AD 9 || 1 AD 8 || 1 AD 7 || 2 AD 6 || 1 AD 5 || 1 || Súčet AD || 7 [1] Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10. [2] Dôchodkové plány, v ktorých je vopred definovaná
úroveň príspevkov, a nie konečná dávka. Jednotliví členovia
znášajú riziká v súvislosti s investíciami a dlhovekosťou
a často prijímajú rozhodutia o tom, ako zmierniť tieto riziká. [3] Pozri napríklad odpovede na otázku 5 v Zelenej knihe
Komisie o dôchodkoch (http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=700&langId=en&consultId=3&visib=0&furtherConsult=yes);
Hewitt Associates (2010), „Feasibility Study for Creating an EU Pension Fund
for Researchers Prepared for the European Commission Research
Directorate-General“ (Štúdia uskutočniteľnosti tvorby dôchodkového
fondu pre výskumných pracovníkov, ktorú vypracovalo Generálne riaditeľstvo
Európskej komisie pre výskum); Centre for European Economic Research, Expert
Survey on the future of DC pension plans in Europe, 2009, pg. 128. [4] Od roku 2010 Komisia spolu so
zástupcami zamestnávateľov výskumných pracovníkov
pracuje na vytvorení inštitúcie zamestnaneckého
dôchodkového zabezpečenia v rámci viacerých krajín a viacerých
zamestnávateľov. Cieľom celoeurópskeho dôchodkového fondu pre
výskumných pracovníkov je zabezpečiť primerané a udržateľné
zamestnanecké dôchodky pre mobilných i nemobilných výskumných pracovníkov v EHP. [5] Pozri napríklad otázku, ktorú Európsky parlament 4. marca
2013 položil Komisii (E-002485-13) v súvislosti s projektom vytvorenia
cezhraničnej inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v
Holandsku pre členov a poberateľov v Rakúsku. [6] Príklady zahŕňajú luxemburské spoločnosti
SEPCAV [Société d’épargne-pension à capital variable (Spoločnosť dôchodkového
sporenia s variabilným kapitálom)] a ASSEP [Association d’épargne-pension
(Združenie dôchodkového sporenia)], belgické spoločnosti OFP [Organization
for Financing Pensions (Organizácia na financovanie dôchodkov)], alebo holandskú
spoločnosť PPI [Premium Pension Institutions (Inštitúcie povinného
dôchodkového sporenia)]. [7] Napríklad Holandská centrálna banka oznámila, že od
vypuknutia krízy bolo 68 inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového
zabezpečenia nútených obmedziť nadobudnuté
dôchodkové práva v apríli 2013; tento krok postihol 300 000
osôb [DNB, 2013, Five years in the pensions sector: curtailment and indexation
in perspective (Päť rokov v dôchodkovom sektore: obmedzenia a indexácia v
perspektíve)]. V Spojenom kráľovstve mohol inštitúcie zamestnaneckého
dôchodkového zabezpečenia, ktoré zlyhali, prevziať Fond na ochranu
dôchodkov, čo však znamená, že dôchodkové práva sa znížili o 10 %. [8] COM (2012) 55 final, 16.2.2012. [9] COM (2013) 150 final, 25.3.2013. [10] EIOPA, „Správa o štúdii kvantitatívneho vplyvu na
inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového poistenia“, 4.7.2013. [11] KOM(2010) 2020 v konečnom znení, 3.3.2010. [12] Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1. [13] Smernica o správcoch alternatívnych investičných
fondov (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1). [14] Smernica o trhoch s finančnými
nástrojmi. [15] KOM(2010) 301 v konečnom znení, 2.6.2010. [16] KOM(2010)365 v konečnom znení, 7.7.2010. [17] Zhrnutie konzultácií na: http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=333&langId=en. [18] EIOPA-CP-11/001, 08.7.2011. [19] Odpovede na konzultácie týkajúce sa poradenstva EIOPA
sa nachádzajú na
https://eiopa.europa.eu/consultations/consultation-papers/2011-closed-consultations. [20] Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 120. [21] Ú. v. EÚ L 145, 31.5.2013, s. 1. [22] Napríklad inštitúcia a prispievajúci podnik sa nachádzajú
v členskom štáte A a sociálne a pracovné právo uplatniteľné na dôchodkový plán je sociálne a pracovné právo
členského štátu B. [23] Domovský členský štát pred prevodom sa po prevode
stane hostiteľským členským štátom. [24] V iniciatíve 17 sa uvádza, že „Komisia bude
podporovať rozvíjanie služieb vysledovania dôchodkov, ktoré
ľuďom umožnia, aby mali prehľad o svojich nárokoch na dôchodok
získaných v jednotlivých zamestnaniach. V kontexte revízie smernice o
činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového
zabezpečenia a návrhu smernice o prenosnosti dôchodkov zváži, ako sa môže
zabezpečiť poskytovanie informácií požadovaných pri vysledovaní
dôchodkov, a bude podporovať pilotný projekt zameraný na cezhraničné
vysledovanie dôchodkov.“ [25] Plán OECD týkajúci sa dobrého návrhu dôchodkových plánov s
definovanými príspevkami, jún 2012. [26] Smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade
nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (Ú. v. EÚ L
235, 23.9.2003, s. 10). [27] Pozri
časť A prílohy I. [28] Ú. v. ES L 283, 28.10.1980, s. 23. [29] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a
voľnom pohybe týchto údajov
(Ú. v. ES L
281, 23.11.1995, s. 31). [30] Nariadenie Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so
zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva
a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1). [31] Smernica Európskeho parlamentu a
Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a
zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1). [32] Ú. v. EÚ C 369,
17.12.2011, s. 14. [33] Nariadenie
Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971
o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia
na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich
rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva
(Ú. v. ES L 149, 5.7.1971, s. 2). Nariadenie naposledy
zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1386/2001 Európskeho
parlamentu a Rady (Ú. v. ES L 187, 10.7.2001, s. 1). [34] Nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1). [35] Nariadenie
Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktoré stanovuje
postup na vykonávanie nariadenia (EHS) č. 1408/71
o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia
na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich
rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva
(Ú. v. ES L 74, 27.3.1972, s. 1). Nariadenie naposledy zmenené
a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 410/2002
(Ú. v. ES L 62, 5.3.2002, s. 17). [36] Nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa
stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009, s. 1). [37] Prvá
smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych
predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a
vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (Ú. v. ES L 228,
16.8.1973, s. 3). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho
parlamentu a Rady 2002/13/ES (Ú. v. EÚ L 77, 20.3.2002, s. 17). [38] Smernica
Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych
predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania
do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. ES L 375, 31.12.1985,
s. 3). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a
Rady 2001/108/ES (Ú. v. EÚ L 41, 13.2.2002, s. 35). [39] Smernica
Rady 93/22/EHS z 10.mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných
papierov (Ú. v. ES L 141, 11.6.1993, s. 27). Smernica naposledy zmenená a
doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES (Ú. v. ES L 290,
17.11.2000, s. 27). [40] Smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o začatí a
vykonávaní činností úverových inštitúcií (Ú. v. ES L 126, 26.5.2000, s.
1). Smernica zmenená a doplnená smernicou 2000/28/ES
(Ú. v. EÚ L 275, 27.10.2000, s. 37). [41] Smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002
o životnom poistení (Ú. v. ES L 345, 19.12.2002, s. 1). [42] Smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s
finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS
a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES
a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s.
1). [43] Smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných
právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho
investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302,
17.11.2009, s. 32). [44] Smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych
investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a
nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L
174, 1.7.2011, s. 1). [45] Smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti
úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a
investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o
zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338) [46] Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48. [47] Nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach (Ú. v. EÚ L 302,
17.11.2009, s. 1.). || || [48] Smernica Európskeho
parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri
spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281,
23.11.1995, s. 31). [49] Ú. v. EÚ [50] ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie
rozpočtu podľa činností. [51] Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o
rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html. [52] DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP =
nediferencované rozpočtové prostriedky. [53] EZVO: Európske združenie voľného obchodu. [54] Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske
krajiny západného Balkánu. [55] * Tieto odhady vychádzajú z predpokladu, že priemerné
náklady na jedného úradníka kategórie AD sú 132 000 EUR ročne.
Odhaduje sa, že na dotknutých 7 pracovných miest sa bude prijímať v rôznom
období roku 2015, takže celkové náklady predstavujú polovicu celkových nákladov
na 7 zamestnancov na plný pracovný úväzok za celý rok. Sumy založené na
súčasnom mechanizme financovania v nariadení EIOPA (členské štáty
60 %, Spoločenstvo 40 %). [56] Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína
uskutočňovať. [57] Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody (na
obdobie rokov 2007 – 2013). [58] Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá,
odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté
sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber. PRÍLOHA I Časť A Zrušená smernica so zoznamom
neskorších zmien
(uvedené v článku 79) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES (Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10), || || || Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1), Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 120), Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1), Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/14/EÚ (Ú. v. EÚ L 145, 31.5.2013, s. 1), || len článok 303 len článok 4 len článok 62 len článok 1 Časť
B Zoznam lehôt na transpozíciu do
vnútroštátneho práva a uplatňovanie
(uvedené v článku 79) Smernica || Lehota na transpozíciu || Dátum uplatňovania 2003/41/ES 2009/138/ES 2010/78/ES 2011/61/ES 2013/14/ES || 23.9.2005 31.3.2015 31.12.2011 22.7.2013 21.12.2014 || 23.9.2005 1.1.2016 31.12.2011 22.7.2013 21.12.2014 ___ PRÍLOHA II Smernica 2003/41/ES || Táto smernica Článok 1 Článok 2 Článok 3 Článok 4 Článok 5 Článok 6 písm. a) a b) Článok 6 písm. c) Článok 6 písm. d) až h) Článok 6 písm. i) Článok 6 písm. j) Článok 7 Článok 8 Článok 9 ods. 1 písm. a) Článok 9 ods. 1 písm. b) a c) Článok 9 ods. 1 písm. d) Článok 9 ods. 1 písm. e) Článok 9 ods. 2 Článok 9 ods. 3 Článok 9 ods. 5 Článok 20 ods. 1 až 9 Článok 20 ods. 10 Článok 15 ods. 1 až 5 Článok 15 ods. 6 Článok 16 Článok 17 Článok 17a ods. 1 až 4 článok 17a ods. 5 Článok 17b Článok 17c Článok 17d Článok 18 ods. 1 Článok 18 ods. 1a Článok 18 ods. 2 až 4 Článok 18 ods. 5 prvý pododsek Článok 18 ods. 5 druhý a tretí pododsek Článok 18 ods. 6 Článok 18 ods. 7 Článok 10 Článok 12 Článok 9 ods. 4 Článok 19 ods. 1 Článok 19 ods. 2 prvý pododsek Článok 19 ods. 2 druhý pododsek Článok 19 ods. 3 Článok 11 ods. 1 Článok 9 ods. 1 písm. f) Článok 11 ods. 2 písm. a) Článok 11 ods. 2 písm. b) Článok 11 ods. 3 Článok 11 ods. 4 písm. a) a b) Článok 11 ods. 4 písm. c) a d) Článok 14 ods. 1 Článok 14 ods. 2 prvý pododsek Článok 14 ods. 4 druhý pododsek Článok 14 ods. 2 druhý pododsek Článok 14 ods. 3 Článok 14 ods. 4 prvý pododsek Článok 14 ods. 5 Článok 13 ods. 1 písm. a) Článok 13 ods. 1 písm. b) až d) Článok 13 ods. 2 Článok 20 ods. 11 prvý pododsek Článok 20 ods. 11 druhý pododsek Článok 20 odsek 11 tretí a štvrtý pododsek Článok 21 ods. 1 a 2 Článok 21 ods. 2a Článok 21 ods. 3 Článok 21a Článok 21b Článok 22 Článok 23 Článok 24 || Článok 1 Článok 2 Článok 3 Článok 4 Článok 5 Článok 6 písm. a) a b) Článok 6 písm. c) Článok 6 písm. d) až h) Článok 6 písm. i) Článok 6 písm. j) až p) Článok 7 Článok 8 Článok 9 Článok 10 Článok 11 ods. 1 Článok 11 ods. 2 Článok 12 ods. 1 až 8 Článok 12 ods. 9 Článok 12 ods. 10 Článok 13 Článok 14 ods. 1 až 5 Článok 15 Článok 16 Článok 17 ods. 1 až 4 Článok 18 Článok 19 Článok 20 ods. 1 Článok 20 ods. 2 Článok 20 ods. 3 až 5 Článok 20 ods. 6 prvý pododsek Článok 20 ods. 6 druhý pododsek Článok 20 ods. 7 Článok 20 ods. 8 Článok 21 Článok 22 Článok 23 Článok 24 Článok 25 Článok 26 Článok 27 Článok 28 Článok 29 Článok 30 Článok 31 Článok 32 Článok 33 ods. 1 Článok 33 ods. 2 až 7 Článok 34 Článok 35 ods. 1 a 2 Článok 35 ods. 3 Článok 35 ods. 4 Článok 35 ods. 5 až 8 Článok 36 Článok 37 Článok 38 ods. 1 Článok 38 ods. 2 Článok 39 ods. 1 Článok 39 ods. 2 Článok 39 ods. 3 Článok 39 ods. 4 Článok 40 Článok 41 Článok 42 Článok 43 Článok 44 Článok 45 Článok 46 Článok 47 Článok 48 Článok 49 Článok 50 Článok 51 Článok 52 Článok 53 Článok 54 Článok 55 Článok 56 Článok 57 Článok 58 ods. 1 Článok 58 ods. 2 písm. a) a b) Článok 59 Článok 60 Článok 61 Článok 62 ods. 1 Článok 62 ods. 2 Článok 62 ods. 3 Článok 62 ods. 4 Článok 62 ods. 5 Článok 62 ods. 6 Článok 62 ods. 7 Článok 63 Článok 64 ods. 1 písm. a) Článok 64 ods. 1 písm. b) až f) Článok 64 ods. 2 Článok 65 Článok 66 Článok 67 Článok 68 Článok 69 Článok 70 Článok 71 Článok 72 ods. 1 Článok 72 ods. 2 Článok 73 ods. 1 a 2 Článok 73 ods. 3 Článok 73 ods. 4 Článok 74 Článok 75 Článok 76 Článok 77 Článok 78 Článok 79 Článok 80 Článok 81 ___