This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52013PC0627
Proposal for a REGULATION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL laying down measures concerning the European single market for electronic communications and to achieve a Connected Continent, and amending Directives 2002/20/EC, 2002/21/EC and 2002/22/EC and Regulations (EC) No 1211/2009 and (EU) No 531/2012
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa jednotného európskeho trhu s elektronickými komunikáciami a na dosiahnutie prepojeného kontinentu a ktorým sa menia smernice 2002/20/ES, 2002/21/ES a 2002/22/ES a nariadenia (ES) č. 1211/2009 a (EÚ) č. 531/2012
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa jednotného európskeho trhu s elektronickými komunikáciami a na dosiahnutie prepojeného kontinentu a ktorým sa menia smernice 2002/20/ES, 2002/21/ES a 2002/22/ES a nariadenia (ES) č. 1211/2009 a (EÚ) č. 531/2012
/* COM/2013/0627 final - 2013/0309 (COD) */
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa jednotného európskeho trhu s elektronickými komunikáciami a na dosiahnutie prepojeného kontinentu a ktorým sa menia smernice 2002/20/ES, 2002/21/ES a 2002/22/ES a nariadenia (ES) č. 1211/2009 a (EÚ) č. 531/2012 /* COM/2013/0627 final - 2013/0309 (COD) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT
NÁVRHU 1.1. Ciele návrhu Európa
musí využiť nové zdroje rastu na obnovenie konkurencieschopnosti,
podnietenie inovácií a vytváranie nových pracovných miest. Svetové
hospodárstvo sa vyvíja smerom k internetovému hospodárstvu a informačné
a komunikačné technológie by sa v plnej miere mali
považovať za zdroj inteligentného, udržateľného a inkluzívneho
rastu. Európa si nemôže dovoliť vzdať sa výhod vyplývajúcich
z prepojených technológií, ktoré v posledných rokoch predstavujú
50 % rastu produktivity vo všetkých odvetviach, za každé dve zaniknuté
pracovné miesta vytvoria päť nových a sú hnacou silou nových
inovačných služieb, ktoré rýchlo dokážu preniknúť na celosvetový trh,
ak sa im umožní expandovať. Kľúčom k tomu, aby Európa vyšla
z krízy silnejšia je, že odstránime prekážky rastu, ktoré so sebou prináša
pretrvávajúca fragmentácia. Túto skutočnosť v plnej miere uznala
Európska rada na svojom jarnom zasadnutí v roku 2013 a vo svojich
záveroch vyzvala Komisiu, aby do októbra 2013 predložila správu
o pretrvávajúcich prekážkach pri dobudovaní plne funkčného jednotného
digitálneho trhu a predstavila konkrétne opatrenia na čo najskoršie
vytvorenie jednotného trhu v oblasti informačných a telekomunikačných
technológií. Všeobecným
cieľom návrhu je posunúť sa smerom k jednotnému trhu
s elektronickými komunikáciami, na ktorom: -
občania a podniky môžu získať prístup k elektronickým
komunikačným službám poskytovaným kdekoľvek v Únii, a to
bez cezhraničných obmedzení alebo neopodstatnených dodatočných
nákladov, -
spoločnosti poskytujúce elektronické komunikačné siete a služby
môžu prevádzkovať a poskytovať tieto siete a služby bez
ohľadu na to, kde v EÚ majú miesto podnikania alebo kde v Únii
sa nachádzajú ich zákazníci. Po viac ako desaťročí legislatívnych
zásahov Únie v prospech liberalizácie a integrácie týchto trhov je
tento ambiciózny cieľ dôležitý sám osebe. V záujme jeho dosiahnutia
je mimoriadne dôležité uskutočniť urgentné a rozhodné opatrenia
uvedené v tomto návrhu, najmä keď účinky niektorých z nich
sa prejavia až určitý čas po ich prijatí. Jednotný trh s elektronickými komunikáciami by
podporil hospodársku súťaž, investície a inovácie v oblasti
sietí a služieb prostredníctvom posilnenia integrácie trhu
a cezhraničných investícií do sietí a poskytovania služieb.
Navrhované konkrétne opatrenia by mali viesť k vyššej úrovni
hospodárskej súťaže v oblasti kvality infraštruktúry, ako aj cien,
k posilneniu inovácií a diferenciácie vrátane obchodných modelov a k uľahčeniu
plánovania obchodných a technických prvkov investičných rozhodnutí
týkajúcich sa vstupu na trhy s bezdrôtovými alebo pevnými sieťami
alebo expanzie na týchto trhoch. Takto sa vytvorí základ pre ďalšie
opatrenia prijaté na podporu ambicióznych cieľov v oblasti
širokopásmového pripojenia stanovených v digitálnej agende pre Európu, ako
aj vytvorenie skutočného jednotného digitálneho trhu, ktorý umožní
voľný pohyb obsahu, aplikácií a ďalších digitálnych služieb.
Zvýšenie úrovne hospodárskej súťaže a integrácie v oblasti
infraštruktúry v rámci Únie by malo zároveň viesť
k redukcii nedostatkov, a teda aj potreby ex ante regulácie
trhov s elektronickými komunikáciami, takže toto odvetvie sa postupne,
podobne ako iné hospodárske odvetvia, stane predmetom horizontálnej regulácie
a pravidiel hospodárskej súťaže. Rastúca dostupnosť
digitálnych infraštruktúr a služieb by zase rozšírila výber pre
spotrebiteľov, zvýšila kvalitu služieb, prispela k sociálnej
a územnej súdržnosti a uľahčila mobilitu v rámci EÚ,
zatiaľ čo v prípade digitálneho hospodárstva vo všeobecnosti by
lepšie fungovanie odvetvia elektronických komunikácií v celej Únii malo
priniesť väčší výber a vyššiu kvalitu podnikateľských
vstupov, čo umožní dosiahnuť rast produktivity spojený s využívaním
informačných a komunikačných technológií, ako aj
s modernizáciou verejných služieb. Konečným cieľom je
podporiť konkurencieschopnosť Európy vo svete, ktorého fungovanie
a rast stále viac závisí od digitálneho hospodárstva. K nevyriešeným výzvam integrácie
jednotného trhu patrí: po prvé, odstrániť zbytočné prekážky
v rámci režimu udeľovania oprávnení a v pravidlách
vzťahujúcich sa na poskytovanie služieb tak, aby oprávnenie získané
v jednom členskom štáte bolo platné vo všetkých členských štátoch
a aby prevádzkovatelia mohli poskytovať služby na základe jednotného
a stabilného uplatňovania regulačných povinností. Po druhé,
zabezpečiť väčšiu harmonizáciu prístupu k základným
vstupom, a to prostredníctvom: zaručenia predvídateľných
podmienok prideľovania frekvenčného spektra mobilným operátorom
a koordinovaných časových rámcov ich prístupu
k frekvenčnému spektru pre bezdrôtové širokopásmové pripojenie
v celej EÚ, harmonizácie spôsobov prístupu k európskym pevným
sieťam, aby poskytovatelia mohli ľahšie ponúkať svoje služby
v rámci jednotného trhu. Po tretie, zaručiť spoločnú vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov v celej Únii a s ňou
súvisiace spoločné obchodné podmienky vrátane opatrení na postupné
odstránenie mobilných roamingových príplatkov a zaistenie prístupu
k otvorenému internetu. Ide o odlišné výzvy, pričom pre každú
z nich tento návrh prináša odlišné riešenie; všetky však majú zásadný
význam pre prijímanie obchodných a investičných rozhodnutí
v tomto odvetví a pre úžitok spotrebiteľov a aby bolo možné
využiť výhody jednotného trhu, musia sa všetky riešiť teraz
a spoločne. Súvisia so širšími výzvami, ktoré sprevádzajú vytvorenie
jednotného digitálneho trhu, ako napríklad pravidlá vzťahujúce sa na
online obsah. Aby Európania mohli
využívať nové inovačné služby vysokej kvality, musia sa urýchliť
investície do infraštruktúry ďalšej generácie. Pre zabezpečenie
dynamického trhu orientovaného na súťaž má kľúčový význam
správne regulačné prostredie. Musí poskytovať
správnu rovnováhu medzi rizikom a ziskom pre tých, ktorí sú ochotní investovať. A môže
odstrániť fragmentáciu poskytovania služieb, takže ich výhody budú
môcť v plnej miere využiť všetky odvetvia a používatelia
v celej EÚ. S cieľom podporiť tieto ciele Komisia spolu
s týmto návrhom prijíma odporúčanie o dôsledných
nediskriminačných povinnostiach a metodikách výpočtu nákladov na
podporu hospodárskej súťaže a zlepšenie investičného prostredia
širokopásmového pripojenia.[1]
Toto odporúčanie podporí hospodársku súťaž a skvalitní
investície do vysokorýchlostných sietí prostredníctvom zabezpečenia dlhodobej
stability cien prístupu k metalickým sieťam, zaistenia rovnakého
prístupu k sieťam etablovaných prevádzkovateľov pre záujemcov
o prístup, čím sa pre nich vytvoria rovnaké podmienky, ako aj
prostredníctvom stanovenia podmienok, za akých už cenová regulácia sietí novej
generácie nie je opodstatnená, aby investori do týchto sietí mali väčšiu
slobodu pri výbere vhodných cenových stratégií na zabezpečenie návratnosti
investícií vzhľadom na existenciu konkurenčných infraštruktúr, ako sú
regulované metalické a káblové vedenia v niektorých oblastiach
a v čoraz väčšej miere aj mobilné siete štvrtej generácie. Tento návrh treba
vidieť aj v kontexte iných nedávnych alebo blížiacich sa iniciatív
v tejto oblasti. Vychádza z hlavných smerníc z roku 2002,
ktorými sa upravuje poskytovanie elektronických komunikácií, v znení
neskorších predpisov z roku 2009, a dopĺňa ich tak, že
zavádza priamo uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa v spojení
s ustanoveniami smerníc budú uplatňovať v oblastiach, ako
je napr. udeľovanie oprávnení, prideľovanie frekvenčného spektra
a prístup k sieťam. Návrh sa prijíma na pozadí návrhu Komisie na
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zníženie
nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných
sietí[2],
kde sa už použil prístup, pri ktorom sa pomocou jedného právneho nástroja rieši
viacero rozličných nákladových prvkov regulácie na rôznych stupňoch
procesu investícií do sietí, ktoré ako celok umožnia znížiť náklady na
rozširovanie širokopásmových sietí až o 30 %. Tento návrh sa takisto
prijíma s vedomím, že prípravné práce na preskúmanie odporúčania
Komisie o relevantných trhoch[3],
ktoré sa má uskutočniť v roku 2014, sú v značne
pokročilom štádiu, takže rýchle prijatie a vykonanie tohto návrhu by
v rámci výhľadovej analýzy rozvoja hospodárskej súťaže na
jednotnom trhu umožnilo zníženie počtu alebo rozsahu trhov podliehajúcich
regulácii ex ante. 1.2. Všeobecný kontext V súčasnosti sa
mnoho nových digitálnych služieb a aplikácií na jednotnom trhu EÚ
poskytuje online. Dnešné príležitosti na inovácie a rast majú často
digitálny charakter, a to v takmer každom odvetví hospodárstva, od
automobilového priemyslu (prepojené autá) až po energetiku (inteligentné
siete), od verejnej správy (elektronická verejná správa) až po všeobecné služby
(elektronické zdravotníctvo). Takmer každý druh podnikania, od malých
začínajúcich podnikov až po veľké spoločnosti, si vyžaduje
prístup k službám a infraštruktúre, ktoré zodpovedajú aktuálnemu
stavu vývoja techniky. Celý tento ekosystém závisí od prepojiteľnosti,
ktorú prinášajú elektronické komunikačné siete. Európa
je v súčasnosti roztrieštená na 28 samostatných vnútroštátnych
komunikačných trhov, z ktorých každý má obmedzený počet
účastníkov. To má za následok, že vo viac než polovici členských
štátov nemá sídlo žiadny prevádzkovateľ, zatiaľ čo väčšina
prevádzkovateľov sídli iba v niekoľkých členských štátoch,
celkovo viac než 200 prevádzkovateľov obsluhuje trh s 510 miliónmi
zákazníkov. Pravidlá EÚ týkajúce sa napríklad udeľovania oprávnení,
regulačných podmienok, prideľovania frekvenčného spektra
a ochrany spotrebiteľov sa vykonávajú rozdielnymi spôsobmi. Takáto
nesúrodá situácia vytvára prekážky pre vstup na trh a zvyšuje náklady
prevádzkovateľov, ktorí chcú poskytovať cezhraničné služby,
čím sa brzdí ich rozširovanie. To je v príkrom kontraste s USA
alebo Čínou, z ktorých jeden má jednotný trh s 330 miliónmi
a druhý s 1,4 miliardy zákazníkov, pričom tieto trhy obsluhujú
štyria až piati veľkí prevádzkovatelia podľa jedného súboru právnych
predpisov, jedného systému udeľovania licencií a jednej politiky
frekvenčného spektra. Úspory z rozsahu
a nové možnosti rastu môžu zlepšiť návratnosť investícií do
vysokorýchlostných sietí a zároveň fungovať ako motor
hospodárskej súťaže a konkurencieschopnosti v celosvetovom
meradle. Prevádzkovatelia z nich však v rámci EÚ nemôžu
dostatočne ťažiť. V iných
častiach sveta sa zintenzívňuje úsilie o pokrok a posilňujú sa investície
v oblasti digitálneho hospodárstva, ktoré prinášajú výsledky tak pre
investorov, ako aj pre spotrebiteľov, v Európe sa však táto
modernizácia neuskutočňuje dostatočne rýchlo. Z dôvodu fragmentácie
vnútroštátnych trhov sa spotrebitelia zároveň stretávajú s menším
výberom, menej inovačnými službami nižšej kvality, a ešte stále
platia vysokú cenu za cezhraničné volania alebo za roaming v rámci
EÚ. To znamená, že nemôžu v plnej miere využívať digitálne služby,
ktoré sú v súčasnosti potenciálne dostupné. V dôsledku
toho Európa stráca významný potenciálny zdroj rastu. Vo svete, v ktorom sú
informačné a komunikačné technológie všadeprítomné, nejednotný
trh s elektronickými komunikáciami podkopáva efektivitu
a produktivitu v celom hospodárstve. Nevyužitý potenciál jednotného
trhu EÚ s elektronickými komunikáciami sa odhaduje až na 0,9 % HDP
alebo 110 miliárd EUR ročne.[4]
Len pre samotné komerčné komunikačné služby výhody vyplývajúce
z jednotného trhu predstavujú takmer 90 miliárd EUR ročne.[5] Zdravý
telekomunikačný trh podporí širšie digitálne hospodárstvo, ktorého
dynamika sa odráža v neustálom raste zamestnanosti v tomto odvetví.
Predstavu o tom, akým rozsahom a robustnosťou sa širšie
digitálne hospodárstvo vyznačuje, dáva údaj o tom, že v EÚ
pracujú viac ako 4 milióny odborníkov v oblasti informačných
a komunikačných technológií a toto číslo napriek recesii
neprestáva rásť. V rámci hospodárstva ako celku by zvýšenie
investícií do informačných a komunikačných technológií,
zlepšenie digitálnej gramotnosti pracovných síl a reforma podmienok
internetového hospodárstva mohli zvýšiť HDP do roku 2020
o ďalších 5 %[6]
a vytvoriť 3,8 milióna pracovných miest.[7] Prekážky na trhu s elektronickými komunikáciami
obmedzujú výhody celoeurópskych služieb: lepšiu kvalitu, úspory z rozsahu,
vyššie investície, zvýšenie efektívnosti a posilnenie vyjednávacích
pozícií. Toto obmedzenie negatívne vplýva na širší digitálny ekosystém vrátane
výrobcov zariadení a poskytovateľov obsahu a aplikácií
v EÚ, a to od začínajúcich podnikov až po verejnú správu. Zreteľný je aj vplyv na hospodárske sektory, ako je bankovníctvo,
automobilový priemysel, logistika, maloobchod, zdravotníctvo, energetika alebo
doprava, v ktorých zvýšenie produktivity závisí od prepojiteľnosti,
napríklad prostredníctvom cloud computingu, pripojených predmetov
a poskytovania integrovaných služieb. 1.3. Politické
súvislosti Túto
mimoriadne dôležitú úlohu informačných a komunikačných
technológií, ako aj prepojiteľnosti sietí už signalizovala Digitálna
agenda pre Európu (DAE), hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020. Obsahuje
mnohé iniciatívy na podporu investícií, posilnenie hospodárskej súťaže
a zníženie nákladov na zavádzanie vysokorýchlostných sietí na
zabezpečenie prístupu k rýchlemu širokopásmovému pripojeniu pre
všetkých Európanov. Komisia takisto spustila tzv. veľkú koalíciu pre
pracovné miesta v oblasti digitálnych technológií zameranú na využitie
potenciálu zamestnanosti v tomto odvetví. Komisia
vykonáva aj iniciatívy na zabezpečenie „jednotného digitálneho trhu“
a na podporu online obsahu vrátane elektronického obchodu
a elektronickej verejnej správy. Navrhla aj reformu nariadenia EÚ
o ochrane údajov s cieľom chrániť súkromie občanov
a zároveň uľahčiť inovácie a podnikanie
v rámci jednotného trhu, ako aj stratégiu na podporu kybernetickej
bezpečnosti a obranu kritických infraštruktúr a sietí EÚ vrátane
návrhu smernice o bezpečnosti sietí a informácií[8], ktorá predstavuje
mimoriadne dôležitú oporu pre dôveru občanov a spotrebiteľov
v online prostredie. Posun
k jednotnému trhu v oblasti elektronických komunikácií by podporil
ekosystém jednotného digitálneho trhu. Takýto trh by neznamenal len modernú
infraštruktúru, ale aj inovačné a bezpečné digitálne služby. S vedomím
uvedených skutočností Európska rada na svojom jarnom zasadnutí v roku
2013 zdôraznila význam jednotného digitálneho trhu pre rast a vyzvala
Komisiu, aby predstavila (v dostatočnom predstihu pre októbrové
zasadnutie Európskej rady) konkrétne opatrenia s cieľom čo
najskôr vytvoriť jednotný trh v oblasti informačných
a komunikačných technológií. Tento návrh spolu
s odporúčaním Komisie o dôsledných nediskriminačných
povinnostiach a metodikách výpočtu nákladov na podporu hospodárskej
súťaže a zlepšenie investičného prostredia širokopásmového
pripojenia tvorí súbor vyvážených opatrení zameraných na posun smerom
k jednotnému trhu v oblasti telekomunikácií a na podporu
investícií. 2. VÝSLEDKY
KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIA VPLYVU 2.1. Názory hlavných
zainteresovaných strán Keďže Európska
rada v záveroch zo svojho jarného zasadnutia podčiarkla potrebu
predloženia konkrétnych návrhov ešte pred jej októbrovým zasadnutím, bolo
potrebné uskutočniť verejné konzultácie v rámci náročného
časového rozvrhu. Okrem osobitných formálnych konzultácií
a konzultačných podujatí Komisia viedla rozsiahle konzultácie so
širokým spektrom zainteresovaných organizácií, aby bolo možné posúdiť
celkový stav trhu s elektronickými komunikáciami a spôsob, ako
vytvoriť jednotný trh. Uskutočnila stretnutia so zainteresovanými
stranami zastupujúcimi všetky priemyselné segmenty, spotrebiteľské
organizácie, občiansku spoločnosť a národné regulačné
orgány, ako aj verejnú správu a prijala od nich podnety. Okrem toho Komisia
zorganizovala niekoľko konzultačných podujatí, na ktorých sa
zúčastnili zainteresované strany zastupujúce všetky segmenty odvetvia, spotrebiteľov
a občiansku spoločnosť[9].
Z týchto konzultácií vyplynulo, že veľká väčšina
zainteresovaných strán má rovnaký názor na analýzu problému ako Komisia
a uznáva potrebu naliehavo konať. Ďalej sa viedli diskusie v Európskom
parlamente a v Rade ministrov (Rada TTE). V Rade väčšina
delegácií súhlasila s analýzou problému a s potrebou prijať
opatrenia na posun smerom k jednotnému trhu s cieľom
chrániť alebo zlepšiť hospodársku súťaž a výber pre
spotrebiteľov, riešiť neutralitu siete a roaming
a predchádzať regulatórnej arbitráži a zároveň
zabezpečiť väčšiu konzistentnosť regulácie vrátane správy
frekvenčného spektra a súčasne zabrániť nadmernej
centralizácii kompetencií. V diskusiách v Európskom parlamente sa
prejavila výrazná podpora pre myšlienku návrhov Komisie a bola zdôraznená
najmä naliehavá potreba odstránenia roamingu ako súčasti jednotného trhu
elektronických komunikácií, ako aj zavedenia vysokej úrovne ochrany
spotrebiteľa a jasných pravidiel týkajúcich sa neutrality siete. 2.2. Expertíza V roku 2012 bola
dokončená hlavná štúdia pod názvom Kroky k skutočnému vnútornému
trhu pre elektronické komunikácie v príprave na rok 2020, známa aj ako
„náklady neintegrácie v oblasti telekomunikácií“.[10] Štúdia obsahovala posúdenie
stavu jednotného trhu s elektronickými komunikáciami v EÚ
a odhad hospodárskeho potenciálu jednotného trhu. Komisia použila aj
mnoho iných zdrojov dôkazov, napr. výročnú hodnotiacu tabuľku
digitálnej agendy a hospodárske štúdie, ktoré uskutočnilo GR ECFIN,
napríklad o fragmentácii telekomunikačného trhu v Európe.[11] Konzultačný mechanizmus
EÚ podľa regulačného rámca poukázal aj na nejednotné postupy
národných regulačných orgánov pri regulácii príslušných trhov.
V kontexte programu politiky rádiového frekvenčného spektra Komisia
okrem toho zaznamenala značný nedostatok súladu medzi členskými
štátmi, pokiaľ ide o udeľovanie oprávnení a otvorenie
frekvenčných pásiem pre technologicky neutrálne využitie, a to najmä
v súvislosti s príslušnými podmienkami a načasovaním. 2.3. Posúdenie vplyvu
navrhnutého nariadenia V súlade
s politikou „lepšej právnej regulácie“ útvary Komisie vykonali posúdenie
vplyvu alternatív politiky. Hlavné
zdroje regulačnej fragmentácie sú spojené s hlavnými sektorovo
špecifickými požiadavkami na poskytovanie elektronických komunikácií, na ktoré
sa vzťahujú právne predpisy EÚ (udelenie oprávnenia, prístup k pevným
a bezdrôtovým vstupom, dodržiavanie pravidiel ochrany koncového
používateľa). Hoci každý z týchto prvkov má veľmi odlišné
črty a aj riešenia fragmentácie budú nevyhnutne veľmi odlišné,
všetky majú mimoriadny význam pre prekonanie hlavných prekážok integrovaného
poskytovania elektronických komunikačných sietí a služieb
v Únii. Posúdenie riešení bolo rozdelené najmä podľa týchto zdrojov
fragmentácie: a) prekážky z dôvodu vnútroštátnych režimov udeľovania
oprávnení v spojení s nejednotnosťou regulačných prístupov,
ktoré uplatňujú národné regulačné orgány, b) nedostatok koordinácie,
pokiaľ ide o prideľovanie frekvenčného spektra a jeho
podmienky, ako aj regulačná neistota, pokiaľ ide
o dostupnosť frekvencií, c) nedostatok veľkoobchodných
produktov, ktoré umožňujú poskytovanie služieb používajúcich sieť
iného prevádzkovateľa s konzistentnou úrovňou interoperability
služieb v rámci opatrení na nápravu trhu alebo vzájomných rokovaní, d)
fragmentácia pravidiel týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ktorá vedie
k rozdielnej úrovni ochrany spotrebiteľa a k rôznym
obchodným podmienkam vrátane vysokých nákladov na roaming a medzinárodné
hovory či blokovania alebo spomaľovania služieb. S cieľom
riešiť tieto zdroje fragmentácie sa na ďalšiu analýzu vybrali tri
možnosti politiky. Prvá možnosť bola založená na regulačnom rámci pre
elektronické komunikácie v jeho súčasnej podobe. Pri druhej možnosti sa
zvažoval jednotný právny nástroj (nariadenie), ktorý by na základe posilnenej
koordinácie na úrovni EÚ upravoval regulačný rámec iba v tých
prípadoch, kde je to potrebné pre jednotný trh EÚ s elektronickými
komunikáciami. Tretia možnosť sa vo svojej podstate zhodovala
s druhou, s cieľom dosiahnuť úplnú koordináciu regulácie
však nahrádzala súčasnú riadiacu štruktúru jediným regulačným orgánom
na úrovni EÚ. Každá možnosť
politiky sa posudzovala vo vzťahu k jej účinnosti
z hľadiska dosiahnutia politických cieľov so zameraním na
zistenie nákladov a prínosov na strane dopytu a ponuky vrátane vplyvu
na štruktúru odvetvia elektronických komunikácií EÚ, hospodárstvo, pracovné
miesta, spotrebiteľský prebytok a životné prostredie. V správe
o posúdení vplyvu sa dospelo k záveru, že najlepšou dostupnou možnosťou
je druhá možnosť. Jednotné európske oprávnenie je zamerané predovšetkým na
zníženie administratívnej záťaže pre európskych prevádzkovateľov
a zabezpečilo by jednotnosť pri regulačnom zaobchádzaní
s týmito prevádzkovateľmi. Koordinácia
využívania rádiového frekvenčného spektra v rámci jednotného trhu
zaistí synchronizáciu dostupnosti vstupu frekvenčného spektra
a uplatňovanie konzistentných podmienok viažucich sa na jeho
využívanie v celej Európe, čím sa zabezpečí efektívne využívanie
frekvenčného spektra. Súčasne by sa tak podporilo predvídateľné
investičné prostredie pre vysokorýchlostné siete vrátane širokého územného
pokrytia týmito sieťami, čo je aj v dlhodobom záujme koncových
používateľov. Dostupnosť
štandardizovaných veľkoobchodných prístupových produktov na úrovni EÚ ako
potenciálneho nápravného opatrenia v prípade významného vplyvu na trhu
umožní prevádzkovateľom pevných sietí poskytovať služby
prepojiteľnosti s vysokou kvalitou svojim zákazníkom v rámci celej
Únie. Očakáva sa, že ich dostupnosť bude mať pozitívny vplyv na
investície, najmä naprieč hranicami členských štátov, čím
uľahčí podnikom vstup na nové trhy, aby mohli s pomocou
prístupových produktov vysokej úrovne kvality nasledovať dopyt zákazníkov,
čo podporí hospodársku súťaž a vyžiada si od
prevádzkovateľov, aby zlepšili svoju ponuku prostredníctvom investícií do
infraštruktúry a služieb. Spoločné
pravidlá týkajúce sa kvality služieb zaistia používateľom slobodu
získavať prístup k službám a aplikáciám podľa vlastného
výberu a na základe jasných zmluvných podmienok v celej Únii bez
toho, aby sa ich prístup k internetu bezdôvodne spomaľoval alebo
blokoval. Súčasne zabezpečia možnosť získavať
špecializované služby na poskytovanie špecifického obsahu, aplikácií
a služieb so zvýšenou kvalitou. Posilnená transparentnosť
a zmluvné práva by zabezpečili záujem spotrebiteľov na
spoľahlivých službách vysokej kvality a posilnili dynamiku
hospodárskej súťaže na trhu. Napokon,
opatrenia týkajúce sa neopodstatnených cenových rozdielov medzi domácimi
volaniami a medzinárodnými volaniami v rámci EÚ a opatrenia,
ktoré vďaka roamingovým dohodám uľahčia poskytovanie ponúk
„roamingu ako doma“, sú zamerané na odstránenie neopodstatnených
dodatočných nákladov na elektronické komunikačné služby poskytované
cez hranice. Z toho vyplýva záver, že táto
možnosť by najúčinnejším spôsobom a v primeranom čase
posilnila právnu predvídateľnosť a transparentnosť.
K väčšej konvergencii by mala viesť najmä väčšia prístupnosť trhov, rozšírenie spoločných
prevádzkových podmienok (prístup k vstupom, pravidlá špecifické pre
spotrebiteľov), ako aj prenos výhod z rozsahu z dôvodu cenovej
elasticity u zákazníkov alebo konkurenčného tlaku. Väčší
konkurenčný tlak podnecujúci diferenciáciu, ako aj väčšie výhody
z rozsahu, lepšia predvídateľnosť regulácie a lepšie
prostredie pre masové šírenie inovačných služieb by v primeranom
čase zlepšili investičné prostredie. Hoci sa očakáva, že tieto
návrhy budú mať pozitívny vplyv na tvorbu pracovných miest, v tomto
štádiu je ťažké presne posúdiť sociálny vplyv a vplyv na
zamestnanosť. Komisia bude venovať osobitnú pozornosť tomuto
aspektu počas monitorovania a vyhodnocovania právnych predpisov. V porovnaní s uprednostňovanou
možnosťou by si dosiahnutie želaného výsledku v rámci možností 1 (uplatňovanie
súčasného rámca) a 3 (úplná zmena regulačného riadenia
celoeurópskych služieb) vyžiadalo o 3 až 5 rokov viac, pričom by
došlo k strate potenciálu rastu HDP až
o 3,7 % v období rokov 2015 – 2020. Uprednostňovaná
možnosť si vyžaduje aj najmenej času na to, aby sa dostavili jej
účinky a uskutočnili všetky konkrétne ciele, a aby tak
dosiahla zo všetkých zvažovaných možností najvyššie možné hospodárske
a sociálne prínosy. Výbor
pre posudzovanie vplyvu vydal stanovisko k návrhu posúdenia vplyvu 6. septembra
2013. Správa o posúdení
vplyvu a jej zhrnutie sú uverejnené spolu s návrhom. 3. PRÁVNE
PRVKY NÁVRHU 3.1. Právny základ Návrh je založený na článku 114 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie, keďže sa vzťahuje na vnútorný trh
s elektronickými komunikáciami a na jeho fungovanie. 3.2. Subsidiarita Pomocou súčasného regulačného rámca
nebolo možné úplne dosiahnuť jeho cieľ vytvoriť jednotný trh
s elektronickými komunikáciami. Aj keď vnútroštátne pravidlá sú
v súlade s existujúcim regulačným rámcom EÚ, rozdiely
v nich vytvárajú prekážky pre cezhraničnú prevádzku a nákup
služieb, čím sa obmedzuje sloboda poskytovať elektronické
komunikácie, ktorá je zaručená v právnych predpisoch EÚ. To má priamy
vplyv na fungovanie vnútorného trhu. Členské štáty nemajú ani právomoc,
ani motiváciu zmeniť súčasné regulačné prostredie. Na riešenie základných príčin tohto
problému sú potrebné opatrenia na úrovni EÚ. Po prvé, odpoveďou na
súčasnú fragmentáciu vyplývajúcu z vnútroštátneho charakteru systémov
všeobecných oprávnení je zavedenie jednotného oprávnenia EÚ. Jednotný
mechanizmus udeľovania oprávnení EÚ spojený s kontrolou odobratia
a/alebo pozastavenia takýchto oprávnení zo strany domovského štátu by
uľahčil registráciu prevádzkovateľov EÚ a koordináciu
najzávažnejších vynucovacích opatrení, ktoré sa na nich vzťahujú. Návrh
takýmto podnikom zaručuje väčšiu konzistentnosť
a predvídateľnosť regulácie tým, že dáva Komisii právomoc
požadovať od národných regulačných orgánov, aby stiahli navrhované
nápravné opatrenia, ak by boli v rozpore s právnymi predpismi EÚ.
Návrhom by sa zabezpečila lepšia konvergencia regulovaných podmienok
prístupu k pevným a bezdrôtovým vstupom, ktoré uľahčujú
poskytovanie celoeurópskych služieb. Úplná harmonizácia práv koncových
používateľov zabezpečí, že občania a poskytovatelia
v celej EÚ budú mať podobné práva a povinnosti, najmä
pokiaľ ide o možnosť uvádzať na trh a nakupovať
služby naprieč hranicami za rovnakých podmienok. Dodržiava sa zásada subsidiarity, keďže
zasahovanie zo strany EÚ sa obmedzí na mieru, ktorá je potrebná na odstránenie
špecifikovaných prekážok na vnútornom trhu. Predovšetkým je jednotné oprávnenie EÚ
dostupné pre prevádzkovateľov, ktorí majú
v úmysle vykonávať svoje činnosti na celom území EÚ, a regulačné povinnosti prirodzene späté s miestom, kde
sieť je umiestnená alebo kde sa služba poskytuje, ostávajú predmetom
rozhodnutia národného regulačného orgánu daného členského štátu.
Príjmy vyberané za prideľovanie frekvenčného spektra si ponecháva dotknutý
členský štát, pričom podrobnejšie regulačné zásady týkajúce sa
využívania frekvenčného spektra, ktoré dopĺňajú ambiciózne ciele
stanovené v regulačnom rámci EÚ, stále ponechávajú členským
štátom veľký priestor na vlastné rozhodovanie o podrobnostiach.
Podobne je postup oznamovania frekvenčného spektra Komisii založený na
kontrole právnej zlučiteľnosti a nie na nahradení voľnosti
rozhodovania členských štátov voľnosťou rozhodovania Komisie,
pričom je predmetom ďalších záruk, ako je napr. postup preskúmania
v rámci komitológie. Rozšírenie rozsahu všeobecného oprávnenia na
používanie bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom sa obmedzuje na
zavádzanie nenápadných bodov s nízkym výkonom, ktoré je prísne vymedzené
vo vykonávacích opatreniach. Napokon, ukladanie európskych produktov
virtuálneho prístupu zostáva v kompetencii národného regulačného
orgánu členského štátu, v ktorom je umiestnená sieť,
a riadi sa trhovou analýzou vychádzajúcou z platného rámca,
pričom pri harmonizácii produktov virtuálneho prístupu sa používa rovnaký
mechanizmus ako v prípade fyzických veľkoobchodných prístupových
produktov, ktorý už je stanovený v platnom rámci. 3.3. Proporcionalita Opatrenia EÚ sa obmedzujú na to, čo je
potrebné na dosiahnutie stanovených cieľov. Opatrenia sa zamerajú na
riešenie jasných nedostatkov jednotného trhu s tým, že zmeny existujúceho
regulačného rámca sa obmedzia na minimum potrebné na vytvorenie podmienok
na to, aby sa nové cezhraničné trhy s elektronickými komunikáciami
mohli rozvíjať na úrovni EÚ. Takto by prispeli k dosiahnutiu
dvojakého cieľa jednotného trhu, teda slobody poskytovania elektronických
komunikačných služieb a slobody ich spotreby. Tým, že existujúci
regulačný rámec vrátane spôsobu, akým národné regulačné orgány
vykonávajú dohľad nad trhmi, vo veľkej miere zostáva zachovaný, sa
zároveň zabráni narušeniu činností tých poskytovateľov, ktorí by
sa rozhodli pôsobiť iba na vnútroštátnej (alebo regionálnej) úrovni. Rozvoj nových cezhraničných trhov by sa
okrem toho mal uskutočňovať podľa princípu „lepšej právnej
regulácie“, teda postupným znižovaním regulačného tlaku, ak sa preukáže,
že trhy sú v rámci integrovanejšieho európskeho kontextu
konkurencieschopné, avšak v súlade s dozornými právomocami národných
regulačných orgánov a pod podmienkou ex post kontroly hospodárskej
súťaže. To prináša výhody, keďže národné regulačné orgány by
mali aj najlepšie predpoklady na to, aby pri i) regulácii prístupu
k fyzickým infraštruktúram, ktoré svojou povahou zostávajú geograficky
obmedzené na vnútroštátnu alebo regionálnu úroveň a pri ii) riešení
otázok spotrebiteľov vo vnútroštátnom kontexte (a predovšetkým
v ich jazyku) brali do úvahy vnútroštátne špecifiká. V súlade s tým navrhované opatrenia nebudú obsahovať významné zmeny riadenia, ani presúvať
kompetencie na európsku úroveň, napríklad prostredníctvom regulačného
orgánu EÚ alebo celoeurópskeho udeľovania licencií na frekvenčné
spektrá. Riešenia umožnia príslušným zainteresovaným
stranám využiť synergie veľkého jednotného trhu a znížia
neefektívnosť ich činností a investícií najúčinnejším
spôsobom a v primeranom čase. Tým prevádzkovateľom, ktorí
sa rozhodnú poskytovať služby v jednom členskom štáte, návrh
zároveň zaručuje kontinuitu súčasných pravidiel, pričom
môžu ťažiť z lepších a jasnejších pravidiel týkajúcich sa
práv koncových používateľov a z predvídateľnejšieho
prostredia pre prístup k vstupom frekvenčného spektra
a k veľmi kvalitným produktom prístupu k pevným
sieťam. 3.4. Základné práva Bol analyzovaný vplyv návrhu na základné
práva, ako je sloboda prejavu a právo na informácie, sloboda podnikania,
nediskriminácia, ochrana spotrebiteľa a ochrana osobných údajov.
Nariadením sa predovšetkým zabezpečí prístup k otvorenému internetu,
stanoví sa vysoká úroveň úplne harmonizovaných práv koncových používateľov,
rozšíri sa sloboda podnikania na európskej úrovni a jeho prijatie by malo
viesť k postupnému zníženiu sektorovo špecifickej regulácie. 3.5. Výber nástroja Komisia navrhuje nariadenie, keďže
zabezpečuje odstránenie prekážok na jednotnom trhu tým, že
dopĺňa existujúci regulačný rámec pre elektronické komunikácie.
To zahŕňa špecifické, priamo uplatniteľné práva
a povinnosti pre poskytovateľov a koncových používateľov,
ako aj koordinačné mechanizmy, pokiaľ ide o určité vstupy
na európskej úrovni na uľahčenie cezhraničného poskytovania
elektronických komunikačných služieb. Nariadenie je dôležité napríklad
v oblasti, akou je otvorený internet a riadenie prevádzky, kde je
skutočne spoločný prístup potrebný na to, aby sa od začiatku
zabránilo súčasnej tendencii k rozdielnym vnútroštátnym riešeniam
a aby sa umožnilo integrované riadenie sietí a rozvoj online obsahu,
aplikácií a služieb, ktoré možno sprístupňovať v celej Únii
rovnakým spôsobom. 3.6. Štruktúra návrhu a hlavné práva
a povinnosti Všeobecné ustanovenia (kapitola I, články
1 a 2) Kapitola 1 obsahuje všeobecné ustanovenia
vrátane príslušných vymedzení pojmov. Zavádza regulačné zásady, podľa
ktorých príslušné regulačné orgány postupujú pri uplatňovaní tohto
nariadenia v spojení s ustanoveniami existujúceho rámca. Jednotné oprávnenie EÚ (kapitola II,
článok 3 až 7) Prevádzkovatelia, ktorí chcú poskytovať
služby vo viacerých členských štátoch, musia v súčasnosti
v každom z nich byť držiteľmi príslušného oprávnenia.
Nariadenie zavádza jednotné oprávnenie EÚ na základe systému jednotného
oznámenia v členskom štáte hlavného miesta podnikania európskeho
poskytovateľa elektronických komunikácií (domovský štát) a stanovuje
podmienky, ktoré sa naň vzťahujú. Odobratie a/alebo pozastavenie
jednotného oprávnenia EÚ podlieha kontrole domovského štátu. Držitelia
jednotného oprávnenia EÚ majú právo na rovnaké regulačné zaobchádzanie
v podobných situáciách vo všetkých členských štátoch a noví
účastníci a menší cezhraniční prevádzkovatelia sú oslobodení od
správnych poplatkov a príspevkov na financovanie univerzálnej služby
v členských štátoch iných ako domovský štát (hostiteľské štáty).
Držitelia jednotného oprávnenia EÚ ďalej budú poskytovať služby
v celej Európe na základe jednotnejšieho uplatňovania regulačných
povinností. Jednotné európske oprávnenie takto zníži
zbytočné administratívne prekážky a zaručí európskym
poskytovateľom konzistentnejšie práva a povinnosti pri ich pôsobení
v rámci EÚ a v záujme dosahovania výhod z rozsahu. Európske vstupy (kapitola III) Oddiel 1 (články 8 až 16) V súčasnosti mobilným operátorom
v Európe chýba potrebná predvídateľnosť, pokiaľ ide
o dostupnosť frekvenčného spektra v celej EÚ, pričom
sa musia vysporiadať s odlišnými podmienkami jeho prideľovania.
Dlhodobé plánovanie, cezhraničné investície a prípadné získavanie
výhod z rozsahu je tak oveľa ťažšie. Takáto nesúrodá situácia má
za následok, že výrobcovia zariadení navrhujú svoje výrobky pre iné trhy
s väčším rozsahom a vyššími perspektívami rastu. Na
ukončenie tejto neudržateľnej situácie je potrebné, aby bola
zabezpečená harmonizácia vstupov frekvenčného spektra, a to
týmito spôsobmi: ·
vymedzenie spoločných regulačných zásad
platných pre členský štát pri stanovovaní podmienok využívania
frekvenčného spektra, ktoré je harmonizované pre bezdrôtové širokopásmové
komunikácie, ·
splnomocnenie pre Komisiu prijímať vykonávacie
akty s cieľom harmonizovať dostupnosť frekvenčného
spektra, načasovanie jeho prideľovania a trvanie platnosti práv
na využívanie frekvenčného spektra, ·
konzultačný mechanizmus, ktorý umožní Komisii
preskúmať návrhy vnútroštátnych opatrení týkajúce sa prideľovania
a využívania frekvenčného spektra, ·
zjednodušenie podmienok zavádzania
a poskytovania bezdrôtového širokopásmového prístupu s nízkym výkonom
(„Wi-Fi“, mikrobunky) s cieľom podporiť hospodársku súťaž
a znížiť preťaženie siete. Oddiel 2 (články 17 až 20) Harmonizovaný virtuálny prístup k pevným
sieťam s vysokou kvalitou by uľahčil vstup na trh
a poskytovanie cezhraničných služieb tak koncovým používateľom,
ako aj podnikom, a pomáhal by stimulovať hospodársku súťaž
a investície. V súčasnosti sú produkty virtuálneho prístupu
k pevným sieťam v celej EÚ vymedzené rôznymi spôsobmi. Virtuálny
prístup k pevným sieťam na poskytovanie cezhraničných služieb je
harmonizovaný prostredníctvom: ·
vymedzenia spoločných vlastností produktov
virtuálneho prístupu k širokopásmovému pripojeniu harmonizovaných na
úrovni EÚ (virtuálny uvoľnený prístup, IP bitový tok
a ukončujúce segmenty prenajatých okruhov), ktoré sú predpísané pre
prevádzkovateľov s významným vplyvom na trhu. ·
Od národných regulačných orgánov sa preto
vyžaduje, aby pri ukladaní regulačných nápravných opatrení brali do úvahy
zavedenie takýchto harmonizovaných prístupových produktov s náležitým
prihliadnutím na existujúcu hospodársku súťaž a investície
v oblasti infraštruktúry a na všeobecné požiadavky proporcionality.
Návrh odráža aj rozhodovaciu prax v ustanovení, v ktorom pri
povinnostiach kontroly veľkoobchodných cien v súvislosti so
sieťami novej generácie berie do úvahy konkurenčné obmedzenia
vyplývajúce z alternatívnych infraštruktúr, účinné záruky
nediskriminačného prístupu a úroveň maloobchodnej hospodárskej
súťaže, pokiaľ ide o cenu, výber a kvalitu. ·
V záujme umožnenia nových druhov online
služieb majú poskytovatelia elektronických komunikácií právo za primeraných
podmienok ponúkať harmonizované produkty prepojiteľnosti so zaistenou
kvalitou služieb a získavať k nim prístup. Práva koncových používateľov (kapitola
IV, články 21 až 29) Poskytovatelia elektronických komunikácií
a koncoví používatelia v Európe čelia nejednotným pravidlám
týkajúcim sa práv koncových používateľov, z ktorých vyplýva rozdielna
úroveň ochrany a množstvo rozdielnych pravidiel, ktoré sa musia
dodržiavať v rôznych členských štátoch. Táto fragmentácia je
nákladná pre prevádzkovateľov, neuspokojivá pre koncových
používateľov a napokon bráni cezhraničnému poskytovaniu služieb
a negatívne vplýva na ochotu koncových používateľov tieto služby
spotrebúvať. Na zabezpečenie primeranej úrovne ochrany
spotrebiteľa v celej EÚ sú pravidlá vymedzujúce práva koncových
používateľov harmonizované, pričom zahŕňajú: –
nediskrimináciu medzi určitými domácimi
komunikáciami a medzinárodnými komunikáciami v rámci EÚ (okrem
prípadov, kde sú rozdiely objektívne opodstatnené), –
povinné predzmluvné a zmluvné informácie, –
zvýšenú transparentnosť a prostriedky na
predchádzanie „šokom z účtov“, –
právo ukončiť zmluvu po šiestich
mesiacoch bez nákladov (okrem zostatkovej hodnoty akýchkoľvek dotovaných
zariadení alebo iných zvýhodnených ponúk), –
povinnosť poskytovateľov
zabezpečiť neobmedzené pripojenie k celému obsahu, všetkým
aplikáciám alebo službám, ku ktorým pristupujú koncoví používatelia (takzvaná
neutralita siete), pričom sa upravuje používanie opatrení v oblasti
riadenia prevádzky zo strany prevádzkovateľov, pokiaľ ide
o všeobecný prístup k internetu. Zároveň sa
sprehľadňuje právny rámec pre špecializované služby so zvýšenou
kvalitou. Uľahčenie zmeny
poskytovateľa (kapitola V, článok 30) Zlepšené pravidlá zmeny poskytovateľa
podporujú vstup na trh a hospodársku súťaž medzi poskytovateľmi
elektronických komunikácií a umožňujú koncovým používateľom
ľahšie si vybrať poskytovateľa, ktorý najlepšie vyhovuje ich
špecifickým potrebám. Stanovujú sa harmonizované zásady platné pre postupy
zmeny poskytovateľa, ako je orientácia podľa nákladov, proces riadený
prijímajúcim poskytovateľom, automatické ukončenie zmluvy
s prenášajúcim poskytovateľom. Organizačné a záverečné
ustanovenia (kapitola VI, články 31 až 40) Táto kapitola obsahuje najskôr všeobecné
ustanovenia týkajúce sa sankčných právomocí príslušných vnútroštátnych
orgánov a pravidlá, pokiaľ ide o právomoc Komisie prijímať
delegované alebo vykonávacie akty. Takisto sa stanovujú úpravy rámcových smerníc,
ako aj nariadenia o roamingu a nariadenia, ktorým sa zriaďuje
orgán BEREC. Najmä vzhľadom na reguláciu trhu ex ante a na to,
že zodpovednosť za príslušné (vnútroštátne) trhy zostáva na národných
regulačných orgánoch, sa úpravy zameriavajú na podporu väčšej
konzistentnosti a stability v celej EÚ, pokiaľ ide o posudzovanie
trhov a ukladanie regulačných povinností držiteľom jednotného
oprávnenia EÚ zo strany národných regulačných orgánov s cieľom
zamedziť prípady, v ktorých sa držitelia stretávajú
s rozdielnymi povinnosťami v súvislosti s rovnakým zlyhaním
trhu v rôznych členských štátoch, kde pôsobia. Na tento účel
ustanovenia predpokladajú právomoc Komisie požadovať stiahnutie nápravných
opatrení uložených spoločnostiam, ktoré majú jednotné oprávnenie EÚ, ako
aj právnu istotu v súvislosti s kritériami na určenie trhov
podliehajúcich takýmto nápravným opatreniam ex ante, pričom sa berú
do úvahy aj konkurenčné obmedzenia vyplývajúce z rovnocenných služieb
poskytovaných aktérmi „over-the-top“. Hoci nariadenie o roamingu III so svojimi
štrukturálnymi opatreniami povedie k zosilneniu hospodárskej súťaže
na trhu, neočakáva sa, že by samo vytvorilo situáciu, v ktorej by
spotrebitelia mohli svoje spotrebiteľské návyky nadobudnuté
v domovskom členskom štáte pri cestách v zahraničí
s istotou preniesť na iný členský štát, čím by sa
v celej Európe odstránili roamingové príplatky. Článok
37 sa preto opiera o nariadenie o roamingu, pričom stanovuje
stimuly pre prevádzkovateľov, aby poskytovali roaming na domácich cenových
úrovniach. Návrh zavádza dobrovoľný mechanizmus pre mobilných operátorov
na uzatváranie dvoj- či mnohostranných roamingových dohôd, ktorý im umožní
internalizovať veľkoobchodné roamingové náklady a do júla 2016
postupne zavádzať roamingové služby na domácich cenových úrovniach, pričom
sa obmedzuje riziko cenovej arbitráže. Roamingové dohody ako také nie sú na
trhu novinkou. Takéto dohody už existujú a umožňujú svojim
účastníkom (za predpokladu dodržania právnych predpisov
o hospodárskej súťaži) dosiahnuť úspory z rozsahu pri poskytovaní
roamingových služieb medzi zmluvnými stranami. V záujme zlepšenia
transparentnosti dohôd sa však v návrhu vyžaduje, aby podliehali
oznamovacej povinnosti. Navrhovaný dobrovoľný režim je riešený tak, aby
podnecoval k prenosu takýchto legitímnych úspor z rozsahu na
spotrebiteľov prostredníctvom poskytovania roamingových služieb na
domácich cenových úrovniach za podmienok, ktoré zabezpečia, aby bol
roaming rozšírený v celej Únii a aby spotrebitelia v celej Únii
v primeranom čase mohli ťažiť z takýchto ponúk. Návrh
zároveň poskytuje potrebnú rovnováhu, ktorá umožní prevádzkovateľom
upraviť ich maloobchodné ponuky a postupne zabezpečiť, aby
ich výhody mohli využiť všetci ich zákazníci. Je nerealistické
domnievať sa, že bez dvoj- či mnohostranných roamingových dohôd by
prevádzkovateľ mohol v rámci plánovaného časového rámca sám
poskytovať roaming na domácich cenových úrovniach v celej Únii. Napokon, zmeny v nariadení, ktorým sa
zriaďuje orgán BEREC, sú potrebné na zabezpečenie väčšej
stability orgánu a na to, aby mohol zohrávať strategickejšiu úlohu,
a to najmä prostredníctvom vymenovania profesionálneho predsedu
s trojročným funkčným obdobím. 4.
VPLYV NA ROZPOČET Navrhnuté nariadenie nemá vplyv na
rozpočet Únie. Konkrétne návrh na zmenu nariadenia (ES)
č. 1211/2009 nemá žiadny vplyv na počet pracovných miest
v pláne pracovných miest ani na finančný príspevok EÚ pre úrad BEREC
a je v súlade s údajmi uvedenými v oznámení Európskemu
parlamentu a Rade [COM(2013) 519 final]. 2013/0309 (COD) Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa
jednotného európskeho trhu s elektronickými komunikáciami a na
dosiahnutie prepojeného kontinentu a ktorým sa menia smernice 2002/20/ES,
2002/21/ES a 2002/22/ES a nariadenia (ES) č. 1211/2009 a (EÚ)
č. 531/2012 (Text s významom pre EHP) EURÓPSKY
PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 114, so zreteľom na návrh
Európskej komisie, po postúpení návrhu
legislatívneho aktu národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko
Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[12], so zreteľom na
stanovisko Výboru regiónov[13],
konajúc v súlade
s riadnym legislatívnym postupom, keďže: (1) Európa
musí využiť všetky zdroje rastu na prekonanie krízy, vytvorenie pracovných
miest a obnovenie svojej konkurencieschopnosti. Obnova rastu
a vytvárania pracovných miest v Únii je cieľom stratégie Európa
2020. Európska rada na svojom jarnom zasadnutí v roku 2013 zdôraznila
význam jednotného digitálneho trhu pre rast a vyzvala na predloženie konkrétnych
opatrení s cieľom čo najskôr vytvoriť jednotný trh
v oblasti informačných a komunikačných technológií.
V súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 a s touto
výzvou je účelom tohto nariadenia vytvorenie jednotného trhu
s elektronickými komunikáciami prostredníctvom doplnenia
a prispôsobenia existujúceho regulačného rámca Únie pre elektronické
komunikácie. (2) V Digitálnej
agende pre Európu, jednej z hlavných iniciatív stratégie Európa 2020, sa
už informačným a komunikačným technológiám
a prepojiteľnosti sietí priznala úloha nevyhnutného základu pre
rozvoj nášho hospodárstva a spoločnosti. Aby Európa mohla
využívať výhody digitálnej transformácie, Únia potrebuje dynamický
jednotný trh s elektronickými komunikáciami pre všetky odvetvia
v celej Európe. Takýto skutočne jednotný trh s komunikáciami
bude základným kameňom inovatívneho a „inteligentného“ digitálneho
hospodárstva a základom jednotného digitálneho trhu, v rámci ktorého
môžu online služby voľne prekračovať hranice. (3) Na
plynulo prepojenom jednotnom trhu s elektronickými komunikáciami by mala
byť zabezpečená sloboda poskytovať elektronické komunikačné
siete a služby všetkým zákazníkom v Únii a právo každého
koncového používateľa vybrať si najlepšiu ponuku dostupnú na trhu,
pričom táto sloboda a toto právo by nemali byť obmedzované
fragmentáciou trhu podľa vnútroštátnych hraníc. Súčasný
regulačný rámec v oblasti elektronických komunikácií túto
fragmentáciu úplne nerieši, keďže v ňom namiesto režimu udeľovania
všeobecného oprávnenia pre celú Úniu platia vnútroštátne režimy, vnútroštátne
schémy prideľovania frekvenčného spektra, rozdiely
v prístupových produktoch dostupných pre poskytovateľov
elektronických komunikácií v rôznych členských štátoch a rôzne
súbory sektorovo špecifických spotrebiteľských pravidiel. Pravidlá Únie
v mnohých prípadoch iba vymedzujú základnú líniu a členské štáty
ich často vykonávajú rozdielnymi spôsobmi. (4) Skutočne
jednotný trh s elektronickými komunikáciami by mal posilniť
hospodársku súťaž, investície a inovácie v oblasti nových
a pokročilých sietí a služieb prostredníctvom podpory integrácie
trhu a ponúk cezhraničných služieb. Tak by mal pomôcť
dosiahnuť ambiciózne ciele v oblasti vysokorýchlostného
širokopásmového prístupu stanovené v Digitálnej agende pre Európu. Rastúca
dostupnosť digitálnych infraštruktúr a služieb by zasa mala
rozšíriť výber pre spotrebiteľov, zvýšiť kvalitu služieb
a rozmanitosť obsahu a prispieť k sociálnej
a územnej súdržnosti, ako aj uľahčiť mobilitu v rámci
Únie. (5) Prínosy
vyplývajúce z jednotného trhu s elektronickými komunikáciami by sa
mali rozšíriť na širší digitálny ekosystém, ktorý zahŕňa
výrobcov zariadení v Únii, poskytovateľov obsahu a aplikácií,
a na hospodárstvo ako celok vrátane odvetví, ako je bankovníctvo,
automobilový priemysel, logistika, maloobchod, energetika a doprava, ktoré
potrebujú prepojiteľnosť na zvýšenie svojej produktivity, napríklad
prostredníctvom všadeprítomných aplikácií cloud computingu, pripojených
predmetov a možností poskytovania integrovaných služieb pre rôzne
časti podnikov. Orgány verejnej správy a odvetvie zdravotníctva by
takisto mali ťažiť zo širšej dostupnosti služieb elektronickej
verejnej správy a elektronického zdravotníctva. Na jednotnom trhu
s elektronickými komunikáciami by sa mala zlepšiť aj ponuka
kultúrneho obsahu a služieb, ako aj kultúrna rozmanitosť vo
všeobecnosti. Poskytovanie prepojiteľnosti prostredníctvom elektronických
komunikačných sietí a služieb má pre hospodárstvo ako celok
a pre spoločnosť taký význam, že je potrebné sa vyhnúť
neopodstatneným sektorovo špecifickým záťažiam, či už
regulačným, alebo iným. (6) Toto
nariadenie je zamerané na dobudovanie jednotného trhu s elektronickými
komunikáciami prostredníctvom opatrení vykonávaných pozdĺž troch širokých,
vzájomne prepojených osí. Po prvé, malo by zabezpečiť slobodu
poskytovať elektronické komunikačné služby cez hranice a siete
v rozličných členských štátoch, pričom sa opiera
o koncepciu jednotného oprávnenia EÚ, ktoré vytvára podmienky na
zabezpečenie väčšej konzistentnosti a predvídateľnosti
obsahu a vykonávania sektorovo špecifickej regulácie v celej Únii. Po
druhé, je potrebné za oveľa konvergentnejších podmienok umožniť
prístup k vstupom podstatným pre cezhraničné poskytovanie
elektronických komunikačných sietí a služieb, a to nielen
v prípade bezdrôtových širokopásmových komunikácií, pre ktoré je
kľúčové licencované aj nelicencované frekvenčné spektrum, ale aj
v prípade prepojiteľnosti pomocou pevnej linky. Po tretie,
v záujme zosúladenia podmienok podnikania a budovania dôvery občanov
v digitálny svet by sa v tomto nariadení mali harmonizovať
pravidlá na ochranu koncových používateľov, najmä spotrebiteľov.
Spolu s pravidlami týkajúcimi sa prístupu k online obsahu, aplikáciám
a službám a riadenia prevádzky, ktoré nielen chránia koncových
používateľov, ale zároveň zabezpečujú nepretržité fungovanie
ekosystému internetu ako motora inovácií, sem patria pravidlá nediskriminácie,
poskytovania zmluvných informácií, ukončenia zmluvy a zmeny
poskytovateľa. Ďalšie reformy v oblasti roamingu by navyše mali
koncovým používateľom poskytnúť istotu, že môžu zostať
pripojení, aj keď cestujú v rámci Únie, a mali by sa postupne
stať hnacou silou zbližovania cien a ostatných podmienok v Únii. (7) Toto
nariadenie by preto malo doplniť existujúci regulačný rámec Únie
(smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES[14], smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2002/20/ES[15],
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES[16], smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2002/22/ES[17],
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES[18], smernica Komisie 2002/77/ES[19], ako aj nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009[20], nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 531/2012[21] a rozhodnutie Európskeho
parlamentu č. 243/2012/EÚ[22])
a príslušné vnútroštátne právne predpisy prijaté v súlade
s právnymi predpismi Únie stanovením špecifických práv a povinností
tak pre poskytovateľov elektronických komunikácií, ako aj pre koncových
používateľov, a to tak, že sa vykonajú logicky vyplývajúce zmeny
platných smerníc a nariadenia (EÚ) č. 531/2012
s cieľom zabezpečiť väčšiu konvergenciu
a zaviesť niekoľko podstatných zmien, ktoré zodpovedajú
požiadavke jednotného trhu viac zameraného na hospodársku súťaž. (8) Opatrenia
stanovené v tomto nariadení dodržiavajú zásadu technologickej neutrality,
to znamená, že ani nenariaďujú používanie určitého druhu technológie,
ani nediskriminujú v prospech určitého druhu technológie. (9) Poskytovanie
cezhraničných elektronických komunikácií ešte stále podlieha väčšiemu
zaťaženiu než služby poskytované v rámci vnútroštátnych hraníc.
Cezhraniční poskytovatelia predovšetkým ešte stále majú oznamovaciu
povinnosť v jednotlivých hostiteľských členských štátoch
a musia v nich platiť poplatky. Držitelia jednotného oprávnenia
EÚ by mali podliehať systému jednotného oznámenia v tom členskom
štáte, kde majú hlavné miesto podnikania (domovský členský štát), čo
zníži administratívnu záťaž cezhraničných prevádzkovateľov.
Jednotné oprávnenie EÚ by sa malo vzťahovať na akýkoľvek podnik,
ktorý poskytuje alebo plánuje poskytovať elektronické komunikačné
služby a siete vo viac než jednom členskom štáte, a malo by ho
oprávňovať na využívanie práv spojených so slobodou poskytovať
elektronické komunikačné služby a siete v súlade s týmto
nariadením v ktoromkoľvek členskom štáte. Jednotné oprávnenie
EÚ, ktoré vymedzuje právny rámec, ktorý sa vzťahuje na
prevádzkovateľov elektronických komunikácií poskytujúcich služby vo
viacerých členských štátoch na základe všeobecného oprávnenia
v domovskom členskom štáte, by malo zaistiť účinnosť
slobody poskytovať elektronické komunikačné služby a siete
v celej Únii. (10) Poskytovanie
elektronických komunikačných služieb alebo sietí cez hranice môže mať
rôzne formy v závislosti od niekoľkých faktorov, ako je napríklad
druh poskytovanej siete alebo poskytovaných služieb, rozsah nevyhnutnej
fyzickej infraštruktúry alebo počet účastníkov v rôznych
členských štátoch. Zámer poskytovať elektronické komunikačné
služby cez hranice alebo prevádzkovať elektronickú komunikačnú
sieť vo viac než jednom členskom štáte sa môže preukázať
prostredníctvom činností, akými sú napríklad rokovania o dohodách
o prístupe k sieťam v danom členskom štáte alebo
predaj cez internetovú lokalitu v jazyku cieľového členského
štátu. (11) Bez
ohľadu na rozhodnutie poskytovateľa, ako bude prevádzkovať
elektronické komunikačné siete alebo poskytovať elektronické
komunikačné služby cez hranice, regulačný režim vzťahujúci sa na
európskych poskytovateľov elektronických komunikácií by mal byť
neutrálny vzhľadom na obchodné rozhodnutia, ktoré sú základom organizácie
funkcií a činností v členských štátoch. Preto by sa bez
ohľadu na organizačnú štruktúru podniku mal za domovský členský
štát európskeho poskytovateľa elektronických komunikácií pokladať ten
členský štát, kde sa prijímajú strategické rozhodnutia týkajúce sa
poskytovania elektronických komunikačných sietí alebo služieb. (12) Jednotné
oprávnenie EÚ by sa malo zakladať na všeobecnom oprávnení v domovskom
členskom štáte. Nemalo by podliehať podmienkam, ktoré sú už platné na
základe iných existujúcich vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré nie sú
špecifické pre odvetvie elektronických komunikácií. Na poskytovateľov
európskych elektronických komunikácií by sa okrem toho mali
uplatňovať aj ustanovenia tohto nariadenia a nariadenia (EÚ)
č. 531/2012. (13) Väčšina
sektorovo špecifických podmienok, ako napríklad podmienky týkajúce sa prístupu
k sieťam alebo ich bezpečnosti a integrity či prístupu
k tiesňovým službám, je úzko prepojená s miestom, kde sa
nachádza takáto sieť alebo poskytuje táto služba. V dôsledku toho
môže európsky poskytovateľ elektronických komunikácií podliehať
podmienkam platným v členských štátoch, v ktorých pôsobí,
pokiaľ sa v tomto nariadení nestanovuje inak. (14) Ak
členské štáty vyžadujú od príslušného sektora príspevok na účely
financovania záväzkov univerzálnej služby a na správne náklady národných
regulačných orgánov, kritériá a postupy stanovenia príspevkov by mali
byť vzhľadom na európskych poskytovateľov elektronických
komunikácií primerané a nediskriminačné, aby neboli prekážkou pre
vstup na cezhraničný trh, a to najmä v prípade nových
účastníkov a menších prevádzkovateľov. Preto by
v príspevkoch jednotlivých podnikov mal byť zohľadnený podiel
prispievateľa na trhu z hľadiska obratu uskutočneného
v príslušnom členskom štáte a na príspevky by sa mala
uplatňovať hranica de minimis. (15) Je
potrebné zabezpečiť, aby za podobných okolností nedochádzalo
k diskriminácii pri zaobchádzaní s ktorýmkoľvek európskym
poskytovateľom elektronických komunikácií zo strany rôznych členských
štátov a aby sa v rámci jednotného trhu uplatňovala jednotná
regulačná prax, najmä pokiaľ ide o opatrenia patriace do rozsahu
pôsobnosti článkov 15 alebo 16 smernice 2002/21/ES alebo článkov 5
alebo 8 smernice 2002/19/ES. S cieľom umožniť väčšiu
integráciu multiteritoriálneho pôsobenia by preto európski poskytovatelia
elektronických komunikácií mali mať právo na rovnaké zaobchádzanie zo
strany rôznych členských štátov v objektívne rovnocenných situáciách.
Ďalej by v takýchto prípadoch mali existovať osobitné postupy na
úrovni Únie na preskúmanie návrhov rozhodnutí o nápravných opatreniach
v zmysle článku 7a smernice 2002/21/ES, aby sa predišlo neodôvodnenej
nesúrodosti povinností, ktoré sa vzťahujú na európskych
poskytovateľov elektronických komunikácií v rôznych členských
štátoch. (16) Medzi
domovským a ktorýmkoľvek hostiteľským členským štátom
európskych poskytovateľov elektronických komunikácií by malo dôjsť
k rozdeleniu regulačných a dozorných právomocí
s cieľom znížiť prekážky vstupu na trh a zároveň
zabezpečiť riadne presadzovanie dodržiavania príslušných podmienok
pri poskytovaní elektronických komunikačných služieb a sietí týmito
poskytovateľmi. Preto, hoci každý národný regulačný orgán by mal
dohliadať na dodržiavanie podmienok, ktoré sa uplatňujú na jeho území
v súlade s právnymi predpismi Únie, a to aj za použitia sankcií
a predbežných opatrení, iba národný regulačný orgán v domovskom
členskom štáte by mal mať oprávnenie na pozastavenie alebo odobratie
práv európskeho poskytovateľa elektronických komunikácií poskytovať
elektronické komunikačné siete a služby v celej Únii alebo
v jej časti. (17) Rádiové
frekvenčné spektrum je verejným statkom a základným zdrojom pre
vnútorný trh s mobilnými, bezdrôtovými širokopásmovými a satelitnými
komunikáciami v Únii. Rozvoj širokopásmových bezdrôtových komunikácií
prispieva k realizácii Digitálnej agendy pre Európu a najmä
cieľa do roku 2020 zabezpečiť prístup k širokopásmovému
pripojeniu s rýchlosťou minimálne 30 Mbps pre všetkých občanov Únie
a vybaviť Úniu maximálnou možnou rýchlosťou a kapacitou
širokopásmového pripojenia. Únia však zaostáva za ostatnými hlavnými svetovými
regiónmi, teda Severnou Amerikou, Afrikou a časťami Ázie,
pokiaľ ide o zavádzanie a rozšírenie najnovšej generácie bezdrôtových
širokopásmových technológií, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie týchto
politických cieľov. Viac ako polovica členských štátov požiadala
o výnimku alebo v termíne stanovenom v rozhodnutí Európskeho
parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ, ktorým sa zriaďuje
viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra[23], nestihla udeliť
oprávnenia a sprístupniť pásmo 800 MHz pre bezdrôtové
širokopásmové komunikácie a tento nekoordinovaný proces je dôkazom
naliehavosti zásahov dokonca v rámci súčasného programu politiky
rádiového frekvenčného spektra. Opatrenia Únie na harmonizáciu podmienok
dostupnosti a efektívneho využívania rádiového frekvenčného spektra
pre bezdrôtové širokopásmové komunikácie v súlade s rozhodnutím
Európskeho parlamentu a Rady 676/2002/ES[24]
neboli na riešenie tohto problému dostatočné. (18) Uplatňovanie
rozličných vnútroštátnych politík vedie k nekonzistentnosti
a fragmentácii vnútorného trhu, ktorá bráni zavádzaniu celoeurópskych
služieb a dobudovaniu vnútorného trhu s bezdrôtovými širokopásmovými
komunikáciami. Predovšetkým môže vytvoriť nerovnaké podmienky pre prístup
k takýmto službám, obmedzovať hospodársku súťaž medzi podnikmi
so sídlom v rôznych členských štátoch a potláčať
investície do vyspelejších sietí a technológií a vznik inovačných
služieb, čím môže pripraviť občanov a podniky
o možnosť využívať všadeprítomné integrované služby vysokej
kvality a prevádzkovateľov bezdrôtového širokopásmového prístupu
o zvýšenie efektívnosti vďaka rozsiahlym činnostiam
s hlbšou integráciou. Preto by rozvoj pokrytia celej Únie vyspelými
bezdrôtovými širokopásmovými komunikačnými službami so širokou integráciou
mal byť sprevádzaný opatreniami na úrovni Únie týkajúcimi sa určitých
aspektov prideľovania rádiového frekvenčného spektra. Členským
štátom by sa zároveň malo ponechať právo prijímať opatrenia na
organizáciu svojho rádiového frekvenčného spektra na účely verejného
poriadku, verejnej bezpečnosti a obrany. (19) Poskytovatelia
elektronických komunikačných služieb vrátane mobilných operátorov alebo
konzorcií takýchto operátorov by mali byť schopní spoločne
organizovať efektívne a cenovo dostupné pokrytie obrovskej časti
územia Únie prinášajúce dlhodobý úžitok pre koncových používateľov,
a teda využívať rádiové frekvenčné spektrum
v niekoľkých členských štátoch, v ktorých sú podobné
podmienky, postupy, náklady, lehoty a trvanie platnosti práv
v harmonizovaných pásmach, a to v podobe balíkov doplnkového
rádiového frekvenčného spektra, ako sú napríklad kombinácie nižších
a vyšších frekvencií na pokrytie husto a menej husto obývaných
oblastí. Iniciatívy v prospech väčšej koordinácie
a konzistentnosti by takisto zlepšili predvídateľnosť
investičného prostredia sietí. Takúto predvídateľnosť by výrazne
podporila jasná politika v prospech dlhodobej platnosti práv na využívanie
zdrojov v súvislosti s rádiovým frekvenčným spektrom bez toho,
aby bol dotknutý charakter platnosti takýchto práv v niektorých
členských štátoch na dobu neurčitú, pričom takáto politika by
bola spojená s jednoznačnými podmienkami prevodu, prenájmu alebo
spoločného využívania časti alebo celého frekvenčného spektra,
na ktoré sa takéto individuálne právo na využívanie zdrojov vzťahuje. (20) Mala by
sa zlepšiť koordinácia a konzistentnosť práv na využívanie
rádiového frekvenčného spektra, a to aspoň v prípade
pásiem, ktoré boli harmonizované pre bezdrôtové pevné, prenosné a mobilné
širokopásmové komunikácie. Sem patria pásma určené na úrovni Medzinárodnej
telekomunikačnej únie pre pokročilé systémy medzinárodnej mobilnej
telekomunikácie (IMT), ako aj pásma používané v rádiových miestnych
počítačových sieťach (RLAN), napríklad pásma 2,4 GHz a 5
GHz. Zahrnuté by mali byť rovnako aj pásma, ktoré môžu byť
harmonizované pre bezdrôtové širokopásmové komunikácie v budúcnosti, ako
sa predpokladá v článku 3 písm. b) programu politiky rádiového
frekvenčného spektra a v stanovisku skupiny pre politiku
rádiového frekvenčného spektra pod názvom Strategické výzvy, ktorým
čelí Európa pri riešení rastúceho dopytu po rádiovom frekvenčnom
spektre pre bezdrôtové širokopásmové pripojenie prijatom 13. júna 2013,
ako napríklad v blízkej budúcnosti pásma 700 MHz, 1,5 GHz
a 3,8 – 4,2 GHz. (21) Konzistentnosť
medzi rôznymi vnútroštátnymi postupmi prideľovania rádiového
frekvenčného spektra by sa posilnila explicitnejšími ustanoveniami
týkajúcimi sa kritérií relevantných pre načasovanie postupov
udeľovania oprávnení, obdobia, na ktoré sú práva udelené, poplatkov
a spôsobov ich platby, povinností v súvislosti s kapacitou
a pokrytím, vymedzenia rozsahu rádiového frekvenčného spektra
a blokov frekvenčného spektra, ktoré podliehajú postupu
udeľovania, požiadaviek na objektívnu hranicu na podporu účinnej
hospodárskej súťaže, podmienok pre obchodovateľnosť práv na
využívanie zdrojov vrátane podmienok ich spoločného využívania. (22) Obmedzenie
bremena poplatkov na mieru, akú si vyžaduje optimálne spravovanie rádiového
frekvenčného spektra, a zabezpečenie rovnováhy medzi okamžitými
platbami a pravidelnými poplatkami by podporilo investície do
infraštruktúry a zavádzanie technológií, ako aj prenesenie sprievodných
nákladových výhod na koncových používateľov. (23) Väčšie
zosúladenie prideľovania rádiového frekvenčného spektra
a následného zavádzania bezdrôtového širokopásmového pripojenia
v celej Únii by malo podporiť dosiahnutie úspor z rozsahu
v súvisiacich odvetviach, napríklad v prípade sieťových
zariadení a koncových zariadení. Tieto odvetvia by zasa vo väčšej
miere než doposiaľ mohli zohľadňovať iniciatívy
a politiky Únie týkajúce sa využívania rádiového frekvenčného
spektra. Preto by sa mal zaviesť postup harmonizácie časových
harmonogramov udeľovania práv na využívanie zdrojov v takýchto
pásmach a minimálne alebo bežné trvanie ich platnosti. (24) Pokiaľ
ide o ostatné hlavné a podstatné podmienky, ktoré môžu byť
spojené s právami na využívanie rádiového frekvenčného spektra pre
bezdrôtové širokopásmové pripojenie, konvergentné uplatňovanie
regulačných zásad a kritérií stanovených v tomto nariadení
jednotlivými členskými štátmi by bolo podporené prostredníctvom
koordinačného mechanizmu, ktorý by Komisii a príslušným orgánom
ostatných členských štátov poskytoval príležitosť vopred
pripomienkovať postup udeľovania práv na využívanie zdrojov
v danom členskom štáte a Komisii by po zohľadnení názorov
členských štátov umožňoval zabrániť vykonaniu akéhokoľvek
návrhu, v prípade ktorého by sa javilo, že je v rozpore
s právnymi predpismi Únie. (25) Vzhľadom
na obrovský nárast dopytu po rádiovom frekvenčnom spektre pre bezdrôtové
širokopásmové pripojenie by sa mali podporovať riešenia pre alternatívny
spektrálne účinný prístup k bezdrôtovému širokopásmovému pripojeniu.
Sem patrí používanie systémov bezdrôtového prístupu s nízkym výkonom
a malým prevádzkovým rozsahom, ako sú napríklad tzv. „hotspoty“ rádiových
miestnych počítačových sietí (RLAN, známe aj ako „Wi-Fi“), ako aj
siete malých bunkových prístupových bodov s nízkym výkonom (nazývané aj
femtobunky, pikobunky alebo metrobunky). (26) Doplnkové
systémy bezdrôtového prístupu, ako napríklad RLAN, najmä verejne prístupné
prístupové body RLAN, v čoraz väčšej miere umožňujú
koncovým používateľom prístup k internetu a mobilným operátorom
presmerovanie mobilnej prevádzky, pričom využívajú harmonizované zdroje
rádiového frekvenčného spektra bez nutnosti udelenia individuálneho
oprávnenia alebo práva na využívanie rádiového frekvenčného spektra. (27) Väčšinu
prístupových bodov RLAN doteraz používali súkromní používatelia ako miestne
bezdrôtové rozšírenie svojho pevného širokopásmového pripojenia. Ak sa koncoví
používatelia v rámci limitov svojich vlastných predplatených internetových
služieb rozhodnú, že budú prístup k svojej sieti RLAN využívať
spoločne s inými, dostupnosť veľkého počtu takýchto
prístupových bodov, najmä v husto osídlených oblastiach, by mala maximalizovať
bezdrôtovú dátovú kapacitu prostredníctvom opätovného využívania rádiového
frekvenčného spektra a vytvoriť nákladovo efektívnu doplnkovú
bezdrôtovú širokopásmovú infraštruktúru prístupnú ďalším koncovým
používateľom. Preto by sa mali odstrániť alebo zamedziť
zbytočné obmedzenia pre koncových používateľov pri spoločnom
využívaní prístupu k ich vlastným prístupovým bodom k sieťam
RLAN s inými koncovými používateľmi alebo pri pripájaní sa
k takýmto prístupovým bodom. (28) Ďalej
by sa mali odstrániť aj zbytočné obmedzenia pri rozmiestňovaní
a prepájaní prístupových bodov RLAN. Verejné orgány alebo poskytovatelia
verejných služieb v čoraz väčšej miere využívajú prístupové body
RLAN vo svojich priestoroch na vlastné účely, napríklad ich poskytujú na
používanie svojim zamestnancom, na výraznejšie uľahčenie nákladovo
efektívneho miestneho prístupu občanov k službám elektronickej
verejnej správy alebo na podporu poskytovania inteligentných verejných služieb
s informáciami v reálnom čase ako napríklad v prípade
verejnej dopravy alebo riadenia dopravy. Tieto orgány by takisto mohli
poskytnúť prístup k týmto prístupovým bodom občanom vo
všeobecnosti ako doplnkovú službu k službám poskytovaným verejnosti
v týchto priestoroch a mali by byť schopné tak urobiť v súlade
s pravidlami hospodárskej súťaže a verejného obstarávania.
Umožnenie miestneho prístupu k elektronickým komunikačným sieťam
vo vnútri alebo v okolí súkromného majetku alebo ohraničeného
verejného priestranstva ako doplnkovej služby k inej činnosti, ktorá
nie je závislá od takéhoto prístupu, ako napríklad hotspoty RLAN, ktoré sú
k dispozícii zákazníkom využívajúcim iné komerčné činnosti alebo
širokej verejnosti v tomto priestore, by takéhoto poskytovateľa
nemalo kvalifikovať ako poskytovateľa elektronických komunikácií. (29) Bezdrôtové
prístupové body s malým dosahom a nízkym výkonom sú veľmi malé
a nenápadné zariadenia podobné domácim Wi-Fi smerovačom, ktorých
technické vlastnosti by mali byť špecifikované na úrovni Únie, aby mohli
byť bez neprimeraných obmedzení z hľadiska individuálnych stavebných
alebo iných povolení zavádzané a využívané v rôznych miestnych
podmienkach v súlade so všeobecným oprávnením. Primeranosť opatrení,
v ktorých sa špecifikujú technické vlastnosti na takéto využívanie, aby
bolo možné uplatniť všeobecné oprávnenie, by sa mala zaistiť
prostredníctvom stanovenia vlastností, ktoré sú podstatne prísnejšie než platné
maximálne hranice stanovené v opatreniach Únie, pokiaľ ide
o parametre, ako je napríklad výkon. (30) Členské
štáty by mali zabezpečiť, aby spravovanie rádiového frekvenčného
spektra na vnútroštátnej úrovni nebránilo iným členským štátom vo
využívaní rádiového frekvenčného spektra, na ktoré majú nárok, alebo
v plnení ich povinností v súvislosti s pásmami, ktorých
využívanie je harmonizované na úrovni Únie. Vychádzajúc zo súčasných
činností skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra je
potrebné zaviesť koordinačný mechanizmus na zabezpečenie toho,
aby mal každý členský štát rovnocenný prístup k rádiovému frekvenčnému
spektru a aby výsledky koordinácie boli konzistentné
a vynútiteľné. (31) Skúsenosti
s vykonávaním regulačného rámca Únie naznačujú, že súčasné
ustanovenia, ktoré vyžadujú konzistentné uplatňovanie regulačných
opatrení spolu s cieľom prispieť k rozvoju vnútorného trhu,
nevytvorili dostatočnú motiváciu na konštrukciu prístupových produktov na
základe harmonizovaných noriem a procesov, najmä vo vzťahu
k pevným sieťam. Prevádzkovatelia, ktorí pôsobia v rôznych
členských štátoch, majú ťažkosti so získavaním prístupových vstupov
s primeranou úrovňou kvality a interoperability sietí
a služieb a ak sú takéto vstupy k dispozícii, vykazujú rozdielne
technické vlastnosti. To zvyšuje náklady a predstavuje prekážku
cezhraničného poskytovania služieb. (32) Integrácia
jednotného trhu s elektronickými komunikáciami by sa urýchlila, ak by sa
vytvoril rámec na vymedzenie určitých kľúčových európskych
virtuálnych produktov, ktoré sú obzvlášť dôležité pre poskytovateľov
elektronických komunikačných služieb na to, aby mohli poskytovať
cezhraničné služby, a na prijatie spoločnej stratégie celej Únie
v prostredí, kde sa čoraz viac presadzuje infraštruktúra založená
výlučne na IP. Táto stratégia by vychádzala z kľúčových
parametrov a minimálnych vlastností. (33) Mali by
sa riešiť prevádzkové potreby zabezpečované pomocou rôznych
virtuálnych produktov. Európske produkty virtuálneho prístupu
k širokopásmovému pripojeniu by mali byť dostupné v prípadoch,
v ktorých sa od prevádzkovateľa s významným vplyvom na trhu
podľa podmienok rámcovej smernice a prístupovej smernice požaduje za
regulovaných podmienok poskytovať prístup k špecifickému prístupovému
bodu v jeho sieti. Po prvé, efektívny vstup na trh za hranicami by mal
byť uľahčený vďaka harmonizovaným produktom, ktoré
cezhraničným poskytovateľom umožnia počiatočné poskytovanie
služieb ich koncovým zákazníkom bez omeškania a v predvídateľnej
a dostatočnej kvalite, a to vrátane služieb pre podnikových
zákazníkov s viacerými sídlami v rôznych členských štátoch, ak
by to bolo nevyhnutné a primerané podľa analýzy trhu. Tieto harmonizované
produkty by mali byť dostupné počas dostatočne dlhého obdobia
s cieľom umožniť záujemcom o prístup
a poskytovateľom plánovanie strednodobých a dlhodobých
investícií. (34) Po druhé,
sofistikované produkty virtuálneho prístupu, ktoré si vyžadujú vyššiu
úroveň investícií zo strany záujemcov o prístup a umožnia im
zvýšiť úroveň kontroly a diferenciácie, a to najmä
poskytovaním prístupu bližšie k miestnej úrovni, sú kľúčové pre
vytvorenie podmienok pre udržateľnú hospodársku súťaž na celom
vnútornom trhu. S cieľom uľahčiť cezhraničné
investície by preto aj tieto kľúčové veľkoobchodné produkty
prístupu k prístupovým sieťam novej generácie mali byť
harmonizované. Takéto produkty virtuálneho prístupu k širokopásmovému
pripojeniu by mali byť navrhnuté tak, aby mali funkcie rovnocenné
s fyzickým uvoľneným prístupom, s cieľom rozšíriť
rozsah možných veľkoobchodných nápravných opatrení, ktoré by národné
regulačné orgány mohli zvažovať v rámci posudzovania proporcionality
podľa smernice 2002/19/ES. (35) Po tretie,
takisto je potrebné harmonizovať veľkoobchodný prístupový produkt pre
ukončujúce segmenty prenajatých okruhov so zdokonalenými rozhraniami
v záujme umožnenia cezhraničného poskytovania služieb
prepojiteľnosti, ktoré sú kritické z hľadiska plnenia úloh, pre
najnáročnejších podnikových používateľov. (36) V kontexte
postupného prechodu na siete založené výlučne na IP je nedostatočná
dostupnosť produktov prepojiteľnosti založených na IP protokole pre
rôzne triedy služieb so zaistenou kvalitou, ktoré umožňujú
komunikačné cesty naprieč sieťovými doménami a cez hranice
sietí, a to v rámci členských štátov a aj medzi nimi,
prekážkou rozvoja aplikácií, ktoré sú založené na prístupe k iným
sieťam, a tak obmedzuje technologické inovácie. Okrem toho táto
situácia bráni tomu, aby sa vo väčšom rozsahu rozšírili výhody, ktoré sú
spojené s riadením a poskytovaním sietí a produktov
prepojiteľnosti založených na IP so zaistenou úrovňou kvality
služieb, najmä zvýšená bezpečnosť, spoľahlivosť
a flexibilita, nákladová efektívnosť a rýchlejšie poskytovanie,
ktoré sú prínosom pre prevádzkovateľov sietí, poskytovateľov služieb
aj koncových používateľov. Preto je potrebný harmonizovaný prístup
k navrhovaniu a dostupnosti týchto produktov, a to na základe
rozumných podmienok, ktoré by prípadne zahŕňali aj možnosť
vzájomných dodávok dotknutých podnikov v oblasti elektronických
komunikácií. (37) Národné
regulačné orgány by pri posudzovaní najvhodnejších nápravných opatrení
v oblasti prístupu k sieťam prevádzkovateľov identifikovaných
ako podniky s významným vplyvom na trhu mali zohľadniť zavedenie
európskych produktov virtuálneho prístupu k širokopásmovému pripojeniu
podľa tohto nariadenia, pričom by mali zabrániť nadmernej
regulácii prostredníctvom zbytočnej multiplikácie veľkoobchodných
prístupových produktov, či už uloženej na základe analýzy trhu alebo
stanovenej za iných podmienok. Zavedenie európskeho produktu virtuálneho
prístupu by predovšetkým samo osebe nemalo viesť k zvýšeniu
počtu regulovaných prístupových produktov uložených danému
prevádzkovateľovi. Navyše, potreba, aby národné regulačné orgány po
prijatí tohto nariadenia posudzovali, či by namiesto platných nápravných
opatrení pre veľkoobchodný prístup mal byť uložený európsky produkt
virtuálneho prístupu k širokopásmovému pripojeniu, a aby posudzovali
primeranosť uloženia európskeho produktu virtuálneho prístupu
k širokopásmovému pripojeniu v rámci budúcich preskúmaní trhu, ak
zistia významný vplyv na trhu, by nemala mať vplyv na ich zodpovednosť
pri identifikácii najvhodnejšieho a najprimeranejšieho nápravného
opatrenia na riešenie zisteného problému v oblasti hospodárskej
súťaže v súlade s článkom 16 smernice 2002/21/ES. (38) V záujme
predvídateľnosti regulácie by sa v právnych predpisoch mali
odzrkadliť aj kľúčové prvky vyvíjajúcej sa rozhodovacej praxe
podľa súčasného právneho rámca, ktoré ovplyvňujú podmienky, za
ktorých sa veľkoobchodné prístupové produkty vrátane európskych produktov
virtuálneho prístupu k širokopásmovému pripojeniu sprístupňujú pre
siete novej generácie. Mali by zahŕňať ustanovenia odrážajúce
význam vzťahu medzi konkurenčnými obmedzeniami vyplývajúcimi
z alternatívnych pevných a bezdrôtových infraštruktúr, účinnými
zárukami nediskriminačného prístupu a existujúcou úrovňou
hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o cenu, výber a kvalitu na
maloobchodnej úrovni, pre analýzu veľkoobchodných trhov s prístupom
a najmä nevyhnutnosti cenových kontrol týkajúcich sa takéhoto prístupu
k prístupovým sieťam novej generácie. Aspekt ceny, výberu
a kvality na maloobchodnej úrovni v konečnom dôsledku určí
výhody pre koncových používateľov. Napríklad pri vykonávaní individuálneho
posudzovania podľa článku 16 smernice 2002/21/ES a bez toho, aby
bolo dotknuté posúdenie významnej trhovej sily a uplatňovanie
pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, národné regulačné
orgány môžu usúdiť, že za existencie dvoch pevných prístupových sietí
novej generácie sú trhové podmienky dostatočne konkurenčné na to, aby
mohli podnecovať modernizáciu sietí a rozvíjať sa smerom
k poskytovaniu ultrarýchlych služieb, čo je dôležitým parametrom
maloobchodnej hospodárskej súťaže. (39) Očakáva
sa, že intenzívnejšia hospodárska súťaž na jednotnom trhu bude mať za
následok postupné zníženie sektorovo špecifickej regulácie na základe analýzy
trhu. Jedným z výsledkov dobudovania jednotného trhu by mala byť
väčšia tendencia smerom k účinnej hospodárskej súťaži na
relevantných trhoch s tým, že uplatňovanie právnych predpisov na
ochranu hospodárskej súťaže ex post sa v čoraz
väčšej miere považuje za dostatočné na zabezpečenie fungovania
trhu. S cieľom zabezpečiť právnu jednoznačnosť
a predvídateľnosť cezhraničných regulačných prístupov
by mali byť stanovené jasné a záväzné kritériá, ako posúdiť,
či daný trh ešte opodstatňuje ukladanie regulačných povinností ex-ante
z dôvodu pretrvávania prekážok a perspektív hospodárskej súťaže,
najmä hospodárskej súťaže, ktorá je založená na infraštruktúre,
a podmienky hospodárskej súťaže na maloobchodnej úrovni týkajúce sa
parametrov, ako je napríklad cena, výber a kvalita, ktoré sú
v konečnom dôsledku tým, čo je relevantné pre koncových
používateľov a celosvetovú konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ.
To by malo byť východiskom pre následné revízie zoznamu trhov
podliehajúcich regulácii ex ante a pomôcť národným
regulačným orgánom zamerať sa konvergentným spôsobom na tie oblasti,
kde hospodárska súťaž ešte nie je účinná. Vytvorenie skutočného
jednotného trhu s elektronickými komunikáciami okrem toho môže
ovplyvniť geografický dosah trhov, pokiaľ ide o sektorovo
špecifickú reguláciu založenú na zásadách hospodárskej súťaže, ako aj
o uplatnenie samotných právnych predpisov v oblasti hospodárskej
súťaže. (40) Rozdiely
vo vykonávaní sektorovo špecifických pravidiel ochrany koncových
používateľov na vnútroštátnej úrovni vytvárajú zásadné prekážky pre
jednotný digitálny trh, najmä vo forme zvýšených nákladov na dodržiavanie
predpisov pre poskytovateľov elektronických komunikácií pre
verejnosť, ktorí chcú ponúkať služby vo viacerých členských
štátoch. Fragmentácia a neistota, pokiaľ ide o úroveň
ochrany v rôznych členských štátoch okrem toho podkopáva dôveru
koncových používateľov a odrádza ich od nákupu elektronických
komunikačných služieb v zahraničí. V záujme dosiahnutia
cieľa Únie odstrániť prekážky na vnútornom trhu je nevyhnutné nahradiť
existujúce rozdielne vnútroštátne právne opatrenia jediným a plne
harmonizovaným súborom sektorovo špecifických pravidiel, ktoré vytvoria vysokú
spoločnú úroveň ochrany koncových používateľov. Takáto úplná
harmonizácia právnych predpisov by nemala brániť poskytovateľom
elektronických komunikácií pre verejnosť ponúkať koncovým
používateľom zmluvné podmienky s ešte vyššou úrovňou ochrany. (41) Keďže
toto nariadenie harmonizuje len určité sektorovo špecifické pravidlá,
nemali by ním byť dotknuté všeobecné pravidlá ochrany spotrebiteľov,
ako sa stanovujú v aktoch Únie a vo vnútroštátnych právnych
predpisoch, ktoré ich vykonávajú. (42) Ustanovenia
v kapitolách 4 a 5 tohto nariadenia, ktoré sa vzťahujú na
koncových používateľov, by sa mali uplatňovať nielen na
spotrebiteľov, ale aj na iné kategórie koncových používateľov, najmä
na mikropodniky. Koncoví používatelia, ktorí nie sú spotrebiteľmi, by na
svoju individuálnu žiadosť mali mať možnosť dohodnúť sa
v rámci individuálnej zmluvy na odchýlkach od určitých ustanovení. (43) Dobudovanie
jednotného trhu s elektronickými komunikáciami si vyžaduje aj odstránenie
prekážok pre koncových používateľov pri prístupe k elektronickým
komunikačným službám v celej Únii. Verejné orgány by preto nemali
vytvárať ani udržiavať prekážky pri cezhraničnom nákupe takýchto
služieb. Poskytovatelia elektronických komunikácií pre verejnosť by nemali
odmietnuť alebo obmedziť prístup koncových používateľov alebo
ich diskriminovať na základe ich štátnej príslušnosti alebo členského
štátu bydliska. Diferenciácia by však mala byť možná na základe objektívne
odôvodnených rozdielov v nákladoch, rizikách a trhových podmienkach,
akými sú rozdiely v dopyte a cenová politika konkurentov. (44) Medzi domácimi hlasovými a SMS
komunikáciami a komunikáciami, ktoré končia v inom členskom štáte,
naďalej pretrvávajú veľmi výrazné cenové rozdiely, a to ako pri
pevných, tak pri mobilných komunikáciách. Zatiaľ čo existujú
podstatné rozdiely medzi krajinami, prevádzkovateľmi a tarifnými balíkmi,
ako aj medzi mobilnými a pevnými službami, táto situácia naďalej
znevýhodňuje zraniteľnejšie skupiny zákazníkov a vytvárajú sa tak
prekážky plynulej komunikácie v rámci Únie. Dochádza k tomu napriek veľmi
výraznému zníženiu a konvergencii poplatkov za ukončenie v absolútnom
vyjadrení v rozličných členských štátoch a napriek nízkym cenám na
tranzitných trhoch. Okrem toho prechod na prostredie elektronických
komunikácií, ktoré je úplne závislé od IP, by mal v náležitom čase
priniesť dodatočné zníženie nákladov. Akékoľvek značné
rozdiely v maloobchodných tarifách medzi domácimi pevnými diaľkovými
komunikáciami, ktoré sú iné než komunikácie uskutočnené v rámci jednej
miestnej lokality označenej kódom zemepisnej oblasti v národnom pláne
číslovania, a pevnými komunikáciami, ktoré končia v inom
členskom štáte, by sa preto mali odôvodňovať na základe
objektívnych kritérií. Maloobchodné tarify za medzinárodné mobilné komunikácie
by nemali v prípade regulovaných roamingových hovorov prevyšovať eurotarify
za hovory a v prípade regulovaných roamingových SMS správ eurotarify za SMS
správy stanovené v nariadení (EÚ) č. 531/2012, pokiaľ nie sú
odôvodnené na základe objektívnych kritérií. Takéto kritériá môžu
zahŕňať dodatočné náklady a prijateľnú súvisiacu
maržu. Ďalšie objektívne faktory môžu zahŕňať rozdiely v
súvisiacej pružnosti cien a jednoduchej dostupnosti alternatívnych taríf pre
všetkých koncových používateľov od poskytovateľov elektronických
komunikácií verejnosti, ktorí ponúkajú cezhraničné komunikácie v rámci
Únie za malý alebo žiadny dodatočný poplatok, alebo jednoduchej
dostupnosti služieb informačnej spoločnosti s porovnateľnými
funkciami pod podmienkou, že poskytovatelia svojich koncových používateľov
aktívne informujú o takýchto možnostiach. (45) Internet sa za posledné
desaťročia rozvinul na otvorenú platformu pre inováciu s malými
prekážkami prístupu pre koncových používateľov, poskytovateľov obsahu
a aplikácií a poskytovateľov internetových služieb. Existujúci
regulačný rámec je zameraný na podporu možnosti koncových používateľov
získať prístup k informáciám a šíriť ich alebo prevádzkovať
aplikácie a služby podľa vlastného výberu. Nedávno však správa Orgánu
európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) o postupoch
riadenia prevádzky uverejnená v máji 2012 a štúdia o fungovaní trhu s prístupom
na internet a poskytovaním internetu z pohľadu spotrebiteľa, ktorú
zadala Výkonná agentúra pre zdravie a spotrebiteľov a ktorá bola
uverejnená v decembri 2012, ukázali, že značný počet koncových
používateľov je ovplyvnený postupmi riadenia prevádzky, ktoré blokujú
alebo spomaľujú konkrétne aplikácie. Tieto tendencie si vyžadujú jasné
pravidlá na úrovni Únie, aby sa zachoval otvorený internet a aby nedochádzalo k
fragmentácii jednotného trhu v dôsledku opatrení jednotlivých členských
štátov. (46) Sloboda koncových
používateľov získať prístup k informáciám a zákonnému obsahu a
šíriť ich, prevádzkovať aplikácie a vyžívať služby podľa
vlastného výberu podlieha dodržiavaniu právnych predpisov Únie a
zodpovedajúcich vnútroštátnych právnych predpisov. V tomto nariadení sa
vymedzujú limity pre akékoľvek obmedzenia tejto slobody
poskytovateľmi elektronických komunikácií verejnosti, ale nedotýka sa
ostatných právnych predpisov Únie vrátane pravidiel, ktorými sa riadia autorské
práva, ani smernice 2000/31/ES. (47) V rámci otvoreného internetu
by poskytovatelia elektronických komunikácií verejnosti nemali v rámci zmluvne
dohodnutých limitov pre objemy dát a rýchlosti služieb prístupu na internet
blokovať, spomaľovať, znehodnocovať alebo
diskriminovať konkrétne druhy obsahu, aplikácie alebo služby alebo ich
špecifické triedy, s výnimkou obmedzeného počtu primeraných opatrení
týkajúcich sa riadenia prevádzky. Takéto opatrenia musia byť
transparentné, primerané a nediskriminačné. Primerané riadenie
prevádzky zahŕňa predchádzanie alebo bránenie vážnym zločinom,
ako aj dobrovoľné opatrenia poskytovateľov, ktoré znemožňujú
prístup k detskej pornografii a jej šírenie. Minimalizovanie účinkov
preťaženia siete by sa malo považovať za primerané, pokiaľ je
preťaženie siete iba dočasnou alebo výnimočnou
záležitosťou. (48) Tarify založené na objeme by
sa mali považovať za zlučiteľné so zásadou otvoreného internetu,
pokiaľ koncovým používateľom umožňujú zvoliť si tarifu,
ktorá zodpovedá ich bežnej spotrebe dát a je založená na transparentných
informáciách o podmienkach a dôsledkoch takéhoto výberu. Zároveň by takéto
tarify mali poskytovateľom elektronických komunikácií verejnosti
umožňovať lepšie prispôsobenie kapacít siete predpokladaným objemom
dát. Je dôležité, aby koncoví používatelia boli plne informovaní pred tým, ako
sa rozhodnú pre akékoľvek limity objemu alebo rýchlosti dát a platné
tarify, aby mohli priebežne sledovať svoju spotrebu a jednoduchým
spôsobom, ak si to želajú, zvýšiť objem dostupných dát. (49) Existuje takisto dopyt
koncových používateľov po službách a aplikáciách, ktoré si vyžadujú
zvýšenú úroveň zaistenej kvality služieb, ktoré ponúkajú poskytovatelia
elektronických komunikácií verejnosti alebo poskytovatelia obsahu, aplikácií
alebo služieb. Takéto služby môžu zahŕňať okrem iného vysielanie
prostredníctvom internetového protokolu (IP-TV), videokonferencie a určité
aplikácie v zdravotníctve. Koncoví používatelia by takisto mali mať
možnosť slobodne uzatvárať s poskytovateľmi elektronických
komunikácií verejnosti alebo poskytovateľmi obsahu, aplikácií alebo
služieb zmluvy o poskytovaní špecializovaných služieb so zvýšenou kvalitou
služby. (50) Ďalej existuje dopyt zo
strany poskytovateľov obsahu, aplikácií a služieb, pokiaľ ide o poskytovanie
prenosových služieb založených na flexibilných parametroch kvality vrátane
nižších úrovní priority pre prevádzku, ktorá nie je časovo limitovaná. Pre
poskytovateľov obsahu, aplikácií a služieb je možnosť rokovať o
takýchto flexibilných úrovniach kvality služieb s poskytovateľmi
elektronických komunikácií verejnosti nevyhnutná, aby mohli poskytovať
špecializované služby, a očakáva sa, že bude zohrávať významnú
úlohu v rozvoji nových služieb, akými sú napríklad komunikácie medzi strojmi
(tzv. M2M, machine-to-machine communication). Zároveň
by takéto opatrenia mali poskytovateľom elektronických komunikácií
verejnosti umožňovať lepšiu vyváženosť prevádzky a predchádzanie
preťaženiu sietí. Poskytovatelia obsahu, aplikácií a služieb
a poskytovatelia elektronických komunikácií verejnosti by preto mali
mať možnosť slobodne uzatvárať zmluvy o poskytovaní
špecializovaných služieb s vymedzenými úrovňami kvality služby, pod
podmienkou, že takéto zmluvy nebudú mať za následok podstatné zhoršenie
všeobecnej kvality služieb prístupu na internet. (51) Národné regulačné orgány
zohrávajú ústrednú úlohu pri zabezpečovaní schopnosti koncových
používateľov účinne uplatňovať slobodu využívania prístupu
k otvorenému internetu. V záujme toho by národné regulačné orgány mali
mať povinnosť sledovať opatrenia a podávať správy a
zabezpečovať súlad poskytovateľov elektronických komunikácií
verejnosti s predpismi a dostupnosť vysoko kvalitných
nediskriminačných služieb prístupu na internet, ktoré nie sú negatívne
ovplyvnené špecializovanými službami. Pri posudzovaní možného všeobecného
zhoršenia kvality služieb prístupu na internet by národné regulačné orgány
mali vziať do úvahy parametre kvality, akými sú parametre času a
spoľahlivosti (latencia, chvenie, strata paketov), úrovne a vplyvy
preťaženia siete, skutočné rýchlosti v porovnaní s proklamovanými,
výkonnosť služieb prístupu na internet v porovnaní so
špecializovanými službami, ako aj kvalitu tak, ako je vnímaná koncovými
používateľmi. Národné regulačné orgány by sa mali splnomocniť
ukladať minimálne požiadavky na kvalitu služieb pre všetkých alebo
jednotlivých poskytovateľov elektronických komunikácií verejnosti, ak je
to potrebné s cieľom predchádzať všeobecnému zhoršeniu/znižovaniu
kvality služieb prístupu na internet. (52) Opatrenia na zabezpečenie
lepšej transparentnosti a porovnateľnosti cien, taríf a zmluvných
podmienok a parametrov kvality služby vrátane parametrov špecifických pre
poskytovanie služieb prístupu na internet by mali zvýšiť schopnosť koncových
používateľov optimalizovať svoj výber poskytovateľov a v
plnej miere tak využívať výhody hospodárskej súťaže. (53) Koncovým používateľom by
sa mali zodpovedajúcim spôsobom poskytnúť informácie o cene a type
ponúkanej služby pred jej zakúpením. Tieto informácie by sa mali takisto
poskytovať bezprostredne pred spojením hovoru, keď sa na volanie na
konkrétne číslo alebo na službu vzťahujú osobitné cenové podmienky,
aké sa uplatňujú napríklad na volania na služby s osobitnou tarifou, ku
ktorým sa účtuje prirážka. V prípadoch, keď takáto povinnosť
predstavuje pre poskytovateľa služby neúmerne veľkú záťaž vo
vzťahu k trvaniu a nákladom na informáciu o tarife v porovnaní s
priemerným trvaním hovoru a rizikom spojeným s nákladmi, ktorým je koncový
používateľ vystavený, národné regulačné orgány môžu udeliť
výnimku. Koncovým používateľom by sa takisto mali poskytnúť
informácie o prípadných dodatočných poplatkoch, ktoré sa vzťahujú na
bezplatné telefónne čísla. (54) Poskytovatelia elektronických
komunikácií verejnosti by mali zodpovedajúcim spôsobom informovať
koncových používateľov okrem iného o svojich službách a tarifách,
parametroch kvality služby, prístupe k pohotovostným službám a o
akomkoľvek obmedzení a výbere služieb a produktov určených pre zákazníkov
so zdravotným postihnutím. Tieto informácie by sa mali poskytovať jasným a
transparentným spôsobom a mali by byť špecifické pre tie členské
štáty, v ktorých sa služby poskytujú, a v prípade, že došlo k ich zmene, mali
by sa aktualizovať. Poskytovatelia by mali byť oslobodení od
dodržiavania požiadaviek na informovanie, pokiaľ ide o individuálne
dojednané ponuky. (55) Dostupnosť
porovnateľných informácií o produktoch a službách je nanajvýš dôležitá,
aby koncoví používatelia mohli nezávisle posudzovať ponuky. Skúsenosti
ukazujú, že dostupnosť spoľahlivých a porovnateľných informácií
zvyšuje dôveru koncových používateľov vo využívanie služieb a podporuje
ich ochotu uplatňovať slobodu výberu. (56) Zmluvy sú významným nástrojom
na zabezpečenie vysokej úrovne transparentnosti informácií a právnej
istoty pre koncových používateľov. Poskytovatelia elektronických
komunikácií verejnosti by mali koncovým používateľom sprostredkovať
jasné a zrozumiteľné informácie o všetkých podstatných prvkoch zmluvy pred
jej záväzným potvrdením zo strany koncového používateľa. Informácie by
mali byť záväzné a nemenné, okrem prípadov, keď sa pozmenia na
základe následnej zmluvy medzi koncovým používateľom a
poskytovateľom. Komisia a niekoľko národných regulačných orgánov
nedávno zistilo podstatné rozdiely medzi rýchlosťou služieb prístupu na
internet uvádzanou v reklamách a rýchlosťou, ktorá bola koncovým
používateľom skutočne k dispozícii. Poskytovatelia elektronických
komunikácií verejnosti by preto mali koncových používateľov ešte pred
uzatvorením zmluvy informovať o rýchlosti a ďalších parametroch
kvality služby, ktoré môžu reálne dodať v hlavnej lokalite koncového
používateľa. (57) Pokiaľ ide o koncové
zariadenia, v zmluve by sa mali vymedziť všetky obmedzenia, ktoré
poskytovateľ zaviedol na používanie týchto zariadení, napríklad
zakódovanie mobilných prístrojov na využívanie len určitých typov kariet
SIM, ako aj všetky poplatky splatné pri skončení zmluvy pred uplynutím
dohodnutej viazanosti. Po skončení zmluvy po uplynutí dohodnutej
viazanosti by sa nemali účtovať žiadne poplatky. (58) S cieľom predchádzať
nepríjemným prekvapeniam spojeným s výškou faktúr by koncoví používatelia mali
mať možnosť stanoviť hornú hranicu svojich poplatkov spojených s
využívaním telefónnych služieb alebo služieb prístupu na internet. Tento
nástroj by mal byť dostupný bezplatne, s príslušným oznámením, ktoré je
možné opätovne získať, keď sa výška poplatkov blíži k tejto hranici.
Po dosiahnutí maximálneho limitu by sa tieto služby koncovým používateľom
nemali viac poskytovať alebo účtovať, pokiaľ výslovne
nepožiadajú o pokračovanie ich poskytovania podľa dohody s
poskytovateľom. (59) Skúsenosti z členských
štátov a výsledky nedávnej štúdie, ktorú zadala Výkonná agentúra pre zdravie a
spotrebiteľov, ukázali, že dlhé zmluvné obdobia a automatické predlžovanie
zmlúv alebo ich predlžovanie v tichosti sú veľkou prekážkou pri zmene
prevádzkovateľa. Je preto žiaduce, aby koncoví používatelia mali
možnosť bez akýchkoľvek nákladov odstúpiť od zmluvy po šiestich
mesiacoch od jej uzatvorenia. V takom prípade sa od koncových používateľov
môže požadovať, aby svojim poskytovateľom nahradili zostatkovú
hodnotu dotovaného koncového zariadenia alebo proporcionálnu zostatkovú hodnotu
akýchkoľvek ďalších zvýhodnení. Zmluvy, ktoré boli v tichosti
predĺžené, by sa mali dať vypovedať s jednomesačnou
výpovednou lehotou. (60) Všetky významné zmeny
zmluvných podmienok zavedené poskytovateľmi elektronických
komunikačných služieb verejnosti v neprospech koncového používateľa,
napríklad zmeny týkajúce sa poplatkov, taríf, obmedzení objemu dát, rýchlosti
prenosu dát, pokrytia alebo spracúvania osobných údajov, by sa mali
považovať za motívy, ktoré koncového používateľa oprávňujú
vypovedať zmluvu bez akýchkoľvek poplatkov. (61) Balíky zahŕňajúce
elektronické komunikačné služby a iné služby, ako napríklad lineárne
vysielanie, sa stále častejšie využívajú a sú dôležitým prvkom
hospodárskej súťaže. V prípadoch, keď sa na jednotlivé služby, z
ktorých takéto balíky pozostávajú, uplatňujú odlišné zmluvné pravidlá
týkajúce sa ukončenia zmluvy a zmeny poskytovateľa, koncovým
používateľom sa v skutočnosti znemožňuje, aby prešli na
konkurenčné ponuky týkajúce sa celého balíka alebo jeho časti.
Ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa ukončenia zmluvy a zmeny
poskytovateľa sa preto uplatňujú na všetky prvky takéhoto balíka. (62) S cieľom využiť v
plnej miere výhody konkurenčného prostredia by koncoví používatelia mali
mať možnosť informovanej voľby a zmeny poskytovateľa
služieb, ak je to v ich záujme. Koncoví používatelia by preto mali mať
možnosť zmeniť poskytovateľa služieb bez toho, aby im to
komplikovali právne, technické alebo procedurálne prekážky alebo zmluvné
podmienky a poplatky. Prenosnosť čísel je kľúčovým
faktorom, ktorý spotrebiteľom uľahčuje voľbu a umožňuje
účinnú hospodársku súťaž. Mala by sa vykonávať s minimálnym
oneskorením, aby bolo číslo skutočne aktivované do jedného pracovného
dňa od uzatvorenia zmluvy o prenesení čísla. Vyrovnanie nezaplatených
faktúr by nemalo byť podmienkou vybavenia žiadosti o prenesenie
čísla. (63) S cieľom
zabezpečiť podporu pre poskytovanie miest komplexného vybavenia a
uľahčiť koncovému používateľovi plynulú zmenu
poskytovateľa by proces zmeny poskytovateľa mal viesť
prijímajúci poskytovateľ elektronických komunikácií verejnosti.
Prenášajúci poskytovateľ elektronických komunikácií verejnosti by nemal
zdržiavať ani komplikovať proces zmeny poskytovateľa. Mali by sa
v čo najväčšej miere využívať automatizované procesy a mala by
sa zabezpečiť vysoká úroveň ochrany osobných údajov.
Dostupnosť transparentných, presných a včasných informácií týkajúcich
sa zmeny poskytovateľa by mala prispieť k zvýšeniu dôvery koncových
používateľov v súvislosti so zmenou poskytovateľa a posilniť ich
ochotu aktívne sa podieľať na konkurenčnom procese. (64) Zmluvy s prenášajúcimi
poskytovateľmi elektronických komunikácií verejnosti by sa po zmene
poskytovateľa mali automaticky zrušiť bez toho, aby koncoví
používatelia museli robiť dodatočné kroky. V prípade predplatených
služieb by sa zostatkové sumy kreditu, ktoré sa nevyčerpali, mali
vrátiť spotrebiteľovi, ktorý mení poskytovateľa. (65) Koncoví používatelia musia
mať možnosť plynulého prechodu pri zmene dôležitých identifikátorov,
ako je napríklad e-mailová adresa. Na tento účel a s cieľom
zabezpečiť, aby nedošlo k strate e-mailových komunikácií, koncoví
používatelia by mali mať bezplatnú možnosť zvoliť si nástroj na
preposielanie elektronickej pošty, ktorý ponúka prenášajúci poskytovateľ
služby prístupu na internet v prípadoch, keď má koncový používateľ
e-mailovú adresu, ktorú poskytuje prenášajúci poskytovateľ. (66) Príslušné vnútroštátne orgány
môžu stanoviť celoplošné postupy prenášania čísiel a zmeny
poskytovateľov, pričom by sa mal zohľadňovať technický
rozvoj a potreba zabezpečiť rýchly a účinný proces zmeny
poskytovateľa, ústretový voči spotrebiteľovi. Príslušné
vnútroštátne orgány by mali byť schopné ukladať primerané opatrenia
na adekvátnu ochranu koncových používateľov počas procesu zmeny
poskytovateľa, ako aj zodpovedajúce sankcie, ktoré sú potrebné na
minimalizovanie rizika zneužívania alebo zdĺhavého vybavovania. Takisto by
mali byť schopné vytvoriť mechanizmus automatickej náhrady pre
koncových používateľov v takýchto prípadoch. (67) Národné regulačné orgány
by mali byť schopné zavádzať účinné opatrenia na sledovanie a
zabezpečenie súladu s ustanoveniami tohto nariadenia a zároveň by
mali mať právomoc ukladať účinné finančné a administratívne
sankcie v prípade porušenia týchto ustanovení. (68) S cieľom
zohľadniť vývoj na trhu a technický rozvoj by sa na Komisiu mala
delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom
290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny príloh. Je
osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila
náležité konzultácie aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní
delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súčasné,
včasné a primerané postúpenie príslušných dokumentov Európskemu
parlamentu a Rade. (69) S cieľom
zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia by sa
Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o rozhodnutie,
na základe ktorého sa od členských štátov požaduje, aby upravili svoje
plány na dodržanie spoločného harmonogramu na udelenie práv na využívanie
a schválenie skutočného využívania. (70) Vykonávacie právomoci týkajúce
sa harmonizácie a koordinácie povoľovania rádiového spektra,
charakteristík bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom,
koordinácie medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o prideľovanie
rádiového spektra, podrobnejších technických a metodických pravidiel týkajúcich
sa európskych produktov virtuálneho prístupu k širokopásmovému pripojeniu a
zabezpečenia prístupu na internet a primeraného riadenia prevádzky a
kvality služieb, by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.[25] (71) S cieľom
zabezpečiť konzistentnosť medzi cieľom a opatreniami
potrebnými na dobudovanie jednotného trhu pre elektronické komunikácie
podľa tohto nariadenia a určitých konkrétnych existujúcich právnych
ustanovení a na to, aby sa zohľadnili kľúčové prvky vyvíjajúcej
sa rozhodovacej praxe, mali by sa zmeniť smernica 2002/21/ES, smernice
2002/20/ES a 2002/22/ES a nariadenie č. 531/2012. V rámci toho je potrebné
zabezpečiť, aby sa smernica 2002/21/ES a súvisiace smernice
interpretovali v spojení s týmto nariadením, zaviesť posilnené právomoci
Komisie, aby mohla zabezpečiť konzistentnosť opravných
prostriedkov uložených európskym poskytovateľom elektronických
komunikácií, ktorí majú značnú silu na trhu v kontexte európskeho
konzultačného mechanizmu, harmonizovať prijaté kritériá a
posúdiť pritom vymedzenie a konkurencieschopnosť príslušných
trhov, prispôsobiť oznamovací systém podľa smernice 2002/20/ES
vzhľadom na jednotné povolenie EÚ, ako aj zrušiť ustanovenia o minimálnej
harmonizácii práv koncových používateľov stanovených v smernici
2002/22/ES, ktoré budú po úplnej harmonizácii stanovenej v tomto nariadení
zbytočné. (72) Trh s mobilnými komunikáciami
je naďalej fragmentovaný a neexistuje žiadna mobilná sieť, ktorá by
pokrývala všetky členské štáty. Poskytovatelia roamingu musia preto, s
cieľom zabezpečiť služby mobilných komunikácií svojim domácim
zákazníkom cestujúcim v rámci Únie, nakupovať veľkoobchodné
roamingové služby od prevádzkovateľov v navštívenom členskom štáte.
Tieto veľkoobchodné poplatky predstavujú nezanedbateľnú prekážku pri
poskytovaní roamingových služieb na cenových úrovniach, ktoré by zodpovedali
domácim mobilným službám. Mali by sa preto prijať ďalšie opatrenia,
pomocou ktorých by sa dosiahlo zníženie týchto poplatkov. Obchodné alebo
technické dohody medzi poskytovateľmi roamingu, na základe ktorých sa
umožňuje virtuálne rozšírenie pokrytia ich siete v celej Únii, sú
prostriedkom na internalizáciu veľkoobchodných nákladov. S cieľom
poskytnúť vhodné stimuly, mali by sa upraviť určité
regulačné povinnosti stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 531/2012[26].
Najmä ak poskytovatelia roamingových služieb prostredníctvom svojich vlastných
sietí alebo dvoj- či mnohostranných roamingových dohôd zabezpečia, že
všetkým zákazníkom v Únii budú štandardne ponúknuté roamingové tarify na úrovni
domácich taríf, na takýchto poskytovateľov by sa nemala
uplatňovať povinnosť domácich poskytovateľov
umožňovať svojim zákazníkom prístup k roamingovým hlasovým, SMS a
dátovým službám akéhokoľvek alternatívneho poskytovateľa roamigu, pod
podmienkou prechodného obdobia, keď bol takýto prístup už udelený. (73) Prostredníctvom dvoj- alebo
mnohostranných roamingových dohôd by mal mobilný operátor možnosť zaobchádzať
s roamingom svojim domácim zákazníkom prostredníctvom sietí partnerov tak, ako
keby bol do značnej miery rovnocenný službám, ktoré daný operátor
poskytuje takýmto zákazníkom vo svojich vlastných sieťach, čo by sa v
konečnom dôsledku odrazilo na jeho maloobchodných cenách pre takéto
virtuálne pokrytie na sieti v celej Únii. Takéto opatrenie na
veľkoobchodnej úrovni by mohlo umožniť vývoj nových roamingových
produktov a prispieť tak k zvýšeniu výberu a hospodárskej súťaže na
maloobchodnej úrovni. (74) V Digitálnej agende pre Európu
a nariadení č. 531/2012 sa stanovuje cieľ politiky, aby sa rozdiel
medzi roamingovými a domácimi tarifami približoval nule. Z praktického
hľadiska je v tejto súvislosti potrebné, aby zákazníci spadajúci do ktorejkoľvek
z rozsiahlych pozorovateľných kategórií domácej spotreby,
identifikovateľných na základe rozličných domácich maloobchodných
balíkov ponúkaných zmluvnou stranou, mali
možnosť pri pravidelných cestách v rámci Únie bez váhania zachovávať
typické domáce spotrebiteľské zvyklosti, aké sa viažu na ich príslušné
domáce maloobchodné balíky bez toho, aby im vznikli dodatočné náklady k
nákladom, ktoré majú v domácom prostredí. Takéto rozsiahle
kategórie možno určiť v súčasných obchodných postupoch na
základe napríklad diferenciácie domácich maloobchodných balíkov medzi
zákazníkmi s predplatenými službami a zákazníkmi so službami fakturovanými po
ich poskytnutí, balíky iba pre GSM (t. j. hlas, SMS); balíky prispôsobené
rozličným objemom spotreby; balíky na podnikateľské a spotrebiteľské
účely; maloobchodné balíky s cenami za spotrebované jednotky a balíky,
ktoré poskytujú súbor jednotiek (napr. minúty hovoru, megabyty dát) za
štandardný poplatok bez ohľadu na skutočnú spotrebu. Rozmanitosť
plánov a balíkov maloobchodných taríf, ktoré sú dostupné zákazníkom na domácich
mobilných trhoch v celej Únii, umožňuje uspokojiť rozmanité
požiadavky používateľov v súvislosti s trhom, na ktorom prebieha
hospodárska súťaž. Táto flexibilita na domácich trhoch by sa takisto mala
odraziť na roamingovom prostredí vo vnútri Únie, pričom treba
mať na zreteli, že skutočnosť, že poskytovatelia roamingu
potrebujú veľkoobchodné vstupy od nezávislých prevádzkovateľov sietí
v rozličných členských štátoch, môže byť stále oprávňujúcim
dôvodom na ukladanie limitov, pokiaľ ide o primerané využívanie, ak sa na
takúto roamingovú spotrebu uplatňujú domáce tarify. (75) Hoci posúdenie
prijateľného charakteru objemov hlasových roamingových hovorov, SMS a dát,
ktoré majú byť za domáce sadzby v rámci ich rozličných maloobchodných
balíkov je v prvom rade zodpovednosťou poskytovateľov roamingových
služieb, národné regulačné orgány by mali dohliadať na to, aby
poskytovatelia roamingu uplatňovali takéto prijateľné využívanie
limitov, a zabezpečiť, aby tieto limity boli osobitne vymedzené
prostredníctvom podrobných kvantifikovaných informácií v zmluvách a boli
vyjadrené spôsobom, ktorý je pre zákazníkov jasný a transparentný. Pri
realizácii takých opatrení by mali národné regulačné orgány
zohľadňovať príslušné usmernenia orgánu BEREC. Orgán BEREC by
mal vo svojich usmerneniach určiť jednotlivé používateľské vzory
odôvodnené na základe najrozšírenejších trendov používania hlasových, dátových
a SMS služieb na úrovni Únie a na základe vývoja prognóz, najmä pokiaľ ide
o spotrebu bezdrôtových dát. (76) Okrem toho nedávne výrazné
zníženie sadzieb za ukončenie hovorov v mobilných sieťach v celej
Únii by v súčasnosti malo umožniť odstránenie dodatočných
roamingových poplatkov za prichádzajúce hovory. (77) S
cieľom zabezpečiť stabilitu a strategickú vedúcu pozíciu pre
činnosti orgánu BEREC, radu regulačných orgánov BEREC by mal
zastupovať predseda s plným úväzkom vymenovaný radou regulačných
orgánov na základe kvalít, schopností, vedomostí o trhu elektronických komunikácií
a jeho účastníkoch, ako aj náležitých skúseností v oblasti dohľadu a
regulácie, po otvorenom výberovom konaní, ktoré organizuje a vedie rada
regulačných orgánov a pomáha jej pritom Komisia. Na účely
vymenovania prvého predsedu rady regulačných orgánov by Komisia mala okrem
iného zostaviť užší zoznam kandidátov na základe kvalít, schopností,
vedomostí o trhu elektronických komunikácií a jeho účastníkoch, ako aj
náležitých skúseností v oblasti dohľadu a regulácie. Na účely
nasledujúcich vymenovaní by sa mala v správe, ktorá sa má vypracovať
podľa tohto nariadenia, prehodnotiť vhodnosť užšieho zoznamu
zostaveného Komisiou. Úrad BEREC by tak mal pozostávať z predsedu rady
regulačných orgánov, riadiaceho výboru a administratívneho riaditeľa.
(78) Smernice 2002/20/ES, 2002/21/ES
a 2002/22/ES a nariadenia (ES) č. 1211/2009 a (EÚ) č. 531/2012 by sa
preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. (79) Komisia môže kedykoľvek
požiadať orgán BEREC o stanovisko v súlade s nariadením 1211/2009,
pokiaľ to považuje za potrebné na účely vykonávania ustanovení tohto
nariadenia. (80) Toto nariadenie rešpektuje
základné práva a dodržiava práva a zásady zakotvené v Charte základných práv
Európskej únie, konkrétne článok 8 (ochrana osobných údajov), článok
11 (sloboda prejavu a právo na informácie), článok 16 (sloboda
podnikania), článok 21 (nediskriminácia) a článok 38 (ochrana
spotrebiteľa). (81) Keďže členské štáty
nemôžu v dostatočnej miere dosiahnuť cieľ tohto nariadenia, a to
stanovenie regulačných zásad a podrobných pravidiel potrebných na
dobudovanie európskeho jednotného trhu pre elektronické komunikácie, a preto ho
možno, z dôvodov rozsahu alebo účinkov, lepšie dosiahnuť na úrovni
Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity
stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej Únii. V súlade so zásadou
proporcionality stanovenou v uvedenom článku sa toto nariadenie
neuplatňuje nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedeného
cieľa, PRIJALI TOTO
NARIADENIE: Kapitola I
Všeobecné ustanovenia Článok 1 – Cieľ a rozsah pôsobnosti 1.
Týmto nariadením sa stanovujú regulačné zásady a podrobné pravidlá
potrebné na dobudovanie jednotného európskeho trhu s elektronickými
komunikáciami, na ktorom: a)
poskytovatelia elektronických komunikačných služieb a sietí majú
právo, schopnosť a motiváciu rozvíjať, rozširovať
a prevádzkovať svoje siete a poskytovať služby bez
ohľadu na to, kde má poskytovateľ hlavné miesto podnikania alebo kde
v Únii sa nachádzajú jeho zákazníci, b)
občania a podniky majú právo a možnosť získať prístup
ku konkurencieschopným, bezpečným a spoľahlivým elektronickým
komunikačným službám bez ohľadu na to, z ktorého miesta
v Únii sa poskytujú, a bez toho, aby ich brzdili cezhraničné
obmedzenia alebo neodôvodnené dodatočné náklady. 2.
V tomto nariadení sa konkrétne stanovujú
regulačné zásady, podľa ktorých v rámci svojich vlastných
kompetencií koná Komisia, Orgán európskych regulátorov pre elektronické
komunikácie (BEREC) a príslušné vnútroštátne orgány, v spojení
s ustanoveniami smerníc 2002/19/ES, 2002/20/ES, 2002/21/ES
a 2002/22/ES, s cieľom: a)
zabezpečiť zjednodušené, predvídateľné a konvergentné
regulačné podmienky, pokiaľ ide o kľúčové správne
a obchodné parametre vrátane primeranosti individuálnych povinností, ktoré
možno uložiť podľa analýzy trhu, b)
podporovať udržateľnú hospodársku súťaž v rámci jednotného
trhu a globálnu konkurencieschopnosť Únie a keď sa tieto
ciele dosiahnu, zodpovedajúcim spôsobom znížiť sektorovo špecifickú
reguláciu trhu, c)
uprednostňovať investície do nových a pokročilých
vysokokapacitných infraštruktúr, ktoré pokryjú celú Úniu a ktoré budú
schopné uspokojiť vyvíjajúci sa dopyt koncových používateľov,
a inovácie týchto infraštruktúr, d)
uľahčiť inovatívne poskytovanie služieb s vysokou kvalitou, e)
zabezpečiť dostupnosť a veľmi efektívne využívanie
rádiového frekvenčného spektra, či už na základe všeobecného
oprávnenia alebo individuálnych práv na využívanie zdrojov, pre bezdrôtové
širokopásmové služby na podporu inovácií, investícií, zamestnanosti
a výhod pre koncových používateľov, f)
slúžiť záujmom občanov a koncových používateľov
v súvislosti s prepojiteľnosťou, a to zlepšovaním
investičných podmienok v záujme väčšieho výberu a kvality
prístupu k sieti a služieb a uľahčením mobility
v celej Únii, ako aj sociálneho a územného začlenenia. 3.
S cieľom zabezpečiť vykonávanie hlavných regulačných
zásad uvedených v odseku 2 sa v tomto nariadení okrem toho stanovujú
nevyhnutné podrobné pravidlá pre: a)
jednotné oprávnenie EÚ pre európskych poskytovateľov elektronických
komunikácií, b)
hlbšiu konvergenciu regulačných podmienok v súvislosti
s nutnosťou a primeranosťou nápravných opatrení, ktoré
ukladajú národné regulačné orgány európskym poskytovateľom
elektronických komunikácií, c)
harmonizované poskytovanie určitých veľkoobchodných produktov
širokopásmového pripojenia na úrovni Únie za konvergentných regulačných
podmienok, d)
koordinovaný európsky rámec na prideľovanie harmonizovaného rádiového
frekvenčného spektra pre bezdrôtové širokopásmové komunikačné služby,
a teda vytvorenie európskeho bezdrôtového priestoru, e)
harmonizáciu pravidiel týkajúcich sa práv koncových používateľov
a podpory účinnej hospodárskej súťaže na maloobchodných trhoch,
a teda vytvorenie európskeho spotrebiteľského priestoru pre
elektronické komunikácie, f)
postupné zrušenie neodôvodnených príplatkov za medzinárodné komunikácie vo
vnútri Únie a roamingové komunikácie v rámci Únie. Článok 2 – Vymedzenie pojmov Na
účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov uvedené
v smerniciach 2002/19/ES, 2002/20/ES, 2002/21/ES, 2002/22/ES
a 2002/77/ES. Ďalej
sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov: 1.
„európsky poskytovateľ elektronických komunikácií“ je podnik
s hlavným miestom podnikania v Únii, ktorý poskytuje alebo plánuje
poskytovať elektronické komunikačné siete alebo služby, či už
priamo alebo prostredníctvom jednej alebo viacerých dcérskych spoločností,
ktoré sú zamerané na viac než jeden členský štát a ktoré nemožno
považovať za dcérsku spoločnosť iného poskytovateľa
elektronických komunikácií, 2.
„poskytovateľ elektronických komunikácií pre verejnosť“ je podnik
poskytujúci elektronické komunikačné siete alebo verejne dostupné
elektronické komunikačné služby, 3.
„dcérska spoločnosť“ je podnik, v ktorom iný podnik priamo alebo
nepriamo: i)
má právomoc uplatňovať viac než polovicu hlasovacích práv alebo ii)
má právomoc vymenovať viac než polovicu členov dozornej rady,
správnej rady alebo orgánov právne zastupujúcich podnik alebo iii)
má právo riadiť záležitosti podniku; 4.
„jednotné oprávnenie EÚ“ je právny rámec, ktorý sa vzťahuje na európskeho
prevádzkovateľa elektronických komunikácií v celej Únii na základe
všeobecného oprávnenia v domovskom členskom štáte
a v súlade s týmto nariadením, 5.
„domovský členský štát“ je členský štát, v ktorom európsky
poskytovateľ elektronických komunikácií má svoje hlavné miesto podnikania,
6.
„hlavné miesto podnikania“ znamená sídlo v členskom štáte, kde sa
prijímajú hlavné rozhodnutia týkajúce sa investícií do poskytovania
elektronických komunikačných služieb alebo sietí v Únii a jeho
vykonávania, 7.
„hostiteľský členský štát“ je akýkoľvek členský štát iný
než domovský členský štát, v ktorom európsky poskytovateľ
elektronických komunikácií poskytuje elektronické komunikačné siete alebo
služby, 8. „harmonizované rádiové frekvenčné spektrum
pre bezdrôtové širokopásmové komunikácie“ je rádiové frekvenčné spektrum,
pri ktorom sú podmienky dostupnosti a efektívneho využívania harmonizované
na úrovni Únie, a to najmä v súlade s rozhodnutím Európskeho
parlamentu a Rady 676/2002/ES[27],
a ktoré slúži na elektronické komunikačné služby s výnimkou
vysielania, 9.
„bezdrôtový prístupový bod s malým dosahom“ je malé zariadenie
s nízkym výkonom na bezdrôtový prístup k sieti, ktoré pracuje
s malým dosahom a môže, ale nemusí byť súčasťou
verejnej pozemnej mobilnej komunikačnej siete a môže, ale nemusí
byť vybavené jednou alebo viacerými anténami s malým vizuálnym
vplyvom, ktoré umožňujú bezdrôtový prístup verejnosti k elektronickým
komunikačným sieťam bez ohľadu na základnú topológiu siete, 10.
„rádiová miestna počítačová sieť“ (RLAN) je systém bezdrôtového
prístupu s nízkym výkonom pracujúci v malom rozsahu s nízkym
rizikom interferencie s inými takýmito systémami rozmiestnenými
v tesnej blízkosti inými používateľmi, ktorý využíva frekvenčné
spektrum na nevýhradnom základe, pre ktoré sú podmienky dostupnosti
a efektívneho využívania na tento účel harmonizované na úrovni Únie, 11.
„virtuálny širokopásmový prístup“ znamená druh veľkoobchodného prístupu
k širokopásmovým sieťam, ktorý zahŕňa virtuálne prístupové
vedenie k priestorom zákazníka prostredníctvom akejkoľvek
architektúry prístupovej siete okrem fyzického uvoľneného prístupu, spolu
so službou prenosu k vymedzenému súboru bodov odovzdania vrátane
špecifických prvkov siete, špecifických sieťových funkcií a pomocných
systémov IT, 12.
„produkt prepojiteľnosti so zaistenou kvalitou služby“ je produkt dostupný
na ústredni s internetovým protokolom (IP), ktorý umožňuje zákazníkom
zriadiť komunikačné IP spojenie medzi bodom prepojenia a jedným
alebo viacerými pevnými koncovými bodmi siete a umožňuje vymedzené
úrovne medzikoncového výkonu siete na poskytovanie špecifických služieb
koncovým používateľom na základe dodávok služieb určitej zaistenej
kvality vychádzajúcej zo špecifikovaných parametrov, 13.
„diaľková komunikácia“ znamená hlasové služby alebo služby zasielania
správ končiace mimo oblastí miestnej ústredne a regionálneho
spoplatňovania, ako sú určené pomocou kódu geografickej oblasti
v národnom číslovacom pláne, 14.
„služba prístupu k internetu“ je verejne dostupná elektronická
komunikačná služba, ktorá poskytuje pripojenie na internet, a teda
prepojiteľnosť prakticky medzi všetkými koncovými bodmi pripojenými
na internet bez ohľadu na použitú sieťovú technológiu, 15.
„špecializovaná služba“ je elektronická komunikačná služba alebo
akákoľvek iná služba, ktorá zabezpečuje schopnosť prístupu
k špecifickému obsahu, aplikáciám či službám alebo ich kombinácii,
a ktorej technické vlastnosti sú medzi koncovými bodmi kontrolované, alebo
ktorá poskytuje možnosť odosielať údaje určitému počtu
účastníkov alebo koncových bodov alebo ich od nich prijímať,
a s ktorou sa neobchoduje ani sa vo veľkej miere nepoužíva ako
náhrada za službu prístupu k internetu; 16.
„prijímajúci poskytovateľ elektronických komunikácií pre verejnosť“
je poskytovateľ elektronických komunikácií pre verejnosť, ku ktorému
sa prenáša telefónne číslo alebo služba, 17.
„prenášajúci poskytovateľ elektronických komunikácií pre verejnosť“
je poskytovateľ elektronických komunikácií pre verejnosť, od ktorého
sa prenáša telefónne číslo alebo služba. Kapitola II
Jednotné oprávnenie EÚ Článok 3 – Sloboda poskytovať
elektronické komunikácie v celej Únii 1.
Európsky poskytovateľ elektronických komunikácií má právo poskytovať
elektronické komunikačné siete a služby v celej Únii
a uplatňovať práva spojené s poskytovaním týchto sietí
a služieb v každom členskom štáte, v ktorom pôsobí, na
základe jednotného oprávnenia EÚ, ktoré podlieha len požiadavkám na splnenie
oznamovacej povinnosti stanoveným v článku 4. 2.
Európsky poskytovateľ elektronických komunikácií
podlieha pravidlám a podmienkam uplatňovaným v každom dotknutom
členskom štáte v súlade s právnymi predpismi Únie, pokiaľ
sa v tomto nariadení nestanovuje inak, a bez toho, aby bolo dotknuté
nariadenie (EÚ) č. 531/2012. 3.
Odchylne od článku 12 smernice 2002/20/ES môže európsky poskytovateľ
elektronických komunikácií podliehať administratívnym poplatkom
uplatňovaným v hostiteľskom členskom štáte len vtedy, ak má
ročný obrat za elektronické komunikačné služby v danom
členskom štáte vo výške viac ako 0,5 % celkového vnútroštátneho
obratu v oblasti elektronických komunikácií. Pri vyberaní týchto poplatkov
sa berie do úvahy iba obrat za elektronické komunikačné služby
v dotknutom členskom štáte. 4.
Odchylne od článku 13 ods. 1 písm. b) smernice 2002/22/ES môže
európsky poskytovateľ elektronických komunikácií podliehať povinnosti
platiť príspevky uložené ako podiel na čistých nákladoch na záväzky
univerzálnej služby v hostiteľskom členskom štáte len vtedy, ak
má ročný obrat za elektronické komunikačné služby v danom
členskom štáte vo výške viac ako 3 % celkového vnútroštátneho obratu
v oblasti elektronických komunikácií. Pri vyberaní týchto príspevkov sa
berie do úvahy iba obrat v dotknutom členskom štáte. 5.
Európsky poskytovateľ elektronických komunikácií má v objektívne
rovnocenných situáciách právo na rovnaké zaobchádzanie zo strany národných
regulačných orgánov rôznych členských štátov. 6.
V prípade sporu medzi podnikmi týkajúceho sa
európskeho poskytovateľa elektronických komunikácií, pokiaľ ide
o povinnosti, ktoré sa uplatňujú podľa smerníc 2002/19/ES,
2002/20/ES, 2002/21/ES a 2002/22/ES, tohto nariadenia alebo nariadenia
(EÚ) č. 531/2012 v hostiteľskom členskom štáte, sa
európsky poskytovateľ elektronických komunikácií môže poradiť
s národným regulačným orgánom v domovskom členskom štáte,
ktorý môže vydať stanovisko s cieľom zaistiť rozvoj
jednotnej regulačnej praxe. Národný
regulačný orgán v hostiteľskom členskom štáte pri
rozhodovaní o spore v čo najväčšej miere zohľadní
stanovisko vydané národným regulačným orgánom domovského členského
štátu. 7.
Európski poskytovatelia elektronických komunikácií, ktorí k dátumu
nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia majú právo poskytovať
elektronické komunikačné siete a služby vo viac než jednom
členskom štáte, predložia oznámenie stanovené v článku 4
najneskôr do 1. júla 2016. Článok 4 – Oznamovací postup
v prípade európskych poskytovateľov elektronických komunikácií 1.
Pred začatím činnosti najmenej v jednom členskom štáte
európsky poskytovateľ elektronických komunikácií predloží národnému
regulačnému orgánu domovského členského štátu jednotné oznámenie
v súlade s týmto nariadením. 2.
Oznámenie obsahuje vyhlásenie o poskytovaní alebo
o zámere začať poskytovať elektronické komunikačné
siete a služby a sú k nemu pripojené iba tieto informácie: a) názov
poskytovateľa, jeho právne postavenie a forma, registračné
číslo, pod ktorým je poskytovateľ registrovaný v obchodnom alebo
inom podobnom verejnom registri, geografická adresa hlavného miesta podnikania,
kontaktná osoba, stručný opis sietí alebo služieb, ktoré poskytuje alebo
plánuje poskytovať, vrátane identifikácie domovského členského štátu,
b) hostiteľský
členský štát (hostiteľské členské štáty), kde sa služby
a siete poskytujú alebo sa plánujú poskytovať priamo alebo
prostredníctvom dcérskych spoločností, a v druhom uvedenom
prípade názov, právne postavenie a forma, geografická adresa,
registračné číslo, pod ktorým je poskytovateľ registrovaný
v obchodnom alebo podobnom verejnom registri v hostiteľskom
členskom štáte, a kontaktné miesto všetkých dotknutých dcérskych
spoločností a ich príslušné oblasti pôsobenia. Ak
dcérsku spoločnosť ovládajú spoločne dvaja alebo viacerí
poskytovatelia elektronických komunikácií, pričom ich hlavné miesta
podnikania sa nachádzajú v rôznych členských štátoch, dcérska
spoločnosť uvedie z domovských členských štátov materských
spoločností ten, ktorý je relevantný na účely tohto nariadenia
a ktorý jej materská spoločnosť z uvedeného domovského členského
štátu zodpovedajúcim spôsobom oznámi. Oznámenie
sa predkladá v jazyku alebo jazykoch, ktoré sa používajú v domovskom
členskom štáte a v každom hostiteľskom členskom štáte. 3.
Akákoľvek zmena údajov poskytnutých v súlade s odsekom 2 sa
národnému regulačnému orgánu domovského členského štátu oznámi do
jedného mesiaca od zmeny. V prípade, že zmena, ktorá sa má oznámiť,
sa týka zámeru poskytovať elektronické komunikačné siete alebo služby
v hostiteľskom členskom štáte, na ktorý sa nevzťahuje
predchádzajúce oznámenie, európsky poskytovateľ elektronických komunikácií
môže začať činnosť v tomto hostiteľskom
členskom štáte po podaní oznámenia. 4.
Nesplnenie oznamovacej povinnosti stanovenej v tomto článku sa
považuje za porušenie všeobecných podmienok, ktoré sa vzťahujú na
európskeho poskytovateľa elektronických komunikácií v domovskom
členskom štáte. 5.
Národný regulačný orgán domovského členského štátu postúpi údaje
prijaté v súlade s odsekom 2 a akúkoľvek zmenu týchto
údajov v súlade s odsekom 3 národným regulačným orgánom
dotknutých hostiteľských členských štátov a úradu BEREC do
jedného týždňa po prijatí takýchto údajov alebo akejkoľvek zmeny. Úrad
BEREC vedie verejne prístupný register oznámení vykonaných v súlade
s týmto nariadením. 6.
Na žiadosť európskeho poskytovateľa elektronických komunikácií
národný regulačný orgán domovského členského štátu vydá vyhlásenie
v súlade s článkom 9 smernice 2002/20/ES, v ktorom uvedie,
že dotknutý podnik podlieha jednotnému oprávneniu EÚ. 7.
V prípade, že jeden alebo viacero národných
regulačných orgánov v rôznych členských štátoch usúdi, že
určenie domovského členského štátu v oznámení predloženom
v súlade s odsekom 2 alebo akákoľvek zmena poskytnutých údajov
predložená v súlade s odsekom 3 nezodpovedá alebo prestala
zodpovedať hlavnému miestu podnikania podniku podľa tohto nariadenia,
postúpi túto vec Komisii, pričom uvedie dôvody pre svoj úsudok. Kópia postúpenia sa zašle na vedomie úradu BEREC. Komisia
poskytne príslušnému európskemu poskytovateľovi elektronických komunikácií
a národnému regulačnému orgánu sporného domovského členského
štátu možnosť vyjadriť ich stanovisko a potom do troch mesiacov
od prijatia postúpenia veci vydá rozhodnutie o určení domovského
členského štátu dotknutého podniku podľa tohto nariadenia. Článok 5 – Dodržiavanie jednotného
oprávnenia EÚ 1.
Národný regulačný orgán každého dotknutého
členského štátu v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi
predpismi, ktorými sa vykonávajú postupy stanovené v článku 10
smernice 2002/20/ES, sleduje, či európski poskytovelia elektronických
komunikácií dodržiavajú pravidlá a podmienky uplatniteľné na jeho
území v súlade s článkom 3, a zabezpečuje ich
dodržiavanie. 2.
Národný regulačný orgán hostiteľského členského štátu zašle
národnému regulačnému orgánu domovského členského štátu všetky
relevantné informácie týkajúce sa jednotlivých opatrení prijatých vo
vzťahu k európskemu poskytovateľovi elektronických komunikácií
s cieľom zabezpečiť dodržiavanie pravidiel a podmienok
uplatniteľných na jeho území v súlade s článkom 3. Článok 6 – Pozastavenie platnosti
a odobratie práv európskych poskytovateľov elektronických komunikácií
na poskytovanie elektronických komunikácií 1.
Bez toho, aby boli dotknuté opatrenia týkajúce sa pozastavenia platnosti alebo
odobratia práv na využívanie frekvenčného spektra alebo čísel, ktoré
udelil ktorýkoľvek dotknutý členský štát, a predbežné opatrenia
prijaté v súlade s odsekom 3, môže iba národný regulačný orgán
domovského členského štátu pozastaviť alebo odobrať práva
európskeho poskytovateľa elektronických komunikácií poskytovať
elektronické komunikačné siete a služby v celej Únii alebo
v jej časti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi,
ktorými sa vykonáva článok 10 ods. 5 smernice 2002/20/ES. 2.
V prípadoch závažných alebo opakovaných porušení pravidiel
a podmienok uplatniteľných v hostiteľskom členskom
štáte v súlade s článkom 3 a ak opatrenia zamerané na
zabezpečenie ich dodržiavania prijaté národným regulačným orgánom
v hostiteľskom členskom štáte v súlade s článkom
5 neviedli k náprave, národný regulačný orgán
v hostiteľskom členskom štáte informuje národný regulačný
orgán v domovskom členskom štáte a požiada ho, aby prijal
opatrenia stanovené v odseku 1. 3.
Kým národný regulačný orgán domovského členského štátu neprijme
konečné rozhodnutie o žiadosti predloženej v súlade
s odsekom 2, národný regulačný orgán hostiteľského
členského štátu môže prijať urgentné predbežné opatrenia
v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa vykonáva
článok 10 ods. 6 smernice 2002/20/ES, ak má dôkazy o porušení
pravidiel a podmienok uplatniteľných na jeho území v súlade
s článkom 3. Odchylne od trojmesačnej lehoty stanovenej
v článku 10 ods. 6 smernice 2002/20/ES takéto predbežné opatrenia
môžu byť v platnosti až do prijatia konečného rozhodnutia
národným regulačným orgánom domovského členského štátu. Komisia,
orgán BEREC a národné regulačné orgány domovského členského štátu
a iných hostiteľských členských štátov musia byť
o prijatom predbežnom opatrení včas informované. 4.
Ak národný regulačný orgán domovského členského štátu zvažuje
prijatie rozhodnutia o pozastavení platnosti alebo odobratí práv
európskeho poskytovateľa elektronických komunikácií v súlade
s odsekom 1, a to buď z vlastnej iniciatívy alebo na
žiadosť národného regulačného orgánu hostiteľského
členského štátu, svoj úmysel oznámi národným regulačným orgánom všetkých
hostiteľských členských štátov, ktorých sa toto rozhodnutie týka.
Národný regulačný orgán hostiteľského členského štátu môže
vydať stanovisko do jedného mesiaca. 5.
Národný regulačný orgán domovského členského štátu prijme
konečné rozhodnutie, pričom v najvyššej možnej miere
zohľadní každé stanovisko národného regulačného orgánu dotknutého
hostiteľského členského štátu, a do jedného týždňa od jeho
prijatia toto rozhodnutie oznámi Komisii, orgánu BEREC a národným
regulačným orgánom hostiteľských členských štátov, ktorých sa
rozhodnutie týka. 6.
Ak národný regulačný orgán domovského členského
štátu prijme rozhodnutie o pozastavení platnosti alebo odobratí práv
európskeho poskytovateľa elektronických komunikácií v súlade
s odsekom 1, národný regulačný orgán každého dotknutého
hostiteľského členského štátu prijme primerané opatrenia na to, aby
zabránil európskemu poskytovateľovi elektronických komunikácií ďalej
na svojom území poskytovať služby alebo siete, ktorých sa toto rozhodnutie
týka. Článok 7 – Koordinácia vynucujúcich
opatrení 1.
Pri uplatňovaní článku 6 národný regulačný orgán domovského
členského štátu prijíma opatrenia dohľadu alebo vynucovacie
opatrenia, pokiaľ ide o elektronické komunikačné služby alebo
siete poskytované v inom členskom štáte alebo také, ktoré spôsobili
škodu v inom členskom štáte, s rovnakou starostlivosťou,
ako keby príslušné elektronické komunikačné služby alebo siete boli
poskytované v domovskom členskom štáte. 2.
Členské štáty zabezpečia, aby na ich území bolo možné
doručovať právne dokumenty súvisiace s opatreniami prijatými
v súlade s článkami 5 a 6. Kapitola III
Európske vstupy Oddiel
1 – Koordinácia využívania rádiového frekvenčného spektra v rámci
jednotného trhu Článok 8 – Rozsah pôsobnosti
a všeobecné ustanovenia 1.
Tento oddiel sa uplatňuje na harmonizované rádiové
frekvenčné spektrum pre bezdrôtové širokopásmové komunikácie. 2. Tento oddiel sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté právo
členských štátov ťažiť z poplatkov uložených na zaistenie
optimálneho využívania zdrojov rádiového frekvenčného spektra
v súlade s článkom 13 smernice 2002/20/ES
a organizovať a využívať svoje rádiové frekvenčné
spektrum na účely verejného poriadku, verejnej bezpečnosti
a obrany. 3.
Pri výkone právomocí prenesených na Komisiu v tomto oddiele, Komisia
v čo najväčšej miere zohľadňuje všetky relevantné
stanoviská skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra ustanovenej
rozhodnutím Komisie 2002/622/ES[28]. Článok 9 – Využívanie rádiového
frekvenčného spektra pre bezdrôtové širokopásmové komunikácie:
regulačné zásady 1. Príslušné vnútroštátne
orgány pre rádiové frekvenčné spektrum prispievajú k rozvoju
bezdrôtového priestoru, v ktorom sa spájajú investície a zbližujú
konkurenčné podmienky pre vysokorýchlostné bezdrôtové širokopásmové
komunikácie a ktorý umožňuje plánovanie a poskytovanie
integrovaných multiteritoriálnych sietí a služieb, ako aj úspory
z rozsahu, a tým posilňuje inovácie, hospodársky rast
a prináša dlhodobý úžitok pre koncových používateľov. Príslušné
vnútroštátne orgány upustia od uplatňovania postupov alebo ukladania podmienok
pre využívanie rádiového frekvenčného spektra, ktoré by mohli neprimerane
brániť európskym poskytovateľom elektronických komunikácií
poskytovať integrované elektronické komunikačné siete a služby
vo viacerých členských štátoch alebo v celej Únii. 2. Na umožnenie
využívania rádiového frekvenčného spektra príslušné vnútroštátne orgány
uplatňujú najmenej zaťažujúci systém udeľovania oprávnení na
základe objektívnych, transparentných, nediskriminačných
a primeraných kritérií, a takým spôsobom, ktorý maximalizuje
flexibilitu a efektívnosť využívania rádiového frekvenčného
spektra a podporuje porovnateľné podmienky pre integrované
multiteritoriálne investície a činnosti európskych
poskytovateľov elektronických komunikácií v celej Únii. 3.
Pri stanovovaní podmienok a postupov udeľovania oprávnení na
využívanie rádiového frekvenčného spektra príslušné vnútroštátne orgány
prihliadajú najmä na rovnaké zaobchádzanie s existujúcimi
prevádzkovateľmi na jednej a potenciálnymi prevádzkovateľmi na
druhej strane, ako aj s európskymi poskytovateľmi elektronických
komunikácií na jednej a inými podnikmi na druhej strane. 4.
Bez toho, aby bol dotknutý odsek 5, príslušné vnútroštátne orgány pri
stanovovaní podmienok a postupov udeľovania oprávnení na využívanie
rádiového frekvenčného spektra berú do úvahy a prípadne zosúladia
tieto regulačné zásady: a)
maximalizácia záujmu koncových používateľov vrátane ich záujmu na
efektívnych dlhodobých investíciách a inováciách v oblasti
bezdrôtových sietí a služieb a na účinnej hospodárskej
súťaži, b)
zabezpečenie najefektívnejšieho využívania a efektívneho spravovania
rádiového frekvenčného spektra, c)
zabezpečenie predvídateľných a porovnateľných podmienok,
ktoré umožnia plánovať investície do sietí a služby na
multiteritoriálnom základe a dosiahnuť úspory z rozsahu, d)
zabezpečenie nevyhnutnosti a primeranosti uložených podmienok,
a to aj prostredníctvom objektívneho posúdenia, či je opodstatnené
uložiť dodatočné podmienky, ktoré by mohli byť v prospech
alebo v neprospech určitých prevádzkovateľov, e)
zabezpečenie širokého územného pokrytia vysokorýchlostnými bezdrôtovými
širokopásmovými sieťami a vysokej úrovne rozšírenia súvisiacich
služieb a ich spotreby. 5.
Príslušné vnútroštátne orgány pri rozhodovaní, či uložiť niektoré
z osobitných podmienok v súvislosti s právami na využívanie
rádiového frekvenčného spektra, ktoré sú uvedené v článku 10,
osobitne zohľadnia kritériá stanovené v uvedenom článku. Článok 10 – Relevantné kritériá, ktoré
sa zohľadňujú v súvislosti s využívaním rádiového
frekvenčného spektra 1. Pri určovaní rozsahu a druhu rádiového
frekvenčného spektra, ktoré sa prideľuje prostredníctvom daného
postupu udeľovania práv na využívanie rádiového frekvenčného spektra,
príslušné vnútroštátne orgány zohľadnia: a)
technické charakteristiky rôznych dostupných pásiem rádiového frekvenčného
spektra, b)
možnú kombináciu doplnkových pásiem v rámci jedného postupu a c)
význam jednotných portfólií práv na využívanie rádiového frekvenčného
spektra v rôznych členských štátoch pre poskytovanie sietí alebo
služieb na celom trhu Únie alebo na jeho významnej časti. 2. Pri
určovaní toho, či špecifikovať minimálny alebo maximálny rozsah
rádiového frekvenčného spektra, ktorý by bol vymedzený v súvislosti
s právom na využívanie zdrojov v danom pásme alebo kombinácii
doplnkových pásiem, príslušné vnútroštátne orgány zabezpečia: a)
najefektívnejšie využívanie rádiového frekvenčného spektra v súlade
s článkom 9 ods. 4 písm. b), pričom berú do úvahy
charakteristiky príslušného pásma alebo pásiem, b)
efektívne investície do sietí v súlade s článkom 9 ods. 4
písm. a). Tento
odsek sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie odseku 5,
pokiaľ ide o podmienky vymedzujúce maximálny rozsah rádiového
frekvenčného spektra. 3. Príslušné
vnútroštátne orgány zabezpečia, že prípadné poplatky za práva na
využívanie rádiového frekvenčného spektra: a)
primerane odzrkadľujú sociálnu a ekonomickú hodnotu rádiového
frekvenčného spektra vrátane pozitívnych externých účinkov, b)
bránia nedostatočnému využívaniu sietí a služieb a podporujú
investície do ich kapacity, kvality a do pokrytia týmito sieťami
a službami, c)
bránia diskriminácii a zabezpečujú rovnosť príležitostí medzi
prevádzkovateľmi, a to aj medzi existujúcimi a potenciálnymi
prevádzkovateľmi, d)
sú optimálne rozdelené na okamžité a prípadné pravidelné platby, a to
najmä so zreteľom na potrebu stimulovať rýchle budovanie sietí
a využívanie rádiového frekvenčného spektra v súlade
s článkom 9 ods. 4 písm. b) a e). Tento
odsek sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie odseku 5,
pokiaľ ide o akékoľvek podmienky vedúce k diferenciácii
poplatkov medzi prevádzkovateľmi, ktoré sú stanovené s cieľom
podporiť účinnú hospodársku súťaž. 4. Príslušné vnútroštátne orgány môžu v záujme
dosiahnutia špecifických cieľov všeobecného záujmu určených na
vnútroštátnej úrovni uložiť povinnosti na dosiahnutie minimálneho územného
pokrytia len v prípade, ak sú nevyhnutné a primerané v súlade
s článkom 9 ods. 4 písm. d). Pri ukladaní týchto povinností
príslušné vnútroštátne orgány zohľadnia: a)
akékoľvek už existujúce pokrytie štátneho územia príslušnými službami
alebo inými elektronickými komunikačnými službami, b)
minimalizáciu počtu prevádzkovateľov, na ktorých sa tieto povinnosti
potenciálne vzťahujú, c)
možnosť rozdelenia záťaže a reciprocity na rôznych
prevádzkovateľov vrátane poskytovateľov iných elektronických
komunikačných služieb, d)
investície potrebné na dosiahnutie takéhoto pokrytia a potrebu
zohľadniť ich v uplatniteľných poplatkoch, e)
technickú vhodnosť príslušných pásiem na efektívne poskytovanie širokého
územného pokrytia. 5. Pri rozhodovaní, či uložiť ktorékoľvek
z opatrení na podporu účinnej hospodárskej súťaže stanovených
v článku 5 ods. 2 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady
č. 243/2012/ES[29],
príslušné vnútroštátne orgány pri prijímaní rozhodnutia vychádzajú,
s prihliadnutím na trhové podmienky a dostupné referenčné
hodnoty, z objektívneho, perspektívneho posúdenia týchto skutočností: a)
či by bolo možné udržiavať alebo dosiahnuť účinnú hospodársku
súťaž pri neexistencii takýchto opatrení a b)
pravdepodobný účinok takýchto dočasných opatrení na existujúce
a budúce investície trhových subjektov. 6. Príslušné
vnútroštátne orgány určia podmienky, za ktorých podniky môžu na iné
podniky previesť alebo im prenajať časť alebo všetky svoje
individuálne práva na využívanie rádiového frekvenčného spektra vrátane
spoločného využívania takéhoto rádiového frekvenčného spektra. Pri určovaní týchto podmienok príslušné vnútroštátne
orgány zohľadnia: a)
optimalizáciu efektívneho využívania rádiového frekvenčného spektra
v súlade s článkom 9 ods. 4 písm. b), b)
umožnenie použitia príležitostí na výhodné spoločné využívanie, c)
zosúladenie záujmov existujúcich a potenciálnych držiteľov práv, d)
vytvorenie lepšie fungujúceho, likvidnejšieho trhu s prístupom
k rádiovému frekvenčnému spektru. Tento
odsek sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie pravidiel
hospodárskej súťaže na podniky. 7. Príslušné
vnútroštátne orgány povolia spoločné využívanie pasívnej a aktívnej
infraštruktúry a spoločné budovanie infraštruktúry pre bezdrôtové
širokopásmové komunikácie, pričom zohľadnia: a)
stav hospodárskej súťaže založenej na infraštruktúre
a akejkoľvek ďalšej hospodárskej súťaže založenej na
službách, b)
požiadavky na efektívne využívanie rádiového frekvenčného spektra, c)
väčší výber a vyššiu kvalitu služieb pre koncových používateľov, d)
technologické inovácie. Tento
odsek sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie pravidiel
hospodárskej súťaže na podniky. Článok 11 – Dodatočné ustanovenia
súvisiace s podmienkami využívania rádiového frekvenčného spektra 1. Ak technické
podmienky dostupnosti a efektívneho využívania harmonizovaného rádiového
frekvenčného spektra pre bezdrôtové širokopásmové komunikácie umožňujú
využitie príslušného rádiového frekvenčného spektra v rámci režimu
všeobecného oprávnenia, príslušné vnútroštátne orgány nesmú ukladať žiadne
dodatočné podmienky a zamedzia, aby alternatívne využívanie spektra
bránilo účinnému uplatňovaniu takéhoto harmonizovaného režimu. 2. Príslušné
vnútroštátne orgány stanovia podmienky udeľovania oprávnení, podľa
ktorých sa individuálne oprávnenie alebo právo na využívanie zdrojov môže
odvolať alebo zrušiť v prípade pretrvávajúcej neschopnosti
využívať príslušné rádiové frekvenčné spektrum. Odvolanie alebo zrušenie môže podliehať primeranej
kompenzácii, ak je neschopnosť využívať rádiové frekvenčné
spektrum spôsobená dôvodmi mimo dosahu prevádzkovateľa a je
objektívne odôvodnená. 3. Príslušné
vnútroštátne orgány zvážia, či je v súlade s pravidlami
hospodárskej súťaže a s ohľadom na včasné
uvoľnenie alebo spoločné využívanie dostatočne harmonizovaného
rádiového frekvenčného spektra v nákladovo efektívnych pásmach pre
vysokokapacitné bezdrôtové širokopásmové služby potrebné zaviesť: a) primeranú
kompenzáciu alebo stimulačné platby existujúcim používateľom alebo
držiteľom práv na využívanie rádiového frekvenčného spektra, okrem
iného prostredníctvom začlenenia do systému predkladania ponúk alebo
pevnej sumy za práva na využívanie zdrojov alebo b)
stimulačné platby, ktoré majú platiť existujúci používatelia alebo
držitelia práv na využívanie rádiového frekvenčného spektra. 4. Príslušné
vnútroštátne orgány zvážia potrebu stanoviť primerané minimálne
technologické výkonnostné úrovne pre rôzne pásma v súlade
s článkom 6 ods. 3 rozhodnutia č. 243/2012/ES
s cieľom zlepšiť spektrálnu účinnosť a bez toho,
aby boli dotknuté opatrenia prijaté podľa rozhodnutia č. 676/2002. Pri
stanovovaní týchto úrovní, musia najmä: a)
brať zreteľ na cykly vývoja technológií a obnovy zariadení,
a to najmä koncových zariadení a b)
uplatňovať zásadu technologickej neutrality s cieľom
dosiahnuť špecifikovanú výkonnostnú úroveň v súlade
s článkom 9 smernice 2002/21/ES. Článok 12 – Harmonizácia určitých
podmienok udeľovania oprávnení súvisiacich s bezdrôtovými
širokopásmovými komunikáciami 1.
Príslušné vnútroštátne orgány stanovia časové harmonogramy udeľovania
alebo opätovného udeľovania práv na využívanie zdrojov alebo obnovovania
týchto práv podľa podmienok existujúcich práv, ktoré sa budú
uplatňovať pri rádiovom frekvenčnom spektre harmonizovanom pre
bezdrôtové širokopásmové komunikácie. Trvanie
platnosti práv na využívanie zdrojov alebo termíny ich následného obnovenia sa
stanovia v dostatočnom predstihu pred príslušným postupom zahrnutým
v časovom harmonograme uvedenom v prvom pododseku. Pri
časových harmonogramoch, trvaní platnosti a cykloch obnovovania sa
musí zohľadniť potreba predvídateľného investičného prostredia,
skutočná možnosť uvoľniť akékoľvek relevantné nové
pásma rádiového frekvenčného spektra harmonizované pre bezdrôtové
širokopásmové komunikácie a obdobie na odpis súvisiacich investícií za
konkurenčných podmienok. 2. S cieľom
zabezpečiť jednotné vykonávanie odseku 1 v celej Únii
a predovšetkým umožniť synchronizovanú dostupnosť bezdrôtových
služieb v rámci Únie Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov: a) stanoviť spoločný časový
harmonogram pre Úniu ako celok alebo časové harmonogramy primerané
situáciám v rôznych kategóriách členských štátov, termín alebo
termíny, dokedy majú byť udelené individuálne práva na využívanie
harmonizovaného pásma alebo kombinácie doplnkových harmonizovaných pásiem
a umožnené skutočné využívanie rádiového frekvenčného spektra na
výlučné alebo spoločné poskytovanie bezdrôtových širokopásmových
komunikácií v celej Únii, b) určiť minimálne trvanie platnosti
práv udelených v harmonizovaných pásmach, c) v prípade práv, ktoré svojou povahou
nie sú právami na dobu neurčitú, určiť synchronizovaný termín
uplynutia platnosti alebo obnovenia pre Úniu ako celok, d) určiť termín uplynutia platnosti
akýchkoľvek existujúcich práv na využívanie harmonizovaných pásiem
s výnimkou práv pre bezdrôtové širokopásmové komunikácie, alebo
v prípade práv na dobu neurčitú termín, dokedy sa právo na využívanie
zdrojov má zmeniť, aby sa umožnilo poskytovanie širokopásmových
bezdrôtových komunikácií. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade
s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 2. 3. Komisia takisto môže prijať
vykonávacie akty, ktorými sa harmonizuje termín uplynutia platnosti alebo
obnovenia individuálnych práv na využívanie rádiového frekvenčného spektra
pre bezdrôtové širokopásmové pripojenie v harmonizovaných pásmach, ktoré
už v čase prijatia týchto aktov existujú, s cieľom
synchronizovať termín obnovenia alebo opätovného udelenia práv na
využívanie týchto pásiem v celej Únii vrátane možnej synchronizácie
s termínom obnovenia alebo opätovného pridelenia iných pásiem
harmonizovaných prostredníctvom vykonávacích opatrení prijatých v súlade
s odsekom 2 alebo s týmto odsekom. Tieto vykonávacie akty sa prijmú
v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33
ods. 2. Ak sa vo vykonávacích aktoch stanovených
v tomto odseku vymedzuje harmonizovaný termín pre obnovenie alebo opätovné
udelenie práv na využívanie rádiového frekvenčného spektra, ktorý spadá až
do obdobia po termíne uplynutia platnosti alebo obnovenia existujúcich
individuálnych práv na využívanie takéhoto rádiového frekvenčného spektra
v ktoromkoľvek z členských štátov, príslušné vnútroštátne
orgány predĺžia platnosť existujúcich práv až do harmonizovaného
termínu za rovnakých hmotnoprávnych podmienok oprávnenia, aké sa
uplatňovali predtým, vrátane akýchkoľvek uplatniteľných
pravidelných poplatkov. Ak je predĺženie obdobia platnosti
udelené v súlade s druhým pododsekom v porovnaní s pôvodným
trvaním platnosti práv na využívanie zdrojov výrazné, príslušné vnútroštátne
orgány môžu podmieniť predĺženie platnosti práv akýmikoľvek
úpravami predtým platných podmienok oprávnenia, ktoré sú potrebné vzhľadom
na zmenené okolnosti, a to vrátane uloženia dodatočných poplatkov.
Tieto dodatočné poplatky sa vypočítajú na základe pro rata
temporis z akéhokoľvek počiatočného poplatku za pôvodné
práva na využívanie zdrojov, ktorý bol vypočítaný výslovne na základe
pôvodne plánovaného trvania platnosti. Vo vykonávacích aktoch stanovených
v tomto odseku sa nevyžaduje skrátenie trvania platnosti existujúcich práv
na využívanie zdrojov v žiadnom z členských štátov okrem
prípadov, keď je v súlade s článkom 14 ods. 2 smernice
2002/20/ES, pričom sa tieto vykonávacie akty nevzťahujú na existujúce
práva na dobu neurčitú. Ak Komisia prijme vykonávací akt v súlade
s odsekom 2, môže uplatniť ustanovenia tohto odseku mutatis
mutandis na akékoľvek práva na využívanie dotknutého harmonizovaného
pásma pre bezdrôtové širokopásmové pripojenie. 4. Pri prijímaní vykonávacích aktov uvedených
v odsekoch 2 a 3 Komisia prihliada na: a) regulačné zásady stanovené
v článku 9, b) objektívne rozdiely v celej Únii, pokiaľ
ide o potrebu dodatočného rádiového frekvenčného spektra pre
poskytovanie bezdrôtového širokopásmového pripojenia s prihliadnutím na
spoločné potreby rádiového frekvenčného spektra pre integrované siete
zahŕňajúce niekoľko členských štátov, c) predvídateľnosť prevádzkových
podmienok pre existujúcich používateľov rádiového frekvenčného
spektra, d) cykly zavádzania, výstavby
a investičné cykly nasledujúcich generácií bezdrôtových
širokopásmových technológií, e) dopyt koncových používateľov po
vysokokapacitných širokopásmových bezdrôtových komunikáciách. Pri určovaní časových harmonogramov
pre rôzne kategórie členských štátov, ktoré ešte neudelili individuálne
práva na využívanie zdrojov a neumožnili skutočné využívanie
dotknutého harmonizovaného pásma, Komisia náležite zohľadní akékoľvek
informácie poskytnuté členskými štátmi, pokiaľ ide o spôsob,
akým boli v minulosti práva na využívanie rádiového frekvenčného
spektra udeľované, dôvody na obmedzenie stanovené v článku 9
ods. 3 a 4 smernice 2002/21/ES, možnú potrebu uvoľniť predmetné
pásmo, účinky na hospodársku súťaž alebo zemepisné či technické
obmedzenia, pričom berie do úvahy účinok na vnútorný trh. Komisia
zabezpečí, aby sa vykonávanie neprimerane neodkladalo a aby rozdiely
v časových harmonogramoch medzi členskými štátmi nemali za
následok neprípustné rozdiely v oblasti hospodárskej súťaže alebo
regulácie medzi členskými štátmi. 5. Odsek 2 sa uplatňuje bez toho, aby
bolo dotknuté právo členských štátov udeľovať práva na
využívanie zdrojov a umožniť skutočné využívanie harmonizovaného
pásma pred prijatím vykonávacieho aktu v súvislosti s týmto pásmom,
ak je v súlade s druhým pododsekom tohto odseku, alebo pred
harmonizovaným termínom stanoveným vo vykonávacom akte pre uvedené pásmo. Ak príslušné vnútroštátne orgány udelia práva
na využívanie zdrojov v harmonizovanom pásme pred prijatím vykonávacieho
aktu v súvislosti s týmto pásmom, vymedzia podmienky udelenia týchto
práv, najmä tie, ktoré sa týkajú trvania ich platnosti, a to tak, aby
príjemcovia práv na využívanie zdrojov boli informovaní o možnosti, že
Komisia prijme vykonávacie akty v súlade s odsekom 2, ktorými sa
stanoví minimálne trvanie platnosti týchto práv alebo synchronizované uplynutie
platnosti alebo cyklus obnovenia práv pre Úniu ako celok. Tento pododsek sa
nevzťahuje na udeľovanie práv na dobu neurčitú. 6. V prípade harmonizovaných pásiem, pre
ktoré bol vo vykonávacom akte prijatom v súlade s odsekom 2 stanovený
spoločný časový harmonogram udeľovania práv na využívanie
zdrojov a umožnenia ich skutočného využívania, príslušné vnútroštátne
orgány poskytnú Komisii včasné a dostatočne podrobné informácie
o svojich plánoch na zabezpečenie jeho dodržiavania. Komisia môže
prijať vykonávacie akty, ktorými sa vymedzí formát a postupy pre
poskytovanie takýchto informácií. Tieto vykonávacie akty sa prijmú
v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33
ods. 2. Ak Komisia po preskúmaní týchto podrobných
plánov, ktoré poskytol členský štát, usúdi, že je nepravdepodobné, že daný
členský štát bude schopný dodržiavať časový harmonogram, ktorý
sa naň vzťahuje, môže prostredníctvom vykonávacieho aktu prijať
rozhodnutie, ktorým požiada uvedený členský štát, aby vhodným spôsobom
prispôsobil svoje plány s cieľom zabezpečiť dodržiavanie
harmonogramu. Článok 13 – Koordinácia postupov
udeľovania oprávnení a podmienok využívania rádiového
frekvenčného spektra pre bezdrôtové širokopásmové pripojenie na vnútornom
trhu 1. Ak príslušný vnútroštátny orgán
zamýšľa podmieniť využívanie rádiového frekvenčného spektra
všeobecným oprávnením alebo udeliť individuálne práva na využívanie
rádiového frekvenčného spektra alebo zmeniť práva a povinnosti
týkajúce sa využívania rádiového frekvenčného spektra v súlade
s článkom 14 smernice 2002/20/ES, sprístupní návrh svojho opatrenia
spolu s odôvodnením súčasne Komisii a príslušným orgánom
ostatných členských štátov pre rádiové frekvenčné spektrum, a to
po skončení prípadnej verejnej konzultácie uvedenej v článku 6
smernice 2002/21/ES a v každom prípade len v takom štádiu
prípravy, ktoré umožní poskytnúť Komisii a príslušným orgánom
ostatných členských štátov dostatočné a stabilné informácie
o všetkých relevantných záležitostiach. Príslušný vnútroštátny orgán poskytne
informácie, ktoré budú v uplatniteľných prípadoch obsahovať
aspoň tieto údaje: a) druh procesu udeľovania oprávnenia, b) načasovanie procesu udeľovania
oprávnenia, c) trvanie platnosti práv na využívanie
zdrojov, d) druh a rozsah rádiového
frekvenčného spektra, ktoré je dostupné ako celok alebo pre určitý
podnik, e) výška a štruktúra akýchkoľvek
poplatkov, ktoré sa majú zaplatiť, f) kompenzácia alebo stimuly v súvislosti
s uvoľnením alebo spoločným využívaním rádiového
frekvenčného spektra existujúcimi používateľmi, g) povinnosti týkajúce sa pokrytia, h) veľkoobchodný prístup, vnútroštátne
alebo regionálne požiadavky na roaming, i) vyhradenie rádiového frekvenčného
spektra pre určité druhy prevádzkovateľov alebo vylúčenie
určitých druhov prevádzkovateľov, j) podmienky týkajúce sa udelenia, prevodu
alebo akumulácie práv na využívanie zdrojov, k) možnosť využívať rádiové
frekvenčné spektrum spoločne, l) spoločné využívanie infraštruktúry, m) minimálne technologické výkonnostné úrovne,
n) obmedzenia uplatňované v súlade
s článkom 9 ods. 3 a 4 smernice 2002/21/ES, o) odvolanie alebo odobratie jedného alebo
viacerých práv na využívanie zdrojov alebo zmena práv alebo podmienok spojených
s týmito právami, ktoré nemožno považovať za zanedbateľné
v zmysle článku 14 ods. 1 smernice 2002/20/ES. 2. Príslušné vnútroštátne orgány a Komisia
môžu adresovať dotknutému príslušnému orgánu pripomienky v lehote
dvoch mesiacov. Lehota dvoch mesiacov sa nepredlžuje. Pri posudzovaní návrhu opatrenia v súlade
s týmto článkom Komisia prihliada najmä na: a) ustanovenia smerníc 2002/20/ES
a 2002/21/ES a rozhodnutia č. 243/2012/ES, b) regulačné zásady stanovené
v článku 9, c) príslušné kritériá pre určité
špecifické podmienky stanovené v článku 10 a doplňujúce
ustanovenia stanovené v článku 11, d) všetky vykonávacie akty prijaté
v súlade s článkom 12, e) spojitosť s nedávnymi,
prebiehajúcimi alebo plánovanými postupmi v iných členských štátoch,
ako aj možné vplyvy na obchod medzi členskými štátmi. Ak v tejto lehote Komisia oznámi
príslušnému orgánu, že navrhované opatrenie by vytvorilo prekážku na vnútornom
trhu alebo že má vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jeho
zlučiteľnosť s právnymi predpismi Únie, navrhované
opatrenie nemožno prijať počas dodatočnej lehoty v trvaní
dvoch mesiacov. V takomto prípade Komisia informuje o stanovisku,
ktoré zaujala k návrhu opatrenia, aj príslušné orgány ostatných
členských štátov. 3. Počas dodatočnej
dvojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 2 Komisia a dotknutý
príslušný orgán úzko spolupracujú, aby našli najvhodnejšie
a najúčinnejšie opatrenie vzhľadom na kritériá uvedené
v odseku 2, pričom náležite zohľadňujú názory
účastníkov trhu a potrebu zabezpečiť rozvoj jednotnej
regulačnej praxe. 4. V ktoromkoľvek štádiu postupu
môže príslušný orgán zmeniť alebo stiahnuť svoje navrhované
opatrenie, pričom v čo najvyššej miere zohľadní oznámenie
Komisie uvedené v odseku 2. 5. V dodatočnej dvojmesačnej
lehote uvedenej v odseku 2 Komisia môže: a) predložiť Komunikačnému výboru
návrh rozhodnutia, v ktorom žiada dotknutý príslušný orgán, aby stiahol
navrhované opatrenie. K tomuto návrhu rozhodnutia priloží podrobnú
a objektívnu analýzu, v ktorej uvedie dôvody, prečo by návrh
opatrenia nemal byť podľa Komisie prijatý tak, ako bol oznámený,
a v prípade potreby pripojí konkrétne návrhy na zmenu návrhu
opatrenia, alebo b) prijať rozhodnutie o zmene svojho
stanoviska k návrhu príslušného opatrenia. 6. Ak Komisia nepredloží návrh rozhodnutia
uvedený v odseku 5 písm. a) alebo prijme rozhodnutie uvedené
v odseku 5 písm. b), dotknutý príslušný orgán môže prijať
navrhované opatrenie. Ak Komisia predloží návrh rozhodnutia uvedený
v odseku 5 písm. a), príslušný orgán nesmie prijať navrhované
opatrenie počas obdobia, ktoré nepresahuje šesť mesiacov od zaslania
oznámenia príslušnému orgánu v súlade s odsekom 2. Komisia môže prijať rozhodnutie
o zmene svojho stanoviska vo vzťahu k návrhu príslušného
opatrenia v ktoromkoľvek štádiu postupu, a to aj po predložení
návrhu rozhodnutia Komunikačnému výboru. 7. Akékoľvek rozhodnutie, v ktorom
sa od príslušného orgánu žiada, aby stiahol navrhované opatrenie, Komisia prijme
prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú
v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33
ods. 2. 8. Ak Komisia prijme rozhodnutie v súlade
s odsekom 7, príslušný orgán do šiestich mesiacov od oznámenia rozhodnutia
Komisie návrh opatrenia zmení alebo stiahne. V prípade zmeny návrhu
opatrenia príslušný orgán uskutoční prípadnú verejnú konzultáciu
a sprístupní zmenený návrh opatrenia Komisii v súlade s odsekom
1. 9. Dotknutý príslušný orgán v čo
najväčšej miere zohľadní všetky pripomienky príslušných orgánov iných
členských štátov a Komisie a môže, okrem prípadov, ktoré sú
uvedené v treťom pododseku odseku 2, v druhom pododseku odseku 6
a v odseku 7, prijať výsledný návrh opatrenia a ak tak
urobí, oznámi túto skutočnosť Komisii. 10. Príslušný orgán informuje Komisiu
o výsledkoch postupu, na ktorý sa jeho opatrenie vzťahuje hneď,
ako sa tento postup ukončí. Článok 14 – Prístup k rádiovým
miestnym počítačovým sieťam 1. Príslušné vnútroštátne orgány povolia
poskytovanie prístupu k sieti poskytovateľa elektronických
komunikácií verejnosti prostredníctvom rádiových miestnych
počítačových sietí, ako aj využívanie harmonizovaného rádiového
spektra na účely takéhoto poskytovania, a to len pod podmienkou
všeobecného oprávnenia. 2. Príslušné vnútroštátne orgány nesmú
brániť poskytovateľom elektronických komunikácií verejnosti
umožňovať verejnosti prístup k svojim sieťam
prostredníctvom rádiových miestnych počítačových sietí, ktoré sa môžu
nachádzať v priestoroch koncového používateľa, pod podmienkou
splnenia podmienok všeobecného oprávnenia a informovaného súhlasu koncového
používateľa. 3. Poskytovatelia elektronických komunikácií
verejnosti nesmú jednostranne obmedziť: a) právo koncových používateľov na
prístup k rádiovým miestnym počítačovým sieťam poskytovaným
tretími stranami, ktoré si zvolia, b) právo koncových používateľov
umožniť recipročne alebo všeobecnejšie prístup k sieťam
týchto poskytovateľov iným koncovým používateľom prostredníctvom
rádiových miestnych počítačových sietí, aj na základe iniciatív
tretích strán, ktoré združujú a verejne sprístupňujú rádiové miestne
počítačové siete rôznych koncových používateľov. 4. Príslušné vnútroštátne orgány nesmú
obmedziť právo koncových používateľov umožniť recipročne
alebo všeobecnejšie prístup k svojim rádiovým miestnym
počítačovým sieťam iným koncovým používateľom, aj na
základe iniciatív tretích strán, ktoré združujú a verejne
sprístupňujú rádiové miestne počítačové siete rôznych koncových
používateľov. 5. Príslušné vnútroštátne orgány nesmú
obmedzovať poskytovanie verejného prístupu k rádiovým miestnym
počítačovým sieťam: a) zo strany verejných orgánov
v priestoroch alebo v bezprostrednom okolí priestorov, kde tieto
verejné orgány sídlia, ak ide o doplnkovú činnosť k službám
poskytovaným verejnosti v týchto priestoroch, b) na základe iniciatív mimovládnych
organizácií alebo verejných orgánov na združovanie a recipročné alebo
všeobecnejšie sprístupňovanie rádiových miestnych počítačových
sietí rôznych koncových používateľov, prípadne vrátane rádiových miestnych
počítačových sietí, ku ktorým sa verejný prístup poskytuje v súlade s
písmenom a). 6. Podnik, verejný orgán alebo iný koncový
používateľ sa nepovažuje za poskytovateľa elektronických komunikácií
verejnosti výlučne z dôvodu poskytovania verejného prístupu
k rádiovým miestnym počítačovým sieťam, ak charakter
takéhoto poskytovania prístupu nie je obchodný alebo je len doplnkom
k inej obchodnej činnosti alebo verejnej službe, ktorá nie je závislá
od prenosu signálu v takýchto sieťach. Článok 15 – Zavádzanie
a prevádzka bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom 1. Príslušné vnútroštátne orgány musia
umožniť zavádzanie, pripojenie a prevádzku bezdrôtových prístupových
bodov s malým dosahom v režime všeobecného oprávnenia a nesmú
neoprávneným spôsobom obmedzovať zavádzanie, pripojenie
alebo prevádzku prostredníctvom individuálnych územnoplánovacích povolení,
ak je takéto použitie v súlade s vykonávacími opatreniami prijatými
podľa odseku 2. Tento odsek sa nedotýka režimu oprávnenia pre
rádiové frekvenčné spektrum využívané na prevádzkovanie bezdrôtových
prístupových bodov s malým dosahom. 2. Na účely jednotného vykonávania režimu
všeobecného oprávnenia na zavádzanie, pripojenie a prevádzku bezdrôtových
prístupových bodov s malým dosahom podľa odseku 1 môže Komisia
prostredníctvom vykonávacieho aktu vymedziť technické charakteristiky,
pokiaľ ide o navrhovanie, zavádzanie a prevádzku bezdrôtových
prístupových bodov s malým dosahom, pričom súlad s týmito charakteristikami
zabezpečí ich nenápadný charakter pri používaní v rôznych miestnych
kontextoch. Komisia vymedzí tieto technické charakteristiky na základe
maximálnej veľkosti, výkonu, elektromagnetických vlastností, ako aj
vizuálneho vplyvu zavádzaných bezdrôtových prístupových bodov s malým
dosahom. Uvedené technické charakteristiky na používanie bezdrôtových
prístupových bodov s malým dosahom musia byť v súlade minimálne s
požiadavkami smernice 2013/35/EÚ[30] a s
hraničnými hodnotami vymedzenými v odporúčaní Rady
č. 1999/519/ES.[31] Charakteristiky vymedzené na to, aby sa pri
zavádzaní, pripojení a prevádzke bezdrôtového prístupového bodu
s malým dosahom mohol využiť odsek 1, sa nedotýkajú základných
požiadaviek smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES, pokiaľ ide o
umiestňovanie takýchto produktov na trh.[32] Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s
postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 2. Článok 16 – Koordinácia rádiového
frekvenčného spektra medzi členskými štátmi 1. Bez toho, aby boli dotknuté ich záväzky
podľa príslušných medzinárodných dohôd vrátane Rádiokomunikačného
poriadku ITU príslušné vnútroštátne orgány zabezpečia, aby bolo využívanie
rádiového frekvenčného spektra na ich území organizované, a najmä prijmú
všetky opatrenia potrebné na pridelenie alebo priradenie rádiového
frekvenčného spektra, aby sa ktorémukoľvek inému členskému štátu
nezabránilo umožniť využívanie konkrétneho harmonizovaného pásma na svojom
území v súlade s právnymi predpismi Únie. 2. Členské štáty navzájom spolupracujú
pri cezhraničnej koordinácii využívania rádiového frekvenčného
spektra s cieľom zabezpečiť súlad s odsekom 1 a s cieľom
zabezpečiť, aby sa žiadnemu členskému štátu neznemožnil
rovnocenný prístup k rádiovému frekvenčnému spektru. 3. Ktorýkoľvek dotknutý členský štát
môže vyzvať skupinu pre politiku rádiového frekvenčného spektra, aby
mu poskytla svoju podporu a pomohla jemu a akémukoľvek inému
členskému štátu dosahovať súlad s týmto článkom. Komisia môže prijať vykonávacie opatrenia
s cieľom zabezpečiť, aby koordinované výstupy
spĺňali požiadavku rovnocenného prístupu k rádiovému spektru pre
všetky príslušné členské štáty, vyriešiť všetky praktické
nezrovnalosti medzi jednotlivými koordinovanými výstupmi medzi rozličnými
členskými štátmi alebo zabezpečiť posilnenie koordinovaných
riešení podľa právnych predpisov Únie. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú
v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 2. Oddiel 2 –
Európske produkty virtuálneho prístupu Článok 17 –
Európsky produkt virtuálneho prístupu
k širokopásmovému pripojeniu 1.
Poskytovanie produktu virtuálneho prístupu k širokopásmovému pripojeniu uložené
v súlade s článkami 8 a 12 smernice 2002/19/ES sa považuje za poskytovanie
európskeho produktu virtuálneho prístupu k širokopásmovému pripojeniu, ak sa
dodáva v súlade s minimálnymi parametrami uvedenými v jednej z ponúk
stanovených v prílohe 1 a spĺňa súčasne tieto základné
požiadavky: a) schopnosť byť v ponuke ako
vysokokvalitný produkt kdekoľvek v Únii, b) maximálny stupeň interoperability
siete a služieb a nediskriminačné riadenie siete medzi
prevádzkovateľmi v súlade s topológiou siete, c) schopnosť slúžiť koncovým
používateľom na základe konkurenčných podmienok, d) nákladová efektívnosť so zreteľom
na schopnosť jeho používania v existujúcich a novovytvorených sieťach
a koexistencie s ďalšími prístupovými produktmi, ktoré sa môžu
poskytovať v rámci tej istej sieťovej infraštruktúry, e) prevádzková efektívnosť, najmä
pokiaľ ide o obmedzenie, v možnej miere, prekážok pri vykonávaní a
nákladov na zavedenie, ktoré znášajú poskytovatelia virtuálneho prístupu k širokopásmovému pripojeniu a
záujemcovia o virtuálny prístup k širokopásmovému
pripojeniu, f) dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa
ochrany súkromia, osobných údajov, bezpečnosti a integrity sietí a
transparentnosti v súlade s právnymi predpismi Únie. 2. Komisia
sa splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 32 s
cieľom prispôsobovať prílohu I vývoju na trhu a technologickému
vývoju, aby sa naďalej spĺňali základné požiadavky vymenované v
odseku 1. Článok 18 – Regulačné podmienky
súvisiace s európskym produktom virtuálneho prístupu k širokopásmovému
pripojeniu 1.
Národný regulačný orgán, ktorý pôvodne uložil operátorovi v súlade s
článkami 8 a 12 smernice 2002/19/ES akúkoľvek povinnosť
poskytovať veľkoobchodný prístup k sieti budúcej generácie, posúdi,
či by bolo vhodné a primerané namiesto tejto povinnosti uložiť
povinnosť poskytovať európsky
produkt virtuálneho prístupu k širokopásmovému pripojeniu,
ktorý poskytuje funkcie prinajmenšom ekvivalentné
veľkoobchodnému prístupovému produktu povinnému v súčasnosti. Národné
regulačné orgány uvedené v prvom pododseku vykonajú požadované posúdenie
existujúcich nápravných opatrení pre veľkoobchodný prístup čo najskôr
po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia bez ohľadu na
načasovanie analýzy relevantných trhov v súlade s článkom 16 ods. 6
smernice 2002/21/ES. Pokiaľ
sa národný regulačný orgán, ktorý pôvodne uložil povinnosť
poskytovať virtuálny prístup k širokopásmovému
pripojeniu, na základe
vykonaného posúdenia podľa prvého pododseku domnieva, že európsky produkt virtuálneho prístupu k širokopásmovému pripojeniu nie je v konkrétnych podmienkach vhodný, poskytne
vysvetľujúce odôvodnenie vo svojom návrhu opatrenia v súlade s postupom
stanoveným v článkoch 6 a 7 smernice 2002/21/ES. 2.
V prípadoch, keď má národný regulačný orgán zámer uložiť
operátorovi povinnosť poskytovať veľkoobchodný prístup k sieti
budúcej generácie v súlade s článkami 8 a 12 smernice 2002/19/ES, posúdi
popri faktoroch stanovených v článku 12 ods. 2 uvedenej smernice najmä
príslušný prínos uloženia i)
povinnosti pasívneho veľkoobchodného vstupu, ako je fyzicky uvoľnený
prístup k miestnemu účastníckemu vedeniu alebo subvedeniu, ii)
nefyzického či virtuálneho veľkoobchodného vstupu ponúkajúceho rovnocenné
funkcie, a najmä európsky produkt
virtuálneho prístupu k širokopásmovému pripojeniu, ktorý spĺňa základné požiadavky a parametre
stanovené v článku 17 ods. 1 a v bode 1 prílohy 1 k tomuto nariadeniu. 3.
Odchylne od článku 12 ods. 3 smernice 2002/19/ES, keď má národný
regulačný orgán zámer uložiť operátorovi povinnosť
poskytovať virtuálny prístup k
širokopásmovému pripojeniu v súlade s článkami 8 a 12
uvedenej smernice, uloží povinnosť
poskytovať európsky produkt virtuálneho
prístupu k širokopásmovému pripojeniu, ktorého funkcie v čo najväčšej miere zodpovedajú
regulačnej potrebe uvedenej v jeho posúdení. Pokiaľ sa národný
regulačný orgán domnieva, že európsky produkt
virtuálneho prístupu k širokopásmovému pripojeniu nie je v konkrétnych podmienkach vhodný, poskytne
vysvetľujúce odôvodnenie vo svojom návrhu opatrenia v súlade s postupom
stanoveným v článkoch 6 a 7 smernice 2002/21/ES. 4.
Národný regulačný orgán podľa odsekov 1, 2 alebo 3 posúdi otázku,
či je vhodné uložiť povinnosť poskytovať európsky produkt virtuálneho prístupu k
širokopásmovému pripojeniu namiesto iného možného
veľkoobchodného prístupového produktu, pričom zohľadňuje
záujem o konvergentné regulačné podmienky v celej Únii, pokiaľ ide o
nápravné opatrenia pre veľkoobchodný prístup, súčasnú a
očakávanú situáciu v hospodárskej súťaži založenej na infraštruktúre
a vývoj trhových podmienok smerom k poskytovaniu konkurenčných sietí
budúcej generácie, súvisiace investície operátora určeného ako operátora s
významným vplyvom na trhu a záujemcov o prístup a obdobie amortizácie takýchto
investícií. Národné
regulačné orgány stanovia prechodné obdobie na nahradenie existujúceho
veľkoobchodného prístupového produktu európskym produktom
virtuálneho prístupu k širokopásmovému pripojeniu, ak to
bude potrebné. 5.
Odchylne od článku 9 ods. 3 smernice, ak má operátor podľa
článkov 8 a 12 uvedenej smernice povinnosť poskytovať európsky produkt virtuálneho prístupu k širokopásmovému pripojeniu, národné regulačné orgány
zabezpečia zverejnenie referenčnej ponuky obsahujúcej minimálne prvky
stanovené v bode 1, bode 2 alebo prípadne bode 3 prílohy I. 6.
Odchylne od článku 16 ods. 3 smernice 2002/21/ES národný regulačný
orgán neuloží povinnú výpovednú lehotu pred zrušením pôvodne uloženej
povinnosti ponúkať európsky produkt virtuálneho
prístupu k širokopásmovému pripojeniu,
ktorý spĺňa základné požiadavky a parametre stanovené v článku
17 ods. 1 a v bode 2 prílohy I k tomuto nariadeniu, ak sa dotknutý
prevádzkovateľ dobrovoľne zaviaže sprístupňovať takýto
produkt na žiadosť tretích strán na základe spravodlivých a primeraných
podmienok na ďalšie obdobie troch rokov. 7.
V prípadoch, keď národný regulačný orgán zvažuje v kontexte posúdenia
podľa odseku 2 alebo 3, či má alebo nemá uložiť alebo
ponechať kontroly cien v súlade s článkom 13 smernice 2002/19/ES v
súvislosti s veľkoobchodným prístupom k sieťam budúcej generácie,
či už prostredníctvom jedného z európskych produktov
virtuálneho prístupu k širokopásmovému pripojeniu alebo iným spôsobom, zohľadňuje stav hospodárskej
súťaže, pokiaľ ide o ceny, výber a kvalitu produktov ponúkaných na
maloobchodnej úrovni. Zohľadňuje účinnosť ochrany proti
diskriminácii na veľkoobchodnej úrovni a situáciu hospodárskej súťaže
založenej na infraštruktúre zo strany iných sietí pevných liniek alebo
bezdrôtových sietí, pričom náležite zohľadňuje úlohu existujúcej
hospodárskej súťaže založenej na infraštruktúre medzi sieťami budúcej
generácie pri podnecovaní ďalších zlepšení kvality pre koncových používateľov
s cieľom určiť, či by kontroly cien pre veľkoobchodný
prístup neboli v konkrétnom prípade potrebné alebo primerané. Článok 19 – Produkt
prepojiteľnosti so zaistenou kvalitou služby (ZKS) 1.
Každý prevádzkovateľ má právo poskytovať európsky produkt
prepojiteľnosti so ZKS, ako sa uvádza v odseku 4. 2.
Každý prevádzkovateľ splní každú primeranú žiadosť o poskytovanie
európskeho produktu prepojiteľnosti so ZKS, ako sa uvádza v odseku 4,
predloženú písomne autorizovaným poskytovateľom elektronických
komunikačných služieb. Každé zamietnutie žiadosti o poskytnutie európskeho
produktu prepojiteľnosti so ZKS je založené na objektívnych kritériách.
Prevádzkovateľ poskytne odôvodnenie akéhokoľvek zamietnutia do
jedného mesiaca od predloženia písomnej žiadosti. Za
objektívne odôvodnenie zamietnutia žiadosti sa považuje skutočnosť,
že strana žiadajúca o poskytnutie európskeho produktu prepojiteľnosti so
ZKS nie je schopná alebo ochotná sprístupniť európsky produkt
prepojiteľnosti so ZKS, či už v Únii alebo v tretích krajinách,
dožiadanej strane za prijateľných podmienok, ak to dožiadaná strana
požaduje. 3.
V prípade, že žiadosť bola zamietnutá alebo sa do dvoch mesiacov od
predloženia písomnej žiadosti nedosiahla dohodla, pokiaľ ide o konkrétne
podmienky vrátane ceny, každá zo zmluvných strán má právo postúpiť danú
vec príslušnému národnému regulačnému orgánu podľa článku 20
smernice 2002/21/ES. V takom prípade sa môže uplatniť článok 3 ods. 6
tohto nariadenia. 4.
Poskytovanie produktu prepojiteľnosti sa považuje za poskytovanie
európskeho produktu prepojiteľnosti so ZKS, ak sa dodáva v súlade s
minimálnymi parametrami uvedenými v prílohe II a spĺňa súčasne
tieto základné požiadavky: a)
schopnosť byť v ponuke ako vysokokvalitný produkt kdekoľvek v
Únii, b)
umožnenie poskytovateľom služieb uspokojovať potreby ich koncových
používateľov, c)
nákladová efektívnosť pri zohľadnení existujúcich riešení, ktoré sa
môžu poskytovať na tých istých sieťach, d)
prevádzková efektívnosť, najmä pokiaľ ide o obmedzenie, v možnej
miere, prekážok pri vykonávaní a nákladov na zavádzanie, ktoré znášajú
zákazníci a e)
zabezpečenie dodržiavania pravidiel týkajúcich sa ochrany súkromia,
osobných údajov, bezpečnosti a integrity sietí a transparentnosti v súlade
s právnymi predpismi Únie. 5.
Komisia sa splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s
článkom 32 s cieľom prispôsobovať prílohu II vývoju na trhu a
technologickému vývoju, aby sa naďalej spĺňali základné
požiadavky vymenované v odseku 4. Článok 20 – Opatrenia týkajúce sa
európskych prístupových produktov 1.
Komisia prijme do 1. januára 2016 vykonávacie akty, ktorými sa stanovujú
jednotné technické a metodické pravidlá používania európskeho
produktu virtuálneho prístupu k širokopásmovému pripojeniu v zmysle článku 17 a prílohy I bodu 1 v
súlade s kritériami a parametrami, ktoré sa v nich uvádzajú, a s cieľom
zabezpečiť rovnocennosť funkcií takéhoto virtuálneho
veľkoobchodného prístupového produktu k sieťam budúcej generácie s
funkciami produktu fyzického uvoľneného prístupu. Tieto vykonávacie akty
sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 2. 2.
Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovujú jednotné
technické a metodické pravidlá používania jedného alebo viacerých európskych
prístupových produktov v zmysle článkov 17 a 19 a prílohy I bodov 2 a 3 a
prílohy II v súlade s príslušnými kritériami a parametrami, ktoré sa v nich
uvádzajú. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania
uvedeným v článku 33 ods. 2. Kapitola IV
Harmonizované práva koncových používateľov Článok 21 – Odstránenie obmedzení
a diskriminácie 1.
Verejné orgány neobmedzujú slobodu koncových používateľov využívať
verejné elektronické komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické
komunikačné služby poskytované podnikom, ktorý má sídlo v inom
členskom štáte. 2.
Poskytovatelia elektronických komunikácií verejnosti neuplatňujú žiadne
diskriminačné požiadavky alebo podmienky prístupu alebo využívania na
koncových používateľov na základe ich štátnej príslušnosti alebo miesta
bydliska, pokiaľ takéto rozdiely nie sú objektívne odôvodnené. 3. Pokiaľ to nie je objektívne
odôvodnené, poskytovatelia elektronických komunikácií verejnosti
neuplatňujú tarify pre komunikácie v Únii končiace v inom
členskom štáte, ktoré sú: a)
v prípade pevných komunikácií vyššie ako tarify pre domáce diaľkové
komunikácie, b)
v prípade mobilných komunikácií vyššie ako eurotarify pre regulované hlasové a
SMS roamingové komunikácie stanovené v nariadení (ES) č. 531/2012. Článok 22 – Riešenie
cezhraničných sporov 1.
Postupy mimosúdneho riešenia sporov stanovené v súlade s článkom 34 ods. 1
smernice 2002/22/ES sa takisto uplatňujú na spory týkajúce sa zmlúv medzi
spotrebiteľmi, a inými koncovými používateľmi, pokiaľ sú takéto
postupy mimosúdneho riešenia sporov dostupné aj pre nich, a poskytovateľmi
elektronických komunikácií verejnosti, ktorí majú sídlo v inom členskom
štáte. V prípade sporov, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti smernice
2013/11/EÚ[33], sa uplatňujú ustanovenia danej smernice. Článok 23 – Sloboda poskytovať
a využívať prístup k otvorenému internetu a primerané riadenie
prevádzky 1. Koncoví používatelia majú slobodný prístup
k informáciám a obsahu a môžu slobodne šíriť informácie a obsah,
prevádzkovať aplikácie a využívať služby podľa vlastného výberu
prostredníctvom služby prístupu na internet. Koncoví
používatelia slobodne uzatvárajú zmluvy o objeme a rýchlosti dát s
poskytovateľmi služieb prístupu na internet a v súlade s akýmikoľvek
takýmito dohodami týkajúcimi sa objemu dát slobodne využívajú akékoľvek
ponuky poskytovateľov internetového obsahu a internetových aplikácií a
služieb. 2. Koncoví
používatelia takisto slobodne uzatvárajú zmluvy s poskytovateľmi
elektronických komunikácií verejnosti alebo poskytovateľmi obsahu,
aplikácií a služieb týkajúce sa poskytovania špecializovaných služieb so
zvýšenou kvalitou služby. S cieľom
umožniť poskytovanie špecializovaných služieb koncovým používateľom,
poskytovatelia obsahu, aplikácií a služieb a poskytovatelia elektronických
komunikácií verejnosti slobodne medzi sebou uzatvárajú dohody s cieľom
prenášať súvisiace objemy dát alebo zabezpečovať prevádzku ako
špecializované služby s vymedzenou kvalitou služby alebo určenou
kapacitou. Poskytovanie takýchto špecializovaných služieb nesmie opakovane
alebo sústavne zhoršovať celkovú kvalitu služieb prístupu na internet. 3. Tento
článok sa nedotýka právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych
predpisov týkajúcich sa zákonnosti prenášaných informácií, obsahu, aplikácií
alebo služieb. 4. Vykonávanie
slobôd stanovených v odsekoch 1 a 2 sa uľahčuje poskytovaním úplných
informácií v súlade s článkom 25 ods. 1, článkom 26 ods. 2 a
článkom 27 ods. 1 a 2. 5. Poskytovatelia služieb prístupu na internet
nesmú v rámci limitov akýchkoľvek zmluvne dohodnutých objemov dát alebo rýchlostí
služieb prístupu na internet obmedzovať slobody stanovené v odseku 1
blokovaním, spomaľovaním, znehodnocovaním alebo diskrimináciou,
pokiaľ ide o špecifický obsah, aplikácie alebo služby alebo ich špecifické
triedy, s výnimkou prípadov, keď je potrebné uplatniť primerané
opatrenia týkajúce sa riadenia prevádzky. Primerané opatrenia týkajúce sa
riadenia prevádzky musia byť transparentné, nediskriminačné,
primerané a nevyhnutné na: a) vykonávanie právneho ustanovenia alebo
súdneho príkazu alebo predchádzanie alebo zabránenie vážnym zločinom, b) zachovanie integrity a bezpečnosti
siete, služieb poskytovaných prostredníctvom tejto siete a koncových zariadení
koncových používateľov, c) predchádzanie prenášaniu nevyžiadaných
komunikácií koncovým používateľom, ktorí dali predchádzajúci súhlas na
takéto obmedzujúce opatrenia, d) minimalizáciu
účinkov dočasnej alebo výnimočnej preťaženosti siete pod
podmienkou, že s ekvivalentnými druhmi prevádzky sa zaobchádza rovnakým
spôsobom. Primerané
riadenie prevádzky je spojené iba so spracúvaním údajov, ktoré sú nevyhnutné a
primerané na plnenie účelov stanovených v tomto odseku. Článok 24 – Záruky pre kvalitu služby 1. Národné regulačné orgány
zabezpečujú a úzko sledujú možnosť koncových používateľov
účinne využívať slobody stanovené v článku 23 ods. 1 a 2, súlad
s článkom 23 ods. 5 a neustálu dostupnosť nediskriminačných
služieb prístupu na internet na úrovniach kvality, ktoré zodpovedajú pokrokom v
technológii a nie sú zhoršené pod vplyvom poskytovania špecializovaných
služieb. V spolupráci s inými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zároveň
monitorujú vplyv špecializovaných služieb na kultúrnu rozmanitosť a
inovácie. Národné regulačné orgány podávajú každoročne správu Komisii
a orgánu BEREC o svojom sledovaní a zisteniach. 2. S cieľom predchádzať všeobecnému
zhoršeniu kvality služieb prístupu na internet alebo zaistiť pre koncových
používateľov možnosť prístupu k obsahu alebo informáciám a ich
šírenia alebo prevádzkovania aplikácií a služieb podľa vlastného výberu národné
regulačné orgány majú právomoc ukladať minimálne požiadavky na
kvalitu služieb pre poskytovateľov elektronických komunikácií verejnosti. Národné
regulačné orgány poskytnú Komisii v dostatočnom predstihu pred
uložením akýchkoľvek takýchto požiadaviek zhrnutie dôvodov na zásah,
predpokladané požiadavky a navrhovaný spôsob zásahu. Rovnako poskytnú tieto
informácie aj orgánu BEREC. Komisia môže po preskúmaní týchto informácií
vyjadriť pripomienky alebo odporúčania, najmä s cieľom zabezpečiť,
aby plánované požiadavky nemali nepriaznivý vplyv na fungovanie vnútorného
trhu. Navrhované požiadavky sa neprijmú počas obdobia dvoch mesiacov od
doručenia úplných informácií Komisii, pokiaľ sa Komisia a národný
regulačný orgán nedohodnú inak, alebo Komisia neinformuje národný
regulačný orgán o skrátenom období preskúmania alebo Komisia nevznesie
pripomienky a nevydá odporúčania. Národné regulačné orgány v čo
najväčšej miere zohľadňujú pripomienky alebo odporúčania
Komisie a o prijatých požiadavkách informujú Komisiu a orgán BEREC. 3. Komisia môže prijať vykonávacie akty,
v ktorých sa vymedzujú jednotné podmienky na vykonávanie povinností príslušných
vnútroštátnych orgánov podľa tohto článku. Tieto vykonávacie akty sa
prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 2. Článok 25 – Transparentnosť
a uverejňovanie informácií 1. Poskytovatelia elektronických komunikácií
verejnosti s výnimkou ponúk, ktoré boli dojednané individuálne, uverejňujú
transparentné, porovnateľné, adekvátne a aktuálne informácie týkajúce sa: a) ich názvu, adresy a kontaktných údajov, b) v prípade každého tarifného plánu ponúkanej
služby a príslušných parametrov kvality služby, uplatniteľných cien (pre
spotrebiteľov vrátane daní) a akýchkoľvek uplatniteľných
poplatkov (súvisiacich s prístupom, využívaním, údržbou a akékoľvek iné
dodatočné poplatky), ako aj nákladov v súvislosti s koncovým zariadením, c) uplatniteľných taríf týkajúcich sa
akéhokoľvek čísla alebo služby, na ktoré sa vzťahujú osobitné
cenové podmienky, d) kvality ich služieb v súlade s vykonávacími
aktmi uvedenými v odseku 2, e) služieb prístupu na internet, ak ich ponúkajú,
pričom uvedú tieto informácie: i)
skutočne dostupná rýchlosť na sťahovanie a nahrávanie dát v
členskom štáte bydliska koncového používateľa, aj v čase
najväčšej špičky, ii)
stupeň uplatniteľných obmedzení objemu dát, ak sa uplatňuje,
ceny na zvýšenie objemu dostupných dát na základe ad hoc alebo trvalom
základe, rýchlosť dát dostupná po vyčerpaní limitu spotreby
uplatniteľného objemu dát, a jej cena a prostriedky, pomocou ktorých môže
koncový používateľ kedykoľvek sledovať aktuálnu úroveň
svojej spotreby, iii)
jasné a zrozumiteľné vysvetlenie, ako môžu akékoľvek obmedzenie
objemu dát, skutočne dostupná rýchlosť a iné parametre kvality a
súbežné využívanie špecializovaných služieb so zvýšenou kvalitou služby, v
praxi ovplyvniť využívanie obsahu, aplikácií a služieb, iv)
informácie o akýchkoľvek postupoch poskytovateľa, zameraných na
meranie a riadenie prevádzky, s cieľom predchádzať preťaženiu
siete a o tom, ako by tieto postupy mohli vplývať na kvalitu služby a
ochranu osobných údajov, f)
opatrení prijatých s cieľom zabezpečiť rovnocennosť v
prístupe pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím vrátane
pravidelne aktualizovaných podrobných informácií o produktoch a službách
určených pre nich, g) ich štandardných zmluvných podmienok, ako aj akéhokoľvek
minimálneho zmluvného obdobia, podmienok predčasného ukončenia zmluvy
a s tým súvisiacich poplatkov, postupov zmeny poskytovateľa a prenesenia
čísel a iných identifikátorov a s tým súvisiacich priamych poplatkov, ako
aj kompenzačných opatrení v prípade oneskorenia alebo zneužívania
počas procesu zmeny poskytovateľa. h) prístupu k núdzovým službám a informáciám o
lokalizácii volajúceho v prípade všetkých ponúkaných služieb a akýchkoľvek
obmedzení pri poskytovaní núdzových služieb podľa článku 26 smernice
2002/22/ES, a akýchkoľvek súvisiacich zmien, i) práv v súvislosti s univerzálnou službou
vrátane, ak je to vhodné, zariadení a služieb uvedených v prílohe I k smernici
2002/22/ES. Informácie sa uverejňujú jasnou, zrozumiteľnou a ľahko
dostupnou formou v úradnom jazyku/úradných jazykoch členského štátu, v
ktorom sa služba ponúka, a pravidelne sa aktualizujú.
Informácie sa na požiadanie poskytnú národnému regulačnému orgánu pred ich
uverejnením. Akékoľvek rozdiely v podmienkach vzťahujúcich sa na
spotrebiteľov a iných koncových používateľov sa jasne uvedú. 2. Komisia môže prijať
vykonávacie akty, v ktorých špecifikuje metódy merania rýchlosti služieb prístupu
na internet, parametre kvality služby a metódy ich merania, a obsah, formu a
spôsob uverejnenia informácií vrátane prípadných mechanizmov osvedčovania
kvality. Komisia môže zohľadniť
parametre, vymedzenia pojmov a metódy merania stanovené v prílohe III k
smernici 2002/22/ES. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom
preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 2. 3. Koncoví používatelia majú prístup k nástrojom
nezávislého posúdenia, ktoré im umožnia porovnať výkon prístupu k sieti
elektronických komunikácií a elektronických komunikačných služieb a
náklady na alternatívne používateľské vzory. Na tento účel zavedú
členské štáty dobrovoľný systém certifikácie interaktívnych webových
stránok, príručiek alebo podobných nástrojov. Certifikáty sa udelia na
základe objektívnych, transparentných a primeraných požiadaviek, najmä
nezávislosti od akéhokoľvek poskytovateľa elektronických komunikácií
verejnosti, používania jednoduchého jazyka, poskytnutia úplných a aktuálnych
informácií a zavedenia postupu účinného riešenia sťažností.
Pokiaľ na trhu nie sú bezplatne alebo za prijateľnú cenu
dostupné certifikované porovnávacie nástroje, národné regulačné orgány
alebo iné príslušné vnútroštátne orgány samostatne alebo prostredníctvom tretích
strán zabezpečia dostupnosť takýchto nástrojov v súlade s
požiadavkami na certifikáciu. Informácie zverejnené poskytovateľmi
elektronických komunikácií verejnosti sú bezplatne dostupné na účely
sprístupnenia spomínaných porovnávacích nástrojov. 4. Na žiadosť príslušných verejných orgánov
poskytovatelia elektronických komunikácií verejnosti šíria informácie verejného
záujmu pre koncových používateľov bezplatne, keď je to vhodné,
rovnakými prostriedkami, ktoré bežne používajú pri komunikácii s koncovými
používateľmi. V takom prípade príslušné verejné orgány poskytujú
poskytovateľom elektronických komunikácií verejnosti informácie v
štandardizovanom formáte, pričom sa informácie môžu okrem iného týkať
týchto tém: a) najčastejšie využitie elektronických
komunikačných služieb na nezákonné činnosti alebo na šírenie
škodlivého obsahu, a to najmä ak sa môže dotýkať dodržiavania práv a
slobôd iných osôb vrátane porušovania autorských a súvisiacich práv a právne
následky takéhoto konania a b) prostriedky ochrany proti rizikám z
hľadiska osobnej bezpečnosti a nezákonného prístupu k osobným údajom
pri používaní elektronických komunikačných služieb. Článok 26 – Informačné požiadavky
týkajúce sa zmlúv 1.
Pred tým, ako sa zmluva o poskytovaní pripojenia na verejnú sieť
elektronických komunikácií alebo o poskytovaní verejne dostupných
elektronických komunikačných služieb stane záväznou, poskytovatelia
elektronických komunikácií verejnosti poskytnú zákazníkom a iným koncovým
používateľom, okrem prípadov, keď sa výslovne dohodli na inej
možnosti, minimálne tieto informácie: a)
totožnosť, adresu a kontaktné informácie poskytovateľa a ak sa líši,
adresu a kontaktné údaje v prípade akýchkoľvek sťažnosti, b)
hlavné charakteristiky poskytovaných služieb a najmä: i)
pre každý tarifný plán druhy ponúkaných služieb, zahrnuté objemy komunikácií a
všetky príslušné parametre kvality služby vrátane dodacej lehoty prvého
pripojenia, ii)
či a v ktorých členských štátoch sa poskytuje prístup k núdzovým
službám a informáciám o lokalizácii volajúceho a akékoľvek obmedzenia
súvisiace s poskytovaním núdzových služieb v súlade s článkom 26 smernice
2002/22/ES, iii)
druhy poskytovaných popredajných, servisných a zákazníckych podporných služieb,
podmienky ich poskytovania a poplatky za tieto služby a spôsoby kontaktovania
týchto služieb, iv)
akékoľvek obmedzenia uložené poskytovateľom na používanie dodaného
koncového zariadenia vrátane informácií o odblokovaní koncového zariadenia a
akýchkoľvek poplatkov v prípade, že zmluva bude vypovedaná pred uplynutím
minimálneho zmluvného obdobia, c)
podrobné informácie o cenách a tarifách (pre spotrebiteľov aj s
daňami a možnými dodatočnými poplatkami) a prostriedky, ktorými je
možné získať aktuálne informácie o všetkých uplatniteľných tarifách a
poplatkoch, d)
ponúkané spôsoby platby a všetky rozdiely v nákladoch súvisiace so spôsobom
platby a dostupné nástroje na zaistenie transparentnosti faktúr a sledovanie
úrovne spotreby, e)
obdobie trvania zmluvy a podmienky jej predĺženia a ukončenia
vrátane: i)
akýchkoľvek minimálnych podmienok používania a trvania, ktoré sa musia
splniť v záujme využívania zvýhodnených podmienok, ii)
akýchkoľvek poplatkov súvisiacich so zmenou poskytovateľa a
prenesením čísel a iných identifikátorov, ako aj kompenzačných
opatrení v prípade oneskorenia alebo zneužitia počas procesu zmeny
poskytovateľa, iii)
akýchkoľvek poplatkov za predčasné ukončenie zmluvy vrátane
akéhokoľvek vrátenia nákladov v súvislosti s koncovým zariadením (na
základe zaužívaných metód odpisovania) a iných akciových výhod (na základe
proporcionálnej zostatkovej hodnoty), f)
všetky opatrenia týkajúce sa kompenzácie a vrátenia nákladov vrátane výslovného
odkazu na zákonom stanovené práva koncového používateľa, ktoré sa
uplatňujú v prípade, že úrovne kvality služieb nezodpovedajú zmluvne dohodnutým
úrovniam, g)
ak existuje povinnosť podľa článku 25 smernice 2002/22/ES,
možnosti účastníka, pokiaľ ide o to, či uviesť, alebo
neuviesť osobné údaje v zozname, a dotknuté údaje, h)
pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím podrobné informácie o
produktoch a službách určených pre nich, i)
prostriedky začatia konaní na urovnávanie sporov vrátane
cezhraničných sporov, v súlade s článkom 34 smernice 2002/22/ES a
článkom 22 tohto nariadenia, j) druhy opatrení, ktoré by poskytovateľ mohol
prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity alebo
ohrozenia a poruchovosti. 2.
Dodatočne k povinnostiam v odseku 1 poskytovatelia elektronických
komunikácií verejnosti poskytujú koncovým používateľom, okrem prípadov,
keď koncový používateľ, ktorý nie je spotrebiteľom, súhlasil s
inou možnosťou, minimálne tieto informácie týkajúce sa ich služieb
prístupu na internet: a)
stupeň uplatniteľných obmedzení objemu dát, ak sa uplatňuje,
ceny za zvýšenie objemu dostupných dát na základe ad hoc alebo trvalom
základe, rýchlosť dát dostupná po vyčerpaní limitu spotreby
uplatniteľného objemu dát, ak sa takýto limit uplatňuje, a jej cena a
prostriedky, pomocou ktorých môže koncový používateľ kedykoľvek
sledovať aktuálnu úroveň svojej spotreby, b)
skutočne dostupná rýchlosť na sťahovanie a nahrávanie dát v
hlavnej lokalite koncového používateľa vrátane skutočných
rýchlostných rozpätí, rýchlostných priemerov a rýchlosti v čase
špičky vrátane možného vplyvu povolenia prístupu tretím stranám cez
rádiovú miestnu počítačovú sieť, c)
iné parametre kvality služby, d)
informácie o akýchkoľvek postupoch poskytovateľa zameraných na
meranie a riadenie prevádzky, s cieľom predchádzať preťaženiu
siete a informácie o tom, ako by tieto postupy mohli vplývať na kvalitu
služby a ochranu osobných údajov, e)
jasné a zrozumiteľné vysvetlenie, ako môžu akékoľvek obmedzenie
objemu dát, skutočne dostupná rýchlosť a iné parametre kvality služby
a súbežné využívanie špecializovaných služieb so zvýšenou kvalitou služby, v
praxi ovplyvniť využívanie obsahu, aplikácií a služieb. 3. Informácie
uvedené v odsekoch 1 a 2 sa poskytujú jasným, zrozumiteľným a ľahko
dostupným spôsobom v úradnom jazyku/úradných jazykoch členského štátu, v
ktorom má koncový používateľ bydlisko, a pravidelne sa aktualizujú. Sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a nesmú sa meniť,
pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak. Koncový používateľ dostane
exemplár zmluvy v písanej podobe. 4.
Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých sa vymedzujú podrobné
informačné požiadavky uvedené v odseku 2. Tieto vykonávacie akty sa prijmú
v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 2. 5. V zmluve sa takisto na žiadosť príslušných
orgánov verejnej moci uvádzajú všetky informácie, ktoré by mohli na tento
účel príslušné orgány verejnej moci poskytnúť, o používaní
elektronických komunikačných sietí a služieb s cieľom zapojiť sa
do nezákonnej činnosti alebo šíriť škodlivý obsah, ako aj o
prostriedkoch ochrany proti rizikám z hľadiska osobnej bezpečnosti,
súkromia a nezákonného spracúvania osobných údajov, ktoré sa uvádzajú v
článku 25 ods. 4 a týkajú sa poskytovanej služby. Článok 27 – Kontrola spotreby 1.
Poskytovatelia elektronických komunikácií verejnosti ponúkajú koncovým
používateľom možnosť bezplatne si zvoliť nástroj, pomocou ktorého
môžu získať informácie o svojej celkovej spotrebe v rámci rôznych
elektronických komunikačných služieb vyjadrenej v peňažnej mene, v
ktorej sa koncovému používateľovi vystavujú faktúry. Prostredníctvom
takéhoto nástroja sa zaručí, že bez súhlasu koncového používateľa
celkové výdavky za konkrétne obdobie používania neprevýšia konkrétny
finančný limit, ktorý si koncový používateľ stanovil. 2.
Poskytovatelia elektronických komunikácií verejnosti zabezpečujú, aby bolo
koncovým používateľom zaslané zodpovedajúce oznámenie, keď spotreba
služieb dosiahne 80 % finančného limitu stanoveného v súlade s odsekom 1.
V tomto oznámení sa uvedie, ako sa má postupovať, ak zákazník chce, aby sa
mu tieto služby ďalej poskytovali, ako aj náklady na ich ďalšie
poskytovanie. Poskytovateľ prestane poskytovať uvedené služby a
účtovať za ne koncovému používateľovi poplatky, ak by ich
ďalšie poskytovanie viedlo k prekročeniu limitu, pokiaľ a až
dovtedy, kým koncový používateľ nepožiada o pokračovanie alebo
obnovenie poskytovania týchto služieb. Po dosiahnutí finančného limitu
bude mať koncový používateľ naďalej možnosť prijímať
hovory a SMS správy a bude mať prístup k bezplatným telefónnym číslam
a núdzovým službám voľbou bezplatného európskeho čísla
tiesňového volania 112 až do uplynutia dohodnutého fakturačného
obdobia. 3.
Poskytovatelia elektronických komunikácií verejnosti umožnia koncovým
používateľom bezprostredne pred prepojením hovoru jednoduchý prístup, bez
akýchkoľvek poplatkov, k informáciám o uplatniteľných tarifách týkajúcich
sa akéhokoľvek čísla alebo služby, na ktoré sa vzťahujú osobitné
cenové podmienky, pokiaľ národný regulačný orgán vopred neudelil
výnimku z dôvodov primeranosti. Všetky takéto informácie sa poskytujú
porovnateľným spôsobom pre všetky takéto čísla alebo služby. 4. Poskytovatelia elektronických komunikácií
verejnosti ponúkajú koncovým používateľom bezplatnú možnosť
dostávať podrobne rozpísané faktúry. Článok 28 – Ukončenie zmluvy 1.
V zmluvách uzavretých medzi spotrebiteľmi a poskytovateľmi elektronických
komunikácií verejnosti sa nestanovuje minimálne obdobie platnosti, ktoré by
presiahlo 24 mesiacov. Poskytovatelia elektronických komunikácií verejnosti
ponúkajú koncovým používateľom možnosť uzavrieť zmluvu s
maximálnym obdobím platnosti 12mesiacov. 2.
Pokiaľ spotrebitelia a iní koncoví používatelia nesúhlasili s inou
možnosťou, majú právo ukončiť zmluvu s mesačnou výpovednou
lehotou, ak od uzavretia zmluvy ubehlo šesť alebo viac mesiacov. Nepožaduje sa splatenie žiadnej náhrady s výnimkou splatenia
zostatkovej hodnoty dotovaného koncového zariadenia viazaného na zmluvu v
čase jej uzavretia a vrátenie na základe pro rata temporis
akýchkoľvek iných akciových výhod, ktoré sú ako také označené v
čase uzavretia zmluvy. Poskytovateľ
najneskôr po zaplatení takejto náhrady bezplatne zruší akékoľvek
obmedzenie týkajúce sa používania koncového zariadenia na iných sieťach. 3.
Pokiaľ sa v zmluvách alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch stanovujú
zmluvné obdobia, ktoré sa majú v tichosti predĺžiť, poskytovateľ
elektronických komunikácií verejnosti v náležitom čase informuje koncového
spotrebiteľa, aby mal k dispozícii minimálne jeden mesiac na vyjadrenie
nesúhlasu s predĺžením zmluvy v tichosti. Ak koncový používateľ
nevyjadrí nesúhlas, zmluva sa považuje za trvalú zmluvu, ktorú koncový
používateľ môže kedykoľvek ukončiť s jednomesačnou
výpovednou lehotou a bez akýchkoľvek nákladov. 4.
Koncoví používatelia majú právo ukončiť svoju zmluvu bez
akýchkoľvek nákladov po oznámení zmien v zmluvných podmienkach navrhovaných
poskytovateľom elektronických komunikácií verejnosti, pokiaľ
navrhované zmeny nie sú výhradne zmeny v prospech koncového používateľa.
Poskytovatelia koncovým používateľom primerane a minimálne mesiac vopred
oznámia, akúkoľvek takúto zmenu a zároveň ich informujú o ich právach
týkajúcich sa ukončenia zmluvy bez akýchkoľvek nákladov, ak
neakceptujú nové podmienky. Odsek 2 sa uplatňuje mutatis mutandis. 5.
Akékoľvek podstatné nezrovnalosti, ktoré nemajú dočasný charakter,
medzi skutočnou výkonnosťou, pokiaľ ide o rýchlosť alebo
iné parametre kvality, a výkonnosťou, ktorú uvádza poskytovateľ
elektronických komunikácií verejnosti v súlade s článkom 26, sa považujú
za nesúlad výkonnosti na účely určenia opravných prostriedkov, ktoré
sú k dispozícii koncovému používateľovi v súlade s vnútroštátnymi právnymi
predpismi. 6.
Predplatenie si dodatočných služieb poskytovaných tým istým
poskytovateľom elektronických komunikácií verejnosti neoprávňuje na
opätovné začatie počiatočného zmluvného obdobia, okrem prípadu,
keď cena dodatočnej služby (dodatočných služieb) výrazne
prevyšuje cenu pôvodných služieb alebo keď sa dodatočné služby
ponúkajú za špeciálnu zvýhodnenú cenu spojenú s predĺžením existujúcej
zmluvy. 7.
Poskytovatelia elektronických komunikácií verejnosti uplatňujú v
súvislosti s ukončením zmluvy podmienky a postupy, ktoré nevytvárajú
prekážky pri zmene poskytovateľa služby, ani neodrádzajú od rozhodnutia
zmeniť poskytovateľa. Článok 29 – Ponuky vo forme balíkov Ak
balík služieb ponúkaný spotrebiteľom obsahuje minimálne pripojenie na
elektronickú komunikačnú sieť alebo jednu elektronickú
komunikačnú službu, články 28 a 30 tohto nariadenia sa vzťahujú
na všetky prvky balíka. Kapitola V
Uľahčovanie zmeny poskytovateľov Článok 30 – Zmena poskytovateľa a
prenosnosť čísiel 1.
Všetci koncoví používatelia s číslami z národného telefónneho
číslovacieho plánu, majú právo, ak o to požiadajú, ponechať si svoje
číslo(-a) nezávisle od poskytovateľa verejných komunikácií
verejnosti, ktorý poskytuje službu v súlade s časťou C prílohy I k
smernici 2002/22/ES pod podmienkou, že daný poskytovateľ je
poskytovateľom elektronických komunikácií v členskom štáte, na ktorý
sa národný telefónny číslovací plán vzťahuje alebo je európskym poskytovateľom
elektronických komunikácií, ktorý oznámil príslušnému regulačnému orgánu
domovského členského štátu skutočnosť, že poskytuje alebo má v
úmysle poskytovať takéto služby v členskom štáte, na ktorý sa
vzťahuje daný národný telefónny číslovací plán. 2.
Tvorba cien medzi poskytovateľmi elektronických komunikácií verejnosti
týkajúca sa poskytovania prenosnosti čísla je nákladovo orientovaná a
priame poplatky, ktoré musí znášať koncový používateľ, ak sa nejaké
uplatňujú, nesmú na koncového používateľa pôsobiť odrádzajúco
pri rozhodovaní o zmene poskytovateľa. 3.
Prenos čísel a ich aktivácia sa vykonajú v čo najkratšom čase. V
prípade koncových používateľov, ktorí uzavreli zmluvu o prenesení
čísla k novému poskytovateľovi, sa toto číslo aktivuje do
jedného pracovného dňa od uzavretia takejto zmluvy. Strata služby
počas procesu prenosu čísla, ak k nej dôjde, nesmie trvať dlhšie
ako jeden pracovný deň. 4.
Prijímajúci poskytovateľ elektronických komunikácií verejnosti riadi
proces zmeny poskytovateľa a prenesenia čísla. Koncovým
používateľom sa poskytnú zodpovedajúce informácie o zmene
prevádzkovateľa pred procesom zmeny a počas neho a takisto
bezprostredne po jeho dokončení. Zmena poskytovateľa sa nesmie
uskutočniť bez súhlasu koncových používateľov. 5.
Zmluvy koncových používateľov s prenášajúcimi poskytovateľmi
elektronických komunikácií verejnosti sa po dokončení zmeny
poskytovateľa automaticky rušia. Prenášajúci poskytovatelia elektronických
komunikácií verejnosti vracajú spotrebiteľom využívajúcim predplatené
služby všetky nevyčerpané kredity. 6.
Poskytovatelia elektronických komunikácií verejnosti, ktorí zdržiavajú zmenu
poskytovateľa alebo uplatňujú zneužívajúce postupy vrátane
neposkytnutia informácií potrebných na prenesenie čísla v čo
najkratšom čase, sú povinní nahradiť koncovým používateľom
vystaveným takémuto oneskoreniu alebo zneužitiu takúto ujmu. 7.
V prípade, že koncový používateľ, ktorý prešiel k novému
poskytovateľovi služieb prístupu na internet, má e-mailovú adresu, ktorú
poskytuje prenášajúci poskytovateľ, prenášajúci poskytovateľ na
požiadanie koncového používateľa bezplatne preposiela na akúkoľvek
e-mailovú adresu uvedenú koncovým používateľom všetky e-mailové
komunikácie zaslané na predchádzajúcu e-mailovú adresu koncového
používateľa počas obdobia 12 mesiacov. Táto služba preposielania
elektronickej pošty zahŕňa automatickú odpoveď s informáciou o
novej e-mailovej adrese koncového používateľa, ktoré sa zasiela všetkým
odosielateľom e-mailov. Koncový používateľ má možnosť
požiadať, aby sa v takomto oznámení automaticky neuvádzala jeho nová
e-mailová adresa. Po
počiatočnom období 12 mesiacov prenášajúci poskytovateľ
elektronických komunikácií verejnosti umožní koncovému používateľovi
predĺžiť si obdobie preposielania e-mailov, a prípadne si za to
účtuje poplatok. Prenášajúci poskytovateľ elektronických komunikácií
verejnosti nepriradí počiatočnú e-mailovú adresu koncového
používateľa inému koncovému používateľovi pred uplynutím
dvojročného obdobia od ukončenia zmluvy, a v žiadnom prípade
počas prípadného predĺženého obdobia na preposielanie e-mailov. 8.
Príslušné vnútroštátne orgány môžu stanoviť celoplošné postupy zmeny
poskytovateľov a prenášania čísiel vrátane ustanovenia o primeraných
sankciách pre poskytovateľov a kompenzáciách pre koncových
používateľov. Zohľadnia pritom potrebnú ochranu koncového
používateľa počas celého procesu zmeny poskytovateľa a potrebu
zaistiť efektívnosť takéhoto procesu. Kapitola VI
Organizačné a záverečné ustanovenia Článok 31 – Sankcie Členské
štáty stanovujú pravidlá o ukladaní sankcií za porušovanie ustanovení
tohto nariadenia a prijímajú všetky potrebné opatrenia na ich vykonávanie.
Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.
Členské štáty oznámia Komisii tieto ustanovenia najneskôr do 1. júla
2016 a bezodkladne jej oznámia každú následnú zmenu, ktorá má na ne vplyv. Pokiaľ
ide o európskych poskytovateľov elektronických komunikácií, sankcie sa
ukladajú v súlade s kapitolou II a so zreteľom na príslušné právomoci
národných regulačných orgánov v domovskom a hostiteľskom členskom
štáte. Článok 32 – Delegovanie právomocí 1.
Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok
stanovených v tomto článku. 2.
Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 17 ods. 2 a 19
ods. 5 sa Komisii udeľuje na neurčité obdobie od [dátum nadobudnutia
účinnosti tohto nariadenia]. 3.
Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 17 ods. 2 a 19 ods. 5 môže
Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o
odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí, ktoré sa v ňom špecifikuje.
Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom
nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo
k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený.
Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli
účinnosť. 4.
Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to
hneď po jeho prijatí. 5.
Delegované akty uvedené v článku 17 ods. 2 a článku 19 ods. 5
nadobúdajú účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada nevzniesli
voči nim námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedených
aktov Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty
Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí
nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa
táto lehota predĺži o dva mesiace. Článok 33 – Komitologický postup 1.
Komisii pomáha Komunikačný výbor ustanovený podľa článku 22
ods. 1 smernice 2002/21/ES. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia
(EÚ) č. 182/2011. 2.
Pri odkaze na tento odsek sa uplatňuje článok 5
nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Článok 34 – Zmeny smernice 2002/20/ES V
článku 3 ods. 2 sa vypúšťa druhý pododsek. Článok 35 – Zmeny smernice 2002/21/ES Smernica
2002/21/ES sa mení takto: 1.
V článku 1 sa dopĺňa tento odsek 6: „Táto smernica a špecifické smernice sa vykladajú a
uplatňujú v spojení s ustanoveniami nariadenia č. [XX/2014].“ 2.
Článok 7a sa mení takto: –
a) v odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto: „1. V prípadoch, keď je cieľom zamýšľaného
opatrenia, na ktoré sa vzťahuje článok 7 ods. 3, uložiť,
zmeniť alebo zrušiť povinnosť prevádzkovateľa podľa
článku 16 tejto smernice v spojení s článkom 5 a článkami 9 až
13 smernice 2002/19/ES (prístupová smernica), a článku 17 smernice
2002/22/ES (smernica univerzálnej služby), Komisia môže v rámci jednomesačného
obdobia stanoveného v článku 7 ods. 3 tejto smernice oznámiť
príslušnému národnému regulačnému orgánu a orgánu BEREC svoje dôvody,
prečo sa domnieva, že navrhované opatrenie by vytvorilo prekážku
jednotnému trhu, alebo svoje vážne pochybnosti, pokiaľ ide o súlad
opatrenia s právnymi predpismi Únie, pričom zohľadní akékoľvek
prípadné odporúčanie prijaté podľa článku 19 ods. 1 tejto
smernice týkajúce sa harmonizovaného uplatňovania konkrétnych ustanovení
tejto smernice a špecifických smerníc. V takomto prípade sa navrhované
opatrenie nemôže prijať počas ďalších troch mesiacov od
oznámenia Komisie.“ –
b) odsek 2 sa nahrádza takto: „2. V rámci trojmesačného obdobia uvedeného v odseku 1
Komisia, orgán BEREC a príslušný národný regulačný orgán úzko spolupracujú,
aby našli najvhodnejšie a najúčinnejšie opatrenie v súvislosti s
cieľmi stanovenými v článku 8, pričom náležite
zohľadňujú názory účastníkov trhu a potrebu zabezpečiť
rozvoj jednotného regulačného postupu. Keď je cieľom
zamýšľaného opatrenia uložiť, zmeniť alebo zrušiť
povinnosť európskeho prevádzkovateľa elektronických komunikácií v
zmysle nariadenia [XXX/2014] v hosťujúcom členskom štáte, národný
regulačný orgán v domovskom štáte sa môže takisto zúčastňovať
na procese spolupráce.“ –
c) v odseku 5 sa vkladá toto písmeno aa): „aa) prijať
rozhodnutie, na základe ktorého sa od príslušného národného regulačného
orgánu požaduje, aby zrušil navrhované opatrenie, spolu s konkrétnymi návrhmi
na jeho zmenu, keď je cieľom zamýšľaného opatrenia uložiť,
zmeniť alebo zrušiť povinnosť európskeho prevádzkovateľa
elektronických komunikácií v zmysle nariadenia [XXX/2014].“ –
d) v odseku 6 sa dopĺňa tento pododsek: „Článok 7 ods. 6 sa uplatňuje v prípadoch,
keď Komisia prijme rozhodnutie v súlade s odsekom 5 bodom aa).“ 3. Článok 15
sa mení takto: –
a) medzi prvý a druhý pododsek odseku 1 sa vkladá
tento pododsek: „Pri
posudzovaní, či sa daný trh vyznačuje charakteristikami, ktoré môžu
opodstatňovať uloženie regulačných povinností ex-ante, a preto
musí byť zahrnutý v odporúčaní, Komisia zohľadňuje najmä
potrebu konvergentnej regulácie v rámci Únie, potrebu presadzovať
efektívne investície a inováciu v záujme koncových používateľov a
globálnej konkurencieschopnosti hospodárstva Únie, a primeranosť vo
vzťahu k dotknutému trhu spoločne s ďalšími faktormi, ako je
napríklad existujúca hospodárska súťaž na maloobchodnej úrovni založená na
infraštruktúre, hospodársku súťaž v oblasti cien, výberu a kvality
produktov ponúkaných koncovým používateľom. Komisia berie do úvahy všetky
príslušné prekážky hospodárskej súťaže bez ohľadu na to, či sa
siete, služby alebo aplikácie, ktoré vytvárajú takéto prekážky, považujú za
elektronické komunikačné siete, elektronické komunikačné služby alebo
iné druhy služieb alebo aplikácií, ktoré sú porovnateľné z hľadiska
koncového používateľa, s cieľom určiť, či sú vo
všeobecnosti v Únii alebo jej podstatnej časti súčasne splnené tieto
tri kritériá: a)
prítomnosť významných a neprechodných štrukturálnych, právnych a
regulačných prekážok vstupu, b) štruktúra
trhu neumožňuje účinnú hospodársku súťaž v rámci relevantného
časového horizontu, so zreteľom na stav hospodárskej súťaže
založenej na infraštruktúre alebo inej hospodárskej súťaže, ktorá vytvára
prekážky vstupu, c) samotné
právne predpisy v oblasti hospodárskej súťaže nie sú postačujúce na
adekvátne riešenie zisteného(-ých) zlyhania(-í) trhu.“ –
b) do odseku 3 sa dopĺňa tento pododsek: „Komisia pri
vykonávaní svojich právomocí podľa článku 7 overuje, či sú
súčasne splnené všetky tri kritériá stanovené v odseku 1, keď
prehodnocuje súlad, či je v súlade s právnymi predpismi Únie navrhované
opatrenie, v ktorom sa došlo k záverom, že: a) predmetný
trh, ktorý nie je v odporúčaní identifikovaný, sa vyznačuje
charakteristikami, ktoré opodstatňujú uloženie regulačných povinností
za konkrétnych vnútroštátnych podmienok alebo b) že predmetný
trh, ktorý je v odporúčaní identifikovaný, si nevyžaduje reguláciu
za konkrétnych vnútroštátnych podmienok.“ 4. Prvý odsek
článku 19 sa mení takto: „Bez toho, aby
bol dotknutý článok 9 tejto smernice a články 6 a 8 smernice
2002/20/ES (smernica o povolení), ak Komisia zistí, že skutočnosť, že
národné regulačné orgány vykonávajú regulačné úlohy uvedené v tejto
smernici, špecifických smerniciach a nariadení č. [XX/2014] rozdielnymi
spôsobmi, môže vytvárať prekážky vnútornému trhu, môže vydať
odporúčanie alebo rozhodnutie týkajúce sa harmonizovaného
uplatňovania ustanovení tejto smernice, špecifických smerníc a nariadenia
č. [XX/2014] v snahe podporiť plnenie cieľov stanovených v
článku 8, pričom v čo najväčšej miere zohľadňuje
stanovisko orgánu BEREC.“ Článok 36 – Zmeny smernice 2002/22/ES 1. S
účinnosťou od 1. júla 2016 sa smernica 2002/22/ES mení takto: (1) V článku
1 ods. 3 sa vypúšťa prvá veta. (2)
Články 20, 21, 22 a 30 sa vypúšťajú. 2.
Členské štáty ponechávajú do 1. júla 2016 v platnosti všetky opatrenia,
ktorými sa transponujú ustanovenia uvedené v odseku 1. Článok
37 – Zmeny nariadenia (ES) č. 531/2012 Nariadenie (EÚ) č. 531/2012 sa
mení takto: (1) V článku
1 ods. 1 sa vkladá tento tretí pododsek: „Toto
nariadenie sa vzťahuje na roamingové služby poskytované v Únii koncovým
používateľom, ktorých domácim poskytovateľom je poskytovateľ
elektronických komunikácií verejnosti v členskom štáte.“ (2) V článku
2 ods. 2 sa vkladá toto písmeno r): „r) „dvojstranná alebo mnohostranná roamingová dohoda“ je
jedna alebo viacero obchodných alebo technických dohôd medzi
poskytovateľmi roamingu, ktoré umožňujú virtuálne rozšírenie pokrytia
domácou sieťou a udržateľné poskytovanie regulovaných maloobchodných
roamingových služieb každým poskytovateľom roamingových služieb pri
rovnakých cenových hladinách, aké sú pri ich domácich mobilných
komunikačných službách.“ (3) V článku
4 sa dopĺňa tento odsek 7: „7. Tento článok sa nevzťahuje na poskytovateľov
roamingu, ktorí poskytujú regulované maloobchodné roamingové služby v súlade s
článkom 4a.“ (4) Vkladá sa
tento článok 4a: „Článok 4a 1. Tento článok sa uplatňuje na
poskytovateľov roamingových služieb, ktorí: a) uplatňujú automaticky a pri všetkých svojich
maloobchodných balíkoch, ktoré obsahujú regulované roamingové služby,
uplatniteľné sadzby domácich služieb ako na domáce služby, tak aj na
regulované roamingové služby na celom území Únie tak, ako keby sa regulované
roamingové služby využívali v domácej sieti a b) zabezpečia, či už prostredníctvom svojich
vlastných sietí alebo formou dvoj- či mnohostranných roamingových dohôd s
inými poskytovateľmi roamingových služieb, aby ustanovenia v písm. a)
spĺňal najmenej jeden poskytovateľ roamingových služieb vo
všetkých členských štátoch. 2. Odseky 1, 6 a 7 nevylučujú možnosť, aby
poskytovateľ roamingových služieb obmedzil spotrebu regulovaných
roamingových služieb pri uplatniteľnej sadzbe domácich služieb na základe
odvolania sa na kritérium primeraného používania. Všetky kritériá primeraného
používania sa uplatňujú tak, aby spotrebitelia využívajúci rozmanité
domáce maloobchodné balíky poskytovateľa roamingových služieb mali
možnosť pri pravidelných cestách v rámci územia Únie bez váhania
zachovávať typické domáce spotrebiteľské zvyklosti, aké sa viažu na
ich príslušné domáce maloobchodné balíky. Poskytovateľ roamingových
služieb využívajúci túto možnosť v súlade s článkom 25 ods. 1 písm.
b) nariadenia XXX/2014 uverejňuje a v súlade s článkom 26 ods. 1 písm.
b) a c) uvedeného nariadenia do svojich zmlúv zahŕňa podrobné
kvantifikované informácie o tom, ako sa kritérium primeraného používania
uplatňuje, pričom uvádza hlavné cenové, objemové alebo iné parametre
dotknutého maloobchodného balíka. BEREC do 31. decembra 2014 po konzultáciách so
zainteresovanými stranami a v úzkej spolupráci s Komisiou stanoví
všeobecné usmernenia na uplatňovanie kritérií primeraného používania v
maloobchodných zmluvách poskytovateľov roamingových služieb využívajúcich
ustanovenia tohto článku. BEREC zostaví takéto usmernenia na základe
celkového cieľa vytýčeného v prvom pododseku, pričom
zohľadní predovšetkým vývoj cien a spotrebiteľských zvyklostí v
členských štátoch, každý viditeľný vplyv roamingu na sadzby domácich
služieb pri tvorbe takýchto sadzieb, ako aj na vývoj veľkoobchodných
roamingových sadzieb za nevyvážený prenos medzi poskytovateľmi
roamingových služieb. Príslušný národný regulačný orgán sleduje
uplatňovanie kritérií primeraného používania a dohliada naň,
pričom v maximálnej miere zohľadňuje všeobecné usmernenia BEREC,
hneď, ako sa prijmú, a zabezpečuje, aby sa neukladali žiadne
neprimerané podmienky. 3. Individuálni koncoví používatelia, ktorým roamingové
služby poskytuje poskytovateľ využívajúci ustanovenia tohto článku,
si na vlastnú žiadosť zámerne a výslovne volia vzdať sa výhod
spojených s uplatňovaním uplatniteľnej sadzby domácich služieb pri
regulovaných roamingových službách v rámci daného maloobchodného balíka výmenou
za iné výhody, ktoré predmetný poskytovateľ ponúka. Poskytovateľ
roamingu upovedomuje týchto koncových používateľov o povahe roamingových
výhod, o ktoré by takto prišli. Národné regulačné orgány sledujú
predovšetkým, či poskytovatelia roamingových služieb využívajúci ustanovenia
tohto článku nepoužívajú obchodné praktiky, ktoré by viedli k obchádzaniu
automatického režimu. 4. Regulované maloobchodné roamingové poplatky stanovené v
článkoch 8, 10 a 13 sa nevzťahujú na roamingové služby ponúkané
poskytovateľom využívajúcim ustanovenia tohto článku, ak sa za ne
účtujú poplatky na úrovni uplatniteľnej sadzby domácich služieb. Ak poskytovateľ roamingových služieb využívajúci
ustanovenia tohto článku uplatňuje poplatky, ktoré sa líšia od
uplatniteľnej sadzby domácich služieb, za spotrebu regulovaných roamingových
služieb, ktorá presahuje primerané využívanie takýchto služieb v súlade s
odsekom 2, alebo ak sa individuálny koncový používateľ výslovne vzdá výhod
vyplývajúcich zo sadzieb domácich služieb za regulované roamingové služby v
súlade s odsekom 3, poplatky za tieto regulované roamingové služby nesmú
presiahnuť maloobchodné roamingové poplatky stanovené v článkoch 8,
10 a 13. 5. Poskytovateľ roamingových služieb, ktorý chce
využívať ustanovenia tohto článku, predloží vo forme oznámenia svoje
vyhlásenie a ktorúkoľvek z dvoj- či mnohostranných dohôd, na základe
ktorých spĺňa podmienky odseku 1, ako aj akékoľvek zmeny v nich
úradu BEREC. Oznamujúci poskytovateľ roamingových služieb vo svojom
oznámení uvedie dôkaz o súhlase ktoréhokoľvek zmluvného partnera dvoj-
či mnohostranných roamingových dohôd, ktoré sú predmetom oznámenia, s
takýmto oznámením. 6. V období od 1. júla 2014 do 30. júna 2016 sa tento
článok vzťahuje na poskytovateľov roamingových služieb, ktorí
nespĺňajú podmienky stanovené v odseku 1, za predpokladu, že
dodržiavajú tieto podmienky: a) poskytovateľ roamingu predloží vo forme oznámenia
svoje vyhlásenie a ktorúkoľvek z príslušných dvoj- či
mnohostranných roamingových dohôd úradu BEREC v súlade s odsekom 5, pričom
sa konkrétne odvolá na tento odsek; b) poskytovateľ zabezpečí, či už
prostredníctvom svojich vlastných sietí alebo formou dvoj- či
mnohostranných roamingových dohôd s inými poskytovateľmi roamingových
služieb, splnenie podmienok uvedených v písm. c), d) a e) najmenej 17
členskými štátmi, ktoré predstavujú 70 % obyvateľstva Únie; c) poskytovateľ roamingových služieb a
ktorýkoľvek zo zmluvných partnerov v zmysle písm. b) sa zaviažu, že každý
z nich najneskôr od 1. júla 2014, alebo od dátumu oznámenia, podľa toho,
čo nastane neskôr, sprístupní a aktívne ponúka minimálne jeden
maloobchodný balík s tarifnou možnosťou, pri ktorej sa uplatniteľná
sadzba domácich služieb uplatňuje ako na domáce služby, tak na regulované
roamingové služby na celom území Únie tak, ako keby sa tieto regulované roamingové
služby využívali v domácej sieti; d) poskytovateľ roamingových služieb a
ktorýkoľvek zo zmluvných partnerov v zmysle písm. b) sa zaviažu, že každý
z nich najneskôr od 1. júla 2015, alebo od dátumu oznámenia, podľa toho,
čo nastane neskôr, sprístupní a aktívne ponúka takúto tarifnú možnosť
v tých maloobchodných balíkoch, ktoré k 1. januáru daného roku využívalo
minimálne 50 % zákazníckej základne; e) poskytovateľ roamingových služieb a
ktorýkoľvek zo zmluvných partnerov v zmysle písm. b) sa zaviažu, že každý
z nich najneskôr od 1. júla 2016 dodržiava ods. 1 písm. b) pri všetkých svojich
maloobchodných balíkoch. Poskytovateľ roamingových služieb využívajúci
ustanovenia tohto článku a ktorýkoľvek zo zmluvných partnerov v
zmysle písm. b) môžu alternatívne k záväzku uvedenému v písmene d)
zaviazať, že od 1. júla 2015, alebo od dátumu oznámenia, podľa toho,
čo nastane neskôr, akékoľvek príplatky na roaming, ktoré
uplatňuje vo svojich rozmanitých maloobchodných balíkoch dodatočne k
uplatniteľnej sadzbe domácich služieb, k 1. januáru 2015 spolu nebudú
predstavovať viac než 50 % príplatkov uplatnených v daných balíkoch,
bez ohľadu na to, či sa tieto príplatky počítajú na základe
jednotiek (napríklad minúty hovoru alebo megabyty), na základe období
(napríklad dni alebo týždne využívania roamingu), alebo akýmikoľvek inými
spôsobmi alebo ich kombináciou. Poskytovatelia roamingových služieb, ktorí sa
odvolávajú na toto písmeno, sú povinní preukázať národnému
regulačnému orgánu dodržiavanie požiadavky 50 % zníženia a poskytnú
všetky potrebné podporné doklady, ktoré sa od nich budú požadovať. V prípade, že poskytovateľ roamingových služieb
využívajúci ustanovenia tohto článku predloží vo forme oznámenia svoje
vyhlásenie a ktorúkoľvek z príslušných dvoj- či mnohostranných
roamingových dohôd úradu BEREC v súlade s písm. a) prvého pododseku, v dôsledku
čoho sa na neho tento odsek vzťahuje, potom sú tak oznamujúci
poskytovateľ roamingových služieb, ako aj ktorýkoľvek zo zmluvných
partnerov v zmysle písm. b) povinní dodržiavať svoje záväzky v súlade
s písmenami c), d) a e) prvého pododseku vrátane akýchkoľvek
alternatívnych záväzkov k záväzku stanovenému v písmene d) uvedeného
pododseku, a to minimálne do 1. júla 2018. 7. V období od 1. júla 2014 do 30. júna 2016 sa tento
článok vzťahuje na poskytovateľov roamingových služieb, ktorí
nespĺňajú podmienky stanovené v odseku 1 za predpokladu, že
dodržiavajú tieto podmienky: a) poskytovateľ roamingových služieb predloží vo forme
oznámenia svoje vyhlásenie a ktorúkoľvek z príslušných dvoj- či
mnohostranných roamingových dohôd úradu BEREC v súlade s odsekom 5, pričom
sa konkrétne odvolá na tento odsek; b) poskytovateľ roamingových služieb zabezpečí,
či už prostredníctvom svojich vlastných sietí alebo formou dvoj- či
mnohostranných roamingových dohôd s inými poskytovateľmi roamingových
služieb, splnenie podmienok uvedených v odseku 1 písm. a) najmenej 10
členskými štátmi, ktoré predstavujú 30 % obyvateľstva Únie, a to
najneskôr od 1. júla 2014, alebo od dátumu oznámenia, podľa toho, čo
nastane neskôr; c) poskytovateľ roamingových služieb zabezpečí,
či už prostredníctvom svojich vlastných sietí alebo formou dvoj- či
mnohostranných roamingových dohôd s inými poskytovateľmi roamingových
služieb, splnenie podmienok uvedených v odseku 1 písm. a) najmenej 14
členskými štátmi, ktoré predstavujú 50 % obyvateľstva Únie, a to
najneskôr od 1. júla 2015, alebo od dátumu oznámenia, podľa toho, čo
nastane neskôr; d) poskytovateľ roamingových služieb zabezpečí,
či už prostredníctvom svojich vlastných sietí alebo formou dvoj- či
mnohostranných roamingových dohôd s inými poskytovateľmi roamingových
služieb, splnenie podmienok uvedených v odseku 1 písm. a) najmenej 17
členskými štátmi, ktoré predstavujú 70 % obyvateľstva Únie, a to
najneskôr od 1. júla 2016. Ak poskytovateľ roamingových služieb využívajúci
ustanovenia tohto článku predloží vo forme oznámenia svoje vyhlásenie
a ktorúkoľvek z príslušných dvoj- či mnohostranných dohôd úradu BEREC
v súlade s písm. a) prvého pododseku, v dôsledku čoho sa na neho
tento odsek vzťahuje, potom sú tak oznamujúci poskytovateľ
roamingových služieb, ako aj ktorýkoľvek zo zmluvných partnerov v zmysle
písm. b) povinní dodržiavať svoje príslušné opatrenia na dodržiavanie
podmienok odseku 1 písm. a), a to minimálne do 1. júla 2018. 8. Poskytovatelia roamingových služieb v dobrej viere
rokujú o úpravách zameraných na vypracovanie dvoj- či mnohostranných
roamingových dohôd za spravodlivých a primeraných podmienok, pričom majú
na zreteli cieľ, že takéto dohody s inými poskytovateľmi roamingových
služieb by mali umožňovať virtuálne rozšírenie pokrytia domácou
sieťou a to, aby každý z poskytovateľov roamingových služieb
využívajúcich ustanovenia tohto článku mohol udržateľným spôsobom
poskytovať regulované maloobchodné roamingové služby za poplatky v tej
istej cenovej hladine, aké sú pri ich domácich mobilných komunikačných
službách. 9. Odchylne od ods. 1 sa tento článok po 1. júli 2016
vzťahuje na poskytovateľov roamingových služieb využívajúcich
ustanovenia tohto článku, ak títo poskytovatelia preukážu, že sa v dobrej
viere usilovali vypracovať alebo rozšíriť dvoj- či mnohostranné
roamingové dohody na základe spravodlivých a primeraných podmienok vo všetkých
členských štátoch, v ktorých ešte nespĺňajú požiadavky ods. 1 a
nedokázali s poskytovateľom roamingových služieb v jednom alebo vo
viacerých členských štátoch uzavrieť akúkoľvek dvoj- či
mnohostrannú roamingovú dohodu, za predpokladu, že dodržiavajú minimálne
pokrytie uvedené v ods. 6 písm. b) a všetky ostatné príslušné ustanovenia tohto
článku. V takých prípadoch sa poskytovatelia roamingových služieb
využívajúci ustanovenia tohto článku naďalej usilujú vytvoriť
primerané podmienky na uzavretie roamingovej dohody s poskytovateľom
roamingových služieb z ktoréhokoľvek členského štátu, v ktorom nemajú
zastúpenie. 10. Ak alternatívny poskytovateľ roamingu už poskytol
prístup zákazníkom domáceho poskytovateľa v súlade s článkom 4 ods. 1
a už realizoval potrebné investície na to, aby mohol predmetným zákazníkom
poskytovať služby, v takom prípade sa článok 4 ods. 7 nevzťahuje
na domáceho poskytovateľa počas trojročného prechodného obdobia.
Prechodným obdobím nie je dotknutá povinnosť dodržať akúkoľvek
dlhšiu zmluvnú lehotu dohodnutú s alternatívnym poskytovateľom roamingu. 11. Týmto článkom nie je dotknuté uplatňovanie
pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže na dvoj- a mnohostranné
roamingové dohody.“ (5) V článku
8 sa ods. 2 mení takto: a) prvý pododsek
sa nahrádza takto: „2. S účinnosťou od 1. júla 2013 sa maloobchodný
poplatok (bez DPH) v rámci hovorovej eurotarify, ktorý môže poskytovateľ
roamingu účtovať svojmu roamingovému zákazníkovi za poskytnutie
regulovaného roamingového volania, môže líšiť v prípade akéhokoľvek
roamingového volania, ale nesmie prekročiť 0,24 EUR za minútu
vytvoreného volania alebo 0,07 EUR za minútu prijatého volania. Maximálny
maloobchodný poplatok sa v prípade vytvorených volaní zníži 1. júla 2014 na
0,19 EUR. Od 1. júla 2014 poskytovatelia roamingu neúčtujú svojim
roamingovým zákazníkom žiadny poplatok za prijatie volania, bez toho, aby tým
boli dotknuté opatrenia prijaté s cieľom zabrániť anomálnemu alebo
podvodnému využívaniu. Bez toho, aby bol dotknutý článok 19, predmetné
maximálne maloobchodné poplatky za hovorovú eurotarifu zostávajú platné do 30. júna
2017.“ b) tretí pododsek
sa nahrádza takto: „Každý poskytovateľ roamingu účtuje svojim
roamingovým zákazníkom poskytnutie každého regulovaného roamingového volania,
na ktoré sa vzťahuje hovorová eurotarifa, na základe sekundovej
tarifikácie.“ (6) V článku
14 sa dopĺňa tento odsek 1a: „1a. Keď je využívanie regulovaných maloobchodných
roamingových služieb za uplatniteľné sadzby domácich služieb obmedzené na
základe odvolania sa na kritérium primeraného používania v súlade s
článkom 4a ods. 2, poskytovatelia roamingu upozorňujú roamingových
zákazníkov, keď využívanie roamingových volaní a SMS správ dosiahne
hranicu primeraného využívania a súčasne poskytujú roamingovým zákazníkom
základné personalizované cenové informácie o roamingových poplatkoch súvisiacich
s vytváraním volaní alebo zasielaním SMS správ mimo sadzby domácich služieb
alebo balíka v súlade s druhým, štvrtým a piatym pododsekom odseku 1 tohto
článku.“ (7) V článku
15 sa dopĺňa tento odsek 2a: „2a. Keď
je využívanie regulovaných maloobchodných roamingových služieb za
uplatniteľné sadzby domácich služieb obmedzené na základe odvolania sa na
kritérium primeraného používania v súlade s článkom 4a ods. 2,
poskytovatelia roamingu upozorňujú roamingových zákazníkov, keď
využívanie dátových roamingových služieb dosiahne hranicu primeraného
využívania a súčasne poskytujú roamingovým zákazníkom základné
personalizované cenové informácie o roamingových poplatkoch súvisiacich s
dátovým roamingom mimo sadzby domácich služieb alebo balíka v súlade s odsekom
2 tohto článku. Odsek 3 tohto článku sa vzťahuje na dátové
roamingové služby využívané mimo sadzby domácich služieb alebo balíkov
uvedených v článku 4a ods. 2.“ (8) Článok 19
sa mení takto: a) Odsek 1 sa mení
takto: i) prvá veta
nahrádza takto: „Komisia preskúma fungovanie tohto nariadenia a po verejnej
konzultácii podá správu Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do 31. decembra
2016.“ ii) písmeno g) sa
nahrádza takto: „g) rozsah, v akom uplatňovanie štrukturálnych
opatrení stanovených v článkoch 3 a 4 a alternatívneho režimu stanoveného
v článku 4a prinieslo výsledky pri rozvoji hospodárskej súťaže na
vnútornom trhu s roamingovými službami do tej miery, že v skutočnosti
neexistuje rozdiel medzi roamingovými a vnútroštátnymi tarifami;“ iii) vkladá sa
tento bod i): „i) prípadný rozsah, v akom je vývoj
domácich maloobchodných cien viditeľne ovplyvnený uplatňovaním sadzby
za domácu službu poskytovateľmi roamingu tak v prípade domácich služieb,
ako aj regulovaných roamingových služieb na celom území Únie.“ b) Odsek 2 sa mení
takto: i) prvá veta
nahrádza takto: „Ak zo správy
vyplýva, že tarifné možnosti, pri ktorých sa sadzba domácich služieb
vzťahuje ako na domáce, tak na regulované roamingové služby, neposkytuje
vo všetkých maloobchodných balíkoch na primerané využívanie minimálne
jeden poskytovateľ roamingu v každom členskom štáte, alebo že ponuky
alternatívnych poskytovateľov roamingu nemali za následok ľahšiu
dostupnosť v podstate rovnocenných maloobchodných roamingových taríf pre spotrebiteľov
na celom území Únie, Komisia do toho istého dátumu predloží Európskemu
parlamentu a Rade primerané návrhy s cieľom situáciu riešiť a
zabezpečiť, aby na vnútornom trhu nebol rozdiel medzi domácimi a
roamingovými tarifami.“ ii) písmeno d) sa
nahrádza takto: „d) zmeniť
dobu trvania alebo znížiť úroveň maximálnych veľkoobchodných
poplatkov stanovených v článkoch 7, 9 a 12 s cieľom posilniť
schopnosť všetkých poskytovateľov roamingu sprístupňovať vo
svojich maloobchodných balíkoch na primerané využívanie tarifné možnosti, pri
ktorých sa sadzba domácich služieb vzťahuje ako na domáce, tak na
regulované roamingové služby, ako keby sa tieto regulované roamingové služby
využívali v domácej sieti.“ Článok 38– Zmeny
nariadenia (ES) č. 1211/2009 Nariadenie
(ES) č. 1211/2009 sa mení takto: (1) V článku
1 sa ods. 2 nahrádza takto: „2. BEREC koná v rozsahu pôsobnosti smernice 2002/21/ES
(rámcová smernica) a smerníc 2002/19/ES, 2002/20/ES, 2002/22/ES, 2002/58/ES
(špecifické smernice), ako aj nariadení (EÚ) č. 531/2012 a č.
XX/2014.“ (2)
V článku 4 sa vypúšťajú odseky 4 a 5. (3) Vkladá sa
tento článok 4a: Článok 4a – Vymenovanie a úlohy predsedu 1. Radu regulačných orgánov zastupuje predseda, ktorý
je nezávislým odborným pracovníkom s plným úväzkom. Predseda je zamestnaný ako dočasný úradník úradu
podľa článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných
zamestnancov. Predseda je zodpovedný za prípravu práce rady
regulačných orgánov a predsedá bez práva na hlasovanie na zasadnutiach
rady regulačných orgánov a riadiaceho výboru. Bez toho, aby bolo dotknuté postavenie rady
regulačných orgánov, pokiaľ ide o úlohy predsedu, predseda nemôže
žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády alebo národných
regulačných orgánov, Komisie, ani od žiadneho verejného alebo súkromného
subjektu. 2. Predsedu po otvorenom výberovom konaní vymenúva rada
regulačných orgánov na základe kvalít, schopností, vedomostí o trhu
elektronických komunikácií a jeho účastníkoch, ako aj náležitých
skúseností v oblasti dohľadu a regulácie. Pred vymenovaním kandidáta, ktorého rada regulačných
orgánov vybrala, existuje možnosť, že sa mu adresuje žiadosť, aby
urobil vyhlásenie pred príslušným výborom Európskeho parlamentu a odpovedal na
otázky jeho členov. Vymenovanie predsedu je platné až potom, ako ho schváli
riadiaci výbor. Rada regulačných orgánov spomedzi svojich členov
zvolí takisto podpredsedu, ktorý vykonáva funkciu predsedu v jeho
neprítomnosti. 3. Funkčné obdobie predsedu je 3 roky a môže sa
jedenkrát predĺžiť. 4. Rada regulačných orgánov v priebehu 9 mesiacov
predchádzajúcich koncu trojročného funkčného obdobia predsedu posúdi: a) výsledky dosiahnuté v prvom funkčnom období a
spôsob, akým sa dosiahli, b) povinnosti rady regulačných orgánov a požiadavky na
ňu v nadchádzajúcich rokoch. Rada regulačných orgánov informuje Európsky parlament,
ak zamýšľa predĺžiť funkčné obdobie svojho predsedu. Jeden
mesiac pred takýmto predĺžením funkčného obdobia existuje
možnosť, že sa predsedovi adresuje žiadosť, aby urobil vyhlásenie
pred príslušným výborom Európskeho parlamentu a odpovedal na otázky jeho
členov. 5. Predsedu je možné odvolať len na základe
rozhodnutia rady regulačných orgánov, ktorá koná na základe návrhu
Komisie, a po schválení zo strany riadiaceho výboru. Predseda nebráni rade regulačných orgánov a riadiacemu
výboru diskutovať o záležitostiach týkajúcich sa predsedu, predovšetkým o
potrebe jeho odvolania, a nezúčastňuje sa na rokovaniach o takýchto
záležitostiach.“ (4)
Článok 6 sa mení takto: a)
V odseku 2 sa vypúšťa zarážka 4. b)
Odsek 3 sa mení takto: „3. Úrad pozostáva z: a) predsedu rady regulačných orgánov, b) riadiaceho výboru, c) administratívneho riaditeľa.“ (5) Článok 7 sa mení
takto: a) Odsek 2 sa mení takto: „2. Riadiaci výbor vymenuje
administratívneho riaditeľa a v prípade potreby predĺži jeho
funkčné obdobie alebo ho odvolá v súlade s článkom 8. Vymenovaný
administratívny riaditeľ sa nezúčastňuje na príprave takéhoto
rozhodnutia, ani na hlasovaní o ňom.“ b) Odsek 4 sa
vypúšťa. (6) V článku 8 sa
vypúšťajú odseky 2, 3 a 4 a nahrádzajú sa takto: „2. Administratívny riaditeľ je
zamestnaný ako dočasný úradník úradu podľa článku 2 písm. a)
podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov. 3. Administratívneho riaditeľa po
otvorenom a transparentnom výberovom konaní vymenúva riadiaci výbor,
pričom ho vyberá zo zoznamu kandidátov, ktorý navrhla Komisia. Na účely uzatvorenia zmluvy s
administratívnym riaditeľom zastupuje úrad predseda riadiaceho výboru. Pred vymenovaním kandidáta, ktorého
riadiaci výbor vybral, existuje možnosť, že sa mu adresuje žiadosť,
aby urobil vyhlásenie pred príslušným výborom Európskeho parlamentu a odpovedal
na otázky jeho členov. 4. Funkčné obdobie administratívneho
riaditeľa je päť rokov. Komisia pred skončením tohto obdobia
vykoná posúdenie, v ktorom zohľadní hodnotenie výkonu administratívneho
riaditeľa a úlohy a výzvy úradu v budúcnosti. 5. Riadiaci výbor konajúc na základe návrhu
Komisie, v ktorom je zohľadnené posúdenie uvedené v odseku 4, môže
predĺžiť funkčné obdobie administratívneho riaditeľa o
maximálne päť rokov. 6. Riadiaci výbor informuje Európsky
parlament, ak zamýšľa predĺžiť funkčné obdobie
administratívneho riaditeľa. Jeden mesiac pred takýmto predĺžením
funkčného obdobia existuje možnosť, že sa administratívnemu
riaditeľovi adresuje žiadosť, aby urobil vyhlásenie pred príslušným
výborom Európskeho parlamentu a odpovedal na otázky jeho členov. 7. Administratívny riaditeľ s
predĺženým funkčným obdobím sa nemôže zúčastniť na
ďalšom výberovom konaní na tú istú pozíciu na konci svojho celkového
funkčného obdobia. 8. Administratívneho riaditeľa možno
odvolať z funkcie len na základe rozhodnutia riadiaceho výboru, ktorý koná
na základe návrhu Komisie. 9. Riadiaci výbor dosahuje rozhodnutia o
vymenovaní, predĺžení funkčného obdobia alebo odvolaní z funkcie
administratívneho riaditeľa na základe dvojtretinovej väčšiny svojich
členov s hlasovacími právami." (7) V článku 9 sa
ods. 2 mení takto: „2. Administratívny riaditeľ pomáha
predsedovi riadiaceho výboru pri príprave programu rady regulačných
orgánov, riadiaceho výboru a odborných pracovných skupín. Zúčastňuje
sa na práci rady regulačných orgánov a riadiaceho výboru, pričom nemá
právo hlasovať.“ (8) Článok 10 sa mení
takto: „1. Služobný poriadok úradníkov Európskej
únie a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Únie, ako aj pravidlá
prijaté na základe dohody medzi inštitúciami Únie s cieľom vykonávať
tento Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a podmienky zamestnávania
ostatných zamestnancov Únie sa vzťahujú na zamestnancov úradu vrátane
predsedu rady regulačných orgánov a administratívneho riaditeľa. 2. Riadiaci výbor prijíma primerané
vykonávacie pravidlá na vykonávanie Služobného poriadku úradníkov Európskej
únie a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Únie v súlade s
článkom 110 služobného poriadku. 3. Riadiaci výbor v súlade s odsekom 4
vykonáva vzhľadom na zamestnancov úradu právomoci, ktoré menovaciemu
orgánu vyplývajú zo služobného poriadku, a právomoci, ktoré orgánu
splnomocnenému uzatvárať pracovné zmluvy vyplývajú z podmienok
zamestnávania ostatných zamestnancov („právomoci menovacieho orgánu“). 4. Riadiaci výbor v súlade s článkom
110 služobného poriadku prijíma na základe článku 2 ods. 1 služobného
poriadku a článku 6 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov
rozhodnutie, ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na
administratívneho riaditeľa a vymedzuje podmienky, za ktorých sa toto
delegovanie právomocí môže pozastaviť. Administratívny riaditeľ je
oprávnený subdelegovať tieto právomoci. Ak si to vyžadujú výnimočné okolnosti,
riadiaci výbor môže prostredníctvom rozhodnutia dočasne pozastaviť
delegovanie právomocí menovacieho orgánu administratívnemu riaditeľovi,
ako aj právomocí, ktoré administratívny riaditeľ subdelegoval, a
vykonávať ich sám alebo ich delegovať na jedného zo svojich členov
alebo na zamestnanca iného než je administratívny riaditeľ.“ (9) Vkladá sa
tento článok 10a: „Článok
10a – Vyslaní národní experti a ostatní zamestnanci 1. Úrad môže využívať prácu vyslaných
národných expertov a ostatných zamestnancov, ktorí nie sú v úrade zamestnaní. 2. Riadiaci výbor
prijme rozhodnutie, v ktorom stanoví pravidlá vysielania národných expertov do
úradu.“ Článok 39 –
Doložka o preskúmaní Komisia pravidelne
predkladá správy o posúdení a preskúmaní tohto nariadenia Európskemu parlamentu
a Rade. Prvú správu predloží najneskôr 1. júla 2018. Následné správy potom
predkladá každé štyri roky. Komisia v prípade potreby predkladá primerané
návrhy s cieľom zmeniť toto nariadenie a zladiť iné právne
nástroje, pričom zohľadňuje predovšetkým vývoj informačných
technológií a stav pokroku v informačnej spoločnosti. Tieto správy sa
uverejňujú. Článok 40 –
Nadobudnutie účinnosti 1.
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym
dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. 2.
Uplatňuje sa od 1. júla 2014. Články
21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29 a 30 sa však uplatňujú od 1. júla
2016. Toto nariadenie
je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých
členských štátoch. V Bruseli Za Európsky
parlament Za Radu predseda predseda PRÍLOHA I
MINIMÁLNE PARAMETRE PRE PONUKY EURÓPSKYCH PRODUKTOV VIRTUÁLNEHO PRÍSTUPU K
ŠIROKOPÁSMOVÉMU PRIPOJENIU 1. PONUKA 1: Produkt veľkoobchodného
prístupu na pevnú sieť ponúkaný na sieťach ďalšej generácie na
vrstve 2 (L2) sedemvrstvového modelu pre komunikačné protokoly
Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (vrstva dátového spojenia, Data
Link Layer), ktorý ponúka funkcie rovnocenné s fyzickým uvoľneným
prístupom, s bodmi odovzdania na úrovni, ktorá je bližšie k priestorom
zákazníka ako v prípade vnútroštátnej alebo regionálnej úrovne. 1.1 Prvky siete a súvisiace informácie: a) opis prístupu na sieť, ktorý sa má
poskytovať vrátane technických charakteristík (ktoré, ak to bude potrebné,
budú zahŕňať informácie o konfigurácii siete na účinné
používanie prístupu na sieť), b) lokality, kde sa bude poskytovať
prístup na sieť, c) všetky relevantné technické normy pre
prístup na sieť vrátane akýchkoľvek obmedzení používania a iných
bezpečnostných prvkov, d) technické špecifikácie pre rozhranie v
bodoch odovzdania a sieťových koncových bodoch (priestoroch zákazníkov), e) špecifikácie zariadenia, ktoré sa má na
sieti používať a f) podrobné informácie o skúškach
interoperability. 1.2 Funkcie siete: a) flexibilné priradenie k sieťam VLAN na
základe spoločných technických špecifikácií, b) prepojiteľnosť nezávislá od
služby umožňujúca riadenie prevádzkových rýchlostí sťahovania a
odosielania dát, c) povolenie zabezpečenia, d) flexibilný výber zariadenia v priestoroch
zákazníka (pokiaľ je to možné z technického hľadiska), e) prístup na diaľku k zariadeniu v
priestoroch zákazníka a f) funkcia skupinového vysielania, keď
existuje taká požiadavka a takáto funkcia je nevyhnutná na zabezpečenie
technickej opakovateľnosti konkurenčných maloobchodných ponúk. 1.3 Prevádzkové a obchodné procesy: a) procesy týkajúce sa požiadaviek
oprávnenosti na objednávanie a poskytovanie, b) informácie o fakturácii, c) postupy pri migrácii, zmene a ukončení
a d) konkrétne časové harmonogramy na
opravy a údržbu. 1.4 Doplnkové služby a podporné IT systémy: a) informácie a podmienky týkajúce sa
poskytovania spoločného umiestnenia (kolokácia) a medziuzlového spoja, b) špecifikácie týkajúce sa prístupu k
podporným IT systémom pre prevádzkové podporné systémy, informačné systémy
a databázy na predbežné objednávanie, poskytovanie, objednávanie, žiadosti o
údržbu a opravy a fakturáciu a ich využívania vrátane obmedzení ich využívania
a postupov na získanie prístupu k takýmto službám. 2. PONUKA 2: Produkt veľkoobchodného
prístupu na pevnú sieť ponúkaný na vrstve 3 (L 3) sedemvrstvového modelu
pre komunikačné protokoly Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu
(sieťová vrstva), na úrovni bitového toku úrovne IP s bodmi odovzdania,
ktoré ponúkajú vyšší stupeň zoskupenia prostriedkov ako v prípade vnútroštátnej
a/alebo regionálnej úrovne. 2.1 Prvky siete a súvisiace informácie: a) charakteristiky spojovacieho prepojenia
poskytovaného v bodoch odovzdania (z hľadiska rýchlosti, kvality služby
atď.), b) opis širokopásmovej siete, ktorá spája
priestor zákazníka s bodmi odovzdania, z hľadiska medziuzlových spojov a
architektúr prístupových sietí, c) umiestnenie bodu(-ov) odovzdania a d) technické špecifikácie týkajúce sa rozhraní
v bodoch odovzdania. 2.2 Funkcie siete: Schopnosť podporovať rôzne úrovne
kvality služieb (napr. QoS 1, 2 a 3), pokiaľ ide o: i) oneskorenie, ii) chvenie (džiter), iii) stratovosť paketov a iv) kapacitný pomer. 2.3 Prevádzkové a obchodné procesy a) procesy týkajúce sa požiadaviek
oprávnenosti na objednávanie a poskytovanie, b) informácie o fakturácii, c) postupy pri migrácii, zmene
poskytovateľa a ukončení zmluvy a d) konkrétne časové harmonogramy na
opravy a údržbu. 2.4 Doplnkové služby a podporné IT systémy: Špecifikácie týkajúce sa prístupu k podporným
IT systémom pre prevádzkové podporné systémy, informačné systémy a
databázy na predbežné objednávanie, poskytovanie, objednávanie, žiadosti o
údržbu a opravy a fakturáciu a ich využívania vrátane obmedzení ich využívania
a postupov na získanie prístupu k takýmto službám. 3. PONUKA 3: Veľkoobchodné
ukončujúce segmenty prenajatých okruhov so zdokonaleným rozhraním
určené na používanie výlučne záujemcovi o prístup, ktoré poskytujú
nepretržitú symetrickú kapacitu bez obmedzenia, pokiaľ ide o používanie a
dohody o úrovni poskytovaných služieb, prostredníctvom prepojenia bod – bod a
so sieťovými rozhraniami vrstvy 2 (L2) sedemvrstvového modelu pre
komunikačné protokoly Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (vrstva
dátového spoja). 3.1 Prvky siete a súvisiace informácie: a) opis prístupu na sieť, ktorý sa má
poskytovať, vrátane technických charakteristík (ktoré, ak to bude
potrebné, budú zahŕňať informácie o konfigurácii siete na
účinné používanie prístupu na sieť), b) lokality, kde sa bude poskytovať
prístup na sieť, c) jednotlivé ponúkané rýchlosti a maximálna
dĺžka, d) všetky príslušné technické normy pre
prístup na sieť (vrátane akýchkoľvek obmedzení používania a iných
bezpečnostných prvkov), e) podrobné informácie o skúškach
interoperability, f) špecifikácie povoleného zariadenia na
sieti, g) dostupnosť rozhrania sieť –
sieť (NNI), h) maximálna povolená veľkosť rámca,
v bytoch. 3.2 Funkcie siete a produktu: a) neobmedzený a symetrický vyhradený prístup, b) prepojiteľnosť nezávislá od
služby umožňujúca kontrolu prevádzkovej rýchlosti a symetrie, c) transparentnosť protokolu, flexibilné
priradenie k sieťam VLAN na základe spoločných technických
špecifikácií, d) parametre kvality služby [oneskorenie,
chvenie (džiter), stratovosť paketov], ktoré umožňujú kritickú
výkonnosť pri prevádzke. 3.3 Prevádzkové a obchodné procesy: a) procesy týkajúce sa požiadaviek
oprávnenosti na objednávanie a poskytovanie, b) postupy pri migrácii, zmene
poskytovateľa a ukončení zmluvy, c) konkrétne časové harmonogramy na
opravy a údržbu, d) zmeny IT systémov (v rozsahu, ktorý má
dosah na alternatívnych poskytovateľov) a e) príslušné poplatky, platobné podmienky a
postupy fakturácie. 3.4 Dohody o úrovni poskytovaných služieb a) výška kompenzácie, ktorú vypláca jedna
zmluvná strana druhej zmluvnej strane za nedodržanie zmluvných záväzkov,
vrátane zriaďovania a času na opravy, ako aj podmienky oprávnenosti
na kompenzácie, b) vymedzenie a obmedzenie zodpovednosti a
záruky, c) postupy v prípade alternatívnych možností
ponúkaných v rámci ponuky služieb, napríklad v prípade spustenia nových
služieb, zmien existujúcich služieb alebo zmeny cien, d) podrobné informácie týkajúce sa
akýchkoľvek práv duševného vlastníctva, e) podrobné informácie o trvaní dohôd a
opätovnom rokovaní o dohodách. 3.5 Podporné IT systémy: špecifikácie týkajúce sa prístupu k podporným
IT systémom pre prevádzkové podporné systémy, informačné systémy a
databázy na predbežné objednávanie, poskytovanie, objednávanie, žiadosti o
údržbu a opravy a fakturáciu a ich využívania vrátane obmedzení ich využívania
a postupov na získanie prístupu k takýmto službám. PRÍLOHA II
MINIMÁLNE PARAMETRE PRE EURÓPSKE PRODUKTY PREPOJITEĽNOSTI SO ZKS Prvky siete a súvisiace informácie - Opis produktu prepojiteľnosti, ktorý sa
má poskytovať na pevnej sieti vrátane technických charakteristík a
prijatia akýchkoľvek príslušných noriem. Funkcie siete: - zmluva o prepojiteľnosti,
prostredníctvom ktorej sa zaisťuje kvalita služby medzi koncovými bodmi,
založená na spoločných špecifikovaných parametroch, ktoré umožňujú
poskytovanie minimálne týchto skupín služieb: - hlasové hovory a videohovory, - vysielanie audiovizuálneho obsahu a - kritické dátové aplikácie. [1] COM [vložte konečný odkaz]. [2] COM(2013) 147. [3] Ú. v. EÚ L 344, 28.12.2007, s. 65. [4] Steps towards a truly
internal market for e-communications in the run-up to 2020 (Kroky
k skutočnému vnútornému trhu pre elektronické komunikácie
v príprave na rok 2020), Ecorys, TU Delft a TNO, 2012. [5] Business communications, economic growth and the
competitive challenge (Obchodná komunikácia, hospodársky rast
a konkurenčné výzvy), WIK, 2012. [6] Capturing the ICT dividend (Získavanie dividendy
z informačných a komunikačných technológií), Oxford
Economics Research, 2011. [7] Quantitative estimates of the demand for cloud
computing in Europe and the likely barriers to take up (Kvantitatívne
odhady dopytu po cloud computingu v Európe a pravdepodobné prekážky
jeho zavedenia), IDC, 2012. [8] COM(2013) 48. [9] Najmä verejné informačné stretnutie, ktoré sa
konalo v Bruseli 17. júna 2013. Ďalšie podujatie sa uskutočnilo ako
súčasť výročného zhromaždenia pre digitálnu agendu, ktoré sa
konalo 19. júna v Dubline. [10] Steps towards a truly
internal market for e-communications in the run-up to 2020 (Kroky
k skutočnému vnútornému trhu pre elektronické komunikácie
v príprave na rok 2020), Ecorys, TU Delft a TNO, 2012. [11] Európska komisia, European Economy Occasional Papers 129:
Market Functioning in Network Industries – Electronic Communications, Energy
and Transport (Fungovanie trhov v sieťových odvetviach –
elektronické komunikácie, energetika a doprava), 2013. [12] Ú. v. EÚ C … s. . [13] Ú. v. EÚ C … s. . [14] Smernica 2002/19/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 7. marca
2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí
a príslušných zariadení (prístupová smernica) (Ú. v. ES L 108,
24.4.2002, s. 7). [15] Smernica 2002/20/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 7. marca
2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy
a služby (smernica o povolení) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002,
s. 21). [16] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca
2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické
komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (Ú. v. ES
L 108, 24.4.2002, s. 33). [17] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca
2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa
elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej
služby) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 51). [18] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES
z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov
a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica
o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201,
31.7.2002, s. 37). [19] Smernica Komisie 2002/77/ES zo 16. septembra 2002
o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných
sietí a služieb (Ú. v. ES L 249, 17.9.2002, s. 21). [20] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 1211/2009 z 25. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje
Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho
úrad (Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 1). [21] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 531/2012 z 13. júna 2012 o roamingu vo verejných
mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (Ú. v. EÚ
L 172, 30.6.2012, s. 10). [22] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady
č. 243/2012/EÚ zo 14. marca 2012, ktorým sa zriaďuje
viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra
(Ú. v. EÚ L 81, 21.3.2012, s. 7). [23] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 243/2012/EÚ
zo 14. marca 2012, ktorým sa zriaďuje viacročný program politiky
rádiového frekvenčného spektra, Ú. v. EÚ L 81, 21.3.2012. [24] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 676/2002/ES
zo 7. marca 2002 o regulačnom rámci pre politiku rádiového
frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve (rozhodnutie
o rádiovom frekvenčnom spektre) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002,
s. 1). [25] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011,
ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe
ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí
Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13). [26] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 531/2012
z 13. júna 2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných
sieťach v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 172, 30.6.2012, s. 10). [27] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 676/2002/ES
zo 7. marca 2002 o regulačnom rámci pre politiku rádiového
frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve (rozhodnutie
o rádiovom frekvenčnom spektre) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002,
s. 1). [28] Rozhodnutie Komisie 2002/622/ES z 26. júla 2002,
ktorým sa ustanovuje skupina pre politiku rádiového frekvenčného spektra
(Ú. v. ES L 198, 27.7.2002, s. 49). [29] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady
č. 243/2012/EÚ zo 14. marca 2012, ktorým sa zriaďuje
viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra (Ú. v. EÚ
L 81, 21.3.2012, s. 7). [30] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/35/EÚ
z 26. júna 2013 o minimálnych zdravotných
a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov
rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia)
(20. samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)
a o zrušení smernice 2004/40/ES (Ú. v. EÚ L 179, 29.6.2013, s. 1). [31] Odporúčanie Rady 1999/519/ES z 12. júla 1999 o
obmedzení vystavenia širokej verejnosti účinkom elektromagnetických polí (0
Hz až 300 GHz), (Ú. v. ES L 1999, 30.7.1999, s. 59). [32] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca
1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o
vzájomnom uznávaní ich zhody (Ú. v. ES L 91, 7.4.1999, s. 10). [33] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ
z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských
sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES,
Ú. v. EÚ L 165 z 18. júna 2013, s. 63.