EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document EESC-2023-00563-AC

Stanovisko - Európsky hospodársky a sociálny výbor - Protokol o sociálnom pokroku

EESC-2023-00563-AC

STANOVISKO

Európsky hospodársky a sociálny výbor

Protokol o sociálnom pokroku

_____________

Protokol o sociálnom pokroku

(prieskumné stanovisko na žiadosť španielskeho predsedníctva Rady EÚ)

SOC/756

Spravodajkyňa: Maria del Carmen BARRERA CHAMORRO

Spoluspravodajca: Diego DUTTO

SK

Žiadosť španielskeho predsedníctva Rady EÚ

list, 08/12/2022

Právny základ

článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

(prieskumné stanovisko)

Príslušná sekcia

sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo

Prijaté v sekcii

31/05/2023

Prijaté v pléne

15/06/2023

Plenárne zasadnutie č.

579

Výsledok hlasovania
(za/proti/zdržalo sa)

132/102/07

1.Závery a odporúčania

1.1EHSV pripomína, že na dosiahnutie „sociálneho trhového hospodárstva s vysokou konkurencieschopnosťou“ (článok 3 ods. 3 ZEÚ) je podľa zmlúv potrebná podpora vnútorného trhu a sociálnej politiky na základe tzv. horizontálnej sociálnej doložky (článok 9 ZFEÚ). Podľa týchto ustanovení by sa všetky politiky a akčné plány EÚ mali navrhovať a vykonávať tak, aby podporovali inkluzívne trhy práce, ako aj primerané systémy sociálnej ochrany.

1.2EHSV súhlasí so správou o konečnom výsledku Konferencie o budúcnosti Európy (máj 2022) 1 , v ktorej sa v záujme podpory sociálneho trhového hospodárstva navrhuje adresovať EÚ, členským štátom a sociálnym partnerom výzvu, aby okrem iného zabezpečili úplné vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv (november 2017) a jeho akčného plánu (marec 2021), a najmä najrelevantnejších cieľov agendy 2030, na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni, a to vo forme protokolu o sociálnom pokroku pripojeného k zmluvám.

1.3EHSV víta skutočnosť, že pracovná skupina Konferencie o budúcnosti Európy prostredníctvom protokolu o sociálnom pokroku podporuje lepšie záruky na zabezpečenie účinnej ochrany sociálnych práv v prípade konfliktu s hospodárskymi slobodami (návrh 13, opatrenie 5) neohrozovaním týchto práv (návrh 14, opatrenie 2).

1.4EHSV víta návrh Európskej komisie umožniť reformu zmlúv, ako sa uvádza v najnovšom prejave o stave Únie, a v súlade s návrhom Európskeho parlamentu považuje za vhodné zahrnúť protokol o sociálnom pokroku medzi aspekty, ktoré sa majú reformovať. EHSV sa domnieva, že závery Konferencie o budúcnosti Európy predstavujú vhodný plán na realizáciu tejto reformy.

1.5Protokol o sociálnom pokroku by mal trojaký cieľ:

1)zabezpečiť, aby základné a sociálne práva mali v prípade konfliktu prednosť pred hospodárskymi slobodami a inými politikami EÚ;

2)zabezpečiť rešpektovanie autonómie sociálnych partnerov a riadne fungovanie vnútroštátnych systémov sociálneho dialógu a pracovnoprávnych vzťahov;

3)zabezpečiť sociálny pokrok prostredníctvom podpory a ochrany najvyšších noriem, pokiaľ ide o sociálne práva, či už vyplývajú z vnútroštátneho, európskeho alebo medzinárodného práva, a tiež zabrániť ohrozeniu a obchádzaniu tohto práva.

1.6EHSV sa domnieva, že španielske predsedníctvo Rady EÚ bude mať výbornú príležitosť podporiť tento návrh, a vyzýva inštitúcie EÚ, aby v rámci európskeho sociálneho dialógu pokročili v tomto procese.

1.7EHSV preto nabáda španielske predsedníctvo, aby na základe príslušnej analýzy expertov na vysokej úrovni a so zapojením sociálnych partnerov podporilo zasadnutie Rady ministrov sociálnych vecí, ktoré by viedlo k dohode o spoločnom návrhu a umožnilo, aby sa v prípade potreby konal osobitný európsky samit s cieľom prijať tento návrh. Význam tejto problematiky si vyžaduje maximálne inštitucionálne zapojenie na rôznych úrovniach právomocí EÚ.

1.8EHSV oceňuje, že návrh pracovnej skupiny Konferencie o budúcnosti Európy a EP by sa musel zaviesť buď vo forme protokolu (pripojeného k ZFEÚ), alebo vo forme prierezovej doložky (reforma článku 9 ZFEÚ). EHSV sa však domnieva, že existujú aj iné politické nástroje, ktoré by mohli prispieť k cieľom protokolu o sociálnom pokroku. EHSV sa zároveň domnieva, že takýto protokol o sociálnom pokroku je nevyhnutný na posilnenie autonómie sociálnych partnerov a zachovanie nerozlučnej spojitosti medzi dobrým fungovaním vnútorného trhu a hospodárskymi slobodami vrátane spravodlivej hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi, pričom treba rešpektovať a presadzovať kolektívne sociálne práva.

1.9EHSV je presvedčený, že začlenenie protokolu o sociálnom pokroku umožní EÚ viesť hospodársky rast a podporovať dobré životné podmienky pre čo najväčšiu časti jej obyvateľstva, čo povedie k vytvoreniu a rozvoju silnejších a udržateľnejších podnikov. V protokole o sociálnom pokroku by sa preto malo jasne uviesť, že hospodárske slobody na jednotnom trhu neznamenajú zákaz obmedzení, ale že sa zaručuje rovnaké zaobchádzanie s hospodárskymi subjektmi ako prostriedok na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a rovnakých podmienok na akomkoľvek trhu.

1.10EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ si ešte nesplnila záväzok pristúpiť k Európskemu dohovoru o ľudských právach, ktorý jej vyplýva z Lisabonskej zmluvy, ako sa stanovuje v článku 6 ods. 2 ZEÚ. Pristúpenie k dohovoru má rozhodujúci význam pre to, aby právny poriadok EÚ mohol podliehať vonkajšej kontrole z hľadiska rešpektovania ľudských práv, rovnako ako každý iný právny poriadok založený na zásadách demokracie a právneho štátu. EHSV preto taktiež odporúča, aby Únia pristúpila k Európskej sociálnej charte Rady Európy s cieľom podporiť harmonickú koexistenciu medzi právom EÚ a právom Rady Európy v sociálnej oblasti.

2.Kontext, účel a hlavné prvky stanoviska

2.1EHSV pripomína, že v súlade s históriou a kultúrou EÚ, kodifikovanou v jej zmluvách, je „európsky sociálny model“ EÚ jedným z jej hlavných príspevkov k pokroku ľudstva a mieru. Ide o hospodársky model, podľa ktorého je maximalizácia hospodárskej výkonnosti neoddeliteľne spojená s dobrými životnými podmienkami a sociálnym pokrokom. Dosiahnutie tohto „sociálneho trhového hospodárstva s vysokou konkurencieschopnosťou“ (článok 3 ods. 3 ZEÚ), ktoré má teraz ústavný charakter, nie je ponímané ako cieľ sám osebe, ale predovšetkým ako nástroj na zabezpečenie dobrých životných podmienok pre všetkých európskych občanov (články 9 a 151 ZFEÚ).

2.2EHSV tiež považuje za potrebné upozorniť na prierezový charakter tohto úzkeho prepojenia medzi podporou vnútorného trhu a sociálnou politikou na základe tzv. horizontálnej sociálnej doložky podľa článku 9 ZFEÚ. Podľa týchto ustanovení by sa všetky politiky a akčné plány EÚ mali navrhovať a vykonávať tak, aby podporovali inkluzívne trhy práce, ako aj primerané systémy sociálnej ochrany.

2.3Sociálne trhové hospodárstvo je založené na dvoch odlišných, ale navzájom sa dopĺňajúcich pilieroch, ktorými sú: presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže a opatrenia sociálnej politiky na zabezpečenie sociálnej spravodlivosti nápravou negatívnych výsledkov a posilnením sociálnej ochrany 2 . EHSV však poukazuje aj na inštitucionálne, právne a politické obmedzenia, pokiaľ ide o zabezpečenie adekvátnej rovnováhy medzi hospodárskym rozmerom EÚ (priorita hospodárskych slobôd, najmä voľnej hospodárskej súťaže) a sociálnym rozmerom (účinná záruka základných sociálnych práv a zákaz sociálneho dumpingu).

2.4V tejto súvislosti a s cieľom riešiť takúto nerovnováhu by bol cieľ protokolu o sociálnom pokroku trojaký:

1)zabezpečiť, aby základné a sociálne práva mali v prípade konfliktu prednosť pred hospodárskymi slobodami a inými politikami EÚ;

2)zabezpečiť rešpektovanie autonómie sociálnych partnerov a riadne fungovanie vnútroštátnych systémov sociálneho dialógu a pracovnoprávnych vzťahov;

3)zabezpečiť sociálny pokrok prostredníctvom podpory a ochrany najvyšších noriem v oblasti sociálnych práv, či už vyplývajú z vnútroštátneho, európskeho alebo medzinárodného práva, a zároveň zabrániť ohrozeniu a obchádzaniu týchto práv.

2.5V dôsledku úsporných opatrení prijatých v EÚ a v členských štátoch prostredníctvom metódy „trojky“ (ktorú kritizoval aj Európsky parlament) 3 na riešenie celosvetovej finančnej krízy sa opätovne objavilo toto riziko znehodnotenia sociálnych práv, pretože sa uprednostnila finančná stabilita a hospodársky rast pred sociálnym pokrokom. Táto situácia je v rozpore so zásadou sociálneho pokroku Európskej sociálnej charty, ako pri viacerých príležitostiach uviedla Rada Európy, ktorá odsúdila krajiny EÚ za vykonávanie týchto úsporných politík a právnych predpisov na úkor sociálnych práv. Súdny dvor Európskej únie však naopak nezistil nesúlad so sociálnou doložkou.

2.6Prípady, v ktorých dochádza k rozporu medzi hospodárskymi slobodami a inými politikami EÚ a sociálnymi právami vyvolávajú dôležité otázky, pokiaľ ide o riziko nesúladu medzi právnym poriadkom EÚ a európskymi a medzinárodnými nástrojmi a normami v oblasti ľudských práv. V takýchto situáciách členské štáty čelia protichodným požiadavkám v rámci svojho úsilia o dosiahnutie súladu s právom EÚ na jednej strane a svojich záväzkov v súlade s platnými európskymi a medzinárodnými nástrojmi v oblasti ľudských práv na strane druhej. Cieľom protokolu o sociálnej spolupráci je vyriešiť túto dilemu objasnením, že v sporných situáciách hospodárske slobody zaručené zmluvami EÚ nie sú základným právom, ktoré by bolo protiváhou základných ľudských práv vrátane základných sociálnych a pracovných práv. Táto nevyhnutná rovnováha medzi hospodárskymi a sociálnymi záujmami, ktorá v prípade konfliktu zaručí rešpektovanie ľudských práv, má rozhodujúci význam, aby sa zabezpečilo, že zásada prednosti práva EÚ sa neuplatňuje v rozpore s európskymi a medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv.

2.7Závery a odporúčania správy o konečnom výsledku Konferencie o budúcnosti Európy (máj 2022) obsahujú 49 návrhov a 300 opatrení vrátane lepšieho fungovania trhov s cieľom zabezpečiť sociálne spravodlivejšie životné a pracovné podmienky, najmä pre mladých ľudí a zraniteľné skupiny (návrhy 13 a 14 4 ).

EHSV víta, že spomínaná správa o konečnom výsledku Konferencie o budúcnosti Európy obsahuje výzvu adresovanú EÚ, členským štátom a sociálnym partnerom, aby okrem iného prijali opatrenia, ktorými sa zaručí úplné vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv prijatého v novembri 2017 a jeho akčného plánu z marca 2021, a najmä najrelevantnejších cieľov agendy 2030 na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni, a to formou protokolu o sociálnom pokroku pripojeného k zmluvám. Cieľom tohto protokolu je účinnejšie zaručiť plnú ochranu sociálnych práv v prípade konfliktu s hospodárskymi slobodami (návrh 13, opatrenie 5) a neohrozenie sociálnych práv (návrh 14, opatrenie 2).

2.8Vzhľadom na súčasné a nedávne krízy a s cieľom realizovať návrhy a opatrenia uvedené v správe pracovnej skupiny Konferencie o budúcnosti Európy prijal Európsky parlament v júni 2022 uznesenie, v ktorom vyzval Európsku radu, aby začala proces revízie zakladajúcich zmlúv EÚ. EHSV víta skutočnosť, že cieľom navrhovaných reforiem je zároveň „zabezpečiť, aby sa Európsky pilier sociálnych práv v plnej miere vykonával, a začleniť sociálny pokrok v kontexte Protokolu o sociálnom pokroku do zmlúv“ bez toho, aby boli dotknuté príslušné právomoci a zásady subsidiarity a proporcionality. EHSV konštatuje, že Európsky parlament predložil podobné výzvy na vytvorenie protokolu o sociálnom pokroku vo svojom uznesení z decembra 2020 o silnej sociálnej Európe pre spravodlivé transformácie.

2.9EHSV predkladá toto stanovisko na základe výslovnej žiadosti nadchádzajúceho španielskeho predsedníctva Rady EÚ (druhý polrok 2023) o vypracovanie prieskumného stanoviska, v ktorom uvedie svoj postoj k protokolu o sociálnom pokroku.

3.Európsky kontext a inštitucionálne, právne a vedecké úvahy o prínose pripojenia protokolu o sociálnom pokroku k zmluvám

3.1EHSV víta, že tri inštitúcie EÚ sú pripravené zamerať svoju pozornosť na opatrenia nadväzujúce na Konferenciu o budúcnosti Európy a jej návrhy, a to v súlade so svojimi príslušnými právomocami vyplývajúcimi zo zmlúv EÚ. EHSV konštatuje, že sa podnikajú konkrétne kroky zamerané na realizáciu návrhov konferencie s cieľom zlepšiť každodenný život občanov v rôznych oblastiach vrátane podpory sociálne spravodlivého a environmentálne udržateľného konkurencieschopného hospodárstva (tematická oblasť 9 Konferencie o budúcnosti Európy).

3.2EHSV tiež upozorňuje, že správa o konečnom výsledku konferencie (z novembra 2022 5 ) obsahovala aktualizovanú predbežnú analýzu návrhov a opatrení, ktorú vypracoval Generálny sekretariát Rady. Z tejto analýzy vyplýva, že:

-Generálny sekretariát Rady sa domnieva, že rovnováha medzi sociálnymi právami a štyrmi hospodárskymi slobodami už bola zabezpečená (napr. články 9, 151 a 153 ZFEÚ),

-hoci neodmieta potrebu preskúmať možnosti na dosiahnutie sociálnych cieľov, ktoré sú už stanovené v zmluvách (napr. článok 153), považuje za zbytočné reštrukturalizovať zmluvy s cieľom vytvoriť nový protokol o sociálnom pokroku,

-Komisia oznámila, že má v úmysle navrhnúť odporúčanie Rady o vytvorení rámcových podmienok pre sociálne hospodárstvo na druhý štvrťrok 2023;

3.3EHSV konštatuje, že pracovná skupina Konferencie o budúcnosti Európy požaduje ambicióznejšie a dôraznejšie opatrenia zo strany EÚ, členských štátov a sociálnych partnerov s cieľom zabezpečiť lepšie životné podmienky pre európskych občanov v rámci obnovenej sociálnej zmluvy, ako aj neustále zlepšovanie životných a pracovných podmienok. Na tento účel sa v súčasnom regulačnom rámci umožňujú angažovanejšie sociálne politiky, pričom podľa správy o konečnom výsledku Konferencie o budúcnosti Európy 6 si iné opatrenia vyžadujú reformu zmlúv.

3.4Ak by mala Charta základných práv Európskej únie rovnakú právnu silu ako zmluvy, hoci do nich nie je začlenená, zlepšila by sa ústavná rovnováha medzi sociálnymi právami a hospodárskymi slobodami, pričom tieto práva by sa nepovažovali za výnimku z hospodárskych slobôd. Okrem toho, ako sa uvádza v jej preambule, Charta základných práv Európskej únie opätovne potvrdzuje práva vyplývajúce najmä z ústavných tradícií a medzinárodných záväzkov spoločných pre členské štáty vrátane Európskeho dohovoru o ľudských právach a Európskej sociálnej charty Rady Európy. Ústavná rovnováha sa zlepšila nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, na základe ktorej získala Charta základných práv Európskej únie rovnakú právnu silu ako zmluvy. Skúsenosti však ukazujú, že pretrváva tendencia uprednostniť v prípade konfliktu hospodárske slobody pred sociálnymi právami.

3.5EHSV si zároveň uvedomuje pozitívny vývoj práva EÚ a judikatúry Súdneho dvora EÚ v prospech zákazu sociálneho dumpingu s cieľom zabezpečiť model hospodárskej súťaže, ktorá bude nielen slobodná, ale aj spravodlivá. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (veľká komora) z 8. decembra 2020 (vec C-620/18) je jasným príkladom potreby zabezpečiť rovnaké podmienky pri výkone hospodárskych slobôd (v prípade poskytovania služieb). Skúsenosti však ukazujú, že pretrváva tendencia uprednostniť v prípade konfliktu hospodárske slobody pred sociálnymi právami.

4.Všeobecné pripomienky

4.1EHSV konštatuje, že na európskej úrovni síce existujú záväzné aj nezáväzné minimálne normy, no s cieľom pokročiť vo vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv si podpora a zabezpečenie skutočne konkurencieschopného a udržateľného sociálneho trhového hospodárstva vyžaduje prijatie protokolu o sociálnom pokroku, aby sa posilnili výhody nášho európskeho systému sociálneho trhového hospodárstva a zároveň odstránili nedostatky, čím by sa tento systém zároveň prispôsobil budúcim výzvam. EHSV sa domnieva, že závery Konferencie o budúcnosti Európy predstavujú vhodný plán na realizáciu tohto cieľa. Vyzýva preto európske inštitúcie, aby prijali potrebné opatrenia na zabezpečenie realizácie tohto návrhu Konferencie o budúcnosti Európy.

4.2EHSV sa domnieva, že návrh pracovnej skupiny Konferencie o budúcnosti Európy a EP by sa musel zaviesť buď vo forme protokolu (pripojeného k ZFEÚ), alebo vo forme prierezovej doložky (reforma článku 9 ZFEÚ), avšak existujú aj iné politické nástroje, ktoré by mohli prispieť k cieľom protokolu o sociálnom pokroku.

4.3EHSV sa zároveň domnieva, že ako základný aspekt sociálneho pokroku takýto protokol chráni a posilňuje autonómiu sociálnych partnerov a zabezpečuje pevné prepojenie medzi dobrým fungovaním vnútorného trhu a hospodárskymi slobodami vrátane spravodlivej hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi, so zreteľom na rešpektovanie a presadzovanie kolektívnych sociálnych práv. Túto záruku treba vždy chápať so zreteľom na rešpektovanie autonómie sociálnych partnerov a riadne fungovanie vnútroštátnych systémov sociálneho dialógu a pracovnoprávnych vzťahov.

4.4EHSV považuje za potrebné, nielen vhodné, zaručiť, aby bola do tohto protokolu o sociálnom pokroku začlenená zásada zachovania úrovne sociálnych noriem, ktorá je už uznaná v práve Európskej sociálnej charty a v judikatúre Súdneho dvora EÚ, hoci to tak nie je v práve EÚ ani v ZFEÚ.

4.5EHSV považuje tento protokol za kľúčový prvok nového hospodárskeho a riadiaceho modelu EÚ, ktorý by nemal vychádzať len z HDP a mal by vytvárať sociálne spravodlivé (inkluzívne) a udržateľné životné podmienky v EÚ.

5.Osobitné pripomienky

5.1EHSV je presvedčený, že začlenenie protokolu o sociálnom pokroku umožní EÚ dosiahnuť pokrok nielen v oblasti hospodárskeho rastu, ale aj podporiť dobré životné podmienky pre čo najväčšiu časť obyvateľstva (zachovanie sociálneho modelu), čo zároveň povedie k vytvoreniu a rozvoju silnejších a udržateľnejších podnikov. Protokol o sociálnom pokroku by preto do veľkej miery prispel aj k dosahovaniu cieľov EÚ v oblasti udržateľného rozvoja v rámci Agendy 2030 OSN.

5.2EHSV sa domnieva, že Únia by mala mať analogicky s Protokolom č. 27 o vnútornom trhu a hospodárskej súťaži a podľa ustanovení zmlúv vrátane článku 352 ZFEÚ dostatočné právomoci konať v prípade potreby s cieľom zabezpečiť účinnosť sociálneho pokroku.

5.3EHSV odporúča, aby si EÚ splnila záväzok, ktorý jej vyplýva z Lisabonskej zmluvy, a pristúpila k Európskemu dohovoru o ľudských právach. Okrem toho musí EÚ pristúpiť k Európskej sociálnej charte Rady Európy s cieľom podporiť harmonickú koexistenciu práva EÚ a práva Rady Európy v sociálnej oblasti.

V Bruseli 15. júna 2023

Oliver Röpke

predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

*

*    *

Pozn.: Príloha na nasledujúcich stranách

PRÍLOHA
K STANOVISKU

Európskeho hospodárskeho
a sociálneho výboru

Nasledujúci pozmeňovací návrh získal aspoň štvrtinu odovzdaných hlasov, no v priebehu diskusie bol zamietnutý (článok 74 ods. 3 rokovacieho poriadku):

POZMEŇOVACÍ NÁVRH 1

SOC/756

Protokol o sociálnom pokroku

Nahradiť celé stanovisko predložené sekciou SOC týmto textom (vysvetlenie/zdôvodnenie na konci dokumentu):

Pozmeňovací návrh

1.Závery a odporúčania

1.1EHSV konštatuje, že názory členských štátov a zainteresovaných strán sa líšia, pokiaľ ide o to, či je reforma zmlúv s cieľom pripojiť k nim protokol o sociálnom pokroku vhodná alebo potrebná. Ako Rada uvádza vo svojom predbežnom technickom posúdení správy o konečnom výsledku Konferencie o budúcnosti Európy, rovnováha medzi sociálnymi právami a štyrmi hospodárskymi slobodami je zaistená v zmluvách. EHSV sa domnieva, že je dôležité, aby sa v nich táto rovnováha zachovala bez toho, aby sa vytvárala hierarchia medzi sociálnymi právami a hospodárskymi slobodami. Okrem toho uprednostňovanie základných sociálnych práv pred hospodárskymi slobodami vnútorného trhu pripojením protokolu o sociálnom pokroku k zmluvám má za cieľ zmeniť základné zásady, na ktorých je EÚ založená, a zároveň predstavuje útok na základňu nášho hospodárstva, ktorá priniesla prosperitu a blahobyt EÚ a jej členským štátom. Takýto protokol by teda mohol ohroziť samotný základ sociálneho pokroku.

1.2Tak ako existujú početné obmedzenia hospodárskych slobôd, môžu existovať aj obmedzenia výkonu základných sociálnych práv, ako je právo na kolektívnu akciu. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie obmedzenie hospodárskych slobôd možno pripustiť len vtedy, ak sa sleduje legitímny cieľ zlučiteľný so zmluvami a odôvodnený závažnými dôvodmi týkajúcimi sa verejného záujmu. No aj v tomto prípade musí byť toto obmedzenie zamerané na dosiahnutie sledovaného cieľa a nesmie ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie. To možno zaručiť uplatňovaním existujúcich zásad proporcionality a subsidiarity na úrovni EÚ.

1.3EHSV sa domnieva, že ciele politiky zamestnanosti a sociálnej politiky sa musia naďalej riešiť v rámci súčasných zmlúv a legislatívneho a politického rámca na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, pričom treba plne rešpektovať autonómiu sociálnych partnerov. Výbor je pripravený pomáhať nadchádzajúcemu španielskemu predsedníctvu, aby prispel k tomuto procesu.

1.4Namiesto toho, aby EÚ predkladala protokol o sociálnom pokroku, ktorý by narušil rovnováhu medzi hospodárskymi slobodami a sociálnymi právami a zasahoval do dobre vymedzených právomocí EÚ a členských štátov, je dôležité pokročiť smerom k spoločnému chápaniu toho, čo predstavuje pridanú hodnotu EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnych politík.

1.5Je nevyhnutné, aby sa EÚ naďalej rozvíjala spôsobom, ktorý rieši hospodárske a sociálne výzvy integrovane. Ako už EHSV uviedol, konkurencieschopnosť a vyššia produktivita založené na zručnostiach a poznatkoch predstavujú vhodný recept na udržanie blahobytu európskych spoločností. Hospodársky rast a dobre fungujúci vnútorný trh sú dôležitým prvkom posilnenia sociálneho rozmeru EÚ. Musíme rozvíjať silné stránky nášho európskeho systému sociálneho trhového hospodárstva a zároveň odstraňovať jeho slabé stránky, a tak ho prispôsobiť budúcim výzvam 7 .

1.6Rozhodnutia v oblasti sociálnej politiky by sa mali prijímať čo najbližšie k občanom EÚ, pričom by sa mali v plnej miere rešpektovať spoločné právomoci EÚ, členských štátov a sociálnych partnerov. Práve to je potrebné na dosiahnutie pozitívnych výsledkov pre občanov, pracovníkov, podniky a celú spoločnosť. V budúcnosti by sa mali zabezpečiť dobre formulované a vyvážené politické diskusie o hospodárskom a sociálnom rozmere EÚ. V európskych diskusiách o sociálnom rozmere by sa mala viac zohľadniť aj skutočnosť, že hospodársky rozvoj v členských štátoch je rôznorodý, aby sa vytvoril priestor pre realistické očakávania a pokrok smerom k hospodárskej a sociálnej konvergencii v Európe. Znamená to tiež, že v krátkodobom horizonte môžu byť niekedy nevyhnutné opatrenia vedúce k oslabeniu pracovných a sociálnych noriem, aby sa vlády vyhli ešte horším dôsledkom závažných hospodárskych a fiškálnych poklesov na vnútroštátnej úrovni. Posúdenie potreby takýchto opatrení by malo byť naďalej v kompetencii vnútroštátnych orgánov.

1.7Z uvedených dôvodov je návrh na revíziu zmlúv s cieľom vypracovať protokol o sociálnom pokroku neprijateľný a skupina Zamestnávatelia v EHSV ho nepodporuje.

2.Súvislosti, európsky a vnútroštátny kontext a inštitucionálny a právny rámec

2.1EHSV pripravil stanovisko SOC/756 na základe žiadosti nadchádzajúceho španielskeho predsedníctva Rady EÚ o vypracovanie prieskumného stanoviska s cieľom poskytnúť odpovede na otázky uvedené v tejto žiadosti 8 .

2.2Žiadosť nadchádzajúceho španielskeho predsedníctva sa týka návrhu Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC) na vypracovanie protokolu 9 o sociálnom pokroku v kontexte výsledkov Konferencie o budúcnosti Európy 10 a uznesenia Európskeho parlamentu z 9. júna 2022 o výzve na zvolanie konventu na účel revízie zmlúv 11 . V tejto výzve žiada Radu, okrem iného „prispôsobiť právomoci prenesené na Úniu v zmluvách […] v sociálnej a hospodárskej politike; zabezpečiť úplné vykonávanie európskeho piliera sociálnych práv a začleniť sociálny pokrok v článku 9 ZFEÚ, ktorý je prepojený s protokolom o sociálnom pokroku, do zmlúv“.

2.3Návrh ETUC 12 na vypracovanie protokolu o sociálnom pokroku obsahuje štyri hlavné ustanovenia, ktoré sa majú pripojiť k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie. Stanovujú sa v ňom zásady (článok 1), vymedzenie sociálneho pokroku a jeho vykonávanie (článok 2), vzťah medzi základnými sociálnymi právami a inými politikami Únie (článok 3) a právomoci EÚ (článok 4) s cieľom zabezpečiť sociálny pokrok.

2.4Podľa návrhu ETUC:

-Žiadne ustanovenia zmlúv, a najmä ustanovenia o hospodárskych slobodách a vnútornom trhu, hospodárskej súťaži alebo iných politických opatreniach Únie, nemajú prednosť pred základnými sociálnymi právami a sociálnym pokrokom, ako sa vymedzuje v článku 2 tohto protokolu. V prípade konfliktu majú prednosť základné sociálne práva. (článok 3)

-Žiadne politické opatrenie Únie, najmä vo vzťahu k hospodárskym slobodám, sa nesmie vykladať tak, že obmedzuje alebo nepriaznivo ovplyvňuje výkon základných sociálnych práv uznaných v členských štátoch právom Únie, ako aj akýmkoľvek iným medzinárodným nástrojom, najmä dohovormi MOP a Európskou sociálnou chartou Rady Európy. (článok 3)

2.5EHSV konštatuje, že pôvodný návrh ETUC týkajúci sa protokolu o sociálnom pokroku v roku 2008 bol vypracovaný v nadväznosti na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veciach Viking, Laval, Rüffert a Luxembursko. Konštatuje tiež, že európski medziodvetvoví sociálni partneri vydali v roku 2010 správu o spoločnej práci európskych sociálnych partnerov v súvislosti s týmito rozsudkami, v ktorej sa zhodli na tom, že hospodárske slobody a základné sociálne práva sa v rámci svojej vlastnej oblasti pôsobnosti vzájomne ovplyvňujú. Majú rôzne názory na konkrétne dôsledky tejto interakcie a najmä na to, čo by to znamenalo, ak by sa obmedzilo právo na kolektívnu akciu a/alebo sloboda usadiť sa a sloboda poskytovať služby 13 .

2.6EHSV tiež upozorňuje na neúspešný návrh nariadenia Komisie COM(2012) 130 („Monti II“) 14 a na dôraznú reakciu národných parlamentov v roku 2012, ktorú táto iniciatíva vyvolala 15 : bránili vnútroštátne právomoci v súlade so zásadou subsidiarity, čo dokazuje, že článok 153 ods. 5 ZFEÚ je naďalej v platnosti. Z tohto článku jasne vyplýva, že EÚ nemá právomoc v oblastiach práva združovať sa, práva na štrajk alebo práva na výluku.

2.7V uvedenom kontexte EHSV konštatuje, že názory členských štátov a zainteresovaných strán sa líšia, pokiaľ ide o to, či je reforma zmlúv s cieľom pripojiť k nim protokol o sociálnom pokroku vhodná alebo potrebná. Vyjadril to napríklad dánsky minister spravodlivosti Peter Hummelgaard, ktorý uviedol: „Pri mnohých príležitostiach som na stretnutiach s európskymi kolegami a zástupcami Komisie zdôraznil dlhodobú víziu vlády zaviesť sociálny protokol. Pripojenie sociálneho protokolu k zmluvám si vyžaduje zmenu zmlúv. Vláda si nemyslí, že dozrel čas na zdĺhavý proces zmeny zmlúv, ale namiesto toho chceme dosiahnuť konkrétne výsledky v súvislosti s výzvami, ktorým čelia európski občania a podniky 16 .“

2.8EHSV poukazuje na to, že otázky, ktoré sa objavili v súvislosti s rozsudkami vo veciach Viking, Laval a Rüffert v rokoch 2007 – 2008, boli vyriešené revíziou smernice o vysielaní pracovníkov v roku 2018. Keďže revidovaná smernica o vysielaní pracovníkov zahŕňa zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu na rovnakom mieste, v podobnej situácii, ako sa uvádza v rozsudkoch Viking a Laval, bolo by legitímne využiť právo pracovníkov na kolektívne akcie s cieľom dosiahnuť rovnakú odmenu ako miestni pracovníci.

2.9Žiadosť o pripojenie protokolu o sociálnom pokroku bola opäť predložená v kontexte Konferencie o budúcnosti Európy. EHSV v tejto súvislosti zdôrazňuje názor uvedený v predbežnom technickom hodnotení Konferencie o budúcnosti Európy, ktoré vypracovala Rada, že rovnováha medzi sociálnymi právami a štyrmi hospodárskymi slobodami je už zaistená (napr. článok 3 ZEÚ, články 9, 151 a 153 ZFEÚ). EHSV plne súhlasí s týmto názorom vyjadreným v predbežnom technickom hodnotení Rady a nepovažuje za potrebné revidovať zmluvy s cieľom vytvoriť protokol o sociálnom pokroku.

2.10EHSV považuje toto stanovisko za príležitosť opätovne potvrdiť, čo sa uvádza v článku 3 ods. 3 ZEÚ, t. j. že EÚ vytvorí vnútorný trh a bude sa usilovať o udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a o „sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku.“

2.11Návrh na pripojenie protokolu o sociálnom pokroku k zmluvám by zmenil povahu a fungovanie nášho sociálneho trhového hospodárstva EÚ tým, že by sa zaviedla prednosť sociálnych práv pred hospodárskymi slobodami. Charta základných práv EÚ sa, naopak, riadi správnym prístupom a chráni sociálne práva a hospodárske slobody ako súčasť toho istého nástroja s rovnakou právnou hodnotou. Všeobecne uprednostňovať sociálne práva pred hospodárskymi slobodami by bolo rovnako nesprávne ako dávať všeobecnú prednosť hospodárskym slobodám.

2.12EHSV zdôrazňuje, že je dôležité zachovať existujúcu rovnováhu medzi sociálnymi právami a hospodárskymi slobodami v zmluvách bez toho, aby sa medzi nimi vytvárala hierarchia. Ako sa uvádza napríklad vo veci Laval, 17 hoci ochrana základných práv je legitímnym záujmom, ktorý by v zásade mohol odôvodniť obmedzenie základných slobôd zaručených Zmluvou, ako je sloboda usadiť sa alebo sloboda poskytovať služby, výkon základných práv nie je vyňatý z rozsahu pôsobnosti ustanovení zmlúv a takýto výkon musí byť v súlade so zásadou proporcionality 18 .

2.13Okrem toho uprednostňovanie základných sociálnych práv pred hospodárskymi slobodami vnútorného trhu pripojením protokolu o sociálnom pokroku k zmluvám má za cieľ zmeniť základné zásady, na ktorých je EÚ založená, a zároveň predstavuje útok na základňu nášho hospodárstva, ktorá priniesla prosperitu a blahobyt EÚ a jej členským štátom. Takýto protokol by teda mohol ohroziť samotný základ sociálneho pokroku. Namiesto toho, aby EÚ začala tento proces so zámerom vypracovať protokol o sociálnom pokroku, ktorý by narušil rovnováhu medzi hospodárskymi slobodami a sociálnymi právami a zasahoval do dobre vymedzených právomocí EÚ a členských štátov, je dôležité pokročiť smerom k spoločnému chápaniu toho, čo predstavuje pridanú hodnotu EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnych politík.

2.14EHSV už uznal, že európsky hospodársky a sociálny model je založený na spoločnom chápaní významu zvyšovania zamestnanosti, sociálneho pokroku a produktivity ako základných kľúčových faktorov pre udržateľný hospodársky rast, ktorý je spravodlivo prínosom pre všetkých 19 . Ciele politiky zamestnanosti a sociálnej politiky sa musia naďalej riešiť v rámci súčasných zmlúv a existujúceho legislatívneho a politického rámca na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, pričom treba plne rešpektovať sociálnych partnerov.

2.15Je nevyhnutné, aby sa EÚ naďalej rozvíjala spôsobom, ktorý rieši hospodárske a sociálne výzvy integrovane. Práve to je potrebné na dosiahnutie pozitívnych výsledkov pre občanov, pracovníkov, podniky a celú spoločnosť. V budúcnosti by sa mali zabezpečiť dobre formulované a vyvážené politické diskusie o hospodárskom a sociálnom rozmere EÚ. V európskych diskusiách o sociálnom rozmere by sa mala viac zohľadniť aj skutočnosť, že hospodársky rozvoj v členských štátoch je rôznorodý, aby sa vytvoril priestor pre realistické očakávania a pokrok smerom k hospodárskej a sociálnej konvergencii v Európe.

2.16Popri snahe o dosiahnutie sociálneho pokroku musíme tiež pripustiť, že existujú okolnosti, keď sa musia prijať opatrenia na riešenie hospodárskych a fiškálnych situácií na vnútroštátnej úrovni, aby sa zabránilo vážnemu narušeniu trhu práce a hospodárskemu rozvoju v strednodobom horizonte. V niektorých prípadoch to môže viesť k oslabeniu sociálnych práv. Hoci znižovanie úrovne sociálnych noriem nie je hlavným cieľom, národné vlády musia byť niekedy schopné využívať tento nástroj, aby sa predišlo ešte horším dôsledkom hospodárskeho a fiškálneho poklesu.

2.17Namiesto snahy o riešenie výziev na trhu práce vo všetkých oblastiach na európskej úrovni je prvoradou úlohou EÚ poskytovať informácie, možné riešenia, stimuly a know-how s cieľom pomôcť členským štátom a sociálnym partnerom navrhovať, vykonávať a hodnotiť politiky, ktoré skutočne riešia štrukturálne výzvy na trhu práce, ktorým čelia, a to spôsobom, ktorý je zrozumiteľný a prijateľný pre ich spoločnosti.

2.18Rozhodnutia v oblasti sociálnej politiky by sa mali prijímať čo najbližšie k občanom Únie, pričom by sa mali v plnej miere rešpektovať právomoci členských štátov a sociálnych partnerov. Najmä na trhu práce sa mnohé rozhodnutia najlepšie prijímajú príslušnými zamestnávateľmi a zamestnancami alebo čo najbližšie k nim.

2.19V tejto súvislosti je nedávno zverejnená iniciatíva EÚ v oblasti sociálneho dialógu 20 krokom správnym smerom, pretože môže pripraviť pôdu pre silnejšie organizácie sociálnych partnerov tam, kde je to v EÚ potrebné, a môže vytvoriť širší priestor pre sociálnych partnerov na samostatné rokovania na príslušných úrovniach v členských štátoch s podporou ich národných vlád.

2.20Okrem toho je dôležité prispôsobiť sa rôznym spôsobom, ktorými členské štáty uprednostňujú a formujú zásahy v oblasti sociálnej politiky vzhľadom na hlboko zakorenené ústavné usporiadanie, politické rozhodnutia, politické prístupy a kultúrne tradície v členských štátoch. Zásada subsidiarity tak, ako je zakotvená v zmluve, by preto mala zostať v centre politickej orientácie.

2.21V tejto súvislosti je nevyhnutné uznať, že EÚ má inú povahu ako medzinárodné organizácie, ako sú Rada Európy a Medzinárodná organizácia práce. Preto nie je relevantným kritériom používať rámce odvodené od týchto medzinárodných organizácií ako základ pre implementáciu v EÚ. EÚ by mala navrhovať politiky, ktoré sú jasne v súlade s jej špecifickou povahou. Ako sa zároveň konštatuje v článku 6 ods. 3 ZEÚ, základné práva zaručené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vyplývajúce z ústavných tradícií členských štátov predstavujú všeobecné zásady práva Únie.

Zdôvodnenie

Tento text je pozmeňovacím návrhom, ktorého cieľom je vyjadriť celkovo odlišný postoj od stanoviska predloženého sekciou, a preto sa považuje za protistanovisko. Uvádzajú sa v ňom dôvody, prečo EHSV nepovažuje za potrebné revidovať zmluvy s cieľom vypracovať protokol o sociálnom pokroku. Namiesto toho, aby EÚ predkladala protokol o sociálnom pokroku, ktorý by narušil rovnováhu medzi hospodárskymi slobodami a sociálnymi právami a zasahoval do dobre vymedzených právomocí členských štátov, je dôležité pokročiť smerom k spoločnému chápaniu toho, čo predstavuje pridanú hodnotu EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnych politík.

Výsledok hlasovania

Za:    102

Proti:    133

Zdržalo sa:    07

_____________

(1)     https://www.europarl.europa.eu/resources/library/media/20220509RES29121/20220509RES29121.pdf .
(2)     Building a social market economy in the European Union (Budovanie sociálneho trhového hospodárstva v Európskej únii), László Andor, komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie.
(3)    Pozri Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o zamestnanosti a sociálnych aspektoch úlohy a činností trojky (ECB, Komisia a MMF) so zreteľom na krajiny eurozóny zapojené do programu (2014/2007(INI)).
(4)     https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10033-2022-ADD-1-REV-1/en/pdf .
(5)     https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/conference-on-the-future-of-europe/ .
(6)     Správa o konečnom výsledku Konferencie o budúcnosti Európy , pozri napr. s. 53.
(7)     Príspevok EHSV k sociálnemu samitu v Porte , bod 7.
(8)    1. Ako EHSV hodnotí tento návrh a aký je jeho postoj k tomuto návrhu v čase, keď súčasná predsedníčka Európskej komisie vo svojom poslednom prejave o stave EÚ otvorila možnosť diskutovať o reforme zmlúv? 2. Domnieva sa, že pre napredovanie tohto návrhu je vhodné a užitočné, aby bola táto ambícia začlenená do programu španielskeho predsedníctva? 3. Ak áno, na akej úrovni právomocí by bolo zaujímavé zahrnúť túto tému (európsky samit, Rada ministrov sociálnych vecí, odborná úroveň, technická úroveň)?
(9)    Pôvodne navrhnutý v roku 2008 a aktualizovaný v roku 2022 .
(10)     Správa o konečnom výsledku .
(11)     https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-9-2022-0244_SK.html .
(12)     Návrh ETUC na vypracovanie protokolu o sociálnom pokroku, aktualizovaný v roku 2022 .
(13)     Report on joint work of the European social partners on the ECJ rulings in the Viking, Laval, Rüffert and Luxembourg cases (Správa o spoločnej práci európskych sociálnych partnerov týkajúcej sa rozsudkov Súdneho dvora vo veciach Viking, Laval, Rüffert a Luxembursko).
(14)    Návrh nariadenia Rady o výkone práva uskutočniť kolektívnu akciu v rámci slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby.
(15)    Dvanásť zo 40 národných parlamentov alebo komôr parlamentov (19 z 54 pridelených hlasov) sa domnievalo, že obsah návrhu nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Komisia nakoniec svoj návrh stiahla.
(16)    Počas rozpravy vo výbore dánskeho parlamentu pre otázky týkajúce sa EÚ.
(17)     Vec C-341/05 , body 91 a 93.
(18)    Podľa zásady proporcionality obsah a forma činnosti Únie nesmie prekračovať rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv.
(19)     Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 10 , bod 2.6.
(20)     Pozri tiež stanovisko EHSV na tému Posilnenie sociálneho dialógu (zatiaľ nezverejnené v Ú. v.).
Top