ECO/665

Investície a reformy pre konkurencieschopnosť a úniu kapitálových trhov

STANOVISKO

sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť

Investície a reformy s cieľom posilniť európsku konkurencieschopnosť a vytvoriť úniu kapitálových trhov

(prieskumné stanovisko na žiadosť Európskeho parlamentu)

Spravodajkyňa: Dominika BIEGON

Spravodajca: Antonio GARCÍA DEL RIEGO

Spravodajca: Giuseppe GUERINI

1.Závery a odporúčania

1.1EHSV podčiarkuje, že hoci si EÚ v dôsledku geopolitického vývoja stanovila ambiciózne ciele v oblasti spravodlivej transformácie, digitalizácie, odolnosti, strategickej autonómie, udržateľnej konkurencieschopnosti a potrieb v oblasti bezpečnosti a obrany, medzera vo financovaní zostáva Achillovou pätou vysokých ambícií EÚ pripraviť EÚ a jej jednotný trh na budúcnosť.

1.2Na odstránenie nedostatku verejných investícií EHSV navrhuje tieto opatrenia: i) zriadenie investičného fondu EÚ pre konkurencieschopnosť a odolnosť, ktorý by sa mal vytvoriť v rámci budúceho viacročného finančného rámca (VFR); ii) zvýšenie miery spolufinancovania programov, ako sú štrukturálne fondy v rámci nadchádzajúceho VFR EÚ, z toho dôvodu, že by to malo dvojaký prínos, keďže by sa tým umožnilo, aby sa väčší objem financovania z európskych zdrojov doplnil o väčšiu mieru spolufinancovania zo zdrojov členských štátov bez toho, aby to bolo v rozpore s novými fiškálnymi pravidlami; a iii) cielenú revíziu nariadenia 2024/1263 so zámerom uprednostniť verejné investície podporujúce rast, ktoré prispievajú ku konkurencieschopnosti a odolnosti ekonomík EÚ.

1.3Obmedzená výška rozpočtu EÚ si vyžaduje inovatívne metódy na uľahčenie investícií do strategických odvetví, priemyselnej transformácie a projektov, ktoré nemožno financovať prostredníctvom bánk. Dôležitou súčasťou tohto fiškálneho prístupu je rozšírenie programu InvestEU. Treba sa však zamyslieť nad nevýhodami tohto prístupu, ako je znásobenie existujúcich regionálnych nerovností. EHSV navyše zdôrazňuje, že akékoľvek ďalšie využívanie rozpočtu EÚ na mobilizáciu súkromných investícií prostredníctvom finančných nástrojov musí byť sprevádzané transparentnými a vynútiteľnými kritériami výkonnosti a udržateľnosti, ako aj posúdeniami vplyvu, ktoré sú rozhodujúce pre úspešnú priemyselnú politiku a účinné využívanie verejných financií. EHSV dodáva, že EIB by mala rozšíriť svoje priame investície do určitých podnikov pôsobiacich v oblasti čistých technológií a iných technologických podnikov, najmä ak tieto podniky nedostávajú primerané finančné prostriedky zo súkromného sektora. Musia sa financovať aj dlhodobé projekty, aby sa dosiahli ciele znižovania objemu emisií.

1.4EHSV poukazuje na strategický význam dobudovania únie kapitálových trhov a zároveň na to, že je potrebné zabezpečiť ochranu malých sporiteľov, zabrániť destabilizácii finančného trhu a rešpektovať ciele dôchodkového sporenia. Vytvorením únie úspor a investícií, ktorá by spájala úniu kapitálových trhov a bankovú úniu, by sa mali riešiť štrukturálne problémy finančného sektora EÚ, pričom by sa mali vypracovať vhodné a pragmatické riešenia.

1.5Konkrétnejšie sa EHSV domnieva, že jedným z ústredných prvkov programu únie úspor a investícií by mala byť podpora konvergencie dohľadu a posilnenie úlohy európskych orgánov dohľadu. Mala by sa zvážiť potreba posilnenia právomocí Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA), Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) a Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) v oblasti harmonizácie a dohľadu. Potrebný je aj priamy dohľad orgánu ESMA nad prevádzkovateľmi trhovej infraštruktúry s významnými cezhraničnými činnosťami, ako sú centrálne depozitáre cenných papierov a centrálne protistrany. EHSV odporúča postupný prístup, keďže sa domnieva, že orgán ESMA v súčasnosti nie je schopný prevziať priamy dohľad nad veľkým počtom finančných subjektov. Zároveň by sa mali uskutočniť reformy riadenia orgánu ESMA a jeho vzťahov s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi s cieľom pripraviť potenciálny ďalší krok v integrácii dohľadu, keď budú splnené podmienky.

1.6Inštitucionálni investori, ako sú poisťovatelia a dôchodkové fondy, zohrávajú vo finančnom systéme EÚ zásadnú úlohu. Na rozdiel od iných inštitucionálnych investorov sú však ich mandáty oveľa širšie a zahŕňajú ochranu poistencov a dôchodkových sporiteľov pred rizikami, ktoré presahujú finančné riziko. Tieto konkrétne mandáty si vyžadujú prístup k podstupovaniu rizika, ktorý sa neriadi len finančnými výnosmi. EHSV preto víta návrh Komisie, aby sa v delegovanom akte Solventnosť II spresnili kritériá oprávnenosti pre priaznivé prudenciálne zaobchádzanie s dlhodobými investíciami do akcií.

1.7EHSV zdôrazňuje, že cieľom dôchodkovej politiky je predovšetkým sociálna politika, ktorá má zaistiť čo najlepšie sociálne zabezpečenie pracovníkov v starobe. Verejné dôchodkové systémy sú najlepším spôsobom, ako splniť tento sociálno-politický mandát. Vzhľadom na to sa EHSV domnieva, že rozšírenie a posilnenie kolektívne dohodnutých zamestnaneckých dôchodkových systémov (2. pilier) s minimálnym príspevkom zamestnávateľa pod dohľadom verejného subjektu, ktorý vykonáva záväzné a udržateľné investičné usmernenia, by mohlo byť cestou vpred za predpokladu, že sa uskutoční spôsobom, ktorý bude dopĺňať verejné dôchodkové systémy a nebude ich oslabovať.

1.8EHSV sa domnieva, že zlepšením fungovania sekuritizačného trhu by sa mohli rozšíriť investičné príležitosti pre investorov, čo by prispelo k rozvoju únie úspor a investícií. Úsilie o podporu sekuritizácie v EÚ by sa malo sústrediť na vytváranie preukázateľných prínosov v podobe dodatočného financovania reálnej ekonomiky. Sekuritizácia by mala zohrávať doplnkovú úlohu k iným nástrojom dlhového kapitálu, ako sú kryté dlhopisy.

2.Všeobecné pripomienky

2.1Úvod a súvislosti

2.1.1EHSV podčiarkuje, že hoci si EÚ v dôsledku geopolitického vývoja stanovila ambiciózne ciele v oblasti spravodlivej transformácie, digitalizácie, odolnosti, strategickej autonómie, udržateľnej konkurencieschopnosti a potrieb v oblasti bezpečnosti a obrany, medzera vo financovaní zostáva Achillovou pätou vysokých ambícií EÚ pripraviť EÚ a jej jednotný trh na budúcnosť.

2.1.2V tejto súvislosti EHSV konštatuje, že nedostatok investícií v súvislosti s ekologickou transformáciou predstavuje približne 4 % HDP ročne do roku 2030 1 . Ďalšie investičné požiadavky vzniknú vtedy, ak sa zohľadnia aj iné dôležité politické ciele a výzvy, ako je i) digitálna transformácia, ii) zvyšovanie odolnosti hospodárstva ukotvením výroby a zlepšením konkurencieschopnosti vo všetkých odvetviach v EÚ vrátane služieb, iii) sociálne investície, napríklad do základných aspektov verejnej politiky, základných služieb, ako je zdravotná starostlivosť, a odbornej prípravy a zručností a iv) samostatné výzvy v oblasti ochrany životného prostredia so zámerom bojovať proti kríze v oblasti biodiverzity a čoraz potrebnejšie investície do adaptácie na zmenu klímy. Okrem toho sa v posledných mesiacoch objavila naliehavá potreba prijať opatrenia na zvýšenie investícií do obranných kapacít v dôsledku obratu Trumpovej administratívy v oblasti obrannej politiky v situácii veľkého geopolitického napätia.

2.1.3Je potrebný značný objem verejných finančných prostriedkov do verejných investícií, aby sa podnietili súkromné investície v oblastiach, v ktorých sa ešte nevyplatia uhlíkovo neutrálne riešenia, ako aj v strategických odvetviach, ktoré by inak svoju výrobu umiestnili do iných, geoekonomicky konkurenčných regiónov sveta.

2.1.4Verejné finančné prostriedky sú kľúčové pre investície do infraštruktúry a iných verejných statkov, na poskytovanie ktorých majú účastníci trhu oveľa menšiu motiváciu, ale ktoré pre nich môžu vytvoriť podmienky na rozvoj a investovanie. Zatiaľ čo hlavným nástrojom financovania transformácie EÚ by mali byť investície súkromného sektora, vo väčšine štúdií sa odhaduje, že podiel verejného financovania sa pohybuje od 25 do 60 % v závislosti od odvetvia 2 . Celkovo predstavuje deficit verejných investícií najmenej 1,25 % HDP ročne 3 .

2.2Verejné financovanie: viac fiškálnych zdrojov na uvoľnenie investícií

2.2.1V súvislosti s úvodnými vyhláseniami Európskej komisie o možnosti vytvorenia fondu pre konkurencieschopnosť EHSV navrhuje, aby sa v rámci budúceho VFR zriadil investičný fond EÚ. Cieľom by malo byť poskytovanie finančných zdrojov na investičné projekty strategického európskeho záujmu. EHSV identifikoval päť investičných oblastí budúceho investičného fondu EÚ: i) projekty cezhraničnej infraštruktúry, ii) investície na dobudovanie energetickej únie, iii) investície na posilnenie konkurencieschopnosti európskych priemyselných odvetví, iv) sociálne investície, napríklad do vzdelávania a odbornej prípravy a v) potreby v oblasti bezpečnosti a obrany v dôsledku geopolitického vývoja. Hlavným cieľom tohto fondu by mala byť podpora členských štátov pri dosahovaní udržateľnej úrovne verejných investícií a zvýšenie konkurencieschopnosti a odolnosti hospodárstva EÚ.

2.2.2EHSV sa domnieva, že investičný fond EÚ by sa mal financovať z kombinácie zdrojov vrátane príspevkov členských štátov, nových vlastných zdrojov a spoločnej emisie dlhopisov EÚ, ktorá bola úspešne zavedená ako inovačný nástroj počas pandémie ochorenia COVID-19 a mohla by sa opätovne využiť s cieľom financovať udržateľnú konkurencieschopnosť a odolnosť jednotného trhu v budúcnosti 4 . V tejto súvislosti EHSV tiež opakuje a plne podporuje výzvu Komisie adresovanú Rade, aby sa čo najskôr opätovne začala venovať otázke nových vlastných zdrojov 5 .

2.2.3Popri dodatočnom financovaní na úrovni EÚ bude musieť EÚ uvoľniť verejné finančné prostriedky na vnútroštátnej úrovni na pokrytie investičných potrieb. V tejto súvislosti EHSV navrhuje, aby inštitúcie EÚ využívali ustanovenia uvedené v článku 2 ods. 2 nariadenia 2024/1263 6 , podľa ktorého sa vnútroštátne spolufinancovanie programov EÚ nezapočítava do trajektórie vývoja čistých výdavkov podľa nového fiškálneho rámca EÚ.

2.2.4EHSV dúfa, že spolufinancované programy, ako sú štrukturálne fondy, sa v rámci budúceho VFR EÚ zvýšia. To sa vyplatí dvojnásobne: zvýšenie finančných prostriedkov EÚ by mohla sprevádzať väčšia miera spolufinancovania zo strany jednotlivých štátov bez toho, aby sa to dostalo do rozporu s novými fiškálnymi pravidlami. Uvedené ustanovenie nariadenia 2024/1263 7 by sa malo použiť na podporu investičného programu pod vedením EÚ.

2.2.5EHSV víta zámer Komisie odporučiť Rade, aby aktivovala národnú únikovú doložku v rámci Paktu stability a rastu ako okamžité opatrenie s cieľom umožniť zvýšenie vojenských výdavkov. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že manévrovací priestor na financovanie verejných investícií je naďalej veľmi obmedzený. Nie je to ekonomicky životaschopné a mohlo by to vyvolať politický odpor. EHSV navrhuje vykonať cielenú revíziu nariadenia 2024/126 8 so zámerom uprednostniť verejné investície podporujúce rast, ktoré prispievajú ku konkurencieschopnosti a odolnosti ekonomík EÚ.

2.3Súkromné financovanie: mobilizácia súkromných investícií s verejnou podporou – úloha EIB

2.3.1EHSV súhlasí s tým, že súčasná situácia si vyžaduje komplexný súbor opatrení na uvoľnenie súkromných investícií vrátane cieleného a strategického využívania nástrojov poskytovaných EIB, ako aj sociálne podmienenej pomoci a dotácií pre podniky.

2.3.2EIB využíva širokú sieť partnerov, ktorá jej umožňuje prístup k rozsiahlej databáze projektov. Kapacita EIB by sa mala rozšíriť prostredníctvom Európskeho investičného fondu v súlade s ďalšími investičnými potrebami, a to aj pokiaľ ide o dlhové, záručné a kapitálové produkty.

2.3.3EIB by sa mala zároveň dôslednejšie zamerať na medzery na trhu, kde nie je k dispozícii súkromné financovanie, rýchlejšie uvádzať svoje produkty na trh a zefektívniť svoj súčasný roztrieštený „katalóg“ mandátov tak, aby bol pre podniky transparentnejší.

2.3.4Obmedzená výška rozpočtu EÚ si vyžaduje inovatívne metódy na uľahčenie investícií do strategických odvetví, priemyselnej transformácie a projektov, ktoré nemožno financovať prostredníctvom bánk. Dôležité je využívanie záruk a rozšírenie programu InvestEU. Keďže však jeho účinnosť závisí od kapacity implementujúcich partnerov a finančných sprostredkovateľov, je dôležité zohľadniť výhrady takéhoto prístupu.

2.3.5Prideľovaním finančných prostriedkov využitím pákového efektu rozpočtu EÚ sa môžu znásobiť existujúce regionálne nerovnosti. Niektoré fondy a programy založené na dopyte znevýhodňujú členské štáty a regióny, ktoré nemajú databázu projektov a silnejšie kapitálové trhy 9 . Keďže uvoľnenie investícií v EÚ si bude vyžadovať aj zmiernenie obmedzení národných fiškálnych politík a štátnej pomoci, je potrebné zabezpečiť, aby akčné plány únie úspor a investícií prispievali k znižovaniu nerovností a zdôrazňovali cieľ zabezpečiť súdržnosť, ktorá zostáva základom jednotného trhu.

2.3.6Akékoľvek ďalšie využitie rozpočtu EÚ na mobilizáciu súkromných investícií prostredníctvom finančných nástrojov musí byť sprevádzané transparentnými a vynútiteľnými kritériami výkonnosti a udržateľnosti, ako aj posúdeniami vplyvu. Celkovo je potrebné dôkladne zvážiť aj problém morálneho hazardu.

2.3.7EHSV sa domnieva, že rizikovejšie projekty a dlhodobé transformačné projekty možno podporiť budovaním a rozširovaním kapacít EIB, Európskeho investičného fondu a národných podporných bánk a inštitúcií. Najmä kapitálové investície verejných a súkromných subjektov sú hlavnou alternatívou financovania pre startupy, scaleupy a etablované spoločnosti a sú naďalej nedostatočne využívaným zdrojom, ktorý môže posilniť konkurencieschopnosť EÚ.

2.3.8V tejto súvislosti by sa mali posilniť zdroje, ktoré by to finančným inštitúciám umožnili. Pozitívnym signálom je navrhované zvýšenie rozpočtovej záruky pre program InvestEU. EHSV však trvá na tom, že uvedené podmienky by sa mali vzťahovať na mobilizáciu súkromných investícií pomocou verejných zdrojov. Okrem toho zdôrazňuje, že akékoľvek zjednodušenie administratívnych požiadaviek nesmie byť na úkor cieleného a správneho využívania prostriedkov. Navyše rozhodujúca bude posilnená koordinácia medzi nadnárodnými (horizontálnymi) a národnými (vertikálnymi) inštitúciami, aby sa rozšírili kapacity, napríklad využívaním najlepších postupov a odborných znalostí v členských štátoch. Aj v tomto prípade je potrebné zohľadniť riziko nerovností medzi finančnými ekosystémami členských štátov a slabej podmienenosti v návrhoch špecializovaných programov.

2.3.9EHSV dodáva, že EIB by mala zvýšiť svoje priame investície do konkrétnych spoločností v oblasti čistých technológií a do technologických spoločností, ktoré nedostávajú dostatočné finančné prostriedky zo súkromného sektora. Naďalej sa musia financovať dlhodobé projekty, aby sa dosiahli ciele znižovania objemu emisií. Týmto spôsobom by sa mohli sledovať dlhodobejšie investičné ciele, pričom by sa prostredníctvom investičných usmernení a transparentnej analýzy vplyvu mohla posilniť politická kontrola.

2.4Napredovanie v oblasti únie úspor a investícií

2.4.1EHSV poukazuje na strategický význam dobudovania únie kapitálových trhov a zároveň na to, že je potrebné zabezpečiť ochranu malých sporiteľov, zabrániť destabilizácii finančného trhu a rešpektovať ciele dôchodkového sporenia 10 . Vytvorením únie úspor a investícií, ktorá by spájala úniu kapitálových trhov a bankovú úniu, by sa mali riešiť štrukturálne problémy finančného sektora EÚ, pričom by sa mali vypracovať vhodné a pragmatické riešenia. Fragmentácia finančných trhov EÚ pozdĺž hraníc jednotlivých trhov zostáva najvýznamnejšou prekážkou cezhraničného toku investícií v rámci EÚ.

2.4.2Každý rok sa niekoľko stoviek miliónov eur z úspor Európanov investuje mimo EÚ. Hlavným cieľom únie úspor a investícií by malo byť zvrátenie tohto trendu i) zlepšením výnosov z investícií v EÚ a ii) pri navrhovaní a vykonávaní regulačného rámca zachovaním rovnakých podmienok pre účastníkov trhu EÚ vo vzťahu k ich veľkými medzinárodnými konkurentom.

2.4.3EHSV by chcel takisto zdôrazniť, že koncepcia únie úspor a investícií sa musí riadiť predovšetkým záujmami a základnými právami občanov EÚ. Musí byť založená na najprísnejších normách integrity trhu a ochrany spotrebiteľa a zároveň podporovať obozretné podstupovanie rizika. Zahŕňa to dohľad nad kvalitou a rozšírenie na vytvorenie spoločných európskych dátových priestorov pre finančné služby, ktorých nepochybné výhody musia byť vyvážené základnými právami občanov EÚ na súkromie a ochranu údajov bez zbytočných nákladov.

2.5Lepší prístup domácností k vysoko výkonným, udržateľným a bezpečným možnostiam dlhodobých investícií

2.5.1Okrem iných faktorov, ktoré znižujú účasť retailových investorov na finančných trhoch, retailoví investori musia uhrádzať poplatky, ktoré sú o 40 % vyššie ako poplatky inštitucionálnych investorov 11 , čiastočne v dôsledku rozdielov v nákladoch na dodržiavanie predpisov a distribúciu. To prispelo k tomu, že investovanie do finančných aktív je pre domácnosti pomerne neatraktívne. EHSV očakáva, že plynulejšia cezhraničná hospodárska súťaž by mala podnecovať poskytovateľov, aby ponúkali nižšie poplatky. Zároveň varuje pred čoraz väčším prenášaním makroekonomických rizík na domácnosti s nízkymi a strednými príjmami tým, že sa stimuluje podstupovanie rizika na úkor potrebných preventívnych úspor. EHSV upozorňuje na zložitosť informácií, ktoré dostávajú domácnosti, najmä pokiaľ ide o komplexné netransparentné fondy.

2.5.2EHSV podporuje cielené iniciatívy na prekonanie fragmentácie trhov a infraštruktúry finančných trhov EÚ, ktoré by mohli významne prispieť k zatraktívneniu domácich trhov pre európske domácnosti. V USA sú obchodné miesta a iné trhové infraštruktúry konsolidované vo väčšej miere, čo sa prejavuje v lepšej likvidite, väčšej transparentnosti pred obchodovaním a po ňom, efektívnejšej tvorbe cien, rýchlejšom vyrovnaní a nižších transakčných nákladoch.

2.5.3EHSV vyzýva spoluzákonodarcov, aby pri finalizácii retailovej investičnej stratégie zabezpečili domácnostiam prístup k širokej škále vysoko výkonných a nákladovo efektívnych riešení v oblasti sporenia a investícií ponúkaných za transparentné a konkurenčné ceny, ako aj prístup k transparentným informáciám o riziku a udržateľnosti podporený komplexnými, ale dostupnými a zverejňovanými informáciami a kvalifikovaným poradenstvom na požiadanie, a to bez toho, aby sa znížila štandardná úroveň ochrany investorov zakotvená v príslušných právnych predpisoch EÚ a vnútroštátnych právnych predpisoch, najmä v smernici o trhoch s finančnými nástrojmi.

2.5.4EHSV súhlasí s tým, že hlavným cieľom programu únie úspor a investícií by malo byť nasmerovanie súkromných úspor do dlhodobých a udržateľných investícií. EHSV sa preto domnieva, že rozšírenie a posilnenie kolektívne dohodnutých zamestnaneckých dôchodkových systémov (2. pilier) s minimálnym príspevkom zamestnávateľa pod dohľadom verejného subjektu, ktorý vykonáva záväzné a udržateľné investičné usmernenia, by mohlo byť cestou vpred za predpokladu, že sa uskutoční spôsobom, ktorý bude dopĺňať verejné dôchodkové systémy a nebude ich oslabovať.

2.5.5EHSV zároveň zdôrazňuje, že cieľom dôchodkovej politiky je v prvom rade zaistiť čo najlepšie sociálne zabezpečenie pracovníkov v starobe. Verejné dôchodkové systémy sú najlepším spôsobom, ako splniť tento sociálno-politický mandát. Dobre zavedené systémy v členských štátoch nesmú byť vystavené tlaku. Rovnako nové iniciatívy v rámci únie úspor a investícií nesmú vyvíjať tlak na členské štáty, aby zvyšovali mieru úspor škrtmi v oblasti sociálneho zabezpečenia a služieb všeobecného záujmu alebo integráciou nástrojov kapitálového trhu do týchto systémov.

2.5.6EHSV sa domnieva, že doplnkové súkromné dôchodkové plány (3. pilier) by mali byť v plnej miere prenosné medzi členskými štátmi. EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že celoeurópsky osobný dôchodkový produkt (PEPP) bol prijatý len v obmedzenej miere, a vyzýva Komisiu, aby vychádzala z návrhov, ktoré predložil orgán EIOPA. EHSV však uznáva, že obnovenie PEPP, ktorý je určený pre malú skupinu občanov EÚ, najmä tých, ktorí žijú v zahraničí, pravdepodobne nebude možné uplatňovať v širokom meradle.

2.6Podpora konvergencie dohľadu a posilnenie úlohy európskych orgánov dohľadu

2.6.1Ďalším kľúčovým problémom je fragmentácia štruktúry dohľadu nad kapitálovými trhmi EÚ. EHSV uznáva a oceňuje dôležitú úlohu príslušných vnútroštátnych orgánov v súčasnom rámci. Rozdiely v regulačných rámcoch a postupoch dohľadu členských štátov sú zároveň hlavným zdrojom regulatórnej arbitráže a napätia, ktoré ovplyvňujú cezhraničné investície na jednotnom trhu, umožňujú túto arbitráž prichádzajúcich firiem z krajín mimo EÚ alebo nových hráčov a zmenšujú dôveru vo finančné produkty.

2.6.2EHSV by uvítal podrobné návrhy na posilnenie úlohy európskych orgánov dohľadu pri zabezpečovaní konvergencie dohľadu. Malo by sa zvážiť, či nie sú potrebné posilnené právomoci v oblasti harmonizácie a dohľadu. Tento proces si môže vyžadovať zmeny existujúceho regulačného rámca s cieľom i) redukovať nezrovnalosti vo vykonávaní a uplatňovaní spoločných regulačných rámcov v členských štátoch a ii) preskúmať riadiace štruktúry a rozhodovacie procesy európskych orgánov dohľadu vrátane posilnenia právomocí v oblasti presadzovania práva.

2.6.3EHSV by uvítal aj podrobné návrhy týkajúce sa priameho dohľadu orgánu ESMA nad prevádzkovateľmi trhovej infraštruktúry s významnými cezhraničnými činnosťami, ako sú centrálne depozitáre cenných papierov a centrálne protistrany. EHSV odporúča postupný prístup, keďže sa domnieva, že orgán ESMA v súčasnosti nie je schopný prevziať priamy dohľad nad veľkým počtom finančných subjektov. Zároveň by sa mali uskutočniť reformy riadenia orgánu ESMA a jeho vzťahov s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi s cieľom pripraviť potenciálny ďalší krok v integrácii dohľadu, keď budú splnené podmienky.

2.6.4Zložitosť viacúrovňovej štruktúry regulácie a dohľadu sa prejavuje v prekrývajúcich sa a nadbytočných ustanoveniach, čo zvyšuje náklady finančných inštitúcií na dodržiavanie predpisov, napr. duplicitnými požiadavkami na podávanie správ a požiadavkami na informácie. EHSV podporuje iniciatívy Komisie a európskych orgánov dohľadu na zefektívnenie procesov podávania správ a zverejňovania informácií v súlade so zásadou „jedenkrát a dosť“, centralizáciu informácií v oblasti dohľadu a komplexné dohody o výmene údajov medzi európskymi orgánmi dohľadu a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a jednotným mechanizmom dohľadu.

2.7Zlepšenie účinnosti finančnej regulácie bez ohrozenia finančnej stability

2.7.1Po desiatich rokoch je banková únia stále neúplná. Súčasná roztrieštenosť pozdĺž štátnych hraníc bráni podnikaniu, spôsobuje, že kapitál a likvidita sú obmedzené a nákladné a znižuje rozloženie rizika v súkromnom sektore. V rámci jednotného mechanizmu dohľadu a jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií by malo byť jasne stanovené oprávnenie vykonávať komplexný dohľad nad bankami, ktoré patria do ich pôsobnosti, pričom hostiteľské orgány dohľadu by mali mať obmedzenejšiu voľnosť v rozhodovaní.

2.7.2Finančná stabilita si vyžaduje jasný, predvídateľný a primeraný regulačný rámec.

2.7.3EHSV sa domnieva, že vytvorenie spoločného európskeho systému ochrany vkladov (EDIS) by občanom EÚ poskytlo rovnaký prístup k ich vkladom v prípade zlyhania. Východiskom by mala byť harmonizácia a plné financovanie vnútroštátnych systémov ochrany vkladov, čo v súčasnosti neplatí. EHSV konštatuje, že realizácia a stabilné fungovanie systému EDIS je neoddeliteľne spojené s dokončením jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií. V posledných rokoch sa dosiahol významný pokrok, pokiaľ ide o vytváranie rezervy pre rekapitalizáciu z vnútorných zdrojov, čo potvrdil Európsky orgán pre bankovníctvo vo svojom najnovšom prehľade minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL) 12 . Na niektoré aspekty rámca pre riešenie krízových situácií sa však ešte stále čaká, najmä pokiaľ ide o zosúladenie vnútroštátnych postupov riešenia krízových situácií a platobnej neschopnosti, úplnú ratifikáciu Zmluvy, ktorou sa zriaďuje Európsky mechanizmus pre stabilitu a ustanovuje „zabezpečovací mechanizmus“ pre jednotný fond na riešenie krízových situácií, ako aj otázku likvidity pri riešení krízových situácií, ktorú v iných jurisdikciách zvyčajne poskytuje centrálna banka.

2.7.4Poisťovatelia a dôchodkové fondy zohrávajú vo finančnom systéme EÚ zásadnú úlohu. Na rozdiel od iných inštitucionálnych investorov sú však ich mandáty oveľa širšie a zahŕňajú ochranu poistencov a dôchodkových sporiteľov pred rizikami, ktoré presahujú finančné riziko. Tieto mandáty si vyžadujú prístup k podstupovaniu rizika, ktorý sa neriadi len finančnými výnosmi. EHSV preto s určitou opatrnosťou víta návrh Komisie, aby sa v delegovanom akte Solventnosť II spresnili kritériá oprávnenosti pre priaznivé prudenciálne zaobchádzanie s dlhodobými investíciami do akcií.

2.7.5Rozvoj európskeho dlhodobého investičného fondu 2.0 (ELTIF 2.0) by mal byť krokom tým správnym smerom k podpore investícií do dlhodobého súkromného kapitálu. Vykonávanie tohto revidovaného nariadenia by sa malo pozorne sledovať s cieľom zabezpečiť riešenie prípadných nezamýšľaných dôsledkov.

2.7.6V súvislosti s kapitálovými trhmi je takisto dôležité vziať do úvahy, že viaceré faktory spôsobujú presun likvidity z kapitálových trhov EÚ. Orgány by mali pozorne monitorovať kvalitu a dostupnosť likvidity akcií EÚ, aby sa zabezpečilo, že akýkoľvek budúci vývoj regulačného rámca bude vychádzať z dôkladnej znalosti trhových mechanizmov.

2.7.7EHSV sa domnieva, že ďalším zlepšením fungovania sekuritizačného trhu by sa mohli rozšíriť investičné príležitosti pre investorov a prístup domácností a podnikov k úverom. Sekuritizácia by mohla pomôcť dosiahnuť pokrok pri realizácii únie kapitálových trhov. Úsilie o podporu sekuritizácie v EÚ by sa malo sústrediť na vytváranie preukázateľných prínosov v podobe dodatočného financovania reálnej ekonomiky. Sekuritizácia by mala zohrávať doplnkovú úlohu popri iných dlhových nástrojoch kapitálového trhu, ako sú kryté dlhopisy, a to poskytovaním možností refinancovania určitých kategórií aktív, a zároveň by mala byť nástrojom na riadenie rizík.

2.7.8Niektoré členské štáty zvažujú zavedenie dobrovoľného 28. režimu ako možnosti na prekonanie fragmentácie 13 . Pripravovaný návrh Komisie bude pravdepodobne zahŕňať niekoľko oblastí práva vrátane práva obchodných spoločností, presadzovania práva, konkurzného práva, práva finančného trhu, daňového práva a pracovného práva. Hoci EHSV nie je proti koncepcii takéhoto 28. režimu v niektorých oblastiach, ako sú kapitálové trhy, dôrazne nesúhlasí so začlenením ustanovení pracovného práva, ktoré by oslabili ochranu pracovníkov a sociálne acquis EÚ s rizikom obchádzania vnútroštátnych právnych predpisov a autonómie sociálnych partnerov.

V Bruseli 15. apríla 2025

Predseda sekcie pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť

Ioannis VARDAKASTANIS

_____________

(1)    Mario Draghi, The future of European competitiveness (Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti) (správa Maria Draghiho) .

(2)     Institute Rosseau, Road to Net Zero , január 2024.

(3)     An EU Future Fund: Why and How? Background Paper of the Progressive EU Fiscal Policy Network (Fond budúcnosti EÚ: Prečo a ako? Podkladový dokument Siete progresívnej fiškálnej politiky EÚ).

(4)    Ú. v. EÚ C, C/2024/6862, 28.11.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/6862/oj .

(5)     COM(2025) 46 final , 11. februára 2025.

(6)    Ú. v. EÚ L, 2024/1263, 30.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1263/oj .

(7)    Ú. v. EÚ L, 2024/1263, 30.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1263/oj .

(8)    Ú. v. EÚ L, 2024/1263, 30.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1263/oj .

(9)    EHSV, Hodnotenie Európskeho fondu pre strategické investície 2.0 , september 2022.

(10)    Pozri stanovisko EHSV na tému Posúdenie správ Enrica Lettu a Maria Draghiho o fungovaní a konkurencieschopnosti jednotného trhu EÚ , február 2025.

(11)    Mario Draghi, The future of European competitiveness (Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti) (správa Maria Draghiho) .

(12)    Európsky orgán pre bankovníctvo, EU banks continue to meet their MREL, still 21 banks in their transition period report a shortfall , 27. novembra 2024.

(13)    Real Instituto Elcano, The Spanish proposal for a European Competitiveness Laboratory  (Španielsky návrh európskeho laboratória pre konkurencieschopnosť), október 2024.