VÝZVA NA PREDKLADANIE PODKLADOV

V SÚVISLOSTI S INICIATÍVOU (bez posúdenia vplyvu)

Cieľom tohto dokumentu je informovať verejnosť a zainteresované strany o činnosti Komisie, aby sa k nej mohli vyjadriť a účinne sa zapojiť do konzultácií.

Žiadame tieto skupiny, aby vyjadrili svoje stanovisko k tomu, ako daný problém chápe Komisia, a aby poskytli pripomienky k možným riešeniam a akékoľvek relevantné informácie, ktoré majú prípadne k dispozícii.

 Tento dokument by ste mali v záujme čo najlepšieho využitia spätnej väzby od zainteresovaných strán dokončiť v počiatočných fázach prípravného procesu.

Názov iniciatívy

Stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2026 – 2030

Vedúce GR – zodpovedný útvar

Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť a spotrebiteľov, riaditeľstvo D, oddelenie D.3: Rodová rovnosť

Pravdepodobný druh iniciatívy

Oznámenie Komisie

Predbežný dátum prijatia

1. štvrťrok 2026

Doplňujúce informácie

https://commission.europa.eu/strategy-and-policy/policies/justice-and-fundamental-rights/gender-equality/gender-equality-strategy_sk 

Tento dokument je určený výhradne na informačné účely. Nie je ním dotknuté konečné rozhodnutie Komisie o tom, či sa bude táto iniciatíva realizovať, ani o jej konečnom obsahu. Všetky prvky iniciatívy opísané v tomto dokumente vrátane jej načasovania môžu podliehať zmene.

A. Politický kontext, vymedzenie problému a kontrola subsidiarity

Politický kontext

Rodová rovnosť je základným právom a jednou z hlavných hodnôt EÚ. Budovanie „Únie rovnosti“ bolo potvrdené ako priorita v politických usmerneniach predsedníčky Ursuly von der Leyenovej na roky 2024 – 2029 a v poverovacom liste adresovanom komisárke pre rovnosť, pripravenosť a krízové riadenie. Hoci je rodová rovnosť ústredným prvkom spravodlivých a demokratických spoločností a kľúčom k zvýšeniu konkurencieschopnosti hospodárstiev, v celej EÚ pretrvávajú rodové nerovnosti, pričom odmietavý postoj k právam žien celosvetovo rastie.

V marci 2025 Komisia stanovila svoju dlhodobú víziu a kľúčové zásady plnohodnotného uplatňovania práv žien v Pláne pre práva žien. Cieľom budúcej novej stratégie pre rodovú rovnosť oznámenej v politických usmerneniach je dosiahnuť ďalší pokrok smerom k Európe, v ktorej majú ženy a muži rovnaké postavenie, a podporovať rodovú rovnosť na celom svete. Tým sa podniknú kľúčové kroky na úrovni EÚ v záujme premeny dlhodobej vízie plánu na skutočnosť. Nová stratégia bude vychádzať z pokroku dosiahnutého v rámci stratégie pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 a bude zosúladená s ďalšími relevantnými iniciatívami EÚ.

Očakáva sa, že nová stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2026 – 2030 bude zaradená do pracovného programu Komisie v roku 2026.

Problém, ktorý sa má v rámci iniciatívy riešiť

Rodová nerovnosť je štrukturálny problém, ktorý ovplyvňuje všetky sféry spoločnosti a má nepriaznivý vplyv na ľudí, prosperitu, bezpečnosť a demokraciu. Nástrojom používaným na meranie pokroku v oblasti rodovej rovnosti v EÚ je index rodovej rovnosti: podľa tohto indexu dosahuje EÚ v súčasnosti len 71 bodov zo 100, čo znamená, že na ochranu práv žien a dosiahnutie úplnej rodovej rovnosti v EÚ je ešte potrebné vyvinúť veľa úsilia.

V rámci nedávneho prieskumu EÚ o rodovo motivovanom násilí, ktorý uskutočnil Eurostat, Agentúra EÚ pre základné práva a Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, sa potvrdilo, že každá tretia žena v EÚ vo veku nad 15 rokov zažila fyzické a/alebo sexuálne násilie. Napriek politickému úsiliu vyvíjanému na riešenie tohto javu na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sa tento údaj za posledných desať rokov nezmenil. Náklady súvisiace s násilím páchaným na ženách v EÚ sa odhadujú na 289 miliárd EUR ročne.

Hoci ženy v celej EÚ sú čoraz lepšie kvalifikované a majú tendenciu dosahovať lepšie výsledky v rámci vzdelávania než muži, ich účasť na trhu práce zostáva na nižšej úrovni než u mužov: rozdiel v zamestnanosti žien a mužov v roku 2023 predstavoval 10,2 percentuálneho bodu. Podľa sociálnych cieľov EÚ uvedených v Akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv by do roku 2030 malo byť zamestnaných aspoň 78 % ľudí vo veku 20 až 64 rokov a rozdiel v zamestnanosti žien a mužov by mal klesnúť na polovicu úrovne z roku 2019. V záujme dosiahnutia týchto cieľov je preto nevyhnutné zvýšiť účasť žien na trhu práce. Ročná hospodárska strata spôsobená rozdielmi v zamestnanosti žien a mužov predstavuje približne 390 miliárd EUR ročne. Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v EÚ predstavuje 12 % (za rok 2023). Tento rozdiel sa prehlbuje aj počas života: v roku 2023 ženy v EÚ vo veku 65 rokov a viac poberali dôchodok, ktorý bol v priemere o 25,4 % nižší než dôchodok mužov, a viac ako každá piata žena v EÚ vo veku 75 rokov a viac bola ohrozená chudobou alebo sociálnym vylúčením.

Rozdiely v zamestnanosti žien a mužov a v odmeňovaní žien a mužov sú dôsledkom rozličných faktorov vrátane rozdelenia povolaní a odvetví na také, v ktorých zvyčajne prevládajú ženy alebo muži, rozdielov v druhoch kariéry, prevahy pracovných zmlúv na čiastočný úväzok alebo neistejších pracovných zmlúv pre ženy, nedostatočného zastúpenia žien na vyšších pozíciách, nerovného rozdelenia neplatených opatrovateľských povinností, osobitných prvkov daňovo-dávkových systémov a pretrvávajúcich rodových nerovností a (ne)vedomých rodových predsudkov, ktorým jednotlivci čelia v práci, doma a v spoločnosti.

Zastúpenie v politike je takisto nízke: ženy predstavujú v priemere 39 % poslancov Európskeho parlamentu, 33 % poslancov národných parlamentov v EÚ, 26,5 % parlamentných zástupcov na celom svete a 37 % kresiel v miestnych samosprávach v krajinách EÚ. Političky sa takisto stretávajú s častejšími útokmi než ich mužskí kolegovia na základe pohlavia.

Pokiaľ ide o zdravie, ženy sa stretávajú so zdravotnými rizikami a s chorobami špecifickými pre ich pohlavie, ktoré často zostávajú nedostatočne preskúmané, nediagnostikované a neliečené. Ženy v EÚ takisto naďalej čelia výzvam, pokiaľ ide o dostupnosť a prístupnosť komplexných služieb a výrobkov v oblasti zdravotnej starostlivosti, najmä tých, ktoré súvisia so sexuálnym a s reprodukčným zdravím. Normy pre výrobky musia vychádzať z údajov o veľkosti a tvare ľudského tela (tzv. antropometrických údajov), ktoré sú reprezentatívne pre celú populáciu EÚ vrátane žien.

Určité skupiny žien, ako sú ženy so zdravotným postihnutím, ženy s určitým rasovým alebo etnickým pôvodom, Rómky, migrantky a ženy na vidieku, čelia ešte vyššiemu riziku chudoby, nezamestnanosti a rodovo motivovaného násilia spolu s mnohými ďalšími výzvami v oblastiach od zdravotnej starostlivosti až po bývanie.

Okrem toho sa objavujú znepokojujúce tendencie, ako je rastúca polarizácia v otázkach rodovej rovnosti medzi mladšími generáciami. Hnutia proti rovnosti a proti rodovej rovnosti získavajú v niektorých oblastiach ohlas, čo podnecuje odmietavý postoj k právam žien a spochybňuje pokrok dosiahnutý v oblasti rovnakých práv a nediskriminácie. Vzhľadom na tieto trendy sú opatrenia EÚ na posilnenie rodovej rovnosti dôležitejšie než kedykoľvek predtým, a to vrátane podporovania rodovej rovnosti a práv žien na celom svete. Vyžaduje si to konzistentný a koordinovaný prístup medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ v súlade s Plánom pre práva žien.

Bez koordinovaného úsilia na úrovni EÚ budú nerovnosti pretrvávať a niektoré ťažko dosiahnuté úspechy by sa mohli zvrátiť. Komisia by mala aj naďalej ísť príkladom, napríklad udržiavaním vyváženého zastúpenia žien a mužov medzi vlastnými riadiacimi pracovníkmi. Ak by EÚ neprijala ďalšie opatrenia, rozdiely medzi členskými štátmi by sa zviditeľnili alebo dokonca prehĺbili, čo by mohlo narušiť trend rastúcej konvergencie, ktorý sa prejavil v posledných rokoch.

Základ opatrení na úrovni EÚ (právny základ a kontrola subsidiarity)

Právny základ

Príslušný právny základ v zmluvách EÚ zahŕňa:

·článok 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), podľa ktorého môže EÚ prijať vhodné opatrenia na boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, zdravotnom postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii,

·články 153 a 157 ZFEÚ, ktoré umožňujú EÚ podporovať a dopĺňať činnosti členských štátov v oblasti rovnosti žien a mužov v súvislosti s príležitosťami na trhu práce a so zaobchádzaním v práci vrátane prijatia minimálnych požiadaviek a v ktorých sa vyžaduje, aby členské štáty uplatňovali zásadu rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.

Príslušné ustanovenia zmlúv EÚ, v ktorých sa stanovujú hodnoty a ciele, zahŕňajú:

·články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), ktoré odkazujú na hodnoty EÚ vrátane rovnosti žien a mužov,

·články 8 a 10 ZFEÚ, v ktorých sa ukladá povinnosť odstraňovať nerovnosti a podporovať rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami vo všetkých činnostiach EÚ, ako aj bojovať proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie pri vymedzovaní a uskutočňovaní politík a činností EÚ.

Zásada rovnosti medzi ženami a mužmi je opätovne potvrdená v článku 23 Charty základných práv EÚ a všeobecné zásady rovnosti a nediskriminácie sú opätovne potvrdené v článkoch 20 a 21.

Praktická potreba opatrení na úrovni EÚ

V celej EÚ aj na celom svete pretrvávajú rodové nerovnosti. Vo všetkých členských štátoch možno pozorovať spoločné trendy a výzvy, od rodovo motivovaného násilia až po nerovnosti v zamestnaní, odmeňovaní a dôchodkoch. V záujme riešenia týchto problémov musí EÚ potvrdiť svoj pevný záväzok a prijať opatrenia na presadzovanie programu rodovej rovnosti. Je to nevyhnutné na to, aby EÚ splnila svoje ciele podľa článku 2 a článku 3 ods. 3 ZEÚ, článkov 8 a 10 ZFEÚ a článku 23 Charty základných práv EÚ, a to v súlade so svojimi povinnosťami podľa článku 19, článku 153 ods. 1 písm. i) a článku 157 ZFEÚ.

EÚ okrem toho zohráva kľúčovú úlohu pri poskytovaní politických usmernení, koordinácii a dopĺňaní činností členských štátov, monitorovaní pokroku, poskytovaní finančnej podpory prostredníctvom fondov EÚ a uľahčovaní výmeny najlepších postupov. Opatrenia EÚ pomáhajú riešiť rozdiely v oblasti rodovej rovnosti medzi členskými štátmi a stanoviť koordinované priority a opatrenia. EÚ sa môže vo svojej úlohe globálneho aktéra zameriavať aj na podporovanie a presadzovanie rodovej rovnosti na medzinárodnej úrovni.

B. Ciele iniciatívy a spôsob ich dosiahnutia

Vychádzajúc zo stratégie pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 a z Plánu pre práva žien sa v novej stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2026 – 2030 stanovia osobitné činnosti, opatrenia a iniciatívy, ktoré Komisia plánuje uskutočniť v priebehu nasledujúcich piatich rokov s cieľom dosiahnuť pokrok v oblasti rodovej rovnosti, posilniť práva žien a bojovať proti diskriminácii na základe rodu. V rámci iniciatívy sa vymedzia strategické priority a ciele a posilní sa koordinácia medzi EÚ, jej členskými štátmi, susednými krajinami a ďalšími zainteresovanými stranami. Zosúladením vonkajšej činnosti s vnútornými politikami EÚ bude EÚ naďalej podporovať a presadzovať rodovú rovnosť na celom svete.

Ako bolo oznámené v poverovacom liste adresovanom komisárke pre rovnosť, pripravenosť a krízové riadenie, nová stratégia sa zameria na všetky otázky, ktoré ovplyvňujú ženy v celej ich rozmanitosti, od boja proti rodovo motivovanému násiliu až po posilnenie ekonomického postavenia žien, ich účasť v politike a riešenie diskriminácie v oblasti zdravia, vzdelávania, bývania, sociálnej ochrany a prístupu k tovaru a službám, ale aj na „výzvy, ktorým čelia ženy na trhu práce, online násilie a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom“.

Nová stratégia bude naďalej založená na duálnom prístupe, v rámci ktorého sa kombinujú cielené opatrenia na dosiahnutie rodovej rovnosti a lepšieho uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých politikách EÚ. Tento duálny prístup je v súlade s cieľmi v rámci článku 8 ZFEÚ aj s doterajšou inštitucionálnou praxou a je charakteristickým znakom politík Komisie v oblasti rodovej rovnosti od roku 2000. V tejto súvislosti sa v rámci stratégie bude vyvíjať úsilie zamerané na podporu synergií medzi kľúčovými iniciatívami Komisie, ktoré prispievajú k „Únii rovnosti“, ako je nová stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb, nová stratégia boja proti rasizmu, stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 a strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov na roky 2020 – 2030.

Možné iniciatívy by preto mohli siahať od zlepšenia právnych rámcov cez vykonávanie a presadzovanie existujúcich právnych predpisov EÚ a politické opatrenia zahŕňajúce kampane na zvyšovanie informovanosti až po poskytovanie finančnej podpory organizáciám občianskej spoločnosti a zber a využívanie údajov o rodovej rovnosti. Okrem toho pokračujúcou spoluprácou a výmenou osvedčených postupov s členskými štátmi v rámci skupiny na vysokej úrovni pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a Poradného výboru pre rovnosť príležitostí pre ženy a mužov sa pomôže zabezpečiť, aby sa opatrenia v oblasti rodovej rovnosti na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni navzájom dopĺňali. Synergie pri presadzovaní rodovej rovnosti vo vonkajších činnostiach sa zabezpečia koordináciou medzi príslušnými pracovnými skupinami EÚ. Všestrannou zásadou pri vykonávaní novej stratégie takisto zostane prierezový charakter, t. j. spôsob, akým sa rod kombinuje s inými osobnými charakteristikami alebo identitami, a to, ako tieto kombinácie prispievajú k osobitým skúsenostiam s diskrimináciou.

Pravdepodobné vplyvy

Očakáva sa, že prijatie novej stratégie pre rodovú rovnosť na roky 2026 – 2030 bude mať priaznivý vplyv na rodovú rovnosť v EÚ aj mimo nej. Stručne povedané, jej cieľom je potvrdiť, zachovať a podporovať základnú hodnotu EÚ, ktorou je rodová rovnosť. Rodová rovnosť a práva žien sú ústredným prvkom sociálnej spravodlivosti, silných demokracií, odolných konkurencieschopných hospodárstiev a bezpečnosti pre všetkých. Priaznivý vplyv stratégie bude pravdepodobne väčší v prípade tých, ktorí sú najviac dotknutí rodovou nerovnosťou, konkrétne žien, a najmä tých, ktorí zažívajú prierezovú diskrimináciu.

Okrem hlavných cieľov sa však očakáva, že nová stratégia pre rodovú rovnosť bude mať aj priaznivý sociálny a hospodársky vplyv a podporí rodové aspekty zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Jej cieľom je prispieť k zníženiu rodovo motivovaného násilia online aj offline a podporovať rovnakú účasť žien na trhoch práce, v hospodárstve a politike. Pomôže takisto v boji proti diskriminácii na základe rodu v oblasti zdravia, vzdelávania, bývania, sociálnej ochrany a prístupu k tovaru a službám. Odstránením prekážok brániacich rovnakej účasti sa prispeje k zníženiu záťaže, ktorej čelia jednotlivci v rôznych sférach života. Dosiahnutie rovnakej účasti žien v hospodárstve a spoločnosti ako celku je spojené s lepšími hospodárskymi a spoločenskými výsledkami a priamo prispieva k posilneniu európskej konkurencieschopnosti.

Z konvergenčnej analýzy, ktorú vykonal Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, vyplýva, že rozdiely v oblasti rodovej rovnosti v rámci EÚ sa v rokoch 2010 až 2022, t. j. počas obdobia uplatňovania predchádzajúcich troch stratégií rodovej rovnosti, znížili. Napriek rôznym východiskovým pozíciám je teraz 15 členských štátov bližšie k priemeru EÚ než v roku 2010. Vzhľadom na uvedené sa očakáva, že prínosy stratégie sa prejavia v celej EÚ a budú najvýraznejšie v členských štátoch, v ktorých je rodová nerovnosť stále vyššia, než je priemer EÚ. Táto stratégia bude priamo podporovať ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, najmä cieľ udržateľného rozvoja č. 5 (rodová rovnosť) a cieľ udržateľného rozvoja č. 10 (zníženie nerovností), čím sa politika EÚ zosúladí aj s globálnymi záväzkami v oblasti rodovej rovnosti. Okrem toho pomôže pri uplatňovaní zásad uvedených v Európskom pilieri sociálnych práv, ktorých cieľom je podporovať spravodlivé a dobre fungujúce trhy práce a systémy sociálneho zabezpečenia. V rámci piliera sa zdôrazňujú napr. rovnosti príležitostí a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky a sociálna ochrana a začlenenie. Zosúladením s cieľmi piliera sa zdôrazňuje význam koordinácie rôznych dokumentov a stratégií EÚ, čo je nevyhnutné na vytvorenie súdržného a komplexného prístupu k znižovaniu rodových rozdielov a podpore inkluzívnosti v celej EÚ.

Monitorovanie v budúcnosti

Komisia bude aktívne monitorovať vykonávanie opatrení uvedených v novej stratégii pre rodovú rovnosť, a to aj v rámci európskeho semestra, pokiaľ ide o rodovú rovnosť v zamestnaní. Toto monitorovanie bude vychádzať z príspevkov špecializovanej siete expertov Komisie na vedecké analýzy a poradenstvo v oblasti rodovej rovnosti v EÚ (známej ako SAAGE) a európskej siete právnych expertov v oblasti rodovej rovnosti a nediskriminácie. Cenné údaje na monitorovanie pokroku v oblasti rodovej rovnosti poskytnú budúce vydania indexu rodovej rovnosti, ktorý každoročne uverejňuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť. Okrem toho sociálny prehľad Eurostatu obsahuje nový vizualizačný nástroj, ktorý pomáha sledovať, ako krajiny napredujú v kľúčových oblastiach podporujúcich Európsky pilier sociálnych práv vrátane rodovej rovnosti. Komisia bude navyše naďalej spolupracovať s budúcimi predsedníctvami Rady, ktoré každoročne predkladajú správu o pokroku EÚ pri plnení cieľa udržateľného rozvoja OSN č. 5 týkajúceho sa rodovej rovnosti v kontexte Pekinskej akčnej platformy. Prioritou zostane aj spolupráca a výmena informácií s členskými štátmi prostredníctvom skupiny na vysokej úrovni pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a Poradného výboru pre rovnosť príležitostí pre ženy a mužov. A napokon, Komisia bude naďalej uskutočňovať otvorený dialóg a konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti a inými zainteresovanými stranami o vykonávaní stratégie.

C. Lepšia právna regulácia

Posúdenie vplyvu

Posúdenie vplyvu sa nevyžaduje, keďže v novej stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2026 – 2030 sa načrtnú všeobecné politické ciele a procesy, ktorých vplyv v tejto fáze nemožno posúdiť. Ak sa v stratégii oznámia akékoľvek legislatívne iniciatívy, môžu byť podľa potreby predmetom posúdenia vplyvu počas ich prípravy.

Konzultačná stratégia

Táto výzva na predkladanie podkladov a sprievodný dotazník k verejnej konzultácii umožnia Komisii zhromaždiť dôkazy o oblastiach, ktoré si vyžadujú ďalšie opatrenia na úrovni EÚ na presadenie rodovej rovnosti. Ďalšie príspevky sa získajú prostredníctvom cielených konzultácií so zainteresovanými stranami, a to s orgánmi členských štátov, organizáciami občianskej spoločnosti, so sociálnymi partnermi, s medzinárodnými organizáciami a akademickou obcou.

Hlavné prvky konzultácie:

·výzva na predkladanie podkladov,

·verejná konzultácia.

Výzva na predkladanie podkladov aj verejná konzultácia budú k dispozícii vo všetkých 24 úradných jazykoch EÚ počas 12 týždňov. Odpovede možno posielať vo všetkých úradných jazykoch EÚ na portáli Vyjadrite svoj názor.

V súlade s usmerneniami Komisie o lepšej právnej regulácii, ktorých cieľom je rozvíjať iniciatívy na základe najlepších dostupných poznatkov, takisto vyzývame vedeckých výskumných pracovníkov, akademické organizácie, učené spoločnosti a vedecké združenia s odbornými znalosťami v oblasti rodovej rovnosti, aby predložili zverejnený i doteraz nezverejnený relevantný vedecký výskum, analýzy a údaje. Ocenili by sme najmä materiály, ktoré obsahujú zhrnutie aktuálne dostupných poznatkov v oblasti rodovej rovnosti.

Komisia uverejní výzvu na predkladanie podkladov a verejnú konzultáciu pomocou prostriedkov inštitucionálnej komunikácie (napr. tlačové oznámenie, sociálne médiá) a s pomocou členských štátov a organizácií občianskej spoločnosti bude ďalej podporovať konzultačné činnosti.

Vecné zhrnutie, v ktorom sa zhrnú kľúčové prvky verejnej konzultácie, sa uverejní na stránke konzultácie do ôsmich týždňov od jej ukončenia.

Účel konzultácie

Cieľom tejto konzultácie je, aby bola komplexná, transparentná a inkluzívna. Jej účelom je poskytnúť všetkým zainteresovaným stranám príležitosť podeliť sa o svoje názory, a umožniť tak Komisii, aby pri príprave novej stratégie pre rodovú rovnosť na roky 2026 – 2030 vychádzala zo širokej škály názorov a príspevkov.

Cieľová skupina

Táto konzultácia je určená verejnosti a širokej škále zainteresovaných strán vrátane:

·vnútroštátnych orgánov zodpovedných za rodovú rovnosť a boj proti diskriminácii na základe pohlavia a rodovo motivovanému násiliu,

·subjektov pre rovnaké zaobchádzanie a európskej siete vnútroštátnych orgánov pre otázky rovnosti (Equinet),

·organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblasti rodovej rovnosti,

·Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť a ďalších príslušných agentúr, ako je Agentúra EÚ pre základné práva a Eurofound,

·zamestnávateľov, podnikateľských organizácií a odborových zväzov,

·akademickej obce a odborníkov v oblasti rodovej rovnosti,

·jednotlivcov so záujmom o otázky rodovej rovnosti,

·medzinárodných organizácií,

·iných verejných a súkromných zainteresovaných strán so záujmom o konkrétne aspekty rodovej rovnosti (napr. národné štatistické úrady, zdravotníctvo, zainteresované strany v oblasti bývania).