(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 17. novembra 2021 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu určitých hliníkových kolies s pôvodom v Maroku (ďalej len „dotknutá krajina“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí antidumpingového konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 4. októbra 2021 podalo Európske združenie výrobcov kolies (ďalej len „navrhovateľ“ alebo „EUWA“, z angl. EU Wheel Manufacturers). Podnet bol podaný v mene výrobného odvetvia Únie v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Komisia v súlade s článkom 19a základného nariadenia 17. júna 2022 stranám poskytla súhrn navrhovaných ciel a podrobné údaje o výpočte dumpingových rozpätí a rozpätí primeraných na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Zainteresované strany boli vyzvané, aby do troch pracovných dní predložili pripomienky k presnosti výpočtov. K presnosti výpočtov neboli doručené žiadne pripomienky.

(4)

Komisia 15. júla 2022 v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnila vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1221, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových kolies s pôvodom v Maroku (3) (ďalej len „predbežné nariadenie“).

(5)

Po poskytnutí základných skutočností a úvah, na základe ktorých bolo uložené predbežné antidumpingové clo (ďalej len „predbežné poskytnutie informácií“), spoločnosti Dika Morocco Africa S.A.R.L (ďalej len „Dika“), Hands 8 S.A. (ďalej len „Hands“), Európske združenie výrobcov automobilov (ďalej len „ACEA“) a združenie EUWA písomne vyjadrili svoje stanoviská k predbežným zisteniam v lehote stanovenej v článku 2 ods. 1 predbežného nariadenia. Marocká vláda dodatočne po uplynutí lehoty na predloženie pripomienok k predbežnému poskytnutiu informácií predložila podanie, v ktorom podporila tvrdenia ostatných strán týkajúce sa dumpingu a ujmy.

(6)

Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia. Vypočutia sa uskutočnili so spoločnosťami Dika a Hands a so združeniami ACEA a EUWA. V reakcii na žiadosť spoločnosti Dika sa navyše 7. júla 2022 uskutočnilo vypočutie s úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(7)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Uskutočnilo sa jedno overovanie na mieste v priestoroch používateľa. Komisia pri práci na svojich konečných zisteniach vzala do úvahy pripomienky predložené zainteresovanými stranami a v náležitých prípadoch zrevidovala svoje predbežné závery.

(8)

Komisia 17. októbra 2022 informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz určitých hliníkových kolies s pôvodom v Maroku (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli ku konečnému poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(9)

Po konečnom poskytnutí informácií predložili pripomienky združenia ACEA, EUWA, spoločnosti Dika a Hands a marocká vláda.

(10)

Komisia 21. novembra 2022 zaslala spoločnosti Hands dodatočné konečné poskytnutie informácií, pokiaľ ide o určité opravy a objasnenia vykonané v súvislosti s výpočtami dumpingu (ďalej len „dodatočné konečné poskytnutie informácií“), a stanovila lehotu, v rámci ktorej mohla spoločnosť predložiť pripomienky. Okrem toho bolo všetkým zainteresovaným stranám doručené objasnenie základu pre výšku predajných, všeobecných a administratívnych nákladov použitých pri vytvorení normálnej hodnoty v prípade spoločnosti Hands. Spoločnosť Hands predložila pripomienky, ktoré boli riešené v nariadení.

(11)

Stranám, ktoré o to požiadali, sa takisto poskytla možnosť vypočutia. Vypočutia sa uskutočnili so spoločnosťami Dika a Hands a so združeniami ACEA a EUWA.

(12)

Po predbežnom poskytnutí informácií žiadna zainteresovaná strana nepredložila nijaké iné tvrdenia ani pripomienky okrem tých, ktoré sú uvedené v oddiele 1.4 predbežného nariadenia. Komisia preto potvrdila svoje zistenia a závery uvedené v odôvodneniach 6 až 28 predbežného nariadenia.

(13)

V súvislosti s výberom vzorky neboli predložené žiadne pripomienky. Komisia preto potvrdila platnosť odôvodnení 29 až 34 predbežného nariadenia.

(14)

Ako sa uvádza v odôvodnení 35 predbežného nariadenia, Komisia poslala dotazníky trom výrobcom z Únie, navrhovateľovi, dvom známym používateľom, ako aj dvom vyvážajúcim výrobcom v dotknutej krajine.

(15)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 36 a 37 predbežného nariadenia, vyplnené dotazníky sa buď podrobili krížovej kontrole, alebo overili v priestoroch strany, ktorá vyplnila dotazník.

(16)

Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch jedného používateľa. V súlade s odôvodnením 5 predbežného nariadenia nebol názov tohto používateľa z dôvodu zachovania dôvernosti poskytnutý.

(17)

Ako sa uvádza v odôvodnení 38 predbežného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. októbra 2020 do 30. septembra 2021 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2018 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(18)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2022/934 (4) (ďalej len „nariadenie o registrácii“) Komisia zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku.

(19)

Spoločnosť Hands tvrdila, že rozhodnutie o registrácii dovozu bolo neodôvodnené, pretože neboli splnené podmienky podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia.

(20)

Komisia pripomenula, že právnym základom registrácie je článok 14 ods. 5a základného nariadenia, podľa ktorého Komisia registruje dovoz dotknutého výrobku počas obdobia skorého predbežného poskytovania informácií podľa článku 19a základného nariadenia, pokiaľ neexistujú dostatočné dôkazy o tom, že požiadavky uvedené v článku 10 ods. 4 písm. c) a d) nie sú splnené. V tejto súvislosti Komisia konštatovala, že neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy, ktoré by preukazovali, že registrácia dovozu dotknutého výrobku počas obdobia skorého predbežného poskytnutia informácií nebola v tomto prípade opodstatnená. Od uverejnenia oznámenia o začatí konania, keď si vyvážajúci výrobcovia boli vedomí alebo mali byť vedomí údajného dumpingu a ujmy, sa dovoz dotknutého výrobku totiž ďalej zvyšoval spôsobom, ktorý môže vážne narušiť nápravný účinok antidumpingových ciel aj počas obdobia skorého predbežného poskytovania informácií. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(21)

Spoločnosť Hands tvrdila, že Komisia uverejnením nariadenia o registrácii porušila zásadu dobrej správy vecí verejných. Podľa tejto strany jej neboli pred uverejnením nariadenia o registrácii a nadobudnutím účinnosti registrácie dovozu oznámené žiadne informácie týkajúce sa zámeru Komisie zaviesť registráciu dovozu prešetrovaného výrobku, pričom takéto opatrenie registrácie má potenciálne nepriaznivý účinok na jej záujmy. Komisia tým, že spoločnosti Hands neoznámila potrebné informácie o možnom zavedení registrácie dovozu včas, účinne a individuálne pred prijatím takéhoto opatrenia registrácie, a tým, že neumožnila spoločnosti Hands, aby vyjadrila svoje stanoviská a bola vypočutá, hoci je spoločnosť Hands uvedeným opatrením priamo nepriaznivo dotknutá, porušila základné právo spoločnosti Hands na obhajobu. Nariadenie o registrácii je preto neplatné a malo by sa zrušiť.

(22)

Komisia usúdila, že registrácia je len prípravným administratívnym krokom, ktorý môže, ale nemusí viesť k retroaktívnemu uloženiu ciel v konečnej fáze. Registrácia sama osebe nemá žiadny nepriaznivý účinok na dovozcov a nemožno o nej tvrdiť, že ovplyvňuje ich záujmy (5). Samotná spoločnosť Hands nepoukázala na žiadne konkrétne nepriaznivé účinky a spomenula len „potenciálne“ účinky. Jediným účinkom registrácie je, že Komisia dá pokyn vnútroštátnym colným orgánom, aby registrovali dovoz prešetrovaného výrobku do Únie. Okrem toho v článku 14 ods. 5a ani inde v základnom nariadení neexistuje žiadna procedurálna požiadavka na uskutočnenie konzultácií s dovozcami ani inými stranami pred zavedením registrácie. Požiadavka stanovená v článku 10 ods. 4 písm. b) základného nariadenia, aby strany dostali možnosť vyjadriť svoje pripomienky, sa uplatňuje len vtedy, keď existuje rozhodnutie o retroaktívnom výbere ciel po registrácii, nie však v prípade samotnej registrácie. Jasne to vyplýva zo skutočnosti, že v článku 14 ods. 5a základného nariadenia sa odkazuje len na článok 10 ods. 4 písm. c) a d), ktorých požiadavky musia byť splnené na účely registrácie podľa uvedeného ustanovenia, no zámerne sa v ňom neodkazuje na článok 10 ods. 4 písm. b). Je to v súlade s účinkom takejto registrácie, ako sa rozoberá v predchádzajúcom texte. Komisia preto nie je povinná umožniť dovozcom vyjadriť svoje pripomienky pred tým, ako colným orgánom nariadi registráciu dovozu. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(23)

Komisia pripomenula, že ako je uvedené v odôvodnení 39 predbežného nariadenia, dotknutým výrobkom sú hliníkové kolesá motorových vozidiel položiek HS 8701 až 8705, tiež s príslušenstvom a tiež s pneumatikami, s pôvodom v Maroku, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 8708 70 10 a ex 8708 70 50 (kódy TARIC: 8708701015, 8708701050, 8708705015 a 8708705050) (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(24)

Hliníkové kolesá sa v Únii tradične predávajú prostredníctvom dvoch distribučných predajných kanálov: výrobcom pôvodného zariadenia (ďalej len „VPZ“), ktorými sú hlavne výrobcovia automobilov, a popredajnému trhu, ktorý zahŕňa napr. distribútorov, maloobchodníkov, servisy atď. Dotknutý výrobok z Maroka sa počas posudzovaného obdobia predával výlučne prostredníctvom kanála VPZ. V distribučnom kanáli VPZ výrobcovia automobilov organizujú postupy obstarávania na hliníkové kolesá a často sa podieľajú na procese vývoja nového kolesa, ktoré je spojené s ich značkou. Výrobcovia z Únie aj marockí vývozcovia sa môžu zúčastňovať na rovnakých postupoch obstarávania.

(25)

Keďže neboli predložené pripomienky, potvrdili sa závery uvedené v odôvodneniach 39 až 42 predbežného nariadenia.

(26)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 43 až 51 predbežného nariadenia, Komisia usúdila, že spoločnosť Dika nespolupracovala s Komisiou pri tomto prešetrovaní, a v súlade s článkom 18 základného nariadenia predbežne stanovila jej dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností.

(27)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Dika trvala na tom, že plne spolupracovala s Komisiou a že by jej malo byť pridelené individuálne vypočítané dumpingové rozpätie. Predložila tieto argumenty.

(28)

Po prvé spoločnosť Dika zopakovala, že je presvedčená, že zoznamy predaja neobsahovali žiadne chyby, pretože celkové hodnoty zoznamov predaja bolo možné zosúladiť s účtovným systémom spoločnosti. Okrem toho bol predaj uvádzaný v zoznamoch v súlade s medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva (ďalej len „IFRS“). Spoločnosť Dika navyše tvrdila, že Komisia mala dostatok času na krížovú kontrolu revidovaných zoznamov predaja poskytnutých jej prepojenou spoločnosťou CITIC Dicastal Co., Ltd (ďalej len „CITIC“) a mohla k nej pristúpiť ešte pred uložením konečných antidumpingových opatrení.

(29)

Tvrdenie spoločnosti Dika bolo podobné tvrdeniu v predbežnej fáze, pričom neboli poskytnuté žiadne nové informácie. V predbežnej fáze Komisia dospela k záveru, že zoznamy predaja neboli poskytnuté na základe faktúr, že rozdiel medzi hodnotou na faktúre a skutočne prijatou sumou sa systematicky neodrážal v zoznamoch predaja spoločnosti a že revidované zoznamy nebolo možné podrobiť krížovej kontrole. Skutočnosť, že predaj spoločnosti bol uvedený v zozname v súlade so štandardmi IFRS, nemení nič na tom, že spoločnosť neposkytla informácie požadované Komisiou.

(30)

Okrem toho spoločnosť CITIC v priebehu prešetrovania poskytla niekoľko (prinajmenšom štyri) odlišné a neúplné verzie svojich zoznamov predaja. Posledná verzia poskytnutá spolu s odpoveďou spoločnosti Dika na list Komisie týkajúci sa článku 18 z 5. mája 2022 bola stále neúplná a obsahovala niekoľko transakcií, pri ktorých buď zostala prijatá suma nevyplnená s poznámkou „PS zatiaľ neuhradená“, alebo fakturovaná suma naďalej nezodpovedala prijatej sume. Takéto neúplné údaje nemôžu byť spoľahlivým základom pre krížovú kontrolu ani overovanie. Okrem toho, ako sa uvádza aj v odôvodnení 48 predbežného nariadenia, dodatočná krížová kontrola na diaľku by sa nemala použiť ako spôsob nápravy nedostatočnej aktuálnosti alebo chýb zistených počas krížovej kontroly na diaľku, ktorá sa už uskutočnila v stanovených lehotách. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(31)

Po druhé spoločnosť Dika tvrdila, že údaje o jednotlivých transakciách týkajúce sa dátumov a súm platieb požadované Komisiou sa nepovažovali za potrebné informácie v zmysle článku 18 ods. 1 základného nariadenia, článku 6.8 antidumpingovej dohody WTO a prílohy II k nej (6). Podľa spoločnosti Dika Komisia nepožiadala o tieto informácie v dotazníku ani v písomných upozorneniach na nedostatky a takéto informácie neboli vyžiadané ani na výpočet dumpingového rozpätia. Spoločnosť Dika okrem toho tvrdila, že v predbežnom nariadení sa použil iný základ na uplatnenie dostupných skutočností ako ten, ktorý sa uvádza v liste Komisie o uplatňovaní článku 18 z 5. mája 2022 (ďalej len „list týkajúci sa článku 18“).

(32)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí. Od začiatku od spoločnosti požadovala, aby poskytla údaje o jednotlivých transakciách podľa dátumu faktúry. Napríklad v oddiele E antidumpingového dotazníka zaslaného spoločnosti Dika a jej prepojenej spoločnosti CITIC sa v úplne prvej časti uvádza, že respondenti by mali „použiť dátum faktúry ako dátum predaja“. Predmetom sporu však nie je (len) dátum uskutočnenia predaja, ale skôr suma, ktorú spoločnosti skutočne zaplatili jej zákazníci. Ide o otázku, ktorá bola vysvetlená v liste týkajúcom sa článku 18 a ktorá bola uvedená v predbežnom nariadení. Tvrdenie spoločnosti Dika, že dôvody uvedené v liste boli „úplne odlišné“ od dôvodov uvedených v základnom nariadení, nebolo možné prijať. V oboch prípadoch Komisia vysvetlila, že zoznamy predaja považovala za nespoľahlivé, pretože obsahovali niekoľko chýb a nezrovnalostí.

(33)

Údaje o predaji, ktoré spoločnosť pôvodne poskytla, nezodpovedali sumám skutočne prijatým ako platby. Okrem toho spoločnosť CITIC počas krížovej kontroly na diaľku objasnila, že rozdiel medzi fakturovanou sumou a skutočne prijatou sumou sa zvyčajne zaznamenáva v zoznamoch predaja ako zľava, rabat, dobropis alebo iným spôsobom. Ako sa však uvádza v odôvodnení 47 predbežného nariadenia a v odôvodnení 29 tohto nariadenia, spoločnosť takéto zaznamenávanie nevykonávala systematicky. Zoznamy predaja preto nebolo možné použiť ako spoľahlivý zdroj na stanovenie normálnej hodnoty ani vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 1 a 8 základného nariadenia, v ktorom sa uvádza, že normálna hodnota „je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených“. Z toho logicky vyplýva, že keďže normálnu hodnotu ani vývoznú cenu v prípade spoločnosti Dika nebolo možné stanoviť na základe vlastných údajov spoločnosti, nebolo možné vypočítať ani dumpingové rozpätie. Zoznamy predaja boli preto nielen potrebné, ale aj nevyhnutné na účely prešetrovania. Bez spoľahlivých zoznamov predaja (obsahujúcich kompletný zoznam transakcií všetkých predaných druhov výrobkov a ich cien) Komisia nedokáže dospieť k primerane presnému zisteniu o dumpingu.

(34)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Dika zopakovala svoje tvrdenie, že keďže jej zoznamy predaja boli v súlade so štandardmi IFRS, Komisia nemohla tvrdiť, že zoznamy boli neúplné a nebolo možné ich overiť. Spoločnosť Dika okrem toho tvrdila, že keďže sa v článku 2 ods. 8 základného nariadenia uvádza, že vývozná cena je obvykle založená na „zaplatených alebo splatných cenách“, zoznamy predaja boli korektné, pretože odrážali splatné ceny. Spoločnosť Dika napokon zopakovala svoje tvrdenie, že údaje o platbách sa nepovažujú za „potrebné“ podľa článku 18 ods. 1 základného nariadenia.

(35)

To, či sa zoznamy predaja celkovo vykazovali v súlade so štandardmi IFRS, bolo irelevantné vzhľadom na zistené problémy s vykázanými cenami. Ako už Komisia viackrát podotkla, problém so zoznamami predaja v EÚ a na domácom trhu existuje na úrovni transakcií. Ako uviedla spoločnosť Dika počas vypočutia po uložení predbežných opatrení a ako zopakovala vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií, približne v 20 % transakcií v zoznamoch predaja v EÚ sa suma platby nezhodovala s vykázanou sumou na faktúre. Pojem „splatná cena“ sa vzťahuje na celkovú platbu, ktorú kupujúci zaplatil alebo má zaplatiť predávajúcemu, vrátane situácií, keď bol tovar predaný, ale zákazník zatiaľ nezaplatil. To neplatilo pre väčšinu transakcií v zoznamoch predaja v EÚ. V skutočnosti sa cena, ktorú zákazník už zaplatil, v týchto prípadoch líšila od ceny, ktorá bola zaznamenaná ako splatná v čase fakturácie.

(36)

Ako uviedla spoločnosť Dika a jej prepojená spoločnosť počas krížovej kontroly na diaľku, overovania na mieste a v odpovedi na list týkajúci sa článku 18, tieto rozdiely by sa za normálnych okolností zaznamenali v zoznamoch predaja ako zľava, rabat, dobropis alebo iným spôsobom, ako sa uvádza aj v odôvodnení 33. Takto sa postupovalo v prípade mnohých transakcií v zoznamoch predaja, ale nie systematicky pri všetkých transakciách. Skutočnosť, že sa tak zvyčajne postupuje, znamená, že za normálnych okolností by sa cena zaznamenaná ako splatná vyrovnala cene, ktorá bola napokon zaplatená po vykonaní určitých úkonov súvisiacich s uvedenými dobropismi, rabatmi atď. Takto to vysvetlila samotná spoločnosť Dika a takto sa vykonávali opravy vo firemnom systéme SAP po uskutočnení platieb. Ceny zaznamenané v zoznamoch predaja na domácom trhu a v EÚ boli v niektorých prípadoch takto opravené, no v iných prípadoch nie. Rozdiel medzi cenami, ktoré boli napokon zaplatené, a cenami, ktoré boli zaznamenané ako splatné, bol možný smerom nadol aj nahor a nebol zaúčtovaný, čo znamená, že spoločnosť v niektorých prípadoch dostala viac v porovnaní s fakturovanou sumou a v iných prípadoch menej.

(37)

Spoľahlivé zoznamy predaja (v ktorých je zahrnutý kompletný zoznam transakcií so všetkými predanými druhmi výrobkov, ako aj ich ceny) obsahujúce presné a overiteľné údaje sú základom na stanovenie dumpingového rozpätia, a preto sa považujú za potrebné informácie podľa článku 18 ods. 1 základného nariadenia. Keďže rozdiel medzi skutočne zaplatenými cenami a cenami zaznamenanými ako splatné sa týkal značného počtu transakcií v zozname predaja v EÚ, tento zoznam sa nemohol použiť na stanovenie spoľahlivej vývoznej ceny podľa transakcie alebo druhu výrobku. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(38)

Po tretie spoločnosť Dika tvrdila, že keďže Komisia overila výrobné náklady spoločnosti Dika a nezistila žiadne nezrovnalosti, normálna hodnota mala byť v prípade spoločnosti Dika vytvorená na základe jej overených výrobných nákladov. Komisia sa podľa spoločnosti Dika dopustila chyby, keď dospela k záveru, že zoznamy predaja na domácom trhu a v EÚ boli rozhodujúce na stanovenie normálnej hodnoty a vývoznej ceny, keďže zoznamy predaja na domácom trhu by sa v žiadnom prípade nepoužili na vytvorenie normálnej hodnoty. Komisia preto mala podľa článku 18 ods. 3 základného nariadenia použiť vlastné údaje spoločnosti Dika a na základe nich vypočítať individuálne dumpingové rozpätie.

(39)

Komisia v odôvodnení 60 predbežného nariadenia skutočne dospela k záveru, že spoločnosť Dika nemala žiadne zoznamy predaja na domácom trhu na účely vytvorenia normálnej hodnoty, keďže predaj spoločnosti Dika v Maroku sa uskutočňoval medzi hospodárskymi zónami a tovar nikdy nevstúpil na colné územie Maroka. Keďže sa neuplatnili dostupné skutočnosti, v prípade spoločnosti Dika bolo teda možné vytvoriť normálnu hodnotu. Na stanovenie dumpingového rozpätia by sa však takáto normálna hodnota musela porovnať s vývoznou cenou. Vývoznú cenu ale nebolo možné vypočítať z dôvodu nespoľahlivosti zoznamov predaja spoločnosti Dika.

(40)

Počas vypočutia 6. septembra 2022 spoločnosť Dika navrhla, že Komisia by mohla stanoviť vývoznú cenu pomocou transakcií v zoznamoch predaja v EÚ, v prípade ktorých (podľa spoločnosti) fakturované sumy zodpovedali sumám platieb. Údajne by to platilo pre približne 80 % všetkých transakcií. Pokiaľ ide o zvyšných 20 %, spoločnosť Dika navrhla, že Komisia by mohla uplatniť reziduálne clo vypočítané pre spoločnosť Hands. Takýto prístup by bol podľa spoločnosti Dika v súlade s postupom, ktorý Komisia uplatnila v nedávnom prešetrovaní týkajúcom sa dovozu ocele odolnej proti korózii z Ruska a Turecka (7).

(41)

Odhliadnuc od skutočnosti, že spoločnosť Dika počas vypočutia potvrdila existenciu nezrovnalostí v zozname predaja v prípade jednej pätiny jej predaja do Únie počas obdobia prešetrovania, revidované zoznamy predaja neboli a nemohli byť podrobené krížovej kontrole (ako je vysvetlené v odôvodneniach 29 a 30), a preto sa nemohli použiť na účely stanovenia vývoznej ceny. Prešetrovanie týkajúce sa ocele odolnej proti korózii z Ruska a Turecka sa navyše týkalo veľmi odlišného súboru skutočností. V uvedenom prípade ruský výrobca tvrdil, že nie je prepojený s jedným z dvoch obchodníkov, prostredníctvom ktorých predával svoje výrobky do EÚ. Tento konkrétny obchodník nespolupracoval pri prešetrovaní. Komisia nesúhlasila s tvrdením ruskej spoločnosti a príslušného obchodníka považovala za prepojeného. Keďže však obchodník nespolupracoval pri prešetrovaní, neboli k dispozícii žiadne informácie o jeho cenách ďalšieho predaja. Komisia sa preto rozhodla použiť informácie od druhého spolupracujúceho obchodníka ako dostupné skutočnosti podľa článku 18 základného nariadenia.

(42)

V uvedenom prípade je však organizácia podnikovej štruktúry a predajných kanálov odlišná od organizácie v tomto prípade. Zatiaľ čo v prípade ocele odolnej proti korózii z Ruska a Turecka existovali dva predajné kanály, v tomto prípade všetok predaj prechádzal tým istým prepojeným subjektom, a to konkrétne spoločnosťou CITIC. Komisia teda nemala k dispozícii žiadny alternatívny spoľahlivý súbor údajov na výpočet vývoznej ceny v prípade spoločnosti Dika. Ide o situáciu veľmi odlišnú od prešetrovania, na ktoré sa odvolávala spoločnosť Dika, pri ktorom sa predaj na vývoz uskutočnený prostredníctvom druhého obchodníka podrobil krížovej kontrole a považoval sa za spoľahlivý. V tomto prešetrovaní neexistovala žiadna vývozná cena, ktorú by bolo možné porovnať s normálnou hodnotou, bez ohľadu na spôsob, akým by sa normálna hodnota vypočítala v prípade spoločnosti Dika.

(43)

V článku 18 ods. 3 základného nariadenia sa uvádza, že „[a]k informácie predložené niektorou zainteresovanou stranou nie sú vo všetkých ohľadoch ideálne, napriek tomu sa nesmú ignorovať za predpokladu, že akékoľvek nedostatky nie sú takého rozsahu, aby spôsobili neprimerané ťažkosti pri dopracovaní sa k prijateľnému a správnemu zisteniu, a zároveň že sú informácie včas predložené a možno ich overiť“. Ako je vysvetlené v odôvodneniach 32 a 33, nedostatky týkajúce sa zoznamov predaja predložených spoločnosťou Dika boli takého rozsahu, že na základe nich nebolo možné dospieť k prijateľnému a správnemu zisteniu. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 30, zoznamy predaja nebolo možné overiť, keďže aj posledná verzia stále obsahovala nezrovnalosti, chýbali v nej údaje a nebola predložená včas. Keďže nebolo možné určiť vývoznú cenu, nebolo by ani účelné vytvárať normálnu hodnotu v prípade spoločnosti Dika na akomkoľvek základe. Je to aj v súlade s rozsudkom Všeobecného súdu vo veci oceľových kolies z Číny, v ktorom súd konštatoval, že „akékoľvek stanovenie normálnej hodnoty [by] bolo zbytočné, pretože žiadne dumpingové rozpätie by nebolo možné stanoviť bez možnosti určiť vývoznú cenu“ (8). Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(44)

Po konečnom poskytnutí informácií marocká vláda a spoločnosť Dika tvrdili, že prístup Komisie i rozsudok Všeobecného súdu citovaný v odôvodnení 43 sú v rozpore s požiadavkami antidumpingovej dohody WTO, podľa ktorých by sa mali všetky údaje poskytnuté vývozcom použiť v rozsahu, v akom spĺňajú požiadavky článku 18 ods. 3 základného nariadenia. Spoločnosť Dika okrem toho tvrdila, že citovaný rozsudok Všeobecného súdu nie je vzhľadom na okolnosti tohto prípadu uplatniteľný. Na rozdiel od veci, ktorá bola predmetom rozsudku Všeobecného súdu, spoločnosti Dika bolo pridelené individuálne dumpingové rozpätie a (podľa nej) bolo možné s istotou určiť, ktoré výrobky vyvážala do Únie.

(45)

Komisia s tým nesúhlasila. Ako už bolo uvedené v odôvodnení 50 predbežného nariadenia a odôvodnení 43 tohto nariadenia, dôvodom nestanovenia normálnej hodnoty na základe údajov spoločnosti Dika bolo jednoducho to, že to nebolo účelné, pretože neexistovala žiadna vývozná cena, s ktorou by sa mohla porovnať. To, či sa skutkové okolnosti uvedeného rozsudku Všeobecného súdu líšili od okolností v tomto prípade alebo nie, nevyvracia záver, že stanovenie normálnej hodnoty v prípade neexistencie vývoznej ceny by bolo zbytočné. Nie je to v rozpore s antidumpingovou dohodou WTO, keďže sa v nej nevyžaduje, aby prešetrujúce orgány vykonávali výpočty, ktoré nemožno použiť na stanovenie dumpingového rozpätia. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(46)

Spoločnosť Dika konkrétne tvrdila, že okolnosti danej veci v citovanom rozsudku Všeobecného súdu sú odlišné od tohto prípadu, keďže spoločnosti Dika bolo pridelené individuálne dumpingové rozpätie. Toto tvrdenie sa však zakladalo na nedorozumení. Spoločnosti Dika nebolo v žiadnom štádiu tohto prešetrovania pridelené individuálne dumpingové rozpätie. Ako je vysvetlené v odôvodnení 98, Komisia sa rozhodla v čase konečného poskytnutia informácií stanoviť individuálnu colnú sadzbu pre spoločnosť Dika individuálnym určením spoločnosti a jej zodpovedajúcej colnej sadzby v príslušných častiach tohto nariadenia. Táto individuálna colná sadzba bola stanovená na úrovni reziduálneho antidumpingového cla, ktoré nebolo založené na vlastných údajoch spoločnosti Dika. Podobne dumpingové rozpätie a rozpätie ujmy uplatniteľné na spoločnosť Dika uvedené v tomto nariadení boli stanovené na úrovni reziduálneho dumpingového rozpätia a rozpätia ujmy, a nie na základe vlastných údajov spoločnosti Dika. Tvrdenie spoločnosti Dika sa preto zamietlo.

(47)

Spoločnosť Dika takisto tvrdila, že namiesto uplatnenia reziduálneho antidumpingového cla na spoločnosť Dika mala Komisia na základe výrobných nákladov spoločnosti Dika a špecifického zloženia druhu výrobku vytvoriť normálnu hodnotu, ktorá sa následne mala porovnať s overenou vývoznou cenou spoločnosti Hands s cieľom vypočítať dumpingové rozpätie pre spoločnosť Dika.

(48)

Túto metodiku nebolo možné akceptovať. Po prvé preto, že porovnanie vytvorenej normálnej hodnoty jednej spoločnosti s vývoznou cenou inej spoločnosti by nemohlo viesť k presnému dumpingovému rozpätiu. Znamenalo by to porovnanie hodnoty založenej na údajoch jednej spoločnosti s vývoznou cenou inej spoločnosti. Po druhé, aj keby Komisia uplatnila túto metódu, nebolo by ju možné vykonať na úrovni druhu výrobku. Hoci sa druhy výrobkov predávané spoločnosťou Dika vo veľkej miere zhodovali s druhmi predávanými spoločnosťou Hands, neboli úplne rovnaké. Spoločnosť Dika nepredávala niektoré druhy výrobkov predávané spoločnosťou Hands a naopak. Takáto metodika by teda neviedla k presnému dumpingovému rozpätiu, ktoré by zodpovedalo realite vývozných transakcií uskutočnených spoločnosťou Dika (9). Tento prístup by bol navyše v rozpore s požiadavkou v článku 2 ods. 11 základného nariadenia, v ktorom sa výslovne stanovuje, že pri výpočte dumpingového rozpätia a bez ohľadu na zvolenú metódu porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa musia zohľadniť „[ceny] všetkých vývozných transakcií“ (10). Táto metodika by napokon viedla k sprístupneniu dôverných údajov spoločnosti Hands spoločnosti Dika, pokiaľ ide o predávané druhy výrobkov, ako aj o vývoznú cenu. To nemožno akceptovať, keďže spoločnosť Hands je jediným iným známym výrobcom hliníkových kolies v Maroku, ktorý priamo konkuruje spoločnosti Dika. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(49)

Ako je uvedené v odôvodneniach 52 – 65 predbežného nariadenia, Komisia vytvorila normálnu hodnotu podľa článku 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia vzhľadom na neexistenciu predaja podobného výrobku spoločnosťou Hands na domácom trhu. Po predbežnom poskytnutí informácií združenie EUWA tvrdilo, že predaj na domácom trhu v skutočnosti existoval, a uviedlo, že o tom poskytne dôkazy na vypočutí. Informácie, ktoré združenie EUWA následne poskytlo, však nepreukázali jeho tvrdenie, že predaj marockými spoločnosťami v Maroku možno považovať za predaj na domácom trhu. Vzhľadom na citlivosť príslušných podnikových údajov združenie EUWA nemalo relevantné informácie týkajúce sa času, množstiev či cien predaja marockých spoločností ani toho, kde presne sa nachádzali zákazníci, ktorým bol predaj údajne určený.

(50)

Okrem toho Komisia ani žiadna zainteresovaná strana nepopreli skutočnosť, že spoločnosť Hands uskutočňovala predaj hliníkových kolies v Maroku. Dôvodom na nezohľadnenie tohto predaja ako predaja na domácom trhu bolo, že spoločnosť Hands i zákazníci sa nachádzali v hospodárskych zónach, ako sa uvádza v odôvodnení 60 predbežného nariadenia. Okrem toho žiadny z týchto predajov sa neuskutočnil v bežnom obchode a v žiadnom prípade sa nemohol použiť na stanovenie normálnej hodnoty. Na druhej strane spoločnosť Hands uznala, že neuskutočnila žiadny predaj na domácom trhu a že normálnu hodnotu treba vytvoriť. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(51)

Po konečnom poskytnutí informácií marocká vláda tvrdila, že Komisia nesprávne usúdila, že predaj v hospodárskych zónach nepredstavuje predaj na domácom trhu. Na podporu tohto tvrdenia marocká vláda uviedla, že keďže sa hliníkové kolesá predávali spoločnostiam v hospodárskych zónach na účely ich použitia na výrobu nových vozidiel buď v EÚ, alebo v Maroku, čiže by boli spotrebované buď v EÚ, alebo v Maroku, takýto predaj v hospodárskych zónach v Maroku by sa mal považovať za predaj na domácom trhu. To by bolo údajne v súlade s prístupom Ministerstva obchodu USA, ktoré považuje predaj v hospodárskych zónach na použitie vo výrobku, ktorý by sa v konečnom dôsledku vyviezol mimo Spojených štátov, za spotrebu na domácom trhu.

(52)

Ako je však už vysvetlené v odôvodneniach 53 a 54 predbežného nariadenia, nejde o prístup, ktorý Komisia uplatnila v tomto ani predchádzajúcich prešetrovaniach. To, či Spojené štáty pri svojich rozhodnutiach uplatňujú iný prístup, nie je relevantné na účely tohto prípadu. Predaj medzi hospodárskymi zónami Komisia nepovažuje za predaj na domácom trhu na účely výpočtu dumpingu, pretože v čase predaja nie je známe, či sa výrobok prepustí do voľného obehu na domácom trhu alebo bude určený na vývoz (pozri odôvodnenia 53 a 54 predbežného nariadenia). Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(53)

Marocká vláda takisto tvrdila, že prístup Komisie je v rozpore s tým, ako pristupuje k predaju vo výhradných hospodárskych zónach EÚ, ktorý môže podliehať antidumpingovým clám (11), ako aj s jej praxou zahŕňať dovoz v rámci režimov aktívny a pasívny zušľachťovací styk do hospodárskych zón do štatistík dovozu používaných pri analýze ujmy v antidumpingových prešetrovaniach.

(54)

Po prvé daná zmienka o výhradných hospodárskych zónach nie je relevantná pre tento prípad. Výhradné hospodárske zóny sú zóny, ktoré členský štát za také vyhlási podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve. Hospodárske zóny, ktoré sa spomínajú v tomto prípade, nie sú takýmito výhradnými hospodárskymi zónami a pravidlá, na ktoré sa odvolávala marocká vláda (12), sa na ne nevzťahujú.

(55)

Po druhé dovoz v rámci režimov aktívny a pasívny zušľachťovací styk v hospodárskych zónach v EÚ sa zahŕňa do analýzy ujmy preto, že dovážaný tovar „Úniou nielen prechádza, ale je v Únii aj predmetom operácií spracovania s pridanou hodnotou, ako je montáž a transformácia. Tento dovoz preto jednoznačne konkuruje výrobkom vyrábaným výrobným odvetvím Únie“ (13). Predaj hospodárskym zónam ani medzi nimi by však nebolo možné považovať za predaj na domácom trhu, keďže nebolo známe, či sa výrobok prepustí do voľného obehu na domácom trhu alebo bude určený na vývoz. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(56)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosti Dika aj Hands spochybnili použitie brazílskych predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku na vytvorenie normálnej hodnoty. Spoločnosť Hands tvrdila, že údaje brazílskych spoločností by sa nemali použiť na stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku na účely vytvorenia normálnej hodnoty. Spoločnosť uviedla, že Komisia neposkytla podporné dôkazy, ktoré by preukazovali, že údaje z Brazílie by boli vhodné na vytvorenie normálnej hodnoty. Namiesto toho spoločnosť Hands navrhla použiť predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk kórejských výrobcov hliníkových kolies, ktoré by boli výrazne nižšie. Spoločnosť Hands tvrdila, že by to bolo vhodnejšie, keďže konečným vlastníkom spoločnosti Hands je kórejský výrobca hliníkových kolies a výsledné predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk by boli v súlade s tými, ktoré mala jedna z dvoch brazílskych spoločností, ktoré použila Komisia.

(57)

Spoločnosť Dika tvrdila, že údaje jednej z brazílskych spoločností by sa nemali brať do úvahy, keďže Komisia použila konsolidovanú účtovnú závierku, ktorá obsahovala výsledky dcérskych spoločností v iných krajinách a ktorá sa týkala iných výrobkov ako hliníkových kolies. Spoločnosti Hands a Dika tvrdili, že predajné, všeobecné a administratívne náklady jednej z brazílskych spoločností neboli vypočítané správne.

(58)

Vzhľadom na predložené argumenty týkajúce sa použitia údajov z Brazílie na vytvorenie normálnej hodnoty Komisia opätovne posúdila metódu, ktorú uplatnila v predbežnej fáze. Komisia nesúhlasila so spoločnosťou Hands, že Kórejská republika by bola vhodnejšou alternatívou k Maroku ako Brazília. Logikou článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia je použitie primeranej metódy na nájdenie náhrady za predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk prešetrovaného vyvážajúceho výrobcu. Z úvodnej vety článku 2 ods. 6 základného nariadenia, ako aj z písmen a) a b) uvedeného článku jasne vyplýva, že sa uprednostňujú údaje týkajúce sa výroby a predaja na domácom trhu pôvodu. Podľa článku 2 ods. 6 písm. c) by preto primeraná alternatíva pre domáci trh bola v ideálnom prípade blízka domácemu trhu, napríklad z hľadiska hospodárskeho rozvoja, keďže to má vplyv na úroveň nákladov a ziskov spoločností. Zatiaľ čo Brazília sa považovala za o niečo hospodársky rozvinutejšiu ako Maroko, Kórea ako vysoko rozvinuté hospodárstvo sa v prípade Maroka nemohla považovať za primeranú alternatívu (14).

(59)

Komisia však usúdila, že namiesto použitia údajov týkajúcich sa brazílskych výrobcov hliníkových kolies bolo vhodnejšie použiť údaje dostupné v prípade spolupracujúceho výrobcu, spoločnosti Hands. Predajné, všeobecné a administratívne náklady spoločnosti Hands nebolo možné použiť na vytvorenie normálnej hodnoty podľa úvodnej vety článku 2 ods. 6 základného nariadenia, keďže spoločnosť Hands neuskutočnila žiadny predaj na domácom trhu v bežnom obchode. Komisia však usúdila, že ako náhrada predajných, všeobecných a administratívnych nákladov týkajúcich sa predaja spoločnosti Hands na domácom trhu by boli primeranou alternatívou predajné, všeobecné a administratívne náklady za všetok predaj spoločnosti Hands. Z prešetrovania okrem toho nevyplynuli žiadne rozdiely medzi predajnými, všeobecnými a administratívnymi nákladmi v prípade predaja na domácom trhu a týmito nákladmi v prípade predaja na vývoz, keďže všetky príslušné náklady boli rozdelené podľa obratu. Okrem toho objem predaja uskutočnený spoločnosťou Hands v Maroku bol taký malý, že nebolo možné vykonať zmysluplné porovnanie. Údaje spoločnosti Hands boli overené a týkali sa predaja spoločnosťou so sídlom v Maroku, ktorá vyrába a predáva len hliníkové kolesá. Okrem toho sa tieto údaje vzťahovali len na obdobie prešetrovania. Komisia považuje použitie údajov z Brazílie za menej primerané, keďže dostupné informácie pochádzali z roku 2019 a týkali sa viacerých výrobkov a výrobných prevádzok vo viacerých krajinách. Predajné, všeobecné a administratívne náklady, ktoré sa napokon stanovili na základe vlastných údajov spoločnosti Hands, upravené o položky, ktoré priamo nesúvisia s výrobou dotknutého výrobku, a o položky, ktoré neboli realizované, predstavovali [12 % – 16 %].

(60)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Hands zopakovala svoje tvrdenie, že najvhodnejšou voľbou na určenie úrovne predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku s cieľom vytvoriť normálnu hodnotu pre spoločnosť Hands by bola Kórea, keďže dané údaje sa týkali kórejského materského podniku spoločnosti Hands. Skutočnosť, že Kórea nemala podobnú úroveň hospodárskeho rozvoja ako Maroko, nebola podľa spoločnosti Hands relevantná, keďže hospodársky rozvoj alternatívnej krajiny je relevantný len v prípade uplatnenia článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia v prípade výrazných deformácií, čo nie je prípad Maroka.

(61)

Komisia s tým nesúhlasila. Hoci sa v článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia skutočne používa pojem „podobná úroveň hospodárskeho rozvoja“, neznamená to, že úroveň hospodárskeho rozvoja nemôže byť relevantným faktorom na určenie toho, či by na určenie primeranej úrovne predajných, všeobecných a administratívnych nákladov podľa článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia bola vhodná iná krajina ako Maroko alebo nie. Komisia usúdila, že použitie údajov od výrobcov hliníkových kolies vo vysoko rozvinutom hospodárstve by bolo menej vhodné ako použitie údajov z krajiny, ktorá by bola podobnejšia z hľadiska hospodárskeho rozvoja, ako je vysvetlené v odôvodnení 58.

(62)

Spoločnosť Hands takisto tvrdila, že Komisia sa nezaoberala žiadnym z jej tvrdení týkajúcich sa údajov z Brazílie použitých v predbežnom nariadení. Použitím vlastných údajov spoločnosti Hands namiesto údajov z Brazílie však tieto tvrdenia stratili význam. Spoločnosť Hands tvrdila, že jediným dôvodom na zmenu z údajov z Brazílie na vlastné údaje spoločnosti Hands bolo to, že pre Komisiu by to bolo príhodnejšie. Ako však Komisia vysvetlila v odôvodnení 59, podľa jej zistení boli vlastné údaje spoločnosti Hands vhodnejšie ako údaje z Brazílie, nie príhodnejšie. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(63)

Po konečnom poskytnutí informácií marocká vláda a spoločnosti Dika a Hands nesúhlasili s použitím predajných, všeobecných a administratívnych nákladov spoločnosti Hands na vytvorenie normálnej hodnoty.

(64)

Marocká vláda a spoločnosť Dika vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdili, že použitie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov spoločnosti Hands nie je v súlade s článkom 2.2.2 antidumpingovej dohody WTO. Obe strany poznamenali, že súčasťou „akejkoľvek inej primeranej metódy“ uvedenej v článku 2.2.2 bode iii) antidumpingovej dohody WTO je preskúmanie toho, či sa výška ziskov približuje rozpätiu zisku, ktoré by sa dosiahlo, keby sa dotknutý výrobok predával v bežnom obchode vo vyvážajúcej krajine. Strany takisto poznamenali, že predajné, všeobecné a administratívne náklady, ktoré použila Komisia, sa týkali výlučne predajných, všeobecných a administratívnych nákladov spojených s vývozom, ktoré sa podľa spoločnosti Dika vo svojej podstate nemôžu priblížiť rozpätiu zisku, ktoré by sa dosiahlo, keby sa dotknutý výrobok predával v bežnom obchode v Maroku. Spoločnosť Dika napokon tvrdila, že skutočnosť, že predajné, všeobecné a administratívne náklady spoločnosti Hands spojené s vývozom predstavovali primeraný základ pre jej predaj na domácom trhu, nebolo možné vecne overiť, keďže spoločnosť Hands neuskutočnila na domácom trhu žiadny predaj.

(65)

Spoločnosť Hands vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií v podstate tvrdila, že použitie jej vlastných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov bolo v rozpore so znením a s logikou článku 2 ods. 6 základného nariadenia, keďže spoločnosť Hands neuskutočnila v bežnom obchode žiadny predaj na domácom trhu. Podľa spoločnosti Hands Komisia uplatnila článok 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia, aby obišla skutočnosť, že nemohla pristúpiť ku všeobecnému pravidlu článku 2 ods. 6 základného nariadenia, v ktorom sa vyžaduje, aby predaj prebiehal v bežnom obchode.

(66)

Komisia poznamenala, že všeobecnou funkciou článku 2 ods. 6 základného nariadenia (a článku 2.2.2 antidumpingovej dohody WTO) je aproximovať, aké rozpätie zisku, ako aj predajné, všeobecné a administratívne náklady by sa dosiahli v prípade podobného výrobku v bežnom obchode na domácom trhu vyvážajúcej krajiny. Súčasťou „akejkoľvek inej primeranej metódy“ uvedenej v článku 2.2.2 bode iii) antidumpingovej dohody WTO je preskúmanie toho, či určená výška ziskov a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov je výsledkom odôvodneného posúdenia dostupných dôkazov. V tejto súvislosti Komisia v rozpore s tvrdeniami spoločností Dika a Hands zároveň poznamenala, že pri posudzovaní všetkých dostupných dôkazov nepoužila predajné, všeobecné a administratívne náklady spojené s predajom na vývoz ani predajné, všeobecné a administratívne náklady spojené s predajom na domácom trhu, ktorý neprebiehal v bežnom obchode. Komisia namiesto toho ako primeranú náhradu použila predajné, všeobecné a administratívne náklady týkajúce sa celkového predaja uskutočneného spoločnosťou Hands.

(67)

Komisia považovala v zmysle článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia [a článku 2.2.2 bodu iii) antidumpingovej dohody WTO] za primerané použiť predajné, všeobecné a administratívne náklady za všetok predaj spoločnosti Hands ako náhradu za výšku predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ktorá by sa dosiahla v prípade podobného výrobku v bežnom obchode na domácom trhu vyvážajúcej krajiny, a to z niekoľkých dôvodov.

(68)

Po prvé samotná spoločnosť Hands nespochybnila skutočnosť, že predajné, všeobecné a administratívne náklady v prípade všetkých jej transakcií by sa podobali nákladom v prípade predaja na domácom trhu, ak by takýto predaj uskutočnila. Naopak tým, že spoločnosť Hands rozdelila celkové vynaložené predajné, všeobecné a administratívne náklady podľa obratu, ako je vysvetlené v bode 45 konečného informačného dokumentu, uznala, že takéto náklady sú totožné bez ohľadu na rôzne geografické trhy, na ktorých sa predaj uskutočňuje.

(69)

Po druhé spôsob, akým bola spoločnosť Hands v skutočnosti organizovaná a ako viedla predaj na trhu založenom na postupoch obstarávania, takisto potvrdzuje, že vykázané rozdelenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (na základe obratu bez ohľadu na geografické miesto určenia výrobku) odrážalo realitu. Počas obdobia prešetrovania nebolo možné zistiť žiadne rozlišovanie medzi trhmi, pokiaľ ide o proces predaja a s tým súvisiace náklady, pričom niektoré časti tohto procesu vykonával materský podnik spoločnosti Hands v Kórei.

(70)

Po tretie postupy obstarávania hliníkových kolies, a to aj tie, na ktorých sa zúčastnila spoločnosť Hands, neboli rozdelené podľa trhu, ale podľa klientov (napr. všetky postupy obstarávania hliníkových kolies predávaných výrobcovi automobilov X, či už boli nakoniec dodané v Únii, alebo v Maroku, boli vedené v sídle výrobcu automobilov X). Komisia preto dospela k záveru, že z hľadiska predajných, všeobecných a administratívnych nákladov spoločnosti Hands nezáleží na tom, či bol predmet transakcie určený na spotrebu v Maroku, alebo napríklad vo Francúzsku. Predajné, všeobecné a administratívne náklady spoločnosti Hands realizované pri všetkých jej transakciách preto predstavovali primeranú náhradu za výšku predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ktorá by sa dosiahla v bežnom obchode v Maroku.

(71)

Po dodatočnom konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Hands tvrdila, že nie všetky predajné, všeobecné a administratívne náklady boli rozdelené podľa obratu, keďže napríklad náklady súvisiace s prepravou boli založené na skutočných nákladoch na jednotlivých trhoch. Okrem toho a z rovnakého dôvodu bola údajne neopodstatnená zmienka o postupe obstarávania a ponukovom konaní, pretože sa pri nej nezohľadnili rozdielne podmienky dodávky a prepravy, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od trhu. Spoločnosť Hands napokon argumentovala, že predajná činnosť sa môže na jednotlivých trhoch líšiť. Preto tvrdila, že Komisia porušila základné nariadenie, keď vybrala vlastné údaje spoločnosti Hands ako primerané na vytvorenie normálnej hodnoty pre spoločnosť Hands.

(72)

V tvrdení nebolo uvedené, že predajné, všeobecné a administratívne náklady spoločnosti Hands pri všetkých jej transakciách boli upravené tak, aby sa priblížili výške predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ktorá by sa dosiahla v prípade podobného výrobku v bežnom obchode na domácom trhu vyvážajúcej krajiny. Ako je vysvetlené v dodatočnom konečnom poskytnutí informácií a ako spoločnosť Hands uvítala vo svojich následných pripomienkach, náklady súvisiace s prepravou sa odpočítali od čistého predaja, ako aj od celkových predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, a preto neboli zohľadnené vo výpočtoch predajných, všeobecných a administratívnych nákladov. Náklady súvisiace s prepravou boli jedinou nákladovou položkou, ktorú spoločnosť Hands identifikovala vo svojich predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch ako špecifickú pre geografické trhy. V prípade ostatných nákladov týkajúcich sa predaja nebolo možné pozorovať viditeľný rozdiel medzi trhmi. To, že niektoré ďalšie náklady týkajúce sa predaja priamo nesúviseli s postupmi obstarávania, ako tvrdí spoločnosť Hands, neznamená, že organizácia postupov obstarávania a vzťahy s klientmi nemali na tieto náklady vplyv. Ako sa uvádza v predchádzajúcich odôvodneniach, Komisia zistila, že niektoré náklady, napríklad náklady súvisiace s prepravou, sa týkali trhu, a takéto náklady odstránila. Ostatné náklady sa netýkali trhu, keďže išlo o trh založený na postupoch obstarávania, alebo preto, že dané náklady súviseli s operáciami (mzdovými, finančnými alebo inými), ktoré sa svojou povahou a vzhľadom na podnikovú organizáciu nerozlišovali podľa geografických trhov. Okrem toho všetky náklady nesúvisiace s prepravou rozdelila podľa obratu samotná spoločnosť, a to bez rozlišovania medzi geografickými trhmi.

(73)

Okrem tvrdení týkajúcich sa toho, ako Komisia chápe spôsob vykazovania jej predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ktoré sa riešia v predchádzajúcom texte, spoločnosť Hands vo svojich pripomienkach k dodatočnému konečnému poskytnutiu informácií nijako ďalej nepodložila svoje tvrdenie o porušení základného nariadenia. Spoločnosť Hands najmä neposkytla žiadne pripomienky k vysvetleniu Komisie uvedenému v odôvodnení 74, v ktorom sa zaoberá touto časťou pripomienok spoločnosti Hands ku konečnému poskytnutiu informácií. Spoločnosť Hands takisto nevysvetlila, prečo hodnota predajných, všeobecných a administratívnych nákladov použitá Komisiou, ktorá nezahŕňala náklady súvisiace s prepravou, bola neprimeranou náhradou za výšku predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ktorá by sa dosiahla v prípade podobného výrobku v bežnom obchode na domácom trhu vyvážajúcej krajiny. Spoločnosť Hands napokon vo svojich pripomienkach k dodatočnému konečnému poskytnutiu informácií neuviedla, okrem nesúhlasu s prístupom Komisie, žiadnu primeranejšiu alternatívu. Spoločnosť Hands ani žiadna iná zainteresovaná strana konkrétne neposkytli žiadne pripomienky k vysvetleniu Komisie uvedenému v odôvodnení 75, prečo alternatívy zvažované počas prešetrovania neboli primeranejšie ako vlastné údaje spoločnosti Hands. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(74)

Žiadna zo zainteresovaných strán neposkytla presvedčivé dôkazy o tom, prečo by predajné, všeobecné a administratívne náklady za všetok predaj nepredstavovali primeranú náhradu. Pokiaľ ide o neexistenciu porovnateľného predaja v bežnom obchode na domácom trhu, Komisia poznamenala, že samotným účelom článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia [ako aj článku 2.2.2 bodu iii) antidumpingovej dohody WTO] je aproximovať, aká by bola výška takýchto predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, a to práve preto, lebo takýto predaj neexistuje. Vzhľadom na osobitnú situáciu súvisiacu so spôsobom, akým spoločnosť Hands predávala svoje hliníkové kolesá a prideľovala svoje predajné, všeobecné a administratívne náklady, ako aj na spôsob fungovania trhu, na ktorom pôsobila, Komisia použila správnu náhradu.

(75)

Žiadna zainteresovaná strana neposkytla inú primeranejšiu alternatívu. Alternatívy, čiže spoločnosť IOCHPE MAXION S.A. v Brazílii či spoločnosť Hands Corporation v Kórei, totiž neboli lepšími náhradami za výšku predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ktorá by sa dosiahla v prípade podobného výrobku v bežnom obchode na domácom trhu vyvážajúcej krajiny. Na rozdiel od predajných, všeobecných a administratívnych nákladov spoločnosti Hands by predajné, všeobecné a administratívne náklady prevzaté z Brazílie boli príliš vzdialené od podobného výrobku (týkali by sa najmä predaja iných výrobkov ako hliníkových kolies). To je mimoriadne dôležité, ak ide o výrobok, ktorý sa predáva veľmi osobitným spôsobom, ako je to v tomto prípade, a to v takom rozsahu, že takéto alternatívy musia byť vylúčené. Pokiaľ ide o alternatívu založenú na údajoch z Kórey, Komisia už vysvetlila, že takéto údaje nemôžu byť primeranou alternatívou vzhľadom na rozdiely medzi Marokom a Kóreou z hľadiska hospodárskeho rozvoja, ktoré môžu mať vplyv na úroveň nákladov a ziskov týchto spoločností.

(76)

Odkaz spoločnosti Dika na rozpätie zisku použité pri stanovení vytvorenej normálnej hodnoty sa napokon zdal irelevantný. Dané rozpätie zisku nevychádzalo z predaja uskutočňovaného spoločnosťou Hands, ale v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia z cieľového zisku stanoveného pre výrobné odvetvie Únie a ohraničeného stropom zisku, ktorý bežne dosahujú iní vývozcovia alebo výrobcovia z predaja výrobkov v tej istej všeobecnej kategórii na domácom trhu krajiny pôvodu.

(77)

Spoločnosť Hands takisto predložila niekoľko tvrdení týkajúcich sa chýb pri výpočte jej predajných, všeobecných a administratívnych nákladov. Komisia prijala jedno tvrdenie týkajúce sa odpočítania provízií z predaja od predajných, všeobecných a administratívnych nákladov spoločnosti Hands, pričom ostatné tvrdenia zamietla. Dumpingové rozpätie bolo zodpovedajúcim spôsobom prepočítané. Dôvody zamietnutia niektorých uvedených tvrdení boli spoločnosti Hands poskytnuté v dodatočnom konečnom poskytnutí informácií. V podaní spoločnosti Hands po dodatočnom konečnom poskytnutí informácií neboli predložené žiadne nové informácie v súvislosti s týmito tvrdeniami.

(78)

Po dodatočnom konečnom poskytnutí informácií sa spoločnosť Hands takisto odvolala na svoje predchádzajúce pripomienky ku konečnému poskytnutiu informácií, v ktorých tvrdila, že Komisia nemala použiť vzorec na prepočítanie pomeru predajných, všeobecných a administratívnych nákladov podľa obratu na pomer predajných, všeobecných a administratívnych nákladov podľa nákladov na predaný tovar, ale namiesto toho mala priamo vypočítať predajné, všeobecné a administratívne náklady podľa skutočných overených nákladov na predaný tovar spoločnosti Hands. Toto tvrdenie však bolo založené na nedorozumení, keďže Komisia nevypočítala predajné, všeobecné a administratívne náklady z nákladov na predaný tovar, ale z výrobných nákladov. Spoločnosť Hands okrem toho neposkytla žiadne vysvetlenie, prečo nebolo vhodné použiť výrobné náklady na rozdiel od použitia nákladov na predaný tovar. Komisia preto toto tvrdenie zamietla. Príslušné výpočty boli uvedené v konečnom poskytnutí informácií a objasnené v dodatočnom konečnom poskytnutí informácií. Najskôr Komisia na základe skutočných nákladov spoločnosti Hands určila celkovú výšku predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, ktorá bola potom vyjadrená ako percentuálny podiel z celkovej hodnoty predaja. Percentuálny podiel predajných, všeobecných a administratívnych nákladov sa následne spolu s percentuálnym podielom zisku pripočítal k výrobným nákladom s cieľom vytvoriť normálnu hodnotu.

(79)

Po predbežnom poskytnutí informácií združenie EUWA spochybnilo metódu použitú na vytvorenie normálnej hodnoty, keďže výsledné antidumpingové clo by nenapravilo dumping spôsobujúci ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Tvrdilo, že pri výpočtoch dumpingu by sa mal namiesto toho uplatniť cieľový zisk výrobcov z Únie stanovený v odôvodnení 160 predbežného nariadenia, pretože by to viedlo k primeranejšej normálnej hodnote.

(80)

Komisia nesúhlasila so združením EUWA, že výsledok výpočtov odôvodňuje potrebu uplatnenia vyššieho zisku na vytvorenie normálnej hodnoty. Komisia sa však rozhodla, že vo svojich výpočtoch už nebude používať údaje z Brazílie, ako je vysvetlené v odôvodneniach 44 a 45, ale namiesto toho na účely výpočtu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov v Maroku použije vlastné overené údaje spoločnosti Hands. Primeraný zisk spoločnosti Hands na druhej strane nebolo možné určiť na základe overených údajov, keďže predaj spoločnosti nebol počas obdobia prešetrovania ziskový. Namiesto toho sa Komisia rozhodla použiť základný zisk stanovený pre výrobné odvetvie Únie za normálnych podmienok hospodárskej súťaže ako primeranú alternatívu z dôvodov uvedených ďalej.

(81)

Tak výrobcovia hliníkových kolies z Únie, ako aj marockí výrobcovia hliníkových kolies uskutočňujú predaj rovnakým zákazníkom na homogénnom trhu, na ktorom si konkurujú v rovnakých postupoch obstarávania, a majú závody s podobnou organizáciou, a najmä podobné náklady. Možno preto očakávať, že za porovnateľných okolností dosahujú porovnateľné zisky. Na výpočet normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6 písm. c) Komisia teda uplatnila základný zisk vo výške 7,9 % stanovený v odôvodnení 158 predbežného nariadenia, na ktorý uplatnila strop zisku, ako sa vyžaduje podľa článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia.

(82)

V tejto súvislosti združenie EUWA tvrdilo, že článok 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia poskytuje Komisii možnosť podľa vlastného uváženia neuplatniť strop s prihliadnutím na osobitné okolnosti prípadu. Podľa združenia EUWA Komisia pri uplatnení stropu nepoužila výrobok v tej istej všeobecnej kategórii ako hliníkové kolesá. Kategória výrobkov, ktorú použila Komisia, je určená na ďalšie spracovanie v odberateľských odvetviach, o čom svedčí skutočnosť, že hliníkové kolesá a výrobky použité Komisiou sú v štatistickej nomenklatúre zatriedené do odlišných kapitol. Podľa združenia EUWA sa preto nemohli považovať za výrobky patriace do tej istej všeobecnej kategórie výrobkov. Združenie EUWA tvrdilo, že v Maroku sa v skutočnosti vôbec nepredávajú výrobky v tej istej všeobecnej kategórii ako hliníkové kolesá.

(83)

Združenie EUWA následne tvrdilo, že Komisia nemá povinnosť uplatňovať strop v situácii, keď sa na domácom trhu krajiny pôvodu výrobky tej istej všeobecnej kategórie nepredávajú. Okrem toho tvrdilo, že účelom uplatnenia stropu je len vyhnúť sa uplatneniu nadmerne vysokých úrovní zisku pri výpočtoch normálnej hodnoty. Združenie EUWA uviedlo, že podľa jeho názoru by zisk na úrovni 8,3 % (cieľový zisk nespôsobujúci ujmu stanovený v predbežnom nariadení) nebol nadmerný, zatiaľ čo strop zisku vo výške 4,16 %, ktorý uplatňuje Komisia, je nedostatočný.

(84)

Komisia toto tvrdenie zamietla, keďže uplatňovanie stropu sa vyžaduje v základnom nariadení a podporuje ho aj viacero správ poroty v rámci orgánu WTO na urovnávanie sporov (15). V rozpore s tvrdením združenia EUWA teda Komisia nerozhoduje o neuplatnení stropu podľa vlastného uváženia.

(85)

Pri plnení svojej povinnosti uplatňovať strop zisku má však Komisia široký priestor na voľné uváženie pri určovaní tohto stropu. Združenie EUWA sa vyjadrilo k vhodnosti všeobecnej kategórie uplatňovanej Komisiou v predbežnom nariadení, nenavrhlo však žiadnu alternatívu a už vôbec nie vhodnejšiu. Samotná skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie nepovažuje strop zisku za dostatočne vysoký, neznamená, že strop sám osebe nie je primeraný, vhodný či správny. Keďže strany nepredložili vhodnejšie alternatívy, Komisia zachovala strop zisku vo výške 4,16 %, ako sa stanovuje v odôvodnení 64 predbežného nariadenia.

(86)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie EUWA zopakovalo svoje tvrdenie, že pri vytváraní normálnej hodnoty sa použila príliš nízka úroveň zisku (strop zisku). Keďže však združenie EUWA neposkytlo žiadne nové informácie ani nenavrhlo žiadnu alternatívnu metódu na stanovenie stropu zisku, Komisia toto tvrdenie zamietla.

(87)

Podrobnosti o výpočte vývoznej ceny boli uvedené v odôvodneniach 66 až 68 predbežného nariadenia. Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa tejto metodiky, Komisia potvrdila svoje predbežné závery.

(88)

Po predbežnom poskytnutí informácií nepredložila pripomienky k metodike použitej na porovnanie vývoznej ceny s vytvorenou normálnou hodnotou žiadna zainteresovaná strana. Komisia preto potvrdila odôvodnenia 69 a 70 predbežného nariadenia.

(89)

Komisia upravila dumpingové rozpätia na základe tvrdení zainteresovaných strán, ako sa uvádza v odôvodneniach 57 až 59 a odôvodnení 77. Okrem týchto tvrdení spoločnosť Dika i združenie EUWA spochybnili metódu, ktorú Komisia použila na stanovenie reziduálneho cla.

(90)

Spoločnosť Dika po predbežnom poskytnutí informácií tvrdila, že reziduálne clo bolo stanovené na príliš vysokej úrovni. Použitím najvyšších dumpingových rozpätí ako dostupných skutočností Komisia sankcionovala spoločnosť Dika za jej nespoluprácu. Podľa spoločnosti Dika je to zakázané článkom 18 základného nariadenia, ako aj príslušnými ustanoveniami WTO.

(91)

Porota v inom spore WTO (Kanada – zvárané rúrky) však uviedla, že „medzi nabádaním na spoluprácu a predchádzaním obchádzaniu na jednej strane a trestaním nespolupracujúcich vývozcov na strane druhej môže byť tenká čiara“ (16). V tejto súvislosti nemožno „prekračovať rámec toho, čo bolo vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie cieľov podpory spolupráce a predchádzania obchádzaniu“ (17). Podľa Komisie je práve toto cieľom metódy, ktorá bola použitá v predbežnom nariadení. V odôvodnení 73 uvedeného nariadenia je vysvetlené, že Komisia uplatnila najvyššie dumpingové rozpätie zistené pre druhy výrobku predávané v reprezentatívnych množstvách spoločnosťou Hands, ktoré predstavujú približne 50 % celkového vývozu spoločnosti Hands do Únie.

(92)

Pri výbere druhov výrobku, ktoré predstavujú 50 % vývozu spoločnosti Hands do Únie, Komisia uplatnila primeranú metódu založenú na posúdení všetkých dostupných informácií. To je aj v súlade s predchádzajúcimi prešetrovaniami a s tým, čo Všeobecný súd konštatoval vo svojom rozsudku týkajúcom sa oceľových kolies z Číny: „hoci žiadatelia opisujú reziduálne dumpingové rozpätie ako ‚represívne‘, je nesporné, že toto rozpätie Komisia nestanovila spôsobom, ktorý bol svojvoľný alebo represívny, ale po tom, ako zistila, že výber vzorky nebol úspešný, a následne riadne uplatnila článok 18 základného nariadenia na žiadateľov. Toto reziduálne rozpätie bolo stanovené na základe podielu vývozu jediného vyvážajúceho výrobcu, ktorý nebol zanedbateľný, čiže použitie takejto klasifikácie v súvislosti s daným rozpätím nie je bez ohľadu na jeho výšku opodstatnené.“ (18) Reprezentatívnosť na úrovni 50 % objemu vývozu, ako je opísané v odôvodnení 57, je podobná reprezentatívnosti použitej v iných antidumpingových prešetrovaniach či vyššia (19).

(93)

Komisia vypočítala reziduálne clo na základe stanovenej metodiky pomocou overených údajov v súlade s predchádzajúcimi prešetrovaniami, ako je vysvetlené v odôvodnení 58. Okrem toho údaje použité na stanovenie reziduálneho cla boli reprezentatívne vzhľadom na informácie poskytnuté podľa druhov výrobku dovážaných od marockých spoločností. Skutočnosť, že výsledok je nižší, ako by si želalo združenie EUWA alebo ako clo stanovené na dovoz z Číny, túto metódu nevyvracia.

(94)

Komisia preto zamietla tvrdenie spoločnosti Dika, že reziduálne clo bolo represívne a príliš vysoké, ako aj tvrdenie združenia EUWA, že reziduálne clo bolo príliš nízke a bolo akýmsi bonusom za nespoluprácu.

(95)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Dika zopakovala svoje tvrdenie, že metóda na stanovenie reziduálneho cla bola represívna a že Komisia nevysvetlila, ako určila, že použitá metodika bola primeraná, alebo že boli pri nej použité najvhodnejšie informácie na stanovenie colnej sadzby pre spoločnosť Dika. Okrem toho spoločnosť Dika tvrdila, že porota WTO túto metódu vyhlásila za protiprávnu vo veci Čína – GOES, v ktorej sa konštatovalo, že „zámerom použitia dostupných skutočností nie je vznik nadmerných dumpingových rozpätí v snahe podnietiť zainteresované strany k spolupráci.“ Marocká vláda predložila podobné tvrdenia.

(96)

Reziduálne clo stanovené v tomto prípade však neviedlo k žiadnym „nadmerným dumpingovým rozpätiam“. Metóda použitá na stanovenie reziduálneho cla sa považovala za primeranú, keďže bola založená na dumpingových rozpätiach druhov výrobkov, ktoré predstavovali 50 % vývozu spoločnosti Hands, a preto boli vysoko reprezentatívne. Okrem toho tieto druhy výrobkov predstavovali takmer 25 % vývozu spoločnosti Dika. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(97)

Po predbežnom poskytnutí informácií spoločnosť Dika takisto tvrdila, že by sa v jej prípade malo vypočítať individuálne dumpingové rozpätie a rozpätie ujmy, keďže v článku 9 ods. 5 základného nariadenia a článku 6.10 antidumpingovej dohody WTO sa uvádza, že takéto individuálne rozpätia by sa mali vypočítať pre každého dodávateľa bez ohľadu na mieru jeho spolupráce.

(98)

Hoci výpočet individuálnych rozpätí na základe vlastných údajov spoločnosti nebol možný, ako je vysvetlené v odôvodneniach 26 až 48, spoločnosť Dika je marocký výrobca známy Komisii, ktorý bude podliehať antidumpingovému clu špecifickému pre danú spoločnosť na úrovni reziduálneho cla. Komisia preto prijala toto tvrdenie v rozsahu, v akom sa rozhodla stanoviť individuálnu colnú sadzbu pre spoločnosť Dika, pričom spoločnosť a jej colnú sadzbu jednotlivo uvedie a určí v príslušných častiach tohto nariadenia.

(99)

Spoločnosť Dika vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií zopakovala aj svoju žiadosť o doručenie výpočtov dumpingového rozpätia a rozpätia ujmy, ako aj výpočtov cenového podhodnotenia a stlačenia cien v prípade spoločnosti Dika. Spoločnosť Dika tvrdila, že keďže tieto informácie neboli poskytnuté, nemohla predložiť ponuku cenového záväzku a nemala možnosť zmysluplne sa vyjadriť k zisteniam Komisie.

(100)

Poskytnutie osobitných informácií spoločnosti Dika však z rovnakých dôvodov, ako je uvedené v odôvodneniach 46 a 48 a ako bolo takisto vysvetlené spoločnosti Dika v nadväznosti na tieto žiadosti o poskytnutie informácií po predbežnom i konečnom poskytnutí informácií, nebolo možné. Keďže pre spoločnosť Dika nebolo vypočítané žiadne individuálne dumpingové rozpätie ani rozpätie ujmy, nemali sa poskytnúť aké informácie o výpočte. Okrem toho výpočty na určenie reziduálneho cla (uplatniteľného na spoločnosť Dika) vychádzali z overených údajov spoločnosti Hands, ktoré nemohli byť poskytnuté spoločnosti Dika z dôvodu zachovania dôvernosti. Predbežné nariadenie, informácie poskytnuté spoločnosti Dika po predbežnom poskytnutí informácií (20), konečný informačný dokument a aktuálne nariadenie obsahujú všetky skutočnosti a úvahy, z ktorých Komisia vychádzala pri svojom návrhu a rozhodnutí uložiť predbežné a konečné opatrenia na hliníkové kolesá z Maroka, ako aj metodiku použitú na výpočet reziduálneho cla uplatniteľného na spoločnosť Dika. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(101)

Konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny nákladov, poistného a prepravného (CIF) na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(102)

Keďže neboli predložené žiadne súvisiace tvrdenia ani pripomienky, potvrdili sa závery v odôvodneniach 75 a 76 predbežného nariadenia.

(103)

Združenie ACEA tvrdilo, že konverzný pomer použitý podľa opisu v odôvodnení 78 predbežného nariadenia na stanovenie spotreby v Únii bol v prípade Maroka stanovený nesprávne na základe informácií, ktoré poskytla spoločnosť Hands a používateľ A v súvislosti s dovozom z Maroka. Používateľ A bol jedným z dvoch používateľov spolupracujúcich pri prešetrovaní, ktorého žiadosti o zachovanie anonymity Komisia vyhovela. Konverzný pomer by mal byť podľa združenia ACEA 13,5 kg na jednotku. Pokiaľ ide o Turecko, združenie ACEA vypočítalo, že konverzný pomer by mal byť 9,3 kg na kus. Tento výpočet bol založený na informáciách poskytnutých členom združenia ACEA, ktorý nespolupracoval pri prešetrovaní (ďalej len „nespolupracujúci používateľ“) a nikdy nepredložil vyplnený dotazník.

(104)

Komisia na stanovenie svojho konverzného pomeru použila vyplnené dotazníky, ktoré predložili spoločnosti Hands, Dika a traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Vážená priemerná hmotnosť na kus v prípade kolies z Maroka sa teda stanovila na základe informácií, ktoré vykázali daní dvaja výrobcovia, t. j. spoločnosťami Hands a Dika. Stanovený konverzný pomer bol 11,3 kg na kus. Komisia okrem toho poznamenala, že združenie ACEA neposkytlo žiadny podporný dôkaz týkajúci sa konverzného pomeru, ktorý mu údajne poskytla spoločnosť Hands. V každom prípade tento pomer nezodpovedal informáciám, ktoré poskytla spoločnosť Hands vo svojom overenom vyplnenom dotazníku. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(105)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie ACEA tvrdilo, že konverzný pomer by nemal zahŕňať údaje spoločnosti Dika, keďže jej údaje o predaji na vývoz boli zamietnuté podľa článku 18 základného nariadenia.

(106)

Komisia vylúčila údaje od spoločnosti Dika na účely stanovenia konverzného pomeru. Výsledkom bolo, že hodnota 11,3 kg na kus zostala nezmenená. Vysvetľuje to pomerne nízka váha údajov spoločnosti Dika v celkovom súbore údajov, ktorý zahŕňal nielen spoločnosť Hands, ale aj troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Spoločnosť Dika predstavovala len [10 % – 15 %] celkového počtu posudzovaných položiek. Konverzný pomer vypočítaný v predbežnej fáze sa preto potvrdil.

(107)

Pokiaľ ide o Turecko, Komisia poznamenala, že konverzný pomer vypočítaný združením ACEA vychádzal z celkovej hmotnosti približne 1 680 ton, čo predstavovalo len približne 1,7 % celkového dovozu z Turecka (približne 94 000 ton počas obdobia prešetrovania). Komisia preto nepovažovala tento výpočet za dostatočne presný.

(108)

Po konečnom poskytnutí informácií sa združenie ACEA odvolalo na dôkaz získaný na mieste od používateľa B a predložilo aj dodatočné informácie od používateľa B na podporu svojho tvrdenia. Používateľ B bol jedným z dvoch používateľov spolupracujúcich pri prešetrovaní, ktorého žiadosti o zachovanie anonymity Komisia vyhovela. Združenie ACEA na základe údajov od používateľa B a údajov od nespolupracujúceho používateľa odhadlo, že hmotnosť na kus, ktorú Komisia použila ako konverzný pomer, by mala byť nižšia ako 11,3 kg.

(109)

Komisia preskúmala predložené informácie od používateľa B. Používateľ B poskytol zoznam [30 – 45] druhov výrobkov, v ktorých sa uvádzalo celkové množstvo a hmotnosť podľa druhu výrobku. Komisia poznamenala, že len v prípade jedného druhu výrobku bol predložený podporný dokument, v ktorom sa uvádza jeho hmotnosť. Pokiaľ ide o dodatočné informácie, ktoré poskytlo združenie ACEA v súvislosti s používateľom B, Komisia ich z dôvodu neskorého predloženia nemohla overiť. Pokiaľ ide o informácie poskytnuté nespolupracujúcim používateľom, ktoré pozostávali zo súhrnnej tabuľky, Komisia ich z dôvodu celkovej nespolupráce daného používateľa nemohla overiť, a preto ich na účely tohto prešetrovania nebolo možné zohľadniť. V každom prípade revidovaný celkový konverzný pomer vypočítaný združením ACEA vychádzal z celkovej hmotnosti približne 3 900 ton, čo predstavuje len približne 4 % celkového dovozu z Turecka.

(110)

Komisia tak zistila, že rôzne objemy, ktoré združenie ACEA použilo na stanovenie konverzného pomeru, pred i po konečnom poskytnutí informácií, nebolo možné považovať za reprezentatívne pre celkový dovoz. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 78 predbežného nariadenia, trend na trhu smeruje k väčšiemu priemeru kolies, z čoho vyplýva vyššia hmotnosť na kus. Tento trend potvrdil konverzný pomer vypočítaný na základe vyplnených dotazníkov. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(111)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky, potvrdili sa tak odôvodnenia 77 až 80 a odôvodnenie 137 predbežného nariadenia.

(112)

Ako sa uvádza v odôvodnení 110, tvrdenie týkajúce sa objemu sa zamietlo, čiže dovozné ceny sa potvrdili.

(113)

Keďže neboli predložené ďalšie tvrdenia týkajúce sa hodnôt celkového dovozu, potvrdili sa tak odôvodnenia 81 až 86 predbežného nariadenia.

(114)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie ACEA zopakovalo, že Komisia ignorovala podmienky hospodárskej súťaže na trhu s hliníkovými kolesami v Únii tým, že nezohľadnila skutočnosť, že kolesá VPZ sa vyrábajú na objednávku, a zamerala sa na skutočný predaj uskutočňovaný výrobcami hliníkových kolies z Únie a Maroka počas obdobia prešetrovania, namiesto toho, aby analyzovala cenovú konkurenciu a stratený predaj, ku ktorým došlo v postupoch obstarávania. Komisia v predchádzajúcom prešetrovaní (21) týkajúcom sa dovozu hliníkových kolies naopak uplatnila prístup, ktorý požadovalo združenie ACEA. Toto združenie preto tvrdilo, že všetky analýzy cien vrátane cenového podhodnotenia a predaja pod cieľovú cenu by sa mali vykonať na úrovni postupov obstarávania.

(115)

Komisia sa zaoberala podobným argumentom v odôvodnení 192, pokiaľ ide o výpočty predaja pod cieľovú cenu. Výber jednotlivých postupov obstarávania totiž nemohol nahradiť analýzu vykonanú Komisiou, keďže táto analýza vychádzala z úplných a náležite overených údajov o skutočnom predaji, t. j. zoznamu predajných transakcií a porovnania cien podľa druhov, ktoré predložili výrobcovia z Únie zaradení do vzorky a vyvážajúci výrobcovia. Poskytnutý zoznam obsahoval skutočné hodnoty množstva predaného a fakturovaného počas obdobia prešetrovania, ktoré sa v konečnom dôsledku často odchyľujú od hodnôt uvedených v podmienkach zákazky, ako je vysvetlené v odôvodnení 136. Na rozdiel od hodnôt uvedených v podmienkach zákazky sú v údajoch o skutočnom predaji zohľadnené zľavy a rabaty, či už časovo rozlíšené alebo nie, ktoré boli skutočne poskytnuté a ktoré sa týkali obdobia prešetrovania. V dôsledku toho by analýza na úrovni postupov obstarávania neodrážala presne podmienky hospodárskej súťaže na trhu s hliníkovými kolesami. Okrem toho združenie ACEA nespochybnilo, že hliníkové kolesá vyrábané v Maroku majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia ako hliníkové kolesá vyrábané výrobným odvetvím Únie. Na rozdiel od analýzy na úrovni postupov obstarávania teda porovnanie jednotlivých druhov výrobkov správne odrážalo hospodársku súťaž z hľadiska cien a objemov medzi dovozom z Maroka a predajom výrobného odvetvia Únie na účely stanovenia cenového podhodnotenia a predaja pod cieľovú cenu. Združenie ACEA, ako uviedlo vo svojich pripomienkach, vysvetlilo, že zmluvy v postupoch obstarávania odrážajú a uvádzajú približný počet kolies, ktoré sa majú dodať, kým presný počet sa dohodne zvyčajne v priebehu niekoľkých týždňov pred dodaním, a že úspech daného modelu automobilu závisí od spotrebiteľov, a od toho závisí aj objem výroby hliníkových kolies. V rámci každého modelu automobilu možno ponúknuť niekoľko druhov hliníkových kolies a výrobcovia automobilov nemôžu predvídať celkový predaj každého druhu počas celej výrobnej životnosti daného modelu automobilu. Komisia poznamenala, že ak by aj zvážila cenové účinky na úrovni postupov obstarávania, údaje získané v súvislosti s postupmi obstarávania boli neúplné, pretože pochádzali len od dvoch spolupracujúcich používateľov a nebolo možné ich podrobiť krížovej kontrole s údajmi, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie. Okrem toho jeden z najväčších používateľov nespolupracoval pri prešetrovaní a čiastočné údaje doručené v jeho mene od združenia ACEA nebolo možné overiť. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(116)

Po predbežnom poskytnutí informácií združenie ACEA tvrdilo, že hliníkové kolesá s rovnakými špecifikáciami nie sú zastupiteľné, keďže každé hliníkové koleso je vyrobené na základe objednávky výrobcu automobilu pre konkrétny model automobilu. Dizajn, ako aj vlastnosti a konečnú úpravu definuje kupujúci. Každé koleso je jedinečné podľa výrobcu automobilu, ktorý si ho objednal: hliníkové kolesá určené rôznym výrobcom automobilov nie sú zastupiteľné.

(117)

Komisia usúdila, že všetky hliníkové kolesá s pôvodom vo výrobnom odvetví Únie, v Maroku alebo iných tretích krajinách majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia. Ako sa zistilo počas prešetrovania a ako objasnilo združenie ACEA po konečnom poskytnutí informácií, všetci výrobcovia certifikovaní pre určitých výrobcov automobilov si môžu konkurovať a môžu dodávať týmto výrobcom presne ten istý druh kolies. Napríklad v dokumente, ktorý poskytlo združenie ACEA, sa uvádza, že viacerí certifikovaní výrobcovia so sídlom v Únii, Maroku, Turecku a iných tretích krajinách si konkurovali pri rovnakom druhu hliníkových kolies. Podľa potreby možno na určitý model automobilu namontovať rôzne druhy kolies, a nielen hliníkové kolesá stanovené v postupoch obstarávania. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(118)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie ACEA zopakovalo svoje tvrdenie, že medzi rôznymi druhmi kolies neexistuje žiadna zastupiteľnosť, keďže predmetom prešetrovania sú kolesá VPZ, a že VPZ vo svojej podstate označuje koleso, ktoré vyrába výrobca pre konkrétnu značku automobilu a ktoré je označené ochrannou známkou chránenou právami duševného vlastníctva. Hliníkové kolesá sú neoddeliteľnou súčasťou všeobecného vzhľadu a dizajnu vozidla a musia byť rovnaké pre každý jednotlivý automobil konkrétneho modelu.

(119)

Združenie ACEA takisto tvrdilo, že Komisia nemala dôkazy o tom, že na určitý model automobilu možno namontovať rôzne druhy kolies, a nielen hliníkové kolesá určené v postupoch obstarávania. Hliníkové kolesá sú neoddeliteľnou súčasťou všeobecného vzhľadu a dizajnu vozidla a musia byť rovnaké pre každý jednotlivý automobil konkrétneho modelu. Spotrebitelia zvyčajne prídu o záruku, ak nahradia hliníkové kolesá časťami, ktoré nie sú VPZ. Združenie ACEA doložilo svoje tvrdenie o záruke dvoma dokumentmi, ktoré vydali dvaja výrobcovia automobilov.

(120)

Komisia poznamenala, že združenie ACEA netvrdilo ani neposkytlo ďalšie dôkazy o tom, že všetky hliníkové kolesá s pôvodom vo výrobnom odvetví Únie, v Maroku alebo iných tretích krajinách nemajú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia. Komisia takisto usúdila, že hoci môžu existovať určité technické obmedzenia, ktoré neumožňujú montáž všetkých druhov kolies na všetky druhy modelov automobilov, medzi hliníkovými kolesami používanými v rôznych modeloch automobilov existuje určitý stupeň zastupiteľnosti. Výrobca automobilu sa môže napríklad rozhodnúť prepracovať vonkajšie časti modelu automobilu, čo môže zahŕňať aj konštrukčný model hliníkových kolies. Väčšina technických špecifikácií automobilovej platformy však zostáva rovnaká. V prípade potreby teda výrobca automobilu môže namontovať na tento automobil starší konštrukčný model hliníkových kolies. Od výrobcov hliníkových kolies sa preto vyžaduje, aby vo svojich priestoroch uchovávali staršie formy aj roky po skončení výroby. Potvrdili to výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, ktorým bola udelená zákazka na poskytovanie hliníkových kolies pre určitý model automobilu a následne pre rovnaký, ale prepracovaný model automobilu.

(121)

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa záruky, Komisia po prvé poznamenala, že jedno z poskytnutých vyhlásení o záruke neobsahovalo žiadnu požiadavku týkajúcu sa druhov kolies, ktoré sa majú použiť. Po druhé poskytnuté dôkazy sa týkali len záručnej lehoty, ale nie celej životnosti automobilu. Po tretie skutočnosť, že existuje aj kanál popredajného trhu s hliníkovými kolesami, poukazovala na to, že požiadavka používať pri opravách len diely VPZ sa po skončení záručnej lehoty neuplatňuje konštantne a je technicky i právne povolená. Napokon jeden z dvoch dokumentov, ktoré poskytlo združenie ACEA, sa týkal trhu USA, kým v prípade druhého dokumentu nebolo jasné, či sa týkal trhu Únie. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(122)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie ACEA tvrdilo, že špecifikácie druhu výrobku (tzv. kontrolné číslo výrobku alebo PCN) nezachytávajú všetky vlastnosti konkrétneho projektu hliníkových kolies a všetky finančné aspekty konkrétneho postupu obstarávania. V dôsledku toho kontrolné číslo výrobku nebolo zárukou porovnateľnosti kolies, ktoré sa porovnávajú, a teda znižovalo presnosť príslušnej analýzy objemu a ceny.

(123)

Komisia usúdila, že definícia kontrolného čísla výrobku zachytáva hlavné vlastnosti hliníkových kolies: výrobný proces (štandardné odlievané kolesá bez prietokového tvárnenia alebo prietokovo tvárnené kolesá, prípadne kované, alebo dvoj- či trojdielne kolesá), priemer a hmotnosť, či sú tepelne upravené alebo nie, druh konečnej úpravy, či majú alebo nemajú vložku a či sú alebo nie sú vybavené pneumatikou. Žiadna zo spolupracujúcich strán sa počas konania nevyjadrila k definícii kontrolného čísla výrobku. Združenie ACEA nevysvetlilo, ktorá dodatočná charakteristika by mala byť zahrnutá. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 115, Komisia dospela k záveru, že postupy obstarávania neposkytovali potrebné informácie na stanovenie vplyvov dumpingového dovozu na ceny a objemy. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(124)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie ACEA tvrdilo, že zistené výrazné cenové podhodnotenie a stlačenie cien nemá žiadnu oporu v spise, ktorý nemá dôverný charakter, ani v informačnom dokumente. Komisia poznamenala, že analýzy Komisie a kvantifikácia cenového podhodnotenia, ako aj jej zistenia týkajúce sa stlačenia cien sa uvádzajú v odôvodneniach 90 a 91 predbežného nariadenia. Podrobný výpočet cenového podhodnotenia bol navyše poskytnutý spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, ktorí sa mohli vyjadriť k presnosti tohto výpočtu. Komisia preto tvrdenie zamietla.

(125)

Keďže neboli predložené ďalšie tvrdenia týkajúce sa cenového podhodnotenia a cenových účinkov, potvrdili sa závery uvedené v odôvodneniach 87 až 91 predbežného nariadenia.

(126)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 92 až 96 predbežného nariadenia.

(127)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 97 až 99 predbežného nariadenia.

(128)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 100 až 102 predbežného nariadenia.

(129)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 103 a 104 predbežného nariadenia.

(130)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 105 až 107 predbežného nariadenia.

(131)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 108 až 110 predbežného nariadenia.

(132)

Pokiaľ ide o odôvodnenie 113 predbežného nariadenia, združenie ACEA tvrdilo, že ceny istotne zohrávajú svoju úlohu, ale pri výbere dodávateľa hliníkových kolies sú rovnako dôležité iné aspekty. Okrem toho združenie ACEA tvrdilo, že pri tvrdení, že výrobcovia z Únie sa musia počas postupu obstarávania prispôsobovať cenám marockých výrobcov, došlo k zásadnej chybe.

(133)

Komisia skonštatovala, že medzi výrobcami automobilov a výrobcami hliníkových kolies existuje nerovnováha vo vyjednávacej sile. Počet výrobcov automobilov je obmedzený a v januári 2021 sa ešte viac zmenšil vytvorením skupiny Stellantis. O vyjednávacej sile výrobcov automobilov svedčia podmienky uvedené v postupoch obstarávania, ktoré sú v ich prospech. Výrobcovia automobilov napríklad nezaručujú množstvá, ktoré majú byť dodané, a teda aj vyrobené výrobcami hliníkových kolies, a neposkytujú možnosť upraviť predajnú cenu smerom nahor (s výnimkou nákladov na hliník, ktoré sú indexované) počas celého trvania projektu. Tieto podmienky majú negatívny vplyv na výrobcov hliníkových kolies, keďže títo nedokážu optimalizovať pracovné zaťaženie výrobných prevádzok a v dôsledku toho dosiahnuť optimálne úspory z rozsahu v záujme maximalizácie svojej ziskovosti. Ako je vysvetlené v odôvodnení 122, k priaznivému postaveniu výrobcov automobilov dopomáha nadmerná kapacita zaznamenaná na trhu s hliníkovými kolesami v dôsledku zriadenia marockých výrobcov.

(134)

Okrem toho Komisia počas prešetrovania dostala od výrobcov automobilov informácie o tom, že cena zohrávala kľúčovú úlohu. Používateľ B vysvetlil, že hlavným kritériom je stále cena a že po doručení ponúk prebiehajú rokovania zamerané predovšetkým na ceny, v rámci ktorých môžu výrobcovia zlepšiť svoje ponuky. Združenie EUWA vysvetlilo, že počas postupu obstarávania sa bežne uskutočňujú rokovania o cenách s cieľom dosiahnuť cenové úpravy, ktoré sa môžu uskutočniť v oboch smeroch. Používateľ A podobne vysvetlil, že iné faktory ako kvalita, výskum a vývoj a dodávateľské schopnosti sú medzi dodávateľmi hliníkových kolies veľmi podobné, a preto je na výber dodávateľa hliníkových kolies kľúčovým kritériom cena. Okrem toho počas vypočutia so združením ACEA nespolupracujúci používateľ vo svojej prezentácii potvrdil, že prebieha niekoľko kôl rokovaní s dodávateľmi, v ktorých sa overujú ich technické kapacity, trieda kvality, logistika, výrobná kapacita atď., ale čo je najdôležitejšie, výrobcovia musia predložiť svoju najkonkurencieschopnejšiu ponuku z hľadiska ceny. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodneniach 90 a 91 predbežného nariadenia, výrobné odvetvie Únie nemohlo v situácii výrazného cenového podhodnotenia a stlačenia cien zvýšiť svoje ceny napriek tomu, že sa im zvýšili náklady, čo svedčilo o tom, že marockí vyvážajúci výrobcovia vyvíjali počas obdobia prešetrovania na výrobcov z Únie cenový tlak. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(135)

Združenie ACEA tvrdilo, že v predbežnom nariadení sa nesprávne uvádza, že zmluvy sa každoročne prerokúvajú a že výrobcovia hliníkových kolies z Únie môžu určitým spôsobom zvýšiť svoje ceny s cieľom zohľadniť zvýšenie cien surovín. Združenie ACEA vysvetlilo, že mechanizmus stanovovania cien v rámci zmlúv o nákupe hliníkových kolies bol založený na vzorci, v ktorom bol jedinou premennou vývoj nákladov na hliníkový ingot. Predajné faktúry teda neodrážali trhové podmienky, ale skôr zmluvné podmienky.

(136)

Komisia potvrdila, že zmluvy zvyčajne neobsahovali počas trvania projektu žiadnu možnosť zvýšenia cien na pokrytie nákladov, s výnimkou nákladov na hliníkové ingoty, a zlepšenia ziskovosti dodávateľa. V odôvodnení 113 predbežného nariadenia Komisia netvrdila, že výrobcovia hliníkových kolies majú možnosť zvýšiť svoje predajné ceny počas trvania projektu, ale skôr vysvetlila, že výrobcovia hliníkových kolies nemohli zvýšiť svoje ceny pri rokovaniach v rámci nových postupov obstarávania počas obdobia prešetrovania. Komisia okrem toho získala dôkazy od používateľov a výrobcov z Únie svedčiace o tom, že výrobcovia automobilov si počas trvania projektu vyrokovali rôzne druhy zliav a rabatov, ako sú zľavy vypočítané na základe celkového ročného obratu atď. Preto nie je presné tvrdiť, že ceny sú pevne stanovené (s výnimkou indexácie hliníka) na celé trvanie projektu. Ceny sa naopak mohli meniť v dôsledku indexácie hliníka, ale nemohli sa ďalej zvyšovať v záujme zohľadnenia iných nákladov, ako sú náklady na prácu, energiu, suroviny alebo režijné náklady. Navyše sa skutočné predajné ceny môžu počas trvania projektu ešte znižovať v dôsledku rôznych zliav a rabatov, ktoré sa uplatnili. V prípade jedného používateľa sa zistilo, že od výrobcu hliníkových kolies získal značné množstvo rabatov či zliav. Ceny preto nie sú určené len na základe pôvodnej zmluvy. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(137)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie ACEA zopakovalo svoje tvrdenie, že ceny boli určené len na základe pôvodnej zmluvy, keďže v nej boli stanovené zľavy za produktivitu, a mimo zmluvných dojednaní neboli poskytnuté žiadne zľavy za produktivitu. Okrem toho združenie ACEA tvrdilo, že Komisia nedisponuje nespornými dôkazmi svedčiacimi o tom, že ceny neboli určené len v pôvodnej zmluve. Združenie ACEA napokon tvrdilo, že dôkazy získané od používateľov nepodporujú tento záver a že dôkazom uvedeným v predchádzajúcom odôvodnení je najmä neoficiálny dobropis vydaný dodávateľom z tretej krajiny na kolesá s pôvodom v tretej krajine.

(138)

Po prvé Komisia poznamenala, že žiadny z výrobcov z Únie zaradených do vzorky ani spolupracujúci používatelia nepredložil pripomienky ku konečnému poskytnutiu informácií, a teda nespochybnil posúdenie opísané v odôvodnení 136, ktoré vychádzalo z overených dôkazov získaných od nich.

(139)

Po druhé Komisia na základe pripomienok a dokumentov poskytnutých združením ACEA poznamenala, že združenie ACEA sa vo svojich pripomienkach odvolávalo na dôvernú verziu správ z pracovných návštev u spolupracujúcich používateľov, členov združenia ACEA, a teda na dôkazy získané počas overovaní na mieste u týchto používateľov. Vyplynulo to z rôznych zmienok zo strany združenia ACEA v jeho podaniach týkajúcich sa dôverných správ z pracovných návštev u dotknutých používateľov. Komisia konkrétne poukázala na účtovné knihy extrahované zo systému používateľa B, v ktorých bolo možné nájsť zoznam rôznych druhov rabatov/zliav. Počas overovania na mieste používateľ B vysvetlil, že zníženia cien sa uplatňujú priamo na predajnú cenu. Akékoľvek iné druhy rabatov/zliav zaznamenané v účtovníctve by sa preto mali považovať za dodatočné rabaty/zľavy.

(140)

Komisia navyše získala dôkazy od výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktoré svedčia o tom, že používatelia požadovali rôzne druhy rabatov/zliav, ako sú ročné úspory atď. Komisia usúdila, že podrobnejšie informácie nemožno poskytnúť, keďže informácie získané od používateľov, ako aj výrobného odvetvia Únie sa týkali konkrétnych jednotlivých transakcií predstavujúcich údaje, ktoré nemožno zhrnúť v zmysle článku 19 ods. 2 základného nariadenia. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(141)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie ACEA tvrdilo, že boli poskytnuté dostatočné dôkazy o tom, že dodávateľom hliníkových kolies sa objemy dodávok prideľujú v postupoch obstarávania a že mimo postupov obstarávania sa neprideľujú žiadne objemy dodávok. Podľa tejto strany nie je zaznamenaný žiadny dôkaz – a žiadny takýto dôkaz neexistuje – o tom, že po zadaní zákazky a v procese plnenia zmluvy podpísanej na základe príslušného postupu obstarávania by sa objemy pridelené výrobcovi z Únie prerozdeľovali v prospech marockého dodávateľa. Združenie ACEA tvrdilo, že v priebehu overovania na mieste u jedného spolupracujúceho používateľa boli poskytnuté dôkazy preukazujúce, že objem dodávok dohodnutý v zmluve podpísanej po ukončení postupu obstarávania bol vo všeobecnosti dobrým ukazovateľom skutočného objemu dodávok v budúcnosti.

(142)

Komisia usúdila, že združenie ACEA potvrdilo zistenia opísané v odôvodnení 157, že títo výrobcovia nemajú žiadnu záruku, pokiaľ ide o objem, ktorý im bude napokon pridelený. Ako naznačilo združenie ACEA vo svojich pripomienkach a na základe správy o overení používateľa A, „dodávatelia ponúkajú cenu za objem: objemy nie sú zaručené, ale dodávatelia majú predstavu o objemoch, v súvislosti s ktorými predkladajú ponuku. Ak sú po skončení projektu (niekoľko rokov) objemy podstatne nižšie, ako sa očakávalo, dodávatelia môžu dostať kompenzáciu za neamortizované zariadenia“. Hoci bol špecifikovaný ponúkaný objem, v typickej zmluve sa neuvádzal presný dátum dodania ani plánovaný objem predaja. Ako uviedlo združenie ACEA vo svojich pripomienkach: „presný počet kolies, ktoré sa majú dodať, sa zvyčajne dohodne do 4 – 8 týždňov pred dodaním na montážnu linku“. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(143)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie ACEA tvrdilo, že bežnejšou praxou je zadať zákazku na konkrétny projekt hliníkových kolies jednému dodávateľovi, a nie dvom alebo viacerým dodávateľom, ako to uznalo združenie EUWA. Na základe postupov obstarávania, ktoré uskutočnili traja členovia združenia ACEA v období prešetrovania (nespolupracujúci používateľ a dvaja spolupracujúci používatelia), sa len málo zákaziek udelilo dvom dodávateľom súčasne. Väčšina zákaziek bola udelená len jednému dodávateľovi, pričom daný dodávateľ tak získa približné množstvo uvedené v zákazke. Ak sa zákazka udelí jednému dodávateľovi, dodávky nemožno prerozdeliť žiadnemu inému dodávateľovi.

(144)

Komisia v tejto súvislosti preskúmala súhrnnú tabuľku, ktorú poskytlo združenie ACEA. Po prvé predložený zoznam postupov obstarávania sa týkal len postupov obstarávania uzavretých počas obdobia prešetrovania, a preto sa tieto postupy obstarávania netýkali samotných dodávok počas obdobia prešetrovania, keďže predpokladaný dátum začatia dodávok v rámci predmetných postupov obstarávania bol naplánovaný na obdobie po období prešetrovania. Po druhé Komisia zistila, že väčšinu postupov obstarávania uvedených v zozname vykázal nespolupracujúci používateľ (približne 85 %). Z dôvodu jeho nespolupráce Komisia nemohla overiť správnosť daného zoznamu a to, či zahŕňal všetky postupy obstarávania a či mohol uspokojiť ročné potreby tohto výrobcu automobilov. Bez ohľadu na tento záver Komisia napriek tomu analyzovala poskytnuté údaje.

(145)

Zo zoznamu postupov obstarávania od nespolupracujúceho používateľa vyplývalo, že väčšina zákaziek bola udelená len jednému dodávateľovi. Vážený priemer ponúkaného objemu bol však pomerne nízky, približne 50 000 kusov na zákazku počas celej životnosti projektu, čo vysvetľuje, prečo boli predmetné zákazky zadané len jednému dodávateľovi. Komisia však poznamenala, že jeden projekt bol pridelený dvom dodávateľom „z dôvodu veľkého objemu“, ako bolo uvedené počas vypočutia so združením ACEA. Po tretie informácie o postupoch obstarávania, ktoré poskytli spolupracujúci používatelia, sa týkali troch zákaziek. V prípade používateľa B z údajov vyplynulo, že zákazku na množstvo nad 1 milión rozdelil medzi dvoch dodávateľov. Okrem toho pokiaľ ide o používateľa A, údaje poskytnuté združením ACEA boli protichodné. Na jednej strane totiž z údajov vyplývala existencia jednej zákazky, ktorá bola pridelená jednému dodávateľovi, a na druhej strane v samostatnej tabuľke týkajúcej sa ponúk boli tie isté množstvá v rámci daného postupu obstarávania rozdelené medzi dve zákazky. Komisia preto usúdila, že informácie poskytnuté združením ACEA nie sú v rozpore so zisteniami uvedenými v odôvodnení 157, že zákazky možno prideliť viacerým dodávateľom na základe ponúkaného množstva, v dôsledku čoho je otázna skutočná výška objemov, ktoré má každý dodávateľ dodať počas životnosti projektu. Okrem toho, ako je vysvetlené v odôvodnení 115, združenie ACEA uznalo skutočnosť, že celkový objem, ktorý sa má dodať, môže závisieť aj od úspechu konkrétneho modelu automobilu, ktorý sa má vyrábať.

(146)

Tvrdenie sa preto zamietlo.

(147)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 111 a 113 predbežného nariadenia.

(148)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 114 a 115 predbežného nariadenia.

(149)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 116 a 117 predbežného nariadenia.

(150)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 118 až 123 predbežného nariadenia.

(151)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 124 až 129 predbežného nariadenia.

(152)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 131 až 136 predbežného nariadenia.

(153)

Združenie ACEA po predbežnom i konečnom poskytnutí informácií tvrdilo, že dovoz z Maroka predaný v roku 2020 a počas obdobia prešetrovania bol založený na postupoch obstarávania, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2018 – 2019. Preto nemohol mať vplyv na ceny v roku 2020 ani v období prešetrovania, keďže neviedol k strate predaja v roku 2020 a v období prešetrovania, ale skôr predtým, a to v čase postupov obstarávania.

(154)

Komisia konštatovala, že zisk alebo straty sa prejavili v čase, keď sa uskutočnila výroba alebo predaj, a nie v čase rokovania v rámci postupov obstarávania. Ako sa ďalej vysvetľuje v odôvodnení 89, počas trvania projektu môže dôjsť k zmenám cien a objemov, ktoré presahujú rámec podmienok daného postupu obstarávania. Okrem toho, ako je vysvetlené v odôvodnení 113 a odôvodneniach 146 až 148 predbežného nariadenia, Komisia konštatovala, že vplyv výrobcov z Maroka nespočíva len v množstve stratenom v dôsledku postupov obstarávania, v ktorých vyhrali marockí vyvážajúci výrobcovia, ale aj v celkovom cenovom tlaku vo všetkých postupoch obstarávania, na ktorých sa zúčastnili. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(155)

Združenie ACEA po predbežnom i konečnom poskytnutí informácií tvrdilo, že cenová analýza uvedená v bode 4.4.3.1 predbežného nariadenia by sa mala vykonať na úrovni postupov obstarávania a že v tomto scenári neexistoval cenový rozdiel medzi cenami v Únii a marockými cenami, ako sa uvádza v predbežnom nariadení.

(156)

Združenie ACEA po predbežnom i konečnom poskytnutí informácií takisto tvrdilo, že cenová konkurencia medzi dodávateľmi nastávala počas postupov obstarávania. Preto by sa cenové podhodnotenie, stlačenie cien a rozpätie predaja pod cieľovú cenu mali vypočítať na úrovni postupov obstarávania, a nie v čase dodávok. Predaj a dodávky neodrážali aktuálne podmienky hospodárskej súťaže. Okrem toho objem dodávok nezávisel od dodávateľov, ale skôr od relatívneho úspechu konkrétneho modelu automobilu, a teda od úrovne výroby.

(157)

Komisia poznamenala, že z informácií poskytnutých zainteresovanými stranami vyplývalo, že ceny nezostali nezmenené počas celého trvania určitej zákazky. Ako je vysvetlené v odôvodnení 79, výrobcovia hliníkových kolies musia pri rokovaniach v rámci postupov obstarávania poskytnúť systém zliav počas trvania určitého projektu. Okrem toho môžu výrobcovia automobilov počas trvania projektu požiadať o dodatočné zľavy. Navyše na objem predaja výrobcov hliníkových kolies neexistuje žiadna záruka. Výrobcovia automobilov si môžu vybrať viacerých výrobcov pre určitý projekt, ale títo výrobcovia nemajú žiadnu záruku, pokiaľ ide o objem, ktorý im bude napokon pridelený. U každého výrobcu hliníkových kolies závisel objem dodávok nielen od relatívneho úspechu konkrétneho modelu automobilu, ale aj od rozhodnutia výrobcov automobilov o pridelení tohto objemu medzi vybraných výrobcov. Ako je uvedené v odôvodnení 115, výber údajov z jednotlivých postupov obstarávaní teda nemohol nahradiť analýzu vykonanú Komisiou vychádzajúcu z úplných údajov, t. j. zoznamu predajných transakcií a porovnaní cien podľa druhov. Pri takomto porovnaní sa zohľadňuje čo najväčšie množstvo údajov o skutočných predajných transakciách, ktoré sa zrealizovali.

(158)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia usúdila, že v tomto prípade postupy obstarávania poskytovali neúplný obraz, zatiaľ čo cenové účinky bolo možné v plnej miere pochopiť len porovnaním celkového dovozu z dotknutej krajiny a celkového predaja výrobného odvetvia Únie na základe druhu výrobku, ku ktorému došlo počas obdobia prešetrovania. Komisia preto tvrdenie zamietla.

(159)

Združenie ACEA a spoločnosť Hands tvrdili, že aj v prípade neexistencie dovozu z Maroka by výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu, čo dokazuje, že dovoz z Maroka nebol príčinou značnej ujmy. Združenie ACEA zopakovalo svoje tvrdenie aj po konečnom poskytnutí informácií. Konkrétne predaj výrobného odvetvia Únie v roku 2020 a v období prešetrovania by zostal výrazne pod úrovňami z roku 2019 tak v roku 2020 (–22 % v roku 2020 s Marokom a –20 % bez Maroka), ako aj v období prešetrovania (–18 % v období prešetrovania s Marokom a –14 % bez Maroka). Ujmu v období prešetrovania nebolo možné pripísať dovozu z Maroka, pretože v období prešetrovania v porovnaní s rokom 2020 výrobné odvetvie Únie v skutočnosti zvýšilo svoj predaj (o 2 281 tisícov kusov) viac ako marockí vyvážajúci výrobcovia (o 1 478 tisícov kusov). Dovoz z Maroka teda nemal žiadny vplyv na objem. Okrem toho dovoz z Maroka nemohol mať v období prešetrovania vplyv na ceny, keďže v postupoch obstarávania uzavretých počas obdobia prešetrovania nedošlo k žiadnemu významnému cenovému podhodnoteniu, kým predajné ceny dovozu z Maroka pozorované počas obdobia prešetrovania nemohli mať žiadny negatívny vplyv na súčasný predaj výrobného odvetvia Únie.

(160)

Združenie ACEA po predbežnom i konečnom poskytnutí informácií takisto tvrdilo, že ziskovosť výrobného odvetvia Únie bola ovplyvnená poklesom výroby a predaja v dôsledku výrazného zníženia výroby automobilov v Únii v rokoch 2020 a 2021, čo následne viedlo k zvýšeniu fixných nákladov.

(161)

Komisia usúdila, že výrobné odvetvie Únie nemohlo preniesť tieto zvýšené fixné náklady na výrobcov automobilov, pretože, ako už bolo uvedené, na základe dlhodobých zmlúv s výrobcami automobilov nebolo možné zvýšiť cenu z dôvodu akéhokoľvek zvýšenia fixných nákladov s výnimkou indexácie nákladov na hliníkové ingoty.

(162)

Ako je uvedené v odôvodneniach 140 až 142 predbežného nariadenia, Komisia brala ohľad na pokles spotreby v roku 2020, ktorý bol zapríčinený najmä pandémiou COVID-19. Dovoz z Maroka však mal jasne negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie v roku 2020, a najmä počas obdobia prešetrovania, keď sa jeho objem exponenciálne zvýšil. Keď sa teda podmienky začali počas obdobia prešetrovania zlepšovať z hľadiska zvýšenia spotreby, výrobné odvetvie Únie bolo v dôsledku dumpingového dovozu z Maroka, ktorý podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie o 26,9 %, nútené ponechať ceny na nízkej úrovni aj napriek zvýšeniu výrobných nákladov. Preto výrobné odvetvie Únie v dôsledku stlačenia cien predávalo za ceny, ktoré nepokryli ani ich výrobné náklady, takže nedosiahlo ani normálne ziskové rozpätie. Tento záver bol platný aj za predpokladu, že ceny boli (prevažne) pevne stanovené v dlhodobých zmluvách, keďže negatívne účinky týchto nižších cien marockého dovozu sa prejavili, keď sa v roku 2020 a v období prešetrovania začali samotné dodávky podľa zmlúv, ktoré boli dohodnuté predtým. Okrem toho účasť marockých výrobcov na postupoch obstarávania a ich cenová politika vyvolali ďalší cenový tlak na trhu, ktorý sa v súčasnosti vyznačuje nadbytkom ponuky. Hoci sa objemy predaja výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania zvýšili, naďalej strácalo podiel na trhu v dôsledku dovozu z Maroka, a jeho finančná situácia sa preto ešte výrazne zhoršila. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(163)

Spoločnosť Hands tvrdila, že akákoľvek ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, nemohla byť spôsobená vývozom spoločnosti Hands do Únie z Maroka. Podľa tejto spoločnosti sa väčšina ukazovateľov ujmy (napr. spotreba v Únii, objem výroby, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, predajná cena) začala zhoršovať už v rokoch 2018 až 2019 a nebolo možné ich pripísať spoločnosti Hands, keďže výroba sa začala v januári 2020. Spoločnosť Hands argumentovala, že prevádzka bola postavená aj na uspokojenie rastúceho dopytu na marockých trhoch a trhoch mimo EÚ, a nielen na účely dodávok do EÚ. Okrem toho spoločnosť Hands tvrdila, že časť jej vývozu do Únie zodpovedala presunu výroby z Južnej Kórey do Maroka.

(164)

Napriek tomu, že v rokoch 2018 a 2019 sa spotreba v Únii, ako aj predaj a výroba výrobného odvetvia Únie znížili, výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoju ziskovosť zo 7,5 % na 8,2 %. V dôsledku toho sa za tieto roky nezistila žiadna ujma. Ujma sa začala prejavovať skôr v roku 2020, teda v tom istom čase, keď začal vstupovať do Únie dovoz spoločnosti Hands spolu s ďalším dovozom z Maroka. V tejto súvislosti bolo potrebné poznamenať, že v súlade s článkom 3 základného nariadenia Komisia analyzovala vplyv celkového dumpingového dovozu z Maroka, a nielen dovozu spoločnosti Hands. V každom prípade, pokiaľ ide o spoločnosť Hands, jej dovoz podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie a dumpingové rozpätie a rozpätie ujmy boli počas obdobia prešetrovania značné. V dôsledku toho nebolo možné tvrdiť, že jej dovoz neprispel k ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(165)

Spoločnosť Hands takisto tvrdila, že zistenia v predbežnom nariadení nepodporujú zistenie značnej ujmy spôsobenej dovozom hliníkových kolies z Maroka. Analýza vychádzala z mätúcich údajov a nepodložených tvrdení, ktoré nemajú oporu v záznamoch z prešetrovania a v skutočnosti ani v obchodnej realite na trhu s hliníkovými kolesami.

(166)

Komisia pri tomto tvrdení nedokázala určiť, ktorá časť jej analýzy ujmy bola mätúca alebo nepodložená, či len údajným tvrdením. Zistenia Komisie boli založené na nesporných dôkazoch získaných počas prešetrovania, ktoré boli sprístupnené všetkým zainteresovaným stranám v spise a opísané v predbežnom nariadení. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(167)

Združenie ACEA tvrdilo, že nedošlo k žiadnemu výraznému zvýšeniu objemu marockého dovozu v zmysle článku 3 ods. 3 základného nariadenia a že marocký dovoz vypĺňal medzeru na trhu, ktorú výrobcovia z Únie dobrovoľne uvoľnili, čo nemalo žiadny negatívny vplyv na objemy predané výrobným odvetvím Únie.

(168)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 83 predbežného nariadenia, dovoz z Maroka dosiahol počas obdobia prešetrovania objem 2,5 milióna kusov, kým v roku 2018 bol nulový a v roku 2019 stále takmer neexistoval. Počas obdobia prešetrovania to vyústilo do podielu na trhu na úrovni 3,9 %. Pokiaľ ide o podiel marockého dovozu na trhu, Komisia poznamenala, že združenie ACEA protirečí svojmu argumentu uvedenému v odôvodnení 191, že rozpätia predaja pod cieľovú cenu by sa mali vypočítať na úrovni postupov obstarávania, v rámci ktorých prebieha hospodárska súťaž medzi marockými výrobcami a výrobcami z Únie, čo dokazuje, že medzi marockým dovozom a výrobou v Únii existovala priama hospodárska súťaž. Komisia preto usúdila, že dovoz bol v zmysle článku 3 ods. 3 základného nariadenia značný, a to tak v absolútnom, ako aj relatívnom vyjadrení vo vzťahu k spotrebe v Únii. Vzhľadom na stanovené cenové úrovne mali dané objemy v zmysle článku 3 ods. 3 základného nariadenia negatívny vplyv na ceny výrobného odvetvia Únie. Komisia preto dané tvrdenie zamietla a potvrdila svoje zistenia zhrnuté v odôvodneniach 131 až 136 predbežného nariadenia.

(169)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie ACEA zopakovalo, že marocký dovoz nemal žiadny negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie z hľadiska objemu. Okrem toho združenie ACEA tvrdilo, že Komisia nevysvetlila, ako dovoz hliníkových kolies z Maroka s podielom na trhu 3,9 % viedol k poklesu výroby a predaja v Únii v posudzovanom období o 17 % (výroba) a o 21 % (predaj).

(170)

Komisia poznamenala, že združenie ACEA vo svojej analýze odkazovalo na posudzované obdobie, pričom, ako sa uvádza v odôvodnení 162, pokles výroby v Únii v rokoch 2018 až 2020 bol zapríčinený najmä krízou COVID-19. Okrem toho, pokiaľ ide o nasledujúce obdobie 2020 a obdobie prešetrovania, keď sa spotreba v Únii zvýšila o +8,0 %, dovoz z Maroka sa výrazne zvýšil (t. j. o 244 %), kým predaj výrobného odvetvia Únie sa zvýšil len o 5,2 %. Ďalej zvýšenie podielu dovozu z Maroka na trhu medzi rokom 2020 a obdobím prešetrovania predstavovalo približne 2,1 percentuálneho bodu, zatiaľ čo podiel výrobného odvetvia Únie na trhu klesol o 1,8 percentuálneho bodu. Komisia navyše pri posudzovaní všetkých pôvodov dovozu okrem Maroka zistila, že medzi rokom 2020 a obdobím prešetrovania bol nárast objemu dovozu približne na úrovni 6,6 %. Tento nárast bol spôsobený zvýšením objemu dovozu z Turecka (o 19 %), zatiaľ čo objem dovozu zo všetkých ostatných krajín sa počas toho istého obdobia vo výsledku znížil. Ako je však uvedené v odôvodneniach 171 až 174, Komisia zistila, že týmto dovozom z Turecka sa neoslabila príčinná súvislosť zistená medzi dovozom z Maroka a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Komisia preto zopakovala svoje zistenia v odôvodnení 168, že objemy dovozu z Maroka mali v zmysle článku 3 ods. 3 základného nariadenia negatívny vplyv na ceny výrobného odvetvia Únie. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(171)

Spoločnosť Hands a združenie ACEA tvrdili, že vplyv dovozu z tretích krajín by sa mal riadne prešetriť: na ostatné tretie krajiny pripadalo takmer 90 % celkového dovozu a ich podiel na trhu bol približne 25 %. Konkrétne Turecko zvýšilo svoj podiel na trhu v posudzovanom období z 10,3 % na 13,0 %.

(172)

Komisia analyzovala dovoz z tretích krajín. Pokiaľ ide o Turecko, hlavnú dovážajúcu krajinu, Komisia poukázala na to, že priemerné ceny z Turecka boli výrazne vyššie v porovnaní s dovoznými cenami z Maroka (+ 14 %) a dokonca o niečo vyššie oproti cenám výrobného odvetvia Únie (+ 1,0 %), ako sa uvádza v odôvodnení 138 predbežného nariadenia. Priemerná cena dovozu z Turecka bola okrem toho vyššia ako výrobné náklady výrobného odvetvia Únie v rokoch 2018, 2019 a 2020. Len v období prešetrovania klesla mierne pod ich úroveň, a to o menej ako 1 %. Okrem toho v roku 2020 a v období prešetrovania, keď ziskovosť výrobného odvetvia Únie výrazne klesla, boli ceny tureckého dovozu vyššie ako ceny výrobného odvetvia Únie. Týmto dovozom sa teda neoslabila príčinná súvislosť zistená medzi dovozom z Maroka a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(173)

Spoločnosť Hands po konečnom poskytnutí informácií, pokiaľ ide o dovoz s pôvodom v Turecku, zopakovala svoje tvrdenie, že Komisia nezohľadnila a jednoducho ignorovala účinky dovozu z Turecka spôsobujúce ujmu. Komisia údajne nevykonala dôslednejšiu analýzu na základe vlastných údajov spoločnosti Hands, z ktorých vyplýva, že jej vlastné cenové ponuky v postupoch obstarávania neboli vždy najlacnejšie a že jej bola zadaná len malá časť všetkých zákaziek. Združenie ACEA predložilo podobné tvrdenie týkajúce sa toho istého výrobcu.

(174)

Komisia zamietla tvrdenie spoločnosti Hands z viacerých dôvodov. Po prvé Komisia poznamenala, ako je vysvetlené v odôvodnení 90 predbežného nariadenia, že keď porovnávala skutočný predaj podľa druhu výrobku počas obdobia prešetrovania, zistila značné rozpätie podhodnotenia ceny na úrovni 26,9 %, ktoré zahŕňalo predaj od spoločnosti Hands. Po druhé, ako je vysvetlené v odôvodneniach 115 a 192, Komisia zamietla tvrdenie združenia ACEA, že cenové účinky by sa mali analyzovať na úrovni postupov obstarávania. Po tretie spoločnosť Hands netvrdila, že jej cenové ponuky v postupoch obstarávania boli nevyhnutne drahšie ako ponuky tureckých vyvážajúcich výrobcov. Jej tvrdenie sa skôr týkalo „ostatných výrobcov hliníkových kolies“ vo všeobecnosti. Okrem toho, aj keby cenové ponuky spoločnosti Hands neboli nevyhnutne najlacnejšie, Komisia analyzovala cenové účinky na základe celkového dovozu z Maroka, pričom podiel druhého vyvážajúceho výrobcu, spoločnosti Dika, bol významný (predstavoval približne [60 % – 70 %] trhu). Napokon, ako sa uvádza v odôvodnení 172, dovozné ceny z Turecka boli počas obdobia prešetrovania vyššie ako priemerná cena výrobného odvetvia Únie. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(175)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie ACEA zopakovalo svoje tvrdenie uvedené v odôvodnení 159, že na základe postupov obstarávania bolo cenové podhodnotenie z Maroka nevýznamné (t. j. 3,7 %), a to najmä v porovnaní s cenovým podhodnotením vypočítaným združením ACEA v prípade Turecka (približne 10 %) alebo Thajska (približne 1 %).

(176)

Po prvé Komisia posúdila súhrnnú tabuľku, ktorú predložilo združenie ACEA, pokiaľ ide o cenové ponuky. Táto tabuľka pozostávala z 15 postupov obstarávania, ktoré viedli traja členovia združenia ACEA (t. j. nespolupracujúci používateľ a dvaja spolupracujúci používatelia). Boli poskytnuté tieto informácie: názov používateľa, množstvo a cena za kus ponúknutá jednotlivými dodávateľmi. Komisia však poznamenala, že nebolo poskytnuté interné číslovanie jednotlivých postupov obstarávania, čo Komisii bránilo v krížovej kontrole údajov s overenými informáciami, ktoré už v priebehu prešetrovania poskytli dvaja spolupracujúci používatelia. Okrem toho neboli poskytnuté niektoré prvky cien (ako napríklad plánované ročné zľavy nazývané aj „zľavy za produktivitu“), a preto nebolo možné posúdiť, či v ponúkanej cene za kus boli zahrnuté všetky prvky. Čo je dôležitejšie, väčšina cenových ponúk sa týkala nespolupracujúceho používateľa. Ako sa uvádza v odôvodnení 109, vzhľadom na celkovú nespoluprácu daného používateľa nebolo možné na účely tohto prešetrovania zohľadniť obmedzené informácie, ktoré poskytol. Pokiaľ ide o dodatočné informácie, ktoré poskytlo združenie ACEA v súvislosti s používateľom A a používateľom B, týkali sa cenových ponúk, ktoré Komisia z dôvodu neskorého predloženia nemohla overiť. Komisia predovšetkým nedokázala určiť, či bol poskytnutý súbor údajov kompletný alebo nie. V každom prípade bolo v súbore údajov uvedených 14 marockých ponúk z 15 postupov obstarávania, ako aj päť ponúk z Turecka a päť ponúk z Thajska. Výpočet cenového podhodnotenia, ktorý vykonalo združenie ACEA, bol založený na cene z cenových ponúk (22). Komisia poznamenala, že z vlastných výpočtov združenia ACEA vyplynulo, že cenové ponuky marockých výrobcov boli nižšie ako cenové ponuky výrobného odvetvia Únie. Okrem toho pri porovnaní objemov vykázaných (23) v tejto tabuľke s celkovým objemom dovozu stanoveným pre Turecko a Thajsko na základe údajov Eurostatu (pozri tabuľku 11 predbežného nariadenia) sa zdalo, že objem vykázaný najmä v prípade Turecka nebol reprezentatívny (menej ako 5 %). Z informácií, ktoré poskytlo združenie ACEA, teda nebolo možné vyvodiť žiadny zmysluplný záver. Komisia okrem toho už v odôvodnení 139 predbežného nariadenia dospela k záveru, že Thajsko a Turecko neoslabili príčinnú súvislosť zistenú medzi dumpingovým dovozom z Maroka a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Tvrdenia sa preto zamietli.

(177)

Spoločnosť Hands tvrdila, že dopyt po hliníkových kolesách v Únii sa v roku 2020 znížil, a to o 14 miliónov kusov, čo predstavuje 20-násobok objemu dovozu hliníkových kolies z Maroka. Vplyv pandémie bol preto taký významný, že Komisia by mala zvážiť skutočnosť, že narušil akúkoľvek príčinnú súvislosť, ktorá mohla existovať medzi dovozom hliníkových kolies z Maroka a prípadnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(178)

Ako je uvedené v odôvodneniach 140 až 142 predbežného nariadenia, Komisia brala ohľad na vplyv pandémie COVID-19 na výrobné odvetvie Únie. Keďže sa však obdobie prešetrovania vzťahovalo aj na obdobie oživenia po pandémii COVID-19, Komisia mohla konštatovať, ako je vysvetlené v odôvodnení 94, že oživenie trhu po pandémii COVID-19 nebolo pre výrobné odvetvie Únie prínosné z dôvodu zvýšeného dovozu z dotknutej krajiny za dumpingové ceny. Skôr naopak, keďže situácia výrobného odvetvia Únie sa v období prešetrovania ďalej zhoršovala. Negatívny vplyv pandémie COVID-19 sa preto nemohol považovať za jedinú príčinu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie v takej miere, ktorá by oslabila príčinnú súvislosť medzi takouto ujmou a dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(179)

Spoločnosť Hands zopakovala svoju žiadosť, že je mimoriadne potrebné uspokojivé a podrobné vysvetlenie vzhľadom na to, že Komisia výslovne uznala, že pandémia COVID-19 mala negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie.

(180)

Keďže nebola predložená presnejšia a konkrétnejšia žiadosť, Komisia usúdila, že vysvetlenia už uvedené v tomto oddiele sú dostatočné na to, aby spoločnosť mohla pochopiť odôvodnenie Komisie a uplatniť svoje právo na obhajobu. Preto toto tvrdenie zamietla.

(181)

Keďže neboli predložené pripomienky, potvrdili sa odôvodnenia 143 až 145 predbežného nariadenia.

(182)

Keďže neboli predložené pripomienky, potvrdili sa odôvodnenia 146 až 148 predbežného nariadenia.

(184)

Združenie ACEA tvrdilo, že Komisia mala prešetriť hospodársku súťaž v rámci Únie. Toto združenie zhromaždilo informácie od svojich členov a zistilo, že z celkovo 45 postupov obstarávania boli výrobcovia z Únie úspešní v 31, dodávatelia z Maroka a Thajska v piatich a dodávatelia z Turecka v štyroch, hoci z hľadiska kusov väčšinu postupov obstarávania vyhralo Turecko.

(185)

Komisia na začiatok pripomenula, že združenie ACEA nespochybnilo reprezentatívnosť vzorky výrobcov z Únie, ktorá bola stanovená v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia. Združenie ACEA teda nemôže oprávnene trvať na tom, že Komisia bola povinná prešetriť, či údajný vplyv dumpingového dovozu na ceny nevyplýval z cenovej konkurencie zo strany výrobcov z Únie nezaradených do vzorky (24). Okrem toho, ako sa uvádza v tabuľke 5 predbežného nariadenia, výrobcovia z Únie preukázali svoju schopnosť udržať si v rokoch 2018 – 2019 podiel na trhu nad 70 %, ale aj ziskovosť na úrovni približne 8 %. Dosiahlo sa to na veľmi konkurenčnom trhu na základe postupov obstarávania organizovaných výrobcami automobilov, v rámci ktorých mohli všetci výrobcovia z Únie a výrobcovia nachádzajúci sa v iných tretích krajinách súťažiť o rovnaké zákazky. To znamená, že výrobcovia z Únie boli konkurencieschopní za normálnych a spravodlivých trhových podmienok bez toho, aby výrobné odvetvie ako celok utrpelo ujmu. Komisia ďalej poznamenala, že tvrdenie združenia ACEA bolo založené na 45 postupoch obstarávania troch členov združenia ACEA (štyri zákazky nahlásené dvoma spolupracujúcimi používateľmi a 41 od nespolupracujúceho používateľa). Informácie boli obmedzené len na víťaza postupu obstarávania, odhadované množstvá a pôvod ostatných uchádzačov z krajín mimo Únie (Maroka, Thajska alebo Turecka). Okrem toho tieto informácie neboli podložené žiadnym dôkazom preukazujúcim ich presnosť a spoľahlivosť. Neboli poskytnuté ani odkazy na dané postupy obstarávania. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(186)

Združenie ACEA takisto tvrdilo, že aj za predpokladu správnosti toho, že účastníci postupov obstarávania sa musia prispôsobiť uchádzačom s najnižšou ponukou, podľa združenia ACEA existujú presvedčivé dôkazy o tom, že takéto prispôsobenie sa uskutočňuje v prvom rade s najlacnejším výrobcom z Únie a po druhé s ohľadom na dovoz z tretích krajín, pričom prípadné prispôsobenie sa cenovým ponukám marockých dodávateľov prichádza až na treťom mieste, a to len v piatich prípadoch.

(187)

Komisia poznamenala, že analýza združenia ACEA vychádzala z obmedzeného počtu postupov obstarávania (t. j. 15) a informácie, ktoré poskytlo, pozostávali z tabuľky s 15 cenovými ponukami zahŕňajúcimi všetky hlavné zdroje dotknutého výrobku (výrobcov z Únie a zo všetkých hlavných tretích krajín), ktoré predložili traja členovia združenia ACEA. Štyri zákazky boli nahlásené dvoma spolupracujúcimi používateľmi a 11 pochádzalo od nespolupracujúceho používateľa. Okrem toho, pokiaľ ide o predchádzajúce tvrdenie, tieto informácie neboli podložené žiadnym dôkazom preukazujúcim ich presnosť a spoľahlivosť. Neboli poskytnuté ani odkazy na dané postupy obstarávania. Napríklad neboli poskytnuté žiadne informácie o tom, či nahlásená cena zahŕňala všetky vedľajšie náklady a zľavy zahrnuté v ponukách. Okrem toho neboli poskytnuté podkladové dokumenty postupov obstarávania, v dôsledku čoho Komisia nemohla overiť poskytnuté informácie, a preto bolo tvrdenie zamietnuté. Aj keby Komisia zohľadnila tieto informácie, poznamenala, že celkové objemy z ponúk predstavovali približne 5 % celkovej spotreby v Únii, a preto sa nepovažovali za reprezentatívne. Okrem toho boli cenové ponuky marockých výrobcov vo všetkých prípadoch okrem dvoch nižšie ako cenové ponuky výrobcov z Únie. Komisia preto usúdila, že združenie ACEA neposkytlo dôkazy preukazujúce, že účastníci postupov obstarávania sa museli prispôsobiť najlacnejším výrobcom z Únie a že marockí dodávatelia netlačili ceny nadol.

(188)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie ACEA tvrdilo, že samotná Komisia požiadala jeho členov, aby poskytli takéto údaje o ponukách predložených v rámci postupov obstarávania na základe začiatku výroby, ktoré združenie ACEA v súlade s tým poskytlo. Združenie ACEA poskytlo aj dodatočné dokumenty od používateľa B. Napokon združenie ACEA považovalo tento súbor údajov za reprezentatívny, keďže vychádzal z 29 postupov obstarávania, vzťahoval sa na takmer 100 % nákupov marockých hliníkových kolies a bol podložený dôkazmi.

(189)

Komisia zdôraznila, že informácie o postupoch obstarávania sa požadovali len od dvoch používateľov, ktorí plne spolupracovali pri prešetrovaní, poskytli vyplnené dotazníky a ich údaje boli overené. Údaje, ktoré následne predložilo združenie ACEA a ktoré sa týkali nespolupracujúceho používateľa, sa považovali za neúplné, nespoľahlivé a neoveriteľné z dôvodu nespolupráce daného používateľa. Komisia poznamenala, že združenie ACEA pri svojej analýze vychádzalo najmä z údajov nespolupracujúceho používateľa. Okrem toho, hoci združenie ACEA tvrdilo, že jeho súbor údajov bol podložený dôkazmi, Komisia usúdila, že daný súbor údajov pozostával najmä zo súhrnných tabuliek a že odkazy na postupy obstarávania, ktoré uviedlo združenie ACEA, boli v skutočnosti internými číslami každého postupu obstarávania. Kompletná dokumentácia týkajúca sa postupov obstarávania, ako sú kópie podkladov, samotné doručené ponuky atď., však nebola poskytnutá. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(190)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky k príčinnej súvislosti, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 152 až 154 predbežného nariadenia.

(191)

Združenie ACEA po predbežnom i konečnom poskytnutí informácií tvrdilo, že Komisia mala vykonať výpočty rozpätia predaja pod cieľovú cenu na úrovni postupov obstarávania, ako v pôvodnom prešetrovaní dovozu hliníkových kolies z Číny (25).

(192)

Komisia tento argument preskúmala a zistila, že počas revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti uvedených opatrení (26) bolo predložené a zamietnuté podobné tvrdenie. V odôvodnení 115 Komisia vysvetlila, že výber údajov z jednotlivých postupov obstarávania nemôže nahradiť analýzu vykonanú Komisiou z hľadiska cien a objemov vychádzajúcu z úplných údajov, t. j. zo zoznamu predajných transakcií a z porovnaní cien podľa druhov. Pri takomto porovnaní sa zohľadňuje čo najväčšie množstvo údajov o skutočných predajných transakciách, ktoré sa zrealizovali. Okrem toho rozpätie predaja pod cieľovú cenu bolo vyjadrené ako percentuálny podiel z vývoznej ceny počas obdobia prešetrovania. Z analýzy na základe úplných údajov od vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky a výrobcov z Únie vyplynulo, že predaj pod cieľovú cenu predstavoval 44 % v prípade spoločnosti Hands a 51,6 % v prípade ostatných výrobcov z Maroka. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(193)

Spoločnosť Hands tvrdila, že úpravy Komisie súvisiace s budúcimi environmentálnymi nákladmi sú svojvoľné a špekulatívne, ovplyvňujú porovnateľnosť cien a spôsobujú narušenie porovnateľnosti cien predaja v Únii a marockého predaja. Spoločnosť Hands sa odvolala na nový model rozvoja Maroka, ktorý bol zavedený v apríli 2021 a zahŕňa investície do udržateľnej zelenej energie v záujme konkurencieschopnosti v nízkouhlíkových odvetviach, pričom krajina prisľúbila, že do roku 2030 bude získavať viac ako 50 % svojej elektriny z obnoviteľných zdrojov. Je preto zrejmé, že Komisia nezohľadnila budúce náklady, ktoré by vznikli spoločnosti Hands počas uplatňovania opatrení, vrátane nákladov spojených s úsilím o dekarbonizáciu v Maroku.

(194)

Komisia zdôraznila, že zahrnutie budúcich environmentálnych nákladov do cieľovej ceny výrobného odvetvia Únie bolo v súlade s článkom 7 ods. 2d základného nariadenia. Zahrnutie týchto nákladov nebolo založené len na špekuláciách, ale na nesporných dôkazoch o skutočných plánovaných investíciách. To, či Maroko môže mať investície do udržateľnej zelenej energie, nie je podstatné pre uplatňovanie príslušných ustanovení základného nariadenia týkajúcich sa stanovenia cieľovej ceny v Únii, v rámci ktorej sa musia zohľadniť budúce environmentálne náklady. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(195)

Spoločnosť Hands tvrdila, že Komisia neposkytla žiadne vysvetlenie svojho výpočtu budúcich nákladov, čím spoločnosti Hands a iným zainteresovaným stranám uprela právo na obhajobu.

(196)

Komisia poskytla informácie o budúcich nákladoch na žiadosť spoločnosti Dika. Odpoveď bola zverejnená vo verejne prístupnom spise, ktorý bol dostupný všetkým stranám. Práva na obhajobu preto neboli porušené.

(197)

Keďže neboli predložené pripomienky, potvrdili sa odôvodnenia 165 a 166 predbežného nariadenia.

(198)

Združenie ACEA po predbežnom i konečnom poskytnutí informácií zopakovalo svoje tvrdenie uvedené v odôvodnení 170 predbežného nariadenia, že výrobné odvetvie Únie vyrábajúce hliníkové kolesá nedokázalo uspokojiť dopyt. Trh Únie údajne viac ako 15 rokov trpel nedostatočnou kapacitou a výpadkami v dôsledku nedostatočných investícií zo strany výrobcov z Únie. Podľa združenia ACEA výrobcovia hliníkových kolies z Únie sústavne neplnia svoj záväzok zvýšiť výrobnú kapacitu a zaistiť bezpečnosť dodávok v Únii. Združenie ACEA pripomenulo, že v súvislosti s antidumpingovým prešetrovaním Komisie týkajúcim sa hliníkových kolies z Číny sa výrobcovia z Únie údajne zaviazali zvýšiť svoju výrobnú kapacitu a Komisia údajne predĺžila platnosť antidumpingového opatrenia pod podmienkou, že sa zvýšia kapacity. Podľa združenia ACEA sa kapacita v Únii medzi rokom 2006 a obdobím prešetrovania zvýšila o 14 %, zatiaľ čo spotreba sa počas toho istého obdobia zvýšila o 33 %.

(199)

Komisia poznamenala, že toto tvrdenie sa už riešilo v odôvodnení 171 predbežného nariadenia a neboli predložené žiadne nové prvky ani dôkazy. Komisia poznamenala, že v prípade potreby by výrobné odvetvie Únie vyrábajúce hliníkové kolesá dokázalo zvýšiť svoju kapacitu v relatívne krátkom čase, pretože príslušná investícia, ktorú spomenuli používatelia, sa netýkala pecí ani lakovacích kabín, ale odlievacích strojov, ktorých inštalácia je jednoduchá. Ak teda výrobcovia hliníkových kolies z Únie neinvestovali do dodatočnej výrobnej kapacity, bolo to skôr z dôvodu ich zložitej hospodárskej situácie a nedostatočného množstva budúcich zákaziek od výrobcov automobilov, ktoré by odôvodňovali takúto investíciu. Výrobné odvetvie Únie teda nemalo dostatočnú motiváciu na investovanie do dodatočných kapacít, pretože sa v dohľadnom čase nepredpokladalo zvýšenie dopytu po ich výrobe.

(200)

Okrem toho spotreba v Únii v období prešetrovania dosahovala objem 64,31 milióna kusov. Celková kapacita výrobného odvetvia Únie bola 61,29 milióna kusov, pričom celková výroba v Únii bola v období prešetrovania na úrovni 48,75 milióna kusov a vývoz výrobného odvetvia Únie predstavoval 2,71 milióna kusov, čiže zvyšná kapacita nevyužitých kusov bola 9,83 milióna. To znamená, že výrobné odvetvie Únie už malo dostatočnú výrobnú kapacitu na pokrytie takmer celkového dopytu po hliníkových kolesách v Únii. Okrem toho by trh Únie mohli ďalej zásobovať vyvážajúci výrobcovia v tretích krajinách. Celková celosvetová kapacita hliníkových kolies sa dokonca zvýšila s príchodom marockých výrobcov. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(201)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie ACEA uviedlo, že tvrdenie Komisie, že príslušné investície sa netýkajú pecí ani lakovacích kabín, ale len odlievacích strojov, ktorých inštalácia je jednoduchá, nebolo podložené dôkazmi. Združenie ACEA tvrdilo, že spolupracujúci používatelia preukázali, že nedostatočný počet lakovacích kabín je práve jednou z hlavných prekážok, ktoré obmedzujú výrobnú kapacitu Únie.

(202)

Komisia poznamenala, že dôkazy predložené používateľom A sa týkali nedostatočnej výrobnej kapacity jedného výrobcu z Únie v rokoch 2015 – 2016, čiže pred posudzovaným obdobím. Používateľ A ďalej neposkytol žiadny dokument preukazujúci problémy s výrobnou kapacitou počas posudzovaného obdobia. Pokiaľ ide o používateľa B, poskytnuté dokumenty boli takisto vydané pred posudzovaným obdobím (väčšina z nich bola z roku 2016). Počas overovania na mieste však používateľ B vyhlásil, že „v bežnom roku, ako boli roky 2018/2019, nedostatok hliníkových kolies neexistoval“. Združenie ACEA ani iní používatelia neposkytli žiadne dôkazy o výpadkoch vo výrobe z dôvodu nedostatočného počtu lakovacích kabín počas posudzovaného obdobia.

(203)

V priebehu prešetrovania Komisia získala dôkazy o tom, že výrobné odvetvie Únie investovalo do lakovacích kabín, keď sa spotreba presunula viac smerom ku kolesám rezaným pomocou diamantu, pri ktorých sú potrebné dva prechody lakovacími linkami. Pokiaľ ide o investície do lakovacích kabín a odlievacích zariadení, Komisia získala kópie nákupných faktúr, z ktorých vyplýva, že výrobné odvetvie Únie dokázalo zvýšiť svoju kapacitu v minulosti, keď bol dopyt po jeho výrobkoch istý. Komisia usúdila, že podrobnejšie informácie nebolo možné zahrnúť do spisu, ktorý nemá dôverný charakter, keďže predmetné informácie sa týkali konkrétnych jednotlivých transakcií predstavujúcich údaje, ktoré nemožno zhrnúť v zmysle článku 19 ods. 2 základného nariadenia. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(204)

Združenie ACEA tvrdilo, že v čase, keď marockí dodávatelia vyhrali zákazky na dodávku kolies do Únie, výrobné odvetvie Únie neponúkalo žiadnu voľnú výrobnú kapacitu, a preto tento dovoz pokrýval strategické potreby výrobcov automobilov.

(205)

Komisia poznamenala, že združenie ACEA neposkytlo dôkazy o tomto tvrdení, napríklad o postupoch obstarávania, v ktorých výrobcovia z Únie nepredložili žiadnu cenovú ponuku, najmä pokiaľ ide o postupy obstarávania, ktoré vyhrali marockí výrobcovia. Komisia takisto poznamenala, že neboli poskytnuté žiadne dôkazy o tom, že výrobné odvetvie Únie vyrábajúce hliníkové kolesá nedokázalo počas posudzovaného obdobia dodávať hliníkové kolesá na základe žiadostí výrobcov automobilov. (27) Ako už bolo uvedené, výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie spolu s výrobnou kapacitou vyvážajúcich výrobcov v tretích krajinách je do veľkej miery dostatočná na uspokojenie potrieb automobilového priemyslu. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(206)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie ACEA tvrdilo, že žiadny z výrobcov z Únie sa nerozhodol investovať do dodatočnej výrobnej kapacity, hoci sa výroba automobilov v Únii od roku 2013 neustále zvyšovala.

(207)

Komisia však zistila, že výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie sa počas tohto obdobia zvýšila približne o 10,8 milióna kusov (z 51,644 milióna kusov (28) v roku 2013 na 62,475 milióna kusov (29) v roku 2019). Tvrdenie teda nebolo podložené nijakými dôkazmi, a preto sa zamietlo.

(208)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie ACEA zopakovalo svoje tvrdenie, že výrobné odvetvie Únie nedokáže uspokojiť dopyt v Únii, a to ani na narušenom trhu a pri historickom poklese dopytu.

(209)

Komisia poznamenala, že využitie kapacity výrobného odvetvia Únie bolo počas obdobia prešetrovania na úrovni 80 %. Existovala teda dodatočná voľná kapacita na uspokojenie dopytu. Okrem toho neexistovala žiadna požiadavka, aby výrobné odvetvie Únie muselo mať kapacitu na uspokojenie celkového dopytu. Používatelia mohli dovážať hliníkové kolesá aj z ktorejkoľvek tretej krajiny výroby. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(210)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie ACEA tvrdilo, že poskytlo dôkazy preukazujúce, že výrobné odvetvie Únie neponúkalo žiadnu voľnú výrobnú kapacitu, a preto marocký dovoz pokrýval strategické potreby výrobcov automobilov. Okrem toho združenie ACEA poskytlo dôkazy o nedostatočnej výrobe výrobného odvetvia Únie v roku 2016.

(211)

Komisia usúdila, že dané tvrdenie nebolo podložené dostatočnými dôkazmi. Združenie ACEA napríklad neposkytlo dôkaz o ani jednom postupe obstarávania, ktorý vyhrali marockí dodávatelia a pri ktorom sa výrobcovia z Únie nezúčastnili na ponukovom konaní. Pokiaľ ide o nedostatočnú výrobu, združenie ACEA nepredložilo dôkazy preukazujúce systémový problém, keďže poskytnuté dôkazy pochádzali spred posudzovaného obdobia. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(212)

Združenie ACEA tvrdilo, že Komisia sa nezaoberala skutočnosťou, že náklady výrobcov automobilov sa zvýšili v dôsledku kumulatívnych účinkov antidumpingových opatrení uplatňovaných na iné suroviny, časti a komponenty používané pri výrobe automobilov.

(213)

Komisia poznamenala, že združenie ACEA na podporu tohto tvrdenia neposkytlo žiadne podporné dôkazy. Aj keď sa náklady ich dodávateľov mohli zvýšiť a úplne alebo čiastočne preniesť na výrobcov automobilov, zdá sa, že to neviedlo k negatívnemu vplyvu na ich hospodársku situáciu. Ako sa uvádza v odôvodnení 175 predbežného nariadenia, výrobcovia automobilov zverejnili finančné výsledky za rok 2021, ktoré presiahli zvyčajné zisky vykázané v predchádzajúcich rokoch. Napokon, ako už bolo uvedené v odôvodnení 169 predbežného nariadenia, percentuálny podiel nákladov na hliníkového kolesá pri výrobe automobilu je malý, približne 0,5 %. Vplyv opatrení na výrobcov automobilov bol preto veľmi obmedzený a tvrdenie bolo zamietnuté.

(214)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie ACEA nesúhlasilo s posúdením Komisie uvedeným v predchádzajúcom odôvodnení. Združenie ACEA uviedlo, že antidumpingové clá budú predstavovať dodatočné náklady vo výške 241 – 413 miliónov EUR. Pre výrobcov automobilov to predstavuje významnú sumu na to, že ide o odvetvie, ktoré naďalej trpí nízkou úrovňou výroby automobilov v Únii, pričom musí znášať dodatočné environmentálne náklady.

(215)

Komisia poznamenala, že združenie ACEA nespochybnilo zistenia Komisie, že podiel hliníkových kolies na celkových nákladoch na výrobu automobilu je malý, približne 0,5 %, a že pomerne nízke antidumpingové clo by predstavovalo len zlomok z týchto 0,5 %. Neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že výrobcovia automobilov nebudú schopní znášať takéto náklady. Okrem toho, bez ohľadu na správnosť dodatočných nákladov, ktoré odhadlo združenie ACEA, bol odhad dodatočných nákladov založený na cieľovej cene v Únii, a súvisí preto so stanovenými rozpätiami ujmy. Clo však vychádzalo z dumpingových rozpätí, ktoré boli nižšie ako zistené rozpätia ujmy, a v dôsledku toho by účinky antidumpingového cla boli nižšie ako sumy odhadnuté združením ACEA. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(216)

Združenie ACEA tvrdilo, že niektorí jeho členovia sa domnievajú, že marockí dodávatelia sú čoraz viac odhodlaní monitorovať vplyv dodávateľských reťazcov na emisie CO2. Presmerovanie dodávok do iných tretích krajín by preto výrazne ovplyvnilo schopnosť výrobcov automobilov plniť svoje ciele znižovania emisií CO2.

(217)

Komisia poznamenala, že združenie ACEA neposkytlo v súvislosti s týmto tvrdením žiadne podporné dôkazy, kým z informácií získaných počas overovania na mieste u jedného spolupracujúceho používateľa vyplynulo, že dovoz z Maroka čelí podobnému problému, pokiaľ ide o jeho vplyv na ciele znižovania emisií CO2 výrobcov automobilov, a to z dôvodu vzdialenosti medzi marockými prevádzkami a prevádzkami výrobcov automobilov v Únii. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(218)

Po konečnom poskytnutí informácií sa združenie ACEA odvolalo na svoj 10-bodový plán na pomoc pri vykonávaní Európskej zelenej dohody (30), ako aj na skutočnosť, že používateľ B poskytol po overovaní na mieste dôkazy o tom, že marocký dovoz je významný, pokiaľ ide o vplyv na emisie CO2, z dôvodu geografickej blízkosti marockých prevádzok a prevádzok výrobcov automobilov.

(219)

Komisia poznamenala, že v uvedenom 10-bodovom pláne sa nespomína vplyv dovozu kolies vo všeobecnosti ani konkrétne vplyv Maroka. Plán preto nebol vhodným dôkazom, pokiaľ ide o tvrdenie opísané v odôvodnení 216. Okrem toho používateľ B skutočne oznámil, že zaviedol kritérium týkajúce sa emisií CO2 na účely výberu dodávateľov a že cieľom je znížiť vzdialenosť medzi prevádzkami a dodávateľmi, a tým aj uhlíkovú stopu. Používateľ B však takisto uviedol, že konkurencieschopnosť zostáva veľmi dôležitým faktorom pri výbere dodávateľa. Komisia navyše nenašla žiadne dôkazy o tom, že používateľ B toto kritérium v skutočnosti posúdil počas postupu obstarávania alebo že nejaký výrobca nebol zohľadnený z dôvodu kritérií týkajúcich sa emisií CO2. Napokon, aj keby toto kritérium zohrávalo zásadnú úlohu v budúcnosti, cieľom antidumpingových opatrení nie je zastaviť dovoz z Maroka, ale skôr zabezpečiť jeho vstup do Únie za spravodlivé ceny. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(220)

Združenie ACEA tvrdilo, že nemecký Spolkový úrad pre hospodársku súťaž začal v marci 2022 prešetrovanie proti výrobcovi z Únie na základe tvrdení o konaní obmedzujúcom hospodársku súťaž. Komisia však poznamenala, že nebolo predložené žiadne tvrdenie o možných účinkoch takéhoto údajného správania na zistenia prešetrovania. V každom prípade uvedené prešetrovanie stále prebieha a zatiaľ sa nedospelo k žiadnym zisteniam. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(221)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie ACEA tvrdilo, že antidumpingové opatrenia by sa nemali uplatňovať, kým nebude známy výsledok prešetrovania vedeného nemeckým Spolkovým úradom pre hospodársku súťaž, vzhľadom na takéto výnimočné okolnosti a v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných a dobrej správnej praxe, ako sa uvádza v prípade bezšvových rúr (31).

(222)

Ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 220, vnútroštátna správa zatiaľ neprijala žiadne rozhodnutie. Naopak, v prípade bezšvových rúr sa clá uložili až po tom, ako bolo vydané konečné rozhodnutie, ktorým sa sankcionovala protisúťažná prax, a po tom, ako sa ukázalo, že táto prax sa týkala obdobia posudzovaného v prešetrovaní a že sa vzťahovala na dotknutý výrobok. V aktuálnom prípade nebol prítomný žiadny z uvedených prvkov. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(223)

Na základe uvedených skutočností a vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, závery uvedené v odôvodnení 177 predbežného nariadenia boli potvrdené.

(224)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinnú súvislosť, úroveň opatrení a záujem Únie, a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz dotknutého výrobku spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

(225)

Ako sa uvádza v odôvodnení 63, dumpingové rozpätia boli v konečnej fáze mierne upravené.

(226)

Na základe uvedených skutočností by sadzby konečného antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, mali byť takéto:

(227)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby sú teda uplatniteľné výlučne na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v dotknutej krajine, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je osobitne uvedená v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu použiť a mala by sa naň uplatňovať sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“.

(228)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (32). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní nariadenie o zmene názvu.

(229)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na rozdiel v colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí riadne uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(230)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov by totiž aj v prípade, že sa tovar predkladá s faktúrou spĺňajúcou všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, mali vykonať svoje zvyčajné kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať ďalšie doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie colnej sadzby je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(231)

Ak by sa najmä po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností možno začať prešetrovanie obchádzania, pokiaľ sú na to splnené podmienky. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba odňatia individuálnej colnej sadzby (sadzieb) a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(232)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Únie.

(233)

Štatistika hliníkových kolies motorových vozidiel položiek 8701 až 8705, tiež s príslušenstvom a tiež s pneumatikami, sa často vyjadruje v počte kusov. Pre hliníkové kolesá motorových vozidiel položiek 8701 až 8705, tiež s príslušenstvom a tiež s pneumatikami, uvedené v kombinovanej nomenklatúre stanovenej v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 (33) však neexistuje žiadna takáto doplnková jednotka. Preto je nevyhnutné stanoviť, aby bola v prípade dovozu dotknutého výrobku do vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu zapísaná nielen hmotnosť v kg alebo tonách, ale aj počet kusov. Kusy by sa mali uvádzať pri číselných znakoch KN ex 8708 70 10 a ex 8708 70 50 (kódy TARIC: 8708701015, 8708701050, 8708705015 a 8708705050).

(234)

Vzhľadom na zistené dumpingové rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by sa sumy zabezpečené prostredníctvom predbežných antidumpingových ciel, ktoré boli uložené predbežným nariadením, mali vybrať s konečnou platnosťou až do úrovní stanovených podľa tohto nariadenia.

(235)

Ako je uvedené v oddiele 1.2, Komisia zaviedla registráciu dovozu prešetrovaného výrobku.

(236)

Počas konečnej fázy prešetrovania sa posúdili údaje, ktoré boli zhromaždené v rámci registrácie. Komisia analyzovala, či boli splnené kritériá podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia, pokiaľ ide o retroaktívny výber konečných ciel.

(237)

Komisia poznamenala, že objem kusov dovezených počas obdobia skorého predbežného poskytnutia informácií (18. júna 2022 – 16. júla 2022) predstavoval približne 291 000 kusov, čo je pokles o 11 % v porovnaní s priemerným mesačným objemom dovozu počas obdobia po prešetrovaní analyzovanom v nariadení o registrácii, t. j. od 1. decembra 2021 do 30. apríla 2022. Komisia tak nenašla dôkazy o možnom hromadení zásob počas obdobia skorého predbežného poskytnutia informácií. Okrem toho sa dovozné ceny zvýšili o 11 % v súlade s nárastom trojmesačných cien na londýnskej burze kovov. V dôsledku toho neexistovali žiadne dôkazy o tom, že dovoz oslaboval nápravné účinky ciel.

(238)

Na základe toho neboli splnené zákonné podmienky podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia, a preto by sa z registrovaného dovozu nemali retroaktívne vyberať clá.

(239)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (34), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(240)

Výbor zriadený článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036 nevydal stanovisko,

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 13. mája 2022 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu znovu naplniteľných sudov z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“ alebo „dotknutá krajina“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 31. marca 2022 podalo združenie European Kegs Committee (ďalej len „navrhovateľ“). Podnet bol podaný v mene výrobného odvetvia Únia vyrábajúceho znovu naplniteľné sudy z nehrdzavejúcej ocele v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Komisia by podľa článku 14 ods. 5a základného nariadenia počas obdobia predbežného poskytovania informácií mala registrovať dovozy podliehajúce antidumpingovému prešetrovaniu, pokiaľ nemá dostatočné dôkazy v zmysle článku 5 o tom, že požiadavky uvedené v článku 10 ods. 4 písm. c) alebo d) nie sú splnené. Vzhľadom na to, že z dôkazov v spise vyplýva, že nebola splnená požiadavka v písmene d), Komisia nepodmienila dovoz dotknutého výrobku registráciou podľa článku 14 ods. 5a základného nariadenia.

(4)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala výrobcov z Únie zastupovaných navrhovateľom; ostatných známych výrobcov z Únie; známych dovozcov, obchodníkov a používateľov; známych vyvážajúcich výrobcov a orgány dotknutej krajiny, že začala prešetrovanie, a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(5)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Nikto nepožiadal o vypočutie.

(6)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(7)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe objemov výroby a predaja, pričom zohľadnila ich geografickú polohu. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 73 % odhadovaného celkového objemu výroby v Únii a 74 % objemu predaja v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k predbežnej vzorke. V tejto súvislosti neboli doručené žiadne pripomienky. Vzorka je reprezentatívna pre výrobné odvetvie Únie.

(8)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(9)

Požadované informácie poskytol a so zaradením do vzorky súhlasil len jeden neprepojený dovozca. Komisia preto rozhodla, že výber vzorky neprepojených dovozcov nie je potrebný.

(10)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Číne, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(11)

Požadované informácie poskytlo a so zaradením do vzorky súhlasilo šesť výrobcov v dotknutej krajine, ktorí počas obdobia prešetrovania vyvážali sudy do Únie. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku dvoch vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý by mohol byť primerane prešetrený v stanovenej lehote. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(12)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v Číne v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Nebola doručená žiadna odpoveď.

(13)

Komisia 20. mája 2022 uverejnila na internete (3) dotazníky určené pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, neprepojených dovozcov a výrobcov z Únie a navrhovateľovi poslala dotazník o makroúdajoch.

(14)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(15)

Komisia vzhľadom na pandémiu COVID-19 a na zavedené opatrenia na obmedzenie pohybu v súlade so svojím oznámením o dôsledkoch vypuknutia ochorenia COVID-19 na antidumpingové a antisubvenčné prešetrovania vykonala krížové kontroly na diaľku týchto čínskych vyvážajúcich výrobcov:

(16)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2018 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(17)

Prešetrovaným výrobkom sú sudy (kegy, z angl. kegs), nádoby, barely, cisterny, sudy a podobné zásobníky, znovu naplniteľné, z nehrdzavejúcej ocele, všeobecne známe ako „znovu naplniteľné sudy z nehrdzavejúcej ocele“, s hlavnou časťou približne valcovitého tvaru, s hrúbkou steny 0,5 mm alebo viac, druhu používaného na materiál iný ako skvapalnený plyn, surová ropa a ropné výrobky, s objemom 4,5 litra alebo viac, bez ohľadu na druh konečnej úpravy, kapacitu alebo triedu nehrdzavejúcej ocele, tiež s ďalšími komponentmi (extraktormi, hrdlami, vrchnými a spodnými časťami či akýmkoľvek iným komponentom), tiež natierané alebo potiahnuté inými materiálmi (ďalej len „sudy“ alebo „prešetrovaný výrobok“).

(18)

Do rozsahu tohto prešetrovania nepatria tieto výrobky, ak sa dovážajú samostatne od prešetrovaného výrobku: hrdlá, ihly, spriahadlá alebo kohútiky, upevňovacie prstence, ventily a ostatné komponenty prešetrovaného výrobku (extraktory, hrdlá, vrchné a spodné časti či akékoľvek iné komponenty).

(19)

Dotknutým výrobkom je prešetrovaný výrobok s pôvodom v Číne, v súčasnosti patriaci pod číselné znaky KN ex 7310 10 00 a ex 7310 29 90 (kódy TARIC 7310100010 a 7310299010) (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(20)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(21)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že uvedené výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(22)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, pokiaľ ide o Čínu, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie vyvážajúcich výrobcov z tejto krajiny so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(23)

Komisia v dôsledku toho v záujme získania údajov potrebných na možné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania vyzvala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Číne, aby poskytli informácie o vstupoch používaných na výrobu sudov. Príslušné informácie predložilo šesť vyvážajúcich výrobcov.

(24)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za potrebné na účely svojho prešetrovania v súvislosti s údajnými výraznými deformáciami, zaslala čínskej vláde dotazník. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí revízneho prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda vyplnený dotazník nedoručila a v stanovenej lehote nebolo doručené ani nijaké podanie týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v Číne použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia. Komisia vyzvala čínsku vládu, aby predložila svoje pripomienky k uplatneniu článku 18. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(25)

V bode 5.3.2 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania Komisia takisto uviedla, že na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt sa vzhľadom na dostupné dôkazy za možné vhodné reprezentatívne tretie krajiny podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia považovali Mexiko a Turecko. Komisia ďalej uviedla, že preskúma prípadné ďalšie vhodné reprezentatívne krajiny v súlade s kritériami stanovenými v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia.

(26)

Komisia 20. júla 2022 formou záznamu (ďalej len „prvý záznam“) informovala zainteresované strany o relevantných zdrojoch, ktoré zamýšľa použiť na určenie normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe sudov. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt určila možné reprezentatívne krajiny, konkrétne Mexiko, Brazíliu a Rusko, ako vhodné reprezentatívne krajiny. Komisii neboli k prvému záznamu doručené žiadne pripomienky.

(27)

Komisia 19. septembra 2022 formou druhého záznamu (ďalej len „druhý záznam“) oznámila zainteresovaným stranám, ktoré relevantné zdroje zamýšľa použiť na určenie normálnej hodnoty, pričom za reprezentatívnu krajinu vezme Brazíliu. Zainteresované strany informovala takisto o tom, že stanoví predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk na základe informácií o výrobcovi KHS Industria de Maquinas LTDA v Brazílii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Pripomienky boli doručené od dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(28)

Po analýze pripomienok a informácií doručených v súvislosti s druhým záznamom Komisia dospela k záveru, že vhodnou reprezentatívnou krajinou, z ktorej možno získať nedeformované ceny a náklady na určenie normálnej hodnoty v predbežnej fáze, je Brazília. Základné dôvody tohto rozhodnutia sú podrobnejšie opísané v bode 3.2.1.1 a v nasledujúcich odôvodneniach.

(29)

Podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia, „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených v bežnom obchode nezávislými zákazníkmi v krajine vývozu“.

(30)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, „ak sa […] zistí, že vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle písmena b) vo vyvážajúcej krajine nie je vhodné použiť domáce ceny a náklady v tejto krajine, normálna hodnota sa vytvorí výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty“, a táto vytvorená normálna hodnota „musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(31)

Ako sa bližšie vysvetľuje v ďalších podbodoch, Komisia v súčasnom prešetrovaní skonštatovala, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(32)

Komisia v nedávnych prešetrovaniach týkajúcich sa odvetvia ocele v Číne (4), ktoré vyrába hlavnú surovinu na výrobu sudov, zistila, že v ňom existujú výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(33)

Pri uvedených prešetrovaniach Komisia zistila, že existujúce značné zasahovanie vlády v Číne vedie k deformácii efektívneho rozdeľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami (5). Komisia predovšetkým dospela k záveru, že v odvetví ocele nielenže pretrváva podstatná miera vlastníctva zo strany čínskej vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia (6), ale že čínska vláda je takisto schopná zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia (7). Komisia navyše zistila, že na trh má ďalej rušivý vplyv aj prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov. V skutočnosti systém plánovania v Číne celkovo vedie ku koncentrácii zdrojov v odvetviach, ktoré čínska vláda určila za strategické alebo inak politicky významné, namiesto toho, aby sa prideľovali v súlade s trhovými silami (8). Komisia okrem toho dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali, v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia, čo spôsobuje deformácie, najmä keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v Číne (9). V rovnakom duchu Komisia zistila v odvetví ocele deformácie v oblasti mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia (10), ako aj deformácie na finančných trhoch v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, najmä pokiaľ ide o prístup obchodných subjektov ku kapitálu v Číne (11).

(34)

Podobne ako v predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa odvetvia ocele v Číne, Komisia v tomto prešetrovaní preskúmala, či vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia je, resp. nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v žiadosti, ako aj v „Pracovnom dokumente útvarov Komisie o výrazných deformáciách v hospodárstve Čínskej ľudovej republiky na účely prešetrovaní na ochranu obchodu“ (12) (ďalej len „správa“), ktorý sa opiera o verejne dostupné zdroje. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva Číny vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane prešetrovaného výrobku. Komisia tieto dôkazové prvky ďalej doplnila o svoj vlastný prieskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v Číne ktoré sa zistili aj v jej predchádzajúcich prešetrovaniach v tejto súvislosti.

(35)

V žiadosti sa tvrdilo, že čínsky štát uplatňuje intervenčnú hospodársku politiku pri plnení cieľov, ktoré sa zhodujú s politickou agendou stanovenou Komunistickou stranou Číny, a nezohľadňuje prevládajúce hospodárske podmienky na voľnom trhu. V žiadosti sa v tejto súvislosti poukázalo nielen na deformácie na trhu s nehrdzavejúcou oceľou (ktorá predstavuje 40 % až 60 % nákladov pri výrobe sudov), tvrdilo sa v nej však aj to, že všetky ostatné výrobné faktory – pôda, kapitál, práca – sú takisto deformované. V žiadosti sa v dôsledku toho dospelo k záveru, že použitie predajných cien nehrdzavejúcej ocele na domácom trhu v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia nielenže nie je vhodné, ale dotknuté sú aj všetky vstupné náklady (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania alebo práce), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády.

(36)

Na podporu stanoviska žiadosti sa v nej odkazovalo na niekoľko verejne dostupných zdrojov informácií, ako je správa, závery, ku ktorým dospela obchodná komora EUCCC (13), nedávne prešetrovania Komisie týkajúce sa čínskeho odvetvia ocele (14), ako aj závery Globálneho fóra G20 pre nadmernú kapacitu ocele (15).

(37)

Ako sa uvádza v odôvodnení 24, čínska vláda nepredložila pripomienky ani dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v predmetnom spise vrátane správy a ďalších dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ, o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade.

(38)

Konkrétne v odvetví prešetrovaného výrobku, t. j. v odvetví ocele, pretrváva výrazná miera vlastníctva čínskej vlády. Napriek tomu, že podľa odhadov je počet štátom vlastnených podnikov a súkromných spoločností v nominálnom vyjadrení takmer rovnaký, z piatich čínskych výrobcov ocele, ktorí sa umiestnili v prvej desiatke najväčších svetových výrobcov ocele, sú štyria štátom vlastnené podniky (16). Hoci podiel desiatich najväčších výrobcov na celkovej produkcii odvetvia predstavoval v roku 2016 len približne 36 %, čínska vláda si zároveň v tom istom roku stanovila cieľ do roku 2025 konsolidovať 60 až 70 % výroby ocele približne do desiatich veľkých podnikov (17). Čínska vláda zopakovala tento úmysel v apríli 2019, keď oznámila vydanie usmernení o konsolidácii oceliarskeho priemyslu (18). Takáto konsolidácia môže zahŕňať nútené fúzie ziskových súkromných spoločností so štátom vlastnenými podnikmi, ktoré dosahujú horšie výsledky (19). Keďže čínska vláda nespolupracovala, presný pomer súkromných a štátom vlastnených výrobcov ocele nebolo vzhľadom na prítomnosť množstva MSP pôsobiacich v tomto odvetví možné určiť. V každom prípade sa pri prešetrovaní zistilo, že minimálne jeden výrobca sudov je štátom vlastnený podnik, a to spoločnosť Penglai Jinfu Stainless Steel Products Co., Ltd.

(39)

Hoci konkrétne informácie nemusia byť pre prešetrovaný výrobok k dispozícii, toto odvetvie predstavuje pododvetvie oceliarskeho priemyslu a zistenia týkajúce sa odvetvia ocele sa preto považujú za smerodajné aj pre prešetrovaný výrobok. Najnovšie čínske politické dokumenty týkajúce sa odvetvia ocele potvrdzujú význam, aký čínska vláda naďalej pripisuje tomuto odvetviu, a to vrátane zámeru zasiahnuť do tohto odvetvia s cieľom formovať ho v súlade s vládnymi politikami. Príkladom toho je návrh usmerňujúceho stanoviska Ministerstva priemyslu a informačných technológií na podporu rozvoja vysokej kvality oceliarskeho priemyslu, v ktorom sa požaduje ďalšia konsolidácia priemyselnej základne a výrazné zlepšenie úrovne modernizácie priemyselného reťazca (20), alebo 14. päťročný plán o rozvoji odvetvia surovín, podľa ktorého sa v tomto odvetví „spojí vedúce postavenie na trhu s podporou vlády“ a bude „sa venovať rozvoju skupiny popredných spoločností s vedúcim postavením z hľadiska ekológie a kľúčovou konkurencieschopnosťou (21)“. Podobné príklady zámeru čínskych orgánov dohliadať na vývoj v odvetví a riadiť ho možno vidieť na provinčnej úrovni, ako napríklad v provincii Šan-tung, ktorá nielenže predpokladá „vybudovanie ekológie oceliarskeho priemyslu […], založenie výrobných parkov, rozšírenie priemyselného reťazca a vytvorenie priemyselných klastrov“, ale chce, aby oceliarsky priemysel „bol názornou ukážkou transformácie a modernizácie […] v našej provincii a dokonca aj pre celú krajinu (22)“.

(40)

Pokiaľ ide o schopnosť čínskej vlády zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia, z dôvodu nespolupráce zo strany čínskej vlády a keďže väčšina výrobcov sudov sú MSP, nebolo možné systematicky preukázať existenciu osobných prepojení medzi výrobcami prešetrovaného výrobku a Komunistickou stranou Číny. Z prešetrovania však vyplýva, že vedenie skupiny Shandong Gold Group, štátom vlastneného podniku a ovládajúceho akcionára spoločnosti Penglai Jinfu Stainless Steel Products, má úzke väzby s Komunistickou stranou Číny: predseda predstavenstva skupiny Shandong Gold Group je takisto tajomníkom výboru strany a bol delegátom na 20. celoštátnom zjazde Komunistickej strany Číny a riaditeľ a výkonný riaditeľ skupiny Shandong Gold Group je zároveň zástupcom tajomníka výboru strany.

(41)

Vzhľadom na to, že prešetrovaný výrobok predstavuje pododvetvie odvetvia ocele, dostupné informácie o výrobcoch ocele sú relevantné aj pre prešetrovaný výrobok. V rámci širokej kategórie odvetvia ocele existujú dostatočné dôkazy o osobných vzťahoch medzi výrobcami ocele a Komunistickou stranou Číny. Príkladom je skutočnosť, že predseda predstavenstva spoločnosti Baowu je zároveň tajomníkom výboru strany, pričom generálny riaditeľ je zástupcom tajomníka výboru strany (23). Podobne predseda predstavenstva spoločnosti Baosteel zastáva funkciu tajomníka výboru strany, zatiaľ čo výkonný riaditeľ je zástupcom tajomníka výboru strany (24). Všeobecnejšie nemožno vzhľadom na všeobecnú uplatniteľnosť právnych predpisov o prítomnosti Komunistickej strany Číny v spoločnostiach predpokladať, že by schopnosť čínskej vlády zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách bola odlišná v prípade prešetrovaného výrobku v porovnaní s odvetvím ocele vo všeobecnosti.

(42)

Verejne aj súkromne vlastnené podniky v odvetví ocele podliehajú politickému dohľadu a usmerňovaniu. Keďže čínska vláda pri tomto prešetrovaní nespolupracovala a výrobcovia sudov sú prevažne MSP, bolo ťažké určiť presný rozsah činností budovania strany v podnikoch v odvetví sudov. Z prešetrovania však vyplýva, že skupina Shandong Gold Group (ovládajúci akcionár spoločnosti Penglai Jinfu Stainless Steel Products) aktívne podporuje činnosti budovania strany. Úloha výboru strany v spoločnosti sa opisuje takto: „Musíme sa pevne chopiť veľkej príležitosti ponúkanej ústrednou vládou, výborom strany v provincii Šan-tung a provinčnou vládou, ktoré podporujú štátom vlastnené podniky s cieľom zrýchliť budovanie podnikov svetovej úrovne, sledovať strategické ciele, udržiavať strategickú pozornosť, posilniť strategické vykonávanie a dodržiavať všeobecné usporiadanie celkových cieľov, čiastkových cieľov a ročných cieľov, dodržiavať kombináciu strategického plánovania a taktickej podpory“ a ďalej „neochvejne a komplexne viesť stranu, v plnej miere realizovať všeobecné požiadavky budovania strany v novej ére a poskytovať silné záruky kvalitného rozvoja. Je nevyhnutné celkom posilniť politickú štruktúru strany, prísne dodržiavať politickú disciplínu a politické pravidlá s cieľom účinne zlepšiť politické vedomie, politické porozumenie a politickú realizáciu straníckych organizácií na všetkých úrovniach a členov a kádrov strany a vždy zachovávať vysoký stupeň jednoty s ústredným výborom strany so súdruhom Si Ťin-pchingom v jej strede, zaviesť ‚štyri vedomia‘, posilniť ‚štyri presvedčenia‘ a dosiahnuť ‚dve záruky‘“ (25).

(43)

Okrem toho v odvetví prešetrovaného výrobku sú zavedené diskriminačné politiky v prospech domácich výrobcov alebo inak ovplyvňujúce trh v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia. Hoci počas prešetrovania nebolo možné identifikovať žiadne osobitné politické dokumenty, ktoré by usmerňovali osobitne rozvoj odvetvia sudov, toto odvetvie využíva vládne usmernenia a zasahovanie v odvetví ocele, keďže prešetrovaný výrobok predstavuje jedno z jeho pododvetví.

(44)

Oceliarsky priemysel čínska vláda naďalej považuje za kľúčový (26). Potvrdzuje to množstvo plánov, smerníc a iných dokumentov zameraných na oceľ, ktoré sa vydávajú na celoštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni. V rámci 14. päťročného plánu prijatého v marci 2021 čínska vláda určila oceliarsky priemysel na transformáciu a modernizáciu, ako aj na optimalizáciu a štrukturálne úpravy (27).

(45)

Okrem toho sa v 14. päťročnom pláne o rozvoji odvetvia surovín, ktorý sa vzťahuje aj na oceliarsky priemysel, uvádza odvetvie ako „základ reálneho hospodárstva“ a „kľúčovú oblasť, ktorá formuje čínsku medzinárodnú konkurenčnú výhodu“, a stanovuje sa v ňom niekoľko cieľov a pracovných metód, ktoré majú stimulovať rozvoj odvetvia ocele v období 2021 – 2025, ako je technologická modernizácia, zlepšenie štruktúry odvetvia (okrem iného prostredníctvom ďalších koncentrácií podnikov) alebo digitálna transformácia (28).

(46)

V 14. päťročnom pláne o rozvoji odvetvia surovín sa uvádzajú aj určité konkrétne ciele rozvoja odvetvia ocele. Oddiel IV bod 3 dokumentu obsahuje tieto ustanovenia: „Optimalizácia organizačnej štruktúry: zväčšenie a posilnenie popredných podnikov. Spojenie vedúceho postavenia na trhu s podporou vlády, odstránenie prekážok pre medziregionálne fúzie a reštrukturalizácie, odstránenie obmedzení, ako je segmentácia trhu a regionálne blokády, koordinácia a riešenie hlavných problémov, ku ktorým dochádza pri medziregionálnych fúziách a reštrukturalizáciách podnikov, podpora podnikov s cieľom zrýchliť medziregionálne fúzie a reštrukturalizácie a fúzie a reštrukturalizácie krížového vlastníctva a zvýšenie úrovne koncentrácie priemyslu, rozvoj medzinárodného podnikania. V… oceliarskom… a iných priemyselných odvetviach sa venovať rozvoju skupiny popredných podnikov v priemyselnom reťazci s vedúcim postavením z hľadiska ekológie a kľúčovou konkurencieschopnosťou“.

(47)

Uvedené päťročné plány na centrálnej úrovni sa odrážajú v päťročných plánoch na úrovni provincií a/alebo obcí alebo v plánoch vykonávania päťročných plánov. Napríklad plán vykonávania provincie Che-nan na transformáciu a modernizáciu oceliarskeho priemyslu počas 14. päťročného plánu obsahuje ustanovenia, ktorých predmetom je: odsek 2 bod 1: prísna kontrola celkovej výrobnej kapacity; odsek 2 bod 2: zrýchlenie a podpora fúzií a nadobudnutí; odsek 2 bod 3: vybudovanie typických základní výroby ocele (29).

(48)

Okrem 14. päťročného plánu oceliarsky priemysel regulujú aj iné politické dokumenty. Napríklad provincia Che-pej, najväčšia provincia v Číne, v ktorej sa vyrába oceľ, uverejnila trojročný akčný plán o rozvoji klastrov v oceliarskom priemyselnom reťazci na roky 2020 – 2022 (platný počas obdobia prešetrovania). Týmto dokumentom sa reguluje oceliarsky priemysel, a to takto: „Dodržiavať štrukturálne úpravy a zvýšiť význam diverzifikácie výrobkov. Pevne podporovať štrukturálne úpravy a optimalizáciu usporiadania železiarskeho a oceliarskeho priemyslu, podporovať spoločnú reorganizáciu, transformáciu a modernizáciu podnikov a komplexne podporovať rozvoj železiarskeho a oceliarskeho priemyslu až po vznik veľkých podnikov, modernizáciu technického vybavenia, diverzifikáciu výrobných procesov a diverzifikáciu výrobkov v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca“. Okrem toho sa v pláne stanovujú osobitné ciele týkajúce sa štruktúry oceliarskych podnikov v provincii: „Vytrvalo podporovať rozvoj skupín. Zrýchliť reformu zmiešaného vlastníctva štátom vlastnených podnikov, zamerať sa na podporu medziregionálnych fúzií a reštrukturalizácií súkromných železiarskych a oceliarskych podnikov a usilovať sa o vytvorenie jednej až dvoch veľkých skupín svetovej úrovne, troch až piatich veľkých skupín s určitým vplyvom na domáci trh, ktoré budú slúžiť ako piliere, a ôsmich až desiatich nových významných a osobitných skupín podnikov“.

(49)

A napokon sa v pláne navrhuje štátna podpora na zvýšenie globálnej konkurencieschopnosti oceliarskych podnikov so sídlom v provincii Che-pej: „Primerane zabezpečiť náležitý a diverzifikovaný rozvoj. Podporovať železiarske a oceliarske podniky pri rozvíjaní strategických novovznikajúcich odvetví, ako je nová generácia informačných technológií, špičkové vybavenie a nové materiály, a zrýchliť rozvoj odvetvia moderných služieb, ako je moderná logistika, finančné služby, elektronický obchod atď. Podporiť oprávnené železiarske a oceliarske podniky, aby vytvorili hĺbkové spracovanie, ako sú automobily a mechanické časti, oceľové laná, zváracie elektródy atď. Posilniť medzinárodnú spoluprácu v oblasti výrobných kapacít, podporovať účasť železiarskych a oceliarskych podnikov na fúziách a reštrukturalizáciách zahraničných železiarskych a oceliarskych podnikov prostredníctvom viacerých kanálov a usmerňovať konkurenčné železiarske a oceliarske podniky v provincii, aby investovali do tovární v zahraničí a budovali tieto továrne“ (30).

(50)

Navyše v katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2019) (31) sa oceľ uvádza medzi podporovanými odvetviami.

(51)

Celkovo možno tvrdiť, že čínska vláda má zavedené opatrenia na podnietenie subjektov k tomu, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky zameranými na pomoc podporovaným odvetviam vrátane výroby hlavných surovín používaných na výrobu prešetrovaného výrobku. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(52)

Pri tomto prešetrovaní sa nezistil žiadny dôkaz o tom, že by diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie právnych predpisov v oblasti konkurzného práva a majetkového práva podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia v odvetví sudov uvedených v odôvodnení 33 neovplyvnili výrobcov prešetrovaného výrobku.

(53)

Odvetvie sudov nepriaznivo ovplyvňujú aj deformácie mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 33. Tieto deformácie ovplyvňujú odvetvie jednak priamo (pri výrobe prešetrovaného výrobku alebo hlavných vstupov), ako aj nepriamo (pri prístupe k vstupom od spoločností, ktoré podliehajú rovnakému systému pracovného práva v Číne) (32).

(54)

Navyše pri tomto prešetrovaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že odvetvie prešetrovaného výrobku neovplyvňujú zásahy vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, ako bolo uvedené aj v odôvodnení 33. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(55)

Komisia napokon pripomenula, že na výrobu prešetrovaného výrobku sú potrebné viaceré vstupy. Keď výrobcovia sudov nakupujú/kontrahujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systematickým deformáciám, aké už boli spomenuté. Napríklad dodávatelia vstupov zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(56)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja sudov na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky vstupné náklady (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach I a II správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a surovinami sú totiž prítomné v celej Číne. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v Číne kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď.

(57)

Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

(58)

Celkovo z dostupných dôkazov vyplynulo, že ceny prešetrovaného výrobku alebo náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia síl na trhu, pretože sú ovplyvňované značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako ukazuje skutočný alebo možný vplyv jedného alebo viacerých relevantných prvkov, ktoré sú v ňom uvedené. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu. Komisia preto pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa opisuje v ďalšom bode.

(59)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(60)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 26 a 27, Komisia vydala dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty: prvý záznam o výrobných faktoroch z 20. júla 2022 a druhý záznam o výrobných faktoroch z 19. septembra 2022. V týchto záznamoch sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá. V druhom zázname o výrobných faktoroch Komisia informovala zainteresované strany o svojom zámere použiť ako vhodnú reprezentatívnu krajinu v tomto prípade Brazíliu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(61)

V prvom zázname o výrobných faktoroch Komisia identifikovala Brazíliu, Mexiko a Rusko ako krajiny s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako Čína podľa Svetovej banky, čo znamená, že Svetová banka všetky uvedené krajiny klasifikuje ako krajiny s vyšším stredným príjmom na základe hrubého národného dôchodku, pričom je známe, že sa v týchto krajinách vyrába prešetrovaný výrobok. Neboli doručené žiadne pripomienky k dotknutým krajinám identifikovaným v uvedenom zázname.

(62)

V druhom zázname Komisia uviedla, že v prípade jednej z krajín identifikovaných ako krajiny, v ktorých sa vyrába prešetrovaný výrobok, t. j. v Mexiku, výrobca sudov ukončil výrobu pred obdobím prešetrovania a v databáze Orbis neboli dostupné žiadne finančné údaje po roku 2017 (34). Mexiko sa už preto nepovažovalo za možnú reprezentatívnu krajinu pri tomto prešetrovaní.

(63)

V druhom zázname Komisia uviedla, že jediný výrobca sudov v Rusku identifikovaný v prvom zázname nemal primeranú výšku zisku, a to ani v roku 2021, ani v roku 2020.

(64)

V druhom zázname Komisia uviedla, že mala k dispozícii údaje, z ktorých vyplývalo, že primeranú výšku zisku v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia mal len jeden výrobca v Brazílii, spoločnosť KHS Industria de Maquinas LTDA, a to len v roku 2020. Za rok 2021 ešte neboli k dispozícii žiadne aktualizované finančné údaje.

(65)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia v druhom zázname informovala zainteresované strany o tom, že ako vhodnú reprezentatívnu krajinu zamýšľa použiť Brazíliu a ako zdroj nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt na výpočet normálnej hodnoty zamýšľa v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia použiť spoločnosť KHS Industria de Maquinas LTDA. Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky k vhodnosti Brazílie ako reprezentatívnej krajiny a vhodnosti spoločnosti KHS Industria de Maquinas LTDA ako výrobcu v reprezentatívnej krajine.

(66)

V nadväznosti na druhý záznam boli doručené pripomienky od dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, v ktorých sa tvrdilo, že:

(67)

V dôsledku toho strany tvrdili, že spoľahlivosť trhových údajov týkajúcich sa Brazílie na účely stanovenia nedeformovanej trhovej hodnoty v prípade týchto výrobných faktorov bola sporná.

(68)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky navrhli ako vhodnú reprezentatívnu krajinu Malajziu, keďže jej úroveň hospodárskeho rozvoja je podobná ako v prípade Číny, aj keď v Malajzii nepôsobí žiadny výrobca sudov.

(69)

Malajziu však nemožno považovať za možnú reprezentatívnu krajinu, keďže aj samotné strany uznávajú, že v Malajzii neprebieha výroba sudov.

(70)

Komisia ďalej uskutočnila revízne prešetrovanie dôkazov (35) o pravdepodobných deformáciách trhu s plochými valcovanými výrobkami z nehrdzavejúcej ocele (HS 721933) v Brazílii. Existencia trhových antidumpingových ciel na ploché valcované výrobky z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Číne nie je podstatná, keďže dovoz z Číny bol vylúčený, keď sa stanovovala referenčná cena surovín. Vývozné kvóty na ploché valcované výrobky z nehrdzavejúcej ocele voči Spojeným štátom podľa všetkého neobmedzujú dovoz zo Spojených štátov, keďže ešte stále ide o tretieho najväčšieho vývozcu tohto produktu do Brazílie (po Číne a Indonézii). Dovoz plochých valcovaných výrobkov z nehrdzavejúcej ocele do Brazílie zo Spojených štátov sa navyše uskutočňuje s mierne vyššími cenami než dovoz z desiatich najväčších dovážajúcich krajín okrem Číny (16,3 EUR/kg v prípade dovozu zo Spojených štátov a 14,5 EUR/kg v prípade dovozu z uvedených desiatich krajín). Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia zamietla tvrdenie, že brazílsky trh s plochými valcovanými výrobkami z nehrdzavejúcej ocele (HS 721933) je deformovaný v dôsledku antidumpingových ciel voči Číne a vývozných kvót voči Spojeným štátom.

(71)

Pokiaľ ide o úroveň dovozných ciel na tri hlavné suroviny, Komisia konštatovala, že v nedeformovaných hodnotách použitých na výpočet normálnej hodnoty sa skutočne zohľadňujú dovozné clá, keďže predstavujú náhradu za cenu na domácom trhu možných reprezentatívnych krajín. Abstraktné porovnanie príslušných úrovní dovozných ciel na suroviny preto v zásade nie je relevantným faktorom na porovnanie vhodnosti reprezentatívnych krajín. Komisia v každom prípade konštatovala, že úroveň dovozných ciel je len jedným z prvkov na posúdenie toho, či je určitý trh otvorený alebo chránený, a že strana nepredložila žiadne iné konkrétne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že to je prípad Brazílie v súvislosti s dotknutými surovinami. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(72)

Pokiaľ ide o dovoz hlavných surovín z Číny, Komisia uskutočnila porovnanie aj s Brazíliou a Ruskom, dvomi možnými reprezentatívnymi krajinami s potvrdenou výrobou sudov. Z analýzy údajov o dovoze vyplýva, že dovoz hlavného výrobného faktora z Číny do Ruska, zvitkov z nehrdzavejúcej ocele (HS 721933), ktorý predstavuje vyše 50 % výrobných nákladov sudov, bol vyšší ako do Brazílie (60 % zvitkov z nehrdzavejúcej ocele bolo do Ruska dovezených z Číny, kým v prípade Brazílie bol tento podiel oveľa menší, a to 37 %). Navyše dovoz ihiel z Číny do Ruska, ktorý predstavuje vyše 20 % výrobných nákladov sudov, bol takisto vyšší ako dovoz do Brazílie (68 % v prípade dovozu do Ruska a 50 % v prípade dovozu do Brazílie). Vzhľadom na podiel týchto dvoch hlavných surovín (zvitky z nehrdzavejúcej ocele a ihly) na výrobných nákladoch sudov uvedené rozdiely v objeme dovozu zo samotnej Číny znižujú kvalitu údajov týkajúcich sa nedeformovaných hodnôt v Rusku vo väčšej miere ako v prípade Brazílie. So zreteľom na uvedené skutočnosti sa Rusko nepovažovalo za vhodnú reprezentatívnu krajinu v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(73)

Komisia takisto vykonala revízne prešetrovanie dôkazov týkajúcich sa spoločnosti KHS Industria de Maquinas LTDA v Brazílii a potvrdila, že spoločnosť sa špecializuje na navrhovanie a výrobu plniacich technológií a systémov na stáčanie piva do sudov, plniacich alebo doplnkových zariadení, a nie na výrobu sudov. Nebolo ju už teda možné považovať za výrobcu sudov.

(74)

Komisia v skutočnosti v prvom zázname identifikovala dvoch ďalších výrobcov sudov. Bez ohľadu na to Komisia nemohla zistiť vhodné finančné údaje o žiadnom zo zvyšných identifikovaných výrobcov sudov z Brazílie. Vzhľadom na to, že neexistovala vhodná referenčná hodnota na stanovenie primeraných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku za prešetrovaný výrobok v Brazílii, jedinej zostávajúcej reprezentatívnej krajine, v ktorej bola potvrdená výroba sudov, a teda aj dostupnosť hlavných surovín, Komisia predbežne usúdila, že za týchto okolností môžu byť vhodné údaje o spoločnostiach v odvetví vyrábajúcom podobný produkt. Hľadala preto údaje o výrobcoch podobného sortimentu výrobkov, ako sú sudy, konkrétne výrobkov, ktoré boli podobné z hľadiska použitých surovín, formy a účelu konečného výrobku. Výskum bol založený na kódoch NACE (36). Údaje z piatich spoločností s kódom NACE 2592 (obaly z ľahkých kovov) vyrábajúcich kovové konzervy, baliace výrobky, nádoby pre potravinársky priemysel boli k dispozícii v databáze Orbis (37) a výrobky vyrábané týmito spoločnosťami možno považovať za podobné sudom z hľadiska použitých surovín, formy a účelu konečného výrobku. Okrem toho v databáze Orbis boli dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky v Číne takisto registrovaní pod rovnakým kódom NACE 2592 ako výrobcovia kovových konzerv, baliacich výrobkov, nádob pre potravinársky priemysel. A napokon iba jeden z týchto piatich výrobcov kovových konzerv, baliacich výrobkov a nádob v Brazílii, spoločnosť Metalurgica Mococa SA (38), mal k dispozícii finančné údaje za obdobie prešetrovania.

(75)

Komisia sa na základe analýzy dostupných údajov rozhodla použiť Brazíliu ako vhodnú reprezentatívnu krajinu v predbežnej fáze prešetrovania a na vytvorenú normálnu hodnotu použiť finančné údaje jednej spoločnosti, Metalurgica Mococa SA, v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(76)

Po tom, čo sa na základe všetkých uvedených prvkov stanovilo, že Brazília je jedinou vhodnou reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

(77)

Vzhľadom na predchádzajúcu analýzu Brazília vyhovuje kritériám stanoveným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohla považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(78)

V prvom zázname Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia spotrebujú pri výrobe prešetrovaného výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli verejne dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách za každý výrobný faktor uvedený v danom zázname.

(79)

V druhom zázname Komisia následne uviedla, že na vytvorenie normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije údaje z databázy Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“) na stanovenie nedeformovaných nákladov pre väčšinu výrobných faktorov, najmä pre suroviny. Komisia okrem toho uviedla, že využije údaje Medzinárodnej organizácie práce (MOP) na stanovenie nedeformovaných nákladov na prácu (39) a údaje z výskumu Global Electricity Prices na stanovenie nedeformovaných nákladov na elektrinu (40).

(80)

V druhom zázname Komisia takisto informovala zainteresované strany, že v dôsledku zanedbateľnej váhy niektorých surovín v celkových výrobných nákladoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa tieto zanedbateľné položky zaradili do kategórie „spotrebný materiál“. Komisia vypočítala percentuálny podiel spotrebných materiálov na celkových nákladoch na suroviny a tento podiel použila na prepočítanie nákladov na suroviny s použitím stanovených nedeformovaných referenčných hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine.

(81)

Na základe všetkých informácií predložených zainteresovanými stranami a zhromaždených počas krížových kontrol na diaľku boli na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje:

Tabuľka 1

Výrobné faktory v prípade sudov

(82)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín na úrovni dodania do závodu výrobcovi z reprezentatívnej krajiny Komisia použila ako základ vážený priemer dovoznej ceny do reprezentatívnej krajiny, ako bol vykázaný v databáze GTA, ku ktorému pripočítala dovozné clá a náklady na dopravu. Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem Číny a z krajín, ktoré nie sú členmi WTO a sú uvedené v zozname v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (41). Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z Číny do reprezentatívnej krajiny, keďže v odôvodnení 58 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v Číne. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tie isté deformácie nemajú rovnaký vplyv aj na výrobky určené na vývoz, Komisia usúdila, že tie isté deformácie ovplyvňujú aj vývozné ceny. Po vylúčení dovozu do reprezentatívnej krajiny z Číny a z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom Komisia zistila, že dovoz hlavných surovín z iných tretích krajín zostal reprezentatívny.

(83)

Po druhom zázname vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky tvrdili, že správny kód HS pre ihly, ktorý sa mal použiť na stanovenie nedeformovanej hodnoty tejto suroviny, je HS 848180, a nie HS 848190. Vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že kód HS 848180 znamená kohútiky, ventily a podobné zariadenia na potrubia, kotly, nádrže, vane alebo podobné kade, kým kód HS 848190 označuje ich časti. Vývozcovia zaradení do vzorky tvrdili, že ihla je sama osebe skôr druh ventilu než jeho časť. Keďže v brazílskej nomenklatúre sa ako jednotka merania pri tomto kóde uvádza kus/položka, vhodným spôsobom to odráža skutočný spôsob, akým sa tento materiál obstaráva a stanovuje jeho cena. Okrem toho tento kód používajú aj dodávatelia ihiel pri vývoze z EÚ. Kód HS 848180 preto predstavuje správnu klasifikáciu pre ihly.

(84)

Komisia vysvetlila, že položka HS 8481 okrem iného zahŕňa aj „plynové jednotky na čapovanie piva pre barové pulty, tvorené v zásade jedným alebo viacerými kohútikmi ovládanými ručne, ktoré sa plnia tlakom oxidu uhličitého privádzaného do sudov s pivom“. Ihla sudu je navrhnutá tak, aby udržiavala stlačený plyn (oxid uhličitý) v sude a vydávala karbonizovanú tekutinu, pričom zabezpečuje jej upravený tok. Túto funkciu plní najmä mechanizmus nachádzajúci sa v hlavnej časti sudovej ihly, ktorej súčasťou je ventil (alebo v závislosti od modelu dva ventily). Ihla sa tak môže považovať za súčasť plynových jednotiek na čapovanie piva, ktoré patria do rozsahu položky HS 8481, a mala by patriť pod číselný znak KN 848190. Okrem toho jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky predložil svoju dovoznú dokumentáciu týkajúcu sa ihiel, podľa ktorej sa dovoz ihiel uskutočňoval v rámci kódu HS 848190. Celkovo polovica spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov uviedla, že v prípade ihiel sa má používať kód HS 848190. Tvrdenie strán týkajúce sa použitia kódu HS 848180 sa preto zamietlo.

(85)

Údaje o dovoze ihiel do Brazílie boli zaradené pod dva relevantné rozšírené kódy: 84819010 (časti rozprašovacích ventilov, zariadenia používané v kúpeľniach atď.) a 84819090 (časti kohútikov, ostatné zariadenia pre kanalizácie atď.). Kód 84819090 bol zvolený z toho dôvodu, že ihly nie sú časti rozprašovacích ventilov.

(86)

V prípade niekoľkých výrobných faktorov skutočné náklady, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, predstavovali jednotlivo zanedbateľný podiel celkových nákladov na suroviny v období prešetrovania. Keďže hodnota, ktorá sa v týchto prípadoch použila, nemala bez ohľadu na použitý zdroj žiadny citeľný vplyv na výpočet dumpingového rozpätia, Komisia sa rozhodla, že tieto náklady zahrnie do spotrebných materiálov, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 80.

(87)

Na stanovenie nedeformovanej ceny surovín v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) prvou zarážkou základného nariadenia Komisia uplatnila príslušné dovozné clá reprezentatívnej krajiny.

(88)

Komisia vyjadrila náklady na dopravu, ktoré vznikli spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi pri dodávke surovín, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na suroviny a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady tých istých surovín, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako indikátor na účely odhadu nedeformovaných nákladov na dopravu surovín pri ich dodaní k bráne spoločnosti.

(89)

Na stanovenie miezd v Brazílii Komisia použila štatistiky MOP (42). Štatistiky MOP poskytli informácie o mesačných mzdách pracovníkov vo výrobnom sektore a o priemernom čase odpracovanom za týždeň (43) v Brazílii v roku 2021. K mesačnej mzde sa pripočítali dodatočné náklady súvisiace s prácou, ktoré znáša zamestnávateľ, založené na verejne dostupných zdrojoch (44).

(90)

Počas krížových kontrol na diaľku jedného vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky Komisia nenašla záznamy týkajúce sa skutočných pracovných hodín, len údaje o štandardných pracovných hodinách. Vyvážajúci výrobca uviedol, že skutočné pracovné hodiny boli v priemere o 10 minút vyššie pred pracovnou zmenou/dňom a po nich z dôvodu príchodu do výrobného zariadenia a odchodu z neho. Komisia preto zvýšila štandardné pracovné hodiny tohto vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky o 20 minút na zmenu/deň.

(91)

V druhom zázname Komisia uviedla, že na účely referenčnej hodnoty elektriny (45) použije údaje z výskumu Global Electricity Prices. Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky tvrdili, že Komisia by mala použiť údaje energetickej spoločnosti EDP Brasil (46), hlavného dodávateľa elektriny na miestnom brazílskom trhu, pričom by mala zohľadniť odlišné sadzby elektrickej energie počas špičky a mimo nej a relevantné ceny účtované kategórii priemyselných spotrebiteľov, čo predstavuje spoľahlivú referenčnú hodnotu elektriny.

(92)

Ministerstvo pre ťažbu a energetiku v Brazílii (Ministério de Minas e Energia) uverejňuje ročnú správu o energetike v Brazílii (47). V správe za rok 2021 sa uvádza priemerná sadzba za elektrickú energiu (48) všetkých významných dodávateľov elektriny uplatňovaná na priemyselných používateľov v Brazílii (49). Komisia považovala tento zdroj za najspoľahlivejší na stanovenie referenčnej hodnoty elektriny, keďže obsahoval priemerné sadzby uplatňované všetkými významnými dodávateľmi elektriny v Brazílii na rozdiel od zdroja údajov navrhovaného vyvážajúcimi výrobcami, ktorý sa týkal iba jedného dodávateľa. Použila preto priemernú sadzbu elektrickej energie pre priemyselných používateľov uverejnenú v správe ministerstva ťažby a energetiky v Brazílii za rok 2021.

(93)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch.

(94)

Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, boli vyjadrené ako podiel na výrobných nákladoch, ktoré skutočne vznikli vyvážajúcim výrobcom. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované priame výrobné náklady.

(95)

Pri stanovení nedeformovanej a primeranej výšky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku Komisia vychádzala z finančných údajov spoločnosti Metalurgica Mococa SA za rok 2021, ktoré získala z databázy Orbis.

(96)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(97)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Komisia uplatnila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Tieto údaje o miere spotreby, ktoré poskytli vyvážajúci výrobcovia, boli overené počas krížovej kontroly na diaľku. Komisia vynásobila jednotkové spotreby výrobných faktorov nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine, ako sa opisuje v odôvodneniach 82 až 88.

(98)

Po stanovení nedeformovaných priamych výrobných nákladov Komisia uplatnila režijné náklady spojené s výrobou, ako sa uvádza v odôvodnení 94.

(99)

Na výrobné náklady stanovené v súlade s opisom v predchádzajúcom odôvodnení Komisia uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk spoločnosti Metalurgica Mococa SA v Brazílii. Predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady dosiahli 8,5 %. Zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na nedeformované výrobné náklady dosiahol 24,4 %.

(100)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu jednotlivých druhov výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(101)

Jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky vyvážal do Únie priamo nezávislým zákazníkom. Druhý vyvážal buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom neprepojenej obchodnej spoločnosti v Hongkongu. V tomto prípade vyvážajúci výrobca posielal tovar priamo nezávislému zákazníkovi v Únii, kým faktúru vystavoval obchodnej spoločnosti v Hongkongu.

(102)

V prípade predaja dotknutého výrobku na vývoz priamo nezávislým zákazníkom v Únii bola vývozná cena skutočne zaplatená cena alebo splatná cena za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(103)

V prípade predaja na vývoz, ktorý sa uskutočnil prostredníctvom neprepojenej obchodnej spoločnosti v Hongkongu, bola vývozná cena stanovená na základe ceny, za ktorú bol vyvážaný výrobok prvýkrát predaný tejto obchodnej spoločnosti. Hoci Komisia mala dôkazy (prepravné doklady atď.), že tento tovar bol prepravený od vyvážajúceho výrobcu priamo nezávislému zákazníkovi v Únii, nebolo možné stanoviť predajnú cenu koncovému zákazníkovi. Komisia oslovila obchodnú spoločnosť v Hongkongu, spoločnosť však nespolupracovala. Európsky koncový používateľ kupujúci predmetné sudy pri prešetrovaní takisto nespolupracoval. Predajná cena koncovému zákazníkovi v Únii preto nebola k dispozícii v predbežnej fáze prešetrovania.

(104)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu pre každý druh výrobku.

(105)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Vykonali sa úpravy o náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie, clo, náklady na úver a bankové poplatky.

(106)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývoznej ceny zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(107)

Na základe toho sú predbežné vážené priemerné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(108)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážený priemer dumpingového rozpätia v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa preto stanovilo na základe rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bez ohľadu na rozpätia vyvážajúcich výrobcov s nulovým dumpingovým rozpätím a dumpingovým rozpätím de minimis, ako aj rozpätia stanovené za okolností uvedených v článku 18 základného nariadenia.

(109)

Na tomto základe predbežné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky predstavuje 72,1 %.

(110)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Číne Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov.

(111)

Komisia usúdila, že úroveň spolupráce v tomto prípade bola nízka, keďže spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia predstavovali približne iba 32 % odhadovaného celkového objemu dovozu z Číny v období prešetrovania. V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Číne preto Komisia považovala za vhodné stanoviť dumpingové rozpätie na základe reprezentatívneho druhu výrobku s najvyšším rozpätím, ktorý vyrábajú vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. Celoštátne dumpingové rozpätie vzťahujúce sa na všetkých ostatných nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov bolo preto stanovené na úrovni 91,0 %.

(112)

Predbežné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(113)

Podľa informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, podobný výrobok počas obdobia prešetrovania vyrábali ôsmi výrobcovia v Únii. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(114)

Celková výroba v Únii v období prešetrovania bola stanovená približne na 1 926 200 sudov. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú informácie z vyplneného makroekonomického dotazníka, ktoré poskytol navrhovateľ. Ako sa uvádza v odôvodnení 7, výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali približne 73 % odhadovanej celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(115)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii (v kusoch)

(116)

Komisia stanovila spotrebu sudov v Únii na základe celkového predaja výrobného odvetvia Únie v Únii, ku ktorému pripočítala celkový dovoz z Číny. Metodika na určenie dovozu z Číny je podrobne vysvetlená v bode 4.3.1. Dovoz do Únie z iných tretích krajín sa nezohľadňoval, keďže sa považoval za zanedbateľný (pozri odôvodnenie 119).

(117)

Informácie o predaji výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa získali z vyplneného dotazníka, ktorý poskytol navrhovateľ a ktorý bol krížovo overený porovnaním s informáciami poskytnutými výrobcami z Únie zaradenými do vzorky v ich vyplnených dotazníkoch.

(118)

Dotknutý výrobok sa do Únie dováža pod dvomi číselnými znakmi KN (ex 7310 10 00 a ex 7310 29 90) v závislosti od objemu suda. Sudy s objemom najmenej 50 litrov a najviac 300 litrov patria pod číselný znak KN 7310 10 00, kým sudy s objemom menej ako 50 litrov patria pod číselný znak KN 7310 29 90. Pod tieto dva číselné znaky KN patrí okrem prešetrovaného výrobku aj široký sortiment iných výrobkov (napr. plechovky, cínové škatule, kŕmne žľaby pre hospodárske zvieratá, vedrá, hasiace prístroje, kanistre, nádoby a cisterny na rôzne použitia, fľaše na vodu, oceľové sudy atď.), v dôsledku čoho nebolo možné stanoviť dovoz len na základe číselných znakov KN.

(119)

Pokiaľ ide o dovoz z iných tretích krajín, v podnete sa tvrdilo, že sudy na trh Únie dodávajú prevažne výrobcovia z Únie a vývozcovia z Číny. Komisia preskúmala údaje o dodávateľoch, ktoré poskytli traja veľkí používatelia (podrobnejšie informácie pozri v odôvodnení 130), a zistila, že na trhu nie sú žiadni ďalší dodávatelia. Komisia preto dospela k záveru, že dovoz do Únie z iných tretích krajín, pokiaľ existuje, je zanedbateľný a nemá žiadny zjavný vplyv na spotrebu v Únii.

(120)

Spotreba v Únii v posudzovanom období klesla o 66 %. Po počiatočnom poklese o 27 % v roku 2019 nasledoval výraznejší pokles v roku 2020 a v období prešetrovania (2021). Tento pokles sa zhodoval s rokmi, keď bola Únia najviac postihnutá pandémiou COVID-19, a možno ho prisúdiť súvisiacim tzv. obmedzeniam pohybu, a to najmä opatreniam, ktoré vlády zavádzali v celej Únii v záujme boja proti pandémii COVID-19.

(121)

Opatrenia súvisiace s pandémiou COVID-19 zasiahli obzvlášť hotely, reštaurácie a kaviarne (ďalej len „odvetvie Horeka“). Odvetvie Horeka nakupuje pivo a iné nápoje od používateľov, ktorými najčastejšie bývajú pivovary. Pivo sa prevádzkam dodáva v sudoch, ktoré sa pripájajú k výčapným zariadeniam, cez ktoré sa nápoj nalieva do pohárov a podáva zákazníkom odvetvia Horeka.

(122)

V roku 2020 a v období prešetrovania bola veľká väčšina odvetvia Horeka v Únii prinútená skrátiť svoje otváracie hodiny a/alebo obmedziť svoju kapacitu, či na dlhší čas úplne zatvoriť prevádzky, a to na základe vládnych opatrení zavedených na potlačenie šírenia pandémie COVID-19. Logickým dôsledkom takéhoto poklesu činnosti odvetvia Horeka a následného zníženia dopytu po výčapnom pive bolo zníženie dopytu používateľov po sudoch, v ktorých dodávajú pivo svojim zákazníkom v odvetví Horeka.

(123)

Navrhovateľ v podnete navrhol metodiku na stanovenie dovozu z dotknutej krajiny. Táto metodika bola založená na trhových poznatkoch navrhovateľa a odhadovanom význačnom zvýšení dovozu do Únie o 188 % v posudzovanom období, ako sa uvádza v tabuľke 3.

Tabuľka 3

Predaj čínskych sudov v Únii – odhad v podnete (jednotky)

(124)

Podľa vysvetlenia v bodoch 193 až 203 podnetu uvedenú metodiku tvoria tri hlavné prvky. Po prvé navrhovateľ sčítal množstvo sudov požadovaných vo všetkých ponukových konaniach (v podnete označovaných ako „tendre“) usporiadaných piatimi najväčšími používateľmi, t. j. veľkými pivovarskými skupinami pôsobiacimi na trhu Únie, konkrétne: AB InBev, Asahi CEE, Carlsberg, Heineken a Molson Coors (ďalej len „veľkí používatelia“) Po druhé navrhovateľ odpočítal svoj vlastný predaj, ktorý uskutočnil na základe ponúk, ktoré spravil vo vzťahu k uvedeným výberovým konaniam, pričom vychádzal z predpokladu, že zvyšok celkovej dávky požadovanej v každom výberovom konaní získali a dodali výrobcovia z Číny. Na záver navrhovateľ pripočítal množstvá dovezené dovozcami/sprostredkovateľmi, ktoré odhadol na základe svojich trhových poznatkov.

(125)

Z prešetrovania vyplýva, že množstvo sudov, ktoré veľkí používatelia skutočne nakúpili na základe výberových konaní, len zriedka zodpovedá množstvám, ktoré sa pôvodne požadovali v rámci daného konania. Hoci sa tento podiel medzi jednotlivými výberovými konaniami a medzi veľkými používateľmi líši, v priemere veľkí používatelia v posudzovanom období nakúpili menej ako 60 % množstva sudov, ktoré pôvodne požadovali v rámci výberových konaní. Dôvodom je osobitný spôsob fungovania tohto trhu, ktorý súvisí najmä s podmienkami výberových konaní a opatreniami používateľov po výberových konaniach, ako sa vysvetľuje v bode 5.1, a podľa ktorého používatelia predovšetkým nemali žiadny zmluvný záväzok nakúpiť množstvo sudov, ktoré bolo predmetom výberového konania.

(126)

Komisia sa preto snažila overiť, či je tento odhad dovozu dotknutého výrobku do Únie uvedený v podnete presný, a v prípade, že nebol presný, vykonala odhad objemu dovozu presnejším spôsobom. Na tento účel si vyžiadala údaje o všetkých zásielkach výrobkov patriacich pod uvedené dva číselné znaky KN od colných orgánov šiestich členských štátov EÚ s najvyšším objemom dovozu výrobkov patriacich pod tieto dva číselné znaky KN v posudzovanom období, či už išlo o dovoz z Číny, alebo z celého sveta: Belgicko, Česko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko a Poľsko. Belgicko, Francúzsko, Holandsko a Nemecko patrili do prvej pätice krajín s najväčším dovozom v obidvoch kategóriách, kým Poľsko sa nachádzalo medzi prvými piatimi členskými štátmi s najväčším objemom dovozu z Číny a Česko zaznamenalo najväčší objem dovozu z hľadiska dovozu zo zvyšku sveta. Týchto šesť členských štátov spoločne predstavovalo 73 % dovozu do EÚ z Číny a 66 % dovozu z celého sveta v posudzovanom období.

(127)

Komisia analyzovala doručené údaje a na základe opisu každej zásielky vypočítala dolnú a hornú hodnotu toho, čo možno primerane považovať za dovoz dotknutého výrobku do týchto šiestich členských štátov. Konkrétne zásielky, ktoré boli opísané ako „(pivné) sudy“, boli spojené tak, aby tvorili dolnú hodnotu, kým zásielky s opisom, ktorý bol v súlade s vlastnosťami sudov, sa spojili do skupiny, aby tvorili hornú hodnotu. V tejto súvislosti sa zásielky, ktoré boli opisované ako niečo iné, napríklad kŕmne žľaby, vedrá, nádrže na plyn, kotle, plechovky, cínové škatule atď., alebo ktorých opis nebol zlučiteľný s vlastnosťami sudov, vylúčili. Vo väčšine prípadov colné orgány nezaznamenali jednotky (počet sudov) v každej zásielke, ale len jej hmotnosť. V týchto prípadoch sa Komisia pri výpočte množstva sudov opierala o prepočítací koeficient 1 sud = 10 kg (50). S cieľom vypočítať celkové množstvo sudov dovážaných z Číny do Únie sa výsledné horné a dolné hodnoty za každý rok upravili koeficientom 0,73, t. j. percentuálnym podielom, ktorý predstavuje šesť členských štátov na celkovom dovoze výrobkov s uvedenými dvoma číselnými znakmi KN do Únie z Číny. Výsledky tejto analýzy sú uvedené v tabuľke 4.

Tabuľka 4

Dovoz do Únie na základe podrobných colných údajov

(128)

Uvedenými číselnými hodnotami sa potvrdilo, že metodika použitá v podnete nebola najvhodnejšia na stanovenie objemu dovozu dotknutého výrobku do Únie.

(129)

Komisia navyše oslovila zvyšných štyroch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, aby si od nich vyžiadala údaje o predaji za celé posudzované obdobie. Všetci štyria výrobcovia poskytli vyžiadané neoverené údaje, ktoré sa agregovali s overeným objemom predaja, ktorý deklarovali dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vo vyplnených dotazníkoch, pričom výsledky objemu dovozu sú zhrnuté v tabuľke 5.

Tabuľka 5

Celkový objem vývozu deklarovaný spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami zaradenými a nezaradenými do vzorky

(130)

Vzhľadom na nezrovnalosti v dostupných údajoch Komisia 2. septembra 2022 uverejnila záznam do spisu, v ktorom uviedla čísla týkajúce sa objemu dovozu zhrnuté v tabuľkách 4 a 5, ako aj rozličné metodiky, z ktorých vychádzali, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Komisia takisto oslovila veľkých používateľov, a to aj napriek ich počiatočnej nespolupráci, a vyžiadala si od nich údaje o ich dodávateľoch a objeme nákupov, aby sa pokúsila potvrdiť číselné údaje doručené od vyvážajúcich výrobcov uvedené v tabuľke 5. Iba traja z piatich veľkých používateľov poskytli vyžiadané údaje (podrobnejšie informácie pozri v odôvodnení 136). Jediné pripomienky k záznamu predložil navrhovateľ 12. septembra 2022.

(131)

Prvé tvrdenie predložené navrhovateľom sa týkalo skutočnosti, že v odhade dovozu v tabuľke 4 založenom na analýze colných údajov ešte stále chýbal podiel dovozu z Číny. Navrhovateľ sa odvolával napríklad na to, že chýbali štatistické údaje o dovoze do iných členských štátov dôležitých z hľadiska spotreby piva a sudov, ako je Rumunsko a Španielsko, čím došlo k podhodnoteniu celkových čísiel.

(132)

Po druhé navrhovateľ tvrdil, že z dôvodu obmedzenej spolupráce vyvážajúcich výrobcov údaje vykázané spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami v tabuľke 5 v plnej miere neodrážajú objemy dovážané do Únie v posudzovanom období. Navrhovateľ vo svojom podaní tvrdil, že miera spolupráce vyvážajúcich výrobcov bola len 28 %.

(133)

Po tretie navrhovateľ tvrdil, že informácie o spotrebe, ktoré získali traja veľkí používatelia, poskytujú len čiastočný pohľad na spotrebu sudov v Únii, a to z dôvodu, že malé a stredné pivovary neboli zohľadnené, a z dôvodu obmedzenej spolupráce používateľov.

(134)

Komisia dôkladne posúdila všetky pripomienky navrhovateľa. Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, hoci úprava štatistických údajov o dovoze šiestich členských štátov koeficientom 0,73, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 127, sa použila na určenie zvyšného dovozu z iných členských štátov, v tejto fáze nemožno vylúčiť, že skutočný objem dovozu do iných členských štátov, ako je Rumunsko a Španielsko, je podhodnotený.

(135)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 111, z prešetrovania predbežne vyplýva, že úroveň spolupráce je nízka a spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia v období prešetrovania predstavovali 32 % dovozu sudov z Číny. V tejto fáze prešetrovania teda nemožno vylúčiť, že v Číne popri spolupracujúcich vývozcoch existujú ďalší vyvážajúci výrobcovia alebo vývozcovia, ktorí počas celého posudzovaného obdobia predávali sudy do Únie.

(136)

V súvislosti s tretím tvrdením a veľmi nízkou mierou spolupráce používateľov Komisia konštatovala, že z piatich veľkých používateľov, ktorí predstavujú približne 50 % používateľského trhu, vyžiadané údaje poskytli iba traja používatelia (AB InBev, Asahi a Molson Coors). Okrem toho iba jeden z týchto troch používateľov (AB InBev) nakupoval sudy od dodávateľov z Číny. Ako sa navyše uvádza v bode 5.1, zvyšných 50 % používateľského trhu, ktoré tvoria prevažne malé pivovary, pri prešetrovaní nespolupracovalo.

(137)

So zreteľom na uvedené pripomienky a úvahy Komisia ďalej konštatovala, že nakúpené množstvo, ktoré vykázal jediný spolupracujúci používateľ, ktorý sudy nakupuje z Číny, bolo výrazne pod úrovňou objemu predaja Únie vykázanou príslušnými vyvážajúcimi výrobcami. Komisia navyše usúdila, že existovali ďalší vyvážajúci výrobcovia, ktorí pri prešetrovaní nespolupracovali, a že údaje predložené spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami nezaradenými do vzorky neboli overené, keďže títo výrobcovia neboli zaradení do vzorky.

(138)

Na druhej strane vzhľadom na všetky tieto prvky, a najmä na protichodné údaje od používateľov a veľmi nízku spoluprácu vyvážajúcich výrobcov a používateľov, ktorých údaje o nákupoch by boli užitočné na účely opätovnej kontroly množstiev, ktoré vykázali spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, Komisia predbežne usúdila, že najvhodnejšia metodika na stanovenie objemu dovozu sa musí zakladať na oficiálnych štatistických údajoch o dovoze uvedených v tabuľke 4. Navyše vzhľadom na pripomienky odvetvia, že ešte aj horná hodnota údajov založená na štatistike bude zrejme podhodnotená, Komisia predbežne usúdila, že horné hodnoty získané zo štatistických údajov sú v tejto predbežnej fáze najvhodnejšie na účely výpočtu úrovne dovozu.

(139)

Na dosiahnutie dodatočnej záruky, pokiaľ ide o vhodnosť tejto metodiky, Komisia následne preskúmala štatistické údaje týkajúce sa dovozu sudov na úrovni kódov TARIC, ktoré boli od začiatku tohto prešetrovania k dispozícii v databáze Surveillance, s cieľom získať prehľad o tom, aký veľký podiel tvorí dovoz sudov na celkovom dovoze výrobkov, ktoré patria pod obidva príslušné číselné znaky KN. Priemerný podiel dovozu výrobkov na úrovni kódov TARIC (t. j. dovoz sudov) na dovoze všetkých výrobkov na príslušnej úrovni číselných znakov KN v období od 13. mája 2022 do 6. decembra 2022 bol v súlade s priemerným podielom dovozu sudov patriacich pod číselné znaky KN, ktoré Komisia stanovila na posudzované obdobie.

(140)

V záujme ďalšieho overenia vhodnosti tejto metodiky Komisia plánuje opäť osloviť významných dovozcov uvedených v podnete, aby spresnila svoje posúdenie objemu dovozu v posudzovanom období. Komisia sa po predbežnej fáze takisto vynasnaží získať ďalšie informácie o malých pivovaroch.

(141)

Komisia navyše plánuje zber údajov z obdobia po začatí prešetrovania od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených aj nezaradených do vzorky s cieľom zosúladiť ich s presnejšími oficiálnymi štatistikami dovozu dostupnými za obdobie po začatí prešetrovania. Komisia takisto plánuje overiť údaje o dovoze spolupracujúcich výrobcov nezaradených do vzorky a požiadať colné orgány Rumunska a Španielska o poskytnutie podrobných údajov o príslušných číselných znakoch KN v záujme ďalšieho spresnenia skutočných údajov o dovoze.

(142)

Ako sa vysvetľuje v bode 4.3.1, Komisia určila objem dovozu na základe oficiálnych colných štatistík členských štátov. Podiel dovozu na trhu bol stanovený ako podiel celkového vykázaného dovozu z Číny na celkovej spotrebe v Únii (ako sa stanovil v bode 4.2).

(143)

Dovoz do Únie z dotknutej krajiny sa vyvíjal takto:

Tabuľka 6

Objem dovozu (v kusoch) a podiel na trhu

(144)

Ako vyplýva z uvedenej tabuľky, objem dovozu z Číny sa v posudzovanom období znížil o 39 %. Toto zníženie objemu dovozu sa zhodovalo s celkovým trendom klesajúcej spotreby sudov v posudzovanom období (pozri tabuľku 2), i keď v menšej miere, a v každom prípade bolo oveľa menej výrazné ako trend klesajúceho predaja výrobného odvetvia Únie (pozri tabuľku 9).

(145)

Tento pokles sa musí uviesť do kontextu s prevládajúcou situáciou na trhu v roku 2020 a v období prešetrovania, t. j. s podstatným znížením dopytu po sudoch počas pandémie COVID-19. Na takto zmenšujúcom sa trhu dovoz sudov klesal s podstatne menším rozdielom ako predaj výrobného odvetvia Únie. Podiel dovozu z Číny na trhu sa tak v posudzovanom období, z dôvodu jeho nižších cien, nepretržite zvyšoval (o 79 % za posudzované obdobie). V období prešetrovania bol podiel Číny na trhu pomerne vysoký, keď dosiahol 31 %.

(146)

Vzhľadom na ťažkosti pri stanovovaní jednotkových cien na základe oficiálnych štatistík Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov, ktoré jej poskytli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia. Cenové podhodnotenie dovozu sa stanovilo na základe vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky a čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(147)

Priemerná cena dovozu do Únie z dotknutej krajiny sa vyvíjala takto:

Tabuľka 7

Dovozné ceny (EUR/kus)

(148)

Dovozné ceny z Číny sa v roku 2019 znížili o 13 % a v roku 2020 o 11 %, v roku 2020 znovu začali rásť a v období prešetrovania opäť dosiahli úroveň z roku 2018.

(149)

Komisia určila podhodnotenie ceny v období prešetrovania tak, že porovnala:

(150)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní rabatov a zliav. Takmer celý predaj vyvážajúcich výrobcov aj výrobného odvetvia Únie tvoril priamy predaj koncovým používateľom (čiže pivovarom), a preto boli predajné kanály a úroveň obchodu rovnaké na obidvoch stranách. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky v období prešetrovania. Z porovnania vyplynulo, že dovoz z dotknutej krajiny vykazuje na trhu Únie vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny v rozmedzí 11,9 % až 14 %.

(151)

Okrem cenového podhodnotenia dochádzalo aj k podstatnému stlačeniu cien v zmysle článku 3 ods. 3 základného nariadenia. Z dôvodu značného tlaku na ceny vyvolaného dumpingovým dovozom čínskych vyvážajúcich výrobcov za nízke ceny nebolo výrobné odvetvie Únie schopné zvyšovať ceny počas celého obdobia prešetrovania úmerne s vývojom výrobných nákladov a s cieľom dosiahnuť primeranú úroveň zisku.

(152)

Ako sa uvádza v tabuľke 11, priemerné predajné ceny v EÚ sa v posudzovanom období znížili takmer o 10 %. Zároveň sa za rovnaké obdobie zvýšili výrobné náklady, a to o 16 %, takže predajná cena bola výrazne pod úrovňou výrobných nákladov. Výrobné náklady sa značne zvýšili najmä v roku 2020 a v období prešetrovania, kým cena sa z dôvodu tlaku čínskeho vývozu na ceny musela udržiavať na nezmenenej úrovni. Naopak, cenové úrovne a výsledné zisky na vývozných trhoch, ktoré neboli ovplyvnené dumpingovým dovozom alebo v rámci ktorých boli uložené opatrenia na obnovenie spravodlivého obchodu, boli v priemere o 22 % vyššie ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie (+29 % v období prešetrovania) (pozri odôvodnenie 196).

(153)

Táto situácia mala zreteľný vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie, ako sa uvádza v tabuľke 14. Ziskovosť v roku 2018 začínala na 12 % a vo zvyšnom období prudko klesla, najmä v roku 2020 a v období prešetrovania.

(154)

Z vývoja týchto troch ukazovateľov jasne vyplýva, že odvetvie bolo vystavené silným tlakom na ceny zo strany čínskeho dumpingového dovozu, v dôsledku ktorého bolo odvetvie nútené predávať výrobky za veľmi nízke ceny pod úrovňou výrobných nákladov. Informácie o osobitostiach situácie na trhu, najmä v súvislosti s tlakom na ceny, ktorému bolo vystavené výrobné odvetvie Únie pri predaji, sú vysvetlené v bode 5.1. Toto vyvolalo jasné stlačenie cien výrobného odvetvia Únie.

(155)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(156)

Ako sa uvádza v odôvodnení 7, na stanovenie možnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa použil výber vzorky.

(157)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplneného makrodotazníka, ktorý predložil navrhovateľ. Údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Údaje sa týkali výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Konštatovalo sa, že z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sú obidva súbory týchto údajov reprezentatívne.

(158)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(159)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(160)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(161)

V posudzovanom období objem výroby klesol o 62 %. Výroba veľmi presne zodpovedala zmenám spotreby: najprv došlo k poklesu dopytu v roku 2019 (o 23 %) a ďalší výraznejší pokles dopytu sa zaznamenal v rokoch 2020 a 2021 (pandémia COVID-19).

(162)

Výrobná kapacita sa v posudzovanom období mierne zvýšila, a to o 4 %. Dôvodom je zvýšenie efektívnosti postupov a prideľovania zamestnancov, ktoré výrobné odvetvie Únie v posudzovanom období zrealizovalo v prípade svojich výrobných liniek.

(163)

Uvedené dva trendy (zníženie výroby, zvýšenie kapacity) viedli k výraznému zníženiu využitia kapacity (–64 %). Miera využitia kapacity sa v období prešetrovania ocitla na veľmi nízkej úrovni (28 %).

(164)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Objem predaja a podiel na trhu

(165)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa v posudzovanom období plynule znižoval (o 71 %), a to prudšie ako sa vyvíjala spotreba.

(166)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu klesol z 83 % v roku 2018 na 69 % v období prešetrovania, čo predstavuje zníženie o 14 percentuálnych bodov, a to z dôvodu výrazného tlaku čínskeho dovozu na ceny, ako sa vysvetľuje v bode 4.4.3.1, pričom podiel čínskeho dovozu na trhu sa v posudzovanom období neustále zvyšoval.

(167)

Dopyt po sudoch a ich výroba mali v posudzovanom období klesajúcu tendenciu. V súvislosti s klesajúcou spotrebou výrobné odvetvie Únie prišlo o významný objem predaja a podiel na trhu, pričom znížený objem predaja si zachovalo len na úkor svojich predajných cien, ako sa vysvetľuje v bode 4.4.3.1.

(168)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Zamestnanosť a produktivita

(169)

Zamestnanosť v odvetví sa vyvíjala rovnako ako výroba a spotreba na trhu Únie a v posudzovanom období prudko klesla o 50 %. Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo v situácii, keď sa výroba počas posudzovaného obdobia znížila o 62 %, k poklesu produktivity. Produktivita napriek zníženiu zamestnanosti klesla v posudzovanom období o 33 % a vďaka určitému zvýšeniu efektívnosti došlo v období prešetrovania len k jej čiastočnej obnove.

(170)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na ceny dovozu z dotknutej krajiny podstatný.

(171)

Ide o prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dotknutého výrobku. Neboli preto k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného minulého dumpingu.

(172)

Priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Predajné ceny v Únii

(173)

Predajné ceny sa medzi rokmi 2018 a 2019 znížili o 2 % pred tým, než prudko klesli o 8 % v roku 2020 a v období prešetrovania ostali približne na rovnakej úrovni. Celkovo sa priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období znížili o 9 %.

(174)

V tom istom posudzovanom období sa jednotkové výrobné náklady zvýšili o 16 %. Súviselo to najmä so zvýšením fixných nákladov, ktoré nasledovalo po poklese objemu výroby. V reakcii na to sa výrobnému odvetviu Únie v rokoch ovplyvnených obmedzeniami pohybu v súvislosti s pandémiou COVID-19 podarilo znížiť svoje fixné náklady o viac ako 20 %. Napriek tomu bol vplyv úmerne vyššieho výskytu fixných nákladov v období nízkeho využitia kapacity závažný, keďže podiel týchto nákladov na celkových výrobných nákladoch sa zvýšil z 13 % v roku 2018 na 23 % v období prešetrovania. V posudzovanom období výrobné odvetvie Únie znížilo počet svojich zamestnancov, ako sa uvádza v tabuľke 10, a svoje náklady práce v dôsledku prepúšťania v čase pandémie COVID-19, ako sa uvádza v bode 4.4.3.2.

(175)

Predajné ceny a výrobné náklady mali odlišný vývoj. Ako sa vysvetľuje v bode 4.3.3 a v bode 5.1, výrobné odvetvie Únie nebolo schopné zvýšiť svoje ceny na udržateľnú úroveň, aby vyrovnalo vyššie výrobné náklady a nízke využitie kapacity, keďže rokovania o cenách na trhu boli výrazne ovplyvnené lacným a dumpingovým dovozom z Číny.

(176)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(177)

Priemerné náklady práce na zamestnanca sa v roku 2019 znížili, po čom v roku 2020 a v období prešetrovania nasledovalo ich zvýšenie. Ako však vyplýva z tabuľky 10, zároveň sa znížila zamestnanosť, a to o 54 %.

(178)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 13

Zásoby

(179)

V posudzovanom období sa zásoby znížili o 58 %. Toto zníženie súviselo so znížením výroby a predaja. V posudzovanom období sa zásoby ako percentuálny podiel výroby celkovo zvýšili o 11 %, keďže odvetvie muselo zachovať určitý objem činností, a preto nemohlo obmedziť výrobu v súlade so znížením predaja. V každom prípade, vzhľadom na to, že väčšina výroby sa uskutočnila na základe objednávok a špecifikácií zákazníkov, zásoby nepredstavujú hlavný ukazovateľ ujmy.

(180)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 14

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(181)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(182)

Za posudzované obdobie zisky klesli o 58 % v roku 2019 a v roku 2020 sa prudko prepadli a premenili na straty vyjadrené dvojcifernými číslami. V roku 2021 sa čiastočne obnovili, ale stále ostávali záporné. Celkovo sa zisk v posudzovanom období znížil o 173 %. Vyššia konkurencia lacného čínskeho vývozu v kontexte náhleho poklesu dopytu spojeného s pandémiou COVID-19, ako sa vysvetľuje v bode 5.1, prinútila výrobné odvetvie Únie znížiť ceny v období rastúcich výrobných nákladov, ako sa vysvetľuje v bode 4.4.3.1, a viedla k významným stratám.

(183)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie financovať svoje činnosti z vlastných zdrojov. Trend v oblasti čistého peňažného toku sa vyvíjal podobným spôsobom ako ziskovosť: po prudkom poklese v rokoch 2019 – 2020 nasledovala jeho čiastočná obnova v období prešetrovania, jednako však ostáva záporný.

(184)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Vyvíjala sa podobným spôsobom ako ziskovosť: prudký pokles o 129 % v posudzovanom období až do záporných hodnôt.

(185)

Vzhľadom na pokles ziskovosti, peňažného toku a návratnosti investícií bola schopnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky získavať kapitál vážne narušená.

(186)

Hlavné makroukazovatele v posudzovanom období vykazujú negatívny trend: objem predaja Únie sa znížil o 71 %, výroba o 62 % a zamestnanosť o 50 %.

(187)

Podobný záver možno vyvodiť v súvislosti s mikroukazovateľmi. Výrazne sa zhoršila ziskovosť predaja v Únii (z +12 % na –9 %), predajné ceny (–9 %), ako aj peňažný tok (–109 %).

(188)

V kontexte nižšej spotreby v dôsledku pandémie COVID-19 sa výrobné náklady výrobného odvetvia Únie zvýšili o 16 %, kým dovozné ceny z Číny boli od roku 2018 trvale a výrazne nižšie ako ceny a náklady výrobného odvetvia Únie.

(189)

Objem dovozu čínskych vývozcov sa v posudzovanom období znížil o 39 %. Zároveň však bolo zníženie spotreby oveľa výraznejšie (o 66 %). V dôsledku toho sa zvýšil podiel čínskeho vývozu na trhu, a to o 79 % zo 17 % v roku 2018 na 31 % v období prešetrovania, pričom ceny čínskeho vývozu boli počas celého posudzovaného obdobia výrazne podhodnotené vzhľadom na ceny výrobného odvetvia Únie. Rozpätie podhodnotenia ceny bolo v období prešetrovania v priemere 13,1 %, ako sa uvádza v bode 4.3.3.

(190)

Dumpingový dovoz z Číny za nízke ceny takisto spôsobil výrazné stlačenie cien pre výrobné odvetvie Únie vzhľadom na to, že rozpätie predaja pod cenu sa pohybovalo v rozsahu 52,9 % až 58,8 %. Výrobné odvetvie Únie nebolo schopné zvýšiť svoje ceny úmerne s rastom výrobných nákladov, a tak bolo vo vážnej situácii z hľadiska ziskovosti prinútené aspoň čiastočne zachovať objem svojho predaja.

(191)

Na základe uvedeného Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(192)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto preskúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli v rovnakom čase spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Týmito faktormi boli pandémia COVID-19, ktorá ovplyvnila spotrebu v Únii, a vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie. Komisia zabezpečila, aby prípadná ujma spôsobená inými faktormi ako dumpingovým dovozom z dotknutej krajiny nebola pripísaná tomuto dumpingovému dovozu.

(193)

Objem dovozu z Číny sa v posudzovanom období znížil o 39 % zo 602 010 kusov v roku 2018 na 370 107 kusov v roku 2021; v tom istom období sa však jeho podiel na trhu zvýšil o 14 percentuálnych bodov na 31 % v období prešetrovania, v dôsledku čoho vznikla ujma výrobnému odvetviu Únie, ktorému v rovnakom období klesol objem predaja o 71 %.

(194)

Tento dovoz sa navyše počas celého posudzovaného obdobia uskutočňoval za ceny, ktoré boli výrazne nižšie než ceny výrobného odvetvia Únie. Výrobné odvetvie Únie nemalo inú možnosť, len pristúpiť na nízke ceny stanovené čínskymi výrobcami, aby zachovali minimálny objem predaja v období klesajúcej spotreby a rastúcich výrobných nákladov, ako sa vysvetľuje v bode 4.4.3.1. To zas viedlo k hlbokému poklesu ziskovosti všetkých výrobcov z Únie zaradených do vzorky, keď sa zo ziskov (+12 % v roku 2018) prepadli do výrazných strát (–9 % v roku 2021), a k následnému zhoršeniu ďalších finančných ukazovateľov, ako je návratnosť investícií a peňažný tok. Toto stlačenie cien, vysvetlené v bode 4.3.3, bolo jasne spôsobené správaním čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí na trhu Únie ponúkali dumpingové sudy.

(195)

Na výrazne menšom trhu sa predaj výrobného odvetvia Únie znížil z 2,8 milióna sudov v roku 2018 na 800 000 v období prešetrovania. Keby výrobné odvetvie Únie neznížilo ceny, hrozilo by mu, že by mohlo prísť aj o tento nízky objem predaja, čo by v prípade niektorých výrobcov z Únie mohlo viesť k úplnému zastaveniu výroby.

(196)

Vývoz Únie opísaný v bode 5.2.2 ukazuje, ako by vyzerala normálna situácia z hľadiska cenových úrovní a výsledných ziskov na vývozných trhoch, ktoré neboli ovplyvnené dumpingovým dovozom alebo v rámci ktorých boli uložené opatrenia na obnovenie spravodlivého obchodu, napr. v USA, na hlavnom vývoznom trhu výrobcov z Únie, kde sa na sudy s pôvodom v Číne od roku 2019 vzťahujú antidumpingové opatrenia. V posudzovanom období bola frankocena na hranici Únie po preclení (vrátane nákladov súvisiacich s dopravou a dovozných ciel) výrobného odvetvia Únie v priemere o 22 % vyššia ako jeho predajné ceny na trhu Únie (+29 % v období prešetrovania) a trvalo nad úrovňou jeho výrobných nákladov okrem roku 2020, ktorý bol najviac ovplyvnený pandémiou COVID-19. Tieto ceny sú reprezentatívne pre trh, na ktorom došlo k obnoveniu spravodlivého obchodu vďaka antidumpingovým opatreniam voči čínskemu dovozu, a preto predstavujú primeranú náhradu za ceny, ktoré by mohli byť na trhu Únie, keby nedošlo k stláčaniu cien, ako sa opisuje v odôvodneniach 197 až 209.

(197)

Trh Únie je prevažne rozdelený medzi dve hlavné kategórie používateľov pre výrobcov z Únie, ako aj pre čínskych vyvážajúcich výrobcov, t. j. malé a stredné nezávislé pivovary (ktoré predstavujú približne 40 % predaja) a veľké pivovarské konglomeráty (ktoré predstavujú vyše 50 % predaja).

(198)

Malé a stredné nezávislé pivovary väčšinou nakupujú sudy podľa strednodobých a krátkodobých potrieb. Pivovary oslovia niekoľko výrobcov sudov a požiadajú ich o stanovenie ceny za požadované množstvo a dodacej lehoty. Ide o veľmi dôležitý segment výrobného odvetvia Únie, kde by geografická blízkosť a dodacia lehota mohli predstavovať výhodu. Tento segment používateľov nespolupracoval pri prešetrovaní. Jednako však výrobné odvetvie Únie poskytlo dôkazy, že v dôsledku lacných čínskych ponúk v tomto segmente prišlo o niekoľko objednávok. V dôsledku toho boli výrobcovia z Únie nútení výrazne znížiť svoje ceny v záujme konkurencieschopnosti.

(199)

Druhá polovica trhu je charakterizovaná prítomnosťou piatich veľkých používateľov, ktorí predstavujú vyše 50 % predaja výrobného odvetvia Únie v Únii (predpokladá sa, že z týchto piatich používateľov majú dve najväčšie spoločnosti, AB InBev a Heineken, spoločný celkový podiel na trhu s pivom vyšší ako 50 %/60 %) a aspoň 55 % predaja dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Výrobné odvetvie Únie preukázalo, že títo používatelia organizovali nákup sudov na nasledujúci rok prostredníctvom ponukového konania v rámci súkromných výberových konaní. Pokiaľ ide o predaj nezávislým pivovarom, pri výberovom konaní boli konkurenti takisto prinútení znížiť svoje ceny a prítomnosť čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí svoje výrobky ponúkali za veľmi nízke ceny, tlačila výrobné odvetvie Únie k tomu, aby vyrovnalo tieto nízke ceny, čo mu zabránilo preniesť nárast svojich nákladov na svojich zákazníkov.

(200)

Pokiaľ ide o výberové konania, z prešetrovania vyplynulo, že ich veľkí používatelia uskutočňovali osobitným spôsobom. Podmienky výberového konania boli špecifické z hľadiska cien a požadovaného maximálneho množstva. Kupujúci nemal zmluvný záväzok nakúpiť množstvo sudov, ktoré bolo predmetom výberového konania, kým dodávateľ mal zmluvný záväzok dodať požadované množstvo za súťažnú cenu. Skutočný nakúpený objem v skutočnosti zriedka zodpovedal množstvám, ktoré sa pôvodne požadovali v danom výberovom konaní. Úspešní uchádzači (t. j. dodávatelia sudov) mali zároveň povinnosť dodržať objem dodávok, ktoré boli predmetom výberového konania, za danú cenu, pričom nemohli zohľadniť napríklad zmeny výrobných nákladov.

(201)

V posudzovanom období spolupracujúci používatelia usporiadali v priemere sedem výberových konaní za rok. Množstvo sudov, ktoré bolo skutočne nakúpené na základe týchto konaní, sa líši medzi jednotlivými výberovými konaniami a v priemere zodpovedá menej ako 60 % objemu, ktorý bol predmetom výberového konania. Okrem toho cenu dohodnutú počas výberového konania použili používatelia ako východisko pre akékoľvek neskoršie rokovania o cenách pre spotový predaj.

(202)

Výberové konanie, ktoré prebiehalo s červeným, žltým a zeleným signálom, ktorý informoval každého účastníka (vrátane výrobcov z Únie a čínskych vývozcov) o tom, aká vysoká alebo nízka bola jeho ponuka v porovnaní s ostatnými účastníkmi, sa používalo ako nástroj na minimalizáciu cien. Prítomnosť čínskych vývozcov s veľmi nízkymi cenovými ponukami prinútila výrobné odvetvie Únie znížiť svoje ceny na neudržateľnú úroveň. Ceny predaja výrobného odvetvia Únie ponúkané v roku 2020 a v období prešetrovania prostredníctvom výberových konaní boli v priemere o 10 % nižšie ako v prípade iného predaja, kým zmluva podpísaná na konci postupu výberového konania sa týkala len potenciálneho objemu nákupu bez akejkoľvek istoty na získanie objednávky. Túto skutočnosť potvrdzujú výrazné úrovne cenového podhodnotenia a predaja pod cieľovú cenu zistené pri prešetrovaní.

(203)

Spoločnosť AB InBev vo svojom podaní z 20. júna 2022 okrem toho označila „nedávne určovanie cien dodávateľov sudov [z Únie] za konkurencieschopné v porovnaní s cenami čínskych dodávateľov“ v období prešetrovania a v roku 2022. Táto skutočnosť ďalej potvrdzuje, že výrobcovia z Únie znižujú svoje ceny v porovnaní s prvými rokmi posudzovaného obdobia, aby ostali konkurencieschopné voči čínskym cenám.

(204)

Ďalším súvisiacim prvkom výberového konania bola skutočnosť, že podstatná časť predaja sa nakoniec uzavrela mimo samotných výberových konaní, pričom tieto neskoršie rokovania o cene vychádzali zo spomínaného semaforového systému. Vyplýva to z objemu predaného výrobným odvetvím Únie prostredníctvom výberových konaní, ktorý bol počas celého posudzovaného obdobia veľmi nízky. Táto úroveň sa znížila z vyše 30 % celkového predaja výrobného odvetvia Únie v období 2019 – 2020 na menej ako 16 % v období prešetrovania. V praxi používatelia zneužili tento osobitný výberový proces a dumpingové čínske ponuky za nízke ceny na stlačenie cien výrobného odvetvia EÚ na úroveň čínskych cien, aby nakoniec súhlasili s týmito cenami mimo rámca výberového konania.

(205)

Z údajov poskytnutých spolupracujúcimi používateľmi vyplýva, že čínski vyvážajúci výrobcovia v posudzovanom období získali priemerne 30 % objemu, ktorý bol predmetom výberového konania. Ide však o konzervatívny odhad, keďže z dôkazov v spise vyplýva, že jeden z najväčších nespolupracujúcich používateľov (Heineken) predstavoval najmenej 30 % množstva vyvážaného dvomi čínskymi výrobcami zaradenými do vzorky v období prešetrovania.

(206)

V každom prípade, ako sa vysvetľuje v predchádzajúcom texte, to, či sa predaj formálne uzavrel v rámci výberového konania alebo mimo neho, nemalo nijaký vplyv, pokiaľ ide o účinok a príčinnú súvislosť čínskych dumpingových cien, na ceny výrobného odvetvia EÚ a na situáciu, ktorá mu spôsobovala ujmu.

(207)

Ako sa vysvetlilo v bode 4.3.3, čínske ceny sa v rokoch 2019 a 2020 v porovnaní s rokom 2018 znížili a znovu sa zvýšili v období prešetrovania, pričom však znovu dosiahli len úrovne z roku 2018. V tom istom období sa ceny výrobného odvetvia Únie znížili o 9 %, kým jeho výrobné náklady vzrástli o 16 %.

(208)

Cenový tlak v obidvoch trhových segmentoch spôsobený dovozom sudov z Číny viedol k tomu, že na to, aby si výrobné odvetvie Únie aspoň čiastočne udržalo svoj podiel na trhu, muselo znížiť svoje predajné ceny, a to napriek prudkému nárastu výrobných nákladov. V dôsledku toho ziskovosť v posudzovanom období klesla z 12 % na –9 % a všetky finančné ukazovatele sa zhoršili.

(209)

Dospelo sa teda k záveru, že vzhľadom na koexistenciu v čase sa zhoršenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie zhoduje s výraznou prítomnosťou čínskeho dovozu za veľmi nízke ceny. V súvislosti so zmenšujúcim sa trhom a zvyšujúcimi sa výrobnými nákladmi v dôsledku čínskych cien dochádzalo k trvalému podhodnocovaniu cien výrobného odvetvia Únie a k stlačeniu cenových úrovní na trhu EÚ, čo preukazuje skutočnú a podstatnú príčinnú súvislosť medzi týmito dvomi skutočnosťami.

(210)

Dovoz sudov z Číny za veľmi nízke ceny bol zaznamenaný od roku 2018. V posudzovanom období bola priemerná cena čínskeho dovozu v priemere o 24 % nižšia ako priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie. To sa zhoduje s trvalým znižovaním cien výrobného odvetvia Únie napriek rastúcim výrobným nákladom. Skutočnosť, že zníženie spotreby ešte viac zhoršila pandémia COVID-19, neoslabuje príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie. V tomto období sa spotreba znížila o 66 % a objem predaja výrobného odvetvia Únie sa znížil o 71 %, kým čínsky vývoz klesol len o 39 %, pričom sa jeho podiel na trhu zvýšil zo 17 % na 31 %. Ako sa uvádza v odôvodnení 196, na základe trhových cien, ktoré bolo možné dosiahnuť na trhu v USA, by výrobné odvetvie Únie bez čínskeho dovozu a vyvíjaného tlaku na ceny bolo schopné zvýšiť svoje ceny na udržateľnejšiu úroveň a vyrovnať vyššie výrobné náklady.

(211)

Podstatné zníženie spotreby a využitie kapacity mali značný vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie. Ako je však vysvetlené v bode 4.4.3.1, hoci sa výrobnému odvetviu Únie podarilo podstatným spôsobom znížiť svoje fixné náklady, ich podiel na celkových nákladov sa zvýšil na 23 %. Zároveň odvetvie dokázalo počas pandémie COVID-19 znížiť iné štrukturálne náklady, ako sú náklady na zamestnanosť. Vďaka tomuto riadeniu fixných a iných štrukturálnych nákladov v tomto období bolo možné minimalizovať vplyv týchto nákladov na výkonnosť odvetvia, ako už bolo vysvetlené, bolo ho však možné kompenzovať len čiastočne z dôvodu výrazného stlačenia cien spôsobeného čínskym dovozom.

(212)

Objem vývozu výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 15

Vývozná výkonnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(213)

Počas posudzovaného obdobia sa vývoz výrobného odvetvia Únie znížil o 52 %.

(214)

Medzi rokmi 2018 a 2020 vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie vykazovala do istej miery podobné tendencie ako vývoj objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie. Objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie aj objem jeho predaja na vývoz sa v tejto prvej časti posudzovaného obdobia znížil, čo bolo najviac ovplyvnené pandémiou COVID-19. Objem predaja na vývoz sa však v relatívnom vyjadrení znížil menej ako predaj na trhu Únie. Vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie sa navyše jasne začala obnovovať hneď potom, ako sa zrušili obmedzenia súvisiace s pandémiou COVID-19, pričom objem predaja na vývoz sa od roku 2020 do roku 2021 viac ako zdvojnásobil. Okrem toho počas celého posudzovaného obdobia boli ceny predaja na vývoz výrobného odvetvia Únie výrazne vyššie ako predajné ceny na trhu Únie a trvalo prevyšovali výrobné náklady odvetvia s výnimkou roku 2020, ktorý bol najviac ovplyvnený pandémiou COVID-19, ktorá sa vzťahuje aj na polovicu obdobia prešetrovania. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že dočasné zníženie vývoznej výkonnosti neprispelo k ujme, keďže úroveň vývozných cien bola dostatočná na to, aby výrobné odvetvie Únie dosahovalo zisky z väčšiny svojho predaja na vývoz.

(215)

Čínske vývozné ceny boli výrazne nižšie ako ceny a náklady výrobného odvetvia Únie už od začiatku posudzovaného obdobia v roku 2018. Z prešetrovania vyplynulo, že vážené priemerné rozpätie podhodnotenia ceny bolo 13,1 %. Čoraz väčšia prítomnosť čínskeho dovozu na trhu za veľmi nízke ceny bola na úkor výrobného odvetvia Únie, ktoré bolo nútené znížiť predajné ceny v posudzovanom období s cieľom zachovať aspoň obmedzený objem predaja na trhu počas pandémie COVID-19 a po jej skončení. To viedlo k negatívnemu vývoju hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(216)

Komisia rozlíšila a preskúmala účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od účinkov dumpingového dovozu spôsobujúcich ujmu. Účinok pandémie COVID-19 a súvisiaci pokles v Únii a v rámci globálnej spotreby sudov negatívne ovplyvnili vývoj výrobného odvetvia Únie, považovali sa však za dočasný faktor s obmedzeným vplyvom. Situácia výrobného odvetvia Únie sa zhoršila ešte pred pandémiou COVID-19 a zhoršovala sa až do konca posudzovaného obdobia.

(217)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu a že ostatné faktory, či už posudzované jednotlivo, alebo spoločne, neoslabili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou.

(218)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy, ktorú dumpingový dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Únie.

(219)

Ujma by bola odstránená, ak by bolo výrobné odvetvie Únie schopné dosahovať cieľový zisk predajom za cieľovú cenu v zmysle článku 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia.

(220)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred nárastom dovozu z dotknutej krajiny, úroveň ziskovosti potrebnej na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum a vývoj a inováciu, ako aj úroveň očakávanej ziskovosti za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(221)

Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky vo svojich vyplnených dotazníkoch navrhli, že cieľový zisk by sa mal stanoviť na úrovni medzi 12 % a 20 %, keďže podľa nich ide o úroveň, ktorá je potrebná na financovanie nevyhnutných investícií do procesov a výrobkov a na zabezpečenie dlhodobej životaschopnosti výrobného odvetvia Únie. Odvetvie takisto preukázalo, že v rokoch, v ktorých existovali bežné podmienky hospodárskej súťaže, ich priemerná ziskovosť bola 15 %.

(222)

Vzhľadom na tento dôkaz sa Komisia predbežne rozhodla použiť ziskové rozpätie 12 %, ktoré je na dolnej hranici rozpätia číselných údajov uvedených v predchádzajúcom odôvodnení, čím prijala veľmi konzervatívny prístup.

(223)

Vzhľadom na uvedené úvahy bolo ziskové rozpätie predbežne stanovené na úrovni 12 % v súlade s ustanovením článku 7 ods. 2c.

(224)

Pokiaľ ide o úroveň výdavkov na investície, výskum, vývoj a inovácie v posudzovanom období, Komisia overila poskytnuté informácie a dospela k záveru, že rozdiel medzi výdavkami na investície, výskum, vývoj a inovácie za bežných podmienok hospodárskej súťaže, ako ich uviedlo výrobné odvetvie EÚ a overila Komisia, už bol zahrnutý do cieľového zisku 12 %.

(225)

Komisia základe toho vypočítala cenu jedného kusu podobného výrobku výrobného odvetvia Únie nespôsobujúcu ujmu tak, že na výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania uplatnila uvedené cieľové rozpätie zisku (pozri odôvodnenie 223) podľa jednotlivých druhov výrobkov.

(226)

Následne určila úroveň rozpätia ujmy na základe porovnania váženého priemeru dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine zaradených do vzorky, stanovenej na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženým priemerom ceny podobného výrobku nespôsobujúcej ujmu, ktorý v období prešetrovania predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie. Každý rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel váženého priemeru hodnoty CIF dovozu.

(227)

Úroveň odstránenia ujmy v prípade „ostatných spolupracujúcich spoločností“ a v prípade „všetkých ostatných spoločností“ je vymedzená rovnako ako dumpingové rozpätie pre tieto spoločnosti.

(228)

V nadväznosti na uvedené posúdenie by predbežné antidumpingové clá mali byť v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia stanovené takto:

(229)

Keďže sa Komisia rozhodla, že uplatní článok 7 ods. 2 základného nariadenia, v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či môže dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade nie je napriek zisteniu existencie dumpingu spôsobujúceho ujmu v záujme Únie prijať opatrenia. Určenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(230)

V Únii pôsobí osem spoločností vyrábajúcich sudy. Priamo zamestnávajú vyše 400 pracovníkov (v roku 2018 to bolo viac ako 800) a nachádzajú sa v Rakúsku, Česku, Nemecku, Taliansku a Španielsku.

(231)

Uloženie opatrení výrobnému odvetviu Únie umožní udržať si podiel na trhu, zvýšiť využitie kapacity, zvýšiť ceny na udržateľné úrovne a zlepšiť ziskovosť na úrovne, ktoré sa dajú očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže.

(232)

Neuloženie opatrení by pravdepodobne viedlo k ďalšiemu zhoršeniu ziskovosti, ktorá je už teraz negatívna. Neuloženie opatrení by mohlo viesť k uzatvoreniu výrobných zariadení a prepúšťaniu, a tak ohroziť životaschopnosť výrobného odvetvia Únie.

(233)

Komisia preto predbežne dospela k záveru, že uloženie predbežných opatrení je v záujme výrobného odvetvia Únie.

(234)

Jeden neprepojený dovozca predstavujúci 1,6 % objemu čínskeho dovozu predložil formulár na výber vzorky a vyplnil dotazník. Priemerný zisk spolupracujúceho dovozcu v období prešetrovania bol 16 %.

(235)

Tento dovozca sa vyjadril proti uloženiu opatrení. Tvrdil, že vzhľadom na rastúce ceny nehrdzavejúcej ocele a lodnej dopravy by uloženie opatrení malo ďalší negatívny vplyv na jeho ziskovosť, čo by viedlo k likvidácii spoločnosti. Spoločnosť takisto zdôraznila, že v posledných rokoch uskutočnila významné investície do výskumu a vývoja zo svojich vlastných zdrojov s cieľom vyvinúť nové duševné vlastníctvo, ako aj investície do vývoja nových riešení výroby sudov, ktoré by mohli byť prínosom pre používateľov v Únii, a že uloženie opatrení by mohlo znamenať koniec tohto projektu.

(236)

Komisia dospela k záveru, že je pravdepodobné, že dovozca môže preniesť časť antidumpingového cla na koncových používateľov. Dobrá úroveň ziskov dovozcu takisto prispeje k zmierneniu vplyvu cla na jeho životaschopnosť. S ohľadom na uvedené skutočnosti veľmi obmedzená spolupráca len jedného dovozcu pri tomto prešetrovaní naznačuje, že opatrenia nebudú mať veľmi negatívny vplyv na dovozcov vo všeobecnosti, a tak neprevážia pozitívny účinok opatrení na výrobcov z Únie.

(237)

Obchodníci/poskytovatelia služieb, ktorí podnikajú v oblasti úprav sudov podľa vkusu a potrieb zákazníkov budú môcť pokračovať vo svojom podnikaní a súťažiť na základe kvality, a nie na základe dumpingového dovozu.

(238)

Na začiatku prešetrovania sa prihlásili dvaja používatelia, spoločnosti Appie a Carlsberg, vo vyplnených dotazníkoch však poskytli len obmedzené informácie. Ďalší používateľ, spoločnosť AB InBev, sa prihlásil ako zainteresovaná strana a poskytol pripomienky, nevyplnil však dotazník. Títo používatelia predstavujú pivovary alebo pivovarské konglomeráty.