|
VÝZVA NA PREDKLADANIE PODKLADOV NA ÚČELY SÚBEŽNÉHO HODNOTENIA A POSÚDENIA VPLYVU |
|
|
Cieľom tohto dokumentu je informovať verejnosť a zainteresované strany o činnosti Komisie, aby sa mohli vyjadriť k zamýšľanej iniciatíve a účinne sa zapojiť do konzultácií. Žiadame tieto skupiny, aby vyjadrili svoje stanovisko k tomu, ako daný problém chápe Komisia, a aby poskytli pripomienky k možným riešeniam a akékoľvek relevantné informácie, ktoré majú prípadne k dispozícii, vrátane informácií o možnom vplyve jednotlivých možností. |
|
|
Názov iniciatívy |
Akt o digitálnych sieťach |
|
Vedúce GR (zodpovedný útvar) |
Generálne riaditeľstvo pre komunikačné siete, obsah a technológie (oddelenie B1 – Politika, vykonávanie a presadzovanie práva v oblasti elektronických komunikácií) |
|
Pravdepodobný druh iniciatívy |
legislatívny návrh |
|
Predbežný harmonogram |
4. štvrťrok 2025 |
|
Doplňujúce informácie |
Politika | Pripojiteľnosť |
|
Tento dokument je určený výhradne na informačné účely. Nie je ním dotknuté konečné rozhodnutie Komisie o tom, či sa bude táto iniciatíva realizovať, ani o jej konečnom obsahu. Všetky prvky opísanej iniciatívy vrátane jej načasovania sa môžu zmeniť. |
|
|
A. Politický kontext, vymedzenie problému a kontrola subsidiarity |
|
Politický kontext |
|
Ako sa uvádza v správach Lettu, Draghiho a Niinistöa a v oznámení Komisie Kompas konkurencieschopnosti pre EÚ, špičková infraštruktúra digitálnych sietí je kriticky dôležitá v záujme budúcej konkurencieschopnosti hospodárstva, bezpečnosti a spoločenského blahobytu v Európe. Dostupnosť vysokokvalitnej, spoľahlivej a bezpečnej pripojiteľnosti pre koncových používateľov, ako aj pre kľúčové hospodárske odvetvia je nevyhnutná. V dôsledku rastúceho významu výkonnostných a bezpečnostných požiadaviek na takéto služby digitálne siete prechádzajú technologickou transformáciou, pri ktorej sa cloudové a edge computing spôsobilosti stávajú neoddeliteľnou súčasťou infraštruktúry pripojiteľnosti. Kľúčový je moderný a zjednodušený právny rámec, ktorý stimuluje prechod zo zastaraných sietí na infraštruktúry založené na optických vláknach, 5G a cloudových technológiách, ako aj širší záber prostredníctvom poskytovania služieb a cezhraničnej prevádzky. Týmto sa prvýkrát zaoberala biela kniha Ako splniť potreby digitálnej infraštruktúry v Európe?, ktorú vydala Komisia v roku 2024. Prijatie aktu o digitálnych sieťach naplánované na 4. štvrťrok 2025 v rámci pracovného programu Komisie na rok 2025, ktoré sprevádza preskúmanie a hodnotenie európskeho kódexu elektronických komunikácií (EECC) a súvisiacich právnych aktov, je príležitosťou na zjednodušenie a ďalšiu harmonizáciu právneho rámca s cieľom posilniť konkurencieschopnosť a podporiť integrovanejší jednotný trh. |
|
Hodnotenie |
|
V článku 122 ods. 1 kódexu EECC sa vyžaduje, aby Komisia preskúmala fungovanie tejto smernice od začiatku jej uplatňovania 21. decembra 2020, a to najmä článok 61 ods. 3 a články 76, 78 a 79. Ďalej sa v článku 122 ods. 2 vyžaduje, aby Komisia preskúmala rozsah univerzálnych služieb z hľadiska sociálneho, hospodárskeho a technologického rozvoja. V článku 123 sa navyše vyžaduje, aby Komisia podala správu o uplatňovaní ustanovení týkajúcich sa práv koncového používateľa. Pri preskúmaní kódexu EECC sa posúdi jeho fungovanie vzhľadom na aktuálne ciele a jeho vhodnosť z hľadiska najdôležitejších nových identifikovaných výziev. V najrelevantnejších oblastiach sa bude zaoberať hodnotiacimi kritériami relevantnosti, účinnosti, efektívnosti, pridanej hodnoty EÚ a súdržnosti. |
|
Problém, ktorý sa má v rámci iniciatívy riešiť |
|
Odvetvie pripojiteľnosti EÚ zostáva naprieč vnútroštátnymi hranicami fragmentované, v dôsledku čoho koncoví používatelia a prevádzkovatelia z EÚ nemôžu naplno využiť potenciál jednotného trhu. Ukázalo sa, že kódex EECC v podobe smernice má obmedzenia týkajúce sa času uplatnenia na trhu (s oneskorením v dôsledku transpozície až o štyri roky) a miery harmonizácie (primárne zameranie na vnútroštátne trhy). Realizácii jednotného trhu bránia aj postupy niektorých členských štátov nad rámec pravidiel EÚ, ktorými sa prehlbuje fragmentácia trhu a zvyšuje sa celkové regulačné zaťaženie. Regulačný rámec po svojej liberalizácii pred 30 rokmi prevažne dosiahol výsledky, pokiaľ ide o prínosy pre spotrebiteľov a hospodársku súťaž v tomto odvetví. Ako sa však opisuje v bielej knihe Ako splniť potreby digitálnej infraštruktúry v Európe? a ako sa zdôrazňuje v správach Lettu a Draghiho, odvetviu elektronických komunikácií v EÚ chýbajú inovácie a investície. Prekážky pri cezhraničnej prevádzke a rozširovaní podnikania pretrvávajú a brzdia zavádzanie sietí s veľmi vysokou kapacitou a technologickú transformáciu smerom k sieťam a službám založeným na cloude. Dvomi hlavnými príčinami fragmentácie na vnútroštátne trhy je to, že i) podmienky spojené so všeobecným povolením sa v jednotlivých členských štátoch líšia a ii) postupy a podmienky prideľovania frekvenčného spektra sú len slabo koordinované dobrovoľným a nezdokumentovaným procesom partnerského preskúmania, pričom investície nie sú vždy dostatočne stimulované podmienkami prideľovania. Popri tom hrozí, že rastúci dopyt po prístupe na satelitný trh EÚ v kombinácii s fragmentovaným neharmonizovaným postupom udeľovania povolení povedie k diskriminácii medzi prevádzkovateľmi, špekulatívnemu výberu najvhodnejšej jurisdikcie a prekážkam rozvoja cezhraničných satelitných služieb, čo bude mať za následok nevyužité prínosy z hľadiska lepšej odolnosti siete, pokrytia a záchranných služieb. Okrem toho regulačný rámec zostáva zložitý a je čoraz menej vhodný vzhľadom na trhové a technologické zmeny, napr. pokiaľ ide o: i) odlišné povinnosti uložené vnútroštátnymi regulačnými orgánmi s cieľom riešiť zlyhanie trhu; ii) chýbajúce proaktívne opatrenia na podporu odpojenia od metalických sietí; iii) chýbajúcu právnu zrozumiteľnosť pravidiel otvoreného internetu v súvislosti s regulačným prístupom k inovatívnym službám a iv) výzvy v spolupráci medzi rôznymi digitálnymi aktérmi v ekosystéme digitálnej infraštruktúry. Napokon, pokiaľ ide o správu vecí verejných, za uplynulých 15 rokov skúseností vyšli najavo obmedzenia existujúceho systému správy, pričom Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a Skupina pre politiku rádiového spektra (RSPG) majú poradnú úlohu vo vzťahu ku Komisii a obmedzenú úlohu pri prispievaní k prehlbovaniu jednotného trhu. |
|
Základ opatrení na úrovni EÚ (právny základ a kontrola subsidiarity) |
|
Právny základ |
|
Akt o digitálnych sieťach má byť podľa plánov založený na článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorého cieľom je vytváranie a fungovanie vnútorného trhu prostredníctvom posilňovania opatrení na aproximáciu vnútroštátnych pravidiel. |
|
Praktická potreba opatrení na úrovni EÚ |
|
Iniciatíva bude mať značnú pridanú hodnotu v porovnaní s opatreniami prijatými na úrovni členských štátov. Posilnenie európskej konkurencieschopnosti si vyžaduje prístup k rýchlej, bezpečnej a odolnej digitálnej infraštruktúre. V situácii, keď sa prostredie digitálnej pripojiteľnosti rýchlo mení vzhľadom na konvergenciu telekomunikačných, satelitných, cloudových a edge technológií poháňanú virtualizáciou a umelou inteligenciou, bude EÚ môcť dosiahnuť tieto ciele len prostredníctvom harmonizovanejšieho právneho prostredia v celej EÚ, v rámci ktorého sa predíde nejednotným vnútroštátnym administratívnym postupom alebo podmienkam vykonávania, ktoré obmedzujú príležitosti jednotného trhu. Zo skúseností s kódexom EECC vyplýva, že členské štáty nedokázali včas riešiť odvetvové výzvy z dôvodu dlhého času potrebného na transpozíciu kódexu do vnútroštátneho práva. Transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva navyše často sprevádzali dodatočné úrovne pravidiel, ktoré viedli k nadmernej regulácii. Celkovo si rozsah problémov v digitálnom ekosystéme vyžaduje legislatívnu iniciatívu na úrovni EÚ, keďže čoraz viac naberajú rozmer EÚ a možno ich efektívnejšie vyriešiť na úrovni Únie, čo povedie k celkovo väčším prínosom, rýchlejšiemu a harmonickejšiemu vykonávaniu a nižším nákladom, než keby členské štáty konali samostatne. |
|
B. Ciele a možnosti politiky |
|
V záujme podpory politických cieľov Únie v oblasti blahobytu spotrebiteľov, konkurencieschopnosti, bezpečnosti a odolnosti priemyslu a environmentálnej udržateľnosti má akt o digitálnych sieťach za cieľ motivovať všetkých účastníkov trhu, aby inovovali a investovali do vyspelej pripojiteľnosti a podporovali ekosystém pripojiteľnosti a výpočtových infraštruktúr, vďaka čomu bude možné vytvoriť kontinent umelej inteligencie. Zjednodušenie: Akt o digitálnych sieťach i) bude mať za cieľ znížiť existujúce oznamovacie povinnosti (až o 50 %) a odstrániť zbytočné regulačné zaťaženie (napr. požiadavky na poskytovateľov služieb medzi podnikmi a služieb internetu vecí) a preorientovať povinnosti univerzálnej služby na aspekty cenovej dostupnosti; ii) by mohol zahŕňať zlúčenie rôznych priamo súvisiacich legislatívnych nástrojov do tohto aktu (napr. EECC, nariadenie o BEREC, nariadenie o otvorenom internete, program politiky rádiového frekvenčného spektra) a iii) by mohol obsahovať návrh na zjednodušený režim udeľovania povolení a zredukovaný a harmonizovanejší súbor spoločných podmienok, aby prevádzkovatelia mohli jednoduchšie pôsobiť cezhranične, a väčšiu mieru koordinácie a spoločného vykonávania iných uplatniteľných požiadaviek na poskytovateľov (napr. bezpečnosť a presadzovanie práva). Potenciál ďalšej harmonizácie spočíva okrem iného v ochrane koncových používateľov. Spektrum: V akte o digitálnych sieťach by sa mohlo navrhnúť i) posilnenie postupu partnerského preskúmania, zabezpečenie včasného udeľovania povolení na frekvenčné spektrum na základe vyvíjajúceho sa plánu a stanovenie spoločných postupov a podmienok vnútroštátneho udeľovania povolení na frekvenčné spektrum; ii) dlhšie trvanie licencie a jednoduchšie obnovovanie platnosti, ako aj zameranie koncepcií aukcií frekvenčného spektra na efektívnosť spektra a zavádzanie sietí ako základ na skoré zavedenie siete 6G; iii) flexibilné povoľovanie vrátane spoločného využívania frekvenčného spektra (v súlade so zásadami práva hospodárskej súťaže) a uľahčenie podávania žiadostí o harmonizáciu frekvenčného spektra; iv) posilnenie suverenity a solidarity EÚ, pokiaľ ide o harmonizáciu frekvenčného spektra, ako aj pri riešení cezhraničného rušenia z tretích krajín, a v) vytvorenie rovnakých podmienok pre satelitné sústavy používané na prístup na trh EÚ. Rovnaké podmienky: Súčasťou aktu o digitálnych sieťach by mohlo byť i) vytvorenie účinnej spolupráce medzi aktérmi širšieho ekosystému pripojiteľnosti, pričom národné regulačné orgány/BEREC by sa splnomocnili na sprostredkúvanie spolupráce za určitých podmienok a v riadne odôvodnených prípadoch, a ii) objasnenie pravidiel otvoreného internetu týkajúcich sa inovatívnych služieb, napr. prostredníctvom výkladových usmernení, pričom sa v plnej miere zachovajú zásady otvoreného internetu. Regulácia prístupu: V akte o digitálnych sieťach by sa mohlo navrhnúť i) uplatnenie regulácie ex ante (t. j. podmienok prístupu na vnútroštátnej úrovni) po posúdení uplatňovania symetrických opatrení (napr. aktu o gigabitovej infraštruktúre alebo iných foriem už existujúceho symetrického prístupu) len ako záruky v nadväznosti na preskúmanie trhu na základe existujúceho testu troch kritérií a vymedzenia geografického trhu a s výhradou preskúmania zo strany Komisie, orgánu BEREC a iných národných regulačných orgánov, pričom Komisia by si ponechala právomoci veta; ii) zjednodušenie a zvýšenie predvídateľnosti podmienok prístupu zavedením harmonizovaného prístupového produktu (produktov) v rámci celej EÚ s vopred vymedzenými technickými charakteristikami, čo by bolo štandardným nápravným opatrením uloženým operátorom s významným vplyvom na trhu, ak by sa zistili problémy z hľadiska hospodárskej súťaže, a iii) urýchlenie odpojenia od metalických sietí poskytnutím súboru nástrojov na pokrytie optickými vláknami a vnútroštátne plány odpojenia od metalických sietí a stanovením celoúnijného dátumu odpojenia od metalických sietí ako štandardného dátumu spolu s mechanizmom výnimiek na ochranu koncových používateľov bez primeraných alternatív. Správa vecí verejných: S cieľom posilniť rozmer jednotného trhu by sa v rámci aktu o digitálnych sieťach mohla zvážiť lepšia správa v EÚ s dostatočnými administratívnymi a regulačnými kapacitami (konzultačné alebo rozhodovacie právomoci), a to posilnením príslušných úloh orgánu BEREC, Úradu BEREC a skupiny RSPG pri riešení rôznych úloh v rámci celej Európy a prehlbovaní digitálneho jednotného trhu. |
|
C. Pravdepodobné vplyvy |
|
Očakáva sa, že táto iniciatíva bude mať tieto pravdepodobné vplyvy: ·Hospodársky vplyv: potenciálne inovácie a investície do vyspelých digitálnych sietí a služieb, ktoré by posilnili konkurencieschopnosť odvetvia a hospodárstva ako celku, ako aj hospodársku bezpečnosť a odolnosť. Konkrétne vplyv opatrení na stimuláciu cezhraničnej prevádzky a cezhraničného poskytovania služieb sa bude posudzovať v súlade s cieľmi jednotného trhu. Predovšetkým by zjednodušené pravidlá mali MSP umožniť prispievať do ekosystému. ·Sociálny vplyv: prínosy pre občanov a spotrebiteľov vyplývajúce z dostupnosti digitálnych služieb, rastu a pracovných miest vytvorených v EÚ, ako aj zachovanie suverenity a spoločenskej odolnosti. Opatrenia budú zahŕňať záruky na ochranu zraniteľných koncových používateľov, napr. pri odpojení zastaranej infraštruktúry a v oblasti univerzálnej služby. ·Environmentálny vplyv: príspevkom k širšiemu využívaniu pripojiteľnosti na účely čistých priemyselných riešení, ako aj k udržateľnosti samotného odvetvia prostredníctvom udržateľnej infraštruktúry a služieb najnovšej generácie, efektívneho využívania sietí a obmedzených zdrojov, ako je frekvenčné spektrum, lepšieho využívania energie a nižšej uhlíkovej stopy. |
|
D. Nástroje lepšej právnej regulácie |
|
Posúdenie vplyvu a hodnotenie |
|
V roku 2025 sa uskutoční posúdenie vplyvu na základe hodnotenia EECC podložené získanými dôkazmi a informáciami od zainteresovaných strán, z ktorého bude vychádzať návrh Komisie. Bude sa pripravovať v súlade s usmerneniami pre lepšiu právnu reguláciu. Prínosom pre dané posúdenie vplyvu a hodnotenie budú aj zistenia štúdií, ktoré zadala Komisia s cieľom získať potrebné dôkazy. Dodávatelia vykonávajúci tieto štúdie budú takisto spolupracovať so zainteresovanými stranami prostredníctvom dodatočných prieskumov, rozhovorov či seminárov. |
|
Konzultačná stratégia |
|
Komisia vedie rozsiahle konzultácie s cieľom zhromaždiť kľúčové informácie a zabezpečiť, aby sa verejný záujem náležite zohľadnil v koncepcii aktu o digitálnych sieťach. Popri uverejnení tejto výzvy na predkladanie podkladov s cieľom získať spätnú väzbu o chápaní problému Komisiou a o potenciálnych možnostiach politiky, ako aj akékoľvek relevantné informácie o vplyve rôznych zvažovaných možností sa už uskutočnili viaceré konzultačné činnosti. V rámci iniciatívy sa zohľadní spätná väzba od zainteresovaných strán k bielej knihe Ako splniť potreby digitálnej infraštruktúry v Európe? z februára 2024 a k prieskumnej konzultácii o budúcnosti odvetvia elektronických komunikácií a jeho infraštruktúry, ktorá sa začala vo februári 2023. Keďže Komisia v posledných rokoch uskutočnila rozsiahle konzultácie prostredníctvom prieskumnej konzultácie a bielej knihy, ktoré zahŕňali rozsah tejto iniciatívy, nebudú prebiehať žiadne nové samostatné verejné konzultácie. Podnety sa získajú aj prostredníctvom troch samostatných štúdií, ktoré už boli zadané a ktoré pokrývajú tieto oblasti: ·regulačné prvky umožňujúce cezhraničné siete/dobudovanie jednotného trhu, ·politika prístupu vrátane preskúmania odporúčania o relevantných trhoch a preskúmanie ustanovení o prístupe v kódexe EECC, ·problémy s financovaním vrátane budúcnosti univerzálnej služby. Ako neoddeliteľná súčasť štúdií sa plánuje ďalšia interakcia so zainteresovanými stranami, napr. prostredníctvom rozhovorov, dotazníkov a seminárov. Záverečná správa zo štúdií by sa podľa plánov mala uverejniť po dokončení do konca roka 2025. Komisiu podľa potreby podporí aj orgán BEREC a skupina RSPG, ako aj ad hoc semináre s vnútroštátnymi orgánmi. Súhrnná správa, v ktorej sa zhrnú výsledky všetkých konzultačných činností, sa uverejní ako príloha k posúdeniu vplyvu. |
|
Účel konzultácie |
|
Prostredníctvom tejto konzultácie plánuje Komisia zhromaždiť: 1.názory zainteresovaných strán na súčasné a vznikajúce problémy súvisiace i) s chýbajúcimi investíciami a inováciami v európskom odvetví elektronických komunikácií; ii) s pretrvávajúcou fragmentáciou jednotného trhu s elektronickými komunikáciami a iii) so zložitým regulačným rámcom v oblasti elektronických komunikácií; 2.názory zainteresovaných strán na možné politické prístupy k riešeniu takýchto výziev vrátane dostupných možností a ich potenciálny vplyv a 3.dôkazy a údaje, z ktorých tieto názory vychádzajú. |
|
Cieľová skupina |
|
Účelom konzultácie je zhromaždiť názory rôznych zainteresovaných strán. Ide napr. o tieto strany: ·poskytovatelia elektronických komunikačných sietí a služieb vrátane prevádzkovateľov satelitov a vysielateľov, ·zainteresované strany v hodnotovom reťazci (výrobcovia/dodávatelia, poskytovatelia obsahu a aplikácií, poskytovatelia cloudu atď.), ·členské štáty, národné regulačné orgány alebo iné príslušné vnútroštátne orgány, ·orgány Európskej únie, ·orgány verejnej správy (celoštátne a regionálne), ·spotrebitelia, spotrebiteľské organizácie a používatelia služieb pripojiteľnosti, ·akademickí experti a výskumné inštitúcie, ·mimovládne organizácie, ·občania. Na účasť sa vyzývajú všetky zainteresované strany. |