1.Závery

1.1Digitálna transformácia prináša revolúciu do každého aspektu života s výraznými ziskmi z hľadiska efektívnosti a umožňuje používateľom dosiahnuť plnohodnotnejší život. V období po pandémii ochorenia COVID-19 sa považuje za pilier odolnosti a od začiatku pandémie sa exponenciálne zrýchlila, najmä vďaka opatreniam EÚ v digitálnej oblasti, ktoré sa v stratégii na zmiernenie dôsledkov pandémie ukázali ako účinné.

1.2Výhody digitalizácie sú dobre známe v špecifických sektoroch, ako sú elektronické vzdelávanie, elektronické zdravotníctvo, elektronická verejná správa, agropodnikanie, elektronická justícia a elektronické bankovníctvo. Mnohé vlády v regióne Stredozemného mora podporujú tieto sektory, ale toto úsilie nie je v celom regióne homogénne a môže viesť k ešte hlbšej digitálnej priepasti medzi krajinami. Poskytnutie infraštruktúry na podporu týchto technológií je preto kľúčové.

1.3Digitálna priepasť, pokiaľ ide o prístup a používanie, existuje nielen medzi rôznymi stredomorskými krajinami, ale aj v rámci krajín v regióne, pričom horšie na tom sú vidiecke a vzdialené oblasti, neformálni pracovníci, ženy a staršie osoby. Je preto nevyhnutné vyvinúť úsilie na preklenutie digitálnej priepasti na úrovni regiónov aj štátov, aby sa neprehlbovali existujúce nerovnosti.

1.4Digitálna pripojiteľnosť sa stáva právom každého človeka. V pláne generálneho tajomníka OSN pre digitálnu spoluprácu sa už stanovil súbor cieľov do roku 2030. Naopak „právo odpojiť sa“ je v súčasnosti predmetom diskusií a vo viacerých európskych krajinách už aj realitou.

1.5Digitálne zručnosti sú nevyhnutné, a preto by sa mali začleniť do vzdelávacích programov zameraných na mladých ľudí v regióne vzhľadom na ich vysokú nezamestnanosť. Účinná politika trhu práce v regióne by mala byť zameraná na to, aby sa mladí ľudia stali nielen používateľmi, ale aj výrobcami technológií. Zamestnanie aj podnikanie v tejto oblasti sú veľmi sľubnými profesijnými dráhami.

1.6Na ochranu používateľov pred digitálnymi rizikami, ako sú kybernetické útoky, a na zabezpečenie toho, aby mechanizmy ochrany údajov rešpektovali ľudské práva na digitálne súkromie, je potrebný pevný právny rámec. Indexom kybernetickej bezpečnosti, ktorý zverejňuje Medzinárodná telekomunikačná únia ( ITU ), sa meria záväzok krajín v oblasti kybernetickej bezpečnosti na globálnej úrovni. Index vo všeobecnosti vykazuje vyššie úrovne bezpečnosti v severnom Stredozemí, pričom spomedzi krajín južného Stredozemia má najlepšie výsledky Egypt.

1.7Je takisto potrebné zabezpečiť spravodlivý a konkurencieschopný digitálny trh so zreteľom na digitálnych gigantov. Medzi digitálnymi právnymi rámcami krajín severného a južného Stredozemia sú značné rozdiely. Možno konštatovať, že chýba nezávislý orgán, ktorý by bol zodpovedný za podporu digitálnej transformácie v južnom Stredozemí.

1.8EHSV výslovne zdôrazňuje, že dohovory OSN o ľudských právach a základné dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP) sa musia ambiciózne uplatňovať vo všetkých štátoch stredozemského regiónu, aby digitálna transformácia mohla skutočne pomôcť zabezpečiť prosperujúci ekologický, hospodársky a sociálny rozvoj.

2.Úvod

2.1Digitálna transformácia ovplyvňuje každý aspekt nášho života, od spotreby až po prácu a výrobu. V reakcii na globálnu pandémiu ochorenia COVID-19 sa táto transformácia v uplynulých rokoch bezprecedentne zrýchlila. V dôsledku digitalizácie, ktorá sa považuje za jeden z hlavných pilierov obnovy na oboch brehoch Stredozemného mora, si ľudia osvojujú digitálne nástroje rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Telepráca a práca na diaľku sa stávajú realitou a elektronický obchod a platformová ekonomika rastú bezprecedentným tempom, čím kompenzujú odstávky podnikov v dôsledku pandémie. Na druhej strane sa však touto rýchlou transformáciou môžu prehĺbiť nerovnosti, keďže najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ktoré čelia digitálnemu vylúčeniu, zasiahla pandémia najviac.

2.2Hlavné ciele tohto dokumentu sú:

-posúdiť súčasný stav digitálnej transformácie v európsko-stredozemskom regióne, programy a dosiahnutý pokrok,

-zdôrazniť potenciálne výhody digitalizácie a najmä nové príležitosti pre MSP prostredníctvom elektronického obchodu, elektronického vzdelávania, elektronickej správy vecí verejných, elektronického zdravotníctva a digitálneho bankovníctva,

-identifikovať prekážky digitalizácie, pričom hlavné prekážky súvisia s digitálnou infraštruktúrou a prístupom, digitálnou priepasťou v rámci krajiny (vidiek/mesto, ženy/muži, mládež/staršie osoby) a medzi krajinami (sever/juh), nedostatkom základných digitálnych zručností a digitálnou gramotnosťou. Digitálna transformácia teda môže viesť k zvýšeniu nerovnosti v krajine a takisto k rozdielom v modeloch rozvoja medzi krajinami v regióne,

-zdôrazniť riziká spojené s digitalizáciou, od rizík súvisiacich s kybernetickou bezpečnosťou, digitálnou suverenitou, ochranou údajov, digitálnym pirátstvom až po občiansku slobodu.

3.Základné informácie

3.1V súčasnosti žijeme v období rýchlej digitalizácie a digitálne nástroje môžeme nájsť v každom aspekte nášho života, okrem iného vrátane zdravia, práce, správy vecí verejných, vzdelávania a podnikania. Digitálne zručnosti sú v novom svete práce nevyhnutné na zabezpečenie pracovných príležitostí a sú odmeňované vyššími príjmami. Digitálna ekonomika sa skladá z kľúčových sektorov IT/IKT, ako sú výroba hardvéru, softvéru a IT poradenstvo, informačné služby a telekomunikácie, digitálna ekonomika v užšom slova zmysle vrátane digitálnych služieb a platformovej ekonomiky a digitalizovaná ekonomika v širšom slova zmysle, ktorá zohľadňuje elektronické podniky, elektronický obchod, Priemysel 4.0, presné poľnohospodárstvo a algoritmickú ekonomiku, pričom hospodárstvo spoločného využívania zdrojov a gig ekonomika sú v popredí digitálnej ekonomiky 1 .

3.2Digitalizácia bola na vzostupe ešte pred pandémiou ochorenia COVID-19 s hlavnými najnovšími trendmi v digitálnych technológiách v oblasti blockchainu, dátovej analýzy, umelej inteligencie (AI), 3D tlače, internetu vecí, automatizácie a robotiky, cloud computingu 2 , ako aj systémov na sledovanie a diaľkové monitorovanie.

3.3Tento trend smerujúci k rýchlemu zavádzaniu digitálnych nástrojov a technológií sa nazýva štvrtá priemyselná revolúcia a má skvelý potenciál zvýšiť globálny príjem a kvalitu života.

3.4Keďže viac ako 30 % populácie na celom svete používa platformy sociálnych médií, možno digitalizáciu považovať aj za dvojsečnú zbraň, ktorá môže posilniť sociálnu súdržnosť a spojiť rôzne kultúrne zázemia, alebo pôsobiť ako nástroj na šírenie extrémnych myšlienok, ideológií a falošných správ.

3.5Počet jednotlivcov používajúcich internet v posledných desaťročiach v regióne stúpa. V roku 2020 dosiahol ich podiel až 93,2 % v Španielsku, 90,8 % na Cypre, 90,1 % v Izraeli, 86,9 % na Malte, 86,6 % v Slovinsku, 84,1 % v Maroku, 77,7 % v Turecku, 77,6 % v Čiernej Hore a 71,9 % v Egypte. Najnižšiu hodnotu v regióne zaznamenáva Alžírsko, kde v roku 2018 internet používalo 49 % obyvateľstva (najnovšie dostupné údaje, databáza ukazovateľov Medzinárodnej telekomunikačnej únie, ITU World Telecommunication/ICT Indicators). Už len tieto hodnoty poukazujú na regionálne rozdiely, pokiaľ ide o digitálny prístup. Treba poznamenať, že na vnútroštátnej úrovni majú vidiecke a vzdialené oblasti oveľa nižšie úrovne pripojiteľnosti.

3.6Stredomorské členské štáty EÚ podporili digitálnu transformáciu a rozšírili svoje virtuálne politiky vrátane digitálneho jednotného trhu 3 a programu Digitálna Európa 4 . Európska komisia zverejnila v marci 2021 dokument o európskom digitálnom desaťročí, kde načrtla digitálne ciele do roku 2030 a víziu európskej digitálnej transformácie 5 . Jedným z nástrojov digitálneho desaťročia je centrum digitalizácie pre rozvoj (Digital for Development, D4D) 6 spustené v decembri 2020 s cieľom harmonizovať a koordinovať digitálne iniciatívy medzi členskými štátmi 7 . Okrem toho je digitalizácia hlavným pilierom v rámci nového programu pre Stredozemie, ktorý Európska komisia navrhla vo februári 2021. Cieľom nového programu je predovšetkým ekologická, digitálna, odolná a spravodlivá obnova riadená Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj, Parížskou dohodou o zmene klímy a Európskou zelenou dohodou 8 .

3.7Pandémia ochorenia COVID-19 mala dôsledky na pracovné správanie a prinútila ľudí k práci na diaľku. Hoci má telepráca niekoľko nevýhod, prináša aj množstvo výhod, počnúc ušetrením času vynaloženého na dochádzanie do zamestnania, cez nižšie emisie a pozitívne účinky na životné prostredie až po lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, najmä v prípade rodičov 9 . Možnosti telepráce sú na každom brehu Stredozemného mora odlišné. Mnohí pracovníci z juhu majú menšie možnosti telepráce, pretože nemajú prístup k potrebným nástrojom alebo jednoducho vykonávajú práce, ktoré nemožno vykonať na diaľku. Shireen Al Azzawi (2021) vypracovala index „schopnosti telepráce“ pre arabské krajiny, pričom zistila značné rozdiely v možnostiach telepráce v celom regióne. Potvrdzuje, že najzraniteľnejší pracovníci nemajú možnosť pracovať na diaľku, a preto ich pandémia zasiahla najviac 10 . Skúsenosti Európy s rozsiahlym zavádzaním telepráce ukazujú, že je dôležité zaviesť právny rámec pre „právo odpojiť sa“, aby sa rešpektovala hranica medzi osobným a pracovným životom 11 .

3.8Digitalizácia viedla k vzostupu platformovej ekonomiky a gig ekonomiky. Aj keď v rámci platformovej ekonomiky existuje veľa príležitostí, zároveň narastajú obavy, pokiaľ ide o pracovné podmienky a najmä o obmedzené sociálne zabezpečenie, rozdrobený pracovný čas a nízku úroveň príjmov, a prebieha boj za zabezpečenie kolektívnych práv 12 . V tejto súvislosti sa v  deklarácii MOP o budúcnosti práce prijatej pri príležitosti stého výročia jej vzniku (2019) požadujú politiky a opatrenia zamerané na výzvy a príležitosti digitálnej transformácie práce vrátane práce pre platformy.

3.9Rýchlo napredujúca digitálna transformácia, najmä v hospodárskom a pracovnom živote, má prirodzene silný vplyv na všetky spoločensko-kultúrne štruktúry. Počas Arabskej jari tak bolo možné pozorovať, že sa nástroje digitálnej komunikácie využívali predovšetkým na úspešné organizovanie občianskeho odporu a spoluprácu medzi aktivistami. Ďalší vývoj však ukázal, že v krajinách, v ktorých neboli vytvorené žiadne udržateľné demokratické štruktúry, sa opäť rozmohlo potláčanie základných slobôd vrátane práva na slobodu prejavu v digitálnych médiách, ako aj práv pracovníkov vrátane práva na slobodu združovania, ktoré je v platformovom a gigovom hospodárstve ešte dôležitejšie. Napríklad nezávislé organizácie občianskej spoločnosti, ako sú odborové zväzy, mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv alebo organizácie zamestnávateľov a ich aktivisti, sú prenasledované len preto, že si uplatňujú základné slobody alebo vyjadrujú nesúhlasné názory. Okrem toho sú opakovane blokované webové stránky domácich a medzinárodných správ a nezávislých organizácií občianskej spoločnosti. Dohovory OSN o ľudských právach a dohovory MOP sa v niektorých štátoch stredozemského regiónu často uplatňujú len formálne, ale nie riadne.

3.10Digitalizácia je kľúčová pre rozvoj MSP 13 . Jej prínosy siahajú od nižších nákladov, úspory času a zdrojov a vyššej efektívnosti až po lepšiu integráciu dodávateľského reťazca a diferenciáciu produktov 14 . Výhľad OECD pre MSP a podnikanie na rok 2019 15 poskytuje o týchto prínosoch podrobnejší obraz. Jedným príkladom je analýza veľkých dát, ktorá v kombinácii so senzormi, aplikáciami, cloud computingom a 3D tlačou umožňuje väčšie prispôsobenie.

3.11Hoci má digitalizácia pre MSP mnoho výhod, čelia mnohým prekážkam, pričom jednou z najdôležitejších je nedostatočný prístup k financiám 16 . Druhou veľkou prekážkou je nedostatočný prístup k digitálnym zručnostiam, vzdelávaniu a odbornej príprave, pričom zavádzanie digitálnych obchodných modelov a technológií si vyžaduje finančné investície aj interné digitálne zručnosti. Index digitálnej pripravenosti pre MSP vypracovalo Euro-stredomorské združenie ekonómov (EMEA) na základe prieskumu zameraného na MSP z južného Stredozemia. Z výsledkov vyplýva, že úroveň pripravenosti na digitálnu transformáciu závisí od kapacity infraštruktúry, telekomunikácií a technologického pokroku dosiahnutého na úrovni krajiny, ale aj od kapacity firiem na mikroúrovni; väčšie firmy sú na digitalizáciu lepšie pripravené a mladšie firmy ju s väčšou pravdepodobnosťou uskutočnia 17 .

3.12Nevýhodou digitalizácie je strata pracovných miest v dôsledku automatizácie v niektorých hospodárskych odvetviach. Občianska spoločnosť môže zohrávať dôležitú úlohu v úsilí pomáhať pracovníkom pri zvyšovaní úrovne zručností, aby sa zabezpečilo, že digitálna transformácia bude spravodlivou transformáciou a že sa v súlade s akčným plánom EÚ „na nikoho nezabudne“.

3.13S cieľom podporiť digitalizáciu a navrhnúť najefektívnejšie politiky je mimoriadne dôležité merať a monitorovať digitálnu transformáciu pomocou spoľahlivých a merateľných ukazovateľov. Od roku 2014 Európska komisia vytvorila index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) 18 , ktorý ukazuje pokrok v oblastiach digitalizácie v členských štátoch, ale aj pretrvávajúcu digitálnu priepasť 19 . Index DESI môže byť základom na vytvorenie referenčného monitorovacieho rámca pre stredomorské krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ.

4.Všeobecné pripomienky

4.1Hlboký vplyv digitálnej transformácie pociťuje spoločnosť aj hospodárstvo. Hoci región južného Stredozemia čelí výzvam v súvislosti so zabezpečením všeobecnej prístupnosti a zlepšovaním digitálnych zručností občanov, nie je žiadnou výnimkou, pokiaľ ide o urýchlenie digitálnej transformácie a jej využívanie v mnohých oblastiach.

4.2V dôsledku opatrení na obmedzenie sociálnych kontaktov sa zintenzívnil elektronický obchod. Online nakupovanie je všeobecne rozšírené, pričom vzrástol elektronický obchod medzi podnikmi a zákazníkmi (B2C) aj medzi podnikmi (B2B). Generálny riaditeľ najväčšieho afrického operátora elektronického obchodu Jumia oznámil štvornásobný nárast predaja potravín, najmä v Tunisku a Maroku, kde obmedzenia pohybu viedli k 100 % nárastu predaja 20 .

4.3Elektronické vzdelávanie prekvitalo rýchlym tempom, keďže pandémia ochorenia COVID-19 viedla k zatvoreniu škôl. Vlády dokonca zaviedli niektoré platformy elektronického vzdelávania, ako napríklad platformu „Darsak“ v Jordánsku. Niektoré krajiny, ako napríklad Egypt 21 , zaviedli hybridný systém. Online platformy sa stávajú veľmi obľúbenými, a to aj pre konkrétne projekty, ktoré majú zaistiť spojenie s miestnymi profesijnými združeniami, samosprávami a kľúčovými subjektmi 22 . Časť finančných prostriedkov EÚ by mala byť konkrétne nasmerovaná na vzdelávanie/odbornú prípravu v oblasti zvyšovania úrovne digitálnych zručností a na to, aby mladí ľudia mohli rozvíjať svoje elektronické kompetencie a študovať IT a umelú inteligenciu, čo im v budúcnosti zaistí prácu.

4.4Predpokladá sa, že elektronická verejná správa zníži byrokraciu a bremeno administratívnych postupov, čo povedie k efektívnemu a jednoduchému poskytovaniu verejných služieb. Okrem toho môže byť nástrojom demokratizácie a zvýšiť aktívnu účasť občanov. Zlepšenie elektronickej verejnej správy je prioritou členských štátov EÚ a tvorí jeden z pilierov indexu DESI. Týmto smerom sa uberá aj región južného Stredozemia. Maroko dosiahlo výrazný pokrok vo svojej národnej iniciatíve v oblasti elektronickej verejnej správy 23 . V roku 2019 spustil Egypt okrem iného systém elektronických platieb na výber daní a platenie účtov. V januári 2020 jordánske ministerstvo pre digitálnu ekonomiku presunulo svoju infraštruktúru informačných a komunikačných technológií (IKT) do cloudu, aby rozšírilo služby pre občanov 24 .

4.5Elektronické zdravotníctvo je nákladovo efektívny spôsob získavania a poskytovania potrebnej podpory. Riešenia elektronického zdravotníctva zohrali kľúčovú úlohu v boji proti ochoreniu COVID-19. Tieto riešenia využívajú telemedicínu a mobilné zdravotnícke aplikácie. V posledných dvoch rokoch sa analýza veľkých údajov pre epidemiologický dohľad ukázala ako užitočná v boji proti pandémii. Napríklad v Tunisku skupina lekárov 25 spustila digitálnu platformu pre online konzultácie Tobba.tn.

4.6Digitálne bankovníctvo je efektívnym nástrojom na to, aby sa finančné začlenenie stalo realitou, pričom mobilné bankovníctvo už v minulosti preukázalo svoju úlohu. Finančno-technologické riešenia môžu podporiť digitálnu transformáciu a zlepšiť finančné začlenenie. Tieto služby sú čoraz rozšírenejšie a ich cieľom je úplne eliminovať používanie šekov a hotovostných transakcií, čo by mohlo viesť k vylúčeniu starších ľudí, ktorí nemusia mať potrebné digitálne zručnosti.

4.7Elektronická justícia uľahčuje prístup k právnym službám a znižuje náklady na súdne pojednávania, podania atď. a čas potrebný prístup k nim.

4.8Vzhľadom na súčasný vplyv globálneho otepľovania, zmenšujúci sa potravinový dodávateľský reťazec a vyššie ceny potravín sa poľnohospodársky priemysel môže stať konkurencieschopnejším a efektívnejším pomocou uplatňovania presného poľnohospodárstva a využívania veľkých dát a technológie blockchainu. To môže viesť k vysokej efektívnosti v hospodárení s vodou a pôdnymi živinami, ako aj v boji proti nákazám vďaka pokročilému monitorovaniu teploty a menšej potrebe pracovnej sily 26 , a teda poslúžiť ako nástroj na zmierňovanie klimatických problémov.

4.9Spôsoby používania internetu sa v jednotlivých stredomorských krajinách líšia. V krajinách južného Stredozemia prevažuje používanie internetu prostredníctvom mobilných telefónov a sociálnych médií. Na rozdiel od krajín severného Stredozemia však online nakupovanie nie je príliš bežné. Dalo by sa to do určitej miery vysvetliť finančným vylúčením a nízkym podielom vlastníctva bankových účtov na juhu 27 .

5.Prekážky brániace digitalizácii

5.1Jednou z hlavných prekážok digitalizácie je digitálna priepasť, ktorá existuje nielen medzi krajinami, najmä medzi stredomorskými krajinami (v rámci Indexu pripravenosti siete-NRI z roku 2021 existujú značné rozdiely 28 ). Rôzne skupiny obyvateľstva v jednotlivých krajinách nemajú rovnakú úroveň prístupu k technologickým nástrojom. Rozdiel existuje medzi mužmi a ženami, vidieckymi a mestskými oblasťami, mladými ľuďmi a staršími osobami. Z obchodného hľadiska existuje digitálna priepasť založená na veľkosti a sektore činnosti, pričom menšie firmy – na rozdiel od väčších firiem – čelia premršteným nákladom nielen z hľadiska materiálu, ale aj, a to predovšetkým, z dôvodu potreby zvyšovať úroveň zručností pracovníkov. Príčinou digitálneho vylúčenia môžu byť aj iné sociálno-ekonomické faktory, ako napríklad úroveň príjmu a vzdelania.

5.2Väčšina krajín južného susedstva má značné nedostatky v pokrytí mobilným internetom. Tento problém vzniká najmä v geograficky veľkých krajinách, akými sú Alžírsko a Líbya a v menšej miere aj v Egypte. Investície do digitálnej infraštruktúry a budovania stabilného vysokorýchlostného internetového pripojenia sú kľúčové vo vidieckych oblastiach, kde môže byť digitalizácia potenciálnou hybnou silou inkluzívneho rastu 29 .

5.3Digitálna negramotnosť, ktorá je rozšírenejšia medzi ľuďmi s nižšou úrovňou vzdelania, je často zdôrazňovaná ako ďalšia prekážka digitalizácie. Preto je nevyhnutné prepracovať programy vzdelávania a odbornej prípravy tak, aby zahŕňali životne dôležité digitálne zručnosti pre budúci trh práce. Digitalizácia sa považuje aj za súčasť zvyšovania úrovne zručností zamestnancov.

5.4Pohlavie je ďalším faktorom ovplyvňujúcim digitálnu gramotnosť, pričom muži majú vo všeobecnosti lepší prístup k digitálnym nástrojom, a teda aj lepšie znalosti digitálnych zručností. V Tunisku používa internet 72,5 % mužov, zatiaľ čo u žien je to 61,1 %. Niektoré krajiny už tento rozdiel vyrovnali. Napríklad v Slovinsku je menší ako 2 percentuálne body, keďže internet používa 87,2 % mužov a 86 % žien. Na druhej strane v Turecku je rozdiel v prístupe k internetu medzi mužmi a ženami väčší a dosahuje 11,2 percentuálneho bodu (ukazovatele Medzinárodnej telekomunikačnej únie, ITU World Telecommunication/ICT Indicators). Členské štáty EÚ sa zaviazali preklenúť rodovú priepasť v digitálnych zručnostiach do roku 2030 vypracovaním politík na podporu dievčat, aby študovali v odboroch IKT, a monitorovaním pokroku prostredníctvom hodnotiacej tabuľky Ženy v digitálnej dobe (WiD).

6.Riziká spojené s digitalizáciou

6.1Rastúce obavy z toho, že vlády, podniky a občania postupne strácajú kontrolu nad svojimi údajmi, prinášajú do centra pozornosti problém „technologickej suverenity“. Ovplyvňuje to aj schopnosť krajín inovovať a schopnosť formovať právne predpisy v digitálnom prostredí 30 . Tieto obavy sú opodstatnené, pretože Európa a oblasť Stredozemného mora zaostávajú v investíciách do umelej inteligencie, zatiaľ čo zahraniční giganti sociálnych médií získavajú svojou prítomnosťou čoraz väčší vplyv.

6.2Niektoré stredomorské krajiny sa zdráhajú pustiť do rýchlej digitálnej transformácie. Politická neochota je spôsobená strachom zo straty kontroly nad obyvateľstvom, čo vedie k filtrovaniu a cenzúre. Digitálne nástroje však môžu organizáciám občianskej spoločnosti umožniť šíriť svoje názory a presadzovať demokraciu. Tuniské Kvarteto pre národný dialóg, ktoré v roku 2015 získalo Nobelovu ceny za mier, je príkladom toho, akú dôležitú úlohu môžu organizácie občianskej spoločnosti zohrávať pri pokojnej transformácii spoločnosti.

6.3Keďže digitalizácia pripravuje pôdu pre sociálny a hospodársky rozvoj, nezávislý orgán by mal zaviesť primeraný digitálny regulačný rámec, pričom by sa mali podporovať zásady digitálnych práv, ako je neutralita internetu.

6.4Rýchla digitalizácia zvyšuje riziko kybernetických hrozieb. Úloha orgánov je kľúčová pri vytváraní dobre navrhnutého legislatívneho rámca na ochranu používateľov. V súčasnosti prijali zákony o kybernetickej bezpečnosti Maroko, Tunisko, Alžírsko a Egypt. V týchto zákonoch však chýbajú prvky na ochranu údajov 31 . Je nevyhnutné chrániť citlivé osobné údaje, ako sú údaje týkajúce sa zdravia a pod.

6.5Ochrana údajov sa stáva jednou z najdôležitejších oblastí digitálnej transformácie. Otázka vlastníctva a ochrany obrovského množstva údajov je jednou z priorít agendy tvorcov politiky. Ide o reakciu na prudký nárast analýzy veľkých dát a na to, že platformy sociálnych médií získavajú bezprecedentnú moc a vplyv. Tvrdí sa, že regulačný rámec v južnom susedstve je stále nedostatočne vyvinutý a právne predpisy pre nové technológie sa neprijímajú dostatočne rýchlo 32 . Existujú krajiny, ktoré dokonca vyjadrujú nedostatok politickej vôle pokročiť v tejto veci. Táto otázka je ešte naliehavejšia v prípade citlivých údajov, napríklad pokiaľ ide o zdravotné aplikácie a platformy. Pozoruhodný je skepticizmus v južných krajinách, kde ešte stále nemusia byť zavedené právne predpisy v oblasti GDPR a podobná ochrana súkromia. V Európe je cieľom aktu o digitálnych službách a aktu o digitálnych trhoch vybudovať bezpečnejší digitálny priestor pre používateľov a zároveň podporiť inovácie a konkurencieschopnosť.

6.6Digitálne pirátstvo je ďalšou nástrahou digitalizácie. Digitalizované výtvory podliehajúce právam duševného vlastníctva sa dajú veľmi ľahko a lacno kopírovať a distribuovať vo veľkom rozsahu. Kreatívne podniky budú týmto javom viac trpieť a pri absencii účinných právnych predpisov sa obchodné modely umelcov a kreatívnych pracovníkov stanú neudržateľnými.

6.7Digitalizácia môže viesť k občianskemu útlaku. V niektorých krajinách sú digitálne práva atakované úradmi, keďže digitalizácia sa považuje za prostriedok dohľadu. Napríklad v dôsledku pandémie sa na monitorovanie šírenia vírusu použili aplikácie na sledovanie polohy, čo vyvolávalo obavy v súvislosti s ľudskými právami 33 . Možné sledovanie každej digitálnej činnosti predstavuje vážnu hrozbu pre demokraciu a môže sa použiť ako prostriedok útlaku. Podľa správy o slobode internetu Freedom of Net report za rok 2021 je na prvom mieste Francúzsko so 78 bodmi zo 100, nasleduje Taliansko (76), Tunisko (63), Maroko (53), Libanon (51), Jordánsko (47), Turecko (34) a Egypt (26) 34 .

6.8Pretrvávajúca digitálna priepasť môže potenciálne viesť k výraznejším nerovnostiam a rozdielom v rámci stredomorského regiónu. Niektorým krajinám chýba digitálna infraštruktúra (pokrytie alebo prístup k pevnému širokopásmovému pripojeniu) alebo niektoré vzdialené a vidiecke oblasti môžu jednoducho zostať bez pokrytia alebo sietí 4G/5G. Ďalšie rozdiely spôsobuje nedostatok digitálnych zručností medzi obyvateľstvom a digitálna negramotnosť. Najmä nízka úroveň digitálnej gramotnosti je bežnejšia v krajinách na juhu, hlavne medzi ženami a staršími osobami 35 .

6.9Vznik technologických gigantov vytvára prekážku pre spravodlivú hospodársku súťaž na digitálnych trhoch. Daňové úniky spôsobujú, že trhy sú nespravodlivé pre miestne vznikajúce MSP, u ktorých je veľmi nepravdepodobné, že prežijú. Prispieva to tiež k úniku mozgov v digitálnej oblasti. Ďalším rizikom spojeným s technologickými gigantmi je ich schopnosť pohlcovať nových aktérov, čo vytvára monopoly a bráni vytváraniu digitálnych centier v Európe a oblasti Stredozemného mora. Dôvodom môže byť chýbajúci regulačný rámec a dokonca aj daňové medzery pre nadnárodné spoločnosti, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú spravodlivú hospodársku súťaž.

6.10Nedostatočné uplatňovanie dohovorov OSN o ľudských právach a dohovorov MOP v niektorých štátoch stredozemského regiónu je prekážkou pre vznik nezávislých organizácií občianskej spoločnosti vrátane mimovládnych organizácií, nezávislých odborových zväzov a združení zamestnávateľov, čo ohrozuje udržateľnú digitálnu transformáciu. EHSV preto výslovne zdôrazňuje, že dohovory OSN o ľudských právach a dohovory MOP sa musia ambiciózne uplatňovať vo všetkých štátoch Stredozemia, aby digitálna transformácia mohla skutočne pomôcť zabezpečiť prosperujúci ekologický, hospodársky a sociálny rozvoj.

6.11Okrem toho vojna na Ukrajine predstavuje veľkú hrozbu pre krajiny v celom regióne a mohla by byť spojená s vyšším rizikom kybernetických útokov.

V Bruseli 14. decembra 2022

Christa Schweng

predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

_____________

(1)    Bukht, R. a Heeks, R., Defining, conceptualising and measuring the digital economy (Definovanie, konceptualizácia a meranie digitálnej ekonomiky), Development Informatics Working Papers, č. 68, 2017.

(2)     Digital economy report 2019 (Správa o digitálnej ekonomike 2019), UNCTAD.

(3)    Cieľom digitálneho jednotného trhu je zlepšiť prístup, kvalitu a bezpečnosť pripojenia v rámci členských štátov. https://ec.europa.eu/eurostat/cache/infographs/ict/bloc-4.html

(4)    Európske digitálne desaťročie spočíva na štyroch hlavných pilieroch, ktoré zahŕňajú zručnosti, infraštruktúru, verejnú správu a podnikanie: https://ec.europa.eu/info/funding-tenders/find-funding/eu-funding-programmes/digital-europe-programme_sk .

(5)     https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/europe-fit-digital-age/europes-digital-decade-digital-targets-2030_sk .

(6)     Centrum digitalizácie pre rozvoj (Digital for Development, D4D) .

(7)    Langendorf, M., Applying Europe‘s Digital Agenda in Mediterranean Partner Countries: Opportunities and Pitfalls (Uplatňovanie Digitálnej agendy pre Európu v partnerských krajinách Stredozemia: Príležitosti a úskalia), IEMed. Mediterranean Yearbook, 2021.

(8)     Obnovené partnerstvo s južným susedstvom , Európska komisia, 2021.

(9)     Working from home: From invisibility to decent work , MOP, 2021.

(10)    Al Azzawi, S., Lives Versus Livelihoods: Who Can Work from Home in MENA? (Životy verzus živobytie: Kto môže pracovať z domu v MENA?), pracovný dokument, Economic Research Forum, č. 1471, 2021.

(11)    Briefing EPRS o práve odpojiť sa, PE 642.847 – júl 2020.

(12)     Ú. v. EÚ C 290, 29.7. 2022, s. 95 .

(13)    Informačná správa EHSV na tému Digitalizácia a MSP v stredozemskom regióne .

(14)    Kergroach, S., Giving momentum to SME digitalization, Journal of the International Council for Small Business, zv. 1, č. 1, 2020, s. 28 – 31.

(15)     OECD SME and Entrepreneurship Outlook 2019 .

(16)    Informačná správa EHSV na tému Prístup k financovaniu pre MSP a podniky so strednou trhovou kapitalizáciou v období rokov 2014 – 2020: príležitosti a výzvy .

(17)    Ayadi, R. a Forouheshfar, Y., MSMEs digitalization in the Mediterranean: A new digital preparedness index, EMANES working paper, 2022, bude uverejnené čoskoro.

(18)     https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/desi .

(19)     https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_21_5481 .

(20)    Sidło, K., Digital Transformation in the Southern Neighbourhood (Digitálna transformácia v južnom susedstve), EuroMeSCo Euromed Survey, 2021.

(21)    El Kadi, T.H., Uneven Disruption: Covid-19 and the digital divide in the Euro-Mediterranean Region (Nevyvážené narušenie: COVID-19 a digitálna priepasť v euro-stredozemskom regióne), IEMed. Mediterranean Yearbook, 2020.

(22)    V tomto projekte sa napríklad navrhuje, aby vlastníkom platformy boli EÚ, obce, univerzity, spoločnosti alebo ministerstvá školstva v Turecku, Maroku, Egypte a Alžírsku:Akpınar P., van Heukelingen, N., Babüroğlu O.N. a Durukan, F.R., A new formula for collaboration: Turkey, the EU & North Africa (Nový vzor spolupráce: Turecko, EÚ a Severná Afrika), 2022.

(23)     Digital Government Review of Morocco , OECD, 2018.

(24)    El Kadi, T.H., Uneven Disruption: Covid-19 and the digital divide in the Euro-Mediterranean Region (Nevyvážené narušenie: COVID-19 a digitálna priepasť v euro-stredozemskom regióne), IEMed. Mediterranean Yearbook, 2020.

(25)    El Kadi, T.H., Uneven Disruption: Covid-19 and the digital divide in the Euro-Mediterranean Region (Nevyvážené narušenie: COVID-19 a digitálna priepasť v euro-stredozemskom regióne), IEMed. Mediterranean Yearbook, 2020.

(26)    Stanovisko EHSV na tému Energetická a digitálna transformácia vidieckych oblastí, Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s. 59 .

(27)    El Kadi, T.H., Uneven Disruption: Covid-19 and the digital divide in the Euro-Mediterranean Region (Nevyvážené narušenie: COVID-19 a digitálna priepasť v euro-stredozemskom regióne), IEMed. Mediterranean Yearbook, 2020.

(28)     https://networkreadinessindex.org/nri-2021-edition-press-release/ .

(29)     Smart Cities and Inclusive Growth , OECD, 2020.

(30)    Briefing EPRS na tému Technologická suverenita pre Európu (PE 651.992 – júl 2020).

(31)    Langendorf, M., Applying Europe‘s Digital Agenda in Mediterranean Partner Countries: Opportunities and Pitfalls (Uplatňovanie Digitálnej agendy pre Európu v partnerských krajinách Stredozemia: Príležitosti a úskalia), IEMed. Mediterranean Yearbook, 2021.

(32)    Sidło, K., Digital Transformation in the Southern Neighbourhood (Digitálna transformácia v južnom susedstve), EuroMeSCo Euromed Survey, 2021.

(33)    Langendorf, M., Applying Europe‘s Digital Agenda in Mediterranean Partner Countries: Opportunities and Pitfalls (Uplatňovanie Digitálnej agendy pre Európu v partnerských krajinách Stredozemia: Príležitosti a úskalia), IEMed. Mediterranean Yearbook, 2021.

(34)     https://freedomhouse.org/policy-recommendations/internet-freedom .

(35)    Sidło, K., Digital Transformation in the Southern Neighbourhood (Digitálna transformácia v južnom susedstve), EuroMeSCo Euromed Survey, 2021.