This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 02ef3528-438f-11ef-865a-01aa75ed71a1
Directive (EU) 2018/2001 of the European Parliament and of the Council of 11 December 2018 on the promotion of the use of energy from renewable sources (recast) (Text with EEA relevance)
Consolidated text: Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie) (Text s významom pre EHP)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie) (Text s významom pre EHP)
02018L2001 — SK — 16.07.2024 — 004.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie) (Ú. v. ES L 328 21.12.2018, s. 82) |
Zmenená a doplnená:
|
|
|
Úradný vestník |
||
|
Č. |
Strana |
Dátum |
||
|
DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2022/759 zo 14. decembra 2021, |
L 139 |
1 |
18.5.2022 |
|
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2023/2413 z 18. októbra 2023, |
L 2413 |
1 |
31.10.2023 |
|
|
DELEGOVANÁ SMERNICA KOMISIE (EÚ) 2024/1405 zo 14. marca 2024, |
L 1405 |
1 |
17.5.2024 |
|
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/1711 z 13. júna 2024, |
L 1711 |
1 |
26.6.2024 |
|
Opravená a doplnená:
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/2001
z 11. decembra 2018
o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov
(prepracované znenie)
(Text s významom pre EHP)
Článok 1
Predmet úpravy
Touto smernicou sa stanovuje spoločný rámec presadzovania energie z obnoviteľných zdrojov. Stanovuje sa v nej záväzný cieľ Únie pre celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe Únie v roku 2030. Stanovujú sa v nej tiež pravidlá týkajúce sa finančnej podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov, samospotreby takejto elektriny, využívania energie z obnoviteľných zdrojov v odvetviach vykurovania a chladenia a v odvetví dopravy, regionálnej spolupráce medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami, potvrdení o pôvode, administratívnych postupov a informovania a odbornej prípravy. Touto smernicou sa taktiež stanovujú kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto smernice sa uplatňuje príslušné vymedzenie pojmov v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES ( 1 ).
Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov:
„energia z obnoviteľných zdrojov“ je energia z obnoviteľných nefosílnych zdrojov, a to veterná, slnečná (slnečná tepelná a fotovoltická slnečná) a geotermálna energia, osmotická energia, energia z okolia, energia z prílivu, vĺn a iná energia oceánu, vodná energia, biomasa, skládkový plyn, plyn z čističiek odpadových vôd a bioplyn;
„priemyselné surové drevo“ sú piliarske a dyhárenské výrezy, vláknité drevo (surové drevo alebo štiepka), ako aj všetky ostatné druhy surového dreva vhodné na priemyselné účely s výnimkou surového dreva, ktoré je vďaka svojim vlastnostiam, ako sú druh, rozmery, rovný tvar a hustota hrčí, nevhodné na priemyselné použitie podľa vymedzenia a náležitého opodstatnenia zo strany členských štátov v súlade s relevantnými lesnými a trhovými podmienkami;
„energia z okolia“ je prirodzene sa vyskytujúca tepelná energia a energia akumulovaná v prostredí s obmedzenými hranicami, ktorá môže byť uložená v okolitom vzduchu okrem odvetrávaného vzduchu alebo v povrchovej či odpadovej vode;
„geotermálna energia“ je energia uložená vo forme tepla pod pevným zemským povrchom;
„hrubá konečná energetická spotreba“ sú energetické komodity dodávané na energetické účely pre priemysel, dopravu, domácnosti, služby vrátane verejných služieb, poľnohospodárstvo, lesné a rybné hospodárstvo, spotreba elektriny a tepla zo strany energetických odvetví, ktoré sa zaoberajú výrobou elektriny a tepla, a straty elektriny a tepla počas distribúcie a prenosu;
„systém podpory“ je akýkoľvek nástroj, systém alebo mechanizmus, ktorý uplatňuje členský štát alebo skupina členských štátov a ktorý podporuje využívanie energie z obnoviteľných zdrojov znížením nákladov na túto energiu, zvýšením ceny, za ktorú sa môže predávať, alebo zvýšením nakúpeného objemu takejto energie prostredníctvom povinnosti využívania energie z obnoviteľných zdrojov alebo inak vrátane, ale nie výlučne, investičnej pomoci, oslobodenia od dane alebo zníženia dane, vrátenia dane, systémov podpory povinnosti využívania energie z obnoviteľných zdrojov vrátane systémov využívajúcich „zelené“ certifikáty a systémov priamej podpory cien vrátane výkupných sadzieb a vyplácania pohyblivých alebo pevných prémií;
„povinnosť využitia energie z obnoviteľných zdrojov“ je systém podpory, v rámci ktorého sa vyžaduje od výrobcov energie, aby do svojej výroby zahrnuli daný podiel energie z obnoviteľných zdrojov, od dodávateľov energie sa vyžaduje, aby do svojich dodávok zahrnuli daný podiel energie z obnoviteľných zdrojov, alebo od spotrebiteľov energie sa vyžaduje, aby do svojej spotreby zahrnuli daný podiel energie z obnoviteľných zdrojov vrátane systémov, podľa ktorých sa tieto požiadavky môžu splniť prostredníctvom „zelených“ certifikátov;
„finančný nástroj“ je finančný nástroj, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 29 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 ( 2 );
„MSP“ je mikropodnik, malý alebo stredný podnik, ako sa vymedzuje v článku 2 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES ( 3 );
„odpadové teplo a chlad“ je teplo alebo chlad, ktoré nevyhnutne vzniká ako vedľajší produkt v priemyselných alebo energetických zariadeniach, alebo v terciárnom sektore a ktoré by sa bez prístupu k systému diaľkového vykurovania alebo chladenia nevyužité rozptýlili do ovzdušia alebo vody, ak sa používa alebo bude používať proces kombinovanej výroby, alebo ak použitie tohto procesu nie je možné;
„oblasť vhodná na zrýchlenú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov“ je osobitné miesto alebo oblasť, či už na pevnine alebo na mori alebo na vnútrozemských vodách, ktoré členský štát určil ako mimoriadne vhodné na inštaláciu zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov;
„solárne zariadenie“ je zariadenie, ktoré premieňa energiu zo slnka na tepelnú alebo elektrickú energiu, najmä solárne tepelné a solárne fotovoltické zariadenia;
„modernizácia“ je obnovenie elektrárne vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov vrátane úplnej alebo čiastočnej výmeny zariadení alebo prevádzkových systémov a vybavenia na účely nahradenia kapacity alebo zvýšenia efektívnosti alebo kapacity zariadenia;
„prevádzkovateľ distribučnej sústavy“ je prevádzkovateľ v zmysle článku 2 bodu 6 smernice 2009/72/ES a článku 2 bodu 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ( 4 );
„potvrdenie o pôvode“ je elektronický dokument, ktorého jediným účelom je poskytnúť koncovému odberateľovi dôkaz o tom, že daný podiel alebo množstvo energie bolo vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie;
„zvyškový energetický mix“ je celkový ročný energetický mix pre členský štát, okrem podielu, na ktorý sa vzťahujú zrušené potvrdenia o pôvode;
„samospotrebiteľ energie z obnoviteľných zdrojov“ je koncový odberateľ pôsobiaci vo svojich priestoroch nachádzajúcich sa v rámci uzavretých hraníc alebo, ak to povoľuje členský štát, v iných priestoroch, ktorý vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov pre vlastnú potrebu, pričom môže samovyrobenú elektrinu z obnoviteľných zdrojov skladovať alebo predávať za predpokladu, že v prípade samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov, ktorí nie sú domácnosťami, tieto činnosti nepredstavujú ich hlavnú obchodnú alebo profesionálnu činnosť;
„ponuková oblasť“ je ponuková oblasť v zmysle článku 2 bodu 65 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 ( 5 );
„inovačná technológia výroby energie z obnoviteľných zdrojov“ je technológia výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá aspoň v jednom smere zlepšuje porovnateľnú najmodernejšiu technológiu výroby energie z obnoviteľných zdrojov alebo umožňuje využívanie technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá nie je úplne komercionalizovaná alebo zahŕňa jasný stupeň rizika;
„inteligentný merací systém“ je inteligentný merací systém v zmysle článku 2 bodu 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 ( 6 );
„nabíjací bod“ je nabíjací bod v zmysle článku 2 bodu 48 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1804 ( 7 );
„účastník trhu“ je účastník trhu v zmysle článku 2 bodu 25 nariadenia (EÚ) 2019/943;
„trh s elektrinou“ sú trhy s elektrinou v zmysle článku 2 bodu 9 smernice (EÚ) 2019/944;
„batéria do domácnosti“ je samostatná nabíjateľná batéria s menovitou kapacitou väčšou než 2 kwh, ktorá je vhodná na inštaláciu a používanie v domácom prostredí;
„batéria pre elektrické vozidlo“ je batéria pre elektrické vozidlo v zmysle článku 3 ods. 1 bodu 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1542 ( 8 );
„priemyselná batéria“ je priemyselná batéria v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 1 bodu 13 nariadenia (EÚ) 2023/1542;
„stav batérie“ je stav batérie v zmysle článku 3 ods. 1 bodu 28 nariadenia (EÚ) 2023/1542;
„stav nabitia“ je stav nabitia v zmysle článku 3 ods. 1 bodu 27 nariadenia (EÚ) 2023/1542;
„stanovený výkon“ je dynamická informácia uložená v systéme riadenia batérie predpisujúca nastavený elektrický výkon, pri ktorom by mala batéria optimálne fungovať počas nabíjania alebo vybíjania na účely optimalizácie jej stavu a prevádzkového používania;
„inteligentné nabíjanie“ je nabíjanie, pri ktorom sa intenzita elektriny dodávanej do batérie dynamicky prispôsobuje na základe informácií prijímaných pomocou elektronickej komunikácie;
„regulačný orgán“ je regulačný orgán v zmysle článku 2 bodu 2 nariadenia (EÚ) 2019/943;
„obojsmerné nabíjanie“ je obojsmerné nabíjanie v zmysle článku 2 bodu 11 nariadenia (EÚ) 2023/1804;
„nabíjací bod na bežné nabíjanie“ je nabíjací bod na bežné nabíjanie v zmysle článku 2 bodu 37 nariadenia (EÚ) 2023/1804;
„zmluva o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov“ je zmluva, na základe ktorej fyzická alebo právnická osoba súhlasí s nákupom energie z obnoviteľných zdrojov priamo od výrobcu, ktorá okrem iného zahŕňa zmluvy o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov a zmluvy o nákupe tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov;
„spoločne konajúci samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov“ je skupina aspoň dvoch spoločne konajúcich samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s bodom 14, ktorí sa nachádzajú v rovnakej budove alebo bytovom dome;
„komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov“ je právnická osoba:
ktorá je v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom založená na otvorenej a dobrovoľnej účasti, je nezávislá a skutočne kontrolovaná akcionármi alebo členmi, ktorí sa nachádzajú v blízkosti projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré vlastní a vyvíja uvedená právnická osoba;
ktorej akcionármi alebo členmi sú fyzické osoby, MSP alebo miestne orgány vrátane obcí;
ktorej hlavným účelom je poskytovať environmentálne, hospodárske alebo sociálne komunitné prínosy pre svojich akcionárov alebo členov alebo pre miestne oblasti, v ktorých pôsobí, a nie finančný zisk;
„zmluva o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov“ je zmluva, na základe ktorej sa fyzická alebo právnická osoba zaviaže nakupovať elektrinu z obnoviteľných zdrojov priamo od výrobcu elektriny;
„partnerské obchodovanie“ s energiou z obnoviteľných zdrojov je predaj energie z obnoviteľných zdrojov medzi účastníkmi trhu prostredníctvom zmluvy s vopred určenými podmienkami automatického uskutočnenia a vyrovnania transakcie priamo medzi účastníkmi trhu alebo nepriamo prostredníctvom certifikovanej tretej strany, ktorá je účastníkom trhu, ako je napríklad agregátor. Právom vykonávať partnerské obchodovanie nie sú dotknuté práva a povinnosti zúčastnených strán v postavení koncových odberateľov, výrobcov, dodávateľov alebo agregátorov;
„priemysel“ sú podniky a výrobky patriace do sekcií B, C, F a sekcie J divízie 63 štatistickej klasifikácie hospodárskych činností (NACE. REV.2), ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 ( 9 );
„neenergetický účel“ je použitie palív ako suroviny v priemyselnom procese, namiesto použitia na výrobu energie;
„diaľkové vykurovanie“ alebo „diaľkové chladenie“ je distribúcia tepelnej energie vo forme pary, horúcej a teplej vody alebo vychladených kvapalín z centrálnych alebo decentralizovaných zdrojov výroby prostredníctvom siete do viacerých budov alebo na viacero miest na vyhrievanie alebo ochladzovanie priestorov alebo procesov;
„účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom“ je účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 41 smernice 2012/27/EÚ;
„vysokoúčinná kombinovaná výroba“ je vysokoúčinná kombinovaná výroba, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 34 smernice 2012/27/EÚ;
„energetický certifikát“ je energetický certifikát, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 12 smernice 2010/31/EÚ;
„palivá z obnoviteľných zdrojov“ sú biopalivá, biokvapaliny, palivá z biomasy a palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu;
„prvoradosť energetickej efektívnosti“ je prvoradosť energetickej efektívnosti v zmysle článku 2 bodu 18 nariadenia (EÚ) 2018/1999;
„odpad“ je odpad v zmysle článku 3 bodu 1 smernice 2008/98/ES a nezahŕňa látky, ktoré boli zámerne upravené alebo znečistené, aby splnili toto vymedzenie;
„biomasa“ sú biologicky rozložiteľné časti výrobkov, odpadu a zvyškov biologického pôvodu z poľnohospodárstva vrátane rastlinných a živočíšnych látok, z lesného hospodárstva a príbuzných odvetví vrátane rybného hospodárstva a akvakultúry, ako aj biologicky rozložiteľné časti odpadu vrátane priemyselného a komunálneho odpadu biologického pôvodu;
„poľnohospodárska biomasa“ je biomasa, ktorá je produktom poľnohospodárstva;
„lesná biomasa“ je biomasa, ktorá je produktom lesníctva;
„palivá z biomasy“ sú plynné a tuhé palivá vyrábané z biomasy;
„bioplyn“ sú plynné palivá vyrábané z biomasy;
„biologický odpad“ je biologický odpad, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 4 smernice 2008/98/ES;
„zdrojová oblasť“ je geograficky vymedzená oblasť, z ktorej pochádza lesná biomasová surovina, z ktorej sú k dispozícii spoľahlivé a nezávislé informácie a v ktorej sú dostatočne homogénne podmienky na to, aby bolo možné hodnotiť riziká súvisiace s udržateľnosťou a aspekty zákonnosti lesnej biomasy;
„obnova lesa“ je opätovné vytvorenie lesného porastu prírodnými alebo umelými prostriedkami po odstránení predchádzajúceho porastu výrubom alebo v dôsledku prirodzených príčin vrátane požiaru alebo búrky;
„biokvapalina“ je kvapalné palivo na energetické účely iné ako na dopravu vrátane elektriny a tepla a chladu vyrobeného z biomasy;
„biopalivo“ je kvapalné palivo určené pre dopravu a vyrobené z biomasy;
„pokročilé biopalivá“ sú biopalivá, ktoré sa vyrábajú zo surovín uvedených v časti A prílohy IX;
„fosílne palivá vyrobené z odpadu“ sú kvapalné a plynné palivá vyrábané z kvapalných alebo tuhých odpadových tokov neobnoviteľného pôvodu, ktoré nie sú vhodné na zhodnotenie materiálu v súlade s článkom 4 smernice 2008/98/ES, a z plynu zo spracovania odpadu a výfukového plynu, ktoré sú neobnoviteľného pôvodu a ktoré sú nevyhnutným a neúmyselným dôsledkom výrobného procesu v priemyselných zariadeniach;
„palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu“ sú kvapalné a plynné palivá, ktorých energetický obsah pochádza z iných obnoviteľných zdrojov než biomasa;
„biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy“ sú biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy, ktorých suroviny boli vyrobené v rámci systémov, ktoré bránia vytesňovaciemu vplyvu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy, ktoré pochádzajú z potravinárskych a krmovinárskych plodín, prostredníctvom lepších poľnohospodárskych postupov, ako aj pestovaním plodín na plochách, ktoré sa predtým nepoužívali na pestovanie plodín, a ktoré boli vyrobené v súlade s kritériom udržateľnosti biopalív, biokvapalín a palív biomasy stanoveným v článku 29;
„dodávateľ paliva“ je subjekt dodávajúci palivo na trh, ktorý je zodpovedný za prihlásenie paliva v mieste platenia spotrebnej dane, alebo ak ide o elektrinu, alebo pri ktorej sa spotrebná daň neplatí, alebo ak je to riadne odôvodnené, akýkoľvek iný príslušný subjekt určený členským štátom;
„plodiny bohaté na škrob“ sú plodiny, najmä obilniny, bez ohľadu na to, či sa využívajú len zrná, alebo celé rastliny ako v prípade kukurice na zeleno; hľuzové a koreňové plodiny, ako napríklad zemiaky, topinambury, sladké zemiaky, manioky a jamy; a podcibuľové plodiny, ako napríklad taro a kokojam;
„potravinárske a krmovinárske plodiny“ sú plodiny bohaté na škrob, cukornaté plodiny alebo olejniny vypestované na poľnohospodárskej pôde ako hlavná plodina okrem zvyškov, odpadu a lignocelulózového materiálu a dočasné plodiny, ako napríklad medziplodiny a krycie plodiny, pod podmienkou, že používanie takýchto dočasných plodín nevyvoláva dopyt po ďalšej pôde;
„lignocelulózový materiál“ je materiál zložený z lignínu, celulózy a hemicelulózy, ako napríklad biomasa pochádzajúca z lesov, drevité energetické plodiny a zvyšky a odpad z lesníckych odvetví;
„nepotravinový celulózový materiál“ je surovina zložená najmä z celulózy a hemicelulózy a má nižší obsah lignínu ako lignocelulózový materiál; vrátane zvyškov potravinárskych a krmovinárskych plodín, ako je slama, kôrovie, plevy a škrupiny; trávnaté energetické plodiny s nízkym obsahom škrobu, ako je mätonoh, proso prútnaté, ozdobnica, trsteník; krycie plodiny pestované pred hlavnými plodinami a po nich; úhorové plodiny; priemyselné zvyšky, a to aj z potravinárskych a krmovinárskych plodín po extrakcii rastlinných tukov, cukrov, škrobov a bielkovín; a materiál z biologického odpadu, pričom úhorové a krycie plodiny sa rozumejú ako dočasné krátkodobo osiate pasienky, ktoré obsahujú zmes tráv a strukovín s nízkym obsahom škrobu s cieľom získať krmivo pre hospodárske zvieratá a zlepšiť úrodnosť pôdy, aby sa zvýšili výnosy hlavných plodín na ornej pôde;
„zvyšok“ je látka, ktorá nie je konečným produktom, o ktorého výrobu sa priamo usiluje v rámci výrobného procesu; nie je primárnym cieľom výrobného procesu a proces nebol zámerne pozmenený tak, aby sa v ňom vyrábala táto látka;
„zvyšky z poľnohospodárstva, akvakultúry, rybolovu a lesníctva“ sú zvyšky priamo vyprodukované poľnohospodárstvom, akvakultúrou, rybolovom a lesníctvom a ktoré nezahŕňajú zvyšky zo súvisiacich odvetví alebo spracovania;
„lesná plantáž“ je lesná plantáž v zmysle článku 2 bodu 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1115 ( 10 );
„osmotická energia“ je energia, ktorá vznikne v dôsledku rozdielu v koncentrácii soli medzi dvoma tekutinami, ako je napríklad sladká a slaná voda;
„efektívnosť systému“ je výber energeticky efektívnych riešení, ak umožňujú aj nákladovo efektívnu cestu dekarbonizácie, dodatočnú flexibilitu a efektívne využívanie zdrojov;
„spoločné uskladňovanie energie“ je zariadenie na uskladňovanie energie kombinované so zariadením na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a pripojené k rovnakému miestu prístupu k sústave;
„elektrické vozidlo na slnečnú energiu“ je motorové vozidlo vybavené hnacou sústavou, ktorá sa skladá len z neperiférnych elektrických motorov v úlohe meniča energie s elektrickým nabíjateľným systémom uchovávania elektrickej energie, ktorý možno nabíjať externe, a s fotovoltickými panelmi integrovanými vo vozidle;
„skutočná hodnota“ je úspora emisií skleníkových plynov v niektorých alebo všetkých krokoch špecifického výrobného postupu pre biopalivo, biokvapalinu alebo palivo z biomasy vypočítaná podľa metodiky stanovenej v časti C prílohy V alebo časti B prílohy VI;
„typická hodnota“ je odhad emisií skleníkových plynov a úspor emisií skleníkových plynov v konkrétnom reťazci výroby biopaliva, biokvapaliny alebo paliva z biomasy, ktoré reprezentujú spotrebu Únie;
„určená hodnota“ je hodnota odvodená od typickej hodnoty pomocou vopred stanovených faktorov, ktorá sa za určitých podmienok stanovených v tejto smernici môže použiť namiesto skutočnej hodnoty.
Článok 3
Celkový záväzný cieľ Únie na rok 2030
Členské štáty sa spoločne snažia, aby sa podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe v Únii v roku 2030 zvýšil na 45 %.
Členské štáty stanovia orientačný cieľ pre inovačnú technológiu výroby energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni aspoň 5 % novej inštalovanej kapacity energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030.
Ak na základe posúdenia návrhov integrovaných národných energetických a klimatických plánov predložených v súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) 2018/1999 Komisia dospeje k záveru, že národné príspevky členských štátov nepostačujú na to, aby sa spoločne dosiahol celkový záväzný cieľ Únie, postupuje podľa článkov 9 a 31 uvedeného nariadenia.
Členské štáty navrhnú systémy podpory pre energiu z biopalív, biokvapalín a palív z biomasy tak, aby sa zabránilo stimulovaniu neudržateľných spôsobov a narušeniu hospodárskej súťaže s odvetviami materiálov, s cieľom zabezpečiť, aby sa drevná biomasa využívala podľa jej najvyššej hospodárskej a environmentálnej pridanej hodnoty v tomto poradí priorít:
výrobky na báze dreva;
predĺženie životnosti výrobkov na báze dreva;
opätovné použitie;
recyklácia;
bioenergia a
likvidácia.
Členské štáty sa môžu odchýliť od zásady kaskádového využívania biomasy uvedenej v odseku 3, ak je to potrebné na zaistenie bezpečnosti dodávok energie. Ak miestny priemysel nie je kvantitatívne alebo technicky schopný využívať lesnú biomasu na hospodársku a environmentálnu pridanú hodnotu, ktorá je vyššia ako výroba energie, členské štáty sa tiež môžu odchýliť od uvedenej zásady v prípade surovín pochádzajúcich z:
potrebných činností obhospodarovania lesov zameraných na zabezpečenie predkomerčného prerieďovania alebo vykonávaných v súlade s vnútroštátnym právom o predchádzaní prírodným požiarom vo vysokorizikových oblastiach;
kalamitnej ťažby po zdokumentovaných prírodných škodlivých činiteľoch alebo
ťažby určitých druhov dreva, ktorých vlastnosti nie sú vhodné pre miestne spracovateľské zariadenia.
Členské štáty neudeľujú žiadnu priamu finančnú podporu na:
používanie piliarskych a dyhárenských výrezov, priemyselného surového dreva, pňov a koreňov na výrobu energie;
výrobu energie z obnoviteľných zdrojov spaľovaním odpadu, ak neboli dodržané povinnosti v oblasti triedeného zberu stanovené v smernici 2008/98/ES.
Bez tohto, aby bol dotknutý odsek 3, členské štáty neudeľujú novú podporu ani neobnovujú žiadnu podporu na výrobu elektriny z lesnej biomasy v zariadeniach vyrábajúcich výlučne elektrinu, pokiaľ takáto elektrina nespĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:
vyrába sa v regióne určenom v plánoch spravodlivej transformácie územia zriadených v súlade s článkom 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 ( 11 ) z dôvodu svojej závislosti od pevných fosílnych palív a spĺňa príslušné požiadavky stanovené v článku 29 ods. 11 tejto smernice;
vyrába sa za uplatňovania zachytávania a ukladania biomasy CO2 a spĺňa požiadavky stanovené v článku 29 ods. 11 druhom pododseku;
vyrába sa v najvzdialenejších regiónoch, ako sa uvádza v článku 349 ZFEÚ, na obmedzené obdobie a s cieľom čo najviac ukončiť využívanie lesnej biomasy bez toho, aby to malo vplyv na prístup k bezpečnej a zabezpečenej energii.
Komisia do roku 2027 uverejní správu o vplyve systémov podpory členských štátov zameraných na biomasu, a to vrátane vplyvu na biodiverzitu, na klímu a životné prostredie a na možné narušenia trhu, a posúdi možnosť ďalších obmedzení systémov podpory na biomasu.
Komisia podporuje vysoké ambície členských štátov prostredníctvom vhodného rámca, ktorý zahŕňa zlepšené využívanie finančných prostriedkov Únie vrátane dodatočných finančných prostriedkov na uľahčenie spravodlivého prechodu regiónov s vysokým využitím uhlíka smerom k zvyšovaniu podielu energie z obnoviteľných zdrojov, najmä finančných nástrojov, hlavne na tieto účely:
zníženie kapitálových nákladov na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;
rozvoj projektov a programov na integráciu obnoviteľných zdrojov do energetického systému, zvyšovanie flexibility energetického systému, udržanie stability sústavy a zvládanie preťaženia sústavy;
rozvoj infraštruktúry prenosových a distribučných sústav, inteligentných sietí, zásobníkov a prepojení s cieľom dosiahnuť cieľ elektrického prepojenia vo výške 15 % do roku 2030, aby sa zvýšila technicky uskutočniteľná a ekonomicky prijateľná úroveň energie z obnoviteľných zdrojov v elektrizačnej sústave;
posilnenie regionálnej spolupráce medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a tretími krajinami prostredníctvom spoločných projektov, spoločných systémov podpory a otváraním systémov podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov výrobcom nachádzajúcim sa v iných členských štátoch.
Článok 4
Systémy podpory pre energiu z obnoviteľných zdrojov
Pokiaľ ide o systémy priamej podpory cien, na uvedený účel sa poskytuje podpora formou trhovej prémie, ktorá by mohla byť okrem iného pohyblivá alebo pevná.
Druhý pododsek tohto odseku sa neuplatňuje na podporu elektriny zo zdrojov uvedených v článku 19d ods. 4 nariadenia (EÚ) 2019/943, na ktorú sa uplatňuje článok 19d ods. 1 uvedeného nariadenia.
Členské štáty môžu vyňať malé zariadenia a demonštračné projekty z tohto odseku bez toho, aby bolo dotknuté uplatniteľné právo Únie týkajúce sa vnútorného trhu s elektrinou.
Členské štáty môžu vyňať z verejnej súťaže malé zariadenia a demonštračné projekty.
Členské štáty môžu takisto zvážiť zavedenie mechanizmov s cieľom zabezpečiť regionálnu diverzifikáciu pri zavádzaní elektriny z obnoviteľných zdrojov, najmä na zabezpečenie nákladovo efektívnej integrácie sústavy.
Členské štáty môžu obmedziť verejnú súťaž na konkrétne technológie, ak by otvorenie systémov podpory pre všetkých výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov viedlo k nepriaznivému výsledku vzhľadom na:
dlhodobý potenciál danej technológie;
potrebu dosiahnuť diverzifikáciu;
náklady na integráciu do sústavy;
obmedzenia siete a stabilitu sústavy;
v prípade biomasy potrebu zabrániť narušeniu trhov so surovinami.
Pri poskytovaní podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom verejnej súťaže a v záujme zaistenia vysokej miery realizácie projektov členské štáty:
stanovia a uverejnia nediskriminačné a transparentné kritériá na zaradenie do verejnej súťaže a stanovia jasné termíny a pravidlá pre dodanie projektu;
uverejnia informácie o minulých verejných súťažiach, a to aj o mierach realizácie projektov.
Komisia predloží do 31. decembra 2021 a následne každé tri roky Európskemu parlamentu a Rade správu o výkonnosti podpory elektriny z obnoviteľných zdrojov udeľovanej prostredníctvom verejných súťaží v Únii, v ktorej sa analyzuje najmä schopnosť verejných súťaží:
dosiahnuť zníženie nákladov;
dosiahnuť technologické zlepšenia;
dosiahnuť vysokú mieru realizácie;
umožniť nediskriminačnú účasť malých subjektov a v príslušných prípadoch miestnych orgánov;
obmedziť vplyv na životné prostredie;
zabezpečiť akceptáciu na miestnej úrovni;
zabezpečiť bezpečnosť dodávok a integráciu do sústavy.
Článok 5
Otvorenie systémov podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov
Členské štáty môžu pri otváraní účasti na systémoch podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov stanoviť, že každý rok sa podpora pre orientačný podiel novo podporovanej kapacity alebo rozpočtu, ktorý je pre ňu vyhradený, otvorí pre výrobcov nachádzajúcich sa v iných členských štátoch.
Tieto orientačné podiely môžu dosiahnuť každoročne výšku aspoň 5 % v rokoch 2023 až 2026 a aspoň 10 % v rokoch 2027 až 2030 alebo dosiahnuť úroveň prepojenia dotknutého členského štátu v danom roku, ak je nižšia.
Členské štáty môžu zrealizovať jeden alebo viacero pilotných systémov, kde je podpora otvorená výrobcom nachádzajúcim sa v iných členských štátoch, s cieľom získať ďalšie skúsenosti z vykonávania.
Článok 6
Stabilita finančnej podpory
Článok 7
Výpočet podielu energie z obnoviteľných zdrojov
Hrubá konečná energetická spotreba z obnoviteľných zdrojov energie v každom členskom štáte sa vypočíta ako súčet:
hrubej konečnej spotreby elektriny z obnoviteľných zdrojov;
hrubej konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov energie v odvetví výroby tepla a chladu, a
konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov energie v odvetví dopravy.
Pokiaľ ide o prvý pododsek písm. a), b) alebo c), plyn a elektrina z obnoviteľných zdrojov sa na účely výpočtu podielu hrubej konečnej energetickej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov zohľadňujú len raz.
Energia vyrábaná z paliva z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu sa započítava v odvetví – elektrina, vykurovanie a chladenie alebo doprava –, v ktorom sa spotrebúva.
Bez toho, aby bol dotknutý tretí pododsek, členské štáty sa môžu prostredníctvom osobitnej dohody o spolupráci dohodnúť na započítaní celku alebo časti palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu spotrebovaných v jednom členskom štáte do podielu hrubej konečnej energetickej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov v členskom štáte, v ktorom boli uvedené palivá vyrobené. S cieľom monitorovať, aby sa tie isté palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu nezapočítavali v členskom štáte, v ktorom sa vyrábajú, aj v členskom štáte, v ktorom sa spotrebúvajú, a aby sa zaznamenávalo započítané množstvo, členské štáty oznámia Komisii každú takúto dohodu o spolupráci. Takáto dohoda o spolupráci obsahuje množstvo palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, ktoré sa má započítať celkovo a pre každý členský štát, a dátum, ku ktorému sa dohoda o spolupráci má začať uplatňovať.
S výhradou článku 29 ods. 1 druhého pododseku sa biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy, ktoré nespĺňajú kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov uvedené v článku 29 ods. 2 až 7 a 10, nezohľadňujú.
V hybridných zariadeniach, ktoré využívajú obnoviteľné a neobnoviteľné zdroje, sa zohľadňuje len tá časť elektriny, ktorá bola vyrobená z obnoviteľných zdrojov. Na účely tohto výpočtu sa podiel každého zdroja energie vypočíta na základe jeho energetického obsahu.
Elektrina vyrobená z vodnej a veternej energie sa zohľadňuje v súlade s normalizačnými pravidlami uvedenými v prílohe II.
V hybridných zariadeniach, ktoré využívajú obnoviteľné a neobnoviteľné zdroje, sa zohľadňuje len tá časť tepla a chladu, ktorá bola vyrobená z obnoviteľných zdrojov. Na účely tohto výpočtu sa podiel každého zdroja energie vypočíta na základe jeho energetického obsahu.
Energia z okolia a geotermálna energia používaná na vykurovanie a chladenie prostredníctvom tepelných čerpadiel a systémov diaľkového chladenia sa zohľadňuje na účely odseku 1 prvého pododseku písm. b) za predpokladu, že konečný energetický výstup výrazne prevyšuje vstup primárnej energie na pohon tepelných čerpadiel. Množstvo tepla alebo chladu považovaného za energiu z obnoviteľných zdrojov na účely tejto smernice sa vypočíta v súlade s metodikou stanovenou v prílohe VII a zohľadňuje sa v ňom energia používaná vo všetkých odvetviach koncového použitia.
Tepelná energia vyrobená pasívnymi energetickými systémami, v ktorých sa nižšia energetická spotreba dosahuje pasívne prostredníctvom projektovania budov alebo z tepla vyrobeného z energie z neobnoviteľných zdrojov, sa na účely odseku 1 prvého pododseku písm. b) nezohľadňuje.
Komisia do 31. decembra 2021 prijme delegované akty v súlade s článkom 35 s cieľom doplniť túto smernicu stanovením metodiky na výpočet množstva energie z obnoviteľných zdrojov používanej na chladenie a diaľkové chladenie, ako aj na zmenu prílohy VII.
Uvedená metodika zahŕňa minimálne sezónne výkonnostné faktory pre tepelné čerpadlá fungujúce v obrátenom režime.
Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. c) sa uplatňujú tieto požiadavky:
konečná energetická spotreba energie z obnoviteľných zdrojov v sektore dopravy sa vypočíta ako súčet všetkých biopalív, bioplynu a palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu spotrebúvaných v odvetví dopravy. Patria sem aj palivá z obnoviteľných zdrojov dodávané pre medzinárodné námorné zásobníky.
na výpočet konečnej energetickej spotreby v odvetví dopravy sa použijú hodnoty týkajúce sa energetického obsahu palív v doprave stanovené v prílohe III. Pri stanovení energetického obsahu palív v doprave, ktoré nie sú zahrnuté v prílohe III, použijú členské štáty príslušné normy európskej normalizačnej organizácie (ďalej len „ESO“) pre stanovenie výhrevnosti palív. Ak sa na tento účel neprijala nijaká norma ESO, členské štáty použijú príslušné normy Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ďalej len „ISO“).
Na účely prvého pododseku tohto odseku sa súčet uvedený v prvom pododseku odseku 1 tohto článku upraví v súlade s článkami 8, 10, 12 a 13.
Pri výpočte hrubej konečnej energetickej spotreby členského štátu na účely merania jeho súladu s cieľmi a orientačnou trajektóriou stanovenými v tejto smernici sa vychádza z toho, že množstvo energie spotrebovanej v leteckej doprave dosahuje podiel na hrubej konečnej energetickej spotrebe daného členského štátu neprevyšujúci 6,18 %. V prípade Cypru a Malty sa vychádza z toho, že množstvo energie spotrebovanej v leteckej doprave dosahuje podiel na hrubej konečnej energetickej spotrebe daných členských štátov neprevyšujúci 4,12 %.
Členské štáty zabezpečia súlad štatistických informácií použitých pri výpočte týchto odvetvových a celkových podielov a štatistických informácií oznámených Komisii podľa uvedeného nariadenia.
Článok 8
Platforma Únie pre rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov a štatistické prenosy medzi členskými štátmi
Členské štáty sa môžu dohodnúť na štatistickom prenose určitého množstva energie z obnoviteľných zdrojov z jedného členského štátu do iného členského štátu. Prenesené množstvo sa:
odpočíta od množstva energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa na účely tejto smernice zohľadňuje pri výpočte podielu energie z obnoviteľných zdrojov členského štátu, ktorý uskutočňuje prenos, a
pripočíta k množstvu energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa na účely tejto smernice zohľadňuje pri výpočte podielu energie z obnoviteľných zdrojov členského štátu, ktorý prenos prijíma.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 35 na doplnenie tejto smernice zriadením platformy URDP a stanovením podmienok na finalizáciu transakcií podľa odseku 5 tohto článku.
Článok 9
Spoločné projekty medzi členskými štátmi
Každý členský štát sa do 31. decembra 2025 dohodne s jedným alebo viacerými členskými štátmi, že zriadia rámec spolupráce na spoločných projektoch výroby energie z obnoviteľných zdrojov za týchto podmienok:
do 31. decembra 2030 sa členské štáty vynasnažia dohodnúť na zriadení aspoň dvoch spoločných projektov;
do 31. decembra 2033 sa členské štáty s ročnou spotrebou elektriny vyššou ako 100 TWh vynasnažia dohodnúť na zriadení tretieho spoločného projektu.
Určenie spoločných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na mori musí byť v súlade s potrebami identifikovanými v strategických plánoch rozvoja integrovanej siete na mori na vysokej úrovni pre každú morskú oblasť uvedených v článku 14 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/869 ( 12 ) a v desaťročnom pláne rozvoja siete pre celú Úniu uvedenom v článku 30 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2019/943, ale môže ísť nad rámec týchto potrieb a môže zahŕňať miestne a regionálne orgány a súkromné podniky.
Členské štáty sa usilujú o spravodlivé rozdelenie nákladov a prínosov spoločných projektov. Na tento účel členské štáty zohľadnia v príslušnej dohode o spolupráci všetky príslušné náklady a prínosy spoločného projektu.
Členské štáty oznámia Komisii dohody o spolupráci vrátane očakávaného dátumu začiatku prevádzky spoločných projektov. Projekty financované z vnútroštátnych príspevkov v rámci mechanizmu Únie na financovanie energie z obnoviteľných zdrojov stanoveného vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/1294 ( 13 ) sa považujú za projekty, ktoré spĺňajú tieto povinnosti uvedené v prvom pododseku zapojených členských štátov.
V oznámení uvedenom v odseku 2 sa:
opíše navrhované zariadenie alebo sa uvedie rekonštruované zariadenie;
určí podiel alebo množstvo elektriny alebo tepla či chladu vyrobené v tomto zariadení, ktoré sa má započítať do podielu energie z obnoviteľných zdrojov iného členského štátu;
uvedie členský štát, v ktorého prospech sa oznámenie podáva, a
určí obdobie v celých kalendárnych rokoch, počas ktorého sa má elektrina alebo teplo či chlad vyrobené v tomto zariadení z obnoviteľných zdrojov považovať za započítanú do podielu energie z obnoviteľných zdrojov iného členského štátu.
Článok 10
Vplyvy spoločných projektov medzi členskými štátmi
Do troch mesiacov po skončení každého roka, ktorý patrí do obdobia uvedeného v článku 9 ods. 3 písm. d), oznámi členský štát, ktorý podal oznámenie podľa článku 9, prostredníctvom listu:
celkové množstvo elektriny alebo tepla či chladu vyrobené z obnoviteľných zdrojov počas uvedeného roka zariadením, ktoré bolo predmetom oznámenia podľa článku 9, a
množstvo elektriny alebo tepla či chladu vyrobené z obnoviteľných zdrojov počas uvedeného roka tým zariadením, ktoré sa má započítať do podielu energie z obnoviteľných zdrojov iného členského štátu v súlade s podmienkami oznámenia.
Na účely tejto smernice sa množstvo elektriny alebo tepla či chladu z obnoviteľných zdrojov oznámené v súlade s odsekom 1 písm. b):
odpočíta od množstva elektriny alebo tepla či chladu z obnoviteľných zdrojov zohľadňovaného pri výpočte podielu energie z obnoviteľných zdrojov členského štátu, ktorý podal oznámenie podľa odseku 1, a
pripočíta k množstvu elektriny alebo tepla či chladu z obnoviteľných zdrojov zohľadňovanému pri výpočte podielu energie z obnoviteľných zdrojov členského štátu, ktorý prijal oznámenie podľa odseku 2.
Článok 11
Spoločné projekty medzi členskými štátmi a tretími krajinami
Elektrina z obnoviteľných zdrojov vyrobená v tretej krajine sa zohľadňuje na účely výpočtu podielov energie z obnoviteľných zdrojov členských štátov, iba ak sú splnené tieto podmienky:
elektrina sa spotrebúva v Únii, pričom táto požiadavka sa považuje za splnenú, ak:
všetci príslušní prevádzkovatelia prenosovej sústavy v krajine pôvodu, krajine určenia a v prípade potreby aj v každej tretej krajine tranzitu pevne určili množstvo elektriny, ktoré zodpovedá započítanej elektrine, do pridelenej kapacity spojenia;
príslušný prevádzkovateľ prenosovej sústavy na strane Únie v rámci spojovacieho vedenia pevne zaregistroval do plánovaného stavu ekvivalent množstva elektriny, ktoré zodpovedá započítanej elektrine, a
určená kapacita a výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov v zariadení uvedenom v písmene b) sa týkajú rovnakého časového obdobia;
sa elektrina vyrába v zariadení, ktoré sa začalo prevádzkovať po 25. júni 2009, alebo zvýšenou kapacitou zariadenia, ktoré sa zrekonštruovalo po tomto dátume v rámci spoločného projektu uvedeného v odseku 1;
množstvo vyrobenej a vyvezenej elektriny nezískalo podporu zo systému podpory tretej krajiny s výnimkou investičnej pomoci udelenej zariadeniu a
elektrina bola vyrobená v súlade s medzinárodným právom v tretej krajine, ktorá je signatárom Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd alebo iných medzinárodných dohovorov alebo zmlúv o ľudských právach.
Na účely odseku 4 môžu členské štáty požiadať Komisiu, aby zohľadnila elektrinu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú a spotrebovanú v tretej krajine v rámci výstavby spojovacieho vedenia medzi členským štátom a treťou krajinou s veľmi dlhou realizáciou, ak sú splnené tieto podmienky:
výstavba spojovacieho vedenia sa začala do 31. decembra 2026;
spojovacie vedenie nie je možné uviesť do prevádzky do 31. decembra 2030;
spojovacie vedenie je možné uviesť do prevádzky do 31. decembra 2032;
po uvedení do prevádzky bude spojovacie vedenie slúžiť na vývoz elektriny z obnoviteľných zdrojov do Únie v súlade s odsekom 2;
žiadosť sa týka spoločného projektu, ktorý spĺňa kritériá uvedené v odseku 2 písm. b) a c) a ktorý bude využívať spojovacie vedenie po jeho uvedení do prevádzky, a množstva elektriny, ktoré nie je väčšie ako množstvo, ktoré sa vyvezie do Únie po uvedení spojovacieho vedenia do prevádzky.
V oznámení uvedenom v odseku 4 sa:
opíše navrhované zariadenie alebo sa uvedie rekonštruované zariadenie;
určí podiel alebo množstvo elektriny vyrobenej v tomto zariadení, ktoré sa má započítať do podielu energie z obnoviteľných zdrojov členského štátu, a pri dodržaní požiadaviek na zachovanie dôvernosti sa uvedú aj súvisiace finančné dojednania;
určí obdobie v celých kalendárnych rokoch, počas ktorého sa má elektrina započítavať do podielu energie z obnoviteľných zdrojov členského štátu, a
uvedie písomný súhlas tretej krajiny, na území ktorej sa má zariadenie prevádzkovať, s písmenami b) a c) a určenie podielu alebo množstva elektriny vyrobenej v zariadení, ktorá sa použije v tejto tretej krajine.
Článok 12
Vplyvy spoločných projektov medzi členskými štátmi a tretími krajinami
Do 12 mesiacov po skončení každého roka, ktorý patrí do obdobia určeného podľa článku 11 ods. 5 písm. c), oznamujúci členský štát písomne oznámi:
celkové množstvo elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov počas daného roka zariadením, ktoré bolo predmetom oznámenia podľa článku 11;
množstvo elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov počas daného roka tým zariadením, ktoré sa má započítať do jeho podielu energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s podmienkami oznámenia podľa článku 11, a
dôkaz o splnení podmienok stanovených v článku 11 ods. 2.
Článok 13
Spoločné systémy podpory
Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov podľa článku 5, sa môžu dva alebo viaceré členské štáty dobrovoľne rozhodnúť, že budú spoločne alebo čiastočne koordinovať svoje vnútroštátne systémy podpory. V takýchto prípadoch sa môže určité množstvo energie z obnoviteľných zdrojov vyrobené na území jedného zúčastneného členského štátu započítavať do podielu energie z obnoviteľných zdrojov druhého zúčastneného členského štátu, ak tieto členské štáty:
vykonajú štatistický prenos určeného množstva energie z obnoviteľných zdrojov z jedného členského štátu do druhého členského štátu v súlade s článkom 8 alebo
stanovia dohodou zúčastnených členských štátov pravidlo rozdeľovania množstva energie z obnoviteľných zdrojov medzi zúčastnené členské štáty.
Pravidlo rozdeľovania uvedené v písmene b) prvého pododseku, sa oznámi Komisii najneskôr tri mesiace po skončení prvého roku, v ktorom nadobudne účinnosť.
Článok 14
Zvyšovanie kapacity
Na účely článku 9 ods. 2 a článku 11 ods. 2 písm. b) sa jednotky energie z obnoviteľných zdrojov vyplývajúce zo zvýšenia kapacity zariadenia považujú za jednotky vyrobené iným zariadením, ktoré sa uviedlo do prevádzky v momente, keď došlo k zvýšeniu kapacity.
Článok 15
Administratívne postupy, predpisy a poriadky
Členské štáty prijmú najmä vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby:
administratívne postupy boli efektívne a vybavované na príslušnej administratívnej úrovni a aby sa stanovili predvídateľné časové rámce pre postupy uvedené v prvom pododseku;
pravidlá týkajúce sa schvaľovania, ako aj vydávania osvedčení a povolení boli objektívne, transparentné a primerané, nerobili rozdiely medzi žiadateľmi a úplne zohľadňovali špecifiká jednotlivých technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov;
správne poplatky, ktoré platia spotrebitelia, projektanti, architekti, stavbári a dodávatelia a inštalatéri vybavenia a systémov, boli transparentné a súviseli s nákladmi, a
sa pre decentralizované zariadenia a pre výrobu a uskladňovanie energie z obnoviteľných zdrojov stanovili zjednodušené a menej zaťažujúce schvaľovacie postupy vrátane postupu jednoduchého oznámenia.
▼M2 —————
Členské štáty opíšu svoje politiky a opatrenia na podporu využívania zmlúv o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch predložených podľa článkov 3 a 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických správach o pokroku predložených podľa článku 17 uvedeného nariadenia. Takisto v uvedených správach o pokroku uvedú údaj o výrobe energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý podporujú zmluvy o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov.
Po posúdení uvedenom v prvom pododseku Komisia analyzuje prekážky uzatvárania dlhodobých zmlúv o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov, a najmä zavádzania zmlúv o cezhraničnom nákupe energie z obnoviteľných zdrojov, a vydá usmernenia týkajúce sa odstránenia uvedených prekážok.
Článok 15a
Začleňovanie energie z obnoviteľných zdrojov do budov
Členské štáty by na dosiahnutie orientačného podielu energie z obnoviteľných zdrojov stanoveného v odseku 1 vo svojich vnútroštátnych predpisoch a stavebných poriadkoch a v náležitých prípadoch vo svojich systémoch podpory alebo pomocou iných prostriedkov s rovnocenným účinkom mali vyžadovať minimálne úrovne energie z obnoviteľných zdrojov vyprodukovanej na mieste alebo v blízkosti, ako aj energie z obnoviteľných zdrojov získanej zo sústavy v nových budovách a v existujúcich budovách, ktoré prechádzajú významnou renováciou alebo sa v nich renovuje systém vykurovania, v súlade so smernicou 2010/31/EÚ, ak je to ekonomicky, technicky a funkčne uskutočniteľné. Členské štáty povolia dosiahnutie týchto úrovní okrem iného prostredníctvom účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom.
V prípade existujúcich budov sa prvý pododsek vzťahuje na ozbrojené sily iba v rozsahu, v ktorom jeho uplatňovanie nie je v rozpore s povahou a prvotným cieľom činností ozbrojených síl, a s výnimkou materiálu, ktorý sa používa výhradne na vojenské účely.
Článok 15b
Mapovanie oblastí potrebných pre národné príspevky k celkovému cieľu Únie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na rok 2030
Členské štáty zabezpečujú, aby takéto oblasti vrátane existujúcich zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a mechanizmov spolupráce zodpovedali odhadovaným trajektóriám a celkovému plánovanému inštalovanému výkonu technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov stanoveným v ich národných energetických a klimatických plánoch predložených podľa článkov 3 a 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999.
Členské štáty na účely identifikovania oblastí uvedených v odseku 1 zohľadňujú najmä:
dostupnosť energie z obnoviteľných zdrojov a potenciál rôznych druhov technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v pozemných, podpovrchových, morských alebo vnútrozemských vodných oblastiach;
plánovaný dopyt po energii s ohľadom na potenciálnu flexibilitu aktívneho riadenia odberu, predpokladané zvýšenie efektívnosti a integráciu energetického systému;
dostupnosť príslušnej energetickej infraštruktúry vrátane sústav, uskladňovania a iných nástrojov flexibility alebo potenciál na vytvorenie alebo modernizáciu takejto nevyhnutnej infraštruktúry sústavy a uskladňovania.
Článok 15c
Oblasti zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov
Do 21. februára 2026 členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány prijali jeden alebo viacero plánov, v ktorých sa ako podmnožina oblastí uvedených v článku 15b ods. 1 určia oblasti zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov pre jeden alebo viac druhov obnoviteľných zdrojov energie. Členské štáty môžu vyňať spaľovacie zariadenia na biomasu a vodné elektrárne. V týchto plánoch príslušné orgány:
určia dostatočne homogénne oblasti na mori, vnútrozemských vodách a na pevnine, v ktorých sa neočakáva, že využívanie konkrétneho druhu alebo konkrétnych druhov obnoviteľných zdrojov energie bude mať významný vplyv na životné prostredie vzhľadom na osobitosti vybranej oblasti, pričom:
uprednostnia umelé a zastavané povrchy, ako sú strechy a fasády budov, dopravná infraštruktúra a ich priame okolie, parkovacie plochy, farmy, skládky odpadov, priemyselné areály, bane, umelé vnútrozemské vodné útvary, jazerá alebo nádrže a v náležitých prípadoch čistiarne komunálnych odpadových vôd, ako aj znehodnotenú pôdu, ktorá sa nedá využívať na poľnohospodárstvo;
vylúčia lokality sústavy Natura 2000 a oblasti určené v rámci národných systémov na ochranu prírody a zachovanie biodiverzity, hlavné migračné trasy vtákov a morských cicavcov, ako aj iné oblasti identifikované na základe máp citlivosti a nástrojov uvedených v bode iii), s výnimkou umelých a zastavaných plôch nachádzajúcich sa v týchto oblastiach, ako sú strechy, parkovacie plochy alebo dopravná infraštruktúra;
použijú všetky vhodné a primerané nástroje a súbory údajov na identifikáciu oblastí, v ktorých by zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov nemali významný vplyv na životné prostredie, vrátane mapovania citlivosti voľne žijúcich živočíchov a rastlín, pričom zohľadnia údaje dostupné v súvislosti s rozvojom koherentnej sústavy Natura 2000, pokiaľ ide o typy biotopov a druhy podľa smernice Rady 92/43/EHS ( 17 ), ako aj vtákov a lokalít chránených podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES ( 18 );
stanovia vhodné pravidlá pre oblasti zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov, pokiaľ ide o zmierňujúce opatrenia, ktoré sa majú prijať na účely inštalácie zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a spoločného umiestnenia uskladňovania energie, ako aj aktív potrebných na pripojenie takýchto zariadení a uskladňovania do sústavy, s cieľom zabrániť nepriaznivému vplyvu na životné prostredie, ktorý môžu vzniknúť, alebo ak nie je možné mu zabrániť, výrazne tento nepriaznivý vplyv znížiť, vo vhodných prípadoch zabezpečujúc primerané a včasné uplatňovanie vhodných zmierňujúcich opatrení s cieľom zabezpečiť súlad s povinnosťami stanovenými v článku 6 ods. 2 a článku 12 ods. 1 smernice 92/43/EHS, článku 5 smernice 2009/147/EHS a článku 4 ods. 1 písm. a) bode i) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES ( 19 )a zabrániť zhoršeniu a dosiahnuť dobrý ekologický stav alebo dobrý ekologický potenciál v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) smernice 2000/60/ES.
Pravidlá uvedené v písmene b) prvého pododseku musia byť zamerané na špecifiká každej identifikovanej oblasti zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov, na druh alebo druhy technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa majú zaviesť v každej oblasti, a na identifikovaný environmentálny vplyv.
Výsledkom dodržiavania pravidiel uvedených v prvom pododseku písm. b) tohto odseku a vykonávania príslušných zmierňujúcich opatrení v rámci konkrétnych projektov bude predpoklad, že projekty neporušujú tieto ustanovenia bez toho, aby bol dotknutý článok 16a ods. 4 a 5 tejto smernice. Ak nové zmierňujúce opatrenia, ktorých cieľom je v čo najväčšej miere predchádzať usmrcovaniu alebo rušeniu druhov chránených podľa smerníc 92/43/EHS a 2009/147/ES alebo akémukoľvek inému vplyvu na životné prostredie, neboli rozsiahlo odskúšané, pokiaľ ide o ich účinnosť, členské štáty môžu povoliť ich použitie pre jeden alebo viacero pilotných projektov na obmedzené časové obdobie za predpokladu, že účinnosť takýchto zmierňujúcich opatrení sa dôkladne monitoruje a ak sa nepreukážu ako účinné, bezodkladne sa prijmú primerané kroky.
Príslušné orgány v plánoch určujúcich oblasti zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov uvedené v prvom pododseku vysvetlia posúdenie vykonané s cieľom identifikovať každú určenú oblasť zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov na základe kritérií stanovených v písmene a) prvého pododseku a určiť primerané zmierňujúce opatrenia.
Do 21. mája 2024 môžu členské štáty vyhlásiť za oblasti zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov konkrétne oblasti, ktoré už boli určené ako oblasti vhodné na urýchlené zavedenie jedného alebo viacerých druhov technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
takéto oblasti sa nachádzajú mimo lokalít sústavy Natura 2000, oblastí určených v rámci národných systémov na ochranu prírody a zachovanie biodiverzity a identifikovaných migračných trás vtákov;
plány, v ktorých sa identifikujú takéto oblasti, boli podrobené strategickému environmentálnemu posudzovaniu podľa smernice 2001/42/ES a v náležitých prípadoch posudzovaniu podľa článku 6 ods. 3 smernice 92/43/EHS;
v rámci projektov umiestnených v takýchto oblastiach sa uplatňujú vhodné a primerané pravidlá a opatrenia na riešenie nepriaznivého vplyvu na životné prostredie, ktoré môžu vzniknúť.
Článok 15d
Účasť verejnosti
Článok 15e
Oblasti pre infraštruktúru sústav a infraštruktúru na uskladňovanie potrebné na integráciu energie z obnoviteľných zdrojov do elektrizačnej sústavy
Členské štáty môžu prijať jeden alebo viacero plánov na určenie vyhradených oblasti infraštruktúry rozvoja projektov sústav alebo uskladňovania, ktoré sú potrebné na integráciu energie z obnoviteľných zdrojov do elektrizačnej sústavy, ak sa neočakáva, že takýto rozvoj bude mať významný vplyv na životné prostredie, ak takýto vplyv možno náležite zmierniť alebo, ak to nie je možné, kompenzovať. Cieľom takýchto oblastí je podpora a dopĺňanie oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Tieto plány:
sa v prípade projektov sústav musia vyhýbať lokalitám sústavy Natura 2000 a oblastiam určeným v rámci vnútroštátnych systémov ochrany prírody a biodiverzity, pokiaľ neexistujú primerané alternatívy na ich zavedenie, pričom sa zohľadnia ciele lokality;
nesmú v prípade projektov uskladňovania zahŕňať lokality sústavy Natura 2000 a oblasti určené v rámci vnútroštátnych systémov ochrany;
musia zabezpečovať synergie s určením oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov;
musia podliehať environmentálnemu posudzovaniu podľa smernice 2001/42/ES a v náležitých prípadoch posudzovaniu podľa článku 6 ods. 3 smernice 92/43/EHS, a
musia stanoviť vhodné a primerané pravidlá vrátane pravidiel týkajúcich sa primeraných zmierňujúcich opatrení, ktoré sa majú prijať na rozvoj projektov sústav a uskladňovania s cieľom zabrániť nepriaznivým účinkom na životné prostredie, ktoré môžu vzniknúť, alebo ak nie je možné im zabrániť, výrazne ich znížiť.
Pri príprave takýchto plánov členské štáty konzultujú s príslušnými prevádzkovateľmi sústav infraštruktúry.
Článok 16
Organizácia a hlavné zásady postupu udeľovania povolení
S výnimkou prípadov, keď sa tento postup zhoduje s inými administratívnymi fázami postupu udeľovania povolení, trvanie postupu udeľovania povolení nezahŕňa:
čas, keď prebieha výstavba alebo modernizácia zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ich pripojení do sústavy alebo súvisiacej infraštruktúry sústav potrebnej na zabezpečenie stability, spoľahlivosti a bezpečnosti sústavy;
čas, keď prebiehajú administratívne fázy potrebné v súvislosti s významnou modernizáciou sústavy požadovanou na zabezpečenie jej stability, spoľahlivosti a bezpečnosti;
čas, keď prebiehajú odvolacie konania a opravné prostriedky, iné konania na súde alebo pred tribunálom a alternatívne mechanizmy riešenia sporov vrátane konaní vo veciach sťažností a mimosúdnych odvolaní a opravných prostriedkov.
Článok 16a
Postup udeľovania povolení v oblastiach zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov
Odchylne od článku 6 ods. 3 smernice 92/43/EHS zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov uvedené v prvom pododseku tohto odseku nepodliehajú posudzovaniu vplyvov na lokality sústavy Natura 2000 za predpokladu, že tieto projekty výroby energie z obnoviteľných zdrojov sú v súlade s pravidlami a opatreniami stanovenými podľa článku 15c ods. 1 písm. b) tejto smernice.
Na účely takéhoto procesu preverovania navrhovateľ projektu poskytne informácie o vlastnostiach projektu výroby energie z obnoviteľných zdrojov, jeho súlade s pravidlami a opatreniami určenými podľa článku 15c ods. 1 písm. b) pre konkrétnu oblasť zrýchľovania výroby energie z obnoviteľných zdrojov, o akýchkoľvek dodatočných opatreniach prijatých navrhovateľom projektu v rámci projektu a o tom, ako sa týmito opatreniami rieši vplyv na životné prostredie. Príslušný orgán môže požiadať navrhovateľa projektu o poskytnutie dodatočných dostupných informácií. Proces preverovania týkajúci sa žiadostí o nové zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov sa ukončí do 45 dní odo dňa predloženia dostatočných informácií potrebných na uvedený účel. V prípade žiadostí pre zariadenia na výrobu elektriny s výkonom nižším ako 150 kW a nových žiadostí o modernizáciu elektrární na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov sa však proces preverovania ukončí do 30 dní.
Za odôvodnených okolností vrátane prípadov, keď je to potrebné na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a energie z obnoviteľných zdrojov, môžu členské štáty z takýchto posúdení vyňať veterné a solárne fotovoltické projekty.
Ak členské štáty vyjmú veterné a solárne fotovoltické projekty z uvedených posúdení, prevádzkovateľ musí prijať primerané zmierňujúce opatrenia alebo, ak takéto zmierňujúce opatrenia nie sú k dispozícii, kompenzačné opatrenia, ktoré, ak nie sú k dispozícii iné primerané kompenzačné opatrenia, môžu mať formu peňažnej kompenzácie, s cieľom riešiť akékoľvek nepriaznivé účinky. Ak majú uvedené nepriaznivé účinky vplyv na ochranu druhov, prevádzkovateľ zaplatí peňažnú kompenzáciu za programy ochrany druhov počas trvania prevádzky elektrárne na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom zabezpečiť alebo zlepšiť stav ochrany dotknutých druhov.
Článok 16b
Postup udeľovania povolení mimo oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov
Postup udeľovania povolení na modernizáciu elektrární na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, na nové zariadenia na výrobu elektriny s výkonom nižším ako 150 kW, a na spoločné umiestnenie uskladňovania energie, ako aj na pripojenie takýchto zariadení a uskladňovania do sústavy, ktoré sa nachádzajú mimo oblastí zrýchľovania výroby energie z obnoviteľných zdrojov, nesmie presiahnuť 12 mesiacov, a to aj so zreteľom na environmentálne posudzovania, ak to vyžaduje príslušné právo. V prípade projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na mori však postup udeľovania povolení nesmie presiahnuť dva roky. V prípade riadne odôvodnených mimoriadnych okolností môžu členské štáty predĺžiť ktorúkoľvek z týchto lehôt najviac o tri mesiace. Členské štáty jasne informujú navrhovateľa projektu o mimoriadnych okolnostiach, ktorými odôvodňujú takéto predĺženie.
Článok 16c
Urýchlenie postupu udeľovania povolení na modernizáciu
Článok 16d
Postup udeľovania povolení na inštaláciu solárnych zariadení
Členské štáty môžu z uplatňovania prvého pododseku vyňať určité oblasti alebo konštrukcie na účely ochrany kultúrneho alebo historického dedičstva, záujmov národnej obrany alebo z bezpečnostných dôvodov.
Ak uplatňovanie prahovej hodnoty výkonu uvedeného v prvom pododseku vedie k značnému administratívnemu zaťaženiu alebo obmedzeniam prevádzky elektrizačnej sústavy, členské štáty môžu uplatniť nižšiu prahovú hodnotu výkonu za predpokladu, že bude vyššia ako hodnota 10,8 kW.
Článok 16e
Postup udeľovania povolení na inštaláciu tepelných čerpadiel
Pokiaľ neexistujú odôvodnené bezpečnostné obavy, pokiaľ sa nevyžadujú ďalšie práce v súvislosti s pripojeniami do sústavy, alebo pokiaľ neexistuje technická nezlučiteľnosť komponentov systému, členské štáty zabezpečia, aby sa do dvoch týždňov od oznámenia príslušnému subjektu povolilo pripojenie do prenosovej alebo distribučnej sústavy v prípade:
tepelných čerpadiel s elektrickým príkonom do 12 kW a
tepelných čerpadiel s elektrickým príkonom do 50 kW inštalovaných samospotrebiteľmi energie z obnoviteľných zdrojov za predpokladu, že elektrický výkon zariadenia samospotrebiteľa elektriny z obnoviteľných zdrojov na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov dosahuje aspoň 60 % elektrického príkonu tepelného čerpadla.
Článok 16f
Nadradený verejný záujem
Do 21. februára 2024, kým sa nedosiahne klimatická neutralita, členské štáty zabezpečia, aby sa plánovanie, výstavba a prevádzka zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, pripojenie takýchto zariadení do sústavy, samotná súvisiaca sústava a uskladňovacie zariadenia považovali v postupe udeľovania povolení za projekty v nadradenom verejnom záujme, ktoré slúžia verejnému zdraviu a bezpečnosti, keď sa budú v jednotlivých prípadoch porovnávať zákonné záujmy na účely článku 6 ods. 4 a článku 16 ods. 1 písm. c) smernice 92/43/EHS, článku 4 ods. 7 smernice 2000/60/ES a článku 9 ods. 1 písm. a) smernice 2009/147/ES. Členské štáty môžu za riadne odôvodnených a osobitných okolností obmedziť uplatňovanie tohto článku na určité časti svojho územia, na určité druhy technológie alebo na projekty s určitými technickými charakteristikami podľa priorít stanovených vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch predložených podľa článkov 3 a 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999. Členské informujú Komisiu o takýchto obmedzeniach spolu s ich dôvodmi.
Článok 17
Postup jednoduchého oznamovania pripojení do siete
Prevádzkovateľ distribučnej sústavy môže v obmedzenej lehote od oznámenia zamietnuť požadované pripojenie do siete alebo navrhnúť iné miesto pripojenia do siete z odôvodnených bezpečnostných dôvodov alebo z dôvodu technickej nezlučiteľnosti prvkov sústavy. V prípade kladného rozhodnutia prevádzkovateľa distribučnej sústavy alebo ak prevádzkovateľ distribučnej sústavy nerozhodne do jedného mesiaca od oznámenia, možno zariadenie alebo agregovanú výrobnú jednotku pripojiť.
Článok 18
Informácie a odborná príprava
Členské štáty vytvoria rámec na zabezpečenie dostatočného počtu vyškolených a kvalifikovaných inštalatérov technológie uvedenej v prvom pododseku na zabezpečenie rastu objemu energie z obnoviteľných zdrojov potrebného na dosiahnutie cieľov stanovených v tejto smernici.
Členské štáty na dosiahnutie takého dostatočného počtu inštalatérov a dizajnérov zabezpečia, aby boli k dispozícii dostatočné programy odborného vzdelávania, ktoré zabezpečia získavanie osvedčení alebo kvalifikáciu vzťahujúcu sa na technológiu vykurovania a chladenia využívajúcu energiu z obnoviteľných zdrojov, solárne fotovoltické systémy vrátane uskladňovania energie, nabíjacie body umožňujúce riadenie odberu a na aktuálne súvisiace inovačné riešenia za predpokladu, že sú zlučiteľné s ich systémami udeľovania osvedčení alebo ekvivalentnými kvalifikačnými systémami. Členské štáty zavedú opatrenia na podporu účasti na takýchto programoch odborného vzdelávania, predovšetkým účasti malých a stredných podnikov a samostatne zárobkovo činných osôb. Členské štáty môžu zaviesť dobrovoľné dohody s relevantnými poskytovateľmi a predajcami technológií v snahe vyškoliť dostatočný počet inštalatérov v súvislosti s aktuálnymi inovačnými riešeniami a technológiami dostupnými na trhu, pričom daný dostatočný počet možno určiť na základe odhadovaného predaja.
Ak členské štáty zistia značný rozdiel medzi dostupným a potrebným počtom vyškolených a kvalifikovaných inštalatérov, prijmú opatrenia na odstránenie tohto nedostatku.
Článok 19
Potvrdenia o pôvode pre energiu z obnoviteľných zdrojov
Členské štáty zabezpečia, aby sa každá jednotka energie z obnoviteľných zdrojov započítala iba raz.
Pre malé zariadenia s výkonom nižším ako 50 kW a pre komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov sa zavedie zjednodušený postup registrácie a znížené registračné poplatky.
Keď výrobca získa finančnú podporu zo systému podpory, členské štáty zabezpečia, aby sa v príslušnom systéme podpory primerane zohľadnila trhová hodnota potvrdenia o pôvode pre rovnakú výrobu.
V každom z týchto prípadoch sa považuje trhová hodnota potvrdenia o pôvode za zohľadnenú primerane:
ak sa finančná podpora poskytuje prostredníctvom verejnej súťaže alebo systému obchodovateľných zelených certifikátov;
ak sa trhová hodnota potvrdení o pôvode administratívne zohľadní v objeme finančnej podpory, alebo
ak sa potvrdenia o pôvode nevydávajú priamo výrobcovi, ale dodávateľovi alebo spotrebiteľovi, ktorý nakupuje energiu v konkurenčnom prostredí, alebo prostredníctvom dlhodobej zmluvy o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov.
Na účely zohľadnenia trhovej hodnoty potvrdenia o pôvode môžu členské štáty okrem iného rozhodnúť, že vydajú výrobcovi potvrdenie o pôvode, a následne ho ihneď zrušia.
Potvrdenie o pôvode nezohráva žiadnu úlohu z hľadiska dodržiavania článku 3 zo strany členského štátu. Prevody potvrdení o pôvode, samostatne alebo spoločne s fyzickým prenosom energie, nemajú žiaden vplyv na rozhodnutie členských štátov využívať štatistické prenosy, spoločné projekty alebo spoločné systémy podpory na účely plnenia článku 3, alebo na výpočet hrubej konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov v súlade s článkom 7.
Potvrdenie o pôvode obsahuje aspoň tieto informácie:
zdroj energie, z ktorého bola energia vyrobená, ako aj počiatočný a koncový dátum výroby, ktorý možno špecifikovať:
v prípade plynu z obnoviteľných zdrojov vrátane plynných palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov v hodinovom alebo častejšom intervale;
v prípade elektriny z obnoviteľných zdrojov v súlade s intervalom zúčtovania odchýlok vymedzeným v článku 2 bode 15 nariadenia (EÚ) 2019/943;
či sa týka:
elektriny,
plynu vrátane vodíka, alebo
vykurovania alebo chladenia;
označenie, miesto, typ a kapacitu zariadenia, v ktorom bola energia vyrobená;
či získalo zariadenie investičnú podporu a či získala energetická jednotka akúkoľvek inú podporu z vnútroštátneho systému podpory a druh systému podpory;
dátum sprevádzkovania zariadenia a
dátum a krajinu vydania a osobitné identifikačné číslo.
Na potvrdeniach o pôvode zo zariadení s kapacitou menšou ako 50 kW môžu byť uvedené zjednodušené informácie.
Keď sa od dodávateľa elektriny požaduje, aby preukázal podiel alebo množstvo energie z obnoviteľných zdrojov vo svojom energetickom mixe na účely článku 3 ods. 9 písm. a) smernice 2009/72/ES, využije na to potvrdenia o pôvode, nie však v prípade:
podielu svojho energetického mixu, ktorý zodpovedá prípadným nesledovaným komerčným ponukám, pri ktorých môže dodávateľ použiť zvyškový mix, alebo
v prípade, keď sa členský štát rozhodne nevydať potvrdenia o pôvode výrobcovi, ktorý dostáva finančnú podporu zo systému podpory.
Ak sa plyn dodáva zo siete vodíka alebo zemného plynu vrátane plynných palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a biometánu, od dodávateľa sa vyžaduje, aby konečným spotrebiteľom preukázal podiel alebo množstvo energie z obnoviteľných zdrojov vo svojom energetickom mixe na účely prílohy I k smernici 2009/73/ES. Dodávateľ na to využije potvrdenia o pôvode, nie však v prípade:
podielu svojho energetického mixu, ktorý zodpovedá prípadným nesledovaným komerčným ponukám, pri ktorých môže dodávateľ použiť zvyškový energetický mix;
keď sa členský štát rozhodne nevydať potvrdenia o pôvode výrobcovi, ktorý dostáva finančnú podporu zo systému podpory.
Ak odberateľ spotrebúva plyn zo siete vodíka alebo zemného plynu vrátane plynných palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a biometánu, ako je uvedené v obchodnej ponuke dodávateľa, členské štáty zabezpečia, aby zrušené potvrdenia o pôvode zodpovedali príslušným sieťovým charakteristikám.
Ak členské štáty ustanovili potvrdenia o pôvode aj pre iné druhy energie, dodávatelia na účely zverejňovania informácií uvádzajú rovnaký druh potvrdenia o pôvode ako dodaná energia. Podobne sa potvrdenia o pôvode vypracované podľa článku 14 ods. 10 smernice 2012/27/EÚ môžu používať na zdôvodnenie každej požiadavky na preukázanie množstva elektriny vyrobenej v rámci vysokoúčinnej kombinovanej výroby. Na účely odseku 2 tohto článku, ak sa elektrina vyrába vysokoúčinnou kombinovanou výrobou z obnoviteľných zdrojov, možno vydať iba jedno potvrdenie o pôvode uvádzajúce obe vlastnosti.
Článok 20
Prístup do sietí a ich prevádzka
Článok 20a
Uľahčovanie integrácie elektriny z obnoviteľných zdrojov do systému
Ak je to technicky dostupné, prevádzkovatelia distribučnej sústavy sprístupnia aj anonymizované a súhrnné údaje o potenciáli riadenia odberu a o elektrine z obnoviteľných zdrojov vyrobenej a dodanej do sústavy samospotrebiteľmi a komunitami vyrábajúcimi energiu z obnoviteľných zdrojov.
Členské štáty prijmú opatrenia, ktorými sa od výrobcov vozidiel vyžaduje, aby v reálnom čase sprístupňovali palubné údaje týkajúce sa stavu batérie, stavu nabitia batérie, stanoveného výkonu batérie, kapacity batérie a vo vhodných prípadoch údaje o polohe elektrických vozidiel majiteľom a používateľnom elektrických vozidiel, ako aj tretím stranám konajúcim v ich mene, ako sú účastníci trhu s elektrinou a poskytovatelia služieb elektromobility, a to za nediskriminačných podmienok a bezplatne, v súlade s pravidlami ochrany údajov a dodatočne k ďalším požiadavkám týkajúcich sa predpisov o typovom schválení a dohľade na trhu stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 ( 22 ).
Členské štáty zabezpečia rovnaké podmienky a nediskriminačnú účasť na trhoch s elektrinou pre malé decentralizované energetické aktíva alebo mobilné systémy.
Článok 21
Samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov
Členské štáty zabezpečia, aby mali samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov samostatne alebo prostredníctvom agregátorov nárok:
vyrábať energiu z obnoviteľných zdrojov, a to aj na vlastnú spotrebu, uskladňovať a predávať nadmernú produkciu elektriny z obnoviteľných zdrojov, okrem iného prostredníctvom zmlúv o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov, dodávateľov elektriny a dojednaní o partnerskom obchodovaní, a to bez toho, aby boli vystavení:
v súvislosti s elektrinou, ktorú odoberajú zo siete alebo ktorú do nej dodávajú, diskriminačným alebo neprimeraným postupom a poplatkom a sieťovým poplatkom, ktoré neodrážajú náklady;
v súvislosti s ich samovyrobenou elektrinou z obnoviteľných zdrojov, ktorá zostáva v ich priestoroch, diskriminačným alebo neprimeraným postupom a akýmkoľvek poplatkom alebo platbám;
nainštalovať a prevádzkovať systémy skladovania elektriny v kombinácii so zariadeniami vyrábajúcimi elektrinu z obnoviteľných zdrojov na samospotrebu bez toho, aby podliehali dvojitým poplatkom vrátane sieťových poplatkov za skladovanie elektriny, ktorá zostáva v ich priestoroch;
uchovať si svoje práva a povinnosti ako koncoví odberatelia;
dostávať odmenu, v príslušných prípadoch aj prostredníctvom systémov podpory, za samovyrobenú elektrinu z obnoviteľných zdrojov, ktorú dodávajú do siete, pričom táto odmena odráža trhovú hodnotu uvedenej elektriny a ktorá môže zohľadňovať dlhodobú hodnotu dodávanej elektriny z hľadiska siete, životného prostredia a spoločnosti.
Členské štáty môžu na samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov uplatňovať nediskriminačné a primerané poplatky a platby v súvislosti s ich samovyrobenou elektrinou z obnoviteľných zdrojov, ktorá zostáva v ich priestoroch, a to v jednom alebo vo viacerých týchto prípadoch:
ak sa v súvislosti s elektrinou z obnoviteľných zdrojov poskytuje podpora zo systémov podpory, iba v takom rozsahu, aby sa nenarušila hospodárska životaschopnosť projektu a stimulačný účinok takejto podpory;
ak od 1. decembra 2026 celkový podiel samospotrebiteľských zariadení prekročí 8 % celkovej inštalovanej kapacity výroby elektriny členského štátu a ak sa preukáže prostredníctvom analýzy nákladov a prínosov vykonanej národným regulačným orgánom daného členského štátu pomocou otvoreného, transparentného a participatívneho procesu, že ustanovenie odseku 2 písm. a) bodu ii) má buď za následok výrazné neprimerané zaťaženie dlhodobej finančnej udržateľnosti elektrického systému alebo že vytvára väčší stimul, než je objektívne potrebný na dosiahnutie nákladovo efektívneho zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov a že takéto zaťaženie alebo takýto stimul nemožno minimalizovať prijatím iných primeraných opatrení, alebo
ak sa samovyrobená elektrina z obnoviteľných zdrojov vyrába v zariadeniach s celkovou inštalovanou kapacitou výroby elektriny vyššou ako 30 kW.
Členské štáty zavedú podporný rámec na presadzovanie a uľahčenie rozvoja samospotreby energie z obnoviteľných zdrojov na základe posúdenia existujúcich neodôvodnených prekážok a potenciálu samospotreby energie z obnoviteľných zdrojov na svojom území a v rámci svojich energetických sietí. V tomto podpornom rámci sa okrem iného:
rieši prístupnosť samospotreby energie z obnoviteľných zdrojov pre všetkých koncových odberateľov vrátane tých, ktorí žijú v domácnostiach s nízkym príjmom alebo v zraniteľných domácnostiach;
riešia neodôvodnené prekážky financovania projektov na trhu a opatrenia na uľahčenie prístupu k finančným prostriedkom;
riešia iné neodôvodnené regulačné prekážky samospotreby energie z obnoviteľných zdrojov, a to aj pre nájomníkov;
riešia stimuly pre majiteľov budov, aby vytvárali príležitosti na samospotrebu energie z obnoviteľných zdrojov, a to aj pre nájomníkov;
poskytne samospotrebiteľom energie z obnoviteľných zdrojov v súvislosti so samovyrobenou elektrinou z obnoviteľných zdrojov, ktorú dodávajú do siete, nediskriminačný prístup k príslušným existujúcim systémom podpory, ako aj ku všetkým segmentom trhu s elektrinou;
zabezpečí, aby samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov primeraným a vyváženým spôsobom prispievali k spoločnému znášaniu celkových nákladov na sústavu, keď sa elektrina dodáva do siete.
Členské štáty zahrnú do svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánov podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 zhrnutie politík a opatrení, ktoré sú súčasťou podporného rámca, a do svojich správ o pokroku podľa uvedeného nariadenia hodnotenie vykonávania týchto politík a opatrení.
Článok 22
Komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov
Členské štáty zabezpečia, aby komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov mali nárok:
vyrábať, spotrebovávať, skladovať a predávať energiu z obnoviteľných zdrojov, a to aj prostredníctvom zmlúv o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov;
spoločne využívať v rámci komunity vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov energiu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú vo výrobných jednotkách, ktoré vlastní táto komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov, ak budú splnené ďalšie požiadavky stanovené v tomto článku a zachované práva a povinnosti členov komunity vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov ako odberateľov;
mať nediskriminačný prístup na všetky vhodné trhy s energiou, a to priamo alebo prostredníctvom agregácie.
Členské štáty poskytujú podporný rámec na propagáciu a uľahčenie rozvoja komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov. Prostredníctvom uvedeného rámca sa okrem iného zabezpečí, aby:
boli odstránené neodôvodnené regulačné a administratívne prekážky, pokiaľ ide o komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov;
sa na komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré dodávajú energiu alebo zabezpečujú agregáciu alebo iné komerčné energetické služby, vzťahovali ustanovenia relevantné pre takéto činnosti;
príslušný prevádzkovateľ distribučnej sústavy spolupracoval s komunitami vyrábajúcimi energiu z obnoviteľných zdrojov s cieľom uľahčiť prenos energie v rámci komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov;
sa na komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov vzťahovali spravodlivé, primerané a transparentné postupy vrátane postupov registrácie a udeľovania povolení a tiež sieťové poplatky, ktoré odrážajú náklady, ako aj príslušné poplatky, odvody a dane, ktorými sa zabezpečí, aby primeraným, spravodlivým a vyváženým spôsobom prispievali k spoločnému znášaniu celkových nákladov na sústavu v súlade s transparentnou analýzou nákladov a prínosov, ktorá sa týka distribuovaných zdrojov energie, vypracovanou príslušnými vnútroštátnymi orgánmi;
sa na komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov nevzťahovalo diskriminačné zaobchádzanie, pokiaľ ide o ich činnosti, práva a povinnosti ako koncových odberateľov, výrobcov, dodávateľov, prevádzkovateľov distribučných sústav alebo iných účastníkov trhu;
sa do komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov mohli zapojiť všetci spotrebitelia vrátane spotrebiteľov s nízkym príjmom alebo zo zraniteľných domácností;
boli dostupné nástroje na uľahčenie prístupu k financovaniu a informáciám;
sa orgánom verejnej moci poskytovala podpora v oblasti regulácie a budovania kapacít pri podporovaní a zriaďovaní komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov, a pri pomoci týmto orgánov na priamu účasť;
boli zavedené pravidlá na zabezpečenie rovnakého a nediskriminačného zaobchádzania so spotrebiteľmi zapojenými do komunity vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov.
Článok 22a
Začleňovanie energie z obnoviteľných zdrojov do priemyslu
Členské štáty môžu započítať odpadové teplo a chlad do priemerného ročného nárastu uvedeného v prvom pododseku až do výšky 0,4 percentuálneho bodu za predpokladu, že odpadové teplo a chlad sa dodávajú z účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom, s výnimkou sietí, ktoré dodávajú teplo len jednej budove, alebo ak sa všetka tepelná energia spotrebúva výlučne na mieste a ak sa tepelná energia nepredáva. Ak sa tak rozhodnú, priemerný ročný nárast uvedený v prvom pododseku sa zvýši o polovicu započítaných percentuálnych bodov odpadového tepla a chladu.
Členské štáty zahrnú politiky a opatrenia plánované a vykonané so zámerom dosiahnuť toto orientačné zvýšenie do svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánov predložených podľa článkov 3 a 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a svojich integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku predkladaných podľa článku 17 uvedeného nariadenia.
Ak sa elektrifikácia považuje za nákladovo efektívnu možnosť, uvedené politiky a opatrenia podporujú elektrifikáciu priemyselných procesov založenú na obnoviteľných zdrojov. Tieto politiky a opatrenia sa usilujú vytvoriť priaznivé trhové podmienky pre dostupnosť ekonomicky životaschopných a technicky uskutočniteľných alternatívnych energiách z obnoviteľných zdrojov, ktoré by nahradili fosílne palivá používané na priemyselné vykurovanie s cieľom znížiť používanie fosílnych palív používaných na vykurovanie, pri ktorých je teplota nižšia ako 200 °C. Členské štáty pri prijímaní týchto politík a opatrení zohľadňujú zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti, účinnosť a medzinárodnú konkurencieschopnosť a potrebu riešiť regulačné, administratívne a hospodárske prekážky.
Členské štáty zabezpečia, aby príspevok obnoviteľného paliva nebiologického pôvodu používaného na účely koncovej energie a neenergetické účely do roku 2030 predstavoval aspoň 42 % vodíka používaného na účely koncovej energie a neenergetické účely v priemysle a do roku 2035 60 % vodíka. Na výpočet daného percentuálneho podielu sa vzťahujú tieto pravidlá:
na výpočet menovateľa sa použije energetický obsah vodíka použitého na účely koncovej energie a neenergetické účely, s výnimkou:
vodíka použitého ako medziprodukt na výrobu konvenčných dopravných palív a biopalív;
vodíka, ktorý sa vyrába dekarbonizáciou priemyselného zvyškového plynu a ktorý sa používa ako náhrada špecifického plynu, z ktorého sa vyrába;
vodíka vyrábaného ako vedľajší produkt alebo odvodeného z vedľajších produktov v priemyselných zariadeniach;
na výpočet čitateľa sa použije energetický obsah palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu spotrebovaných v priemysle na účely koncovej energie a neenergetické účely, s výnimkou palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu použitých ako medziprodukt na výrobu konvenčných dopravných palív a biopalív;
na výpočet čitateľa aj menovateľa sa použijú hodnoty týkajúce sa energetického obsahu palív stanovené v prílohe III.
Na účely písmena c) piateho pododseku tohto odseku na určenie energetického obsahu palív, ktoré nie sú zahrnuté v prílohe III, použijú členské štáty príslušné európske normy pre stanovenie výhrevnosti palív, alebo ak sa na uvedený účel neprijala nijaká európska norma, príslušné normy ISO.
Článok 22b
Podmienky na zníženie cieľa používania palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu v priemysle
Členský štát môže v roku 2030 znížiť príspevok palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu používaných na účely koncovej energie a neenergetické účely uvedené v článku 22a ods. 1 piatom pododseku o 20 % za predpokladu, že:
je tento členský štát na dobrej ceste k svojmu národnému príspevku k záväznému celkovému cieľu Únie stanovenému v článku 3 ods. 1 prvom pododseku, ktorý je prinajmenšom rovnocenný s jeho očakávaným národným príspevkom v súlade so vzorcom uvedeným v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2018/1999, a
podiel vodíka alebo jeho derivátov vyrobených z fosílnych palív, ktorý sa v danom členskom štáte spotrebúva, nepresahuje 23 % v roku 2030 a nepresahuje 20 % v roku 2035.
Ak niektorá z uvedených podmienok nie je splnená, zníženie uvedené v prvom pododseku sa prestane uplatňovať.
Komisia monitoruje situáciu v členských štátoch, ktoré využívajú zníženie, s cieľom overiť priebežné plnenie podmienok stanovených v odseku 1 písm. a) a b).
Článok 23
Začleňovanie energie z obnoviteľných zdrojov do vykurovania a chladenia
Členské štáty môžu započítať odpadové teplo a chlad do priemerného ročného nárastu uvedeného v prvom pododseku až do výšky 0,4 percentuálneho bodu. Ak sa tak rozhodnú, priemerný ročný nárast sa zvýši o polovicu započítaných percentuálnych bodov odpadového tepla a chladu na hornú hranicu 1,0 percentuálneho bodu za obdobie 2021 až 2025 a 1,3 percentuálneho bodu za obdobie 2026 až 2030.
Členské štáty informujú Komisiu o svojom zámere započítať odpadové teplo a chlad a o odhadovanom množstve vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch predložených podľa článkov 3 a 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999. Každý členský štát sa dodatočne k minimálnym ročným rastom percentuálnych bodov uvedeným v prvom pododseku tohto odseku usiluje zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov vo svojom odvetví vykurovania a chladenia o dodatočné orientačné percentuálne body stanovené v prílohe Ia k tejto smernici.
Členské štáty môžu započítať elektrinu z obnoviteľných zdrojov používanú na vykurovanie a chladenie do priemerného ročného zvýšenia stanoveného v prvom pododseku až do limitu 0,4 percentuálneho bodu za predpokladu, že účinnosť zariadenia na výrobu tepla a chladu je vyššia ako 100 %. Ak sa tak rozhodnú, priemerný ročný nárast sa zvýši o polovicu tejto elektriny z obnoviteľných zdrojov vyjadrenej v percentuálnych bodoch na hornú hranicu 1,0 percentuálneho bodu za obdobie 2021 až 2025 a 1,3 percentuálneho bodu za obdobie 2026 až 2030.
Členské štáty informujú Komisiu o svojom zámere započítať elektrinu z obnoviteľných zdrojov používanú pri vykurovaní a chladení zo zdrojov tepla a chladu, ktorých účinnosť je vyššia ako 100 % do ročného zvýšenia stanoveného v prvom pododseku tohto odseku. Členské štáty do svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánov predložených podľa článkov 3 a 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999 zahrnú odhadované kapacity výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov zo zariadení na výrobu tepla a chladu, ktorých účinnosť je vyššia ako 100 %. Členské štáty zahrnú do svojich integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku predložených podľa článku 17 uvedeného nariadenia (množstvo elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa používa na vykurovanie a chladenie zo zariadení na výrobu tepla a chladu ktorých účinnosť je vyššia ako 100 %.
►M2 Na účely odseku 1 tohto článku každý členský štát pri výpočte svojho podielu energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia a svojho priemerného ročného zvýšenia v súlade s uvedeným odsekom vrátane dodatočného orientačného zvýšenia stanoveného v prílohe Ia: ◄
▼M2 —————
môže, ak jeho podiel energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia je vyšší ako 60 %, započítať každý takýto podiel ako splnenie priemerného ročného zvýšenia, a
môže, ak jeho podiel energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia prevyšuje 50 % a dosahuje najviac 60 %, započítať každý takýto podiel ako splnenie polovice priemerného ročného zvýšenia.
Členské štáty môžu pri rozhodovaní o tom, ktoré opatrenia prijmú na účely zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia, zohľadňovať nákladovú efektívnosť, ktorá odráža štrukturálne prekážky v dôsledku vysokého podielu zemného plynu, alebo chladenia, alebo rozdrobenej sídelnej štruktúry s nízkou hustotou obyvateľstva.
Ak by uvedené opatrenia viedli k nižšiemu priemernému ročnému zvýšeniu, než ako sa uvádza v odseku 1 tohto článku, členské štáty túto skutočnosť zverejnia, napríklad prostredníctvom svojich integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku podľa článku 20 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a poskytnú Komisii dôvody vrátane výberu opatrení uvedených v druhom pododseku tohto odseku.
Členské štáty poskytujú vlastníkom alebo nájomcom budov a MSP najmä informácie o nákladovo efektívnych opatreniach a finančných nástrojoch na zlepšenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov vo vykurovacích a chladiacich systémoch. Členské štáty poskytujú informácie prostredníctvom dostupných a transparentných poradenských nástrojov.
Členské štáty sa v snahe dosiahnuť priemerný ročný nárast uvedený v odseku 1 prvom pododseku pokúsia vykonať aspoň dve z týchto opatrení:
fyzické začlenenie energie z obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla a chladu do zdrojov energie a palív dodávaných na vykurovanie a chladenie;
inštalácia vysokoúčinných vykurovacích a chladiacich systémov využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov v budovách, pripojenie budov k systémom účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom alebo využívanie energie z obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla a chladu v procesoch priemyselného vykurovania a chladenia;
opatrenia zahrnuté do obchodovateľných certifikátov dokazujúcich splnenie povinnosti stanovenej v odseku 1 prvom pododseku prostredníctvom podpory opatrení na inštaláciu uvedených v písmene b) tohto odseku vykonávaných iným hospodárskym subjektom, ako je napríklad nezávislý subjekt vykonávajúci inštaláciu technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov alebo spoločnosť poskytujúca energetické služby, ktorá zabezpečuje služby pre zariadenia využívajúce energiu z obnoviteľných zdrojov;
budovanie kapacít vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov na mapovanie miestneho potenciálu v oblasti vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov a na plánovanie a realizáciu projektov a infraštruktúry energie z obnoviteľných zdrojov a na poradenstvo v tejto oblasti;
vytvorenie rámca na zmierňovanie rizika s cieľom znížiť náklady na kapitál na projekty vykurovania a chladenia využívajúce obnoviteľné zdroje a projekty využívania odpadového tepla a chladu, okrem iného umožňujúc zoskupovanie menších projektov, ako aj ich ucelenejšie prepojenie s inými opatreniami v oblasti energetickej efektívnosti a obnovy budov;
podpora zmlúv o nákupe tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov v prípade spoločností a kolektívnych malých spotrebiteľov;
plánované schémy náhrad zdrojov vykurovacích systémov využívajúcich fosílne palivá a vykurovacích systémov, ktoré sú nezlučiteľné s obnoviteľnými zdrojmi alebo schémy vyraďovania fosílnych palív s určenými míľnikmi;
požiadavky na miestnej a regionálnej úrovni týkajúce sa plánovania dodávok tepla z obnoviteľných zdrojov, čo zahŕňa aj chladenie;
podpora výroby bioplynu a jeho vtláčanie do plynárenskej sústavy namiesto jeho využívania na výrobu elektriny;
opatrenia na podporu integrácie technológie na uskladňovanie tepelnej energie do systémov vykurovania a chladenia;
podpora sietí diaľkového vykurovania a chladenia založených na obnoviteľných zdrojoch, najmä komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov, a to aj prostredníctvom regulačných opatrení, mechanizmov financovania a podpory;
iné politické opatrenia s rovnocenným účinkom vrátane fiškálnych opatrení, systémov podpory alebo iných finančných stimulov, ktoré prispievajú k inštalácii vykurovacieho a chladiaceho zariadenia využívajúceho obnoviteľné zdroje a k rozvoju energetických sietí, ktoré dodávajú energiu z obnoviteľných zdrojov na vykurovanie a chladenie v budovách a priemysle.
Členské štáty sa pri prijímaní a vykonávaní predmetných opatrení zameriavajú na zabezpečenie toho, aby boli prístupné pre všetkých spotrebiteľov, najmä tých s nízkymi príjmami alebo v zraniteľných domácnostiach, ktorí by inak nemali dostatočný počiatočný kapitál na využitie vyplývajúcich výhod.
Ak sa subjekty určia podľa odseku 3, členské štáty zabezpečia, aby príspevok týchto určených subjektov bol merateľný a overiteľný a aby určené subjekty podávali každoročne správu o:
celkovom množstve energie dodanej na vykurovanie a chladenie;
celkovom objeme energie z obnoviteľných zdrojov dodanej na vykurovanie a chladenie;
objeme odpadového tepla a chladu dodaných na vykurovanie a chladenie;
podiele energie z obnoviteľných zdrojov a odpadového tepla a chladu v celkovom množstve dodanej energie na vykurovanie a chladenie a
druhu obnoviteľného zdroja energie.
Článok 24
Diaľkové vykurovanie a chladenie
Ak je vypovedanie zmluvy spojené s fyzickým odpojením, môže sa toto vypovedanie zmluvy podmieniť náhradou nákladov priamo vzniknutých v dôsledku fyzického odpojenia a náhradou neamortizovanej časti prostriedkov potrebných na poskytovanie tepla a chladu danému odberateľovi.
Členské štáty môžu do priemerného ročného zvýšenia stanoveného v prvom pododseku započítať elektrinu z obnoviteľných zdrojov používanú na diaľkové vykurovanie a chladenie.
Členské štáty informujú Komisiu o svojom zámere započítať elektrinu z obnoviteľných zdrojov používanú pri diaľkovom vykurovaní a chladení do ročného zvýšenia stanoveného v prvom pododseku tohto odseku. Členské štáty zahrnú odhadované kapacity elektriny z obnoviteľných zdrojov použitej pri diaľkovom vykurovaní a chladení do svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánov predložených podľa článkov 3 a 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999. Členské štáty zahrnú množstvo elektriny z obnoviteľných zdrojov použitej pri diaľkovom vykurovaní a chladení do svojich integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku predložených podľa článku 17 uvedeného nariadenia.
Členské štáty, ktorých podiel energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadového tepla a chladu na diaľkovom vykurovaní a chladení je vyšší ako 60 %, môžu započítať akýkoľvek takýto podiel ako splnenie priemerného ročného zvýšenia uvedeného v odseku 4 prvom pododseku. Členské štáty, ktorých podiel energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadového tepla a chladu na diaľkovom vykurovaní a chladení je vyšší ako 50 % a siaha až do výšky 60 %, môžu započítať akýkoľvek takýto podiel ako splnenie polovice priemerného ročného zvýšenia uvedeného v odseku 4 prvom pododseku.
Členské štáty stanovia opatrenia potrebné na vykonanie priemerného ročného zvýšenia uvedeného v odseku 4 prvom pododseku tohto článku vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch predložených podľa článkov 3 a 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999.
Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia systémov diaľkového vykurovania alebo chladenia s výkonom nad 25 MWth boli nabádaní pripájať dodávateľov energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadového tepla a chladu, ktorí sú tretími stranami, alebo aby boli nabádaní ponúkať pripojenie dodávateľov, ktorí sú tretími stranami, a nákup od nich, pokiaľ ide o teplo alebo chlad z obnoviteľných zdrojov a z odpadového tepla a chladu, na základe nediskriminačných kritérií stanovených príslušným orgánom dotknutého členského štátu, keď takíto prevádzkovatelia musia vykonať jeden alebo viaceré z týchto úkonov:
uspokojiť dopyt nových odberateľov;
nahradiť existujúcu kapacitu na výrobu tepla alebo chladu;
rozšíriť existujúcu kapacitu na výrobu tepla alebo chladu.
Členské štáty môžu povoliť prevádzkovateľovi systému diaľkového vykurovania alebo chladenia, aby odmietol pripojiť dodávateľa, ktorý je treťou stranou, a nakupovať od neho teplo alebo chlad v ktorejkoľvek z týchto situácií:
systém nemá dostatočnú kapacitu z dôvodu iných dodávok tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla alebo chladu;
teplo alebo chlad od dodávateľa, ktorý je treťou stranou, nespĺňa technické parametre potrebné na pripojenie a zabezpečenie spoľahlivého a bezpečného fungovania systému diaľkového vykurovania alebo chladenia;
prevádzkovateľ môže preukázať, že poskytnutie prístupu by viedlo k nadmernému zvýšeniu nákladov na teplo alebo chlad pre koncových odberateľov v porovnaní s nákladmi pri použití hlavných miestnych dodávok tepla alebo chladu, s ktorými by si obnoviteľné zdroje alebo odpadové teplo a chlad konkurovali;
systém prevádzkovateľa je systémom účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom.
Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že prevádzkovateľ systému diaľkového vykurovania alebo chladenia odmietne pripojenie dodávateľa vykurovania alebo chladenia podľa prvého pododseku, daný prevádzkovateľ poskytol príslušnému orgánu informácie o dôvodoch zamietnutia, ako aj podmienkach, ktoré sa majú splniť, a o opatreniach, ktoré sa majú v systéme prijať s cieľom umožniť pripojenie. Členské štáty zabezpečia zavedenie primeraného procesu nápravy neopodstatnených zamietnutí.
Členské štáty podľa potreby zavedú rámec na koordináciu prevádzkovateľov systémov diaľkového vykurovania a chladenia a potenciálnych zdrojov odpadového tepla a chladu v priemysle a treťom sektore v snahe uľahčiť využívanie odpadového tepla a chladu. Uvedený rámec na koordináciu zabezpečuje dialóg o využívaní odpadového tepla a chladu, do ktorého sa zapájajú najmä:
prevádzkovatelia systémov diaľkového vykurovania a chladenia;
priemyselné odvetvia a podniky tretieho sektora, ako sú dátové centrá, priemyselné závody, veľké komerčné budovy, zariadenia na uskladňovanie energie a verejná doprava, v ktorých vzniká odpadové teplo a chlad, ktoré možno hospodársky využiť prostredníctvom systémov diaľkového vykurovania a chladenia;
miestne orgány zodpovedné za plánovanie a schvaľovanie energetických infraštruktúr;
vedeckí odborníci pracujúci na najmodernejších systémoch diaľkového vykurovania a chladenia a
komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov zapojené do vykurovania a chladenia.
Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia prenosovej a distribučnej sústavy elektriny náležitým spôsobom zohľadňovali výsledky posúdenia vyžadovaného v prvom pododseku pri plánovaní sústavy, investíciách do sústavy a vývoji infraštruktúry na svojich územiach.
Členské štáty uľahčujú koordináciu medzi prevádzkovateľmi systémov diaľkového vykurovania a chladenia a prevádzkovateľmi prenosovej a distribučnej sústavy elektriny v snahe zaručiť, aby vyrovnávanie, uskladňovanie a iné služby flexibility, ako je riadenie odberu, ktoré poskytujú prevádzkovatelia systémov diaľkového vykurovania a chladenia, mohli byť súčasťou trhov s elektrinou.
Členské štáty môžu rozšíriť posudzovanie a požiadavky na koordináciu uvedené v prvom a treťom pododseku na prevádzkovateľov prepravnej a distribučnej sústavy plynu vrátane vodíkových sietí a iných energetických sietí.
Členský štát nie je povinný uplatňovať odseky 2 až 9, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:
jeho podiel diaľkového vykurovania a chladenia predstavoval najviac 2 % hrubej konečnej energetickej spotreby vo vykurovaní a chladení k 24. decembru 2018;
jeho podiel diaľkového vykurovania a chladenia sa zvýšil nad 2 % hrubej konečnej energetickej spotreby vo vykurovaní a chladení k 24. decembru 2018 v dôsledku vývoja nového účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom na základe jeho integrovaného národného energetického a klimatického plánu predloženého podľa článkov 3 a 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a v súlade s ním a posúdenia uvedeného v článku 23 ods. 1b tejto smernice;
90 % hrubej konečnej energetickej spotreby v systémoch diaľkového vykurovania a chladenia pripadá na systémy účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom.
Článok 25
Zvýšenie energie z obnoviteľných zdrojov a zníženie intenzity skleníkových plynov v odvetví dopravy
Každý členský štáty dodávateľom paliva uloží povinnosť zaručiť, že:
množstvo palív z obnoviteľných zdrojov a elektriny z obnoviteľných zdrojov dodávané odvetviu dopravy povedie k:
aspoň 29 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej energetickej spotrebe v odvetví dopravy do roku 2030, alebo
zníženiu intenzity skleníkových plynov o minimálne 14,5 % do roku 2030 v porovnaní so základným scenárom stanoveným v článku 27 ods. 1 písm. b) v súlade s orientačnou trajektóriou, ktorú určil členský štát;
kombinovaný podiel pokročilých biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v časti A prílohy IX a palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu ako podiel na energii dodanej odvetviu dopravy predstavuje aspoň 1 % v roku 2025 a 5,5 % v roku 2030, z toho podiel najmenej 1 percentuálneho bodu je z palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu v roku 2030.
Členské štáty sa nabádajú k tomu, aby stanovili diferencované ciele pre pokročilé biopalivá a bioplyn vyrábané zo surovín uvedených v časti A prílohy IX a palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu na vnútroštátnej úrovni s cieľom splniť povinnosť stanovenú v prvom pododseku písm. b) tohto odseku tak, aby sa stimuloval a rozširoval vývoj oboch palív.
Členské štáty s námornými prístavmi sa usilujú zabezpečiť, aby od roku 2030 podiel palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu na celkovom množstve energie dodávanej do odvetvia námornej dopravy predstavoval aspoň 1,2 %.
Členské štáty vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických správach o pokroku predkladaných podľa článku 17 nariadenia (EÚ) 2018/1999 informujú o podiele energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej energetickej spotrebe v odvetví dopravy vrátane odvetvia námornej dopravy, ako aj o svojom znížení intenzity skleníkových plynov.
Ak sa zoznam surovín uvedený v časti A prílohy IX zmení v súlade s článkom 28 ods. 6, členské štáty môžu zodpovedajúcim spôsobom zvýšiť svoj minimálny podiel pokročilých biopalív a bioplynu vyrábaných z uvedených surovín v energii dodávanej do odvetvia dopravy.
Členské štáty na výpočet cieľov uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. a), a podielov uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. b):
zohľadnia palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu aj v prípadoch, keď sa používajú ako medziprodukt na výrobu:
konvenčných dopravných palív alebo
biopalív za predpokladu, že sa zníženie emisií skleníkových plynov dosiahnuté používaním palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu nezapočítava do výpočtu úspor emisií skleníkových plynov biopalív;
môžu zohľadniť bioplyn, ktorý sa vstrekuje do vnútroštátnej infraštruktúry na prepravu a distribúciu plynu.
Členské štáty môžu pri navrhovaní povinnosti dodávateľom paliva:
oslobodiť tých dodávateľov palív, ktorí dodávajú palivá vo forme elektriny z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, od požiadavky spĺňať minimálny podiel pokročilých biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v časti A prílohy IX, pokiaľ ide o predmetné palivá;
uložiť povinnosť prostredníctvom opatrení zameraných na objemy, energetický obsah alebo emisie skleníkových plynov;
rozlišovať medzi rôznymi nosičmi energie;
rozlišovať medzi sektorom námornej dopravy a inými sektormi.
Článok 26
Osobitné pravidlá pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z potravinárskych a krmovinárskych plodín
Ak uvedený podiel v niektorom členskom štáte predstavuje menej ako 1 %, môže sa zvýšiť na najviac 2 % konečnej energetickej spotreby v odvetviach cestnej a železničnej dopravy.
Členské štáty môžu stanoviť nižší limit a môžu na účely článku 29 ods. 1 rozlišovať medzi rôznymi biopalivami, biokvapalinami a palivami z biomasy vyrobenými z potravinárskych a krmovinárskych plodín, pričom zohľadnia najlepšie dostupné dôkazy o vplyve na nepriamu zmenu využívania pôdy. Členské štáty môžu napríklad stanoviť nižší limit pre podiel biopalív, biokvapalín a palív z biomasy vyrábaných z olejnín.
Ak je podiel biopalív a biokvapalín, ako aj palív z biomasy spotrebúvaných v doprave a vyrobených z potravinárskych a krmovinárskych plodín v určitom členskom štáte obmedzený na podiel nižší ako 7 % alebo ak sa členský štát rozhodne tento podiel obmedziť viac, daný členský štát môže zodpovedajúco znížiť minimálny podiel energie z obnoviteľných zdrojov alebo cieľ zníženia intenzity skleníkových plynov uvedený v článku 25 ods. 1 prvom pododseku písm. a) vzhľadom na príspevok týchto palív z hľadiska minimálneho podielu energie z obnoviteľných zdrojov alebo úspor emisií skleníkových plynov. Na účely cieľa zníženia intenzity skleníkových plynov členské štáty vychádzajú z predpokladu, že danými palivami sa ušetrí 50 % emisií skleníkových plynov.
Od 31. decembra 2023 najneskôr do 31. decembra 2030 sa táto úroveň spotreby postupne zníži na 0 %.
Komisia predloží do 1. februára 2019 Európskemu parlamentu a Rade správu o stave celosvetového rozšírenia výroby príslušných potravinárskych a krmovinárskych plodín.
Komisia do 1. februára 2019 prijme delegovaný akt v súlade s článkom 35 s cieľom doplniť túto smernicu stanovením kritérií pre certifikáciu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy a pre určenie surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pri ktorých sa pozoruje významné rozšírenie oblasti výroby na pôdu s vysokými zásobami uhlíka. Táto správa a sprievodný delegovaný akt vychádzajú z najlepších dostupných vedeckých údajov.
Komisia do 1. septembra 2023 preskúma kritériá stanovené v delegovanom akte uvedenom vo štvrtom pododseku tohto odseku na základe najlepších dostupných vedeckých údajov a vo vhodných prípadoch prijme delegované akty v súlade s článkom 35 s cieľom zmeniť tieto kritériá a doplniť túto smernicu začlenením trajektória postupného znižovania príspevku biopalív, biokvapalín a palív z biomasy, pri ktorých hrozí vysoké riziko nepriamej zmeny využívania pôdy a ktoré sa vyrábajú zo surovín, v prípade ktorých bolo pozorované výrazné rozšírenie výroby na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, k celkovému cieľu Únie stanovenému v článku 3 ods. 1, k minimálnemu podielu energie z obnoviteľných zdrojov a k cieľu zníženia emisií skleníkových plynov uvedenému v článku 25 ods. 1 prvom pododseku písm. a). Uvedené preskúmanie sa zakladá na revidovanej verzii správy o rozšírení surovín predloženej v súlade s tretím pododsekom tohto odseku. V uvedenej správe sa posúdi najmä to, či by sa úroveň maximálneho podielu priemerného ročného rozšírenia globálnej výrobnej oblasti s vysokými zásobami uhlíka mala znížiť na základe objektívnych a vedeckých kritérií a s prihliadnutím na ciele a záväzky Únie v oblasti klímy.
Komisia vo vhodných prípadoch zmení a doplní kritériá stanovené v delegovanom akte uvedenom v štvrtom pododseku na základe výsledkov posúdenia uvedeného v piatom pododseku. Komisia každé tri roky po prijatí delegovaného aktu uvedeného vo štvrtom pododseku naďalej preskúmava údaje, z ktorých vychádza uvedený delegovaný akt. Komisia v prípade potreby aktualizuje uvedený delegovaný akt vzhľadom na vyvíjajúce sa okolnosti a najnovšie dostupné vedecké dôkazy.
Článok 27
Pravidlá výpočtu v odvetví dopravy a týkajúce sa palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu bez ohľadu na ich konečné použitie
Pri výpočte zníženia intenzity skleníkových plynov uvedeného v článku 25 ods. 1 prvom pododseku písm. a) bode ii) platia tieto pravidlá:
úspory emisií skleníkových plynov sa počítajú takto:
v prípade biopaliva a bioplynu sa vynásobí množstvo týchto palív dodávané všetkým spôsobom dopravy ich úsporami emisií skleníkových plynov určenými v súlade s článkom 31;
v prípade palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a fosílnych palív vyrobených z odpadu sa vynásobí množstvo týchto palív dodávané všetkým spôsobom dopravy ich úsporami emisií skleníkových plynov určenými v súlade s delegovanými aktmi prijatými podľa článku 29a ods. 3;
v prípade elektriny z obnoviteľných zdrojov sa vynásobí množstvo elektriny z obnoviteľných zdrojov dodávané všetkým spôsobom dopravy porovnateľnou hodnotou pre fosílne palivá ECFe) stanovenou v prílohe V;
základná úroveň uvedená v článku 25 ods. 1 prvom pododseku písm. a) bode ii) sa vypočíta do 31. decembra 2030 vynásobením množstva energie dodanej odvetviu dopravy porovnateľnou hodnotou pre fosílne palivá EFt) stanovenou v prílohe V; od 1. januára 2031 je základná úroveň uvedená v článku 25 ods. 1 prvom pododseku písm. a) bode ii) súčtom:
množstva paliva dodávaného všetkým spôsobom dopravy vynásobeného porovnateľnou hodnotou pre fosílne palivá EFt) stanovenou v prílohe V;
množstva elektriny dodávanej všetkým spôsobom dopravy vynásobeného porovnateľnou hodnotou pre fosílne palivá ECFe) stanovenou v prílohe V;
na výpočet príslušných množstiev energie sa vzťahujú tieto pravidlá:
na určenie množstva energie dodanej odvetviu dopravy sa použijú hodnoty týkajúce sa energetického obsahu palív v doprave stanovené v prílohe III;
na určenie energetického obsahu palív v doprave, ktoré nie sú zahrnuté v prílohe III, použijú členské štáty príslušné európske normy pre stanovenie výhrevnosti palív, alebo ak sa na uvedený účel neprijala nijaká európska norma, príslušné normy ISO;
množstvo elektriny z obnoviteľných zdrojov dodané odvetviu dopravy sa určuje vynásobením množstva elektriny dodanej predmetnému odvetviu priemerným podielom elektriny z obnoviteľných zdrojov dodanej na území daného členského štátu za predchádzajúce dva roky, pokiaľ sa elektrina nezískava prostredníctvom priameho prepojenia na zariadenie vyrábajúce elektrinu z obnoviteľných zdrojov a nedodáva odvetviu dopravy, pričom v takom prípade sa elektrina započítava v plnej miere ako elektrina z obnoviteľných zdrojov a elektrina vyrobená elektrickým vozidlom na slnečnú energiu a použitá na spotrebu samotným vozidlom sa môže započítavať v plnej miere ako elektrina z obnoviteľných zdrojov;
podiel biopalív a bioplynu vyrobených zo surovín uvedených v časti B prílohy IX na energetickom obsahu palív a elektriny dodávaných odvetviu dopravy je s výnimkou Cypru a Malty obmedzený na 1,7 %;
na určenie zníženia intenzity skleníkových plynov vyplývajúceho z používania energie z obnoviteľných zdrojov sa úspory emisií skleníkových plynov vyplývajúce z používania biopalív, bioplynu, palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a elektriny z obnoviteľných zdrojov dodávaných všetkým spôsobom dopravy vydelia základnou hodnotou; členské štáty môžu zohľadniť fosílne palivá vyrobené z odpadu.
Členské štáty môžu, kde je to odôvodnené, zvýšiť limit uvedený v prvom pododseku písmene c) bode iv) tohto odseku, pričom zohľadnia dostupnosť surovín uvedených v časti B prílohy IX. Každé takéto zvýšenie sa oznámi Komisii spolu s jeho dôvodmi a podlieha schváleniu zo strany Komisie.
Pri výpočte minimálnych podielov uvedených v článku 25 ods. 1 prvom pododseku písm. a) bode i) a písm. b) platia tieto pravidlá:
pri výpočte menovateľa, teda množstva energie spotrebovanej v odvetví dopravy, sa zohľadnia všetky palivá a energia dodané odvetviu dopravy;
pri výpočte čitateľa, teda množstva energie z obnoviteľných zdrojov spotrebovanej v odvetví dopravy na účely článku 25 ods. 1 prvého pododseku, sa zohľadní energetický obsah všetkých druhov energie z obnoviteľných zdrojov dodaných všetkým spôsobom dopravy, a to aj tankovacím zariadeniam medzinárodnej námornej dopravy, na území každého členského štátu; členské štáty môžu zohľadniť fosílne palivá vyrobené z odpadu;
podiel biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v prílohe IX a palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu sa považuje za dvojnásobok ich energetického obsahu;
podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov sa považuje za štvornásobok jej energetického obsahu, keď sa dodáva do cestných vozidiel, a môže sa považovať za 1,5-násobok jej energetického obsahu, keď sa dodáva do železničnej dopravy;
podiel pokročilých biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v časti A prílohy IX dodávaných leteckej a námornej doprave sa považuje za 1,2-násobok ich energetického obsahu a podiel palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu dodávaných leteckej a námornej doprave sa považuje ta 1,5-násobok ich energetického obsahu;
podiel biopalív a bioplynu vyrobených zo surovín uvedených v časti B prílohy IX na energetickom obsahu palív a elektriny dodávaných odvetviu dopravy je s výnimkou Cypru a Malty obmedzený na 1,7 %;
na určenie množstva energie dodanej odvetviu dopravy sa použijú hodnoty týkajúce sa energetického obsahu palív v doprave stanovené v prílohe III;
na určenie energetického obsahu palív v doprave, ktoré nie sú zahrnuté v prílohe III, použijú členské štáty príslušné európske normy pre stanovenie výhrevnosti palív, alebo ak sa na uvedený účel neprijala nijaká európska norma, príslušné normy ISO;
množstvo elektriny z obnoviteľných zdrojov dodané odvetviu dopravy sa určuje vynásobením množstva elektriny dodanej predmetnému odvetviu priemerným podielom elektriny z obnoviteľných zdrojov dodanej na území daného členského štátu za predchádzajúce dva roky, pokiaľ sa elektrina nezískava prostredníctvom priameho prepojenia na zariadenie vyrábajúce elektrinu z obnoviteľných zdrojov a nedodáva odvetviu dopravy, pričom v takom prípade sa predmetná elektrina započítava v plnej miere ako elektrina z obnoviteľných zdrojov a elektrina vyrobená elektrickým vozidlom na slnečnú energiu a použitá na spotrebu samotného vozidla sa môže započítavať v plnej miere ako elektrina z obnoviteľných zdrojov.
Členské štáty môžu v odôvodnených prípadoch zvýšiť limit uvedený v prvom pododseku písm. f) tohto odseku, pričom zohľadnia dostupnosť surovín uvedených v časti B prílohy IX. Každé takéto zvýšenie sa oznámi Komisii spolu s jeho dôvodmi a podlieha schváleniu zo strany Komisie.
Avšak elektrinu získanú z priameho pripojenia na zariadenie vyrábajúce elektrinu z obnoviteľných zdrojov možno započítať v plnej miere ako elektrinu z obnoviteľných zdrojov, ak je použitá na výrobu palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu za predpokladu, že zariadenie:
začne fungovať v rovnakom čase ako zariadenie na výrobu palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo potom a
nie je pripojené k sústave, alebo je pripojené k sústave, ale možno preukázať, že príslušná elektrina bola dodaná bez toho, aby sa dodala elektrina zo sústavy.
Elektrina, ktorá bola dodaná zo sústavy, sa môže započítať v plnej miere ako elektrina z obnoviteľných zdrojov, ak sa vyrába výlučne z obnoviteľných zdrojov a ak bola obnoviteľnosť a ostatné vhodné kritériá preukázané, pričom je potrebné zabezpečiť, aby sa obnoviteľnosť uvedenej elektriny započítala len raz a len v jednom odvetví koncového použitia.
Komisia do 31. decembra 2021 prijme delegovaný akt v súlade s článkom 35 s cieľom doplniť túto smernicu vypracovaním metodiky Únie, ktorou sa stanovia podrobné pravidlá pre hospodárske subjekty, aby mohli splniť požiadavky stanovené v druhom a treťom pododseku tohto odseku.
Komisia do 1. júla 2028 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi vplyv metodiky Únie stanovenej v súlade so štvrtým pododsekom vrátane vplyvu doplnkovosti a časovej a geografickej korelácie na výrobné náklady, úspory emisií skleníkových plynov a energetický systém.
V uvedenej správe Komisie sa posúdi najmä vplyv na dostupnosť a cenovú dostupnosť palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu pre priemysel a odvetvie dopravy a na schopnosť Únie dosiahnuť svoje ciele týkajúce sa palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, zohľadňujúc stratégiu Únie pre dovážaný a domáci vodík v súlade s článkom 22a, pričom sa minimalizuje nárast emisií skleníkových plynov v odvetví elektriny a v celom energetickom systéme. Ak sa v správe dospeje k záveru, že požiadavky nepostačujú na zabezpečenie dostatočnej dostupnosti a cenovej dostupnosti palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu pre priemysel a odvetvie dopravy a výrazne neprispievajú k úsporám emisií skleníkových plynov, integrácii energetického systému a dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu stanovených na rok 2030, Komisia preskúma metodiku Únie a v prípade potreby prijme delegovaný akt v súlade s článkom 35 s cieľom zmeniť uvedenú metodiku zabezpečujúc potrebné úpravy kritérií stanovených v druhom a treťom pododseku tohto odseku s cieľom uľahčiť rozmach odvetvia vodíka.
Článok 28
Ďalšie ustanovenia týkajúce energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví dopravy
▼M2 —————
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 35 s cieľom zmeniť zoznam surovín v častiach A a B prílohy IX doplnením surovín, ale nie ich vyňatím. Suroviny, ktoré možno spracovať len modernými technológiami, sa doplnia do časti A prílohy IX. Suroviny, ktoré možno spracovať na biopalivá alebo bioplyn pre dopravu zavedenými technológiami, sa doplnia do časti B prílohy IX.
Takéto delegované akty sa musia zakladať na analýze potenciálu suroviny ako suroviny na výrobu biopalív alebo bioplyn pre dopravu, berúc do úvahy všetky tieto prvky:
zásady obehového hospodárstva a hierarchie odpadového hospodárstva ustanovené v smernici 2008/98/ES;
kritériá udržateľnosti Únie stanovené v článku 29 ods. 2 až 7;
potrebu zabrániť významným deformačným účinkom na trhy s (vedľajšími) produktmi, odpadom alebo zvyškami;
potenciál prinášať značné úspory emisií skleníkových plynov v porovnaní s fosílnymi palivami na základe posúdenia emisií z hľadiska životného cyklu;
potrebu zabrániť negatívnym vplyvom na životné prostredie a biodiverzitu;
potrebu zabrániť vzniku dodatočného dopytu po pôde.
Komisia v prípade potreby predloží návrh na zmenu povinnosti v súvislosti s pokročilými biopalivami a bioplynom vyrobeným zo surovín uvedených v časti A prílohy IX stanovenej v článku 25 ods. 1 prvom pododseku písm. b).
Článok 29
Kritériá udržateľnosti a úspory emisií skleníkových palív pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy
Energia z biopalív, biokvapalín a palív z biomasy sa zohľadňuje na účely uvedené v písmenách a), b) a c) tohto pododseku, iba ak spĺňajú kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovené v odsekoch 2 až 7 a 10:
prispievanie k podielu energie z obnoviteľných zdrojov v členských štátoch a cieľovým hodnotám stanoveným v článku 3 ods. 1, článku 15a ods. 1, článku 22a ods. 1, článku 23 ods. 1, článku 24 ods. 4 a článku 25 ods. 1;
posudzovanie dodržiavania povinností týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov vrátane povinnosti stanovenej v článku 25;
oprávnenosť na finančnú podporu na spotrebu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy.
Aby sa však na účely uvedené v písmenách a), b) a c) prvého pododseku tohto odseku zohľadnili biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z odpadu a zvyškov, okrem poľnohospodárskych, akvakultúrnych, rybárskych a lesníckych zvyškov, je potrebné, aby spĺňali len kritériá úspor emisií skleníkových plynov stanovené v odseku 10. V prípade používania zmiešaného odpadu môžu členské štáty vyžadovať od prevádzkovateľov, aby používali systémy triedenia zmiešaného odpadu, ktorých cieľom je odstrániť fosílne materiály. Tento pododsek sa vzťahuje aj na odpad a zvyšky, ktoré sa pred ďalším spracovaním na biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy najprv spracujú na produkt.
Kritériá úspor emisií skleníkových plynov stanovené v odseku 10 sa nevzťahujú na elektrinu, vykurovanie a chladenie vyrobené z tuhého komunálneho odpadu.
Palivá z biomasy musia spĺňať kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovené v odsekoch 2 až 7 a 10, ak sa používajú:
v prípade tuhých palív z biomasy v zariadeniach na výrobu elektriny, tepla a chladu s celkovým menovitým tepelným príkonom rovným alebo vyšším ako 7,5 MW;
v prípade plynných palív z biomasy v zariadeniach na výrobu elektriny, tepla a chladu s celkovým menovitým tepelným príkonom rovným alebo vyšším ako 2 MW;
v prípade zariadení na výrobu plynných palív z biomasy s týmto priemerným prietokom biometánu:
vyše 200 m3 ekvivalentu metánu/h meraný pri štandardných podmienkach teploty a tlaku, a to pri teplote 0 °C a atmosférickom tlaku 1 bar;
ak bioplyn pozostáva zo zmesi metánu a nehorľavého iného plynu, pre prietok metánu, prahová hodnota stanovená v bode i) prepočítaná nanovo úmerne k objemovému podielu metánu v zmesi.
Členské štáty môžu uplatniť kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov na zariadenia s nižším celkovým menovitým tepelným príkonom alebo nižším prietokom biometánu.
Kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovené v odsekoch 2 až 7 a 10 sa uplatňujú bez ohľadu na zemepisný pôvod biomasy.
Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z poľnohospodárskej biomasy zohľadnené na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c) nesmú byť vyrobené zo surovín získaných z pôdy s vysokou biologickou rozmanitosťou, konkrétne pôdy, ktorá mala v januári 2008 alebo po tomto dátume jeden z týchto štatútov, a to bez ohľadu na to, či daná pôda tento štatút ešte má:
prales a iné zalesnené plochy, a to les a iné zalesnené plochy s prirodzene sa vyskytujúcimi druhmi bez jasnej známky ľudskej činnosti a bez výrazného narušenia ekologických procesov; a pralesy, ako sú vymedzené v krajine, v ktorej sa les nachádza;
les a iné zalesnené plochy s vysokou biologickou rozmanitosťou, ktoré sú bohaté na druhy a nie sú znehodnotené a ktoré boli príslušným orgánom identifikované ako plochy s vysokou biologickou rozmanitosťou, pokiaľ sa nepredložia dôkazy, že produkcia tejto suroviny nezasahovala do týchto účelov ochrany prírody;
oblasti určené:
zákonom alebo príslušným orgánom na účely ochrany prírody, pokiaľ nie sú predložené dôkazy o tom, že výroba danej suroviny nie je v rozpore s týmito účelmi ochrany prírody, alebo
na ochranu vzácnych alebo ohrozených ekosystémov alebo druhov uznaných medzinárodnými dohodami alebo zaradených na zoznamy vypracované medzivládnymi organizáciami, alebo Medzinárodnou úniou na ochranu prírody, ak sú uznané v súlade s článkom 30 ods. 4 prvým pododsekom, pokiaľ nie sú predložené dôkazy o tom, že výroba danej suroviny nie je v rozpore s týmito účelmi ochrany prírody;
trávne porasty s vysokou biologickou rozmanitosťou s rozlohou viac ako jeden hektár, ktoré sú:
prirodzené trávne porasty, konkrétne trávne porasty, ktoré by zostali trávnymi porastmi bez ľudského zásahu a ktoré zachovávajú prirodzené zloženie druhov a ekologické charakteristiky a procesy, alebo
poloprirodzené trávne porasty, konkrétne trávne porasty, ktoré by nezostali trávnymi porastmi bez ľudského zásahu a ktoré sú bohaté na druhy a neznehodnotené a boli príslušným orgánom identifikované ako trávne porasty s vysokou biologickou rozmanitosťou, s výnimkou prípadov, keď sa dá dokázať, že zber surovín je potrebný na zachovanie štatútu trávneho porastu s vysokou biologickou rozmanitosťou, alebo
vresoviská.
Ak nie sú splnené podmienky stanovené v odseku 6 písm. a) bodoch vi) a vii), prvý pododsek tohto odseku s výnimkou písmena c) sa uplatňuje aj na biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrábané z lesnej biomasy.
Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktoré spresnia kritériá na určenie toho, na ktoré trávne porasty sa má vzťahovať prvý pododsek písm. d) tohto odseku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 3.
Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z poľnohospodárskej biomasy zohľadnené na účely uvedené v odseku 1 prvom pododoseku písm. a), b) a c) nesmú byť vyrobené zo surovín získaných z pôdy s vysokými zásobami uhlíka, konkrétne z pôdy, ktorá mala jeden z týchto štatútov v januári 2008, a už ho nemá:
mokraď, teda pôda pokrytá alebo nasiaknutá vodou trvalo alebo počas významnej časti roka;
súvislo zalesnené oblasti, teda pôda o ploche viac ako jeden hektár so stromami vyššími ako päť metrov a s pokryvom koruny viac ako 30 %, alebo so stromami schopnými dosiahnuť tieto prahové hodnoty in situ;
pôda s rozlohou viac ako jeden hektár so stromami vyššími ako päť metrov a s pokryvom koruny medzi 10 % a 30 % alebo so stromami schopnými dosiahnuť tieto prahové hodnoty in situ, ak sa nepreukáže, že zásoby uhlíka v oblasti pred konverziou a po nej sú také, že ak sa použije metodika uvedená v časti C prílohy V, podmienky uvedené v odseku 10 tohto článku by sa splnili.
Tento odsek sa neuplatňuje, ak v čase získania suroviny mala pôda rovnaký štatút ako v januári 2008.
Ak nie sú splnené podmienky stanovené v odseku 6 písm. a) bodoch vi) a vii), prvý pododsek tohto odseku s výnimkou písmen b) a c) a druhý pododsek tohto odseku sa vzťahujú aj na biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z lesnej biomasy.
S cieľom minimalizovať riziká používania lesnej biomasy pochádzajúcej z neudržateľnej výroby musia biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z lesnej biomasy zohľadňované na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c) spĺňať tieto kritériá:
v krajine, v ktorej sa lesná biomasa zozbierala a ťažila, sa uplatňujú národné alebo regionálne právne predpisy uplatniteľné v oblasti zberu a ťažby, ako aj zavedené systémy monitorovania a presadzovania, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby:
operácie zberu a ťažby boli zákonné;
sa les v oblastiach zberu a ťažby obnovoval;
sa chránili oblasti určené medzinárodným alebo vnútroštátnym právom alebo príslušným orgánom na ochranu prírody vrátane mokradí, trávnych porastov, vresovísk a rašelinísk s cieľom zachovať biodiverzitu a zabrániť zničeniu biotopov;
sa zber a ťažba vykonávali s ohľadom na zachovanie kvality pôdy a biodiverzity v súlade so zásadami udržateľného obhospodarovania lesov s cieľom zabrániť akémukoľvek negatívnemu vplyvu, spôsobom, pri ktorom sa zabraňuje zberu pňov a koreňov, degradácii pralesov a pralesovitých porastov, ako sú vymedzené v krajine, v ktorej sa les nachádza, alebo ich konverzii na lesné plantáže a zberu na citlivých pôdach; aby sa zber a ťažba vykonávali v súlade s maximálnymi prahovými hodnotami pre veľké výruby, ako sú vymedzené v krajine, v ktorej sa les nachádza, a s miestnymi a ekologicky primeranými retenčnými prahovými hodnotami pre ťažbu odumretého dreva; a aby sa zber a ťažba vykonávali v súlade s požiadavkami na používanie systémov ťažby, pri ktorých sa minimalizuje vplyv na kvalitu pôdy vrátane zhutňovania pôdy a na biodiverzitu a biotopy;
sa zberom a ťažbou zachovávala alebo zlepšovala dlhodobá produkčná kapacita lesa;
lesy, v ktorých sa ťaží lesná biomasa, nepochádzali z pôdy, ktorá má štatút uvedený v odseku 3 písm. a), b), d), a e), odseku 4 písm. a) a odseku 5 za rovnakých podmienok určenia štatútu pôdy, ako sa uvádza v uvedených odsekoch, a
zariadenia vyrábajúce biopalivá, biokvapaliny a palivá z lesnej biomasy vydali vyhlásenie o vierohodnosti založené na interných procesoch na úrovni spoločnosti na účely auditov vykonaných podľa článku 30 ods. 3, že lesná biomasa nepochádza z pozemkov uvedených v bode vi) tohto pododseku.
ak dôkaz uvedený v písmene a) tohto odseku nie je k dispozícii, biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrábané z lesnej biomasy sa zohľadnia na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c), ak sú na úrovni lesnej zdrojovej oblasti zavedené systémy riadenia s cieľom zabezpečiť, aby:
operácie zberu a ťažby boli zákonné,
sa les v oblastiach zberu a ťažby obnovoval,
sa chránili oblasti určené medzinárodným alebo vnútroštátnym právom alebo príslušným orgánom na ochranu prírody vrátane mokradí, trávnych porastov, vresovísk a rašelinísk s cieľom zachovať biodiverzitu a zabrániť zničeniu biotopov, pokiaľ sa neposkytnú dôkazy, že zber a ťažba tejto suroviny nie je v rozpore s takouto ochranou prírody,
sa zber a ťažba vykonávali s ohľadom na zachovanie kvality pôdy a biodiverzity v súlade so zásadami udržateľného obhospodarovania lesov s cieľom zabrániť akémukoľvek nepriaznivému vplyvu, spôsobom, pri ktorom sa zabraňuje zberu pňov a koreňov, degradácii pralesov a pralesovitých porastov, ako sú vymedzené v krajine, v ktorej sa les nachádza, alebo ich konverzii na lesné plantáže a zberu na citlivých pôdach; aby sa zber a ťažba vykonávali v súlade s maximálnymi prahovými hodnotami pre veľké výruby, ako sú vymedzené v krajine, v ktorej sa les nachádza, a s miestnymi a ekologicky primeranými retenčnými prahovými hodnotami pre ťažbu odumretého dreva; a aby sa zber a ťažba vykonávali v súlade s požiadavkami na používanie systémov ťažby, pri ktorých sa minimalizuje akýkoľvek vplyv na kvalitu pôdy vrátane zhutňovania pôdy a na biodiverzitu a biotopy, a
sa zberom a ťažbou zachovávala alebo zlepšovala dlhodobá produkčná kapacita lesa.
Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrábané z lesnej biomasy zohľadňované na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c) musia spĺňať tieto kritériá využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF):
krajina alebo organizácia regionálnej hospodárskej integrácie, v ktorej má lesná biomasa pôvod, je zmluvnou stranou Parížskej dohody a:
predložila národne definovaný príspevok Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change – UNFCCC), ktorý zahŕňa emisie a odstraňovanie z poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a využívania pôdy, čím sa zabezpečuje, aby sa zmeny zásob uhlíka spojené so zberom a ťažbou biomasy započítavali do záväzku krajiny znížiť alebo obmedziť emisie skleníkových plynov, ako sa uvádza v národne definovanom príspevku, alebo
v oblasti zberu a ťažby uplatňuje vnútroštátne alebo regionálne právne predpisy v súlade s článkom 5 Parížskej dohody s cieľom zachovávať a zveľaďovať zásoby a záchyty uhlíka a poskytuje dôkaz o tom, že vykazované emisie v sektore LULUCF nepresahujú odstraňovanie;
ak dôkaz uvedený v písmene a) tohto odseku nie je k dispozícii, biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrábané z lesnej biomasy sa zohľadňujú na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c), ak sú na úrovni lesnej zdrojovej oblasti zavedené systémy riadenia, s cieľom zabezpečiť, aby boli dlhodobo zachované alebo posilnené úrovne zásob a záchytov uhlíka v lese.
Ako súčasť svojho konečného aktualizovaného integrovaného národného energetického a klimatického plánu, ktorý sa má predložiť do 30. júna 2024 podľa článku 14 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1999, členské štáty zahŕňajú všetky tieto prvky:
posúdenie domácej ponuky lesnej biomasy dostupnej na energetické účely v rokoch 2021 – 2030 v súlade s kritériami stanovenými v tomto článku;
posúdenie zlučiteľnosti plánovaného využívania lesnej biomasy na výrobu energie s cieľmi a rozpočtami členských štátov na roky 2026 až 2030 stanovenými v článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841, a
opis vnútroštátnych opatrení a politík zabezpečujúcich zlučiteľnosť s týmito cieľmi a rozpočtami.
Členské štáty ako súčasť svojich integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku predložených podľa článku 17 nariadenia (EÚ) 2018/1999 nahlasujú Komisii opatrenia a politiky uvedené v prvom pododseku písm. c) tohto odseku.
Komisia v prípade potreby predloží legislatívny návrh na zmenu kritérií stanovených v odsekoch 6 a 7 na obdobie po roku 2030.
Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z používania biopalív, biokvapalín a palív z biomasy zohľadňovaná na účely uvedené v odseku 1, je:
aspoň 50 % v prípade biopalív, bioplynu spotrebovaného v odvetví dopravy a biokvapalín vyrábaných v zariadeniach, ktoré boli v prevádzke k 5. októbru 2015 alebo pred týmto dátumom;
aspoň 60 % v prípade biopalív, bioplynu spotrebovaného v odvetví dopravy a biokvapalín vyrábaných v zariadeniach, ktoré boli v prevádzke od 6. októbra 2015 do 31. decembra 2020;
aspoň 65 % v prípade biopalív, bioplynu spotrebovaného v odvetví dopravy a biokvapalín vyrábaných v zariadeniach, ktoré boli v prevádzke od 1. januára 2021;
aspoň 80 % v prípade výroby elektriny, tepla a chladu z palív z biomasy používaných v zariadeniach, ktoré sa uviedli do prevádzky po 20. novembri 2023;
v prípade výroby elektriny, tepla a chladu z palív z biomasy používaných v zariadeniach s celkovým menovitým tepelným príkonom rovným alebo vyšším ako 10 MW, ktoré sa uviedli do prevádzky v období od 1. januára 2021 a 20. novembra 2023, aspoň 70 % do 31. decembra 2029 a aspoň 80 % od 1. januára 2030;
v prípade výroby elektriny, tepla a chladu z palív z biomasy používaných v zariadeniach s celkovým menovitým tepelným príkonom 10 MW alebo menej, ktoré sa uviedli do prevádzky od 1. januára 2021 a 20. novembra 2023, aspoň 70 % pred tým, ako boli v prevádzke 15 rokov, a aspoň 80 % po tom, ako boli v prevádzke 15 rokov;
v prípade výroby elektriny, tepla a chladu z palív z biomasy používaných v zariadeniach s celkovým menovitým tepelným príkonom rovným alebo vyšším ako 10 MW, ktoré sa uviedli do prevádzky pred 1. januárom 2021, aspoň 80 % po tom, ako boli v prevádzke 15 rokov, a to najskôr od 1. januára 2026 a najneskôr od 31. decembra 2029;
v prípade výroby elektriny, tepla a chladu z palív z biomasy používaných v zariadeniach s celkovým menovitým tepelným príkonom 10 MW alebo menej, ktoré sa uviedli do prevádzky pred 1. januárom 2021, aspoň 80 % po tom, ako boli v prevádzke 15 rokov, a to najskôr od 1. januára 2026.
Zariadenia sa považujú, že sú v prevádzke vtedy, keď sa začne fyzická výroba biopalív, bioplynu spotrebovaného v odvetví dopravy a biokvapalín a fyzická výroba tepla a chladu a elektriny z palív z biomasy.
Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z využívania biopalív, bioplynu spotrebovaného v odvetví dopravy, biokvapalín a palív z biomasy používaných v zariadeniach vyrábajúcich teplo, chlad a elektrinu sa vypočíta v súlade s článkom 31 ods. 1.
Elektrina z palív z biomasy sa zohľadňuje na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c) iba vtedy, ak spĺňa jednu alebo viaceré z týchto požiadaviek:
vyrába sa v zariadeniach s celkovým menovitým tepelným príkonom nižším ako 50 MW alebo
v prípade zariadení s celkovým menovitým tepelným príkonom od 50 do 100 MW sa vyrába technológiou vysokoúčinnej kombinovanej výroby, alebo v prípade zariadení vyrábajúcich iba elektrinu spĺňa úroveň energetickej efektívnosti súvisiacu s najlepšími dostupnými technológiami (BAT-AEEL) v zmysle vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/1442 ( 25 );
v prípade zariadení s celkovým menovitým tepelným príkonom nad 100 MW, sa vyrába technológiou vysokoúčinnej kombinovanej výroby, alebo v prípade zariadení vyrábajúcich iba elektrinu dosahuje čistú elektrickú účinnosť aspoň 36 %;
vyrába sa s uplatnením zachytávania a ukladania CO2 z biomasy.
Na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c) tohto článku sa zariadenia vyrábajúce iba elektrinu zohľadňujú len v prípade, ak nepoužívajú fosílne palivá ako hlavné palivo a len ak nie je k dispozícii nákladovo efektívny potenciál na uplatnenie technológie vysokoúčinnej kombinovanej výroby na základe posúdenia vykonaného podľa článku 14 smernice 2012/27/EÚ.
Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. a) a b) tohto článku sa tento odsek uplatňuje iba na zariadenia, ktoré začínajú prevádzku alebo prechádzajú na využívanie palív z biomasy po 25. decembri 2021. Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. c) tohto článku nie je týmto odsekom dotknutá podpora poskytnutá v rámci systémov podpory v súlade s článkom 4 schválených do 25. decembra 2021.
Členské štáty môžu na zariadenia s nižším menovitým tepelným príkonom uplatňovať prísnejšie požiadavky na energetickú efektívnosť ako tie, ktoré sú uvedené v prvom pododseku.
Prvý pododsek sa nevzťahuje na elektrinu zo zariadení, ktoré členský štát Komisii osobitne oznamuje Komisii na základe riadne opodstatnenej existencie rizík súvisiacich s bezpečnosťou dodávky elektriny. Na základe posúdenia oznámenia Komisia prijme rozhodnutie, berúc do úvahy prvky uvedené v danom oznámení.
Na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. c) tohto článku môžu členské štáty udeliť časovo obmedzenú výnimku z kritérií stanovených v odsekoch 2 až 7 a 10 a 11 tohto článku tým, že prijmú odlišné kritériá pre:
zariadenia nachádzajúce sa v najvzdialenejšom regióne podľa článku 349 ZFEÚ v rozsahu, v akom takéto zariadenia vyrábajú elektrinu alebo teplo, alebo chlad z palív z biomasy a biokvapalín, alebo vyrábajú biopalivá, a
palivá z biomasy a biokvapaliny používané v zariadeniach uvedených v písmene a) tohto pododseku a biopalivá vyrábané v týchto zariadeniach, bez ohľadu na miesto pôvodu danej biomasy, za predpokladu, že takéto kritériá sú objektívne odôvodnené tým, že ich cieľom je pre daný najvzdialenejší región prístup k bezpečnej a zabezpečenej energii a zabezpečiť plynulé postupné zavádzanie kritérií stanovených v odsekoch 2 až 7 a 10 a 11 tohto článku, čím sa stimuluje prechod z fosílnych palív na udržateľné biopalivá, biokvapaliny a palivá z udržateľnej biomasy.
Rôzne kritériá uvedené v tomto odseku sú predmetom osobitného oznámenia príslušného členského štátu Komisii.
Komisia do 31. decembra 2026 posúdi vplyv takýchto dodatočných kritérií na vnútorný trh, a v prípade potreby pripojí aj návrh na zaistenie ich harmonizácie.
Do 31. decembra 2030 sa energia z biopalív, biokvapalín a palív z biomasy môže zohľadniť aj na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c) tohto článku, ak:
bola podpora poskytnutá pred 20. novembrom 2023 v súlade s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovenými v článku 29 v znení platnom k 29. septembru 2020, a
bola podpora poskytnutá vo forme dlhodobej podpory, pre ktorú sa na začiatku obdobia podpory určila pevná suma, a za predpokladu, že je zavedený korekčný mechanizmus s cieľom zabezpečiť, aby nedošlo k nadmernej kompenzácii.
Článok 29a
Kritériá úspor emisií skleníkových plynov pri palivách z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a fosílnych palivách vyrobených z odpadu
Článok 30
Overovanie súladu s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov
Keď sa palivá z obnoviteľných zdrojov a fosílne palivá vyrobené z odpadu majú započítať k cieľovým hodnotám uvedeným v článku 3 ods. 1, článku 15a ods. 1, článku 22a ods. 1, článku 23 ods. 1, článku 24 ods. 4 a článku 25 ods. 1, členské štáty od hospodárskych subjektov požadujú, aby prostredníctvom povinných, nezávislých a transparentných auditov v súlade s vykonávacím aktom prijatým podľa odseku 8 tohto článku preukázali splnenie kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovených v článku 29 ods. 2 až 7 a 10 a v článku 29a ods. 1 a 2 v prípade palív z obnoviteľných zdrojov a fosílnych palív vyrobených z odpadu. Na tento účel členské štáty požadujú od hospodárskych subjektov použitie systému hmotnostnej bilancie, ktorým sa:
umožňuje, aby sa dodávky surovín alebo palív s rôznymi vlastnosťami, ktoré sa týkajú udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, zmiešali, napríklad v kontajneri, spracovateľskom alebo zásobovacom zariadení, prenosovej a distribučnej infraštruktúre alebo mieste;
umožňuje zmiešanie dodávok suroviny s rozličným energetickým obsahom na účely ďalšieho spracovania za predpokladu, že veľkosť dodávok sa upraví podľa ich energetického obsahu;
vyžaduje, aby informácie o vlastnostiach, ktoré sa týkajú udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, a veľkostiach dodávok uvedených v písmene a) ostali pripísané danej zmesi a
stanovuje, že pre súhrn všetkých dodávok odobratých zo zmesi sa opisujú rovnaké vlastnosti, ktoré sa týkajú udržateľnosti, v rovnakých množstvách ako súhrn všetkých dodávok pridaných do zmesi a vyžaduje, aby sa táto rovnováha dosiahla počas primeraného časového obdobia.
Systémom hmotnostnej bilancie sa zabezpečí, aby sa na výpočet hrubej konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov každá dodávka zohľadnila v rámci článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. a), b) alebo c) len raz a uvádzajú sa v ňom informácie, či sa na výrobu danej dodávky poskytla podpora, a ak áno, o aký druh systému podpory išlo.
Ak je dodávka spracovaná, informácie o vlastnostiach dodávky, ktoré sa týkajú udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, sa upravujú a priraďujú k výstupu v súlade s týmito pravidlami:
ak je výsledkom spracúvania dodávky suroviny len jeden výstup, ktorý je určený na výrobu biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy, palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu, veľkosť dodávky a súvisiace množstvá vlastností udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov sa upravia použitím konverzného faktora predstavujúceho pomer medzi hmotnosťou výstupu, ktorý je určený na takúto výrobu a hmotnosťou suroviny vstupujúcej do procesu;
ak je výsledkom spracúvania dodávky suroviny viacero výstupov, ktoré sú určené na výrobu biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy, palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu, pre každý výstup sa použije samostatný konverzný faktor a samostatná hmotnostná bilancia.
Povinnosti stanovené v tomto odseku sa uplatňujú bez ohľadu na to, či sú palivá z obnoviteľných zdrojov a fosílne palivá vyrobené z odpadu vyrobené v Únii alebo sa do nej dovážajú. Informácie o geografickom pôvode a druhu surovín biopalív, biokvapalín a palív z biomasy za každého dodávateľa paliva sa spotrebiteľom poskytujú aktualizovaným, ľahko prístupným a užívateľsky ústretovým spôsobom na webových sídlach prevádzkovateľov, dodávateľov alebo príslušných orgánov a každoročne sa aktualizujú. ◄
Členské štáty predložia Komisii v súhrnnej forme informácie uvedené v prvom pododseku tohto odseku. Komisia tieto informácie uverejní na platforme na elektronické podávanie správ uvedenej v článku 28 nariadenia (EÚ) 2018/1999 v súhrnnej forme, pričom zachová dôvernosť citlivých obchodných informácií.
Komisia môže rozhodnúť, že dané schémy obsahujú presné informácie o vykonaných meraniach v prípade ochrany pôdy, vody a ovzdušia, obnovy znehodnotenej pôdy, zabraňovania nadmernej spotrebe vody v oblastiach s nedostatkom vody, a v prípade certifikácie biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy.
Komisia požaduje, aby každá dobrovoľná schéma, o ktorej sa prijalo rozhodnutie podľa odseku 4, predložila každoročne do 30. apríla Komisii správu o každom z bodov ►C1 uvedených v prílohe XI k nariadeniu (EÚ) 2018/1999 ◄ . Táto správa sa vzťahuje na predchádzajúci kalendárny rok. Požiadavka predložiť správu sa vzťahuje len na dobrovoľné schémy, ktoré fungovali aspoň 12 mesiacov.
Komisia sprístupňuje správy vypracované dobrovoľnými schémami v súhrnnej podobe alebo prípadne v plnom rozsahu na platforme na elektronické podávanie správ uvedenej v článku 28 nariadenia (EÚ) 2018/1999.
Členský štát môže oznámiť takúto vnútroštátnu schému Komisii. Komisia považuje posúdenie takej schémy za prioritu v snahe uľahčiť vzájomné bilaterálne a multilaterálne uznanie daných schém. Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnúť, či je takáto oznámená vnútroštátna schéma v súlade s podmienkami stanovenými v tejto smernici. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 3.
Ak Komisia rozhodne, že vnútroštátny systém spĺňa podmienky stanovené v tejto smernici, iné schémy, ktoré Komisia uznala v súlade s týmto článkom, nesmú odmietnuť vzájomné uznanie s vnútroštátnou schémou daného členského štátu, pokiaľ ide o overovanie dodržiavania kritérií, vzhľadom na ktoré ju Komisia uznala.
Členské štáty v prípade zariadení vyrábajúcich elektrinu, teplo a chlad s celkovým menovitým tepelným príkonom medzi 7,5 a 20 MW môžu zriadiť zjednodušené vnútroštátne schémy overovania s cieľom zabezpečiť plnenie kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovených v článku 29 ods. 2 až 7 a 10. V prípade týchto istých zariadení sa vo vykonávacích aktoch stanovených v odseku 8 tohto článku stanovia jednotné podmienky týkajúce sa zjednodušených dobrovoľných schém overovania s cieľom zabezpečiť plnenie kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovených v článku 29 ods. 2 až 7 a 10.
V rámci dobrovoľných schém uvedených v odseku 4 sa aspoň raz za rok, uverejňuje zoznam ich certifikačných orgánov použitých na nezávislý audit, pričom sa pri každom certifikačnom orgáne uvedie, ktorý subjekt alebo vnútroštátny orgán verejnej správy ho uznal a ktorý subjekt alebo vnútroštátny orgán verejnej správy ho monitoruje.
V uvedených vykonávacích aktoch Komisia venuje osobitnú pozornosť potrebe znížiť administratívnu záťaž. Vykonávacími aktmi sa stanoví lehota, v rámci ktorej sa v dobrovoľných schémach majú štandardy uplatniť. Komisia môže zrušiť rozhodnutia, ktorými sa uznávajú dobrovoľné schémy podľa odseku 4, ak tieto schémy neuplatnia v stanovenej lehote takéto štandardy. Ak členský štát vyjadrí obavy, že dobrovoľná schéma nefunguje podľa štandardov spoľahlivosti, transparentnosti a nezávislého auditu, ktoré tvoria základ pre rozhodnutia podľa odseku 4, Komisia záležitosť prešetrí a prijme vhodné opatrenia.
Príslušné orgány členských štátov dohliadajú na prevádzku certifikačných orgánov, ktoré vykonávajú nezávislý audit v rámci dobrovoľnej schémy. Certifikačné orgány na žiadosť príslušných orgánov predložia všetky relevantné informácie potrebné na dohľad nad prevádzkou vrátane presného dátumu, času a miesta auditu. Ak členské štáty narazia na nesúlad, bezodkladne o tom informujú dobrovoľnú schému.
Komisia do šiestich mesiacov od doručenia takej žiadosti rozhodne prostredníctvom vykonávacích aktov o tom, či dotknutý členský štát môže:
zohľadniť palivá z obnoviteľných zdrojov a fosílne palivá vyrobené z odpadu z daného zdroja na účely uvedené v článku 29 ods. 1 prvom pododseku písm. a), b) a c), alebo
odchylne od odseku 9, požadovať od dodávateľov zdroja palív z obnoviteľných zdrojov a fosílnych palív vyrobených z odpadu, aby poskytli ďalšie dôkazy súladu s uvedenými kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov a uvedenými prahovými hodnotami úspor emisií skleníkových plynov.
Vykonávacie akty uvedené v druhom pododseku tohto odseku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 3.
Článok 31
Výpočet vplyvu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy na skleníkové plyny
Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z využitia biopalív, biokvapalín a palív z biomasy sa na účely článku 29 ods. 10 vypočíta jedným z týchto spôsobov:
ak je určená hodnota úspory emisií skleníkových plynov v rámci reťazca výroby stanovená v časti A alebo B prílohy V pre biopalivá a biokvapaliny a v časti A prílohy VI pre palivá z biomasy a ak je hodnota el pre tieto dané biopalivá alebo biokvapaliny vypočítaná v súlade s bodom 7 časti C prílohy V a pre dané palivá z biomasy vypočítaná v súlade s bodom 7 časti B prílohy VI rovná nule alebo je menšia než nula, použije sa určená hodnota;
použije sa skutočná hodnota vypočítaná v súlade s metodikou stanovenou v časti C prílohy V pre biopalivá a biokvapaliny a v časti B prílohy VI pre palivá z biomasy;
použije sa hodnota vypočítaná ako súčet faktorov vzorcov uvedených v bode 1 časti C prílohy V, pričom pri niektorých faktoroch možno použiť roztriedené určené hodnoty uvedené v časti D alebo E prílohy V a pri všetkých ostatných faktoroch skutočné hodnoty vypočítané v súlade s metodikou stanovenou v časti C prílohy V;
použije sa hodnota vypočítaná ako súčet faktorov vzorcov uvedených v bode 1 časti B prílohy VI, pričom pri niektorých faktoroch možno použiť roztriedené určené hodnoty uvedené v časti C prílohy VI a pri všetkých ostatných faktoroch skutočné hodnoty vypočítané v súlade s metodikou stanovenou v časti B prílohy VI.
Uvedené údaje môžu byť podľa takýchto rozhodnutí použité namiesto roztriedených určených hodnôt pre pestovanie stanovených v časti D alebo E prílohy V pre biopalivá a biokvapaliny a v časti C prílohy VI pre palivá z biomasy.
Komisia je splnomocnená prijať delegované akty podľa článku 35 v prípade potreby na zmenu príloh V a VI doplnením alebo zrevidovaním určených hodnôt alebo úpravou metodiky.
V prípade úprav alebo doplnení zoznamu určených hodnôt v prílohách V a VI:
ak je vplyv faktora na celkové emisie malý, ak dochádza len k limitovanej zmene, alebo ak sú náklady na stanovenie skutočných hodnôt vysoké, alebo ak je stanovenie skutočných hodnôt veľmi náročné, určené hodnoty sú typické pre bežné výrobné procesy;
vo všetkých ostatných prípadoch sú určené hodnoty v porovnaní s bežnými výrobnými procesmi konzervatívne.
Článok 31a
Databáza Únie
Ak je to vhodné na účely zlepšenia vysledovateľnosti údajov za celý dodávateľský reťazec, Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 35 s cieľom doplniť túto smernicu na ďalšie rozšírenie rozsahu údajov, ktoré treba zadať do databázy Únie, aby sa zahrnuli relevantné údaje od miesta výroby alebo získania suroviny použitej na výrobu paliva.
Členské štáty od dodávateľov paliva požadujú, aby do databázy Únie zadávali údaje potrebné na overenie dodržiavania požiadaviek stanovených v článku 25 ods. 1 prvom pododseku.
Bez ohľadu na prvý, druhý a tretí pododsek, pokiaľ ide o plynné palivá vstrekované do prepojenej plynárenskej infraštruktúry Únie, hospodárske subjekty v prípade, že sa členský štát rozhodne doplniť systém hmotnostnej bilancie systémom potvrdení o pôvode, zadávajú údaje to databázy Únie o uskutočnených transakciách a vlastnostiach udržateľnosti a ďalšie relevantné údaje, ako sú emisie skleníkových plynov z palív až po miesto vstrekovania do prepojenej plynárenskej infraštruktúry.
Takéto dobrovoľné alebo vnútroštátne schémy môžu využívať systémy údajov tretej strany ako sprostredkovateľa na získavanie údajov za predpokladu, že takéto používanie daných informačných systémov sa oznámilo Komisii.
Každý členský štát môže využívať už existujúcu vnútroštátnu databázu zosúladenú alebo prepojenú s databázou Únie cez rozhranie alebo vytvoriť vnútroštátnu databázu, ktorú môžu hospodárske subjekty využívať ako nástroj na získavanie a vykazovanie údajov a na zadávanie a prenos uvedených údajov do databázy Únie za predpokladu, že:
vnútroštátna databáza je v súlade s databázou Únie, a to aj pokiaľ ide o včasnosť prenosu údajov, typológiu prenášaných súborov údajov a protokoly týkajúce sa kvality a overovania údajov;
Členské štáty zabezpečia, aby sa údaje zadané do vnútroštátnej databázy okamžite preniesli do databázy Únie.
Členské štáty môžu vytvoriť vnútroštátne databázy v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou, napríklad aby sa zohľadnili prísnejšie vnútroštátne požiadavky, pokiaľ ide o kritériá udržateľnosti. Takéto vnútroštátne databázy nebránia celkovej vysledovateľnosti udržateľných dodávok surovín alebo palív, ktoré sa majú zadať do databázy Únie v súlade s touto smernicou.
Overovanie kvality údajov zadaných do databázy Únie prostredníctvom vnútroštátnych databáz, vlastností udržateľnosti palív súvisiacich s uvedenými údajmi a konečné schválenie transakcií sa vykonáva výlučne cez databázu Únie. Presnosť a úplnosť uvedených údajov sa overuje v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2022/996 ( 27 ). Môžu ich kontrolovať certifikačné orgány.
Členské štáty oznámia Komisii podrobné prvky svojej vnútroštátnej databázy. Komisia následne posúdi, či je vnútroštátna databáza v súlade s požiadavkami stanovenými v treťom pododseku. Ak to tak nie je, môže požiadať členské štáty, aby prijali vhodné opatrenia na zabezpečenie súladu s týmito požiadavkami.
Článok 32
Vykonávacie akty
Vykonávacie akty uvedené v článku 29 ods. 3 druhom pododseku, článku 29 ods. 8, článku 30 ods. 5 prvom pododseku, článku 30 ods. 6 druhom pododseku, článku 30 ods. 8 prvom pododseku, článku 31 ods. 4 prvom pododseku a článku 31 ods. 6 tejto smernice zohľadnia v plnom rozsahu ustanovenia týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov v súlade s článkom 7a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES ( 28 ).
Článok 33
Monitorovanie Komisiou
Uvedený návrh zohľadní skúsenosti z vykonávania tejto smernice vrátane jej kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov a technický rozvoj v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.
Pri príprave legislatívneho návrhu uvedeného v prvom pododseku tohto odseku Komisia v prípade potreby zohľadní:
poradenstvo Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy zriadenej podľa článku 10a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 401/2009 ( 29 );
plánovaný orientačný rozpočet Únie na skleníkové plyny stanovený v článku 4 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 ( 30 );
integrované národné energetické a klimatické plány, ktoré členské štáty predložia do 30. júna 2024 podľa článku 14 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1999;
skúsenosti získané pri vykonávaní tejto smernice vrátane jej kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, a
technický vývoj v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.
Článok 34
Postup výboru
Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Článok 35
Vykonávanie delegovania právomoci
Článok 36
Transpozícia
Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernicu zrušenú touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.
Článok 37
Zrušenie
Smernica 2009/28/ES zmenená smernicami uvedenými v časti A prílohy X sa zrušuje s účinnosťou od 1. júla 2021 bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc uvedených v časti B prílohy X do vnútroštátneho práva, a bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov v roku 2020 podľa článku 3 ods. 1 a stanovené v časti A prílohy I k smernici 2009/28/ES.
Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe XI.
Článok 38
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť tretím dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 39
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
PRÍLOHA I
CELKOVÉ VNÚTROŠTÁTNE CIELE PRE PODIEL ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV NA HRUBEJ KONEČNEJ ENERGETICKEJ SPOTREBE V ROKU 2020 ( 31 )
A. Celkové vnútroštátne ciele
|
|
Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2005 (S2005) |
Cieľ pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2020 (S2020) |
|
Belgicko |
2,2 % |
13 % |
|
Bulharsko |
9,4 % |
16 % |
|
Česká republika |
6,1 % |
13 % |
|
Dánsko |
17,0 % |
30 % |
|
Nemecko |
5,8 % |
18 % |
|
Estónsko |
18,0 % |
25 % |
|
Írsko |
3,1 % |
16 % |
|
Grécko |
6,9 % |
18 % |
|
Španielsko |
8,7 % |
20 % |
|
Francúzsko |
10,3 % |
23 % |
|
Chorvátsko |
12,6 % |
20 % |
|
Taliansko |
5,2 % |
17 % |
|
Cyprus |
2,9 % |
13 % |
|
Lotyšsko |
32,6 % |
40 % |
|
Litva |
15,0 % |
23 % |
|
Luxembursko |
0,9 % |
11 % |
|
Maďarsko |
4,3 % |
13 % |
|
Malta |
0,0 % |
10 % |
|
Holandsko |
2,4 % |
14 % |
|
Rakúsko |
23,3 % |
34 % |
|
Poľsko |
7,2 % |
15 % |
|
Portugalsko |
20,5 % |
31 % |
|
Rumunsko |
17,8 % |
24 % |
|
Slovinsko |
16,0 % |
25 % |
|
Slovenská republika |
6,7 % |
14 % |
|
Fínsko |
28,5 % |
38 % |
|
Švédsko |
39,8 % |
49 % |
|
▼M2 ————— |
||
PRÍLOHA IA
NÁRODNÉ PODIELY ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV VO VYKUROVANÍ A CHLADENÍ NA HRUBEJ KONEČNEJ ENERGETICKEJ SPOTREBE V OBDOBÍ 2020 – 2030
|
|
Dodatočné navýšenia k článku 23 ods. 1 (v percentuálnych bodoch) na obdobie 2021 – 2025 (*1) |
Dodatočné navýšenia k článku 23 ods. 1 (v percentuálnych bodoch) na obdobie 2026 – 2030 (*2) |
Výsledné podiely vrátane navýšení bez odpadového tepla a chladu (v percentuálnych bodoch) |
|
Belgicko |
1,0 |
0,7 |
1,8 |
|
Bulharsko |
0,7 |
0,4 |
1,5 |
|
Česko |
0,8 |
0,5 |
1,6 |
|
Dánsko |
1,2 |
1,1 |
1,6 |
|
Nemecko |
1,0 |
0,7 |
1,8 |
|
Estónsko |
1,3 |
1,2 |
1,7 |
|
Írsko |
2,3 |
2,0 |
3,1 |
|
Grécko |
1,3 |
1,0 |
2,1 |
|
Španielsko |
0,9 |
0,6 |
1,7 |
|
Francúzsko |
1,3 |
1,0 |
2,1 |
|
Chorvátsko |
0,8 |
0,5 |
1,6 |
|
Taliansko |
1,1 |
0,8 |
1,9 |
|
Cyprus |
0,8 |
0,5 |
1,6 |
|
Lotyšsko |
0,7 |
0,6 |
1,1 |
|
Litva |
1,7 |
1,6 |
2,1 |
|
Luxembursko |
2,3 |
2,0 |
3,1 |
|
Maďarsko |
0,9 |
0,6 |
1,7 |
|
Malta |
0,8 |
0,5 |
1,6 |
|
Holandsko |
1,1 |
0,8 |
1,9 |
|
Rakúsko |
1,0 |
0,7 |
1,8 |
|
Poľsko |
0,8 |
0,5 |
1,6 |
|
Portugalsko |
0,7 |
0,4 |
1,5 |
|
Rumunsko |
0,8 |
0,5 |
1,6 |
|
Slovinsko |
0,8 |
0,5 |
1,6 |
|
Slovensko |
0,8 |
0,5 |
1,6 |
|
Fínsko |
0,6 |
0,5 |
1,0 |
|
Švédsko |
0,7 |
0,7 |
0,7 |
|
(*1)
Pri výpočte navýšení a výsledných podielov sa zohľadnili flexibility podľa článku 23 ods. 2 písm. b) a c).
(*2)
Pri výpočte navýšení a výsledných podielov sa zohľadnili flexibility podľa článku 23 ods. 2 písm. b) a c). |
|||
PRÍLOHA II
NORMALIZAČNÉ VZORCE NA ZAPOČÍTANIE ELEKTRINY VYRÁBANEJ Z VODNEJ A VETERNEJ ENERGIE
Na účely započítania elektriny vyrábanej z vodnej energie v danom členskom štáte sa uplatňuje tento vzorec:
►C1
◄ , kde:
|
N |
= |
referenčný rok; |
|
QN(norm) |
= |
normalizované množstvo elektriny na účely započítania vyrobenej vo všetkých vodných elektrárňach členského štátu za rok N; |
|
Qi |
= |
množstvo elektriny skutočne vyrobenej vo všetkých vodných elektrárňach členského štátu za rok i, merané v GWh, okrem výroby prostredníctvom prečerpávacích vodných elektrární z vody, ktorú predtým prečerpali do hornej nádrže; |
|
Ci |
= |
celková inštalovaná kapacita všetkých vodných elektrární členského štátu na konci roku i bez prečerpania, meraná v MW. |
Na účely započítania elektriny vyrábanej z veternej energie na pevnine v danom členskom štáte sa používa tento vzorec:
►C1
◄ , kde:
|
N |
= |
referenčný rok; |
|
QN(norm) |
= |
normalizované množstvo elektriny na účely započítania vyrobenej vo všetkých veterných elektrárňach na pevnine členského štátu v roku N; |
|
Qi |
= |
množstvo elektriny skutočne vyrobenej vo všetkých veterných elektrárňach na pevnine členského štátu v roku i, merané v GWh; |
|
Cj |
= |
celková inštalovaná kapacita všetkých veterných elektrární na pevnine členského štátu na konci roku j, meraná v MW; |
|
n |
= |
4 alebo počet rokov, ktoré predchádzali roku N, za ktorý sú k dispozícii údaje o kapacite a výrobe pre daný členský štát, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia. |
Na účely započítania elektriny vyrábanej z veternej energie na mori v danom členskom štáte sa používa tento vzorec:
►C1
◄ , kde:
|
N |
= |
referenčný rok; |
|
QN(norm) |
= |
normalizované množstvo elektriny na účely započítania vyrobenej vo všetkých veterných elektrárňach na mori členského štátu v roku N; |
|
Qi |
= |
množstvo elektriny skutočne vyrobenej vo všetkých veterných elektrárňach na mori členského štátu v roku i, merané v GWh; |
|
Cj |
= |
celková inštalovaná kapacita všetkých veterných elektrární na mori členského štátu na konci roku j, meraná v MW; |
|
n |
= |
4 alebo počet rokov, ktoré predchádzali roku N, za ktorý sú k dispozícii údaje o kapacite a výrobe pre daný členský štát, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia. |
PRÍLOHA III
ENERGETICKÝ OBSAH PALÍV
|
Palivo |
Energetický obsah na základe hmotnosti (dolná výhrevnosť, MJ/kg) |
Energetický obsah na základe objemu (dolná výhrevnosť, MJ/l) |
|
PALIVÁ Z BIOMASY A/ALEBO OPERÁCIÍ SPRACOVANIA BIOMASY |
|
|
|
biopropán |
46 |
24 |
|
čistý rastlinný olej (olej vyrobený z olejnatých rastlín lisovaním, extrahovaním alebo podobnými postupmi, surový alebo rafinovaný, ale chemicky nemodifikovaný) |
37 |
34 |
|
bionafta – metylester mastnej kyseliny (metyl-ester vyrábaný z oleja z biomasy) |
37 |
33 |
|
bionafta – etylester mastnej kyseliny (etyl-ester vyrábaný z oleja z biomasy) |
38 |
34 |
|
bioplyn, ktorý môže čistením dosiahnuť kvalitu zemného plynu |
50 |
– |
|
hydrogenačne rafinovaný (termochemicky spracovaný vodíkom) olej z biomasy určený ako náhrada za naftu |
44 |
34 |
|
hydrogenačne rafinovaný (termochemicky spracovaný vodíkom) olej z biomasy určený ako náhrada za benzín |
45 |
30 |
|
hydrogenačne rafinovaný (termochemicky spracovaný vodíkom) olej z biomasy určený ako náhrada za letecké palivo |
44 |
34 |
|
hydrogenačne rafinovaný (termochemicky spracovaný vodíkom) olej z biomasy určený ako náhrada za skvapalnený ropný plyn |
46 |
24 |
|
spoločne spracovaný (spracovaný v rafinérii súčasne s fosílnymi palivami) olej z biomasy alebo pyrolyzovanej biomasy určený ako náhrada za naftu |
43 |
36 |
|
spoločne spracovaný (spracovaný v rafinérii súčasne s fosílnymi palivami) olej z biomasy alebo pyrolyzovanej biomasy určený ako náhrada za benzín |
44 |
32 |
|
spoločne spracovaný (spracovaný v rafinérii súčasne s fosílnymi palivami) olej z biomasy alebo pyrolyzovanej biomasy určený ako náhrada za letecké palivo |
43 |
33 |
|
spoločne spracovaný (spracovaný v rafinérii súčasne s fosílnymi palivami) olej z biomasy alebo pyrolyzovanej biomasy určený ako náhrada za skvapalnený ropný plyn |
46 |
23 |
|
PALIVÁ Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV, KTORÉ MOŽNO VYRÁBAŤ Z RÔZNYCH OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV VRÁTANE BIOMASY |
|
|
|
metanol z obnoviteľných zdrojov |
20 |
16 |
|
etanol z obnoviteľných zdrojov |
27 |
21 |
|
propanol z obnoviteľných zdrojov |
31 |
25 |
|
butanol z obnoviteľných zdrojov |
33 |
27 |
|
nafta vyrobená technológiou Fischer-Tropsch (syntetický uhľovodík alebo zmes syntetických uhľovodíkov určený(-á) ako náhrada za naftu) |
44 |
34 |
|
benzín vyrobený technológiou Fischer-Tropsch (syntetický uhľovodík alebo zmes syntetických uhľovodíkov určený(-á) ako náhrada za benzín) |
44 |
33 |
|
letecké palivo vyrobené technológiou Fischer-Tropsch (syntetický uhľovodík alebo zmes syntetických uhľovodíkov určený(-á) ako náhrada za letecké palivo) |
44 |
33 |
|
skvapalnený ropný plyn vyrobený technológiou Fischer-Tropsch (syntetický uhľovodík alebo zmes syntetických uhľovodíkov určený(-á) ako náhrada za skvapalnený ropný plyn) |
46 |
24 |
|
dimetyléter (DME) |
28 |
19 |
|
vodík z obnoviteľných zdrojov |
120 |
– |
|
ETBE (etyl-terc-butyl-éter vyrobený na báze etanolu) |
36 (z čoho 33 % z obnoviteľných zdrojov) |
27 (z čoho 33 % z obnoviteľných zdrojov) |
|
MTBE (metyl-terc-butyl-éter vyrobený na báze metanolu) |
35 (z čoho 22 % z obnoviteľných zdrojov) |
26 (z čoho 22 % z obnoviteľných zdrojov) |
|
TAEE (terciárny amyl-etyl-éter vyrobený na báze etanolu) |
38 (z čoho 29 % pochádza z obnoviteľných zdrojov) |
29 (z čoho 29 % pochádza z obnoviteľných zdrojov) |
|
TAME (terciárny amyl-metyl-éter vyrobený na báze metanolu) |
36 (z čoho 18 % z obnoviteľných zdrojov) |
28 (z čoho 18 % z obnoviteľných zdrojov) |
|
THxEE (terciárny hexyl-etyl-éter vyrobený na báze etanolu) |
38 (z čoho 25 % z obnoviteľných zdrojov) |
30 (z čoho 25 % z obnoviteľných zdrojov) |
|
THxME (terciárny hexyl-metyl-éter vyrobený na báze metanolu) |
38 (z čoho 14 % z obnoviteľných zdrojov) |
30 (z čoho 14 % z obnoviteľných zdrojov) |
|
PALIVÁ Z NEOBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV |
|
|
|
benzín |
43 |
32 |
|
nafta |
43 |
36 |
|
letecké palivo |
43 |
34 |
|
vodík z neobnoviteľných zdrojov |
120 |
– |
PRÍLOHA IV
ODBORNÁ PRÍRAVA A UDEĽOVANIE OSVEDČENÍ PRE INŠTALATÉROV A DIZAJNÉROV ZARIADENÍ VYUŽÍVAJÚCICH ENERGIU Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV
Systémy udeľovania osvedčení alebo ekvivalentné kvalifikačné systémy a programy odbornej prípravy uvedené v článku 18 ods. 3 vychádzajú z týchto kritérií:
Proces udeľovania osvedčení alebo ekvivalentných kvalifikácií musí byť transparentný a jednoznačne vymedzený členskými štátmi alebo nimi určeným správnym orgánom.
Osvedčenia, ktoré vydávajú certifikačné orgány musia byť jasne vymedzené a jednoducho identifikovateľné pre pracovníkov a odborníkov uchádzajúcich sa o udelenie osvedčenia.
Postup vydávania osvedčenia musí inštalatérom umožňovať získať potrebné teoretické a praktické vedomosti a zaručiť zručnosti potrebné na inštaláciu vysokokvalitných zariadení, ktoré spoľahlivo fungujú.
Inštalatéri systémov využívajúcich biomasu, tepelné čerpadlá, plytkú geotermálnu, fotovoltickú slnečnú a slnečnú tepelnú energiu vrátane uskladňovania energie a nabíjacích bodov musia získať osvedčenie v rámci akreditovaného programu odbornej prípravy, od poskytovateľa odbornej prípravy alebo z ekvivalentného kvalifikačného systému.
Akreditáciu programu odbornej prípravy alebo poskytovateľa odbornej prípravy udeľujú členské štáty alebo správne orgány nimi určené. Akreditačný orgán zabezpečuje, aby bol program odbornej prípravy vrátane programov zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie ponúkaný poskytovateľmi odbornej prípravy inkluzívny a prepojený s ostatnými oblasťami a mal regionálne alebo celoštátne pokrytie.
Poskytovateľ odbornej prípravy musí mať primerané technické vybavenie na zabezpečovanie praktickej odbornej prípravy vrátane dostatočných laboratórnych zariadení alebo zodpovedajúcich zariadení na zabezpečovanie praktickej odbornej prípravy.
Poskytovateľ odbornej prípravy dodatočne k základnej odbornej príprave poskytuje kratšie aktualizačné kurzy a kurzy na zvýšenie úrovne zručností organizované vo forme modulov odbornej prípravy, ktoré inštalatérom a dizajnérom umožnia získať nové schopnosti, rozšíriť a diverzifikovať svoje zručnosti vzhľadom na viaceré druhy technológie a ich kombinácie. Poskytovateľ odbornej prípravy zabezpečuje prispôsobenie odbornej prípravy novej technológii výroby energie z obnoviteľných zdrojov v kontexte budov, priemyslu a poľnohospodárstva. Poskytovatelia odbornej prípravy uznávajú príslušné nadobudnuté zručnosti.
Programy a moduly odbornej prípravy sú koncipované tak, aby umožnili celoživotné vzdelávanie v oblasti zariadení využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov a boli zlučiteľné s odborným vzdelávaním ľudí, ktorí sa uchádzajú o zamestnanie prvýkrát, a dospelých so záujmom o rekvalifikáciu alebo nové zamestnanie.
Programy odbornej prípravy sú koncipované tak, aby uľahčovali získavanie kvalifikácií v rôznych druhoch technológií a riešení a predchádzalo sa obmedzujúcej špecializácii na konkrétnu značku alebo technológiu. Poskytovateľ odbornej prípravy môže byť výrobca zariadenia alebo systému, ústavy alebo združenia.
Odborná príprava, vďaka ktorej inštalatér získava osvedčenie alebo kvalifikáciu, zahŕňa teoretickú a praktickú časť. Pri ukončení odbornej prípravy musí mať inštalatér zručnosti požadované na to, aby mohol inštalovať príslušné zariadenia a systémy s cieľom plniť potreby odberateľa spojené s výkonom a spoľahlivosťou, vykonávať kvalitnú prácu a dodržiavať všetky relevantné predpisy a normy vrátane energetického a environmentálneho označovania.
Kurz odbornej prípravy sa ukončuje skúškou, na základe ktorej sa udeľuje osvedčenie alebo kvalifikácia. Súčasťou skúšky je praktické hodnotenie úspešnosti inštalácie kotlov alebo pecí na biomasu, tepelných čerpadiel, plytkých geotermálnych zariadení, solárnych fotovoltických alebo solárnych tepelných zariadení vrátane uskladňovania energie alebo nabíjacích bodov umožňujúcich riadenie odberu.
V systémoch udeľovania osvedčení alebo v ekvivalentných kvalifikačných systémoch uvedených v článku 18 ods. 3 sa náležite zohľadnia tieto usmernenia:
akreditované programy odbornej prípravy by sa mali ponúkať inštalatérom s pracovnými skúsenosťami, ktorí absolvovali alebo absolvujú tieto druhy odbornej prípravy:
v prípade inštalatérov kotlov a pecí na biomasu: požaduje sa odborná príprava ako inštalatér, potrubár, inžinier so zameraním na systémy vykurovacej techniky alebo technik so zameraním na inštaláciu sanitárnych a vykurovacích alebo chladiacich zariadení;
v prípade inštalatérov tepelných čerpadiel: požaduje sa odborná príprava pre inštalatérov alebo inžinierov so zameraním na chladiarenské systémy, ktorí musia mať základné zručnosti v oblasti elektrických zariadení a inštalatérstva (rezanie rúr, spájkovanie rúrkových spojov, lepenie rúrkových spojov, izolácia, utesňovanie tvaroviek, testovanie netesnosti a inštalácia vykurovacích alebo chladiacich zariadení);
v prípade inštalatérov solárnych fotovoltických alebo solárnych tepelných zariadení: požaduje sa odborná príprava pre inštalatérov alebo elektrikárov, ktorí musia mať zručnosti v oblasti inštalatérstva, elektrických zariadení a pokrývačstva vrátane znalostí v oblasti spájkovania rúrkových spojov, lepenia rúrkových spojov, utesňovania tvaroviek, testovania netesnosti, ako aj schopnosť spájať vodiče a musia poznať základné strešné materiály a utesňovacie metódy a metódy na krytie trhlín, alebo
systém odbornej praxe, v rámci ktorého inštalatér nadobúda potrebné zručnosti a ktorý zodpovedá trom rokom vzdelávania v zručnostiach uvedených v písmene a), b) alebo c) vrátane teoretickej výučby a praktického výcviku.
Teoretická časť odbornej prípravy inštalatéra kotlov a pecí na biomasu by mala poskytovať prehľad o situácii na trhu, pokiaľ ide o biomasu, a zahŕňať ekologické aspekty, palivá z biomasy, logistiku, protipožiarnu ochranu, súvisiace dotácie, metódy spaľovania, systémy zapaľovania, optimálne hydraulické riešenia, porovnanie nákladov a rentability, ako aj projektovanie, inštaláciu a údržbu kotlov a pecí na biomasu. Odborná príprava by mala zabezpečiť aj dobrú znalosť európskych noriem v oblasti technológií a palív z biomasy, ako napríklad pelety, ako aj vnútroštátneho práva a práva Únie týkajúceho sa biomasy.
Teoretická časť odbornej prípravy inštalatéra tepelných čerpadiel by mala poskytovať prehľad o situácii na trhu, pokiaľ ide o tepelné čerpadlá, a zahŕňať geotermálne zdroje energie a teploty zdrojov v zemi v rôznych regiónoch, identifikáciu pôd a hornín z hľadiska tepelnej vodivosti, predpisy týkajúce sa využívania geotermálnych zdrojov energie, možnosti využívania tepelných čerpadiel v budovách a stanovenie najvhodnejšieho systému tepelných čerpadiel, ako aj znalosti o ich technických požiadavkách, bezpečnosti, filtrovaní vzduchu, napojení na tepelný zdroj a o usporiadaní systému a integrácii s riešeniami skladovania energie, a to aj v kombinácii so solárnymi zariadeniami. Odborná príprava by mala zabezpečiť aj dobrú znalosť európskych noriem pre tepelné čerpadlá, ako aj príslušného vnútroštátneho práva a práva Únie. Inštalatér by mal preukázať tieto kľúčové znalosti:
základné poznatky o zásadách fungovania tepelných čerpadiel a ich fyzických charakteristikách vrátane charakteristík vykurovacieho okruhu: súvislosti medzi nízkymi teplotami vykurovacieho média a vysokými teplotami tepelného zdroja, ako aj medzi účinnosťou tohto systému, stanovením výkonového čísla a sezónneho výkonového čísla (SPF);
poznatky o častiach a súčastiach a o ich funkciách v rámci vykurovacieho okruhu vrátane kompresora, expanzívneho ventilu, výparníka, kondenzátora, upínadiel a montážneho materiálu, mazacieho oleja, chladiaceho média a o možnostiach prehriatia, podchladenia a chladenia pomocou tepelného čerpadla a
schopnosť vybrať a kalibrovať komponenty pri bežnej inštalácii vrátane schopnosti stanoviť typické hodnoty tepelnej záťaže rôznych budov a v prípade produkcie horúcej a teplej vody, vychádzajúc z energetickej spotreby, stanoviť výkon tepelného čerpadla v závislosti od tepelnej záťaže pri produkcii horúcej a teplej vody, skladovacej kapacity budovy a prerušiteľnej dodávky prúdu; určiť riešenia uskladňovania energie, a to aj prostredníctvom komponentov zásobnej nádrže a jej objemu a integrácie sekundárneho vykurovacieho systému;
poznatky v oblasti štúdií uskutočniteľnosti a projektových štúdiách;
poznatky v oblasti vŕtania, v prípade tepelných čerpadiel na získavanie geotermálnej energie.
Teoretická časť odbornej prípravy inštalatéra solárnych fotovoltických a solárnych tepelných zariadení by mala poskytovať prehľad o situácii na trhu, pokiaľ ide o výrobky fungujúce na báze solárnej energie a porovnanie nákladov a rentability, a zahŕňať ekologické aspekty, komponenty, charakteristiky a dimenzovanie solárnych systémov, výber správnych systémov a dimenzovanie komponentov, stanovenie požadovaného tepla, možnosti integrácie riešení skladovania energie, protipožiarnu ochranu, súvisiace dotácie, ako aj projektovanie, inštaláciu a údržbu solárnych fotovoltických a solárnych tepelných zariadení. Odborná príprava by mala zabezpečiť aj dobrú znalosť európskych noriem v oblasti technológií a udeľovania osvedčení, akým je napríklad Solar Keymark, ako aj znalosť príslušného vnútroštátneho práva a práva Únie. Inštalatér by mal preukázať tieto kľúčové znalosti:
schopnosť dodržiavať bezpečnosť pri práci a používať požadované nástroje a zariadenia a plniť bezpečnostné predpisy a normy, ako aj schopnosť identifikovať riziká v oblasti inštalatérstva, elektrických zariadení a iné riziká, ktoré sú spojené s inštaláciou solárnych zariadení;
schopnosť identifikovať systémy a ich komponenty, ktoré sú typické pre aktívne a pasívne systémy, vrátane ich mechanickej konštrukcie, ako aj schopnosť určiť umiestnenie komponentov, rozvrhnutie a konfiguráciu systému a možnosti integrácie riešení uskladňovania energie, a to aj ich prepojením s nabíjacími stanicami;
schopnosť určiť požadovanú plochu na inštaláciu, nasmerovanie a sklon solárneho fotovoltického a solárneho ohrievača vody, pričom sa zohľadňuje clonenie, prístup slnečného žiarenia, štrukturálna integrita, primeranosť inštalácie vzhľadom na budovu alebo klímu, ako aj schopnosť identifikovať rôzne inštalačné metódy vhodné pre rozličné druhy striech a vyváženosť systémových zariadení potrebných na inštaláciu, a
najmä v prípade solárnych fotovoltických systémov schopnosť prispôsobovať projektové návrhy elektrických obvodov vrátane schopnosti určiť výpočtový (menovitý) prúd, vyberať vodiče vhodných typov a menovitých výkonov pre každý elektrický obvod, určovať primeranú veľkosť, triedu a umiestnenie všetkých súvisiacich zariadení a podsystémov, ako aj zvoliť vhodný bod prepojenia.
Platnosť osvedčenia inštalatéra by mala byť časovo obmedzená a na jeho predĺženie by sa mal absolvovať aktualizačný seminár alebo kurz.
PRÍLOHA V
PRAVIDLÁ VÝPOČTU VPLYVU BIOPALÍV, BIOKVAPALÍN A POROVNATEĽNÝCH FOSÍLNYCH PALÍV NA MNOŽSTVO SKLENÍKOVÝCH PLYNOV
A. TYPICKÉ A URČENÉ HODNOTY TÝKAJÚCE SA BIOPALÍV, AK PRI ICH VÝROBE NEVZNIKAJÚ ŽIADNE ČISTÉ EMISIE UHLÍKA SPÔSOBENÉ ZMENOU VYUŽÍVANIA PÔDY
|
Reťazec výroby biopalív |
Úspory emisií skleníkových plynov - typická hodnota |
Úspory emisií skleníkových plynov - určená hodnota |
|
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle) |
67 % |
59 % |
|
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle) |
77 % |
73 % |
|
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*)) |
73 % |
68 % |
|
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*)) |
79 % |
76 % |
|
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*)) |
58 % |
47 % |
|
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*)) |
71 % |
64 % |
|
etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle) |
48 % |
40 % |
|
etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*)) |
55 % |
48 % |
|
etanol z kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*)) |
40 % |
28 % |
|
etanol z kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*)) |
69 % |
68 % |
|
etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle) |
47 % |
38 % |
|
etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*)) |
53 % |
46 % |
|
etanol z iných obilnín okrem kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*)) |
37 % |
24 % |
|
etanol z iných obilnín okrem kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*)) |
67 % |
67 % |
|
etanol z cukrovej trstiny |
70 % |
70 % |
|
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov etyl-terc-butyl-éteru (ETBE) |
Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu |
|
|
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov terciárneho amyl-etyl-éteru (TAEE) |
Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu |
|
|
bionafta z repky olejnej |
52 % |
47 % |
|
bionafta zo slnečnice |
57 % |
52 % |
|
bionafta zo sóje |
55 % |
50 % |
|
bionafta z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom) |
33 % |
20 % |
|
bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja) |
51 % |
45 % |
|
bionafta z odpadového kuchynského oleja |
88 % |
84 % |
|
bionafta zo škvareného živočíšneho tuku (**) |
84 % |
78 % |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej |
51 % |
47 % |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice |
58 % |
54 % |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo sóje |
55 % |
51 % |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom) |
34 % |
22 % |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja) |
53 % |
49 % |
|
hydrogenačne rafinovaný olej z odpadového kuchynského oleja |
87 % |
83 % |
|
hydrogenačne rafinovaný olej zo škvareného živočíšneho tuku (**) |
83 % |
77 % |
|
čistý rastlinný olej z repky olejnej |
59 % |
57 % |
|
čistý rastlinný olej zo slnečnice |
65 % |
64 % |
|
čistý rastlinný olej zo sóje |
63 % |
61 % |
|
čistý rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom) |
40 % |
30 % |
|
čistý rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja) |
59 % |
57 % |
|
čistý olej z odpadového kuchynského oleja |
98 % |
98 % |
|
(*) Určené hodnoty pre procesy využívajúce zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla platia len vtedy, ak je všetko procesné teplo dodané zariadením na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. (**) Vzťahuje sa len na biopalivá vyrábané zo živočíšnych vedľajších produktov klasifikovaných ako materiál kategórie 1 a 2 v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 (1), pri ktorých sa emisie súvisiace s hygienizáciou v rámci škvarenia neberú do úvahy. |
||
|
(1)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 1). |
||
B. ODHADOVANÉ TYPICKÉ A URČENÉ HODNOTY TÝKAJÚCE SA BUDÚCICH BIOPALÍV, KTORÉ SA V ROKU 2016 NENACHÁDZALI NA TRHU ALEBO SA NACHÁDZALI NA TRHU IBA V ZANEDBATEĽNÝCH MNOŽSTVÁCH, AK PRI ICH VÝROBE NEVZNIKAJÚ ŽIADNE ČISTÉ EMISIE UHLÍKA SPÔSOBENÉ ZMENOU VYUŽÍVANIA PÔDY
|
Reťazec výroby biopalív |
Úspory emisií skleníkových plynov - typická hodnota |
Úspory emisií skleníkových plynov - určená hodnota |
|
etanol z pšeničnej slamy |
85 % |
83 % |
|
nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer- Tropsch v samostatnom zariadení |
83 % |
83 % |
|
nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení |
82 % |
82 % |
|
benzín z drevného odpadu vyrobený technológiou Fischer- Tropsch v samostatnom zariadení |
83 % |
83 % |
|
benzín z drevín pestovaných na tento účel vyrobený technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení |
82 % |
82 % |
|
dimetyléter (DME) z drevného odpadu v samostatnom zariadení |
84 % |
84 % |
|
dimetyléter (DME) z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení |
83 % |
83 % |
|
metanol z drevného odpadu v samostatnom zariadení |
84 % |
84 % |
|
metanol z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení |
83 % |
83 % |
|
nafta vyrobená technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
89 % |
89 % |
|
benzín vyrobený technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
89 % |
89 % |
|
dimetyléter (DME) vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
89 % |
89 % |
|
metanol vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
89 % |
89 % |
|
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov metyl-terc-butyl-éteru (MTBE) |
Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu |
|
C. METODIKA
1. Emisie skleníkových plynov z výroby a používania palív v doprave, biopalív a biokvapalín sa vypočítavajú takto:
Emisie skleníkových plynov z výroby a používania biopalív sa vypočítavajú takto:
E = eec + el + ep + etd + eu – esca – eccs – eccr,
kde
|
E |
= |
celkové emisie z používania paliva; |
|
eec |
= |
emisie z ťažby alebo pestovania surovín; |
|
el |
= |
množstvo emisií na rok, ktoré vznikajú pri zmenách zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy; |
|
ep |
= |
emisie zo spracovania; |
|
etd |
= |
emisie z dopravy a distribúcie; |
|
eu |
= |
emisie z používaných palív; |
|
esca |
= |
úspora emisií z akumulácie uhlíka v pôde prostredníctvom zlepšeného poľnohospodárskeho riadenia; |
|
eccs |
= |
úspora emisií pri zachytávaní a geologickom ukladaní CO2 a |
|
eccr |
= |
úspora emisií pri zachytávaní a nahradzovaní CO2. |
Emisie z výroby strojov a zariadení sa nezohľadňujú.
Emisie skleníkových plynov z výroby a používania biokvapalín sa vypočítavajú zo vzorca pre biopalivá (E), ktorý sa však musí rozšíriť o premenu energie na vyrábanú elektrinu a/alebo na vyrábané teplo a chladenie, a to takto:
V prípade zariadení na výrobu energie, ktoré dodávajú iba teplo:
V prípade zariadení na výrobu energie, ktoré dodávajú iba elektrinu:
kde
|
ECh,el |
= |
celkové emisie skleníkových plynov z konečnej energetickej komodity; |
|
E |
= |
celkové emisie skleníkových plynov z biokvapaliny pred záverečnou konverziou; |
|
ηel |
= |
elektrická účinnosť definovaná ako ročná výroba elektriny vydelená ročným vstupom biokvapaliny na základe jej energetického obsahu; |
|
ηh |
= |
tepelná účinnosť definovaná ako ročné využiteľné teplo vydelené ročným vstupom biokvapaliny na základe jej energetického obsahu. |
V prípade elektriny alebo mechanickej energie pochádzajúcej zo zariadení na výrobu energie, ktoré dodávajú využiteľné teplo spoločne s elektrinou a/alebo mechanickou energiou:
V prípade využiteľného tepla pochádzajúceho zo zariadení na výrobu energie, ktoré dodávajú teplo spoločne s elektrinou a/alebo mechanickou energiou:
kde:
|
ECh,el |
= |
celkové emisie skleníkových plynov z konečnej energetickej komodity; |
|
E |
= |
celkové emisie skleníkových plynov z biokvapaliny pred záverečnou konverziou; |
|
ηel |
= |
elektrická účinnosť definovaná ako ročná výroba elektriny vydelená ročným palivovým vstupom na základe jeho energetického obsahu; |
|
ηh |
= |
tepelná účinnosť definovaná ako ročné využiteľné teplo vydelené ročným palivovým vstupom na základe jeho energetického obsahu; |
|
Cel |
= |
podiel exergie na elektrine a/alebo mechanickej energii stanovený na 100 % (Cel = 1); |
|
Ch |
= |
účinnosť Carnotovho cyklu (podiel exergie na využiteľnom teple). |
Účinnosť Carnotovho cyklu Ch pre využiteľné teplo pri rozdielnych teplotách sa definuje ako:
kde
|
Th |
= |
teplota meraná pri absolútnej teplote (v kelvinoch) využiteľného tepla na odbernom mieste; |
|
T0 |
= |
teplota okolia nastavená na 273,15 kelvinov (rovná sa 0 °C). |
Ak sa prebytočné teplo vyváža na vykurovanie budov pri teplote nižšej ako 150 °C (423,15 kelvina), môže byť Ch definovaná aj takto:
|
Ch |
= |
účinnosť Carnotovho cyklu pre teplo pri teplote 150 °C (423,15 kelvina), ktorá je: 0,3546 |
Na účely uvedeného výpočtu sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„kombinovaná výroba elektriny a tepla“ je súčasne prebiehajúca výroba tepelnej energie a elektriny a/alebo mechanickej energie v jednom procese;
„využiteľné teplo“ je teplo vyrobené na uspokojenie ekonomicky zdôvodneného dopytu po teple na vykurovanie a chladenie;
„ekonomicky zdôvodnený dopyt“ je dopyt, ktorý neprekračuje potreby tepla alebo chladenia a ktorý by bol inak uspokojený za trhových podmienok.
2. Emisie skleníkových plynov z biopalív a biokvapalín sa vyjadria takto:
emisie skleníkových plynov z biopalív (E) sa vyjadrujú ekvivalentom množstva gramov CO2 na MJ paliva, g CO2ekv/MJ;
emisie skleníkových plynov z biokvapalín (EC) sa vyjadrujú ekvivalentom množstva gramov CO2 na MJ paliva konečnej energetickej komodity (tepla alebo elektriny), g CO2ekv/MJ.
Ak sa popri vykurovaní a chladení kombinovane vyrába aj elektrina, emisie sa rozdelia medzi teplo a elektrinu (podľa bodu 1 písm. b) bez ohľadu na to, či sa teplo využíva na účely vykurovania alebo chladenia ( 32 ).
Ak sa emisie skleníkových plynov z ťažby alebo pestovania surovín eec vyjadrujú v jednotkách g CO2ekv na suchú tonu východiskových surovín, prevod ekvivalentu CO2 na MJ paliva, g CO2ekv/MJ na gramy sa vypočíta takto ( 33 ):
kde
Emisie na suchú tonu surovín sa vypočítajú takto:
3. Úspory emisií skleníkových plynov z biopalív a biokvapalín sa vypočítajú takto:
úspory emisií skleníkových plynov z biopalív:
ÚSPORY = (EF(t) – EB)/EF(t),
kde
|
EB |
= |
celkové emisie z biopaliva a |
|
EF(t) |
= |
celkové emisie z porovnateľného fosílneho paliva používaného v doprave |
úspory emisií skleníkových plynov z tepla a chladenia, pričom elektrina sa vyrába z biokvapalín:
ÚSPORY = (ECF(h&c,el,) – ECB(h&c,el)/ECF (h&c,el),
kde
|
ECB(h&c,el) |
= |
celkové emisie z tepla alebo elektriny, a |
|
ECF(h&c,el) |
= |
celkové emisie z porovnateľného fosílneho paliva používaného na využiteľné teplo alebo elektrinu. |
4. Na účely bodu 1 sú zohľadnené skleníkové plyny CO2, N2O a CH4. Na účely výpočtu ekvivalentu CO2 majú uvedené plyny túto hodnotu:
|
CO2 |
: |
1 |
|
N2O |
: |
298 |
|
CH4 |
: |
25 |
5. Emisie z ťažby alebo pestovania surovín, eec, zahŕňajú emisie zo samotného procesu ťažby alebo pestovania; zo zberu, sušenia a skladovania surovín; z odpadov a úniku látok; ako aj z výroby chemických látok alebo produktov používaných pri ťažbe alebo pestovaní. Zachytávanie CO2 pri pestovaní surovín sa nezahŕňa. Ako alternatívu skutočných hodnôt možno použiť odhadované množstvá emisií z pestovania poľnohospodárskej biomasy, ktoré je možné odvodiť na základe regionálnych priemerov emisií z pestovania zahrnutých do správ podľa článku 31 ods. 4 alebo z informácií o rozčlenených určených hodnotách pre emisie z pestovania zahrnutých v tejto prílohe. Ako alternatívu skutočných hodnôt je v prípade chýbajúcich príslušných informácií v uvedených správach povolené vypočítať priemerné hodnoty založené na miestnych poľnohospodárskych postupoch, ktoré vychádzajú napríklad z údajov o skupinách poľnohospodárskych podnikov.
6. Úspory emisií skleníkových plynov na základe lepšieho riadenia poľnohospodárstva, esca, ako napríklad prechodu na minimálne alebo bezorbové obrábanie pôdy, pestovanie lepších plodín a striedanie plodín, využívanie krycích plodín vrátane nakladania so zvyškami plodín a používanie organického pôdneho kondicionéra, ako napríklad kompostu a digestátu fermentácie hnoja, sa na účely výpočtu uvedeného v bode 1 písm. a) zohľadnia iba vtedy, ak s nimi nie je spojené riziko negatívneho vplyvu na biodiverzitu. Ďalej treba spoľahlivo a overiteľne preukázať, že sa obsah uhlíka v pôde zvýšil, alebo sa dá očakávať, že sa zvýšil v období, v ktorom sa dané suroviny vypestovali, pričom uvedené emisie sa zohľadnia v prípade, ak takéto postupy viedli k vyššiemu použitiu hnojív a herbicídov ( 34 ).
7. Množstvo emisií za rok vyplývajúcich zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy el sa vypočítavajú rovnomerným rozdelením celkových emisií za obdobie 20 rokov. Na výpočet uvedených emisií sa uplatňuje tento vzorec:
el = (CSR – CSA) × 3,664 × 1/20 × 1/P – eB, ( 35 )
kde
|
el |
= |
anualizované emisie skleníkových plynov vyplývajúce zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy [merané ako množstvo ekvivalentu CO2 (v gramoch) na jednotku biopalivovej alebo biokvapalinovej energie (v megajouloch)]. „Orná pôda“ (1) a „pôda pre trvácne plodiny“ (2) sa považujú za jedno využitie pôdy; |
|
CSR |
= |
zásoby uhlíka na jednotku plochy súvisiace s referenčným využívaním pôdy [merané ako množstvo uhlíka (v tonách) na jednotku plochy vrátane pôdy aj vegetácie]. Za referenčné využívanie pôdy sa považuje využívanie pôdy v januári 2008 alebo 20 rokov pred tým, ako sa získali východiskové suroviny, podľa toho, ktoré využívanie sa realizovalo neskôr; |
|
CSA |
= |
zásoby uhlíka na jednotku plochy súvisiace so skutočným využívaním pôdy [merané ako množstvo uhlíka (v tonách) na jednotku plochy vrátane pôdy aj vegetácie]. Ak sa zásoby uhlíka zhromažďujú viac ako jeden rok, hodnotou CSA sú odhadované zásoby na jednotku plochy po 20 rokoch alebo po dozretí plodín, podľa toho, ktoré obdobie nastane skôr; |
|
P |
= |
produktivita plodín (meraná ako energia z biopalív alebo biokvapalín na jednotku plochy za rok) a |
|
eB |
= |
bonus vo výške 29 g CO2ekv/MJ biopalív alebo biokvapalín, ak sa biomasa získava z obnovenej znehodnotenej pôdy za podmienok stanovených v bode 8. |
|
(1)
Orná pôda, tak ako ju vymedzuje IPCC.
(2)
Trvácne plodiny sa vymedzujú ako viacročné plodiny, ktorých kmene sa väčšinou každoročne nezberajú, ako napríklad rýchlo rastúce výmladkové porasty a palma olejná. |
||
8. Bonus vo výške 29 g CO2ekv/MJ sa udelí, ak sa preukáže, že daná pôda:
sa v januári 2008 nevyužívala na poľnohospodárske ani žiadne iné činnosti a
je veľmi znehodnotená pôda vrátane pôdy, ktorá sa v minulosti využívala na poľnohospodárske účely.
Bonus vo výške 29 g CO2ekv/MJ sa uplatňuje na obdobie 20 rokov od dátumu zmeny využívania pôdy na poľnohospodárske účely pod podmienkou, že sa v prípade pôdy uvedenej v bode b) zaručí pravidelný nárast zásob uhlíka a výrazné zníženie erózie.
9. „Veľmi znehodnotená pôda“ je pôda, ktorá je počas dlhého obdobia buď výrazne zasolená, alebo vykazuje mimoriadne nízky obsah organických látok a je veľmi zvetraná.
10. Komisia do 31. decembra 2020 preskúma usmernenia pre výpočet zásob uhlíka v pôde ( 36 ) na základe usmernení IPCC z roku 2006 pre vnútroštátne súpisy skleníkových plynov z roku 2006 – zväzok 4 a v súlade s nariadením (EÚ) č. 525/2013 a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 ( 37 ). Usmernenia Komisie budú slúžiť ako základ pre výpočet zásob uhlíka v pôde na účely tejto smernice.
11. Emisie zo spracovania, ep, zahŕňajú emisie zo samotného spracovania; z odpadu a úniku látok; a z výroby chemických látok alebo produktov používaných pri spracovávaní vrátane emisií CO2, ktoré zodpovedajú obsahu uhlíka vo fosílnych vstupoch, bez ohľadu na to, či sa v rámci procesu spaľujú.
Pri započítaní spotreby elektriny nevyrobenej v zariadení na výrobu palív sa intenzita emisií skleníkových plynov pri výrobe a distribúcii tejto elektriny považuje za rovnakú ako v prípade priemernej intenzity emisií pri výrobe a distribúcii elektriny v určenom regióne. Odchylne od tohto pravidla môžu výrobcovia používať priemernú hodnotu v prípade elektriny vyrobenej v jednotlivej elektrárni za predpokladu, že táto elektráreň nie je pripojená k elektrizačnej sústave.
Emisie zo spracovania zahŕňajú v relevantných prípadoch emisie zo sušenia medziproduktov a materiálov.
12. Emisie z dopravy a distribúcie, etd, zahŕňajú emisie z dopravy surovín a polotovarov a zo skladovania a distribúcie hotových materiálov. Tento bod sa nevzťahuje na emisie z dopravy a distribúcie, ktoré sa zohľadňujú podľa bodu 5.
13. Emisie z používaných palív, eu, sa v prípade biopalív a biokvapalín považujú za nulové.
Emisie skleníkových plynov iných než CO2 (N2O a CH4) z používaných palív sa zahrnú do faktora eu pre biokvapaliny.
14. Úspora emisií pri zachytávaní a geologickom ukladaní CO2,eccs, ktoré ešte neboli započítané pri ep, je obmedzená len na tie emisie, ktorým sa zabráni pri zachytávaní a ukladaní emitovaného CO2 v priamej súvislosti s ťažbou, prepravou, spracovaním a distribúciou palív, ak sa ukladanie uskutočnilo v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES ( 38 ).
15. Úspory emisií pri zachytávaní a nahradzovaní CO2, eccr, priamo súvisia s výrobou biopalív alebo biokvapalín, ku ktorým sú priradené, a sú obmedzené len na tie emisie, ktorým sa zabráni pri zachytávaní CO2, ktorého uhlík pochádza z biomasy, a používa sa na nahradenie CO2 pochádzajúceho z fosílnych palív pri výrobe komerčných výrobkov a poskytovaní komerčných služieb pred 1. januárom 2036.
16. Keď jednotka kombinovanej výroby – zaisťujúca teplo a/alebo elektrinu v procese výroby paliva, v prípade ktorého sa vypočítavajú emisie – vyrobí prebytočnú elektrinu a/alebo prebytočné využiteľné teplo, emisie skleníkových plynov sa rozdelia medzi elektrinu a užitočné teplo úmerne teplote tepla [ktorá odráža užitočnosť (úžitok) tepla]. Užitočná časť tepla sa zistí vynásobením jeho energetického obsahu účinnosťou Carnotovho cyklu, Ch, ktorá sa vypočíta takto: