NAT/885

Právo na zdravé životné prostredie v Európskej únii

STANOVISKO

sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie

Právo na zdravé životné prostredie v Európskej únii, najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

Spravodajkyňa: Ozlem YILDIRIM

1.Závery a odporúčania

1.1Ukrajina sa 23. júna 2022 stala kandidátskou krajinou na členstvo v EÚ. Po pristúpení k EÚ bude najväčším alebo druhým najväčším členským štátom z hľadiska rozlohy. Rozsiahle ukrajinské územie sa môže pochváliť rozmanitými ekosystémami. Podľa sekretariátu Dohovoru o biologickej diverzite predstavuje Ukrajina 6 % územia Európy, avšak 35 % európskej biodiverzity.

1.2Škody na životnom prostredí spôsobené vojnou zahŕňajú degradáciu ekosystémov, znečistenie ovzdušia a vody a kontamináciu ornej pôdy a pasienkov. Podľa dostupných správ od začiatku vojny zasiahli požiare 200 000 hektárov lesa, v plameňoch skončilo aj 680 000 ton fosílnych palív a 180 000 metrov kubických pôdy bolo kontaminovaných muníciou. Vojna poškodila chránené oblasti a zničila úpravne vody. Spôsobila viac ako 100 lesných požiarov a 33 miliónov ton CO2.

1.3Na základe vymedzenia navrhnutého právnymi expertmi a uverejneného v júni 2021 sa zdá, že konanie Ruska napĺňa podstatu ekocídy. EHSV požadoval, aby sa „ekocída“, ako bola vymedzená nezávislou skupinou odborníkov pre právnu definíciu ekocídy, kodifikovala v právnych predpisoch EÚ ako trestný čin. Uznanie trestného činu ekocídy v revidovanej smernici EÚ o environmentálnych trestných činoch povedie k zmenám právnych predpisov mimo EÚ, a najmä na Medzinárodnom trestnom súde. Aj vďaka tomu sa možno bude môcť Rusku pripísať jeho diel zodpovednosti za environmentálne a ekologické škody, ktoré spôsobilo.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV):

1.4zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby sa v EÚ i mimo nej v záujme rešpektovania základných práv zlepšila ochrana životného prostredia, ktorá sa zhoršila vzhľadom na environmentálne škody v dôsledku vojny na Ukrajine, vrátane škôd na fyzickom a duševnom zdraví, degradácie ekosystémov, znečistenia ovzdušia a vody a kontaminácie ornej pôdy a pasienkov, čo priamo ohrozuje poľnohospodársku výrobu a odhaľuje krehkosť globálnej potravinovej bezpečnosti;

1.5upozorňuje na environmentálne a sociálne dôsledky ruskej invázie, ako aj na to, že je dôležité a potrebné tieto dôsledky zdokumentovať, zmapovať a posúdiť a podporovať takéto úsilie. Zároveň treba presadzovať právnu ochranu životného prostredia, zaručiť zodpovednosť a položiť základy pre ekologickú a udržateľnú povojnovú obnovu a tiež pomôcť posúdiť finančné potreby pri prerozdeľovaní prostriedkov na zelenú obnovu;

1.6vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali opatrenia na zistenie nepriaznivých environmentálnych vplyvov nezákonnej vojny Ruska na Ukrajine a ich dôsledkov z hľadiska ľudských práv. Komisia a Rada musia podporiť úsilie občianskej spoločnosti o zdokumentovanie škôd na životnom prostredí vrátane environmentálnych trestných činov spáchaných Ruskom, ako aj úlohu občianskej spoločnosť pri usmerňovaní obnovy Ukrajiny;

1.7naliehavo žiada, aby EÚ pomohla chrániť životné prostredie na Ukrajine a napraviť environmentálne škody, ktoré spôsobila vojna. EHSV trvá na tom, že všetky činnosti vyvíjané v záujme obnovy musia prebiehať v súlade s medzinárodnými normami Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a zásadami sociálnej kondicionality;

1.8zdôrazňuje, že zdravie ľudí a kvalitu životného prostredia nemožno oddeliť – zdravie ekosystémov, zvierat a ľudí je vzájomne prepojené – a EÚ musí toto právo chrániť. Degradácia životného prostredia je hlavnou príčinou zlého zdravotného stavu. Napríklad hlukové znečistenie spôsobí 12 000 úmrtí za rok. Prepojenosť dobrého stavu životného prostredia a ľudského zdravia je obzvlášť zjavná aj v oblasti potravinovej bezpečnosti;

1.9žiada Komisiu a Radu, aby posilnili metódy kontroly potravín a poľnohospodárskych výrobkov pri vstupe na jednotný trh, pričom by sa mala venovať osobitná pozornosť odhaľovaniu znečistenia životného prostredia v dôsledku vojny na Ukrajine, aby sa všetkým európskym občanom zaručilo zdravie a zdravé životné prostredie;

1.10zdôrazňuje, že právo na zdravé životné prostredie má zásadný význam pre sociálny a hospodársky blahobyt obyvateľov v Európe aj vo svete. Odhaduje sa, že približne 40 % pracovných miest na celom svete závisí od zdravej klímy a zdravého ekosystému. Vzhľadom na medzinárodný právny rámec a tento holý fakt nie je prekvapujúce, že EÚ prijala množstvo právnych predpisov na to, aby mohla splniť svoju povinnosť zaručiť rešpektovanie práva na zdravé životné prostredie;

1.11nabáda všetky členské štáty a európske inštitúcie, aby zintenzívnili svoje úsilie o zlepšenie účinnosti existujúcich právnych nástrojov, keďže práve účinnosť v praxi často chýba. Mnohé príklady súdnych sporov, ktoré upozorňujú na zlyhania členských štátov alebo samotnej EÚ v oblastiach, ako je čisté ovzdušie, klíma, rybolov alebo voda, ukazujú, do akej miery sa orgánom verejnej moci nedarí zabezpečiť rešpektovanie tohto práva.

2.Všeobecné pripomienky

2.1Právo na zdravé životné prostredie v súvislosti s vojnou Ruska na Ukrajine a pristúpením Ukrajiny k EÚ

2.1.1Výbor ministrov Rady Európy 16. marca 2022 s okamžitou platnosťou vylúčil Rusko 1 . Zatiaľ čo EÚ intenzívne rokovala o pristúpení k Európskemu dohovoru o ľudských právach (ďalej len „dohovor“), Rusko prestalo byť 16. septembra 2022 týmto dohovorom viazané 2 . Tým sa na európskom kontinente dramaticky zmenšilo územie, na ktorom je zabezpečená ochrana ľudských práv. V čase invázie a až do 16. septembra 2022 sa však uvedený dohovor na Rusko vzťahoval a napriek tomu, že sa Rusko stiahlo z medzinárodných inštitúcií, muselo a stále musí dodržiavať mnoho medzinárodných povinností. Týkajú sa nielen ľudských práv 3 , ale aj životného prostredia: Rámcový dohovor OSN o zmene klímy 4 a Dohovor o biologickej diverzite patria medzi dohovory, ktoré Rusko svojou agresiou porušilo.

2.1.2Je nutné zabezpečiť ochranu ľudských práv a životného prostredia vo zvyšnej časti Európy, nielen v 27 členských štátoch EÚ, v ktorých sa ochrana ľudských práv posilní pristúpením EÚ k dohovoru, ale aj v ostatných 19 členských štátoch Rady Európy vrátane Ukrajiny.

2.1.3Opatrenia v tejto oblasti sú tým dôležitejšie, že Ukrajina sa 23. júna 2022 stala kandidátskou krajinou na členstvo v EÚ. Po pristúpení k EÚ bude najväčším alebo druhým najväčším členským štátom z hľadiska rozlohy 5 . Rozsiahle ukrajinské územie sa môže pochváliť rozmanitými ekosystémami. Podľa sekretariátu Dohovoru o biologickej diverzite 6 predstavuje Ukrajina 6 % územia Európy, avšak 35 % európskej biodiverzity. Okrem toho sa ukrajinská poľnohospodárska pôda, ktorá je životne dôležitá pre celosvetové zásobovanie potravinami, ako aj rozsiahla ukrajinská infraštruktúra pre fosílne palivá, od ktorej sú niektoré susedné členské štáty zvlášť závislé, pokiaľ ide o dodávky energie, dostali počas minulého roka pod obrovský tlak.

2.1.4Na základe vymedzenia navrhnutého právnymi expertmi a uverejneného v júni 2021 sa zdá, že konanie Ruska napĺňa podstatu ekocídy 7 . Od roku 2001 je v ukrajinskom trestnom zákone 8 zahrnutý trestný čin ekocídy. EHSV požadoval, aby sa „ekocída“, ako bola vymedzená nezávislou skupinou odborníkov pre právnu definíciu ekocídy, kodifikovala v právnych predpisoch EÚ ako trestný čin 9 . Uznanie trestného činu ekocídy v revidovanej smernici EÚ o environmentálnych trestných činoch povedie k zmenám právnych predpisov mimo EÚ, a najmä na Medzinárodnom trestnom súde, vďaka čomu sa bude môcť Rusku pripísať jeho diel zodpovednosti za environmentálne a ekologické škody, ktoré spôsobilo.

2.1.5Európsky parlament prijal 19. januára 2023 uznesenie, v ktorom vyzýva na zriadenie tribunálu pre zločin agresie proti Ukrajine a ktoré EHSV podporil na svojom februárovom plenárnom zasadnutí 10 . Text uznesenia obsahuje dve zmienky o ochrane životného prostredia. Po prvé, uznáva sa v ňom súvislosť medzi vojnou a dlhodobými škodami na prírodnom prostredí a klíme. Po druhé, obsahuje výzvu na vytvorenie medzinárodného registra, do ktorého by sa okrem iného zaznamenávali rozsiahle a vážne škody na prírodnom prostredí a klíme, čo pomôže v budúcnosti pri určovaní náhrady škôd. V tomto kontexte je nutné zdôrazniť a podčiarknuť súvislosť medzi poškodzovaním životného prostredia a používaním vojnových zbraní a stíhať za takéto zločiny.

2.1.6Škody na životnom prostredí spôsobené vojnou zahŕňajú degradáciu ekosystémov, znečistenie ovzdušia a vody a kontamináciu ornej pôdy a pasienkov. Napríklad úniky z dvoch ruských plynovodov v Baltskom mori by mohli mať bezprecedentné dôsledky pre klímu a ďalšie aspekty životného prostredia 11 . Od začiatku vojny zasiahli požiare 200 000 hektárov lesa, v plameňoch skončilo aj 680 000 ton fosílnych palív a 180 000 metrov kubických pôdy bolo kontaminovaných muníciou. Vojna poškodila chránené oblasti a zničila úpravne vody. Spôsobila viac ako 100 lesných požiarov, pričom sa uvoľnilo 33 miliónov ton CO2. Ruské bombardovanie ničí ukrajinskú biodiverzitu. Ukrajinskí odborníci odhadujú environmentálne škody spôsobené Ruskom na 24 miliárd EUR.

2.1.7Vojna na Ukrajine spôsobuje bezprecedentné a dlhodobé problémy v oblasti životného prostredia. Má tiež nepriaznivý vplyv na telesné a duševné zdravie, integritu a pohodu ukrajinského obyvateľstva a jeho budúcich generácií. V prípade zraniteľných skupín sa tieto negatívne účinky znásobujú. Osobitnú pozornosť treba preto venovať psychologickému dosahu vojny a problémom s duševným zdravím. Vojna spôsobuje znečistenie ovzdušia, vody a pôdy, ako aj hlukové znečistenie, ktoré poznamenajú svoje obete na celé generácie. Medzigeneračný charakter majú nielen dôsledky vojny, ale aj duševné a fyzické zdravotné dôsledky zhoršovania životného prostredia, najmä vplyv znečistenia ovzdušia, pôdy a vody. Pocítia ich nielen deti, ktoré v súčasnosti žijú na Ukrajine alebo z nej utiekli, ale aj ďalšie generácie.

2.1.8Úsilie ukrajinských mládežníckych hnutí a organizácií tlmočiť názory svojej generácie je preto mimoriadne dôležité. Ich názory a myšlienky by sa pri obnove krajiny mali zohľadniť.

2.1.9Poškodenie nášho spoločného ekosystému, napríklad degradácia pôdy, priamo ohrozuje budúcu poľnohospodársku produkciu a odhaľuje krehkosť globálnej potravinovej bezpečnosti. Najmä súčasná štruktúra trhu s komoditami nepodporuje „udržateľné hospodárstvo, ktoré potrebujeme“, ani ciele spojené s udržateľným rozvojom, ambíciami v oblasti klímy a so spravodlivou transformáciou, ktoré sú zakotvené v Agende OSN 2030 a v Európskej zelenej dohode, ale naopak dosť aktívne pôsobí proti nim 12 .

2.1.10Pred vojnou mala kľúčovú úlohu pri ochrane životného prostredia na Ukrajine občianska spoločnosť. Vojna dramaticky obmedzila jej schopnosť pokračovať v práci. Mnohí ochrancovia životného prostredia museli ujsť alebo bojujú vo vojne. Tí, ktorí sú schopní pokračovať vo svojej činnosti, sa venujú dokumentovaniu vplyvu ruskej vojnovej agresie na životné prostredie 13 . Ich zapojenie bude mať zásadný význam pri obnove životného prostredia Ukrajiny a v úsilí zabezpečiť, aby Ukrajina prijala environmentálne právo EÚ a mohla sa stať jej členským štátom.

2.1.11Ochrana životného prostredia a jej vplyv na každodenný život a zdravie sú pre Ukrajincov stále dôležité. Okrem toho podľa prieskumu verejnej mienky si 95,2 % respondentov myslí, že obnova prírody bude dôležitou súčasťou povojnovej obnovy Ukrajiny 14 .

2.1.12S primeranou medzinárodnou podporou by sa zničenie ukrajinskej infraštruktúry pre ťažký priemysel ruskou armádou mohlo pre Ukrajinu stať príležitosťou, aby využila svoj potenciál solárnej a veternej energie a vybudovala lepšiu a ekologickejšiu infraštruktúru s využitím alternatívnych zdrojov energie. Mali by z toho prospech jej občania aj obyvatelia za jej hranicami a výrazne by sa tým posilnilo postavenie Ukrajiny v prístupových rokovaniach s EÚ.

2.1.13Súčasná situácia je i naďalej nestabilná. Budúcnosť je veľmi neistá. Okrem dramatickej ľudskej a humanitárnej katastrofy sa do popredia dostane aj otázka, aké budú konečné náklady na obnovu Ukrajiny a v akom rozsahu sa môže ich uhradenie požadovať od Ruska. EÚ musí v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu. V uznesení Vojna na Ukrajine a jej hospodárske, sociálne a environmentálne dôsledky EHSV spolu s dosahom vojny na ľudí zdôrazňuje, že environmentálne následky spôsobené konfliktom v dôsledku bombardovania, úniku ropy/plynu, nehôd v chemických továrňach alebo jadrových elektrárňach vyvolávajú veľké obavy medzi obyvateľstvom na Ukrajine, v EÚ aj mimo nej. Nevyhnutne budú mať dlhodobé dôsledky pre ľudské zdravie a ekosystémy. Environmentálny dosah vojny je pre obyvateľstvo reálnou hrozbou: experti z OSN varujú, že odstraňovanie znečistenia by mohlo trvať roky, pričom by sa mohol zvýšiť výskyt rakoviny, respiračných ochorení a prípadov oneskoreného vývinu detí 15 . Ďalšie obavy sa spájajú s reprodukčným zdravím. EHSV zdôraznil, že EÚ musí pomôcť chrániť ukrajinské životné prostredie a napraviť environmentálne škody, ktoré spôsobila vojna. EHSV trvá na tom, že všetky činnosti vyvíjané v záujme obnovy musia prebiehať v súlade s medzinárodnými normami Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a zásadami sociálnej kondicionality. EHSV navrhol, aby EÚ reagovala prostredníctvom programov, ako je RescEU a LIFE, v koordinácii s národnými, regionálnymi a miestnymi mechanizmami a v spolupráci so súkromným sektorom a mimovládnymi organizáciami.

2.1.14Aj keď vojna pokračuje, cezhraničná spolupráca medzi organizáciami občianskej spoločnosti, vládami a medzinárodnými organizáciami je dôležitá pre mapovanie a monitorovanie environmentálnych škôd cezhraničného charakteru s cieľom posúdiť rozsah škôd a finančné potreby, podnietiť investície a prerozdeliť zdroje na udržateľnú a sociálnu obnovu Ukrajiny. Pokiaľ ide o mapovanie, Európska environmentálna agentúra podporila úsilie o zlepšenie kapacít na získavanie informácií odrážajúcich predvojnový stav životného prostredia, ktoré by sa mohli použiť ako východisko pri monitorovaní 16 .

2.1.15Komisia a Rada musia podporiť úsilie občianskej spoločnosti zdokumentovať škody na životnom prostredí vrátane environmentálnych trestných činov spáchaných Ruskom. EÚ musí tiež zabezpečiť, aby jej úsilie o podporu povojnovej obnovy Ukrajiny pomáhalo predchádzať hrozivým ekologickým a environmentálnym dôsledkom vojny a zmierniť ich, čo umožní zaručiť rešpektovanie ľudských práv.

2.1.16Okrem toho sa musí usilovať aj o to, aby hospodárstvo Ukrajiny a EÚ už nebolo závislé od fosílnych palív a aby sa pri obnove upustilo od infraštruktúry založenej na fosílnych palivách. Snahy EÚ musia takisto viesť k tomu, aby Ukrajina bola schopná plniť svoju úlohu v globálnom potravinovom systéme a – s ohľadom na jej pristúpenie k EÚ – umožnila EÚ plniť si záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody a globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020. Európska únia by mala tiež zaručiť, aby jej sankčné programy mali pozitívny vplyv na životné prostredie. Mimovládne organizácie napríklad vyzvali na uplatnenie sankcií, ktoré by obmedzili nielen schopnosť Ruska pokračovať v nezákonnej vojne, ale aj jeho schopnosť profitovať z nezákonného, neregulovaného a neohláseného rybolovu 17 .

2.2Právna povinnosť EÚ chrániť právo na zdravé životné prostredie

2.2.1Valné zhromaždenie OSN prijalo 28. júla 2022 prelomovú rezolúciu, v ktorej uznalo, že právo na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie patrí medzi ľudské práva 18 , a vyzvalo štáty, medzinárodné organizácie, podniky a všetky ostatné zainteresované strany, aby zintenzívnili úsilie na zabezpečenie čistého, zdravého a udržateľného životného prostredia pre všetkých. Za túto rezolúciu hlasovalo 27 členských štátov EÚ spoločne s prevažnou väčšinou ostatných štátov. V rezolúcii OSN sa podobne ako v informačnej správe EHSV Ochrana životného prostredia ako nevyhnutný predpoklad dodržiavania základných práv 19 uznáva, že zhoršovanie životného prostredia, zmena klímy, strata biodiverzity, rozširovanie púští a neudržateľný rozvoj predstavujú niektoré z najnaliehavejších a najvážnejších hrozieb pre schopnosť súčasných a budúcich generácií skutočne si uplatniť všetky svoje ľudské práva. Okrem iného sa v nej medzinárodné organizácie, ako je EÚ, vyzývajú, aby zintenzívnili medzinárodnú spoluprácu, posilnili budovanie kapacít a pokračovali vo výmene osvedčených postupov s cieľom zintenzívniť úsilie na zabezpečenie čistého, zdravého a udržateľného životného prostredia pre všetkých.

2.2.2Právo na zdravé životné prostredie uznáva zásadnú súvislosť medzi životným prostredím a ľudským zdravím. Zdravie ľudí a kvalitu životného prostredia nemožno oddeliť – zdravie ekosystémov, zvierat a ľudí je vzájomne prepojené – a EÚ musí toto právo chrániť. Degradácia životného prostredia je hlavnou príčinou zlého zdravotného stavu. Napríklad v roku 2019 bolo 307 000 predčasných úmrtí spôsobených jemnými prachovými časticami, 40 400 oxidom dusičitým a 16 800 akútnym ozónom 20 . Tento problém sa samozrejme netýka len kvality ovzdušia. Napríklad hlukové znečistenie je príčinou 12 000 úmrtí za rok 21 . Prepojenosť dobrého stavu životného prostredia a ľudského zdravia je očividná najmä v oblasti potravinovej bezpečnosti.

2.2.3Právny poriadok EÚ je veľmi pokrokový v celosvetovom meradle, pokiaľ ide o uznanie práva na zdravé životné prostredie na nadnárodnej úrovni. Ustanovenia zmlúv (článok 37 Charty základných práv a článok 11 Zmluvy o fungovaní Európskej únie), rôzne ďalšie ustanovenia, najmä článok 3 ods. 3 a článok 21 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, článok 191 ZFEÚ 22 , ako aj rôzne ďalšie ustanovenia charty 23 , všetky spolu predstavujú uznanie práva na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie. Na základe článku 51 ods. 1 charty musia inštitúcie EÚ dodržiavať túto povinnosť vždy a členské štáty pri vykonávaní práva EÚ 24 . Európsky parlament požadoval, aby sa v charte uznalo „právo na zdravé životné prostredie“ a aby EÚ viedla „iniciatívu s cieľom uznať podobné právo na medzinárodnej úrovni“ 25 .

2.2.4Na základe článku 52 ods. 3 Charty základných práv je EÚ tiež povinná dodržiavať ustanovenia Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak ustanovenia charty zodpovedajú ustanoveniam dohovoru. Možno tvrdiť, že konkrétne prostredníctvom práva na rešpektovanie súkromného života, rodinného života a obydlia (článok 7 charty, článok 8 dohovoru) Európsky súd pre ľudské práva už uznal právo na bezpečné a zdravé životné prostredie 26 . Z tohto uznania vyplývajú nielen negatívne povinnosti (povinnosť neporušovať právo na zdravé životné prostredie), ale aj pozitívne povinnosti prijať opatrenia na zabezpečenie rešpektovania tohto práva, napríklad také, ktoré sa týkajú kvality ovzdušia 27 . Tieto povinnosti bude možné ešte lepšie presadiť, keď EÚ pristúpi k dohovoru, ako sa to vyžaduje v článku 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy podobne ako Európsky parlament vyzvalo, aby sa k dohovoru prijal protokol, v ktorom by sa výslovne uznalo „právo na bezpečné, čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie“ 28 . Tým by sa v 27 členských štátoch EÚ a 19 tretích krajinách, ktoré sú tiež členmi Rady Európy, vytvorilo vymáhateľné právo.

2.2.5Všeobecne sa uznáva, že EÚ má veľký vplyv na celosvetovú reguláciu v oblasti životného prostredia. Niektoré oblasti práva EÚ, ktoré majú vplyv na právo na zdravé životné prostredie,˜ najmä pravidlá týkajúce sa toxických látok obsiahnuté v nariadení REACH 29 , sú učebnicovým príkladom tzv. bruselského efektu 30 , vďaka ktorému sa pravidlá EÚ stávajú celosvetovými normami.

2.2.6Právo na zdravé životné prostredie má zásadný význam pre sociálny a hospodársky blahobyt obyvateľov Európy a sveta. Odhaduje sa, že približne 40 % pracovných miest vo svete závisí od zdravej klímy a zdravého ekosystému 31 . Vzhľadom na medzinárodný právny rámec a tento holý fakt nie je prekvapujúce, že EÚ prijala množstvo právnych predpisov na to, aby mohla splniť svoju povinnosť zaručiť rešpektovanie práva na zdravé životné prostredie. Jasným príkladom sú predpisy EÚ týkajúce sa kvality ovzdušia (smernica 2008/50/ES). Generálna advokátka Juliane Kokott konštatovala, že pravidlá stanovené v smernici 2008/50 o kvalite okolitého ovzdušia sú konkretizáciou povinností Únie, pokiaľ ide o zabezpečenie ochrany životného prostredia a verejného zdravia, ktoré vyplývajú najmä z článku 3 ods. 3 ZEÚ, článku 37 charty a článku 191 ods. 2 ZFEÚ 32 . V záujme maximálnej ochrany ľudského zdravia EHSV odporúča do roku 2030 plne zosúladiť normy kvality ovzdušia EÚ s aktualizovanými globálnymi usmerneniami Svetovej zdravotníckej organizácie o kvalite ovzdušia,

2.2.7Environmentálne akčné programy EÚ, ktoré sa vyžadujú podľa článku 192 ods. 3 ZFEÚ, čoraz viac uznávajú zdravé životné prostredie ako právo. V 8. environmentálnom akčnom programe sa výslovne uvádza: „Pokrok smerom k uznaniu práva na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie, ako sa uvádza v rezolúcii Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva 48/13, je základnou podmienkou dosiahnutia prioritných cieľov 8. EAP.“ 33 .

2.2.8Často však chýba účinnosť v praxi 34 , preto EHSV vyzýva všetky členské štáty a európske inštitúcie, aby zintenzívnili svoje úsilie o zlepšenie účinnosti existujúcich právnych nástrojov Mnohé príklady súdnych sporov, ktoré upozorňujú na zlyhania členských štátov alebo samotnej EÚ v oblastiach, ako je čisté ovzdušie, klíma, rybolov alebo voda, ukazujú, do akej miery sa orgánom verejnej moci nedarí zabezpečiť rešpektovanie tohto práva.

2.2.9V súvislosti s vojnou Ruska na Ukrajine a budúcim pristúpením Ukrajiny k EÚ je pre EÚ a jej členské štáty dôležitejšie ako kedykoľvek predtým zabezpečiť uplatňovanie práva na zdravé životné prostredie To znamená, že ochrana životného prostredia musí mať rovnakú prioritu ako iné oblasti práva, napríklad hospodárska súťaž alebo ochrana údajov, v ktorých je EÚ celosvetovým vzorom z hľadiska teórie aj v praxi.

2.2.10Takto má EÚ príležitosť uznať medzigeneračný charakter práva na zdravé životné prostredie.

2.2.11Nie je prekvapujúce, že na ochranu životného prostredia obzvlášť naliehavo vyzývajú mládežnícke hnutia. Negatívne vplyvy zhoršovania životného prostredia na reprodukčné zdravie ohrozujú samotnú existenciu budúcich generácií. EÚ by mala nasledovať príklad členských štátov, ktoré zriadili inštitúcie na ochranu záujmov budúcich generácií. Takáto inštitúcia na úrovni EÚ by pomohla zabezpečiť, že budúce generácie budú môcť využívať sociálne a hospodárske výhody, ktoré im zaistí dnešná ochrana životného prostredia.

V Bruseli 13. apríla 2023

Peter SCHMIDT
predseda sekcie pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie

_____________

(1)    Consequences of the aggression of the Russian Federation against Ukraine (Dôsledky agresie Ruskej federácie proti Ukrajine), CM/Del/Dec(2022) 1431/2.3.

(2)    Európsky súd pre ľudské práva, tlačová správa zo 16. septembra 2022, The Russian Federation ceases to be a Party to the European Convention on Human Rights (Ruská federácia prestáva byť zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o ľudských právach).

(3)    Pozri napríklad článok 11 ods. 2 písm. b) Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

(4)    Pozri napríklad článok 3 ods. 5: „Strany by mali spolupracovať na podnecovaní vzniku podporného a otvoreného medzinárodného ekonomického systému, ktorý by viedol k udržateľnému ekonomickému rastu a rozvoju vo všetkých stranách“.

(5)    Žiadny členský štát nemá väčšiu rozlohu. Spomedzi súčasných kandidátskych krajín je väčšie iba Turecko.

(6)    Dohovor o biologickej diverzite: Národná stratégia v  oblasti biodiverzity a  akčný plán na jej realizáciu .

(7)    Protiprávne alebo ľahkomyseľné činy vykonané s plným vedomím toho, že je veľmi pravdepodobné, že tieto činy spôsobia závažné a rozsiahle alebo dlhodobé škody na životnom prostredí ( Stop Ecocide Foundation ).

(8)     Ukrajinský trestný zákonník .

(9)    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, ktorou sa nahrádza smernica 2008/99/ES ( Ú. v. EÚ C 290, 29.7.2022, s. 143 ).

(10)     eesc-2023-00911-00-00-res-tra-sk.docx (live.com) .

(11)     Nord Stream: Russian gas pipe leaks could have an "unprecedented" environmental impact | Euronews (Nord Stream: Úniky z ruského plynovodu by mohli mať „bezprecedentný“ vplyv na životné prostredie | Euronews).

(12)    Stanovisko EHSV na tému Kríza cien potravín: úloha špekulácie a návrhy konkrétnych opatrení v súvislosti s vojnou na Ukrajine (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(13)    Pozri napríklad prácu organizácie EcoAction: Crimes against the environment after one month of Russia's war against Ukraine – Ecoaction (Trestné činy proti životnému prostrediu po mesiaci vojny Ruska proti Ukrajine – Ecoaction).

(14)     How the war does change Ukrainians: public opinion poll about the war, the environment, post-war reconstruction and EU accession (Ako vojna mení Ukrajincov: prieskum verejnej mienky týkajúci sa vojny, životného prostredia, povojnovej obnovy a pristúpenia k EÚ), Centrum pre zdroje a analýzy „Spoločnosť a životné prostredie“, 2023.

(15)    OECD, júl 2022, Conséquences environnementales de la guerre en Ukraine et perspectives pour une reconstruction verte (oecd.org) (Environmentálne dôsledky vojny na Ukrajine a vyhliadky na zelenú obnovu).

(16)     Spoločný systém environmentálnych informácií (SEIS) nástroja európskeho susedstva (ENI)

(17)    Agence Europe, Europe Daily Bulletin č. 13014, Thirteen NGOs call for inclusion of Russian fishing vessels in upcoming EU sanctions against Putin’s regime (Trinásť mimovládnych organizácií žiada zahrnúť ruské rybárske plavidlá do pripravovaných sankcií EÚ proti Putinovmu režimu), 6. septembra 2022.

(18)    Rezolúcia (A/76/L.75) – Digitálna knižnica OSN .

(19)    Informačná správa EHSV na tému Ochrana životného prostredia ako nevyhnutný predpoklad dodržiavania základných práv .

(20)    Európska environmentálna agentúra, Air Quality in Europe 2021: Health impacts of air pollution in Europe (Kvalita ovzdušia v Európe 2021: Vplyv znečistenia ovzdušia na zdravie v Európe), 15. novembra 2021,

(21)    Európska environmentálna agentúra, Health risks caused by environmental noise in Europe (Zdravotné riziká spôsobené environmentálnym hlukom v Európe), 14. decembra 2020.

(22)    V tomto článku sa stanovujú ciele environmentálnej politiky EÚ.

(23)    Konkrétne článok 2 (právo na život), článok 3 (právo na nedotknuteľnosť osoby), článok 35 (zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia pri tvorbe a uskutočňovaní politík a činností EÚ) a článok 38 (ochrana spotrebiteľa).

(24)    „Ustanovenia tejto charty sú pri dodržaní zásady subsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, a tiež pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie.“

(25)    P9_TA(2021)0277, Uznesenie o stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov, ods. 143.

(26)    Irmina Kotiuk, Adam Weiss a Ugo Taddei, in Journal of Human Rights and the Environment, zv. 13, mimoriadne vydanie, september 2022.

(27)    Pokiaľ ide o pozitívne povinnosti podľa článku 8 dohovoru (a teda článku 7 charty), pozri napr. vec Fadejeva/Rusko, sťažnosť č. 55723/00, rozsudok z 9. júna 2005.

(28)    Uznesenie 2396 (2021), Anchoring the right to a healthy environment: need for enhanced action by the Council of Europe (Zakotvenie práva na zdravé životné prostredie: potreba posilnenej činnosti Rady Európy).

(29)    Nariadenie č. 1907/2006.

(30)    Anu Bradford, The Brussels Effect: How the European Union Rules the World (Bruselský efekt: Ako Európska únia vládne svetu), Oxford University Press, 2020.

(31)    MOP: World Employment and Social Outlook 2018 – Greening with jobs , 2018 (Globálne perspektívy na rok 2018 v oblasti zamestnanosti a sociálnych otázkach – ekologizácia a pracovné miesta).

(32)    Vec C-723/17, Craeynest/Brussels Hoofdstedelijk Gewest, bod 53.

(33)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/591 zo 6. apríla 2022 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2030.

(34)    Stanovisko EHSV na tému Vykonávanie environmentálnych predpisov EÚ o kvalite ovzdušia, vode a odpade ( Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 33 ).