ECO/637

Uľahčenie cezhraničných riešení

STANOVISKO

sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť

Zmenený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mechanizme riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte

[COM(2023) 790 final – 2018/0198 (COD)]

Spravodajca: Athanasios IOANNIDIS

1.Závery a odporúčania

1.1EHSV podporuje zmenený návrh nariadenia o postupe riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte, ktorý predložila Európska komisia, ako snahu o ďalšie posilnenie integračného procesu v rámci vnútorného trhu Európskej únie.

1.2EHSV víta pretrvávajúce úsilie Európskej komisie, pokiaľ ide o opätovné predloženie zmeneného návrhu nariadenia s cieľom vyriešiť právne a administratívne prekážky v cezhraničnom kontexte formou požiadavky, aby členské štáty zriadili cezhraničné koordinačné miesta, pričom sa môžu rozhodnúť, či budú alebo nebudú uplatňovať sprievodný nástroj na riešenie prekážok alebo akýkoľvek iný nástroj, o ktorom by prípadne uvažovali.

1.3EHSV sa domnieva, že predchádzajúce úsilie v tejto oblasti poslúžilo ako dobrá skúsenosť a umožnilo identifikáciu a nápravu nedostatkov pôvodného návrhu, a z tejto skúsenosti vychádza vo svojom stanovisku k zmenenému návrhu nariadenia.

1.4EHSV sa domnieva, že navrhovaný postup v zásade dopĺňa existujúce podporné systémy pre cezhraničné činnosti, ktoré fungujú v Únii, a vytvára podmienky na rozvoj súhrnného rámca na riešenie cezhraničných právnych a administratívnych prekážok, vďaka ktorému sa zjednoduší a zlepší život miliónov obyvateľov cezhraničných regiónov.

1.5EHSV víta zámer zjednodušiť postupy v rámci navrhovaného postupu prostredníctvom stanovenia záväznej požiadavky, aby všetky členské štáty zriadili cezhraničné koordinačné miesta ako jednotné kontaktné miesta. V týchto kontaktných miestach sa budú sústreďovať všetky žiadosti všetkých zainteresovaných strán o pomoc pri riešení cezhraničných prekážok. Následne sa v nich posúdia príslušné dokumenty, sformulujú možné riešenia a poskytnú informácie žiadateľom.

1.6EHSV považuje vytvorenie nástroja na uľahčenie cezhraničných riešení za dôležitý proces. Jeho nepovinné používanie by však nemalo znižovať pridanú hodnotu postupu pri riešení cezhraničných prekážok.

1.7EHSV je presvedčený o tom, že vytvorenie verejného celoeurópskeho registra cezhraničných spisov by pomohlo pri celkovej evidencii príslušných právnych a administratívnych prekážok, ako aj pri následnej výmene názorov a skúseností medzi príslušnými orgánmi s cieľom zaručiť perspektívu vyriešenia daných prekážok, obzvlášť, ak by Európska komisia zvažovala vypracovanie výročnej správy o prekážkach a navrhovaných riešeniach na základe údajov v registri.

1.8EHSV ako inštitucionálny hlas občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov súhlasí s argumentáciou uvedenou v zmenenom návrhu nariadenia, pokiaľ ide o prístup zdola nahor pri riešení cezhraničných prekážok, keďže sa tým prehlbuje pochopenie významu integrácie vnútorného trhu EÚ zo strany občanov.

1.9EHSV preto upozorňuje na potrebu zapojenia orgánov regiónov, v ktorých sa realizujú cezhraničné činnosti, a vyjadrenia miestnej politickej vôle s cieľom mobilizovať vnútroštátne orgány, aby aktivovali navrhovaný postup a využili jeho potenciál.

1.10EHSV takisto poukazuje na to, že na vyzdvihnutie pridanej hodnoty navrhovaného postupu, je potrebné vytvoriť jasné stimuly pre členské štáty, aby tento postup využívali a poskytli podrobné informácie o vplyve cezhraničných prekážok a o prínosoch pre rozvoj, ktoré môžu z riešenia týchto prekážok získať dotknuté regióny a Európska únia ako celok.

1.11EHSV sa napokon domnieva, že vytvorenie a fungovanie navrhovaného postupu bude na úrovni Európskej únie dôležitou politickou voľbou, ak s ním bude spojená finančná podpora národných štruktúr (cezhraničných koordinačných miest), ktoré budú zriadené s použitím európskych zdrojov prostredníctvom európskej politiky súdržnosti.

2.Súvislosti

2.1V roku 2015 sa z iniciatívy luxemburského predsedníctva Rady EÚ uskutočnila diskusia o užitočnosti nového nástroja na zjednodušenie cezhraničných projektov alebo časovo obmedzených činností uplatňovaním pravidiel jedného členského štátu v susediacom členskom štáte, a to na dobrovoľnom základe a po schválení príslušnými orgánmi 1 .

2.2Európska komisia na základe nedávnej štúdie, v ktorej sa odhaduje, že odstránenie existujúcich cezhraničných prekážok by prinieslo výhody vo výške 457 miliárd EUR ročne, čo predstavuje 3,8 % celkovej hrubej pridanej hodnoty EÚ, zatiaľ čo pretrvávanie týchto prekážok znižuje tvorbu pracovných miest o 2 % celkovej zamestnanosti v EÚ 2 , predložila legislatívny návrh na vytvorenie mechanizmu riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte 3 .

2.3Európsky parlament v zásade podporil návrh Európskej komisie a v rámci prvého čítania (vo februári 2019) navrhol súbor zmien textu. Cieľom týchto zmien bolo objasniť dobrovoľnú povahu navrhovaného mechanizmu, procesné dôsledky v prípade, že sa mechanizmus nevyužije, ako aj postup spracovania správ predložených na identifikáciu a riešenie právnych a administratívnych prekážok.

2.4Rada nezaujala oficiálne stanovisko k návrhu, keďže členské štáty na úrovni pracovnej skupiny vyjadrili viaceré obavy týkajúce sa jeho obsahu. Následne bol spis odložený a podpora legislatívnej iniciatívy sa pozastavila.

2.5V septembri 2023 Európsky parlament v súlade s článkom 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) prijal legislatívne uznesenie z vlastnej iniciatívy s odporúčaniami Európskej komisii súvisiacimi so zmenou jej pôvodného návrhu.

2.6V decembri 2023 Komisia predložila zmenený návrh nariadenia zameraný na uľahčenie cezhraničných riešení 4 . V zmenenom návrhu sú zohľadnené obavy, pripomienky a odporúčania Európskeho parlamentu a Rady a zároveň sa zachováva dôraz na odstránenie prekážok, ktoré komplikujú fungovanie cezhraničných spoločenstiev.

2.7Zhrnutie nového návrhu Európskej komisie

2.7.1V novom návrhu Komisie sa v zásade stanovuje zriadenie záväzných cezhraničných koordinačných miest vo všetkých členských štátoch. Cezhraničné koordinačné miesta budú zodpovedať za posudzovanie žiadostí zainteresovaných strán v cezhraničných regiónoch v súvislosti s prípadnými cezhraničnými prekážkami a fungovať ako sprostredkovatelia medzi zainteresovanými stranami a vnútroštátnymi orgánmi. V návrhu sa ďalej stanovuje vytvorenie siete cezhraničných koordinačných miest v spolupráci s Komisiou s cieľom vybudovať fórum na výmenu najlepších postupov a vedomostí.

2.7.2Podľa navrhovaného nariadenia sa jednotlivé žiadosti najprv posúdia a následne zainteresované strany dostanú odpoveď s vysvetlením spôsobu, akým sa žiadosť bude riešiť. Ak cezhraničná prekážka skutočne existuje a pri jej riešení nie je možné využiť žiadnu dvojstrannú alebo medzinárodnú dohodu o spolupráci, členské štáty môžu uplatniť (nepovinný) nástroj na uľahčenie cezhraničných riešení.

2.7.3Tento nástroj, zriadený na základe nariadenia, predstavuje štandardizovaný postup na uľahčenie riešenia cezhraničných (právnych a administratívnych) prekážok zriaďovania a prevádzky akejkoľvek infraštruktúry potrebnej na verejné alebo súkromné činnosti alebo fungovania akejkoľvek verejnej služby, ktorá sa poskytuje v cezhraničnom regióne a ktorá posilňuje jeho hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť.

2.7.4Uvedený postup sa uplatňuje pri cezhraničných prekážkach v pohraničných regiónoch susediacich členských štátov s pozemnou alebo námornou hranicou, ale netýka sa pohraničných regiónov na hraniciach medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Vzťahuje sa len na prekážky vyplývajúce z vnútroštátneho práva vrátane prípadov, keď členské štáty transponujú smernice EÚ síce správne, ale odlišným spôsobom. Okrem toho na každú žiadosť by mala byť doručená odpoveď s rozhodnutím o tom, či za riešenie prekážky naďalej zodpovedajú príslušné vnútroštátne orgány alebo nie.

3.Všeobecné pripomienky

3.1Hlavný rozdiel oproti pôvodnému návrhu spočíva v tom, že zmenený návrh už neobsahuje zmienku o mechanizme s osobitnými štandardizovanými dokumentmi (záväzok, vyhlásenie), ale odkaz na postup na uľahčenie riešenia cezhraničných prekážok, čomu boli náležitým spôsobom prispôsobené príslušné úpravy. Navrhuje sa v ňom povinnosť členských štátov zriadiť a prevádzkovať cezhraničné koordinačné miesta, ale postup pri riešení cezhraničných problémov s využitím nástroja na uľahčenie cezhraničných riešení bude aj naďalej ponechaný na rozhodnutie členských štátov. Výrazne sa zjednodušuje spôsob oznamovania cezhraničných prekážok (prostredníctvom cezhraničných spisov).

3.2Otázka prekážok cezhraničných činností v EÚ je ústrednou otázkou európskej integrácie, keďže vytvorenie vnútorného trhu ovplyvňuje mobilitu osôb, tovaru, kapitálu a služieb v rámci EÚ, ako aj využívanie infraštruktúry. V oblastiach EÚ s vnútornými pozemnými hranicami (40 cezhraničných regiónov, ktoré pokrývajú 40 % územia EÚ a predstavujú takmer jednu tretinu jej obyvateľstva 5 ) približne 3,5 milióna ľudí denne prekračuje vnútorné hranice medzi členskými štátmi EÚ na účely práce, štúdia a spoločenských kontaktov, pričom približne 1,7 milióna ľudí žije v jednej a pracuje v inej krajine EÚ, takže cezhraničný pohyb má pre nich zásadný význam. Odhaduje sa, že každý rok sa medzi krajinami EÚ uskutoční približne 1,25 miliardy ciest (vrátane cestovného ruchu) 6 .

3.2.1Takáto frekvencia prekračovania hraníc predstavuje významnú výzvu pri riešení všetkých ťažkostí, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s činnosťami generujúcimi cezhraničný pohyb (napr. podnikanie, zamestnanosť, zdravotná starostlivosť, poskytovanie služieb verejnej správy). Väčšina týchto ťažkostí vyplýva z rozdielnych vnútroštátnych právnych predpisov a nezosúladených administratívnych postupov a praxe na oboch stranách hranice, najmä ak medzi členskými štátmi neexistuje spoločné územné plánovanie hlavných činností (v oblasti hospodárstva, obchodu, zdravotníctva, vzdelávania, štátnej správy atď.) 7 .

3.2.2Pohraničné regióny členských štátov zvyčajne zaznamenávajú horšiu hospodársku výkonnosť v porovnaní s ostatnými regiónmi v tých istých krajinách. Ich obyvatelia majú oveľa ťažší prístup k verejným službám, (verejným a súkromným) poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, ako aj k podnikateľským príležitostiam. Rozdielne administratívne a právne systémy na oboch stranách hranice výrazne komplikujú dokonca aj snahu súkromných osôb alebo verejných subjektov o cezhraničnú spoluprácu pri riešení týchto problémov 8 .

3.2.3EHSV s prihliadnutím na uvedené skutočnosti podporil pôvodný návrh Európskej komisie (2018) ako prostriedok na vytvorenie mechanizmov na úrovni spoločnosti, keďže odstránenie administratívnych prekážok umožní občanom slobodnú voľbu zamestnania a podporí takisto rozvoj infraštruktúry a služieb všeobecného záujmu, ako aj z hospodárskeho hľadiska, pretože pomôže ďalej znižovať administratívne náklady v prospech podnikov a zamestnancov 9 .

3.2.4EHSV usúdil, že vtedajšie mechanizmy na podporu pohraničných regiónov (program Interreg, európske zoskupenie územnej spolupráce) nestačili na prijatie právnych a administratívnych opatrení na riešenie cezhraničných prekážok.

3.2.5Európska komisia odvtedy začala pilotnú iniciatívu známu pod názvom b-solutions, ktorú realizovalo Združenie európskych pohraničných regiónov (AEBR). Táto inovačná iniciatíva v podstate poskytuje právnu podporu verejným orgánom v cezhraničných regiónoch s cieľom identifikovať hlavné príčiny právnych alebo administratívnych prekážok ovplyvňujúcich ich cezhraničné interakcie a preskúmať možné riešenia. Iniciatíva b-solutions poukázala na viaceré právne a administratívne prekážky, chýbajúce okamžité riešenia v súvislosti s cezhraničnými činnosťami, potrebu zmien v ich právnych rámcoch a potrebu podpory cezhraničnej spolupráce 10 . Na túto potrebu dostatočne reaguje Európska komisia vo svojom návrhu 11 .

3.2.6Cieľom zmeneného návrhu Európskej komisie je dosiahnuť rovnováhu medzi požiadavkami Parlamentu a Rady, ktoré v prípade schválenia výrazne ovplyvnia potenciálny vplyv legislatívnej iniciatívy.

4.Konkrétne pripomienky

4.1Významným aspektom návrhu Komisie je zachovanie povahy iniciatívy zdola nahor pri aktivácii navrhovaného postupu (prostredníctvom predloženia cezhraničného spisu jednotlivými zainteresovanými stranami). Takto môžu subjekty, ktoré sú týmito prekážkami skutočne nepriaznivo ovplyvnené, iniciovať harmonizačný postup a hľadanie riešení.

4.1.1Osobitosť návrhu Komisie však spočíva v tom, že (v snahe zohľadniť námietky Rady k pôvodnému návrhu 12 ) v súvislosti s povinnosťou členských štátov zriadiť príslušnú inštitucionálnu infraštruktúru využíva ako legislatívny nástroj nariadenie (ktoré je v súlade s článkom 288 ZFEÚ záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné na tých, ktorým je určené), zatiaľ čo využitie tejto infraštruktúry členskými štátmi je úplne dobrovoľné, pokiaľ ide o uplatnenie nástroja na uľahčenie cezhraničných riešení.

4.1.2Táto osobitosť zmeneného návrhu Komisie by nemala spôsobiť, že sa zanedbá reakcia na riziko, na ktoré EHSV poukazoval pri pôvodnom návrhu, t. j. že zavedenie navrhovaného systému na dobrovoľnom základe by v konečnom dôsledku mohlo viesť k ďalšej fragmentácii právnej praxe a administratívnej štruktúry v Európe 13 .

4.2Je potrebné poznamenať, že do rozsahu regulačnej pôsobnosti nového návrhu Komisie patria aj mnohé pohraničné pobrežné regióny, aj keď vzhľadom na svoju odľahlosť majú obmedzenejšie cezhraničné styky a menej sa v nich využívajú cezhraničné verejné služby. Okrem toho pri uplatňovaní dodatočného legislatívneho režimu, akým je navrhovaný režim, na námorných hraniciach hrozí vážne riziko jeho prekrývania s dohodami o cezhraničných činnostiach uzavretými na bilaterálnej alebo multilaterálnej úrovni v rámci medzinárodného morského práva.

4.3Opätovná absencia akéhokoľvek ustanovenia o finančných prostriedkoch EÚ pre členské štáty určených na zriadenie a prevádzku navrhovaných inštitucionálnych infraštruktúr, najmä vzhľadom na to, že návrh sa zakladá na politike súdržnosti EÚ, pripomína skutočnosť, že EHSV už preukázal, že táto otázka je potenciálnym zdrojom problémov, najmä pre menej rozvinuté členské štáty. Bolo by potrebné poskytnúť financovanie zo štrukturálnych fondov EÚ na organizáciu a prevádzku navrhovaných štruktúr, a najmä cezhraničných koordinačných miest 14 .

4.4V zmenenom návrhu Komisie sa v podstate stanovuje vytvorenie jednotného kontaktného miesta pre všetky relevantné záležitosti a členským štátom sa ponecháva voľnosť pri rozhodovaní o podobe a druhu cezhraničných koordinačných miest (dokonca aj z doterajších administratívnych štruktúr), pričom vytvorenie týchto miest bude povinné a zároveň sa riešenie prekážok ponechá na uvážení členských štátov. Nástroj je teda navrhnutý tak, aby mohol pomôcť pri hľadaní zmysluplných riešení týchto prekážok.

4.5Aby nedošlo k oslabeniu pridanej hodnoty navrhovaného postupu, nemal by sa považovať len za prostriedok, ako poukázať na zistené problémy a rozpoznať ich charakteristiky prostredníctvom zhromažďovania údajov zo všetkých členských štátov s využitím koordinačnej úlohy Komisie. Je potrebné zdôrazniť a vyzdvihnúť, že členské štáty majú možnosť odstrániť príčinu cezhraničných prekážok prostredníctvom využitia nástroja na ich riešenie (aj keď len dobrovoľného).

4.6V záujme lepšieho pochopenia fungovania nového postupu by bolo vhodnejšie, keby Komisia uviedla viac príkladov cezhraničných problémov a spôsobov ich riešenia, aby bol postup zrozumiteľný a aby zainteresované strany a členské štáty pochopili, do akej miery je nutný.

4.7Zároveň, aby sa tento postup nepovažoval za jednoduchý, štandardný proces, by bolo vhodné poskytnúť možnosť doplnenia ďalších informácií do podaného cezhraničného spisu, pokiaľ sa pri prvom posúdení nezistí cezhraničná prekážka (právo podať námietku).

V Bruseli 10. apríla 2024

Ioannis VARDAKASTANIS

predseda sekcie pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť

_____________

(1)     Podkladový dokument pre neformálne zasadnutie ministrov o územnej súdržnosti počas luxemburského predsedníctva .

(2)     EPRS, Mechanism to resolve legal and administrative obstacles in a cross-border context – European added value assessment (ECBM, mechanizmus riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte – posúdenie európskej pridanej hodnoty) , PE 740.233 – máj 2023, s. 19.

(3)       COM(2018) 373 final .

(4)       COM(2023) 790 final .

(5)    Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ, COM(2017) 534 final, s. 2 .

(6)     Schengenský priestor podrobne .

(7)     http://ec.europa.eu/regional_policy/en/policy/cooperation/european-territorial/cross-border/review/ .

(8)    Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ, COM(2017) 534 final, s. 4 .

(9)    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mechanizme riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte, Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018 .

(10)    Európska komisia a Združenie európskych pohraničných regiónov, b-solutions: Solving Border Obstacles – A Compendium of 43 Cases (b-solutions: Riešenie cezhraničných prekážok – Kompendium 43 prípadov), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2020.

(11)    Európska komisia, Zmenený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mechanizme riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte, COM(2023) 790 final .

(12)     https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-6009-2020-INIT/sk/pdf

(13)    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mechanizme riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte, Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018 .

(14)    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mechanizme riešenia právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte, Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018 .