1.

Na účely úplného dodržania cieľov smernice 93/13/ES (1) má súd alebo senát v rámci prijímania a posudzovania rozhodnutia v prebiehajúcom exekučnom konaní v súlade s rozsudkami vyhlásenými vo veciach C-472/11 (2) a C-397/11 (3) konštatovať zjavnú nekalú povahu zmluvných podmienok, ktoré sú základom rozhodnutia, ktoré sa má vykonať, vrátane tých, ktoré sa týkajú hlavného predmetu zmluvy, ak sa o nich oficiálne dozvie a informuje o nich dlžníka (spotrebiteľa), pričom ho vyzve, aby podal vyhlásenie, či žiada, aby boli vyvodené právne dôsledky z konštatovania nekalej povahy dotknutej zmluvnej podmienky, a ak o to spotrebiteľ požiada, obráti sa na účastníka konania, ktorý žiada o výkon rozhodnutia s cieľom znížiť sumu uvedenú v návrhu na výkon rozhodnutia o sumu, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť podľa nekalých zmluvných podmienok uložených spotrebiteľovi, a oznámi to tajomníkovi súdu?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku je na účely dosiahnutia cieľov smernice 93/13 tiež potrebné objasniť, či je možné rozlišovať medzi exekučnými konaniami podľa toho, či je exekúcia nariadená rozhodnutím o výkone rozhodnutia podľa § 15 ods. 1 zákona LIII z roku 1994, alebo doložkou vykonateľnosti podľa § 23/C tohto zákona.

3.

Je vzhľadom na veľký počet exekučných konaní tohto typu prebiehajúcich v Maďarsku potrebný legislatívny zásah s cieľom odstrániť škody spôsobené spotrebiteľom a čo najskôr ich odškodniť za nevýhody vyplývajúce z nekalých zmluvných podmienok a mali by byť spotrebitelia oslobodení od dôsledkov takýchto exekučných konaní na individuálnom základe, a nie na základe možnosti súdneho posúdenia vyplývajúceho z exekučného aktu, a teda zistenia nekalej zmluvnej podmienky?