–

Sony Computer Entertainment Europe Ltd, v zastúpení: B. Arnold, C. Rohnke a J. Wergin, Rechtsanwälte,

–

Datel Design and Development Ltd, Datel Direct Ltd a JS, v zastúpení: W. Scheuerl, C. Triebe et T. von Plehwe, Rechtsanwälte,

–

Európska komisia, v zastúpení: J. Samnadda a G. von Rintelen, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 ods. 1 až 3 a článku 4 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov (Ú. v. EÚ L 111, 2009, s. 16).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Sony Computer Entertainment Europe Ltd (ďalej len „Sony“), spoločnosťou, ktorá distribuuje najmä videoherné konzoly PlayStation a hry pre tieto konzoly, a Datel Design and Development Ltd a Datel Direct Ltd (ďalej spoločne len „Datel“), skupinou spoločností, ktorá vyvíja, vyrába a distribuuje počítačové programy, ako aj ich riaditeľom vo veci údajného porušenia týmito spoločnosťami výlučného práva spoločnosti Sony povoliť akúkoľvek zmenu počítačového programu, ktorého majiteľom je táto spoločnosť.

3

Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO) prijala 20. decembra 1996 v Ženeve zmluvu WIPO o autorskom práve, ktorá nadobudla účinnosť 6. marca 2002. Táto zmluva bola v mene Európskeho spoločenstva schválená rozhodnutím Rady 2000/278/ES zo 16. marca 2000 (Ú. v. ES L 89, 2000, s. 6; Mim. vyd. 04/003, s. 260).

4

Článok 2 tejto zmluvy stanovuje:

„Autorskoprávna ochrana sa vzťahuje na vyjadrenia a nie na myšlienky, spôsoby, pracovné postupy alebo matematické koncepty ako také.“

5

Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (ďalej len „dohoda TRIPS“), uvedená v prílohe 1 C k Dohode o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), bola podpísaná v Marrákeši 15. apríla 1994 a schválená rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 80).

6

Článok 10 dohody TRIPS s názvom „Počítačové programy a súbory dát“ stanovuje:

„1.   Počítačové programy, či už v zdrojovom alebo v strojovom kóde, budú chránené ako literárne diela podľa Bernského dohovoru [o ochrane literárnych a umeleckých diel, podpísaného v Berne 9. septembra 1886, v znení vyplývajúcom z Parížskeho aktu z 24. júla 1971 (ďalej len ‚Bernský dohovor‘)].

2.   Súbor dát alebo iného materiálu, či už schopné spracovania počítačom alebo v inej forme, ktoré z dôvodu výberu alebo usporiadania svojho obsahu predstavujú duševné výtvory, budú chránené ako také. Táto ochrana, ktorá sa nevzťahuje na dáta alebo materiál, sa nebude týkať žiadneho autorského práva uplatneného na dáta alebo materiál.“

7

Článok 2 ods. 1 a 3 Bernského dohovoru stanovuje:

„1.   Výraz ‚literárne a umelecké diela‘ zahŕňa všetky výtvory z literárnej, vedeckej a umeleckej oblasti bez ohľadu na spôsob alebo formu ich vyjadrenia, ako: knihy, brožúry a iné písomné diela; prednášky, preslovy, kázne a iné diela takej istej povahy; dramatické alebo hudobno‑dramatické diela; choreografické diela a pantomímy; hudobné skladby s textom alebo bez textu; filmové diela, ktorým sú na roveň postavené diela vyjadrené spôsobom obdobným filmu; kresliarske, maliarske, architektonické, sochárske, rytecké, litografické diela; fotografické diela, ktorým sú na roveň postavené diela vyjadrené spôsobom obdobným fotografii; diela úžitkového umenia; ilustrácie, zemepisné mapy; plány, náčrtky a plastické zemepisné, miestopisné, architektonické alebo vedecké diela.

…

3.   Preklady, úpravy, hudobné úpravy a iné spracovania literárneho alebo umeleckého diela sú chránené ako diela pôvodné bez toho, aby bolo dotknuté autorské právo k pôvodnému dielu.“

8

Článok 1 smernice Rady 91/250/EHS zo 14. mája 1991 o právnej ochrane počítačových programov (Ú. v. ES L 122, 1991, s. 42; Mim. vyd. 17/001, s. 114), nazvaný „Predmet ochrany“, stanovoval:

„1.   V súlade s ustanoveniami tejto smernice členské štáty chránia počítačové programy podľa autorského práva ako literárne diela v zmysle [Bernského dohovoru]. Na účely tejto smernice zahŕňa pojem ‚počítačové programy‘ aj ich prípravný koncepčný materiál.

2.   Ochrana podľa tejto smernice sa vzťahuje na vyjadrenia počítačového programu v akejkoľvek forme. Myšlienky a princípy, na ktorých je založený ktorýkoľvek prvok počítačového programu, vrátane tých, ktoré sú podkladom ich [jeho – neoficiálny preklad] rozhrania, nie sú podľa tejto smernice chránené autorským právom.

3.   Počítačový program je chránený, ak je pôvodný v tom zmysle, že je autorovým vlastným duševným výtvorom. Žiadne iné kritériá na určenie možnej ochrany sa nepoužijú.“

9

Smernica 91/250 bola nahradená smernicou 2009/24, ktorá nadobudla účinnosť 25. mája 2009.

10

Odôvodnenia 2, 7, 10, 11 a 15 smernice 2009/24 uvádzajú:

…

…

…

11

Článok 1 ods. 1 až 3 tejto smernice stanovuje:

„1.   V súlade s ustanoveniami tejto smernice členské štáty chránia počítačové programy podľa autorského práva ako literárne diela v zmysle [Bernského dohovoru]. Na účely tejto smernice zahŕňa pojem ‚počítačové programy‘ aj ich prípravný koncepčný materiál.

2.   Ochrana podľa tejto smernice sa vzťahuje na vyjadrenia počítačového programu v akejkoľvek forme. Myšlienky a princípy, na ktorých je založený ktorýkoľvek prvok počítačového programu, vrátane tých, ktoré sú podkladom jeho rozhrania, nie sú podľa tejto smernice chránené autorským právom.

3.   Počítačový program je chránený, ak je pôvodný v tom zmysle, že je autorovým vlastným duševným výtvorom. Žiadne iné kritériá na určenie ochrany sa nepoužijú.“

12

Článok 4 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:

„S výnimkou ustanovení článkov 5 a 6 zahŕňajú výlučné práva majiteľa práv v zmysle článku 2 právo robiť alebo povoľovať:

…

…“

13

Ustanovenie § 69a Gesetz über Urheberrecht und verwandte Schutzrechte – Urheberrechtsgesetz (zákon o autorskom práve a súvisiacich právach) z 9. septembra 1965 (BGBl. 1965 I, s. 1273), zmeneného zákonom z 23. júna 2021 (BGBl. 2021 I, s. 1858, ďalej len „UrhG“), stanovuje:

„1.   Počítačové programy v zmysle tohto zákona sú programy v akejkoľvek forme vrátane prípravného koncepčného materiálu.

2.   Poskytnutá ochrana sa vzťahuje na vyjadrenia počítačového programu v akejkoľvek forme. Myšlienky a princípy, na ktorých je založený ktorýkoľvek prvok počítačového programu, vrátane tých, ktoré sú podkladom jeho rozhrania, nie sú chránené.

3.   Počítačový program je chránený, ak je pôvodný v tom zmysle, že je autorovým vlastným duševným výtvorom. Žiadne iné kritériá, najmä kvalitatívne alebo estetické, sa na určenie možnej ochrany nepoužijú.“

14

Ustanovenie § 69c UrhG znie:

„Majiteľ má výlučné právo robiť alebo povoľovať:

…

15

Sony uvádza ako držiteľ výlučnej licencie pre Európu na trh herné konzoly PlayStation, ako aj hry určené pre tieto konzoly. Až do roku 2014 Sony uvádzala na trh najmä konzolu PlayStationPortable (ďalej len „konzola PSP“), ako aj hry určené pre túto konzolu, medzi ktoré patrí hra „MotorStorm: Arctic Edge (ďalej len „dotknutá hra“).

16

Datel vyvíja, vyrába a distribuuje počítačové programy, najmä doplnkové výrobky k herným konzolám spoločnosti Sony, vrátane programu Action replay PSP, ako aj prístroja Tilt FX spolu s programom s rovnakým názvom, ktorý umožňuje ovládanie konzoly PSP pohybom v priestore. Tieto počítačové programy fungujú výlučne s originálnymi hrami Sony.

17

Chod programu Action Replay PSP sa spúšťa tak, že konzola PSP sa pripojí k počítaču a do tejto konzoly sa vloží USB kľúč, ktorý nahrá tento počítačový program. Po opätovnom spustení uvedenej konzoly má používateľ v rozhraní ďalšiu záložku „Action replay“, ktorá ponúka používateľovi možnosti hry, ktoré Sony v tomto štádiu hry nesprístupnila. Pod touto záložkou sa nachádzajú napríklad, pokiaľ ide o dotknutú hru, možnosti, ktoré dovoľujú odstrániť akékoľvek obmedzenia používania „turba“ („booster“), alebo mať k dispozícii nielen časť vodičov, ale aj tú časť z nich, ktorá by sa inak aktivovala až po získaní určitého počtu bodov.

18

Pokiaľ ide o Tilt FX, používateľ má snímač, ktorý je pripojený na konzolu PSP a ktorý umožňuje ovládanie tejto konzoly vďaka jej pohybu v priestore. Do uvedenej konzoly sa musí vložiť aj USB kľúč, aby sa pripravilo aktivovanie snímača pohybu, v dôsledku čoho je v rozhraní k dispozícii dodatočná záložka, ktorá okrem iného odstráni určité obmedzenia. V prípade dotknutej hry tak táto funkcionalita umožňuje neobmedzené používanie turba.

19

Sony vo veci samej najmä tvrdí, že prostredníctvom prístrojov a počítačových programov spoločnosti Datel používatelia z hľadiska autorského práva nezákonným spôsobom menia počítačové programy, na ktorých je založená táto hra. V tejto súvislosti sa domáhala najmä skončenia uvádzania týchto prístrojov a počítačových programov na trh, ako aj náhrady údajne spôsobenej škody.

20

Rozsudkom z 24. januára 2012 Landgericht Hamburg (Krajinský súd Hamburg, Nemecko) návrhom spoločnosti Sony čiastočne vyhovel. Tento rozsudok však v odvolacom konaní zmenil Oberlandesgericht Hamburg (Vyšší krajinský súd Hamburg, Nemecko), ktorý žalobu spoločnosti Sony v celom rozsahu zamietol.

21

Vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku „Revision“ proti rozsudku Oberlandesgericht Hamburg (Vyšší krajinský súd Hamburg) uvádza, že výsledok tohto opravného prostriedku závisí od toho, či používanie počítačových programov spoločnosti Datel porušuje výlučné právo na zmenu počítačového programu v zmysle § 69c bodu 2 UrhG, ktorého majiteľom je spoločnosť Sony. Uplatnenie tohto ustanovenia v spore vo veci samej však závisí od výkladu článku 1 ods. 1 až 3 a článku 4 ods. 1 písm. b) smernice 2009/24.

22

Po prvé teda vzniká otázka, či použitie programov spoločnosti Datel zasahuje do pôsobnosti ochrany počítačového programu, ak nedochádza k zmene zdrojového kódu alebo strojového kódu tohto programu alebo jeho rozmnoženiu, ale ak iný počítačový program, ktorý sa spustí súčasne s chráneným počítačovým programom, zmení obsah premenných, ktoré chránený počítačový program uložil do operačnej pamäte tohto počítača a ktoré využíva pri chode tohto programu. Vnútroštátny súd sa pýta, či obsah takýchto premenných patrí do pôsobnosti ochrany autorského práva k počítačovému programu.

23

Po druhé je nevyhnutné objasniť dosah pojmu „zmena“ v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) smernice 2009/24, osobitne s cieľom zistiť, či tento pojem pokrýva situáciu, v ktorej sa strojový kód alebo zdrojový kód počítačového programu či jeho rozmnoženiny nemení, ale v ktorej iný program, ktorý je spustený súčasne s chráneným počítačovým programom, mení obsah premenných, ktoré chránený počítačový program uložil do operačnej pamäte a využíva ich pri chode tohto programu.

24

Za týchto podmienok Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

25

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 1 ods. 1 až 3 smernice 2009/24 vykladať v tom zmysle, že ochrana priznaná touto smernicou sa vzťahuje na obsah premenných dát uložených chráneným počítačovým programom do operačnej pamäte tohto počítača a využívaných týmto programom pri jeho chode.

26

Na úvod treba uviesť, že Európska komisia vo svojich pripomienkach tvrdí, že právna úprava dotknutá vo veci samej sa má posudzovať nielen s ohľadom na smernicu 2009/24, ale aj s ohľadom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230), a z tohto dôvodu tvrdí, že počítačový program, o aký ide vo veci samej, predstavuje rozmnožovanie diela v zmysle článku 2 písm. a) tejto smernice.

27

V tejto súvislosti treba spresniť, že v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zavedeného článkom 267 ZFEÚ, prináleží Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť prejednávaný spor. Z tohto hľadiska môže Súdny dvor zo všetkých informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia vnútroštátneho súdu, vybrať normy a zásady práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad so zreteľom na predmet sporu vo veci samej, s cieľom preformulovať otázky, ktoré sú mu položené, a vykladať všetky ustanovenia práva Únie, ktoré vnútroštátne súdy potrebujú na rozhodovanie o žalobách, ktoré im boli predložené, aj keď tieto ustanovenia nie sú výslovne spomenuté v uvedených otázkach (rozsudok z 19. decembra 2019, Airbnb Ireland, C‑390/18, EU:C:2019:1112, bod 36 a citovaná judikatúra).

28

Výlučne vnútroštátnemu súdu však prislúcha vymedziť predmet otázok, ktoré má v úmysle položiť Súdnemu dvoru. Vzhľadom na to, že zo samotného návrhu nevyplýva potreba takéhoto preformulovania, Súdny dvor nemôže na návrh jedného zo subjektov uvedených v článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie preskúmať otázky, ktoré mu vnútroštátny súd nepoložil. Ak tento posledný uvedený súd na základe vývoja sporu považuje za potrebné získať dodatočné podklady pre výklad práva Únie, musí sa nanovo obrátiť na Súdny dvor (rozsudok z 19. decembra 2019, Airbnb Ireland, C‑390/18, EU:C:2019:1112, bod 37).

29

V prejednávanej veci a pri neexistencii akejkoľvek zmienky smernice 2001/29 v prvej prejudiciálnej otázke alebo akejkoľvek inej informácie v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorá by si vyžadovala, aby sa Súdny dvor zaoberal výkladom tejto smernice s cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, nie je potrebné skúmať túto otázku z hľadiska uvedenej smernice. Platí to o to viac, že vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania výslovne uviedol bez toho, aby odkázal na túto smernicu, že otázka prípadného rozmnožovania nie je predmetom sporu vo veci samej.

30

Pokiaľ ide o odpoveď na položenú otázku, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je pri výklade ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen znenie ustanovenia, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou, a prípadne aj históriu jeho vzniku (rozsudok z 23. novembra 2023, Seven.One Entertainment Group, C‑260/22, EU:C:2023:900, bod 22 a citovaná judikatúra).

31

V prvom rade, pokiaľ ide o znenie predmetných ustanovení, treba uviesť, že článok 1 smernice 2009/24 definuje podľa svojho názvu predmet ochrany počítačových programov.

32

Podľa odseku 1 tohto článku sú počítačové programy chránené podľa autorského práva ako literárne diela v zmysle Bernského dohovoru. Odsek 2 tohto článku rozširuje takúto ochranu na „vyjadrenia počítačového programu v akejkoľvek forme“ a spresňuje, že myšlienky a princípy, na ktorých je založený ktorýkoľvek prvok počítačového programu, vrátane tých, ktoré sú podkladom jeho rozhrania, nie sú podľa tejto smernice chránené autorským právom. Odsek 3 toho istého článku okrem toho stanovuje, že počítačový program je chránený, ak je pôvodný v tom zmysle, že je autorovým vlastným duševným výtvorom, pričom spresňuje, že na určenie, či sa na program môže vzťahovať ochrana, sa nepoužijú žiadne iné kritériá.

33

Zo znenia článku 1 smernice 2009/24, najmä z jeho odsekov 2 a 3 tak vyplýva, že chránené sú „vyjadrenia“ počítačového programu „v akejkoľvek forme“ s výnimkou myšlienok a princípov, na ktorých sú založené prvky, ktoré ho tvoria, pod podmienkou, že takýto program je pôvodný v tom zmysle, že je autorovým vlastným duševným výtvorom.

34

Pokiaľ ide o obsah tohto pojmu, Súdny dvor s ohľadom na článok 1 ods. 2 smernice 91/250, ktorého znenie je totožné so znením článku 1 ods. 2 smernice 2009/24 a ktorého výklad je preto uplatniteľný na toto posledné uvedené ustanovenie, rozhodol, že „formy vyjadrenia“ počítačového programu sú tie, ktoré umožňujú jeho rozmnoženie v rôznych počítačových kódoch, akými sú zdrojový a strojový kód (rozsudok z 22. decembra 2010, Bezpečnostní softwarová asociace, C‑393/09, EU:C:2010:816, bod 35).

35

Súdny dvor naopak rozhodol, že grafické užívateľské rozhranie počítačového programu, ktoré nedovoľuje rozmnožovať tento program, ale predstavuje len jeho prvok, prostredníctvom ktorého užívatelia využívajú funkcie uvedeného programu, nepredstavuje formu vyjadrenia počítačového programu v zmysle tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2010, Bezpečnostní softwarová asociace, C‑393/09, EU:C:2010:816, body 41 a 42).

36

Súdny dvor sa tiež domnieval, že ani funkcionalita počítačového programu, ani programovací jazyk a formát dátových súborov používaných v rámci počítačového programu na využívanie niektorých jeho funkcií nepredstavujú formu vyjadrenia tohto programu v zmysle uvedeného ustanovenia. Ak by totiž bola prípustná ochrana funkcionality počítačového programu autorským právom, umožnila by sa monopolizácia myšlienok na úkor technického pokroku a priemyselného rozvoja (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. mája 2012, SAS Institute, C‑406/10, EU:C:2012:259, body 39 a 40).

37

Zo znenia článku 1 ods. 2 smernice 2009/24 tak vyplýva, ako uviedol generálny advokát v bode 37 svojich návrhov, že na zdrojový kód a strojový kód sa vzťahuje pojem „forma vyjadrenia“ počítačového programu v zmysle tohto ustanovenia, keďže umožňujú rozmnožovanie alebo vyhotovenie tohto programu v neskoršom štádiu, zatiaľ čo jeho iné prvky, ako sú najmä jeho funkcionality, nie sú touto smernicou chránené. Uvedená smernica nechráni ani prvky, prostredníctvom ktorých používatelia využívajú takéto funkcionality, avšak bez toho, aby umožňovala takúto rozmnoženinu alebo neskoršie vyhotovenie uvedeného programu.

38

Ako uviedol generálny advokát v bodoch 38 a 40 svojich návrhov, ochrana zaručená smernicou 2009/24 sa obmedzuje na duševnú tvorbu, ako sa odráža v texte zdrojového kódu a strojového kódu, a teda na doslovné vyjadrenie počítačového programu v týchto kódoch, ktoré predstavujú súbor pokynov, podľa ktorých musí počítač vykonávať úlohy stanovené autorom programu.

39

V druhom rade je takýto výklad, ktorý je založený na znení dotknutých ustanovení, podporený kontextom vyplývajúcim najmä z medzinárodného práva, do ktorého patria tieto ustanovenia.

40

V tejto súvislosti po prvé, podobne ako článok 1 ods. 1 smernice 2009/24, článok 10 ods. 1 dohody TRIPS stanovuje, že počítačové programy, či už v zdrojovom alebo v strojovom kóde, budú chránené ako literárne diela podľa Bernského dohovoru.

41

Súdny dvor pritom už s ohľadom na článok 2 ods. 1 tohto dohovoru, ako aj na článok 2 Zmluvy WIPO o autorskom práve a článok 9 ods. 2 dohody TRIPS pripomenul, že predmetom ochrany podľa autorského práva môžu byť vyjadrenia, a nie myšlienky, postupy, spôsoby prevádzkovania alebo matematické koncepcie ako také (rozsudok z 13. novembra 2018, Levola Hengelo, C‑310/17, EU:C:2018:899, bod 39 a citovaná judikatúra).

42

Po druhé tento výklad podporuje aj preambula smernice 2009/24.

43

Odôvodnenie 7 tejto smernice najskôr uvádza, že pojem „počítačový program“ zahŕňa aj prípravnú koncepčnú prácu vedúcu k vyvinutiu počítačového programu pod podmienkou, že na základe jej povahy bude možné v neskoršom štádiu vytvoriť počítačový program.

44

Z odôvodnenia 11 uvedenej smernice ďalej vyplýva, že podľa tej istej smernice nie sú chránené myšlienky a princípy, na ktorých sú založené rôzne prvky programu, ako sú myšlienky a princípy, ktoré tvoria základ logiky, algoritmov a programovacích jazykov, pričom autorské právo chráni len vyjadrenie týchto myšlienok a princípov.

45

Z uvedeného napokon vyplýva, že podľa odôvodnenia 15 smernice 2009/24, pokiaľ ide o výlučné práva majiteľa, neoprávnené rozmnožovanie, preklad, úpravu alebo zmenu „formy kódu, v ktorej bola rozmnoženina počítačového programu dodaná“, porušujú výlučné práva autora.

46

V treťom rade je výklad uvedený v bode 37 tohto rozsudku v súlade s cieľmi sledovanými právnou ochranou počítačových programov podľa smernice 2009/24.

47

V tejto súvislosti, ako zdôraznil generálny advokát v bode 41 svojich návrhov, cieľ sledovaný režimom ochrany počítačových programov zavedeným normotvorcom Únie, ako to vyplýva z odôvodnenia 2 smernice 2009/24, má chrániť autorov programov pred neoprávneným rozmnožovaním týchto programov, ktoré je v digitálnom prostredí veľmi jednoduché a lacné, ako aj pred šírením ich „pirátskych“ kópií. V tomto odôvodnení sa totiž pripomína, že rozvoj počítačových programov vyžaduje investovanie značných ľudských, technických a finančných prostriedkov, zatiaľ čo počítačové programy možno kopírovať za zlomok nákladov, potrebných na ich samostatné vytvorenie.

48

Ako naopak vyplýva z bodov 3.6 a 3.12 dôvodovej správy k návrhu smernice Rady o právnej ochrane počítačových programov predloženému 5. januára 1989 (Ú. v. ES C 91, 1989, s. 4), z ktorého vychádza smernica 91/250, právny režim ochrany počítačových programov neposkytuje monopol, ktorý bráni nezávislej tvorbe, a teda nebráni technickému pokroku. Okrem toho konkurenti autora počítačového programu majú od chvíle, keď im nezávislá analýza umožnila zistiť použité myšlienky, pravidlá alebo princípy, úplnú voľnosť pri vytváraní svojho vlastného diela s cieľom vytvárať kompatibilné výrobky. Okrem toho môžu využiť tú istú myšlienku, ale bez toho, aby používali rovnaké vyjadrenie ako iné chránené programy.

49

Ako navyše uvádza odôvodnenie 10 smernice 2009/24, funkciou počítačového programu je komunikovať a pracovať spolu s ostatnými prvkami počítačového systému a jeho používateľmi, a na tento účel sa vyžaduje logické a prípadne fyzické prepojenie a interakcia, ktoré sú potrebné na plné fungovanie prvkov programu (softvéru) a technického vybavenia (hardvéru) s iným programom (softvérom) a technickým vybavením (hardvérom) a s používateľmi.

50

V prejednávanej veci vnútroštátny súd poznamenáva, že program spoločnosti Datel je inštalovaný používateľom na konzole PSP a vykonáva sa súčasne s hracím programom. Dodáva, že tento program nemení ani nepreberá strojový kód, ani zdrojový kód, a ani vnútornú štruktúru a organizáciu programu spoločnosti Sony používaného na konzole PSP, ale obmedzuje sa na zmenu obsahu premenných dočasne uložených hrami Sony do operačnej pamäte konzoly PSP, ktoré sa používajú počas realizácie hry, a teda táto hra sa vykonáva na základe týchto premenných so zmeneným obsahom.

51

Okrem toho sa zdá, ako vyplýva z odôvodnenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania, že program spoločnosti Datel tým, že mení len obsah premenných uložených chráneným počítačovým programom do operačnej pamäte počítača a využívaných týmto programom pri jeho chode, neumožňuje ako taký rozmnožovanie tohto programu ani jeho časti, ale naopak predpokladá, že tento program bude vykonávaný súčasne. Ako v podstate zdôraznil generálny advokát v bode 48 svojich návrhov, obsah premenných teda predstavuje prvok uvedeného programu, prostredníctvom ktorého používatelia využívajú funkcionality takéhoto programu, ktorý nie je chránený ako „forma vyjadrenia“ počítačového programu v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 2009/24, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

52

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 1 až 3 smernice 2009/24 sa má vykladať v tom zmysle, že ochrana priznaná touto smernicou sa nevzťahuje na obsah premenných dát uložených chráneným počítačovým programom do operačnej pamäte počítača a využívaných týmto programom pri jeho chode, pokiaľ tento obsah neumožňuje rozmnožovanie alebo neskoršie vyhotovenie takéhoto programu.

53

Vzhľadom na odpoveď poskytnutú na prvú otázku netreba odpovedať na druhú otázku.

54

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 1 ods. 1 až 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov

sa má vykladať v tom zmysle, že:

ochrana priznaná touto smernicou sa nevzťahuje na obsah premenných dát uložených chráneným počítačovým programom do operačnej pamäte počítača a využívaných týmto programom pri jeho chode, pokiaľ tento obsah neumožňuje rozmnožovanie alebo neskoršie vyhotovenie takéhoto programu.