1

Svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa Španielske kráľovstvo domáha zrušenia vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2022/1614 z 15. septembra 2022, ktorým sa určujú existujúce hlbokomorské rybolovné oblasti a zostavuje zoznam oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt citlivých morských ekosystémov (Ú. v. EÚ L 242, 2022, s. 1, ďalej len „napadnuté nariadenie“), pokiaľ ide o zostavenie tohto zoznamu uvedeného v článku 2 a v prílohe II k uvedenému nariadeniu.

2

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 2013, s. 22), predovšetkým určuje ciele a zásady spoločnej rybárskej politiky (SRP). Okrem iného sa v ňom stanovujú opatrenia na ochranu a udržateľné využívanie morských biologických zdrojov.

3

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2336 zo 14. decembra 2016, ktorým sa stanovujú osobitné podmienky lovu hlbokomorských populácií rýb v severovýchodnom Atlantiku a ustanovenia týkajúce sa rybolovu v medzinárodných vodách severovýchodného Atlantiku a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 2347/2002 (Ú. v. EÚ L 354, 2016, s. 1, ďalej len „základné nariadenie“), má za cieľ prispieť k dosiahnutiu cieľov nariadenia č. 1380/2013, pokiaľ ide o hlbokomorské druhy a biotopy, a teda zabezpečiť, aby boli rybolovné činnosti dlhodobo environmentálne udržateľné a riadili sa spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi, ktorými je dosiahnuť prínos v hospodárskej, sociálnej a zamestnaneckej oblasti a prispieť k dostupnosti dodávok potravín.

4

Článok 7 ods. 1 základného nariadenia stanovuje, že členské štáty, ktorých plavidlám bolo udelené povolenie na hlbokomorský rybolov v súlade s článkom 3 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2347/2002 zo 16. decembra 2002, ktorým sa zriaďujú požiadavky špecifického prístupu a pridružených podmienok, ktoré sa vzťahujú na rybolov hlbokomorských zásob rýb (Ú. v. ES L 351, 2002, s. 6), a pokiaľ ide o rybolovné činnosti plavidiel, ktoré lovia viac než 10 ton v každom kalendárnom roku, najneskôr 13. júla 2017 informujú Európsku komisiu prostredníctvom záznamov zo systému monitorovania plavidiel (VMS), alebo v prípade, ak záznamy VMS nie sú k dispozícii, prostredníctvom iných nástrojov relevantného a overiteľného informovania o miestach rybolovných činností takýchto plavidiel týkajúcich sa hlbokomorských druhov počas referenčných kalendárnych rokov 2009 – 2011.

5

Článok 9 ods. 6 základného nariadenia stanovuje, že Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví zoznam oblastí so známym alebo predpokladaným výskytom citlivých morských ekosystémov (ďalej len „CME“). Podľa článku 9 ods. 9 uvedeného nariadenia je rybolov s výstrojom na lov rýb pri dne zakázaný vo všetkých oblastiach uvedených na zozname v súlade s odsekom 6.

6

V apríli 2017 Komisia uverejnila výzvu na predkladanie údajov podľa článku 7 ods. 1 základného nariadenia. Členské štáty reagovali na túto výzvu predložením záznamov VMS a ďalších relevantných a overiteľných údajov o polohe rybolovných činností týchto plavidiel týkajúcich sa hlbokomorských druhov počas referenčných kalendárnych rokov 2009 – 2011.

7

Na základe údajov predložených členskými štátmi Komisia požiadala v júli 2017 Medzinárodnú radu pre výskum mora (ICES), aby vydala odporúčanie, ktorým sa určia existujúce hlbokomorské rybolovné oblasti, ako aj zoznam oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME.

8

Po získaní dodatočných údajov o CME a VMS od členských štátov za obdobie siahajúce do roku 2018 a v prípade niektorých údajov dokonca až do roku 2020 vydala ICES 5. januára 2021 odporúčanie, v ktorom určila existujúce hlbokomorské rybolovné oblasti, v ktorých sa využíva výstroj na lov pri dne v hĺbke od 400 do 800 metrov, a určila zoznam oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME (ďalej len „odporúčanie ICES z roku 2021“).

9

Dňa 17. novembra 2021 Komisia požiadala ICES, aby vydala dodatočné odporúčanie obsahujúce súradnice existujúcich hlbokomorských rybolovných oblastí a zoznam oblastí CME, ktoré sa nachádzajú výlučne vo vodách Únie v severovýchodnom Atlantiku. Toto odporúčanie bolo vydané 7. februára 2022.

10

Dňa 15. septembra 2022 Komisia na základe týchto informácií prijala napadnuté nariadenie, založené najmä na článku 9 ods. 6 základného nariadenia.

11

Článok 2 ods. 1 napadnutého nariadenia stanovuje:

„Zoznam oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt citlivých morských ekosystémov, sa zostavuje v súlade so súradnicami stanovenými v prílohe II.“

12

Španielske kráľovstvo navrhuje, aby Všeobecný súd:

13

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

14

Rada Európskej únie navrhuje, aby Všeobecný súd:

15

Európsky parlament navrhuje, aby Všeobecný súd:

16

Na podporu svojej žaloby Španielske kráľovstvo uvádza dva žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté nariadenie porušuje základné nariadenie a zásadu proporcionality v rozsahu, v akom stanovuje zoznam oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME.

17

Svojím druhým žalobným dôvodom Španielske kráľovstvo subsidiárne vznáša námietku nezákonnosti článku 9 ods. 6 a 9 základného nariadenia.

18

Tento žalobný dôvod sa skladá z dvoch častí založených na tom, že Komisia porušila základné nariadenie a zásadu proporcionality jednak tým, že neanalyzovala vplyv hlbokomorského pasívneho rybárskeho výstroja, a jednak metódou, ktorú použila.

19

Španielske kráľovstvo tvrdí, že článok 2 ods. 1 napadnutého nariadenia porušuje ustanovenia základného nariadenia a zásadu proporcionality tým, že stanovuje zoznam oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, bez toho, aby sa opieralo o analýzu vplyvu pasívneho rybárskeho výstroja. V tejto súvislosti Španielske kráľovstvo zdôrazňuje, že cieľom základného nariadenia a v tomto zmysle aj zoznamu uvedených oblastí je podľa jeho článku 1 zabrániť „značnému“ nepriaznivému vplyvu na CME v rámci hlbokomorského rybolovu a zaistiť dlhodobú ochranu hlbokomorských populácií rýb. Takýto prístup vyplýva aj z rôznych medzinárodných nástrojov, na ktoré odkazuje základné nariadenie, akými sú rezolúcie č. 61/105 a 64/72 prijaté Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov alebo Medzinárodné usmernenia Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) o riadení hlbokomorského rybolovu na šírom mori z 29. augusta 2008 (ďalej len „usmernenia FAO z roku 2008“). Španielske kráľovstvo tvrdí, že Komisia v uvedenom vykonávacom nariadení určila oblasti, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, na základe odporúčania ICES z roku 2021, v ktorom sa použila vážená metodika založená na posúdení viacerých možných prístupov k riadeniu rybolovu, ktorá však neposúdila vplyv zásadnej časti rybolovu, a to tej, ktorá využíva pasívny výstroj. Z hľadiska pilierov SRP týkajúcich sa vplyvu na hospodársku a sociálnu oblasť, ako aj oblasť zamestnanosti nie je táto metodika v súlade ani so základným nariadením, ani so zásadou proporcionality.

20

Komisia, podporovaná Radou a Parlamentom, odmieta argumentáciu Španielskeho kráľovstva.

21

Pokiaľ ide o výhradu založenú na porušení základného nariadenia, treba uviesť, že nastolená otázka sa týka výkladu článku 9 ods. 6 uvedeného nariadenia, najmä s cieľom určiť, či je v rámci prijatia nariadenia Komisiou, ktorým sa stanovuje zoznam oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, potrebné preskúmať značný nepriaznivý vplyv pasívneho výstroja v každej oblasti uvedenej na tomto zozname, a to v kontexte prístupu k riadeniu rybolovu, ktorý zahŕňa posúdenie dôsledkov opatrení na ochranu CME na rybolov a na hospodársky a sociálny život.

22

Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia Španielskeho kráľovstva (pozri bod 19 vyššie) treba pristúpiť k výkladu článku 9 ods. 6 základného nariadenia s cieľom definovať kritériá na určenie oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, ktoré sú predmetom prílohy II k napadnutému nariadeniu, a najmä určiť, či uvedené ustanovenie vyžaduje posúdenie nepriaznivého vplyvu rybolovu s pasívnym výstrojom v uvedených oblastiach.

23

V prvom rade je potrebné uviesť, že tento výklad treba podať s ohľadom na určité definície vyplývajúce priamo z článku 4 základného nariadenia a že tento článok odkazuje na definície uvedené v článku 4 nariadenia č. 1380/2013 a v článku 2 nariadenia Rady (ES) č. 734/2008 z 15. júla 2008 o ochrane citlivých morských ekosystémov na otvorenom mori pred nepriaznivými vplyvmi rybárskeho výstroja na lov pri dne (Ú. v. EÚ L 201, 2008, s. 8).

24

V tejto súvislosti na jednej strane článok 4 ods. 2 písm. j) základného nariadenia stanovuje, že „indikátory CME“ sú indikátory zahrnuté v prílohe III k uvedenému nariadeniu. Článok 4 ods. 2 písm. h) tohto nariadenia stanovuje, že za „kontakty“ sa považujú úlovky takých množstiev indikačných druhov CME, ktoré sú väčšie ako prahové hodnoty stanovené v prílohe IV k tomu istému nariadeniu. Konkrétnejšie je v predmetnej prílohe III uvedený v prvom rade výpočet druhov biotopov CME spolu s taxónmi, ktoré sa v nich najčastejšie nachádzajú a ktoré sú považované za indikátory CME. Vyššie uvedená príloha IV v písmenách a) a b) ďalej definuje kontakt s možným CME buď vo vzťahu k vlečným sieťam a inému rybolovnému výstroju okrem lovných šnúr (ako relevantnú uvádza prítomnosť viac ako 30 kg živých koralov alebo 400 kg živých hubiek indikátorov CME), alebo vo vzťahu k lovným šnúram (ako relevantnú uvádza prítomnosť indikátorov CME na 10 hákoch na každý segment 1000 hákov alebo na každý úsek 1200 metrov lovnej šnúry podľa toho čo je kratšie). V súlade s týmito ustanoveniami je teda výskyt CME preukázaný alebo naznačený prostredníctvom dôkazov týkajúcich sa povahy a množstva druhov, s ktorými príde do kontaktu tak aktívny, ako aj pasívny výstroj. Uvedené dôkazy sú relevantné a dôležité nielen v prípade náhodného kontaktu s CME v súlade s článkom 9 ods. 2 a 3 základného nariadenia, ale ako je analyzované nižšie, aj pre stanovenie oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME v súlade s ustanoveniami článku 9 ods. 4 a 6 toho istého nariadenia (pozri body 36 až 44 nižšie).

25

Na druhej strane, pokiaľ ide o pojmy „výstroj na lov rýb pri dne“ a „značný nepriaznivý vplyv“, tieto sú neoddeliteľnou súčasťou definície CME podľa článku 2 nariadenia č. 734/2008, na ktorý odkazuje článok 4 základného nariadenia.

26

Po prvé podľa článku 2 písm. d) nariadenia č. 734/2008 je výstroj na lov rýb pri dne „výstroj, ktorý sa pri nasadzovaní pri bežnom priebehu rybolovných operácií dostáva do kontaktu s morským dnom“, pričom takéto rybolovné operácie sú v uvedenom článku exemplifikované („okrem iného zahŕňa vlečné siete na lov rýb pri dne, dredže, žiabrovky na lov pri dne, lovné šnúry na lov pri dne, koše a pasce“). Z toho jasne vyplýva, že „výstroj na lov rýb pri dne“ v zmysle vyššie uvedenej definície zahŕňa pasívnu výstroj na lov rýb pri dne vrátane lovných šnúr.

27

Po druhé podľa článku 2 písm. b) nariadenia č. 734/2008 „závažné nepriaznivé vplyvy“, ktoré narúšajú integritu ekosystému podľa spresnení uvedených v článku 2 písm. c) toho istého nariadenia, vyplývajú z fyzického kontaktu morského dna s výstrojom na lov rýb pri dne pri bežnom priebehu rybolovných operácií. V tomto kontexte výraz „pri bežnom priebehu rybolovných operácií“ súvisí s výrazom „fyzick[ý] kontak[t] s výstrojom na lov rýb pri dne“ ktorý sa uvádza v článku 2 písm. b) uvedeného nariadenia, a nezahŕňa posúdenie rybolovných operácií vykonávaných v dotknutých morských oblastiach. Tento výklad je podporený článkom 2 písm. d) uvedeného nariadenia, podľa ktorého „výstroj na lov rýb pri dne“ je „výstroj, ktorý sa pri nasadzovaní pri bežnom priebehu rybolovných operácií dostáva do kontaktu s morským dnom“.

28

Po tretie definícia uvedená v článku 2 písm. b) nariadenia č. 734/2008 zahŕňa aj demonštratívny výpočet CME, ktoré zahŕňajú „útesy, podmorské pohoria, hydrotermálne prieduchy, studenovodné koraly alebo oblasti výskytu studenovodných morských hubiek“. V tomto ohľade, ako tvrdila Komisia pred Všeobecným súdom, bez toho, aby to bolo spochybnené, tento výpočet zodpovedá typom biotopov CME uvedeným v prílohe III k základnému nariadeniu, ktoré sú, ako je uvedené vyššie, definované na základe reprezentatívnych taxónov bez ohľadu na typ rybárskeho výstroja, ktorý ich môže ovplyvniť. Preto kvalifikácia oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, vyplýva z uplatnenia objektívnych kritérií spojených s preukázanou alebo pravdepodobnou prítomnosťou vymenovaných chránených druhov, pričom ich ochrana je zabezpečená vo vzťahu k nebezpečenstvám spojeným s účinkami rybolovu prostredníctvom „výstroj[a] na lov rýb pri dne“ vo všeobecnosti. Typ výstroja na lov rýb pri dne, či už aktívny, alebo pasívny, totiž nemá vplyv na indikátory týchto oblastí a typy biotopov CME, ktoré normotvorca identifikoval v prílohe III k základnému nariadeniu. Z uvedeného vyplýva, ako na pojednávaní správne tvrdila Komisia, že táto nedisponovala voľnou úvahou, pokiaľ ide o otázku, či morské biotopy výslovne zahrnuté do výpočtu vo vyššie uvedenej definícii [článok 2 písm. b) nariadenia č. 734/2008] a prevzaté do prílohy III k základnému nariadeniu predstavovali alebo nepredstavovali CME v závislosti od údajov týkajúcich sa typov výstroja na lov rýb pri dne používaného pri bežnom priebehu rybolovných operácií vykonávaných v dotknutých oblastiach.

29

Po štvrté podľa článku 2 písm. c) nariadenia č. 734/2008 sa vyššie uvedené „závažné nepriaznivé vplyvy“ hodnotia jednotlivo, kombinovane alebo súhrnne. Nie je preto potrebné osobitne skúmať nepriaznivé vplyvy pasívneho výstroja na lov rýb pri dne, keďže závažné nepriaznivé vplyvy na oblasti, v ktorých je známy výskyt CME, je možné konštatovať či predvídať už na základe použitia aktívneho výstroja a keďže v prípade zistenia dodatočných nepriaznivých vplyvov spôsobených pasívnym výstrojom by tak tieto vplyvy boli nanajvýš posilnené. Ako je uvedené v bode 28 vyššie, preukázaná alebo pravdepodobná prítomnosť chránených druhov vedie ku kvalifikácii relevantných oblastí ako oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, aby bola zabezpečená ich ochrana pred „výstroj[om] na lov rýb pri dne“ vo všeobecnosti.

30

Z uvedeného treba vyvodiť záver, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Španielske kráľovstvo, podľa článku 2 nariadenia č. 734/2008 môže byť oblasť kvalifikovaná ako oblasť, v ktorej je známy alebo predpokladaný výskyt CME z dôvodu závažných nepriaznivých vplyvov spôsobených samotným používaním aktívneho výstroja na lov rýb pri dne alebo používaním výstroja na lov rýb pri dne vo všeobecnosti, bez toho, aby táto kvalifikácia mohla byť spochybnená vo vzťahu k pasívnemu výstroju na lov rýb pri dne, a to vzhľadom na jeho (potenciálne menej) nepriaznivý vplyv na dotknutý ekosystém.

31

V druhom rade v rozsahu, v akom Španielske kráľovstvo zdôrazňuje, že článok 9 ods. 4 základného nariadenia na účely každoročného posúdenia oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, odkazuje na usmernenia FAO z roku 2008, treba uviesť, že faktory, ktoré by mali byť použité ako kritériá na identifikáciu CME, vyplývajú z bodov 14, 15 a 42 týchto usmernení.

32

Predovšetkým sa v nich uvádza, že tieto faktory, súvisiace s charakteristikami samotných ekosystémov, najmä s ich biologickými a štrukturálnymi aspektmi, sú:

33

Z uvedeného vyplýva, že klasifikácia morského ekosystému ako citlivého nepredpokladá skúmanie nepriaznivých vplyvov pasívneho výstroja na lov rýb pri dne. Je pravda, že podľa bodu 15 usmernení FAO z roku 2008 sa zraniteľnosť ekosystému posudzuje s ohľadom na ľudské činnosti a môže sa líšiť v závislosti od druhu používaného rybárskeho výstroja. To však neznamená, že by klasifikácia ekosystému ako zraniteľného predpokladala posúdenie jeho krehkosti osobitne vo vzťahu ku každému typu používaného výstroja alebo že mohla byť obmedzená len na určité typy výstroja a vylučovala by iné typy, keďže táto klasifikácia sa opiera o vlastnosti samotného ekosystému, ktoré sa nemôžu meniť v závislosti od vplyvu každého typu používaného výstroja.

34

Okrem toho z bodov 17, 18 a 47 usmernení FAO z roku 2008 vyplýva, že posúdenie nepriaznivých vplyvov rybolovu vykonávaného alebo plánovaného v dotknutých oblastiach nasleduje až po identifikácii CME a patrí do neskoršieho štádia postupu ich ochrany, ktorý zahŕňa prijatie vhodných opatrení týkajúcich sa riadenia a ochrany, ktoré sú zamerané na zabránenie akýmkoľvek závažným nepriaznivým vplyvom na CME.

35

Usmernenia FAO z roku 2008 teda neposkytujú výkladové prvky, ktoré by mohli podporiť tvrdenie Španielskeho kráľovstva týkajúce sa potreby posúdiť prípadný vplyv všetkých druhov rybolovu a typov výstroja, ktorý sa má použiť.

36

V treťom rade treba vykonať teleologickú a systematickú analýzu článku 9 ods. 6 základného nariadenia.

37

Po prvé je potrebné poznamenať, že určenie oblastí členskými štátmi, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, upravené v článku 9 ods. 4 základného nariadenia a zohľadnené Komisiou na účely zostavenia zoznamu týchto oblastí, sú založené najmä na biogeografických informáciách a informáciách o kontaktoch s CME, ktoré závisia od množstva určitých druhov (pozri ustanovenia príloh III a IV k uvedenému nariadeniu) ulovených počas rybolovnej operácie. Ide teda o informácie, ktoré sa týkajú skôr biologických a štrukturálnych vlastností dotknutých biotopov než vlastností alebo vplyvov rôznych druhov používaného výstroja na lov rýb pri dne.

38

Po druhé treba konštatovať, že hoci článok 9 ods. 6 základného nariadenia v rozsahu, v akom sa týka stanovenia zoznamu oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, zavádza podmienku ochrany CME, ide o prvok, ktorý je odlišný od toho, ktorý sa týka prijatia špecifických opatrení na ochranu a trvalo udržateľné využívanie morských biologických zdrojov.

39

V tejto súvislosti, ako vyplýva najmä z článku 4 ods. 1 bodu 20 a článku 7 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1380/2013, typ používaného rybárskeho výstroja alebo jeho charakteristické znaky súvisiace s jeho používaním môžu byť predmetom „technick[ých] opatren[í]“ na reguláciu vplyvu rybolovných činností na zložky ekosystémov. Takýmto opatrením patriacim do „riadenia rybolovu“ je opatrenie stanovené v článku 9 ods. 9 základného nariadenia, podľa ktorého „rybolov s výstrojom na lov pri dne je zakázaný vo všetkých oblastiach uvedených na zozname v súlade s odsekom 6“.

40

Rovnako možnosť stanovená v článku 9 ods. 6 druhej vete základného nariadenia týkajúca sa vypustenia oblasti zo zoznamu CME na základe posúdenia vplyvu a po prijatí vhodných ochranných a riadiacich opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť, že v uvedenej oblasti nedôjde k závažným nepriaznivým vplyvom na CME, predpokladá práve to, že takéto opatrenia boli prijaté. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Španielske kráľovstvo, z tohto ustanovenia teda nemožno vyvodiť, že pri zostavovaní zoznamu oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, by sa mal uplatniť prístup k riadeniu, ktorý zahŕňa požiadavku posúdenia dôsledkov opatrení na ochranu CME na rybolovné činnosti a na hospodársky a sociálny život (pozri bod 19 vyššie).

41

Po tretie takýto prístup, presadzovaný Španielskym kráľovstvom, nie je zlučiteľný s pojmom „vykonávací akt“, pretože mení alebo dopĺňa základné nariadenie, pokiaľ ide o jeho podstatné prvky týkajúce sa ochrany CME (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. februára 2023, Fenix International, C‑695/20, EU:C:2023:127, body 44 a 48 až 51), a ide nad rámec právomoci, ktorú Komisii priznáva článok 9 ods. 6 prvá veta základného nariadenia.

42

Toto konštatovanie nemôže byť spochybnené článkom 9 ods. 4 základného nariadenia, podľa ktorého sa posúdenie oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, vykonáva podľa prístupu predbežnej opatrnosti k riadeniu rybárstva stanoveného v článku 4 ods. 1 bode 8 nariadenia č. 1380/2013, podľa ktorého by sa „nedostatok primeraných vedeckých informácií nemal používať ako dôvod na oddialenie alebo neprijatie opatrení na hospodárenie s cieľovým druhom na účely jeho ochrany, ochrany príbuzných alebo závislých druhov a necieľových druhov a ich prostredia“. Uplatnenie uvedeného prístupu, pokiaľ ide o zostavenie zoznamu oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, je totiž odôvodnené na jednej strane skutočnosťou, že identifikácia týchto oblastí je neoddeliteľnou súčasťou ich ochrany, a na druhej strane pravdepodobnosťou nedostatku dostačujúcich (alebo dostatočne spoľahlivých a dôveryhodných) vedeckých informácií, pokiaľ ide o vlastnosti dotknutých ekosystémov, ktoré musia byť pri identifikácii CME zohľadnené. Tento prístup znamená, že nedostatok takýchto údajov by nemal brániť tomu, aby Komisia pri výkone svojej voľnej úvahy v tejto oblasti (pozri analogicky rozsudok z 22. júna 2023, Arysta LifeScience Great Britain/Komisia, C‑259/22 P, neuverejnený, EU:C:2023:513, bod 45) kvalifikovala dotknuté oblasti ako oblasti, v ktorých je predpokladaný výskyt CME, prípadne s prihliadnutím na skutočnosti týkajúce sa vykonávaných rybolovných činností s cieľom posúdiť pravdepodobnosť trvajúcej existencie CME.

43

Španielske kráľovstvo sa ďalej odvoláva na článok 9 ods. 8 základného nariadenia, podľa ktorého „nové posúdenie vplyvu sa vyžaduje v prípade, že došlo k výrazným zmenám v metódach používaných pri rybolove s výstrojom na lov pri dne alebo že existujú nové vedecké informácie, ktoré naznačujú prítomnosť CME v danej oblasti“. Tvrdí, že ak rôzne techniky rybolovu využívajúce výstroj na lov rýb pri dne predstavujú prvok, ktorý je dôležitý pre zmenu zoznamu oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, musí ísť nevyhnutne o prvok, ktorý je dôležitý i pre vypracovanie uvedeného zoznamu. Toto tvrdenie však treba zamietnuť. Článok 9 ods. 8 základného nariadenia totiž vyžaduje nové „posúdenie vplyvu“, zatiaľ čo takéto posúdenie sa podľa článku 9 ods. 6 prvej vety uvedeného nariadenia nevyžaduje na stanovenie uvedených oblastí, ale na vyradenie územia zo zoznamu, a to na základe druhej vety tohto ustanovenia, ktorá stanovuje jeho procesné a hmotnoprávne podmienky.

44

Zo všetkých týchto úvah uvedených v bodoch 19 až 43 vyššie vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Španielske kráľovstvo, článok 9 ods. 6 prvá veta základného nariadenia nevyžaduje ani posúdenie závažných nepriaznivých vplyvov pasívneho výstroja v každej oblasti, v ktorej je známy alebo predpokladaný výskyt CME, zahrnutej do predmetného zoznamu, ani prístup k riadeniu rybolovu, či dokonca riadenie, ktoré by zahŕňalo posúdenie dôsledkov opatrení na ochranu dotknutých CME na rybolovné činnosti a na hospodársky a sociálny život.

45

Pokiaľ ide o výhradu založenú na porušení zásady proporcionality, na ktorú odkazuje nariadenie č. 1380/2013 (pozri bod 42 vyššie), ktoré je spomenuté v základnom nariadení, treba pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že zásada proporcionality je jednou zo všeobecných zásad práva Únie a vyžaduje, aby prostriedky stanovené v ustanovení práva Únie boli primerané na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou a nešli nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 2010, Vodafone a i., C‑58/08, EU:C:2010:321, bod 51 a citovanú judikatúru).

46

V tejto súvislosti treba tiež pripomenúť, že zásada proporcionality vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie neprekračovali hranice toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou (pozri rozsudok z 11. januára 2017, Španielsko/Rada, C‑128/15, EU:C:2017:3, bod 71 a citovanú judikatúru). Z ustálenej judikatúry vyplýva, že na splnenie testu proporcionality musí byť opatrenie takej povahy, aby prispievalo k sledovanému cieľu, a nie nevyhnutne, aby ho dosahovalo samotné (rozsudok z 13. júna 2018Deutscher Naturschutzring, C‑683/16, EU:C:2018:433, bod 49 a citovaná judikatúra).

47

Pokiaľ ide v prejednávanej veci o tvrdenia Španielskeho kráľovstva zamerané na otázku, či „negatívny vplyv“ rôznych typov rybárskeho výstroja, a to najmä pasívneho, na morské prostredie bol „závažný“ alebo „značný“ a ohrozoval tak integritu ekosystému (pozri tiež bod 19 vyššie), čo by vylučovalo zohľadnenie tohto posledného uvedeného výstroja, a pokiaľ ide o jeho tvrdenie uvedené v replike, podľa ktorého nebolo rozumné prijať predpoklad, podľa ktorého zraniteľnosť ekosystémov bola otázkou, ktorá je im vlastná, je objektívna a závisí len od ekosystému a jeho vlastností, v bode 33 vyššie už bolo konštatované, že pri zostavovaní zoznamu oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, je potrebné vychádzať z vlastností samotných ekosystémov vrátane ich krehkosti, pričom treba zohľadniť riziko škôd spojených so závažnými nepriaznivými vplyvmi, ktoré vo všeobecnosti vyplývajú z používania „výstroja na lov rýb pri dne“. Skutočnosť, že ICES a Komisia neanalyzovali škodlivý vplyv pasívneho výstroja na oblasti zahrnuté do predmetného zoznamu uvedeného v prílohe II k napadnutému nariadeniu, teda nepredstavuje porušenie zásady proporcionality.

48

Z dôvodov, ktoré sú uvedené v bodoch 21 až 47 vyššie, Španielske kráľovstvo nemôže dôvodne tvrdiť, že vzhľadom na SRP a zásadu proporcionality nebolo vhodné rozvíjať pilier týkajúci sa životného prostredia bez zohľadnenia dvoch ďalších pilierov, a to ekonomického a sociálneho. Predovšetkým treba ešte zdôrazniť, že pri stanovení zoznamu oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia, Komisia nemohla v rámci právomocí, ktoré jej boli zverené na prijatie vykonávacieho nariadenia, vykonať akékoľvek vyvažovanie medzi ochranou CME a ďalšími cieľmi SRP (pozri bod 41 vyššie). Nemožno teda súhlasiť s tvrdením Španielskeho kráľovstva, podľa ktorého „zákaz rybolovu s pasívnym výstrojom stanovený [napadnutým] vykonávacím nariadením [nie je] odôvodnený cieľom ochrany CME, keďže nebol preukázaný významný negatívny vplyv“, a „vo vzťahu k tomuto cieľu a k ostatným cieľom SRP [je] neprimeraný, pretože tak bráni podstatnej časti rybárskej flotily prispievať k hospodárskemu bohatstvu a dostupnosti dodávok potravín“.

49

V tejto súvislosti treba dodať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Španielske kráľovstvo, možnosť 1 scenára 2, ktorá sa nachádza v odporúčaní ICES z roku 2021 a ktorá bola následne prijatá Komisiou v napadnutom nariadení, nie je založená na takomto vyvažovaní medzi ochranou CME a inými cieľmi SRP, ani na prístupe k riadeniu rybolovu.

50

Z uvedeného odporúčania ICES totiž vyplýva, že jej databáza obsahuje dva druhy údajov, a to na jednej strane údaje, ktoré potvrdzujú existenciu CME, zaznamenané ako biotopy CME, a na druhej strane údaje, ktoré neposkytujú rovnakú istotu, pokiaľ ide o existenciu CME, pretože neboli pozorované priamo na morskom dne, ale vzorky boli často odoberané na diaľku. Pokiaľ ide o tieto záznamy, ICES vyvinula metódu, ktorá kombinuje jednotlivé záznamy v konkrétnej morskej oblasti (ďalej len „oblasť C“) na základe kritérií FAO a všetkých dostupných údajov o početnosti do „indexu CME“, ktorý udáva vysokú, strednú a nízku pravdepodobnosť, že „oblasť C“ obsahuje skutočný biotop CME.

51

Na základe toho sa v odporúčaní ICES z roku 2021 uvádza niekoľko „prístupov k riadeniu“ súvisiacich so zostavením zoznamu oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME.

52

V súlade s rezolúciami Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov a usmerneniami FAO z roku 2008 vypracovala ICES dva scenáre, z ktorých každý obsahuje dve možnosti. Ako vyplýva z tabuľky 1 odporúčania ICES z roku 2021, ICES v prvom stĺpci tabuľky stanovila štyri rôzne spôsoby vymedzenia oblastí, v ktorých sa nachádzajú CME (podľa relevantného scenára a možnosti), a v druhom stĺpci tabuľky uviedla dopady na ich riadenie.

53

Z týchto prvkov odporúčania ICES z roku 2021, ako aj z vysvetlení, ktoré sú k nim pripojené, vyplýva, že úroveň rybolovnej činnosti nebola zohľadnená v rámci prístupu k riadeniu rybolovu ani z dôvodu vyvažovania protichodných záujmov, ale bola zohľadnená na účely posúdenia pravdepodobnosti existencie CME v oblastiach s „nízkym“ indexom prítomnosti, ktoré už mohli byť nezvratne poškodené takým spôsobom, že pokračovanie rybolovných činností už by nespôsobilo ďalšie závažné nepriaznivé vplyvy. Z odporúčania ICES z roku 2021 konkrétne vyplýva, že scenár 2 zohľadňoval prahové hodnoty „swept‑area ratio“ (pomer zabraného povrchu, ďalej len „SAR“) o úrovni rybolovnej činnosti súvisiace so závažnými nepriaznivými vplyvmi, stanovené na základe empirických údajov, a preto tento scenár umožňoval posúdiť vplyv rybolovu na prítomnosť alebo neprítomnosť CME. Ako bolo vysvetlené v bode 44 vyššie, takýto prístup je v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia.

54

Ani pri zohľadnení druhého stĺpca tabuľky 1 odporúčania ICES z roku 2021, ktorý sa týka možnosti 1 scenára 2 a ktorý obsahuje „dopady na riadenie“, z neho nevyplýva žiadna odlišná logika. Uvádza sa v ňom totiž, že táto možnosť „priznáva prednosť ochrane CME, ak je ich prítomnosť „preukázaná“ alebo „pravdepodobná“ a zahŕňa „oblasti C s nízkym indexom CME, v ktorých je rybolovná činnosť slabá a kde je pravdepodobnosť významných nepriaznivých dopadov (SAI) spôsobených predchádzajúcimi rybolovnými činnosťami nižšia“. Celkovo tieto skutočnosti poukazujú na prístup spojený s vlastnosťami dotknutých oblastí. V každom prípade, záverečná časť tohto opisu dopadov na riadenie, podľa ktorej to „ponúka ochranu CME s nízkymi nákladmi pre rybára a maximálnu ochranu CME v rybolovnej stope“, predstavuje jednoducho len posúdenie vplyvu uvedeného scenára, pokiaľ ide o ochranu CME a jeho dopad na rybolov, ktorý však nebol použitý ako dodatočný faktor pri určovaní oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, nad rámec prvkov uvedených na strane 5 odporúčania ICES z roku 2021, ktoré sa zhodujú s ostatnými faktormi uvedenými v bode 32 vyššie a v prvom stĺpci tabuľky 1 nachádzajúcej sa na strane 6 tohto odporúčania.

55

Navyše treba dodať, že pokiaľ ide o metódu, ktorú použila ICES, z jej odporúčania z roku 2021 vyplýva, že výslovne uviedla, že mohla zohľadniť len intenzitu rybolovu vo vzťahu k aktívnemu výstroju, keďže ten je jediný, ku ktorému má k dispozícii relevantné informácie (t. j. údaje o intenzite rybolovu), hoci bolo výslovne konštatované, že takéto informácie v súvislosti s pasívnym výstrojom chýbajú. Španielske kráľovstvo pritom neexistenciu dostatočne presných informácií o intenzite rybolovu prostredníctvom pasívneho výstroja v dotknutom morskom prostredí jasne a presne nespochybňuje.

56

Pokiaľ ide o tvrdenie Španielskeho kráľovstva, podľa ktorého ICES v podstate prijala rozhodnutie nezahrnúť niektoré oblasti okolo Azor (Portugalsko) do svojho odporúčania z roku 2021 týkajúceho sa zostavenia zoznamu oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, a to aj napriek tomu, že išlo práve o oblasti, v ktorých sa rybolov vykonával hlavne prostredníctvom pasívneho výstroja, stačí uviesť, že na jednej strane bola relevantná práve neexistencia dostatočných informácií umožňujúcich určiť preukázanú alebo pravdepodobnú existenciu uvedených oblastí, a na druhej strane, ako uviedla Komisia pred Všeobecným súdom bez toho, aby bola táto skutočnosť spochybnená, od ICES bola vyžiadaná dodatočná analýza týkajúca sa tejto geografickej oblasti, aby bolo možné v budúcnosti pripraviť zoznam oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, ktorý túto oblasť pokryje. Nezaradenie tejto oblasti do zoznamu dotknutých oblastí uvedeného v prílohe II k napadnutému nariadeniu tak nemôže preukázať akékoľvek porušenie zásady proporcionality.

57

Pokiaľ ide napokon o tvrdenie Španielskeho kráľovstva, podľa ktorého mala Komisia v podstate k dispozícii iné alternatívy, než je tá, ktorú nakoniec prijala, a to na základe samotného odporúčania ICES z roku 2021, ktoré výslovne uvádzalo „možnosť kombinovať rôzne scenáre v rôznych oblastiach v závislosti od ich rôznych vlastností, najmä údajov týkajúcich sa rybolovných činností“, a pokiaľ ide o návrh Španielskeho kráľovstva aby v súlade s cieľmi SRP a zásadou proporcionality bol vybraný „scenár a možnosť, ktoré umožnia, aby oblasti s nízkymi indikátormi prítomnosti CME a rybolovnej činnosti s pasívnym výstrojom neboli uzavreté“, treba uviesť, že možnosť, ktorú presadzuje Španielske kráľovstvo je založená na prístupe k riadeniu rybolovu, a nie na prístupe, ktorého cieľom je určenie oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, vzhľadom na ich charakteristické vlastnosti. Španielske kráľovstvo navyše nepreukázalo, že použitá metodológia nebola vhodná, že nemohla prispieť k sledovanému cieľu (v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 46 vyššie) alebo že iná metodika by bola pri vymedzení uvedených oblastí účinnejšia.

58

Vzhľadom na vyššie uvedené treba prvú časť prvého žalobného dôvodu založenú na porušení základného nariadenia a zásady proporcionality z dôvodu neexistencie analýzy vplyvu hlbokomorského pasívneho rybárskeho výstroja zamietnuť ako nedôvodnú.

59

Tvrdenia Španielskeho kráľovstva v rámci tejto časti prvého žalobného dôvodu možno rozdeliť na štyri výhrady. V prvom rade podľa Španielskeho kráľovstva sa niektoré oblasti, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, označené Komisiou v napadnutom nariadení, nachádzajú v hĺbke menej ako 400 metrov, čo je v rozpore so základným nariadením. V druhom rade Španielske kráľovstvo kritizuje metodiku použitú v odporúčaní ICES z roku 2021, ktorá je založená na jednotke „oblasť C“. V treťom rade Španielske kráľovstvo spochybňuje zriadenie „buffer zones“ (chránené pásma), ktoré v podstate spočíva v pridaní „polovice oblasti C“ k „oblastiam C“, v ktorých je identifikovaný výskyt CME. Po štvrté Španielske kráľovstvo kritizuje zákaz lovu v oblastiach, v ktorých sa údajne CME nenachádzajú a ktoré sú ohraničené „oblasťami C“, v ktorých bol výskyt CME identifikovaný.

60

Španielske kráľovstvo zdôrazňuje, že článok 2 napadnutého nariadenia stanovuje v súlade s článkom 9 základného nariadenia zoznam oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, a to prostredníctvom odkazu na jeho prílohu II. Uvedený článok 9 ods. 1 základného nariadenia sa vzťahuje na rybolovné operácie s výstrojom na lov pri dne v hĺbke viac než 400 metrov. Okrem toho článok 9 ods. 9 toho istého nariadenia stanovuje, že rybolov s výstrojom na lov rýb pri dne je zakázaný vo všetkých oblastiach uvedených na zozname v súlade s odsekom 6. Podľa Španielskeho kráľovstva sa však zdá, že napadnuté nariadenie stanovuje všeobecný zákaz rybolovu s výstrojom na lov rýb pri dne v oblastiach uvedených na zozname, a to bez ohľadu na to, či hĺbka presahuje 400 metrov. Niektoré oblasti vrátane zón 4, 6, 17, 23, 31, 35, 39, 40, 48 a 78, ktoré sú zahrnuté v prílohe II k uvedenému vykonávaciemu nariadeniu, sa totiž nachádzajú v hĺbke menej ako 400 metrov. Článok 9 základného nariadenia a konkrétnejšie zákaz rybolovu s výstrojom na lov rýb pri dne, ako je stanovený v jeho odseku 9, by sa na ne preto nemali vzťahovať. Zahrnutie týchto oblastí do zoznamu ide nad rámec toho, čo umožňuje základné nariadenie, ktoré ukladá povinnosť dodržiavať uvedený článok 9 ako celok, len pre oblasti nachádzajúce sa v hĺbke viac ako 400 metrov.

61

Komisia túto argumentáciu spochybňuje.

62

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že hoci znenie článku 9 ods. 6 základného nariadenia neobsahuje žiadnu obmedzujúcu zmienku, pokiaľ ide o hĺbku oblastí uvedených na zozname oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, článok 9 ods. 1 základného nariadenia stanovuje, že sa vzťahuje na rybolovné operácie s výstrojom na lov pri dne v hĺbke viac než 400 metrov. Článok 9 ods. 2 tohto nariadenia sa týka tej istej kategórie rybolovných operácií a uvádza údaje, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní a identifikácii CME. Z uvedeného je možné vyvodiť, že oblasti uvedené v článku 9 ods. 6 daného nariadenia sa musia aspoň čiastočne nachádzať v hĺbke presahujúcej 400 metrov, ako to navyše pripúšťa i Komisia.

63

V odpovedi na otázky položené Všeobecným súdom v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania Komisia totiž uviedla, že všetky oblasti, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, ako sú vymedzené v prílohe II k napadnutému nariadeniu, vrátane oblastí, na ktoré poukázalo Španielske kráľovstvo, sa nachádzajú prinajmenšom sčasti v hĺbke viac ako 400 metrov. Žiadna z nich sa celá nenachádzala v hĺbke 400 metrov alebo menej. Komisia pripojila k svojej odpovedi tabuľku uvádzajúcu minimálnu a maximálnu hĺbku každej oblasti uvedenej v prílohe II k napadnutému nariadeniu podľa údajov Európskej námornej monitorovacej a dátovej siete (ďalej len „EMODnet“), ktoré boli taktiež k dispozícii členským štátom.

64

Ako navyše vyplýva najmä z odôvodnenia 6 napadnutého nariadenia, cieľom odporúčania ICES z roku 2021 bolo vytvoriť zoznam CME „s indexom vysokého, stredného a nízkeho výskytu v oblastiach C v hĺbke 400 až 800 metrov“. V odporúčaní ICES z roku 2021 je vysvetlené, prečo sa v niektorých prípadoch niektoré časti „oblastí C“ mohli nachádzať mimo hĺbky od 400 do 800 metrov.

65

Komisia okrem toho tvrdila, že hoci oblasti, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, vymenované v prílohe II k napadnutému nariadeniu, zahŕňajú všetky oblasti, v ktorých je pravdepodobná alebo preukázaná prítomnosť CME, zákaz rybolovu sa uplatňuje len na hĺbku presahujúcu 400 metrov v súlade s ustanoveniami článku 9 ods. 1 a 9 základného nariadenia. Na pojednávaní Komisia okrem iného potvrdila, že rovnaká logika sa uplatňuje tak na „oblasti C“, ako aj na ochranné pásma.

66

Z údajov a informácií poskytnutých Komisiou vyplýva, že hoci hĺbka oblastí označených ako oblasti, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, sa môže meniť tak, že časť uvedených zón sa môže nachádzať aj mimo hranice od 400 do 800 metrov, žiadna z dotknutých oblastí sa ako celok nenachádza v hĺbke od 0 do 400 metrov. Vyššie uvedené údaje, ktoré poskytla Komisia, Španielske kráľovstvo konkrétnym a presným spôsobom nespochybnilo. Preto nie je preukázané, že by v prejednávanej veci bolo kritérium hĺbky, ako je stanovené v článku 9 ods. 1 základného nariadenia (pozri bod 62 vyššie), porušené.

67

Za týchto okolností musí byť prvá výhrada Španielskeho kráľovstva v rozsahu, v akom sa týka skutočnosti, že Komisia údajne zahrnula do predmetného zoznamu (v súlade so súradnicami uvedenými v prílohe II k napadnutému nariadeniu) oblasti, ktoré sa ako celok nenachádzajú v hĺbke 400 až 800 metrov, zamietnutá.

68

Španielske kráľovstvo kritizuje odporúčanie ICES z roku 2021 v rozsahu, v akom používa metodiku v podstate potvrdenú napadnutým nariadením, založenú na jednotke „oblasť C“ o veľkosti 0,05 stupňa, čím sa podľa neho vytvárajú celky s rozlohou od 15 do 25 kilometrov štvorcových, v závislosti od zemepisnej šírky. Ako ICES v podstate uznáva, tento systém predpokladá, že celky nie sú podľa zemepisnej šírky rovnako veľké. Táto metodika navyše uzatvára príliš rozsiahle oblasti, ktoré sa nachádzajú okolo oblastí, v ktorých bol zistený výskyt CME, najmä oblasti úzkeho kontinentálneho šelfu, ako je to napríklad v severnom Španielsku, na rozdiel od veľmi širokých oblastí, akými je kontinentálna plošina Severného mora. Pri použití tejto metodiky sa na účely zriadenia uzavretých oblastí miesta výskytu CME, ktoré sú identifikované prostredníctvom videa alebo fotografie (v prípade biotopov) alebo inými technikami, ako sú napríklad vlečné siete (v prípade fyzických indikátorov CME), kombinujú s mriežkou celkov „oblastí C“. Zo všetkého, čo bolo uvedené, vyplýva, že tá istá „oblasť C“ môže zohľadniť rôzne indikátory CME, rybolovné oblasti a batymetriu. Tento nedostatok vymedzenia by zhoršil akýkoľvek druh analýzy. Samotné odporúčanie ICES z roku 2021 uznáva, že táto metodika má značné obmedzenia týkajúce sa prípadného vplyvu nižšej miery oddelenia existencie CME a prekrývania sa s rybolovnou činnosťou.

69

Španielske kráľovstvo tvrdí, že základné nariadenie vyžaduje, aby sa zoznam vypracovaný Komisiou na účely jeho článku 9 obmedzoval na oblasti, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, zatiaľ čo mimo týchto oblastí má byť rybolov možný na základe povolenia. Nič neodôvodňuje nediferencované uzavretie priľahlých oblastí, v ktorých takéto ekosystémy neboli identifikované, z dôvodu málo presnej metodiky, ktorá nezohľadňuje najlepšie dostupné vedecké a technické informácie. Podľa Španielskeho kráľovstva existovali presnejšie informácie, ktoré ICES mala na vypracovanie svojho odporúčania k dispozícii.

70

Komisia spochybňuje tvrdenia Španielskeho kráľovstva.

71

Na úvod treba uviesť, že napadnuté nariadenie je založené na odporúčaní ICES z roku 2021, z ktorého vyplýva, že:

„Systém oblastí C je mriežkový systém. ICES používa rozlíšenie oblastí C o veľkosti 0.05° zemepisnej dĺžky [na] 0.05° zemepisnej šírky [približne 15 km2 (3 km × 5 km) v 60° severnej šírky]. Toto rozlíšenie je praktickou mierkou na zhromažďovanie, prieskum a hodnotenie údajov týkajúcich sa rybolovných činností v morskom prostredí.“

72

Okrem toho treba poznamenať, že článok 9 základného nariadenia (vrátane usmernení FAO z roku 2008, na ktoré odkazuje) neobsahuje osobitné pravidlá, pokiaľ ide o konkrétnu metodológiu, ktorá sa má použiť pri príprave zoznamu oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, najmä pokiaľ ide o techniku mriežkovania alebo systém súradníc, ktoré sa majú použiť ako referenčný kartografický systém. Preto treba konštatovať, že tieto metodológie patria do miery voľnej úvahy Komisie, pokiaľ ide o uplatnenie kritérií na zostavenie zoznamu uvedených zón (pozri bod 42 vyššie). V rámci toho, aby Komisia mohla účinne sledovať cieľ, ktorý jej bol stanovený, a vzhľadom na komplexné technické posúdenie, ktoré musí uskutočniť, jej musí byť priznaná široká miera voľnej úvahy (pozri analogicky rozsudok z 19. januára 2012, Xeda International a Pace International/Komisia, T‑71/10, neuverejnený, EU:C:2012:18, bod 69 a citovanú judikatúru). Vzhľadom na tieto skutočnosti iba zjavná nevhodnosť opatrenia, ktoré bolo prijaté v tejto oblasti vo vzťahu k cieľu, ktorý zamýšľa Komisia sledovať, môže mať v rámci preskúmania dodržiavania zásady proporcionality Všeobecným súdom vplyv na súlad takéhoto opatrenia s právom (pozri analogicky rozsudok z 9. septembra 2020, Slovinsko/Komisia, T‑626/17, EU:T:2020:402, bod 173).

73

Tvrdenia Španielskeho kráľovstva treba preskúmať z hľadiska týchto úvah.

74

Po prvé ICES vo svojom odporúčaní z roku 2021 v podstate vysvetlila, že predmetný prístup, t. j. používanie systému „oblastí C“ o veľkosti 0.05° zemepisnej dĺžky [na] 0.05° zemepisnej šírky [približne 15 km2 (3 km × 5 km) v 60° severnej šírky], predstavuje praktickú mierku na zhromažďovanie, prieskum a hodnotenie údajov týkajúcich sa rybolovných činností v morskom prostredí (pozri bod 71 vyššie). V tejto súvislosti odkázala na modelované batymetrické údaje EMODnet‑u, ako aj na prácu Organizácie pre rybolov v severozápadnom Atlantiku (NAFO), pričom v skutočnosti poukázala na určité nepresnosti či nedostatky vyplývajúce z používania metodiky „oblastí C“. ICES však v tejto súvislosti dospela k záveru, že niektoré sporné odchýlky vyplývajúce z použitia predmetnej metodiky „[nemožno] vyriešiť dostupnými údajmi a [vyžadujú] zásadné zmeny vo výzve ICES na predkladanie údajov VMS [alebo] v presnej analýze jednotlivými členskými štátmi Únie“.

75

Po druhé je pravda, že Španielske kráľovstvo tvrdí, že disponovalo presnejšími informáciami pochádzajúcimi najmä z projektov Indemares a Intemares, z poznatkov o morskom prostredí na účely správy lokalít sústavy Natura 2000 spolufinancovaných Úniou a z výskumných prieskumov určených na splnenie morských stratégií. Podľa jeho názoru boli tieto georeferenčné a presné informácie oznámené EMODnet‑u, ktorý umožňoval prístup k európskym morským údajom zaradeným do siedmich kategórií (batymetria, biológia, chémia, geológia, ľudské činnosti, fyzika a biotopy morského dna) a k databáze OSPAR, ktorá je mechanizmom, prostredníctvom ktorého navzájom spolupracuje pätnásť vlád a Únia, s cieľom chrániť morské prostredie severovýchodného Atlantiku. Podľa Španielskeho kráľovstva Komisia tiež uznala, že metóda založená na „oblastiach C“ nie je najpresnejšia a neposkytla odpoveď v súvislosti s rozdielom vo veľkosti celkov v dôsledku zemepisnej šírky, ktorý je v neprospech Španielskeho kráľovstva. Podľa Španielskeho kráľovstva napokon neboli tvrdenia Komisie, ktoré sa týkali údajne oneskoreného oznámenia údajov členskými štátmi ICES, relevantné. Jednostranné rozhodnutie ICES založiť svoje odporúčania výlučne na svojej vlastnej databáze týkajúcej sa CME, bez zohľadnenia údajov poskytnutých členskými štátmi prostredníctvom rôznych sietí a infraštruktúr Únie na výmenu údajov, predstavuje podľa Španielskeho kráľovstva ďalšie obmedzenie používania najlepších dostupných vedeckých a technických informácií.

76

Tieto skutočnosti však nepostačujú na vyvodenie záveru, že Komisia zjavne prekročila svoju mieru voľnej úvahy tým, že použila metodiku „oblasť C“, teda metodiku, ktorú ICES zohľadnila vo svojom odporúčaní z roku 2021, alebo že nepoužila najlepšie dostupné vedecké a technické informácie (pozri body 69 a 75 vyššie in fine). Komisia totiž vo svojej argumentácii vychádza nielen zo skutočnosti, že bola nútená použiť dostupné údaje vytvorené pomocou uvedenej metodológie, ale tiež tvrdí, že jej prístup zohľadňoval vlastnosti rybolovu pri dne, ako aj potrebu zabezpečiť jednotné uplatňovanie základného nariadenia. V tejto súvislosti odkázala na metódu založenú na „oblastiach C“, ktorú používajú jednak členské štáty na identifikáciu rybolovných činností, a jednak aj organizácie, akými je Komisia pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC), ktorej je Únia členom, na vymedzenie zákazov rybolovu súvisiacich s CME, ktoré sú podobné zákazu, ktorý stanovuje základné nariadenie. Okrem toho vzhľadom na potrebu harmonizácie prístupov členských štátov a jednotného vykonávania článku 9 ods. 6 základného nariadenia, Španielske kráľovstvo neuvádza účinnú a realistickú alternatívu.

77

Z metód navrhnutých Španielskym kráľovstvom taktiež nevyplýva (pozri bod 75 vyššie), že by ku dňu prijatia napadnutého nariadenia boli tieto metódy presnejšie pre všetky relevantné morské oblasti, ktoré ICES zohľadnila v jej odporúčaní z roku 2021 a Komisia v napadnutom nariadení, alebo že by jeden alebo viacero konkrétnych údajov použitých ICES a Komisiou spôsobili, že by ich metodológiu bolo možné považovať za zjavne neprimeranú, či už na základe informácií poskytnutých Španielskym kráľovstvom, alebo z dôvodu možnosti použiť iné metódy, ako je „metóda Kernel“ uvedená na pojednávaní ako metóda odhadu hustoty, ktorá je kvantitatívnou metódou umožňujúcou určiť rozmiestnenie a rozsah oblastí, v ktorých sa nachádzajú CME, ktorú údajne používa NAFO. Navyše treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Španielske kráľovstvo (pozri bod 75 vyššie), ICES vo svojom odporúčaní z roku 2021 vychádzala najmä z batymetrických údajov vyplývajúcich práve z databázy EMODnet‑u, na ktorú poukázalo Španielske kráľovstvo. Okrem toho, ako Komisia zdôraznila na pojednávaní bez toho, aby jej Španielske kráľovstvo oponovalo, hoci článok 9 ods. 6 základného nariadenia stanovoval, že členské štáty môžu vypracovať zoznam oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, z ktorého môže Komisia (okrem odporúčania ICES) vychádzať, Španielske kráľovstvo jej takýto zoznam nenavrhlo.

78

V dôsledku toho treba druhú výhradu Španielskeho kráľovstva, ktorá kritizuje metodiku použitú v stanovisku ICES z roku 2021 založenú na jednotke „oblasť C“, zamietnuť ako nedôvodnú.

79

Podľa Španielskeho kráľovstva sú „oblasti C“, ktoré identifikujú prítomnosť CME, doplnené priľahlými bezpečnostnými zónami zodpovedajúcimi „polovici oblasti C“ s cieľom zabezpečiť ochranu biotopov nachádzajúcich sa v uvedenej „oblasti C“. Ide o bezpečnostnú vzdialenosť, ktorá podľa neho prekračuje vzdialenosť odporúčanú v iných skorších odporúčaniach, ktorá sa pohybuje od dvojnásobku do trojnásobku hĺbky dotknutej oblasti. Podľa Španielskeho kráľovstva sa však tieto uzatvorenia zakladajú na úvahách jasne spojených s aktívnym rybárskym výstrojom. Výsledkom je zoznam oblastí, ktoré v praxi vedú k uzavretiu oveľa väčšieho rozsahu, než vyžaduje základné nariadenie, čo porušuje jeho ustanovenia a zásadu proporcionality. Základné nariadenie totiž umožňuje len uzavretie oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, a to s prihliadnutím na závažný nepriaznivý vplyv, ktorý by rybolovné činnosti mohli mať na uvedené ekosystémy. Zatvorenie ochranných pasiem veľkosti „polovice oblasti C“ okolo každej „oblasti C“ by navyše zmarilo cieľ zachovať udržateľnú rybolovnú činnosť a dosiahnuť hospodársky a sociálny prínos, ako aj cieľ prispieť k dostupnosti dodávok potravín za primerané ceny.

80

Komisia spochybňuje tvrdenia Španielskeho kráľovstva.

81

Na úvod treba uviesť, že pokiaľ ide o ochranu priestoru okolo uzavretých „oblastí C“, v odporúčaní ICES z roku 2021 sa uvádza:

„Moderné navigačné systémy zabezpečujú veľmi presnú lokalizáciu rybárskych plavidiel na mori. Ak sa však rybolov vykonáva v hĺbkach 400 až 800 metrov, umiestnenie rybárskeho výstroja sa môže výrazne líšiť od umiestnenia plavidla. ICES sa domnieva, že ochranné pásma veľkosti polovice oblasti C okolo každej oblasti C by boli vhodné na zabezpečenie ochrany biotopov CME rozmiestnených na okrajoch oblasti C. Ochranné pásmo veľkosti polovice oblasti C namiesto inej vzdialenosti bolo zvolené najmä pre jednoduchosť jeho realizácie (ICES, 2020b). V minulosti ICES odporučila (ICES, 2013), pre CME, ktoré sa nachádzajú na plochom alebo neplochom morskom dne, ochranné pásmo veľkosti približne dvoj (v hĺbke menej než 500 metrov) až trojnásobku (v hĺbke väčšej ako 500 metrov) miestnej hĺbky…. Vzhľadom na zložitosť realizácie tohto odporúčania ICES v súčasnom odporúčaní uprednostnila ochranné pásmo veľkosti polovice oblasti C okolo každej oblasti C.“

82

V prejednávanej veci treba konštatovať, že zriadenie chránených pásiem bolo nevyhnutné na zabezpečenie potrebného účinku článku 9 ods. 6 a 9 základného nariadenia a účinnej ochrany CME, ktorú spoločné uplatňovanie týchto ustanovení sleduje. Vzhľadom na relevantné vysvetlenia uvedené v odporúčaní ICES z roku 2021 totiž zriadenie týchto ochranných pásiem smeruje, v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti, k zabezpečeniu ochrany biotopov CME, ktoré by mohli susediť s „oblasťami C“, a teda by mohli byť ohrozené rybolovnými činnosťami plavidiel, ktoré by sa nachádzali v blízkosti uvedených „oblastí C“ z dôvodu pravdepodobného rozdielu medzi umiestnením plavidla a umiestnením rybárskeho výstroja, ktorý je vo vzťahu k príslušným hĺbkam (od 400 do 800 metrov) potenciálne veľký.

83

V dôsledku toho, hoci ochranné pásma neobsahujú indikátory CME, a teda v nich nie je predpokladaný výskyt CME, ich zriadenie ako podstatnej súčasti oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, je podľa údajov, ktoré mali ICES a Komisia k dispozícii, v súlade s cieľmi ochrany uvedených CME, sledovanými článkom 9 základného nariadenia, a je nevyhnutné na jeho účinné a jednotné vykonávanie. Výhrada Španielskeho kráľovstva, podľa ktorej zahrnutie ochranných pásiem medzi oblasti, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, stanovené napadnutým nariadením, porušuje článok 9 ods. 6 základného nariadenia, tak nemôže uspieť.

84

Okrem toho, keďže ochrana CME uvedená v článku 9 základného nariadenia sa vzťahuje na riziko spojené s rybolovom s výstrojom na lov rýb pri dne vo všeobecnosti, skutočnosť, že sa týka viac aktívneho výstroja ako pasívneho výstroja, nemôže vylúčiť ani obmedziť možnosť Komisie zriadiť takéto oblasti. V každom prípade, ako vyplýva z bodov 135 a 138 nižšie, nie je možné vylúčiť, že by sa pasívna výstroj mohla náhodne premiestniť (alebo dokonca stratiť), a spôsobiť tak škodu na CME, a to z dôvodu morských prúdov alebo bočných pohybov počas jej vyťahovania.

85

Pokiaľ ide o výhradu Španielskeho kráľovstva, pripomenutú v bode 79 vyššie, ktorá sa týka porušenia zásady proporcionality z dôvodu rozsahu ochranných pásiem (pozri tiež body 45 a 46 vyššie), treba v prvom rade poznamenať, že tieto pásma sú primerané na dosiahnutie legitímneho cieľa sledovaného dotknutou právnou úpravou, ktorý súvisí s predchádzaním riziku spojenému s rybolovom s výstrojom na lov rýb pri dne, ako bolo pripomenuté v bode 82 vyššie.

86

V druhom rade, pokiaľ ide o neprimeranosť týchto pásiem vo vzťahu k vyššie uvedenému cieľu, vzhľadom na v podstate technickú povahu tohto prvku metodiky použitej Komisiou, sa v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 72 vyššie preskúmanie Všeobecným súdom obmedzuje na preskúmanie zjavnej neprimeranosti veľkosti týchto pásiem vo vzťahu k cieľu ich zriadenia, ktorý sa týka predchádzania pravdepodobnému riziku spojenému s rybolovom s výstrojom na lov pri dne vo všeobecnosti. Španielske kráľovstvo však nepreukázalo zjavne neprimeranú povahu veľkosti dotknutých pásiem. V tejto súvislosti sa jediné konkrétne tvrdenie Španielskeho kráľovstva zakladá na rozdieloch v po sebe nasledujúcich odporúčaniach ICES, pokiaľ ide o rozsah ochranných pásiem. Toto tvrdenie treba zamietnuť ako nedôvodné. Zdá sa totiž, že tieto rozdiely súvisia s alternatívnou metódou výpočtu, ktorá slúži ako základ pre vymedzenie ochranných pásiem. Konkrétne, ako vyplýva aj z odporúčania ICES z roku 2021 (pozri bod 81 vyššie), zatiaľ čo predtým bola otázka posudzovaná v závislosti od hĺbky, v ktorej sa nachádzali oblasti, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME (stanovisko ICES z roku 2013), následne bola bezpečnostná zóna vymedzená s odkazom na dodatočnú „polovicu oblasti C“ najmä z dôvodu jednoduchosti, a teda účinnosti realizácie uvedeného opatrenia. V každom prípade zmena prvku metodiky navrhovanej v odporúčaniach ICES nie je sama osebe spôsobilá preukázať, že predmetné opatrenie zjavne ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie.

87

Za týchto okolností Španielske kráľovstvo nepredložilo dostatok konkrétnych a podrobných dôkazov, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že prístup týkajúci sa možnosti spočívajúcej v pridaní ochranného pásma veľkosti „polovice oblasti C“ okolo každej „oblasti C“, založený na pravdepodobne veľkom rozdiele medzi umiestnením plavidla a umiestnením rybárskeho výstroja pri rybolove v hĺbke od 400 do 800 metrov, porušuje zásadu proporcionality.

88

Tretia výhrada Španielskeho kráľovstva týkajúca sa zriadenia chránených pásiem pridaním „polovice oblasti C“ k „oblastiam C“ preto musí byť zamietnutá ako nedôvodná.

89

Podľa Španielskeho kráľovstva sa ku skutočnostiam, ktoré napáda prostredníctvom prvých troch výhrad, pridáva uzavretie oblastí, ktoré sú „menšie ako tri oblasti C“ bez výskytu CME, ktoré podliehajú uzavretiu z dôvodu, že otvorené oblasti, ktoré sú „menšie ako tri oblasti C ‚nie sú praktické‘“. Okrem toho, že analogicky odkazuje na tvrdenia pripomenuté v bode 79 vyššie, Španielske kráľovstvo konkrétnejšie tvrdí, že tieto uzatvorenia sú založené na úvahách jasne súvisiacich s aktívnym rybárskym výstrojom.

90

Komisia spochybňuje tvrdenia Španielskeho kráľovstva.

91

Na jednej strane sa teda vysvetlenia, ktoré poskytla ICES v odporúčaní z roku 2021, týkajú skutočnosti, že je málo pravdepodobné, že by rybárske plavidlá boli schopné účinne loviť vo veľmi malých oblastiach bez toho, aby hrozilo, že tým ovplyvnia priľahlé uzavreté oblasti, a že je potrebné zabrániť riziku škody v oblastiach, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, v dôsledku rybolovných činností vykonávaných v priľahlých oblastiach (pozri odporúčanie ICES z roku 2021, strana 16). Tieto úvahy sú preto analogické s úvahami, ktoré už boli analyzované v kontexte ochranných pasiem veľkosti „polovice oblasti C“ a spadajú pod cieľ zabezpečiť potrebný účinok ochrany uvedených oblastí.

92

Na druhej strane ICES vo svojom odporúčaní z roku 2021 taktiež uviedla, že v dotknutých uzavretých oblastiach „bola väčšia pravdepodobnosť prítomnosti CME, ako v iných oblastiach, ku ktorým nie sú k dispozícii údaje, pretože boli obkolesené oblasťami C s CME“. Z uvedeného vyplýva, že je možné, že k týmto oblastiam jednoducho neboli k dispozícii údaje o výskyte CME. Pokiaľ ide o dôvody uzavretia týchto oblastí, takéto vysvetlenie je vzhľadom na zásadu predbežnej opatrnosti dostatočné, pričom treba zohľadniť i mieru voľnej úvahy, ktorú Komisia mala v tejto oblasti (pozri bod 42 vyššie).

93

Vzhľadom na vyššie uvedené nie je preukázané, že tým, že zaradila vyššie uvedené oblasti do prílohy II k napadnutému nariadeniu, Komisia porušila článok 9 ods. 6 základného nariadenia alebo zásadu proporcionality. Za týchto okolností je potrebné štvrtú výhradu Španielskeho kráľovstva zamietnuť.

94

Z vyššie uvedeného vyplýva, že je potrebné zamietnuť aj druhú časť prvého žalobného dôvodu, a v dôsledku toho aj prvý žalobný dôvod ako celok.

95

Pre prípad, že by sa prvému žalobnému dôvodu nevyhovelo, vznáša Španielske kráľovstvo v rámci druhého žalobného dôvodu námietku nezákonnosti základného nariadenia. Tento žalobný dôvod sa delí na dve časti. Prvá časť je založená na porušení článku 291 ZFEÚ, keďže článok 9 ods. 6 základného nariadenia odkazuje na účely doplnenia podstatných prvkov, ktoré stanovuje, na vykonávací akt. Druhá časť je založená na porušení pravidiel SRP a zásady proporcionality z dôvodu nediferencovaného zákazu rybolovu s výstrojom na lov rýb pri dne v oblastiach určených článkom 9 ods. 9 toho istého nariadenia.

96

Medzi napadnutým nariadením a normami, ktorých nezákonnosť je namietaná, existuje spojitosť. Na jednej strane Komisia prijala uvedené vykonávacie nariadenie s cieľom vykonať ustanovenia článku 9 základného nariadenia a konkrétnejšie jeho odseku 6, ktorý jej zveruje vypracovanie zoznamu oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME. Na druhej strane zahrnutie do uvedeného zoznamu má v súlade s článkom 9 ods. 9 tohto nariadenia za následok zákaz rybolovu výstrojom na lov rýb pri dne v dotknutej oblasti.

97

Komisia, podporovaná Radou a Parlamentom, sa domnieva, že druhý žalobný dôvod je neprípustný v rozsahu, v akom na základe článku 277 ZFEÚ vznáša námietku nezákonnosti článku 9 ods. 9 základného nariadenia. Článok 2 napadnutého nariadenia je totiž v podstate založený len na článku 9 ods. 6 základného nariadenia.

98

Z judikatúry vyplýva, že keďže cieľom článku 277 ZFEÚ nie je umožniť účastníkovi konania napadnúť uplatniteľnosť akéhokoľvek všeobecne záväzného aktu v rámci akejkoľvek žaloby, akt, ktorého nezákonnosť sa namieta, musí byť priamo alebo nepriamo uplatniteľný na vec, ktorá je predmetom žaloby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 1966, Taliansko/Rada a Komisia, 32/65, EU:C:1966:42, bod 594; pozri tiež rozsudok zo 16. marca 2023, Komisia/Calhau Correia de Paiva, C‑511/21 P, EU:C:2023:208, bod 45 a citovanú judikatúru).

99

Okrem toho priama právna súvislosť medzi napadnutým aktom a dotknutým všeobecným aktom, ktorého nezákonnosť je namietnutá, existuje najmä vtedy, keď všeobecný akt predstavuje právny základ opatrenia, či už individuálneho, alebo regulačného, ktoré bolo priamo napadnuté (pozri rozsudok zo 17. decembra 2020, BP/FRA, C‑601/19 P, neuverejnený, EU:C:2020:1048, bod 29, pokiaľ ide o individuálne opatrenia).

100

Treba uviesť, že v prejednávanej veci je nesporné, že článok 9 ods. 6 základného nariadenia predstavuje právny základ článku 2 napadnutého nariadenia, ktoré naň odkazuje vo svojej úvodnej časti, v dôsledku čoho je námietka nezákonnosti uvedeného ustanovenia, v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 98 a 99 vyššie, prípustná.

101

Pokiaľ ide naopak o námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou, ako aj Radou a Parlamentom v súvislosti s námietkou nezákonnosti článku 9 ods. 9 základného nariadenia, Všeobecný súd považuje za vhodné posúdiť dôvodnosť uvedenej námietky bez toho, aby preskúmal otázku jej prípustnosti.

102

Podľa Španielskeho kráľovstva treba po prvé poukázať na vnútornú nekoherentnosť základného nariadenia. Článok 17 ods. 2, 3 a 6 uvedeného nariadenia totiž opakovane odkazujú na „delegované akty“ uvedené v článku 9 ods. 6 toho istého nariadenia. Zo znenia jeho odôvodnení 13 a 14 však vyplýva, že základné nariadenie malo v súlade s článkom 290 ZFEÚ na Komisiu delegovať právomoci s cieľom zmeniť zoznam indikátorov CME stanovených v prílohe III, na ktorý odkazuje článok 9 ods. 7 základného nariadenia. Článok 17 tohto nariadenia sa týka článku 9 ods. 7 a nie článku 9 ods. 6 toho istého nariadenia. Komisia však mala v prípade, že nedošlo k zmene alebo oprave, na účely prijatia ktoréhokoľvek z aktov uvedených v článku 9 ods. 6 základného nariadenia predložiť uvedený akt v rámci konania o námietkach Parlamentu a Rade, čo neurobila.

103

Po druhé, aj keby sa pripustilo, že základné nariadenie odkazuje na vykonávací akt, Španielske kráľovstvo sa domnieva, že toto zverenie právomocí porušuje článok 291 ods. 2 ZFEÚ, ktorý obmedzuje vykonávacie akty na prípady, v ktorých sú potrebné jednotné podmienky na vykonávanie právne záväzných aktov Únie. Konkrétne v oblasti SRP je základným politickým rozhodnutím rozhodnutie chrániť CME pred rôznymi rybolovnými činnosťami v závislosti od želaného stupňa ochrany a podľa zváženia záujmov predstavujúcich hlavný cieľ SRP, ktorým je udržateľný rybolov v rámci Únie. Podľa Španielskeho kráľovstva si Komisia v prejednávanej veci na účely určenia oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, vybrala jeden z rôznych scenárov navrhnutých v odporúčaní ICES z roku 2021 práve prostredníctvom vyvažovania rôznych stupňov ochrany ekosystémov a súbežného ovplyvnenia rybolovných činností, pričom však nezohľadnila rôzne druhy rybolovného výstroja, ktoré existujú. Komisia navyše prijala určité rozhodnutia týkajúce sa zostavenia zoznamu uvedených oblastí, najmä pokiaľ ide o vylúčenie oblastí okolo Azorských ostrovov, ako aj niektorých ďalších oblastí, v ktorých by sa mohli vyskytovať CME, ktoré poukazujú na výkon diskrečnej právomoci, čo ide nad rámec výkonu stanoveného článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Článok 9 ods. 6 základného nariadenia preto na účely určenia podstatného prvku režimov ochrany CME udeľuje právomoci Komisii protiprávne.

104

Komisia, podporovaná Radou a Parlamentom, argumentáciu Španielskeho kráľovstva spochybňuje.

105

V tejto súvislosti v prvom rade vzhľadom na jasné znenie článku 9 ods. 6 základného nariadenia, ktorý odkazuje na vykonávací akt, ako aj vzhľadom na odôvodnenia 13 a 14 tohto nariadenia, odkaz Španielskeho kráľovstva na článok 17 uvedeného nariadenia týkajúci sa prijatia delegovaných aktov Komisiou a na jeho znenie (pozri bod 102 vyššie), nemôže viesť ku konštatovaniu vnútornej nekoherencie základného nariadenia, a teda ani k dôvodnosti námietky nezákonnosti. Okrem toho bol tento posledný uvedený článok medzičasom opravený s cieľom nahradiť pôvodne nesprávny odkaz na článok 9 ods. 6 základného nariadenia uvedením článku 9 ods. 7 toho istého nariadenia [korigendum k nariadeniu 2016/2336 (Ú. v. EÚ L 39, 2023, s. 63)].

106

V druhom rade, pokiaľ ide o hranice vykonávacích právomocí uvedené v článku 291 ods. 2 ZFEÚ, treba pripomenúť, že prijatie podstatných pravidiel v konkrétnej oblasti je vyhradené právomoci normotvorcu Únie. Z toho vyplýva, že ustanovenia, ktoré stanovia podstatné prvky základnej právnej úpravy, ktorých prijatie vyžaduje uskutočniť politické rozhodnutia, za čo je zodpovedný tento normotvorca, nemôžu byť vydané vo vykonávacích aktoch ani v delegovaných aktoch (rozsudok z 28. februára 2023, Fenix International, C‑695/20, EU:C:2023:127, bod 41).

107

Okrem toho určenie prvkov určitej oblasti, ktoré sa majú kvalifikovať ako podstatné, musí vychádzať z objektívnych skutočností, ktoré môžu byť predmetom súdneho preskúmania, a vyžaduje, aby sa zohľadnili vlastnosti a osobitosti dotknutej oblasti (rozsudok z 28. februára 2023, Fenix International, C‑695/20, EU:C:2023:127, bod 42).

108

Vykonávacie právomoci zverené Komisii a Rade podľa článku 291 ods. 2 ZFEÚ v podstate zahŕňajú právomoc prijímať opatrenia, ktoré sú potrebné alebo užitočné pre jednotné vykonávanie ustanovení legislatívneho aktu, na základe ktorého boli prijaté a ktoré sa obmedzujú na spresnenie jeho obsahu pri dodržaní podstatných alebo nepodstatných všeobecných cieľov sledovaných týmto aktom bez toho, aby ho menili alebo dopĺňali, a to v jeho podstatných či nepodstatných prvkoch (rozsudok z 28. februára 2023, Fenix International, C‑695/20, EU:C:2023:127, bod 49).

109

Konkrétne treba konštatovať, že vykonávacie opatrenie sa obmedzuje na spresnenie ustanovení dotknutého legislatívneho aktu, keď sa vo všeobecnosti alebo v určitých osobitných prípadoch týka výlučne objasnenia dosahu týchto ustanovení alebo určenia spôsobov ich uplatňovania, avšak pod podmienkou, že týmto opatrením sa vyhne akémukoľvek rozporu s cieľmi uvedených ustanovení a nijakým spôsobom sa nemení normatívny obsah tohto aktu alebo jeho pôsobnosť (rozsudok z 28. februára 2023, Fenix International, C‑695/20, EU:C:2023:127, bod 50).

110

V rámci analýzy námietky nezákonnosti zameranej proti článku 9 ods. 6 základného nariadenia je potrebné preskúmať, či tento článok stanovuje prvky, ktoré presahujú rámec toho, čo stanovuje vyššie uvedená judikatúra.

111

V prejednávanej veci je teda potrebné preskúmať otázku, či článok 9 základného nariadenia odkazuje na vykonávací akt len na účely spresnenia jeho ustanovení alebo, ako tvrdí Španielske kráľovstvo, naň odkazuje na účely doplnenia jeho podstatných či nepodstatných prvkov v rozpore s článkom 291 ZFEÚ.

112

Podobne ako tvrdí Komisia s podporou Rady a Parlamentu, je potrebné uviesť, že vykonávacie akty uvedené v článku 9 ods. 6 prvej vete základného nariadenia týkajúce sa stanovenia zoznamu oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, sa obmedzujú na spresnenie týchto oblastí, a teda na konkretizáciu režimu ochrany CME prijatého týmto článkom z hľadiska ratione loci, pričom sa zohľadní skutočný stav morského dna a morského prostredia, ktorý vyplýva z dostupných údajov, a to na základe postupu a pri uplatnení hmotnoprávnych kritérií stanovených v tomto článku. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podstatné skutočnosti týkajúce sa definície a kritérií identifikácie CME (nariadenie č. 734/2008, usmernenia FAO z roku 2008 a zásada predbežnej opatrnosti), indikátorov CME (prílohy III a IV k základnému nariadeniu) a postupu zostavovania zoznamu týchto ekosystémov (s prihliadnutím na najlepšie dostupné vedecké a technické informácie, ako aj posúdenia a určenia vykonané členskými štátmi a vedeckým poradným orgánom Komisie) už vyplývajú z článku 9 základného nariadenia. Ako správne tvrdí Rada, aby bolo možné reagovať na potrebu stanoviť jednotné podmienky vykonávania ochranných opatrení, ktoré boli zavedené týmto článkom, tieto opatrenia museli byť stanovené na úrovni Únie.

113

Komisia stanovila zoznam oblastí, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME uvedených v článku 9 ods. 6 základného nariadenia, na základe uplatnenia hmotnoprávnych kritérií CME, ktoré sú dostatočne jasné a presné a v súlade s postupom, ktorý je v základnom nariadení taktiež vymedzený. Je pravda, že uvedené ustanovenie jej priznalo určitú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o uplatnenie týchto kritérií. To je však zlučiteľné s jej vykonávacou právomocou, a to v súlade s judikatúrou, podľa ktorej Komisia pri vykonávaní základného nariadenia nie je zbavená všetkej voľnej úvahy, najmä pri určení presnej metodiky, pokiaľ ide o uplatnenie kritérií stanovených normotvorcom v uvedenom nariadení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. septembra 2015, Holandsko/Komisia, T‑261/13 a T‑86/14, EU:T:2015:671, bod 44).

114

Okrem toho na rozdiel od tvrdení Španielskeho kráľovstva, podľa ktorých Komisia v prejednávanej veci, z dôvodu zverenia právomoci v rozpore s článkom 291 ZFEÚ, v podstate uskutočnila politické a hospodárske rozhodnutia (pozri tvrdenia pripomenuté v bode 103 vyššie), a ako už bolo konštatované v rámci prvého žalobného dôvodu, Komisia nebola splnomocnená na uskutočnenie takýchto rozhodnutí týkajúcich sa ochrany morských ekosystémov a zdrojov (pozri body 37 až 44 vyššie). Okrem toho v rozsahu, v akom sa vyššie uvedené tvrdenia Španielskeho kráľovstva týkajú činnosti, ktorú Komisia pri prijímaní napadnutého nariadenia skutočne vykonala, sú tieto tvrdenia v rámci námietky nezákonnosti týkajúcej sa základného nariadenia neúčinné.

115

Pokiaľ ide všeobecnejšie o tvrdenia predložené Španielskym kráľovstvom, ktoré sa týkajú právomoci riadiť politiku rybolovu a ktoré boli zverené Komisii (pozri bod 103 vyššie), v rámci prvého žalobného dôvodu už bolo uvedené, že Komisia konala v rámci svojich vykonávacích právomocí a nie v rámci riadenia politiky rybolovu (pozri najmä body 42 a 44 vyššie). V tejto súvislosti bolo tiež poznamenané, že Komisia mohla prihliadnuť na skutočnosti týkajúce sa vykonávania rybolovu s cieľom posúdiť pravdepodobnosť (trvajúcej) existencie CME, ktorého integrita mohla byť ohrozená výstrojom na lov pri dne, ktorý má závažné nepriaznivé vplyvy. Tento prístup súvisí s cieľom zohľadniť skutočný stav morského dna a morského prostredia, ktorý vyplýva z dostupných údajov (pozri bod 112 vyššie).

116

Za týchto okolností treba prvú časť druhého žalobného dôvodu založenú na porušení článku 291 ZFEÚ tým, že článok 9 ods. 6 základného nariadenia odkazuje na účely doplnenia jeho podstatných prvkov na vykonávací akt, zamietnuť ako nedôvodnú.

117

V rámci druhej časti druhého žalobného dôvodu Španielske kráľovstvo v podstate tvrdí, že nediferencovaný zákaz zavedený článkom 9 ods. 9 základného nariadenia je nezlučiteľný s normami SRP a so zásadou proporcionality, pretože normotvorca ho prijal bez toho, aby rozlišoval medzi rybárskym výstrojom podľa jeho dopadu a aby zvážil jednotlivé ciele SRP stanovené v článku 2 nariadenia č. 1380/2013. Takéto tvrdenie možno vykladať aj ako snahu o vznesenie kritiky, že si normotvorca nesplnil svoju povinnosť odôvodniť voľbu predmetného opatrenia. Podľa Španielskeho kráľovstva vyššie uvedené ustanovenie základného nariadenia stanovuje zákaz bez toho, aby boli vopred známe konkrétne opatrenia v morskom prostredí spojené s jeho hospodárskym a sociálnym dopadom.

118

V tejto súvislosti Španielske kráľovstvo uvádza, že uzavretie historických rybolovných oblastí, v ktorých sa používa pasívny výstroj, by malo značné sociálne, ako aj hospodárske dôsledky pre obyvateľstvo pobrežných oblastí, ktorých rozvoj je založený na maloobjemovom a trvalo udržateľnom rybolove. Z dôvodu nedostatku akejkoľvek konzultácie na tento účel nemalo rybolovné odvetvie príležitosť predložiť svoje hodnotenie a údaje o dopade vrátane premiestnenia flotily do iných oblastí, kde už rybolovná činnosť prebieha. Pokiaľ ide o odhad Komisie, podľa ktorého má napadnuté nariadenie vplyv len na 17 % vôd, na ktoré sa uplatňuje, podľa Španielskeho kráľovstva by takéto uzavretie rybolovných oblastí mohlo mať významný reálny dopad v prípade, ak by boli uzavreté oblasti s úlovkami s vysokou ekonomickou hodnotou, čo Komisia v skutočnosti neposúdila.

119

Španielske kráľovstvo preto tvrdí, že je potrebné článok 9 ods. 9 základného nariadenia, ktorý bol vykonaný napadnutým nariadením, vyhlásiť za odporujúci pravidlám SRP a zásade proporcionality.

120

Komisia, podporovaná Radou a Parlamentom, odmieta argumentáciu Španielskeho kráľovstva.

121

V tejto súvislosti treba na úvod uviesť, že najmä z článku 2 ods. 1 až 3 a článku 2 ods. 5 písm. a), f), i) a j), ako aj z článku 4 ods. 1 bodov 8 a 9 nariadenia č. 1380/2013 v podstate vyplýva, že dlhodobá environmentálna udržateľnosť rybolovných činností znamená minimalizovanie vplyvu týchto činností na morský ekosystém prostredníctvom uplatnenia prístupu predbežnej opatrnosti k riadeniu rybárstva, ako aj ekosystémového prístupu.

122

Pokiaľ ide konkrétne o udržateľnosť, prístup predbežnej opatrnosti a ekosystémový prístup, článok 2 nariadenia č. 1380/2013, nazvaný „Ciele“, znie:

„1.   Spoločnou rybárskou politikou sa zabezpečuje, aby boli rybolovné a akvakultúrne činnosti dlhodobo environmentálne udržateľné a riadili sa spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi, ktorými je dosiahnuť hospodársky a sociálny prínos a prínos v oblasti zamestnanosti, a prispieť k dostupnosti dodávok potravín.

2.   V rámci [SRP] sa na riadenie rybárstva uplatňuje prístup predbežnej opatrnosti a cieľom tejto politiky je zabezpečiť, aby sa pri využívaní živých morských biologických zdrojov populáci[e] lovených druhov obnovovali a udržiavali nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos.

…

3.   V rámci [SRP] sa pri riadení rybárstva uplatňuje ekosystémový prístup s cieľom zabezpečiť, aby sa minimalizoval negatívny vplyv rybolovných činností na morský ekosystém, a vynakladá sa úsilie o zabezpečenie toho, aby sa akvakultúrnymi a rybolovnými činnosťami zabránilo zhoršovaniu stavu morského prostredia.

…“

123

Článok 4 ods. 1 body 9 a 20 nariadenia č. 1380/2013, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, znie:

„1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

…

…“

124

Článok 6 nariadenia č. 1380/2013, nazvaný „Všeobecné ustanovenia“, ktorý patrí do hlavy „Ochranné opatrenia“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„1.   Na účely dosiahnutia cieľov spoločnej rybárskej politiky zameraných na ochranu a udržateľné využívanie morských biologických zdrojov, ktoré sú stanovené v článku 2, Únia prijme ochranné opatrenia, ako sa uvádza v článku 7.“

125

Podľa článku 7 nariadenia č. 1380/2013 s názvom „Druhy ochranných opatrení“:

„1.   Opatrenia na ochranu a udržateľné využívanie morských biologických zdrojov môžu okrem iného zahŕňať:

…

…

…

2.   Technické opatrenia môžu okrem iného zahŕňať:

…

…“

126

V rámci zváženia dotknutých záujmov, ktoré je neoddeliteľne spojené s prijatím opatrení na ochranu morských biologických zdrojov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. apríla 2021, Holandsko/Rada a Parlament, C‑733/19, neuverejnený, EU:C:2021:272, bod 52), normotvorca disponuje širokou mierou voľnej úvahy, ktorá zodpovedá politickej zodpovednosti, ktorú mu priznávajú články 40 až 43 ZFEÚ. Jeho rozhodnutie prijať takéto opatrenia, ktorých cieľom je minimalizovať vplyv rybolovných činností na morský ekosystém prostredníctvom uplatnenia prístupu predbežnej opatrnosti v oblasti riadenia rybolovu, ako aj ekosystémového prístupu, podlieha preskúmaniu súdom Únie, ktoré sa musí obmedziť na overenie, či predmetné opatrenie nie je zjavne nesprávne alebo prijaté v dôsledku zneužitia právomoci, alebo či normotvorca zjavne neprekročil hranice svojej voľnej úvahy [pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. januára 2024, Friends of the Irish Environment (Rybolovné možnosti vyššie ako nula), C‑330/22, EU:C:2024:19, bod 80].

127

Konkrétnejšie, v uvedenom rámci normotvorca nie je povinný vykonať osobitné a odôvodnené vyvažovanie záujmu ochrany morského prostredia spojeného s udržateľným využívaním morských biologických zdrojov so záujmami osôb vykonávajúcich rybolovné činnosti a sociálno‑ekonomickými aspektmi týchto činností. V kontexte technických opatrení totiž autor aktu nie je povinný uviesť osobitné odôvodnenie svojej voľby, ak z napadnutého aktu vyplýva podstata sledovaného cieľa [rozsudok zo 16. novembra 2023, Španielsko/Rada (Doplnkové ochranné opatrenia v západnej časti Stredozemného mora), C‑224/22, neuverejnený, EU:C:2023:891, body 36 a 44]. V rozsahu, v akom sa zdá, že prostredníctvom toho, že Španielske kráľovstvo zdôrazňuje, že normotvorca nerozlišoval medzi druhmi rybárskeho výstroja v závislosti od jeho dopadu (pozri bod 117 vyššie), Španielske kráľovstvo tvrdí, že normotvorca porušil svoju povinnosť odôvodniť voľbu predmetného opatrenia tým, že osobitne posúdi vplyv pasívneho výstroja na lov pri dne na CME, a to na účely vyváženia záujmu ochrany morského prostredia pred týmito vplyvmi so sociálno‑ekonomickými aspektmi rybolovných činností prostredníctvom uvedeného výstroja a sociálno‑ekonomickými dôsledkami predmetného zákazu, treba túto výhradu zamietnuť.

128

Na jednej strane treba totiž uviesť, že odôvodnenie 1 základného nariadenia odkazuje na zásadu predbežnej opatrnosti a ekosystémový prístup.

129

Na druhej strane, ako vyplýva z odôvodnenia 9 základného nariadenia, opatrenie stanovené v článku 9 ods. 9 tohto nariadenia má za cieľ práve minimalizovať možné dôsledky hlbokomorských rybolovných činností na CME. Ide teda o opatrenie patriace do rámca uplatňovania základných prístupov uvedených v článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1380/2013, na ktoré sa vzťahujú úvahy uvedené v bodoch 126 a 127 vyššie.

130

Španielskemu kráľovstvu sa však nepodarilo preukázať, že tým, že normotvorca prijal zákaz stanovený v článku 9 ods. 9 základného nariadenia, zjavne prekročil hranice svojej voľnej úvahy.

131

Po prvé, ako vyplýva z článku 9 ods. 1 základného nariadenia, tento článok sa uplatňuje len na rybolovné operácie s výstrojom na lov rýb pri dne v hĺbke viac než 400 metrov. V dôsledku toho sa zákaz uvedený v článku 9 ods. 9 tohto nariadenia neuplatňuje na rybolov s uvedeným výstrojom v hĺbke 400 metrov alebo menej.

132

Po druhé úvahy normotvorcu, podľa ktorých môže mať pasívny výstroj nepriaznivý vplyv na CME, sú späté s definíciou stanovenou v článku 2 nariadenia č. 734/2008, na ktorý odkazuje článok 4 základného nariadenia (pozri body 25 až 29 vyššie). Španielske kráľovstvo nespochybňuje zákonnosť týchto ustanovení, ktoré sú navyše v súlade s prístupom, ktorý prijala NEAFC vo svojom odporúčaní 19:2014 z 23. júna 2014 [Recommendation on area management measures for the protection of vulnerable marine ecosystems in the NEAFC Regulatory Area (Odporúčanie o opatreniach týkajúcich sa riadenia oblastí stanovených na ochranu CME v regulačnej oblasti dohovoru NEAFC)].

133

Po tretie treba konštatovať, že Španielske kráľovstvo nepredložilo nijaký dôkaz, ktorý by mohol spochybniť možnosť, že pasívny výstroj môže taktiež predstavovať riziko nepriaznivých vplyvov na CME, najmä pri jeho opakovanej inštalácii a vyťahovaní. Možná existencia takýchto rizík je okrem toho spomenutá i v dokumente tematickej sekcie Európskeho parlamentu pre štrukturálne politiky a politiky súdržnosti zo 7. decembra 2007, nazvanom „Seminár o riadení hlbokomorských zásob“, na ktorý Parlament odkazuje vo svojich písomnostiach a v ktorom sa uvádza, že „vlečný výstroj, ale aj nastavovacie siete a lovné šnúry, môžu byť totiž škodlivé pre studenovodné koraly“ a že „siete stratené na dne mora naďalej zachytávajú ryby, čo je jav známy pod názvom ‚fantómový rybolov‘“. Táto možnosť je navyše potvrdená aj v prvom odporúčaní ICES z 28. júna 2018 <Advice on locations and likely locations of [vulnerable marine ecosystems] in EU waters of the NE Atlantic, and the fishing footprint of 2009 – 2011 (Rady týkajúce sa umiestnenia alebo potenciálneho umiestnenia CME vo vodách Európskej únie severovýchodného Atlantiku a rybolovnej stopy 2009 – 2011)>. Španielske kráľovstvo uvádza, že uvedené vplyvy sú oveľa menšie ako vplyvy aktívneho výstroja, avšak bez toho, aby čo i len jeden z dôkazov, ktoré predložilo Všeobecnému súdu, preukazoval úplnú absenciu nepriaznivého vplyvu pasívneho výstroja (pozri bod 138 nižšie).

134

Článok PHAME, Ch. K., DIOGO, H., MENEZES, G., PORTEIRO, F., BRAGA‑HENRIQUES, A., VANDEPERRE, F., MORATO, T.: Deep‑water longline fishing has reduced impact on Vulnerable Marine Ecosystems (Rybolov s hlbokomorskými lovnými šnúrami má menší vplyv na citlivé morské ekosystémy). In: Scientific reports, č. 4/4837, apríl 2014, ktorý je predmetom prílohy 5 k žalobe, pripúšťa určitý nepriaznivý vplyv pasívneho výstroja („longlines“, lovné šnúry) a zároveň zdôrazňuje, že jednak je toto riziko v porovnaní s rizikom aktívneho výstroja oveľa menšie a že jednak existujúce údaje o lovných šnúrach sú obmedzené. Navyše sa v ňom konštatuje, že dopad lovných šnúr sa môže týkať najmä organizmov s komplexnou morfológiou, čo by malo destabilizačné účinky na dotknutý ekosystém.

135

Podobné náznaky možných negatívnych vplyvov spojených s pasívnym výstrojom vyplývajú aj z iných dôkazov, ako je článok PARKER, S. J.: Identifying taxonomic groups vulnerable to bottom longline fishing gear in the Ross Sea region (Identifikácia taxonomických skupín ohrozených lovom prostredníctvom rybárskeho výstroja na lov lovnými šnúrami pri dne v oblasti Rossovho mora). In: CCAMLR Science, zv. 17, 2010, s. 105 až 127, alebo článok CLARK, M. R., ALTHAUS, F., SCHLACHER, T. A., WILLIAMS, A., BOWDEN, D. A., ROWDEN, A. A.: The impacts of deep‑sea fisheries on benthic communities: a review (Vplyv rybolovu na šírom mori na spoločenstvá rýb žijúcich na dne: správa. In: ICES Journal of Marine Science, zv. 73, 2016, s. i51 až i69, podľa ktorého „nedávne štúdie o lovných šnúrach preukazujú, že ich vplyv je v porovnaní s aktívnym výstrojom menší, [ale môže byť] stále významný“. Podľa toho istého článku „za určitých okolností, napríklad pri vyťahovaní, sa [pasívny] výstroj môže postranne presúvať pozdĺž morského dna, čo má vplyv na biotop a biotu“ a „zistilo sa, že lovné šnúry majú vplyv na koraly a hubky, napríklad tým, že ich pri postrannom premiestňovaní alebo pri vyťahovaní zlomia kamene alebo porežú šnúry“.

136

Podobné skutočnosti napokon vyplývajú i z prezentácií na vypočutí o hlbokomorskom rybolove, ktoré sa konalo pred Parlamentom 17. júna 2013 a na ktoré Parlament odkazuje vo svojich písomných podaniach. Ako už bolo uvedené, pani L. D. z Fisheries Ecosystems Advisory Services (Marine Institute) (oddelenie pre konzultačné služby v oblasti morských ekosystémov, Morský inštitút) na záver svojej prezentácie uviedla, že aj lovné šnúry na lov pri dne môžu mať vplyv na CME. Rovnaký záver vyplýva aj z prezentácie MORATO, T., PHAM, Ch. K., nazvanej The impact of deep‑water longline on epibenthic invertebrates (Dopad hlbokomorského rybolovu s lovnými šnúrami na epibentické bezstavovce), predloženej Parlamentom.

137

Ako navyše vyplýva z definície uvedenej v článku 2 nariadenia č. 734/2008, nepriaznivé vplyvy výstroja na lov rýb pri dne sa posudzujú jednotlivo, kombinovane alebo súhrnne. Vplyv pasívneho výstroja preto môže zhoršiť vplyv aktívneho výstroja, ktorého význam Španielske kráľovstvo navyše nespochybňuje. Tento prístup umožňuje ochranu CME spôsobom, ktorý je v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti a ekosystémovým prístupom k riadeniu rybárstva, ktoré sú podľa článku 2 nariadenia č. 1380/2013 neoddeliteľnou súčasťou SRP.

138

Španielske kráľovstvo teda nepredložilo dostatočne presné a presvedčivé dôkazy, ktoré by mohli preukázať, že pasívny výstroj nemá nepriaznivý vplyv, aby bolo možné v rámci ekosystémového prístupu a na základe zásady predbežnej opatrnosti vylúčiť riziko, ktoré pre CME predstavuje rybársky výstroj a ktoré je z právneho hľadiska dostatočne preukázané skutočnosťami uvedenými v bodoch 134 až 137 vyššie. V tejto súvislosti nie je možné považovať za jednoznačné ani odkazy na skutočnosť, ktoré boli uvedené na pojednávaní, podľa ktorých je pasívny výstroj, a najmä lovné šnúry, statický a je vybavený geolokalizačnými zariadeniami. Ako totiž bolo konštatované v bodoch 135 a 136 vyššie, nemožno vylúčiť, že z dôvodu morských prúdov alebo bočných pohybov počas vyťahovania sa pasívny výstroj môže náhodne premiestniť (alebo dokonca stratiť) tak, že z dôvodu jeho kontaktu s morským dnom alebo útesmi, ktoré môžu byť obzvlášť citlivé, spôsobí škodu na CME (pozri body 133 a 134 vyššie).

139

Vzhľadom na vyššie uvedené mohol normotvorca Únie pri výkone svojej širokej miery voľnej úvahy v tejto oblasti (pozri analogicky rozsudok z 23. marca 2006, Unitymark a North Sea Fishermen’s Organisation, C‑535/03, EU:C:2006:193, bod 57) považovať zákaz rybolovu s výstrojom na lov pri dne vo všeobecnosti v oblastiach, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, za nevyhnutný na to, aby sa zabránilo riziku škodlivého vplyvu pasívneho výstroja, a to napriek pravdepodobným negatívnym sociálno‑ekonomickým dôsledkom. Ako bolo konštatované v bode 127 vyššie, normotvorca nebol povinný vykonať osobitné a odôvodnené vyvažovanie záujmu ochrany morského prostredia so záujmami osôb, ktoré vykonávajú rybolovné činnosti a sociálno‑ekonomickými aspektmi týchto činností. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že cieľ dlhodobej environmentálnej udržateľnosti rybolovných činností je základným cieľom SRP [článok 2 ods. 1 nariadenia č. 1380/2013], ktorého dosiahnutie slúži nielen na ochranu morského ekosystému, ale aj na zabezpečenie dlhodobej hospodárskej a sociálnej životaschopnosti rybolovných činností.

140

Treba dodať, ako uvidela Komisia na pojednávaní a ako vyplýva aj z tvrdení Rady a Parlamentu, že normotvorca zohľadnil hodnotenie vplyvu vypracované Komisiou na základe viacerých možností vyplývajúcich z jej pôvodného návrhu, z ktorých jedna zodpovedala tej možnosti, ktorú nakoniec normotvorca prijal. Normotvorca v rámci výkonu svojej voľnej úvahy pri prijímaní ochranných opatrení zohľadnil všetky tieto skutočnosti.

141

Po štvrté, ako tvrdí Parlament, voľba normotvorcu bola podobná voľbe, ktorá je obsiahnutá v právnej úprave NEAFC. Prístup normotvorcu v podstate zodpovedal aj cieľu stanovenému v odseku 83 písm. c) rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov č. 61/105.

142

Treba teda dospieť k záveru, že Španielske kráľovstvo nepredložilo dôkazy, ktoré by umožnili preukázať, že normotvorca porušil zásadu proporcionality, pravidlá SRP alebo údajnú osobitnú povinnosť odôvodnenia svojich rozhodnutí tým, že v rámci uplatňovania zásady predbežnej opatrnosti a uplatňovania ekosystémového prístupu k riadeniu rybolovu v oblastiach, v ktorých je známy alebo predpokladaný výskyt CME, zakázal rybolov s pasívnym výstrojom na lov rýb pri dne v hĺbke viac ako 400 metrov, aby sa minimalizoval vplyv hlbokomorských rybolovných činností na CME.

143

Za týchto okolností a bez toho, aby bolo nevyhnutné skúmať jej prípustnosť, treba zamietnuť druhú časť druhého žalobného dôvodu, a teda aj druhý žalobný dôvod ako celok. V dôsledku toho treba žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

144

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Španielske kráľovstvo nemalo vo veci úspech, je opodstatnené rozhodnúť, že znáša svoje vlastné trovy konania, a uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii, v súlade s jej návrhmi.

145

Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku inštitúcie, ktoré do konania vstúpili ako vedľajšie účastníčky konania, znášajú vlastné trovy konania. Parlament a Rada teda znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma rozšírená komora)

rozhodol takto: