1.

Má sa článok 82 všeobecného nariadenia o ochrane údajov (1) vykladať v tom zmysle, že nárok na náhradu škody nemá ani v rámci určovania jeho výšky sankčný charakter, najmä nemá všeobecnú alebo špeciálnu odrádzajúcu funkciu, ale tento nárok na náhradu škody má len kompenzačnú a prípadne satisfakčnú funkciu?

2.a

Má sa pri určovaní výšky nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vychádzať z toho, že tento nárok na náhradu ujmy má tiež individuálnu satisfakčnú funkciu – v tomto prípade chápanú ako súkromný záujem poškodeného na tom, aby správanie, ktoré mu spôsobilo ujmu, bolo potrestané, – alebo má tento nárok na náhradu ujmy len kompenzačnú funkciu – v tomto prípade chápanú ako funkciu spočívajúcu v kompenzácii vzniknutej ujmy?

2.b.1.

Ak sa má vychádzať z toho, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy má tak kompenzačnú, ako aj satisfakčnú funkciu, treba pri určovaní jeho výšky vychádzať z toho, že kompenzačná funkcia má systematickú prednosť alebo aspoň prednosť, ktorá sa má chápať v zmysle vzťahu medzi pravidlom a výnimkou, pred satisfakčnou funkciou? Má to za následok, že satisfakčná funkcia prichádza do úvahy len v prípade úmyselných porušení alebo porušení spôsobených z hrubej nedbanlivosti?

2.b.2.

Ak nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nemá satisfakčnú funkciu, vyplýva dodatočná závažnosť pri určovaní jeho výšky v rámci posudzovania faktorov, ktoré prispeli k vzniku ujmy, len z úmyselných porušení alebo porušení spôsobených z hrubej nedbanlivosti, ktoré sa týkajú ochrany údajov?

3.

Má sa pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy vychádzať zo systematického hierarchického vzťahu alebo aspoň hierarchického vzťahu medzi pravidlom a výnimkou, pri ktorom je ujma spôsobená porušením práva na ochranu údajov menej závažná než ujma a bolesť spôsobená poškodením fyzickej integrity?

4.

Môže vnútroštátny súd v prípade, ak sa má vychádzať z toho, že vznikla škoda, vzhľadom na nedostatočnú závažnosť priznať nárok na náhradu škody, ktorý je z materiálneho hľadiska len nepatrný, a preto ho prípadne poškodený vníma len ako symbolický alebo sa všeobecne vníma ako symbolický?

5.

Má sa pri posudzovaní následkov náhrady nemajetkovej ujmy vychádzať z toho, že o krádež totožnosti v zmysle odôvodnenia 75 všeobecného nariadenia o ochrane údajov ide až vtedy, keď páchateľ skutočne prijal totožnosť dotknutej osoby, teda v akejkoľvek podobe sa vydával za dotknutú osobu, alebo spočíva taká krádež totožnosti už v tom, že páchatelia medzitým disponujú údajmi, ktoré umožňujú identifikovať dotknutú osobu?