–

Sparkasse Südpfalz, v zastúpení: K. Kapischke, M. Sprenger a K. Waterfeld,

–

fínska vláda, v zastúpení: M. Pere, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: B.‑R. Killmann a D. Recchia, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. EÚ L 299, 2003, s. 9; Mim. vyd. 05/004, s. 381), ako aj článku 31 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi TF a jeho zamestnávateľom, spoločnosťou Sparkasse Südpfalz, vo veci prenesenia dní platenej dovolenky za kalendárny rok poskytnutej TF na obdobie, ktoré sa prekrýva s obdobím, kedy bol TF v karanténe v dôsledku kontaktu s osobou kontaminovanou vírusom SARS‑Cov‑2.

3

Podľa odôvodnení 4 a 5 smernice 2003/88:

4

Článok 7 tejto smernice s názvom „Ročná dovolenka [Dovolenka za kalendárny rok – neoficiálny preklad]“ v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia zabezpečujúce, že každý pracovník bude mať nárok na platenú ročnú dovolenku [dovolenku za kalendárny rok – neoficiálny preklad] v trvaní najmenej štyroch týždňov v súlade s podmienkami pre vznik nároku a pre poskytnuti[e] takej dovolenky, ustanovenými vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou.“

5

Podľa § 7 ods. 3 Bundesurlaubsgesetz (spolkový zákon o dovolenke) z 8. januára 1963 (BGBl. 1963, s. 2), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „BUrlG“):

„Dovolenka sa musí poskytnúť a čerpať v prebiehajúcom kalendárnom roku. Prenesenie dovolenky do nasledujúceho kalendárneho roka je prípustné len vtedy, ak sú na to naliehavé dôvody týkajúce sa podniku alebo dôvody týkajúce sa osoby pracovníka. V prípade prenesenia dovolenky sa dovolenka musí poskytnúť a čerpať počas prvých troch mesiacov nasledujúceho kalendárneho roka. …“

6

Ustanovenie § 28 ods. 1 Gesetz zur Verhütung und Bekämpfung von Infektionskrankheiten beim Menschen (Infektionsschutzgesetz) (zákon o prevencii a potláčaní infekčných chorôb u ľudí) (ďalej len „IfSG“) stanovuje:

„Ak sa zistia choré osoby, osoby s podozrením na chorobu, osoby s podozrením na infekciu alebo nositelia vírusu…, príslušný orgán prijme potrebné ochranné opatrenia… v rozsahu a čase potrebnom na zabránenie šíreniu prenosných ochorení; najmä môže osobám uložiť povinnosť, aby neopúšťali miesto, na ktorom sa nachádzajú, alebo aby ho opúšťali len za určitých podmienok, alebo aby nechodili na určité miesta alebo na verejné priestranstvá, alebo aby na tieto miesta chodili len za určitých podmienok. …“

7

TF, ktorý je zamestnancom spoločnosti Sparkasse Südpfalz od roku 2003, bola poskytnutá platená dovolenka za kalendárny rok na obdobie od 3. do 11. decembra 2020.

8

Dňa 2. decembra 2020 Kreisverwaltung Germersheim (Okresný úrad Germersheim, Nemecko) v súlade s § 28 IfSG nariadil TF karanténu na obdobie od 2. do 11. decembra 2020 z dôvodu, že TF mal kontakt s osobou nakazenou vírusom SARS‑Cov‑2.

9

Dňa 4. marca 2021 požiadal TF o prenesenie dní platenej dovolenky za kalendárny rok poskytnutých na obdobie, ktoré sa prekrývalo s obdobím jeho karantény.

10

Keďže Sparkasse Südpfalz túto žiadosť o prenesenie zamietla, TF podal na Arbeitsgericht Ludwigshafen am Rhein (Súd pre pracovnoprávne veci Ludwigshafen am Rhein, Nemecko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu, ktorou sa domáhal, aby sa mu neodpočítala platená dovolenka za kalendárny rok pripadajúca na obdobie karantény, ktorú uložili orgány verejnej moci.

11

Tento súd zdôrazňuje, že podľa judikatúry Bundesarbeitsgericht (Spolkový pracovný súd, Nemecko) je jediným cieľom práva na platenú dovolenku za kalendárny rok oslobodiť pracovníka od jeho povinnosti pracovať, a zároveň mu zaručiť vyplatenie náhrady za dovolenku. Zamestnávateľ však nie je zodpovedný za podmienky, za akých dovolenka prebieha.

12

Podľa vnútroštátneho súdu ustanovenia BUrlG ukladajú zamestnávateľovi povinnosť preniesť poskytnuté dni dovolenky len vtedy, ak pracovník môže preukázať práceneschopnosť, ktorá nastala počas obdobia dovolenky. Nemecké súdy pritom rozhodli, že len samotná karanténa sa nerovná pracovnej neschopnosti.

13

Vzhľadom na uvedené má vnútroštátny súd pochybnosti o zlučiteľnosti tejto judikatúry s článkom 7 ods. 1 smernice 2003/88.

14

Po prvé, opierajúc sa o rozsudok zo 14. októbra 2010, Union syndicale Solidaires Isère (C‑428/09, EU:C:2010:612), vnútroštátny súd pripomína, že výnimky z práva na platenú dovolenku za kalendárny rok sa musia vykladať reštriktívne.

15

Po druhé vzhľadom na účel platenej dovolenky za kalendárny rok, ktorým je umožniť pracovníkovi odpočinúť si a poskytnúť mu čas na oddych a voľnočasové aktivity, nie je isté, či sa čas karantény rovná času skutočného odpočinku.

16

Po tretie Súdny dvor v rozsudku z 29. novembra 2017, King (C‑214/16, EU:C:2017:914), rozhodol, že nárok na platenú dovolenku za kalendárny rok nemôže zaniknúť uplynutím referenčného obdobia, t. j. obdobia, počas ktorého sa dovolenka za kalendárny rok má čerpať, pokiaľ pracovník nemohol pre prekážku tento nárok využiť. Karanténa by sa z tohto hľadiska dala považovať za takúto prekážku.

17

Za týchto okolností Arbeitsgericht Ludwigshafen am Rhein (Súd pre pracovnoprávne veci Ludwigshafen am Rhein) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Majú sa článok 7 ods. 1 smernice [2003/88]… a právo na platenú dovolenku za kalendárny rok zakotvené v článku 31 ods. 2 [Charty] vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnym právnym predpisom alebo praxi v oblasti poskytovania dovolenky na zotavenie pre pracovníkov, podľa ktorých dochádza k vyčerpaniu nároku na dovolenku aj v prípade, že pracovníka počas schválenej dovolenky postihne nepredvídateľná udalosť, akou je v tomto prípade štátom nariadená karanténa, a to mu zabraňuje neobmedzene využiť tento nárok?“

18

Sparkasse Südpfalz tvrdí, že prejudiciálna otázka je formulovaná príliš všeobecne a že prejudikuje odpoveď, ktorá sa má poskytnúť. V dôsledku toho má hypotetickú povahu a je neprípustná.

19

Podľa ustálenej judikatúry prináleží len vnútroštátnemu súdu, ktorému bol spor predložený a ktorý musí niesť zodpovednosť za prijaté súdne rozhodnutie, aby s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci posúdil tak nevyhnutnosť prejudiciálneho rozhodnutia na vydanie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré predkladá Súdnemu dvoru a vo vzťahu ku ktorým platí domnienka relevantnosti. Preto, pokiaľ sa položená otázka týka výkladu alebo platnosti právneho predpisu Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť, okrem prípadu, ak je zjavné, že požadovaný výklad nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na poskytnutie užitočnej odpovede na uvedenú otázku [uznesenie z 27. apríla 2023, Ministero della Giustizia (Výberové konanie na notára), C‑495/22, EU:C:2023:405, bod 40 a citovaná judikatúra].

20

Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, že ak sú otázky nesprávne formulované alebo presahujú rámec právomoci, ktorý Súdnemu dvoru priznáva článok 267 ZFEÚ, Súdnemu dvoru prináleží vyvodiť zo všetkých informácií poskytnutých zo strany vnútroštátneho súdu, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia vnútroštátneho súdu, tie prvky práva Únie, ktoré si vzhľadom na predmet sporu vyžadujú výklad. Z tohto hľadiska prináleží Súdnemu dvoru prípadne preformulovať otázky, ktoré sú mu položené (rozsudok z 13. februára 2014, Crono Service a i., C‑419/12 a C‑420/12, EU:C:2014:81, bod 28, ako aj citovaná judikatúra).

21

V prejednávanej veci sa vnútroštátny súd svojou otázkou – tak ako je sformulovaná v rozhodnutí vnútroštátneho súdu –, tým, že žiada o výklad článku 7 ods. 1 smernice 2003/88, ako aj článku 31 ods. 2 Charty, pýta na to, či nepredvídateľná udalosť, ktorá nastane počas obdobia dovolenky za kalendárny rok, akou je karanténa uložená orgánmi verejnej moci, umožňuje pracovníkovi dosiahnuť prenesenie dní jeho dovolenky. Vnútroštátny súd tým vysvetľuje dôvody, pre ktoré je odpoveď Súdneho dvora na položenú otázku potrebná na vyriešenie sporu vo veci samej.

22

V tejto súvislosti po prvé návrh na začatie prejudiciálneho konania obsahuje všetky relevantné informácie, ktoré Súdnemu dvoru umožňujú poskytnúť užitočnú odpoveď na položenú prejudiciálnu otázku.

23

Po druhé, tak ako tvrdí Sparkasse Südpfalz, pojem „nepredvídateľná udalosť“ zahŕňa aj iné nepredvídateľné udalosti ako karanténu, o ktorú ide v prejednávanej veci. Vzhľadom na to tak zo spresnenia „akou je karanténa“ uvedeného v znení prejudiciálnej otázky, ako aj z obsahu rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že vnútroštátny súd v skutočnosti žiada o výklad dotknutých ustanovení práva Únie len v súvislosti s dopadom karantény na právo na dovolenku za kalendárny rok.

24

Z vyššie uvedeného vyplýva, že prejudiciálna otázka je prípustná.

25

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 7 ods. 1 smernice 2003/88 a článok 31 ods. 2 Charty majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, ktoré neumožňujú prenesenie dní platenej dovolenky za kalendárny rok poskytnutých pracovníkovi, ktorý nie je chorý, na obdobie prekrývajúce sa s obdobím karantény, ktorú nariadil orgán verejnej moci z dôvodu kontaktu tohto pracovníka s osobou nakazenou vírusom.

26

V prvom rade treba pripomenúť, tak ako vyplýva zo samotného znenia článku 7 ods. 1 smernice 2003/88, že každý pracovník má právo na platenú dovolenku za kalendárny rok v trvaní najmenej štyroch týždňov. Toto právo na platenú dovolenku za kalendárny rok treba považovať za mimoriadne dôležitú zásadu sociálneho práva Únie, ktorú príslušné orgány verejnej moci môžu uplatňovať len v medziach výslovne vytýčených samotnou smernicou 2003/88 (rozsudok z 22. septembra 2022, Fraport a St. Vincenz‑Krankenhaus, C‑518/20 a C‑727/20, EU:C:2022:707, bod 24, ako aj citovaná judikatúra).

27

Právo na platenú dovolenku za kalendárny rok má ako zásada sociálneho práva Únie osobitný význam, ktorý sa prejavuje tým, že je výslovne zakotvené v článku 31 ods. 2 Charty. Treba pripomenúť, že článok 7 ods. 1 smernice 2003/88 odráža a konkretizuje toto základné právo na každoročnú platenú dovolenku, tak ako je toto zakotvené v Charte. Zatiaľ čo totiž článok 31 ods. 2 Charty zaručuje právo každého pracovníka na každoročnú platenú dovolenku, článok 7 ods. 1 smernice 2003/88 túto zásadu vykonáva tak, že stanovuje dĺžku uvedeného obdobia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. septembra 2022, Fraport a St. Vincenz‑Krankenhaus, C‑518/20 a C‑727/20, EU:C:2022:707, bod 26, ako aj citovanú judikatúru).

28

V druhom rade Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že právo na platenú dovolenku za kalendárny rok nemožno vykladať reštriktívne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. júna 2016, Sobczyszyn, C‑178/15, EU:C:2016:502, bod 21).

29

V treťom rade, pokiaľ ide o cieľ sledovaný článkom 7 ods. 1 smernice 2003/88, ako aj článkom 31 ods. 2 Charty, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry má právo na dovolenku za kalendárny rok dvojaký cieľ, a to jednak umožniť pracovníkovi odpočinúť si od vykonávania úloh, ktoré mu ukladá pracovná zmluva, a jednak poskytnúť mu čas na oddych a voľnočasové aktivity (rozsudok z 25. júna 2020, Vărchoven kasacionen săd na Republika Bălgarija a Iccrea Banca, C‑762/18 a C‑37/19, EU:C:2020:504, bod 57, ako aj citovaná judikatúra).

30

V tejto súvislosti musí mať pracovník možnosť skutočne využiť minimálnu dobu platenej dovolenky za kalendárny rok stanovenú v článku 7 smernice 2003/88, tak ako aj iné minimálne doby odpočinku stanovené touto smernicou (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. novembra 2018, Kreuziger, C‑619/16, EU:C:2018:872, bod 49, ako aj zo 4. júna 2020, Fetico a i., C‑588/18, EU:C:2020:420, bod 32).

31

Súdny dvor osobitne konštatoval, že cieľ práva na platenú dovolenku za kalendárny rok, ktorým je umožniť pracovníkovi odpočinúť si a poskytnúť mu čas na oddych a voľnočasové aktivity, sa odlišuje od cieľa sledovaného právom na nemocenskú dovolenku, ktorým je umožniť pracovníkovi zotaviť sa z choroby (rozsudok z 30. júna 2016, Sobczyszyn, C‑178/15, EU:C:2016:502, bod 25).

32

S ohľadom na odlišné ciele týchto dovoleniek Súdny dvor dospel k záveru, že pracovník, ktorý je na nemocenskej dovolenke počas doby pôvodne určenej na dovolenku za kalendárny rok, má právo čerpať dovolenku za kalendárny rok v inom termíne ako v tom, ktorý sa prekrýva s nemocenskou dovolenkou, a to na základe svojej žiadosti a tak, aby ju mohol skutočne využiť (rozsudok z 30. júna 2016, Sobczyszyn, C‑178/15, EU:C:2016:502, bod 26 a citovaná judikatúra).

33

V tomto poslednom uvedenom prípade je po prvé vznik práceneschopnosti v zásade nepredvídateľný a nezávislý od vôle pracovníka (rozsudok zo 4. októbra 2018, Dicu, C‑12/17, EU:C:2018:799, bod 32).

34

Po druhé pracovník, ktorý je na nemocenskej dovolenke, je vystavený fyzickým alebo psychickým obmedzeniam spôsobeným chorobou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2018, Dicu, C‑12/17, EU:C:2018:799, bod 33).

35

Okrem toho počas minimálnych dôb odpočinku stanovených v smernici 2003/88 nesmie byť pracovník voči svojmu zamestnávateľovi viazaný nijakou povinnosťou, ktorá by mu bránila v tom, aby sa mohol voľne a bez prerušenia venovať svojim vlastným záujmom, aby sa tak vyvážili účinky práce na jeho bezpečnosť a zdravie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2003, Jaeger, C‑151/02, EU:C:2003:437, bod 94).

36

Práve s ohľadom na tieto zásady, tak ako sú konkretizované v judikatúre Súdneho dvora, je potrebné preskúmať prejudiciálnu otázku.

37

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že TF boli poskytnuté dni dovolenky na obdobie, ktoré sa prekrýva s obdobím karantény nariadenej príslušnými orgánmi verejnej moci na základe § 28 IfSG ako opatrenie v oblasti verejného zdravia zamerané na prevenciu šírenia nákazlivej choroby, keďže TF mal kontakt s nakazenou osobou. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že podľa judikatúry nemeckých súdov týkajúcej sa relevantných ustanovení BUrlG karanténa, ktorá nespôsobuje pracovnú neschopnosť, tak ako je to v predmetnom prípade, nezakladá právo na prenesenie dní platenej dovolenky za kalendárny rok.

38

V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že účel tohto opatrenia karantény, ktorého cieľom je zabrániť šíreniu nákazlivej choroby izoláciou osôb, u ktorých by sa mohli prejaviť príznaky, sa odlišuje od účelov platenej dovolenky za kalendárny rok pripomenutých v bode 29 tohto rozsudku.

39

Po druhé je samozrejme nesporné, že opatrenie uloženia karantény je rovnako ako v prípade vzniku práceneschopnosti z dôvodu choroby nepredvídateľnou udalosťou nezávislou od vôle osoby, ktorej sa týka.

40

Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, však vyplýva, že karanténu nariadil žalobcovi vo veci samej orgán verejnej moci z dôvodu, že mal kontakt s osobou nakazenou vírusom SARS‑Cov‑2.

41

Tento pracovník pritom nebol počas dotknutého obdobia práceneschopný na základe lekárskeho potvrdenia.

42

Takýto pracovník sa teda nachádza v odlišnej situácii ako pracovník, ktorý je na nemocenskej dovolenke a je vystavený fyzickým alebo psychickým obmedzeniam spôsobeným chorobou.

43

Nemožno preto usudzovať, že účel umiestnenia do karantény je v zásade porovnateľný s účelom nemocenskej dovolenky v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 31 tohto rozsudku. Obdobie karantény preto samo osebe nemôže brániť dosiahnutiu účelu platenej dovolenky za kalendárny rok, ktorej cieľom je umožniť pracovníkovi odpočinúť si od vykonávania úloh, ktoré mu ukladá pracovná zmluva, a poskytnúť mu čas na oddych a voľnočasové aktivity (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. novembra 2018, Bauer a Willmeroth, C‑569/16 a C‑570/16, EU:C:2018:871, bod 41, ako aj citovanú judikatúru).

44

Po tretie, tak ako uviedol generálny advokát v bodoch 52 až 56 svojich návrhov, hoci karanténa môže mať dopad na podmienky, za ktorých je pracovníkovi poskytnutý voľný čas, nemožno usudzovať, že karanténa sama osebe porušuje právo tohto pracovníka skutočne čerpať svoju platenú dovolenku za kalendárny rok. Počas obdobia dovolenky za kalendárny rok totiž pracovník nesmie byť voči svojmu zamestnávateľovi viazaný nijakou povinnosťou, ktorá by mu bránila v tom, aby sa mohol voľne a bez prerušenia venovať svojim vlastným záujmom, aby sa tak vyvážili účinky práce na jeho bezpečnosť a zdravie.

45

Ak teda zamestnávateľ tieto povinnosti splní, nemôže byť povinný kompenzovať nevýhody vyplývajúce z nepredvídateľnej udalosti, akou je karanténa uložená orgánom verejnej moci, ktorá bráni jeho zamestnancovi plne využiť svoje právo na platenú dovolenku za kalendárny rok. Cieľom smernice 2003/88, ktorej zásady boli pripomenuté v bodoch 26 až 35 tohto rozsudku, totiž nie je, aby akákoľvek udalosť, ktorá je spôsobilá brániť pracovníkovi v tom, aby plne využíval čas odpočinku alebo čas na oddych, odôvodňovala to, aby mu bola poskytnutá dodatočná dovolenka, tak aby bol zaručený účel dovolenky za kalendárny rok.

46

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 7 ods. 1 smernice 2003/88 a článok 31 ods. 2 Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, ktoré neumožňujú prenesenie dní platenej dovolenky za kalendárny rok poskytnutých pracovníkovi, ktorý nie je chorý, na obdobie prekrývajúce sa s obdobím karantény, ktorú nariadil orgán verejnej moci z dôvodu kontaktu tohto pracovníka s osobou nakazenou vírusom.

47

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 7 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času a článok 31 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, ktoré neumožňujú prenesenie dní platenej dovolenky za kalendárny rok poskytnutých pracovníkovi, ktorý nie je chorý, na obdobie prekrývajúce sa s obdobím karantény, ktorú nariadil orgán verejnej moci z dôvodu kontaktu tohto pracovníka s osobou nakazenou vírusom.