1

Svojím návrhom na nariadenie predbežných opatrení Česká republika navrhuje, aby Súdny dvor uložil Poľskej republike povinnosť zaplatiť do rozpočtu Európskej únie denné penále vo výške 5 miliónov eur za nesplnenie povinností, ktoré jej vyplývajú z uznesenia podpredsedníčky Súdneho dvora z 21. mája 2021, Česká republika/Poľsko (C‑121/21 R, ďalej len „uznesenie z 21. mája 2021“, EU:C:2021:420).

2

Tento návrh bol predložený v rámci žaloby o nesplnenie povinnosti podľa článku 259 ZFEÚ, ktorú Česká republika podala 26. februára 2021 a v ktorej navrhovala určiť, že Poľská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z:

3

Uznesením z 21. mája 2021 podpredsedníčka Súdneho dvora nariadila Poľskej republike, aby bezodkladne pozastavila ťažbu hnedého uhlia v bani Turów až do vyhlásenia rozsudku, ktorým sa skončí konanie vo veci C‑121/21.

4

Vzhľadom na to, že Poľská republika si nesplnila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tohto uznesenia, Česká republika podala tento návrh na nariadenie predbežných opatrení, ktorým sa domáha, aby bola Poľskej republike uložená povinnosť zaplatiť do rozpočtu Únie denné penále vo výške 5 miliónov eur za nesplnenie svojich povinností.

5

V pripomienkach predložených 29. júna 2021 Poľská republika navrhla tento návrh zamietnuť. Okrem toho tento členský štát navrhol, aby túto vec preskúmala veľká komora Súdneho dvora a aby účastníci konania predniesli svoje ústne pripomienky na pojednávaní.

6

Poľská republika samostatným podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora v rovnaký deň podala na základe článku 163 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora návrh na zrušenie uznesenia z 21. mája 2021. Okrem toho tento členský štát navrhol, aby túto vec preskúmala veľká komora Súdneho dvora a aby účastníci konania predniesli svoje ústne pripomienky na pojednávaní.

7

Poľská republika sa domnieva, že vzhľadom na citlivú povahu a zásadný význam záujmov týkajúcich sa životného prostredia, ľudského zdravia a života, ako aj bezpečnosti, ktoré by boli v prípade zachovania predbežného opatrenia, ktoré je predmetom uznesenia z 21. mája 2021, ohrozené, musí byť návrh na zrušenie tohto uznesenia preskúmaný veľkou komorou Súdneho dvora.

8

Okrem toho sa Poľská republika domnieva, že zložitosť veci si vyžaduje, aby bolo na účely rozhodnutia o tomto návrhu nariadené vypočutie účastníkov konania.

9

V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že v súlade s článkom 161 ods. 1 Rokovacieho poriadku v spojení s článkom 1 rozhodnutia Súdneho dvora 2012/671/EÚ z 23. októbra 2012 týkajúceho sa sudcovských funkcií podpredsedu Súdneho dvora (Ú. v. EÚ L 300, 2012, s. 47) podpredseda Súdneho dvora rozhoduje o návrhu na odklad výkonu alebo o návrhu na nariadenie predbežných opatrení sám alebo tieto návrhy bezodkladne postúpi Súdnemu dvoru.

10

Na základe týchto ustanovení má teda podpredseda Súdneho dvora zverenú právomoc rozhodnúť o každom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia alebo ak sa domnieva, že osobitné okolnosti vyžadujú jeho pridelenie rozhodovaciemu zloženiu, postúpiť takýto návrh Súdnemu dvoru.

11

Z toho vyplýva, že len podpredsedovi Súdneho dvora prináleží, aby v každom jednotlivom prípade posúdil, či návrhy na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré mu boli predložené, vyžadujú postúpenie veci Súdnemu dvoru na účely pridelenia rozhodovaciemu zloženiu.

12

V prejednávanej veci sa v návrhu Poľskej republiky na zrušenie uznesenia z 21. mája 2021 neuvádza žiadna skutočnosť, ktorá by mohla vyžadovať jeho pridelenie rozhodovaciemu zloženiu, takže tento návrh nie je potrebné postúpiť Súdnemu dvoru.

13

Po druhé, pokiaľ ide o návrh na vypočutie účastníkov konania, treba pripomenúť, že právomoc posúdiť relevantnosť takéhoto návrhu vo vzťahu k predmetu konania a potrebe získať vysvetlenia účastníkov konania na účely rozhodnutia uvedeného sporu má výlučne sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení (pozri analogicky uznesenie z 3. marca 2020, Komisia/Poľsko, C‑791/19 R, neuverejnené, EU:C:2020:147, bod 9 a citovanú judikatúru).

14

Vzhľadom na to, že spis v prejednávanej veci obsahuje dostatok informácií na to, aby sa mohlo vo veci rozhodnúť, nie je potrebné nariadiť vypočutie účastníkov konania.

15

Na podporu svojho návrhu Poľská republika po prvé tvrdí, že analýzy vykonané na účely výkonu uznesenia z 21. mája 2021 umožnili preukázať, že pozastavenie ťažby hnedého uhlia v bani Turów by nevyhnutne viedlo k trvalému odstaveniu elektrárne Turów. Podľa tohto členského štátu nemožno túto elektráreň vzhľadom na jej technologickú konfiguráciu opätovne spustiť po tom, ako dôjde k odstaveniu všetkých jej energetických blokov. Poľská republika okrem toho uvádza, že technologické a logistické prekážky, ako aj environmentálne požiadavky neumožňujú, aby sa v tejto elektrárni spaľovalo hnedé uhlie pochádzajúce z iných povrchových baní. Takéto okolnosti neboli v uznesení z 21. mája 2021 zohľadnené.

16

Po druhé Poľská republika tvrdí, že pozastavenie ťažby hnedého uhlia v bani Turów môže viesť k takým environmentálnym a bezpečnostným rizikám, akými sú zosuvy pôdy, ktoré by mohli spôsobiť zničenie odvodňovacieho systému alebo jeho poškodenie, alebo poškodenie protifiltračnej steny.

17

Po tretie sa Poľská republika domnieva, že v ťažbe hnedého uhlia je nevyhnutné pokračovať na účely zabezpečenia bane Turów. Ak sa nebude v tejto činnosti pokračovať, nebude možné zabezpečiť stabilitu svahov a pôdy voči nepriaznivým vplyvom spôsobeným presakovaním dažďovej vody a podzemných vôd.

18

Po štvrté Poľská republika tvrdí, že pozastavenie ťažby hnedého uhlia v bani Turów neumožňuje zabrániť poklesu úrovne hladiny podzemných vôd na českom území. Podľa tohto členského štátu pozastavenie tejto činností počas trvania hlavného konania nemôže prispieť k zlepšeniu zásobovania českého územia vodou.

19

Po piate Poľská republika tvrdí, že pozastavenie uvedenej činnosti môže takisto vyvolať skutočné bezpečnostné riziko pre poľskú a európsku elektroenergetickú sústavu. Výpadok dodávok, ku ktorému došlo 17. mája 2021 v elektrárni Rogowiec (Poľsko), ukázal, že pozastavenie tejto ťažobnej činnosti by vyvolalo zvýšené bezpečnostné riziko pre poľskú elektrickú sieť.

20

Napokon po šieste Poľská republika v podstate tvrdí, že pozastavenie ťažby hnedého uhlia v bani Turów môže spôsobiť prerušenie distribúcie tepla a pitnej vody na území obcí Bogatynia (Poľsko) a Zgorzelec (Poľsko), čo by ohrozilo zdravie obyvateľov na týchto územiach.

21

Na úvod treba pripomenúť, že proti uzneseniu o nariadení predbežných opatrení nemožno podľa článku 162 ods. 1 rokovacieho poriadku podať opravný prostriedok.

22

Naproti tomu v súlade s článkom 163 tohto poriadku možno uznesenie o nariadení predbežného opatrenia na návrh účastníka konania kedykoľvek zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenili okolnosti. Pojem „zmena okolností“ sa týka najmä vzniku akejkoľvek skutkovej alebo právnej okolnosti, ktorá môže spochybniť posúdenia sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení, pokiaľ ide o podmienky, od ktorých závisí nariadenie odkladu alebo predbežného opatrenia.

23

Preto treba preskúmať, či skutočnosti, ktoré uvádza Poľská republika na podporu svojho návrhu podaného na základe článku 163 rokovacieho poriadku, predstavujú „zmenu okolností“ v zmysle tohto článku.

24

V tejto súvislosti treba po prvé konštatovať, že tvrdenia Poľskej republiky uvedené v bodoch 15 až 19 tohto uznesenia, predstavujú v podstate len opakovanie alebo rozvinutie tvrdení, ktoré tento členský štát predložil vo svojich písomných pripomienkach k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý Česká republika podala 26. februára 2021. V dôsledku toho takéto tvrdenia nemôžu predstavovať „zmenu okolností“ v zmysle článku 163 rokovacieho poriadku, a preto musia byť zamietnuté.

25

Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenia Poľskej republiky uvedené v bode 20 tohto uznesenia, stačí konštatovať, že tento členský štát dostatočne neodôvodnil, že pozastavenie ťažby hnedého uhlia v bani Turów predstavuje skutočné riziko, že dôjde k prerušeniu dodávok tepla a pitnej vody na území obcí Bogatynia a Zgorzelec. Ani takéto vyhlásenia preto nemožno považovať za „zmenu okolností“ v zmysle tohto článku 163, ktorá by mohla spochybniť posúdenia uvedené v uznesení z 21. mája 2021.

26

Za týchto podmienok treba návrh Poľskej republiky na zrušenie uznesenia z 21. mája 2021 zamietnuť.

27

Poľská republika sa domnieva, že vzhľadom na predbežné opatrenia nariadené uznesením z 21. mája 2021 musí návrh na uloženie penále, ktorý podala Česká republika, preskúmať veľká komora Súdneho dvora. Poľská republika navyše tvrdí, že rozhodnutie uložiť členskému štátu penále by nemalo byť prijaté samosudcom.

28

Okrem toho sa Poľská republika domnieva, že zložitosť veci si vyžaduje, aby bolo na účely rozhodnutia o tomto návrhu nariadené vypočutie účastníkov konania.

29

V tejto súvislosti treba pripomenúť, ako vyplýva z bodov 9 až 13 tohto uznesenia, že podpredseda Súdneho dvora môže postúpiť vec Súdnemu dvoru, aby ju pridelil rozhodovaciemu zloženiu.

30

Keďže v prejednávanej veci návrh na uloženie penále, ktorý podala Česká republika, neobsahuje žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla vyžadovať jeho pridelenie rozhodovaciemu zloženiu, nie je potrebné postúpiť ho Súdnemu dvoru.

31

Okrem toho, ako vyplýva z bodu 13 tohto uznesenia, sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení môže nariadiť vypočutie účastníkov konania, ak sa domnieva, že to je nevyhnutné na rozhodnutie o návrhu, ktorý mu bol predložený.

32

Vzhľadom na to, že spis v prejednávanej veci obsahuje dostatok informácií na to, aby sa mohlo vo veci rozhodnúť, nie je potrebné nariadiť vypočutie účastníkov konania.

33

Poľská republika v podstate tvrdí, že návrh na uloženie penále, ktorý podala Česká republika, je neprípustný z dôvodu, že v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia môže návrh na uloženie penále členskému štátu podať len Komisia ako strážkyňa Zmlúv.

34

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v systéme opravných prostriedkov stanovenom Zmluvou môže účastník konania požiadať o odklad výkonu napadnutého aktu vo veci samej nielen podľa článku 278 ZFEÚ, ale na účely požiadania o nariadenie predbežných opatrení sa môže dovolávať aj článku 279 ZFEÚ. Na základe posledného uvedeného ustanovenia môže sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení predovšetkým predbežne adresovať primerané príkazy druhému účastníkovi konania (uznesenie z 20. novembra 2017, Komisia/Poľsko, C‑441/17 R, EU:C:2017:877, bod 96).

35

Článok 279 ZFEÚ tak zveruje Súdnemu dvoru právomoc nariadiť akékoľvek predbežné opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné na účely zabezpečenia plnej účinnosti budúceho konečného rozhodnutia (uznesenie z 20. novembra 2017, Komisia/Poľsko, C‑441/17 R, EU:C:2017:877, bod 97).

36

Sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení musí byť najmä schopný zabezpečiť účinnosť príkazu adresovaného účastníkovi konania podľa článku 279 ZFEÚ tým, že prijme všetky opatrenia, ktorých cieľom je, aby tento účastník konania rešpektoval uznesenie o nariadení predbežného opatrenia. Také opatrenie môže predovšetkým pozostávať z uloženia penále pre prípad, že dotknutý účastník konania nesplní uvedený príkaz (uznesenie z 20. novembra 2017, Komisia/Poľsko, C‑441/17 R, EU:C:2017:877, bod 100).

37

Z vyššie uvedeného vyplýva, že členský štát sa môže dovolávať článku 279 ZFEÚ s cieľom požiadať, aby boli voči účastníkovi konania nariadené také predbežné opatrenia, ako je uloženie penále, v prípade, že tento účastník konania nesplní príkaz, ktorý mu bol daný na základe tohto ustanovenia.

38

Za týchto podmienok je návrh Českej republiky na uloženie penále Poľskej republike prípustný.

39

Česká republika navrhuje, aby bola Poľskej republike uložená povinnosť zaplatiť denné penále vo výške 5 miliónov eur a aby bola táto suma uhradená do rozpočtu Únie.

40

Česká republika pripomína, že podpredsedníčka Súdneho dvora uznesením z 21. mája 2021 nariadila Poľskej republike, aby bezodkladne pozastavila ťažbu hnedého uhlia v bani Turów až do vyhlásenia rozsudku, ktorým sa skončí konanie vo veci samej.

41

Túto povinnosť je možné podľa Českej republiky v zásade splniť okamžite, najneskôr do niekoľkých dní. Domnieva sa tiež, že Poľská republika sa nemôže dovolávať žiadneho legitímneho dôvodu na účely odôvodnenia toho, prečo uvedená povinnosť nebola splnená ani na siedmy deň po uverejnení uznesenia z 21. mája 2021. Česká republika uvádza, že už 21. mája 2021 vydala spoločnosť, ktorá prevádzkuje baňu Turów, vyhlásenie, v ktorom uviedla, že ťažba nebude pozastavená. Vyhlásenie v tomto zmysle navyše urobil aj predseda vlády Poľskej republiky. Okrem toho snímky z 30. mája 2021 a merania hluku vykonané 31. mája a 1. júna 2021 preukazujú, že ťažba hnedého uhlia v bani Turów stále pokračuje.

42

V tejto súvislosti Česká republika po prvé pripomína, že uznesenie z 21. mája 2021 ukladá Poľskej republike len povinnosť pozastaviť ťažbu hnedého uhlia v bani Turów. V dôsledku toho môže Poľská republika naďalej vykonávať činnosti, ktoré sú nevyhnutné na údržbu bane alebo jej vybavenia. Po druhé Česká republika zdôrazňuje, že nebolo preukázané, že bezodkladné pozastavenie ťažby hnedého uhlia v bani Turów by zároveň viedlo k bezodkladnému pozastaveniu prevádzkovania elektrárne, ktorú táto baňa zásobuje. Poľská republika má v každom prípade možnosť nariadiť iným elektrárňam umiestneným na jej území, aby zvýšili svoju produkciu elektrickej energie, a možnosť využívať cezhraničný obchod s elektrickou energiou. Napokon po tretie podľa Českej republiky nemôže Poľská republika platne tvrdiť, že na splnenie povinností vyplývajúcich z uznesenia z 21. mája 2021 je potrebná dodatočná lehota, hoci plnenie svojich povinností od začiatku odmieta a nepodnikla žiadne kroky smerujúce k ich plneniu.

43

Za týchto podmienok sa Česká republika domnieva, že uloženie penále v primeranej výške umožňuje zabezpečiť, že Poľská republika splní povinnosti vyplývajúce z uznesenia z 21. mája 2021.

44

Česká republika tvrdí, že Poľská republika zámerne nesplnila žiadnu z povinností, ktoré jej vyplývajú z uznesenia z 21. mája 2021, a to ani čiastočne. Česká republika odhaduje, že finančné náklady spôsobené pozastavením ťažby v bani Turów budú predstavovať približne 3 miliardy eur. Ak by teda pozastavenie tejto činnosti na základe uznesenia z 21. mája 2021 trvalo celý rok, denné finančné náklady na toto pozastavenie by predstavovali približne 8,2 milióna eur. Česká republika sa preto domnieva, že Poľskej republike treba uložiť penále vo výške 5 miliónov eur za každý deň, ktoré má byť uhradené do rozpočtu Únie.

45

Poľská republika po prvé uvádza, že po vydaní uznesenia z 21. mája 2021 prijala niekoľko opatrení na určenie objektívnych podmienok, za ktorých môže byť toto uznesenie vykonané. Z konzultácií a štúdií uskutočnených na účely výkonu uvedeného uznesenia vyplýva, že náhle pozastavenie ťažby hnedého uhlia v bani Turów by vyvolalo riziko pre ľudský život a zdravie, ako aj pre verejnú bezpečnosť a životné prostredie.

46

Po druhé Poľská republika v podstate tvrdí, že výška penále, ktorú navrhuje Česká republika, t. j. 5 miliónov eur za každý deň, je vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci zjavne neprimeraná a nie je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora v tejto oblasti. Okrem toho Poľská republika tvrdí, že návrh takejto sumy predstavuje zo strany Českej republiky zneužitie práva.

47

Treba pripomenúť, že podpredsedníčka Súdneho dvora uznesením z 21. mája 2021 nariadila Poľskej republike, aby bezodkladne pozastavila ťažbu hnedého uhlia v bani Turów až do vyhlásenia rozsudku, ktorým sa skončí konanie vo veci C‑121/21.

48

Z dokumentov založených v spise však jednoznačne vyplýva, že Poľská republika toto uznesenie nerešpektovala.

49

Za týchto podmienok sa preto zdá nevyhnutné posilniť účinnosť predbežných opatrení nariadených uznesením z 21. mája 2021 tým, že sa Poľskej republike uloží povinnosť zaplatiť penále s cieľom odradiť tento členský štát od toho, aby odďaľoval dosiahnutie súladu svojho konania s týmto uznesením.

50

Pokiaľ ide o výšku tohto penále, treba pripomenúť, že sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení nie je viazaný návrhmi predloženými Českou republikou, pričom má možnosť voľne stanoviť uložené penále vo výške a vo forme, ktorú považuje za primeranú na to, aby podnietili Poľskú republiku k ukončeniu nesplnenia povinností, ktoré jej vyplývajú z uznesenia z 21. mája 2021, pričom stanovené penále musí byť jednak prispôsobené okolnostiam a jednak primerané konštatovanému nesplneniu povinnosti, ako aj platobnej schopnosti tohto členského štátu [pozri analogicky rozsudok z 12. novembra 2020, Komisia/Belgicko (Príjem z nehnuteľností v zahraničí), C‑842/19, neuverejnený, EU:C:2020:915, body 63 a 64, ako aj citovanú judikatúru].

51

Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, a najmä vzhľadom na to, že uznesenie z 21. mája 2021 sa týka predbežných opatrení, ktorých dodržanie je nevyhnutné na to, aby sa zabránilo vážnej a nenapraviteľnej ujme na životnom prostredí a ľudskom zdraví, treba Poľskej republike nariadiť, aby zaplatila Komisii penále vo výške 500000 eur za každý deň od dátumu oznámenia tohto uznesenia Poľskej republike až dovtedy, kým tento členský štát nesplní povinnosti vyplývajúce z uznesenia z 21. mája 2021.

Z týchto dôvodov podpredsedníčka Súdneho dvora nariaďuje: