–

Syndicat Uniclima, v zastúpení: A. Le Mière, avocat,

–

francúzska vláda, v zastúpení: A.‑L. Desjonquères a N. Vincent, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: P. Ondrůšek, E. Sanfrutos Cano a F. Thiran, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES (Ú. v. EÚ L 157, 2006, s. 24), článku 2 bodu 14 a článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/35/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia elektrického zariadenia určeného na používanie v rámci určitých limitov napätia na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 2014, s. 357), článku 2 bodu 31 a článku 3 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/68/EÚ z 15. mája 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania tlakových zariadení na trhu (Ú. v. EÚ L 189, 2014, s. 164), ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014 zo 16. apríla 2014 o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 842/2006 (Ú. v. EÚ L 150, 2014, s. 195).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi združením Uniclima a ministre de l’Intérieur (minister vnútra, Francúzsko) vo veci zákonnosti výnosu z 10. mája 2019, ktorým sa mení výnos z 25. júna 1980 o schválení všeobecných ustanovení vyhlášky o bezpečnostných opatreniach proti rizikám požiaru a paniky vo verejne prístupných objektoch (ERP) (JORF zo 17. mája 2019, text č. 20).

3

Podľa znenia článku 1 nariadenia č. 517/2014:

„Cieľom tohto nariadenia je chrániť životné prostredie znižovaním emisií fluórovaných skleníkových plynov. Preto sa týmto nariadením:

4

V zmysle odôvodnení 37 a 62 smernice 2014/68:

…

5

Článok 1 tejto smernice stanovuje:

„1.   Táto smernica sa uplatňuje na navrhovanie, výrobu a posudzovanie zhody tlakových zariadení a zostáv s maximálne prípustným tlakom PS vyšším ako 0,5 baru.

2.   Táto smernica sa nevzťahuje na:

…

…“

6

Článok 2 uvedenej smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

…

…

…

…

…“

7

Článok 3 tej istej smernice s názvom „Sprístupnenie na trhu a uvedenie do prevádzky“ vo svojich odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1.   Členské štáty podniknú všetky náležité opatrenia na zabezpečenie toho, aby tlakové zariadenie a zostavy mohli byť sprístupnené na trhu a uvedené do prevádzky iba vtedy, ak spĺňajú požiadavky tejto smernice, ak sú riadne namontované, udržiavané a používajú sa na stanovené účely.

2.   Táto smernica nemá vplyv na právo členských štátov stanovovať také požiadavky, ktoré môžu považovať za nevyhnutné na zabezpečenie ochrany osôb, najmä pracovníkov, počas používania príslušných tlakových zariadení alebo zostavy za predpokladu, že to nepredstavuje modifikáciu týchto zariadení alebo zostavy spôsobom, ktorý nie je špecifikovaný v tejto smernici.“

8

Článok 5 ods. 1 prvý pododsek smernice 2014/68 stanovuje:

„Členské štáty z dôvodov rizík spôsobených tlakom nezakážu, neobmedzia ani nezabránia, aby sa tlakové zariadenia alebo zostavy, ktoré sú v súlade s touto smernicou, sprístupnili na trhu alebo uviedli do prevádzky za podmienok špecifikovaných výrobcom.“

9

Článok 40 tejto smernice, nazvaný „Postup zaobchádzania s tlakovým zariadením alebo zostavami, ktoré predstavujú riziko na vnútroštátnej úrovni“, stanovuje:

„1.   Ak orgány dohľadu nad trhom jedného členského štátu majú dostatočné dôvody domnievať sa, že tlakové zariadenie alebo zostavy, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, predstavujú riziko pre zdravie alebo bezpečnosť osôb alebo domácich zvierat alebo majetku, vykonajú hodnotenie týkajúce sa predmetného tlakového zariadenia alebo zostavy vo vzťahu k príslušným tlakovým zariadeniam alebo zostavám, na ktoré sa vzťahujú všetky požiadavky stanovené v tejto smernici. …

Ak v rámci hodnotenia uvedeného v prvom pododseku orgány dohľadu nad trhom zistia, že zariadenie alebo zostava nespĺňajú požiadavky ustanovené v tejto smernici, bezodkladne požiadajú príslušný hospodársky subjekt, aby prijal všetky primerané nápravné opatrenia na zosúladenie tohto tlakového zariadenia alebo zostavy s uvedenými požiadavkami alebo stiahol zariadenie alebo zostavu z dodávateľského reťazca tohto trhu alebo stiahol od používateľa v rámci primeranej a charakteru rizika úmernej lehote, akú určia.

…

4.   Ak príslušný hospodársky subjekt v rámci lehoty uvedenej v odseku 1 druhom pododseku neprijme primerané nápravné opatrenia, orgány dohľadu nad trhom prijmú všetky primerané predbežné opatrenia s cieľom zakázať alebo obmedziť sprístupnenie zariadenia alebo zostavy na ich vnútroštátnom trhu alebo stiahnuť zariadenie alebo zostavu z daného trhu, alebo spätne ich prevziať.

Orgány dohľadu nad trhom bezodkladne informujú [Európsku k]omisiu a ostatné členské štáty o týchto opatreniach.

…“

10

Článok 41 uvedenej smernice s názvom „Ochranný postup Únie“ vo svojom odseku 2 stanovuje:

„Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za opodstatnené, všetky členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie stiahnutia zariadenia alebo zostavy, ktoré nie sú v súlade, zo svojich trhov a súčasne o tom informujú Komisiu. Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za neopodstatnené, príslušný členský štát toto opatrenie zruší.“

11

Článok CH 35, týkajúci sa vybavenia alebo zariadení používajúcich chladiace kvapaliny, výnosu z 25. júna 1980 o schválení všeobecných ustanovení vyhlášky o bezpečnostných opatreniach proti rizikám požiaru a paniky vo verejne prístupných objektoch (ERP) (JORF zo 14. augusta 1980), vo svojom znení vyplývajúcom z výnosu z 10. mája 2019 (ďalej len „výnos z 25. júna 1980“), stanovuje v prvom pododseku svojho odseku 3, nazvanom „Ustanovenia uplatniteľné v prípade použitia horľavých chladiacich kvapalín“, že ustanovenia ostatných pododsekov tohto odseku „sa neuplatňujú na hermeticky zapečatené zariadenia, ktoré majú označenie CE“.

12

Medzi tieto ustanovenia patria ustanovenia, ktoré zakazujú inštaláciu odnímateľných tvaroviek na potrubiach obsahujúcich horľavé chladivá s výnimkou pripojenia jednotiek; ustanovenia, ktoré vyžadujú, aby tieto potrubia boli chránené proti akémukoľvek riziku úplného prasknutia a aby sa inštalovali na minimálnej výške v porovnaní so zemou; ustanovenia, ktoré stanovujú obmedzenie vnútorného priemeru potrubí obsahujúcich tieto chladivá v skvapalnenej forme, požadujú tepelnú izoláciu jednotiek, ktoré obsahujú chladivá, materiálmi určitých tried a určujú množstvo horľavého chladiva, ktoré môže obiehať v ich chladiacich okruhoch.

13

Syndicat Uniclima sa najmä domáha, aby vnútroštátny súd zrušil článok CH 35 ods. 3 prvý pododsek výnosu z 25. júna 1980, pričom tvrdí, že podmienka, ktorú zavádza, spočívajúca v tom, aby boli stroje, elektrické zariadenia alebo tlakové zariadenia hermeticky zapečatené, predstavuje dodatočnú požiadavku k požiadavkám stanoveným smernicou 2006/42, smernicou 2014/35 a smernicou 2014/68, hoci tieto zariadenia majú označenie CE, a preto sú v súlade s požiadavkami týchto smerníc. V dôsledku toho takáto podmienka okrem toho, že porušuje uvedené smernice, je tiež v rozpore s článkami 34 až 36 ZFEÚ.

14

Podľa vnútroštátneho súdu najmä z článku 2 bodu 31 a článku 3 ods. 2 smernice 2014/68 vyplýva, že ak zariadenie, ktoré patrí do pôsobnosti tejto smernice, spĺňa základné požiadavky bezpečnosti, ktoré táto smernica predpisuje, o čom svedčí umiestnenie označenia CE, toto zariadenie sa môže voľne pohybovať na trhu Únie.

15

Tento súd tiež uvádza, že podľa článku CH 35 ods. 3 prvého pododseku výnosu z 25. júna 1980, sa bezpečnostné požiadavky, ktorými toto ustanovenie podmieňuje používanie horľavých chladiacich kvapalín v zariadeniach inštalovaných vo verejne prístupných objektoch, neuplatňujú na zariadenia, ktoré majú označenie CE, avšak pod podmienkou, že tieto zariadenia sú „hermeticky zapečatené“.

16

Za týchto okolností Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

17

Otázky položené vnútroštátnym súdom sa týkajú výkladu smerníc 2006/42, 2014/35 a 2014/68, ktoré boli všetky prijaté na základe článku 114 ZFEÚ a obsahujú rovnocenné ustanovenia, ktorých cieľom je harmonizovať podmienky, za ktorých je zariadenie s označením CE sprístupnené na trhu a uvedené do prevádzky, aby sa zabezpečil nielen voľný pohyb týchto zariadení v rámci Únie, ale aj vysoká úroveň ochrany najmä zdravia a bezpečnosti osôb.

18

Okrem toho z článku 1 ods. 2 písm. f) bodov i) a iii) smernice 2014/68 vyplýva, že tieto tri smernice sa neuplatňujú kumulatívne. Ak sa teda na zariadenie vzťahuje smernica, ktorá sa na toto zariadenie osobitne vzťahuje, ostatné smernice sa neuplatňujú.

19

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné preskúmať prejudiciálne otázky z hľadiska smernice 2014/68, pričom treba spresniť, že výklad ustanovení tejto smernice platí mutatis mutandis na príslušné ustanovenia smerníc 2006/42 a 2014/35.

20

Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 ods. 2 smernice 2014/68 v spojení s článkom 2 bodom 31, ako aj článkom 5 ods. 1 prvým pododsekom tejto smernice vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá s cieľom chrániť zdravie a bezpečnosť osôb vzhľadom na riziká požiaru vo verejne prístupných objektoch, kladie na tlakové zariadenia a zostavy používajúce horľavé chladiace kvapaliny požiadavky, ktoré nie sú uvedené medzi základnými bezpečnostnými požiadavkami stanovenými touto smernicou, na účely sprístupnenia týchto zariadení na trhu alebo ich uvedenia do prevádzky, hoci tieto zariadenia majú označenie CE.

21

Podľa článku 1 ods. 1 smernice 2014/68 sa táto smernica uplatňuje na navrhovanie, výrobu a posudzovanie zhody tlakových zariadení a zostáv s maximálne prípustným tlakom PS vyšším ako 0,5 baru. Jej článok 3 ods. 1 v podstate stanovuje, že členské štáty prijmú všetky opatrenia, aby zabezpečili, že tieto zariadenia a zostavy môžu byť sprístupnené na trhu a uvedené do prevádzky v zmysle článku 2 bodov 15 a 17 tejto smernice len vtedy, ak spĺňajú v nej stanovené požiadavky. Príloha I k uvedenej smernici tak stanovuje „základné bezpečnostné požiadavky“, ktoré sa musia dodržiavať.

22

Článok 5 ods. 1 prvý pododsek smernice 2014/68 spresňuje, že členské štáty z dôvodov rizík spôsobených tlakom nezakážu, neobmedzia ani nezabránia, aby sa tlakové zariadenia alebo zostavy, ktoré sú v súlade s ustanoveniami tejto smernice a majú označenie CE, sprístupnili na trhu alebo uviedli do prevádzky za podmienok špecifikovaných výrobcom, aby sa neohrozil cieľ harmonizácie vnútroštátnych ustanovení, ktoré sleduje uvedená smernica, ako je uvedené v jej odôvodnení 62 [pozri, pokiaľ ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 97/23/ES z 29. mája 1997 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa tlakových zariadení (Ú. v. ES L 181, 1997, s. 1; Mim. vyd. 13/019, s. 86), ktorá bola zrušená smernicou 2014/68, rozsudok z 10. februára 2022, DIMCO Dimovasili M.I.K.E., C‑499/20, EU:C:2022:93, body 22 a 25].

23

Podľa článku 2 bodu 31 smernice 2014/68 v spojení s jej odôvodnením 37 „označenie CE“ umožňuje výrobcovi uviesť, že tlakové zariadenie alebo zostava, na ktoré sa vzťahuje, je v súlade s uplatniteľnými požiadavkami harmonizačných právnych predpisov Únie, ktoré upravujú jeho umiestňovanie. Toto označenie tak potvrdzuje zhodu týchto zariadení a zostáv s takýmito požiadavkami a je viditeľným výsledkom celého procesu zahŕňajúceho posudzovanie zhody v širšom zmysle.

24

Z toho vyplýva, že členské štáty nemôžu na zariadenia a zostavy s označením CE ukladať dodatočné požiadavky k základným bezpečnostným požiadavkám uvedeným v prílohe I k smernici 2014/68 na účely sprístupnenia týchto zariadení a zostáv na trhu a ich uvedenia do prevádzky.

25

Článok 3 ods. 2 tejto smernice však priznáva členským štátom možnosť stanoviť požiadavky, ktoré považujú za nevyhnutné na zabezpečenie ochrany osôb, najmä pracovníkov, počas používania príslušných tlakových zariadení alebo zostavy za predpokladu, že to nepredstavuje modifikáciu týchto zariadení alebo zostavy oproti uvedenej smernici. Toto ustanovenie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá pri inštalácii alebo používaní tlakových zariadení alebo zostáv, vrátane tých, ktoré majú označenie CE, ukladá určité požiadavky, ktorých cieľom je zaistenie bezpečnosti osôb, pokiaľ táto právna úprava nezavádza žiadnu modifikáciu týchto zariadení alebo zostáv a nepredstavuje prekážku zakázanú článkami 34 a 36 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. februára 2022, DIMCO Dimovasili M.I.K.E., C‑499/20, EU:C:2022:93, body 26 až 28).

26

V prejednávanej veci z informácií, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že výnos z 25. júna 1980 podmieňuje používanie zariadení používajúcich horľavé chladiace kvapaliny vo verejne prístupných objektoch dodržaním určitého počtu požiadaviek pripomenutých v bode 12 tohto rozsudku. Článok CH 35 ods. 3 prvý pododsek výnosu z 25. júna 1980 však podmieňuje neuplatnenie týchto požiadaviek na zariadenia s označením CE používajúce horľavé chladiace látky tým, že tieto zariadenia budú hermeticky zapečatené.

27

Takáto podmienka však nie je uvedená medzi základnými bezpečnostnými požiadavkami stanovenými smernicou 2014/68, najmä v jej prílohe I. Ako však bolo konštatované v bodoch 24 a 25 tohto rozsudku, na dodatočné požiadavky na sprístupnenie zariadení a zostáv s označením CE na trhu a ich uvedenie do prevádzky sa článok 3 ods. 2 smernice 2014/68 nevzťahuje. Členské štáty preto nemôžu ukladať takéto dodatočné požiadavky bez ohľadu na to, či zavádzajú modifikácie dotknutých zariadení alebo zostáv, alebo nie.

28

Za týchto podmienok na rozdiel od toho, čo tvrdí francúzska vláda, členské štáty nemôžu, a to ani „výhradne na účel používania takýchto zariadení vo verejne prístupných objektoch a vzhľadom na osobitné riziká požiarnej bezpečnosti“, uložiť na účely sprístupnenia uvedených zariadení na trhu a ich uvedenia do prevádzky dodatočné požiadavky k tým, ktoré stanovuje smernica 2014/68. Takéto vnútroštátne požiadavky by totiž zbavili harmonizačné opatrenia stanovené touto smernicou potrebného účinku.

29

Okrem toho ochranný postup stanovený najmä v článkoch 40 a 41 uvedenej smernice, na ktorý sa v tejto súvislosti odvoláva francúzska vláda, určite umožňuje členským štátom prijať opatrenia týkajúce sa zariadení a zostáv s označením CE, ak identifikujú zariadenia alebo zostavy, ktoré nie sú v súlade s uplatniteľnými ustanoveniami práva Únie, alebo ak zistia nedostatok v týchto zariadeniach alebo zostavách, ktorý môže ohroziť bezpečnosť osôb, pričom sa od nich vyžaduje, aby o tom urýchlene informovali Komisiu, aby Komisia mohla určiť, či sú tieto opatrenia odôvodnené. Tento postup sa však podľa definície uskutočňuje po sprístupnení dotknutých zariadení na trhu a ich uvedení do prevádzky, a teda sa nemôže vzťahovať na ustanovenie, akým je článok CH 35 ods. 3 prvý pododsek výnosu z 25. júna 1980.

30

Napokon treba zdôrazniť, že okolnosť, že tento výnos mení existujúcu vnútroštátnu právnu úpravu s cieľom zohľadniť požiadavky nariadenia č. 517/2014, ktoré stanovujú obmedzenie používania fluórovaných uhľovodíkov používaných najmä v chladiacich a klimatizačných zariadeniach a tepelných čerpadlách s cieľom znížiť emisie fluórovaných skleníkových plynov, nemôže spochybniť výklad článku 3 ods. 2 smernice 2014/68, tak ako vyplýva z bodu 27 tohto rozsudku. Hoci totiž toto nariadenie podľa svojho článku 1 písm. b) stanovuje podmienky uvádzania určitých výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú fluórované skleníkové plyny alebo sú od nich závislé, na trh, neupravuje navrhovanie, výrobu a posudzovanie zhody tlakových zariadení a zostáv, na ktoré sa vzťahuje smernica 2014/68.

31

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 3 ods. 2 smernice 2014/68 v spojení s článkom 2 bodom 31, ako aj článkom 5 ods. 1 prvým pododsekom tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá s cieľom chrániť zdravie a bezpečnosť osôb vzhľadom na riziká požiaru vo verejne prístupných objektoch, kladie na tlakové zariadenia a zostavy používajúce horľavé chladiace kvapaliny požiadavky, ktoré nie sú uvedené medzi základnými bezpečnostnými požiadavkami stanovenými touto smernicou, na účely sprístupnenia týchto zariadení a zostáv na trhu alebo ich uvedenia do prevádzky, hoci tieto zariadenia a zostavy majú označenie CE.

32

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Článok 3 ods. 2 v spojení s článkom 2 bodom 31, ako aj článkom 5 ods. 1 prvým pododsekom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/68/EÚ z 15. mája 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania tlakových zariadení na trhu

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá s cieľom chrániť zdravie a bezpečnosť osôb vzhľadom na riziká požiaru vo verejne prístupných objektoch, kladie na tlakové zariadenia a zostavy používajúce horľavé chladiace kvapaliny požiadavky, ktoré nie sú uvedené medzi základnými bezpečnostnými požiadavkami stanovenými touto smernicou, na účely sprístupnenia týchto zariadení a zostáv na trhu alebo ich uvedenia do prevádzky, hoci tieto zariadenia a zostavy majú označenie CE.