–

Ville de Mons, v zastúpení: N. Fortemps a O. Vanleemputten, avocats,

–

RM, v zastúpení: P. Joassart, avocat,

–

Európska komisia, v zastúpení: D. Martin a D. Recchia, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu doložky 4 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, uzavretej 6. júna 1997 (ďalej len „rámcová dohoda“), ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúcej sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC (Ú. v. ES L 14, 1998, s. 9; Mim. vyd. 05/003, s. 267).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi RM, profesionálnym hasičom, na jednej strane a mestom Mons (Belgicko) a Zone de secours Hainaut‑Centre (Záchranný zbor strednej časti provincie Hainaut, Belgicko) vo veci zohľadnenia jeho odpracovaných rokov, ktoré odpracoval ako dobrovoľný hasič, na účely výpočtu jeho odmeny.

3

Podľa doložky 1 písm. a) rámcovej dohody je jej účelom „zabezpečiť odstránenie diskriminácie pracovníkov na kratší pracovný čas a zlepšiť kvalitu práce na kratší pracovný čas“.

4

Doložka 2 rámcovej dohody stanovuje:

5

Doložka 3 rámcovej dohody uvádza:

„Na účely tejto dohody:

6

Doložka 4 rámcovej dohody uvádza:

…“

7

Smernicu 97/81 do belgického právneho poriadku prebral loi du 5 mars 2002 relative au principe de non‑discrimination en faveur des travailleurs à temps partiel (zákon z 5. marca 2002 o zásade nediskriminácie v prospech pracovníkov na kratší pracovný čas) (Moniteur belge z 13. marca 2002, s. 10641, ďalej len „zákon z 5. marca 2002“). Tento zákon sa podľa svojho článku 2 uplatňuje len na zamestnanca, ktorý na základe pracovnej zmluvy vykonáva prácu za odmenu a pod vedením inej osoby, teda na pracovníka viazaného pracovnou zmluvou.

8

V súlade s článkom 1 arrêté royal du 20 mars 2002 fixant les dispositions générales relatives à la valorisation pécuniaire des services antérieurs accomplis par des membres volontaires des services publics d’incendie recrutés en tant que membres professionnels (kráľovské nariadenie z 20. marca 2002, ktorým sa na účely určenia platovej tarify stanovujú všeobecné ustanovenia o zohľadnení predchádzajúcich služieb vykonaných dobrovoľnými členmi verejnej hasičskej služby prijatými ako profesionálni členovia) (Moniteur belge z 30. marca 2002, s. 13592), v znení kráľovského nariadenia z 2. júna 2006 (Moniteur belge z 22. júna 2006, s. 31874):

„Dobrovoľní členovia verejných hasičských služieb prijatí ako profesionálni členovia… poberajú odmenu zodpovedajúcu platovej triede, v ktorej boli prijatí do zamestnania.

… Profesionálnemu personálu verejných hasičských služieb, ktorí bol prijatí do zamestnania od 9. apríla 2002, sa na účel výpočtu tejto odmeny priznávajú odpracované roky zodpovedajúce počtu rokov služby odpracovaných ako dobrovoľníci vo verejnej hasičskej službe.

… Odpracované roky zodpovedajúce počtu rokov služby, ktoré odpracoval ako dobrovoľník vo verejnej hasičskej službe, môžu byť na účely výpočtu jeho odmeny priznané profesionálnemu personálu verejných hasičských služieb, ktorí nastúpil do služby pred 9. aprílom 2002. Toto finančné zhodnotenie sa uplatňuje len na plnenia poskytnuté od 1. januára 2005.“

9

Z legislatívnych prác týkajúcich sa zmeny tohto článku 1 kráľovským nariadením z 2. júna 2006 vyplýva, že toto ustanovenie „umožňuje obciam, avšak bez toho, aby ich k tomu zaväzovalo, poskytnúť aj hasičom, ktorí sa stali profesionálmi pred nadobudnutím účinnosti kráľovského nariadenia, výhodu započítania odpracovaných rokov zohľadňujúcu všetky roky odpracované ako dobrovoľník. Z toho vyplýva, že hasiči nemajú nárok na toto započítanie odpracovaných rokov automaticky. … Vzhľadom na svoje finančné možnosti sa môže každá obec rozhodnúť, či sa nová právna úprava uplatní alebo neuplatní“.

10

Článok 12 statuts administratif et pécuniaire du personnel non enseignant de la Ville de Mons (Administratívny a platový poriadok nepedagogických zamestnancov mesta Mons) (ďalej len „administratívny a platový poriadok mesta Mons“) stanovuje:

„Prípustné služby vykonané vo funkcii na plný úväzok… možno zohľadniť v celom ich rozsahu.

Prípustné služby vykonané vo funkcii na čiastočný úväzok… možno zohľadniť v počte rokov, ktoré by predstavovali, ak by boli odpracované vo funkcii na plný úväzok, vynásobené zlomkom, v ktorého čitateli je skutočný počet týždenných pracovných výkonov a v ktorého menovateli je počet týždenných pracovných výkonov zodpovedajúci plnému pracovnému úväzku.“

11

Článok 13a tohto poriadku znie:

„S účinnosťou od 1. júla 2007 a podľa [kráľovského nariadenia z 20. marca 2002, v znení kráľovského nariadenia z 2. júna 2006] sa profesionálnym členom hasičského zboru, ktorí boli prijatí…, na účely výpočtu ich odmeny priznávajú odpracované roky ekvivalentné počtu rokov služby, ktoré odpracovali ako dobrovoľníci vo verejnej hasičskej službe, a to takto:

…“

12

Článok 14 ods. 1 uvedeného poriadku stanovuje:

„Za rovnakých podmienok a do rozsahu najviac šesť rokov sú pre výpočet odmeny rovnako prípustné služby vykonávané na plný alebo čiastočný úväzok v belgickom súkromnom sektore, v inom členskom štáte Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru pod podmienkou, že ich možno považovať za priamo užitočné, teda že poskytli zamestnancovi užitočnú prax pri výkone funkcie, ktorú plní v správnych orgánoch…“

13

V období od 1. januára 1982 do 31. júla 2002 bol RM zamestnaný ako dobrovoľný hasič v meste Mouscron (Belgicko).

14

Počas tohto obdobia vykonával na základe pracovných zmlúv v súkromnom sektore funkciu vodiča nákladných vozidiel od 30. júla 1990 do 11. februára 1995 a od 23. marca 1995 do 8. februára 1998, ako aj strážnika od 9. februára 1998 do 30. marca 2001.

15

RM bol vymenovaný za profesionálneho hasiča vodiča v meste Mons ako stážista s účinnosťou od 1. apríla 2001 a následne s konečnou platnosťou od 1. apríla 2002.

16

Na účely výpočtu odmeny profesionálnych hasičov sa za určitých podmienok berú do úvahy ich „odpracované roky vo finančnom vyjadrení“, ktoré sa určia v závislosti od zhodnotenia dĺžky služieb, ktoré vykonávali vo verejnom a súkromnom sektore.

17

V súlade s administratívnym a platovým poriadkom mesta Mons toto mesto priznalo RM, pokiaľ ide o obdobie predchádzajúce jeho vymenovaniu za profesionálneho hasiča vodiča, tieto odpracované roky vo finančnom vyjadrení:

18

Od 1. januára 2015 sa hasičské služby v Belgicku zmenili z komunálnej organizácie na „zónový“ systém, ktorý zahŕňa 34 „záchranných zón“, a profesionálni hasiči slúžiaci v obci sa stali členmi operačného personálu záchrannej zóny, do ktorej patrí táto obec.

19

Od tohto dátumu sa RM stal hasičom v Záchrannom zbore strednej časti provincie Hainaut, ktorý na neho uplatnil rovnaký počet odpracovaných rokov, aký mu predtým priznalo mesto Mons.

20

Dňa 14. júla 2015 RM požiadal Záchranný zbor strednej časti provincie Hainaut, aby upravil výšku jeho odmeny z dôvodu, že jeho odpracované roky vo finančnom vyjadrení, ktoré dosiahol ako dobrovoľný hasič, nebol správne zohľadnený. Požiadal o úplné zohľadnenie obdobia, počas ktorého vykonával funkciu dobrovoľného hasiča, teda od 1. januára 1982 do 31. júla 2002, čo zodpovedá celkovo dvadsiatim rokom a 7 mesiacom bez toho, aby zohľadnil presný objem jeho vykonávaných činností. Domnieval sa totiž, že zhodnocovanie týchto vykonávaných činností podľa zásady pro rata temporis by viedlo k neodôvodnenému rozdielnemu zaobchádzaniu medzi pracovníkmi zamestnanými na plný úväzok a pracovníkmi zamestnanými na kratší pracovný čas. Zastával teda názor, že má nárok na každoročnú odmenu zodpovedajúcu najvyššiemu platovému stupňu, teda odmenu spájajúcu sa s 25 alebo viacerými odpracovanými rokmi, keďže vzhľadom na všetky roky jeho služby ako dobrovoľného hasiča jeho odpracované roky predstavovali k 1. januáru 2015 obdobie 33 rokov.

21

Rozhodnutím z 3. februára 2016 Záchranný zbor strednej časti provincie Hainaut zamietol túto žiadosť o opravu na základe článku 13a administratívneho a platového poriadku mesta Mons, pričom konštatoval, že vzhľadom na to, že RM nastúpil do služby pred 9. aprílom 2002, jeho odpracované roky vo finančnom vyjadrení dosiahnuté ako dobrovoľný hasič sa mali zohľadniť len pomerne ku skutočne vykonávaným činnostiam.

22

Okrem toho 15. apríla 2016 RM požiadal mesto Mons o nedoplatky odmeny splatné od jeho nástupu do služby, pričom uvádzal tvrdenia, ktoré sú v podstate totožné s tvrdeniami uvedenými na podporu žiadosti o opravu podanej na Záchranný zbor strednej časti provincie Hainaut.

23

Dňa 6. mája 2016 mesto Mons zamietlo túto žiadosť z dôvodov, ktoré sú v podstate zhodné s dôvodmi, ktoré uvádzal Záchranný zbor strednej časti provincie Hainaut a ktoré sú uvedené v bode 21 tohto rozsudku, a to povinnosť v súlade s administratívnym a platovým poriadkom mesta Mons zhodnotiť roky služby odpracované ako dobrovoľný hasič v pomere ku skutočne vykonávaným činnostiam.

24

Dňa 23. mája 2016 RM podal na Tribunal du travail du Hainaut, division de Mons (Pracovný súd Hainaut, oddelenie Mons, Belgicko) žalobu proti mestu Mons a Záchrannému zboru strednej časti provincie Hainaut.

25

Rozsudkom z 25. februára 2019 tento súd vyhovel žalobe RM a rozhodol, že roky služby, ktoré RM odpracoval ako dobrovoľný hasič, musia byť úplne zhodnotené v rámci určenia jeho odpracovaných rokov vo finančnom vyjadrení bez toho, aby sa zohľadňoval objem činností, ktoré RM skutočne vykonával.

26

Mesto Mons a Záchranný zbor strednej časti provincie Hainaut podali proti tomuto rozsudku odvolanie na vnútroštátny súd, Cour du travail de Mons (Pracovný súd Mons, Belgicko).

27

Tento súd poznamenáva, že z rozsudku Cour constitutionnelle (Ústavný súd, Belgicko) z 9. júla 2013 vyplýva, že dobrovoľní hasiči a profesionálni hasiči vykonávajú podobné úlohy v tom istom zbore, a preto predstavujú porovnateľné kategórie. Podľa tohto rozsudku „dobrovoľní hasiči venujú časť svojho voľného času hasičskej službe, voči ktorej uzatvárajú záväzok…; poberajú príspevok úmerný počtu hodín zásahu, a to najmenej na základe priemernej hodinovej mzdy poskytovanej profesionálnym zamestnancom rovnakej triedy…, ktorý podlieha osobitnému systému sociálneho zabezpečenia“. Z uvedeného rozsudku tiež vyplýva, že dobrovoľní hasiči vykonávajú činnosť na dobrovoľnom základe ako doplnok k profesionálnej činnosti alebo inému postaveniu, a preto podliehajú systému zamestnávania a pracovného času, ktorý sa líši od systému profesionálnych hasičov.

28

Okrem toho belgické súdy a najmä Conseil d’État (Štátna rada, Belgicko) spresnili, že činnosť dobrovoľného hasiča je vedľajšou činnosťou, ktorá je súčasťou pracovného pomeru služobnej a mimozmluvnej povahy.

29

Podľa vnútroštátneho súdu určenie odpracovaných rokov pracovníkov na kratší pracovný čas vo finančnom vyjadrení patrí do pôsobnosti doložky 4 rámcovej dohody, keďže odmena je súčasťou „podmienok zamestnania“ v zmysle tejto doložky, ako to vyplýva z rozsudku z 10. júna 2010, Bruno a i. (C‑395/08 a C‑396/08, EU:C:2010:329).

30

V tejto súvislosti tento súd tiež poznamenáva, že hoci sa vnútroštátna právna úprava, ktorou bola táto rámcová dohoda prebratá do belgického právneho poriadku, a to zákon z 5. marca 2002, uplatňuje len na pracovníkov, ktorí sú viazaní pracovnou zmluvou, domnieva sa, že dobrovoľní hasiči spadajú pod uvedenú rámcovú dohodu, keďže ich pracovnoprávny vzťah je vymedzený vnútroštátnou právnou úpravou v zmysle doložky 2 bodu 1 tej istej rámcovej dohody.

31

Okrem toho okolnosť, že na výkony RM sa od jeho vymenovania za profesionálneho hasiča vzťahuje pracovný pomer na plný úväzok, nijako nebráni tejto osobe dovolávať sa, pokiaľ ide o určenie jeho odpracovaných rokov vo finančnom vyjadrení v súvislosti s obdobím, ktoré odpracoval na kratší pracovný čas, právnej úpravy týkajúcej sa pracovníkov na kratší pracovný čas.

32

Vzhľadom na to má vnútroštátny súd pochybnosti, pokiaľ ide o výklad doložky 4 rámcovej dohody, a najmä pokiaľ ide o rozsah zásady pro rata temporis na účely stanovenia odpracovaných rokov RM vo finančnom vyjadrení.

33

Za týchto podmienok Cour du travail de Mons (Pracovný súd Mons) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa doložka 4 rámcovej dohody… vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely výpočtu platu profesionálnych hasičov zamestnaných na plný pracovný úväzok zohľadňuje pri stanovení platovej tarify činnosti, ktoré boli vykonávané na kratší pracovný čas v postavení dobrovoľného hasiča, na základe objemu práce, t. j. dĺžky trvania skutočne vykonávaných činností, a v súlade so zásadou ‚pro rata temporis‘, a nie na základe obdobia, počas ktorého boli tieto činnosti vykonávané?“

34

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa doložka 4 rámcovej dohody má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely výpočtu odmeny profesionálnych hasičov zamestnaných na plný pracovný úväzok zohľadňuje na účely stanovenia odpracovaných rokov vo finančnom vyjadrení činnosti, ktoré títo hasiči predtým vykonávali na kratší pracovný čas v postavení dobrovoľných hasičov, v súlade so zásadou pro rata temporis, teda v závislosti od činností, ktoré skutočne vykonávali, a nie na základe obdobia, počas ktorého sa tieto činnosti vykonávali.

35

V prvom rade treba určiť, či spor vo veci samej patrí do pôsobnosti rámcovej dohody.

36

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pôsobnosť ratione personae rámcovej dohody je definovaná v doložke 2 bode 1 tejto dohody (rozsudok z 1. marca 2012, O’Brien, C‑393/10, EU:C:2012:110, bod 28). Podľa tohto ustanovenia sa uvedená dohoda uplatňuje na „pracovníkov na kratší pracovný čas, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah podľa definície v práve, kolektívnej zmluve alebo platnej praxe v každom členskom štáte“.

37

Súdny dvor rozhodol, že pojem „pracovníci na kratší pracovný čas, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah“ sa musí vykladať v súlade s vnútroštátnym právom (rozsudok z 1. marca 2012, O’Brien, C‑393/10, EU:C:2012:110, bod 32). Okrem toho zo samotného znenia doložky 2 bodu 1 rámcovej dohody vyplýva, že jej pôsobnosť je koncipovaná široko. Navyše definícia pojmu „pracovník na kratší pracovný čas“ v zmysle tejto rámcovej dohody, uvedená v jej doložke 3 bode 1, zahŕňa všetkých pracovníkov bez rozlišovania medzi verejnoprávnym alebo súkromnoprávnym postavením zamestnávateľa, u ktorého sú zamestnaní (rozsudok z 1. marca 2012, O’Brien, C‑393/10, EU:C:2012:110, bod 37 a citovaná judikatúra).

38

V prejednávanej veci vnútroštátny súd poznamenáva, že vnútroštátna právna úprava, ktorou sa preberá rámcová dohoda do belgického právneho poriadku, a to zákon z 5. marca 2002, sa uplatňuje len na pracovníkov, ktorí uzavreli pracovnú zmluvu. Belgické súdy však spresnili, že činnosť dobrovoľných hasičov patrí do rámca pracovného pomeru služobnej a mimozmluvnej povahy.

39

Vzhľadom na judikatúru citovanú v bodoch 36 a 37 tohto rozsudku však treba konštatovať, ako uvádza tento súd, že dobrovoľní hasiči patria do pôsobnosti rámcovej dohody, keďže ich pracovnoprávny vzťah je definovaný vnútroštátnou právnou úpravou v zmysle doložky 2 bodu 1 tejto rámcovej dohody.

40

Po druhé treba pripomenúť, že doložka 4 bod 1 rámcovej dohody stanovuje, že pokiaľ ide o podmienky zamestnania, s pracovníkmi na kratší pracovný čas sa nebude zaobchádzať nevýhodnejším spôsobom ako s porovnateľnými pracovníkmi na plný úväzok len preto, že pracujú na kratší pracovný čas, pokiaľ nebude odlišné zaobchádzanie odôvodnené objektívnymi dôvodmi.

41

V spore vo veci samej RM spochybňuje metódu použitú na výpočet odmeny, na ktorú má nárok ako profesionálny hasič, teda ako pracovník na plný úväzok. Poukazuje na existenciu rozdielneho zaobchádzania v rozpore s doložkou 4 rámcovej dohody v rozsahu, v akom uplatnenie pravidiel týkajúcich sa zohľadnenia jeho odpracovaných rokov vo finančnom vyjadrení za obdobie, počas ktorého vykonával činnosť na kratší pracovný čas ako dobrovoľný hasič, má negatívny vplyv na výšku tejto odmeny.

42

V tejto súvislosti treba poznamenať, že Súdny dvor rozhodol, že rámcová dohoda sa týka jednak podpory práce na kratší pracovný čas a jednak odstránenia diskriminácie medzi pracovníkmi na kratší pracovný čas a pracovníkmi na plný úväzok (rozsudky z 10. júna 2010, Bruno a i., C‑395/08 a C‑396/08, EU:C:2010:329, bod 24, ako aj z 5. mája 2022, Universiteit Antwerpen a i., C‑265/20, EU:C:2022:361, bod 41).

43

Vzhľadom na tieto ciele sa doložka 4 rámcovej dohody musí chápať tak, že vyjadruje zásadu sociálneho práva Únie, ktorá nemôže byť vykladaná reštriktívne (rozsudok z 10. júna 2010, Bruno a i., C‑395/08 a C‑396/08, EU:C:2010:329, bod 32, ako aj citovaná judikatúra).

44

Samotná skutočnosť, že pracovník nadobudol postavenie pracovníka na plný úväzok, nevylučuje možnosť, aby sa za určitých okolností mohol dovolávať zásady nediskriminácie uvedenej v doložke 4 rámcovej dohody, pokiaľ sa údajná diskriminácia týka období odpracovaných ako pracovník na kratší pracovný čas [pozri analogicky, pokiaľ ide o rámcovú dohodu o práci na dobu určitú, uzavretú 18. marca 1999 (ďalej len „rámcová dohoda o práci na dobu určitú“), ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, 1999, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368), rozsudok z 18. októbra 2012, Valenza a i., C‑302/11 až C‑305/11, EU:C:2012:646, body 34 a 35, ako aj citovanú judikatúru].

45

Vylúčenie uplatňovania rámcovej dohody v situácii, akou je situácia vo veci samej, by totiž v rozpore s cieľom uvedeným v tejto doložke 4 znamenalo obmedzenie rozsahu ochrany priznanej dotknutým pracovníkom proti diskriminácii a viedlo by k neodôvodnene reštriktívnemu výkladu tejto doložky v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora (pozri analogicky, pokiaľ ide o rámcovú dohodu o práci na dobu určitú, rozsudok z 18. októbra 2012, Valenza a i., C‑302/11 až C‑305/11, EU:C:2012:646, bod 37 a citovanú judikatúru).

46

Rámcová dohoda je teda uplatniteľná na spor vo veci samej, keďže RM, hoci je odteraz zamestnaný na plný úväzok, sa odvoláva na túto rámcovú dohodu v súvislosti s obdobím, počas ktorého pracoval na kratší pracovný čas.

47

Po tretie Komisia vo svojich písomných pripomienkach s odkazom na doložku 2 bod 2 rámcovej dohody tvrdí, že RM nespadá pod pojem „pracovník na kratší pracovný čas“ v zmysle tejto rámcovej dohody z dôvodu príležitostnej povahy jeho činnosti.

48

V tejto súvislosti treba uviesť, že je pravda, že doložka 2 bod 2 rámcovej dohody umožňuje členským štátom alebo sociálnym partnerom úplne alebo čiastočne vylúčiť z jej ustanovení pracovníkov na kratší pracovný čas, ktorí pracujú na príležitostnom základe. Takéto vylúčenie však v žiadnom prípade nie je automatické, keďže, ako to uznáva Komisia, podlieha viacerým postupom a podmienkam.

49

Žiadna skutočnosť uvedená v rozhodnutí vnútroštátneho súdu, ani v písomných pripomienkach predložených Súdnemu dvoru však neumožňuje konštatovať, že Belgické kráľovstvo využilo možnosť stanovenú v tomto ustanovení. V každom prípade neprináleží Súdnemu dvoru, ale vnútroštátnemu súdu, aby vykonal potrebné overenia na účely posúdenia, či v spore vo veci samej ide o takýto prípad (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. októbra 2004, Wippel, C‑313/02, EU:C:2004:607, bod 39).

50

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba dospieť k záveru, že tento spor patrí do pôsobnosti rámcovej dohody.

51

Po druhé na účely výkladu doložky 4 rámcovej dohody treba najprv preskúmať, či sa na odpracované roky vo finančnom vyjadrení, o ktoré ide vo veci samej, vzťahuje pojem „podmienky zamestnania“ v zmysle tejto doložky 4 bodu 1.

52

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že na finančné podmienky, akými sú podmienky týkajúce sa odmeňovania, sa vzťahuje tento pojem (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júna 2010, Bruno a i., C‑395/08 a C‑396/08, EU:C:2010:329, bod 33).

53

Okrem toho pri určovaní častí tvoriacich odmenu, ako aj úrovne týchto častí musia príslušné vnútroštátne orgány uplatniť na pracovníkov na kratší pracovný čas zásadu nediskriminácie, ako je zakotvená v doložke 4 rámcovej dohody (rozsudok z 10. júna 2010, Bruno a i., C‑395/08 a C‑396/08, EU:C:2010:329, bod 40), pričom keď je to vhodné, zachová sa zásada pro rata temporis (rozsudok z 10. júna 2010, Bruno a i., C‑395/08 a C‑396/08, EU:C:2010:329, bod 38).

54

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že odpracované roky vo finančnom vyjadrení sa zohľadňujú na účely výpočtu odmeny profesionálnych hasičov, takže predstavujú prvok určujúci úroveň tejto odmeny.

55

Preto sa na odpracované roky vo finančnom vyjadrení, o ktoré ide vo veci samej, vzťahuje pojem „podmienky zamestnania“ v zmysle doložky 4 rámcovej dohody.

56

Ďalej na účely posúdenia, či spôsoby zohľadnenia odpracovaných rokov vo finančnom vyjadrení, o ktoré ide vo veci samej, zodpovedajú požiadavkám doložky 4 rámcovej dohody, treba pripomenúť, že požiadavka rovnocennosti pracovníkov na plný úväzok a pracovníkov na kratší pracovný čas, pokiaľ ide o podmienky zamestnania, vyplývajúca zo zásady nediskriminácie stanovenej v tejto doložke 4 bode 1, je stanovená bez toho, aby bolo dotknuté vhodné uplatnenie zásady pro rata temporis v súlade s bodom 2 uvedenej doložky 4 (pozri v tomto zmysle uznesenie z 3. marca 2021, Fogasa, C‑841/19, EU:C:2021:159, body 41 a 42, ako aj citovanú judikatúru).

57

Zohľadnenie množstva skutočne odpracovanej doby pracovníka na kratší pracovný čas v porovnaní s pracovníkom, ktorý pracoval na plný úväzok, totiž predstavuje objektívne kritérium v zmysle doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody, odôvodňujúce proporcionálne zníženie nárokov a pracovných podmienok pracovníka na kratší pracovný čas (uznesenie z 3. marca 2021, Fogasa, C‑841/19, EU:C:2021:159, bod 43, a citovaná judikatúra).

58

Ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, právna úprava dotknutá vo veci samej stanovuje, že na účely výpočtu odmeny profesionálnych hasičov, ktorí boli, tak ako RM, prijatí do zamestnania pred 9. aprílom 2002, sa priznajú odpracované roky zodpovedajúce rokom služby, ktoré títo odpracovali ako dobrovoľní hasiči, a to pomerne ku skutočne odpracovaným činnostiam.

59

Uplatnenie, pokiaľ ide o takýchto profesionálnych hasičov, faktora určujúceho úroveň ich odmeny, akou sú odpracované roky vo finančnom vyjadrení, ktorý zodpovedá percentuálnemu podielu času odpracovaného pracovníkmi na kratší pracovný čas v porovnaní s časom odpracovaným pracovníkmi na plný úväzok, ktorí vykonávajú rovnakú prácu, predstavuje náležité uplatnenie zásady pro rata temporis v zmysle doložky 4 bodu 2 rámcovej dohody o práci na kratší čas (pozri v tomto zmysle uznesenie z 3. marca 2021, Fogasa, C‑841/19, EU:C:2021:159, bod 45).

60

Za týchto podmienok treba konštatovať, že v prejednávanej veci uplatnenie zásady pro rata temporis na účely určenia odpracovaných rokov vo finančnom vyjadrení profesionálnych hasičov, ktorí vykonávali služby na kratší pracovný čas ako dobrovoľní hasiči, predstavuje náležité uplatnenie tejto zásady v zmysle doložky 4 bodu 2 rámcovej dohody.

61

Toto konštatovanie nie je spochybnené okolnosťou, na ktorú poukázal RM vo svojich písomných pripomienkach, že v prípade profesionálnych hasičov prijatých do zamestnania od 9. apríla 2002 sa zohľadňujú odpracované roky vo finančnom vyjadrení zodpovedajúce počtu rokov služby, ktoré títo hasiči odpracovali ako dobrovoľní hasiči, bez zohľadnenia objemu skutočne vykonávaných činností.

62

Doložka 4 bod 2 rámcovej dohody totiž stanovuje, že zásada pro rata temporis sa uplatňuje „tam, kde to bude možné“. Toto ustanovenie teda neukladá uplatnenie tejto zásady a ani a fortiori nebráni zrušeniu jej uplatňovania v oblasti, na ktorú sa predtým uplatňovala. Tvrdiť opak by bolo v rozpore s cieľmi rámcovej dohody, ktorá má za cieľ najmä zlepšiť kvalitu práce na kratší pracovný čas, ako to stanovuje doložka 1 písm. a).

63

V každom prípade na prípadné rozdielne zaobchádzanie medzi dvomi kategóriami zamestnancov na kratší pracovný čas sa nevzťahuje zásada nediskriminácie zakotvená rámcovou dohodou (pozri analogicky, pokiaľ ide o rámcovú dohodu o práci na dobu určitú, rozsudok z 13. januára 2022, MIUR a Ufficio Scolastico Regionale per la Campania, C‑282/19, EU:C:2022:3, bod 72, ako aj citovanú judikatúru).

64

Okrem toho, pokiaľ ide o výpočet činností, ktoré RM skutočne vykonával v čase, keď bol dobrovoľným hasičom, treba pripomenúť, že pokiaľ ide o dobrovoľného hasiča mesta Nivelles (Belgicko), Súdny dvor už rozhodol, že situáciu, keď je pracovník povinný tráviť čas svojej pohotovosti v mieste svojho bydliska, byť k dispozícii zamestnávateľovi a byť schopný dostaviť sa na pracovisko v lehote 8 minút, treba považovať za situáciu, na ktorú sa vzťahuje pojem „pracovný čas“ v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. EÚ L 299, 2003, s. 9; Mim. vyd. 05/004, s. 381). Ide však o inú situáciu, ak pracovník vykonáva pohotovosť v nútenom režime, ktorý vyžaduje, aby bol nepretržite dostupný, ale pritom nemusel byť na tomto mieste (pozri rozsudok z 21. februára 2018, Matzak, C‑518/15, EU:C:2018:82, body 60 a 65).

65

Napokon treba tiež spresniť, že konštatovanie uvedené v bode 60 tohto rozsudku, podľa ktorého právna úprava dotknutá vo veci samej predstavuje primerané uplatnenie zásady pro rata temporis, podlieha podmienke, že určenie odpracovaných rokov vo finančnom vyjadrení závisí priamo od množstva práce vykonanej dotknutým pracovníkom, a nie výlučne od dĺžky odpracovaných rokov, ktorú tento pracovník dosiahol. V tomto poslednom uvedenom prípade sa totiž zásada pro rata temporis neuplatní (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júna 2010, Bruno a i., C‑395/08 a C‑396/08, EU:C:2010:329, body 65 a 66).

66

V prejednávanej veci sa zdá, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že určenie odpracovaných rokov RM vo finančnom vyjadrení závisí priamo od množstva práce, ktorú RM vykonal. Prislúcha však vnútroštátnemu súdu, aby v tejto súvislosti vykonal potrebné preverenia.

67

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že doložka 4 rámcovej dohody sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely výpočtu odmeny profesionálnych hasičov zamestnaných na plný pracovný úväzok zohľadňuje na účely stanovenia odpracovaných rokov vo finančnom vyjadrení činnosti, ktoré títo hasiči predtým vykonávali na kratší pracovný čas v postavení dobrovoľných hasičov, v súlade so zásadou pro rata temporis, teda v závislosti od činností, ktoré skutočne vykonávali.

68

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:

Doložka 4 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, uzavretej 6. júna 1997, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúcej sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely výpočtu odmeny profesionálnych hasičov zamestnaných na plný pracovný úväzok zohľadňuje na účely stanovenia odpracovaných rokov vo finančnom vyjadrení činnosti, ktoré títo hasiči predtým vykonávali na kratší pracovný čas v postavení dobrovoľných hasičov, v súlade so zásadou pro rata temporis, teda v závislosti od činností, ktoré skutočne vykonávali.