–

Dansk Akvakultur, konajúce v mene spoločnosti AquaPri A/S, v zastúpení: K. Trenskow a M. Vindfelt, advokater,

–

Miljø‑ og Fødevareklagenævnet, v zastúpení: E. Gabris, R. Holdgaard a B. Moll Bown, advokater,

–

Európska komisia, v zastúpení: C. Hermes a V. Vang, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 3 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi združením Dansk Akvakultur, konajúcim v mene spoločnosti AquaPri A/S, a Miljø‑ og Fødevareklagenævnet (Odvolacia komisia pre životné prostredie a potraviny, Dánsko) (ďalej len „odvolacia komisia“) vo veci rozhodnutia, ktorým sa zamietlo udeliť povolenie na pokračovanie v prevádzkovaní rybej farmy patriacej spoločnosti AquaPri.

3

Desiate odôvodnenie smernice 92/43 stanovuje:

„Keďže sa musí urobiť primerané vyhodnotenie [primerané posúdenie – neoficiálny preklad] každého plánu alebo programu, ktorý môže mať významný vplyv na ciele ochrany v lokalite, ktorá bola označená alebo bude označená v budúcnosti.“

4

Článok 6 ods. 1 až 3 tejto smernice uvádza:

„1.   Pre osobitne chránené územia vytvoria členské štáty potrebné ochranné opatrenia obsahujúce v prípade potreby príslušné plány riadenia, osobitne navrhnuté pre dané lokality alebo začlenené do ďalších plánov rozvoja, a primerané štatutárne, administratívne alebo zmluvné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov… a druhov…, vyskytujúcich sa v týchto lokalitách.

2.   Členské štáty podniknú primerané kroky [prijmú primerané opatrenia – neoficiálny preklad], aby sa na osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice.

3.   Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov [posúdeniu vplyvov – neoficiálny preklad] na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov [posúdenia vplyvov – neoficiálny preklad] na lokalitu… príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.“

5

Ustanovenie § 33 ods. 1 prvá veta Miljøbeskyttelsesloven (zákon o ochrane životného prostredia) z 22. decembra 2006 v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej stanovuje:

„Podniky, továrne alebo zariadenia uvedené v zozname uvedenom v článku 35 (činnosti podliehajúce povoleniu) nesmú byť založené ani začať fungovať pred udelením povolenia.“

6

Ustanovenie § 35 tohto zákona uvádza:

„Minister životného prostredia vypracuje zoznam osobitne znečisťujúcich podnikov, tovární alebo zariadení, ktoré podliehajú požiadavke povolenia stanovenej v článku 33.“

7

Habitatbekendtgørelsen (Bekendtgørelse nr. 188 om udpegning og administration af internationale naturbeskyttelsesområder samt beskyttelse af visse arter) (dekrét č. 188 o určení a správe medzinárodných chránených oblastí prírody a o ochrane určitých druhov) z 26. februára 2016 vo svojom § 6 ods. 1 a 2, ktorý do dánskeho právneho poriadku prebral článok 6 ods. 3 smernice 92/43, stanovuje:

„1.   Pred vydaním rozhodnutia podľa § 7 je potrebné posúdiť, či projekt, buď samostatne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, môže mať významný vplyv na lokalitu Natura 2000…

2.   Ak sa úrad domnieva, že projekt môže mať významný vplyv na lokalitu Natura 2000, je potrebné vykonať detailné posúdenie vplyvov projektu na lokalitu Natura 2000 so zreteľom na cieľ ochrany dotknutej lokality. Ak z posúdenia vplyvov vyplýva, že by projekt nepriaznivo ovplyvnil medzinárodnú oblasť ochrany prírody, nie je možné vo vzťahu k žiadosti udeliť žiadne povolenie, výnimku alebo schválenie..“

8

Ustanovenie § 7 ods. 7 uvedeného dekrétu stanovuje:

„Ustanovenia § 6 sa vzťahujú na nižšie uvedené prípady podľa zákona:

…

…“

9

Ustanovenie § 70 ods. 2 Godkendelsesbekendtgørelsen (Bekendtgørelse nr. 1458 om godkendelse af listevirksomhed) (dekrét č. 1458 o povolení činností podliehajúcich povoleniu) z 12. decembra 2017 (ďalej len „dekrét o povolení“) stanovuje:

„Existujúce podniky, na ktoré sa vzťahujú body I 203, I 205… prílohy 2, ktoré nie sú povolené podľa článku 33 zákona o ochrane životného prostredia, predložia žiadosti o povolenie v súlade s pravidlami stanovenými v tomto dekréte najneskôr do 15. marca 2014.“

10

Príloha 2 k tomuto dekrétu obsahuje najmä body I 203 a I 205, ktoré znejú takto:

„I 203. Rybie farmy, t. j. chovné zariadenia pozostávajúce z klietok, drôtených boxov alebo podobných zariadení umiestnených v morských vodách, kde sa celé zariadenie nachádza do jednej námornej míle od pobrežia a ktorých prevádzka si vyžaduje používanie krmiva pre zvieratá.

…

I 205. Rybie farmy, t. j. chovné zariadenia pozostávajúce z klietok, drôtených boxov alebo podobných zariadení umiestnených v morských vodách a nachádzajúcich sa úplne alebo čiastočne za hranicou jednej námornej míle od pobrežia, ktorých prevádzka si vyžaduje používanie krmiva pre zvieratá.“

11

AquaPri je vlastníkom rybej farmy nachádzajúcej sa v zálive Småland v blízkosti lokality Natura 2000, v ktorej sa vyskytuje viacero typov prirodzených suchozemských a vodných biotopov, ako aj niekoľko druhov voľne žijúcich vtákov. Táto farma sa zaoberá chovom „dúhových“ pstruhov, čo vedie k emisiám a vypúšťaniu dusíka, fosforu, medi a antibiotík do životného prostredia.

12

Projekt zriadiť uvedenú farmu na jej súčasnom mieste bol predmetom povolenia udeleného 15. februára 1999.

13

V priebehu roka 2006 požiadala AquaPri o povolenie zvýšiť množstvo dusíka, ktoré môže byť vypustené z jej prevádzky o 0,87 tony, a to z 15,6 tony na 16,47 tony.

14

Príslušný orgán posúdil otázku, či takéto zvýšenie môže významne ovplyvniť lokalitu Natura 2000, ktorá sa nachádza v blízkosti tejto farmy, na základe v tom čase platnej dánskej právnej úpravy o posudzovaní vplyvov verejných a súkromných projektov na životné prostredie. Na záver svojho posúdenia sa orgán domnieval, že v dotknutej lokalite sa nenachádzajú žiadne prirodzené biotopy alebo druhy voľne žijúcich vtákov, ktoré by boli citlivé na dusík, a preto by ich projekt spoločnosti AquaPri mohol významne ovplyvniť. Rozhodnutím, ktoré bolo prijaté 27. októbra 2006, jej preto povolil realizáciu tohto projektu.

15

Toto rozhodnutie bolo napadnuté na príslušnom odvolacom orgáne, ktorý konštatoval, že je postihnuté vadou, keďže príslušný orgán v rámci svojho posúdenia projektu spoločnosti AquaPri nezohľadnil existenciu paralelných projektov spočívajúcich vo zvýšení množstva dusíka, ktoré môžu vypúšťať tri susediace rybie farmy. Tento orgán sa však domnieval, že táto vada neodôvodňuje zrušenie uvedeného rozhodnutia.

16

Keďže tým istým rozhodnutím bola okrem iného uložená spoločnosti AquaPri povinnosť podať najneskôr 15. marca 2014 žiadosť o povolenie podľa § 33 a 35 zákona o ochrane životného prostredia, ako sa uvádza v § 70 ods. 2 dekrétu o povolení, táto spoločnosť v tomto zmysle žiadosť podala.

17

Rozhodnutím zo 16. decembra 2014 príslušný orgán udelil povolenie, o ktoré požiadala AquaPri, po tom, čo uviedol, že jednak množstvo dusíka vypúšťaného z farmy, ktorá patrí spoločnosti AquaPri, sa v porovnaní s množstvom povoleným rozhodnutím z 27. októbra 2006 nezmenilo, a jednak, že z posúdenia vykonaného po prijatí tohto rozhodnutia vyplynulo, že táto farma a tri susediace farmy spolu pravdepodobne významne neovplyvnia lokalitu Natura 2000, v ktorej blízkosti sa nachádzajú.

18

Keďže rozhodnutie zo 16. decembra 2014 bolo napadnuté na odvolacej komisii, táto komisia ho rozhodnutím z 13. marca 2018 zrušila.

19

V tomto poslednom uvedenom rozhodnutí sa odvolacia komisia najprv domnievala, že povoleniu udelenému spoločnosti AquaPri rozhodnutím z 27. októbra 2006 nepredchádzalo posúdenie v súlade s požiadavkami článku 6 ods. 3 smernice 92/43 z dôvodu, že toto posúdenie sa týkalo individuálneho vplyvu dotknutého projektu, ale nie otázky, či tento projekt, posudzovaný spolu s tromi susednými farmami, môže významne ovplyvniť lokalitu Natura 2000, v ktorej blízkosti sa tieto rôzne farmy nachádzajú.

20

Odvolacia komisia ďalej konštatovala, že na základe posúdenia vykonaného v súlade s článkom 6 ods. 3 smernice 92/43 bol prijatý národný plán riadenia povodia uplatniteľný na vody na dotknutom území na obdobie rokov 2015 – 2021 a že z tohto plánu vyplývalo najmä to, že emisie v celkovom množstve 43 ton dusíka boli povolené „s cieľom zabezpečiť, aby existujúce rybie farmy… mohli využívať svoje súčasné emisné povolenia“. V podstate sa však domnievala, že tieto zistenia nemali vplyv na povinnosť príslušného orgánu podľa článku 6 ods. 3 smernice 92/43 vykonať osobitné posúdenie farmy patriacej spoločnosti AquaPri s cieľom určiť, či tento projekt môže významne ovplyvniť lokalitu Natura 2000, v ktorej blízkosti sa nachádza.

21

Napokon sa odvolacia komisia domnievala, že množstvo dusíka vypúšťaného touto farmou spolu s dusíkom vypúšťaným tromi susednými farmami mohlo významne ovplyvniť dotknutú lokalitu.

22

AquaPri podala proti uvedenému rozhodnutiu žalobu na príslušný súd, ktorý sám postúpil vec vnútroštátnemu súdu s prihliadnutím na otázky, ktoré sa vo veci vynorili.

23

Vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania Østre Landsret (Východodánsky odvolací súd, Dánsko) v prvom rade uvádza, že rozhodnutie dotknuté vo veci samej bolo prijaté na základe právnej úpravy, ktorá zabezpečuje prebratie článku 6 smernice 92/43 do dánskeho práva, a následne uvádza, že hoci tento článok nespresňuje význam pojmu „projekt“, na ktorý odkazuje, z judikatúry Súdneho dvora, najmä z rozsudkov zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging (C‑127/02, EU:C:2004:482, body 24 až 26), a zo 7. novembra 2018, Coöperatie Mobilisation for the Environment a i. (C‑293/17 a C‑294/17, EU:C:2018:882, body 66 a 82 až 83), vyplýva, že tento pojem je širší ako pojem „projekt“, ktorý sa nachádza v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 2012, s. 1), ako aj v smernici Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, 1985, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248), ktorá jej predchádzala.

24

V druhom rade vnútroštátny súd v podstate uvádza, že judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa pojmu „projekt“ v zmysle článku 6 smernice 92/43 mu neposkytuje potrebné výkladové prvky, ktoré by mu umožnili určiť, či v tomto prípade ide o takýto projekt.

25

V tejto súvislosti po prvé uvádza, že cieľom žiadosti o povolenie, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, bolo len umožniť spoločnosti AquaPri pokračovať v prevádzkovaní rybej farmy, ktorá existovala približne pätnásť rokov, za podmienok, ktorá sa nezmenili v porovnaní s podmienkami, na základe ktorých jej bolo udelené predchádzajúce povolenie. Po druhé toto predchádzajúce povolenie bolo udelené na základe posúdenia, ktoré sa zameriavalo výlučne na možný vplyv projektu spočívajúceho vo zvýšení množstva dusíka vypúšťaného touto farmou na životné prostredie a ktoré preto nezohľadňovalo spoločnú existenciu paralelných a obdobných projektov. Po tretie spoločný vplyv týchto rôznych fariem na životné prostredie bol však zohľadnený v rámci posúdenia, ktoré bolo následne vykonané podľa článku 6 smernice 92/43 s cieľom schváliť národný plán riadenia povodia uvedený v bode 20 tohto rozsudku.

26

S prihliadnutím na všetky tieto skutočnosti sa vnútroštátny súd pýta, či pred prijatím rozhodnutia o žiadosti o povolenie v konaní vo veci samej malo byť vykonané nové posúdenie podľa článku 6 ods. 3 smernice 92/43, a ak áno, akým spôsobom.

27

Za týchto okolností Østre Landsret (Východodánsky odvolací súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

28

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 6 ods. 3 prvá veta smernice 92/43 vykladať v tom zmysle, že pokračovanie v prevádzkovaní farmy, ktoré už bolo povolené v štádiu projektu, za nezmenených podmienok má podliehať povinnosti posúdenia stanovenej v tomto ustanovení v prípade, že sa na jednej strane posúdenie, ktoré predchádzalo tomuto povoleniu, týkalo len vplyvu tohto projektu posudzovaného samostatne, pričom sa nezohľadnilo jeho spojenie s inými projektmi, a na druhej strane uvedené povolenie podmieňuje toto pokračovanie získaním nového povolenia podľa vnútroštátneho práva.

29

V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že článok 6 ods. 3 prvá veta smernice 92/43 stanovuje, že akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre správu lokality Natura 2000, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samostatne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému posúdeniu vplyvov na danú lokalitu z hľadiska cieľov jej ochrany.

30

Ako vyplýva zo samotného znenia tohto ustanovenia, povinnosť posúdenia, ktorú stanovuje, sa neuplatňuje len v prípade, ak plán alebo projekt, posudzovaný samostatne, môže významne ovplyvniť lokalitu, s ktorou tento plán alebo projekt priamo nesúvisí, alebo nie je potrebný. Uplatňuje sa totiž aj v prípade, keď práve spojenie uvedeného plánu alebo projektu s inými plánmi alebo projektmi môže významne ovplyvniť dotknutú lokalitu.

31

V oboch prípadoch sa preto musia posúdiť vplyvy dotknutého plánu alebo projektu na dotknutú lokalitu z hľadiska cieľov jej ochrany.

32

Toto posúdenie musí byť samo osebe „primerané“, čo je požiadavka, z ktorej vyplýva, že príslušný vnútroštátny orgán zohľadní všetky vplyvy na dotknutú lokalitu, ktoré môže mať dotknutý plán alebo projekt, posudzovaný samostatne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, a teda že tento orgán identifikuje a posúdi všetky aspekty tohto plánu alebo projektu, ktoré môžu ovplyvniť ciele ochrany tejto lokality (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. januára 2016, Grüne Liga Sachsen a i., C‑399/14, EU:C:2016:10, bod 49, ako aj zo 7. novembra 2018, Holohan a i., C‑461/17, EU:C:2018:883, body 33, 43 a 45).

33

Vzhľadom na už uvedené a ako vyplýva aj zo znenia článku 6 ods. 3 prvej vety smernice 92/43, povinnosť posúdenia, ktorú toto ustanovenie upravuje, sa uplatňuje len v prípade, ak ide o plán alebo projekt.

34

Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa pojmu „projekt“ v zmysle uvedeného ustanovenia, tento pojem je širší, ako je pojem uvedený v smerniciach 85/337 a 2011/92, ktoré odkazujú na existenciu prác alebo zásahov meniacich fyzickú realitu miesta. Uvedený pojem totiž zahŕňa aj iné činnosti, ktoré síce s chránenou lokalitou nesúvisia alebo nie sú potrebné na jej správu, ale môžu ju významne ovplyvniť (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. novembra 2018, Coöperatie Mobilisation for the Environment a i., C‑293/17 a C‑294/17, EU:C:2018:882, body 61 až 68, ako aj citovanú judikatúru).

35

Pokiaľ však činnosť, ktorá môže významne ovplyvniť chránenú lokalitu, už bola povolená v štádiu projektu, možno pokračovanie v tejto činnosti považovať za nový alebo odlišný projekt, ktorý musí byť predmetom nového posúdenia podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice 92/43, len ak neexistuje kontinuita a totožnosť medzi povolenou činnosťou a pokračujúcou činnosťou, a to najmä vzhľadom na povahu týchto činností, ako aj na miesto a podmienky ich vykonávania (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. novembra 2018, Coöperatie Mobilisation for the Environment a i., C‑293/17 a C‑294/17, EU:C:2018:882, bod 83, ako aj z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, C‑411/17, EU:C:2019:622, body 129 až 131).

36

V prípade kontinuity a totožnosti takejto činnosti sa totiž jej pokračovanie musí považovať za jediný, už povolený projekt a nemusí podliehať novému posúdeniu podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice 92/43 (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. novembra 2018, Coöperatie Mobilisation for the Environment a i., C‑293/17 a C‑294/17, EU:C:2018:882, body 78 a 79; z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, C‑411/17, EU:C:2019:622, bod 128, ako aj z 9. septembra 2020, Friends of the Irish Environment, C‑254/19, EU:C:2020:680, bod 35).

37

V prejednávanej veci z jasného a presného znenia tejto otázky vyplýva, že vnútroštátny súd sa pýta Súdneho dvora na uplatniteľnosť článku 6 ods. 3 prvej vety smernice 92/43 v spore týkajúcom sa pokračovania v prevádzkovaní farmy, ktoré už bolo povolené v štádiu projektu za podmienok, ktoré sa nezmenili v porovnaní s podmienkami, na základe ktorých bolo toto povolenie udelené. Z tohto hľadiska sa teda nezdá, že by išlo o nový alebo odlišný projekt, ktorý má podliehať novému posúdeniu podľa tohto ustanovenia, s výhradou preskúmania, ktoré prináleží vykonať len vnútroštátnemu súdu.

38

V druhom rade však treba poznamenať, že vzhľadom na to, že členské štáty sú povinné dodržiavať článok 6 ods. 3 smernice 92/43, a konkrétnejšie povinnosť posúdenia stanovenú v prvej vete tohto ustanovenia, nemožno súhlasiť s tým, že z porušenia tejto povinnosti nemožno vyvodiť žiadny právny dôsledok v prípade, že príslušný orgán alebo vnútroštátny súd v konečnom rozhodnutí konštatuje, že k takémuto porušeniu došlo.

39

Naopak, ako uviedol Súdny dvor v súvislosti s povinnosťou vykonať podobné posúdenie podľa smernice 85/337, aj v prípade, že povolenie projektu, ku ktorému došlo v rozpore s touto povinnosťou, je konečné, tento projekt nemožno považovať za projekt, ktorý bol zákonným spôsobom povolený vzhľadom na uvedenú povinnosť, takže dotknutý členský štát je povinný na základe zásady lojálnej spolupráce stanovenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ odstrániť nezákonné následky porušenia, ktorého sa dopustil, tým, že v rámci svojich právomocí prijme všetky opatrenia potrebné na nápravu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. novembra 2019, Komisia/Írsko (Veterná farma v Derrybrien), C‑261/18, EU:C:2019:955, body 71, 75, 80 a 90, ako aj citovanú judikatúru].

40

Konkrétne, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bodoch 29 a 30 svojich návrhov, v prípade, že projekt bol povolený v nadväznosti na posúdenie, ktoré nie je v súlade s požiadavkami článku 6 ods. 3 prvej vety smernice 92/43, príslušný vnútroštátny orgán musí vykonať následné preskúmanie vplyvov realizácie tohto projektu na dotknutú lokalitu na základe článku 6 ods. 2 tejto smernice, ak toto preskúmanie predstavuje jediné primerané opatrenie na zabránenie tomu, aby realizácia viedla k zhoršeniu alebo narušeniu, ktoré by mohlo mať významný vplyv vzhľadom na ciele uvedenej smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. januára 2016, Grüne Liga Sachsen a i., C‑399/14, EU:C:2016:10, bod 46).

41

Takéto následné preskúmanie založené na článku 6 ods. 2 smernice 92/43 však nepredstavuje jediné primerané opatrenie, ktoré môže byť povinný prijať príslušný vnútroštátny orgán v situácii, o akú ide vo veci samej.

42

Ako totiž vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, právo Únie nebráni tomu, aby tento orgán odňal alebo pozastavil platnosť už udeleného povolenia na účely vykonania nového posúdenia v súlade s uplatniteľnými požiadavkami za predpokladu, že tieto opatrenia sa prijmú v primeranej lehote, a že sa zohľadní rozsah, v akom sa dotknutá osoba mohla spoľahnúť na zákonnosť tohto povolenia, alebo tiež tomu, aby uvedený orgán v určitých výnimočných prípadoch stanovených uplatniteľnými pravidlami vnútroštátneho práva legalizoval situáciu, ktorá potom musí byť nielen v súlade s týmito požiadavkami, ale sa musí uskutočniť aj za podmienok, ktoré vylučujú akékoľvek riziko obchádzania alebo neuplatňovania pravidiel práva Únie [pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. novembra 2019, Komisia/Írsko (Veterná farma v Derrybrien), C‑261/18, EU:C:2019:955, body 75 až 77 a 92, ako aj citovanú judikatúru].

43

Okrem toho v prípade, že členský štát buď vo všeobecne záväznom akte, alebo v individuálnom akte stanovil, že pokračovanie v už povolenej prevádzke musí byť predmetom nového povolenia, je príslušný vnútroštátny orgán povinný podrobiť toto povolenie novému posúdeniu v súlade s požiadavkami článku 6 ods. 3 prvej vety smernice 92/43, ak sa ukáže, že uvedená prevádzka ešte nebola predmetom takéhoto posúdenia, pričom v takom prípade musí tento orgán vyvodiť všetky skutkové a právne závery z tohto nového posúdenia v rámci rozhodnutia, ktoré má prijať o prípadnom novom povolení, ktoré sa má udeliť.

44

V prejednávanej veci však zo znenia tejto otázky a z vyjadrení vnútroštátneho súdu zhrnutých v bode 16 tohto rozsudku vyplýva, že povolenie udelené 27. októbra 2006 stanovilo, že na účely pokračovania v prevádzke, o ktorú ide vo veci samej, sa musí najneskôr 15. marca 2014 podať nová žiadosť o povolenie, ako je stanovené v § 70 ods. 2 dekrétu o povolení.

45

Z vyjadrení vnútroštátneho súdu zhrnutých v bodoch 15 a 19 tohto rozsudku tiež vyplýva, že posúdenie uskutočnené príslušným orgánom v roku 2006 pred udelením povolenia uvedeného v predchádzajúcom bode nebolo v súlade s požiadavkami článku 6 ods. 3 prvej vety smernice 92/43, keďže sa zameriavalo len na vplyv samotného dotknutého projektu, a nie na vplyv tohto projektu posudzovaného v spojení s inými projektmi.

46

V tejto súvislosti treba spresniť, že bez ohľadu na to, aké opatrenie sa použije na odstránenie nezákonných následkov porušenia povinnosti posúdenia, ako je stanovená v článku 6 ods. 3 prvej vete smernice 92/43, členský štát zodpovedný za toto porušenie môže byť v prípade, že takéto opatrenie vedie k spochybneniu alebo k zmene povolenia udeleného v dôsledku uvedeného porušenia, povinný nahradiť škodu, ktorú jeho správanie mohlo spôsobiť hospodárskemu subjektu, ktorému bolo toto povolenie udelené, čo v tomto prípade tvrdí AquaPri a čo prináleží overiť príslušnému vnútroštátnemu súdu.

47

S prihliadnutím na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 3 prvá veta smernice 92/43 sa má vykladať v tom zmysle, že pokračovanie v prevádzkovaní farmy, ktoré už bolo povolené v štádiu projektu, za nezmenených podmienok v zásade nemá podliehať povinnosti posúdenia stanovenej v tomto ustanovení. Avšak v prípade, že sa na jednej strane posúdenie, ktoré predchádzalo tomuto povoleniu, týkalo len vplyvu tohto projektu posudzovaného samostatne, pričom sa nezohľadnilo jeho spojenie s inými projektmi, a na druhej strane uvedené povolenie podmieňuje toto pokračovanie získaním nového povolenia podľa vnútroštátneho práva, musí tomuto povoleniu predchádzať nové posúdenie, ktoré je v súlade s požiadavkami uvedeného ustanovenia.

48

Svojou druhou a treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 6 ods. 3 prvá veta smernice 92/43 vykladať v tom zmysle, že na určenie, či je potrebné, aby pokračovanie v prevádzkovaní farmy, ktoré už bolo povolené v štádiu projektu po posúdení, ktoré nie je v súlade s požiadavkami tohto ustanovenia, podliehalo novému posúdeniu v súlade s týmito požiadavkami, a ak áno, či pri vykonávaní tohto nového posúdenia treba zohľadniť medzičasom vykonané posúdenia, ako sú posúdenia predchádzajúce prijatiu národného plánu riadenia povodia a plánu lokality Natura 2000, ktoré sa okrem iného vzťahujú na územie, v ktorom sa nachádza lokalita, ktorá môže byť ovplyvnená týmto prevádzkovaním.

49

V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že ako vyplýva z bodov 29 a 32 tohto rozsudku, akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo pre ňu nie je potrebný, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, musí podliehať primeranému posúdeniu jeho vplyvov na uvedenú lokalitu, čo je požiadavka, ktorá zahŕňa identifikáciu, posúdenie a zohľadnenie všetkých vplyvov tohto plánu alebo projektu na túto lokalitu.

50

Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, takýto plán alebo projekt musí podliehať takémuto posúdeniu, ak existuje pravdepodobnosť alebo riziko, že významne ovplyvní dotknutú lokalitu, pričom táto podmienka sa musí vzhľadom na zásadu predbežnej obozretnosti považovať za splnenú, ak existenciu pravdepodobnosti alebo rizika významných nepriaznivých vplyvov na túto lokalitu nemožno vylúčiť na základe najlepších vedeckých poznatkov v danej oblasti, najmä vzhľadom na vlastnosti, ako aj špecifické environmentálne podmienky uvedenej lokality [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging, C‑127/02, EU:C:2004:482, body 43 až 45 a 49; zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Prales Białowieża), C‑441/17, EU:C:2018:255, body 111 až 113, ako aj z 9. septembra 2020, Friends of the Irish Environment, C‑254/19, EU:C:2020:680, body 50 a 51].

51

Okrem toho v prípade, že dotknutý plán alebo projekt má podliehať takému posúdeniu, možno toto posúdenie považovať za primerané len vtedy, ak sú na jednej strane zistenia, posúdenia a závery, ktoré obsahuje, úplné, presné a konečné, a na druhej strane, ak môžu rozptýliť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o účinky tohto plánu alebo projektu na dotknutú lokalitu [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Prales Białowieża), C‑441/17, EU:C:2018:255, bod 114, a z 9. septembra 2020, Friends of the Irish Environment, C‑254/19, EU:C:2020:680, bod 53].

52

Napokon na určenie, či je potrebné, aby plán alebo projekt podliehal posúdeniu podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice 92/43, a ak áno, treba na vykonanie tohto nového posúdenia zohľadniť posúdenia, ktoré mohli byť vykonané skôr, ak sú relevantné, a ak zistenia, posúdenia a závery, ktoré obsahujú, majú tiež úplnú, presnú a konečnú povahu. Zohľadnenie týchto predchádzajúcich posúdení však umožňuje vylúčiť existenciu pravdepodobnosti alebo rizika významných nepriaznivých vplyvov dotknutého plánu alebo projektu na dotknutú lokalitu len vtedy, ak sa na jednej strane od ich realizácie nezmenili vedecké a environmentálne údaje, a na druhej strane neexistujú iné plány alebo projekty, ktoré by sa mali zohľadniť, ale neboli zohľadnené, neboli zohľadnené v celom rozsahu alebo neboli zohľadnené správne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2020, Friends of the Irish Environment, C‑254/19, EU:C:2020:680, body 54 až 56, ako aj citovanú judikatúru).

53

Práve ku dňu prijatia rozhodnutia o prípadnom povolení, ktoré sa má udeliť dotknutému plánu alebo projektu, totiž nesmie na základe vykonaného posúdenia existovať žiadna dôvodná vedecká pochybnosť o neprítomnosti pravdepodobnosti alebo rizika významných nepriaznivých vplyvov tohto plánu alebo projektu na dotknutú lokalitu [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Prales Białowieża), C‑441/17, EU:C:2018:255, bod 120].

54

Tieto zásady možno uplatniť aj na prípad uvedený v bode 43 tohto rozsudku, keď členský štát, buď vo všeobecne záväznom právnom akte, alebo v individuálnom akte, stanovil, že pokračovanie v prevádzkovaní, ktoré už bolo povolené v štádiu projektu, musí byť predmetom nového povolenia.

55

V dôsledku toho prináleží príslušnému vnútroštátnemu orgánu, aby pri určovaní, či tomuto novému povoleniu musí predchádzať nové posúdenie podľa článku 6 ods. 3 prvej vety smernice 92/43, a ak áno, aby pri vykonávaní tohto nového posúdenia zohľadnil skôr vykonané posúdenia, ak sú relevantné a ak sú zistenia, posúdenia a závery, ktoré obsahujú, úplné, presné a konečné.

56

Existencia takýchto predchádzajúcich posúdení však v žiadnom prípade nezbavuje príslušný vnútroštátny orgán povinnosti zohľadniť na účely svojho rozhodnutia o prípadnom povolení, ktoré sa má udeliť, ako aj v rámci posúdenia, ktoré mu predchádza, všetky prvky existujúce ku dňu prijatia tohto rozhodnutia a tohto posúdenia, a najmä všetky vplyvy, ktoré realizácia projektu, ktorého sa týkajú, a činnosť, ktorá z neho vyplýva, mohli mať na dotknutú lokalitu od prvého povolenia tohto projektu rovnako, ako keby tento orgán vykonával následné preskúmanie uvedeného projektu podľa článku 6 ods. 2 smernice 92/43 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. januára 2016, Grüner Liga Sachsen a i., C‑399/14, EU:C:2016:10, body 61 a 62).

57

V prejednávanej veci prináleží iba vnútroštátnemu súdu, aby určil, či predchádzajúce posúdenia, na ktoré odkazuje v týchto otázkach, zodpovedajú požiadavkám uvedeným v bode 55 tohto rozsudku, a ak áno, aké skutkové a právne dôsledky z nich mal alebo by mal vyvodiť príslušný vnútroštátny orgán na účely povolenia na pokračovanie v prevádzkovaní, o ktoré ide vo veci samej, a prípadne jeho predchádzajúceho posúdenia.

58

S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené úvahy treba na druhú a tretiu otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 3 prvá veta smernice 92/43 sa má vykladať v tom zmysle, že na určenie toho, či je potrebné, aby pokračovanie v prevádzkovaní farmy, ktoré už bolo povolené v štádiu projektu po posúdení, ktoré nie je v súlade s požiadavkami tohto ustanovenia, podliehalo novému posúdeniu v súlade s týmito požiadavkami, a ak áno, treba na vykonanie tohto nového posúdenia zohľadniť medzičasom vykonané posúdenia, ako sú posúdenia predchádzajúce prijatiu národného plánu riadenia povodia a plánu lokality Natura 2000, ktoré sa okrem iného vzťahujú na územie, v ktorom sa nachádza lokalita, ktorá môže byť ovplyvnená touto prevádzkou, ak sú tieto predchádzajúce posúdenia relevantné a ak sú zistenia, posúdenia a závery, ktoré obsahujú, úplné, presné a konečné.

59

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: