1.

Súdny dvor už niekoľkokrát poskytol podporu vnútroštátnym súdom pri posudzovaní súladu vnútroštátnych právnych predpisov alebo zákonov, v ktorých sa uvádzajú podmienky, ktoré musia spĺňať rodinní príslušníci tureckých pracovníkov, nachádzajúcich sa už na území EÚ a spravidla už pôsobiacich na legálnom trhu práce, na účely získania povolenia pripojiť sa k týmto pracovníkom, s právom Únie. Niektoré členské štáty sa rozhodli požadovať od týchto rodinných príslušníkov, aby preukázali splnenie minimálnych jazykových požiadaviek, ktoré sa považujú za nevyhnutné pre ich budúcu integráciu do spoločnosti dotknutého členského štátu. ( 2 ) Situácia, o ktorú ide vo veci samej, je atypická v tom, že Dánske kráľovstvo sa rozhodlo uložiť takúto jazykovú požiadavku pred vydaním povolenia na zlúčenie rodiny nie rodinným príslušníkom, ktorí sa chcú pripojiť k tureckému pracovníkovi na dánskom území, ale samotnému tureckému pracovníkovi, ktorý sa už nachádza na dánskom území a je legálne začlenený na trhu práce.

2.

Pán Y je turecký štátny príslušník, ktorý vstúpil na dánske územie 27. septembra 1979 a odvtedy tam žije. Od roku 1985 má povolenie na trvalý pobyt v Dánsku. Pani X sa narodila v Turecku a je tureckou štátnou príslušníčkou. Dňa 10. júla 2015 sa vydala v Turecku za pána Y. Dňa 14. augusta 2015 vstúpila na dánske územie a následne 21. októbra 2015 podala žiadosť o povolenie na pobyt na účely zlúčenia rodiny v Dánsku na základe svojho manželstva s pánom Y.

3.

V rámci preskúmania žiadosti podanej pani X dánskymi orgánmi bol pán Y povinný poskytnúť určité informácie. Predovšetkým uviedol, že neabsolvoval úspešne skúšku „Prøve i Dansk 1“ alebo inú skúšku na rovnocennej úrovni. Uviedol však, že absolvoval základný kurz v oblasti stavebníctva a verejných prác, spočívajúci v 320 lekciách v dánčine. Uviedol tiež, že vzhľadom na svoju pracovnú činnosť ako turecký pracovník nemusel spĺňať jazykovú požiadavku. Uviedol, že nemá zdravotné alebo iné postihnutie ani iný podobný problém, ktorý by mu bránil úspešne absolvovať túto skúšku. Pán Y pripomenul, že v Dánsku pracuje od roku 1980, má štyri plnoleté deti, jeho matka a ôsmi súrodenci žijú v Dánsku a žiadny z jeho súrodencov sa nenachádza v Turecku.

4.

Dňa 1. marca 2016 Udlændingestyrelsen (Imigračný úrad, Dánsko) zamietol žiadosť pani X o povolenie na pobyt na účely zlúčenia rodiny s pánom Y z dôvodu, že pán Y úspešne neabsolvoval skúšku „Prøve i Dansk 1“ ani inú skúšku z dánčiny na rovnocennej úrovni. Hoci § 9 ods. 1 bod 1 písm. d) udlændingeloven lovbekendtgørelse nr. 1021 af 19. September 2014 (zákon o cudzincoch v znení uverejnenom kodifikačným zákonom č. 1021 z 19. septembra 2014, ďalej len „zákon o cudzincoch“) stanovil, že na základe žiadosti môže byť vydané povolenie na pobyt osobe, ktorá nie je dánskym štátnym príslušníkom, staršej ako 24 rokov, ktorá žije v manželstve s osobou staršou ako 24 rokov, ktorá má povolenie na trvalý pobyt v Dánsku dlhšie ako tri roky, v § 9 ods. 12 bode 5 tohto zákona sa uvádza, že ak neexistujú osobitné dôvody týkajúce sa najmä jednoty rodiny, povolenie na pobyt podľa odseku 1 bodu 1 písm. d) uvedeného ustanovenia je možné vydať len vtedy, ak osoba s pobytom na dánskom území úspešne absolvovala skúšku „Prøve i Dansk 1“ v zmysle § 9 ods. 1 lov om danskudddannelse til voksne udlændinge m.fl (zákon o jazykových kurzoch dánčiny pre plnoletých cudzincov) alebo skúšku z dánčiny na rovnocennej alebo vyššej úrovni. Imigračný úrad usúdil, že v tomto prípade neexistovali osobitné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by ho zaväzovali vyhovieť žiadosti pani X napriek tomu, že pán Y úspešne neabsolvoval skúšku, a zamietnutie žiadosti nie je v rozpore s medzinárodnými záväzkami Dánska. Imigračný úrad dodal, že tento záver nie je spochybnený klauzulou „standstill“ tak, ako ju vyložil Súdny dvor v rozsudku Dogan ( 3 ).

5.

Dňa 25. apríla 2016 dánske orgány udelili pani X povolenie na pobyt v Dánsku na základe výkonu zamestnania, ktoré bolo následne 14. septembra 2017 predĺžené do 13. septembra 2021.

6.

Pani X podala na Udlændinge‑Integrations‑og Boligministerium (Ministerstvo pre prisťahovalectvo, integráciu a bývanie, Dánsko) ( 4 ) správnu žalobu proti časti rozhodnutia z 1. marca 2016 týkajúcej sa práva Únie a žiadala najmä opätovné preskúmanie súladu tohto rozhodnutia s rozsudkom Dogan ( 5 ). Dňa 6. decembra 2017 Ministerstvo pre prisťahovalectvo, integráciu a bývanie potvrdilo rozhodnutie Úradu pre prisťahovalectvo a konštatovalo, že tento úrad dostatočne zvážil a konkrétne posúdil, či existujú osobitné dôvody, ktoré by mohli odôvodniť vydanie povolenia na pobyt v Dánsku pani X na účely zlúčenia rodiny, aj keď pán Y úspešne neabsolvoval jazykovú skúšku z dánčiny. Uznesením z 22. novembra 2019 bola žaloba pani X o zrušenie rozhodnutia zo 6. decembra 2017 postúpená vnútroštátnemu súdu, rozhodujúcemu v prvom stupni. V konaní pred týmto súdom vstúpil namiesto ministerstva do konania vo veci samej ako odporca Udlændingenævnet (Odvolacia komisia imigračného úradu, Dánsko, ďalej len „odvolacia komisia“).

7.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že jazyková príprava v dánčine, ktorá sa potvrdzuje jazykovou skúškou „Prøve i Dansk 1“, zahŕňa kurzy dánskeho jazyka a kultúry, ako aj občianskej náuky. Je organizovaná pre účastníkov, ktorí nikdy nechodili do školy alebo majú nízku úroveň vzdelania a nenaučili sa čítať a písať vo svojom materinskom jazyku. Požiadavka úspešného absolvovania tejto skúšky uložená tureckému pracovníkovi na účely preskúmania žiadosti o povolenie na pobyt manželského partnera, ktorý sa chce k nemu pripojiť na dánskom území, bola zavedená novelou zákona o cudzincoch v roku 2012 ( 6 ). Obsahuje požiadavku, ktorú musí splniť každý žiadateľ, ktorý je štátnym príslušníkom tretieho štátu ( 7 ), aby mu bolo vydané povolenie na trvalý pobyt v Dánsku. V súčasnosti sa táto požiadavka vzťahuje aj na cudzincov, ktorým bolo povolenie na trvalý pobyt vydané podľa právnych predpisov, ktoré na jeho vydanie nestanovovali žiadnu jazykovú požiadavku, rovnako ako v prípade Y, pokiaľ títo štátni príslušníci žiadajú, aby sa k nim na dánskom území pripojil ich manželský partner. Vnútroštátny súd uvádza, že v čase nadobudnutia účinnosti rozhodnutia asociačnej rady č. 1/80 z 19. septembra 1980 o vývoji pridruženia medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom ( 8 ) neexistovalo žiadne pravidlo, ktoré by ukladalo tureckému pracovníkovi, ktorý sa už nachádzal v Dánsku, požiadavku úspešného absolvovania skúšky z dánčiny, aby sa k nemu mohol pripojiť jeho manželský partner.

8.

Vnútroštátny súd sa v prvom rade pýta, či vnútroštátne opatrenie, akým je opatrenie vo veci samej, ktoré podmieňuje udelenie povolenia na pobyt na účely zlúčenia rodiny manželského partnera tureckého štátneho príslušníka, ktorý sa legálne zdržiava a pracuje v hostiteľskom členskom štáte, úspešným absolvovaním jazykovej skúšky, predstavuje „nové obmedzenie“ v zmysle klauzuly „standstill“ uvedenej v článku 13 rozhodnutia č. 1/80 ( 9 ) a ak áno, či takéto obmedzenie môže byť odôvodnené cieľom zabezpečiť úspešnú integráciu manželského partnera, ktorý je cudzincom.

9.

Vnútroštátny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa článku 13 rozhodnutia č. 1/80 ( 10 ), v ktorej Súdny dvor rozhodol najmä o tom, že klauzula „standstill“ uvedená v tomto ustanovení bráni tomu, aby členský štát zaviedol nové obmedzenia možnosti zabezpečiť zlúčenie rodiny, okrem prípadu, že obmedzenie je odôvodnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, je vhodné na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného legitímneho cieľa a nejde nad rámec toho, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné. ( 11 ) Napriek skutočnosti, že Súdny dvor už uznal, že cieľ zabezpečiť úspešnú integráciu môže predstavovať naliehavý dôvod verejného záujmu, ( 12 ) zároveň rozhodol, že požiadavka, aby žiadateľ, ktorý je manželským partnerom tureckého štátneho príslušníka s bydliskom v dotknutom členskom štáte, ktorý chce vstúpiť na územie tohto štátu na účely zlúčenia rodiny, vopred preukázal nadobudnutie základných znalostí úradného jazyka tohto štátu, v praxi prekračovala rámec toho, čo bolo potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa, z dôvodu, že nepreukázanie nadobudnutia dostatočných jazykových znalostí automaticky spôsobuje zamietnutie žiadosti o zlúčenie rodiny bez toho, aby sa zohľadnili osobitné okolnosti každého prípadu. ( 13 ) Pani X v konaní pred vnútroštátnym súdom pritom uviedla, že § 9 ods. 12 bod 5 zákona o cudzincoch nie je zlučiteľný s článkom 13 rozhodnutia č. 1/80, pretože ide nad rámec toho, čo možno považovať za nevyhnutné na dosiahnutie cieľa úspešnej integrácie, keďže úspešné absolvovanie jazykovej skúšky predstavuje jediný spôsob, akým môže cudzinec s pobytom preukázať svoju schopnosť integrovať sa bez zohľadnenia akýchkoľvek iných kritérií. Pani X tiež tvrdí, že v skutočnosti neexistuje možnosť výnimky z tejto požiadavky, keďže neabsolvovanie tejto skúšky vedie k zamietnutiu žiadosti o povolenie na pobyt na účely zlúčenia rodiny.

10.

V druhom rade sa vnútroštátny súd pýta, či je zásada zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti stanovená v článku 10 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80 ( 14 ) bráni vnútroštátnemu opatreniu, o aké ide vo veci samej, keďže sa nevzťahuje na dánskych štátnych príslušníkov, ani na štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). V tejto súvislosti pripomína, že podľa svojho znenia sa toto ustanovenie týka odmeny za prácu a ostatných pracovných podmienok a má pochybnosti o tom, či vnútroštátne opatrenie, o ktoré ide vo veci samej, možno považovať za opatrenie patriace do vecnej pôsobnosti tohto ustanovenia. Hoci pani X tvrdí, že právna úprava vo veci samej sa vzťahuje na „iné pracovné podmienky“ v zmysle tohto ustanovenia, odvolacia komisia to popiera a tvrdí, že rozdielne zaobchádzanie vyplývajúce z uplatnenia jazykovej požiadavky nie je v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie, ktorú vykonáva článok 10 rozhodnutia č. 1/80.

11.

V treťom rade, ak by Súdny dvor rozhodol, že článok 10 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80 nie je uplatniteľný na prejednávanú vec, vnútroštátny súd sa pýta, či je možné priamo sa dovolávať všeobecného zákazu diskriminácie stanoveného v článku 9 dohody o pridružení na vnútroštátnych súdoch ( 15 ) a ak áno, či toto ustanovenie bráni takému vnútroštátnemu opatreniu, o aké ide vo veci samej. Pani X tvrdí, že právna úprava, o akú ide vo veci samej predstavuje priamu diskrimináciu voči tureckým štátnym príslušníkom na základe štátnej príslušnosti v porovnaní so zaobchádzaním s dánskymi štátnymi príslušníkmi a inými severskými štátnymi príslušníkmi, ako aj s občanmi Únie, ktorí nemusia splniť podobnú požiadavku na zlúčenie rodiny. Naopak odvolacia komisia tvrdí, že na situáciu pani X sa vzťahuje výlučne rozhodnutie č. 1/80, a nie samotná dohoda o pridružení, keďže z nej pre pani X nevyplývajú žiadne práva a v žiadnom prípade nejde o diskrimináciu. Dánski štátni príslušníci, štátni príslušníci iných severských krajín a občania Únie by v žiadnom prípade neboli v porovnateľnej situácii ako tureckí pracovníci.

12.

V štvrtom a poslednom rade sa vnútroštátny súd pýta, či má článok 9 dohody o pridružení priamy účinok a jednotlivci sa ho teda môžu priamo odvolávať pred vnútroštátnymi súdmi. Pani X tvrdí, že zásady zákazu diskriminácie uvedenej v článku 9 dohody o pridružení sa možno priamo odvolávať a uplatňuje sa samostatne. Odvolacia komisia tvrdí, že článok 9 dohody o pridružení je všeobecným pravidlom, ktoré je objasnené a konkretizované v článku 10 rozhodnutia č. 1/80, a že jeho všeobecnosť, ako aj povaha a účel dohody o pridružení bránia tomu, aby bol článku 9 priznaný priamy účinok.

13.

Na základe týchto skutočností Østre Landsret (Východodánsky odvolací súd, Dánsko) rozhodol o prerušení konania a rozhodnutím, ktoré bolo doručené do kancelárie Súdneho dvora 28. apríla 2021, položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

14.

Pani X, dánska vláda, ako aj Európska komisia predložili písomné pripomienky a boli vypočutí aj na pojednávaní pred Súdnym dvorom, ktoré sa konalo 18. mája 2022.

15.

Na úvod treba zdôrazniť, že cieľom prejudiciálnej otázky položenej Súdnemu dvoru vnútroštátnym súdom je určiť, či je vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej sa žiadosti o zlúčenie rodiny podanej manželkou tureckého pracovníka vyhovie len vtedy, ak je tento pracovník schopný preukázať, že úspešne absolvoval skúšku z dánčiny, zlučiteľná s rozhodnutím č. 1/80 (presnejšie jeho článkom 10 ods. 1 a článkom 13) a/alebo dohodou o pridružení (v tomto prípade článok 9 dohody o pridružení). Aj zistenie, že len jedno z týchto troch ustanovení bráni právnej úprave posudzovanej vo veci samej, však postačuje na rozhodnutie vnútroštátneho súdu v prejednávanom spore. Z mojej analýzy však vyplýva, že situácia opísaná vnútroštátnym súdom a objasnená na pojednávaniach pred Súdnym dvorom sa mi zdá byť jednoznačne v rozpore s článkom 13 rozhodnutia č. 1/80. Vzhľadom na tieto okolnosti budú nasledujúce návrhy venované len tomuto ustanoveniu, a teda len prvej prejudiciálnej otázke.

16.

Vnútroštátny súd sa vo svojej prvej prejudiciálnej otázke predovšetkým pýta, či sa má článok 13 rozhodnutia č. 1/80 vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, ktorá podmieňuje zlúčenie rodiny tureckého pracovníka s legálnym pobytom v Dánsku s jeho manželkou, ktorá je štátnou príslušníčkou tretieho štátu, úspešným absolvovaním skúšky potvrdzujúcej určitú úroveň znalosti dánčiny, predstavuje „nové obmedzenie“, a ak áno, či je takéto opatrenie odôvodnené.

17.

Pripomínam, že klauzula „standstill“ uvedená v článku 13 rozhodnutia č. 1/80 zakazuje vo všeobecnosti zavedenie každého nového vnútroštátneho opatrenia, ktorého cieľom alebo následkom je podmieniť výkon slobody voľného pohybu pracovníkov, ktorí sú tureckými štátnymi príslušníkmi, na vnútroštátnom území prísnejšími podmienkami, ako sú podmienky, ktoré sa uplatňovali v čase nadobudnutia platnosti rozhodnutia č. 1/80 v dotknutom členskom štáte. ( 16 ) Súdny dvor opakovane rozhodol, že vnútroštátna právna úprava, ktorá sprísňuje podmienky zlúčenia rodiny tureckým pracovníkom, ktorí sa legálne zdržiavajú v dotknutom členskom štáte, v porovnaní s podmienkami, ktoré sa uplatňovali v čase nadobudnutia účinnosti rozhodnutia č. 1/80 v tomto členskom štáte, predstavuje „nové obmedzenie“ voľného pohybu pracovníkov, ktorý vykonávajú títo tureckí pracovníci v uvedenom členskom štáte v zmysle tohto ustanovenia. ( 17 )

18.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že § 9 ods. 12 bod 5 zákona o cudzincoch, ktorý v rámci žiadosti o povolenie na pobyt na účely zlúčenia rodiny s manželským partnerom, tureckým pracovníkom, vyžaduje, aby manželský partner, ktorý je štátnym príslušníkom tretieho štátu, predložil doklad o úspešnom absolvovaní skúšky zo základných znalostí dánčiny uvedeným pracovníkom, sprísnil v oblasti zlúčenia rodiny podmienky prvého vstupu manželských partnerov tureckých štátnych príslušníkov s oprávneným pobytom v Dánsku na dánske územie v porovnaní s podmienkami platnými v čase nadobudnutia účinnosti rozhodnutia č. 1/80 v tomto členskom štáte. ( 18 )

19.

Podľa ustálenej judikatúry predstavuje zlúčenie rodiny nevyhnutný prostriedok na umožnenie rodinného života tureckým pracovníkom, ktorí sú súčasťou trhu práce v členských štátoch, a prispieva tak k zlepšeniu kvality ich pobytu, ako aj k ich integrácii v týchto členských štátoch. ( 19 ) Rozhodnutie tureckého štátneho príslušníka usadiť sa v členskom štáte s cieľom trvale tam vykonávať hospodársku činnosť môže byť negatívne ovplyvnené v prípade, že právna úprava tohto členského štátu sťažuje alebo znemožňuje zlúčenie rodiny, v dôsledku čoho môže byť uvedený štátny príslušník prípadne nútený vybrať si medzi svojou činnosťou v dotknutom členskom štáte a svojím rodinným životom v Turecku. Za týchto okolností predstavuje právna úprava, ktorá sťažuje zlúčenie rodiny tým, že sprísňuje podmienky prvého vstupu manželských partnerov tureckých štátnych príslušníkov na územie dotknutého členského štátu vo vzťahu k podmienkam platným v čase nadobudnutia účinnosti rozhodnutia č. 1/80, „nové obmedzenie“ v zmysle článku 13 tohto rozhodnutia. ( 20 )

20.

Rovnaký je aj účinok § 9 ods. 12 bodu 5 zákona o cudzincoch, ktorý tým, že ukladá samotnému tureckému pracovníkovi podmienku, ktorá sa dovtedy nevyžadovala a ktorej splnenie je nevyhnutné na účely vydania povolenia na pobyt jeho manželskému partnerovi z dôvodov súvisiacich so zlúčením rodiny, predstavuje „nové obmedzenie“ v zmysle článku 13 rozhodnutia č. 1/80, čo napokon dánska vláda nespochybňuje.

21.

Takéto obmedzenie je pritom zakázané, okrem prípadu, že by patrilo medzi obmedzenia uvedené v článku 14 rozhodnutia č. 1/80 ( 21 ) alebo bolo odôvodnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, bolo by vhodné na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného legitímneho cieľa a nešlo by nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné. ( 22 ) Keďže zo spisu nevyplýva, že predmetná úprava vo veci samej spadá pod obmedzenia uvedené v článku 14 rozhodnutia č. 1/80, treba najprv určiť, či toto nové obmedzenie môže byť odôvodnené naliehavým dôvodom verejného záujmu.

22.

Dánska vláda tvrdí, že cieľom, ktorý údajne sleduje § 9 ods. 12 bod 5 zákona o cudzincoch, je zabezpečiť úspešnú integráciu. Okrem toho ratio legis § 9 ods. 12 bodu 5 zákona cudzincoch spresnil vnútroštátny súd, ktorý citoval návrh zákona č. L 180 z 26. apríla 2012 (na základe ktorého bol prijatý zákon o cudzincoch v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej), a najmä článok 3.8 tohto návrhu, v ktorom vláda pripomenula, že „na to, aby si cudzinec s pobytom v Dánsku mohol priviesť manželského partnera, ktorý je cudzincom, musí byť tento cudzinec s pobytom v Dánsku dobre integrovaný a mať vzťah k dánskej spoločnosti. Integrácia manželského partnera, ktorý je cudzincom, do dánskej spoločnosti je jednoduchšia, ak osoba s pobytom v Dánsku môže podporovať svojho manželského partnera a pomôcť mu usadiť sa, naučiť sa dánčinu a získať prístup na trh práce“ ( 23 ). Zlúčenie rodiny, pokiaľ ide o manželských partnerov, by preto malo podliehať požiadavke, aby cudzinci s pobytom, boli držiteľmi povolenia na trvalý pobyt, ktorého udelenie je teraz podmienené úspešným absolvovaním jazykovej skúšky, a aby bol cudzinec s pobytom schopný prispieť k integrácii svojho manželského partnera do dánskej spoločnosti. Cudzinci s pobytom, ktorí získali takéto povolenie na pobyt pred zavedením tejto požiadavky, podľa formulácie dánskej vlády v predmetnom návrhu zákona v súčasnosti nepreukázali, že sú dobre integrovaní. Z tohto dôvodu dánska vláda navrhla, aby sa cudzincom s pobytom, pričom už majú povolenie na trvalý pobyt, v prípade ich žiadosti o zlúčenie rodiny so svojím manželským partnerom, ktorý je štátnym príslušníkom tretieho štátu, uložil určitý počet nových požiadaviek na vydanie takéhoto povolenia, vrátane úspešného absolvovania skúšky z dánčiny.

23.

Dánske orgány teda pred vnútroštátnym súdom tvrdili, že § 9 ods. 12 bod 5 zákona o cudzincoch je odôvodnený naliehavým dôvodom verejného záujmu, ktorý sa týka zabezpečenia úspešnej integrácie. Dánska vláda ešte pred Súdnym dvorom objasnila, že požiadavka úspešného absolvovania skúšky z dánčiny vychádza z myšlienky, že ak osoba s pobytom ovláda dánsky jazyk, bude môcť lepšie sprevádzať svojho manželského partnera v procese integrácie do dánskej spoločnosti.

24.

Súdny dvor už pripustil, že ak je deklarovaným cieľom opatrenia zabezpečiť úspešnú integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín v hostiteľskom štáte, takýto cieľ môže v zásade predstavovať naliehavý dôvod všeobecného záujmu na účely článku 13 rozhodnutia č. 1/80. ( 24 )

25.

Poznamenávam však, že argumenty predložené Súdnemu dvoru dánskym zákonodarcom a následne dánskou vládou nie sú jednoznačné, pokiaľ ide o presnú skupinu, na ktorú sa vzťahuje cieľ úspešnej integrácie. Požiadavka úspešného absolvovania jazykovej skúšky sa vzťahuje na tureckého pracovníka, ktorého stupeň integrácie alebo, ak sa použije výraz použitý pani X „integračná schopnosť“ ( 25 ), má byť podľa všetkého overená pred určením, či bude schopný sprevádzať svojho manželského partnera v procese integrácie. Takáto nejednoznačnosť sa zdá byť problematická z viacerých hľadísk. V prvom rade, ako som už uviedol, Súdny dvor rozhodol, že zlúčenie rodiny prispieva práve k zvýšeniu kvality pobytu a integrácie tureckého pracovníka v hostiteľskom členskom štáte. ( 26 ) V druhom rade, ako zdôraznila Komisia, domnievam sa, že nie je možné požadovať od tureckého pracovníka, ktorého situácia je v zmysle článku 6 rozhodnutia č. 1/80 ustálená, aby preukázal mieru svojej integrácie.

26.

Za týchto okolností možno predpokladať, že § 9 ods. 12 bod 5 zákona o cudzincoch sleduje legitímny cieľ len vtedy, ak je jediným účelom uvedeného naliehavého dôvodu všeobecného záujmu zabezpečiť úspešnú integráciu manželských partnerov štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o zlúčenie rodiny s nimi.

27.

Vzhľadom na túto výhradu treba posúdiť, či je § 9 ods. 12 bod 5 zákona o cudzincoch vhodný na dosiahnutie sledovaného legitímneho cieľa a neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie.

28.

Ako som už uviedol vyššie, dánsky zákonodarca vychádza z predpokladu, že ak je turecký pracovník „dobre“ integrovaný do dánskej spoločnosti, uľahčí sa integrácia manželského partnera, ktorý sa k nemu chce pripojiť. Prípravné práce odkazujú na štúdie, ktoré túto súvislosť potvrdzujú. Predpokladám, že pracovník, ktorý chce do svojho domova prijať svojho manželského partnera a žije v Dánsku už určitý čas, dobre ovláda dánčinu, zúčastňuje sa na miestnom živote a má dánskych priateľov, bude skutočne schopný pozitívne ovplyvniť proces kultúrnej asimilácie svojho manželského partnera. ( 27 )

29.

Pri analýze § 9 ods. 12 bodu 5 zákona o cudzincoch však vzniká prvý problém, ktorý sa týka požiadavky vhodnosti, pretože treba uviesť, že toto ustanovenie stanovuje výlučnú súvislosť medzi integráciou na jednej strane a úrovňou znalosti dánčiny na strane druhej. Integrácia jednotlivca do hostiteľskej spoločnosti je pritom zložitý proces ovplyvňovaný mnohými faktormi, ktorý nemožno vyjadriť iba pomocou základných jazykových znalostí, najmä ak sa nevyžadujú od samotného jednotlivca, ale od jeho manželského partnera.

30.

Tu sa objavuje druhý problém, ktorý je podľa môjho názoru ešte závažnejší. Hoci môžem pripustiť, že integrácia manželského partnera môže byť prípadne uľahčená, ak turecký pracovník, ktorý sa už nachádza na dánskom území, má základné znalosti dánskeho jazyka, kultúry a civilizácie, rozhodne nesúhlasím s myšlienkou, že ak by to tak nebolo, integrácia manželského partnera by bola znemožnená alebo odsúdená na neúspech. Inými slovami, nie je možné predpokladať nemožnosť integrácie manželského partnera len z dôvodu, že turecký pracovník sám nepredloží doklad o úspešnom absolvovaní požadovanej skúšky.

31.

Z hľadiska odôvodnenia posudzovaného nového obmedzenia považujem za mimoriadne problematickú aj skutočnosť, že dánska vláda v odpovedi na otázku Súdneho dvora pripustila, že aj keby sa preukázalo, že manželka pána Y je bilingválna a dokonale ovláda dánčinu, jej žiadosť o zlúčenie rodiny by bola aj tak zamietnutá, pretože pán Y nepreukázal, že úspešne absolvoval skúšku „Prøve i Dansk 1“. Toto tvrdenie je v priamom rozpore s premisou § 9 ods. 12 bodu 5 zákona o cudzincoch, podľa ktorej existuje neoddeliteľná súvislosť medzi schopnosťou vyjadrovať sa v jazyku hostiteľského štátu a úspešnou integráciou, pretože manželskému partnerovi, ktorý má podľa tejto logiky všetky predpoklady na to, aby sa vďaka vlastným jazykovým znalostiam ľahko začlenil do spoločnosti hostiteľského členského štátu, by napriek tomu bolo zamietnuté povolenie na pobyt na účely zlúčenia rodiny. Ako som predpokladal, toto tvrdenie potom nevyhnutne vedie k spochybneniu skutočnej povahy cieľa sledovaného predmetným opatrením.

32.

Keďže zo spisu vyplýva, že úspešné absolvovanie tejto skúšky je nevyhnutnou podmienkou na vydanie povolenia na pobyt manželskému partnerovi tureckého pracovníka, ktorý sa už nachádza v hostiteľskom štáte a je riadne integrovaný na jeho trhu práce, a to bez zohľadnenia integračných predpokladov uvedeného manželského partnera, hoci údajným cieľom je jeho úspešná integrácia, vnútroštátne opatrenie vo veci samej sa vzhľadom na to, že neumožňuje posúdiť skutočné možnosti integrácie žiadateľa o povolenie na pobyt na účely zlúčenia rodiny, nezdá byť vhodné na zabezpečenie úspešnej integrácie týchto štátnych príslušníkov tretích krajín v Dánsku. ( 28 )

33.

Ak by Súdny dvor dospel k záveru, že nové obmedzenie stanovené v § 9 ods. 12 bode 5 zákona o cudzincoch je vhodné na dosiahnutie sledovaného legitímneho cieľa, musel by sa ešte presvedčiť, že toto ustanovenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie.

34.

V tejto súvislosti po prvé poznamenávam, že požiadavka úspešne absolvovať jazykovú skúšku „Prøve i Dansk 1“ sa vzťahuje na všetkých tureckých pracovníkov bez akéhokoľvek posúdenia iných okolností, ktoré by svedčili o ich skutočnej integrácii do dánskej spoločnosti. Tak ako v prípade Y sa zdá, že pracovný život, ale aj rôzne prínosy pre dánsku spoločnosť nie sú dostatočné na to, aby bol oslobodený od tejto požiadavky úspešného absolvovania jazykovej skúšky pri žiadosti jeho manželky o pripojenie sa k nemu na dánskom území. Preto sa zdá, že § 9 ods. 12 bod 5 zákona o cudzincoch stanovuje nevyvrátiteľnú domnienku, že turecký pracovník, ktorý nemôže preukázať, že absolvoval jazykovú skúšku, nie je integrovaný. Keďže pritom ide o tureckého pracovníka, ktorý sa nachádza v Dánsku od roku 1979, t. j. 36 rokov v čase, keď jeho manželka požiadala o pripojenie sa k nemu, mali by sa vziať do úvahy aj iné dôkazy o jeho schopnosti podporovať svoju manželku v procese integrácie, ako napríklad vzdelávanie v dánčine, ktoré absolvoval. ( 29 ) Absencia akejkoľvek primeranosti je úplne zrejmá, keďže neexistuje žiadna možnosť vyvážiť alebo kompenzovať neexistenciu dokladu o úspešnom absolvovaní jazykovej skúšky „Prøve i Dansk 1“ na jednej strane, a sociálnou a kultúrnou integráciou na strane druhej, pričom táto musí prirodzene vyplývať z 36 rokov pracovného života v hostiteľskej krajine, prípadne aspoň inými skutočnosťami, ktoré môžu svedčiť o tom, že manželský partner bude môcť byť v prípade potreby v procese integrácie sprevádzaný tureckým pracovníkom, ktorý sa už nachádza v hostiteľskom členskom štáte.

35.

Nie je tiež zrejmé, prečo je doklad o úspešnom absolvovaní jazykovej skúšky „Prøve i Dansk 1“ nevyhnutnou podmienkou na povolenie zlúčenia rodiny s manželom, keďže z vnútroštátnych predpisov jasne vyplýva, že po udelení povolenia na pobyt na účely zlúčenia rodiny manželskému partnerovi, bude sa tento manželský partner do šiestich mesiacov po príchode do Dánska musieť sám podrobiť skúške, ktorej cieľom bude posúdiť znalosti získané v rámci povinného kurzu, ktorý musí absolvovať a ktorého cieľom je zrejme tiež zaručiť úspešnú integráciu manželského partnera po jeho vstupe na dánske územie.

36.

V tejto súvislosti bez ambície nahrádzať vnútroštátneho zákonodarcu, ale naopak, usilujúc sa o pochopenie zavedenej právnej úpravy, musím poukázať na určitú nezrovnalosť, keď pani X nebolo udelené povolenie na pobyt na účely zlúčenia rodiny s jej manželským partnerom z dôvodu, že nepreukázal úspešné absolvovanie jazykovej skúšky „Prøve i Dansk 1“, ktorá má preukázať, že má základné znalosti dánskeho jazyka a dánskej spoločnosti, ktoré budú užitočné pre integráciu jeho manželky do tejto spoločnosti, zároveň jej však bolo v roku 2016 udelené povolenie na pobyt na účely výkonu zamestnania, ktoré bolo predĺžené do roku 2021. ( 30 )

37.

Po druhé je pravda, že administratívna prax, ktorú opísal vnútroštátny súd a následne dánska vláda, neodhaľuje systematické zamietanie žiadostí o povolenie na pobyt na účely zlúčenia rodiny, ( 31 ) ak manželský partner nespĺňa požiadavku absolvovania jazykovej skúšky. To však nevyhnutne neznamená, že uvedená prax je primeraná. Musí však existovať skutočná možnosť výnimky z tejto požiadavky. Zo spisu vyplýva, že tieto možnosti sú veľmi obmedzené a nikdy neumožňujú dostatočne zohľadniť konkrétne okolnosti týkajúce sa jednotlivých žiadostí o zlúčenie rodiny a samotného žiadateľa. Už som preukázal, že aj v prípade manželského partnera, ktorý dokonale ovláda jazyk hostiteľského štátu, by bola jeho žiadosť o povolenie na pobyt na účely zlúčenia rodiny zamietnutá, ak by turecký pracovník, ktorý sa už nachádza v tomto štáte, nemohol preukázať, že úspešne absolvoval jazykovú skúšku. Podľa môjho názoru to dokazuje, že neexistujú žiadne skutočné výnimky alebo sa prinajmenšom nedostatočne zohľadňujú konkrétne okolnosti každého prípadu. ( 32 )

38.

Na rozdiel od tvrdení dánskej vlády sa domnievam, že v tomto prípade nejde o obdobnú právnu úpravu, aká bola predmetom sporu vo veci Udlændingenævnet ( 33 ). V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol o novom obmedzení spočívajúcom v znížení vekovej hranice pre dieťa tureckého pracovníka s legálnym pobytom v hostiteľskom členskom štáte, ktoré môže požiadať o zlúčenie rodiny. Súdny dvor rozhodol, že takéto opatrenie bolo primerané, keďže dánske právo stanovilo výnimky z uplatňovania ustanovenia posudzovaného vo veci samej, najmä ak to vyžadoval vyšší záujem dieťaťa, pričom v takom prípade boli dánske orgány povinné individuálne posúdiť situáciu dieťaťa a v každom jednotlivom prípade tento záujem zohľadniť. ( 34 ) Od tohto prípadu sa prejednávaná vec odlišuje tým, že sa podľa všetkého nevykoná individuálne posúdenie jazykových schopností alebo možností integrácie samotného žiadateľa, aby bolo možné určiť, či je potrebné pracovníkovi udeliť výnimku z tejto požiadavky.

39.

Z analýzy spisu naopak vyplýva, ( 35 ) že od tejto požiadavky úspešného absolvovania jazykovej skúšky „Prøve i Dansk 1“ sa upustí len z „osobitných dôvodov“ týkajúcich sa medzinárodných záväzkov Dánska a len vtedy, ak nie je možné tureckého pracovníka vyzvať, aby svoj rodinný život ďalej viedol v krajine pôvodu bez toho, aby takáto výzva predstavovala porušenie týchto záväzkov. ( 36 )

40.

Za týchto podmienok sa zdá, že nové obmedzenie stanovené v § 9 ods. 12 bode 5 zákona o cudzincoch ide nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa, ktorým je, pripomínam, úspešná integrácia manželského partnera, ktorý žiada o pripojenie k tureckému pracovníkovi v hostiteľskom členskom štáte.

41.

Na záver analýzy a zo všetkých vyššie uvedených dôvodov konštatujem, že vnútroštátne opatrenie, akým je § 9 ods. 12 bod 5 zákona o cudzincoch, ktoré podmieňuje zlúčenie rodiny medzi tureckým pracovníkom, ktorý je riadne integrovaný na trhu práce a má legálny pobyt v dotknutom členskom štáte, a jeho manželským partnerom požiadavkou úspešného absolvovania jazykovej skúšky uvedeným pracovníkom, s cieľom zabezpečiť úspešnú integráciu tohto manželského partnera po jeho vstupe na územie daného členského štátu, predstavuje „nové obmedzenie“ v zmysle článku 13 rozhodnutia č. 1/80. Takéto obmedzenie sa nezdá byť je odôvodnené.

42.

S prihliadnutím na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na otázky, ktoré položil Østre Landsret (Východný regionálny odvolací súd, Dánsko), odpovedal takto:

Vnútroštátne opatrenie, ktoré podmieňuje zlúčenie rodiny medzi tureckým pracovníkom, ktorý je riadne integrovaný na trhu práce a má legálny pobyt v dotknutom členskom štáte, a jeho partnerom požiadavkou úspešného absolvovania jazykovej skúšky uvedeným pracovníkom, s cieľom zabezpečiť úspešnú integráciu tohto partnera po jeho vstupe na územie daného členského štátu, predstavuje „nové obmedzenie“ v zmysle článku 13 rozhodnutia asociačnej rady č. 1/80 z 19. septembra 1980 o vývoji pridruženia medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom.

Takéto obmedzenie nie je odôvodnené.