–

DB Netz AG, v zastúpení: H. R. J. Krüger a M. Kaufmann, Rechtsanwälte,

–

Bundesrepublik Deutschland, v zastúpení: C. Mögelin a J. Arnade, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: pôvodne W. Mölls a C. Vrignon, neskôr C. Vrignon, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 13 ods. 1, článku 14 ods. 1 a 9, článku 18 písm. c) a článku 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 913/2010 z 22. septembra 2010 o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu (Ú. v. EÚ L 276, 2010, s. 22), ako aj článku 27 ods. 1 a 2, článku 57 ods. 1 prvého pododseku druhej vety a prílohy IV bodu 3 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor (Ú. v. EÚ L 343, 2012, s. 32).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi podnikom DB Netz AG a Bundesrepublik Deutschland (Spolková republika Nemecko), ktorú zastupuje Bundesnetzagentur für Elektrizität, Gas, Telekommunikation, Post und Eisenbahnen (Spolková agentúra pre siete pre elektrickú energiu, plyn, telekomunikácie, poštu a železnice, Nemecko) (ďalej len „Spolková agentúra pre siete“), vo veci námietky, ktorú vzniesla táto agentúra proti návrhu uvedeného podniku na zmenu podmienok podávania žiadostí o kapacitu infraštruktúry na mieste jedného kontaktu pre vopred dohodnuté medzinárodné vlakové trasy.

3

Odôvodnenia 4, 7, 25 a 26 nariadenia č. 913/2010 stanovujú:

…

…

4

Článok 1 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:

„Týmto nariadením sa ustanovujú pravidlá zriaďovania a organizácie medzinárodných železničných koridorov pre konkurencieschopnú nákladnú železničnú dopravu [v] záujme rozvoja európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu. Stanovujú sa ním pravidlá výberu, organizácie, riadenia a orientačného investičného plánovania koridorov nákladnej dopravy.“

5

Článok 2 uvedeného nariadenia stanovuje:

„1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v článku 2 smernice 2001/14…

2.   Okrem vymedzení pojmov uvedených v odseku 1:

…“

6

Článok 8 toho istého nariadenia znie:

„1.   Dotknuté členské štáty pre každý koridor nákladnej dopravy zriadia výkonnú radu zodpovednú za stanovenie všeobecných cieľov pre koridor nákladnej dopravy, dohľad a prijímanie opatrení, ako sa výslovne ustanovuje v odseku 7 tohto článku a v článkoch 9 a 11, článku 14 ods. 1 a článku 22. Výkonnú radu tvoria zástupcovia orgánov dotknutých členských štátov.

2.   Dotknutí manažéri infraštruktúry a prípadne prideľovacie orgány uvedené v článku 14 ods. 2 smernice 2001/14… pre každý koridor nákladnej dopravy zriadia správnu radu zodpovednú za prijímanie opatrení, ako sa výslovne ustanovuje v odsekoch 5, 7, 8 a 9 tohto článku a v článkoch 9 až 12, článku 13 ods. 1, článku 14 ods. 2, 6 a 9, článku 16 ods. 1, článku 17 ods. 1 a v článkoch 18 a 19 tohto nariadenia. Správnu radu tvoria zástupcovia manažérov infraštruktúry.

3.   Členské štáty a manažéri infraštruktúry, ktorých sa týka koridor nákladnej dopravy, spolupracujú v rámci rád uvedených v odseku 1 a 2 s cieľom zabezpečiť rozvoj koridoru nákladnej dopravy v súlade s realizačným plánom.

4.   Výkonná rada prijíma rozhodnutia na základe vzájomného súhlasu zástupcov orgánov dotknutých členských štátov.

…

9.   Správna rada koordinuje v súlade s národnými a európskymi plánmi zavádzania používanie interoperabilných IT aplikácií alebo alternatívnych riešení, ktoré by mohli byť k dispozícii v budúcnosti na vybavovanie žiadostí o medzinárodné vlakové trasy a prevádzku medzinárodnej dopravy v danom koridore.“

7

Podľa článku 12 nariadenia č. 913/2010:

„Správna rada koordinuje a zabezpečuje uverejnenie na jednom mieste, vhodným spôsobom a vo vhodnom časovom rámci, svojho harmonogramu vykonávania všetkých prác na infraštruktúre a jej vybavení, ktoré by obmedzili dostupnú kapacitu na koridore nákladnej dopravy.“

8

Článok 13 tohto nariadenia stanovuje:

„1.   Správna rada koridoru nákladnej dopravy určuje alebo zriaďuje spoločný orgán, ktorý žiadateľom umožní na jednom mieste a jednou operáciou predkladať žiadosti a prijímať odpovede týkajúce sa kapacity infraštruktúry pre nákladné vlaky, ktoré v rámci koridoru nákladnej dopravy prechádzajú cez aspoň jednu hranicu (ďalej len ‚miesto jedného kontaktu‘).

2.   Miesto jedného kontaktu poskytuje ako nástroj koordinácie aj základné informácie o pridelení kapacity infraštruktúry vrátane informácií uvedených v článku 18. Zobrazuje kapacitu infraštruktúry dostupnú v čase predloženia žiadosti a jej charakteristiku podľa vopred definovaných parametrov, ako je rýchlosť, dĺžka, prechodový prierez alebo zaťaženie nápravy, ktoré sú povolené pre vlaky premávajúce na koridore nákladnej dopravy.

…“

9

Článok 14 uvedeného nariadenia stanovuje:

„1.   Správna rada [výkonná rada – neoficiálny preklad] vymedzí rámec na prideľovanie kapacity infraštruktúry na koridore nákladnej dopravy v súlade s článkom 14 ods. 1 smernice 2001/14…

2.   Správna rada hodnotí, či je potrebné prideliť kapacitu nákladným vlakom, ktoré premávajú na koridore nákladnej dopravy, pričom zohľadňuje prieskum trhu dopravy uvedený v článku 9 ods. 3 tohto nariadenia, žiadosti o kapacitu infraštruktúry súvisiace s predchádzajúcimi a súčasnými cestovnými poriadkami a rámcové dohody.

…

6.   Správna rada podporuje koordináciu pravidiel prednosti týkajúcich sa prideľovania kapacity na koridore nákladnej dopravy.

…

9.   Správna rada koridoru nákladnej dopravy a poradná skupina uvedená v článku 8 ods. 7 zavádzajú postupy na zabezpečenie optimálnej koordinácie prideľovania kapacity medzi manažérmi infraštruktúry v prípade žiadostí podaných podľa článku 13 ods. 1, ako aj žiadostí doručených dotknutým manažérom infraštruktúry. Zohľadňuje sa pri tom aj prístup k terminálom.

…“

10

Článok 16 ods. 1 tohto nariadenia spresňuje:

„Správna rada koridoru nákladnej dopravy zavádza postupy koordinácie riadenia dopravy na koridore nákladnej dopravy. Správne rady prepojených koridorov nákladnej dopravy zavádzajú postupy koordinácie riadenia dopravy pozdĺž týchto koridorov nákladnej dopravy.“

11

Podľa článku 18 nariadenia č. 913/2010:

„Správna rada vypracúva, pravidelne aktualizuje a uverejňuje dokument, ktorý obsahuje:

…

…“

12

Článok 20 tohto nariadenia stanovuje:

„1.   Regulačné orgány uvedené v článku 30 smernice 2001/14… spolupracujú pri monitorovaní hospodárskej súťaže na koridore nákladnej dopravy. Predovšetkým zabezpečujú nediskriminačný prístup ku koridoru a sú odvolacími orgánmi ustanovenými v zmysle článku 30 ods. 2 uvedenej smernice. Vymieňajú si potrebné informácie, ktoré získavajú od manažérov infraštruktúry a iných príslušných strán.

…

3.   V prípade sťažnosti žiadateľa podanej na regulačný orgán vo veci medzinárodných služieb železničnej nákladnej dopravy alebo v rámci vyšetrovania na vlastný podnet regulačného orgánu, tento regulačný orgán skôr, ako prijme rozhodnutie, konzultuje s regulačnými orgánmi všetkých ostatných členských štátov, cez ktoré prechádza medzinárodná vlaková trasa pre dotknutý nákladný vlak, a žiada od nich všetky potrebné informácie.

…“

13

Článok 3 body 2, 19 a 26 smernice 2012/34 stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

…

…

14

Článok 27 tejto smernice stanovuje:

„1.   Manažér infraštruktúry po konzultácii so zainteresovanými stranami vypracuje a zverejní podmienky používania siete, ktoré možno získať za poplatok nepresahujúci náklady na ich zverejnenie. Podmienky používania siete sa zverejňujú aspoň v dvoch úradných jazykoch inštitúcií Únie. Ich obsah je bezplatne k dispozícii v elektronickom formáte na internetovom portáli manažéra infraštruktúry a prístupný prostredníctvom verejného internetového portálu. Tento internetový portál zriadia manažéri infraštruktúry v rámci svojej spolupráce v súlade s článkami 37 a 40.

2.   Podmienky používania siete stanovia charakter infraštruktúry, ktorá je k dispozícii železničným podnikom, a obsahujú informácie stanovujúce podmienky prístupu k príslušnej železničnej infraštruktúre. Podmienky používania siete obsahujú aj informácie stanovujúce podmienky prístupu k servisným zariadeniam spojeným so sieťou manažéra infraštruktúry a poskytovania služieb v týchto zariadeniach alebo sa v nich uvedie internetová stránka, na ktorej sú takéto informácie bezplatne k dispozícii v elektronickom formáte. Obsah podmienok používania siete je uvedený v prílohe IV.

…“

15

Podľa článku 39 ods. 1 uvedenej smernice:

„Členské štáty môžu ustanoviť rámec prideľovania kapacity infraštruktúry, pričom musia dodržiavať požiadavku nezávislosti riadenia podniku stanovenú v článku 4. Stanovia sa špecifické pravidlá prideľovania kapacity. Manažér infraštruktúry zabezpečí vykonanie prideľovania kapacity. Manažér infraštruktúry zabezpečí najmä to, aby sa kapacita infraštruktúry prideľovala spravodlivým a nediskriminačným spôsobom a v súlade s právom Únie.“

16

Článok 40 ods. 1 tej istej smernice spresňuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby manažéri infraštruktúry spolupracovali tak, aby umožnili efektívne vytváranie a prideľovanie kapacity infraštruktúry, ktorá zasahuje do niekoľkých sietí železničného systému v rámci Únie, ako aj na základe rámcových dohôd uvedených v článku 42. Manažéri infraštruktúry stanovia primerané postupy na základe pravidiel ustanovených v tejto smernici a zodpovedajúcim spôsobom organizujú vlakové trasy prekračujúce viac ako jednu sieť.

Členské štáty zabezpečia, aby zástupcovia manažérov infraštruktúry, ktorých rozhodnutia týkajúce sa prideľovania majú vplyv na iných manažérov infraštruktúry, spolupracovali v záujme koordinácie prideľovania alebo v záujme prideľovania všetkej príslušnej kapacity infraštruktúry na medzinárodnej úrovni bez toho, aby boli dotknuté osobitné pravidlá v právnych predpisoch Únie týkajúce sa sietí orientovaných na železničnú nákladnú dopravu. Zásady a kritériá prideľovania kapacity stanovené v rámci tejto spolupráce uverejnia manažéri infraštruktúry vo svojich podmienkach používania siete v súlade s prílohou IV bodom 3. Na týchto postupoch sa môžu podieľať príslušní zástupcovia manažérov infraštruktúry z tretích krajín.“

17

Článok 55 ods. 1 smernice 2012/34 uvádza:

„Každý členský štát zriadi jediný vnútroštátny regulačný orgán pre sektor železničnej dopravy. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, musí byť tento orgán samostatným orgánom, ktorý je organizačne, funkčne, hierarchicky a pri prijímaní rozhodnutí právne oddelený a nezávislý od akéhokoľvek iného verejného alebo súkromného subjektu. Musí byť aj organizačne, finančne, právne a pri rozhodovaní nezávislý od ktoréhokoľvek manažéra infraštruktúry, spoplatňovacieho orgánu, prideľovacieho orgánu alebo od žiadateľa. Okrem toho musí byť funkčne nezávislý od akéhokoľvek príslušného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na zadávaní zmluvy o službách vo verejnom záujme.“

18

Podľa článku 56 ods. 1 a 2 tejto smernice:

„1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 46 ods. 6, má žiadateľ právo odvolať sa na regulačný orgán, ak sa domnieva, že sa s ním zaobchádzalo nespravodlivo, že bol diskriminovaný alebo akýmkoľvek iným spôsobom poškodený, a najmä právo odvolať sa proti rozhodnutiam prijatým manažérom infraštruktúry alebo prípadne železničným podnikom alebo prevádzkovateľom servisného zariadenia, ktoré sa týkajú:

2.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž týkajúce sa zabezpečenia hospodárskej súťaže na trhoch so železničnými dopravnými službami, má regulačný orgán právomoc monitorovať situáciu hospodárskej súťaže na trhoch so železničnými dopravnými službami a z vlastnej iniciatívy kontroluje najmä odsek 1 písm. a) až g) s cieľom predísť diskriminácii žiadateľov. Kontroluje najmä to, či podmienky používania siete neobsahujú diskriminačné ustanovenia alebo či neposkytujú manažérovi infraštruktúry možnosti, ktoré by mohol využiť na diskrimináciu žiadateľov.“

19

Článok 57 ods. 1 prvý pododsek uvedenej smernice znie:

„Regulačné orgány si vymieňajú informácie o svojej práci, o zásadách rozhodovania a praxi, a najmä informácie o hlavných otázkach ich postupov a o problémoch výkladu transponovaných právnych predpisov Únie v oblasti železničnej dopravy. Spolupracujú aj iným spôsobom v záujme koordinácie svojho rozhodovania v rámci Únie. Na tento účel sa v rámci siete zúčastňujú na pravidelných zasadnutiach, na ktorých spoločne pracujú. Komisia je členom siete, koordinuje ju, podporuje jej činnosť a v prípade potreby jej dáva odporúčania. Zabezpečuje aktívnu spoluprácu príslušných regulačných orgánov.“

20

Článok 65 tejto istej smernice stanovuje:

„Smernice 91/440…, [Rady] 95/18/ES [z 19. júna 1995 o udeľovaní licencií železničným podnikom (Ú. v. ES L 143, 1995, s. 70)] a 2001/14… zmenené a doplnené smernicami uvedenými v prílohe IX časti A sa zrušujú s účinnosťou od 15. decembra 2012 bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc uvedených v prílohe IX časti B do vnútroštátneho práva.

Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe X.“

21

Podľa prílohy IV smernice 2012/34:

„Podmienky používania siete uvedené v článku 27 obsahujú tieto informácie:

…

…“

22

§ 14 ods. 1 Allgemeines Eisenbahngesetz (všeobecný zákon o železniciach) z 27. decembra 1993 v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „AEG“) stanovuje:

„Podniky železničnej infraštruktúry zabezpečujú nediskriminačné využívanie infraštruktúry, ktorú riadia, ako aj nediskriminačné poskytovanie služieb, ktoré ponúkajú v rozsahu vymedzenom nariadením vydaným na základe § 26 ods. 1 bodov 6, 7 a § 26 ods. 4 bodu 1. …“

23

§ 14d AEG stanovuje:

„Verejnoprávne podniky železničnej infraštruktúry oznámia regulačnému orgánu:

…

…“

24

§ 14e tohto zákona stanovuje:

„1.   Regulačný orgán môže po prijatí oznámenia podľa § 14d vzniesť námietky v lehote

…

(4) štyroch týždňov proti úprave alebo zmene navrhnutej v súlade § 14d prvej vety bodu 6,

ak plánované rozhodnutia nie sú v súlade s ustanoveniami právnej úpravy pre oblasť železníc týkajúcej sa prístupu k železničnej infraštruktúre.

…

3.   Ak regulačný orgán uplatní svoje právo vzniesť námietku,

…

…“

25

§ 3 ods. 1 Eisenbahninfrastruktur‑Benutzungsverordnung (nariadenie o využívaní železničnej infraštruktúry) z 3. júna 2005 (BGBl. 2005 I, s. 1566, ďalej len „EIBV“) stanovuje:

„Podniky železničnej infraštruktúry umožnia nediskriminačné používanie servisných zariadení, ktoré prevádzkujú, a poskytnú bez akejkoľvek diskriminácie súvisiace služby a služby opísané v prílohe 1 bode 2, ak sú súčasťou ich obchodnej činnosti. Prevádzkovatelia železníc sú okrem toho povinní sprístupniť nimi prevádzkovanú železničnú trať, sieťové a bezpečnostné systémy, ako aj zariadenia na zásobovanie určitých úsekov káblom, prideľovať vlakové trasy v súlade s týmto nariadením a poskytovať služby opísané v prílohe 1 bode 1…“

26

§ 4 tohto nariadenia stanovuje:

„1.   Prevádzkovateľ železničných tratí stanoví a… oznámi podmienky používania (podmienky používania siete), ktoré sa vzťahujú na poskytovanie služieb uvedených v prílohe 1 bode 1.

Prevádzkovateľ železničných tratí na žiadosť užívateľov prístupu poskytne týmto subjektom na ich náklady podmienky používania siete.

2.   Podmienky používania siete obsahujú minimálne informácie uvedené v prílohe 2 a v iných ustanoveniach tohto nariadenia, ako aj všeobecné podmienky používania vlakových trás. Cenník nie je súčasťou podmienok používania siete.

…“

27

Podľa § 6 ods. 1 uvedeného nariadenia:

„Užívatelia prístupu môžu kedykoľvek požiadať prevádzkovateľa železničných tratí o vlakové trasy, pokiaľ v tomto nariadení nie je stanovené inak. …“

28

Príloha 1 toho istého nariadenia uvádza:

„1. Povinné služby prevádzkovateľa železničných tratí zahŕňajú:

…“

29

Príloha 2 EIBV spresňuje:

„Podmienky používania siete uvedené v § 4 obsahujú tieto informácie:

…

3. Zásady a kritériá prideľovania železničnej kapacity.

Je potrebné poskytnúť informácie o všeobecných charakteristikách kapacity železničných tratí dostupných užívateľom prístupu, ako aj o akýchkoľvek obmedzeniach používania vrátane potreby predpokladanej kapacity na účely údržby. Je potrebné poskytnúť tiež informácie o priebehu a lehotách procesu prideľovania kapacity železničnej infraštruktúry, najmä o

…“

30

DB Netz, 100 % dcérsky podnik skupiny Deutsche Bahn AG, je verejnoprávny podnik železničnej infraštruktúry, ktorý prevádzkuje najväčšiu železničnú sieť Nemecka.

31

DB Netz je ako manažér infraštruktúry povinný podľa nemeckého práva, najmä podľa § 4 ods. 1 a 2 a prílohy 2 bodu 3 tretej vety písm. a) EIBV, ktorým sa vykonáva článok 27 smernice 2012/34, vypracovať a zverejniť podmienky používania siete, ktoré obsahujú informácie o priebehu a lehotách postupu podávania žiadostí o kapacitu železničnej infraštruktúry, najmä postupu podávania žiadostí užívateľmi prístupu o vlakové trasy prevádzkovateľovi železníc.

32

DB Netz sa okrem toho podieľa na prevádzkovaní koridorov nákladnej dopravy na európskej úrovni v zmysle článku 2 nariadenia č. 913/2010, pričom železničná sieť podniku DB Netz sa týka šiestich z týchto koridorov. Podľa ustanovení tohto nariadenia je spolu s ostatnými manažérmi infraštruktúry, ktorej sa týka každý z daných koridorov nákladnej dopravy, poverený zriadiť správnu radu, ktorá sa podieľa na riadení predmetného koridoru nákladnej dopravy a je oprávnená určiť a vytvoriť miesto jedného kontaktu pre každý koridor nákladnej dopravy, čo umožňuje používateľom tohto koridoru podať svoje žiadosti o kapacitu infraštruktúry na jednom mieste a jednou operáciou pre ich cezhraničné nákladné vlaky. Správna rada stanoví postupy na zabezpečenie koordinácie medzi manažérmi infraštruktúry pri prideľovaní kapacít a pripraví a zverejní dokument, nazvaný „Corridor Information Document (CID)“, ktorý obsahuje informácie o podmienkach používania dotknutého koridoru pre nákladnú dopravy. V praxi všetkých koridorov nákladnej dopravy, na ktorých sa DB Netz podieľa, sa v rámci postupu podávania žiadostí na mieste jedného kontaktu používa elektronický rezervačný systém, nazvaný „Path Coordination System“ (systém koordinácie vlakových trás) (ďalej len „rezervačný systém PCS“).

33

V roku 2015 správne rady koridorov nákladnej dopravy, na ktorých sa podieľa DB Netz, rozhodli, že žiadosti o pridelenie kapacity infraštruktúry na vopred dohodnutých medzinárodných vlakových trasách sa môžu na mieste jedného kontaktu týchto koridorov podávať len prostredníctvom rezervačného systému PCS. Tieto pravidlá boli uverejnené v knihe 4 CID.

34

Dňa 31. augusta 2015 DB Netz oznámil príslušnej spolkovej agentúre pre siete ako vnútroštátnemu regulačnému orgánu v zmysle článku 55 smernice 2012/34 návrh na zmenu svojich podmienok používania siete z roku 2016. Táto zmena sa týkala najmä postupu podávania žiadostí o kapacitu infraštruktúry na vopred dohodnutých vlakových trasách v koridoroch nákladnej dopravy v súlade s nariadením č. 913/2010 na príslušnom mieste jedného kontaktu. Cieľom plánovanej zmeny bolo, aby sa pri podávaní žiadostí o kapacitu infraštruktúry umožnilo len používanie rezervačného systému PCS tak, že zanikne možnosť použiť formulár žiadosti v prípade technického zlyhania tohto systému. Zmena bola odôvodnená najmä skutočnosťou, že pravidlá podávania žiadostí, ktoré boli prijaté a uverejnené správnymi radami koridorov nákladnej dopravy, nestanovujú použitie takéhoto formulára.

35

Rozhodnutím z 22. septembra 2015 Spolková agentúra pre siete vzniesla na základe § 14e ods. 1 AEG námietku proti návrhu na zmenu podmienok používania siete z roku 2016, ktorý predložil DB Netz, a rozhodnutím z 8. marca 2016 zamietla sťažnosť podanú týmto manažérom. Svoje zamietnutie odôvodnila tým, že navrhovaná zmena týkajúca sa zrušenia možnosti použiť alternatívne riešenie v prípade technickej poruchy rezervačného systému PCS bola v rozpore s povinnosťou podniku DB Netz vyplývajúcou z uplatnenia § 14 ods. 1 prvej vety AEG v spojení s § 3 ods. 1 a prílohou 1 bodom 1 EIBV zabezpečiť nediskriminačné používanie železničnej infraštruktúry, ktorú prevádzkuje, ako aj nediskriminačné poskytovanie ňou ponúkaných povinných služieb vrátane vybavovania žiadostí o pridelenie vlakových trás.

36

Dňa 15. marca 2016 DB Netz podal na Verwaltungsgericht Köln (Správny súd Kolín, Nemecko) žalobu o neplatnosť rozhodnutia o zamietnutí prijatého Spolkovou agentúrou pre siete. Tento súd túto žalobu zamietol rozsudkom z 20. apríla 2018, pričom v podstate potvrdil tvrdenia tejto agentúry.

37

DB Netz podal proti tomuto rozsudku odvolanie na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania a ktorý si kladie otázku, či Spolková agentúra pre siete správne vzniesla námietku proti zmene podmienok používania siete z roku 2016, ktorú predložil DB Netz.

38

Vnútroštátny súd sa domnieva, že Spolková agentúra pre siete mala dostatočné dôvody domnievať sa, že postup podávania žiadostí o kapacitu infraštruktúry na mieste jedného kontaktu podľa článku 13 ods. 1 nariadenia č. 913/2010, ktorý je upravený bodom 4.2.5.1. podmienok používania siete z roku 2016, predstavoval možnú diskrimináciu v prípade neexistencie alternatívneho riešenia, ak by došlo k technickej poruche rezervačného systému PCS.

39

V prvom rade sa však pýta, či tento postup môže v súlade s § 4 ods. 1 a 2 EIBV v spojení s prílohou 2 bodom 3 treťou vetou písm. a) tohto nariadenia byť stanovený podnikom DB Netz v jeho podmienkach používania siete a podliehať tak úplnej kontrole Spolkovej agentúry pre sieť, alebo či má správna rada dotknutého koridoru nákladnej dopravy výlučnú právomoc v tejto oblasti. Keďže cieľom článku 4 ods. 1 a 2 EIBV v spojení s jeho prílohou 2 bodom 3 treťou vetou písm. a) je vykonať ustanovenia článku 27 ods. 1 a 2 smernice 2012/34 v spojení s prílohou IV bodom 3 písm. a) tejto smernice, je rozhodujúce vedieť, či postup podávania žiadostí o kapacitu infraštruktúry dotknutý vo veci samej patrí do pôsobnosti uvedených ustanovení tejto smernice.

40

V druhom rade za predpokladu, že by mal byť tento postup skutočne stanovený aj podnikom DB Netz v jeho podmienkach používania siete, vnútroštátny súd sa pýta, či vnútroštátny regulačný orgán musí pri overovaní takéhoto dokumentu v zmysle článku 27 smernice 2012/34 dodržiavať ustanovenia článku 20 nariadenia č. 913/2010, ktorý stanovuje spoluprácu vnútroštátnych regulačných orgánov, a v prípade kladnej odpovede, či táto povinnosť spolupráce vylučuje akýkoľvek jednostranný úkon alebo vyžaduje, že vnútroštátny regulačný orgán má minimálne povinnosť hľadať koordinovaný prístup. Za predpokladu, že by sa tento článok 20 neuplatňoval, si tento súd kladie otázku, či porovnateľná povinnosť spolupráce vyplýva z ustanovení smernice 2012/34 a najmä z ustanovení jej článku 57. V tejto súvislosti vnútroštátny súd usudzuje, že v prípade neexistencie koordinácie v tejto oblasti by protichodné požiadavky vnútroštátnych regulačných orgánov mohli sťažiť, či dokonca znemožniť dosiahnutie cieľa uvedeného v článku 13 ods. 1 nariadenia č. 913/2010, a to možnosť podať žiadosti o kapacitu infraštruktúry na jednom mieste a jednou operáciou.

41

Vnútroštátny súd sa v treťom rade domnieva, že za predpokladu, že by bola len správna rada koridoru nákladnej dopravy oprávnená, aby sama stanovila postup podávania žiadostí na mieste jedného kontaktu, vznikajú pochybnosti, či by Spolková agentúra pre siete mohla kontrolovať podmienky používania siete podniku DB Netz z roku 2016 nad rámec obsahového súladu s pravidlami prijatými touto radou.

42

V štvrtom rade za predpokladu, že by vnútroštátne regulačné orgány mali právomoc vykonať takéto overenie, vnútroštátny súd považuje za potrebné objasniť význam rámca prideľovania kapacít infraštruktúry na koridore nákladnej dopravy, ktorý podľa článku 14 ods. 1 nariadenia č. 913/2010 stanovuje výkonná rada koridoru nákladnej dopravy. Kladie si otázku, ako spolu súvisí na jednej strane skutočnosť, že výkonné rady dotknutých koridorov nákladnej dopravy stanovili v prejednávanej veci v § 8 ods. 2 svojho regulačného rámca, že kapacity dotknutého koridoru nákladnej dopravy majú byť zverejnené a pridelené prostredníctvom medzinárodného systému žiadostí, ktorý musí byť koordinovaný s ostatnými koridormi nákladnej dopravy, a to prostredníctvom rezervačného systému PCS, a na druhej strane jednostranný úkon Spolkovej agentúry pre siete, ktorý ukladá podniku DB Netz požiadavky týkajúce sa konceptu systému žiadostí o kapacity infraštruktúry bez koordinácie s dotknutými regulačnými orgánmi iných členských štátov, než je Spolková republika Nemecko. Vnútroštátny súd má v tejto súvislosti pochybnosti o právnej povahe a záväznosti rámca prideľovania kapacít infraštruktúry na koridore nákladnej dopravy v zmysle článku 14 ods. 1 nariadenia č. 913/2010 a kladie si otázku, či sa na tento rámec vzťahuje výklad vnútroštátnych súdov alebo Súdneho dvora.

43

Za týchto okolností Oberverwaltungsgericht für das Land Nordrhein‑Westfalen (Vyšší správny súd spolkovej krajiny Severné Porýnie‑Vestfálsko, Nemecko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

44

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 13 ods. 1, článok 14 ods. 9 a článok 18 písm. c) nariadenia č. 913/2010, ako aj článok 27 ods. 1 a 2 smernice 2012/34 v spojení s prílohou IV bodom 3 písm. a) tejto smernice vykladať v tom zmysle, že orgánom príslušným na prijatie pravidiel uplatňujúcich sa na postup podávania žiadostí o kapacity infraštruktúry na mieste jedného kontaktu stanovenom v tomto článku 13 ods. 1, a to aj vtedy, pokiaľ ide o výlučné používanie určeného elektronického rezervačného systému, je správna rada zriadená v súlade s článkom 8 ods. 2 tohto nariadenia, alebo manažér infraštruktúry definovaný v článku 3 bode 2 uvedenej smernice.

45

Keďže táto otázka sa týka výkladu ustanovení nariadenia č. 913/2010 a smernice 2012/34, treba na úvod zdôrazniť, že z odôvodnenia 7 tohto nariadenia vyplýva, že pokiaľ nie je stanovené inak, uvedené nariadenie sa musí uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté práva a povinnosti manažérov infraštruktúry stanovené smernicami 91/440 a 2001/14. Vzhľadom na to, že smernica 2012/34 zrušila tieto dve smernice a že v súlade s jej článkom 65 sa odkazy na uvedené zrušené smernice považujú za odkazy na smernicu 2012/34, ustanovenia nariadenia č. 913/2010 sa preto musia vykladať s prihliadnutím na túto poslednú uvedenú smernicu, pokiaľ nestanovujú inak.

46

Na účely odpovede na prvú otázku treba preto preskúmať úlohu, ktorú nariadenie č. 913/2010 priznáva správnej rade pre koridory nákladnej dopravy, pričom treba zohľadniť ustanovenia smernice 2012/34 týkajúce sa úloh zverených manažérom infraštruktúry.

47

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že ustanovenia práva Únie sa majú vykladať nielen v závislosti od ich znenia, ale aj od ich kontextu, ako aj od cieľov sledovaných právnou úpravou, ktorej sú súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. januára 2021, De Ruiter, C‑361/19, EU:C:2021:71, bod 39 a citovanú judikatúru).

48

Pokiaľ ide v prvom rade o znenie relevantných ustanovení nariadenia č. 913/2010 a smernice 2012/34, po prvé z článku 8 ods. 2 tohto nariadenia vyplýva, že pre každý koridor nákladnej dopravy dotknutí manažéri infraštruktúry zriadia správnu radu, ktorá sa skladá zo zástupcov týchto manažérov a ktorá je poverená prijať opatrenia, ako je výslovne stanovené najmä v tomto článku 8 ods. 9, v článku 12, článku 13 ods. 1, článku 14 ods. 2, 6 a 9, článku 16 ods. 1, ako aj v článku 18 uvedeného nariadenia.

49

Predovšetkým teda podľa článku 8 ods. 9 a článku 12 nariadenia č. 913/2010 správna rada jednak koordinuje v súlade s národnými a európskymi plánmi zavádzania používanie interoperabilných technologických aplikácií alebo alternatívnych riešení, ktoré by mohli byť k dispozícii v budúcnosti na vybavovanie žiadostí o medzinárodné vlakové trasy a prevádzku medzinárodnej dopravy v koridore nákladnej dopravy, a jednak koordinuje a zabezpečuje zverejnenie harmonogramu vykonávania všetkých prác na infraštruktúre a jej vybavení, ktoré by obmedzovali dostupnú kapacitu na koridore nákladnej dopravy.

50

Ďalej správna rada v súlade s článkom 13 ods. 1 nariadenia č. 913/2010 určuje alebo zriaďuje miesto jedného kontaktu, ktoré predstavuje spoločný orgán, ktorý žiadateľom umožňuje na jednom mieste a jednou operáciou predkladať žiadosti a prijímať odpovede týkajúce sa kapacity infraštruktúry pre nákladné vlaky, ktoré v rámci koridoru nákladnej dopravy prechádzajú aspoň cez jednu hranicu. V tejto súvislosti podľa článku 14 ods. 2, 6 a 9, ako aj článku 16 ods. 1 tohto nariadenia správna rada posúdi, či je potrebné prideliť kapacitu nákladným vlakom, ktoré premávajú na koridore nákladnej dopravy, podporuje koordináciu pravidiel prednosti týkajúcich sa prideľovania kapacity na takomto koridore, zavádza postupy na zabezpečenie optimálnej koordinácie prideľovania kapacity medzi manažérmi infraštruktúry v prípade žiadostí podaných podľa článku 13 ods. 1, ako aj žiadostí doručených dotknutým manažérom infraštruktúry, a zároveň zavádza postupy koordinácie riadenia dopravy v rámci celej dĺžky uvedených koridorov.

51

Napokon z článku 18 nariadenia č. 913/2010 vyplýva, že správna rada vypracúva, pravidelne aktualizuje a uverejňuje dokument, ktorý v podstate obsahuje informácie o podmienkach používania koridoru nákladnej dopravy vrátane, ako to vyplýva z písmen a) a c) tohto článku, všetkých informácií uvedených v referenčných dokumentoch národných sietí, ktoré sa týkajú koridoru nákladnej dopravy, vypracované v súlade s postupom stanoveným v článku 27 smernice 2012/34, ako aj informácií týkajúcich sa postupov uvedených v článkoch 13 až 17 tohto nariadenia.

52

Zo znenia ustanovení nariadenia č. 913/2010 uvedených v bodoch 48 až 51 tohto rozsudku tak jednak vyplýva, že normotvorca Únie chcel výslovne spresniť opatrenia, ktoré je správna rada poverená prijať, a jednak, že táto rada má v podstate koordinačnú úlohu, ktorá sa týka najmä kapacít infraštruktúry, informácií dostupných v tejto súvislosti, ako aj určitých aspektov žiadostí o takéto kapacity.

53

Tieto ustanovenia však vôbec neuvádzajú, že by úloha uvedenej rady mohla viesť až k tomu, že by jej umožňovala určiť postup podávania žiadostí o rezerváciu kapacity infraštruktúry na mieste jedného kontaktu.

54

Pokiaľ ide po druhé o úlohy zverené manažérovi infraštruktúry smernicou 2012/34, na jednej strane z článku 27 ods. 1 tejto smernice vyplýva, že každý manažér infraštruktúry musí vypracovať a zverejniť podmienky používania vnútroštátnej siete, a na druhej strane podľa odseku 2 tohto článku v spojení s prílohou IV bodom 3 písm. a) uvedenej smernice takýto dokument obsahuje postupy podávania žiadostí manažérovi infraštruktúry žiadateľmi o pridelenie kapacity.

55

Zo znenia týchto ustanovení smernice 2012/34 tak vyplýva, že prijatie pravidiel uplatniteľných na postup podávania žiadostí o kapacity infraštruktúry, ako sú žiadosti podávané na mieste jedného kontaktu pre nákladné vlaky, ktoré v rámci koridoru nákladnej dopravy prechádzajú aspoň jednu hranicu v zmysle článku 13 ods. 1 nariadenia č. 913/2010, patrí do právomoci manažéra infraštruktúry.

56

V druhom rade preskúmanie kontextu relevantných ustanovení nariadenia č. 913/2010 a smernice 2012/34 potvrdzuje závery uvedené v bodoch 52 a 55 tohto rozsudku.

57

Po prvé, ako sa uvádza v odôvodnení 26 uvedeného nariadenia, požiadavka, podľa ktorej správna rada vypracuje, pravidelne aktualizuje a uverejní dokument uvedený v článku 18 toho istého nariadenia, má za cieľ uľahčiť prístup k informáciám, ktoré sú obsiahnuté najmä v podmienkach používania vnútroštátnych sietí a ktoré sa týkajú používania všetkých hlavných infraštruktúr na koridore nákladnej dopravy, ako aj zabezpečiť nediskriminačný prístup k tomuto koridoru.

58

Z toho vyplýva, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 71 svojich návrhov, že tento dokument má informatívnu povahu.

59

Po druhé článok 56 ods. 2 smernice 2012/34 priznáva regulačnému orgánu ustanovenému v súlade s článkom 55 ods. 1 tejto smernice, ktorý je autonómnym a nezávislým orgánom, právomoc najmä overiť, či podmienky používania siete definované v článku 3 bode 26 uvedenej smernice neobsahujú diskriminačné doložky alebo či nepriznávajú manažérovi infraštruktúry diskrečné právomoci, ktoré možno použiť na účely diskriminácie vo vzťahu k žiadateľom. Z takejto kontroly dodržiavania zásady zákazu diskriminácie v rámci podmienok používania siete tak vyplýva, že práve manažérovi infraštruktúry, ktorý musí vypracovať a zverejniť tento dokument, prináleží určiť postup podávania žiadostí o kapacitu infraštruktúry predložených žiadateľmi, a nie správnej rade.

60

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci analýzy článku 27 ods. 1 a 2, ako aj prílohy IV smernice 2012/34 Súdny dvor už rozhodol, že každú žiadosť o kapacitu infraštruktúry musí podľa tejto smernice predložiť manažérovi infraštruktúry železničný podnik v súlade s podmienkami používania siete vypracovanými týmto manažérom a musí spĺňať zásady a kritériá uvedené v tomto dokumente (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. februára 2019, SJ, C‑388/17, EU:C:2019:161, bod 38).

61

Pokiaľ ide v treťom rade o cieľ sledovaný nariadením č. 913/2010 v spojení so smernicou 2012/34, z článku 1 ods. 1 tohto nariadenia vyplýva, že toto nariadenie stanovuje pravidlá zriaďovania a organizácie medzinárodných železničných koridorov pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu v záujme rozvoja európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu, ako aj pravidlá výberu, organizácie a riadenia koridorov nákladnej dopravy.

62

V tejto súvislosti, ako uvádza odôvodnenie 4 nariadenia č. 913/2010, toto nariadenie na účely optimalizácie využívania siete a zabezpečenia jej spoľahlivosti stanovuje dodatočné postupy na posilnenie spolupráce medzi manažérmi infraštruktúry v oblasti prideľovania medzinárodných vlakových trás pre nákladné vlaky.

63

Hoci je pravda, že takú spoluprácu medzi manažérmi infraštruktúry v rámci koridoru nákladnej dopravy možno zabezpečiť len v rámci správnej rady, ktorá je poverená najmä vypracovaním pravidiel na zavedenie miesta jedného kontaktu pre každý koridor nákladnej dopravy, nevyplýva z toho, že by takáto správna rada mala právomoc osobitne stanoviť postup podávania žiadostí o kapacitu infraštruktúry. Takáto právomoc by totiž mohla mať vplyv na úlohy manažérov infraštruktúry stanovené smernicou 2012/34, čo by bolo v rozpore s vôľou normotvorcu Únie vyjadrenou v odôvodnení 7 nariadenia č. 913/2010 rešpektovať práva a povinnosti, ktoré táto smernica priznáva manažérom infraštruktúry, pokiaľ nie je stanovené inak.

64

V tejto súvislosti treba zamietnuť tvrdenie podniku DB Netz, podľa ktorého by tento cieľ spolupráce mohol byť ohrozený, ak by manažéri infraštruktúry mali právomoc upraviť v podmienkach používania siete postup podávania žiadostí o kapacitu infraštruktúry, pretože takáto právomoc by mohla predstavovať riziko nekoherentných pravidiel vyplývajúcich z rôznych podmienok používania vnútroštátnych sietí.

65

Ako totiž uviedol generálny advokát v bode 69 svojich návrhov, postup stanovený v podmienkach používania siete, ktorý zahŕňa najmä postup týkajúci sa podávania žiadostí o kapacitu infraštruktúry na mieste jedného kontaktu, odráža presne spoluprácu medzi manažérmi infraštruktúry, ako to vyplýva aj z ustanovení článku 40 ods. 1 smernice 2012/34. V tejto súvislosti je navyše potrebné uviesť, že na zabezpečenie cieľa spolupráce manažérov infraštruktúry sa zdá, že ustanovenia nariadenia č. 913/2010 týkajúce sa úlohy správnej rady, ktoré boli preskúmané v bodoch 48 až 51 tohto rozsudku, sa majú vykladať v tom zmysle, že táto rada sa má ubezpečiť, či podmienky používania vnútroštátnych sietí neobsahujú protichodné pravidlá.

66

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že na prvú otázku treba odpovedať tak, že článok 13 ods. 1, článok 14 ods. 9 a článok 18 písm. c) nariadenia č. 913/2010, ako aj článok 27 ods. 1 a 2 smernice 2012/34 v spojení s prílohou IV bodom 3 písm. a) tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že manažér infraštruktúry, ktorý je definovaný v článku 3 bode 2 uvedenej smernice, je orgánom príslušným na to, aby v rámci podmienok na používanie vnútroštátnej siete prijal pravidlá uplatniteľné na postup podávania žiadostí o kapacitu infraštruktúry na mieste jedného kontaktu stanovenom v tomto článku 13 ods. 1, a to aj v prípade výlučného používania určeného elektronického rezervačného systému.

67

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či overovanie pravidiel týkajúcich sa postupu podávania žiadostí o kapacitu infraštruktúry na mieste jedného kontaktu stanovených v podmienkach používania siete a vykonávané vnútroštátnym regulačným orgánom upravujú ustanovenia článku 20 nariadenia č. 913/2010 alebo ustanovenia smernice 2012/34, najmä ustanovenia článku 57 ods. 1 prvého pododseku tejto smernice, a či sa tieto ustanovenia majú vykladať v tom zmysle, že regulačný orgán členského štátu môže namietať proti týmto pravidlám bez toho, aby spolupracoval s regulačnými orgánmi ostatných členských štátov, ktoré sa podieľajú na koridore nákladnej dopravy, alebo aby s nimi aspoň vopred konzultoval v záujme dosiahnutia spoločného prístupu.

68

Zo znenia článku 20 ods. 1 a 3 nariadenia č. 913/2010 v podstate vyplýva, že regulačné orgány navzájom spolupracujú a konzultujú, aby dohliadali na hospodársku súťaž v koridore nákladnej dopravy s cieľom zabezpečiť najmä nediskriminačný prístup k tomuto koridoru.

69

Okrem toho článok 56 ods. 2 smernice 2012/34 stanovuje kontrolu podmienok používania siete zabezpečovanú regulačným orgánom z vlastného podnetu „s cieľom predísť diskriminácii žiadateľov“, pričom spresňuje, že tento orgán „kontroluje najmä to, či podmienky používania siete neobsahujú diskriminačné ustanovenia“. V tejto súvislosti, ako aj pokiaľ ide o všetky právomoci, ktoré sú im zverené a ktoré obsahujú rozhodovaciu právomoc, z článku 57 ods. 1 prvého pododseku tejto smernice vyplýva, že regulačné orgány spolupracujú v záujme koordinácie svojho rozhodovania v rámci Únie.

70

Z toho vyplýva, že kontrola podmienok používania siete regulačným orgánom, aby sa na jednej strane zabránilo diskriminačnému zaobchádzaniu, môže vyplývať tak z ustanovení článku 20 nariadenia č. 913/2010, ako aj z ustanovení článku 56 ods. 2 smernice 2012/34. Na druhej strane tak článok 20 nariadenia č. 913/2010, ako aj článok 57 ods. 1 prvý pododsek smernice 2012/34 ukladajú v takomto prípade povinnosť spolupráce medzi regulačnými orgánmi. V prípade, o aký ide vo veci samej, keď sa táto kontrola týka najmä pravidiel týkajúcich sa postupu podávania žiadostí o kapacitu infraštruktúry koridoru nákladnej dopravy, musia regulačné orgány splniť povinnosti spolupráce, ktoré sú osobitne stanovené v článku 20 nariadenia č. 913/2010.

71

Pokiaľ ide o otázku, či a v akom rámci a za akých podmienok tento článok 20 vyžaduje, aby regulačný orgán členského štátu sám alebo v spolupráci s regulačnými orgánmi iných členských štátov, ktorých sa týka koridor nákladnej dopravy, overil podmienky používania siete manažéra infraštruktúry, z uvedeného článku 20 ods. 1 prvej vety po prvé v prvom rade vyplýva, že regulačné orgány musia spolupracovať, aby monitorovali hospodársku súťaž na koridore nákladnej dopravy. Ďalej podľa odseku 3 toho istého článku 20 regulačný orgán v prípade sťažnosti žiadateľa podanej na regulačný orgán vo veci medzinárodných služieb železničnej nákladnej dopravy alebo v rámci vyšetrovania na vlastný podnet skôr, ako prijme rozhodnutie, konzultuje s regulačnými orgánmi všetkých ostatných členských štátov, cez ktoré prechádza medzinárodná vlaková trasa pre dotknutý nákladný vlak, a požaduje od nich všetky potrebné informácie.

72

Napokon podľa odôvodnenia 25 nariadenia č. 913/2010, ktoré odráža to, čo je stanovené v článku 20 ods. 1 druhej vete tohto nariadenia, na účely zabezpečenia nediskriminačného prístupu k službám medzinárodnej železničnej dopravy je potrebné zabezpečiť správnu koordináciu medzi regulačnými orgánmi so zreteľom na jednotlivé siete, ktoré patria do koridoru nákladnej dopravy.

73

Z článku 20 nariadenia č. 913/2010 s prihliadnutím na odôvodnenie 25 tohto nariadenia vyplýva povinnosť spolupráce medzi regulačnými orgánmi členských štátov, ktorá ich zaväzuje, aby v rámci svojich kontrolných právomocí v čo najväčšej miere dospeli k spoločnému prístupu, ak v rámci svojich kontrolných právomocí prijmú rozhodnutie o zabezpečení nediskriminačného prístupu ku koridorom nákladnej železničnej dopravy.

74

Na druhej strane treba zdôrazniť, že táto povinnosť spolupráce prispieva aj k zabezpečeniu cieľa sledovaného uvedeným nariadením, ktorým je posilnenie spolupráce medzi manažérmi infraštruktúry najmä prostredníctvom zriadenia správnych rád poverených určovaním alebo vytvorením miesta jedného kontaktu. Neexistencia spolupráce medzi regulačnými orgánmi, ktoré sú poverené najmä zabezpečením nediskriminačného prístupu ku koridorom nákladnej dopravy, by totiž mohla viesť k existencii odlišných a potenciálne protichodných pravidiel týkajúcich sa služieb nákladnej železničnej dopravy pre ten istý koridor nákladnej dopravy, čo by mohlo mať za následok spochybnenie koordinačného systému zavedeného miestom jedného kontaktu.

75

V dôsledku toho v prejednávanej veci Spolková agentúra pre siete nemôže prijať rozhodnutie, o aké ide vo veci samej, bez toho, aby si splnila povinnosti spolupráce, ktoré vyplývajú z článku 20 nariadenia č. 913/2010, a najmä bez predchádzajúcej konzultácie s ostatnými dotknutými regulačnými orgánmi.

76

Ako však v podstate uviedol generálny advokát v bode 85 svojich návrhov, z nijakého ustanovenia nariadenia č. 913/2010 nevyplýva, že povinnosť spolupráce medzi regulačnými orgánmi znamená, že regulačný orgán členského štátu pred prijatím rozhodnutia musí získať súhlas regulačných orgánov ostatných dotknutých členských štátov, alebo že je viazaný rozhodnutiami prijatými týmito ostatnými regulačnými orgánmi.

77

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že na druhú otázku treba odpovedať tak, že overenie pravidiel týkajúcich sa postupu podávania žiadostí o kapacitu infraštruktúry na mieste jedného kontaktu stanovených v podmienkach používania siete a vykonané vnútroštátnym regulačným orgánom sa riadi ustanoveniami článku 20 nariadenia č. 913/2010 a že tieto ustanovenia sa majú vykladať v tom zmysle, že regulačný orgán členského štátu nemôže namietať proti týmto pravidlám bez splnenia povinností spolupráce, ktoré vyplývajú z tohto článku 20, a najmä bez konzultácie s regulačnými orgánmi ostatných členských štátov, ktoré sa podieľajú na koridore nákladnej dopravy, aby v čo najväčšej miere dosiahli spoločný prístup.

78

So zreteľom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné preskúmať tretiu otázku.

79

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 14 ods. 1 nariadenia č. 913/2010 vykladať v tom zmysle, že rámec na prideľovanie kapacity infraštruktúry na koridore nákladnej dopravy zavedený výkonnou radou podľa tohto ustanovenia predstavuje akt práva Únie.

80

V tejto súvislosti si tento súd predovšetkým kladie otázku, či tento rámec bráni tomu, aby vnútroštátny regulačný orgán mohol prijať rozhodnutie, ktorým nariaďuje systém podávania žiadostí o pridelenie kapacity infraštruktúry na mieste jedného kontaktu bez toho, aby bol koordinovaný s ostatnými vnútroštátnymi regulačnými orgánmi, ktorých sa týka koridor nákladnej dopravy.

81

Treba zdôrazniť, že podľa článku 8 ods. 1 nariadenia č. 913/2010 príslušné členské štáty, teda tie, ktorých územím prechádza koridor nákladnej dopravy, zriadia pre každý koridor nákladnej dopravy výkonnú radu, ktorá je poverená vymedzením všeobecných cieľov koridoru nákladnej dopravy, dohľadom a prijímaním najmä opatrení výslovne stanovených v článku 14 ods. 1 tohto nariadenia. Výkonná rada sa skladá zo zástupcov orgánov dotknutých členských štátov a podľa odseku 4 uvedeného článku 8 prijíma svoje rozhodnutia na základe vzájomného súhlasu týchto zástupcov.

82

Okrem toho zo znenia uvedeného článku 14 ods. 1 vyplýva, že výkonná rada vymedzuje rámec na prideľovanie kapacity infraštruktúry na dotknutý koridor nákladnej dopravy v súlade s článkom 14 ods. 1 smernice 2001/14, ktorý vzhľadom na to, čo bolo uvedené v bode 45 tohto rozsudku, zodpovedá článku 39 ods. 1 smernice 2012/34.

83

Podľa tohto posledného uvedeného ustanovenia však práve členské štáty môžu prijať rámec na prideľovanie kapacity infraštruktúry za predpokladu, že je splnená podmienka týkajúca sa nezávislosti riadenia stanovená v článku 4 tejto smernice.

84

Z týchto ustanovení teda vyplýva, že hoci je zriadenie výkonnej rady stanovené právom Únie podľa článku 8 ods. 1 nariadenia č. 913/2010, je táto výkonná rada zriadená členskými štátmi, a nepredstavuje teda inštitúciu, orgán, úrad alebo agentúru Únie.

85

Skutočnosť, že rámec prideľovania kapacity infraštruktúry na koridore nákladnej dopravy v zmysle článku 14 ods. 1 nariadenia č. 913/2010 prijíma výkonná rada, znamená len to, že k jeho prijatiu dochádza prostredníctvom kolektívneho úkonu manažérov infraštruktúry, a teda dotknutých členských štátov, ktorého cieľom je vykonať právo Únie, ako je stanovené v nariadení č. 913/2010 a smernici 2012/34.

86

V dôsledku toho takýto rámec nie je aktom práva Únie, a teda nemá charakteristické znaky práva Únie.

87

Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci, ako uviedol generálny advokát v bode 96 svojich návrhov, rámec zavedený výkonnou radou na prideľovanie kapacity infraštruktúry na koridore nákladnej dopravy v zmysle článku 14 ods. 1 nariadenia č. 913/2010 nebráni zásahu dotknutého vnútroštátneho regulačného orgánu v prípade, o aký ide vo veci samej, s cieľom napraviť problém týkajúci sa prípadnej diskriminácie v súvislosti s postupom podávania žiadostí o kapacitu infraštruktúry na mieste jedného kontaktu, akým je postup stanovený v podmienkach používania siete manažéra infraštruktúry.

88

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať, že článok 14 ods. 1 nariadenia č. 913/2010 sa má vykladať v tom zmysle, že rámec na prideľovanie kapacity infraštruktúry na koridore nákladnej dopravy zavedený výkonnou radou podľa tohto ustanovenia nepredstavuje akt práva Únie.

89

So zreteľom na odpoveď na štvrtú otázku nie je potrebné preskúmať piatu otázku.

90

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: