1.

Článok 18 ods. 1 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES, v spojení s článkom 5 a prílohou III bodom 3 písm. b) tejto smernice

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nevyžaduje, aby povinný subjekt automaticky pripísal klientovi vysokú úroveň rizika a v dôsledku toho prijal opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu k tomuto klientovi len z toho dôvodu, že tento klient je MVO, že jeden zo zamestnancov tohto klienta je štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorá predstavuje vysoké riziko korupcie alebo že obchodný partner tohto istého klienta, avšak nie samotný klient, je prepojený s takouto treťou krajinou. Členský štát však môže vo vnútroštátnom práve identifikovať takéto okolnosti ako faktory naznačujúce potenciálne vyššie riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré musia povinné subjekty zohľadniť pri hodnotení rizika vo vzťahu k svojmu klientovi, pod podmienkou, že tieto faktory sú v súlade s právom Únie, a najmä so zásadami proporcionality a zákazu diskriminácie.

2.

Článok 13 ods. 1 písm. c) a d) smernice 2015/849 v spojení s článkom 8 ods. 2, článkom 13 ods. 4 a článkom 40 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) tejto smernice

sa má vykladať v tom zmysle, že:

neukladá povinnému subjektu, aby pri prijímaní opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi získal od dotknutého klienta kópiu zmluvy uzavretej medzi týmto klientom a treťou osobou za predpokladu, že tento subjekt môže príslušnému vnútroštátnemu orgánu na jednej strane poskytnúť iné vhodné dokumenty preukazujúce, že vykonal analýzu transakcie a obchodného vzťahu uzavretého medzi týmto klientom a touto treťou osobou, a na druhej strane, že túto analýzu náležite zohľadnil s cieľom prijať potrebné opatrenia náležitej starostlivosti vzhľadom na zistené riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

3.

Článok 14 ods. 5 smernice 2015/849 v spojení s jej článkom 8 ods. 2.

sa má vykladať v tom zmysle, že:

povinné subjekty majú na základe aktuálneho hodnotenia rizík vo vzťahu k existujúcemu klientovi povinnosť prijať opatrenia povinnej starostlivosti, prípadne zvýšenej povinnej starostlivosti, ak sa to zdá byť vhodné, najmä v prípade zmeny relevantných prvkov situácie tohto klienta, a to bez ohľadu na to, že maximálna lehota stanovená vnútroštátnym právom na vykonanie nového hodnotenia rizika tohto klienta ešte neuplynula. Táto povinnosť sa nevzťahuje len na klientov, ktorí predstavujú vysoké riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

4.

Článok 60 ods. 1 a 2 smernice 2015/849

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pri zverejnení rozhodnutia o uložení sankcie prijatého z dôvodu porušenia vnútroštátnych právnych predpisov preberajúcich túto smernicu je príslušný vnútroštátny orgán povinný ubezpečiť sa, že zverejnené informácie sú v súlade s informáciami obsiahnutými v tomto rozhodnutí.