Back to EUR-Lex homepage

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search
You are here

Document 62019TN0099

Vec T-99/19: Žaloba podaná 18. februára 2019 — Magnan/Komisia

OJ C 206, 17.6.2019, p. 42–44 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

17.6.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 206/42

Žaloba podaná 18. februára 2019 — Magnan/Komisia

(Vec T-99/19)

(2019/C 206/47)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Nathaniel Magnan (Aix-en-Provence, Francúzsko) (v zastúpení: J. Fayolle, avocat)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

vyhlásil za prípustnú prejednávanú žalobu na nečinnosť Európskej komisie a založil mimozmluvnú zodpovednosť Komisie na základe článku 340 ZFEÚ,

—

vyhlásil za prípustnú prejednávanú žalobu o neplatnosť implicitného rozhodnutia Európskej komisie o odmietnutí konať, a to v liste z 20. decembra 2018,

—

vo veci samej po prvé

—

rozhodol, že článok 55 písm. a) Loi sur l’Assurance-maladie (zákon o zdravotnom poistení, tzv. LAMal) porušuje:

—

článok 2 (zákaz diskriminácie), článok 7 (právo na rovnosť zaobchádzania) a článok 13 (povinnosť „stand still“) dohody o voľnom pohybe osôb medzi Švajčiarskom a Európskou úniou (ďalej len „DVPO“),

—

článok 55 smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií,

—

konštatoval, že horizontálna smernica kantónu Ženeva o „Postupe prijímania pracovníkov v rámci verejnoprávnych orgánov a dotovaných subjektov“ je v rozpore s DVPO a že všetky ostatné švajčiarske federálne právne predpisy o uprednostňovaní švajčiarskych občanov sú v rozpore s DVPO,

—

konštatoval, že členské štáty Európskej únie nediskriminujú lekárov, ktorí sú švajčiarskymi štátnymi príslušníkmi,

—

konštatoval protiprávnu nečinnosť Európskej komisie, ktorá musí dbať na uplatňovanie Zmlúv, čím porušila zásadu ochrany legitímnej dôvery a zásadu istoty nadobudnutých práv doktora Magnana Nathaniela,

—

konštatoval príčinnú súvislosť medzi protiprávnou nečinnosťou Európskej komisie a ujmou spôsobenou doktorovi Magnanovi Nathanielovi,

—

určil, že sa Európska komisia dopustila nečinnosti,

—

uložil Európskej komisii, aby sumu 1 141 198,10 eura (jeden milión stoštyridsaťjedentisíc stodeväťdesiatosem eur a desať centov vo výmennom kurze ku 7. januáru 2019 o 11:39 UTC), ktorá zodpovedá sume 1 281 444 CHF (jeden milión dvestoosemdesiatjeden tisíc štyristoštyridsaťštyri švajčiarskych frankov), zaplatila doktorovi Magnanovi Nathanielovi ako náhradu ujmy už vzniknutej od roku 2013 z dôvodu mimozmluvnej zodpovednosti Komisie na základe článku 340 ZFEÚ,

—

uložil Európskej komisii povinnosť zaplatiť doktorovi Magnanovi Nathanielovi penále 500 eur (päťsto eur) za pracovné dni z dôvodu pokračujúcej, trvalej a skutočnej ekonomickej ujmy, ktorá zodpovedá dennej ekonomickej ujme, pokiaľ Švajčiarska konfederácia nebude dodržiavať DVPO alebo jedna zo strán neodstúpi od dohody na základe článku 340 ZFEÚ pre nečinnosť,

—

po druhé

—

konštatoval, že list s odpoveďou Európskej komisie z 20. decembra 2018 je zamietajúcim rozhodnutím,

—

zrušil toto implicitné rozhodnutie Európskej komisie, že nezačne postup proti Švajčiarskej konfederácii pre porušenie Zmlúv a nenahradí spôsobenú ujmu,

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza päť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Švajčiarsko porušilo dohodu medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb (Ú. v. ES L 114, 2002, s. 6) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 2005, s. 22). Žalobca sa totiž domnieva, že Švajčiarska konfederácia prijala v júli 2013 ustanovenia obmedzujúce usadenie lekárov v oblastiach s nadbytočným počtom pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje švajčiarsky systém povinného zdravotného poistenia, a že toto ustanovenie je nepriamou diskrimináciou na základe štátnej príslušnosti, keďže toto obmedzenie sa netýka lekárov, ktorí majú 3 roky praxe vo švajčiarskych univerzitných nemocniciach.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na neexistencii diskriminačných opatrení zo strany Európskej únie voči lekárom, ktorí sú švajčiarskymi štátnymi príslušníkmi, v súlade so zásadou vzájomnosti v medzinárodnom práve, ktorá má byť podľa žalobcu konštatovaná Všeobecným súdom.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na protiprávnej nečinnosti Komisie v rozsahu, v akom Komisia mala povinnosť konať, pretože je strážkyňou Zmlúv na základe článku 17 ods. 1 ZEÚ a základných práv občanov Európskej únie. V tomto ohľade sa žalobca odvoláva na zásadu ochrany legitímnej dôvery voči orgánom a zásadu právnej istoty nadobudnutých práv.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že nezareagovanie Komisie na výzvu žalobcu, aby použila naliehavý postup, v skutočnosti predstavuje implicitné odmietnutie, a teda rozhodnutie nepriaznivo zasahujúce do právneho postavenia.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na mimozmluvnej zodpovednosti Európskej komisie na základe článku 340 ZFEÚ pre nečinnosť.
Top