1

Svojím odvolaním sa spoločnosť NeXovation Inc. domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 19. júna 2019, NeXovation/Komisia (T‑353/15, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2019:434), ktorým Všeobecný súd zamietol žalobu o určenie čiastočnej neplatnosti rozhodnutia Komisie (EÚ) 2016/151 z 1. októbra 2014 o štátnej pomoci Nemecka SA.31550 (2012/C) (ex 2012/NN) v prospech Nürburgringu (Ú. v. EÚ L 34, 2016, s. 1, ďalej len „konečné rozhodnutie“).

2

Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 [ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), zmenené nariadením Rady (EÚ) č. 734/2013 z 22. júla 2013 (Ú. v. EÚ L 204, 2013, s. 15) (ďalej len „nariadenie č. 659/1999“), ktoré bolo zrušené nariadením Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúcim podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 [ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9), sa uplatňuje na skutkové okolnosti prejednávanej veci.

3

Podľa článku 1 písm. h) nariadenia č. 659/1999 na účely tohto nariadenia pojem „zainteresovaná strana [dotknutá osoba – neoficiálny preklad]“ bude znamenať „akýkoľvek členský štát a akúkoľvek osobu, podnikateľa alebo združenie podnikateľov, ktorých záujmy možno ovplyvniť poskytnutím pomoci [ktorých záujmy môžu byť dotknuté poskytnutím pomoci – neoficiálny preklad], najmä príjemca pomoci, konkurujúci si podnikatelia a obchodné združenia“.

4

Článok 4 toho istého nariadenia s názvom „Predbežné preskúmanie oznámenia a rozhodnutí Komisie“ vo svojich odsekoch 2 až 4 stanovuje:

„2.   Keď Komisia po predbežnom preskúmaní zistí, že úradne oznámené opatrenie nepredstavuje pomoc, zaznamená toto zistenie formou rozhodnutia.

3.   Keď Komisia po predbežnom preskúmaní zistí, že nevznikli žiadne pochybnosti o zlučiteľnosti oznamovaného opatrenia so spoločným trhom, pokým spadá do rámca článku [107 ods. 1 ZFEÚ], rozhodne, že opatrenie je zlučiteľné so spoločným trhom (ďalej sa označuje len ako ‚rozhodnutie, ktoré nevyvolalo námietky [rozhodnutie o nevznesení námietok – neoficiálny preklad]‘). Rozhodnutie bude špecifikovať, ktorá výnimka zo zmluvy sa použila.

4.   Keď Komisia po predbežnom preskúmaní zistí, že vznikli pochybnosti, čo sa týka zlučiteľnosti oznamovaného opatrenia so spoločným trhom, rozhodne o začatí konania podľa článku [108 ods. 2 ZFEÚ] (ďalej sa označuje len ako ‚rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania‘).“

5

Podľa článku 6 ods. 1 uvedeného nariadenia:

„Rozhodnutie začať konať vo veci formálneho zisťovania zhrnie príslušné záležitosti faktov a práva, bude zahrnovať predbežné zhodnotenie Komisie, ktoré sa týka charakteru pomoci navrhovaného opatrenia a vysvetlí pochybnosti, čo sa týka jeho zlučiteľnosti so spoločným trhom. Rozhodnutím sa vyzve daný členský štát a iné zainteresované strany [dotknuté osoby – neoficiálny preklad], aby predložili pripomienky v rámci predpísaného obdobia, ktoré by za normálnej situácie nemalo presahovať jeden mesiac [v stanovenej lehote, ktorá obvykle nie je dlhšia ako jeden mesiac – neoficiálny preklad]. V riadne odôvodnených prípadoch Komisia môže predĺžiť predpísané obdobie [Komisia môže v náležite odôvodnených prípadoch predĺžiť stanovenú lehotu – neoficiálny preklad].“

6

V súlade s článkom 13 ods. 1 prvou vetou nariadenia č. 659/1999 bude výsledkom preskúmania možnej protiprávnej pomoci prijatie rozhodnutia podľa článku 4 ods. 2, 3 alebo 4 tohto nariadenia.

7

Skutkový stav predmetného sporu sa uvádza v bodoch 1 až 15 napadnutého rozsudku, pričom na účely tohto konania ho možno zhrnúť nasledovne.

8

Komplex Nürburgring (ďalej len „Nürburgring“) sa nachádza v spolkovej krajine Porýnie‑Falcko (Nemecko) a pozostáva z automobilového pretekárskeho okruhu, zábavného parku, hotelov a reštaurácií.

9

V rokoch 2002 až 2012 boli verejnoprávne podniky, ktoré boli vlastníkmi Nürburgring (ďalej len „predávajúci“), príjemcami pomoci predovšetkým zo strany spolkovej krajiny Porýnie‑Falcko. Uvedená pomoc bola predmetom konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ktoré začala Komisia v roku 2012. V tom istom roku Amtsgericht Bad Neuenahr‑Ahrweiler (Okresný súd Bad Neuenahr‑Ahrweiler, Nemecko) dospel k záveru, že predávajúci sú platobne neschopní, a rozhodol o predaji ich aktív. Začala sa verejná súťaž (ďalej len „verejná súťaž“), ktorá sa skončila predajom týchto aktív spoločnosti Capricorn Nürburgring Besitzgesellschaft GmbH (ďalej len „Capricorn“).

10

Dňa 10. apríla 2014 predložila odvolateľka Komisii sťažnosť z dôvodu, že verejná súťaž nebola otvorená, transparentná, nediskriminačná a nepodmienená a neviedla k predaju majetku Nürburgringu za trhovú cenu, keďže tento majetok bol prevedený na miestneho uchádzača, ktorého ponuka bola nižšia než ponuka odvolateľky a ktorý bol v rámci verejnej súťaže zvýhodnený. Podľa odvolateľky bola tak spoločnosti Capricorn poskytnutá pomoc zodpovedajúca rozdielu medzi cenou, ktorú musela zaplatiť za nadobudnutie majetku Nürburgringu, a trhovou cenou toho istého majetku, pričom táto spoločnosť zabezpečovala kontinuitu hospodárskych činností predávajúcich, takže príkaz na vrátenie pomoci poskytnutej predávajúcim sa mal rozšíriť aj na spoločnosť Capricorn.

11

V článku 2 konečného rozhodnutia Komisia konštatovala, že niektoré opatrenia pomoci v prospech predávajúcich (ďalej len „pomoc predávajúcim“) sú nezákonné a nezlučiteľné s vnútorným trhom. V článku 3 ods. 2 tohto rozhodnutia Komisia uviedla, že Capricorn a jej dcérske spoločnosti neboli dotknuté prípadným vymáhaním pomoci od predávajúcich („prvé sporné rozhodnutie“).

12

V článku 1 poslednej zarážke uvedeného rozhodnutia Komisia konštatovala, že predaj aktív Nürburgringu spoločnosti Capricorn nepredstavoval štátnu pomoc (ďalej len „druhé sporné rozhodnutie“). Komisia v tejto súvislosti usúdila, že verejná súťaž bola realizovaná otvoreným, transparentným a nediskriminačným spôsobom, že tento postup viedol k trhovej predajnej cene a že medzi predávajúcimi a kupujúcim neexistovala žiadna hospodárska kontinuita.

13

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 26. júna 2015 podala odvolateľka žalobu o neplatnosť prvého a druhého sporného rozhodnutia.

14

Všeobecný súd zamietol žalobu ako neprípustnú v rozsahu, v akom sa v nej navrhovalo zrušenie prvého sporného rozhodnutia, keďže odvolateľka nepreukázala, že je týmto rozhodnutím osobne dotknutá. V tejto súvislosti sa v bode 53 napadnutého rozsudku domnieval, že na to, aby bola odvolateľka aktívne legitimovaná v súvislosti s prvým sporným rozhodnutím, nestačí iba samotná účasť v správnom konaní. Okrem toho v bode 55 tohto rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že odvolateľka nemala nijaké postavenie na relevantných trhoch, do ktorého by mohlo byť zasiahnuté poskytnutím pomoci v prospech predávajúcich. Napokon v bode 56 uvedeného rozsudku Všeobecný súd dospel k záveru, že tvrdenia odvolateľky, podľa ktorých mohla nadobudnúť majetok Nürburgringu, a teda vstúpiť na relevantné trhy, ak by nebola diskriminovaná v rámci verejnej súťaže, a že bolo pre ňu problematické nadobudnúť a prevádzkovať iné pretekárske okruhy vzhľadom na stratu dobrej povesti a negatívnu publicitu, nemôžu stačiť na jej individualizáciu vo vzťahu k pomoci v prospech predávajúcich a prvému napadnutému rozhodnutiu.

15

Pokiaľ ide o návrh na zrušenie druhého sporného rozhodnutia, Všeobecný súd v bode 76 napadnutého rozsudku rozhodol, že návrh Komisie na zastavenie konania sa musí zamietnuť, a že tento návrh na zrušenie je prípustný v rozsahu, v akom sa týka ochrany procesných práv, ktoré odvolateľka vyvodzuje z článku 108 ods. 2 ZFEÚ. Preskúmal teda dôvody, ktoré odvolateľka uvádza na podporu uvedeného návrhu, a po ich zamietnutí v bode 214 napadnutého rozsudku rozhodol, že návrh na zrušenie druhého sporného rozhodnutia treba zamietnuť.

16

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

17

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a uložil odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania.

18

Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza šesť odvolacích dôvodov, z ktorých prvý je založený na nesprávnom právnom posúdení Všeobecného súdu v rozsahu, v akom tento súd dospel k záveru, že odvolateľka nebola osobne dotknutá prvým sporným rozhodnutím, druhý na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení pojmu štátna pomoc, tretí na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení pojmu „vážne ťažkosti“, štvrtý na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení článku 20 ods. 2 nariadenia č. 659/1999, piaty na nesprávnom právnom posúdení nestrannosti preskúmania sťažnosti, ktorú podala odvolateľka, a šiesty na nesprávnom právnom posúdení dostatočnosti odôvodnenia druhého sporného rozhodnutia.

19

Prvý odvolací dôvod sa týka zrušenia napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom tým rozsudkom Všeobecný súd rozhodol o neprípustnosti návrhu na zrušenie prvého sporného rozhodnutia. Ostatné odvolacie dôvody smerujú k zamietnutiu návrhu na zrušenie druhého sporného rozhodnutia Všeobecným súdom.

20

Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolateľka tvrdí, že úvaha, podľa ktorej nebola osobne dotknutá prvým sporným rozhodnutím, keďže nemala postavenie na relevantných trhoch, ktoré mohlo byť ovplyvnené pomocou v poskytnutou predávajúcim, je nesprávna tak zo skutkového, ako aj z právneho hľadiska.

21

Podľa odvolateľky z rozsudku z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia (169/84, EU:C:1986:42, bod 28), vyplýva, že v štádiu analýzy prípustnosti žaloby proti takému rozhodnutiu, akým je prvé sporné rozhodnutie, Všeobecnému súdu neprináleží vyvodiť konečný záver o konkurenčnom postavení žalobcu na relevantných trhoch, ale analyzovať, či toto rozhodnutie môže poškodiť jeho legitímne záujmy tým, že zasiahne do jeho postavenia na trhu.

22

Odvolateľka dodáva, že samotná skutočnosť, že nepôsobila na relevantných trhoch, nevylučuje možnosť podstatného narušenia jej postavenia na trhu, ako to potvrdzujú rozsudky z 22. novembra 2007, Španielsko/Lenzing, (C‑525/04 P, EU:C:2007:698, point 35), a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia (C‑487/06 P, EU:C:2008:757, bod 53). Všeobecnému súdu prináleží vykonať preskúmanie každého jednotlivého prípadu s cieľom určiť, či je predmetná osoba osobne dotknutá takým rozhodnutím, akým je prvé sporné rozhodnutie.

23

Skutočnosť, že odvolateľka konkurovala spoločnosti Capricorn v súvislosti s nadobudnutím majetku Nürburgringu a nepodarilo sa jej ho nadobudnúť z dôvodu pomoci poskytnutej tejto spoločnosti, skutočnosť, že podala sťažnosť na Komisiu, bola podporená vo svojich krokoch misiou Spojených štátov pri Európskej únii a spoliehala sa na vyhlásenia Komisie, podľa ktorých Komisia najmä mala dohliadať na verejnú súťaž, rovnako ako skutočnosť, že odvolateľka bola predmetom negatívnej publicity v médiách, ktorá poškodila jej dobré meno, sú ďalšími prvkami svedčiacimi o tom, že odvolateľka je dotknutá pomocou uvedenou v prvom spornom rozhodnutí. Skutočnosť, že bola výslovne uvedená v konečnom rozhodnutí a že jej tvrdenia boli predmetom extenzívneho preskúmania v tomto rozhodnutí, potvrdzuje, že uvedené rozhodnutie sa jej priamo dotýka.

24

Odvolateľka okrem toho zdôrazňuje, že z verejnej súťaže nevystúpila, a ak by sa preukázalo, že Capricorn nemala byť vybratá v rámci tohto postupu, mala by byť vybratá odvolateľka. To potvrdzuje jej aktívnu legitimáciu na podanie žaloby proti prvému spornému rozhodnutiu. Táto úvaha je tiež v súlade s judikatúrou týkajúcou sa aktívnej legitimácie v oblasti verejného obstarávania.

25

Komisia sa domnieva, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia pri preskúmavaní otázky, či bola odvolateľka osobne dotknutá prvým sporným rozhodnutím, a preto musí byť prvý odvolací dôvod zamietnutý.

26

Treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora, pripomenutej Všeobecným súdom v bode 49 napadnutého rozsudku, v oblasti štátnej pomoci boli za osobne dotknuté rozhodnutím Komisie o ukončení konania vo veci formálneho zisťovania okrem podniku, ktorý je príjemcom pomoci, uznané aj jeho konkurenčné podniky s aktívnou úlohou v rámci tohto konania, pokiaľ bolo ich postavenie na trhu podstatne ovplyvnené opatrením pomoci, ktoré bolo predmetom napadnutého rozhodnutia (rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, bod 98, ako aj z 15. júla 2021, Deutsche Lufthansa/Komisia, C‑453/19 P, EU:C:2021:608, bod 38).

27

V bode 55 napadnutého rozsudku však Všeobecný súd uviedol, že samotná odvolateľka v odpovedi na otázku Všeobecného súdu pripustila, že nepôsobila na relevantných trhoch uvedených v bode 54 tohto rozsudku, na ktorých hospodárska súťaž mohla byť prostredníctvom pomoci predávajúcim narušená. V bode 57 uvedeného rozsudku preto rozhodol, že odvolateľka nebola osobne dotknutá prvým sporným rozhodnutím a nebola oprávnená domáhať sa jeho zrušenia.

28

Treba konštatovať, že odvolateľka nespochybňuje, že nepôsobila na relevantných trhoch, a preto sa na ňu nevzťahujú prípady, ktorých sa týka judikatúra citovaná v bode 26 tohto rozsudku. Za týchto podmienok nemožno Všeobecnému súdu vytýkať, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že odvolateľka nebola osobne dotknutá prvým sporným rozhodnutím, a teda nebola oprávnená podať žalobu o neplatnosť tohto rozhodnutia na základe článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

29

Tvrdenia uvádzané odvolateľkou nemôžu odôvodniť odlišný záver.

30

Pokiaľ ide o rozsudky z 22. novembra 2007, Španielsko/Lenzing (C‑525/04 P, EU:C:2007:698, bod 35), a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia (C‑487/06 P, EU:C:2008:757, bod 53), z týchto rozsudkov vyplýva len to, že narušenie takéhoto postavenia nemusí byť nevyhnutne vyvodené z významného zníženia obratu, nezanedbateľných finančných strát alebo zo značného zmenšenia podielov na trhu, ale môže vyplývať aj z ušlého zisku alebo menej priaznivého vývoja, ako je ten, ktorý by sa dosiahol v prípade neexistencie predmetnej pomoci. Na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľka, z tejto judikatúry teda nemožno vyvodiť, že postavenie podniku na trhu môže byť ovplyvnené, aj keby tento podnik nebol prítomný na relevantných trhoch.

31

Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého bola odvolateľka v konkurenčnom vzťahu so spoločnosťou Capricorn v súvislosti s nadobudnutím majetku Nürburgringu a mala namiesto tejto spoločnosti uspieť vo verejnej súťaži, Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď túto okolnosť nezohľadnil. Prvé sporné rozhodnutie sa totiž týka pomoci pre predávajúcich a najmä otázky, či ju možno vymáhať od spoločnosti Capricorn. Odvolateľka pritom nevysvetľuje, aký je vzťah medzi skutočnosťou, že bola v konkurenčnom vzťahu so spoločnosťou Capricorn pri nadobudnutí majetku Nürburgringu, a údajným narušením jej postavenia na trhu prvým sporným rozhodnutím.

32

Pokiaľ ide o ostatné okolnosti uvádzané odvolateľkou, a to skutočnosť, že predložila Komisii sťažnosť, že získala podporu misie Spojených štátov v Únii alebo že sa spoliehala na vyhlásenia Komisie, stačí uviesť, že ani tieto okolnosti nemôžu preukázať narušenie postavenia odvolateľky na trhu v zmysle judikatúry citovanej v bode 26 tohto rozsudku prvým sporným rozhodnutím.

33

Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvý odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný. Preto musí byť odvolanie zamietnuté, pokiaľ ide o zrušenie napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom v ňom Všeobecný súd zamietol návrh na zrušenie prvého sporného rozhodnutia.

34

Druhý odvolací dôvod sa skladá zo štyroch častí. V prvom rade treba preskúmať druhú až štvrtú časť tohto odvolacieho dôvodu.

35

V rámci druhej časti druhého odvolacieho dôvodu odvolateľka v prvom rade tvrdí, že Všeobecný súd tým, že v bode 119 napadnutého rozsudku uviedol, že lehota na predloženie potvrdzujúcich ponúk v rámci verejnej súťaže uplynula 17. februára 2014, nezohľadnil skutočnosť, že bola uvedená do omylu, pokiaľ ide o tieto lehoty, predávajúcimi, ktorí jej oznámili, že uvedené lehoty boli predĺžené až do 31. marca 2014 a že takáto zmena podmienok postupu sa mala uplatniť na všetkých uchádzačov.

36

V druhom rade Všeobecný súd takisto neprihliadol na tvrdenia, prostredníctvom ktorých z právneho hľadiska namietala, že prístup zvolený v rámci verejnej súťaže v súvislosti s lehotami, tak ako sa uvádza v konečnom rozhodnutí, nezodpovedal požiadavkám transparentnosti, s tým, že nijaký súkromný investor by takto nepostupoval. V treťom rade odvolateľka uvádza, že Všeobecný súd neprihliadol na jej tvrdenie, prostredníctvom ktorého namietala, že konečné rozhodnutie obsahuje v odôvodnení 272 a odôvodnení 275 písm. c) protichodné tvrdenia, pokiaľ ide o otázku predĺženia lehoty na predkladanie ponúk predávajúcimi.

37

Prostredníctvom tretej časti druhého odvolacieho dôvodu odvolateľka namieta, že Všeobecný súd neprihliadol na tri tvrdenia, ktoré uviedla v rámci svojej námietky vznesenej s cieľom poukázať na netransparentnú povahu postupu verejnej súťaže. Tieto tri tvrdenia sa ďalej rovnako týkajú zmien, ku ktorým došlo počas verejnej súťaže a o ktorých neboli podľa odvolateľky upovedomení všetci potenciálni uchádzači, v rozpore s požiadavkou transparentnosti.

38

Po prvé odvolateľka pred Všeobecným súdom tvrdila, že hoci jej bolo pôvodne ponúknuté nadobudnutie majetku Nürburgringu na základe „čistej súvahy“, následne sa ukázalo, že v prípade nadobudnutia Nürburgringu by bola povinná prevziať ako takú zmluvu o nájme podniku uzavretú treťou osobou.

39

Po druhé odvolateľka tiež uviedla, že nie všetci uchádzači dostali informáciu o zmluve o nájme podniku uzavretej v prospech spoločnosti Capricorn, ktorá bola pôvodne zamýšľaná ako „náhradná možnosť“ v prípade neúspechu verejnej súťaže alebo napadnutia príslušného rozhodnutia Komisie, hoci tieto informácie boli relevantné na účely určenia ceny ponúkanej v tejto verejnej súťaži.

40

Po tretie odvolateľka tiež tvrdila, že kritérium výberu z hľadiska životného prostredia bolo neskôr zavedené do verejnej súťaže bez toho, aby bolo oznámené všetkým uchádzačom. Na rozdiel od toho, čo uvádza odôvodnenie 275 písm. i) konečného rozhodnutia, toto kritérium malo určite vplyv na výsledok tohto konania.

41

V rámci štvrtej časti druhého odvolacieho dôvodu odvolateľka namieta, že Všeobecný súd nezohľadnil dve skupiny tvrdení, pričom jedna skupina sa týka námietky vychádzajúcej z údajne netransparentnej povahy dotknutej verejnej súťaže a druhá skupina súvisí s námietkou vychádzajúcou z údajnej diskriminačnej povahy tejto súťaže.

42

Predovšetkým, pokiaľ ide o netransparentnú povahu verejnej súťaže, odvolateľka tvrdí po prvé, že verejná súťaž nebola vyhlásená mimo Európskej únie, po druhé, že viacero významných dokumentov na účely predaja nebolo zverejnených alebo sa zverejnili príliš neskoro alebo zavádzajúcim spôsobom, po tretie, že Komisia sa dopustila pochybenia, keď konštatovala, že predloženie komentovaného znenia kúpnej zmluvy na predmetný majetok bolo striktnou súčasťou obchodných rokovaní, a preto bolo z hľadiska štátnej pomoci irelevantné, po štvrté, že Komisia sa dopustila pochybenia, keď konštatovala, že neskoré zverejnenie informácií počas verejnej súťaže nemalo vplyv na predloženie konečnej ponuky uchádzačov alebo na ukončenie hospodárskych výpočtov nevyhnutných na tieto účely, a po piate Komisia sa dopustila pochybenia, keď dospela k záveru, že KPMG, právny zástupca a finančný poradca predávajúcich, poskytol všetkým uchádzačom všetky potrebné informácie, aby mohli správne oceniť majetok Nürburgringu.

43

Pokiaľ ide diskriminačnú povahu verejnej súťaže, odvolateľka uviedla, že Komisia nevykonala vyšetrovanie vo veci, a to po prvé skutočnosti, že s odvolateľkou sa zaobchádzalo diskriminačne, keďže jej nebola poskytnutá kópia úplnej dokumentácie týkajúcej sa verejnej súťaže v anglickom jazyku, po druhé skutočnosti, že Capricorn mala v porovnaní s ostatnými uchádzačmi prednostný prístup k informáciám, po tretie skutočnosti, že ten istý partner významnej americkej advokátskej kancelárie zastupoval najskôr predávajúcich a následne Capricorn, a po štvrté skutočnosti, že spoločnosti Capricorn sa poskytla prednostná podpora jednak po 17. februári 2014 a jednak v súvislosti so získaním financovania od Deutsche Bank AG.

44

V odpovedi na druhú časť druhého odvolacieho dôvodu Komisia uvádza, že v rozsahu, v akom sa táto časť týka bodu 119 napadnutého rozsudku, spochybňuje posúdenie skutkového stavu Všeobecným súdom bez toho, aby sa odvolávala na akékoľvek skreslenie, a je teda zjavne neprípustná. Pokiaľ ide o zvyšnú časť argumentácie odvolateľky, nie je možné jasne určiť, ktorých bodov napadnutého rozsudku sa týka, takže aj táto časť tejto argumentácie je neprípustná.

45

Pokiaľ ide o tretiu časť druhého odvolacieho dôvodu, Komisia po prvé tvrdí, že argumentácia odvolateľky, podľa ktorej malo dôjsť k nadobudnutiu Nürburgringu na základe „čistej súvahy“, v skutočnosti smeruje k novému posúdeniu skutkového stavu. Z bodu 9 štvrtej zarážky napadnutého rozsudku totiž vyplýva, že Všeobecný súd pripustil, že potenciálni nadobúdatelia neboli povinní prevziať existujúce zmluvy alebo záväzky, a preto sa zaoberal otázkou „čistej bilancie“.

46

Po druhé v bodoch 146 až 149 napadnutého rozsudku Všeobecný súd preskúmal otázku nájmu podniku, pričom zamietol tvrdenia o diskriminácii a nedostatku transparentnosti z dôvodov uvedených v bodoch 119 až 133 tohto rozsudku. Odvolateľka teda nesprávne vykladá napadnutý rozsudok, keď tvrdí, že Všeobecný súd nezohľadnil jej tvrdenie týkajúce sa zmluvy o nájme podniku.

47

Po tretie, pokiaľ ide o údajné opomenutie Všeobecného súdu preskúmať otázku, či predávajúci uplatnili výberové kritérium týkajúce sa životného prostredia, Komisia zdôrazňuje, že obava predávajúcich sa týkala otázky, či je koncept činnosti odvolateľky uskutočniteľný, a týkala sa teda vierohodnosti jej ponuky. Všeobecný súd uviedol ďalšie dôvody preukazujúce, že odvolateľka nepredložila vierohodnú a záväznú ponuku spolu s finančnými dôkazmi, a preto sa nemusel vyjadriť k otázke výberového kritéria týkajúceho sa životného prostredia.

48

Pokiaľ ide o štvrtú časť druhého odvolacieho dôvodu, Komisia zdôrazňuje, že Všeobecný súd preskúmal tvrdenie, podľa ktorého verejná súťaž nebola oznámená mimo rámec Únie, a v bode 9 druhej zarážke napadnutého rozsudku konštatoval, že predávajúci uverejnili výzvu na vyjadrenie záujmu vo Financial Times, v Handelsblatt a na internetovej stránke Nürburgringu. Všeobecný súd sa teda touto otázkou zaoberal.

49

Všeobecný súd navyše konštatoval, že na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného postupu verejná súťaž viedla k predaju majetku Nürburgringu uchádzačovi, ktorý predložil vierohodnú a záväznú ponuku, ktorá bola tiež najvyššia. Všeobecný súd mal teda v každom prípade dostatočné dôvody na zamietnutie tvrdenia, podľa ktorého mala mať Komisia vážne pochybnosti o existencii pomoci v prospech spoločnosti Capricorn. Komisia sa domnieva, že preto nebolo potrebné, aby Všeobecný súd preskúmal ďalšie aspekty tohto postupu, takže jednotlivé tvrdenia odvolateľky treba zamietnuť ako neúčinné.

50

Odvolateľka tým, že Všeobecnému súdu vytýka, že v rámci druhej až štvrtej časti druhého odvolacieho dôvodu neodpovedal na viaceré tvrdenia, ktoré pred ním uviedla, v podstate poukazuje na porušenie povinnosti odôvodnenia, ktorá vyplýva z článku 36 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, uplatniteľného na Všeobecný súd podľa článku 53 prvého odseku toho istého štatútu, a z článku 117 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. mája 2010, Gogos/Komisia, C‑583/08 P, EU:C:2010:287, bod 29 a citovanú judikatúru).

51

Pokiaľ ide o to, že Komisia tvrdí, že odvolateľka neuviedla, ktorých bodov napadnutého rozsudku sa týka konkrétne druhá časť druhého odvolacieho dôvodu, treba na úvod uviesť, že z právneho hľadiska dostatočne z odvolania vyplýva, že druhá až štvrtá časť druhého odvolacieho dôvodu sa týkajú jednak bodov 119 až 121 napadnutého rozsudku, ktoré sa týkajú výhrady založenej na netransparentnosti verejnej súťaže, a jednak bodov 122 až 134 tohto rozsudku, ktoré sa týkajú výhrady založenej na diskriminačnej povahe tohto postupu. Keďže odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že neodpovedal na niektoré tvrdenia, ktoré pred ním uviedla, zjavne nemohla poskytnúť presnejšie informácie o bodoch napadnutého rozsudku, ktorých sa týka druhá až štvrtá časť svojho druhého odvolacieho dôvodu.

52

Po tomto spresnení treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry povinnosť Všeobecného súdu odôvodniť svoje rozhodnutia neukladá Všeobecnému súdu povinnosť vypracovať také odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu. Odôvodnenie teda môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré Všeobecný súd neuznal ich tvrdenia a poskytne Súdnemu dvoru dostatok prostriedkov, aby mohol vykonať svoje preskúmanie (rozsudok z 9. septembra 2008, FIAMM a i./Rada a Komisia, C‑120/06 P a C‑121/06 P, EU:C:2008:476, bod 96, ako aj citovaná judikatúra).

53

V prejednávanej veci, pokiaľ ide v prvom rade o preskúmanie výhrady, založenej na netransparentnosti verejnej súťaže, Všeobecným súdom, treba konštatovať, že Všeobecný súd na ňu odpovedal len veľmi stručne v bodoch 119 až 121 napadnutého rozsudku.

54

Ako uviedol generálny advokát v bodoch 52, 60, 61 a 65 svojich návrhov, tieto body napadnutého rozsudku neodpovedajú, a to ani implicitne, na viaceré tvrdenia odvolateľky uvedené v rámci druhej až štvrtej časti druhého žalobného dôvodu, ktoré odvolateľka skutočne predložila Všeobecnému súdu, ako to potvrdzuje znenie jej žaloby na Všeobecnom súde, ktorá sa nachádza v spise z prvostupňového konania predloženom Súdnemu dvoru v súlade s článkom 167 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

55

Konkrétnejšie ide o tvrdenie uvedené v bode 36 tohto rozsudku, ktoré sa týka nesúladu verejnej súťaže s požiadavkami transparentnosti, pokiaľ ide o lehoty, ako aj tvrdenia uvedené v bodoch 38 až 40 a 42 tohto rozsudku.

56

V druhom rade treba konštatovať, podobne ako uviedol generálny advokát v bode 67 svojich návrhov, že body 122 až 134 napadnutého rozsudku týkajúce sa výhrady založenej na diskriminačnej povahe tohto postupu neobsahujú žiadnu, ani len implicitnú odpoveď na tvrdenia odvolateľky uvedené v bode 43 tohto rozsudku, ktoré odvolateľka uviedla pred Všeobecným súdom.

57

Predchádzajúce úvahy nemožno spochybniť tvrdením Komisie, podľa ktorého aspoň niektoré z tvrdení odvolateľky, na ktoré Všeobecný súd neodpovedal, sú v rozpore s informáciami uvedenými v bode 9 napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti stačí uviesť, že tento bod napadnutého rozsudku je súčasťou jeho oddielu týkajúceho sa okolností predchádzajúcich sporu a v podstate zhŕňa informácie vyplývajúce z odôvodnení 44 až 51 konečného rozhodnutia. Nemožno sa preto domnievať, že obsahuje odpoveď Všeobecného súdu na tvrdenia odvolateľky.

58

Za týchto podmienok treba vyhovieť druhej až štvrtej časti druhého odvolacieho dôvodu a bez toho, aby bolo potrebné preskúmať prvú časť druhého žalobného dôvodu, rovnako ako tretí až šiesty odvolací dôvod, zrušiť napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním Všeobecný súd zamietol návrh na zrušenie druhého sporného rozhodnutia.

59

V súlade s článkom 61 prvým odsekom druhou vetou Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže tento súd v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje.

60

V prejednávanej veci najmä vzhľadom na okolnosť, že žaloba o neplatnosť, ktorú podala odvolateľka vo veci T‑353/15, je založená na žalobných dôvodoch, ktoré boli predmetom kontradiktórnej diskusie pred Všeobecným súdom a ktorých preskúmanie si nevyžaduje prijatie žiadneho dodatočného opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo preskúmanie spisu, sa Súdny dvor domnieva, že stav konania dovoľuje, aby sám vydal konečný rozsudok (pozri analogicky rozsudok z 8. septembra 2020, Komisia a Rada/Carreras Sequeros a i., C‑119/19 P a C‑126/19 P, EU:C:2020:676, bod 130), v rámci sporu, ktorý je mu predložený, teda pokiaľ ide o návrh na zrušenie druhého sporného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., C‑341/06 P a C‑342/06 P, EU:C:2008:375, bod 134).

61

Treba pripomenúť, že druhé sporné rozhodnutie je rozhodnutím o nevznesení námietok vychádzajúce z článku 4 ods. 3 nariadenia č. 659/1999, ktorého zákonnosť závisí od otázky, či posúdenie informácií a skutočností, ktorými Komisia disponovala vo fáze predbežného preskúmania oznámeného opatrenia, mala objektívne vyvolať pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť tohto opatrenia s vnútorným trhom (rozsudok z 3. septembra 2020, Vereniging tot Behoud van Natuurmonumenten in Nederland a i./Komisia, C‑817/18 P, EU:C:2020:637, bod 80, ako aj citovaná judikatúra).

62

Keďže takéto pochybnosti musia viesť k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania, ktorého sa môžu zúčastniť dotknuté osoby uvedené v článku 1 písm. h) nariadenia č. 659/1999, treba usudzovať, že akákoľvek dotknutá osoba v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia je priamo a osobne dotknutá takýmto rozhodnutím. Osoby, v ktorých prospech sú stanovené procesné záruky podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 6 ods. 1 nariadenia č. 659/1999, totiž môžu dosiahnuť ich dodržanie len vtedy, keď majú možnosť napadnúť rozhodnutie o nevznesení námietok na súde Únie (rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, bod 47, ako aj citovaná judikatúra).

63

V prejednávanej veci treba usúdiť, podobne ako to urobil Všeobecný súd v bode 70 napadnutého rozsudku, že odvolateľka svojou aktívnou účasťou vo verejnej súťaži, a to až do jej posledného štádia, a sťažnosťou, ktorú v tejto súvislosti predložila Komisii, preukázala svoju skutočnú vôľu vstúpiť na relevantné trhy a teda aj svoje postavenie potenciálneho konkurenta spoločnosti Capricorn, ktorá na základe uvedenej sťažnosti bola údajne príjemcom štátnej pomoci, ktorej existenciu Komisia odmietla v druhom spornom rozhodnutí. Preto sa odvolateľke musí priznať postavenie dotknutej osoby, pokiaľ ide o toto rozhodnutie.

64

Odvolateľka na podporu svojej žaloby pred Všeobecným súdom uviedla päť žalobných dôvodov, z ktorých prvý bol založený na nesprávnom výklade pojmu štátna pomoc, druhý, ktorý sa týkal len prvého sporného rozhodnutia, bol založený na nesprávnom výklade zásady hospodárskej kontinuity, tretí na nezohľadnení pokračovania postupu predaja, štvrtý na porušení jej procesných práv a piaty na porušení povinnosti odôvodnenia.

65

V prvom rade treba preskúmať štvrtý žalobný dôvod.

66

Svojím štvrtým žalobným dôvodom odvolateľka tvrdí, že Komisia prijala druhé sporné rozhodnutie bez toho, aby začala konanie vo veci formálneho zisťovania, hoci pôvodné preskúmanie už odhalilo vážne ťažkosti. Po prvé Komisia viackrát odložila prijatie svojho rozhodnutia. Po druhé nevykonala úplné preskúmanie skutkových otázok a nepreskúmala viaceré rozhodujúce aspekty veci. Po tretie Komisia vo svojej odpovedi na tvrdenia žalobkyne preukázala nekoherentnosť. Po štvrté Komisia nesprávne uplatnila článok 107 ods. 1 ZFEÚ a ostatné uplatniteľné ustanovenia a neposkytla primerané odôvodnenie.

67

Konkrétne odvolateľka vytýka Komisii, že nesprávne posúdila povahu prísľubu financovania predloženého spoločnosťou Capricorn a finančnú stabilitu jej vlastníka. Podľa odvolateľky mala Capricorn od začiatku verejnej súťaže značné finančné problémy a financovanie ponuky, ktoré predložila, nebolo ani zďaleka zaručené. Odvolateľka vyjadrila svoje obavy, pokiaľ ide o finančnú spoľahlivosť spoločnosti Capricorn vo svojej sťažnosti z 10. apríla 2014, ako aj v doplňujúcich listoch z 19. mája a 16. júna 2014. Následne sa ukázalo, že v auguste 2014 bolo potrebné odložiť zaplatenie druhej splátky kúpnej ceny a vlastník spoločnosti Capricorn musel poskytnúť zábezpeku v prospech predávajúcich.

68

List Deutsche Bank z 10. marca 2014, ktorý podporoval ponuku spoločnosti Capricorn, bol totiž jednoduchým listom o zámere a okrem toho sa stal neplatným, a Deutsche Bank ho vzala späť o niekoľko týždňov neskôr. V liste adresovanom advokátom odvolateľky 15. apríla 2015 prokurátor v Koblenzi (Nemecko) potvrdil, po analýze listu Deutsche Bank z 10. marca 2014, že tento list bol skutočne nezáväzný.

69

Komisia odpovedá, že o existencii vážnych ťažkostí nesvedčí zmena dátumu stanoveného Komisiou na prijatie rozhodnutia bez začatia konania vo veci formálneho zisťovania. Okrem toho odvolateľka netvrdí, že údajné odklady dátumu prijatia konečného rozhodnutia boli spôsobené žiadosťami Komisie o doplňujúce informácie.

70

Pokiaľ ide o list Deutsche Bank z 10. marca 2014, Komisia zdôrazňuje, že tento list obsahuje záväzok financovania, ako to potvrdili nemecké orgány. Komisia vykonala vlastnú analýzu uvedeného listu a konštatovala, že z neho jednoznačne vyplývalo, že Deutsche Bank bola ochotná poskytnúť spoločnosti Capricorn pôžičku vo výške 45 miliónov eur. Je pravda, že ten istý list obsahoval tiež na konci ustanovenie týkajúce sa neexistencie zodpovednosti, ale toto ustanovenie sa týkalo „zoznamu podmienok“, keďže presné podmienky sa mohli zmeniť. Tieto podmienky sa mali opätovne preskúmať pri podpise a nadobudnutí platnosti dohody o financovaní.

71

Komisia dodáva, že správca konkurznej podstaty Nürburgringu a veriteľský výbor sa domnievali, že Capricorn predložila najlepšiu ponuku s najlepšou zárukou financovania, a to najmä na základe listu Deutsche Bank z 10. marca 2014. Pokiaľ ide o list prokurátora v Koblenzi, na ktorý sa odvoláva odvolateľka, tento list nasledoval až po prijatí konečného rozhodnutia, a Komisii nemožno vytýkať, že ho nezohľadnila.

72

Komisia napokon zdôrazňuje, že jej preskúmanie bolo viac ako dostatočne starostlivé, keďže vyhlásenia, ktoré jej adresovali orgány verejnej moci dotknutého členského štátu, neobsahovali žiadny vnútorný nesúlad, ktorý by si vyžadoval podrobnejšie preskúmanie, a sťažnosti podané odvolateľkou sa týkali špekulácií a tvrdení, ktoré neboli podložené dôkaznými prostriedkami.

73

Treba uviesť, že na vylúčenie existencie protiprávnej pomoci poskytnutej spoločnosti Capricorn pri tom, ako nadobudla majetok Nürburgringu, sa Komisia musela ubezpečiť, že toto nadobudnutie sa uskutočnilo za cenu zodpovedajúcu trhovej cene, čo by tak bolo v prípade, ak by bolo možné potvrdiť, že verejná súťaž bola otvorená, transparentná, nediskriminačná a nepodmienená.

74

Ako vyplýva z odôvodnenia 48 konečného rozhodnutia, jedným z faktorov zohľadnených pri výbere nadobúdateľa majetku Nürburgringu bolo potvrdenie financovania jeho ponuky.

75

Ako totiž vyplýva z odôvodnenia 272 konečného rozhodnutia, ponuka odvolateľky, ktorá ponúkla vyššiu kúpnu cenu, než bola cena ponúknutá spoločnosťou Capricorn, bola odmietnutá z dôvodu neexistencie dôkazu o financovaní.

76

Podľa odôvodnenia 273 konečného rozhodnutia sa len dve ponuky považovali za ponuky, ktoré mali zabezpečené financovanie, a to ponuka spoločnosti Capricorn a ponuka iného uchádzača. Keďže tak výška zabezpečeného financovania, ktoré mal tento iný uchádzač k dispozícii, ako aj ním ponúknutá kúpna cena bola nižšia ako cena spoločnosti Capricorn, jej ponuka bola nakoniec vybraná.

77

Z toho vyplýva, že ak by sa preukázalo, že sa nesprávne konštatovalo, že Capricorn disponovala potvrdeným financovaním na jej ponuku, zatiaľ čo v skutočnosti to tak nebolo, táto okolnosť by mohla spochybniť najmä nediskriminačnú povahu verejnej súťaže, keďže by mohla preukázať, že Capricorn bola zvýhodnená, pretože na rozdiel od prípadu týkajúceho sa ponuky odvolateľky, ponuka spoločnosti Capricorn nebola vylúčená.

78

Keďže teda existujú pochybnosti týkajúce sa potvrdenia o financovaní ponuky spoločnosti Capricorn, ktoré nebolo možné rozptýliť, Komisia bola povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania a nemohla prijať rozhodnutie o nevznesení námietok, akým je druhé sporné rozhodnutie.

79

Treba konštatovať, že skutočnosti uvádzané odvolateľkou preukazujú existenciu takýchto pochybností.

80

V prvom rade, ako tvrdí odvolateľka, Komisia sa nemohla domnievať, že list Deutsche Bank z 10. marca 2014 obsahoval záväzný prísľub financovania.

81

Zo znenia listu Deutsche Bank z 10. marca 2014, ako ho predložila Komisia pred Všeobecným súdom a ktorý sa nachádza v spise prvostupňového konania, totiž vyplýva, že tento list obsahuje na prvej strane jasnú informáciu, podľa ktorej „záväzok“ uvedený v tomto liste podlieha podmienkam uvedeným najmä v „zozname podmienok“ pripojenom k uvedenému listu ako príloha A.

82

Táto príloha obsahuje na záver „dôležitú poznámku“, ktorá najmä uvádza, že „tento zoznam podmienok slúži iba ako podklad na diskusiu a jeho cieľom nie je vytvoriť medzi nami akýkoľvek právne záväzný vzťah… V dôsledku toho nenesieme žiadnu zodpovednosť za akúkoľvek priamu, následnú alebo inú stratu vyplývajúcu zo skutočnosti, že sa vychádzalo [zo samotného] tohto listu“.

83

Z týchto údajov zjavne vyplýva, že list Deutsche Bank z 10. marca 2014 nemal za cieľ vytvoriť záväznú povinnosť financovania na ťarchu banky, ktorá ho vystavila, a to v prospech spoločnosti Capricorn.

84

Tento záver navyše potvrdzuje aj údaj nachádzajúci sa v odseku 9 strany 5 tohto listu, nazvanom „Uplatniteľné právo a právomoc“, ktorý odkazuje na „akúkoľvek mimozmluvnú povinnosť“ vyplývajúcu z uvedeného listu, pričom nespomína zmluvné záväzky práve preto, že tento list nemal zakladať takéto povinnosti.

85

V druhom rade z poznámky pod čiarou 79 konečného rozhodnutia vyplýva, že Capricorn nezaplatila druhú splátku kúpnej ceny v stanovenej lehote a že zmluvou uzavretou 13. augusta 2014 medzi správcom konkurznej podstaty Nürburgringu, predávajúcimi a spoločnosťou Capricorn bola platba tejto splátky odložená na neskorší dátum, za protihodnotu zaplatenia úrokov z omeškania spoločnosťou Capricorn a poskytnutia dodatočných záruk. Ak by však financovanie ponuky spoločnosti Capricorn bolo skutočne zabezpečené, táto spoločnosť by logicky bola schopná zaplatiť druhú splátku kúpnej ceny v stanovenej lehote a nemusela by rokovať o odložení svojej platby.

86

Preto bez toho, aby bolo potrebné preskúmať iné žalobné dôvody ako štvrtý žalobný dôvod uvedený odvolateľkou na podporu jej žaloby, treba dospieť k záveru, že posúdenie otázky, či predaj majetku Nürburgringu spoločnosti Capricorn zahŕňal poskytnutie pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom tejto spoločnosti, vyvoláva pochybnosti v zmysle článku 4 nariadenia č. 659/1999, ktoré mali viesť Komisiu k začatiu konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

87

Preto je potrebné žalobe vyhovieť a zrušiť druhé sporné rozhodnutie.

88

Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku ak odvolanie nie je dôvodné alebo ak je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci, rozhodne aj o trovách konania.

89

Podľa článku 138 ods. 3 tohto rokovacieho poriadku, ktorý sa uplatní na konanie o odvolaní podľa jeho článku 184 ods. 1, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania, každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania.

90

V prejednávanej veci treba uplatniť toto posledné uvedené ustanovenie, keďže odvolanie sa zamieta, pokiaľ ide o napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním Všeobecný súd zamietol návrh na zrušenie prvého sporného rozhodnutia, ale odvolaniu sa vyhovelo, pokiaľ ide o tento rozsudok v rozsahu, v akom ním Všeobecný súd zamietol návrh na zrušenie druhého sporného rozhodnutia, pričom Súdny dvor zrušil toto rozhodnutie.

91

Je preto opodstatnené nariadiť, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: