–

Gömböc Kutató, Szolgáltató és Kereskedelmi Kft., v zastúpení: Á. M. László a A. Cserny, ügyvédek,

–

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a R. Kissné Berta, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: L. Havas, É. Gippini Fournier a J. Samnadda, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 ods. 1 písm. e) bodov ii) a iii) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, 2008, s. 25).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Gömböc Kutató, Szolgáltató és Kereskedelmi Kft. (ďalej len „Gömböc Kft“) a úradom Szellemi Tulajdon Nemzeti Hivatala (Národný úrad duševného vlastníctva, Maďarsko) (ďalej len „úrad“) vo veci zamietnutia týmto úradom prihlášky trojrozmernej ochrannej známky ako národnej ochrannej známky, ktorú podala Gömböc Kft.

3

Článok 3 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/71/ES z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov (Ú. v. ES L 289, 1998, s. 28; Mim. vyd. 13/021, s. 120) stanovuje:

„Ochrana prostredníctvom práva k dizajnu sa poskytuje dizajnu, ktorý je nový a má osobitý charakter.“

4

Článok 5 tejto smernice stanovuje:

„1.   Dizajn má osobitý charakter, ak sa celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa odlišuje od celkového dojmu, ktorý u takéhoto užívateľa vyvoláva akýkoľvek dizajn sprístupnený verejnosti pred dňom podania prihlášky na zápis alebo, ak sa uplatňuje prednosť, pred dátumom prednosti.

2.   Pri posudzovaní osobitého charakteru sa berie do úvahy stupeň voľnosti pôvodcu dizajnu pri jeho vytváraní.“

5

Článok 16 uvedenej smernice, nazvaný „Vzťah k iným formám ochrany“, stanovuje:

„Ustanovenia tejto smernice rešpektujú ustanovenia práva [Únie] alebo právnych predpisov príslušného členského štátu, ktoré sa vzťahujú na právo k nezapísanému dizajnu, ochranné známky alebo iné rozlišujúce znaky, patenty a úžitkové vzory, znaky, občianskoprávnu zodpovednosť alebo nekalú súťaž.“

6

Článok 3 smernice 2008/95, nazvaný „Dôvody pre zamietnutie alebo neplatnosť“, v odseku 1 písm. e) bodoch i) až iii) stanovoval:

„1.   Do registra nebudú zapísané, alebo ak už sú zapísané, vyhlásia sa za neplatné:

…

7

Podľa § 1 védjegyek és a földrajzi árujelzők oltalmáról szóló 1997. évi XI. törvény [zákon č. XI z roku 1997 o ochrane ochranných známok a zemepisných označení (Magyar Közlöny 1997/27) (ďalej len „zákon o ochranných známkach“)] sa stanovuje:

„1.   Ochranné známky môžu pozostávať z akýchkoľvek označení, ktoré sa dajú vyjadriť graficky a ktoré sú spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby od tovarov alebo služieb iných podnikov.

2.   Ochrannou známkou môže byť najmä každé označenie, ktoré pozostáva z:

…

…“

8

§ 2 zákona o ochranných známkach stanovuje:

„1.   Do registra sa nezapíšu označenia, ktoré nespĺňajú požiadavky § 1.

2.   Do registra sa nezapíšu:

…

9

Podľa § 122 ods. 1 tohto zákona tento zákon zabezpečuje prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 2004, s. 45; Mim. vyd. 17/002, s. 32) a smernice 2008/95 do maďarského práva.

10

Dňa 5. februára 2015 požiadala Gömböc Kft. o zápis trojrozmerného označenia ako ochrannej známky pre tovary, ktoré boli „dekoratívne predmety“ patriace do triedy 14 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení (ďalej len „Niceská dohoda“), ako aj „dekoratívne predmety zo skla a keramiky“ patriace do jej triedy 21 a „hračky“ patriace do triedy 28 tejto dohody. Toto označenie bolo zobrazené takto:

11

Úrad zamietol túto prihlášku na základe § 2 ods. 2 písm. b) druhého a tretieho pododseku zákona o ochranných známkach. Podľa úradu označenie, ktorého zápis sa žiada, vyjadruje homogénny predmet tvorený z dvoch symetrických rovín, ktoré sú na seba kolmé, siedmich plochých strán a hrán, ktoré oddeľujú tieto strany. Tento predmet predstavuje tovar Gömböc vyrábaný žalobkyňou vo veci samej, a to mono‑monostatický predmet vyrobený z homogénneho materiálu, ktorý má jediný stabilný rovnovážny bod a jediný nestabilný rovnovážny bod, teda celkovo dva rovnovážne body, a ktorého samotný tvar zaručuje, že uvedený predmet sa vždy prevráti do svojej rovnovážnej polohy. Úrad dospel k záveru, že označenie, ktorého zápis do registra sa žiadal, tak predstavovalo trojrozmerný predmet, ktorý sa vzhľadom na svoj vonkajší dizajn a použitý homogénny materiál vždy prevráti do svojej rovnovážnej polohy, a že tvar toho istého predmetu slúži ako celok na dosiahnutie technického účelu, ktorý spočíva v tom, že sa predmet vždy vzpriami.

12

Pri posúdení spôsobilosti predmetného označenia na zápis vychádzal úrad najmä zo znalosti vlastností a funkcie tvaru tohto tovaru, ktoré mohol priemerný spotrebiteľ získať vďaka internetovej stránke žalobkyne vo veci samej a rozsiahlej reklame, ktorú mal uvedený tovar v tlači.

13

V prvom rade úrad sa v podstate domnieval, že pokiaľ ide o „hračky“ patriace do triedy 28 Niceskej dohody, trojrozmerný tvar predmetu mu umožňuje fungovať ako hračka, ktorej charakteristickou črtou je vrátiť sa vždy do svojho stabilného rovnovážneho bodu. Všetky prvky predmetného označenia boli navrhnuté na dosiahnutie tohto technického výsledku, to znamená, že plnia technickú funkciu. Informovaný a rozumne uvažujúci spotrebiteľ vníma dotknuté označenie ako tvar, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku sledovaného predmetom, ktorý toto označenie označuje.

14

V druhom rade, pokiaľ ide o „dekoratívne predmety“ patriace do tried 14 a 21 Niceskej dohody, úrad uviedol, že trojrozmerný tvar vyjadrený v predmetnom označení predstavuje výrazný a atraktívny dizajn, ktorý je základným prvkom uvádzania dotknutých tovarov na trh. Spotrebitelia kupujú dekoratívne predmety predovšetkým pre ich osobitný dizajn. V zásade nemožno vylúčiť priznanie ochrany podľa práva ochranných známok dekoratívnym predmetom trojrozmerného tvaru, ale pokiaľ formálny vzhľad týchto predmetov je určený výrazným štýlom, hodnota tovaru spočíva v tomto tvare.

15

Keďže návrhy, ktoré podala Gömböc Kft. proti rozhodnutiu úradu, boli zamietnuté na prvom a druhom stupni, táto spoločnosť podala opravný prostriedok na opätovné preskúmanie daného rozhodnutia na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

16

Po prvé tento súd uvádza, že pokiaľ ide o zápis trojrozmerného označenia pre tovary, ktoré sú „hračkami“ patriacimi do triedy 28 Niceskej dohody, tovar, ktorého grafické vyjadrenie je zobrazené v bode 10 tohto rozsudku, je tvorený výlučne tvarom, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie cieleného technického výsledku. Zdôrazňuje, že takéto zistenie nemožno konštatovať len na základe tohto samotného grafického vyjadrenia, ale že v predmetnom označení sa dá spoznať tovar žalobkyne vo veci samej, ktorý sa nazýva Gömböc, a že vzhľadom na reklamu na tento tovar príslušná skupina verejnosti vie, že osobitný tvar a homogénna štruktúra uvedeného tovaru zaručujú, že sa vždy vráti do rovnovážnej polohy.

17

Keďže sa vnútroštátny súd domnieva, že relevantná judikatúra Súdneho dvora, najmä rozsudky z 18. septembra 2014, Hauck (C‑205/13, EU:C:2014:2233), a z 10. novembra 2016, Simba Toys/EUIPO (C‑30/15 P, EU:C:2016:849), neodstraňuje všetky pochybnosti o tejto otázke, pýta sa, akým spôsobom treba v rámci uplatnenia dôvodu zamietnutia alebo neplatnosti zápisu označenia ako ochrannej známky stanoveného v článku 3 ods. 1 písm. e) bode ii) smernice 2008/95 skúmať, či toto označenie je tvorené tvarom tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku.

18

Osobitne sa pýta, či sa takéto preskúmanie musí zakladať iba na grafickom vyjadrení uvedenom v prihláške označenia alebo či sa v tejto súvislosti môže tiež zohľadniť vnímanie príslušnou skupinou verejnosti v prípade, ak predmetný tovar nadobudol všeobecnú známosť a ak napriek tomu, že graficky vyjadrený tovar je tvorený výlučne tvarom nevyhnutným na dosiahnutie cieleného technického výsledku, nemožno tento technický výsledok konštatovať iba na základe grafického vyjadrenia tvaru uvedeného v prihláške, ale vyžaduje sa znalosť dodatočných informácií o samotnom tovare. Tento súd okrem toho poznamenal, že trojrozmerný tvar vyjadrený v predmetnom označení sa javí len z jedného uhla pohľadu, takže tento tvar nie je úplne viditeľný.

19

Po druhé, pokiaľ ide o „dekoratívne predmety“ patriace do tried 14 a 21 Niceskej dohody, vnútroštátny súd sa pýta, či dôvod zamietnutia alebo neplatnosti stanovený v článku 3 ods. 1 písm. e) bode iii) smernice 2008/95 možno uplatniť v prípade označenia, ktoré je tvorené výlučne tvarom tovaru, pokiaľ jedine na základe vedomostí príslušnej skupiny verejnosti možno určiť, že tvar dáva tovaru podstatnú hodnotu. V prejednávanej veci sa tieto vedomosti vzťahujú na skutočnosť, že tovar vyjadrený v predmetnom označení sa stal hmatateľným symbolom matematického objavu, ktorý umožnil odpovedať na otázky s významom pre históriu vedy.

20

Po tretie vnútroštátny súd uvádza, že trojrozmerný tvar vyjadrený v predmetnom označení je už chránený na základe ochrany priznanej dizajnom. Pripomína, že tento druh ochrany môže byť poskytovaný tovarom, ktorých vzhľad spĺňa okrem ďalších požiadaviek aj požiadavku osobitého charakteru. V prípade „dekoratívneho predmetu“ osobitný tvar vytvorený vďaka tvorivej práci jeho pôvodcu dodáva ako estetická črta tovaru podstatnú hodnotu.

21

Na jednej strane sa tento súd pýta, či v rámci uplatnenia dôvodu zamietnutia alebo neplatnosti uvedeného v článku 3 ods. 1 písm. e) bode iii) smernice 2008/95, ak je jediná funkcia tovaru dekoratívna (dekoratívne predmety), tvar tohto tovaru, ktorý je už chránený na základe ochrany priznanej dizajnom, je od začiatku vylúčený z ochrany poskytovanej právom ochranných známok. Na druhej strane by chcel uvedený súd objasniť otázku, či sa tento dôvod zamietnutia alebo neplatnosti môže uplatniť na tovar, ktorého trojrozmerný tvar má iba dekoratívnu funkciu, pre ktorú má význam iba jeho estetický vzhľad, čo má za následok, že pokiaľ ide o dekoratívne predmety, pri trojrozmerných tvaroch, pre ktoré sa takáto ochrana požaduje, sa musí táto ochrana teda nevyhnutne zamietnuť.

22

Za týchto podmienok Kúria (Najvyšší súd, Maďarsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

23

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 3 ods. 1 písm. e) bod ii) smernice 2008/95 má vykladať v tom zmysle, že pri určení, či označenie je tvorené výlučne tvarom tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku, sa má vychádzať len z grafického vyjadrenia tohto označenia alebo či treba zohľadniť aj iné informácie, ako je vnímanie príslušnou skupinou verejnosti.

24

Podľa tohto ustanovenia sa do registra nezapíšu, alebo ak už sú zapísané, môžu byť vyhlásené za neplatné také označenia, ktoré sú tvorené výlučne tvarom tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku.

25

Treba pripomenúť, že cieľom sledovaným dôvodom zamietnutia zápisu stanoveným v článku 3 ods. 1 písm. e) bode ii) smernice 2008/95 je zabrániť tomu, aby právo ochranných známok viedlo k priznaniu monopolu na technické riešenia alebo úžitkové vlastnosti tovaru určitému podniku, ktoré by používateľ mohol vyhľadávať aj pri tovaroch konkurentov. Cieľom tohto dôvodu zamietnutia je teda zabrániť rozšíreniu ochrany vyplývajúcej z právnej úpravy ochrannej známky na iné označenia ako tie, ktoré sú spôsobilé odlíšiť tovar alebo službu jedného podniku od tovarov a služieb jeho konkurentov, aby nevznikla prekážka pre konkurentov ponúkať tovary obsahujúce tie isté technické riešenia a úžitkové vlastnosti ako tovary majiteľa ochrannej známky (pozri analogicky rozsudok z 18. júna 2002, Philips, C‑299/99, EU:C:2002:377, bod 78).

26

Vzhľadom na tento účel uvedeného dôvodu zamietnutia stanovil Súdny dvor pravidlo, podľa ktorého zápis označenia ako ochrannej známky, ktoré je tvorené výlučne tvarom, sa musí zamietnuť, ak „podstatné vlastnosti“ tohto tvaru zodpovedajú technickej funkcii (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júna 2002, Philips, C‑299/99, EU:C:2002:377, bod 79). Prítomnosť jedného alebo niekoľkých ľubovoľných menej významných prvkov v trojrozmernom označení, ktorého všetky podstatné prvky sú dané technickým riešením prejaveným v tomto trojrozmernom označení, nemá vplyv na záver, že uvedené označenie je tvorené výlučne tvarom tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku (pozri analogicky rozsudok zo 14. septembra 2010, Lego Juris/ÚHVT, C‑48/09 P, EU:C:2010:516, bod 52).

27

Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že vloženie zákazu zapísať ako ochrannú známku akékoľvek označenie tvorené výlučne tvarom, ktorý je potrebný na dosiahnutie technického výsledku, do článku 3 ods. 1 písm. e) bodu ii) smernice 2008/95 zabezpečuje to, že podniky nemôžu používať právo ochranných známok na časovo neobmedzené udržanie si výlučných práv na technické riešenia (pozri analogicky rozsudok zo 14. septembra 2010, Lego Juris/ÚHVT, C‑48/09 P, EU:C:2010:516, bod 45).

28

Správne uplatnenie tohto dôvodu zamietnutia vyžaduje, aby orgán rozhodujúci o prihláške ochrannej známky po prvé riadne identifikoval podstatné vlastnosti dotknutého trojrozmerného označenia a po druhé určil, či tieto vlastnosti zodpovedajú technickej funkcii tovaru (pozri analogicky rozsudky zo 14. septembra 2010, Lego Juris/ÚHVT, C‑48/09 P, EU:C:2010:516, body 68, 72 a 84, a z 10. novembra 2016, Simba Toys/EUIPO, C‑30/15 P, EU:C:2016:849, body 40 a 42).

29

Pokiaľ ide o prvú časť preskúmania podľa predchádzajúceho bodu tohto rozsudku, Súdny dvor rozhodol, že v rámci tejto časti môže príslušný orgán založiť svoje posúdenie buď priamo na celkovom dojme, ktorý označenie vyvoláva, alebo najskôr vykonať postupné preskúmanie jednotlivých prvkov, ktoré tvoria označenie. V dôsledku toho môže byť identifikácia podstatných vlastností trojrozmerného označenia s cieľom prípadného použitia dôvodu zamietnutia uvedeného v článku 3 ods. 1 písm. e) bode ii) smernice 2008/95 v závislosti od prípadu, a predovšetkým vzhľadom na jeho komplikovanosť, vykonaná jednoduchou vizuálnou analýzou daného označenia alebo sa naopak môže zakladať na dôkladnom preskúmaní, v rámci ktorého sa zohľadnia prvky užitočné na posúdenie, akými sú prieskumy a odborné posudky, či dokonca údaje o predtým priznaných právach duševného vlastníctva vzťahujúcich sa na dotknutý tovar (pozri analogicky rozsudok zo 14. septembra 2010, Lego Juris/ÚHVT, C‑48/09 P, EU:C:2010:516, body 70 a 71).

30

Z toho vyplýva, že hoci identifikácia podstatných vlastností predmetného označenia v rámci uplatnenia dôvodu zamietnutia zápisu stanoveného v článku 3 ods. 1 písm. e) bode ii) smernice 2008/95 musí v zásade začať preskúmaním grafického vyjadrenia tohto označenia, príslušný orgán môže tiež odkázať aj na iné užitočné informácie umožňujúce správne určiť tieto vlastnosti.

31

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že predpokladané vnímanie označenia príslušnou skupinou verejnosti nie je rozhodujúcim prvkom v rámci uplatnenia tohto dôvodu zamietnutia, môže však pre príslušný orgán pri identifikácii podstatných vlastností označenia predstavovať užitočné kritérium posúdenia (pozri analogicky rozsudok zo 14. septembra 2010, Lego Juris/ÚHVT, C‑48/09 P, EU:C:2010:516, bod 76).

32

Pokiaľ ide o druhú časť preskúmania uvedeného v bode 28 tohto rozsudku, treba uviesť, že po prvé dôvod zamietnutia zápisu uvedený v článku 3 ods. 1 písm. e) bode ii) smernice 2008/95 sa môže uplatniť, ak grafické vyjadrenie tvaru tovaru umožňuje vnímať len časť tohto tvaru, pokiaľ je táto viditeľná časť uvedeného tvaru nevyhnutná na dosiahnutie technického výsledku tohto tovaru, ale sama osebe nie je dostatočná na dosiahnutie takého výsledku. Tento výklad totiž umožňuje zabezpečiť sledovanie cieľa tohto dôvodu zamietnutia zápisu, keďže zabraňuje vzniku monopolu na technické riešenia alebo úžitkové vlastnosti dotknutého tovaru. Ako uviedla Komisia vo svojich písomných pripomienkach, uvedený dôvod zamietnutia sa použije na označenie tvorené tvarom dotknutého tovaru, ktorý nezobrazuje všetky podstatné vlastnosti požadované na dosiahnutie cieleného technického výsledku, pokiaľ je aspoň jedna z podstatných vlastností požadovaných na dosiahnutie tohto technického výsledku viditeľná na grafickom vyjadrení tvaru uvedeného tovaru.

33

Po druhé Súdny dvor uviedol, že ak je potrebné vychádzať z tvaru, ako je graficky vyjadrený v predmetnom označení, táto druhá časť preskúmania sa nemôže uskutočniť bez zohľadnenia prípadných dodatočných informácií, ktoré majú vzťah k funkcii dotknutého tovaru (pozri analogicky rozsudok z 10. novembra 2016, Simba Toys/EUIPO, C‑30/15 P, EU:C:2016:849, bod 48).

34

V tejto súvislosti treba spresniť, že určenie technických funkcií dotknutého tovaru príslušným orgánom musí byť založené na objektívnych a spoľahlivých informáciách. Tento orgán môže tieto skutočnosti hľadať najmä v prípadných opisoch tohto tovaru predložených pri podaní prihlášky ochrannej známky, v údajoch týkajúcich sa práv duševného vlastníctva, ktoré boli predtým priznané v súvislosti s uvedeným tovarom, prostredníctvom prieskumov a odborných posudkov týkajúcich sa funkcií toho istého tovaru alebo tiež v akejkoľvek relevantnej dokumentácii, ako sú vedecké publikácie, katalógy a internetové stránky opisujúce technické funkcie tohto tovaru.

35

Naopak, informácie týkajúce sa prípadnej vedomosti príslušnou skupinou verejnosti o technických funkciách predmetného tovaru a spôsobu, akým táto skupina tieto vedomosti nadobudla, spadajú pod posúdenie nevyhnutne zahŕňajúce subjektívne prvky, ktoré sú možným zdrojom neistoty, pokiaľ ide o rozsah a presnosť vedomostí tejto verejnosti, čo môže ohroziť cieľ sledovaný dôvodom zamietnutia zápisu stanoveným v článku 3 ods. 1 písm. e) bode ii) smernice 2008/95, ktorý spočíva v zabránení tomu, aby právo ochranných známok priznalo monopol na technické riešenia alebo úžitkové vlastnosti tovaru určitému podniku.

36

Platí to o to viac vzhľadom na skutočnosť, že príslušná skupina verejnosti nemá nevyhnutne potrebné odborné vedomosti, ktoré by jej umožnili s presnosťou určiť technické funkcie predmetného tovaru a rozsah, v akom tvar tohto tovaru, ktorý tvorí označenie, prispieva k dosiahnutiu cieleného technického výsledku.

37

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že na prvú položenú otázku treba odpovedať tak, že článok 3 ods. 1 písm. e) bod ii) smernice 2008/95 sa má vykladať v tom zmysle, že pri určení, či označenie je tvorené výlučne tvarom tovaru, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku, sa nemá vychádzať len z grafického vyjadrenia tohto označenia. Na identifikáciu podstatných vlastností predmetného označenia môžu byť použité aj iné informácie než toto grafické vyjadrenie, akou je vnímanie príslušnou skupinou verejnosti. Hoci pri určení, či tieto podstatné vlastnosti zodpovedajú technickej funkcii predmetného tovaru, môžu byť zohľadnené informácie, ktoré nevyplývajú z grafického vyjadrenia označenia, tieto informácie musia pochádzať z objektívnych a spoľahlivých zdrojov a nemôžu zahŕňať vnímanie príslušnou skupinou verejnosti.

38

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 3 ods. 1 písm. e) bod iii) smernice 2008/95 má vykladať v tom zmysle, že dôvod zamietnutia zápisu stanovený v tomto ustanovení sa uplatní na označenie, ktoré spočíva výlučne v tvare tovaru, pričom príslušný orgán sa domnieva, že tento tvar dáva tomuto tovaru podstatnú hodnotu len na základe toho, ako graficky vyjadrený tovar vníma príslušná skupina verejnosti alebo aké má táto skupina verejnosti vedomosti o ňom.

39

Podľa článku 3 ods. 1 písm. e) bodu iii) smernice 2008/95 sa do registra nezapíšu, alebo ak už sú zapísané, môžu byť vyhlásené za neplatné také označenia, ktoré sú tvorené výlučne tvarom, ktorý dodáva tovaru podstatnú hodnotu.

40

Uplatnenie tohto dôvodu zamietnutia zápisu teda spočíva na objektívnom preskúmaní, ktoré má preukázať, že predmetný tvar má z dôvodu svojich vlastných vlastností tak významný vplyv na atraktívnosť tovaru, že vyhradenie jeho prospechu jedinému podniku by narušilo podmienky hospodárskej súťaže na dotknutom trhu.

41

V dôsledku toho na to, aby bolo možné uplatniť dôvod zamietnutia zápisu stanovený v článku 3 ods. 1 písm. e) bode iii) smernice 2008/95, je potrebné, aby z objektívnych a spoľahlivých informácií vyplývalo, že rozhodnutie spotrebiteľov kúpiť predmetný tovar je vo veľmi veľkej miere určené jednou alebo viacerými vlastnosťami tvaru, ktorý výlučne tvorí označenie.

42

Také vlastnosti tovaru, ktoré nesúvisia s jeho tvarom, ako sú technické vlastnosti alebo všeobecná známosť tohto tovaru, sú naopak irelevantné.

43

V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že pokiaľ ide o tovary patriace medzi „dekoratívne predmety“ a „dekoratívne predmety zo skla a keramiky“ patriace do tried 14 a 21 Niceskej dohody, vnímanie tovaru príslušnou skupinou verejnosti a jej vedomosti o ňom boli zohľadnené na prvom stupni, pričom sa v rámci uplatnenia dôvodu zamietnutia stanoveného v článku 3 ods. 1 písm. e) bode iii) smernice 2008/95 prihliadlo na to, že bez ohľadu na to, aké posúdenie treba dať tomuto tovaru z estetického hľadiska, podstatná hodnota uvedeného tovaru je mu priznaná tou skutočnosťou, že tento tvar, ktorý výlučne tvorí dotknuté označenie, sa stal hmatateľným symbolom matematického objavu.

44

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že hoci predpokladané vnímanie predmetného označenia priemerným spotrebiteľom nie je samo osebe rozhodujúcim prvkom v rámci uplatnenia dôvodu zamietnutia uvedeného v tomto článku 3 ods. 1 písm. e) bode iii), môže pre príslušný orgán pri identifikácii podstatných vlastností tohto označenia predstavovať užitočné kritérium posúdenia (pozri analogicky rozsudok z 18. septembra 2014, Hauck, C‑205/13, EU:C:2014:2233, bod 34).

45

Z toho vyplýva, že článok 3 ods. 1 písm. e) bod iii) smernice 2008/95 umožňuje v situácii, o akú ide vo veci samej, aby príslušný orgán vzhľadom na vnímanie predmetného označenia príslušnou skupinou verejnosti a na vedomosti tejto verejnosti o ňom konštatoval, že tvar, ktorý výlučne tvorí dotknuté označenie, je hmatateľným symbolom matematického objavu. Keďže sa tento orgán domnieval, že uvedená okolnosť spôsobila, že tento tvar sa stal osobitným a nápaditým, mohol dospieť k záveru, že ide o podstatnú vlastnosť v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 44 tohto rozsudku a že bolo potrebné preskúmať, či tvar, ktorý výlučne tvorí predmetné označenie, dáva z dôvodu tejto okolnosti tovaru podstatnú hodnotu.

46

Skutočnosť, že takáto vlastnosť sa sama osebe netýka estetickej hodnoty tvaru, nevylučuje uplatnenie článku 3 ods. 1 písm. e) bodu iii) smernice 2008/95. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pojem „ktorý dodáva tovaru podstatnú hodnotu“ sa neobmedzuje len na tvar tovaru, ktorý má umeleckú alebo okrasnú hodnotu. Otázku, či tvar dáva tovaru podstatnú hodnotu, možno preskúmať na základe iných relevantných prvkov, vrátane najmä špecifickosti tohto tvaru v porovnaní s inými tvarmi všeobecne používanými na dotknutom trhu (pozri analogicky rozsudok z 18. septembra 2014, Hauck, C‑205/13, EU:C:2014:2233, body 32 a 35).

47

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že na druhú položenú otázku treba odpovedať tak, že článok 3 ods. 1 písm. e) bod iii) smernice 2008/95 sa má vykladať v tom zmysle, že vnímanie príslušnej skupiny verejnosti vzťahujúce sa na tovar graficky vyjadrený v označení, ktoré je tvorené výlučne tvarom tohto tovaru, alebo vedomosti tejto verejnosti o ňom možno zohľadniť na účely identifikácie podstatnej vlastnosti uvedeného tvaru. Dôvod zamietnutia uvedený v tomto ustanovení možno uplatniť, ak z objektívnych a spoľahlivých informácií vyplýva, že rozhodnutie spotrebiteľov kúpiť predmetný tovar je vo veľmi veľkej miere určené touto vlastnosťou.

48

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 3 ods. 1 písm. e) bod iii) smernice 2008/95 má vykladať v tom zmysle, že dôvod zamietnutia zápisu stanovený v tomto ustanovení sa musí systematicky uplatňovať na označenie, ktoré je tvorené výlučne tvarom tovaru, ak je vzhľad tohto tovaru predmetom ochrany na základe práva dizajnov alebo ak je označenie tvorené výlučne tvarom dekoratívneho predmetu.

49

Pokiaľ ide o prvý prípad uvedený v tejto otázke, vnútroštátny súd sa pýta, či tvar tovaru, ktorý je už chránený na základe práva dizajnov, je automaticky vylúčený z ochrany podľa práva ochranných známok.

50

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že je pravda, že cieľom dôvodu zamietnutia zápisu podľa článku 3 ods. 1 písm. e) bodu iii) smernice 2008/95, ako aj dôvodu zamietnutia zápisu podľa článku 3 ods. 1 písm. e) bodu ii) tejto smernice, pripomenutým v bode 27 tohto rozsudku, je vyhnúť sa tomu, aby výlučné a trvalé právo, ktoré priznáva ochranná známka, mohlo slúžiť na udržanie – bez časového obmedzenia – iných práv, ktorým chcel normotvorca Únie stanoviť obmedzenú lehotu ich trvania (pozri analogicky rozsudok z 18. septembra 2014, Hauck, C‑205/13, EU:C:2014:2233, bod 19).

51

Takýto cieľ však neznamená, že právo Únie v oblasti duševného vlastníctva bráni koexistencii viacerých titulov právnej ochrany.

52

V rámci ochrany práva dizajnov článok 16 smernice 98/71 totiž stanovuje, že ustanovenia tejto smernice „rešpektujú ustanovenia práva [Únie] alebo právnych predpisov príslušného členského štátu, ktoré sa vzťahujú na právo k nezapísanému dizajnu, ochranné známky alebo iné rozlišujúce znaky, patenty a úžitkové vzory“.

53

Z toho vyplýva, že okolnosť, že vzhľad tovaru je chránený ako dizajn, nevylučuje, že označenie tvorené tvarom tohto tovaru nemôže byť chránené podľa práva ochranných známok, pokiaľ sú podmienky zápisu tohto označenia ako ochrannej známky splnené.

54

Z toho tiež vyplýva, že pravidlá práva Únie týkajúce sa zápisu dizajnov a pravidlá uplatniteľné na zápis ochranných známok sú vzájomne nezávislé a nemožno sa ani domnievať, že by medzi týmito pravidlami existovala akákoľvek hierarchia.

55

Skutočnosť, že vzhľad tovaru je chránený ako dizajn najmä z dôvodu osobitého charakteru tohto dizajnu, teda neznamená, že označenie tvorené tvarom tohto tovaru nie je možné zapísať ako ochrannú známku z toho dôvodu, že sa uplatní dôvod zamietnutia stanovený v článku 3 ods. 1 písm. e) bode iii) smernice 2008/95.

56

Ako totiž vyplýva z článku 3 ods. 2 smernice 98/71, ochrana poskytovaná zápisom dizajnu sa poskytuje dizajnu, ktorý je nový a má osobitý charakter. Treba uviesť, že z článku 5 ods. 1 smernice 98/71 pritom vyplýva, že dizajn má osobitý charakter, ak sa celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, odlišuje od celkového dojmu, ktorý u takéhoto užívateľa vyvoláva akýkoľvek dizajn sprístupnený verejnosti pred dňom podania prihlášky na zápis alebo, ak sa uplatňuje prednosť, pred dňom vzniku práva prednosti.

57

V dôsledku toho sa preskúmanie umožňujúce konštatovať osobitý charakter dizajnu líši od preskúmania uvedeného v rámci druhej prejudiciálnej otázky, ktoré musí príslušný orgán vykonať na účely určenia, či označenie je tvorené výlučne tvarom, ktorý dodáva tovaru podstatnú hodnotu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. e) bodu iii) smernice 2008/95.

58

Pokiaľ ide o druhý prípad uvedený vnútroštátnym súdom v jeho tretej otázke, je nutné uznať, že článok 3 ods. 1 písm. e) bod iii) smernice 2008/95, ktorý stanovuje, že sa vzťahuje na „tvar, ktorý dodáva tovaru podstatnú hodnotu“, sa môže uplatniť najmä na označenie tvorené výlučne tvarom tovaru, ktorý má umeleckú alebo okrasnú hodnotu.

59

Táto okolnosť však napriek tomu neznamená, že prihláška označení tvorených tvarom tovaru, akými sú vo veci samej jednak „dekoratívne predmety“ patriace do triedy 14 Niceskej dohody a jednak „dekoratívne predmety zo skla a keramiky“ patriace do triedy 21 ako ochrannej známky musí byť automaticky zamietnutá na základe tohto dôvodu zamietnutia. Ako totiž vyplýva z bodu 41 tohto rozsudku, na to, aby sa tento dôvod zamietnutia mohol uplatniť, je potrebné, aby z objektívnych a spoľahlivých informácií vyplývalo, že rozhodnutie spotrebiteľov v prospech predmetného tovaru je vo veľmi veľkej miere určené jednou alebo viacerými vlastnosťami tohto tvaru.

60

V tejto súvislosti treba uviesť, že nie je vôbec vylúčené, že podstatná hodnota tohto druhu predmetov môže vyplývať z iných prvkov než tvaru, akými sú najmä história ich dizajnu, spôsob ich výroby podľa toho, či sú vyrábané priemyselne alebo remeselne, použité materiály, ktoré obsahujú a ktoré môžu byť zriedkavé alebo vzácne, alebo aj totožnosť ich pôvodcu.

61

Príslušnému orgánu teda prináleží preskúmať, či sú konkrétne podmienky uplatnenia dôvodu zamietnutia zápisu stanoveného v článku 3 ods. 1 písm. e) bode iii) smernice 2008/95 splnené, aby tak mohol určiť, či predmetné označenie je tvorené výlučne tvarom, ktorý dodáva tovaru podstatnú hodnotu.

62

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že na tretiu položenú otázku treba odpovedať tak, že článok 3 ods. 1 písm. e) bod iii) smernice 2008/95 sa má vykladať v tom zmysle, že dôvod zamietnutia zápisu stanovený v tomto ustanovení sa nemôže systematicky uplatňovať na označenie, ktoré spočíva výlučne v tvare tovaru, ak je toto označenie predmetom ochrany na základe práva dizajnov alebo ak je označenie tvorené výlučne tvarom dekoratívneho predmetu.

63

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: