EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62018CC0524

Návrhy prednesené 12. septembra 2019 – generálny advokát G. Hogan.
Dr. Willmar Schwabe GmbH & Co.KG proti Queisser Pharma GmbH & Co. KG.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Verejné zdravie – Informovanie a ochrana spotrebiteľov – Nariadenie (ES) č. 1924/2006 – Vykonávacie rozhodnutie 2013/63/EÚ – Výživové a zdravotné tvrdenia o potravinách – Článok 10 ods. 3 – Odkazy na všeobecný a nešpecifický prínos – Pojem ‚uvedené spolu‘ s osobitným zdravotným tvrdením – Povinnosť predložiť vedecké dôkazy – Rozsah.
Vec C-524/18.

ECLI identifier: ECLI:EU:C:2019:727

 NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

GERARD HOGAN

prednesené 12. septembra 2019 ( 1 )

Vec C‑524/18

Dr. Willmar Schwabe GmbH & Co. KG

proti

Queisser Pharma GmbH & Co. KG

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichthof (Spolkový súdny dvor, Nemecko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Verejné zdravie – Ochrana informácií a spotrebiteľov – Nariadenie (ES) č. 1924/2006 – Zdravotné tvrdenia týkajúce sa potravín – Článok 10 ods. 1 a 3 – Pojem ‚sprievodné‘ osobitné zdravotné tvrdenie – Odkaz na všeobecné a nešpecifické priaznivé účinky – Povinnosť predložiť vedecké dôkazy – Rozsah“

1. 

Ak sú na prednej strane obalu potravinových doplnkov uvedené všeobecné zdravotné tvrdenia, možno povedať, že výrobca splnil požiadavku uvedenú v článku 10 ods. 3 nariadenia ) č. 1924/2006 ( 2 ), podľa ktorej je takéto tvrdenia „možné uviesť, len ak sa s spolu s nimi uvedie aj osobitné zdravotné tvrdenie uvedené v zoznamoch ustanovených v článkoch 13 alebo 14“, ak je takéto osobitné zdravotné tvrdenie uvedené na zadnej strane tohto balenia? To je v podstate hlavná otázka, ktorú musí Súdny dvor preskúmať na základe návrhu na začatie prejudiciálneho konania zo strany Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko).

2. 

Otázka týkajúca sa vedeckých dôkazov bola predmetom návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Bobek vo veci Nelsons (C‑177/15) ( 3 ). Vzhľadom na to navrhujem, v súlade s požiadavkou Súdneho dvora, obmedziť tieto návrhy tak, aby sa venovali výlučne otázke týkajúcej sa výkladu článku 10 ods. 3. Predtým je potrebné uviesť príslušnú legislatívu.

Právny rámec

Právo EÚ

3.

V nariadení č. 1924/2006 sa v odôvodnení 1 uvádza, že „čoraz väčšie množstvo potravín v Spoločenstve používa výživové a zdravotné tvrdenia. Na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a uľahčenie ich výberu musia byť výrobky, ktoré sa uvádzajú na trh, bezpečné a primerane označené“.

4.

V odôvodnení 16 sa ďalej uvádza, že „je dôležité, aby spotrebiteľ tvrdeniam o potravinách rozumel, a je vhodné všetkých spotrebiteľov chrániť pred tvrdeniami, ktoré sú zavádzajúce. Súdny dvor Európskej Únie však považoval pri rozhodovaní v prípadoch týkajúcich sa reklamy po prijatí smernice Rady 84/450/EHS z 10. septembra 1984 týkajúcej sa klamlivej reklamy za potrebné skúmať účinok na hypotetického typického spotrebiteľa. V súlade so zásadou proporcionality a s cieľom umožniť účinné uplatňovanie zamýšľaných ochranných opatrení toto nariadenie používa ako kritérium priemerného spotrebiteľa, ktorý je primerane dobre informovaný, primerane všímavý a obozretný a ktorý berie do úvahy sociálne, kultúrne a jazykové faktory, ako ich vykladá Súdny dvor, ale súčasne obsahuje aj ustanovenie na zabránenie zneužívania spotrebiteľov, ktorých vlastnosti ich robia obzvlášť zraniteľnými voči zavádzajúcim tvrdeniam“.

5.

V odôvodnení 23 sa ustanovuje, že „používanie zdravotných tvrdení v Spoločenstve by sa malo povoliť až po uskutočnení vedeckého hodnotenia na najvyššej možnej úrovni. S cieľom zabezpečiť harmonizované vedecké hodnotenie týchto tvrdení mal by ich vykonať Európsky úrad pre bezpečnosť potravín“.

6.

V článku 2 ods. 2 bode 1 sa ustanovuje, že tvrdenie „je každé oznámenie alebo znázornenie, ktoré nie je povinné podľa právnych predpisov Spoločenstva ani vnútroštátnych právnych predpisov, vrátane obrazového, grafického alebo symbolického znázornenia v akejkoľvek podobe, ktoré udáva, naznačuje alebo vyvoláva dojem, že daná potravina má osobitné vlastnosti“.

7.

V článku 2 ods. 2 bode 5 sa ďalej ustanovuje, že zdravotné tvrdenie „je každé tvrdenie, ktoré udáva, naznačuje alebo vyvoláva dojem, že existuje súvislosť medzi kategóriou potravín, potravinou alebo jednou z jej zložiek a zdravím“.

8.

V článku 5 ods. 1 písm. a) sa ustanovuje, že „používanie výživových a zdravotných tvrdení sa povoľuje, len ak sa splnia tieto podmienky: (a) preukázalo sa, že prítomnosť, neprítomnosť alebo znížený obsah živiny alebo inej látky v potravine alebo kategórii potravín, na ktorú sa tvrdenie vzťahuje, má pozitívny výživový alebo fyziologický účinok potvrdený všeobecne uznávanými vedeckými údajmi“.

9.

V článku 6 ods. 1 sa ustanovuje, že „výživové a zdravotné tvrdenia sa zakladajú na všeobecne uznávaných vedeckých údajoch a sú nimi podložené“.

10.

V článku 10 ods. 1 sa ustanovuje, že „zdravotné tvrdenia sú povolené len vtedy, ak sú v súlade so všeobecnými požiadavkami uvedenými v kapitole II a osobitnými požiadavkami uvedenými v tejto kapitole a sú povolené v súlade s týmto nariadením a zahrnuté do zoznamu povolených tvrdení ustanovených v článkoch 13 a 14“.

11.

V článku 10 ods. 3 sa ustanovuje, že „odkaz na všeobecný a nešpecifický prínos živiny alebo potraviny pre celkové zdravie alebo dobrý zdravotný stav je možné uviesť, len ak sa s spolu s ním uvedie aj osobitné zdravotné tvrdenie uvedené v zoznamoch ustanovených v článkoch 13 alebo 14“.

12.

V článku 13 ods. 1 sa ustanovuje, že „zdravotné tvrdenia, ktoré opisujú alebo odkazujú na: (a) úlohu živiny alebo inej látky pri raste, vývoji alebo telesných funkciách; alebo b) psychické funkcie a funkcie správania…, a ktoré sú uvedené v zozname ustanovenom v odseku 3, sa môžu uvádzať bez vykonania povoľovacieho postupu ustanoveného v článkoch 15 až 19, ak: (i) vychádzajú zo všeobecne uznávaných vedeckých údajov; a (ii) priemerný spotrebiteľ im dobre rozumie“.

13.

V článku 13 ods. 3 sa ustanovuje, že „Komisia prijme po porade s (Európskym úradom pre bezpečnosť potravín) a v súlade s postupom uvedeným v článku 25 ods. 3 zoznam Spoločenstva určený na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tohto nariadenia, povolených tvrdení uvedených v odseku 1 a všetkých nevyhnutných podmienok na používanie týchto tvrdení“.

14.

V nariadení Komisie č. 432/2012 ( 4 ) sa v článku 1 písm. a) a b) uvádza, že „zoznam zdravotných tvrdení, ktoré možno uvádzať na potravinách podľa článku 13 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1924/2006, je uvedený v prílohe k tomuto nariadeniu. Zdravotné tvrdenia uvedené v odseku 1 možno uvádzať na potravinách v súlade s podmienkami uvedenými v prílohe“.

15.

Príloha zahŕňa vitamín B vo formách B6 a B12, pri ktorých je možné tvrdiť okrem iného, že „prispieva k správnej látkovej premene dôležitej pre tvorbu energie“, ako aj zinok, pri ktorom možno tvrdiť medzi iným, že „prispieva k správnej kognitívnej funkcii“.

16.

V prílohe sa ďalej uvádza, že príslušné tvrdenia sa môžu uvádzať iba pre potraviny, ktoré sú aspoň zdrojom vitamínu B6, B12 alebo zinku, ako sú uvedené v prílohe k nariadeniu č. 1924/2006 s názvom „zdroj [názov vitamínu/vitamínov] a/alebo zdroj [názov minerálu/minerálov]“.

17.

Pod týmto názvom sa v prílohe nariadenia č. 1924/2006 uvádza, že „tvrdenie, že potravina je zdrojom vitamínov a/alebo minerálnych látok, a iné tvrdenie, ktoré môže mať pre spotrebiteľa rovnaký význam, sa môže uvádzať len vtedy, ak výrobok obsahuje aspoň významné množstvo, ako je vymedzené v prílohe smernice 90/496/EHS alebo množstvo ustanovené v odchýlkach udelených podľa článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1925/2006 z 20. decembra 2006 o pridávaní vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín“.

18.

Nakoniec sa prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2013/63 ( 5 ) prijali usmernenia na vykonávanie osobitných podmienok pre zdravotné tvrdenia stanovené v článku 10 nariadenia č. 1924/2006 (ďalej len „usmernenia“).

19.

V oddiele 3 ods. 1 usmernení sa uvádza, že „v článku 10 ods. 3 sa umožňuje používanie jednoduchých, lákavých vyhlásení, ktoré odkazujú na všeobecné, nešpecifické priaznivé účinky potraviny na celkové dobré zdravie alebo duševnú a telesnú pohodu bez predchádzajúceho schválenia, ale za špecifických podmienok. Použitie takýchto vyhlásení by mohlo byť pre spotrebiteľov nápomocné, keďže im podávajú informácie spôsobom, ktorý je pre spotrebiteľov zrozumiteľnejší. Spotrebitelia by ich však ľahko mohli nesprávne pochopiť a/alebo si ich zle vyložiť, na základe čoho by si mohli predstaviť iné/lepšie priaznivé zdravotné účinky potraviny ako tie, ktoré skutočne existujú. Z tohto dôvodu, ak sa odkazuje na všeobecné, nešpecifické priaznivé zdravotné účinky, takéto odkazy musia byť sprevádzané špecifickým zdravotným tvrdením zo zoznamu povolených zdravotných tvrdení z registra Únie“.

20.

Ďalej sa v oddiele 3 ods. 2 uvádza, že „špecifické tvrdenia zo zoznamov povolených zdravotných tvrdení by mali byť relevantné z hľadiska všeobecného odkazu. Ak je tento odkaz všeobecnejší, napr. „pre dobré zdravie“, možno ho doložiť viacerými zdravotnými tvrdeniami z povolených zoznamov. Pozornosť by sa však mala stále venovať skutočnosti, že článok 10 stanovuje pravidlá v súvislosti s kontextom, v akom sa zdravotné tvrdenia používajú, a vzhľadom na to, že článok 10 špecificky odkazuje na pravidlá kapitol II a IV, uvedené pravidlá by sa tiež mali zohľadniť v prípade, ak si prevádzkovatelia želajú byť v súlade s požiadavkou stanovenou v článku 10 ods. 3. Preto majú prevádzkovatelia potravinárskych podnikov s cieľom zabrániť zavádzaniu spotrebiteľov zodpovednosť preukázať spojitosť medzi odkazom na všeobecné, nešpecifické priaznivé účinky potravín a špecifickým sprievodným povoleným zdravotným tvrdením“.

21.

Nakoniec sa v oddiele 3 ods. 3 uvádza, že „niektoré tvrdenia predložené na schválenie počas ich vedeckého hodnotenia boli posúdené ako príliš všeobecné alebo nešpecifické pre hodnotenie. Tieto tvrdenia nemohli byť schválené, a preto ich možno nájsť v zozname neschválených tvrdení v registri výživových a zdravotných tvrdení Únie. To však neznamená, že tieto tvrdenia nemôžu využívať ustanovenia stanovené v článku 10 ods. 3, a preto sa môžu zákonne používať, ak ich sprevádza špecifické tvrdenie zo zoznamu povolených zdravotných tvrdení v súlade s uvedeným článkom“.

22.

Register Európskej únie o výživových a zdravotných tvrdeniach uverejňuje Európska komisia. ( 6 ) Obsahuje 40 neoprávnených tvrdení týkajúcich sa vitamínu B, z toho päť týkajúcich sa vitamínu B2 a 6 týkajúcich sa vitamínu B12, ako aj sedem nepovolených tvrdení týkajúcich sa zinku. Zdá sa, že žiadne z nepovolených tvrdení nezodpovedá tvrdeniam v tomto prípade.

Vnútroštátne právo

23.

V §3 ods. 1 Gesetz gegen den unlauteren Wettbewerb (zákon proti nekalej hospodárskej súťaži, UWG) ( 7 ) sa uvádza, že „nekalé obchodné praktiky sú nezákonné, ak môžu mať významný vplyv na záujmy konkurentov, spotrebiteľov alebo iných účastníkov trhu“.

24.

§5 ods. 1 bod 1 UWG stanovuje, že „každá klamlivá obchodná praktika predstavuje akt nekalej súťaže. Obchodná praktika je zavádzajúca, ak zahŕňa nepresné tvrdenia alebo iné zavádzajúce tvrdenia týkajúce sa jednej alebo viacerých z týchto skutočností: 1. základných znakov tovaru alebo služby, ako sú ich dostupnosť, povaha, výkon, výhody, riziká, zloženie, príslušenstvo, spôsob a dátum výroby, dodávky alebo služby, jej použiteľnosť, možné použitie, množstvo, vlastnosti, popredajný servis a spracovanie reklamácií, jeho geografický alebo obchodný pôvod, výsledky očakávané od jeho použitia, ako aj výsledky a testy hlavných charakteristík vykonané na tovare alebo službe“.

25.

§11 ods. 1 Lebensmittel, Bedarfsgegenstände und Futtermittelgesetzbuch (Zákonník o potravinách, komoditách a krmivách, LFGB), ( 8 ) stanovuje, že „je zakázané obchodovať s potravinami pod zavádzajúcim názvom alebo so zavádzajúcim zastúpením alebo označením alebo propagáciou všeobecne alebo v konkrétnom prípade prostredníctvom prezentácií alebo iných zavádzajúcich vyhlásení. Ide najmä o podvodné konanie: 1. v prípade ktorého potraviny, názvy, indikácie, prezentácie, opisy alebo iné údaje, môžu byť zavádzajúce, pokiaľ ide o ich vlastnosti, najmä druh, kvalitu, zloženie, množstvo, trvanlivosť, pôvod, miesto pôvodu alebo spôsob výroby alebo výrobu“.

Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky

26.

Spoločnosť Dr. Willmar Schwabe GmbH & Co. KG, ďalej len „žalobkyňa“, vyrába a predáva liečivá rastlinného pôvodu obsahujúce výťažok z listov ginka, ktoré boli povolené na liečbu symptómov porúch duševných schopností podmienených organickými zmenami v mozgu, ku ktorým patria najmä poruchy pamäte a koncentrácie.

27.

Spoločnosť Queisser Pharma GmbH & Co. KG, (ďalej len „žalovaná“), predáva výživový doplnok s názvom „Doppelherz® aktiv Ginkgo + B‑Vitamine + Cholin“, ktorý tvorí celkovo osem látok, a to cholín, zinok, výťažok z listov ginka a vitamíny B1 (tiamín), B2, B5 (kyselina pantotenová) a B12.

28.

Na prednej strane balenia sa uvádzalo tvrdenie „B‑Vitamine und Zink für Gehirn, Nerven, Konzentration und Gedächtnis“ (B‑vitamíny a zinok pre mozog, nervovú sústavu, koncentráciu a pamäť).

29.

Zadná strana balenia obsahovala okrem iného niekoľko tvrdení, z ktorých sa nasledujúce týkajú vitamínov B a zinku vo vzťahu k mozgu, nervovej sústave, koncentrácii a pamäti:

„Vitamín B1 a vitamín B12 prispievajú k správnemu energetickému metabolizmu a fungovaniu nervovej sústavy a podporujú správne fungovanie psychiky.

Vitamín B2 je rovnako ako vitamín B1 podstatný pre správny energetický metabolizmus a správne fungovanie nervovej sústavy. Navyše pomáha chrániť bunky pred oxidačným stresom.

Stopový prvok zinok prispieva k správnym kognitívnym funkciám a napomáha pri ochrane buniek pred oxidačným stresom.“

30.

Na zadnej strane balenia sú uvedené ďalšie tvrdenia týkajúce sa vitamínov B v iných súvislostiach ako k mozgu, nervovej sústave, koncentrácii a pamäti, ako aj ďalšie tvrdenia týkajúce sa iných zložiek.

31.

Žalobkyňa podala žalobu na Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf, Nemecko) s odôvodnením, že tvrdenie na prednej strane vonkajšieho obalu porušuje článok 5 ods. 1 písm. a), článok 6 ods. 1 a článok 10 ods. 1 nariadenia č. 1924/2006, ako aj §5 ods. 1 UWG a §11 ods. 1 LFGB. Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf) vec zamietol rozsudkom z 28. augusta 2014.

32.

Rozsudkom Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf, Nemecko) z 30. júna 2016 bolo odvolanie žalobkyne zamietnuté z dôvodu, že tvrdenie na vonkajšom obale neporušuje ani článok 10 ods. 1, ani článok 10 ods. 3 nariadenia.

33.

Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf) konštatoval, že tvrdenie je všeobecným a nešpecifickým zdravotným tvrdením, ku ktorému sú na zadnej strane balenia pripojené osobitné zdravotné tvrdenia, vrátane tvrdení týkajúcich sa vitamínov B1, B5 a B12, ako aj zinku. Okrem toho Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf) uviedol, že článok 10 ods. 3 nariadenia nestanovuje konkrétne požiadavky týkajúce sa spôsobu, akým by mali byť osobitné tvrdenia pripojené k všeobecnému tvrdeniu.

34.

Okrem toho Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf) dospel k záveru, že ak by sa tvrdenie na prednej strane vonkajšieho obalu malo považovať za osobitné zdravotné tvrdenie, bolo by to v súlade s požiadavkami článku 10 ods. 1, pretože dôkazy by boli predložené v prípade individuálnych osobitných tvrdení na zadnej strane vonkajšieho obalu. Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf) však konštatoval, že len tvrdenie týkajúce sa špecifických funkcií daného organizmu možno považovať za osobitné zdravotné tvrdenie, čo v tomto prípade neplatilo.

35.

Pokiaľ ide o žalobný dôvod týkajúci sa §5 ods. 1 UWG a §11 ods. 1 LFGB, Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf) konštatoval, že vzhľadom na svoje zistenia týkajúce sa nariadenia, nebolo potrebné sa týmto ustanoveniam venovať.

36.

Žalobkyňa sa ďalej odvolala na vnútroštátny súd, Bundesgerichthof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania v rámci osobitného konania obmedzeného na právne otázky. Vnútroštátny súd vo všeobecnosti potvrdil výklad článku 10 ods. 3 nariadenia, ktorý podal Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf), pričom uviedol, že alternatívne posúdenie článku 10 ods. 1 nebolo potrebné.

37.

Vnútroštátny súd však dospel k záveru, že spôsob, akým by osobitné tvrdenia mali byť pripojené k všeobecnému tvrdeniu, vyvoláva problémy s výkladom nariadenia, a to najmä preto, že rôzne jazykové verzie, ako aj predchádzajúca judikatúra vnútroštátneho súdu vyžadujú priame prepojenie medzi všeobecnými a osobitnými tvrdeniami ako napríklad prostredníctvom hviezdičky odkazujúcej čitateľa z jedného tvrdenia na druhé.

38.

Vnútroštátny súd okrem toho konštatoval, že prejednávaná vec bude tiež závisieť od toho, či okrem toho, že k všeobecnému zdravotnému tvrdeniu by sa mali uviesť aj osobitné zdravotné tvrdenia, toto tvrdenie musí byť založené aj na vedeckých dôkazoch, hoci takéto všeobecné zdravotné tvrdenia sú podľa článku 10 ods. 3 vyňaté z povoľovacích postupov podľa nariadenia.

39.

V tejto súvislosti položil vnútroštátny súd tieto otázky:

„1.

Má sa predpokladať, že osobitné zdravotné tvrdenia nachádzajúce sa na niektorom zo zoznamov podľa článkov 13 alebo 14 nariadenia (ES) č. 1924/2006 sú „uvedené spolu“ s odkazom na všeobecný a nešpecifický zdravotný prínos v zmysle článku 10 ods. 3 tohto nariadenia už vtedy, ak tento odkaz je umiestnený na prednej strane a povolené tvrdenia sú umiestnené na zadnej strane balenia, pričom hoci sa z pohľadu verejnosti tieto tvrdenia po obsahovej stránke na tento odkaz jednoznačne vzťahujú, súčasťou odkazu nie je nijaké jednoznačné upozornenie – napríklad prostredníctvom poznámky s hviezdičkou – na tvrdenia umiestnené na zadnej strane?

2.

Vyžaduje sa aj v prípade odkazu na všeobecný a nešpecifický prínos v zmysle článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1924/2006 predloženie dôkazov podľa článku 5 ods. 1 písm. a) a článku 6 ods. 1 tohto nariadenia?“

40.

Písomné pripomienky predložili žalobkyňa, žalovaná a Komisia, ktorí tiež predniesli ústne pripomienky na pojednávaní.

Posúdenie

Úvodné poznámky

41.

Žalobkyňa poznamenala, že otázky položené vnútroštátnym súdom sa sústreďujú na výklad článku 10 ods. 3 nariadenia, zatiaľ čo žalobkyňa tvrdí, aby sa Súdny dvor zaoberal aj výkladom článku 10 ods. 1.

42.

Komisia tiež navrhla, že Súdny dvor by mal zaujať stanovisko k tomu, či si všeobecné zdravotné tvrdenia, ktoré sa týkajú kombinovaného účinku niekoľkých zložiek, vyžadujú povolenie podľa nariadenia.

43.

Ako východiskový bod vyplýva z ustálenej judikatúry, že keďže podľa článku 267 ZFEÚ „možnosť určiť otázky, ktoré položí, má výhradne vnútroštátny sudca, potom účastníci konania nemôžu zmeniť ich obsah“ ( 9 ).

44.

Z ustálenej judikatúry však tiež vyplýva, že Súdny dvor môže riešiť ďalšie otázky, keď zistí, že to môže byť užitočné pre vnútroštátny súd. ( 10 )

45.

V prejednávanej veci sa domnievam, že na zodpovedanie prvej otázky od vnútroštátneho súdu je potrebné najskôr rozlíšiť všeobecné a osobitné tvrdenia, hoci vnútroštátny súd sa touto otázkou výslovne nezaoberal.

46.

Pokiaľ ide o otázku kombinovaného účinku všeobecných zdravotných tvrdení vzťahujúcich sa na niekoľko zložiek, týkalo by sa to druhej otázky vnútroštátneho súdu. Ako som už uviedol, Súdny dvor požiadal, aby sa tieto návrhy obmedzili na prvú otázku.

O prvej otázke

47.

Prvá otázka sa v podstate týka spôsobu, akým musia byť všeobecné zdravotné tvrdenia prepojené s osobitnými zdravotnými tvrdeniami, ale ako je uvedené vyššie, domnievam sa, že je potrebné najskôr stanoviť kritériá na rozlišovanie medzi všeobecnými a osobitnými zdravotnými tvrdeniami.

Osobitné a všeobecné zdravotné tvrdenia

48.

Článok 2 ods. 2 bod 5 nariadenia č. 1924/2006, ktorý definuje zdravotné tvrdenia, nerozlišuje medzi osobitnými a všeobecnými tvrdeniami. Rovnako sa nerozlišuje v článku 5 ods. 1, ktorý vyžaduje vedecké dôkazy o zdravotných tvrdeniach, alebo v článku 10 ods. 1, ktorý vyžaduje použitie povoleného znenia zdravotných tvrdení, ako je uvedené v prílohe k nariadeniu Komisie č. 432/2012.

49.

Používanie všeobecných zdravotných tvrdení je však výslovne stanovené v článku 10 ods. 3, ktorý ich ďalej označuje ako „nešpecifické“, a vyžaduje, aby k nim boli priložené „osobitné“ zdravotné tvrdenia. Na základe týchto skutočností je zrejmé, že osobitné a všeobecné tvrdenia tvoria doplňujúce sa časti zdravotných tvrdení, takže každé tvrdenie musí byť osobitné alebo všeobecné.

50.

Potvrdzuje to aj stanovisko, ktoré zaujal generálny advokát Bobek vo veci Nelsons, kde uviedol, že zámerom článku 10 ods. 3 nie je „identifikovať novú a rozdielnu kategóriu informácie, ktorá je uvedená na výrobkoch, ale skôr uznať dva osobitné typy zdravotných tvrdení, a to všeobecné a osobitné, ktoré odôvodňujú osobitný prístup“ ( 11 ).

51.

Toto chápanie ďalej potvrdzujú usmernenia stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Komisie 2013/63, ktorým sa prijímajú usmernenia na vykonávanie osobitných podmienok pre zdravotné tvrdenia stanovené v článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1924/2006, v ktorých sa v oddiele 3 ods. 3 uvádza, že „niektoré tvrdenia predložené na schválenie počas ich vedeckého hodnotenia boli posúdené ako príliš všeobecné alebo nešpecifické pre hodnotenie“. V súvislosti s týmito tvrdeniami sa v tomto oddiele ďalej uvádza, že „to však neznamená, že tieto tvrdenia nemôžu využívať ustanovenia stanovené v článku 10 ods. 3, a preto sa môžu zákonne používať, ak ich sprevádza špecifické tvrdenie zo zoznamu povolených zdravotných tvrdení v súlade s uvedeným článkom“.

52.

To vyvoláva otázku, či by bolo užitočné stanoviť vymedzujúce kritériá na rozlišovanie medzi osobitnými a všeobecnými zdravotnými tvrdeniami. Na to, aby boli konkrétne zdravotné tvrdenia „zákonné“, musia byť „schválené“ a ich znenie musí byť uvedené na uverejnenom zozname. Zdravotné tvrdenie, ktoré sa považuje za príliš všeobecné, sa neschváli, ale môže sa použiť ako všeobecné zdravotné tvrdenie, ak je k nemu priložené osobitné zákonné tvrdenie.

53.

Preto sa zdá, že v tomto ohľade by sa z praktických dôvodov podľa nariadenia č. 1924/2006 bolo treba zaoberať iba dvoma otázkami. Prvou je, či je zdravotné tvrdenie osobitným zákonným tvrdením uvedeným na zozname povolených tvrdení, a ak to tak nie je, druhou otázkou je, či by zdravotné tvrdenie bolo spojené a podporené osobitnými zákonnými tvrdeniami.

54.

Otázka, či v prejednávanej veci zdravotné tvrdenie predstavuje osobitné zákonné tvrdenie alebo podporené všeobecné tvrdenie, je na posúdení vnútroštátneho súdu, a to na základe skutkových okolností prípadu. Posúdenie osobitných tvrdení je menej zložité, pretože je založené na porovnaní so zoznamom schválených tvrdení. Posúdenie všeobecných tvrdení je zase o niečo zložitejšie, pretože vyžaduje porovnanie všeobecných tvrdení s osobitnými tvrdeniami, ktoré ho údajne podporujú.

55.

Ani nariadenie, ani dodatočné opatrenia prijaté Komisiou neuvádzajú nijakú úroveň podpory, ktorá sa musí stanoviť, hoci v usmerneniach sa v oddiele 3 ods. 2 uvádza, že „prevádzkovatelia potravinárskych podnikov majú s cieľom zabrániť zavádzaniu spotrebiteľov zodpovednosť preukázať spojitosť medzi odkazom na všeobecné, nešpecifické priaznivé účinky potravín a špecifickým sprievodným povoleným zdravotným tvrdením“.

56.

V prejednávanej veci sa zdá, že všeobecné tvrdenie je čiastočne podporené schváleným osobitným tvrdením týkajúcim sa zinku, zatiaľ čo rozsah, v akom je podporené povolenými osobitnými tvrdeniami týkajúcimi sa vitamínov B, je pomerne zložitejší. Ako som však práve uviedol, je na vnútroštátnom súde, aby to posúdil vo svetle skutkových okolností prípadu a akýchkoľvek relevantných vedeckých alebo iných dôkazov, ktoré si účastníci konania môžu zvoliť.

Sprievodné tvrdenia

57.

Žalovaná argumentuje extenzívnym výkladom pojmu „uvedené spolu“, keďže sa musí predpokladať, že si spotrebiteľ prečítal aj zadnú stranu balenia, zatiaľ čo žalobkyňa a Komisia argumentujú reštriktívnym výkladom pojmu „uvedené spolu“, keďže článok 10 ods. 3 predstavuje výnimku z hlavného pravidla v článku 10 ods. 1, ktorý vyžaduje schválenie zdravotných tvrdení. Tvrdia tiež, že v prejednávanej veci sú údajné podporné osobitné zdravotné tvrdenia zmiešané v dlhšom zozname rôznych tvrdení, čo sťažuje zistiť, ktoré tvrdenia sú určené na podporu všeobecného zdravotného tvrdenia.

58.

V usmerneniach sa v oddiele 3 ods. 1 uvádza, že „z tohto dôvodu, ak sa odkazuje na všeobecné, nešpecifické priaznivé zdravotné účinky, takéto odkazy musia byť uvedené ‚vedľa‘ špecifického zdravotného tvrdenia zo zoznamu povolených zdravotných tvrdení z registra Únie alebo ‚následne‘ po ňom“ ( 12 ).

59.

Ak by sa znenie usmernení „vedľa“ alebo „následne“ malo považovať za bernú mincu, potom to naznačuje, že osobitné zdravotné tvrdenie musí bezprostredne susediť so všeobecným zdravotným tvrdením, aby bola splnená požiadavka „uvedené spolu“ podľa článku 10 ods. 3 nariadenia. Aj keď je pravda, že článok 10 ods. 4 predpokladá, že usmernenia sa môžu prijať, čo v súlade s odôvodnením 2 vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2013/63 môže mať za cieľ zabezpečenie „konzistentnosti pri uplatňovaní týchto ustanovení“ a „zabezpečenia väčšej jasnosti a istoty pre hospodárske subjekty“, je samozrejmé, že v Únii založenej na dodržiavaní zásad právneho štátu nemožno samotné znenie článku 10 ods. 3 nariadenia zmeniť, doplniť, ani inak rozšíriť na základe usmernení, ako sú tieto.

60.

Z toho vyplýva, že otázka musí byť určená výlučne na základe samotného znenia článku 10 ods. 3. Akokoľvek úzky a jemný rozdiel môže byť, spojenie „uvedené spolu“ je však o niečo širšie a obsiahlejšie ako slová „vedľa“ alebo „následne“, ako sa používajú v usmerneniach. Dalo by sa teda v každodennom rozhovore hovoriť napríklad o „sprievodnom“ liste k darčeku, aj keď tento list mohol byť v zapečatenej obálke a samotný darček mohol byť zabalený samostatne.

61.

Z tohto dôvodu podľa môjho názoru použitie výrazu „uvedené spolu“ v tejto súvislosti naznačuje, že postačuje, aby sa osobitné zdravotné tvrdenia, ktoré vyžaduje článok 10 ods. 3, zreteľne uvádzali inde na obale. Nie je potrebné, aby sa osobitné zdravotné tvrdenia umiestnili vedľa všeobecných zdravotných tvrdení uvedených v tomto prípade na prednej strane obalu, následne po nich alebo inak bezprostredne pri nich. Článok 10 ods. 3 neobsahuje ani požiadavku, aby boli všeobecné a osobitné zdravotné tvrdenia nejakým spôsobom prepojené, napríklad hviezdičkou. Namiesto toho postačuje, aby sa osobitným zdravotným tvrdeniam dal dostatočný význam, aby boli prístupné a aby si ich mohol spotrebiteľ prečítať.

62.

Ak sa má za to, že článok 10 ods. 3 je podľa súdneho výkladu nedostatočný alebo dostatočne nechráni záujmy spotrebiteľov, potom je samozrejme na normotvorcovi Únie, aby tento nedostatok napravil. Za súčasného znenia predpisu je však potrebné pripustiť, že v rámci bežnej reči je možné povedať, že vyhlásenie na zadnej strane spotrebiteľského balenia je „uvedené spolu“ s vyhlásením na prednej strane tohto obalu.

63.

Tento názor podporuje vec Neptune (C‑157/14) ( 13 ), v ktorej Súdny dvor potvrdil, že „prijatím ustanovení nariadenia č. 1924/2006 a smernice 2009/54 normotvorca Únie považoval za potrebné zaručiť, že spotrebiteľ získa primeranú a prehľadnú informáciu“.

64.

Z rozsudku Teekanne (C‑195/14) ( 14 ), ďalej vyplýva, že „z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že je prípustné, aby si spotrebitelia, ktorých rozhodnutie kúpiť si určitý výrobok závisí predovšetkým na zložení výrobku, ktorý si chcú kúpiť, najskôr prečítali zoznam zložiek“.

65.

Podľa môjho názoru možno kritériá uvedené v tejto judikatúre analogicky uplatniť aj na prejednávanú vec, takže je možné očakávať, že spotrebiteľ, ktorý si prečíta všeobecné zdravotné vyhlásenie na prednej strane obalu potravinového výrobku, bude tiež konzultovať ďalšie informácie uvedené na zadnej strane obalu, ktoré okrem zoznamu zložiek môžu obsahovať aj súbor osobitných zdravotných tvrdení, ktoré sú určené na podporu všeobecného zdravotného tvrdenia.

66.

Podľa môjho názoru teda nemôže byť všeobecnou požiadavkou, aby sa musel použiť osobitný spojovací nástroj, ako je použitie hviezdičky, ktorý by spotrebiteľa nasmeroval spredu na zadnú stranu obalu. Situácia sa však stáva zložitejšou, ak informácie na zadnej strane balenia obsahujú kombináciu tvrdení, z ktorých iba niektoré slúžia na podporu všeobecného zdravotného tvrdenia na prednej strane obalu, ako uvádza žalobkyňa a Komisia.

67.

Otázka, či je všeobecné zdravotné tvrdenie v skutočnosti podporené osobitnými zdravotnými tvrdeniami spôsobom, ktorý je pre spotrebiteľa dostatočne jasný na vyhodnotenie, je na posúdení vnútroštátneho súdu vo svetle skutkových okolností prípadu.

68.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Súdny dvor vo veci Teekanne (C‑195/14) ( 15 ) zdôraznil, že „vnútroštátny súd sa musí vzhľadom na uvedený údaj predovšetkým oprieť o predpokladané očakávanie priemerného, riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného spotrebiteľa“.

69.

Ďalej je možné poznamenať, že v tomto prípade môže nastať ďalší problém, pretože sa zdá, že niektoré z vyhlásení na zadnej strane obalu, ktoré sa týkajú vitamínu B, nezodpovedajú zoznamu schválených osobitných zdravotných vyhlásení. To je však opäť na posúdení vnútroštátneho súdu.

O druhej otázke

70.

Ako je uvedené vyššie, tieto návrhy sa obmedzujú na riešenie prvej otázky.

71.

Vo veci Nelsons (C‑177/15) ( 16 ) generálny advokát Bobek uviedol, že „nie je potrebné uvádzať priame vedecké dôkazy. Takéto tvrdenia sa musia miesto toho uvádzať s osobitnými zdravotnými tvrdeniami, ktoré majú v uvedených dôkazoch oporu. Všeobecné tvrdenie je tak podložené nepriamym dôkazom“.

72.

Súhlasím s týmto stanoviskom.

Návrh

73.

Navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prvú prejudiciálnu otázku, ktorú položil Bundesgerichthof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), odpovedal takto:

1.

Článok 10 ods. 1 a 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „osobitné zdravotné tvrdenia“ odkazuje na tvrdenia, ktoré boli povolené podľa nariadenia, zatiaľ čo pojem „všeobecné zdravotné tvrdenia“ sa vzťahuje na tvrdenia, ktoré môžu byť uvedené spolu s osobitnými zdravotnými tvrdeniami.

2.

Článok 10 ods. 3 nariadenia č. 1924/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že pri posudzovaní toho, či sú všeobecné zdravotné tvrdenia uvedené spolu s osobitnými zdravotnými tvrdeniami, je potrebné posúdiť po prvé, či boli osobitné zdravotné tvrdenia schválené, po druhé, či osobitné zdravotné tvrdenia podporujú všeobecné zdravotné tvrdenia, a po tretie, či vzťah medzi všeobecnými a osobitnými tvrdeniami môže rozlíšiť priemerný spotrebiteľ, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný.

3.

Umiestnenie všeobecných zdravotných tvrdení na prednej strane obalu a umiestnenie osobitných zdravotných tvrdení na zadnej strane obalu postačuje na vytvorenie vzťahu medzi tvrdeniami tak, aby bolo možné tvrdiť, že všeobecné zdravotné tvrdenie „je uvedené spolu“ s osobitným zdravotným tvrdením v zmysle článku 10 ods. 3. Vnútroštátny súd však musí posúdiť, či umiestnenie iných informácií na obale môže spôsobiť, že tento vzťah nebude pre priemerného spotrebiteľa, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, dostatočne jasný.


( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (Ú. v. EÚ L 404, 2006, s. 9), naposledy zmenené nariadením Komisie (EÚ) 2019/343 z 28. februára 2019. Na skutkové okolnosti tejto veci sa vzťahuje konsolidované znenie nariadenia uverejnené 13. decembra 2014 ako dokument č. 02006R1924-20141213.

( 3 ) EU:C:2016:474. Súdny dvor nenašiel príležitosť zaoberať sa touto otázkou v rozsudku z 23. novembra 2016, Nelsons (C‑177/15, EU:C:2016:888).

( 4 ) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 432/2012 zo 16. mája 2012 o povolení určitých zdravotných tvrdení o iných potravinách ako sú tie, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí (Ú. v. EÚ L 136, 2012, s. 1), naposledy zmenené nariadením Komisie (EÚ) 2017/1407. Na skutkové okolnosti tejto veci sa vzťahuje konsolidované znenie nariadenia uverejnené 13. mája 2014 ako dokument č. 02012R0432‑20140513.

( 5 ) Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/63/EÚ z 24. januára 2013, ktorým sa prijímajú usmernenia na vykonávanie osobitných podmienok v prípade zdravotných tvrdení ustanovených v článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 (Ú. v. EÚ L 22, 2013, s. 25).

( 6 ) Pozri http://ec.europa.eu/food/safety/labelling_nutrition/claims/register/public/.

( 7 ) V znení uplatniteľnom na spor vo veci samej.

( 8 ) V znení uplatniteľnom na spor vo veci samej.

( 9 ) Rozsudok zo 6. marca 2003, Kaba (C‑466/00, EU:C:2003:127, bod 40 a citovaná judikatúra).

( 10 ) Pozri rozsudok zo 17. decembra 2015, Neptune Distribution (C‑157/14, EU:C:2015:823, bod 33 a citovaná judikatúra), ako aj rozsudok zo 7. augusta 2018, Smith (C‑122/17, EU:C:2018:631, bod 34).

( 11 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bobek v už citovanej veci Nelsons GmbH/Ayonnax Nutripharm GmbH a Bachblütentreff Ltd (C‑177/15, EU:C:2016:474, bod 56).

( 12 ) To isté vyplýva z nemeckej verzie usmernení, v ktorej sa uvádza, že „für die Zwecke der Verordnung sollte die dem Verweis auf allgemeine, nichtspezifische Vorteile für die Gesundheit beigefügte zugelassene spezielle gesundheitsbezogene Angabe neben oder unter diesem Verweis angebracht werden“.

( 13 ) Rozsudok zo 17. decembra 2015 (EU:C:2015:823, bod 51).

( 14 ) Rozsudok zo 4. júna 2015, Teekanne (C‑195/14, EU:C:2015:361, bod 37).

( 15 ) Rozsudok zo 4. júna 2015 (EU:C:2015:361, bod 36).

( 16 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bobek vo veci Nelsons GmbH proti Ayonnax Nutripharm GmbH a Bachblütentreff Ltd (C‑177/15, EU:C:2016:474, bod 71).

Top