EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62017TJ0612

Rozsudok Všeobecného súdu (deviata rozšírená komora) z 10. novembra 2021.
Google LLC, anciennement Google Inc. a Alphabet, Inc. v. Európska komisia.
Hospodárska súťaž – Zneužitie dominantného postavenia – Všeobecné vyhľadávanie a špecializované vyhľadávanie produktov na internete – Rozhodnutie konštatujúce porušenie článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP – Zneužívanie prostredníctvom pákového efektu – Hospodárska súťaž na základe kvality alebo protisúťažný postup – Podmienky prístupu konkurentov k službe dominantného podniku, ktorej používanie nemôže byť účinne nahradené – Priaznivejšie zobrazovanie výsledkov vlastnej špecializovanej služby vyhľadávania zo strany dominantného podniku – Účinky – Potreba vypracovať kontrafaktuálny scenár – Neexistencia – Objektívne odôvodnenia – Neexistencia – Možnosť uložiť pokutu s prihliadnutím na určité okolnosti – Usmernenia k metóde stanovenia pokút – Neobmedzená súdna právomoc.
Vec T-612/17.

ECLI identifier: ECLI:EU:T:2021:763

 ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (deviata rozšírená komora)

z 10. novembra 2021 ( *1 )

„Hospodárska súťaž – Zneužitie dominantného postavenia – Všeobecné vyhľadávanie a špecializované vyhľadávanie produktov na internete – Rozhodnutie konštatujúce porušenie článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP – Zneužívanie prostredníctvom pákového efektu – Hospodárska súťaž na základe kvality alebo protisúťažný postup – Podmienky prístupu konkurentov k službe dominantného podniku, ktorej používanie nemôže byť účinne nahradené – Priaznivejšie zobrazovanie výsledkov vlastnej špecializovanej služby vyhľadávania zo strany dominantného podniku – Účinky – Potreba vypracovať kontrafaktuálny scenár – Neexistencia – Objektívne odôvodnenia – Neexistencia – Možnosť uložiť pokutu s prihliadnutím na určité okolnosti – Usmernenia k metóde stanovenia pokút – Neobmedzená súdna právomoc“

Vo veci T‑612/17,

Google LLC, predtým Google Inc., so sídlom v Mountain View, Kalifornia (Spojené štáty),

Alphabet, Inc., so sídlom v Mountain View,

v zastúpení: T. Graf, R. Snelders, C. Thomas, K. Fountoukakos‑Kyriakakos, advokáti, R. O’Donoghue, M. Pickford, QC, a D. Piccinin, barrister,

žalobkyne,

ktoré v konaní podporuje:

Computer & Communications Industry Association, so sídlom vo Washingtone, DC (Spojené štáty), v zastúpení: J. Killick a A. Komninos, advokáti,

vedľajší účastník konania,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: T. Christoforou, N. Khan, A. Dawes, H. Leupold a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Spolková republika Nemecko, v zastúpení: J. Möller, S. Heimerl a S. Costanzo, splnomocnení zástupcovia,

Dozorný úrad EZVO, v zastúpení: C. Zatschler a C. Simpson, splnomocnení zástupcovia,

Bureau européen des unions de consommateurs (BEUC), so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: A. Fratini, advokát,

Infederation Ltd, so sídlom v Crowthorne (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: A. Morfey, S. Gartagani, L. Hannah, A. D’heygere, K. Gwilliam, solicitors, a T. Vinje, advokát,

Kelkoo, so sídlom v Paríži (Francúzsko), v zastúpení: J. Koponen a B. Meyring, advokáti,

Verband Deutscher Zeitschriftenverleger eV, so sídlom v Berlíne (Nemecko), v zastúpení: T. Höppner, profesor, P. Westerhoff a J. Weber, advokáti,

Visual Meta GmbH, so sídlom v Berlíne, v zastúpení: T. Höppner, profesor, a P. Westerhoff, advokát,

BDZV– Bundesverband Digitalpublisher und Zeitungsverleger eV, predtým Bundesverband Deutscher Zeitungsverleger eV, so sídlom v Berlíne, v zastúpení: T. Höppner, profesor, a P. Westerhoff, advokát,

a

Twenga, so sídlom v Paríži, v zastúpení: L. Godfroid, S. Hautbourg a S. Pelsy, advokáti,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ v prvom rade na zrušenie rozhodnutia Komisie C(2017) 4444 final z 27. júna 2017 týkajúceho sa konania podľa článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP [vec AT.39740 – Google Search (Shopping)] a subsidiárne na zrušenie alebo zníženie pokuty uloženej žalobkyniam,

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata rozšírená komora),

v zložení: predseda komory S. Gervasoni, sudcovia L. Madise (spravodajca), R. da Silva Passos, K. Kowalik‑Bańczyk a C. Mac Eochaidh,

tajomník: E. Artemiou, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12., 13. a 14. februára 2020,

vyhlásil tento

Rozsudok

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

A. Kontext

1

Google LLC, predtým Google Inc., je americká spoločnosť špecializujúca sa na produkty a služby súvisiace s používaním internetu. Je známa hlavne svojím vyhľadávačom, ktorý umožňuje používateľom internetu (ďalej tiež označeným v závislosti od kontextu ako „používatelia“ alebo „spotrebitelia“) nájsť a otvoriť pomocou prehliadača, ktorý používajú, a prostredníctvom hypertextových odkazov internetové stránky zodpovedajúce ich potrebám. Od 2. októbra 2015 je Google LLC dcérskou spoločnosťou v 100 % vlastníctve spoločnosti Alpphabet, Inc., ktorá je hlavnou materskou spoločnosťou skupiny (ďalej spoločne len „Google“).

2

Vyhľadávač spoločnosti Google dostupný na adrese www.google.com alebo na podobných adresách s národnou koncovkou umožňuje získať výsledky vyhľadávania prezentované na stránkach, ktoré sa zobrazujú na obrazovkách používateľov internetu. Tieto výsledky uvedený vyhľadávač vyberá buď podľa všeobecných kritérií a bez toho, aby stránky, na ktoré tieto výsledky odkazujú, platili spoločnosti Google za zobrazenie (ďalej len „výsledky všeobecného vyhľadávania“ alebo „všeobecné výsledky“), alebo podľa špecializovanej logiky pre konkrétny typ vykonaného vyhľadávania (ďalej len „výsledky špecializovaného vyhľadávania“). Výsledky špecializovaného vyhľadávania sa môžu prípadne zobrazovať bez konkrétneho zásahu zo strany používateľa internetu spolu s výsledkami všeobecného vyhľadávania na tej istej stránke (ďalej len „stránka alebo stránky s výsledkami všeobecného vyhľadávania) alebo tiež samostatne ako odpoveď na požiadavku používateľa internetu zadanú na špecializovanej stránke vyhľadávača spoločnosti Google alebo po aktivácii zobrazovania odkazov v niektorých častiach jeho stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania. Google vyvinula viacero špecializovaných služieb vyhľadávania, napríklad pre aktuality, lokálne obchodné informácie a ponuky, leteckú dopravu alebo nákup produktov. V prejednávanej veci ide práve o túto poslednú kategóriu.

3

Špecializované služby vyhľadávania zamerané na nákup produktov (ďalej len „služby porovnávania produktov“) samy osebe nepredávajú produkty, ale porovnávajú a vyberajú ponuky internetových predajcov, ktorí ponúkajú hľadaný produkt. Títo predajcovia môžu byť priamymi predajcami alebo predajnými platformami, ktoré zhromažďujú ponuky mnohých predajcov a kde je možné hľadaný produkt okamžite objednať (medzi najznámejšie patria eBay, Amazon, PriceMinister alebo Fnac).

4

Podobne ako výsledky všeobecného vyhľadávania, aj výsledky špecializovaného vyhľadávania môžu byť výsledkami, niekedy označovanými ako „prirodzené“, ktoré nezávisia od platieb internetových stránok, na ktoré odkazujú, aj keď ide o stránky obchodníkov. Poradie uvádzania týchto prirodzených výsledkov na stránkach s výsledkami je tiež nezávislé od platieb.

5

Na stránkach s výsledkami spoločnosti Google, ako aj na stránkach iných vyhľadávačov sa zobrazujú aj výsledky, ktoré sú naopak platené internetovými stránkami, na ktoré odkazujú. Tieto výsledky, bežne nazývané „reklamy“ (v angličtine skrátene „ads“), takisto súvisia s vyhľadávaním uskutočneným používateľom internetu a sú odlíšené od prirodzených výsledkov všeobecného vyhľadávania alebo špecializovaného vyhľadávania, napríklad slovami „reklama“ alebo „sponzorované“. Na stránkach s výsledkami sa zobrazujú buď na osobitných miestach alebo medzi inými výsledkami. Môžu mať formu výsledkov špecializovaného vyhľadávania a preto niektoré špecializované služby vyhľadávania spoločnosti Google sú založené na platenom systéme zahrnutia. Ich zobrazovanie je viazané na platobné záväzky inzerentov, ktoré prijali v rámci aukcií. V prípade potreby sa použijú doplňujúce kritériá výberu. Inzerenti platia spoločnosti Google, ak používateľ internetu kliknutím aktivuje hypertextový odkaz uvedený v ich reklame, ktorý vedie na ich vlastnú internetovú stránku.

6

Stránky so všeobecnými výsledkami spoločnosti Google môžu alebo mohli obsahovať všetky typy výsledkov uvedené v bodoch 2 až 5 vyššie. Ako sa tiež uvádza v bode 2 vyššie, výsledky špecializovaného vyhľadávania bez ohľadu na to, či sú prirodzené alebo či ide o reklamy, sa môžu tiež zobrazovať samostatne na stránke so špecializovanými výsledkami ako odpoveď na požiadavku používateľa internetu zadanú na stránke špecializovaného vyhľadávania vyhľadávača spoločnosti Google alebo po aktivácii zobrazovania odkazov v niektorých častiach jeho stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania.

7

Aj iné vyhľadávače než je vyhľadávač spoločnosti Google ponúkajú alebo ponúkali služby všeobecného a špecializovaného vyhľadávania, ako napríklad Alta Vista, Yahoo, Bing alebo Qwant. Okrem toho existujú špecifické vyhľadávače na porovnanie produktov, akými sú Bestlist, Nextag, IdealPrice, Twenga, Kelkoo alebo Prix.net.

8

Podľa vysvetlení spoločnosti Google, ktoré neboli spochybnené, začala táto spoločnosť poskytovať používateľom internetu službu porovnávania produktov v roku 2002 po alebo zároveň s ďalšími vyhľadávačmi ako Alta Vista, Yahoo, AskJeeves alebo America On Line (AOL). Tieto iniciatívy reagovali na zistenie, že postupy, ktoré dovtedy používali vyhľadávače, nevyhnutne neposkytovali najrelevantnejšie výsledky ako odpoveď na osobitné vyhľadávania, ktoré sa napríklad týkali aktualít alebo nakupovania produktov. Google tak od konca roka 2002 poskytovala výsledky porovnávania produktov (ďalej len „výsledky pre produkty“) v Spojených štátoch, a potom približne o dva roky neskôr postupne v niektorých krajinách Európy. Tieto výsledky neboli výsledkami jej bežných algoritmov všeobecného vyhľadávania aplikovaných na informácie nachádzajúce sa na internetových stránkach, pričom tieto informácie sú najprv extrahované postupom nazývaným „crawling“, ktorým Google preskúmava obsah internetu na účely indexácie, potom sú vyberané na zahrnutie do „indexu webov“ spoločnosti Google a nakoniec triedené podľa ich relevantnosti pre zobrazenie v odpovedi na požiadavku používateľa internetu, ale skôr výsledkami špecifických algoritmov aplikovaných na informácie obsiahnuté v databáze dopĺňanej samotnými predajcami, nazývanej „index produktov“. Tieto výsledky boli najprv poskytované prostredníctvom stránky špecializovaného vyhľadávania s názvom Froogle, odlišnej od stránky všeobecného vyhľadávania vyhľadávača, potom od roku 2003 v Spojených štátoch a od roku 2005 v niektorých krajinách Európy tiež zo stránky všeobecného vyhľadávania vyhľadávača. V tomto poslednom uvedenom prípade sa výsledky pre produkty zobrazovali zoskupené na stránkach všeobecných výsledkov v tzv. Product OneBox (ďalej len „Product OneBox“), a to pod alebo súbežne s reklamami nachádzajúcimi sa v hornej alebo bočnej časti stránky a nad výsledkami všeobecného vyhľadávania, ako znázorňuje nasledujúci obrázok s popisom poskytnutým spoločnosťou Google:

Image

9

Ak totiž používateľ internetu použil na zadanie svojej požiadavky týkajúcej sa produktu stránku všeobecného vyhľadávania, odpovede poskytnuté vyhľadávačom zahŕňali výsledky špecializovaného vyhľadávania a zároveň výsledky všeobecného vyhľadávania. Pokiaľ používateľ internetu klikol na odkaz s výsledkom Product OneBox, bol presmerovaný priamo na príslušnú stránku webovej lokality predajcu hľadaného produktu, kde ho mohol kúpiť. Okrem toho osobitný odkaz nachádzajúci sa v Product OneBox umožňoval presmerovanie na stránku s výsledkami Froogle so širším výberom špecializovaných výsledkov pre produkty. Google vysvetľuje, že naproti tomu výsledky Froogle sa vo výsledkoch všeobecného vyhľadávania nikdy neobjavili, zatiaľ čo výsledky iných špecializovaných vyhľadávačov na porovnávanie produktov sa v nich mohli nachádzať.

10

Google uvádza, že od roku 2007 zmenila spôsob zostavovania výsledkov pre produkty.

11

V súvislosti s týmito zmenami Google pre svoje stránky špecializovaného vyhľadávania a špecializovaných výsledkov porovnávania produktov zmenila názov Froogle na Product Search.

12

Pokiaľ ide o výsledky pre produkty zobrazované zo stránky všeobecného vyhľadávania na stránkach so všeobecnými výsledkami, Google na jednej strane obohatila obsah Product OneBox pridaním fotografií. Google v tejto súvislosti poskytla nasledujúcu ilustráciu prvého typu pridania fotografií:

Image

13

Google tiež rozčlenila možné výsledky kliknutím na zobrazený odkaz s výsledkom: v závislosti od prípadu bol používateľ internetu ako predtým presmerovaný priamo na príslušnú stránku webovej lokality predajcu hľadaného produktu, kde ho mohol kúpiť, alebo bol presmerovaný na stránku so špecializovanými výsledkami Product Search, kde našiel ďalšie ponuky toho istého produktu. Product Onebox sa postupne premenoval v rôznych krajinách na Product Universal (ďalej len „Product Universal“) (napríklad v roku 2008 v Spojenom kráľovstve a Nemecku), pričom sa stal atraktívnejší. Google poskytla nasledujúcu ilustráciu s popisom dvoch variantov Product Universal:

Image

14

Na druhej strane Google zaviedla mechanizmus nazývaný Universal Search, ktorý v prípade identifikácie vyhľadávania zameraného na nákup produktov umožňuje na stránke so všeobecnými výsledkami hierarchicky usporiadať produkty patriace pod Product Onebox, neskôr Product Universal, vo vzťahu k výsledkom všeobecného vyhľadávania.

15

Pokiaľ ide o výsledky pre platené produkty zobrazujúce sa na jej stránkach s výsledkami, Google od septembra 2010 zaviedla v Európe obohatený formát v porovnaní s reklamami pozostávajúcimi iba z textu (text ads v angličtine, ďalej len „textové reklamy“), ktoré sa dovtedy takto zobrazovali. Ak si to inzerent zvolil, kliknutím na text mohol používateľ internetu vidieť v zväčšenom formáte oproti pôvodnej textovej reklame fotografie hľadaných produktov a ich ceny v ponuke inzerenta. Google poskytla ilustráciu s popisom takéhoto rozšírenia textovej reklamy:

Image

16

Od novembra 2011 Google doplnila v Európe tento mechanizmus rozširovania textových reklám o priame zobrazovanie reklamných skupín viacerých inzerentov na svojich stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania, spolu s fotografiami a cenami, ktoré nazvala „zoznamy reklám na produkty“ alebo „reklamy na produkty“ (ďalej len „reklamy na produkty“), a ktoré sa nachádzali buď na pravej strane, alebo v hornej časti stránky s výsledkami. Kliknutím na reklamu v skupine bol používateľ internetu presmerovaný na internetovú stránku inzerenta. Google poskytla nasledujúcu ilustráciu reklamy na produkty:

Image

17

Google následne prestala na svojich stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania súbežne zobrazovať prirodzené výsledky pre zoskupené produkty špecializovaného vyhľadávania (Product Universal), reklamy na zoskupené produkty (product ads), textové reklamy (text ads), prípadne rozšírené textové reklamy, a výsledky všeobecného vyhľadávania, keďže sa domnievala, že nie je žiaduce zachovať tento stav. V roku 2013 Google tiež ukončila v Európe Product Universal a rozšírené textové reklamy na svojich stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania. Na týchto stránkach sa preto objavili už len reklamy na zoskupené produkty premenované na„Shopping Commercial Units“ alebo „Shopping Units“ (ďalej len „Shopping Units“), textové reklamy a výsledky všeobecného vyhľadávania. Google poskytla ilustráciu s popisom Shopping Unit umiestnenej nad textovými reklamami a výsledkom všeobecného vyhľadávania:

Image

18

Používateľ internetu, ktorý klikol na reklamu nachádzajúcu sa v Shopping Unit, bol teda vždy presmerovaný na predajnú internetovú stránku inzerenta. Na stránku špecializovaného vyhľadávania a špecializovaných výsledkov porovnávania produktov spoločnosti Google, ktorá obsahuje ďalšie reklamy, sa dostal iba vtedy, ak klikol na špecifický odkaz nachádzajúci sa na začiatku Shopping Unit alebo na odkaz prístupný z hlavného navigačného menu (záložka „Shopping“).

19

Google spresňuje, že výber reklám pre Shopping Unit zahŕňal nielen mechanizmus aukcií uvedený v bode 5 vyššie, ale aj podobné kritériá, aké použila na generovanie svojich prirodzených výsledkov pre produkty, uvedené v bode 8 vyššie. Vysvetľuje bez toho, aby to bolo spochybnené, že výber mohol prípadne viesť k tomu, že textové reklamy sa v poradí zobrazenia na stránke so všeobecnými výsledkami uprednostňovali pred Shopping Unit alebo naopak, či dokonca vylúčiť akékoľvek zobrazenie Shopping Unit, ak počet kvalitných reklám nebol dostatočný.

20

Google súčasne s odstránením Product Universal zo svojej stránky so všeobecnými výsledkami tiež prestala zobrazovať prirodzené výsledky pre produkty na svojej stránke špecializovaných výsledkov Product Search, z ktorej sa stala stránka s názvom Google Shopping obsahujúca iba reklamy. Google poskytla nasledujúcu ilustráciu stránky Google Shopping:

Image

B. Správne konanie

21

Prejednávaná vec vyplýva z viacerých sťažností, ktoré na Európsku komisiu podali od novembra 2009 podniky, združenia podnikov a združenia spotrebiteľov, ako aj z prípadov, ktoré Komisii postúpili vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž [najmä Bundeskartellamt (Spolkový úrad pre hospodársku súťaž, Nemecko)].

22

Dňa 30. novembra 2010 Komisia začala konanie proti spoločnosti Google na základe článku 2 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov [101 a 102 ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81).

23

Dňa 13. marca 2013 Komisia prijala predbežné posúdenie na základe článku 9 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 a 102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), s cieľom prípadného prijatia záväzkov zo strany spoločnosti Google, ktorými by reagovala na obavy Komisie. Komisia vo svojom predbežnom posúdení predovšetkým konštatovala, že zvýhodnené zaobchádzanie s odkazmi na vlastné špecializované služby vyhľadávania spoločnosti Google na jej stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania v porovnaní s odkazmi na konkurenčné špecializované služby vyhľadávania mohlo porušovať článok 102 ZFEÚ a článok 54 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP).

24

Hoci Google uviedla, že nesúhlasí s právnou analýzou obsiahnutou v predbežnom posúdení a spochybnila tvrdenie, podľa ktorého praktiky opísané Komisiou porušujú článok 102 ZFEÚ, predložila tri súbory záväzkov, a to prvý 3. apríla 2013, druhý 21. októbra 2013 a tretí 31. januára 2014.

25

V období od 27. mája 2014 do 11. augusta 2014 Komisia odosielala na základe článku 7 ods. 1 nariadenia č. 773/2004 listy sťažovateľom, ktorí podali sťažnosť do 27. mája 2014, pričom im oznámila, že má v úmysle zamietnuť ich sťažnosti. V listoch Komisia uviedla predbežný názor, že tretí súbor záväzkov predložených spoločnosťou Google by mohol vyriešiť obavy o hospodársku súťaž vyjadrené v predbežnom posúdení.

26

Devätnásť sťažovateľov predložilo pripomienky v odpovedi na tieto listy. Po analýze týchto pripomienok Komisia 4. septembra 2014 informovala Google, že v konečnom dôsledku nemôže prijať rozhodnutie o prijatí záväzkov podľa článku 9 nariadenia č. 1/2003.

27

Dňa 15. apríla 2015 sa Komisia vrátila k postupu zistenia porušenia podľa článku 7 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 a prijala oznámenie námietok adresované spoločnosti Google, v rámci ktorého dospela k predbežnému záveru, že predmetné postupy predstavovali zneužívanie dominantného postavenia, a preto porušili článok 102 ZFEÚ.

28

Dňa 27. apríla 2015 Komisia poskytla spoločnosti Google prístup k spisu.

29

V období od júna do septembra 2015 Komisia zaslala 24 sťažovateľom a 10 zúčastneným stranám verziu oznámenia námietok, ktorá nemala dôverný charakter. Pripomienky predložilo celkovo 20 sťažovateľov a 7 zúčastnených strán.

30

Dňa 27. augusta 2015 Google predložila svoju odpoveď na oznámenie námietok.

31

V období od októbra do novembra 2015 Komisia zaslala 23 sťažovateľom a 9 zúčastneným stranám verziu odpovede na oznámenie námietok, ktorá nemala dôverný charakter. Pripomienky predložilo14 sťažovateľov a 7 zúčastnených strán.

32

Dňa 14. júla 2016 Komisia prijala doplňujúce oznámenie námietok.

33

Dňa 27. júla 2016 Komisia poskytla spoločnosti Google ďalší prístup k spisu.

34

V období od septembra do októbra 2016 Komisia zaslala 20 sťažovateľom a 6 zúčastneným stranám verziu doplňujúceho oznámenia námietok, ktorá nemala dôverný charakter. Pripomienky k doplňujúcemu oznámeniu námietok predložilo 9 sťažovateľov a 3 zúčastnené strany.

35

Dňa 3. novembra 2016 Google predložila svoju odpoveď na doplňujúce oznámenie námietok.

36

Dňa 28. februára 2017 Komisia zaslala spoločnosti Google „list o skutočnostiach“, v ktorom ju upozornila na dôkazy, ktoré neboli výslovne uvedené v oznámení námietok a v doplňujúcom oznámení námietok, ale ktoré mohli byť po analýze spisu potenciálne relevantné na podporu predbežného záveru vyplývajúceho z týchto dokumentov.

37

Dňa 1. marca 2017 Komisia poskytla spoločnosti Google ďalší prístup k spisu.

38

Dňa 18. apríla 2017 Google odpovedala na „list o skutočnostiach“.

39

Dňa 27. júna 2017 Komisia prijala rozhodnutie C(2017) 4444 final týkajúce sa konania podľa článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP [vec AT.39740 – Google Search (Shopping)] (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

C. Napadnuté rozhodnutie

40

Komisia po tom, čo v napadnutom rozhodnutí opísala etapy konania, ktoré viedli k jeho prijatiu, a vyvrátila výhrady spoločnosti Google týkajúce sa vedenia tohto konania, najskôr vymedzila relevantné trhy v zmysle pravidiel hospodárskej súťaže.

41

Komisia pripomenula, že v kontexte identifikácie možného dominantného postavenia podniku na trhu musela pri určení relevantného trhu alebo trhov vziať do úvahy nielen vlastnosti dotknutých výrobkov alebo služieb, ale aj štruktúru ponuky a dopytu. Zdôraznila, že otázku odlišnosti tovarov a služieb v tomto kontexte treba posúdiť z hľadiska dopytu spotrebiteľa.

42

Komisia konštatovala, že relevantnými produktovými trhmi sú jednak trh služieb všeobecného vyhľadávania na internete, a jednak trh služieb porovnávania produktov na internete.

43

V prvom rade, pokiaľ ide o trh služieb všeobecného vyhľadávania na internete, Komisia uviedla, že činnosť spočívajúca v ponúkaní takejto služby je hospodárskou činnosťou, pretože aj keď používatelia internetu využívajú túto službu bezplatne, súhlasia s tým, že prevádzkovateľ vyhľadávača zhromažďuje údaje o nich, ktoré môže následne zhodnotiť najmä u inzerentov, ktorí chcú zobrazovať reklamu na stránkach s výsledkami. Vo všeobecnosti na „obojstranných“ platformách jedna strana bezplatná pre jednu skupinu používateľov (v tomto prípade používateľ internetu) umožňuje, ak funguje spoľahlivo, posilniť dopyt po druhej strane, pokiaľ ide o jej platenú časť a jej skupinu používateľov (v tomto prípade inzerenti, ktorí chcú osloviť čo najviac používateľov internetu). V tomto rozsahu si rôzne služby všeobecného vyhľadávania na internete konkurujú, aby prostredníctvom kvality svojho vyhľadávača prilákali používateľov internetu, ako aj inzerentov.

44

Komisia ďalej konštatovala, že z hľadiska dopytu používateľov internetu existuje medzi službami všeobecného vyhľadávania a inými službami ponúkanými na internete len malá zastupiteľnosť.

45

Konkrétne špecializované služby vyhľadávania môžu podľa Komisie len ťažko nahradiť služby všeobecného vyhľadávania, keďže zo všetkého pokrývajú iba špecializované oblasti. Okrem toho najčastejšie odkazujú len na obchodné ponuky, zatiaľ čo služby všeobecného vyhľadávania odkazujú na akýkoľvek typ služby na internete. Odlišný je aj spôsob, akým sa vracajú odpovede z týchto rôznych vyhľadávacích služieb, aj keď len z hľadiska tvorby ich databáz. Ich finančné modely sa tiež líšia, keďže služby všeobecného vyhľadávania sa financujú výlučne platbou za zobrazenie reklám na stránkach s výsledkami a špecializované služby vyhľadávania sú navyše financované platbami od podnikov, ktorých stránky sú uvádzané vo výsledkoch vyhľadávania, ak si používatelia internetu príslušný odkaz rozkliknú (platby za kliknutie alebo následnú transakciu). Konkrétne príklady, najmä príklad spoločnosti Google, tieto rozdiely potvrdzujú. Mnohé podniky ponúkajúce špecializované služby vyhľadávania, ako napríklad Shopzilla (služba porovnávania produktov) alebo Kayak (služba porovnávania cestovných poplatkov), tak neponúkajú službu všeobecného vyhľadávania. Google sama osebe jasne rozlišuje medzi dvoma typmi vyhľadávacích služieb a pre svoje špecializované služby vyhľadávania systematicky používa špecifické vyhľadávacie stránky a stránky s výsledkami. Analytici z odvetvia takisto rozlišujú medzi týmito dvoma typmi služieb. Komisia zdôrazňuje aj ďalšie rozdiely týkajúce sa funkcií alebo používania oboch typov služieb, aj keď niekedy každá z nich môže poskytnúť odpovede na rovnakú požiadavku.

46

Pokiaľ ide o zastupiteľnosť na strane ponuky, Komisia tiež uviedla, že existuje malá zastupiteľnosť medzi službami všeobecného vyhľadávania a a inými službami ponúkanými na internete. V tejto súvislosti sa opiera o existenciu prekážok vstupu v prípade služieb všeobecného vyhľadávania pre prevádzkovateľov iných služieb na internete, aby preukázala, že by pre nich bolo ťažké z krátkodobého hľadiska a bez značných nákladov alebo rizík konkurovať existujúcim poskytovateľom služieb všeobecného vyhľadávania.

47

Podľa Komisie by poskytovateľ služieb na internete, ktorý chce ponúkať novú službu všeobecného vyhľadávania, musel v zásade čeliť značným investíciám. Viaceré veľké internetové spoločnosti poukázali v tejto súvislosti na existenciu vážnych prekážok vstupu. Ak má služba všeobecného vyhľadávania fungovať spoľahlivo a udržateľne, potrebuje prijímať veľké množstvo vyhľadávacích dopytov. Keďže kvalita odpovedí na požiadavky používateľov internetu sa výrazne zmenila, narušenie postavenia na trhu, ktoré bolo možné pozorovať v minulosti, keď Google predbehla bývalé popredné vyhľadávače Alta Vista a Lycos, dnes už nie je pravdepodobné. Rozvoj reklamy na stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania tiež zvýhodňuje lídra, ktorý priláka viac inzerentov vzhľadom na počet používateľov využívajúcich jeho službu všeobecného vyhľadávania. To ešte viac sťažuje prienik nových prevádzkovateľov na trh, pričom sa naopak zistilo, že od roku 2007 niekoľko prevádzkovateľov ukončilo činnosť alebo sa obmedzilo na daný vnútroštátny trh alebo jazykovú oblasť. Iba spoločnosť Microsoft mohla vykonávať túto činnosť výraznejším spôsobom pomocou svojho vyhľadávača Bing, ktorého podiel na trhu však v žiadnej krajine EHP nepresiahol 10 %.

48

Komisia ďalej zastávala názor, že služby všeobecného vyhľadávania na internete by sa nemali rozlišovať podľa toho, či ich používatelia internetu využívajú na počítačoch alebo na iných koncových zariadeniach, akými sú tablety alebo smartfóny. Preto dospela k záveru, že existuje produktový trh pre služby všeobecného vyhľadávania na internete.

49

V druhom rade, pokiaľ ide o trh služieb porovnávania produktov na internete, Komisia uviedla nasledujúce dôvody jeho existencie. Služby porovnávania produktov sa odlišujú od ostatných špecializovaných služieb vyhľadávania na internete. Z hľadiska dopytu každá špecializovaná služba vyhľadávania reaguje na vyhľadávania zamerané na konkrétny typ veci a poskytuje odpovede len na tento účel, takže rôzne špecializované vyhľadávacie služby nie sú navzájom zastupiteľné. Z hľadiska ponuky sú kritériá výberu odpovedí, obsah databáz, povaha a pôsobnosť prevádzkovateľov internetových stránok, na ktoré môže špecializovaná služba vyhľadávania odkazovať, a zmluvné vzťahy s týmito prevádzkovateľmi natoľko odlišné v závislosti od typu špecializovaného vyhľadávania, že pre poskytovateľa špecializovanej služby vyhľadávania by bolo ťažké krátkodobo a bez vynaloženia značných dodatočných nákladov ponúkať iný typ špecializovanej služby vyhľadávania a teda si v tomto smere konkurovať. Zastupiteľnosť na strane ponuky teda neexistuje ani medzi rôznymi typmi špecializovaných služieb vyhľadávania.

50

Z rôznych dôvodov je tiež malá zastupiteľnosť medzi službami zobrazovania všeobecných reklám na stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania (v napadnutom rozhodnutí označované ako „online search advertising platforms“) a službami porovnávania produktov. Komisia v tejto súvislosti uviedla hlavne dôvody týkajúce sa metód vývoja a fungovania oboch typov služieb, najmä skutočnosti, že používateľ internetu osobitne nevyhľadáva reklamy, zatiaľ čo na službu porovnávania produktov sa obracia cielene na účel získania výsledkov.

51

Služby priamych predajcov na internete môžu takisto len ťažko nahradiť služby porovnávania produktov. Komisia v tejto súvislosti v podstate zdôraznila, že priami predajcovia sa zameriavajú na výrobky alebo služby, ktoré sami predávajú, a že skutočnosť, že používateľ internetu si od nich môže kúpiť tovar bez toho, aby prešiel fázou vyhľadávania prostredníctvom služby porovnávania produktov, neznamená, že existuje zastupiteľnosť medzi týmito dvoma typmi služieb, ktoré sú veľmi odlišné.

52

Služby predajných platforiem na internete, nazývané „obchodné platformy“, môžu samy osebe len ťažko nahradiť služby porovnávania produktov. V tejto súvislosti Komisia najmä ako odpoveď na viacero opačných tvrdení spoločnosti Google predložila podrobnú analýzu toho, čo považovala za rozdiely medzi týmito dvoma typmi služieb, súvisiace najmä so skutočnosťou, že tieto dva typy služieb podľa nej reagujú na rozdielne potreby používateľov internetu a predajcov na internete vrátane toho, že na rozdiel od týchto platforiem služby porovnávania produktov nepredávajú produkty, a teda nezabezpečujú rôzne plnenia ani nepreberajú záväzky spojené s predajom.

53

Pokiaľ ide o geografický rozsah relevantných trhov, Komisia dospela k záveru, že tak trhy so všeobecnými vyhľadávacími službami, ako aj trhy so špecializovanými vyhľadávacími službami majú vnútroštátny charakter. Napriek možnosti prehliadať internetovú stránku z akéhokoľvek miesta, faktory spojené s národným rozčlenením, najmä jazykového charakteru, a existencia „národných“ vyhľadávačov viedli k tomuto záveru, ktorý navyše Google nespochybnila.

54

Komisia ďalej uviedla, že Google má od roku 2008 dominantné postavenie na trhu všeobecných vyhľadávacích služieb v každej krajine EHP s výnimkou Českej republiky, kde má toto postavenie len od roku 2011. Komisia sa v tejto súvislosti opierala o rôzne faktory. Poukázala na veľmi vysoký a stabilný objem trhových podielov spoločnosti Google, ktoré boli zaznamenané v rôznych štúdiách a od roku 2008 takmer vždy prekročili 80 %, s výnimkou Českej republiky, kde sa však Google stala od januára 2011 nesporným lídrom s trhovým podielom presahujúcim 70 %. Komisia zdôraznila nízke trhové podiely konkurentov spoločnosti Google, akými sú Bing alebo Yahoo. Zopakovala úvahy týkajúce sa prekážok vstupu na trh, ktoré už načrtla vo svojej analýze o definícii trhu, a tiež zdôraznila, že len málo používateľov internetu využíva viac ako jeden všeobecný vyhľadávač, že Google má dobrú povesť a že používatelia internetu, ktorí sú od seba nezávislí, nepredstavujú vyrovnávaciu kúpnu silu. Odmietla tvrdenia spoločnosti Google, podľa ktorých bezplatnosť jej služby pre používateľov internetu zmenila situáciu a uviedla, že dominantné postavenie spoločnosti Google existovalo tiež pri vyhľadávaniach uskutočňovaných zo stolových počítačov, ako aj z mobilných zariadení.

55

Komisia potom dospela k záveru, že Google v rôznych časoch od januára 2008 zneužívala svoje dominantné postavenie existujúce na trinástich vnútroštátnych trhoch so všeobecnými vyhľadávacími službami v rámci EHP tým, že znižovala návštevnosť konkurenčných služieb porovnávania produktov zo svojich stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania a zvyšovala návštevnosť vlastnej služby porovnávania produktov, čo mohlo mať alebo pravdepodobne malo protisúťažné účinky na príslušných trinásť vnútroštátnych trhov so špecializovanými vyhľadávacími službami, ale aj na uvedené vnútroštátne trhy so všeobecnými vyhľadávacími službami. Dotknutými krajinami sú Belgicko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo a Nórsko.

56

Komisia ďalej opísala zneužívanie vytýkané spoločnosti Google. Pokiaľ ide o dotknuté zásady, Komisia vysvetlila, že zákazy uvedené v článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP sa môžu týkať nielen správania podniku, ktorý má v úmysle posilňovať svoje postavenie na trhu, na ktorom už má dominantné postavenie, ale aj správania podniku v dominantnom postavení na danom trhu, ktorý má tendenciu rozširovať svoje postavenie na susednom trhu narušením hospodárskej súťaže. Komisia pripomenula, že zneužitie dominantného postavenia je zakázané bez ohľadu na prostriedky alebo postupy použité na tento účel a nezávisle od akéhokoľvek pochybenia, a že dotknutý podnik však môže poskytnúť zdôvodnenie tým, že preukáže, že jeho správanie bolo objektívne nevyhnutné alebo že vyvolaný účinok vylúčenia možno vyvážiť výhodami v zmysle zvýšenia efektívnosti, z ktorého mali prospech aj spotrebitelia.

57

Komisia v časti 7.2 napadnutého rozhodnutia uviedla, že zneužitie zistené v prejednávanej veci spočívalo v tom, že na stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google bola jej vlastná služba porovnávania produktov výhodnejšie umiestnená a zobrazená v porovnaní s konkurenčnými službami porovnávania produktov.

58

S cieľom preukázať, v čom boli tieto postupy zneužívajúce a porušujúce hospodársku súťaž na základe kvality, Komisia v prvom rade v časti 7.2.1 napadnutého rozhodnutia opísala, ako spoločnosť Google umiestňovala a zobrazovala vlastnú službu porovnávania produktov výhodnejšie ako konkurenčné služby porovnávania produktov. Komisia najprv preskúmala, ako sú medzi všeobecnými výsledkami spoločnosti Google umiestňované a zobrazované konkurenčné služby porovnávania produktov, a následne preskúmala, ako sa na stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google umiestňuje a zobrazuje jej vlastná služba porovnávania produktov.

59

Pokiaľ ide na jednej strane o umiestňovanie konkurenčných služieb porovnávania produktov, Komisia poznamenala, že tieto sa objavujú vo všeobecných výsledkoch vo forme odkazov na ich stránky s výsledkami, ktoré môžu zodpovedať zadanej požiadavke, pričom ich pozícia býva v rámci poradia všeobecných výsledkov znížená pomocou tzv. algoritmov „úprav“ týchto výsledkov, najmä algoritmu s názvom Panda, a to najmä z dôvodu vlastností služieb porovnávania produktov, konkrétne nedostatku pôvodného obsahu. Komisia predovšetkým uviedla, že od ich zavedenia sa dotknuté algoritmy uplatňovali na prevažnú väčšinu z 361 služieb porovnávania produktov označených spoločnosťou Google v jej odpovedi na oznámenie námietok (ďalej len „361 konkurenčných služieb porovnávania produktov označených spoločnosťou Google“) a že v Spojenom kráľovstve, Nemecku, Francúzsku, Taliansku a Španielsku v období od 2. augusta 2010 do 2. decembra 2016 viditeľnosť konkurenčných služieb porovnávania produktov na stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google, ktorá bola na svojom vrchole koncom roka 2010 a začiatkom roka 2011, utrpela náhly pokles po spustení algoritmu Panda a následne už nedošlo k jej oživeniu.

60

Pokiaľ ide na druhej strane o zobrazovanie konkurenčných služieb porovnávania produktov, Komisia uviedla, že sa na stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google mohli objaviť len ako všeobecné výsledky, teda vo forme jednoduchých modrých odkazov, a preto nemohli byť zobrazené v obohatenom formáte s obrázkami a ďalšími informáciami o produktoch, cenách a predajcovi, hoci takéto informácie zvyšovali mieru prekliknutí (mieru aktivácie odkazu). Komisia uviedla na podporu tohto tvrdenia niekoľko dôkazov vrátane štúdií a experimentov.

61

Komisia ďalej skúmala, ako sa na stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania umiestňuje a zobrazuje služba porovnávania produktov spoločnosti Google. Pokiaľ ide o jej umiestnenie, Komisia identifikovala dva rozdiely oproti umiestneniu konkurenčných služieb porovnávania produktov, konkrétne jednak to, že služba porovnávania produktov spoločnosti Google nepodliehala rovnakým mechanizmom triedenia, najmä algoritmom úprav ako je Panda, a jednak to, že keď bola služba porovnávania produktov spoločnosti Google zobrazená v „boxe“, objavila sa na dobre viditeľnom mieste. Pokiaľ ide o aplikovanie mechanizmov úprav, Komisia poznamenala, že uvedené algoritmy sa neaplikovali na službu porovnávania produktov spoločnosti Google napriek skutočnosti, že má mnoho spoločných vlastností s konkurenčnými službami porovnávania produktov, vďaka ktorým by bola náchylná na rovnaké zníženie pozície vo všeobecných výsledkoch. Pokiaľ ide o viditeľnosť služby porovnávania produktov spoločnosti Google na stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania, Komisia konkrétne uviedla, že Google od zavedenia Product Universal vo väčšine prípadov umiestňovala výsledky svojej vlastnej služby porovnávania produktov buď nad všetkými všeobecnými výsledkami alebo na úrovni prvých všeobecných výsledkov, pričom cieľom bolo podľa interného emailu spoločnosti Google „výrazne zvýšiť návštevnosť“. Komisia po tom, čo opísala vývoj Product Universal v rokoch 2007 až 2012, preskúmala umiestňovanie Shopping Unit a uviedla, že táto reklama bola vždy umiestnená nad prvými všeobecnými výsledkami spoločnosti Google. Komisia v tejto súvislosti ako odpoveď na tvrdenie spoločnosti Google, že miera spúšťania (miera zobrazenia) Shopping Unit bola nízka, poukázala na to, že vo väčšine prípadov miera spúšťania Shopping Unit prevyšovala mieru spúšťania 361 konkurenčných služieb porovnávania produktov označených spoločnosťou Google, či už spomedzi prvých štyroch všeobecných výsledkov alebo ako prvý všeobecný výsledok. Komisia na podporu tohto tvrdenia predložila číselné údaje z trinástich relevantných geografických trhov.

62

Pokiaľ ide o zobrazovanie služby porovnávania produktov spoločnosti Google, Komisia konštatovala, že hlavný rozdiel v zobrazení oproti konkurenčným službám porovnávania produktov spočíval v tom, že služba porovnávania produktov spoločnosti Google bola zobrazovaná s bohatšími grafickými vlastnosťami vrátane obrázkov a dynamických informácií. Tieto obohatené grafické vlastnosti pritom podľa Komisie viedli k vyššej miere prekliknutí pre Google, a teda k zvýšeniu jej príjmov. Komisia v tomto smere uviedla viacero skutočností založených na vysvetleniach samotnej spoločnosti Google a na tvrdeniach iného podniku v správnom konaní.

63

Komisia následne odpovedala na tvrdenia predložené spoločnosťou Google na spochybnenie protekcionárstva, ktoré sa jej pripisovalo. Konkrétne uviedla rôzne dôvody, pre ktoré zobrazovanie a používanie Product Universals a Shopping Units zvýhodňovalo službu porovnávania produktov spoločnosti Google. Považovala tiež za irelevantné tvrdenie, podľa ktorého Google uplatňovala rovnaké kritériá relevantnosti na jednej strane na Product Universal a všeobecné výsledky a na druhej strane na Shopping Unit a ostatné reklamy na produkty.

64

Na preukázanie zneužívajúcej povahy predmetných postupov Komisia v druhom rade v časti 7.2.2 napadnutého rozhodnutia preskúmala hodnotu objemu návštevnosti služieb porovnávania produktov. Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že objem návštevnosti bol v mnohých ohľadoch dôležitý pre konkurencieschopnosť služby porovnávania produktov. Po tom, čo v tejto záležitosti citovala vlastníka viacerých služieb porovnávania produktov, podľa ktorého je návštevnosť základnou devízou špecializovaného vyhľadávača, pretože z viacerých dôvodov čím vyššia je táto návštevnosť, tým viac zvyšuje relevantnosť vyhľadávacích služieb, Komisia na základe mnohých vyhlásení predovšetkým potvrdila, že relevantnosť špecializovanej služby vyhľadávania súvisí s rozsahom a aktuálnosťou poskytovaných informácií. Značný objem návštevnosti pritom umožňuje službám porovnávania produktov presvedčiť predajcov, aby im poskytli viac údajov o svojich produktoch, a tak zvýšiť svoju ponuku porovnávania produktov na internete a následne aj svoje príjmy. Komisia tiež poznamenala, pričom v tejto súvislosti citovala mnohé vyhlásenia, že návštevnosť vedie k efektom učenia, ktoré umožňujú zvýšiť relevantnosť výsledkov vyhľadávania, a tým aj užitočnosť služby porovnávania produktov ponúkanej používateľom internetu. Napokon Komisia vysvetlila, že návštevnosť umožňuje službám porovnávania produktov uplatňovať v praxi experimenty s cieľom zlepšovať svoje vyhľadávacie služby a navrhovať ďalšie vyhľadávania používateľom internetu, ktorí tieto služby využívajú.

65

Na preukázanie zneužívajúcej povahy predmetných postupov Komisia v treťom rade v časti 7.2.3 napadnutého rozhodnutia uviedla, že tieto praktiky znižovali návštevnosť konkurenčných služieb porovnávania produktov zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google a zvyšovali návštevnosť služieb porovnávania produktov spoločnosti Google z týchto stránok. Komisia podložila tento záver troma skutočnosťami. Najskôr Komisia na základe analýzy správania používateľov internetu dospela k záveru, že všeobecné výsledky generujú značnú návštevnosť internetovej stránky, pokiaľ sa umiestnia v prvých troch až piatich výsledkoch na prvej stránke všeobecného vyhľadávania, pričom používatelia internetu venujú len malú alebo žiadnu pozornosť ďalším výsledkom, ktoré sa často neobjavujú priamo na obrazovke. Komisia dodala, že prvých desať výsledkov zaznamenáva približne 95 % kliknutí používateľov internetu. Na základe štúdií vykonaných spoločnosťou Microsoft Komisia spresnila, že pozícia určitého odkazu vo všeobecných výsledkoch má veľký vplyv na mieru prekliknutí na tento odkaz, nezávisle od relevantnosti internetovej stránky, na ktorú vedie, a že zmena poradia výsledku vyhľadávania na stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google má veľký vplyv na návštevnosť vyplývajúcu zo všeobecného vyhľadávania. Komisia ďalej uviedla, že predmetné postupy viedli k poklesu návštevnosti takmer všetkých konkurenčných služieb porovnávania produktov zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google v každej z trinástich krajín EHP, kde boli tieto postupy zavedené. Nakoniec Komisia konštatovala, že predmetné postupy viedli k zvýšeniu návštevnosti Google smerom k jej vlastnej službe porovnávania produktov. Komisia na podporu týchto konštatovaní uviedla rôzne skutočnosti. Odmietla tvrdenia, ktoré uviedla Google na spochybnenie zisteného vývoja návštevnosti alebo príčinnej súvislosti medzi jej správaním a týmto vývojom.

66

Na preukázanie zneužívajúcej povahy predmetných postupov Komisia v štvrtom rade v časti 7.2.4 napadnutého rozhodnutia tvrdila, že návštevnosť odklonená týmito postupmi predstavovala veľkú časť návštevnosti konkurenčných služieb porovnávania produktov a že ju nebolo možné efektívne nahradiť inými zdrojmi návštevnosti, ktoré sú v súčasnosti dostupné pre konkurenčné služby porovnávania produktov, akými sú textové reklamy AdWords, aplikácie pre mobilné telefóny, priama návštevnosť, presmerovania z iných partnerských internetových stránok, sociálne siete a iné všeobecné vyhľadávače.

67

Na preukázanie zneužívajúcej povahy predmetných postupov Komisia v piatom rade v časti 7.3 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, že tieto postupy mali potenciálne protisúťažné účinky na trinástich vnútroštátnych trhoch so špecializovanými vyhľadávacími službami pre porovnávanie produktov a trinástich vnútroštátnych trhoch so všeobecnými vyhľadávacími službami uvedenými v bode 55 vyššie. Pokiaľ ide o prvé uvedené trhy, Komisia sa snažila preukázať, že predmetné postupy mohli viesť k tomu, že konkurenčné služby porovnávania produktov prestanú vykonávať svoju činnosť, že mohli mať negatívny vplyv na inovácie, a preto mohli obmedziť možnosti spotrebiteľov získať prístup k najvýkonnejším službám. Štruktúra hospodárskej súťaže na týchto trhoch by tak bola narušená. Ak mali byť súčasťou týchto trhov aj obchodné platformy, Komisia sa domnievala, že rovnaké účinky by pocítili aj najbližší konkurenti spoločnosti Google, konkrétne konkurenčné služby porovnávania produktov. Pokiaľ ide o vnútroštátne trhy so všeobecnými vyhľadávacími službami, podľa Komisie protisúťažné účinky predmetných postupov vyplývajú zo skutočnosti, že dodatočné zdroje generované službou porovnávania produktov spoločnosti Google z jej stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania jej umožňujú posilniť svoju všeobecnú vyhľadávaciu službu.

68

Stručne povedané, Komisia sa v napadnutom rozhodnutí snažila preukázať, že Google umiestňuje a propaguje svoju službu porovnávania produktov na svojich stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania priaznivejšie ako konkurenčné služby porovnávania produktov (časť 7.2.1 napadnutého rozhodnutia), že značná návštevnosť, inými slovami veľký počet návštev, je zásadná pre služby porovnávania produktov (časť 7.2.2 napadnutého rozhodnutia), že správanie spoločnosti Google viedlo k zvýšeniu návštevnosti jej služby porovnávania produktov a znížilo návštevnosť konkurenčných služieb porovnávania produktov (časť 7.2.3 napadnutého rozhodnutia), že návštevnosť zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google tvorila veľkú časť návštevnosti týchto konkurenčných služieb porovnávania a nedala sa efektívne nahradiť inými zdrojmi návštevnosti (časť 7.2.4 napadnutého rozhodnutia), že predmetné správanie by mohlo viesť k rozšíreniu dominantného postavenia spoločnosti Google na iných trhoch ako je ten, na ktorom už toto postavenie zastávala, a to na trhoch so špecializovanými vyhľadávacími službami pre porovnávanie produktov (časť 7.3.1 napadnutého rozhodnutia), že aj keby boli služby porovnávania produktov súčasťou širších trhov zahŕňajúcich aj služby predajných platforiem na internete, rovnaké protisúťažné účinky by sa prejavili v segmente týchto trhov zahŕňajúcom služby porovnávania produktov (časť 7.3.2 napadnutého rozhodnutia) a že toto správanie chránilo aj dominantné postavenie spoločnosti Google na trhoch so všeobecnými vyhľadávacími službami (časť 7.3.3 napadnutého rozhodnutia). Zdôraznil najmä škody, ktoré by mohli vzniknúť spotrebiteľom v dôsledku tejto situácie. Komisia odmietla tvrdenia uvádzané spoločnosťou Google proti tejto analýze, podľa ktorých použité právne kritériá boli nesprávne (časť 7.4 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiež odmietla odôvodnenia, ktoré uviedla Google s cieľom preukázať, že jej správanie nebolo zneužívajúce (časť 7.5 napadnutého rozhodnutia), a ktoré boli založené na tom, že toto správanie bolo objektívne nevyhnutné alebo že prípadné obmedzenia hospodárskej súťaže, ktoré spôsobilo, boli kompenzované zvýšením efektívnosti v prospech spotrebiteľa.

69

Ako vyplýva najmä z odôvodnení 344 a 512 napadnutého rozhodnutia, správanie, ktoré Komisia konkrétne označila za zdroj zneužívania zo strany spoločnosti Google, v podstate spočíva v tom, že táto spoločnosť zobrazovala svoju službu porovnávania produktov na svojich stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania na predných pozíciách a pútavým spôsobom vo vyhradených „boxoch“ bez toho, aby táto služba podliehala jej algoritmom úprav používaným na všeobecné vyhľadávanie, zatiaľ čo v rovnakom čase sa konkurenčné služby porovnávania produktov mohli na týchto stránkach zobrazovať iba ako výsledky všeobecného vyhľadávania (odkazy modrej farby), ktoré mali tendenciu byť umiestňované nižšie v dôsledku použitia týchto algoritmov úprav. Komisia v odôvodneniach 440 a 537 napadnutého rozhodnutia zdôraznila, že nespochybňuje ako také jednotlivé výberové kritériá zvolené spoločnosťou Google a kvalifikované ako kritériá relevantnosti, ale skutočnosť, že rovnaké kritériá umiestňovania a zobrazovania sa okrem jej služby porovnávania produktov neuplatňovali aj na konkurenčné služby porovnávania. Rovnako v odôvodnení 538 napadnutého rozhodnutia spresnila, že nespochybňuje samotnú propagáciu špecializovaných výsledkov porovnávania produktov, ktoré Google považovala za relevantné, ale skutočnosť, že rovnaká propagácia sa okrem jej služby porovnávania produktov neuplatňovala aj na konkurenčné služby porovnávania.

70

V nadväznosti na toto dokazovanie Komisia v článku 1 napadnutého rozhodnutia vyhlásila, že Google Inc. a Alphabet od prevzatia kontroly zo strany spoločnosti Google Inc. porušili článok 102 ZFEÚ a článok 54 Dohody o EHP v trinástich krajinách uvedených v bode 55 vyššie, ktoré boli buď členskými štátmi Európskej únie, alebo inými štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP, a to od rôznych dátumov zodpovedajúcich uvádzaniu špecializovaných výsledkov pre produkty alebo reklám na produkty na stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google.

71

Komisia dospela k záveru, že situácia si vyžaduje, aby bolo spoločnosti Google nariadené ukončiť vytýkané správanie v lehote 90 dní a zdržať sa podobného správania, ktoré by malo rovnaký cieľ alebo účinok. Zdôraznila, že hoci Google môže vyhovieť tomuto príkazu rôznymi spôsobmi, určité zásady musia byť dodržané bez ohľadu na to, či sa Google rozhodne alebo nerozhodne zachovať Shopping Units alebo iné skupiny výsledkov vyhľadávania porovnania produktov na svojich stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania. Tieto zásady v podstate zahŕňali zásadu nediskriminačného zaobchádzania vo vzťahu k službe porovnávania produktov spoločnosti Google a konkurenčným službám porovnávania. Príkaz na ukončenie vytýkaného správania je uvedený v článku 3 výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.

72

Nakoniec Komisia usúdila, že je odôvodnené uložiť spoločnosti Google peňažnú sankciu. Pripomenula, že podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 a článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 2894/94 z 28. novembra 1994 o určitých podrobných pravidlách uplatňovania Dohody o Európskom hospodárskom priestore [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 305, 1994, s. 6) môže uložiť takúto sankciu podnikom, ktoré úmyselne alebo z nedbanlivosti porušujú článok 102 ZFEÚ a článok 54 Dohody o EHP. Pripomenula tiež všeobecné parametre na určenie peňažných sankcií uvedené v článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003, konkrétne závažnosť a doba trvania porušenia, ako aj spôsob uplatnenia týchto parametrov uvedený v jej usmerneniach k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, ďalej len „usmernenia“).

73

V tejto súvislosti Komisia zastávala názor, že Google nemohla nevedieť o svojom dominantnom postavení na vnútroštátnych trhoch so službami všeobecného vyhľadávania alebo o zneužívajúcej povahe svojho správania, aj keď niektoré aspekty situácie neboli v predchádzajúcich prípadoch preskúmané. Google teda konala úmyselne alebo z nedbanlivosti. Komisia konštatovala, že skutočnosť, že v určitej fáze konania sa viedli diskusie s cieľom vyriešiť zistený problém hospodárskej súťaže prostredníctvom prijatia záväzkov zo strany spoločnosti Google, nebráni uloženiu pokuty.

74

Komisia ďalej uviedla, že vzhľadom na kontrolu, ktorú od 2. októbra 2015 vykonávala Alphabet nad spoločnosťou Google Inc., musí byť táto prvá uvedená spoločnosť spoločne a nerozdielne zodpovedná za zaplatenie uloženej pokuty za obdobie od tohto dátumu.

75

Komisia následne určila, že východiskovým základom výpočtu peňažnej sankcie, ktorý je vymedzený v bodoch 12 až 19 usmernení ako „hodnota predaja“, budú príjmy dosiahnuté v roku 2016 v trinástich krajinách, kde identifikovala vytýkané správanie, z reklám na produkty nachádzajúcich sa v Shopping Units alebo na špecializovanej stránke Google Shopping a z textových reklám, ktoré sa tiež nachádzajú na uvedenej stránke.

76

Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na hospodársky význam trinástich vnútroštátnych trhov so službami porovnávania produktov a na skutočnosť, že Google mala v dotknutých krajinách nielen dominantné postavenie na trhu so všeobecnými vyhľadávacími službami, ale bola aj ďaleko pred svojimi konkurentmi z hľadiska podielov na trhu, koeficient závažnosti, ktorý sa má použiť pri stanovení peňažnej sankcie, ako je stanovený v bodoch 20 až 23 usmernení, musí predstavovať 10 % zo základu opísaného v bode 75 vyššie. Komisia potom v súlade s bodom 24 usmernení pre každú z trinástich krajín, v ktorých sa konštatovalo porušenie, vynásobila túto sumu počtom rokov trvania porušovania, ktoré uplynuli od spustenia Product Universal, resp. Shopping Unit v prípade jeho neexistencie. V tejto súvislosti Komisia stanovila dĺžky trvania od 1305 do 3435 dní v závislosti od krajiny.

77

Aby sa v podstate zabezpečilo, že sankcia bude mať odradzujúci účinok najmä na podniky podobnej veľkosti a s podobnou finančnou kapacitou ako Google – s poukazom na jej celkový obrat 81597000000 eur v roku 2016 – Komisia pridala v súlade s bodom 25 usmernení dodatočnú sumu zodpovedajúcu 10 % základu uvedeného v bode 75 vyššie, a na výslednú sumu uplatnila násobiteľ 1,3. Nezistila žiadne priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti, ktoré by odôvodňovali zvýšenie alebo zníženie výšky pokuty.

78

Komisia tak v článku 2 napadnutého rozhodnutia uložila spoločnosti Google Inc. peňažnú sankciu vo výške 2424495000 eur, z čoho 523518000 eur spoločne a nerozdielne so spoločnosťou Alphabet.

II. Konanie

79

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 11. septembra 2017 podala Google žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

80

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 28. novembra 2017 Bureau européen des unions de consommateurs (BEUC) podal návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie.

81

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 4. decembra 2017 Connexity Inc., Connexity UK Ltd, Connexity Europe GmbH a Pricegrabber.com podali návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie.

82

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 7. decembra 2017 Infederation Ltd (ďalej len „Foundem“) podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie.

83

Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 11. decembra 2017 Dozorný úrad EZVO a Initiative for a Competitive Online Marketplace podali návrhy na vstup do konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Komisie.

84

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 19. decembra 2017 Prestige Gifting Ltd podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov spoločnosti Google.

85

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 19. decembra 2017 Kelkoo podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie.

86

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 20. decembra 2017 Computer & Communication Industry Association (ďalej len „CCIA“) podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Google.

87

Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 20. decembra 2017, Consumer Watchdog, Yelp Inc., Verband Deutscher Zeitschriftenverleger eV (ďalej len „VDZ“), Visual Meta GmbH, BDZV – Bundesverband Digitalpublisher und Zeitungsverleger eV, predtým Bundesverband Deutscher Zeitungsverleger eV (ďalej len „BDZV“), Spolková republika Nemecko, Open Internet Project (OIP) a Twenga podali návrhy na vstup do konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Komisie.

88

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 21. decembra 2017 FairSearch podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie.

89

Komisia predložila svoje vyjadrenie k žalobe 31. januára 2018.

90

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 20. marca 2018 StyleLounge GmbH podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie.

91

Listom z 23. marca 2018 Google a Komisia požiadali v súlade s článkom 144 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, aby určité informácie zo spisu neboli oznámené vedľajším účastníkom konania z dôvodu ich dôvernosti. Google a Komisia v tejto súvislosti podali obsahovo rovnaké žiadosti voči všetkým osobám, ktoré podali návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania, vrátane Dozorného úradu EZVO.

92

Google podala repliku 7. mája 2018.

93

Uznesením zo 16. mája 2018, Google a Alphabet/Komisia (T‑612/17, neuverejnené, EU:T:2018:292), predseda deviatej komory Všeobecného súdu zamietol návrh StyleLounge na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie z dôvodu uplynutia lehoty.

94

Komisia predložila dupliku 20. júla 2018.

95

V nadväznosti na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania prijaté Všeobecným súdom, ktorého cieľom bolo obmedziť rozsah žiadostí o dôverné zaobchádzanie s informáciami uvedenými v spise, Google a Komisia predložili voči všetkým osobám, ktoré podali návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania, revidované žiadosti o dôverné zaobchádzanie týkajúce sa žaloby a vyjadrenia k žalobe z 28. septembra 2018, a následne žiadosti o dôverné zaobchádzanie týkajúce sa repliky a dupliky z 12. októbra 2018. Tieto návrhy boli tiež obsahovo rovnaké vo vzťahu ku všetkým osobám, ktoré podali návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

96

Uzneseniami zo 7. decembra 2018, Google a Alphabet/Komisia (T‑612/17, neuverejnené, EU:T:2018:978); zo 7. decembra 2018, Google a Alphabet/Komisia (T‑612/17, neuverejnené, EU:T:2018:982); zo 7. decembra 2018, Google a Alphabet/Komisia (T‑612/17, neuverejnené, EU:T:2018:996); zo 7. decembra 2018, Google a Alphabet/Komisia (T‑612/17, neuverejnené, EU:T:2018:1001), a zo 7. decembra 2018, Google a Alphabet/Komisia (T‑612/17, neuverejnené, EU:T:2018:1002), predseda deviatej komory Všeobecného súdu zamietol v príslušnom poradí návrhy Prestige Gifting, FairSearch, Consumer Watchdog, Yelp, Connexity, Connexity UK, Connexity Europe, Pricegrabber.com a Initiative for a Competitive Online Marketplace na vstup vedľajšieho účastníka do konania z dôvodu nepreukázania záujmu na rozhodnutí veci.

97

Uzneseniami zo 17. decembra 2018, Google a Alphabet/Komisia (T‑612/17, neuverejnené, EU:T:2018:1007); zo 17. decembra 2018, Google a Alphabet/Komisia (T‑612/17, neuverejnené, EU:T:2018:1008); zo 17. decembra 2018, Google a Alphabet/Komisia (T‑612/17, neuverejnené, EU:T:2018:1009); zo 17. decembra 2018, Google a Alphabet/Komisia (T‑612/17, neuverejnené, EU:T:2018:1010); zo 17. decembra 2018, Google a Alphabet/Komisia (T‑612/17, neuverejnené, EU:T:2018:1011); zo 17. decembra 2018, Google a Alphabet/Komisia (T‑612/17, neuverejnené, EU:T:2018:1028), a zo 17. decembra 2018, Google a Alphabet/Komisia (T‑612/17, neuverejnené, EU:T:2018:1029), predseda deviatej komory Všeobecného súdu vyhovel v príslušnom poradí návrhom BEUC, Foundem, CCIA, VDZ, BDZV, Visual Meta, Twenga, Dozorného úradu EZVO, Kelkoo a Spolkovej republiky Nemecko na vstup vedľajšieho účastníka do konania. V týchto uzneseniach bolo rozhodnuté, že o trovách spojených so vstupom vedľajších účastníkov do konania sa rozhodne v konaní vo veci samej.

98

Uznesením zo 17. decembra 2018, Google a Alphabet/Komisia (T‑612/17, neuverejnené, EU:T:2018:1005), predseda deviatej komory Všeobecného súdu zamietol návrh OIP na vstup vedľajšieho účastníka do konania z dôvodu nepreukázania záujmu na rozhodnutí veci.

99

V uzneseniach, ktorými sa vyhovelo návrhom na vstup vedľajšieho účastníka do konania, bolo rozhodnutie o dôvodnosti žiadostí o dôverné zaobchádzanie vyhradené na neskôr a verzia procesných písomností, ktorá nemala dôverný charakter, bola doručená BEUC, Foundem, CCIA, VDZ, BDZV, Visual Meta, Twenga, Dozornému úradu EZVO, Kelkoo a Spolkovej republike Nemecko, kým sa prípadne nevyjadria k žiadostiam o dôverné zaobchádzanie.

100

Dňa 15. januára 2019 Foundem čiastočne spochybnila žiadosti spoločnosti Google o dôverné zaobchádzanie.

101

Dňa 15. januára 2019 a následne 25. januára 2019 Dozorný úrad EZVO uviedol, že v rozsahu, v akom sa ho týkajú, sú žiadosti Komisie a spoločnosti Google o dôverné zaobchádzanie úplne alebo čiastočne bezpredmetné alebo nedôvodné. Spresnil však, že nežiada o sprístupnenie dôverných verzií písomností v spise.

102

Uznesením z 11. apríla 2019, Google a Alphabet/Komisia (T‑612/17, neuverejnené, EU:T:2019:250), predseda deviatej komory Všeobecného súdu vyhovel jednak niektorým revidovaným žiadostiam o dôverné zaobchádzanie vo vzťahu k informáciám uvedeným v žalobe a vo vyjadrení k žalobe, a jednak niektorým žiadostiam o dôverné zaobchádzanie vo vzťahu k informáciám uvedeným v replike a duplike. Zvyšné žiadosti o dôverné zaobchádzanie zamietol. V dôsledku toho bola spoločnosti Google a Komisii stanovená lehota na predloženie nových verzií niektorých písomností v spise, ktoré nemajú dôverný charakter, a Foundem bola stanovená lehota na doplnenie svojho vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania vzhľadom na informácie, ktorých dôvernosť bola zrušená. V odpovedi na pripomienky Dozorného úradu EZVO, ktorý sa odvolával na svoje osobitné postavenie v rámci správnych konaní vedúcich k takým rozhodnutiam Komisie, akým je napadnuté rozhodnutie, pričom konštatoval porušenie pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v Dohode o EHP, predseda deviatej komory Všeobecného súdu uviedol, že v rámci súdneho konania na Všeobecnom súde tento orgán podlieha rovnakým požiadavkám ako ostatní vedľajší účastníci konania a že za okolností prejednávanej veci nemôže jeho pripomienkam vyhovieť.

103

BEUC, Foundem, CCIA, VDZ, BDZV, Visual Meta, Twenga, Dozorný úrad EZVO, Kelkoo a Spolková republika Nemecko podali 15. marca 2019 svoje vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania a Foundem predložila 11. júna 2019 doplňujúce vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania. Komisia predložila 20. mája 2019 svoje pripomienky k vyjadreniu CCIA ako vedľajšieho účastníka konania a Google predložila 21. júna 2019 pripomienky k vyjadreniam BEUC, CCIA, VDZ, BDZV, Visual Meta, Twenga, Dozorného úradu EZVO, Kelkoo a Spolkovej republiky Nemecko ako vedľajších účastníkov konania, a osobitne 1. júla 2019 k vyjadreniu Foundem ako vedľajšieho účastníka konania.

104

Všeobecný súd na návrh deviatej komory rozhodol 10. júla 2019 podľa článku 28 rokovacieho poriadku o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.

105

Listami z 9. a 23. augusta 2019 Komisia a Google v príslušnom poradí požiadali, aby niektoré časti pripomienok Google k viacerým vyjadreniam vedľajších účastníkov konania neboli z dôvodu ich dôvernosti poskytnuté BEUC, Foundem, CCIA, VDZ, BDZV, Visual Meta, Twenga, Dozornému úradu EZVO, Kelkoo a Spolkovej republike Nemecko.

106

Dňa 5. a 10. septembra 2019 BEUC a Kelkoo v príslušnom poradí spochybnili niektoré žiadosti spoločnosti Google o dôverné zaobchádzanie týkajúce sa pripomienok tejto spoločnosti k ich vyjadreniam ako vedľajších účastníkov konania.

107

V uznesení z 8. októbra 2019, Google a Alphabet/Komisia (T‑612/17, neuverejnené, EU:T:2019:770), predseda deviatej rozšírenej komory Všeobecného súdu usúdil, že nie je potrebné rozhodnúť o ostatných nespochybnených žiadostiach o dôverné zaobchádzanie uvedených v bode 105 vyššie, a pokiaľ ide o tie, ktoré boli spochybnené, vyhovel niektorým žiadostiam, pokiaľ ide o BEUC, CCIA, VDZ, BDZV, Visual Meta, Twenga, Dozorný úrad EZVO, Kelkoo a Spolkovú republiku Nemecko, vyhovel niektorým ďalším žiadostiam okrem Kelkoo a iné zamietol.

108

Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (deviata rozšírená komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a na základe článku 89 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku vyzval hlavných účastníkov konania, aby odpovedali na viaceré otázky písomne alebo na pojednávaní.

109

Dňa 21. a 22. januára 2020 Komisia a Google v príslušnom poradí odpovedali na otázky Všeobecného súdu, ktoré si vyžadovali písomnú odpoveď. Google požiadala, aby niektoré časti jej odpovede neboli z dôvodu ich dôvernosti poskytnuté BEUC, Foundem, CCIA, VDZ, BDZV, Visual Meta, Twenga, Dozornému úradu EZVO, Kelkoo a Spolkovej republike Nemecko.

110

Dňa 5. februára 2020 BDZV spochybnila niektoré žiadosti spoločnosti Google o dôverné zaobchádzanie týkajúce sa jej písomnej odpovede na otázky Všeobecného súdu, a tiež pokiaľ ide o prílohy vyjadrenia k žalobe a repliky.

111

Uznesením z 10. februára 2020, Google a Alphabet/Komisia (T‑612/17, neuverejnené, EU:T:2020:69) predseda deviatej rozšírenej komory Všeobecného súdu zamietol ako neprípustné žiadosti BDZV o zrušenie dôvernosti týkajúce sa príloh vyjadrenia k žalobe a repliky, usúdil, že nie je potrebné rozhodnúť o nespochybnených žiadostiach o dôverné zaobchádzanie uvedených v bode 109 vyššie, a pokiaľ ide o tie, ktoré boli spochybnené, týmto žiadostiam vyhovel.

112

Pojednávanie sa konalo od 12. do 14. februára 2020 po tom, čo hlavní účastníci konania v nadväznosti na ich prípravné stretnutie s predsedom komory a sudcom spravodajcom, ktoré sa konalo 15. januára 2020 na základe článku 89 rokovacieho poriadku, súhlasili so zrušením dôvernosti vo vzťahu k BEUC, Foundem, CCIA, VDZ, BDZV, Visual Meta, Twenga, Dozornému úradu EZVO, Kelkoo, Spolkovej republike Nemecko a k verejnosti, pokiaľ ide o niektoré časti spisu.

III. Návrhy účastníkov konania

113

Google navrhuje, aby Všeobecný súd:

v prvom rade zrušil napadnuté rozhodnutie,

subsidiárne v rámci svojej neobmedzenej právomoci zrušil pokutu alebo znížil jej výšku,

v každom prípade uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania,

uložil BEUC, Foundem, VDZ, BDZV, Visual Meta, Twenga, Dozornému úradu EZVO, Kelkoo a Spolkovej republike Nemecko povinnosť znášať trovy konania spojené s ich vedľajším účastníctvom.

114

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

zamietol žalobu,

uložil spoločnosti Google povinnosť nahradiť trovy konania,

uložil CCIA povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii v dôsledku vedľajšieho účastníctva CCIA.

115

CCIA navrhuje, aby Všeobecný súd zrušil napadnuté rozhodnutie a uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania spojené s vedľajším účastníctvom CCIA.

116

Spolková republika Nemecko navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol žalobu.

117

BEUC navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol žalobu a uložil spoločnosti Google povinnosť nahradiť trovy konania spojené s vedľajším účastníctvom BEUC.

118

Foundem, Kelkoo, VDZ, Visual Meta, BDZV a Twenga navrhujú, aby Všeobecný súd zamietol žalobu a uložil spoločnosti Google povinnosť nahradiť trovy konania.

IV. Právny stav

A. Úvodné poznámky

119

Na úvod treba zdôrazniť, že Google nepopiera, že má dominantné postavenie na trinástich vnútroštátnych trhoch so službami všeobecného vyhľadávania zodpovedajúcich krajinám, v prípade ktorých Komisia dospela k záveru, že Google takéto postavenie zneužila. Tento údaj predstavuje predpoklad, na ktorom sú založené všetky nasledujúce analýzy.

1.   O poradí preskúmania žalobných dôvodov a tvrdení v prejednávanej veci

120

Google uvádza šesť žalobných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a to nasledovne:

„Prvý a druhý žalobný dôvod preukazujú, že v rozhodnutí sa nesprávne konštatuje, že Google prostredníctvom zobrazovania Product Universals a Shopping Units uprednostňuje svoju službu porovnávania produktov. Tretí žalobný dôvod vysvetľuje, že rozhodnutie je nesprávne v rozsahu, v akom sa v ňom konštatuje, že umiestňovanie a zobrazovanie Product Universals a Shopping Units odklonilo návštevnosť z vyhľadávania spoločnosti Google. Štvrtým žalobným dôvodom sa preukáže, že špekulácie rozhodnutia o protisúťažných účinkoch sú nedôvodné. Piaty žalobný dôvod preukazuje, že v rozhodnutí sa nesprávne kvalifikujú kvalitatívne zlepšenia, ktoré predstavujú hospodársku súťaž na základe kvality, ako zneužívajúce postupy. Šiesty žalobný dôvod ukazuje, že dôvody, pre ktoré bola v rozhodnutí uložená pokuta, sú nedôvodné.“

121

Všeobecný súd poznamenáva, že argumentácia Google obsahuje množstvo skutkových a technických informácií, ako aj kritiku právnej povahy, ktoré sa opakujú na podporu rôznych žalobných dôvodov. Všeobecný súd sa bude zaoberať žalobnými dôvodmi a tvrdeniami spoločnosti Google v nasledujúcom poradí.

122

Všeobecný súd najskôr v oddiele B tejto časti rozsudku týkajúcej sa hlavných návrhov preskúma v bode 1 tvrdenia spoločnosti Google, podľa ktorých postupy spochybnené Komisiou predstavujú v skutočnosti kvalitatívne zlepšenia jej služby vyhľadávania na internete (piaty žalobný dôvod), z čoho na jednej strane vyplýva, že Google sa nemohla dopustiť zneužitia, keďže Komisia neidentifikovala žiadne prvky týchto zlepšení, ktoré by sa odkláňali od hospodárskej súťaže na základe kvality, a na druhej strane, že keďže nedošlo k izolovaniu týchto prvkov, Komisia v skutočnosti uložila spoločnosti Google povinnosť poskytnúť prístup bez splnenia prísnych podmienok stanovených v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner, (C‑7/97, EU:C:1998:569). V tejto súvislosti podľa spoločnosti Google Komisia konkrétne od nej požadovala, aby svojim konkurentom umožnila prístup k svojim službám, ako keby predstavovali pre nich nevyhnutné „základné zariadenie“, pričom nepreukázala, že boli splnené podmienky vyžadované na tento účel judikatúrou Súdneho dvora. V rámci argumentácie spoločnosti Google týkajúcej sa hospodárskej súťaže na základe kvality bude tiež preskúmané tvrdenie, podľa ktorého v podstate nesledovala nijaký protisúťažný cieľ zavedením špecializovaných výsledkov, o ktoré ide v tejto veci, pričom tieto predstavujú kvalitatívne zlepšenia jej služby vyhľadávania. Toto tvrdenie uvedené v prvej časti prvého žalobného dôvodu bude tiež preskúmané v oddiele B bode 1.

123

Všeobecný súd tak v oddiele B bode 1 preskúma zákonnosť právnej kvalifikácie zvýhodňovania prijatej Komisiou na základe článku 102 ZFEÚ a otázku, či takýto koncept zneužívania, ktorým sa v podstate podniku v dominantnom postavení vytýka, že uprednostňuje svoje vlastné služby na úkor služieb svojich konkurentov, mohol byť Komisiou oprávnene prijatý.

124

Ďalej Všeobecný súd v oddiele B bode 2 tejto časti preskúma vecnú správnosť rozdielneho zaobchádzania, na ktorom je založená táto kvalifikácia, t. j. existenciu či neexistenciu diskriminácie zavedenej spoločnosťou Google v prospech svojej vlastnej špecializovanej služby vyhľadávania, a to v príslušnom poradí za obdobie zodpovedajúce zavedeniu Product Universal (prvý žalobný dôvod) a za obdobie zodpovedajúce zavedeniu reklamy Shopping Unit (druhý žalobný dôvod).

125

Všeobecný súd potom v oddiele B bode 3 tejto časti preskúma tretí a štvrtý žalobný dôvod spoločnosti Google, podľa ktorých vytýkané správanie nemalo protisúťažné účinky.

126

Napokon v oddiele B bode 4 tejto časti Všeobecný súd preskúma tretiu časť prvého a druhého žalobného dôvodu spoločnosti Google, podľa ktorých bolo vytýkané správanie objektívne odôvodnené, a teda nebolo v rozpore s článkom 102 ZFEÚ.

127

Všeobecný súd po tom, čo dospeje k záveru vo veci samej v oddiele B bode 5 tejto časti, preskúma v oddiele C tohto rozsudku šiesty žalobný dôvod spoločnosti Google, podľa ktorého je peňažná sankcia v každom prípade neodôvodnená a prinajmenšom príliš vysoká.

2.   O rozsahu preskúmania Všeobecným súdom v prejednávanej veci

128

Všeobecný súd na úvod pripomína rozsah preskúmania rozhodnutí prijatých Komisiou podľa článku 102 ZFEÚ zo strany súdu Únie.

129

Tento systém súdneho preskúmania spočíva v preskúmavaní zákonnosti aktov inštitúcií stanovenom v článku 263 ZFEÚ, ktorý môže byť doplnený na základe článku 261 ZFEÚ neobmedzenou súdnou právomocou, pokiaľ ide o uložené sankcie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía España a i./Komisia, C‑603/13 P, EU:C:2016:38, bod 71).

130

Ako spresnil Súdny dvor, rozsah preskúmania zákonnosti stanovený v článku 263 ZFEÚ sa vzťahuje na všetky časti rozhodnutí Komisie týkajúcich sa konaní o uplatnení článkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, ktorých hĺbkové právne aj vecné preskúmanie vykonáva Všeobecný súd s ohľadom na dôvody predložené žalujúcou stranou, a to s ohľadom na všetky skutočnosti predložené touto stranou bez ohľadu na to, či nastali pred alebo po prijatí rozhodnutia, či boli predtým predložené v rámci správneho konania alebo prvýkrát v rámci konania o žalobe podanej na Všeobecný súd, ak sú tieto skutočnosti relevantné na účely preskúmania zákonnosti sporného rozhodnutia Komisie (rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía España a i./Komisia, C‑603/13 P, EU:C:2016:38, bod 72; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia, C‑99/17 P, EU:C:2018:773, bod 48).

131

Súdny dvor konštatoval, že hoci Komisia disponuje určitou mierou voľnej úvahy v ekonomických záležitostiach, neznamená to, že súd Únie sa musí zdržať preskúmania výkladu informácií ekonomickej povahy zo strany Komisie. Súd Únie musí totiž nielen overiť vecnú presnosť predkladaných dôkazných prostriedkov, ich dôveryhodnosť a koherentnosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy spolu tvoria celok relevantných údajov, ktoré sa musia zohľadniť pri posudzovaní komplexnej situácie, a či môžu podložiť závery, ktoré sa z nich vyvodili (rozsudky z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C‑12/03 P, EU:C:2005:87, bod 39; z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, C‑386/10 P, EU:C:2011:815, bod 54, a z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de España/Komisia, C‑295/12 P, EU:C:2014:2062, bod 54). Keď Komisia na účely kvalifikácie postupu z hľadiska ustanovení článku 102 ZFEÚ prikladá skutočný význam ekonomickej analýze, súd Únie je povinný preskúmať všetky tvrdenia týkajúce sa tejto analýzy formulované sankcionovaným podnikom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P, EU:C:2017:632, body 141144).

132

Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že v oblasti práva hospodárskej súťaže je v prípade sporu o existencii porušenia Komisia povinná preukázať porušenia, ktoré konštatuje, a zaobstarať dôkazy, ktorými môže z právneho hľadiska dostatočne preukázať existenciu skutočností zakladajúcich porušenie. Ak má súd naďalej pochybnosť, táto pochybnosť musí byť v prospech podniku, ktorému je rozhodnutie konštatujúce porušenie určené (rozsudky z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, C‑89/11 P, EU:C:2012:738, body 7172, a zo 16. februára 2017, Hansen & Rosenthal a H&R Wax Company Vertrieb/Komisia, C‑90/15 P, neuverejnený, EU:C:2017:123, body 1718).

133

Hoci prináleží orgánu, ktorý tvrdí, že došlo k porušeniu pravidiel hospodárskej súťaže, aby ho preukázal, je úlohou podniku, ktorý uplatňuje dôvod na obranu proti zisteniu porušenia týchto pravidiel, predložiť dôkaz, že tomuto dôvodu obrany treba vyhovieť, takže uvedený orgán sa potom bude musieť oprieť o ďalšie dôkazné prostriedky uvedené v napadnutom rozhodnutí. Navyše, hoci podľa týchto zásad nesie dôkazné bremeno buď Komisia alebo dotknutý podnik, skutkové okolnosti, ktoré uvádza jeden účastník konania, si môžu svojou povahou vyžadovať vysvetlenie alebo odôvodnenie zo strany druhého účastníka konania, bez poskytnutia ktorých možno dospieť k záveru, že boli splnené pravidlá v oblasti dôkazného bremena (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, C‑413/08 P, EU:C:2010:346, body 2930 a citovanú judikatúru).

134

Ak sa teda Komisia opiera o dôkazy, ktoré sú v zásade dostatočné na preukázanie existencie porušenia, dotknutému podniku nestačí poukázať na možnosť, že nastala okolnosť, ktorá by mohla mať vplyv na dôkaznú hodnotu týchto dôkazov, aby Komisia musela preukázať, že táto okolnosť nemohla mať vplyv na ich dôkaznú hodnotu. Naopak, okrem prípadov, keď dotknutý podnik takýto dôkaz nemôže predložiť z dôvodu správania samotnej Komisie, prináleží tomuto podniku, aby z právneho hľadiska dostatočne preukázal jednak existenciu okolnosti, na ktorú sa odvoláva, a jednak to, že táto okolnosť spochybňuje dôkaznú hodnotu dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia (rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, C‑89/11 P, EU:C:2012:738, bod 76).

135

Napokon treba pripomenúť, že Súdny dvor a Všeobecný súd nemôžu v rámci preskúmania zákonnosti upraveného v článku 263 ZFEÚ v žiadnom prípade nahradiť odôvodnenie autora napadnutého aktu svojím vlastným odôvodnením týkajúcim sa posúdenia skutkových okolností (rozsudky z 27. januára 2000, DIR International Film a i./Komisia, C‑164/98 P, EU:C:2000:48, bod 38; z 24. januára 2013, Frucona Košice/Komisia, C‑73/11 P, EU:C:2013:32, bod 89, a z 21. januára 2016, Galp Energía España a i./Komisia, C‑603/13 P, EU:C:2016:38, bod 73). Keďže preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa týka dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí, súd nemôže ani na základe svojej vlastnej iniciatívy, ani na návrh správneho orgánu, doplniť dôvody k tým, ktoré boli použité v uvedenom rozhodnutí.

B. O hlavných návrhoch na zrušenie napadnutého rozhodnutia

1.   O piatom žalobnom dôvode a prvej časti prvého žalobného dôvodu založených na súlade predmetných postupov s hospodárskou súťažou na základe kvality

136

Ako bolo uvedené v bodoch 122 a 123 vyššie, Google najskôr v prvej časti piateho žalobného dôvodu tvrdí, že napadnuté rozhodnutie neidentifikuje v správaní spoločnosti Google, ktoré spočívalo v zavedení kvalitatívnych zlepšení jej služby vyhľadávania na internete, žiadne prvky odkláňajúce sa od hospodárskej súťaže na základe kvality.

137

Google ďalej v druhej časti piateho žalobného dôvodu tvrdí, že správanie vytýkané v napadnutom rozhodnutí v skutočnosti predstavuje odmietnutie poskytnutia, keďže Komisia spoločnosti Google vytýka, že neposkytla výsledkom konkurenčných služieb porovnávania produktov prístup k svojim „technológiám a dizajnom“ a najmä „boxom“, ktoré sa nachádzajú v hornej časti stránky s výsledkami všeobecného vyhľadávania. Na preukázanie, že takéto správanie bolo v rozpore s článkom 102 ZFEÚ, mala pritom Komisia preukázať, že boli splnené podmienky stanovené v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569), čo neurobila. Tým, že Komisia označila správanie za zvýhodňujúce, sa tak v skutočnosti snažila obísť podmienky uplatniteľné na odmietnutie poskytnutia, čím sa vo svojom rozhodnutí dopustila nesprávneho právneho posúdenia.

138

Nakoniec Google v prvej časti prvého žalobného dôvodu tvrdí, že napadnuté rozhodnutie skresľuje dôvody, ktoré viedli k zavedeniu špecializovaných výsledkov pre produkty. Google totiž nezaviedla skupiny výsledkov pre produkty, aby nasmerovala návštevnosť na svoju vlastnú službu porovnávania, ako tvrdí Komisia, ale s cieľom zlepšiť kvalitu svojich výsledkov vyhľadávania a ich zobrazovanie používateľom.

a)   O prvej časti piateho žalobného dôvodu, podľa ktorej predmetné postupy predstavujú kvalitatívne zlepšenia patriace do hospodárskej súťaže na základe kvality a nemožno ich kvalifikovať ako zneužívajúce

1) Tvrdenia účastníkov konania

139

Google v prvej časti svojho piateho odvolacieho dôvodu tvrdí, že vytýkané postupy predstavujú kvalitatívne zlepšenia patriace do hospodárskej súťaže na základe kvality a nemožno ich kvalifikovať ako zneužívajúce.

140

Pokiaľ ide o prvý aspekt, Google odkazuje najmä na rozsudky z 13. februára 1979, Hoffmann‑La Roche/Komisia (85/76, EU:C:1979:36, bod 91), z 3. júla 1991, AKZO/Komisia (C‑62/86, EU:C:1991:286, bod 70), a zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia (C‑280/08 P, EU:C:2010:603, bod 177), aby vysvetlila, že pokiaľ ide o podniky v dominantnom postavení, Súdny dvor rozlišuje medzi zneužívajúcimi protisúťažnými postupmi a správaním v prospech hospodárskej súťaže patriacim do „bežnej“ hospodárskej súťaže alebo hospodárskej súťaže „na základe kvality“.

141

Ústredným prvkom všetkých vecí, v ktorých boli vyhlásené rozsudky uvedené v bode 140 vyššie, je teda to, že podniky sú oprávnené použiť akékoľvek „bežné“ prostriedky na súťaženie a získanie podielov na trhu. Uvedené zahŕňa právo spoločnosti Google „lepšie súťažiť“ zlepšovaním kvality svojich technológií a svojich špecializovaných služieb vyhľadávania v súvislosti s prirodzenými výsledkami pre produkty a reklamami na produkty dostupnými zo stránky všeobecného vyhľadávania. CCIA v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vývoj a zlepšovanie „dizajnu“ internetovej stránky je súčasťou konkurenčného procesu. Tieto zmeny totiž zodpovedajú očakávaniam tak spotrebiteľov, ako aj inzerentov. Kvalita internetovej stránky je kľúčovým parametrom hospodárskej súťaže na digitálnych trhoch. CCIA dodáva, že v dnešnej ekonomike je vertikálna integrácia všadeprítomná a vo všeobecnosti pozitívna z ekonomického hľadiska.

142

Podľa spoločnosti Google pritom teória uvádzaná v napadnutom rozhodnutí neidentifikuje nič, čo by umožňovalo odlíšiť jej postupy od hospodárskej súťaže na základe kvality. Tvrdenie, že Google zaviedla postupy zvýhodňovania a predpoklad potenciálnych účinkov, nič nemenia na skutočnosti, že zoskupené výsledky produktov a reklamy na zoskupené produkty zlepšili kvalitu jej všeobecnej vyhľadávacej služby. Zobrazovaním takýchto „dizajnov“ na svojich stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania a vývojom príslušných inovatívnych technológií sa Google zúčastňovala na hospodárskej súťaži na základe kvality na trhu so všeobecnými vyhľadávacími službami.

143

Komisia sa podľa spoločnosti Google snaží obísť tieto skutočnosti tým, že v odôvodnení 334 napadnutého rozhodnutia tvrdí, že „postup spoločnosti s dominantným postavením na danom trhu“ môže byť zneužívajúci, ak „má tendenciu rozšíriť toto postavenie na susedný, ale samostatný trh“. V odôvodnení 652 napadnutého rozhodnutia ďalej tvrdí, že uplatnenie tohto pravidla na zlepšovanie výrobkov a služieb je v súlade s existujúcou judikatúrou. Podľa spoločnosti Google sa tak Komisia uspokojila s konštatovaním, že cieľom správania spoločnosti Google bolo prostredníctvom „pákového efektu“ rozšíriť svoje dominantné postavenie na trhy susediace s trhmi, na ktorých mala toto postavenie, ale nezohľadnila skutočnosť, že toto správanie spočívalo v zlepšovaní jej služieb a že sa neodkláňalo od „bežnej“ hospodárskej súťaže alebo hospodárskej súťaže „na základe kvality“.

144

Z judikatúry pritom vyplýva, že nie každý účinok vylúčenia nevyhnutne znamená narušenie hospodárskej súťaže, keďže hospodárska súťaž na základe kvality môže viesť k odchodu alebo marginalizácii konkurentov, ktorí sú menej efektívni. Google v tejto súvislosti odkazuje na rozsudky z 27. marca 2012, Post Danmark (C‑209/10, EU:C:2012:172, bod 22), a zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia (C‑413/14 P, EU:C:2017:632, bod 134). Toto tvrdenie platí nielen vtedy, keď sa takýto účinok prejaví na trhu, na ktorom existuje dominantné postavenie, ale aj vtedy, ak sa prejaví na inom trhu. Je pravda, že zlepšovanie služby nie je „imúnne“ proti kvalifikácii zneužitia dominantného postavenia, ale v prejednávanej veci Komisia tým, že okrem „pákového efektu“ neidentifikovala v správaní spoločnosti Google žiadny ďalší protisúťažný prvok, nemohla kvalifikovať toto správanie ako zneužívajúce.

145

Google podporovaná CCIA v tejto súvislosti tvrdí, že výraz „zneužívanie prostredníctvom pákového efektu“ je všeobecný „zastrešujúci“ pojem, ktorý zahŕňa rôzne druhy zneužívania. Pre každý jednotlivý typ „zneužitia prostredníctvom pákového efektu“ judikatúra identifikuje špecifické prvky, ktoré odlišujú dané správanie od hospodárskej súťaže na základe kvality a robia toto správanie zneužívajúcim, ako napríklad zhoršenie kvality, stláčanie cien alebo odmietnutie poskytnúť nevyhnutný vstup. Stanovenie nízkych cien zo strany podniku v dominantnom postavení tak nemožno samo osebe považovať za zneužívajúce. Takýto postup možno kvalifikovať za uplatňovanie predátorských cien len vtedy, ak sa zistí dodatočný prvok, ktorý sa odkláňa od hospodárskej súťaže na základe kvality. Podľa CCIA tak nedostatok teoretického základu pre zneužívanie zvýhodňovania identifikované Komisiou neumožňuje pochopiť dodatočné faktory alebo právne zásady, ktoré stavajú toto zvýhodňovanie, navyše úplne prirodzené, do rozporu s článkom 102 ZFEÚ, čo vytvára problém právnej istoty pre internetový sektor ako celok.

146

Komisia podporovaná v tejto súvislosti Spolkovou republikou Nemecko tvrdí, že zlepšovanie služby nevylučuje, že môže ísť o zneužitie dominantného postavenia, najmä ak vedie podnik v dominantnom postavení k zvýhodňovaniu svojej vlastnej služby inými metódami než je hospodárska súťaž na základe kvality, a ak to môže mať protisúťažné účinky.

147

Komisia spresňuje, že okrem toho spochybňuje zlepšenie všeobecnej vyhľadávacej služby spoločnosti Google. Hoci je skutočne možné, že Google zlepšila svoju všeobecnú vyhľadávaciu službu zobrazovaním „niektorých“ zoskupených výsledkov na svojich stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania, nemohla túto svoju službu zlepšiť tým, že na svojich stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania zobrazovala „výlučne“ zoskupené výsledky pochádzajúce z jej vlastnej služby porovnávania produktov. Komisia navyše pripomína, že podľa nej správanie spoločnosti Google nemožno zdôvodniť žiadnym objektívnym dôvodom spojeným so zlepšovaním kvality všeobecnej vyhľadávacej služby tejto spoločnosti.

148

Spolková republika Nemecko tvrdí, že vytýkané správanie spoločnosti Google nespadá do hospodárskej súťaže na základe kvality, keďže bráni existencii hospodárskej súťaže v oblasti kvality algoritmu umožňujúceho vykonávať špecializované vyhľadávanie produktov. Kvalita algoritmu špecializovaného vyhľadávania je pritom parameter, na základe ktorého si príslušné podniky konkurujú. Predmetným správaním Google nabáda používateľov, aby neklikali na najrelevantnejšie výsledky, ale skôr na tie, ktoré sú najviac viditeľné, konkrétne na svoje vlastné, a to bez ohľadu na ich skutočnú relevantnosť pre používateľa.

149

VDZ tvrdí, že to, či Google zlepšila svoju službu, je irelevantné. Jedinou otázkou zostáva, či Google využila nové funkcie svojich služieb (Product Universals, Shopping Units, algoritmy úprav) ako nástroj na propagáciu svojej služby porovnávania produktov na úkor konkurenčných služieb porovnávania produktov. Zlepšenia služby porovnávania produktov spoločnosti Google by sa dali posúdiť nanajvýš z hľadiska zvýšenia efektívnosti. Google však nepredložila dôkaz o takomto zvýšení efektívnosti, ako to vyžaduje judikatúra. VDZ dodáva, že predmetná vec je typickým prípadom zneužitia prostredníctvom pákového efektu. Postupy sa v podstate odklonili od hospodárskej súťaže na základe kvality, pretože správanie spoločnosti Google na primárnom trhu nemohlo mať iný ekonomický zmysel, než obmedziť hospodársku súťaž na sekundárnom trhu. Správanie spoločnosti Google zamerané na uprednostňovanie vlastnej služby porovnávania produktov na úkor konkurenčných služieb porovnávania totiž vedie k vylúčeniu relevantnejších výsledkov špecializovaného vyhľadávania od konkurentov, čo nedáva ekonomický zmysel.

2) Posúdenie Všeobecným súdom

150

Podľa ustálenej judikatúry podnik v dominantnom postavení má osobitnú zodpovednosť za to, aby svojím správaním nenarušil účinnú a neskreslenú hospodársku súťaž na vnútornom trhu (pozri rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P, EU:C:2017:632, bod 135 a citovanú judikatúru).

151

V tejto súvislosti sa článok 102 ZFEÚ vzťahuje predovšetkým na správania podniku v dominantnom postavení, ktoré na úkor spotrebiteľov bránia zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej súťaže na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej súťaže, a to s použitím iných prostriedkov, než ktoré ovládajú obvyklú súťaž na základe plnení hospodárskych subjektov (pozri rozsudok z 27. marca 2012, Post Danmark, C‑209/10, EU:C:2012:172, bod 24 a citovanú judikatúru).

152

Článok 102 ZFEÚ tak najmä zakazuje podniku v dominantnom postavení, aby používal postupy, ktoré majú za následok vylúčenie používaním iných prostriedkov než tých, ktoré vychádzajú z hospodárskej súťaže na základe kvality (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. marca 2012, Post Danmark, C‑209/10, EU:C:2012:172, bod 25 a citovanú judikatúru, a zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P, EU:C:2017:632, bod 136).

153

Článok 102 ZFEÚ sa netýka len postupov, ktoré by spotrebiteľom mohli spôsobiť okamžitú ujmu, ale aj postupov, ktoré im spôsobujú ujmu tým, že narušujú hospodársku súťaž (rozsudok z 27. marca 2012, Post Danmark, C‑209/10, EU:C:2012:172, bod 20 a citovaná judikatúra; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de España/Komisia, T‑336/07, EU:T:2012:172, bod 171).

154

Zoznam zneužívajúcich postupov uvedený v článku 102 ZFEÚ nie je vyčerpávajúci, takže postupy tam uvedené sú len príkladmi zneužívania dominantného postavenia, ktoré právo Európskej únie zakazuje (rozsudky z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia, 6/72, EU:C:1973:22, bod 26; zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, C‑52/09, EU:C:2011:83, bod 26, a z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de España/Komisia, T‑336/07, EU:T:2012:172, bod 174).

155

Zneužívanie môže mať formu neodôvodneného rozdielneho zaobchádzania (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. júla 1997, GT‑Link, C‑242/95, EU:C:1997:376, bod 41; z 24. októbra 2002, Aéroports de Paris/Komisia, C‑82/01 P, EU:C:2002:617, bod 114, a zo 7. októbra 1999, Irish Sugar/Komisia, T‑228/97, EU:T:1999:246, bod 140). V tejto súvislosti všeobecná zásada rovnosti zaobchádzania ako všeobecná zásada práva Únie vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique et Lorraine a i., C‑127/07, EU:C:2008:728, bod 23 a citovanú judikatúru).

156

Cieľom článku 102 ZFEÚ však v nijakom prípade nie je zabrániť podniku, aby vlastnou zásluhou nadobudol dominantné postavenie na trhu (pozri rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P, EU:C:2017:632, bod 133 a citovanú judikatúru).

157

Nie každý účinok vylúčenia tak nevyhnutne poškodzuje hospodársku súťaž. Hospodárska súťaž na základe kvality môže zo svojej podstaty viesť k zániku na trhu alebo marginalizácii konkurentov, ktorí sú pre spotrebiteľov menej zaujímaví, najmä z pohľadu cien, výberu, kvality alebo inovácií (pozri rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P, EU:C:2017:632, bod 134 a citovanú judikatúru).

158

Google v podstate tvrdí, že postupy, o ktoré ide v napadnutom rozhodnutí, prispievajú ku kvalitatívnym zlepšeniam jej vyhľadávacích služieb, a preto sú súčasťou hospodárskej súťaže na základe kvality. Google v tejto súvislosti poznamenáva, že Komisia neidentifikovala v postupoch, ktoré sú jej vytýkané, žiadny prvok, ktorý by sa odkláňal od hospodárskej súťaže na základe kvality. Súd Únie pritom nikdy nepovažoval kvalitatívne zlepšenia produktu alebo služby za prekážku hospodárskej súťaže.

159

Pokiaľ ide o údajnú neschopnosť Komisie identifikovať prvky, ktoré odlišujú predmetné postupy od bežnej hospodárskej súťaže, ktorá mala byť obmedzená, treba konštatovať, že samotné dominantné postavenie podniku, hoci aj v rozsahu postavenia spoločnosti Google v oblasti všeobecných vyhľadávacích služieb, nemožno odsudzovať na základe článku 102 ZFEÚ.

160

Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že konštatovanie existencie dominantného postavenia samo osebe nie je dôvodom na žiadnu výhradu voči dotknutému podniku (pozri rozsudok z 27. marca 2012, Post Danmark, C‑209/10, EU:C:2012:172, bod 21 a citovanú judikatúru). Článok 102 ZFEÚ zakazuje „zneužívanie“ dominantného postavenia.

161

V tejto súvislosti prináleží Komisii, aby na účel kvalifikácie takéhoto „zneužitia“ identifikovala, ako sa dotknutý podnik pri využití svojho dominantného postavenia uchýlil k prostriedkom odlišným od tých, ktoré ovládajú bežnú súťaž (pozri bod 151 vyššie).

162

V tejto súvislosti samotné rozšírenie dominantného postavenia podniku na susedný trh nemôže byť samo osebe dôkazom o správaní, ktoré sa odkláňa od bežnej hospodárskej súťaže, aj keď takéto rozšírenie vedie k odchodu alebo marginalizácii konkurentov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. marca 2012, Post Danmark, C‑209/10, EU:C:2012:172, bod 22, a zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P, EU:C:2017:632, bod 134).

163

Okrem toho, ako v podstate vyplýva z rozsudku z 25. októbra 2002, Tetra Laval/Komisia (T‑5/02, EU:T:2002:264, body 156, 158217), pákový efekt je všeobecný pojem týkajúci sa vplyvu, ktorý môže mať postup zistený na jednom trhu na iný trh. Tento pojem môže označovať viacero rôznych postupov, ktoré môžu byť zneužívajúce, ako sú najmä viazané predaje ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia (T‑201/04, EU:T:2007:289), postupy stláčania cien ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de España/Komisia (T‑336/07, EU:T:2012:172), alebo vernostné zľavy ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia (T‑203/01, EU:T:2003:250).

164

Treba konštatovať, že hoci článok 102 ZFEÚ nezakazuje samotné pákové efekty uplatňované dominantným podnikom, nič to nemení na tom, že tento článok sa na takéto postupy vzťahuje. Bez toho, aby bolo potrebné sa v tomto štádiu vyjadrovať k podmienkam ich zákazu, treba teda konštatovať, ako je uvedené v bode 163 vyššie, že viaceré druhy pákových efektov už boli posúdené ako odporujúce článku 102 ZFEÚ. Konkrétne v rozsudku zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia (T‑201/04, EU:T:2007:289, bod 1344), Súd prvého stupňa dospel k záveru, že predmetné postupy, a to viazaný predaj a odmietnutie poskytnúť informácie súvisiace s interoperabilitou, boli súčasťou porušenia spočívajúceho v tom, že Microsoft uplatňovala stratégiu pákového efektu, konkrétne využila dominantné postavenie, ktoré mala na trhu operačných systémov pre osobné počítače (PC) klientov, na rozšírenie tohto dominantného postavenia na dva ďalšie susediace trhy.

165

Okrem toho materiálny rozsah osobitnej zodpovednosti dominantného podniku treba posúdiť s prihliadnutím na osobitné okolnosti každého prípadu, ktoré preukazujú oslabovanie hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, C‑52/09, EU:C:2011:83, bod 84 a citovanú judikatúru).

166

V prejednávanej veci, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia a ako vhodne pripomenula Komisia na pojednávaní, pri vyvodzovaní záveru o porušení článku 102 ZFEÚ sa Komisia neopierala len o praktiky pákového efektu.

167

Komisia sa totiž domnievala, že prostredníctvom pákového efektu sa Google spoliehala na svoje dominantné postavenie na trhu so všeobecnými vyhľadávacími službami, aby zvýhodnila svoju vlastnú službu porovnávania produktov na trhu špecializovaných vyhľadávacích služieb pre porovnávanie produktov tým, že zviditeľňovala umiestnenie a zobrazovanie tejto služby porovnávania a jej výsledkov na svojich stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania v porovnaní s konkurenčnými službami porovnávania, ktorých výsledky boli vzhľadom na ich charakteristické vlastnosti náchylné na zníženie pozície na týchto stránkach pomocou algoritmov úprav.

168

Komisia v tejto súvislosti v odôvodnení 344 napadnutého rozhodnutia poznamenala, že zatiaľ čo sa výsledky konkurenčných služieb porovnávania produktov mohli zobrazovať len ako všeobecné výsledky, teda ako obyčajné modré odkazy, ktorých pozícia môže byť navyše znížená algoritmami úprav, výsledky služby porovnávania produktov spoločnosti Google boli umiestnené na dobre viditeľnom mieste v hornej časti stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google, zobrazené v obohatenom formáte a ich pozícia sa nedala týmito algoritmami znížiť, čo malo za následok rozdielne zaobchádzanie v podobe uprednostňovania vlastnej služby porovnávania produktov zo strany spoločnosti Google.

169

Komisia predovšetkým vysvetlila, že v dôsledku spojenia troch osobitných okolností, a to po prvé významu návštevnosti generovanej všeobecným vyhľadávačom spoločnosti Google pre služby porovnávania produktov (časť 7.2.2 napadnutého rozhodnutia), po druhé správania používateľov pri vyhľadávaní na internete (časť 7.2.3 napadnutého rozhodnutia) a po tretie skutočnosti, že odklonená návštevnosť zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google predstavuje veľkú časť návštevnosti konkurenčných služieb porovnávania produktov a nemožno ju účinne nahradiť inými zdrojmi (časť 7.2.4 napadnutého rozhodnutia), mohlo toto zvýhodňovanie viesť k oslabeniu hospodárskej súťaže na trhu.

170

V prvom rade, pokiaľ ide o význam návštevnosti generovanej všeobecným vyhľadávačom spoločnosti Google, Komisia v časti 7.2.2 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 444 až 450) zdôraznila, že táto návštevnosť bola podľa vyhlásenia konkurenčnej služby porovnávania produktov uvedeného v odôvodnení 444 napadnutého rozhodnutia „najdôležitejšou devízou špecializovaného vyhľadávača“. Komisia tak vysvetlila, že táto návštevnosť umožňuje zvýšiť relevantnosť výsledkov špecializovaného vyhľadávania a najmä aktuálnosť a rozsah ponuky služieb porovnávania produktov tým, že zlepšuje ich schopnosť presvedčiť obchodníkov, aby im poskytli údaje o svojich produktoch (odôvodnenie 445), ďalej že táto návštevnosť generuje príjmy buď prostredníctvom provízií platených obchodníkmi alebo prostredníctvom online reklamy (odôvodnenie 446), a že poskytuje informácie o správaní používateľov, čo umožňuje zlepšiť relevantnosť a užitočnosť výsledkov najmä vďaka efektom automatického učenia (machine learning, odôvodnenie 447), experimentom (odôvodnenie 448) alebo návrhom iných hľadaných výrazov, ktoré by mohli byť pre používateľov zaujímavé (odôvodnenie 449).

171

Komisia tak v časti 7.2.2 napadnutého rozhodnutia v podstate vysvetlila, že uvedená návštevnosť umožňuje využívať sieťové vplyvy, keďže čím viac používatelia internetu navštevujú službu porovnávania produktov, tým väčšia je relevantnosť a užitočnosť jej služieb a viac obchodníkov je naklonených ich využívaniu, a že táto návštevnosť umožňuje tiež generovať príjmy vďaka províziám alebo reklamám, pričom sa tieto príjmy môžu prípadne použiť na zlepšenie užitočnosti poskytovaných služieb, a tak odlíšiť túto službu porovnávania produktov od konkurentov. Inými slovami, Komisia uviedla, že generovanie návštevnosti umožňuje spustiť účinný cyklus, konkrétne zlepšiť relevantnosť výsledkov, a tým prilákať používateľov a v konečnom dôsledku zvýšiť príjmy pochádzajúce od reklamných partnerov alebo internetových predajcov, ktorí umiestnili svoje produkty na stránku porovnávacej služby, z čoho zároveň vyplýva schopnosť dotknutého podniku investovať viac do zlepšenia alebo prinajmenšom zachovania jeho postavenia v rámci hospodárskej súťaže v digitálnom sektore, v ktorom sú inovácie kľúčom k obchodnému úspechu. Naopak, strata návštevnosti môže viesť k bludnému kruhu a v konečnom dôsledku k odchodu z trhu v dôsledku neschopnosti konkurovať v základných prvkoch tohto trhu, ako je relevantnosť výsledkov a inovácie, ktoré spolu navzájom súvisia, keďže služby porovnávania produktov inovujú s cieľom zlepšiť relevantnosť ich výsledkov a tým prilákať väčšiu návštevnosť, a teda získať aj vyššie príjmy.

172

V druhom rade, pokiaľ ide o správanie používateľov, Komisia uviedla, že zvýhodňovanie zavedené spoločnosťou Google, ktoré malo zobrazovať viditeľnejšie jej vlastné výsledky a menej viditeľne výsledky konkurentov, mohlo ovplyvniť správanie používateľov internetu v prípadoch, keď chceli navštíviť internetové stránky porovnávania produktov (časť 7.2.3.1 a odôvodnenia 454 až 461 napadnutého rozhodnutia). Komisia v tejto súvislosti v odôvodneniach 455 až 457 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, že užívatelia sa vo všeobecnosti sústreďujú na prvé tri až päť výsledkov vyhľadávania a venujú len malú alebo žiadnu pozornosť ďalším výsledkom, a najmä tým, ktoré nasledujú pod okamžite viditeľnou časťou obrazovky (fold). Komisia tak v odôvodnení 535 napadnutého rozhodnutia uviedla, že používatelia mali tendenciu predpokladať, že najrelevantnejšie výsledky sú tie najviac viditeľné, a to bez ohľadu na ich skutočnú relevantnosť.

173

V treťom rade, pokiaľ ide o vplyv odklonenej návštevnosti, Komisia zdôraznila, že táto predstavuje veľkú časť návštevnosti konkurenčných služieb porovnávania produktov (časť 7.2.4.1 napadnutého rozhodnutia) a nemožno ju účinne nahradiť inými zdrojmi, vrátane textových reklám, mobilných aplikácií, priamej návštevnosti, presmerovaní z partnerských stránok, sociálnych sietí alebo iných vyhľadávačov (časť 7.2.4.2 napadnutého rozhodnutia).

174

Dôležitosť návštevnosti zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google a jej skutočne nenahraditeľná povaha boli Komisiou vzhľadom na dané okolnosti pripomenuté v bodoch 168 až 173 vyššie a bez toho, aby sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, považované za relevantné okolnosti, ktoré môžu charakterizovať existenciu praktík, ktoré nespadajú do rámca hospodárskej súťaže na základe kvality.

175

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia sa neobmedzila len na konštatovanie existencie pákového efektu, ale v súlade s judikatúrou právne kvalifikovala postupy spoločnosti Google, ktoré sprevádzali tento účinok, pričom vychádzala z relevantných kritérií. Za predpokladu, že Komisia presvedčivo preukázala zvýhodňovanie a účinky identifikované vzhľadom na osobitné okolnosti dotknutých trhov, čo bude overené so zreteľom na všetky žalobné dôvody a tvrdenia, Komisia správne usúdila, že toto zvýhodňovanie sa odkláňa od hospodárskej súťaže na základe kvality.

176

V tejto súvislosti treba poznamenať, že vzhľadom na univerzálny účel všeobecného vyhľadávača spoločnosti Google, ktorý, ako vyplýva z odôvodnenia 12 napadnutého rozhodnutia, je navrhnutý tak, aby indexoval výsledky zahŕňajúce akýkoľvek možný obsah, má propagácia iba jedného typu špecializovaného výsledku na stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google, konkrétne jej vlastného, pred konkurenčnými špecializovanými výsledkami, určitú formu abnormality.

177

Predmetná infraštruktúra, teda stránky s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google, ktoré generujú návštevnosť iných internetových stránok, najmä stránok s konkurenčnými službami porovnávania produktov, je totiž v zásade otvorená infraštruktúra, čo ju odlišuje od iných infraštruktúr uvedených v judikatúre a tvorených hmotnými aktívami (systémy distribúcie tlače) alebo nehmotnými aktívami (práva duševného vlastníctva), ktorých hodnota závisí od schopnosti ich majiteľa ponechať si ich výhradné používanie.

178

Na rozdiel od týchto posledných uvedených infraštruktúr spočíva opodstatnenie a hodnota všeobecného vyhľadávača v jeho schopnosti prijať výsledky prichádzajúce zvonku, konkrétne z externých zdrojov tretích strán, a zobrazovať tieto viaceré a rôznorodé zdroje na svojich stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania, pričom tieto zdroje obohacujú a zvyšujú dôveryhodnosť vyhľadávača u širokej verejnosti a umožňujú mu profitovať zo sieťových vplyvov a z úspor z rozsahu nevyhnutných pre jeho rozvoj a existenciu na trhu, kde na základe jeho povahy môže prežiť len málo infraštruktúr tohto druhu vzhľadom na uvedené sieťové účinky. Na dosiahnutie kritickej veľkosti, ktorá môže kompenzovať bezplatnosť služby na jednej strane trhu a generovať príjmy z reklamy na jeho druhej strane, je totiž potrebný veľmi veľký počet používateľov, takže pre vyhľadávač je obmedzenie rozsahu jeho výsledkov len na jeho vlastné určitým stupňom rizika a nie je nevyhnutne racionálne, okrem situácie, akou je situácia v prejednávanej veci, keď dominantné postavenie a prekážky vstupu na trh sú také, že v dostatočne krátkom čase nie je možný žiadny vstup na trh, ktorý by reagoval na toto obmedzenie výberu používateľov internetu.

179

Preto skutočnosť, ak sa považuje za preukázanú, že Google uprednostňovala svoje vlastné špecializované výsledky pred výsledkami tretích strán, čo sa zdá byť opakom ekonomického modelu, ktorý je základom pôvodného úspechu jej vyhľadávača, môže vykazovať jedine určitú formu abnormality. Z toho vyplýva, že v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 133 vyššie, je na osobe zodpovednej za toto rozdielne zaobchádzanie, aby ho odôvodnila z pohľadu práva hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2018, Servier a i./Komisia, T‑691/14, vec v odvolacom konaní, EU:T:2018:922, bod 1377 a citovanú judikatúru).

180

Navyše možno pre úplnosť uviesť, že aj v situácii, ktorá sa síce líši od situácie v prejednávanej veci, Súdny dvor rozhodol, pokiaľ ide o poskytovateľov prístupu k internetu, že normotvorca Únie nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 310, 2015, s. 1), zamýšľal uložiť týmto poskytovateľom všeobecnú povinnosť rovnakého zaobchádzania bez diskriminácie, obmedzovania alebo zasahovania do prevádzky, pričom od tejto povinnosti sa v žiadnom prípade nemožno odchýliť prostredníctvom obchodných praktík (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2020, Telenor Magyarország, C‑807/18 a C‑39/19, EU:C:2020:708, bod 47). Existenciu takejto voľby normotvorcu a z nej vyplývajúcu zákonnú povinnosť nediskriminačného zaobchádzania pre poskytovateľov prístupu k internetu na predchádzajúcom trhu nemožno ignorovať pri analýze postupov prevádzkovateľa, akým je Google, na nadväzujúcom trhu, vzhľadom na nesporné extrémne dominantné postavenie spoločnosti Google na trhu všeobecných vyhľadávacích služieb a jej osobitnú zodpovednosť za to, že svojím správaním nenaruší efektívnu a neskreslenú hospodársku súťaž na vnútornom trhu. V tejto súvislosti je irelevantné, či legislatívny text vo všeobecnosti vyžaduje alebo nevyžaduje takýto nediskriminačný prístup k výsledkom vyhľadávania na internete, keďže, ako vyplýva z judikatúry, systém nenarušenej hospodárskej súťaže možno zaručiť len vtedy, keď je medzi jednotlivými hospodárskymi subjektmi zabezpečená rovnosť príležitostí (pozri rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, C‑280/08 P, EU:C:2010:603, bod 230 a citovanú judikatúru), čo je v súlade s možnosťou považovať určité rozdiely v zaobchádzaní za odporujúce článku 102 ZFEÚ, ak ide o postupy zvýhodňovania zavedené subjektmi s dominantným postavením v internetovom sektore.

181

Okrem toho, ako zdôrazňuje VDZ, odklon predmetného správania od hospodárskej súťaže na základe kvality, ak sa považuje za preukázaný, je o to zjavnejší, že nasleduje po zmene správania dominantného subjektu. Google totiž zmenila svoje správanie na trhu všeobecných vyhľadávacích služieb.

182

Zo spisu vyplýva, že z historického hľadiska Google pôvodne poskytovala všeobecné vyhľadávacie služby a na tomto trhu charakterizovanom veľmi silnými prekážkami vstupu získala „super dominantné“ postavenie. Na tomto trhu Google zobrazovala výsledky, ktoré používateľov smerovali k službám porovnávania produktov. Google navyše zobrazovala všetky výsledky špecializovaných vyhľadávacích služieb rovnakým spôsobom a podľa rovnakých kritérií. Napokon to je samotným cieľom všeobecnej vyhľadávacej služby, že prehliada či dokonca indexuje čo najväčší počet internetových stránok s cieľom zobraziť všetky výsledky zodpovedajúce vyhľadávaniu.

183

Google následne vstúpila na trh špecializovaných vyhľadávacích služieb pre porovnávanie produktov. V čase, keď Google začala pôsobiť na trhu špecializovaných vyhľadávacích služieb pre porovnávanie produktov, už existovalo mnoho poskytovateľov takýchto služieb. Okrem toho, vzhľadom na jej „super dominantné“ postavenie, jej úlohu vstupnej brány na internet a veľmi silné prekážky vstupu na trh so všeobecnými vyhľadávacími službami, spoločnosti Google prislúchala zvýšená povinnosť nenarušiť svojím správaním efektívnu a neskreslenú hospodársku súťaž na súvisiacom trhu špecializovaných vyhľadávacích služieb pre porovnávanie produktov.

184

Podľa Komisie pritom Google po svojom vstupe na trh špecializovaných vyhľadávacích služieb pre porovnávanie produktov a po zlyhaní svojej internetovej stránky venovanej tejto službe (Froogle), zmenila svoje postupy na trhu všeobecných vyhľadávacích služieb, na ktorom dominovala, čo malo za následok zvýšenie viditeľnosti výsledkov jej vlastnej služby porovnávania produktov na stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania. Po spustení výsledkov pre zoskupené produkty sa už totiž so všetkými službami porovnávania produktov nezaobchádzalo rovnakým spôsobom. Google propagovala svoje vlastné výsledky špecializovaného vyhľadávania (umiestňovanie a zobrazovanie) a znížila pozíciu výsledkov svojich konkurentov, ktorým navyše nebol poskytnutý rovnaký typ zobrazenia (jednoduché „modré odkazy“ bez obrázka alebo obohateného textu). Zmena správania Google viedla k zníženiu viditeľnosti výsledkov z konkurenčných služieb porovnávania produktov a zároveň k zvýšeniu viditeľnosti výsledkov z jej vlastnej služby porovnávania produktov. Zavedenie predmetných postupov tak umožnilo spoločnosti Google zvýrazniť vlastnú službu porovnávania produktov na svojich stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania, pričom konkurenčné služby porovnávania produktov ponechala na týchto stránkach prakticky neviditeľné, čo v zásade nezodpovedá zamýšľanému účelu všeobecnej vyhľadávacej služby.

185

Za predpokladu, že zvýhodňovanie a jeho účinky identifikované na konci analýzy zhrnutej v bodoch 170 až 173 vyššie sa považujú za preukázané, správanie spoločnosti Google nemôže samo osebe spadať do rámca hospodárskej súťaže na základe kvality.

186

Tento záver nevyvracia ani argumentácia spoločnosti Google, podľa ktorej zobrazovanie Product Universals a Shopping Units nemožno kvalifikovať ako zneužívajúce, keďže tieto výsledky a tieto reklamy predstavovali kvalitatívne zlepšenia jej služieb spadajúce do rámca hospodárskej súťaže na základe kvality.

187

Na jednej strane treba totiž zdôrazniť, že argumentácia Google vychádza z nesprávneho predpokladu, že predmetné správanie spočíva výlučne v osobitnom zobrazení a umiestnení Product Universals a Shopping Units, zatiaľ čo toto správanie v skutočnosti spočíva v kombinácii dvoch postupov, a to propagácie špecializovaných výsledkov zo služby porovnávania produktov spoločnosti Google a súčasného zníženia pozície výsledkov konkurenčných služieb porovnávania produktov pomocou algoritmov úprav. V tejto súvislosti treba konštatovať, že Google neoznačuje zníženie pozície konkurenčných služieb porovnávania produktov, ale nie svojej vlastnej služby porovnávania, na svojich stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania ako „kvalitatívne zlepšenie“ charakteristické pre hospodársku súťaž na základe kvality.

188

Na druhej strane na rozdiel od toho, čo tvrdí Google, zo žiadneho z rozsudkov uvádzaných Komisiou v odôvodnení 334 napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že správanie vedúce k zlepšeniu výrobku alebo služby, nemôže samo osebe predstavovať samostatnú formu zneužívania, ak uvedené zlepšenie vedie k tomu, že podnik v dominantnom postavení zvýhodňuje svoj vlastný produkt alebo službu prostredníctvom použitia prostriedkov odlišných od tých, ktoré ovládajú hospodársku súťaž na základe kvality, a toto správanie môže mať protisúťažné účinky. V tejto súvislosti, ako správne zdôrazňuje VDZ, zlepšenia produktu alebo služby technického alebo obchodného charakteru možno zohľadniť až vo fáze skúmania prípadných objektívnych odôvodnení a možného zvýšenia efektívnosti, ktoré by sa týmito zlepšeniami mohlo dosiahnuť.

189

Tento záver, že správanie Google, ak sa preukáže, že zodpovedá kvalifikácii zvýhodňovania, sa môže odkláňať od hospodárskej súťaže na základe kvality, nevyvracajú ani tvrdenia CCIA, podľa ktorých neexistencia jasného právneho testu v napadnutom rozhodnutí porušuje zásadu právnej istoty.

190

Na úvod treba konštatovať, že Komisia spochybňuje prípustnosť tohto tvrdenia, pričom uvádza, že je neprípustné, pretože je v podstate nové vo vzťahu k tvrdeniam spoločnosti Google.

191

V súlade s článkom 40 štvrtého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa uplatňuje na konanie pred Všeobecným súdom na základe článku 53 prvého odseku uvedeného štatútu, návrh na na vstup do konania ako vedľajší účastník môže obsahovať iba návrhy podporujúce jedného z účastníkov konania. Účastník konania, ktorému sa povolil vstup do konania na Všeobecnom súde ako vedľajšiemu účastníkovi konania, teda nemôže meniť predmet sporu, ako je opísaný v návrhoch a dôvodoch hlavných účastníkov konania. Z toho vyplýva, že prípustné sú len tie tvrdenia vedľajšieho účastníka konania, ktoré patria do rámca vymedzeného týmito návrhmi a dôvodmi (rozsudok z 29. júla 2019, Bayerische Motoren Werke a Freistaat Sachsen/Komisia, C‑654/17 P, EU:C:2019:634, bod 50). Okrem toho podľa článku 142 ods. 3 rokovacieho poriadku vedľajší účastník konania musí prijať spor v stave, v akom sa nachádza v čase jeho vstupu do konania.

192

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že hoci tieto ustanovenia nebránia tomu, aby vedľajší účastník konania predložil nové alebo odlišné tvrdenia od tvrdení účastníka konania, ktorého podporuje, pretože inak by sa jeho vedľajšie účastníctvo obmedzovalo len na opakovanie tvrdení uvedených v žalobe, nemožno pripustiť, aby mu tieto ustanovenia umožnili prostredníctvom nových dôvodov zmeniť alebo pretvoriť rámec sporu určený žalobou (rozsudok z 12. decembra 2006, SELEX Sistemi Integrati/Komisia, T‑155/04, EU:T:2006:387, bod 42).

193

V prejednávanej veci sa však dotknuté tvrdenie uvádza na podporu argumentácie spoločnosti Google, podľa ktorej Komisia v rozpore s judikatúrou v oblasti zneužívania prostredníctvom pákového efektu neidentifikovala v prejednávanej veci žiadny osobitný prvok, ktorý by odlišoval predmetné správanie od správania spadajúceho do hospodárskej súťaže na základe kvality, pričom členovia CCIA z toho vyvodzujú konkrétny záver, a to porušenie zásady právnej istoty. Za týchto podmienok je toto tvrdenie prípustné.

194

Pokiaľ ide o posúdenie dôvodnosti tohto tvrdenia, treba pripomenúť, že dodržiavanie zásady právnej istoty vyžaduje, aby inštitúcie v zásade zabránili nezrovnalostiam, ku ktorým môže dôjsť pri vykonávaní rôznych ustanovení práva Únie (pozri rozsudok z 22. apríla 2016, Írsko a Aughinish Alumina/Komisia, T‑50/06 RENV II a T‑69/06 RENV II, EU:T:2016:227, bod 59 a citovanú judikatúru).

195

Je pravda, že v prejednávanej veci odôvodnenie 341 napadnutého rozhodnutia vysvetľuje dôvody, pre ktoré sa dotknuté postupy odchyľujú od hospodárskej súťaže na základe kvality, pričom v podstate uvádza, že tieto postupy jednak odklonili návštevnosť, a jednak, že mohli mať protisúťažné účinky. Zdá sa teda, že týmto oddeleným odôvodnením Komisia vyvodila z existencie účinkov vylúčenia vyplývajúcich z týchto postupov, že sa odchyľujú od hospodárskej súťaže na základe kvality. Takýto opis založený len na účinkoch vylúčenia postupov by mohol vyvolať pochybnosti o tom, či je test, ktorý Komisia použila na konštatovanie porušenia článku 102 ZFEÚ, v súlade so zásadou právnej istoty. Z judikatúry uvedenej v bode 157 vyššie totiž vyplýva, že všetky tarifné alebo netarifné postupy, ktoré majú účinky vylúčenia, nemožno len na základe tejto skutočnosti považovať za protisúťažné.

196

Odôvodnenie 341 napadnutého rozhodnutia však treba vykladať v spojení s odôvodnením 342 uvedeného rozhodnutia, v ktorom Komisia „s cieľom preukázať, prečo je správanie zneužívajúce a mimo rámca hospodárskej súťaže na základe kvality“ uvádza, že predmetné postupy spočívajú v tom, že Google zvýhodňuje svoju vlastnú službu porovnávania produktov na úkor konkurenčných služieb porovnávania a že toto zvýhodňovanie sa deje v konkrétnom kontexte. V tejto súvislosti Komisia v uvedenom odôvodnení uvádza viacero prvkov, ktoré zohľadnila na preukázanie toho, prečo je postup zneužívajúci a odchyľujúci sa od hospodárskej súťaže na základe kvality, a najmä, ako vyplýva z bodov 170 až 173 vyššie, tri kritériá týkajúce sa významu návštevnosti generovanej všeobecným vyhľadávačom spoločnosti Google pre služby porovnávania produktov (časť 7.2.2 napadnutého rozhodnutia), správania používateľov pri vyhľadávaní na internete (časť 7.2.3.1 napadnutého rozhodnutia) a skutočnosti, že odklonenú návštevnosť nemožno účinne nahradiť (časť 7.2.4 napadnutého rozhodnutia).

197

Analýza Komisie, ktorá viedla ku konštatovaniu zneužitia tak nie je v žiadnom prípade „v nesúlade“, v zmysle judikatúry citovanej v bode 194 vyššie, s judikatúrou týkajúcou sa zneužívania prostredníctvom pákového efektu uvedenou v odôvodnení 334 napadnutého rozhodnutia, keďže umožňuje dospieť k záveru o existencii porušenia, pričom sa opiera jednak o podozrivé prvky z hľadiska práva hospodárskej súťaže (najmä neodôvodnené rozdielne zaobchádzanie), ktoré sa nevyskytujú v prípade odmietnutia prístupu, a jednak o špecifické okolnosti podľa judikatúry uvedenej v bode 165 vyššie, ktoré sa týkajú povahy infraštruktúry, z ktorej tento rozdiel v zaobchádzaní vyplynul (v prejednávanej veci najmä dôležitosť a nemožnosť účinného nahradenia).

198

Za týchto podmienok treba prvú časť piateho žalobného dôvodu zamietnuť.

b)   O druhej časti piateho žalobného dôvodu, podľa ktorej Komisia požaduje od spoločnosti Google, aby konkurenčným službám porovnávania produktov poskytla prístup k svojim vylepšeným službám bez splnenia podmienok určených v judikatúre

1) Tvrdenia účastníkov konania

199

Druhá časť piateho žalobného dôvodu smeruje k tomu, aby sa rozhodlo, že Komisia nemohla požadovať od spoločnosti Google, aby konkurenčným službám porovnávania produktov poskytla prístup k službám vyplývajúcim z jej vylepšení v oblasti porovnávania produktov bez splnenia podmienok určených v judikatúre, a najmä tých, ktoré sa vzťahujú na infraštruktúry kvalifikované ako základné zariadenia.

200

Google v prvom rade zdôrazňuje, že taký je v skutočnosti rozsah napadnutého rozhodnutia, ktoré jej ukladá povinnosť poskytnutia, hoci je vytýkané správanie opísané len ako zvýhodňovanie v tom zmysle, že Google uprednostňovala svoje výsledky vyhľadávania pred výsledkami konkurentov. Google sa v tejto súvislosti opiera najmä o odôvodnenia 538 a 662 napadnutého rozhodnutia, pričom v poslednom uvedenom odôvodnení sa uvádza, že „zneužitie zistené v tomto rozhodnutí spočíva len v skutočnosti, že Google neumiestňuje a nezobrazuje výsledky zo svojej vlastnej služby porovnávania produktov rovnakým spôsobom ako výsledky z konkurenčných služieb porovnávania produktov“. Google tvrdí, že napadnuté rozhodnutie neidentifikuje žiadne kritériá ani zásady, ktoré by umožňovali odlíšiť predmetné porušenie od prípadu povinnosti poskytnutia. Nezáleží na tom, že rozhodnutie použilo na sankcionovanie odmietnutia poskytnutia inú formuláciu. Potreba uplatniť kritériá spojené s povinnosťou poskytnutia závisí od podstaty a povahy tejto povinnosti, a nie od spôsobu, akým je formulovaná.

201

Podľa spoločnosti Google tvrdenie o zvýhodňovaní v napadnutom rozhodnutí sa v skutočnosti týkalo prístupu konkurenčných služieb porovnávania produktov k „technológiám a dizajnom“ spoločnosti Google, keďže Komisia sa jej nesnaží zabrániť v zobrazovaní Product Universals a Shopping Units (odôvodnenia 656 a 662 napadnutého rozhodnutia), ale skôr jej v tomto rozhodnutí vytýka, že neumiestňuje a nezobrazuje konkurenčné služby porovnávania produktov rovnakým spôsobom, čo by znamenalo, že by mali prístup k týmto „technológiám a dizajnom“. Rovnaké tvrdenie, aké uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí s cieľom konštatovať postup zvýhodňovania, bolo možné uplatniť vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569), keďže dotknutý vydavateľ tlače, Mediaprint, zahrnul do svojej distribučnej siete svoje noviny, ale už nie noviny svojho konkurenta. Podobne vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 3. októbra 1985, CBEM (311/84, EU:C:1985:394), bolo možné tvrdiť, že predmetná televízna stanica zvýhodňovala svoje vlastné služby telemarketingu tým, že povoľovala iba reklamy obsahujúce jej vlastné telefónne číslo. Ak by teda bolo napadnuté rozhodnutie potvrdené, podľa spoločnosti Google by sa akákoľvek povinnosť poskytnutia mohla prekvalifikovať na akt zvýhodňovania bez toho, aby musela byť splnená podmienka nevyhnutnosti, ktorú stanovuje Súdny dvor vo svojej judikatúre. Všetky rozsudky, v ktorých Súdny dvor vyžadoval splnenie tejto podmienky, by boli spochybnené. Ako pritom zdôraznil Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), na ktorý boli podané sťažnosti za rovnaké skutky zvýhodňovania, od podnikov sa nevyžaduje, aby podporovali svojich konkurentov.

202

Navyše spoločnosti Google nebolo vytýkané, že vytvárala prekážky vstupu alebo obmedzenia, ktoré by bránili konkurenčným službám porovnávania produktov pritiahnuť návštevnosť z externých zdrojov tretích strán. Ak boli pritom údajné protisúťažné účinky odvodené z nedostatočného prístupu k prevádzke spoločnosti Google, prináležalo Komisii, aby v súlade s rozsudkom z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569), preukázala, že tento prístup bol „nevyhnutný“ pre hospodársku súťaž a že nedostatok prístupu predstavoval riziko eliminácie hospodárskej súťaže.

203

V druhom rade Google poznamenáva, že v napadnutom rozhodnutí nie je preukázané, že prístup k jej službám bol nevyhnutný pre konkurenčné služby porovnávania produktov a že bez takéhoto prístupu mohla byť eliminovaná skutočná hospodársku súťaž, čo sú podmienky, ktoré sú podľa judikatúry nevyhnutné na to, aby bola dominantnému podniku uložená povinnosť poskytnutia. V napadnutom rozhodnutí sa tak iba uvádza, že návštevnosť z vyhľadávania spoločnosti Google je „dôležitá pre konkurencieschopnosť služby porovnávania produktov“ (odôvodnenie 444) bez preukázania, že táto návštevnosť je „nevyhnutná“, a len sa konštatuje, že iné zdroje návštevnosti sú menej výhodné pre konkurenčné služby porovnávania produktov (odôvodnenie 542).

204

V treťom rade Google dodáva, že Komisia sa v napadnutom rozhodnutí nesprávne odchýlila od judikatúry týkajúcej sa povinnosti poskytnutia, keď uviedla dva nesprávne dôvody. Najskôr v odôvodnení 650 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, že správanie Google nespočívalo len v pasívnom odmietnutí prístupu na jej stránky s výsledkami všeobecného vyhľadávania, ale v aktívnom správaní, ktorým uprednostňovala svoju vlastnú službu porovnávania produktov pomocou priaznivejšieho umiestnenia a zobrazenia na týchto stránkach. Podľa spoločnosti Google pritom napríklad vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 3. októbra 1985, CBEM (311/84, EU:C:1985:394, bod 5), hoci bolo dané správanie tiež aktívne, Súdny dvor poukázal na nevyhnutnosť odmietnutej služby a riziko eliminácie akejkoľvek hospodárskej súťaže, aby mohol konštatovať, že dominantný podnik si túto službu nemôže vyhradiť pre seba.

205

Ďalej v odôvodnení 651 napadnutého rozhodnutia Komisia usúdila, že kritérium nevyhnutnosti sa neuplatní, pretože rozhodnutie vyžaduje len to, aby „Googe prestala s praktikami“, a nie aby Google previedla aktíva alebo uzavrela nové dohody. Aj keď sa totiž Google mohla namiesto toho, aby poskytla prístup k predmetným službám uzavretím dohôd so zainteresovanými stranami, vzdať používania tejto služby vo svoj prospech, rovnakú voľbu však mali aj podniky, ktorým bola uložená povinnosť poskytovať služby s cieľom ukončiť zneužívanie dominantného postavenia.

206

Stručne povedané, Komisia napadnutým rozhodnutím spochybňuje zlepšenia týkajúce sa výsledkov vyhľadávania a reklám súvisiacich s výrobkami, ako aj príslušných technológií z dôvodu, že Google k nim neposkytla konkurenčným službám porovnávania produktov prístup. Na to, aby Komisia mohla konštatovať zneužitie na základe tohto odôvodnenia mala pritom preukázať, že tento prístup bol nevyhnutný a že jeho neexistencia predstavovala riziko eliminácie akejkoľvek hospodárskej súťaže.

207

CCIA sa vo všeobecnosti domnieva, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho predpokladu, že vyhľadávač spoločnosti Google je bránou do internetu. Dnes existuje viac ako kedykoľvek predtým množstvo vstupných bodov na to, aby sa dalo konkurovať na internete a žiadna stránka nie je bránou do internetu.

208

Komisia podporovaná Spolkovou republikou Nemecko tvrdí, že kritériá uvedené v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569), nie sú v prejednávanej veci uplatniteľné. V tejto súvislosti opakuje tvrdenia uvedené v napadnutom rozhodnutí, spomenuté v bodoch 204 a 205 vyššie, a spresňuje, že spoločnosti Google ponechala možnosť výberu prostriedkov na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s jej službou porovnávania produktov a konkurenčnými službami porovnávania produktov, ktoré zahŕňali buď možnosť pokračovať v zobrazovaní Shopping Units na jej stránke so všeobecnými výsledkami s tým, že tam zahrnie na základe zmlúv aj výsledky z konkurenčných služieb porovnávania produktov, alebo možnosť vzdať sa zobrazovania Shopping Units na tejto stránke.

209

Komisia spochybňuje argumentáciu Google, ktorá sa snaží podmieniť možnosť konštatovania zneužitia dominantného postavenia splnením podmienok spojených s odmietnutím poskytnúť „základné zariadenie“, zatiaľ čo iné protisúťažné správania, ktoré majú za následok rozšírenie alebo posilnenie dominantného postavenia na trhu, môžu fungovať. Pokiaľ Komisia preukáže, že hospodárska súťaž môže byť obmedzená protisúťažným správaním dominantného podniku, nie je povinná preukazovať, že zo strany tohto podniku došlo k odmietnutiu poskytnúť produkt alebo službu, ktoré sú pre jeho konkurentov nevyhnutné. Komisia uvádza ako príklad vec, v ktorej bol vydaný rozsudok z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia (T‑65/98, EU:T:2003:281, body 159161).

210

Spolková republika Nemecko na podporu Komisie tvrdí, že na rozdiel od prípadu, ktorý je predmetom rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569), v prejednávanej veci nejde o prístup k „základnému zariadeniu“. Podľa nej Google už „poskytovala“ svojim konkurentom tým, že im umožnila prístup k svojej všeobecnej vyhľadávacej službe. Rovnako ako v situácii, ktorá viedla k uvedenému rozsudku, ani v prejednávanej veci nedochádza k vylúčeniu konkurentov. Naopak, výhrada Komisie voči spoločnosti Google sa týka toho, že zobrazuje konkurenčné služby menej priaznivo ako svoju vlastnú službu, keďže výsledky konkurentov sa zobrazujú ako menej relevantné než výsledky spoločnosti Google.

211

VDZ tvrdí, že predmetné správanie predstavuje typický prípad zneužívania pákového efektu, ktorý možno považovať za už odsúdené postupy, akými sú rezanie a viazaný predaj, stláčanie cien a určité osobitné druhy odmietnutia dodávok a že toto správanie bolo ako také chápané. VDZ tvrdí, že predmetné správanie je typickým príkladom zneužívania porovnateľného s praktikami, ktoré už boli uznané za nezákonné, ako je balíčkovanie a viazanie, stláčanie marže a osobitné druhy odmietnutia obchodovania, a že s takýmto konaním sa tak aj zaobchádzalo.

2) Posúdenie Všeobecným súdom

212

V napadnutom rozhodnutí Komisia dospela k záveru, že podmienky uvedené v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569), sa na skutkové okolnosti prejednávanej veci neuplatnia najmä z troch dôvodov. Komisia v prvom rade konštatovala, že zneužitia prostredníctvom pákového efektu predstavujú dobre známe a samostatné formy zneužívania, ktoré sa odkláňajú od hospodárskej súťaže na základe kvality (odôvodnenie 649), v druhom rade, že predmetné postupy sa netýkali pasívneho odmietnutia prístupu zo strany spoločnosti Google na jej stránky s výsledkami všeobecného vyhľadávania, ale skôr aktívneho správania formou zvýhodňovania prostredníctvom propagácie svojej vlastnej služby porovnávania produktov pred konkurenčnými službami porovnávania (odôvodnenie 650), a po tretie, že nebolo potrebné, aby dotknutý podnik na ukončenie zneužívania predal aktíva alebo uzavrel dohody s osobami, ktoré si nevybral. Komisia odôvodnila neuplatniteľnosť rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97,EU:C:1998:569), na základe tohto tretieho uvedeného dôvodu, pričom vychádzala z rozsudku z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia (T‑65/98, EU:T:2003:281, bod 161) (odôvodnenie 651).

213

Na úvod treba pripomenúť, že v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569), Súdny dvor konštatoval, že na to, aby odmietnutie zo strany podniku v dominantnom postavení poskytnúť prístup k službe mohlo predstavovať zneužitie v zmysle článku 102 ZFEÚ, je potrebné, aby toto odmietnutie bolo spôsobilé odstrániť akúkoľvek hospodársku súťaž na trhu na strane žiadateľa o službu, aby toto odmietnutie nemohlo byť objektívne odôvodniteľné a aby služba ako taká bola nevyhnutná na výkon činnosti žiadateľa v tom zmysle, že za ňu neexistuje žiadna skutočná alebo potenciálna náhrada (rozsudok z 26. novembra 1998, Bronner, C‑7/97, EU:C:1998:569, bod 41; pozri tiež rozsudok z 9. septembra 2009, Clearstream/Komisia, T‑301/04, EU:T:2009:317, bod 147 a citovanú judikatúru).

214

V rámci druhej časti piateho žalobného dôvodu Google v podstate vytýka Komisii, že predmetné postupy považovala za „odmietnutie poskytnúť prístup“ bez toho, aby overila najmä „nevyhnutnú“ povahu prístupu k dotknutým prvkom, konkrétne na stránky s výsledkami všeobecného vyhľadávania a k ich vlastným špecializovaným výsledkom (Product Universals a Shopping Units), a existenciu rizika eliminácie akejkoľvek hospodárskej súťaže, pričom tak mala urobiť vzhľadom na rozsudok z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569). Komisia tak sankcionovala odmietnutie poskytnúť prístup, pričom sa odchýlila od podmienok a dôkazov týkajúcich sa preukázania tohto porušenia.

215

Podmienky stanovené v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569) sa v zásade uplatňujú na infraštruktúry alebo služby, ktoré sú často kvalifikované ako „základné zariadenie“ v tom zmysle, že sú nevyhnutné pre vykonávanie činnosti na trhu v rozsahu, v akom za ne neexistuje žiadna skutočná alebo potenciálna náhrada (pozri rozsudky z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T‑374/94, T‑375/94, T‑384/94 et T‑388/94, EU:T:1998:198, body 208212 a citovanú judikatúru), a z 9. septembra 2009, Clearstream/Komisia, T‑301/04, EU:T:2009:317, bod 147 a citovanú judikatúru), takže odmietnutie prístupu môže viesť k eliminácii akejkoľvek hospodárskej súťaže. Judikatúra týkajúca sa základných zariadení sa zaoberá najmä situáciami, v ktorých možno slobodný výkon výhradného práva, ktoré je odmenou za vynaloženú investíciu alebo výtvor, obmedziť v záujme neskreslenej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu (pozri rozsudky z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia, T‑321/05, EU:T:2010:266, bod 679, a z 18. novembra 2020, Lietuvos geležinkeliai/Komisia, T‑814/17, vec v odvolacom konaní, EU:T:2020:545, bod 87 a citovanú judikatúru).

216

Pri mnohých príležitostiach (rozsudky zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, 6/73 a 7/73, EU:C:1974:18, bod 25; z 3. októbra 1985, CBEM, 311/84, EU:C:1985:394, bod 26; zo 6. apríla 1995, RTE a ITP/Komisia, C‑241/91 P a C‑242/91 P, EU:C:1995:98, bod 56; z 26. novembra 1998, Bronner, C‑7/97, EU:C:1998:569, bod 41; z 29. apríla 2004, IMS Health, C‑418/01, EU:C:2004:257, bod 52; z 12. júna 1997, Tiercé Ladbroke/Komisia, T‑504/93, EU:T:1997:84, bod 132, a zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T‑201/04, EU:T:2007:289, bod 332), súd Únie, ktorý vychádzal z doktríny základných zariadení, použil kritériá nevyhnutnosti a rizika eliminácie akejkoľvek hospodárskej súťaže na účel stanovenia alebo vylúčenia existencie zneužitia vo veciach týkajúcich sa možnosti podniku v dominantnom postavení vyhradiť si pre seba činnosť na susednom trhu.

217

Ako v podstate vysvetľuje generálny advokát Jacobs v návrhoch, ktoré predniesol vo veci Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:264, body 56, 5762), výber kritéria nevyhnutnosti a kritéria rizika eliminácie akejkoľvek hospodárskej súťaže zodpovedá vôli z právneho hľadiska chrániť právo podniku vybrať si svojich zmluvných partnerov a slobodne nakladať so svojím majetkom, čo sú zásady, ktoré sú vo všeobecnosti zavedené v právnych systémoch členských štátov a v niektorých prípadoch majú ústavný charakter, a z ekonomického hľadiska dlhodobo podporovať hospodársku súťaž v záujme spotrebiteľov tým, že sa spoločnosti umožní vyhradiť si na vlastnú potrebu zariadenia, ktoré vyvinula. Účelom troch podmienok uvedených v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569), a pripomenutých v bode 213 vyššie, je teda dbať na to, aby povinnosť podniku v dominantnom postavení poskytnúť prístup k svojej infraštruktúre v konečnom dôsledku nenarušila hospodársku súťaž tým, že zníži pôvodnú motiváciu tohto podniku vybudovať takúto infraštruktúru. Záujem dominantného podniku investovať do infraštruktúry by sa totiž znížil, keby jeho konkurenti mohli na požiadanie zdieľať výhody (rozsudok z 18. novembra 2020, Lietuvos geležinkeliai/Komisia, T‑814/17, vec v odvolacom konaní, EU:T:2020:545, bod 90).

218

S prihliadnutím na tieto prvotné úvahy treba preskúmať tvrdenia uvádzané spoločnosťou Google, podľa ktorých Komisia porušila článok 102 ZFEÚ tým, že sankcionovala predmetné postupy bez toho, aby preukázala, že boli splnené podmienky uvedené v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569), a to najmä podmienka nevyhnutnosti.

219

V prvom rade, na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, v prejednávanej veci ide o podmienky poskytovania všeobecnej vyhľadávacej služby spoločnosťou Google prostredníctvom prístupu na stránky s výsledkami všeobecného vyhľadávania pre konkurenčné služby porovnávania produktov, pričom takýto prístup je, ako vyplýva z časti 7.2.2 napadnutého rozhodnutia, prezentovaný ako „dôležitý“ pre generovanie návštevnosti na internetových stránkach služieb porovnávania, a teda v konečnom dôsledku aj príjmov, a ako vyplýva z časti 7.2.4.2. ho „nemožno účinne nahradiť“.

220

Ako vyplýva z odôvodnenia 662 napadnutého rozhodnutia, spoločnosti Google sa vytýka, že neumožňuje konkurenčným službám porovnávania produktov mať podobné umiestnenie a zobrazenie aké má jej vlastná služba porovnávania, a preto nezaručuje rovnaké zaobchádzanie s jej vlastnou službou porovnávania a konkurenčnými službami porovnávania.

221

Napadnuté rozhodnutie v tejto súvislosti v odôvodnení 699 vysvetľuje, že akékoľvek vykonávacie „opatrenie“ musí zabezpečiť, aby Google na svojich stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania nezaobchádzala s konkurenčnými službami porovnávania produktov „menej priaznivo“ než so svojou vlastnou službami porovnávania produktov a v odôvodnení 700 písm. c), že každé vykonávacie opatrenie by malo podriadiť službu porovnávania produktov spoločnosti Google „rovnakým procesom a metódam“ umiestňovania a zobrazovania, aké sa používajú pri konkurenčných službách porovnávania produktov.

222

Napadnuté rozhodnutie sa tak usiluje o rovnaký prístup služby porovnávania produktov spoločnosti Google a konkurenčných služieb porovnávania produktov na stránky s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google bez ohľadu na typ daného výsledku (všeobecné výsledky, Product Universals alebo Shopping Units), a teda o poskytnutie prístupu konkurenčným službám porovnávania produktov na stránky s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google v rovnako viditeľnom umiestnení a zobrazení aké má jej služba porovnávania produktov, aj keď nevylučuje možnosť, že na vykonanie nápravných opatrení požadovaných Komisiou Google prestane na svojich stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania zobrazovať a umiestňovať svoju vlastnú službu porovnávania produktov priaznivejšie ako konkurenčné služby porovnávania produktov.

223

V druhom rade treba konštatovať, že v súvislosti s touto problematikou prístupu, ako vyplýva z odôvodnení 649 až 652 napadnutého rozhodnutia, sa Komisia neodvoláva, prinajmenšom nie výslovne, na podmienky uvedené v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569), aby dospela k záveru, že došlo k zneužívaniu. Naopak, ako vyplýva z odôvodnení 334 a 649 napadnutého rozhodnutia, Komisia pri konštatovaní, že došlo k protisúťažným postupom, vychádzala z judikatúry uplatniteľnej na zneužívanie prostredníctvom pákového efektu. Komisia v tejto súvislosti dospela k záveru, že Google využívala svoje dominantné postavenie na trhu všeobecných vyhľadávacích služieb s cieľom zvýhodniť svoju vlastnú službu porovnávania produktov na trhu služieb porovnávania produktov, pričom takéto zvýhodňovanie vedie k potenciálnemu alebo skutočnému vylúčeniu hospodárskej súťaže na nadväzujúcom trhu (odôvodnenia 341 a 342 napadnutého rozhodnutia).

224

Treba pritom zdôrazniť, že stránka s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google má vlastnosti, ktoré ju približujú k základnému zariadeniu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T‑374/94, T‑375/94, T‑384/94 a T‑388/94, EU:T:1998:198, body 208212 a citovanú judikatúru, a z 9. septembra 2009, Clearstream/Komisia, T‑301/04, EU:T:2009:317, bod 147 a citovanú judikatúru) v tom zmysle, že v súčasnosti nie je k dispozícii žiadna skutočná alebo potenciálna náhrada, ktorá by umožnila jej nahradenie na trhu ekonomicky udržateľným spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T‑201/04, EU:T:2007:289, body 208, 388, 390, 421436).

225

V tejto súvislosti treba poznamenať, ako vyplýva z bodov 170 až 173 vyššie, že v časti 7.2.4 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že návštevnosť zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google predstavovala veľkú časť návštevnosti konkurenčných služieb porovnávania produktov a že túto návštevnosť nemožno účinne nahradiť inými zdrojmi návštevnosti, ktoré sú v súčasnosti dostupné pre služby porovnávania produktov, čo sú prvky, ktoré sú prezentované ako základné aspekty pri analýze zneužívajúceho správania.

226

Komisia tak v časti 7.2.4.2 napadnutého rozhodnutia spresnila, že v súčasnosti neexistujú žiadne udržateľné alternatívne možnosti návštevnosti, na ktorú sa zameriava veľká časť činnosti služieb porovnávania produktov. V odôvodnení 588 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že „návštevnosť z iných všeobecných vyhľadávačov (ako napríklad Bing alebo Yahoo) je zanedbateľná a je nepravdepodobné, že by rástla z dôvodu prekážok vstupu na vnútroštátne trhy všeobecných vyhľadávacích služieb“. V odôvodneniach č. 285 až 305 napadnutého rozhodnutia Komisia opísala prekážky vstupu na trhy so všeobecnými vyhľadávacími službami. Konštatovala, že tieto prekážky vyplynuli z významných investícií, ako aj z úspor rozsahu a zo sieťových vplyvov. Ďalej vysvetlila, ako história trhov so všeobecnými vyhľadávacími službami potvrdzuje existenciu týchto prekážok vstupu, keď od roku 2009 došlo len k jednému významnému vstupu na trh (vstup spoločnosti Microsoft s vyhľadávačom Bing) a postavenie spoločnosti Google bolo skoro monopolné (v takmer celosvetovom meradle). V odôvodnení 544 napadnutého rozhodnutia Komisia tiež uviedla, že zvýšené investície do textových reklám na účel kompenzácie straty návštevnosti z vyhľadávača spoločnosti Google nie sú „ekonomicky udržateľným“ riešením, a rovnako tak ani iné zdroje návštevnosti, akými sú mobilné aplikácie alebo priama návštevnosť (odôvodnenia 568 a 580).

227

Komisia tak na základe zistenia, že návštevnosť generovaná stránkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google nie je „efektívne nahraditeľná“ a že iné zdroje návštevnosti nie sú „ekonomicky udržateľné“, konštatovala, že návštevnosť z týchto stránok je nevyhnutná pre konkurenčné služby porovnávania produktov (pozri v tomto zmysle a analogicky, pokiaľ ide o počítačový operačný systém s podobnými vlastnosťami, rozsudok zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T‑201/04, EU:T:2007:289, body 208, 388, 390, 421436).

228

Napokon v časti 7.3 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, že predmetné postupy môžu viesť k možnej eliminácii akejkoľvek hospodárskej súťaže. Komisia tak v odôvodnení 594 napadnutého rozhodnutia uviedla, že tieto postupy boli „spôsobil[é] viesť konkurenčné služby porovnávania produktov k tomu, aby prestali poskytovať svoje služby“.

229

V treťom rade treba konštatovať, že aj keby predmetné postupy, ako tvrdí Google, súviseli s problematikou prístupu, svojimi základnými prvkami sa odlišujú od odmietnutia poskytnutia, o ktoré išlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569), čo odôvodňuje rozhodnutie Komisie posudzovať ich z hľadiska iných kritérií, než sú kritériá špecifické pre tento rozsudok.

230

Nie každá problematika úplného alebo čiastočného prístupu, akou je tá v prejednávanej veci, totiž nevyhnutne znamená, že sa uplatnia podmienky stanovené v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569), ktoré sa týkajú odmietnutia poskytnutia.

231

Platí to najmä, ako uvádza Komisia v odôvodnení 649 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 212 vyššie), keď predmetný postup spočíva v autonómnom správaní, ktoré sa vo svojich podstatných prvkoch odlišuje od odmietnutia poskytnutia, hoci môže mať tie isté účinky vylúčenia.

232

„Odmietnutie“ poskytnutia odôvodňujúce uplatnenie podmienok stanovených v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569) totiž zahŕňa jednak výslovnú povahu, t. j. že existuje „požiadavka“ alebo v každom prípade želanie o udelenie prístupu a následné „odmietnutie“, a jednak to, že skutočnosť vytvárajúca účinok vylúčenia, teda vytýkané správanie, spočíva predovšetkým v odmietnutí ako takom a nie vo vonkajšom postupe, akým je najmä iná forma zneužívania prostredníctvom pákového efektu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, 6/73 a 7/73, EU:C:1974:18, body 2425; z 3. októbra 1985, CBEM, 311/84, EU:C:1985:394, body 2627; zo 6. apríla 1995, RTE a ITP/Komisia, C‑241/91 P a C‑242/91 P, EU:C:1995:98, body 9, 11, 5455; z 26. novembra 1998, Bronner, C‑7/97, EU:C:1998:569, body 8, 1147; z 12. júna 1997, Tiercé Ladbroke/Komisia, T‑504/93, EU:T:1997:84, body 5, 7, 110, 131132, a zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T‑201/04, EU:T:2007:289, body 27).

233

Naproti tomu neexistencia takéhoto výslovného odmietnutia poskytnutia vylučuje, aby sa postupy kvalifikovali ako odmietnutie poskytnutia a analyzovali z hľadiska prísnych podmienok stanovených pre takéto odmietnutie, pričom tieto postupy, hoci môžu v konečnom dôsledku viesť k implicitnému odmietnutiu prístupu, predstavujú vzhľadom na ich základné prvky, ktoré sa svojou povahou odkláňajú od hospodárskej súťaže na základe kvality, samostatné porušenie článku 102 ZFEÚ.

234

Ako navyše potvrdil generálny advokát Saugmandsgaard Øe v návrhoch, ktoré predniesol vo veciach Deutsche Telekom/Komisia a Slovak Telekom/Komisia (C‑152/19 P a C‑165/19 P, EU:C:2020:678, body 8589), všetky alebo prinajmenšom väčšina postupov spôsobilých obmedziť alebo vylúčiť hospodársku súťaž (ďalej len „postupy vylúčenia“) môžu predstavovať implicitné odmietnutie poskytnutia, pretože majú tendenciu sťažovať prístup na trh. Rozsudok z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569), však nemožno uplatniť na všetky tieto postupy bez zohľadnenia znenia a zmyslu článku 102 ZFEÚ, ktorého rozsah nemožno obmedziť na zneužívajúce postupy týkajúce sa „nevyhnutných“ tovarov a služieb v zmysle tohto rozsudku.

235

Okrem toho je potrebné poznamenať, že vo viacerých prípadoch, ktoré sa podobne ako v prejednávanej veci týkali problematiky prístupu k službe, nebolo potrebné preukazovať splnenie podmienky nevyhnutnosti. Platí to najmä v súvislosti so stláčaním cien (rozsudky zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, C‑52/09, EU:C:2011:83, body 5558, a z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de España/Komisia, C‑295/12 P, EU:C:2014:2062, bod 75) a viazanými predajmi (rozsudok zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T‑201/04, EU:T:2007:289, bod 961).

236

V tejto súvislosti, ako rozhodol Súdny dvor, z bodov 48 a 49 rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569), nemožno vyvodiť, že podmienky potrebné na preukázanie existencie zneužívajúceho odmietnutia poskytovania sa musia nevyhnutne uplatniť aj v rámci posúdenia zneužívajúcej povahy správania, ktoré spočíva v tom, že poskytovanie služieb alebo predaj výrobkov bude podliehať nevýhodným podmienkam alebo podmienkam, za ktorých by kupujúci nemohol mať o ne záujem, keďže takéto správanie môže samo osebe predstavovať samostatnú formu zneužívania odlišného od odmietnutia poskytovania (rozsudok zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, C‑52/09, EU:C:2011:83, body 5556; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de España/Komisia, C‑295/12 P, EU:C:2014:2062, body 7596).

237

V tejto súvislosti treba konštatovať, ako vyplýva z časti 7.2.3 napadnutého rozhodnutia, že predmetné postupy sú podľa Komisie založené na vnútornej diskriminácii medzi vlastnou službou porovnávania produktov spoločnosti Google a konkurenčnými službami porovnávania produktov prostredníctvom pákového efektu na ovládanom trhu, ktorý sa vyznačuje silnými prekážkami vstupu, konkrétne na trhu všeobecných vyhľadávacích služieb.

238

V dôsledku toho, ako vyplýva z odôvodnenia 344 a článku 1 napadnutého rozhodnutia, v prejednávanej veci nejde o obyčajné jednostranné odmietnutie zo strany spoločnosti Google poskytnúť konkurenčným podnikom službu, ktorá je nevyhnutná pre hospodársku súťaž na susednom trhu, čo by bolo v rozpore s článkom 102 ZFEÚ a odôvodňovalo uplatnenie teórie „základných zariadení“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. marca 2011, Altstoff Recycling Austria/Komisia, T‑419/03, EU:T:2011:102, bod 109), ale o rozdielne zaobchádzanie v rozpore s ustanoveniami tohto článku.

239

Generálni advokáti Súdneho dvora pritom pravidelne rozlišovali prípady rozdielneho zaobchádzania od prípadov odmietnutia prístupu tým, že vylúčili uplatnenie podmienok vyplývajúcich z rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569). Na takéto vylúčenie poukázal generálny advokát Jacobs v návrhoch, ktoré predniesol vo veci Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:264, bod 54), generálny advokát Mazák, ktorý výslovne vylúčil uplatnenie podmienky nevyhnutnosti v prípadoch, keď „dominantný podnik diskriminova[l] konkurentov a svoje vlastné operácie na nadväzujúcom trhu podľa článku 102 písm. c) ZFEÚ“ (návrhy generálneho advokáta Mazáka, ktoré predniesol vo veci TeliaSonera Sverige, C‑52/09, EU:C:2010:483, bod 32), a je potvrdené Súdom prvého stupňa v rozsudku zo 7. októbra 1999, Irish Sugar/Komisia (T‑228/97, EU:T:1999:246, body 166167).

240

Treba preto dospieť k záveru, že Komisia nebola povinná preukázať, že podmienky uvedené v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569), boli splnené, aby mohla konštatovať porušenie na základe zistených postupov, keďže, ako Komisia uvádza v odôvodnení 649 napadnutého rozhodnutia, predmetné postupy predstavujú samostatnú formu zneužívania prostredníctvom pákového efektu, ktorá zahŕňa, ako tiež uvádza Komisia v odôvodnení 650 napadnutého rozhodnutia, „aktívne“ správanie vo forme aktov pozitívnej diskriminácie pri zaobchádzaní s výsledkami porovnávacej služby spoločnosti Google, ktoré sú propagované na jej stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania, a výsledkami konkurenčných služieb porovnávania produktov, ktorých pozícia má tendenciu byť znižovaná. Tieto postupy sa tak odlišujú od správania, o ktoré išlo v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569), a ktoré spočívalo v jednoduchom odmietnutí prístupu, ako to navyše zdôraznil Súdny dvor v rozsudku z 25. marca 2021, Deutsche Telekom/Komisia (C‑152/19 P, EU:C:2021:238, bod 45), vyhlásenom po pojednávaní v prejednávanej veci.

241

V tejto súvislosti je na rozdiel od tvrdenia spoločnosti Google (pozri bod 204 vyššie) irelevantné, že v rozsudku z 3. októbra 1985, CBEM (311/84, EU:C:1985:394), Súdny dvor uplatnil podmienky týkajúce sa základných zariadení na „aktívny“ postup vylúčenia, akým je ten v prejednávanej veci. V tomto rozsudku bola totiž Súdnemu dvoru v rámci prejudiciálnej otázky položená otázka týkajúca sa „odmietnutia poskytnutia“, a preto sa obmedzil na zaujatie stanoviska k podmienkam uplatniteľným na tento postup, ako bol vymedzený v prejudiciálnej otázke (rozsudok z 3. októbra 1985, CBEM, 311/84, EU:C:1985:394, body 1926). Nemožno z toho vyvodiť, že test vo veci odmietnutia poskytnutia a z toho vyplývajúca podmienka nevyhnutnosti sa uplatňujú na všetky postupy vylúčenia, na ktoré sa vzťahuje článok 102 ZFEÚ, vrátane postupu zvýhodňovania, ktorého sa týka prejednávaná vec, čo by bolo navyše v rozpore s výkladom podaným Súdnym dvorom v rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C‑52/09, EU:C:2011:83, body 5556).

242

Okrem toho Google tvrdí, že pokiaľ, ako uvádza Komisia v odôvodnení 651 napadnutého rozhodnutia, Všeobecný súd už vylúčil uplatnenie podmienok stanovených v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569), a to najmä z dôvodu, že podľa sporného rozhodnutia nebolo potrebné, aby dotknutý podnik predal aktíva alebo uzavrel dohody s osobami, ktoré si nevybral (pozri, v tomto zmysle rozsudok z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia, T‑65/98, EU:T:2003:281, bod 161), môže vlastník nevyhnutného majetku vždy ukončiť odmietanie poskytovania odstránením predmetného aktíva, takže toto kritérium je neúčinné, najmä preto, že v prejednávanej veci by napadnuté rozhodnutie od nej v podstate vyžadovalo prevod cenného aktíva, a to priestoru určeného pre výsledky vyhľadávania. Z toho podľa nej vyplýva, že Komisia nesprávne vychádzala z rozsudku z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia (T‑65/98, EU:T:2003:281), aby vylúčila uplatniteľnosť podmienok uvedených v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569).

243

Je pravda, ako vyplýva z bodov 219 až 222 vyššie, že v prejednávanej veci ide, aj keď len nepriamo, o podmienky poskytovania všeobecnej vyhľadávacej služby spoločnosťou Google prostredníctvom prístupu na stránky s výsledkami všeobecného vyhľadávania pre konkurenčné služby porovnávania produktov.

244

Povinnosť podniku, ktorý zneužíva dominantné postavenie, previesť aktíva, uzavrieť zmluvy alebo poskytnúť prístup k svojej službe za nediskriminačných podmienok, však nevyhnutne neznamená uplatnenie kritérií stanovených v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569). Medzi kritériami právnej kvalifikácie zneužitia a nápravnými opatreniami, ktoré umožňujú jeho odstránenie, totiž nemôže existovať automatická súvislosť. Ak by teda v situácii, o akú išlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569), podnik vlastniaci systém doručovania novín do domácnosti nielenže odmietol poskytnúť prístup k svojej infraštruktúre, ale tiež zaviedol aktívne postupy vylúčenia, ktoré boli prekážkou rozvoja konkurenčného systému doručovania do domácnosti alebo bránili používaniu alternatívnych spôsobov distribúcie, kritériá na identifikáciu zneužitia by boli rôzne. V takom prípade by pritom bolo potenciálne možné, aby sankcionovaný podnik ukončil zneužívanie tým, že umožní prístup k svojmu vlastnému systému doručovania do domácnosti za primeraných a nediskriminačných podmienok. To však neznamená, že zistené zneužitie by bolo výlučne odmietnutím prístupu k jeho systému doručovania do domácnosti.

245

Inými slovami to, že jedným zo spôsobov ukončenia zneužívajúceho správania je umožniť konkurentom objaviť sa v „boxoch“ zobrazených v hornej časti stránky s výsledkami vyhľadávania spoločnosti Google, neznamená, že zneužívajúce postupy sa musia obmedzovať na zobrazenie uvedených „boxov“ a že podmienky identifikácie zneužitia musia byť vymedzené len vzhľadom na tento aspekt. V prejednávanej veci, ako vyplýva najmä z odôvodnenia 344 napadnutého rozhodnutia, predmetné postupy zahŕňajú aj preradenie konkurenčných služieb porovnávania produktov na stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google pomocou algoritmov úprav, pričom toto preradenie je v spojení s propagáciou svojich vlastných výsledkov vyhľadávania zo strany spoločnosti Google základným prvkom týchto postupov, ktorý má navyše podľa Komisie veľký podiel na konštatovanom účinku vylúčenia a nie je priamo spojený s prístupom do „boxov“ spoločnosti Google na jej stránke s výsledkami všeobecného vyhľadávania.

246

Okrem toho uplatniteľnosť kritérií stanovených v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569), nemôže závisieť od opatrení, ktoré Komisia nariaďuje na ukončenie porušovania. Zistenie porušenia totiž svojou povahou predchádza určeniu opatrení, ktoré ho môžu ukončiť. Za týchto podmienok existencia porušenia a uplatniteľnosť podmienok uvedených v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569), nemôžu závisieť od opatrení, ktoré musí podnik následne prijať, aby ukončil toto porušovanie.

247

Z toho vyplýva, že kritérium založené na nevyhnutnosti previesť aktíva alebo uzatvoriť zmluvy na ukončenie porušenia je neúčinné v rámci aktívnych porušení, ktoré sa, ako v prejednávanej veci, odlišujú od obyčajného odmietnutia poskytnutia.

248

Napokon tvrdenie spoločnosti Google, podľa ktorého Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) sústavne zamieta sťažnosti, podľa ktorých sa dominantná spoločnosť dopúšťa zneužitia tým, že si dopriava priaznivejšie zaobchádzanie ako so svojimi konkurentmi, s odôvodnením, že podniky nie sú povinné dotovať svojich konkurentov, je nedôvodné. Ako totiž uvádza Spolková republika Nemecko vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania, tento odkaz na „dotovanie“ konkurencie zo strany dominantného podniku bol použitý len vo veľmi špecifickom kontexte, a to v kontexte finančných tokov v rámci skupiny charakterizovaných stanovením veľmi výhodných nákupných cien materskou spoločnosťou vo vzťahu k dcérskej spoločnosti. V každom prípade, aj keby nemecké súdy pojem zvýhodňovania neuznávali, nevylučuje to jeho relevantnosť ako základu pre konštatovanie Komisie o porušení článku 102 ZFEÚ. Súdy Únie totiž nemôžu byť viazané judikatúrou vnútroštátnych súdov, či už ide o najvyššie alebo ústavné súdy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. apríla 2014, Acino/Komisia, C‑269/13 P, EU:C:2014:255, bod 114), hoci im nič nebráni v tom, aby sa touto judikatúrou inšpirovali a zohľadnili ju ako prvok analýzy. Naproti tomu vnútroštátnym súdom a orgánom prináleží uplatňovať článok 102 ZFEÚ jednotným spôsobom a v súlade s judikatúrou súdov Únie, keďže rozdiely medzi súdmi a orgánmi členských štátov, pokiaľ ide o jeho uplatňovanie, by mohli ohroziť jednotu právneho poriadku Únie a narušiť právnu istotu.

249

Za týchto podmienok treba druhú časť piateho žalobného dôvodu a tento žalobný dôvod ako celok zamietnuť.

c)   O prvej časti prvého žalobného dôvodu, podľa ktorej boli skutkové okolnosti uvedené nesprávne, pretože Google zaviedla skupiny výsledkov pre produkty s cieľom zlepšiť kvalitu svojej služby a nie preto, aby nasmerovala návštevnosť na svoju vlastnú službu porovnávania produktov

1) Tvrdenia účastníkov konania

250

Google v podstate tvrdí, že Komisia nesprávne uviedla skutkové okolnosti. Na jednej strane totiž Google zaviedla skupiny výsledkov pre produkty s cieľom zlepšiť kvalitu svojej všeobecnej vyhľadávacej služby a nie preto, aby nasmerovala návštevnosť na svoju vlastnú službu porovnávania produktov. Google tak vysvetľuje, že na rozdiel od toho, čo vyplýva z prezentácie skutkových okolností v odôvodnení 386 napadnutého rozhodnutia, zavedením výsledkov pre produkty nesledovala žiadny protisúťažný cieľ.

251

Na druhej strane Google tvrdí, že Product Universals nepoškodili používateľov, ale zlepšili kvalitu a relevantnosť jej výsledkov, čo je v rozpore s tým, čo vyplýva najmä z odôvodnenia č. 598 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého Google nie vždy používateľom ukázala najrelevantnejšie výsledky. Stručne povedané, napadnuté rozhodnutie nezohľadňuje dôkazné prvky preukazujúce cieľ v prospech hospodárskej súťaže sledovaný spoločnosťou Google pri vývoji skupín výsledkov pre produkty, technické riešenia, ktoré zlepšili kvalitu jej všeobecnej vyhľadávacej služby, a skutočný vývoj návštevnosti. Skutkové okolnosti preukazujú, že Google sledovala cieľ v prospech hospodárskej súťaže, keď začala zobrazovať Product Universals, ktoré zlepšili kvalitu všeobecnej vyhľadávacej služby v prospech užívateľov. Google zlepšila svoje technológie, aby bola konkurencieschopnejšia z hľadiska parametrov, na základe ktorých si konkurujú všeobecné vyhľadávače. Skutočnosť, že Google sa zamerala na relevantnosť, je potvrdená opatrným spúšťaním Product Universals, listinnými dôkazmi a údajmi o návštevnosti.

252

Komisia predovšetkým tvrdí, že v napadnutom rozhodnutí nespochybňuje cieľ vývoja samotných Product Universals v prospech hospodárskej súťaže. Komisia pripomína, že spoločnosti Google vytýka, že Product Universals zobrazovala pútavým spôsobom, zatiaľ čo výsledky konkurenčných služieb porovnávania produktov sa paralelne zobrazovali iba ako všeobecné výsledky bez akejkoľvek funkcie obohateného formátu a algoritmy ich mohli v rámci týchto výsledkov preradiť na nižšie pozície (odôvodnenia 344 a 512 napadnutého rozhodnutia).

253

BEUC poukazuje na to, že skutočnou motiváciou spoločnosti Google bolo chrániť a maximalizovať svoje príjmy systematickým vyhradením najziskovejšej časti obrazovky pre svoje vlastné výsledky, ktoré zobrazovala pomocou pútavých grafických prvkov, aj keď tieto výsledky neboli nevyhnutne tie najrelevantnejšie pre danú požiadavku. Kelkoo tvrdí, že Google sa dopustila protisúťažného správania, aby vylúčila svojich konkurentov a propagovala svoju vlastnú službu porovnávania produktov. Google tak zaviedla stratégiu zámerného vylúčenia, ktorej cieľom bolo na jednej strane odsúvať svojich konkurentov pomocou algoritmov úprav a na druhej strane zvýhodniť svoju vlastnú službu porovnávania produktov vďaka prednostnému zobrazeniu a umiestneniu. Napokon Visual Meta uvádza, že dôvod údajne prospešný pre hospodársku súťaž, ktorý viedol k zavedeniu Product Universals spoločnosťou Google, je v súlade s judikatúrou irelevantný a že v každom prípade, keďže údajné zlepšenie s Product Universals vykonané spoločnosťou Google neprinieslo výhody pre všetky konkurenčné služby porovnávania produktov, nemohlo zlepšiť relevantnosť jej výsledkov ako celku.

2) Posúdenie Všeobecným súdom

254

Treba poznamenať, že keď Komisia skúma správanie podniku v dominantnom postavení, pričom toto preskúmanie je nevyhnutné na účely záveru o existencii zneužitia takého postavenia, nevyhnutne musí posúdiť obchodnú stratégiu tohto podniku. V rámci toho je bežné, že Komisia posudzuje faktory subjektívnej povahy, a to pohnútky, ktoré stoja za dotknutou obchodnou stratégiou (rozsudok z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia, C‑549/10 P, EU:C:2012:221, bod 19).

255

Existencia prípadného úmyslu narušiť hospodársku súťaž však predstavuje iba jednu z mnohých skutkových okolností, na ktoré možno prihliadnuť na účely určenia, či došlo k zneužitiu dominantného postavenia (rozsudok z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia, C‑549/10 P, EU:C:2012:221, bod 20).

256

Komisia nie je nijako povinná preukazovať existenciu takéhoto úmyslu zo strany podniku v dominantnom postavení na účely uplatnenia článku 102 ZFEÚ, aj keď dôkaz o takomto úmysle, hoci sám osebe nie je postačujúci, predstavuje skutkovú okolnosť, ktorú možno zohľadniť na účely určenia zneužitia dominantného postavenia [pozri rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 162 a citovanú judikatúru].

257

Okrem toho existencia úmyslu pôsobiť v hospodárskej súťaži na základe kvality, aj keby bola preukázaná, nemôže dokazovať neexistenciu zneužitia (rozsudok z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia, C‑549/10 P, EU:C:2012:221, bod 22).

258

V prejednávanej veci Google tvrdí, že sa v žiadnom prípade nechcela odkloniť od hospodárskej súťaže na základe kvality a v podstate tvrdí, že Komisia skresľuje skutkové okolnosti, keď v napadnutom rozhodnutí naznačuje, že takýto protisúťažný zámer sa nachádzal na pozadí predmetných postupov.

259

Z odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádzaných spoločnosťou Google (najmä odôvodnenia 386, 490 až 492 a 598 napadnutého rozhodnutia) však nevyplýva, že by Komisia na účely konštatovania existencie predmetného zneužitia zohľadnila, prinajmenšom ako taký, možný „protisúťažný cieľ“ spoločnosti Google pri „vývoji“ technológií, ktoré viedli k zavedeniu Product Universals.

260

Naopak, ako vyplýva zo znenia časti 7.2.1 napadnutého rozhodnutia, Komisia zastávala názor, že zneužívajúce správanie pozostávalo z objektívnych prvkov, konkrétne zo skutočnosti, že „Google na svojich stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania zobrazuje a umiestňuje svoju vlastnú službu porovnávania produktov priaznivejšie než konkurenčné služby porovnávania produktov“, čo je správanie, ktoré podľa časti 7.2.3 napadnutého rozhodnutia v spojení s uplatnením algoritmov úprav všeobecného vyhľadávania na konkurenčné služby porovnávania produktov „znižuje návštevnosť konkurenčných služieb porovnávania produktov zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google a zvyšuje návštevnosť vlastnej služby porovnávania produktov spoločnosti Google“. K tomuto konštatovaniu došlo, pretože návštevnosť bola podľa časti 7.2.2 napadnutého rozhodnutia „dôležitá“ pre konkurenčné služby porovnávania produktov a pretože podľa časti 7.2.4 napadnutého rozhodnutia odklonenú návštevnosť, ktorá predstavovala významnú časť návštevnosti konkurenčných služieb porovnávania produktov, nebolo možné účinne nahradiť inými zdrojmi.

261

Komisia, ako opakovanie uviedla vo svojich písomnostiach, tak dospela k záveru, že správanie vytýkané spoločnosti Google spočívalo najmä v kombinácii dvoch objektívnych postupov, a to jednak priaznivejšieho umiestnenia a zobrazenia vlastných špecializovaných výsledkov spoločnosti Google na jej stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania než bolo umiestnenie a zobrazenie výsledkov z konkurenčných služieb porovnávania produktov, a jednak súčasného zníženia pozície výsledkov konkurenčných služieb porovnávania produktov pomocou algoritmov úprav. Komisia teda na účely preukázania porušenia najskôr starostlivo porovnala spôsob, akým boli umiestňované a zobrazované výsledky z konkurenčných služieb porovnávania (časť 7.2.1.1 napadnutého rozhodnutia), ďalej spôsob, akým boli umiestňované a zobrazované výsledky zo služby porovnávania spoločnosti Google (časť 7.2.1.2 napadnutého rozhodnutia), a nakoniec preskúmala osobitné okolnosti, za ktorých sa diali predmetné postupy, konkrétne dôležitosť návštevnosti a nemožnosť jej účinného nahradenia, ako aj správanie používateľov internetu.

262

Komisia sa tak obmedzila na porovnanie spôsobu, akým Google umiestňovala a zobrazovala výsledky konkurenčných služieb porovnávania a výsledky svojej vlastnej služby porovnávania, a opísala hospodársky kontext, v ktorom si služby porovnávania produktov konkurovali. V rámci konštatovania porušenia teda Komisia nezohľadnila žiadnu protisúťažnú stratégiu ani protisúťažné ciele, ktoré mohli byť sledované spoločnosťou Google, čo výslovne potvrdila na pojednávaní v odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu.

263

Je pravda, ako vyplýva z odpovede Všeobecného súdu na prvú časť piateho žalobného dôvodu (pozri bod 175 vyššie), že Komisia konštatovala, že predmetné postupy sa odkláňali od hospodárskej súťaže na základe kvality. Toto konštatovanie však nemožno zneplatniť údajným úmyslom spoločnosti Google pôsobiť v hospodárskej súťaži na základe kvality zlepšovaním kvality svojej všeobecnej vyhľadávacej služby a relevantnosti jej špecializovaných výsledkov, pretože, ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 257 vyššie, samotný úmysel pôsobiť v hospodárskej súťaži na základe kvality, aj keby bol preukázaný, nemôže dokazovať neexistenciu zneužitia.

264

Treba totiž pripomenúť, že zneužitie dominantného postavenia zakázané článkom 102 ZFEÚ je objektívnym pojmom (rozsudok z 13. februára 1979, Hoffmann‑La Roche/Komisia, 85/76, EU:C:1979:36, bod 91). Okrem toho treba poznamenať, že na rozdiel od článku 101 ods. 1 ZFEÚ článok 102 ZFEÚ neobsahuje nijaký odkaz na cieľ praktiky (rozsudok z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T‑203/01, EU:T:2003:250, bod 237), hoci odkazuje, aj keď nepriamo, na protisúťažný cieľ.

265

Preto aj keď sa Komisia mohla vyjadriť k obchodnej stratégii spoločnosti Google v kontexte uvedenia Product Universals na trh a v tejto súvislosti uviesť faktory subjektívnej povahy, ako napríklad snaha napraviť slabé výsledky Froogle, tvrdenia založené na skreslení skutkových okolností týkajúcich sa dôvodov zavedenia Product Universals spoločnosťou Google, musia byť v rozsahu, v akom sa týkajú odôvodnení, ktoré Komisia nepoužila ako základné prvky porušenia (tieto posledné uvedené prvky sú zhrnuté v bode 260 vyššie), zamietnuté ako neúčinné v rámci analýzy preukázania porušenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2018, Servier a i./Komisia, T‑691/14, vec v odvolacom konaní, EU:T:2018:922, bod 188 a citovanú judikatúru).

266

Okrem toho, pokiaľ Google tvrdí, že Product Universals nepoškodili používateľov, ale zlepšili kvalitu a relevantnosť jej výsledkov, je potrebné konštatovať, že tieto prípadné zvýšenia efektívnosti, ktoré sú výsledkom predmetných postupov, musia byť zohľadnené ako prípadné objektívne odôvodnenia, takže nemôžu podporiť prvú časť prvého žalobného dôvodu, ktorá je v podstate založená na skreslení skutkových okolností zo strany Komisie. Tieto tvrdenia založené na zlepšení kvality a relevantnosti výsledkov budú teda preskúmané v neskoršej fáze analýzy v oddiele B bode 4.

267

Za týchto podmienok treba prvú časť prvého žalobného dôvodu a piaty žalobný dôvod ako celok zamietnuť ako nedôvodné.

2.   O prvkoch prvého a druhého žalobného dôvodu založených na nediskriminačnej povahe predmetných postupov

a)   O prvkoch prvého žalobného dôvodu založených na tom, že Komisia dospela k nesprávnemu záveru, že Google zvýhodnila svoju vlastnú službu porovnávania produktov prostredníctvom zobrazovania Product Universals

268

Google na podporu svojho prvého žalobného dôvodu rozvíja tvrdenia v troch častiach. Ako už bolo uvedené vyššie, Google v prvej časti tvrdí, že skutočnosti sú v napadnutom rozhodnutí uvedené nesprávne, pretože skupiny výsledkov pre produkty zaviedla s cieľom zlepšiť kvalitu svojej služby a nie preto, aby nasmerovala návštevnosť na svoju vlastnú službu porovnávania produktov. Google v druhej časti tvrdí, že Komisia dospela k nesprávnemu záveru, že rozdielne zaobchádzanie s Product Universals a všeobecnými výsledkami viedlo k zvýhodneniu, hoci nedošlo k žiadnej diskriminácii. Bez diskriminácie pritom nemôže ísť o zneužitie. V tretej časti Google tvrdí, že Komisia porušila právne pravidlá uplatniteľné na posúdenie objektívnych odôvodnení, ktoré v niektorých prípadoch umožňujú odôvodniť a priori protisúťažné správanie, a to v súvislosti so zobrazovaním Product Universals. Komisia neskúmala, či skutočnosti uvádzané spoločnosťou Google, ktoré mali priniesť pozitíva pre používateľov Product Universals, vyvážili údajné obmedzujúce účinky.

269

Všeobecný súd zastáva názor, že touto treťou časťou v rámci prvého žalobného dôvodu týkajúcou sa objektívnych odôvodnení sa treba zaoberať samostatne po preskúmaní tretieho a štvrtého žalobného dôvodu týkajúcich sa protisúťažných účinkov v súlade s tým, čo bolo uvedené v bode 126 vyššie.

270

Okrem toho je potrebné pripomenúť, že prvá časť prvého žalobného dôvodu, podľa ktorej Google zaviedla skupiny výsledkov pre produkty s cieľom zlepšiť kvalitu svojej služby a nie preto, aby nasmerovala návštevnosť na svoju vlastnú službu porovnávania produktov, ako to tvrdí Komisia, bola riešená v bodoch 250 až 267 vyššie. V tejto časti tak bude preskúmaná iba druhá časť tohto žalobného dôvodu.

1) Tvrdenia účastníkov konania

271

Google tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je z právneho hľadiska nesprávne v rozsahu, v akom sa v ňom konštatuje, že zvýhodňovala Product Universals, pretože Komisia neskúmala podmienky potrebné na preukázanie diskriminácie.

272

Google v prvom rade uvádza, že jej mechanizmy na generovanie výsledkov pre produkty a všeobecných výsledkov zaobchádzajú s rôznymi situáciami odlišne, a to z legitímnych dôvodov. Google nepopiera, že na generovanie výsledkov pre produkty a všeobecných výsledkov používala rôzne mechanizmy. Na jednej strane totiž Google pri všeobecných výsledkoch vychádzala z údajov získaných procesom nazývaným „crawling“ a zo všeobecných signálov relevantného obsahu odvodených z týchto údajov. Na druhej strane pri výsledkoch pre produkty sa Google spoliehala na dátové toky poskytované priamo obchodníkmi a na signály relevantnosti pre konkrétne produkty. Aplikovaním rôznych technológií na všeobecné výsledky a výsledky pre produkty pritom spoločnosť Google nezaobchádza s podobnými situáciami odlišne. K rôznym situáciám pristupuje odlišne, a to z legitímneho dôvodu, aby zlepšila kvalitu svojich výsledkov.

273

V druhom rade Google tvrdí, že následne na účely zoradenia týchto výsledkov na jej stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania koherentne aplikovala rovnaký štandard relevantnosti na špecializované a všeobecné výsledky. Google v tejto súvislosti tvrdí, že informácia uvedená v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorej boli Product Universals umiestnené a zobrazené priaznivejšie než všeobecné výsledky, je tiež nesprávna, pretože rozdiely v zaobchádzaní neposkytli Product Universals nezaslúžené umiestnenie na stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google. Zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie nezohľadňuje spôsob fungovania Universal Search, ktorý vytvoril koherentný systém triedenia pre všetky kategórie výsledkov vyhľadávania spoločnosti Google. Product Universals tak museli „získať“ svoje umiestnenie na stránke s výsledkami vyhľadávania na základe rovnakého štandardu relevantnosti, aký uplatňuje Google na všeobecné výsledky. Google v tejto súvislosti uvádza, že vďaka Universal Search a jeho prvkom priamo porovnávala relevantnosť výsledkov pre produkty so všeobecnými výsledkami, a to na základe rovnakého štandardu relevantnosti. Ak sa teda Product Universal zobrazoval na stránke s výsledkami všeobecného vyhľadávania na dobrej pozícii, vyplývalo to z toho, že bol relevantnejší ako všeobecné výsledky zoradené pod ním, a nie z dôvodu priaznivého zaobchádzania.

274

Podľa spoločnosti Google je pritom odpoveď na tieto tvrdenia uvedená v napadnutom rozhodnutí nesprávna. Po prvé Komisia v odôvodnení 440 napadnutého rozhodnutia nesprávne tvrdí, že je irelevantné, či Google uplatňovala rovnaký štandard relevantnosti na Product Universals a na všeobecné výsledky Google totiž zobrazovala Product Universals iba vtedy, keď boli relevantnejšie ako všeobecné výsledky zoradené pod nimi a nemohli byť uprednostňované. Umiestnenie získané na stránke s výsledkami všeobecného vyhľadávania bolo zaslúžené. Zoraďovanie výsledkov podľa ich relevantnosti je opakom zvýhodňovania.

275

Po druhé podľa spoločnosti Google Komisia v odôvodnení 441 napadnutého rozhodnutia nesprávne tvrdí, že Google nepreukázala, že na Product Universals a všeobecné výsledky uplatňovala rovnaké štandardy relevantnosti. Táto argumentácia sa snaží preniesť dôkazné bremeno. Je úlohou Komisie preukázať, že Google pri zobrazovaní Product Universals neuplatňovala koherentné štandardy relevantnosti. V opačnom prípade by nemohla preukázať, že došlo k zvýhodňovaniu.

276

Po tretie Google tvrdí, že v každom prípade preukázala, že na Product Universals uplatňovala koherentné štandardy relevantnosti. V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení 442 napadnutého rozhodnutia nesprávne tvrdí, že Google sa pri predložení tohto dôkazu opiera len o dve správy z porovnávacích hodnotení. Google poskytla Komisii množstvo dokumentov o fungovaní svojho systému triedenia a štandardoch relevantnosti, ktoré uplatnila. Výhrady voči týmto dvom správam zo strany Komisie v napadnutom rozhodnutí sú nedôvodné. Komisia tiež v odôvodnení 390 napadnutého rozhodnutia nesprávne tvrdí, že v období od roku 2009 do septembra 2010 sa Google riadila interným pravidlom, ktoré malo zabezpečiť, že Product Universals „budú vždy umiestnené navrchu“ zakaždým, keď sa výsledok z konkurenčnej služby porovnávania produktov umiestni v prvých troch všeobecných výsledkoch. Podľa Google išlo o návrh, ktorý nebol nikdy implementovaný. Tvrdenie Komisie je v rozpore s údajmi o umiestnení Product Universals, keď sa služba porovnávania produktov objavila v prvých troch výsledkoch vyhľadávania medzi decembrom 2009 a septembrom 2010, teda v období, počas ktorého Komisia tvrdí, že bolo v platnosti predmetné interné pravidlo.

277

Komisia tieto tvrdenia spochybňuje. Kelkoo predovšetkým tvrdí, že algoritmy úprav sa nepoužili na službu porovnávania produktov spoločnosti Google a že formáty zobrazenia uplatniteľné na túto službu neboli dostupné pre konkurenčné služby porovnávania produktov. BEUC vysvetľuje, že výsledky vyhľadávania spoločnosti Google pre produkty neboli určené výlučne ich relevantnosťou pre spotrebiteľa, keďže za ich spracovaním stáli obchodné dôvody. Uvedené je v rozpore s legitímnym očakávaním spotrebiteľov, že Google bude pri spracovaní výsledkov neutrálna. Táto spoločnosť podľa BEUC manipuluje s výsledkami vyhľadávania tak, že výsledky z konkurenčných služieb porovnávania produktov ponecháva neviditeľné.

2) Posúdenie Všeobecným súdom

278

Google v podstate spochybňuje, že by predmetné postupy mohli viesť k diskriminácii, keďže na jednej strane používala na rôzne situácie, t. j. všeobecné výsledky a špecializované výsledky, odlišné mechanizmy, a to mechanizmy všeobecného vyhľadávania prostredníctvom procesu nazývaného „crawling“ a mechanizmy špecializovaného vyhľadávania prostredníctvom spracovania dátových tokov poskytovaných pridruženými obchodníkmi, a na druhej strane uplatňovala rovnaké kritériá relevantnosti na všetky výsledky vďaka svojej technológii Universal Search a algoritmu Superroot. Podľa spoločnosti Google tak nemohlo dôjsť k diskriminácii, keďže Product Universals zobrazovala iba vtedy, keď boli z hľadiska týchto technológií relevantnejšie ako všeobecné výsledky, takže Product Universals získali svoje umiestnenie na základe kvality.

279

Na účely overenia, či Komisia mohla oprávnene dospieť k záveru o existencii diskriminácie, je na úvod potrebné preskúmať rozdielne zaobchádzanie, ktoré považovala za odporujúce článku 102 ZFEÚ, najmä pokiaľ ide o umiestňovanie a zobrazovanie Product Universals.

280

V tejto súvislosti treba konštatovať, že Komisia v časti 7.2.1 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že zneužívajúce správanie spočívalo v priaznivejšom „umiestnení“ a „zobrazení“ výsledkov z vlastnej služby porovnávania produktov spoločnosti Google (vrátane Product Universals) na jej stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania než bolo umiestnenie a zobrazenie výsledkov z konkurenčných služieb porovnávania produktov. Ako vyplýva z uvedenej časti, konkrétne z odôvodnenia 344 napadnutého rozhodnutia a z článku 1 výrokovej časti, Komisia teda spoločnosti Google vytýka, že na svojich stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania umiestňovala a zobrazovala svoju vlastnú službu porovnávania produktov „priaznivejšie“ než konkurenčné služby porovnávania produktov.

281

Na to, aby Komisia dospela k takému záveru, porovnala spôsob, akým boli výsledky z konkurenčných služieb porovnávania produktov „umiestňované“ a „zobrazované“ na stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google (časť 7.2.1.1) a spôsob, akým boli na uvedených stránkach „umiestňované“ a „zobrazované“ výsledky zo služby porovnávania produktov spoločnosti Google, v tomto prípade Product Universals (časť 7.2.1.2).

282

Komisia na základe toho konštatovala, že zatiaľ čo výsledky z konkurenčných služieb porovnávania produktov bolo možné zobraziť len vo forme všeobecných výsledkov, t. j. vo forme jednoduchých modrých odkazov bez obrázkov alebo ďalších informácií o produktoch a ich cenách (odôvodnenie 371 napadnutého rozhodnutia), a na rozdiel od výsledkov zo služby porovnávania produktov spoločnosti Google bola ich pozícia znížená na koniec prvej stránky alebo na ďalšie stránky pomocou niektorých algoritmov úprav (odôvodnenia 352 až 355), ako tomu bolo najmä po zavedení algoritmu Panda (odôvodnenie 361), špecializované výsledky zo služby porovnávania produktov spoločnosti Google, a v príslušnom období Product Universals, boli umiestňované vo výsledkoch všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google na popredných miestach (odôvodnenia 379 a 385), v obohatenom formáte s obrázkami a informáciami o produktoch (odôvodnenie 397) a ich pozíciu nebolo možné znížiť pomocou algoritmov úprav (odôvodnenie 512).

283

Komisia tak dospela k záveru, že toto rozdielne zaobchádzanie s výsledkami z konkurenčných služieb porovnávania vo vzťahu k výsledkom zo služby porovnávania produktov spoločnosti Google (Product Universals) zvýhodňovalo túto poslednú uvedenú službu v porovnaní s konkurenčnými službami porovnávania produktov, najmä vzhľadom na dôležitosť návštevnosti generovanej všeobecným vyhľadávačom spoločnosti Google pre konkurenčné služby porovnávania produktov (časť 7.2.2 napadnutého rozhodnutia), správanie používateľov internetu, ktorých pozornosť má tendenciu zameriavať sa na najviac viditeľné výsledky na stránke s výsledkami všeobecného vyhľadávania, konkrétne na tie najlepšie umiestnené výsledky (časť 7.2.3.1 napadnutého rozhodnutia), a skutočnosť, že návštevnosť odklonenú praktikami „nemožno účinne nahradiť“ z iných zdrojov (odôvodnenie 7.2.4 napadnutého rozhodnutia).

284

V prvom rade z toho vyplýva, že rozdielne zaobchádzanie vytýkané Komisiou nespočíva, ako tvrdí Google, v použití rôznych mechanizmov výberu výsledkov vyhľadávania na spracovanie výsledkov vyhľadávania zo služby porovnávania produktov spoločnosti Google a výsledkov vyhľadávania z konkurenčných služieb porovnávania produktov, a to mechanizmov na výber všeobecných výsledkov pre konkurenčné služby porovnávania a mechanizmov na výber výsledkov špecializovaného vyhľadávania pre vlastnú službu porovnávania, ale skôr v priaznivejšom zaobchádzaní, pokiaľ ide o umiestnenie a zobrazenie vlastných špecializovaných výsledkov v porovnaní s výsledkami z konkurenčných služieb porovnávania produktov uvádzaných vo všeobecných výsledkoch.

285

Aj keď Google tvrdí, že k rozdielnemu zaobchádzaniu s jej výsledkami vyhľadávania dochádza na základe povahy výsledkov získaných jej všeobecným vyhľadávačom, teda podľa toho, či ide o špecializované alebo všeobecné výsledky, toto rozdielne zaobchádzanie sa v skutočnosti uskutočňuje v závislosti od pôvodu výsledkov, a to podľa toho, či pochádzajú z konkurenčných služieb porovnávania alebo z jej vlastnej služby porovnávania. Google v skutočnosti uprednostňuje druhé uvedené výsledky pred prvými uvedenými výsledkami, a nie jeden typ výsledku pred iným.

286

V „boxoch“ na stránke s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google sa totiž môžu zobraziť iba výsledky špecializovaného vyhľadávania spoločnosti Google, t. j. Product Universals, ktoré sú zobrazené v obohatenom formáte a ktorých pozíciu nemožno znížiť pomocou algoritmov úprav.

287

Naproti tomu s výsledkami z konkurenčných služieb porovnávania, aj keby boli pre používateľa internetu obzvlášť relevantné, sa nikdy nebude zaobchádzať rovnako ako s výsledkami zo služby porovnávania spoločnosti Google, či už z hľadiska ich umiestnenia, keďže vzhľadom na ich charakteristické vlastnosti sú náchylné na zníženie pozície pomocou algoritmov úprav a keďže „boxy“ sú vyhradené pre výsledky zo služby porovnávania spoločnosti Google, alebo z hľadiska ich zobrazenia, v rámci ktorého sú obohatené prvky a obrázky vyhradené tiež len pre službu porovnávania spoločnosti Google. Aj za predpokladu, že napriek účinku algoritmov preradenia sa výsledky konkurenčných služieb porovnávania objavia z dôvodu ich relevantnosti na prvej stránke s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google, nikdy teda nemôžu byť tak viditeľné a pútavé ako výsledky zobrazené v Product Universals.

288

Takéto rozdielne zaobchádzanie, ktoré ani zďaleka nevyplýva z objektívneho rozdielu medzi dvoma typmi výsledkov na internete, je pritom výsledkom rozhodnutia spoločnosti Google zaobchádzať s výsledkami z konkurenčných služieb porovnávania menej priaznivo než s výsledkami z jej vlastnej služby porovnávania tým, že ich zobrazuje a umiestňuje menej viditeľne.

289

Po druhé z opisu postupov zistených Komisiou v bodoch 280 až 283 vyššie vyplýva, že tvrdenie spoločnosti Google, podľa ktorého použila „rovnaký štandard relevantnosti“ na skupiny výsledkov pre produkty a na všeobecné výsledky, a že v podstate zobrazovala Product Universals iba vtedy, keď boli relevantnejšie než výsledky z konkurenčných služieb porovnávania produktov vďaka jej technológii Universal Search a algoritmu Superroot, takže nemohlo dochádzať k diskriminácii, treba odmietnuť.

290

Na jednej strane je totiž potrebné konštatovať, že ako vyplýva z odôvodnenia 440 napadnutého rozhodnutia, Komisia nevytýka spoločnosti Google, že uplatňuje alebo neuplatňuje rovnaký štandard relevantnosti na oba typy výsledkov, teda na špecializované výsledky pre produkty a všeobecné výsledky, ale že neuplatňuje rovnaké štandardy zobrazenia a umiestnenia na konkurenčné služby porovnávania produktov a na jej vlastnú službu porovnávania produktov, pričom prvé uvedené služby sú v porovnaní s druhou uvedenou službou znevýhodnené.

291

Ako pritom vyplýva z bodu 287 vyššie, s výsledkami z konkurenčných služieb porovnávania kompaktátorov, bez ohľadu na ich relevantnosť, nemožno nikdy zaobchádzať rovnako ako s výsledkami zo služby porovnávania spoločnosti Google, či už z hľadiska ich umiestnenia alebo zobrazenia, takže sú v konkurencii s nimi nevyhnutne znevýhodnené.

292

Aj keby sa totiž výsledok z konkurenčnej služby porovnávania ukázal byť menej relevantný z hľadiska kritérií relevantnosti stanovených algoritmami spoločnosti Google ako výsledok zo služby porovnávania spoločnosti Google, zníženie jeho pozície na stránke s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google prostredníctvom algoritmov úprav a jeho zobrazenie obmedzené na jednoduchý modrý odkaz a prípadne umiestnené pod „boxom“ vyhradeným pre výsledok zo služby porovnávania spoločnosti Google, ktorý sa zobrazuje obohateným spôsobom, nie sú nevyhnutne úmerné údajne nižšiemu stupňu relevantnosti z pohľadu uvedených kritérií. Okrem toho aj v prípadoch, keď sú výsledky z konkurenčnej služby porovnávania relevantnejšie z hľadiska týchto kritérií, nikdy nebudú môcť, ako bolo pripomenuté v bodoch 286 a 287 vyššie, ťažiť s rovnakého zobrazovania alebo rovnakého zaobchádzania pri ich umiestňovaní, takže hospodárska súťaž je narušená ešte predtým, ako užívateľ zadá požiadavku na produkt.

293

Z toho vyplýva, že argumentáciu spoločnosti Google založenú na existencii spoločného štandardu relevantnosti treba odmietnuť ako neúčinnú.

294

V tejto súvislosti hodnotenia uvedené v odôvodnení 442 napadnutého rozhodnutia, podobne ako ďalšie experimenty uvádzané spoločnosťou Google, aj keby preukazovali väčšiu relevantnosť Product Universals vo vzťahu k všeobecným výsledkom zobrazujúcim výsledky z konkurenčných služieb porovnávania, neriešia obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže identifikované Komisiou v časti 7.2.1 napadnutého rozhodnutia a zhrnuté v odôvodnení 440 uvedeného rozhodnutia, podľa ktorého Google spracúva svoje vlastné špecializované výsledky a výsledky z konkurenčných služieb porovnávania pomocou rôznych mechanizmov na zobrazovanie a umiestňovanie, čo nevyhnutne vedie k znevýhodneniu výsledkov z konkurenčných služieb porovnávania vo vzťahu k výsledkom z vlastnej služby porovnávania spoločnosti Google.

295

Navyše, aj keby hodnotitelia uprednostnili Product Universals pred prvými všeobecnými výsledkami zobrazenými na prvej stránke s výsledkami všeobecného vyhľadávania, čo navyše jasne nevyplýva z predmetných experimentov, keďže naznačujú, že hodnotitelia mali porovnateľný názor na užitočnosť výsledkov špecializovaného vyhľadávania a všeobecných výsledkov pre produkty, neznamená to, že uprednostňovali, aby Product Universals boli zložené výlučne z výsledkov služby porovnávania produktov spoločnosti Google. Taktiež to neznamená, že preferovali, aby sa výsledky z konkurenčných služieb porovnávania produktov zobrazovali menej viditeľne alebo aby bola ich pozícia znížená na stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google.

296

Na druhej strane treba pre úplnosť konštatovať, že argumentácia spoločnosti Google založená na spoločnom štandarde relevantnosti je nielen neúčinná, ale sa javí aj ako nepodložená, ako to navyše vyplýva z jej vlastných písomností. Ako totiž potvrdzuje samotná Google, v tretej časti svojho prvého žalobného dôvodu nemohla priamo porovnať, podľa parametrov uplatniteľných na špecializované vyhľadávanie, akými sú cena, dostupnosť alebo povesť predajcu, špecializované výsledky zo svojej vlastnej služby porovnávania produktov so špecializovanými výsledkami z konkurenčných služieb porovnávania produktov, keďže nevedela, ako fungujú algoritmy vyhľadávania týchto konkurenčných služieb, a nemala prístup k dátovým tokom, ktoré poskytujú maloobchodníci pridružení k jej stránkam, najmä pokiaľ ide o cenu.

297

Podľa vlastných vysvetlení totiž Google jednak nevedela nič o tom, ako konkurenčné služby porovnávania produktov triedili a hodnotili svoje výsledky pre dopyty týkajúce sa produktov, a jednak získavala údaje o produktoch uvedených vo svojej vlastnej službe porovnávania produktov z dátových tokov poskytovaných priamo obchodníkmi, a nie prostredníctvom procesu nazývaného „crawling“ internetových stránok, ako v prípade všeobecných vyhľadávaní. Google pritom nemala porovnateľné informácie o výsledkoch z konkurenčných služieb porovnávania produktov, keďže ich stránky majú svoj vlastný dátový tok a vlastný spôsob triedenia produktov.

298

Je pravda, ako uvádza Komisia v odôvodnení 440 napadnutého rozhodnutia, že Google vďaka Universal Search uplatňovala „určité štandardy relevantnosti“ na porovnanie svojich vlastných špecializovaných výsledkov so svojimi všeobecnými výsledkami, ktoré preberajú stránky s výsledkami svojich konkurentov. Podľa vysvetlení poskytnutých spoločnosťou Google vo svojej správe o technológiách pripojenej k žalobe však Universal Search funguje na základe štatistických kritérií založených na používateľských prieskumoch. Vzhľadom na ťažkosti uvádzané samotnou spoločnosťou Google pri porovnávaní rôznych typov výsledkov (pozri bod 297 vyššie), sa pritom nepreukázalo a dokonca ani netvrdilo, že tento nástroj môže bez toho, aby bola dotknutá jeho kvalita, poskytovať rovnako spoľahlivé výsledky z hľadiska výberu relevantných výsledkov ako porovnanie uskutočnené spoločnosťou Google na základe jej vlastných kritérií uplatniteľných na špecializované vyhľadávanie produktu, a to najmä ceny, dostupnosti, obľúbenosti produktu alebo povesti predajcu.

299

Tieto prieskumy, akokoľvek sú spoľahlivé, tak predstavujú, ako tvrdila Foundem na pojednávaní, iba štatistický odhad toho, čo by mohlo byť tým najrelevantnejším výsledkom. V tejto súvislosti z interného dokumentu spoločnosti Google spomenutého v jej správe o technológiách vyplýva, že „jedným z najväčších problémov pri hodnotení človekom je, že hodnotitelia musia interpretovať vyhľadávanie používateľa; hoci ľudia budú pravdepodobne presnejšie interpretovať vyhľadávanie ako stroj, nie je možné presne poznať zámer používateľa…, toto hodnotenie predstavuje iba spoločné stanovisko našich hodnotiteľov, ktoré sa pravdepodobne líši od používateľov vo všeobecnosti.

300

Napokon okolnosť uvádzaná spoločnosťou Google, že Product Universals boli spustené len v reakcii na 23 % „vyhľadávaní produktov“ a že Product Universals sa zobrazovali v hornej časti stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania ako odpoveď len na 4 % dopytov po produktoch, nepostačuje na popretie existencie rozdielneho zaobchádzania. Takáto miera spustenia totiž nemôže byť sama osebe považovaná za faktor umožňujúci vylúčiť existenciu postupu zvýhodňovania, keďže táto miera sa musí dať do súvisu s mierou spustenia v porovnateľnom umiestnení (pričom porovnateľné zobrazenie bolo vylúčené) stoviek konkurenčných služieb porovnávania produktov, ktoré boli vzhľadom na svoje charakteristické vlastnosti prirodzene náchylné na zníženie ich pozície na koniec stránky pomocou algoritmov úprav spoločnosti Google.

301

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov treba druhú časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť.

b)   O prvkoch druhého žalobného dôvodu založených na tom, že Komisia dospela k nesprávnemu záveru, že Google zvýhodnila svoju vlastnú službu porovnávania produktov prostredníctvom zobrazovania Shopping Units

302

Google na podporu druhého žalobného dôvodu rozvíja tvrdenia v troch častiach. Po prvé tvrdí, že Komisia dospela k nesprávnemu záveru, že rozdielne zaobchádzanie s reklamami na zoskupené produkty a so všeobecnými výsledkami viedlo k zvýhodneniu, hoci nedošlo k žiadnej diskriminácii.

303

Po druhé v napadnutom rozhodnutí sa nesprávne konštatuje, že reklamy na produkty uvedené v Shopping Units zvýhodňujú službu porovnávania produktov spoločnosti Google.

304

Po tretie Komisia porušila právne pravidlá uplatniteľné na posúdenie objektívnych odôvodnení týkajúcich sa zobrazovania Shopping Units. V tejto poslednej uvedenej časti Google mimochodom spochybňuje existenciu zvýhodnenia svojej vlastnej služby porovnávania, keďže naznačuje, že Shopping Units už zahŕňali aj výsledky konkurenčných služieb porovnávania. Okrem toho treba poznamenať, že toto tvrdenie uviedla Google s cieľom spochybniť existenciu zvýhodnenia v rámci správneho konania (odôvodnenie 405 napadnutého rozhodnutia). Preto sa týmito prvkami tretej časti treba zaoberať až po druhej časti. Prvky tejto časti, ktoré súvisia s objektívnymi odôvodneniami, sa však budú riešiť spolu s prvkami týkajúcimi sa Product Universals po preskúmaní žalobných dôvodov týkajúcich sa účinkov predmetných postupov v oddiele B bode 3.

1) O prvej časti druhého žalobného dôvodu, podľa ktorej Komisia dospela k nesprávnemu záveru, že rozdielne zaobchádzanie s reklamami na zoskupené produkty a so všeobecnými výsledkami viedlo k zvýhodneniu, hoci nedošlo k žiadnej diskriminácii.

i) Tvrdenia účastníkov konania

305

Google podporovaná CCIA v prvom rade tvrdí, že Komisia nesprávne porovnáva zaobchádzanie s reklamami na produkty, konkrétne so Shopping Units, a zaobchádzanie s bezplatnými všeobecnými výsledkami, čo sú dve rozdielne veci, takže tu nemôže dochádzať k diskriminácii. Google v tejto súvislosti tvrdí, že platené reklamy vrátane reklám na produkty slúžia na financovanie jej služby všeobecného vyhľadávania. Google ich preto nevyhnutne zobrazuje odlišne ako bezplatné všeobecné výsledky, čo je bežný dôsledok jej obojstranného obchodného modelu založeného na financovaní z reklám. Google v tejto súvislosti poukazuje na to, že na stránke so všeobecnými výsledkami označuje Shopping Units ako „sponzorované“, aby zdôraznila ich platený charakter. Tvrdenie uvedené v napadnutom rozhodnutí, že výraz „sponzorované“ je „pochopiteľný možno len pre tých najinformovanejších používateľov“ (odôvodnenia 536, 599 a 663 napadnutého rozhodnutia) sa pritom nezakladá na žiadnom dôkaze. Hoci Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza dvanásť rozdielov medzi reklamami na produkty v Shopping Units a textovými reklamami (odôvodnenia 426 až 438 napadnutého rozhodnutia), aby preukázala, že reklamy na produkty nie sú vylepšenou formou textových reklám, žiadny z týchto rozdielov vôbec nepreukazuje, že by reklamy na produkty boli porovnateľné s bezplatnými všeobecnými výsledkami a že by mali byť umiestnené a zobrazené rovnakým spôsobom.

306

V druhom rade Google tvrdí, že zobrazuje Shopping Units, pretože obsahujú lepšie reklamy pre dopyt po produktoch ako textové reklamy a nie preto, aby tieto prvé uvedené reklamy uprednostňovala. Komisia nepreukázala, že Shopping Units si nezasluhovali priestor, ktorý im bol pridelený na stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania. Reklamy vysokej kvality sú pre používateľov užitočnejšie a pre inzerentov efektívnejšie a zvyšujú hodnotu vyhľadávacej služby pre obe kategórie. Google zobrazuje Shopping Units iba vtedy, keď jej reklamy na produkty poskytujú lepšie odpovede na dopyt ako textové reklamy. Z tohto dôvodu sa Shopping Units objavujú v odpovedi len na približne 25 % dopytov po produktoch, čo je v rozpore s tvrdením Komisie, že Google „vždy“ umiestňuje Shopping Units v hornej časti stránky (odôvodnenie 395 napadnutého rozhodnutia). Tvrdenie Komisie v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého Google nepreukázala, že „na Shopping Units uplatnila rovnaké štandardy relevantnosti, aké sa uplatňujú na [textové] reklamy“ (odôvodnenie 441 napadnutého rozhodnutia), je v rozpore so skutočnosťou, že Google zaviedla mechanizmus, v rámci ktorého priamo porovnáva reklamy na produkty s textovými reklamami. Reklamy na produkty a textové reklamy si konkurujú na základe rovnakých štandardov relevantnosti a hodnoty. Okrem toho empirické údaje ukazujú, že reklamy na produkty v Shopping Units sú pre používateľov a inzerentov lepšie ako textové reklamy.

307

Komisia tieto tvrdenia spochybňuje.

308

BEUC uvádza rovnaké tvrdenia, aké uviedla v rámci druhej časti prvého žalobného dôvodu (pozri bod 277 vyššie). Foundem tvrdí, že Shopping Units zdôrazňujú protisúťažnú povahu správania Google, keďže Google nahradila výsledky založené na relevantnosti platenými reklamami, ktoré sa zobrazujú v závislosti od zisku, ktorý z nich môže Google získať. Visual Meta spresňuje, že tvrdenie Google, podľa ktorého zobrazuje Shopping Units iba vtedy, keď sú relevantnejšie ako textové reklamy alebo všeobecné výsledky, treba zamietnuť, pretože práve preto, že jej reklamy s obohateným formátom sú pre spotrebiteľov viditeľnejšie než jednoduché „modré odkazy“, si ich Google nemôže vyhradiť pre svoje vlastné služby bez toho, aby spotrebiteľov pripravila o relevantnejšie výsledky z iných služieb porovnávania produktov. Práve skutočnosť, že reklamy na produkty sú z dôvodu svojho obohateného formátu lepšie pre používateľov a inzerentov, zaväzuje Google zobrazovať výsledky iných služieb porovnávania produktov v rovnakých formátoch.

ii) Posúdenie Všeobecným súdom

309

Google v podstate opakuje argumentáciu uvedenú v rámci druhej časti prvého žalobného dôvodu. Tvrdí, že diskriminácia konštatovaná Komisiou nie je preukázaná, keďže na jednej strane zaobchádza rozdielne iba s výsledkami, ktoré sú svojou povahou odlišné, teda s bezplatnými všeobecnými výsledkami, ktoré preberajú výsledky z konkurenčných služieb porovnávania produktov a s platenými „reklamami na produkty“ reklamného charakteru vlastnej služby porovnávania (Shopping Units), a na druhej strane zobrazuje Shopping Units iba vtedy, keď tieto reklamy na produkty poskytujú lepšie odpovede na dopyt ako textové reklamy, t. j. reklamy, ktoré v krátkom úryvku textu zobrazujú odkaz na internetovú stránku inzerenta (bez obrázkov alebo dynamických informácií).

310

Treba uviesť, že Komisia vo svojom zistení o uprednostňovaní výsledkov z vlastnej služby porovnávania produktov zo strany spoločnosti Google porovnala umiestnenie a zobrazenie Shopping Units s umiestnením a zobrazením všeobecných výsledkov z konkurenčných služieb porovnávania. Komisia zistila, ako v prípade Product Universals (pozri body 280 až 283 vyššie), že tieto výsledky boli zvýhodňované vzhľadom na ich prominentné umiestnenie na stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google (časť 7.2.1.2.1 napadnutého rozhodnutia), pričom Shopping Units boli vždy umiestnené nad prvými výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google (odôvodnenie 395 napadnutého rozhodnutia) a z dôvodu ich zobrazenia v obohatenom formáte v „boxoch“ nachádzajúcich sa v hornej časti stránky s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google (časť 7.2.1.2.2 napadnutého rozhodnutia). Pozícia Shopping Units navyše nemohla byť znížená pomocou konkurenčných algoritmov úprav. Komisia tiež v odôvodnení 439 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že výsledky z konkurenčných služieb porovnávania sa nemôžu objaviť v Shopping Units, a preto sa nemôžu umiestniť a zobraziť rovnakým spôsobom ako výsledky špecializovaného vyhľadávania spoločnosti Google, pokiaľ tieto konkurenčné služby porovnávania nezmenia svoj obchodný model tým, že sa stanú stránkami obchodníkov ponúkajúcimi reklamy, aby sa mohli zobrazovať v Shopping Units, a teda predávať samotné produkty.

311

V prvom rade treba odpovedať na tvrdenie spoločnosti Google, že jej reklamy na produkty obsiahnuté v Shopping Units sú vzhľadom na ich reklamný charakter vo svojej podstate odlišné od bezplatných výsledkov z konkurenčných služieb porovnávania, čo vylučuje akúkoľvek diskrimináciu.

312

Treba poznamenať, že Shopping Units zobrazujú výsledky zo služby porovnávania produktov spoločnosti Google a súťažia s konkurenčnými službami porovnávania produktov. V tejto súvislosti je irelevantné, že za umiestnenie produktov v Shopping Units musia predávajúci zaplatiť reklamný poplatok, keďže pre používateľov internetu špecializovaná vyhľadávacia služba spoločnosti Google ponúka rovnakú bezplatnú službu porovnávania produktov ako konkurenčné služby porovnávania, ako vyplýva z časti 5.2.2 napadnutého rozhodnutia. Google tak nepreukazuje, v čom je služba porovnávania produktov, ktoré ponúkajú používateľom internetu Shopping Units, odlišná vo svojej podstate od služby ponúkanej inými službami porovnávania produktov. Naopak sa zdá, že cieľom oboch služieb je porovnávať produkty na internete, a preto sú z pohľadu používateľov internetu zastupiteľné.

313

Je pravda, že k Shopping Units sa pripája označenie „sponzorované“, čo má za cieľ informovať používateľov internetu o ich reklamnom charaktere. Ako však vyplýva z odôvodnení 536, 599 a 663 napadnutého rozhodnutia, výraz „sponzorované“ nie je pre väčšinu používateľov internetu ľahko zrozumiteľný v tom zmysle, že znamená, že výsledky zo služby porovnávania produktov spoločnosti Google a výsledky z konkurenčných služieb porovnávania produktov sú zatriedené podľa rôznych mechanizmov, a teda že tieto konkurenčné služby porovnávania produktov môžu byť na stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania preradené na nižšiu pozíciu a zobrazené menej viditeľným spôsobom nie z dôvodu nižšej relevantnosti ich výsledkov v porovnaní s výsledkami zo služby porovnávania produktov spoločnosti Google, ale jednoducho preto, že nejde o vlastné výsledky spoločnosti Google. Platí to najmä vtedy, keď k ich nižšie zaradenie na stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google je spôsobené algoritmami úprav a nie menšou relevantnosťou ich obsahu vo vzťahu k dopytu zadanému používateľom internetu, keďže o tomto mechanizme používatelia internetu nevedia.

314

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Google, napadnuté rozhodnutie tým, že kritizuje umiestnenie a zobrazenie Shopping Units, nespochybňuje jej obojstranný obchodný model založený na financovaní bezplatných služieb pomocou reklamy. Ak totiž spôsob financovania podniku vedie, ako je to v prejednávanej veci, k jeho účasti na zneužití dominantného postavenia, nie je dôvod vylúčiť uvedený spôsob financovania zo zákazu stanoveného v článku 102 ZFEÚ. Okrem toho je pre mnohé zneužívania dominantného postavenia charakteristická snaha o zlepšenie zdrojov financovania podniku.

315

Google navyše v širšom zmysle nesprávne tvrdí, že Komisia spochybňuje zákonnosť jej textových reklám, ktoré pritom tvoria základ jej ekonomickému modelu a obchodného úspechu a voči ktorým Komisia nikdy nič nenamietala. Na rozdiel od Shopping Units nie sú totiž textové reklamy súčasťou služby porovnávania produktov spoločnosti Google a nie sú spochybňované z dôvodu, že poškodzovali konkurentov v rámci postupu zvýhodňovania.

316

V druhom rade v rozsahu, v akom Google spochybňuje existenciu zvýhodňovania konštatovaného Komisiou – keďže tvrdí, že zobrazuje Shopping Units iba vtedy, keď jej reklamy na produkty poskytujú lepšie odpovede na dopyt ako textové reklamy uvedené v bode 309 vyššie, takže nedochádza k žiadnej diskriminácii – treba pripomenúť, že rozdiel v zaobchádzaní zistený Komisiou existuje, ako vyplýva z bodu 310 vyššie, medzi všeobecnými výsledkami, ktoré preberajú výsledky z konkurenčných služieb porovnávania, a špecializovanými výsledkami zo služby porovnávania spoločnosti Google zobrazenými v Shopping Units. Relevantným porovnaním na účely určenia, či došlo k diskriminácii, teda nie je porovnanie medzi Shopping Units a textovými reklamami, ale medzi Shopping Units a výsledkami z konkurenčných služieb porovnávania produktov, ktoré môžu byť zahrnuté do všeobecných výsledkov.

317

Je pravda, že Komisia v odpovedi na tvrdenie spoločnosti Google zhrnuté v odôvodnení 406 napadnutého rozhodnutia uvádza v odôvodnení 440 uvedeného rozhodnutia, že to, či spoločnosť Google uplatňovala spoločný štandard relevantnosti na Shopping Units a iné reklamy týkajúce sa tovarov nie je relevantné, a následne v odôvodnení 441 dodáva, že Google v každom prípade neuplatnila takýto spoločný štandard relevantnosti na tieto rôzne druhy reklám.

318

Toto posúdenie však nespochybňuje skutočnosť, ako vyplýva z bodov 310 a 316 vyššie, že rozdielne zaobchádzanie, o ktoré ide v napadnutom rozhodnutí, sa netýka iných reklám na produkty zobrazovaných spoločnosťou Google než sú tie, ktoré sa zobrazujú v Shopping Units, ale skôr všeobecných výsledkov, ktoré preberajú výsledky z konkurenčných služieb porovnávania. Ako vyplýva z odôvodnenia 440 napadnutého rozhodnutia, „Komisia… namieta… proti tomu, že vlastná služba porovnávania produktov spoločnosti Google nepodlieha rovnakým kritériám ako konkurenčné služby porovnávania produktov“.

319

Ako totiž vyplýva z odôvodnenia 439 napadnutého rozhodnutia, ktoré predchádza odôvodneniu 440 uvedeného rozhodnutia, a z bodu 310 vyššie, konkurenčné služby porovnávania produktov nemôžu využívať rovnaké kritériá zobrazovania ako služba porovnávania spoločnosti Google, a to ani za predpokladu, že by zaplatili za zahrnutie do Shopping Units, ibaže by zmenili obchodný model, ako je vysvetlené v bode 346 a nasl. nižšie.

320

Z toho vyplýva, že prvú časť druhého žalobného dôvodu treba zamietnuť.

2) O druhej časti druhého žalobného dôvodu, podľa ktorej Komisia dospela k nesprávnemu záveru, že reklamy na produkty v Shopping Units prinášali prospech službe porovnávania produktov spoločnosti Google.

i) Tvrdenia účastníkov konania

321

Google tvrdí, že Komisia nesprávne usúdila, že reklamy na produkty v Shopping Units „prinášali prospech“ službe porovnávania produktov Google. Ich odkazy totiž nevedú k tejto službe a nevytvárajú nijaký príjem pre túto službu. Napadnuté rozhodnutie to výslovne uznalo.

322

Google v tejto súvislosti vysvetľuje, že Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza osem dôvodov, ktorých cieľom je vysvetliť, prečo je zobrazovanie Shopping Units prostriedkom na zvýhodnenie „stránky“ Google Shopping (odôvodnenia 414 až 421 napadnutého rozhodnutia). Sedem z nich však neidentifikuje nijakú výhodu, ktorú by mala stránka Google Shopping z reklám na produkty v Shopping Units, a už vôbec nie výhodu, ktorá by mohla odôvodňovať započítavanie kliknutí na reklamy na produkty ako návštevnosť stránky Google Shopping. V napadnutom rozhodnutí sa spomínajú najmä odkazy v záložke menu a odkazy „pozrieť všetko“ Shopping Units, ktoré vedú na stránku Google Shopping (odôvodnenie 419 napadnutého rozhodnutia). To však neodôvodňuje ani výhrady proti reklamám na produkty v Shopping Units, ani započítavanie kliknutí na reklamy na produkty ako návštevnosť stránky Google Shopping. Komisia tiež poznamenala, že kliknutia na reklamy na produkty v Shopping Units a na stránke Google Shopping môžu viesť na stránky tých istých predajcov (odôvodnenie 418 napadnutého rozhodnutia). To vysvetľuje výhody reklám na produkty – bez ohľadu na ich zdroj – pre predajcov, ale nie to, ako stránka Google Shopping profituje z kliknutí na reklamy na produkty v Shopping Unit. Ani ostatné dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia 414 až 417 a 420) nemôžu preukázať, že stránka Google Shopping mala prospech z kliknutí na reklamy na produkty v Shopping Units.

323

Jediným dôvodom uvedeným v napadnutom rozhodnutí na započítanie kliknutí na reklamy na produkty v Shopping Units ako návštevnosť stránky Google Shopping je podľa spoločnosti Google to, že tieto kliknutia spúšťajú platbu v prospech spoločnosti Google (odôvodnenia 421 a 630 napadnutého rozhodnutia). Toto tvrdenie je však nesprávne, keďže príjmy z reklám na produkty v Shopping Units nepatria stránke Google Shopping. Google prideľuje príjmy z reklám na produkty v Shopping Units svojej všeobecnej vyhľadávacej službe. Komisia to navyše uznala v odôvodnení 642 napadnutého rozhodnutia, v ktorom poznamenáva, že zobrazovanie Shopping Units spoločnosťou Google „slúži na financovanie jej všeobecnej vyhľadávacej služby“.

324

Tvrdenie, že príjmy z kliknutí na reklamy na produkty v Shopping Units prinášali výhody službe porovnávania produktov spoločnosti Google, je teda podľa tejto spoločnosti fakticky nepresné. Odôvodnenie uvedené v napadnutom rozhodnutí je nesprávne aj z právneho hľadiska, pretože v podstate spočíva na výhrade týkajúcej sa krížovej dotácie z dôvodu, že Google dotuje stránku Google Shopping z príjmov z reklám na produkty na stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania. Aj keby pritom príjmy pochádzajúce zo Shopping Units prinášali výhody stránke Google Shopping, čo neplatí v tomto prípade, neumožňuje to konštatovať zneužitie.

325

Komisia tvrdí, že Shopping Units sú súčasťou služby porovnávania produktov spoločnosti Google, že viditeľné zobrazovanie Shopping Units predstavuje spôsob, akým ho Google uprednostňuje, že každé kliknutie na Shopping Units prináša profit službe porovnávania produktov spoločnosti Google, a to napriek tomu, že tieto kliknutia vedú používateľa internetu stránky predajcov, a nie na samostatnú špecializovanú stránku Google Shopping, a že aj keď príjmy z reklám na produkty v Shopping Units nepatria stránke Google Shopping, Google prezentuje Shopping Units a samostatnú stránku Google Shopping predajcom a používateľom ako jednu službu, resp. prax. Pre predajcov a používateľov je rozdelenie príjmov spoločnosti Google nepodstatné (odôvodnenie 420 napadnutého rozhodnutia). Google sa pokúša prepojiť identifikáciu výhod pre svoju službu porovnávania produktov so spôsobom, akým sa prideľujú príjmy generované kliknutiami na Shopping Units, pričom nezohľadňuje rôzne výhody, ktoré získava z kliknutí na Shopping Units, uvedené v odôvodneniach 445, 447 a 450 napadnutého rozhodnutia. Komisia dodáva, že odôvodnenia 414 až 420 napadnutého rozhodnutia obsahujú sedem dôvodov, ktoré odôvodňujú zistenie, že kliknutia na Shopping Units zvýhodňujú službu porovnávania produktov spoločnosti Google.

326

V súvislosti s týmito aspektmi Visual Meta predovšetkým zdôrazňuje, že interné rozdeľovanie príjmov spoločnosti Google jej nemôže umožniť vyhnúť sa konštatovaniu zneužitia v zmysle článku 102 ZFEÚ. Visual Meta tiež súhlasí s analýzou Komisie v odôvodnení 630 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej má služba porovnávania produktov spoločnosti Google „ekonomický“ prospech z kliknutí na odkazy v Shopping Units, rovnako ako keby používateľ urobil prechodný krok, keď najskôr navštívi samostatnú stránku Google Shopping a klikne na produkt partnerského obchodníka. Uvádza, že ako vyplýva z odôvodnenia 421 napadnutého rozhodnutia, odkazy v Shopping Units a v Google Shopping plnia rovnakú ekonomickú funkciu. Foundem a Twenga uvádzajú v podstate rovnaké tvrdenia.

ii) Posúdenie Všeobecným súdom

327

Na úvod treba konštatovať, že argumentácia Google vychádza z nesprávneho predpokladu, že Komisia jej vytýka, že uprednostňuje svoju službu porovnávania produktov, ktorou sa rozumie samostatná internetová stránka zodpovedajúca špecializovanej stránke Google Shopping, prostredníctvom prednostného zobrazenia a umiestnenia Shopping Units.

328

Služby porovnávania produktov sú pritom vymedzené v odôvodnení 191 napadnutého rozhodnutia ako špecializované služby vyhľadávania, ktoré na jednej strane umožňujú používateľom internetu vyhľadávať produkty a porovnávať ich ceny a vlastnosti v rámci ponúk veľkého počtu online predajcov a obchodných platforiem, a na druhej strane poskytujú odkazy, ktoré vedú (priamo alebo cez jednu alebo viacero po sebe nasledujúcich sprostredkovateľských stránok) na stránky týchto predajcov alebo týchto platforiem. Google túto definíciu nespochybňuje.

329

Treba preto konštatovať, že odôvodnenia 26 až 35 napadnutého rozhodnutia poskytujú dostatok dôvodov na vyvodenie záveru, že služba porovnávania produktov spoločnosti Google mala viacero foriem, a to špecializovanú stránku, naposledy nazývanú Google Shopping, zoskupené výsledky pre produkty, ktorých poslednou verziou boli Product Universals, a reklamy na produkty, ktorých poslednou verziou boli Shopping Units.

330

Za týchto podmienok musia byť špecializované stránky Froogle, Google Product Search a Google Shopping, ako aj zoskupené výsledky pre produkty, najmä Product Universals, a reklamy na produkty, najmä Shopping Units, považované za súčasť služby porovnávania produktov, ktorú Google ponúka používateľom internetu.

331

Na rozdiel od toho, čo naznačuje Google, správanie, o ktoré ide v prejednávanej veci, sa neobmedzuje len na výhodnejšie zaobchádzanie so špecializovanou stránkou Google Shopping prostredníctvom priaznivejšieho umiestnenia a zobrazenia Shopping Units, pričom sa netýka praktiky „krížových dotácií“. Ide tu o výhodnejšie zaobchádzanie so službou porovnávania produktov spoločnosti Google ako celkom, ktorá zahŕňa aj Shopping Units.

332

Ako pritom správne poznamenala Komisia v odôvodnení 412 napadnutého rozhodnutia, že „čo [ona] tvrdí je to, že umiestnenie a zobrazenie Shopping Units je prostriedok, ktorým Google zvýhodňuje vlastnú službu porovnávania cien“.

333

Ako totiž vyplýva z podrobných zistení Komisie, ktoré Google nevyvrátila, Shopping Units sú vnútorne prepojené s Google Shopping, pokiaľ ide o ich databázu produktov (odôvodnenie 414 napadnutého rozhodnutia), ich mechanizmus výberu výsledkov (odôvodnenie 415 napadnutého rozhodnutia) a ich výsledky ako také, keďže vedú na rovnakú cieľovú stránku obchodných stránok (odôvodnenie 418 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho Shopping Units a Google Shopping sú, ako tiež vyplýva z vecných dôkazov predložených Komisiou na podporu uvedených zistení, prezentované používateľom internetu a obchodníkom ako jedna služba, resp. prax (odôvodnenie 420 napadnutého rozhodnutia).

334

Predávajúci teda nevedia, či platia za kliknutie na ich ponuku produktov v Shopping Units alebo na samostatnej internetovej stránke Google Shopping (odôvodnenie 417 napadnutého rozhodnutia), zatiaľ čo používatelia internetu sú pri prehliadaní Shopping Units vyzvaní, aby prešli na Google Shopping cez odkaz na názov a cez odkaz „zobraziť všetko“ (odôvodnenie 419 napadnutého rozhodnutia), takže pre predajcov aj používateľov internetu predstavujú Shopping Units a Google Shopping jednu a tú istú službu porovnávania produktov.

335

Konkrétne treba zdôrazniť, že všetky výsledky zobrazené v rôznych štruktúrach uvedených v bode 329 vyššie boli výsledkami služby porovnávania produktov spoločnosti Google. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Google, si služba porovnávania produktov nezasluhuje túto kvalifikáciu len vtedy, ak je schopná dosiahnuť úroveň presnosti, ktorá umožňuje poskytnúť rôzne ponuky na rovnaký produkt alebo model, ako to robí špecializovaná stránka spoločnosti Google. Takáto služba porovnávania produktov môže tiež poskytovať ponuky viacerých produktov, ktoré zodpovedajú požiadavke používateľa internetu, ako v prípade Product Universals a Shopping Units. Všetko závisí tak od parametrov porovnávacej služby, ako aj od presnosti prvotnej vyhľadávacej požiadavky používateľa internetu. Google nemôže zavádzať všeobecnú definíciu služby porovnávania produktov na základe spôsobu, akým sama nakonfigurovala svoju špecializovanú stránku, Product Universals alebo Shopping Units.

336

V prejednávanej veci treba prijať definíciu služby porovnávania produktov uvedenú v odôvodnení 191 napadnutého rozhodnutia a pripomenutú v bode 328 vyššie, ktorú navyše Google nespochybnila. V tejto súvislosti samotná Google v slovníku technických výrazov pripojenom k žalobe uvádza, že agregátor je „internetová stránka, ktorá obsahuje zoznam produktov a ponúk produktov od rôznych obchodníkov a umožňuje používateľom medzi nimi vyhľadávať a porovnávať“ a spresňuje, že „rozhodnutie“ označuje tieto stránky ako „služby porovnávania produktov“.

337

Na tomto základe sa špecializované stránky Froogle, Google Product Search a Google Shopping, ako aj zoskupené výsledky pre produkty, najmä Product Universals, a reklamy na produkty, najmä Shopping Units, musia považovať za súčasť služby porovnávania produktov, ktorú Google ponúkal používateľom internetu. Okrem toho, pokiaľ ide konkrétne o Shopping Units, Komisia najmä v odôvodneniach 414 až 421 napadnutého rozhodnutia zdôraznila, že databázy Shopping Units a špecializovanej stránky boli rovnaké, že ich technická infraštruktúra a infraštruktúra vzťahov s predajcami bola do značnej miery rovnaká, že predajcovia museli súhlasiť s tým, že ich ponuky sa budú zobrazovať v oboch štruktúrach, a že nevedeli, z ktorej štruktúry pochádzali kliknutia, ktoré im boli fakturované, že systém platieb predajcov bol rovnaký a že internetové odkazy týchto dvoch štruktúr viedli na rovnaké internetové stránky lokalít predajcov. V dôsledku toho sa kliknutie v Shopping Unit muselo považovať za prejav používania služby porovnávania produktov spoločnosti Google zo stránky s výsledkami všeobecného vyhľadávania, teda ako návštevnosť v prospech tejto služby porovnávania z tejto stránky.

338

Treba spresniť, že niektoré formulácie napadnutého rozhodnutia, ako napríklad tie v odôvodneniach 408 a 423, sa môžu jednotlivo a na prvý pohľad javiť ako nejednoznačné. Tieto formulácie však nespochybňujú všeobecnú analýzu Komisie, podľa ktorej bola služba porovnávania produktov spoločnosti Google ponúkaná v rôznych formách. Konkrétne odôvodnenie 423 napadnutého rozhodnutia treba vykladať tak, že nadväzuje na odôvodnenia 414 až 421, ktorých cieľom je preukázať, že Shopping Units a Google Shopping sú súčasťou jedného celku. V tejto súvislosti treba uviesť, že odôvodnenie 422 uvádza, že v šiestich krajinách EHP počas určitého obdobia „Google Shopping existovala iba vo forme Shopping Unit bez pridruženej samostatnej internetovej stránky“.

339

Za týchto okolností mohla Komisia oprávnene konštatovať, že Shopping Units uprednostňovali službu porovnávania produktov spoločnosti Google, navyše bez ohľadu na to, či priamo zvýhodňovali alebo nezvýhodňovali samostatnú internetovú stránku Google Shopping tým, že jej poskytovali príjmy.

340

Treba preto zamietnuť druhú časť druhého žalobného dôvodu, podľa ktorej reklamy na produkty v Shopping Units neprinášajú prospech službe porovnávania produktov spoločnosti Google.

c)   O prvkoch tretej časti druhého žalobného dôvodu, podľa ktorých Google už zahrnula konkurenčné služby porovnávania produktov do Shopping Units, takže nemohlo dôjsť k zvýhodňovaniu

1) Tvrdenia účastníkov konania

341

Google tvrdí, že reklamy na produkty zo služieb porovnávania produktov sú už zahrnuté v Shopping Units, takže jej nemožno vytýkať uprednostňovanie vlastnej služby porovnávania produktov. Uvádza teda, že organizuje reklamy na produkty ponúkané službami porovnávania produktov pomocou svojich systémov katalogizácie a indexovania a že vykonáva rovnaké kontroly kvality, aké uplatňuje na reklamy od iných inzerentov.

342

Podľa spoločnosti Google viaceré služby porovnávania produktov v Európe – vrátane Idealo, Twenga, Ceneo, Check24, Heureka a Kelkoo – úspešne využívajú tieto možnosti a umiestňujú na Google milióny reklám na produkty. Google v tejto súvislosti spochybňuje tvrdenie uvedené v odôvodneniach 344 a 371 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého „konkurenčné služby porovnávania produktov sa môžu objaviť len ako výsledky všeobecného vyhľadávania“. V skutočnosti Komisia nespochybňuje to, že služby porovnávania produktov sa môžu objaviť v Shopping Units.

343

Naopak, Komisia vo svojom liste opisujúcom skutkový stav uviedla spôsob, akým všeobecný vyhľadávač Bing od spoločnosti Microsoft uvádzal reklamy na produkty, a návrh nápravných opatrení od spoločnosti Kelkoo ako prostriedky na ukončenie údajného porušovania. Tieto dva prístupy pritom zodpovedajú tomu, čo už Google urobila.

344

Komisia sa podľa spoločnosti Google sťažovala na to, že prístup k Shopping Unit si vyžaduje, aby služby porovnávania produktov zmenili svoj obchodný model pridaním funkcie nákupu alebo aby konali „ako sprostredkovatelia“ (odôvodnenie 439 napadnutého rozhodnutia). Komisia však túto výhradu v napadnutom rozhodnutí nevysvetlila ani nepodložila. Neidentifikovala konkrétne obavy týkajúce sa podmienok, ktoré musia služby porovnávania produktov splniť, aby sa objavili v Shopping Units, a nevysvetlila, v čom sú tieto podmienky nezlučiteľné s pravidlami hospodárskej súťaže.

345

Komisia tieto tvrdenia spochybňuje. BDZV uvádza, že konkurenčné služby porovnávania produktov sa nemôžu objaviť v Shopping Units, pretože na to je potrebné vytvoriť účet „Googe Merchant Center“, čo znamená byť obchodníkom, konkrétne podľa usmernení spoločnosti Google umožniť nákup priamo na internetovej stránke. BDZV pritom pripomína, že služby porovnávania nasmerujú používateľov internetu na stránky predávajúcich. Pokiaľ ide o dve možnosti, ktoré majú služby porovnávania na to, aby sa objavili v Shopping Units (pridanie tlačidla pre nákup alebo sa stať sprostredkovateľmi predajcov), BDZV spresňuje, že podstatným spôsobom menia ich obchodný model a že nie sú tak zaujímavé, že by presvedčili predajcov, aby svoje predaje zverili službám porovnávania, keďže predajcovia si v zásade želajú zachovať kontrolu nad vzťahmi so zákazníkmi. To je dôvod, prečo len veľmi málo služieb porovnávania mohlo využiť Shopping Units.

2) Posúdenie Všeobecným súdom

346

V napadnutom rozhodnutí Komisia v odôvodnení 439 konštatovala, že konkurenčné služby porovnávania produktov nemohli byť súčasťou Google Shopping, pokiaľ nezmenili svoj obchodný model, a to buď pridaním tlačidla „nákup“ alebo tým, že budú vystupovať ako sprostredkovatelia pri umiestňovaní platených výsledkov pre produkty predajcov v Shopping Units.

347

Z odôvodnenia 220 bodu 2 napadnutého rozhodnutia tak vyplýva, že Google oznámila poľskej službe porovnávania produktov Ceneo, že môže byť súčasťou Google Shopping, a teda sa objaviť v Shopping Units, iba ak napodobní vlastnosti online predajcov alebo obchodných platforiem (hlavných zákazníkov Google Shopping), a to buď zavedením funkcie priameho nákupu a „prispôsobením [svojej stránky] po vzore obchodu“, alebo „odoslaním artiklov spoločnosti Google v mene jednotlivých obchodníkov“, pričom sa zobrazí v Shopping Units pod podmienkou, že vstupná stránka „nebude vzbudzovať dojem, že ide o stránku služby porovnávania [produktov]“.

348

Ako teda vyplýva z odôvodnení 439 a 220 napadnutého rozhodnutia spomenutých v bodoch 346 a 347 vyššie, konkurenčné služby porovnávania produktov sa ako také nemohli objaviť v Shopping Units. Ako potvrdzuje Google v žalobe, mohli sem byť zahrnuté len vtedy, ak zmenia svoj obchodný model pridaním tlačidla pre nákup alebo tým, že budú vystupovať ako sprostredkovatelia pri odosielaní produktov spoločnosti Google v mene internetových predajcov. Zo žaloby a repliky je zrejmé, že Google to nespochybňuje.

349

Ako pritom zdôrazňuje BDZV, takéto možnosti podstatným spôsobom menia obchodný model služby porovnávania produktov. Z odôvodnenia 240 napadnutého rozhodnutia tak vyplýva, že funkcia priameho nákupu odlišuje obchodné platformy od služieb porovnávania produktov tak z pohľadu používateľov internetu, ako aj predávajúcich.

350

Ako je totiž vysvetlené v odôvodnení 240 napadnutého rozhodnutia, pridanie takejto funkcie môže viesť k tomu, že používatelia internetu už túto službu nebudú považovať za službu porovnávania produktov. Takéto doplnenie môže viesť aj k zmene právneho rámca poskytovaných služieb a najmä k zmene vzťahu stránky porovnávania produktov s jej zákazníkmi. Ako totiž vyplýva aj z odôvodnenia 221 napadnutého rozhodnutia, väčšina veľkých predajcov nie je naklonená pridaniu tlačidla „nákup“ na stránky služieb porovnávania produktov, pretože títo predajcovia si želajú „zachovať plnú kontrolu nad svojimi činnosťami v oblasti maloobchodného predaja (vrátane stratégie merchandisingu, vzťahov so zákazníkmi a spracovania transakcií)“. Toto zachovanie autonómie predávajúcich v ich predajných vzťahoch s kupujúcimi ich výrobkov, ktorí navštevujú služby porovnávania produktov, je pritom originálnym prvkom služieb porovnávania produktov vo vzťahu k platformám ako je Amazon, ktoré samy vykonávajú funkciu predaja pre predajcov, ktorí sú s nimi prepojení, a ktoré predajcovia umiestňujúci svoje produkty na stránky porovnávania produktov považujú za konkurentov. To je navyše dôvod, pre ktorý, ako vyplýva aj z odôvodnenia 241 napadnutého rozhodnutia a ako zdôrazňuje BDZV, túto funkciu zaviedlo len veľmi málo služieb porovnávania produktov (7 z 361 konkurenčných služieb porovnávania produktov identifikovaných spoločnosťou Google) a z tohto veľmi malého počtu služieb porovnávania bola predmetná funkcia zavedená len pre obmedzený počet predajcov a ponúk. V tejto súvislosti z uvedeného odôvodnenia vyplýva, že Idealo, ktorá je najväčšou službou porovnávania produktov hneď po Google Shopping v Nemecku, sa v roku 2015 podarilo presvedčiť len menej ako 5 % svojich predajcov, aby pridali tlačidlo „kúpiť“.

351

Okrem toho alternatíva ponúknutá konkurenčným službám porovnávania produktov na to, aby sa mohli objaviť v Shopping Units, teda pôsobiť ako sprostredkovatelia, od nich tiež vyžaduje, aby zmenili svoj obchodný model, keďže ich úloha by potom spočívala v umiestňovaní produktov do služby porovnávania spoločnosti Google, ako to robí predajca, a nie v porovnávaní produktov. Na prístup do Shopping Units by sa tak konkurenčné služby porovnávania produktov museli stať klientmi služby porovnávania produktov spoločnosti Google a vzdať sa postavenia jej priamych konkurentov.

352

Toto posúdenie nie je vyvrátené tvrdeniami Google, podľa ktorých už uplatňuje metódu používanú službou Bing na zobrazenie reklám na produkty a nápravné opatrenia navrhnuté spoločnosťou Kelkoo na ukončenie porušovania. Google v tejto súvislosti tvrdí, že tak ako v prípade svojich vlastných reklám na produkty, t. j. Shopping Units, reklamy na produkty zobrazené službou Bing musia odkazovať na stránky, kde si používatelia môžu zakúpiť príslušnú ponuku, a že ako navrhuje Kelkoo, získava údaje od tretích strán porovnávania v dátových tokoch a potom tieto toky organizuje pomocou svojich vlastných algoritmov.

353

Na jednej strane však Google vo svojich písomných podaniach nepreukázala, že uplatnila metódu odporúčanú spoločnosťou Kelkoo. Tá to navyše spochybňuje a do spisu doplnila dokument, ktorý ukazuje, ako by sa malo zaobchádzať s výsledkami konkurenčných služieb porovnávania, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie. Kelkoo v tejto súvislosti uvádza, že v súvislosti s tvrdením uvádzaným spoločnosťou Google v žalobe, podľa ktorého údajne pripustila, že Google už požadované nápravné opatrenia uplatnila, pričom ani zďaleka neuznáva, že obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže vznesené Komisiou boli vyriešené, kritizovala tvrdenie spoločnosti Google, že nemohla uplatniť rovnaké postupy a metódy na svoje výsledky a na konkurenčné výsledky. Hoci Google skutočne umožňuje, ako to navrhovala Kelkoo vo svojich komentároch k odpovedi spoločnosti Google na oznámenie námietok, obchodníkom posielať jej dátové toky obsahujúce súpis ich produktov, na to, aby mali takúto možnosť, musia služby porovnávania produktov, ako bolo vysvetlené v bode 348 vyššie, zmeniť svoj obchodný model, čo v žiadnom prípade nerieši obavy spoločnosti Kelkoo.

354

Na druhej strane, aj keby platilo, ako uvádza Google v žalobe, že „produktové reklamy Bing musia odkazovať na stránky, kde si používatelia môžu produkty zakúpiť“, nerieši to zistený problém týkajúci sa hospodárskej súťaže. V prejednávanej veci totiž nejde o správanie spoločnosti Microsoft prostredníctvom jej vyhľadávača Bing, ktorý navyše nemá dominantné postavenie na trhu všeobecných vyhľadávacích služieb, ale o správanie spoločnosti Google. Skutočnosť, že reklamy Bing tiež odkazujú používateľov internetu na obchodníkov, pritom nemôže zbaviť správanie vytýkané spoločnosti Google jeho protisúťažnej povahy.

355

Za týchto podmienok treba zamietnuť tvrdenia spoločnosti Google uvedené v tretej časti druhého žalobného dôvodu, podľa ktorých boli konkurenčné služby porovnávania produktov už zahrnuté v Shopping Units, takže nemohlo dôjsť k zvýhodňovaniu.

3.   O treťom a štvrtom žalobnom dôvode založených na tom, že predmetné postupy nemali protisúťažné účinky

356

Tretí a štvrtý žalobný dôvod sa týkajú účinkov predmetných postupov. Tretí žalobný dôvod smeruje k spochybneniu ich materiálnych dôsledkov, ktoré uvádza Komisia, na návštevnosť rôznych služieb porovnávania produktov zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google. Štvrtý žalobný dôvod sa snaží spochybniť to, že tieto postupy mali protisúťažný vplyv na rôzne identifikované trhy. Tieto aspekty sú prepojené. Ako je totiž uvedené v bodoch 65 až 67 vyššie, Komisia v napadnutom rozhodnutí v podstate zastávala názor, že predmetné postupy zmenili túto návštevnosť, čo vyvolalo protisúťažné účinky rôzneho druhu na dotknutých trhoch. Za týchto podmienok by absencia preukázania materiálnych dôsledkov pre túto návštevnosť nevyhnutne znamenala, že chýbajú predpoklady na konštatovanie protisúťažných účinkov na dotknutých trhoch. Rovnako stupeň dôležitosti materiálnych dôsledkov pre túto návštevnosť, ktoré by sa preukázali, má vplyv na to, či sa na trhoch preukážu protisúťažné účinky alebo nie.

357

Treba teda najskôr preskúmať námietky spoločnosti Google týkajúce sa materiálnych dôsledkov predmetných postupov na návštevnosť zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google na služby porovnávania produktov, vrátane jej vlastnej, a až potom preskúmať jej tvrdenia o neexistencii protisúťažných účinkov týchto postupov.

a)   O prvej časti tretieho žalobného dôvodu, podľa ktorej Komisia nepreukázala, že predmetné postupy viedli k poklesu návštevnosti konkurenčných služieb porovnávania produktov zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google.

1) Tvrdenia účastníkov konania

358

V prvej časti tretieho žalobného dôvodu Google tvrdí, že Komisia v časti 7.2.3.2 napadnutého rozhodnutia nesprávne konštatovala, že predmetné postupy „viedli k poklesu návštevnosti zo všeobecného vyhľadávania“ na takmer všetky konkurenčné služby porovnávania produktov na „trvalom základe“ (odôvodnenie 462). Hoci v tejto časti uvádza mnohé grafy znázorňujúce vývoj návštevnosti z vyhľadávania spoločnosti Google na konkurenčné služby porovnávania produktov, nepreukázala žiadnu príčinnú súvislosť medzi týmto vývojom a predmetnými praktikami. CCIA tiež tvrdí, že k takémuto preukázaniu nedošlo. Komisia pritom mala preukázať, že zaznamenaný pokles bol možné pripísať umiestneniu a zobrazeniu Product Universals a Shopping Units. Komisia sa nemohla uspokojiť s tým, že predpokladala príčinnú súvislosť, ako to vyplýva z rozsudku zo 6. decembra 2012, AstraZeneca/Komisia (C‑457/10 P, EU:C:2012:770, bod 199).

359

Podľa spoločnosti Google, ktorú v tejto súvislosti podporuje CCIA, mala Komisia vykonať kontrafaktuálnu analýzu a preskúmať, ako by sa vyvíjala návštevnosť z vyhľadávania, ak by sa neprijali predmetné postupy týkajúce sa umiestňovania a zobrazovania Product Universals a Shopping Units. V napadnutom rozhodnutí pritom Komisia pripísala pokles návštevnosti z vyhľadávania zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google na konkurenčné služby porovnávania produktov iným postupom, ktoré považovala za zákonné, a to zmenám vykonaným implementáciou algoritmov úprav, ktoré znižujú pozíciu niektorých typov internetových stránok v poradí všeobecných výsledkov. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia vo vyjadrení k žalobe, kontrafaktuálna analýza by nemala vychádzať z hypotézy o zastavení algoritmov úprav všeobecných výsledkov, ktoré by mohli znížiť pozíciu služieb porovnávania produktov, pretože tieto algoritmy neboli spochybnené, čo Google opakuje vo svojich pripomienkach k viacerým vyjadreniam vedľajších účastníkov konania, napríklad k vyjadreniu spoločnosti Kelkoo, ktorá tieto algoritmy kritizovala. Alternatíva ponúknutá spoločnosti Google na dosiahnutie súladu s napadnutým rozhodnutím, ktoré uvádza Komisia vo vyjadrení k žalobe, a to buď zastavenie Shopping Units alebo začlenenie konkurenčných služieb porovnávania produktov do Shopping Units, nezahŕňa v žiadnom z týchto dvoch prípadov zrušenie týchto algoritmov. CCIA v tejto súvislosti zdôrazňuje, že primeraný kontrafaktuálny scenár je iba ten, ktorý zodpovedá situácii bez údajného zneužitia, inými slovami, mal vychádzať zo situácie, v ktorej by boli zrušené Product Universals a Shopping Units, ale nie zmeny vykonané v zatriedení všeobecných výsledkov. V odpovedi na tvrdenie, ktoré uviedla Foundem vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania, že by bolo chybou, keby Google stiahla výsledky pre produkty alebo reklamy na produkty bez toho, aby stiahla aj svoje algoritmy úprav, ktoré sú schopné znížiť pozíciu konkurenčných služieb porovnávania produktov vo všeobecných výsledkoch, Google vysvetľuje, že presne to robí v mnohých krajinách vrátane Európy, čo podľa nej dokazuje, že navrhovaná kontrafaktuálna analýza nie je hypotetická a že uvedené algoritmy nemožno vysvetľovať len obavami o kvalitu výsledkov.

360

Podľa spoločnosti Google pritom dva súbory skutočností uvádzaných Komisiou mali presne viesť k tomu, že pokles návštevnosti konkurenčných služieb porovnávania produktov by sa pripisoval zmenám vykonaným vo všeobecnom zatriedení prostredníctvom algoritmov úprav, a nie umiestneniu a zobrazeniu Product Universals a Shopping Units. Z odôvodnení č. 464 až 474 napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, že žiadna z konkurenčných služieb porovnávania produktov uvádzaných v týchto odôvodneniach netvrdí, že zobrazenie Product Universals a Shopping Units bolo príčinou straty návštevnosti. Naopak, niektoré z nich výslovne odmietli toto prepojenie. Podobne druhý súbor skutočností, ktoré Komisia použila v odôvodneniach 475 až 477 napadnutého rozhodnutia, sa týka zmeny viditeľnosti konkurenčných služieb porovnávania produktov vo všeobecných výsledkoch „po zavedení alebo aktualizácii algoritmu Panda“. Napadnuté rozhodnutie obsahuje aj v iných odôvodneniach hodnotenia, podľa ktorých viditeľnosť týchto služieb porovnávania klesla „po spustení algoritmu Panda“, alebo podobné posúdenia (odôvodnenia 361, 367, 513 a 514), pričom zatriedenie konkurenčných služieb porovnávania vo všeobecných výsledkoch zo strany spoločnosti Google, vrátane uplatnenia algoritmov úprav ako je Panda, nie je súčasťou postupov považovaných za zneužívajúce.

361

V tejto súvislosti odôvodnenie 661 napadnutého rozhodnutia uvádza, že predmetné postupy spočívajú výlučne v tom, že Google „neuplatnila“ svoje algoritmy úprav určené pre všeobecné výsledky (konkrétne Pandu) na Product Universals a Shopping Units. Jasne to vraj vyplýva z vymedzenia geografického rozsahu a trvania údajne zneužívajúceho správania v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa vzťahuje len na krajiny alebo obdobia dotknuté používaním Product Universals alebo Shopping Units. To je podľa spoločnosti Google dôvod, prečo by dnes, keď boli odstránené Product Universals, samotné zrušenie Shopping Units ukončilo porušovanie zistené Komisiou.

362

Vhodná kontrafaktuálna analýza by potvrdila, že postupy spochybnené Komisiou nemali samy osebe žiadny vplyv na návštevnosť konkurenčných služieb porovnávania produktov zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google.

363

Po prvé sa teda táto návštevnosť vyvíjala podobným spôsobom v krajinách, kde boli zavedené Product Universals a Shopping Units, a v krajinách, v ktorých zavedené neboli. Google v tejto súvislosti predkladá tzv. analýzu „rozdielov v odlišnostiach“, ktorá zahŕňa kontrafaktuálny scenár krajín, kde Product Universals a Shopping Units neboli zavedené alebo boli zavedené oneskorene. Google tak porovnáva situáciu medzi rokmi 2004 a 2014 v Spojenom kráľovstve a Írsku, v Nemecku a Rakúsku, vo Francúzsku a Belgicku, ako aj v Holandsku a Belgicku, zakaždým pre približne desať služieb porovnávania produktov, ktoré konkurujú vlastnej službe spoločnosti Google a ktoré vykonávajú činnosť v oboch porovnávaných krajinách. Porovnanie je znázornené vo forme diagramov obsahujúcich krivky návštevnosti každej služby porovnávania produktov v dvoch porovnávaných krajinách. Napríklad vývoj návštevnosti zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google na službu porovnávania produktov spoločnosti Twenga vo Francúzsku, kde boli spustené Product Universals a Shopping Units, sa porovnáva s vývojom tejto návštevnosti v Belgicku, kde neexistovali. Aj keď sa objemy návštevnosti môžu líšiť, v každom páre krajín sa pritom vývoj návštevnosti v priebehu času zdá byť vo veľkej miere podobný. Posúdenie tejto analýzy Komisiou v napadnutom rozhodnutí je podľa spoločnosti Google nesprávne z dvoch dôvodov. V prvom rade Komisia v odôvodnení 520 nesprávne uvádza, že analýza nezohľadňuje účinok algoritmov úprav všeobecného vyhľadávania, najmä Pandy. V druhom rade v odôvodnení 521 nesprávne uvádza, že návštevnosť sa v príslušných porovnávaných krajinách nevyvíjala rovnakým spôsobom pred uvedením Product Universals a Shopping Units v jednej z týchto krajín.

364

Po druhé sa návštevnosť konkurenčných služieb porovnávania produktov po odstránení Product Universals a Shopping Units nezmenila. V roku 2011 totiž Komisia požiadala Microsoft, aby vykonala experiment („Bing Answers Experiment“), ktorý spočíval v odstránení výsledkov vyhľadávania typu Product Universals na jej vyhľadávači Bing, pre určitú skupinu používateľov a v porovnaní situácie so situáciou inej skupiny používateľov, ktorým sa naďalej tieto špecializované výsledky zobrazovali. Údaje z tohto experimentu pritom ukázali, že zobrazenie alebo nezobrazenie výsledkov typu Product Universals malo zanedbateľný vplyv na návštevnosť služieb porovnávania produktov. Google sama uskutočnila podobný experiment s názvom „ablácia“, ktorý sa týkal Shopping Units a ktorý dosiahol podobné výsledky. Rozdiel medzi návštevnosťou konkurenčných služieb porovnávania produktov vygenerovanou skupinou používateľov, ktorí nevideli Shopping Units, a návštevnosťou vygenerovanou kontrolnou skupinou predstavoval malé percento celkovej návštevnosti týchto služieb porovnávania, čo je výrazne pod úrovňou, ktorú označila Komisia v bode 446 oznámenia námietok a v odôvodneniach 571 a 581 napadnutého rozhodnutia za nepodstatnú, pričom išlo o takmer 20 % návštevnosti služieb porovnávania produktov. Okrem toho Komisia v odôvodnení 523 napadnutého rozhodnutia nesprávne tvrdí, že experiment ablácie nezohľadňuje ani účinok algoritmov všeobecného vyhľadávania, najmä Pandy.

365

Pokiaľ ide o dva výpočty komentované v odôvodneniach 524 až 535 napadnutého rozhodnutia, ktoré vykonala Komisia opätovným použitím údajov z experimentu ablácie údajne na opravu tohto experimentu, Google tvrdí, že sú nesprávne. Pri prvom výpočte znázornenom v tabuľke 22 napadnutého rozhodnutia totiž nič nepodporovalo hypotézu o scenári, že služba porovnávania produktov sa vždy objavuje v prvých štyroch všeobecných výsledkoch, ako to urobila Komisia. Okrem toho Google nemala možnosť vyjadriť sa k tomuto výpočtu počas správneho konania, čím bolo porušené jej právo na obhajobu. Pokiaľ ide o druhý výpočet obsiahnutý v tabuľke 23 napadnutého rozhodnutia, ktorý bol založený na hypotéze vyhľadávaní týkajúcich sa výlučne produktov, ktoré Komisia prirovnala k vyhľadávaniam bežne zobrazujúcim Shopping Units, Komisia ignorovala skutočnosť, že služby porovnávania produktov získavajú návštevnosť aj z mnohých dopytov na produkty, pre ktoré sa nezobrazujú Shopping Units. Komisia tiež nezohľadnila skutočnosť, že služby porovnávania produktov získavajú približne 50 % ich návštevnosti z iných zdrojov než sú všeobecné výsledky spoločnosti Google, čo vyplýva z tabuľky 24 v napadnutom rozhodnutí. Táto návštevnosť by sa mala brať do úvahy pri hodnotení vplyvu existencie Shopping Units na návštevnosť. Ak by sa totiž ukázalo, že pokles návštevnosti z vyhľadávania spoločnosti Google bol malý v porovnaní s celkovou návštevnosťou služieb porovnávania produktov, nemohol by mať vplyv na hospodársku súťaž. V tejto súvislosti sa pritom Komisia v odôvodnení 539 napadnutého rozhodnutia obmedzila na tvrdenie, že údajne odklonená návštevnosť predstavovala „významnú časť návštevnosti“ služieb porovnávania produktov bez toho, aby to niekedy preukázala.

366

Po tretie Komisia v napadnutom rozhodnutí nezohľadnila ani celkový vývoj odvetvia, ani meniace sa preferencie užívateľov, ilustrované rastúcou popularitou obchodných platforiem, ako napríklad Amazon, ktoré sú alternatívou pri hľadaní porovnania produktov. S rastúcou popularitou obchodných platforiem sa preto ich pozícia vo všeobecných výsledkoch spoločnosti Google zlepšovala v porovnaní so službami porovnávania produktov bez ohľadu na to, či boli aktívni na rovnakom trhu. Porovnanie vývoja návštevnosti zo všeobecných výsledkov spoločnosti Google jednak na obchodné platformy a jednak na služby porovnávania produktov potvrdzuje túto analýzu. Od roku 2008 návštevnosť služieb porovnávania produktov stagnovala, zatiaľ čo návštevnosť platforiem naďalej rástla. Zatiaľ čo podľa interných dokumentov spoločnosti Google sa Amazon etabloval ako „meradlo výsledkov, rýchlosti a kvality“ vyhľadávania produktov, služby porovnávania produktov nezlepšili svoje služby, čo potvrdzujú hodnotenia v spise.

367

Komisia, BEUC, Foundem, VDZ, BDZV, Visual Meta, Twenga, Dozorný úrad EZVO, Kelkoo a Spolková republika Nemecko spochybňujú tvrdenia spoločnosti Google.

2) Posúdenie Všeobecným súdom

368

Google v podstate tvrdí, že Komisia nepreukázala, že predmetné postupy viedli k poklesu návštevnosti zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google na konkurenčné služby porovnávania produktov. Podľa spoločnosti Google totiž tento pokles návštevnosti, ktorý nespochybňuje, možno pripísať výlučne fungovaniu algoritmov úprav, najmä Pandy, ktoré Komisia nespochybnila. Google tvrdí, že neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi jej propagáciou vlastnej služby porovnávania produktov, ktorú jej Komisia vyčíta, a účinkom zisteným Komisiou, konkrétne účinkom vylúčenia konkurenčných služieb porovnávania z dôvodu zníženia návštevnosti zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google.

369

Na úvod je však potrebné zdôrazniť, ako poznamenáva Komisia a ako je uvedené v bode 69 vyššie, že správanie spoločnosti Google spochybnené v napadnutom rozhodnutí spočíva v kombinácii dvoch postupov, a to jednak v tom, že zobrazovala svoju službu porovnávania produktov na svojich stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania na predných pozíciách a pútavým spôsobom vo vyhradených „boxoch“ bez toho, aby táto služba podliehala jej algoritmom úprav používaným na všeobecné vyhľadávanie, a jednak, že súčasne zobrazovala konkurenčné služby porovnávania produktov na týchto stránkach iba vo forme výsledkov všeobecného vyhľadávania (odkazy modrej farby), ktoré mali tendenciu byť umiestňované nižšie v dôsledku použitia týchto algoritmov úprav. Treba tiež pripomenúť, že služba porovnávania produktov spoločnosti Google, podobne ako ostatné služby spoločnosti Google, sa nikdy neobjavuje vo forme výsledkov všeobecného vyhľadávania.

370

Komisia v odôvodneniach 440 a 537 napadnutého rozhodnutia spresnila, že sama osebe nespochybňuje kritériá výberu zvolené spoločnosťou Google, ktoré boli označené ako kritériá relevantnosti, ale skutočnosť, že s výsledkami služby porovnávania produktov spoločnosti Google a s výsledkami konkurenčných služieb porovnávania sa nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ ide o umiestnenie a zobrazenie.

371

Rovnako v odôvodnení 538 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnila, že nespochybňuje samotnú propagáciu špecializovaných výsledkov porovnávania produktov, ktoré Google považovala za relevantné, ale skutočnosť, že rovnaká propagácia sa okrem jej služby porovnávania produktov neuplatňovala aj na konkurenčné služby porovnávania produktov.

372

Komisia v podstate spochybnila kombinované postupy, ktoré na jednej strane propagovali službu porovnávania produktov spoločnosti Google a na druhej strane znižovali postavenie konkurenčných služieb porovnávania produktov na stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google. Z toho vyplýva, že analýzu účinkov týchto kombinovaných postupov nemožno vykonať oddelením účinkov jedného aspektu týchto postupov od účinkov druhého.

373

Ako zdôrazňuje Google, žiaden z týchto aspektov postupov sám osebe a posudzovaný samostatne nevyvolal zo strany Komisie námietky v súvislosti s hospodárskou súťažou. Každý z týchto aspektov bol však uskutočnený spolu s tým druhým v obdobiach a na územiach, v súvislosti s ktorými Komisia usúdila, že došlo k porušeniu článku 102 ZFEÚ, a išlo práve o ich spoločné vykonávanie, ktoré podľa Komisie viedlo ku kombinovaným účinkom, ktoré považovala za protisúťažné.

374

V dôsledku toho musí analýza účinkov zohľadniť tak účinky uplatňovania algoritmov úprav všeobecných výsledkov, najmä Pandy, ako aj účinkov propagácie služby porovnávania produktov spoločnosti Google prostredníctvom Product Universals a Shopping Units. Preto na rozdiel od toho, čo v podstate tvrdí Google, sa analýza účinkov predmetných postupov na konkurenčné služby porovnávania produktov nemôže obmedziť na dopad, ktorý na ne mohlo mať zobrazenie výsledkov služby porovnávania produktov spoločnosti Google v Producte Universals a v Shopping Units, čo zodpovedá len jednému z dvoch aspektov týchto postupov, ale musí brať do úvahy aj vplyv uplatnenia algoritmov úprav všeobecných výsledkov. Ako tvrdí Komisia, porovnávanie scenárov v rámci kontrafaktuálnej analýzy, ako to robí Google, v ktorých sa mení iba prvok praktík spojený so zobrazovaním Product Universals alebo Shopping Units, vedie k neutralizácii účinku algoritmov úprav, pretože ten zostáva rovnaký v oboch scenároch každého z týchto porovnaní.

375

Z toho vyplýva, že kritika spoločnosti Google týkajúca sa skutočnosti, že Komisia pri meraní účinkov predmetných postupov na konkurenčné služby porovnávania produktov zohľadnila vplyv uplatnenia algoritmov úprav všeobecných výsledkov na návštevnosť konkurenčných služieb porovnávania produktov zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google, sa musí zamietnuť a že štúdie, ktoré predložila Google a ktoré sú zamerané iba na meranie samotného vplyvu zobrazovania Product Universals a Shopping Units na návštevnosť, ako je analýza „rozdielov v odlišnostiach“ alebo experiment ablácie, sú nedostatočné na vyjadrenie vplyvu predmetných postupov na konkurenčné služby porovnávania produktov.

376

Keďže teda situácia považovaná v prejednávanej veci za protisúťažnú zodpovedá kombinácii postupov, jediným kontrafaktuálnym scenárom, ktorý mohla Google platne predložiť, bol ten, v ktorom by sa neuplatnil ani jeden prvok týchto postupov, pretože inak by boli spojené účinky týchto kombinovaných postupov pochopené len čiastočne.

377

Okrem toho identifikácia spoľahlivého kontrafaktuálneho scenára na účely analýzy účinkov údajných protisúťažných postupov na trh, t. j. identifikácia udalostí, ktoré by nastali v prípade neexistencie skúmaných postupov, a identifikácia situácie, ktorá by z toho vyplynula, môže byť v situácii, o akú ide v prejednávanej veci, neistým či dokonca nemožným výkonom, ak by tento kontrafaktuálny scenár v skutočnosti neexistoval pre trh, ktorý mal pôvodne podobné charakteristiky ako trh alebo trhy, na ktorých sa tieto postupy vykonávali. V zásade totiž platí, že v prípade existujúcich vzťahov v rámci hospodárskej súťaže, a to nielen možnej alebo potenciálnej hospodárskej súťaže, musí spoľahlivý kontrafaktuálny scenár zodpovedať reálnej situácii, ktorá je spočiatku podobná, ale ktorej vývoj neovplyvňujú všetky sporné postupy. Porovnaním takéhoto kontrafaktuálny scenára so situáciou pozorovanou na trhu, ktorý je predmetom postupov, možno obvykle stanoviť skutočné účinky týchto postupov tak, že sa oddelia od zmien pripisovaných iným dôvodom. V tejto súvislosti sa kontrafaktuálna analýza, ktorá v takejto situácii porovnáva dve skutočné evolúcie, odlišuje od zhodnotenia potenciálnych účinkov, ktoré aj keď musí byť realistické, vedie k opísaniu pravdepodobnej situácie.

378

Takisto v rámci rozdelenia dôkazného bremena pripomenutého v bodoch 132 až 134 vyššie na účely preukázania porušenia článku 102 ZFEÚ, najmä pokiaľ ide o účinky postupov na hospodársku súťaž, nemožno od Komisie vyžadovať, na rozdiel od tvrdenia spoločnosti Google, aby spontánne alebo ako odpoveď na kontrafaktuálnu analýzu predloženú napadnutým podnikom systematicky vytvárala kontrafaktuálny scenár v zmysle uvedenom vyššie. To by si okrem toho vyžadovalo, aby preukázala, že predmetné správanie malo skutočné účinky, čo, ako bude podrobnejšie pripomenuté v bodoch 441 a 442 nižšie v rámci preskúmania prvej časti štvrtého žalobného dôvodu spoločnosti Google, nie je potrebné v oblasti zneužitia dominantného postavenia, kde stačí preukázať existenciu potenciálnych účinkov.

379

Na spochybnenie posúdenia Komisie týkajúceho sa potenciálnych účinkov určitého postupu na trh alebo jeho skutočných účinkov, pokiaľ ich Komisia určí, môže dotknutý podnik nepochybne predložiť kontrfaktuálnu analýzu. Táto analýza však musí následne umožniť zistenie účinkov inkriminovaného postupu, a nie čiastkových účinkov.

380

Hoci v prejednávanej veci samotná Komisia vypracovala tabuľku 23 napadnutého rozhodnutia na základe údajov experimentu ablácie spoločnosti Google ako reakciu na jeho predloženie zo strany tejto spoločnosti, netvrdila, že ide o kontrafaktuálny scenár. Ako totiž Komisia vysvetľuje v odôvodnení 523 a nasl. napadnutého rozhodnutia, táto tabuľka zohľadňuje len jeden z dvoch aspektov predmetných postupov, a to meranie samotného vplyvu zobrazovania Shopping Units na návštevnosť konkurenčných služieb porovnávania produktov zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania. Ako však vyplýva z bodu 378 vyššie, Google nemôže Komisii účinne vytýkať, že nevypracovala kontrafaktuálny scenár.

381

Mimochodom treba spresniť, že tvrdenie spoločnosti Google uvedené v bode 365 vyššie, podľa ktorého nemala možnosť vyjadriť sa k výpočtu znázornenému v tabuľke 22 napadnutého rozhodnutia, čím bolo porušené jej právo na obhajobu, je neúčinné. Tento predbežný výpočet, ktorý následne umožnil Komisii vypracovať tabuľku 23 uvedenú v bode 380 vyššie, totiž mal len detailne odpovedať na kontrafaktuálnu analýzu, ktorú Google predložila už počas správneho konania, ale ktorá bola nepresná, ako vyplýva z bodu 375 vyššie, a nebol súčasťou preukazovania účinkov všetkých predmetných postupov na návštevnosť konkurenčných služieb porovnávania produktov zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google, ktoré bude pripomenuté nižšie.

382

Na určenie skutočných alebo potenciálnych účinkov postupov, ktoré skúma, sa tak Komisia môže oprieť najmä o ďalšie informácie získané pozorovaním skutočného vývoja trhu alebo trhov, ktorých sa tieto postupy týkajú. Ak sa zistí korelácia medzi týmito postupmi a zmenou hospodárskej súťaže na týchto trhoch, môžu byť doplňujúce informácie, ktoré môžu zahŕňať napríklad hodnotenia účastníkov trhu, ich dodávateľov, ich zákazníkov, profesijných združení alebo spotrebiteľov, spôsobilé preukázať príčinnú súvislosť medzi týmito postupmi a vývojom na trhu. V prípade potreby je na príslušnom podniku, aby sám predložil relevantné prvky, ktoré by mohli spochybniť túto príčinnú súvislosť.

383

V prejednávanej veci v časti 7.2.3.2 napadnutého rozhodnutia, ktorá sa konkrétne zaoberá vplyvom predmetných postupov na návštevnosť konkurenčných služieb porovnávania produktov zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google, Komisia najskôr v odôvodneniach 464 až 474 odkázala na vyhlásenia deviatich skupín prevádzkujúcich služby porovnávania produktov vo viacerých dotknutých krajinách, ako napríklad eBay, Nextag, Twenga alebo Axel Springer, pričom uviedla, že tieto služby porovnávania zaznamenali v rôznych dátumoch od polovice roka 2007 výrazný pokles návštevnosti zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google, aj keď občas došlo k dočasnému zvýšeniu. Napríklad v odôvodnení 464 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že dcérske spoločnosti eBay prevádzkujúce služby porovnávania produktov stratili v období od septembra 2009 do septembra 2010 približne 30 % tejto návštevnosti v Spojenom kráľovstve, 40 % vo Francúzsku a 55 % v Nemecku predtým, než boli pozorované ďalšie zníženia návštevnosti jednej alebo druhej stránky porovnávania produktov. Podľa toho, čo sa uvádza v napadnutom rozhodnutí, tieto skupiny v podstate pripisujú tieto zníženia vývoju algoritmov úprav všeobecných výsledkov spoločnosti Google, najmä Pandy, ktorý sa prejavil poklesom indexu viditeľnosti Sistrix dotknutých služieb porovnávania produktov. Index viditeľnosti Sistrix je, ako sa uvádza v poznámke pod čiarou 398 napadnutého rozhodnutia, údaj uverejňovaný raz týždenne spoločnosťou s rovnakým názvom, ktorý zohľadňuje mieru spúšťania (trigger rate) internetovej stránky vo výsledkoch všeobecného vyhľadávania a jej poradie medzi nimi.

384

V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení 476 napadnutého rozhodnutia zobrazuje v deviatich grafoch vývoj indexu viditeľnosti Sistrix a návštevnosti zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google (meranej počtom „kliknutí“ na všeobecné odkazy) na tri konkurenčné služby porovnávania produktov medzi rokmi 2010 a 2014 v Spojenom kráľovstve, medzi rokmi 2008 a 2014 v Nemecku a medzi rokmi 2010 a 2014 vo Francúzsku. Možno konštatovať pomerne úzku súvislosť medzi dvoma trendmi – s výnimkou idealo.de v Nemecku v roku 2014, keď sa dve krivky rozchádzajú – a celkovo v priebehu obdobia pokles oboch kriviek – opäť s výnimkou idealo.de, čo sa podľa toho, čo je uvedené v poznámke pod čiarou 575 napadnutého rozhodnutia na základe objasnenia zo strany spoločnosti Google, vysvetľuje skutočnosťou, že algoritmus Panda nebol nikdy použitý na idealo.de. Ak sa neberú do úvahy hodnoty na konci obdobia, ktoré sú príliš blízko nule, poklesy medzi začiatkom a koncom obdobia sa bez ohľadu na prechodné odchýlky pohybujú v rozsahu od 2 ku 1 alebo 50 % (guenstiger.de a touslesprix.com), do 15 ku 1 alebo 93 % (dealtime.co.uk).

385

V odôvodnení 479 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôrazňuje, že analýza „rozdielov v odlišnostiach“ vykonaná spoločnosťou Google, ktorá mapuje najmä vývoj návštevnosti zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google na 10 konkurenčných služieb porovnávania produktov, a to v Spojenom kráľovstve, Nemecku, vo Francúzsku a v Holandsku od roku 2004 do roku 2014, umožňuje tiež konštatovať pokles tejto návštevnosti dotknutých služieb porovnávania produktov, najmä po zavedení algoritmu Panda, ale aj z dlhodobého hľadiska. Zatiaľ čo diferenciálny aspekt tejto analýzy zdôraznený spoločnosťou Google je nevhodný, pretože vychádza z nedostatočného kontrafaktuálneho scenára, ako je vysvetlené v bode 375 vyššie, nespracované údaje z tejto analýzy poskytnuté v prílohe A90 žaloby umožňujú odhadnúť vývoj tejto návštevnosti za obdobia porušovania, ktoré Komisia určila pre každú krajinu, t. j. od okamihu, keď tam boli zavedené Product Universals. Poklesy možno pozorovať počas celého trvania týchto období, zväčša významnejšie od roku 2011 pre veľkú väčšinu zo 40 služieb porovnávania produktov, ktoré boli predmetom analýzy „rozdielov v odlišnostiach“, hoci im mohli predchádzať alebo ich prerušovať nárasty a nie sú zrejmé pre všetky služby porovnávania produktov v Nemecku a Holandsku.

386

V odôvodnení 481 napadnutého rozhodnutia Komisia vo forme grafov zostavených na základe údajov poskytnutých spoločnosťou Google uvádza pre Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Holandsko, Taliansko, Dánsko a Poľsko súhrnný vývoj návštevnosti od januára 2004 do decembra 2016 zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google na 361 konkurenčných služieb porovnávania identifikovaných spoločnosťou Google (grafy 27 až 36 napadnutého rozhodnutia). V Spojenom kráľovstve z toho napriek prechodným nárastom vyplýva výrazný pokles návštevnosti od septembra 2010 (z viac ako 30 miliónov kliknutí na menej ako 5 miliónov). Rovnakú situáciu možno pozorovať vo Francúzsku od septembra 2010 (pokles z viac ako 60 miliónov kliknutí na menej ako 10 miliónov). V Nemecku možno to isté konštatovať od septembra 2010 (pokles z viac ako 80 miliónov kliknutí na menej ako 40 miliónov). To isté platí pre Španielsko od januára 2011 (pokles z viac ako 20 miliónov kliknutí na menej ako 5 miliónov). Naproti tomu v Holandsku je pokles badateľný až od januára 2015 (pokles z 18 miliónov kliknutí na približne 10 miliónov). Podobne v Taliansku od vrcholu v septembri 2010 s takmer 35 miliónmi kliknutí je krivka nepravidelná a končí tesne nad 20 miliónmi kliknutí, čo je úroveň dosiahnutá prvýkrát v roku 2008. V prípade týchto dvoch posledných uvedených krajín Komisia pripúšťa, že predmetná návštevnosť zostala celkovo stabilná. Pokiaľ ide o Dánsko, návštevnosť má tendenciu rásť, ale ak sa z údajov odstráni služba porovnávania produktov PriceRunner, ako to robí Komisia, v takom prípade má návštevnosť od septembra 2010 tendenciu klesať (z viac ako 2 miliónov kliknutí na približne 500000). Rovnakú situáciu možno pozorovať v Poľsku, kde služba porovnávania produktov Ceneo ťahá trend smerom nahor. Ak sa odstráni zo štatistík, ako to robí Komisia, návštevnosť má od mája 2013 klesajúci trend (z 18 miliónov kliknutí na 8 miliónov).

387

V odôvodnení 482 a nasl. napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetľuje, že navyše vytvorila vzorky služieb porovnávania produktov konkurujúcich porovnávacej službe spoločnosti Google v štyroch krajinách, ktoré môžu ilustrovať dlhodobý vplyv zaobchádzania spoločnosti Google s týmito službami porovnávania na jej stránke s výsledkami všeobecného vyhľadávania, pretože miera spúšťania Shopping Units tam bola osobitne vysoká. Týmito krajinami sú Spojené kráľovstvo, pre ktoré Komisia vybrala vzorku 12 konkurenčných služieb porovnávania produktov, Nemecko so vzorkou 9 konkurenčných služieb porovnávania produktov, Holandsko so vzorkou 6 konkurenčných služieb porovnávania produktov a Francúzsko so vzorkou 8 konkurenčných služieb porovnávania produktov. Ako ukazujú grafy 53 až 56 napadnutého rozhodnutia, návštevnosť zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google na služby porovnávania zahrnuté v týchto vzorkách v skutočnosti od roku 2011 do roku 2016 klesla v Spojenom kráľovstve, Nemecku a Francúzsku, a po náraste v Holandsku do roku 2014 tam odvtedy klesala. Z obsahu týchto grafov presnejšie vyplýva pokles o viac ako polovicu v Spojenom kráľovstve a vo Francúzsku, mierny pokles od roku 2014 v Nemecku a pokles približne o jednu tretinu od roku 2014 v Holandsku.

388

Okrem toho, hoci sa nachádzajú v časti 7.3.2 napadnutého rozhodnutia, ktorá sa osobitne zaoberá hodnotením existencie protisúťažných účinkov predmetných postupov v prípade, že trh služieb porovnávania produktov zahŕňa aj obchodné platformy, štatisticky významné sú aj výsledky druhej štúdie („the Second Analysis“), ktorú na tento účel predložila Komisia a ktorej hlavné parametre a výsledky sú uvedené v odôvodnení 612 a nasl. a jej podrobné výsledky tvoria prílohu I napadnutého rozhodnutia. V prípade každej z trinástich krajín, v ktorých Komisia konštatovala existenciu zneužitia dominantného postavenia spoločnosťou Google, ukazujú tieto výsledky pokles podielu návštevnosti konkurenčných služieb porovnávania produktov zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google v porovnaní so službou porovnávania produktov spoločnosti Google a s obchodnými platformami, aj keď v niektorých krajinách táto návštevnosť konkurenčných služieb porovnávania produktov v absolútnom vyjadrení narastá. Táto štúdia napríklad naznačuje, že v prípade Českej republiky došlo medzi rokmi 2011 až 2016 k zníženiu podielu návštevnosti konkurenčných služieb porovnávania produktov zo 73 na 47 % (v absolútnom vyjadrení nárast ročného počtu kliknutí zo 62,1 milióna na 179,6 milióna). Pokiaľ ide o Rakúsko, štúdia naznačuje za rovnaké obdobie pokles podielu návštevnosti konkurenčných služieb porovnávania produktov zo 48 na 16 % alebo z 39 na 15 % v závislosti od vykonaných úprav (v absolútnom vyjadrení pokles ročného počtu kliknutí zo 68,6 milióna na 60,9 milióna).

389

Vzhľadom na tieto rôzne prvky, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, treba najskôr konštatovať, že Google a CCIA vo svojich vyjadreniach neuvádzajú nič, čo by spochybňovalo skutočnosť, že v trinástich krajinách, v ktorých Komisia zistila porušenie, existoval celkový pokles návštevnosti konkurenčných služieb porovnávania produktov zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google. V prvom rade totiž spochybňujú iba príčinnú súvislosť medzi postupmi vytýkanými spoločnosti Google a týmto poklesom. Rôzne frázy uvedené v bode 253 žaloby a v bode 147 repliky napríklad ilustrujú toto nespochybnenie. Google teda tvrdí, že „pokiaľ sa pozícia služieb porovnávania produktov vo všeobecných výsledkoch spoločnosti Google a súvisiaca návštevnosť znížili, odrážalo to preferencie používateľov, ktoré uprednostňovali obchodné platformy“, a že „k poklesu návštevnosti spôsobenému aplikáciou [určitých algoritmov]… došlo nezávisle od údajného zneužívajúceho konania“. Ďalej, pokiaľ ide o druhú štúdiu uvedenú v odôvodnení 612 a nasl. napadnutého rozhodnutia, v rozsahu, v akom sa týka návštevnosti zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google na konkurenčné služby porovnávania produktov, Google spochybňuje len užitočnosť tejto štúdie na posúdenie, či jej správanie mohlo mať protisúťažný účinok, a to z dôvodu, že táto štúdia nezohľadňuje alternatívne zdroje návštevnosti jej stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania. Ako vyplýva z odôvodnenia 626 napadnutého rozhodnutia a z bodov 351 a 352 žaloby, Google teda nespochybňuje zhodnotenie tejto návštevnosti ako také.

390

Google okrem toho na spochybnenie príčinnej súvislosti medzi predmetnými postupmi a poklesom návštevnosti konkurenčných služieb porovnávania produktov z jej stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania uvádza, že Komisia nezohľadnila iné zdroje návštevnosti služieb porovnávania produktov, než sú jej všeobecné výsledky. Toto tvrdenie je však neúčinné, pokiaľ ide o podporu spochybnenia príčinnej súvislosti medzi správaním spoločnosti Google považovaným za protisúťažné a poklesom návštevnosti konkurenčných porovnávacích služieb pochádzajúcej výlučne z jej stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania. Tvrdenie týkajúce sa iných zdrojov návštevnosti bude riešené v rámci preskúmania štvrtého žalobného dôvodu, keďže sa znovu uvádza na podporu tohto žalobného dôvodu.

391

Google tiež tvrdí, že Komisia nezohľadnila celkový vývoj odvetvia a meniace sa preferencie používateľov, najmä rastúcu popularitu obchodných platforiem, a to aj pri vyhľadávaní porovnávania produktov. Google v tejto súvislosti v podstate uvádza, že tieto platformy na rozdiel od služieb porovnávania produktov zlepšili kvalitu svojich služieb a že z tohto dôvodu ich používatelia uprednostňovali, čo im poskytlo lepšie pozície ako majú služby porovnávania produktov v rámci všeobecných výsledkov. Aj keby to bolo možné vysvetlenie, úzko však súvisí s fungovaním algoritmov triedenia všeobecných výsledkov spoločnosti Google, ktoré tvorí, ako je uvedené v bode 373 vyššie, súčasť sporných postupov.

392

V dôsledku toho, keďže spoločnosť Google nedokázala rozlíšiť, čo pri zmenách príslušného zatriedenia obchodných platforiem a služieb porovnávania produktov bolo spôsobené samotným zlepšením kvality služieb platforiem obchodníkov v porovnaní s kvalitou služieb porovnávania produktov, ak sú navyše všetky ostatné veci rovnaké, a čo bolo spôsobené zmenami vykonanými v jej algoritmoch, najmä zavedením algoritmu Panda, toto vysvetlenie neumožňuje spochybniť, a to ani čiastočne, príčinnú súvislosť, ktorú Komisia identifikovala medzi predmetnými postupmi a znížením návštevnosti konkurenčných služieb porovnávania produktov zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google.

393

Okrem toho treba poznamenať, že Google vo svojej argumentácii nespochybňuje príčinnú súvislosť medzi viditeľnosťou internetovej stránky v rámci jej všeobecných výsledkov, ako je vyjadrená indexom viditeľnosti Sistrix, a dôležitosťou návštevnosti tejto stránky z týchto výsledkov. Google teda nespochybňuje skutočnosť, že jej algoritmy triedenia všeobecných výsledkov majú vplyv na túto návštevnosť. Táto príčinná súvislosť sa pritom priamo týka jednej zo zložiek inkriminovaných postupov, zvyčajne zlého zatriedenia konkurenčných služieb porovnávania produktov v rámci všeobecných výsledkov, a účinkov tejto zložky, konkrétne poklesu návštevnosti týchto služieb porovnávania produktov zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google.

394

Za týchto podmienok vzhľadom jednak na celkový pokles návštevnosti, ktorý Google nespochybňuje, a informácie vyplývajúce z vyhlásení deviatich skupín prevádzkujúcich služby porovnávania produktov, ako aj príklady poklesu návštevnosti spojeného s vývojom indexu viditeľnosti Sistrix rôznych služieb porovnávania produktov prezentované v napadnutom rozhodnutí, a jednak na to, že Google nepredložila dôkazy o opaku, Komisia preukázala, že inkriminované postupy viedli k poklesu návštevnosti zo všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google na takmer všetky konkurenčné služby porovnávania produktov.

395

Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvú časť tretieho žalobného dôvodu treba zamietnuť.

b)   O druhej časti tretieho žalobného dôvodu, podľa ktorej Komisia nepreukázala, že predmetné postupy viedli k nárastu návštevnosti zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google na jej vlastnú službu porovnávania produktov

1) Tvrdenia účastníkov konania

396

V rámci druhej časti tretieho žalobného dôvodu Google tvrdí, že Komisia v časti 7.2.3.3 napadnutého rozhodnutia nesprávne tvrdila, že inkriminované postupy zvýšili návštevnosť jej vlastnej služby porovnávania produktov.

397

V prvom rade Google tvrdí, že keďže tieto postupy neviedli k poklesu návštevnosti konkurenčných služieb porovnávania produktov, prípadný nárast návštevnosti jej vlastnej služby porovnávania produktov sa nemohol udiať na ich úkor a byť faktorom vylúčenia. Postupy s účinkom vylúčenia musia svojou povahou umožniť podniku, ktorý takto postupuje, získať predaj, ktorý by v prípade neexistencie týchto postupov dosiahli konkurenti. Product Universals a Shopping Units tak len spôsobili rozšírenie trhu ako celku, a to bez negatívnych dôsledkov na konkurenčné služby porovnávania produktov. Google v replike dodáva, že ak by sa pripustilo, ako tvrdí Komisia, že návštevnosť konkurenčných služieb porovnávania produktov klesla po spustení algoritmu Panda, vo vývoji návštevnosti jej služby porovnávania produktov nebolo možné konštatovať žiadnu zmenu spojenú s touto udalosťou, čo preukazuje, že Panda mohol uprednostňovať obchodné platformy, ale nie službu porovnávania produktov spoločnosti Google.

398

V druhom rade Google podporovaná CCIA zastáva názor, že Komisia zveličila objem návštevnosti jej služby porovnávania produktov. Po prvé do tejto návštevnosti zahrnula aj kliknutia na reklamy v Shopping Units, hoci tieto kliknutia neviedli na špecializovanú stránku s výsledkami Google Shopping, ale na predajné stránky tretích osôb. Tvrdenie spoločnosti Visual Meta, podľa ktorého tento mechanizmus nabádal dotknutých predajcov k tomu, aby sa prihlásili do služby Google Shopping, čím zvýhodňoval túto porovnávaciu službu, sa v napadnutom rozhodnutí neobjavuje. Jediným dôvodom, prečo Komisia započítala kliknutia na reklamy na produkty, je tvrdenie, že príjmy Shopping Units prinášajú prospech stránke Google Shopping. Ako však už bolo uvedené v rámci druhého žalobného dôvodu, toto tvrdenie je nepresné. Visual Meta teda nesprávne tvrdí, že príjmy pochádzajúce zo Shopping Units pripadnú priamo Google Shopping. Komisia navyše v napadnutom rozhodnutí neuviedla, že to tak bolo. Google vo svojich pripomienkach k vyjadreniam vedľajších účastníkov konania, ktoré predložili Foundem a Visual Meta, dodáva, že v napadnutom rozhodnutí existuje rozpor v tom, že vyvracia myšlienku, že Google je jednotný subjekt, ale zároveň sa v ňom konštatuje, že jednu z jej konkrétnych služieb, a to službu porovnávania produktov, tieto kliknutia zvýhodňujú, keďže tieto kliknutia vo všeobecnosti spúšťajú platby pre spoločnosť Google. V tejto súvislosti sa Visual Meta odchyľuje od napadnutého rozhodnutia tvrdením, že interné rozdeľovanie príjmov alebo organizácia spoločnosti Google sú irelevantné. CCIA v rovnakom zmysle tvrdí, že Product Universals a Shopping Units nie sú súčasťou služby porovnávania produktov spoločnosti Google, čo Komisia podľa CCIA uznala v odôvodneniach 408, 412 a 423 napadnutého rozhodnutia. Google napríklad vo svojich pripomienkach k vyjadreniu spoločnosti Foundem ako vedľajšieho účastníka konania spresňuje, že reklamy v Shopping Units nepochádzajú zo špecializovanej stránky Google Shopping. Ich technológie, infraštruktúra a formáty sú odlišné, čo bolo Komisii preukázané počas správneho konania a čo Komisia nespochybňuje. Google vo svojich pripomienkach k vyjadreniu združenia VDZ ako vedľajšieho účastníka konania tiež tvrdí, že Shopping Units a ani Product Universals nemožno považovať za služby porovnávania produktov. Tieto jednotky totiž neumožňujú porovnávanie rôznych ponúk toho istého produktu alebo modelu, ako to majú robiť služby porovnávania produktov, ale len ponúkajú viaceré produkty, ktoré by mohli zodpovedať požiadavke používateľa internetu. Počas správneho konania sa viacerí účastníci konania pripojili k tomuto názoru a Komisia ho zohľadnila pri formulácii odôvodnení 408, 412 a 423 napadnutého rozhodnutia uvedených vyššie. Po druhé, podľa spoločnosti Google Komisia nesprávne zohľadnila aj kliknutia na záložku Shopping, ktorá sa objavuje v menu nad stránkou s výsledkami. Existencia tejto záložky v menu pritom nie jednou zo súčastí postupov identifikovaných ako zneužívajúce, ktorých vplyv by sa mal posúdiť ako jediný. Okrem toho Komisia vo vyjadrení k žalobe nespochybňuje, že táto záložka nepredstavuje výsledok vyhľadávania. V dôsledku týchto dvoch chýb Komisia niekoľkonásobne nadhodnotila objem návštevnosti, ktorá smerovala z Product Universals a Shopping Units na službu porovnávania produktov spoločnosti Google. Ako v skutočnosti ukazuje graf vypracovaný na základe údajov o pripojení počas zisteného obdobia porušovania, Google smerovala zo svojich stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania na konkurenčné služby porovnávania produktov niekoľkonásobne vyšší objem návštevnosti, než bola návštevnosť smerovaná na svoju vlastnú službu porovnávania produktov, a trikrát viac návštev na obchodné platformy.

399

V treťom rade kliknutia na Product Universals a Shopping Units podľa spoločnosti Google odrážajú ich relevantnosť a preferencie užívateľov. V tejto súvislosti odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je presvedčivé, keďže Komisia v odôvodnení 494 iba uviedla, že počet kliknutí na Product Universals a Shopping Units je vyšší, pretože miera ich spúšťania je vysoká. Ignorovala skutočnosť, že Google zobrazuje Shopping Units (a v minulosti Product Universals) na základe ich relevantnosti, rovnako ako všetky vyhľadávače, a že používatelia na ne klikajú pre ich užitočnosť a nie preto, že sa zobrazujú. Viditeľnosť Product Universals a Shopping Units a kliknutia, ktoré generujú, sú dôsledkom zlepšenia kvality produktových výsledkov a reklám spoločnosti Google, ako aj preferencií používateľov. Experiment spoločnosti Microsoft uskutočnený na jeho vyhľadávači Bing s názvom Bing Algo Experiment, ktorý je spomenutý v odôvodneniach 460 a 461 napadnutého rozhodnutia, teda ukazuje, že používatelia reagujú citlivo na relevantnosť výsledkov. Zámena menej relevantných výsledkov s najrelevantnejšími výsledkami na prvých pozíciách na stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania Bing ukazuje, že používatelia vnímajú zhoršenie kvality vyplývajúce z propagácie menej relevantných výsledkov a okamžite prispôsobia svoje správanie. Microsoft tak experiment po týždni zastavil. Google navyše tvrdí, že obrázky nachádzajúce sa v Product Universals alebo Shopping Units umožňujú používateľom internetu ľahšie vyhodnotiť relevantnosť ponúkaného výsledku, pretože majú náhľad na produkt, ktorý hľadajú. Táto skutočnosť vedie k tomu, že ochotne kliknú na tieto špecializované výsledky s obrázkami, keď ich a priori považujú za užitočné pre svoje vyhľadávanie, a naopak. Potvrdzujú to štúdie monitorovania očného správania používateľov internetu („eye‑tracking“ v angličtine alebo „oculometrie“ vo francúzštine), ktoré uskutočnila Google. Obrázky sú tak kvalitatívnym prvkom produktových výsledkov spoločnosti Google a nie umelým prvkom, ktorý má generovať kliknutia. Ak teda používatelia roky klikali na Product Universals a Shopping Units, bolo to pre ich relevantnosť a nie pre ich umiestnenie alebo zobrazenie. Komisia nikdy nepreukázala opak. V tejto súvislosti, ak vzostup obchodných platforiem neovplyvnil návštevnosť služby porovnávania produktov spoločnosti Google rovnakým spôsobom ako návštevnosť konkurenčných služieb porovnávania produktov, bolo to preto, že Google na rozdiel od týchto konkurenčných služieb inovovala výsledky pre produkty a reklamy na produkty s cieľom udržať krok so spoločnosťou Amazon a s inými obchodnými platformami, a nie z dôvodu umiestnenia a zobrazenia Product Universals a Shopping Units, ako to naznačuje Komisia v odôvodnení 517 napadnutého rozhodnutia.

400

Komisia, BEUC, Foundem, VDZ, BDZV, Visual Meta, Twenga, Kelkoo a Spolková republika Nemecko spochybňujú tvrdenia Google.

2) Posúdenie Všeobecným súdom

401

V prvom rade treba pripomenúť, že v časti 7.2.3.3 napadnutého rozhodnutia Komisia odôvodnila priaznivý vplyv predmetných postupov na návštevnosť služby porovnávania produktov spoločnosti Google nasledovne.

402

Komisia najskôr v odôvodneniach 490 a 491 napadnutého rozhodnutia uviedla, že pred zavedením týchto postupov nebola služba porovnávania produktov spoločnosti Google úspešná a že strácala takmer 20 % návštevnosti ročne. V odôvodnení 492 tohto rozhodnutia Komisia uviedla, že po spustení Product Universals v Spojených štátoch v novembri 2007 sa návštevnosť uvedenej služby v priebehu jedného mesiaca zdvojnásobila. V odôvodnení 493 tohto rozhodnutia zdôraznila, že Google sa sama chválila efektívnosťou reklám v Shopping Units pre predajcov. V odôvodnení 494 tohto rozhodnutia Komisia znázornila vo forme grafov vzájomný vzťah medzi mierou spustenia alebo zobrazenia (trigger rate) Product Universals, a následne Shopping Units, a návštevnosťou zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google na jej službu porovnávania produktov počas období, keď sa tieto typy špecializovaných výsledkov používali v Spojenom kráľovstve, Nemecku, Holandsku a vo Francúzsku. Napríklad pre Spojené kráľovstvo graf 37 ilustruje tento vzájomný vzťah medzi januárom 2008 a januárom 2013 v prípade Product Universals a graf 38 znázorňuje tento vzťah medzi februárom 2013 a decembrom 2014 v prípade Shopping Units. Z týchto dvoch grafov vyplýva, že návštevnosť služby porovnávania produktov spoločnosti Google vzrástla z približne 5 miliónov na približne 30 miliónov kliknutí za mesiac s Product Universals a potom z približne 30 miliónov na približne 120 miliónov kliknutí za mesiac so Shopping Units.

403

V odôvodneniach 495 a 496 napadnutého rozhodnutia Komisia prezentovala porovnávací vývoj návštevnosti zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google na 361 konkurenčných služieb porovnávania produktov identifikovaných spoločnosťou Google a na službu porovnávania produktov spoločnosti Google, a to od začiatku predmetných postupov v každej krajine až do decembra 2016 v Spojenom kráľovstve, Nemecku, Francúzsku, Španielsku, Taliansku, Holandsku, Dánsku a Poľsku. Napríklad pre Spojené kráľovstvo graf 45 znázorňuje medzi januárom 2008 a decembrom 2016 pokles z približne 25 miliónov na približne 5 miliónov kliknutí za mesiac v prípade konkurenčných služieb porovnávania produktov a nárast z nuly na približne 350 miliónov kliknutí za mesiac pre službu porovnávania produktov spoločnosti Google. Treba uviesť, že síce návštevnosť konkurenčných služieb porovnávania produktov je prezentovaná ako stabilná v Taliansku, Holandsku, Dánsku a Poľsku, v súlade s tým, čo je uvedené v časti 7.2.3.2 týkajúcej sa vplyvu predmetných postupov na návštevnosť konkurenčných služieb porovnávania produktov, ale grafy 49 až 52 ukazujú v príslušnom poradí významný nárast návštevnosti z týchto stránok na službu porovnávania produktov spoločnosti Google v týchto štyroch krajinách.

404

V odôvodneniach 497 až 501 napadnutého rozhodnutia Komisia poskytla podobné údaje na ročnom základe od roku 2011 do roku 2016 porovnaním návštevnosti zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google na vzorku konkurenčných služieb porovnávania produktov a na službu porovnávania produktov spoločnosti Google v Spojenom kráľovstve, Nemecku, Holandsku a vo Francúzsku. Tieto vzorky sú rovnaké ako vzorky uvedené v bode 387 vyššie. Pri výrazne vyššej návštevnosti vzoriek v týchto štyroch krajinách v roku 2011 bola návštevnosť porovnávacej služby spoločnosti Google v roku 2016 14‑krát vyššia ako návštevnosť vzorky v Spojenom kráľovstve, viac než dvakrát vyššia v Nemecku, viac než 2,7‑krát vyššia v Holandsku a viac než 4,7‑krát vyššia vo Francúzsku.

405

Okrem toho v časti 7.3.2 napadnutého rozhodnutia, ktorá je osobitne venovaná posúdeniu existencie protisúťažných účinkov predmetných postupov v prípade, že trh služieb porovnávania produktov zahŕňa aj obchodné platformy, druhá štúdia, ktorá už bola spomenutá v bode 388 vyššie, ukazuje v prípade každej z trinástich krajín, v ktorých Komisia konštatovala existenciu zneužitia dominantného postavenia zo strany spoločnosti Google, zvýšenie podielu návštevnosti služby porovnávania produktov spoločnosti Google z jej stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania v porovnaní s konkurenčnými službami porovnávania produktov a v porovnaní s obchodnými platformami. Táto štúdia napríklad naznačuje, že v prípade Belgicka došlo medzi rokmi 2011 až 2016 k zvýšeniu podielu návštevnosti služby porovnávania produktov spoločnosti Google z 0 na 22 % alebo z 0 na 24 % v závislosti od vykonaných úprav. Pre Nórsko za rovnaké obdobie štúdia naznačuje zvýšenie podielu návštevnosti služby porovnávania produktov spoločnosti Google z 0 na 32 % alebo z 0 na 33 % v závislosti od vykonaných úprav.

406

Pokiaľ ide o tvrdenia spoločnosti Google, treba konštatovať, že vzhľadom na zamietnutie prvej časti tretieho žalobného dôvodu skúmaného v tomto štádiu, predpoklad prvého súboru tvrdení spoločnosti Google zhrnutých v bode 397 vyššie, podľa ktorého inkriminované postupy neviedli k poklesu návštevnosti konkurenčných služieb porovnávania produktov, nemožno od začiatku prijať, a rovnako ani od neho závislé tvrdenia, ktoré mali preukázať, že k zvýšeniu návštevnosti v prospech služby porovnávania produktov spoločnosti Google nedochádzalo na úkor konkurenčných porovnávacích služieb. Aj keby však Komisia nepreukázala pokles návštevnosti konkurenčných služieb porovnávania produktov, tento prvý súbor tvrdení by musel byť odmietnutý, pretože v každom prípade nemôže preukázať, že časť návštevnosti, ktorú mohla získať služba porovnávania produktov spoločnosti Google vďaka viditeľnejšej pozícii na jej stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania ako mali konkurenčné služby porovnávania produktov, by nemohla prejsť na tieto posledné uvedené služby, ak by neexistovali predmetné postupy, inými slovami, pretože tieto tvrdenia nie sú spôsobilé preukázať, že k tomuto zvýšeniu nedošlo na úkor týchto porovnávacích služieb, ktorých návštevnosť by sa mohla v prípade neexistencie predmetných postupov zvýšiť, hoci neklesala. Pokiaľ ide o tvrdenie uvedené v replike, že sa vývoj návštevnosti služby porovnávania produktov spoločnosti Google nezmenil po spustení algoritmu Panda, toto bude preskúmané v bodoch 414 až 418 nižšie spolu s tretím súborom tvrdení, podľa ktorého tento vývoj vyplýva skôr z relevantnosti Product Universals a Shopping Units, a nie z predmetných postupov, teda spolu s tvrdeniami, ktoré majú spochybniť príčinnú súvislosť medzi týmito postupmi a možným nárastom tejto návštevnosti.

407

Pokiaľ ide o druhý súbor tvrdení spoločnosti Google zhrnutých v bode 398 vyššie, podľa ktorého Komisia zveličila objem návštevnosti služby porovnávania produktov spoločnosti Google, treba na úvod konštatovať, že z poznámok pod čiarou 603, 604 a 606 napadnutého rozhodnutia, ako aj z odpovedí spoločností Google a Komisie na otázky Všeobecného súdu vyplýva, že návštevnosť zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google na jej vlastnú službu porovnávania produktov bola zhodnotená na základe údajov poskytnutých a vysvetlených spoločnosťou Google. Medzi účastníkmi konania neexistuje nezhoda v otázke správnosti samotných údajov, ale v tom, ktoré údaje sa mali použiť na určenie objemu návštevnosti získanej službou porovnávania produktov spoločnosti Google z jej stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania. V tejto súvislosti Komisia za obdobie, keď sa pre stránku špecializovaného vyhľadávania a výsledkov používal názov „Google Product Search“, zohľadnila iba kliknutia vedúce používateľa na špecializovanú stránku s rovnakým názvom, vrátane kliknutí na osobitnú záložku v menu v prípade niektorých hodnotení. Za obdobie, keď sa pre tú istú stránku používal názov „Google Shopping“ však Komisia zohľadnila nielen kliknutia vedúce používateľa na špecializovanú stránku s rovnakým názvom, vrátane kliknutí na záložku Shopping v menu, ale aj kliknutia vedúce používateľa internetu priamo na stránku predajcu zo Shopping Units. Naproti tomu Google vo svojej žalobe prostredníctvom tabuľky uvedenej v bode 269 žaloby poskytla číselné údaje počítajúce len kliknutia na Product Universals a Shopping Units, ktoré viedli na špecializovanú stránku s názvom Product Search, neskôr Google Shopping.

408

Všeobecný súd zastáva názor, že kritiku Google týkajúcu sa zohľadnenia kliknutí na reklamy v Shopping Units a prípadne kliknutí na záložku v menu odkazujúcu na špecializovanú stránku Google Product Search alebo Google Shopping, akou je záložka Shopping, pri hodnotení návštevnosti služby porovnávania produktov spoločnosti Google z jej stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania, treba odmietnuť.

409

Na jednej strane totiž, ako už bolo uvedené v bodoch 328 až 339 vyššie, odôvodnenia 26 až 35 a 414 až 421 napadnutého rozhodnutia poskytujú dostatok dôvodov na vyvodenie záveru, že služba porovnávania produktov spoločnosti Google mala viacero foriem, a to špecializovanú stránku, naposledy nazývanú Google Shopping, zoskupené výsledky pre produkty, ktorých poslednou verziou boli Product Universals, a reklamy na produkty, ktorých poslednou verziou boli Shopping Units.

410

Na druhej strane, pokiaľ ide o kritiku týkajúcu sa kliknutí na záložku Shopping v menu nad stránkou s výsledkami, je pravda, že tieto kliknutia predchádzajú použitiu služby porovnávania produktov. Svojou podstatou však naznačujú jej použitie, pretože znamenajú, že používateľ internetu chce vidieť špecializovanú stránku tejto porovnávacej služby. Google navyše v bode 57 žaloby spresňuje, že približne 60 % používateľov internetu sa dostane na túto špecializovanú stránku cez uvedenú záložku.

411

Okrem toho, ako spresnila Komisia v odpovedi na otázku Všeobecného súdu bez toho, aby to Google spochybnila, nikdy nebrala do úvahy súčasne kliknutia uskutočnené na tejto stránke, čo by mohlo viesť k dvojitému započítaniu pri jedinom vyhľadávaní.

412

Ďalej skutočnosť, že existencia záložky Shopping na stránke s výsledkami všeobecného vyhľadávania nebola zo strany Komisie spochybnená ako súčasť protisúťažných postupov, nebráni tomu, na rozdiel od tvrdenia spoločnosti Google, aby sa jej existencia zohľadnila na účely posúdenia vývoja návštevnosti zo stránky s výsledkami vyhľadávania spoločnosti Google na jej službu porovnávania produktov. Je pravda, že celý tento vývoj nepochybne nemožno pripisovať výlučne kritizovanému správaniu spoločnosti Google a to isté platí, pokiaľ ide o celkový vývoj návštevnosti konkurenčných služieb porovnávania produktov zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google. V oboch prípadoch však existuje vzájomný vzťah medzi týmto správaním a všeobecným trendom tohto vývoja a mnohé prvky vytvárajú v tomto smere príčinnú súvislosť, ako je pripomenuté v bode 383 vyššie v súvislosti s návštevnosťou konkurenčných služieb porovnávania produktov a v bode 402 vyššie, pokiaľ ide o návštevnosť v prospech služby porovnávania produktov spoločnosti Google.

413

V každom prípade, ako zdôraznila Komisia vo svojich písomnostiach, Google neuviedla, aký by bol vývoj návštevnosti z jej stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania na jej službu porovnávania produktov, keby sa nepočítali kliknutia na záložku Shopping, ale len kliknutia v Shopping Units, hoci Komisii poskytla údaje rozlišujúce tieto rôzne kliknutia. Za týchto podmienok Google nepreukázala, že Komisia nesprávne zohľadnila vývoj tejto návštevnosti pripisovaný postupom, ktoré považovala za protisúťažné. Podobná kritika vznesená spoločnosťou Google voči druhej štúdii uvedenej v odôvodnení 612 a nasl. napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa táto štúdia týka návštevnosti zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google na jej vlastnú službu porovnávania produktov, sa preto musí tiež odmietnuť.

414

Pokiaľ ide o tretí súbor tvrdení spoločnosti Google zhrnutých v bode 399 vyššie, podľa ktorého kliknutia na Product Universals a Shopping Units odrážali skôr ich relevantnosť a preferencie užívateľov než vplyv protisúťažných postupov, možno len ťažko spochybniť, že používatelia internetu klikali na tieto špecializované výsledky a tieto reklamy na produkty predovšetkým z dôvodu, že ich považovali a priori za užitočné pre svoje vyhľadávanie produktov, a to najmä preto, že obsahovali alebo zohľadňovali informácie, ktoré boli zaujímavé pre konkrétne špecializované vyhľadávanie v danej oblasti.

415

Týmto smerom sa uberajú aj odôvodnenia 372 až 377 napadnutého rozhodnutia, ktoré uvádza Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe, ako to v podstate ilustruje prvé z nich, podľa ktorého „zahrnutie obrázkov, cien a informácií o predajcovi do výsledkov vyhľadávania produktov zvyšuje mieru kliknutí [na zobrazený odkaz]“. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že Komisia sa v samotnom napadnutom rozhodnutí nezameriava na stupeň skutočnej výkonnosti dosiahnutý službou porovnávania produktov spoločnosti Google, ako to vyplýva z odôvodnení 537 a 538 napadnutého rozhodnutia, hoci zastávala názor, že Google na svojej stránke s výsledkami všeobecného vyhľadávania nie vždy zobrazovala najrelevantnejšie výsledky zo služieb porovnávania produktov na správnom mieste.

416

Ako už bolo uvedené vyššie v bodoch 69, 369 a 376, Komisia spochybnila práve rozdielne zaobchádzanie na stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google medzi jej službou porovnávania produktov a konkurenčnými porovnávacími službami, ktoré umožňovalo výsledkom prvej uvedenej služby byť vysoko viditeľné, zatiaľ čo výsledky z konkurenčných služieb porovnávania produktov sa mohli objaviť len vo všeobecných výsledkoch a navyše boli často zle umiestnené.

417

Nemožno pritom spochybniť ani to, že ak používatelia internetu klikli na špecializované produktové výsledky spoločnosti Google, urobili tak aj preto, že tieto výsledky boli predtým propagované na stranách s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google, čo zodpovedá jednej zo zložiek kombinovaných postupov vytýkaných spoločnosti Google. Bez takejto viditeľnosti by sa na tieto výsledky neklikalo tak často, ako to jasne ukazujú jednak príklady vzájomného vzťahu medzi mierou spustenia alebo zobrazenia (trigger rate) Product Universals, a následne Shopping Units, a návštevnosťou vyjadrenou kliknutiami používateľov internetu zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google na jej službu porovnávania produktov, uvedené v odôvodnení 494 napadnutého rozhodnutia, a jednak informácie uvedené v odôvodnení 389 napadnutého rozhodnutia, ktoré vychádzali z vyjadrení spoločnosti Google a podľa ktorých umiestnenie Product Universals zhora nadol na prvej stránke s výsledkami všeobecného vyhľadávania výrazne ovplyvnilo počet kliknutí na ich špecializované výsledky.

418

Tretí súbor tvrdení spoločnosti Google založených na kvalite jej služby porovnávania produktov, ktorý má spochybniť príčinnú súvislosť medzi predmetnými postupmi a nárastom návštevnosti z jej stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania na jej službu porovnávania produktov, treba teda tiež odmietnuť, pretože táto súvislosť bola preukázaná, aj keď sa táto návštevnosť mohla vyvíjať aj v závislosti od zmien vykonaných v tejto porovnávacej službe.

419

Spochybnenie tejto príčinnej súvislosti zahŕňa aj tvrdenie uvádzané spoločnosťou Google v replike, spomenuté v bode 397 vyššie, podľa ktorého vývoj návštevnosti jej služby porovnávania produktov zostal po spustení algoritmu Panda nezmenený. Aj za predpokladu, že by to tak bolo, tvrdenie v tomto smere naráža tiež na skutočnosť, že predmetné postupy sú kombináciou postupov, ktoré sa netýkajú len algoritmov úprav všeobecných výsledkov, medzi ktoré patrí Panda, ale aj spôsobu prezentácie špecializovaných výsledkov pre produkty.

420

Vzhľadom na vyššie uvedené treba druhú časť tretieho žalobného dôvodu spoločnosti Google zamietnuť. Ako sa uvádza v bodoch 356 a 357 vyššie, treba teda preskúmať štvrtý žalobný dôvod spoločnosti Google, podľa ktorého postupy, ktoré sú jej vytýkané, nemali protisúťažný vplyv na rôzne identifikované trhy, pričom treba vychádzať z toho, že materiálne dôsledky týchto postupov na návštevnosť zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google na rôzne služby porovnávania produktov vrátane jej vlastnej sú uvedené v napadnutom rozhodnutí.

c)   O prvej časti štvrtého žalobného dôvodu, podľa ktorej Komisia špekulovala o protisúťažných účinkoch predmetných postupov

1) Tvrdenia účastníkov konania

421

Google v rámci svojho štvrtého žalobného dôvodu tvrdí, že Komisia nepreukázala, že predmetné postupy mohli mať protisúťažné účinky, ktoré by samy osebe viedli tak k vyšším cenám pre predajcov a spotrebiteľov, ako aj k zníženiu inovácií. V napadnutom rozhodnutí nebola zohľadnená najmä úloha najsilnejších konkurentov spoločnosti Google v oblasti porovnávania produktov, ako napríklad Amazon, a nebolo poskytnuté žiadne vysvetlenie týkajúce sa údajných účinkov na ceny a inovácie.

422

Konkrétne v rámci prvej časti Google tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je založené na čistých špekuláciách o možných účinkoch, pričom neskúma situáciu a skutočný vývoj trhov. CCIA uvádza rovnakú kritiku, najmä pokiaľ ide o zvyšovanie cien a pokles inovácií, ktoré uvádza Komisia. Google zdôrazňuje, že v odôvodnení 589 napadnutého rozhodnutia sa tak uvádza, že predmetné správanie môže mať alebo pravdepodobne má protisúťažné účinky, a v odôvodnení 593 napadnutého rozhodnutia, že môže potenciálne vytlačiť služby porovnávania produktov konkurujúce službe spoločnosti Google, a tak viesť k vyšším cenám a zníženiu inovácií, ako je uvedené vyššie. Podľa spoločnosti Google nie je vôbec preukázané, že tieto možnosti sa udiali.

423

Napadnuté rozhodnutie sa pritom nezakladá na preukázaní, že predmetné správanie je svojou povahou protisúťažné. S odvolaním sa na rozsudok z 11. septembra 2014, CB/Komisia (C‑67/13 P, EU:C:2014:2204, bod 58), Google tvrdí, že Komisia mala z tohto prvého dôvodu preukázať konkrétne protisúťažné účinky tohto správania. Okrem toho druhý dôvod v tomto zmysle vyplýva z rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia (C‑413/14 P, EU:C:2017:632, bod 139), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že aj v prípadoch týkajúcich sa správania podniku v dominantnom postavení, ktoré je v zásade zneužívajúce, sa Komisia nemôže uspokojiť s informáciami o časti trhu dotknutom týmto správaním, aby z toho vyvodila záver, že bolo skutočne zneužívajúce, ale musí vziať do úvahy všetky okolnosti. Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, generálny advokát uviedol, že treba vykonať analýzu všetkých účinkov (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Intel Corporation/Komisia, C‑413/14 P, EU:C:2016:788, bod 120). Komisia takto postupovala vo veci, v ktorej bolo vydané jej rozhodnutie z 24. marca 2004 týkajúce sa konania podľa článku [102 ZFEÚ] a článku 54 Dohody o EHP vedeného proti spoločnosti Microsoft Corporation (vec COMP/C‑3/37.792 – Microsoft) (Ú. v. EÚ L 32, 2007, s. 23), ktoré Všeobecný súd potvrdil v rozsudku zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia (T‑201/04, EU:T:2007:289).

424

Nepreukázalo sa ani to, že by Google mala dominantné postavenie na vnútroštátnych trhoch služieb porovnávania produktov, čo by znamenalo, že na týchto trhoch bola hospodárska súťaž oslabená. To je tretí dôvod, prečo by mali byť identifikované konkrétne účinky vylúčenia na týchto trhoch.

425

Podľa spoločnosti Google vytýkané správanie spočívalo v zlepšení služby poskytovanej používateľom internetu, v súlade s hospodárskou súťažou na základe kvality, na jej stránke všeobecného vyhľadávania prostredníctvom zobrazovania výsledkov špecializovaného vyhľadávania pre produkty a reklám na produkty. Z tohto štvrtého dôvodu je potrebná identifikácia konkrétnych účinkov vylúčenia. Komisia a Všeobecný súd v podobných situáciách tak urobili. Google odkazuje na bod 114 rozhodnutia Komisie z 21. decembra 1988 týkajúceho sa konania podľa článkov [101] a [102 ZFEÚ] (vec IV/30.979 a 31.394, Decca Navigator Systems) (Ú. v. ES L 43, 1989, s. 27), ako aj na rozsudky zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia (C‑413/14 P, EU:C:2017:632, bod 140), a zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia (T‑201/04, EU:T:2007:289, body 868, 8691010). V prejednávanej veci boli tvrdenia Google o zlepšení služby poskytovanej spotrebiteľovi dobre zdokumentované a Komisia mala preto preukázať, že protisúťažné účinky prevážili nad záujmom tohto zlepšenia.

426

Napokon, keďže vytýkané správanie trvalo mnoho rokov, jeho protisúťažné účinky sa mali prejaviť, ak by skutočne poškodzovalo hospodársku súťaž. Toto trvanie malo teda ako piaty dôvod tiež podnietiť Komisiu, aby konkrétne overila, či to tak bolo. Google a CCIA zdôrazňujú, že v rozsudku z 12. decembra 2018, Servier a i./Komisia (T‑691/14, vec v odvolacom konaní, EU:T:2018:922, body 11221128), Všeobecný súd rozhodol, že ak už bolo inkriminované správanie uskutočnené, Komisia sa s výnimkou prípadu obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa nemohla uspokojiť s preukázaním potenciálnych protisúťažných účinkov, ale mala preukázať skutočné protisúťažné účinky, inak by bolo rozlišovanie medzi obmedzeniami hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa a obmedzeniami hospodárskej súťaže z hľadiska následku iluzórne. Hoci toto posúdenie Všeobecného súdu bolo formulované v prípade protisúťažného kartelu, bolo by však logické uplatniť ho aj na prípady údajného zneužitia dominantného postavenia. V prejednávanej veci nemali postupy vytýkané spoločnosti Google protisúťažný cieľ, a preto mala Komisia uplatniť takýto prístup. Preukázanie existencie skutočných účinkov by v každom prípade umožnilo podložiť pravdepodobnosť potenciálnych účinkov, ako sama Komisia uviedla v bode 20 svojho usmernenia o prioritách v oblasti presadzovania práva pri uplatňovaní článku [102 ZFEÚ] na prípady zneužívania dominantného postavenia podnikov na vylúčenie konkurentov z trhu (Ú. v. EÚ C 45, 2009, s. 7).

427

Podľa spoločnosti Google pritom Komisia nepreukázala žiadne konkrétne účinky. Časť 7.2.3 napadnutého rozhodnutia, na ktorú sa Komisia odvoláva, aby vysvetlila, že zohľadnila konkrétne prvky trhu, skúma len vývoj návštevnosti zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google na konkurenčné služby porovnávania produktov, ale nie ich celkovú návštevnosť. V skutočnosti informácie zo spisu ukazujú, že konanie spoločnosti Google nemôže viesť k zvýšeniu cien ani spomaleniu inovácií a že konkurencia na trhoch služieb porovnávania produktov je silná, pričom používatelia internetu majú v tejto súvislosti široký výber, ako konštatoval Competition and Markets Authority (Úrad pre hospodársku súťaž a trhy, Spojené kráľovstvo) vo svojej štúdii uverejnenej v apríli 2017 s názvom „Online search: Consumer and firm behaviour“ (Online prieskum: správanie spotrebiteľov a firiem). Pokiaľ ide o ceny, Google naopak preukázala, že klesli pre predajcov, ktorí sa chceli objaviť v Shopping Units.

428

Okrem toho vzhľadom na tvrdenia BEUC, podľa ktorých Google poškodila spotrebiteľov tým, že obmedzila ich možnosti prístupu ku konkurenčným službám porovnávania produktov a k viacerým predajcom, Google v podstate pripomína, že jej kritériá relevantnosti pre výsledky zobrazené používateľom internetu vo všeobecných výsledkoch, v Product Universals alebo Shopping Units, sú objektívne, a to najmä z dôvodu používania Universal Search. Komisia v napadnutom rozhodnutí nespochybnila algoritmy úprav všeobecných výsledkov ani tieto kritériá relevantnosti, pričom za problematické označila len absenciu konkurenčných služieb porovnávania produktov v Product Universals či Shopping Units. V dôsledku toho BEUC poukazuje na teóriu, ktorú Komisia v napadnutom rozhodnutí nepoužila. Okrem toho Google zdôrazňuje, že počas desiatich rokov, ktoré predchádzali prijatiu napadnutého rozhodnutia, smerovala miliardy bezplatných kliknutí na konkurenčné služby porovnávania produktov a že niektorým z nich, ako napríklad Which? v Spojenom kráľovstve, členovi BEUC, výrazne vzrástla návštevnosť zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania, ako aj obchodným platformám. Komisia v napadnutom rozhodnutí netvrdila, že Google obmedzuje možnosti prístupu spotrebiteľov ku konkurenčným službám porovnávania produktov. Google poukazuje na štúdie, najmä niektoré z tých, na ktoré sa odvoláva BEUC, s cieľom preukázať, že služby porovnávania produktov sú používateľmi internetu veľmi často používané. Popiera, že by bola hlavným vstupným bodom pre vyhľadávanie produktov na internete, pričom uvádza, že sa v tejto súvislosti môže oprieť o spis týkajúci sa konania pred Komisiou. Jedna z vyššie uvedených štúdií uvádza, že pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo, Nemecko a Francúzsko, že použitie vyhľadávača spoločnosti Google na začiatku vyhľadávania produktov na internete, a dokonca ani v priebehu takéhoto vyhľadávania, nie je zďaleka väčšinové. Navyše na rozdiel od toho, čo tvrdí BEUC, sa malí predajcovia objavujú v reklamách na stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google.

429

Komisia a na jej podporu BEUC, Foundem, VDZ, BDZV, Visual Meta, Twenga, Kelkoo, ako aj Spolková republika Nemecko spochybňujú tvrdenia spoločnosti Google.

430

Twenga a Kelkoo konkrétne uvádzajú, že pokles návštevnosti zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google na služby porovnávania produktov konkurujúce službe tejto spoločnosti, bol sprevádzaný zhoršením kvality ich vlastnej návštevnosti, teda znížením miery premeny návštev na stránkach predajcov z týchto porovnávacích služieb na nákupy. Okrem toho sa zvýšila návštevnosť predajcov zo služby porovnávania produktov spoločnosti Google. Twenga a Kelkoo boli teda menej zaujímavé pre predajcov, ktorí navyše nemali záujem o to, aby sa ich ponuky zobrazovali na viacerých internetových stránkach, pretože pozícia ich vlastných predajných stránok by inak bola vo všeobecných výsledkoch tiež znížená pomocou algoritmu Panda, ktorý preraďuje stránky s podobným obsahom. V tejto súvislosti uvádza Twenga niekoľko príkladov predajcov, ktorí jej oznámili rozhodnutie vzdať sa jej služieb, a to buď z dôvodu poklesu kvality návštevnosti prichádzajúcej zo služby Twenga, alebo preto, že sa rozhodli využívať službu porovnávania produktov spoločnosti Google a nechceli sa naďalej zobrazovať vo výsledkoch inej porovnávacej služby. Kelkoo dodáva, že pokles návštevnosti jej stránky zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google viedol sám osebe k zníženiu priamej návštevnosti jej stránky, čo je podobne ako návštevnosť zo všeobecných výsledkov „kvalitná“ návštevnosť generujúca dobrú mieru premeny na nákupy. Priama návštevnosť totiž vyplýva z prvej návštevy po objave vo všeobecných výsledkoch.

431

V širšom zmysle BEUC uvádza, že Google obmedzením viditeľnosti konkurenčných služieb porovnávania produktov na svojich stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania a uprednostňovaním vlastnej služby porovnávania produktov a jej reklamných oznamov, ktoré využívajú najväčší predajcovia, nielen znížila konkurenciu na trhu špecializovaného vyhľadávania služieb porovnávania produktov, ale tiež obmedzila možnosti spotrebiteľov získať prístup k viacerým predajcom a ich vzájomné súťaženie. Zdôrazňuje, že v rozsudku z 27. marca 2012, Post Danmark (C‑209/10, EU:C:2012:172, bod 20), Súdny dvor pripomenul, že článok 102 ZFEÚ sa týka nielen postupov, ktoré by spotrebiteľom mohli spôsobiť okamžitú ujmu, ale aj postupov, ktoré im spôsobujú ujmu tým, že narušujú hospodársku súťaž.

2) Posúdenie Všeobecným súdom

432

Články 101 a 102 ZFEÚ sledujú rovnaký cieľ, a to zachovanie nenarušenej hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, ako sa dnes uvádza v protokole č. 27 o vnútornom trhu a hospodárskej súťaži, ktorý je pripojený k Lisabonskej zmluve (Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 309). V tejto súvislosti sú protisúťažné postupy uvedené ako príklady v oboch článkoch podobné, hoci článok 101 ZFEÚ sa týka kartelov medzi podnikmi a článok 102 ZFEÚ jednostranných postupov podnikov v dominantnom postavení.

433

Cieľ nenarušenej hospodárskej súťaže znamená, že hospodárska súťaž sa vykonáva na poctivých základoch, ktoré nie sú ovplyvnené ani dohodami medzi podnikmi, ktoré obmedzujú alebo vylučujú hospodársku súťaž, ani jednostranným správaním dominantných podnikov, ktoré zneužívajú svoju silu na trhu tiež na obmedzenie alebo vylúčenie hospodárskej súťaže.

434

Spravodlivá hospodárska súťaž, a to aj na strane podniku, ktorý je dominantný alebo sa práve stáva dominantným, môže nepochybne viesť k trhom riadenému odchodu konkurentov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P, EU:C:2017:632, bod 133 a citovanú judikatúru). Zakázané je však protisúťažné správanie, najmä jednostranné správanie, ktoré odráža zneužívajúce správanie dominantného podniku a ktoré môže tiež viesť k takémuto odchodu.

435

Článok 102 ZFEÚ však na rozdiel od článku 101 ZFEÚ nerozlišuje medzi správaním, ktorého cieľom je vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže, a správaním, ktoré nemá tento cieľ, no napriek tomu má tento účinok.

436

V kontexte uplatňovania článku 101 ZFEÚ orgán hospodárskej súťaže, ktorý v prípadoch určitého kolektívneho správania podnikov preukáže, že predmetné správanie má protisúťažný cieľ, nie je povinný preukazovať jeho protisúťažné účinky na to, aby ho bolo možné kvalifikovať ako protiprávne. Niektoré zosúladené postupy, ako je napríklad spoločné určovanie cien v rámci kartelov, sa tak považujú za natoľko škodlivé, a teda svojou povahou protisúťažné, že v tejto súvislosti nie je potrebné preukazovať ich konkrétne účinky na dotknuté trhy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2014, CB/Komisia, C‑67/13 P, EU:C:2014:2204, body 4951).

437

Naproti tomu článok 102 ZFEÚ stanovuje len to, že akékoľvek zneužívanie dominantného postavenia na vnútornom trhu či jeho podstatnej časti sa zakazuje ako nezlučiteľné s vnútorným trhom. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že zneužívanie dominantného postavenia zakázané týmto ustanovením je objektívnym pojmom, ktorý sleduje také konanie podniku v dominantnom postavení, ktoré na trhu, kde práve z dôvodu prítomnosti takéhoto podniku je úroveň hospodárskej súťaže už oslabená, má vo svojom dôsledku zabrániť zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej súťaže alebo rozvoju tejto hospodárskej súťaže, a to s použitím iných prostriedkov, než ktoré ovládajú obvyklú súťaž výrobkov alebo služieb na základe plnení hospodárskych subjektov (pozri rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, C‑280/08 P, EU:C:2010:603, bod 174 a citovanú judikatúru). Rovnaké úvahy platia aj vtedy, ak má predmetné správanie obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž na trhoch súvisiacich s trhom, na ktorom existuje dominantné postavenie.

438

Pokiaľ ide o postupy vylúčenia, z uvedeného vyplýva, že postupy nemožno kvalifikovať ako zneužívanie dominantného postavenia, pokiaľ sa nepreukáže existencia protisúťažného účinku alebo prinajmenšom potenciálneho protisúťažného účinku, pričom treba spresniť, že v prípade absencie akéhokoľvek vplyvu na súťažné postavenie konkurentov nie je možné označiť postupy vylúčenia za zneužívajúce voči týmto konkurentom (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, C‑280/08 P, EU:C:2010:603, body 250254; zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, C‑52/09, EU:C:2011:83, body 6166, a z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia, C‑549/10 P, EU:C:2012:221, bod 68).

439

V tomto kontexte, aj keď ide o správanie dominantných podnikov, ktoré je v zásade protisúťažné, ako je napríklad správanie zamerané na získanie výhradného alebo vysoko preferenčného nákupného vzťahu so zákazníkmi, prípadne prostredníctvom vernostných zliav (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. februára 1979, Hoffmann‑La Roche/Komisia, 85/76, EU:C:1979:36, bod 89), ak dotknutý dominantný podnik zdokumentovaným spôsobom spochybňuje, že jeho správanie bolo schopné obmedziť hospodársku súťaž, orgán hospodárskej súťaže prejednávajúci prípad musí analyzovať všetky relevantné okolnosti na to, aby mohol rozhodnúť, o aké postavenie ide (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, C‑52/09, EU:C:2011:83, bod 68; zo 6. októbra 2015, Post Danmark, C‑23/14, EU:C:2015:651, bod 68, a zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P, EU:C:2017:632, body 138139).

440

V tejto súvislosti, ak dotknutý podnik tvrdí, že jeho správanie nemohlo mať protisúťažné účinky, a to ani potenciálne, a podloží svoju argumentáciu informáciami týkajúcimi sa skutočného vývoja trhu, je úlohou orgánu hospodárskej súťaže preskúmať, či tieto informácie môžu mať vplyv na jeho posúdenie existencie protisúťažných účinkov. Pokiaľ totiž ide o skutočne vykonané postupy, ktoré majú, ako v prejednávanej veci, komplikovaný charakter, takéto informácie môžu predstavovať relevantné okolnosti, ktoré môžu potvrdiť alebo vyvrátiť existenciu porušenia článku 102 ZFEÚ.

441

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na to, aby Komisia mohla konštatovať, že Google zneužila svoje dominantné postavenie, musela preukázať prinajmenšom potenciálne účinky obmedzenia alebo eliminácie hospodárskej súťaže na relevantných trhoch, ktoré možno pripísať inkriminovanému správaniu, a zároveň zohľadniť všetky relevantné okolnosti najmä vzhľadom na tvrdenia, ktoré Google uviedla na spochybnenie toho, že jej správanie bolo schopné obmedziť hospodársku súťaž.

442

Naopak na rozdiel od toho, čo tvrdia Google alebo CCIA, Komisia nebola povinná identifikovať skutočné účinky vylúčenia z dôvodu, že Google podľa všetkého nemala dominantné postavenie na vnútroštátnych trhoch so službami porovnávania produktov, že jej správanie bolo súčasťou zlepšovania jej služieb v prospech spotrebiteľov a internetových predajcov a že toto správanie trvalo mnoho rokov. Takáto požiadavka voči Komisii by bola v rozpore so zásadou potvrdenou súdom Únie, podľa ktorej kvalifikáciu zneužitia v zmysle článku 102 ZFEÚ nemožno vylúčiť, pretože predmetný postup v konečnom dôsledku nemal očakávaný výsledok (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, C‑52/09, EU:C:2011:83, body 6465, a konkrétne pokiaľ ide o dĺžku trvania správania, rozsudok z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de España/Komisia, T‑336/07, EU:T:2012:172, bod 272).

443

Komisia nebola a fortiori povinná preukázať, že možné dôsledky eliminácie alebo obmedzenia hospodárskej súťaže sa skutočne prejavili, napríklad poklesom inovácií alebo existenciou zvýšenia cien, ktoré nebolo odôvodnené iným dôvodom ako nedostatkom hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti sa uznáva, že oslabenie hospodárskej súťaže bude mať s veľkou pravdepodobnosťou takéto dôsledky, ako je vysvetlené v bodoch 11 a 19 usmernenia o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatňovaní článku 102 ZFEÚ na prípady zneužívania dominantného postavenia podnikov na vylúčenie konkurentov z trhu.

444

Treba zdôrazniť, že tvrdenia, podľa ktorých predmetné postupy zlepšili kvalitu služieb, najmä v prospech spotrebiteľa, čo z hľadiska hospodárskeho záujmu vyvážilo identifikované účinky vylúčenia a podľa ktorých teda tieto postupy neboli zneužívajúce, sú tvrdenia,