EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62017CO0441(02)

Uznesenie Súdneho dvora (veľká komora) z 20. novembra 2017.
Európska komisia proti Poľská republika.
Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Návrh na nariadenie predbežných opatrení – Smernica 92/43/EHS – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín – Smernica 2009/147/ES – Ochrana voľne žijúceho vtáctva.
Vec C-441/17 R.

Digital reports (Court Reports - general - 'Information on unpublished decisions' section)

ECLI identifier: ECLI:EU:C:2017:877

UZNESENIE SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

z 20. novembra 2017 ( *1 )

„Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Návrh na nariadenie predbežných opatrení – Smernica 92/43/EHS – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín – Smernica 2009/147/ES – Ochrana voľne žijúceho vtáctva“

Vo veci C‑441/17 R,

ktorej predmetom je návrh na nariadenie predbežných opatrení podľa článku 279 ZFEÚ a článku 160 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, podaný 20. júla 2017,

Európska komisia, v zastúpení: C. Hermes, H. Krämer, K. Herrmann a E. Kružíková, splnomocnení zástupcovia,

žalobkyňa,

proti

Poľskej republike, v zastúpení: J. Szyszko, minister životného prostredia, B. Majczyna a D. Krawczyk, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda A. Tizzano (spravodajca), predsedovia komôr R. Silva de Lapuerta, T. von Danwitz, J. L. da Cruz Vilaça, A. Rosas, C. G. Fernlund a C. Vajda, sudcovia E. Juhász, A. Arabadžiev, C. Toader, D. Šváby, M. Berger, A. Prechal a E. Jarašiūnas,

po vypočutí generálneho advokáta M. Watheleta,

vydal toto

Uznesenie

1

Svojím návrhom na nariadenie predbežného opatrenia Európska komisia žiada, aby Súdny dvor nariadil Poľskej republike, aby až dovtedy, kým Súdny dvor nerozhodne o veci samej, zastavila okrem prípadu ohrozenia verejnej bezpečnosti aktívne činnosti lesného hospodárstva v biotopoch 91D0 – zalesnené rašeliniská – a 91E0 – lužné lesy s vŕbami, topoľmi, jelšami a jaseňmi – a vo viac ako storočných lesných porastoch biotopu 9170 – subkontinentálne dubovo‑hrabové lesy, ako aj v biotopoch ďatľa bielochrbtého (Dendrocopos leucotos), ďubníka trojprstého (Picoides tridactylus), kuvička vrabčieho (Glaucidium passerinum), pôtika kapcavého (Aegolius funereus), včelojeda lesného (Pernis apivorus), mucholapky malej (Ficedula parva), mucholapky bielokrkej (Ficedula albicollis) a holuba plúžika (Colomba oenas) a v biotopoch saproxylického hmyzu – plocháča červeného (Cucujus cinnaberinus), boroša Schneidera (Boros schneideri), pralesníka oranžovoštíteho (Phryganophilus ruficollis), pytho kolwensis, rhysodes sulcatus a krasoňa (Buprestis splendens), a zároveň odstraňovanie odumretých storočných smrekov a vyrubovanie stromov v rámci zvyšovania objemu ťažby dreva v oblasti PLC200004 Puszcza Białowieska (Poľsko, ďalej len „oblasť Natura 2000 Puszcza Białowieska“), ktoré vyplývajú z rozhodnutia ministra životného prostredia Poľskej republiky z 25. marca 2016 a § 1 bodov 2 a 3 rozhodnutia č. 51 generálneho riaditeľa Lasy Państwowe (Štátne lesy, Poľsko) zo 17. februára 2017 (ďalej len „rozhodnutie č. 51“).

2

Tento návrh bol predložený v rámci žaloby o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, ktorú Komisia podala 20. júla 2017 a navrhovala v nej určiť, že Poľská republika si:

tým, že 25. marca 2016 schválila zmenu plánu obhospodarovania lesov pre lesnú oblasť Białowieża (Poľsko) a uskutočnila činnosti lesného hospodárstva stanovené v tejto zmene bez uistenia sa, že to nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu oblasti Natura 2000 Puszcza Białowieska, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 6 ods. 3 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102), zmenenej smernicou Rady 2013/17/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 158, 2013, s. 193) (ďalej len „smernica o biotopoch“),

tým, že nestanovila potrebné ochranné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II smernice o biotopoch, ako aj vtákov uvedených v prílohe I smernice o ochrane vtáctva a pravidelne sa vyskytujúcich druhov sťahovavých vtákov neuvedených v tejto prílohe, pre ktoré bola oblasť Natura 2000 Puszcza Białowieska označená za lokalitu s európskym významom a osobitnú chránenú oblasť, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 6 ods. 1 smernice o biotopoch, ako aj z článku 4 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 2010, s. 7), zmenenej smernicou 2013/17 (ďalej len „smernica o ochrane vtáctva“),

tým, že nezabezpečila prísnu ochranu saproxylického hmyzu [plocháča červeného (Cucujus cinnaberinus), krasoňa (Buprestis splendens), pralesníka oranžovoštíteho (Phryganophilus ruficollis) a pytho kolwensis] uvedeného v prílohe IV písm. a) smernice o biotopoch, t. j. nedohliadla na skutočný zákaz ich úmyselného zabíjania, rušenia pokoja alebo poškodzovania či ničenia zón ich rozmnožovania v lesnej oblasti Białowieża, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 12 ods. 1 písm. a) a d) uvedenej smernice, a

tým, že nezabezpečila ochranu druhov vtákov uvedených v článku 1 smernice o ochrane vtáctva, najmä ďatľa bielochrbtého (Dendrocopos leucotos), ďubníka trojprstého (Picoides tridactylus), kuvička vrabčieho (Glaucidium passerinum) a pôtika kapcavého (Aegolius funereus), t. j. nezabezpečila, aby neboli zabíjané ani plašené počas rozmnožovania a výchovy mláďat a aby ich hniezda či vajcia neboli úmyselne ničené, poškodzované alebo odstraňované v lesnej oblasti Białowieża, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 5 písm. b) a d) uvedenej smernice.

3

Komisia na základe článku 160 ods. 7 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora takisto požadovala z dôvodu rizika vzniku vážnej a nenapraviteľnej ujmy pre biotopy a integritu oblasti Natura 2000 Puszcza Białowieska nariadenie predbežných opatrení uvedených v bode 1 tohto uznesenia ešte predtým, ako žalovaná predložila svoje pripomienky.

4

Uznesením z 27. júla 2017, Komisia/Poľsko (C‑441/17 R, neuverejnené, EU:C:2017:622), podpredseda Súdneho dvora predbežne vyhovel tomuto návrhu až do prijatia konečného uznesenia v tomto konaní o nariadení predbežných opatrení.

5

Dňa 4. augusta 2017 predložila Poľská republika svoje písomné pripomienky k návrhu na nariadenie predbežných opatrení.

6

Dňa 11. septembra 2017 boli na vypočutí pred podpredsedom Súdneho dvora prednesené ústne pripomienky účastníkov konania.

7

Po tomto vypočutí Komisia 13. septembra 2017 doplnila svoj návrh na nariadenie predbežných opatrení tým, že požadovala, aby Súdny dvor Poľskej republike uložil aj povinnosť zaplatiť paušálnu pokutu pre prípad, že by nedodržala príkazy, ktoré boli nariadené v rámci tohto konania.

8

Dňa 19. septembra 2017 Poľská republika požiadala, aby Komisia predložila dôkazy, na ktorých je založený jej doplňujúci návrh.

9

Na základe výzvy Súdneho dvora Komisia 21. septembra 2017 predložila požadované dôkazy.

10

V pripomienkach predložených 28. septembra 2017 Poľská republika navrhla vyhlásiť doplňujúci návrh Komisie za neprípustný a v každom prípade za nedôvodný.

11

Okrem toho Poľská republika v daných pripomienkach na základe článku 16 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie požiadala, aby bola táto vec pridelená veľkej komore Súdneho dvora.

12

Hoci Súdny dvor nie je povinný vyhovieť takémuto návrhu, ak je podaný vo veľmi skorom štádiu konania, ako je to v prejednávanej veci (pozri analogicky rozsudok zo 7. septembra 2006, Španielsko/Rada, C‑310/04, EU:C:2006:521, bod 23), podpredseda Súdneho dvora podľa článku 161 ods. 1 rokovacieho poriadku pridelil vec Súdnemu dvoru, ktorý vec vzhľadom na jej význam na základe článku 60 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku pridelil veľkej komore.

13

Dňa 17. októbra 2017 účastníci konania predniesli svoje ústne pripomienky pred veľkou komorou.

Právny rámec

Smernica o biotopoch

14

Podľa svojho článku 2 ods. 1 má smernica o biotopoch za cieľ prispievať k zabezpečeniu biologickej rôznorodosti prostredníctvom ochrany prirodzených biotopov divokej fauny a flóry na európskom území členských štátov, ktoré sú stranami Zmluvy.

15

Článok 4 ods. 2 tretí pododsek tejto smernice stanovuje:

„Zoznam lokalít vybraných ako lokality európskeho významu, identifikujúci tie lokality, ktoré predstavujú jeden alebo viac typov prirodzeného miesta výskytu alebo prioritné druhy prijme Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 21.“

16

Článok 6 ods. 1, 3 a 4 uvedenej smernice uvádza:

„1.   Pre osobitne chránené územia vytvoria členské štáty potrebné ochranné opatrenia obsahujúce v prípade potreby príslušné plány riadenia, osobitne navrhnuté pre dané lokality alebo začlenené do ďalších plánov rozvoja, a primerané štatutárne, administratívne alebo zmluvné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II, vyskytujúcich sa v týchto lokalitách.

3.   Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.

4.   Ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená. O prijatých kompenzačných opatreniach informuje Komisiu.

Ak sa v príslušnej lokalite vyskytuje prioritný biotop a/alebo prioritný druh, jediné dôvody, ktoré môžu prichádzať do úvahy, sú tie, ktoré sa týkajú zdravia alebo bezpečnosti ľudí, priaznivých dôsledkov primárneho významu na životné prostredie alebo tiež stanoviska Komisie k ďalším nevyhnutným dôvodom vyššieho verejného záujmu.“

17

Článok 12 ods. 1 písm. a) a d) tej istej smernice znie:

„1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) v prostredí ich prirodzeného pohybu a zakážu:

a)

všetky formy úmyselného odchytávania alebo usmrcovania vzoriek [jedincov – neoficiálny preklad] týchto druhov vo voľnej prírode;

d)

poškodzovanie alebo ničenie miest na párenie alebo miest na oddych.“

Smernica o ochrane vtáctva

18

Článok 1 smernice o ochrane vtáctva stanovuje:

„1.   Táto smernica sa vzťahuje na ochranu všetkých druhov voľne žijúceho vtáctva prirodzene sa vyskytujúceho na európskom území členských štátov, na ktoré sa uplatňuje zmluva. Zahŕňa ochranu, starostlivosť a kontrolu týchto druhov a stanovuje pravidlá ich využívania.

2.   Uplatňuje sa na vtáky, ich vajcia, hniezda a ich biotopy.“

19

Článok 4 ods. 1 a 2 tejto smernice stanovuje:

„1.   Druhy uvedené v prílohe I sú predmetom zvláštnych opatrení týkajúcich sa ochrany ich biotopov, aby sa zabezpečilo ich prežitie a rozmnožovanie v areáli ich rozšírenia.

2.   Členské štáty prijmú podobné opatrenia pre pravidelne sa vyskytujúce sťahovavé druhy, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, berúc do úvahy potrebu ich ochrany v geografických oblastiach mora a pevniny, kde sa uplatňuje táto smernica, čo sa týka oblastí ich hniezdenia, preperovania a zimovania a miest odpočinku na ich migračných trasách. Na tento účel venujú členské štáty zvláštnu pozornosť ochrane mokradí a hlavne mokradí medzinárodného významu.“

20

Článok 5 písm. b) a d) uvedenej smernice uvádza:

„Bez toho, aby boli dotknuté články 7 a 9, členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na vytvorenie všeobecného systému ochrany všetkých druhov vtáctva uvedených v článku 1, zakazujúce najmä:

b)

úmyselné ničenie alebo poškodzovanie ich hniezd a vajec alebo odstraňovanie ich hniezd;

d)

úmyselné rušenie týchto vtákov, hlavne počas obdobia hniezdenia a výchovy mláďat, pokiaľ by rušenie bolo značné vzhľadom na ciele tejto smernice.“

Okolnosti predchádzajúce sporu

21

Z návrhu na nariadenie predbežných opatrení vyplýva, že Komisia rozhodnutím z 13. novembra 2007 v súlade s článkom 4 ods. 2 tretím pododsekom smernice o biotopoch schválila označenie oblasti Natura 2000 Puszcza Białowieska za lokalitu „s európskym významom“ z dôvodu prítomnosti prirodzených biotopov a biotopov určitých druhov zvierat a vtáctva. Táto oblasť takisto predstavuje oblasť osobitnej ochrany vtáctva podľa smernice o ochrane vtáctva.

22

Podľa uvedeného návrhu oblasť Natura 2000 Puszcza Białowieska patrí medzi najlepšie zachované prirodzené lesy v Európe a charakterizuje ju veľké množstvo odumretého dreva a starých stromov, najmä storočných. Nachádzajú sa v nej veľmi dobre zachované prirodzené biotopy označené v zmysle prílohy I smernice o biotopoch ako „prioritné“, napríklad zalesnené rašeliniská (kód Natura 2000 91D0) a lužné lesy s vŕbami, topoľmi, jelšami a jaseňmi (kód Natura 2000 91E0), ako aj iné biotopy „s európskym významom“, predovšetkým subkontinentálne dubovo‑hrabové lesy (kód Natura 2000 9170).

23

S prihliadnutím na značné množstvo mŕtveho dreva, ktoré na rozdiel od lesov, v ktorých prebieha zber a ťažba, charakterizuje prirodzený les, sa na území takého lesa, ako je Natura 2000 Puszcza Białowieska, nachádzajú početné druhy saproxylického hmyzu, ako je plocháč červený (Cucujus cinnaberinus), boroš Schneider (Boros schneideri), krasoň (Buprestis splendens), pralesník oranžovoštíty (Phryganophilus ruficollis), pytho kolwensisrhysodes sulcatus, nachádzajúce sa v prílohe II a v prílohe IV písm. a) smernice o biotopoch, ako aj predovšetkým druhy vtáctva uvedené v prílohe I smernice o ochrane vtáctva, ktorých biotop pozostáva z umierajúcich a odumretých smrekov vrátane tých, ktoré sú napadnuté lykožrútom smrekovým (Ips typographus), ako sú ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), ďubník trojprstý (Picoides tridactylus), kuviček vrabčí (Glaucidium passerinum) a pôtik kapcavý (Aegolius funereus). S prihliadnutím na svoju prírodnú hodnotu je les Białowieża tiež zapísaný v zozname svetového dedičstva Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO).

24

Ako uvádza Komisia vo svojom návrhu na nariadenie predbežných opatrení, za oblasť Natura 2000 Puszcza Białowieska, ktorá sa rozprestiera na 63147 hektároch, sú zodpovedné dva rôzne subjekty, konkrétne jednak Białowieski Park Narodowy (riaditeľ národného parku Białowieża), ktorý spravuje územie predstavujúce 17 % rozlohy oblasti, a jednak lesný úrad, ktorý spravuje lesné oblasti Białowieża, Browsk a Hajnówka. Samotná lesná oblasť Białowieża predstavuje 19 % rozlohy oblasti.

25

Dňa 25. marca 2016 schválil minister životného prostredia, s odvolaním sa na rozširovanie lykožrúta smrekového, prílohu plánu obhospodarovania lesov pre lesnú oblasť Białowieża, ktorá bola prijatá 9. októbra 2012 (ďalej len „príloha z roku 2016“) na umožnenie zvyšovania ťažby dreva v tejto lesnej oblasti, ako aj na uskutočňovanie aktívnych činností lesného hospodárstva v oblastiach, v ktorých boli doteraz akékoľvek zásahy ako sanitárne rezy, zalesňovanie a omladzujúce rezy vylúčené.

26

Po prijatí rozhodnutia č. 51 sa na ploche asi 34000 hektárov oblasti Natura 2000 Puszcza Białowieska začalo s odstraňovaním suchých stromov a stromov napadnutých lykožrútom smrekovým v troch lesných oblastiach Białowieża, Browsk a Hajnówka.

27

Podľa názoru Komisie sa viacerí vedci a environmentálne organizácie domnievajú, že činnosti lesného hospodárstva uvedené v predchádzajúcom bode majú negatívne dôsledky na zachovanie priaznivého stavu ochrany prirodzených biotopov a biotopov druhov zvierat a vtáctva, na ktorých ochranu bola oblasť Natura 2000 Puszcza Białowieska určená. Za týchto podmienok Komisia rozhodla podať tento návrh na nariadenie predbežných opatrení.

O návrhu na nariadenie predbežných opatrení

28

Článok 160 ods. 3 rokovacieho poriadku stanovuje, že návrhy na nariadenie predbežných opatrení musia uvádzať „predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení“.

29

Predbežné opatrenia môže teda sudca rozhodujúci o návrhu na nariadenie predbežných opatrení nariadiť, ak je preukázané, že ich nariadenie je na prvý pohľad skutkovo a právne odôvodnené (fumus boni iuris) a ak sú naliehavé v tom zmysle, že na zabránenie vážnej a nenapraviteľnej ujmy na záujmoch navrhovateľa je nevyhnutné, aby boli vydané a účinné už pred rozhodnutím v konaní vo veci samej. Sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení prípadne vykoná tiež zváženie prítomných záujmov (uznesenia predsedu Súdneho dvora z 24. apríla 2008, Komisia/Malta, C‑76/08 R, neuverejnené, EU:C:2008:252, bod 21, a z 10. decembra 2009, Komisia/Taliansko, C‑573/08 R, neuverejnené, EU:C:2009:775, bod 11, ako aj uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 3. decembra 2014, Grécko/Komisia, C‑431/14 P‑R, EU:C:2014:2418, bod 19).

30

Tieto podmienky sú kumulatívne, pričom návrhy na nariadenie predbežných opatrení sa musia zamietnuť, ak nie je splnená hoci len jedna z nich (uznesenia predsedu Súdneho dvora z 24. apríla 2008, Komisia/Malta, C‑76/08 R, neuverejnené, EU:C:2008:252, bod 22, a z 10. decembra 2009, Komisia/Taliansko, C‑573/08 R, neuverejnené, EU:C:2009:775, bod 12).

O fumus boni iuris

31

Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa existencie fumus boni iuris, tá je splnená, pokiaľ v štádiu konania o nariadení predbežného opatrenia existuje zásadný právny alebo skutkový spor, ktorého riešenie nie je hneď na začiatku jasné, takže žalobe vo veci samej na prvý pohľad nechýba náležité opodstatnenie (pozri v tomto zmysle uznesenia predsedu Súdneho dvora z 13. júna 1989, Publishers Association/Komisia, 56/89 R, EU:C:1989:238, bod 31, a z 8. mája 2003, Komisia/Artegodan a i., C‑39/03 P‑R, EU:C:2003:269, bod 40, ako aj uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 3. decembra 2014, Grécko/Komisia, C‑431/14 P‑R, EU:C:2014:2418, bod 20).

32

V prejednávanej veci Komisia tvrdí, že vytínanie stromov, najmä smrekov napadnutých lykožrútom smrekovým, odstraňovanie odumretých alebo umierajúcich stromov alebo pňov a viac ako storočných lesných porastov, ako aj opätovné zalesnenie oblasti Natura 2000 Puszcza Białowieska, ku ktorým došlo na základe prílohy z roku 2016 a rozhodnutia č. 51 (ďalej len „dotknuté aktívne činnosti lesného hospodárstva“), sú z viacerých hľadísk v rozpore s právom Únie.

33

V prvom rade prijatie prílohy z roku 2016 nebolo v súlade s článkom 6 ods. 3 smernice o biotopoch. Táto príloha totiž v zmysle tohto ustanovenia predstavovala „plán“, preto sa poľské orgány predtým, ako ju prijali, mali na základe najlepších vedeckých poznatkov v danej oblasti ubezpečiť, že neohrozuje integritu oblasti Natura 2000 Puszcza Białowieska. Tieto orgány však v žiadnom okamihu rozhodovacieho procesu nezohľadnili stanoviská viacerých vedeckých organizácií, podľa ktorých uvedené činnosti v podstate mohli spôsobiť ujmu uvedenej oblasti, a to napriek tomu, že im boli známe. Okrem toho poľské orgány prostredníctvom prílohy z roku 2016 konkrétne pristúpili k aktívnym činnostiam lesného hospodárstva, ktorých vylúčenie sa dovtedy považovalo za opatrenie na ochranu uvedenej oblasti, a to aj napriek tomu, že činnosť lykožrúta smrekového, konkrétne napadnutie smrekov a jeho rozširovanie, sa považovala za ohrozenie jej chránených biotopov.

34

V druhom rade sú podľa názoru Komisie dotknuté aktívne činnosti lesného hospodárstva v rozpore s článkom 6 ods. 1 smernice o biotopoch, ako aj s článkom 4 ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctva z dôvodu, že bránia, resp. zbavujú účinku opatrenia týkajúce sa ochrany prirodzených biotopov uvedených v prílohe I smernice o biotopoch vrátane zalesnených rašelinísk (kód Natura 2000 91D0), lužných lesov s vŕbami, topoľmi, jelšami a jaseňmi (kód Natura 2000 91E0) a subkontinentálnych dubovo‑hrabových lesov (kód Natura 2000 9170), druhov živočíchov uvedených v prílohe II tejto smernice vrátane saproxylického hmyzu, ako je plocháč červený (Cucujus cinnaberinus), boroš Schneider (Boros schneideri), krasoň (Buprestis splendens), pytho kolwensisrhysodes sulcatus, pralesník oranžovoštíty (Phryganophilus ruficollis), a vtáctva uvedeného v prílohe I smernice o ochrane vtáctva vrátane ďatľa bielochrbtého (Dendrocopos leucotos), ďubníka trojprstého (Picoides tridactylus), kuvička vrabčieho (Glaucidium passerinum) a pôtika kapcavého (Aegolius funereus), ako aj, ako to Komisia spresnila na pojednávaní 11. septembra 2017, včelojeda lesného, mucholapky malej, mucholapky bielokrkej a holuba plúžika. Komisia v tejto súvislosti tvrdí, že uskutočňovanie uvedených činností je totiž v rozpore s ochrannými opatreniami, ktoré sú stanovené pre dotknuté biotopy, keďže tieto opatrenia odporúčajú osobitne „zakázať všetky hospodárske činnosti“, „vylúčiť z hospodárskych činností všetky druhy porastov zložené z najmenej 10 % storočných jedincov“, „ochrániť odumreté stromy“, ako aj „ochrániť všetky storočné odumreté druhy do ich úplnej mineralizácie“.

35

V treťom rade prispievajú podľa názoru Komisie dotknuté aktívne činnosti lesného hospodárstva k degradácii a deštrukcii biotopu populácií saproxylického hmyzu uvedeného v predchádzajúcom bode a tak k vymiznutiu jedincov, čo predstavuje nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z článku 12 ods. 1 písm. a) a d) smernice o biotopoch.

36

To isté platí vo štvrtom a poslednom rade pre určité vtáctvo uvedené v prílohe I smernice o ochrane vtáctva. Také činnosti by totiž nielenže nezabránili, ale mohli by dokonca porušením zákazov uvedených v článku 5 písm. b) a d) tejto smernice podnietiť úmyselné ničenie alebo poškodzovanie hniezd a vajec dotknutých vtákov, ako aj ich rušenie, hlavne počas obdobia hniezdenia.

37

Poľská republika protirečí, že Komisii sa z právneho hľadiska nepodarilo dostatočne preukázať, že jej výhrady sú na prvý pohľad odôvodnené. Pripomína najmä, že jej výhrady vychádzajú v skutočnosti z predpokladov a úvah, ktoré nezohľadňujú početné vedecké stanoviská vyjadrujúce názor, ktorý je opačný, ako je názor obhajovaný touto inštitúciou.

38

Treba konštatovať, že tvrdenia uvádzané Komisiou sa nejavia byť na prvý pohľad bez náležitého opodstatnenia, a nemožno teda vylúčiť, že dotknuté aktívne činnosti lesného hospodárstva nerešpektujú požiadavky ochrany vyplývajúce zo smerníc o biotopoch a ochrane vtáctva.

39

Pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod, stačí totiž uviesť, že Poľská republika v rámci tohto konania o nariadenie predbežného opatrenia jednak nespochybnila skutočnosť, že poľské orgány sa neuistili, že podľa najlepších vedeckých poznatkov v danej oblasti dotknuté aktívne činnosti lesného hospodárstva nepriaznivo neovplyvnili integritu oblasti Natura 2000 Puszcza Białowieska. Jednak samotná okolnosť, že vedecké stanoviská, ktorých sa dovolávajú účastníci konania, nie sú zhodné, zaväzuje sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení, ktorého posúdenie je nevyhnutne stručné (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 31. júla 2003, Le Pen/Parlament, C‑208/03 P‑R, EU:C:2003:424, bod 97), nepovažovať tvrdenia Komisie za nedôvodné.

40

V tejto súvislosti už Súdny dvor rozhodol, že povolenie v súvislosti s plánom v zmysle článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch možno vydať len za predpokladu, že príslušné orgány po tom, ako určili všetky aspekty tohto plánu alebo projektu, ktoré samostatne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi môžu ovplyvniť ciele ochrany predmetnej lokality, a prihliadli na všetky najvýznamnejšie vedecké poznatky v danej oblasti, nadobudli istotu, že plán alebo projekt nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu tejto lokality. Tak je to v prípade, ak z vedeckého hľadiska neexistuje žiadna dôvodná pochybnosť o neprítomnosti takýchto účinkov (rozsudok z 11. apríla 2013, Sweetman a i., C‑258/11, EU:C:2013:220, bod 40, ako aj citovaná judikatúra).

41

Pokiaľ ide o tvrdenia predložené na podporu ostatných žalobných dôvodov, treba konštatovať, že hoci sa Poľská republika v odpovedi na tieto tvrdenia snaží preukázať, že je naliehavé, aby sa v dotknutých aktívnych činnostiach lesného hospodárstva pokračovalo, jej dôkazy však nespôsobujú neopodstatnenosť tvrdení Komisie založených na porušeniach článku 6 ods. 1 a článku 12 ods. 1 písm. a) a d) smernice o biotopoch, ako aj článku 4 ods. 1 a 2 a článku 5 písm. b) a d) smernice o ochrane vtáctva.

42

Z toho vyplýva, že takisto s prihliadnutím na zásadu predchádzania škodám, ktorá je jednou zo základov politiky vysokej úrovne ochrany Európskej únie v oblasti životného prostredia v súlade s článkom 191 ods. 2 prvým pododsekom ZFEÚ a na ktorú sa musí prihliadať pri vykladaní právnych predpisov Únie o ochrane životného prostredia (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 10. decembra 2009, Komisia/Taliansko, C‑573/08 R, neuverejnené, EU:C:2009:775, bod 24 a citovanú judikatúru), treba rozhodnúť, že žalobu vo veci samej nemožno na prvý pohľad považovať za žalobu bez náležitého opodstatnenia.

O naliehavosti

43

Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa naliehavosti, treba pripomenúť, že účelom konania o nariadení predbežného opatrenia je zaručiť plnú účinnosť budúceho konečného rozhodnutia, aby sa zabránilo vzniku medzery v právnej ochrane poskytovanej Súdnym dvorom. Na dosiahnutie tohto cieľa sa naliehavosť musí posudzovať s prihliadnutím na potrebu nariadenia predbežného opatrenia, ktorého cieľom je zabrániť vzniku vážnej a nenapraviteľnej ujmy účastníkovi konania, ktorý žiada o predbežnú ochranu (uznesenia predsedu Súdneho dvora z 24. apríla 2008, Komisia/Malta, C‑76/08 R, neuverejnené, EU:C:2008:252, bod 31, a z 10. decembra 2009, Komisia/Taliansko, C‑573/08 R, neuverejnené, EU:C:2009:775, bod 17).

44

Prináleží účastníkovi konania, ktorý sa takejto ujmy dovoláva, aby preukázal jej existenciu. Hoci sa v tejto súvislosti nevyžaduje absolútna istota, že škoda vznikne, keďže postačuje iba dostatočná pravdepodobnosť jej vzniku, nič to nemení na tom, že žalobkyňa má povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré môžu odôvodniť predpoklad takej ujmy (uznesenia predsedu Súdneho dvora z 24. apríla 2008, Komisia/Malta, C‑76/08 R, neuverejnené, EU:C:2008:252, bod 32, a z 10. decembra 2009, Komisia/Taliansko, C‑573/08 R, neuverejnené, EU:C:2009:775, bod 18).

45

V prejednávanom prípade Komisia tvrdí, že dotknuté aktívne činnosti lesného hospodárstva môžu spôsobiť nenapraviteľnú a vážnu ujmu životnému prostrediu.

46

Osobitne ujma, ktorá by bola výsledkom rezov a odstránenia starých stromov a mŕtveho dreva vrátane umierajúcich stojacich stromov by bola nenapraviteľná, pretože ak sa raz tieto činnosti vykonajú, nebolo by možné navrátiť pôvodný stav oblastí dotknutých týmito činnosťami. Navyše by pokračovaním uvedených činností hrozilo hlboké rozvrátenie štruktúry a funkcií dotknutých stromových porastov v dotknutých biotopoch, ktoré by sa odškodnením alebo inými formami náhrad nemohli navrátiť do ich pôvodného stavu. Tieto činnosti by tak viedli k nezvrátiteľnej premene prirodzeného lesa na les, v ktorom prebieha zber a ťažba, s rizikom straty biotopov vzácnych druhov.

47

Ujma by bola tiež vážna z dôvodu skutočnosti, že príloha z roku 2016 stanovila, že objem ťažby dreva sa pred rokom 2021 zvýši na 188000 m3, pričom na rok 2012 bol stanovený na 63471 m3. Napokon rezy v lese Białowieża vyprodukovali od začiatku roka 2017 spolu viac ako 35000 m3 dreva, z ktorých 29000 m3 bolo smrekov a týkali sa 29000 stromov. Rovnako rezy storočných porastov do mája 2017 vyprodukovali viac ako 10000 m3 dreva v troch lesných oblastiach Białowieża, Browsk a Hajnówka. Navyše samotné ministerstvo životného prostredia spresnilo, že dotknuté aktívne činnosti lesného hospodárstva by sa uskutočnili na ploche 34000 hektárov v lese Białowieża. Tieto činnosti by nakoniec ohrozili ochranu pôvodného charakteru a tak integritu jedného zo vzácnych prirodzených lesov Európy, ktorého zachovanie je však prvoradé.

48

Na účely spochybnenia naliehavej povahy požadovaných predbežných opatrení Poľská republika odpovedá, že samotná Komisia nepreukázala starostlivosť pri posúdení prejednávanej veci, keďže nechala uplynúť deväť mesiacov po tom, ako dostala odpoveď na výzvu pred zaslaním odôvodneného stanoviska. Napokon dotknuté aktívne činnosti lesného hospodárstva sa uskutočňovali v dotknutej oblasti už viac ako sto rokov a nič neodôvodňuje ich okamžité zastavenie o to viac, že úroveň ťažby dreva stanovená v prílohe z roku 2016 je výrazne pod predchádzajúcimi úrovňami.

49

Navyše téza Komisie, podľa ktorej uvedené činnosti spôsobujú vážnu a nenapraviteľnú škodu, nie je podložená. Zastavenie týchto činností a rozširovanie lykožrúta smrekového by naopak spôsobilo vážny negatívny vplyv na ekosystém lesu Białowieża. Vyplývalo by z toho značné a trvalé zhoršenie stavu ochrany vzácnych prirodzených biotopov chránených v rámci oblasti Natura 2000 Puszcza Białowieska, akými sú predovšetkým subkontinentálne dubovo‑hrabové lesy.

50

V skutočnosti sú dotknuté aktívne činnosti lesného hospodárstva ochrannými opatreniami vo vzťahu k udržateľnému obhospodarovaniu lesov a navyše sú rovnakej povahy ako činnosti vykonávané v iných členských štátoch. Okrem toho by sa obmedzili na časť územia oblasti Natura 2000 Puszcza Białowieska a netýkali by sa jej prísne chránenej časti.

51

Pokiaľ ide o vedecké štúdie citované Komisiou týkajúce sa škodlivej povahy uvedených činností, Poľská republika pripomína, že podľa iných dôveryhodných štúdií, je to práve nezasahovanie proti lykožrútovi smrekovému v lese Białowieża, ktoré by veľmi pravdepodobne spôsobilo vážnu a nenapraviteľnú ujmu prirodzených biotopov a biotopov druhov živočíchov vrátane vtákov, na ktorých ochranu bola oblasť Natura 2000 Puszcza Białowieska určená. V tejto súvislosti Poľská republika spresňuje, že vedecké stanoviská založené na údajoch zozbieraných v lese Białowieża vo veľkej väčšine poukazujú na potrebu zasiahnuť proti lykožrútovi smrekovému, zatiaľ čo opačné stanoviská vychádzajú často z údajov z iných ekosystémov, ktoré tak nezohľadňujú veľkú osobitosť a jedinečný charakter lesa Białowieża.

52

Poľská republika zdôrazňuje, že v lese Białowieża sa rozhodla uplatniť dve alternatívne opatrenia na ochranu biotopov. Prvé z týchto opatrení, konkrétne zákaz aktívnych ochranných činností, konkrétne výrubu stromov, ako aj odstraňovania odumretých stromov a stromov napadnutých lykožrútom, sa v súčasnosti uskutočňuje v rozsiahlej oblasti tohto lesa. Druhé z týchto opatrení pozostávajúce z výkonu aktívnych ochranných činností sa naopak uplatňuje len v určitých častiach lesných oblastí Białowieża, Browsk a Hajnówka. Pokiaľ teda ide konkrétnejšie o lesnú oblasť Białowieża, 58 % jej rozlohy je vylúčených z týchto činností v súlade s prílohou z roku 2016, zatiaľ čo časť tejto lesnej oblasti dotknutej uvedenými činnosťami predstavuje len 5,4 % celkovej rozlohy oblasti Natura 2000 Puszcza Białowieska.

53

V poslednom rade podľa názoru Poľskej republiky, s prihliadnutím na údaje týkajúce sa súčasnej populácie ďatľa bielochrbtého (Dendrocopos leucotos), ďubníka trojprstého (Picoides tridactylus), kuvička vrabčieho (Glaucidium passerinum) a pôtika kapcavého (Aegolius funereus), nepredstavujú prípadné negatívne účinky dotknutých aktívnych činností lesného hospodárstva hrozbu pre populáciu týchto druhov. Súčasná tendencia je napokon zvyšovanie tejto populácie.

54

V tejto súvislosti treba v rámci posúdenia naliehavosti pripomenúť, že konanie o nariadení predbežného opatrenia neslúži na preukázanie existencie komplexných a vysoko sporných skutkových okolností. Sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení nedisponuje prostriedkami potrebnými na požadované overenia a v mnohých prípadoch by ich mohol len ťažko vykonať včas (uznesenia predsedu Súdneho dvora z 24. apríla 2008, Komisia/Malta, C‑76/08 R, neuverejnené, EU:C:2008:252, bod 36, a z 10. decembra 2009, Komisia/Taliansko, C‑573/08 R, neuverejnené, EU:C:2009:775, bod 22).

55

Treba tiež pripomenúť, že sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení musí na samotné účely posúdenia existencie vážnej a nenapraviteľnej ujmy vychádzať z toho, že výhradám vo veci samej predloženým navrhovateľom o nariadenie predbežného opatrenia možno vyhovieť. Vážna a nenapraviteľná ujma, ktorej pravdepodobný vznik musí byť preukázaný, je totiž ujma vyplývajúca z prípadného odmietnutia nariadenia požadovaných predbežných opatrení v prípade, že by žaloba vo veci samej bola následne úspešná, a je teda nutné posúdiť ju na základe tohto predpokladu bez toho, aby to znamenalo zaujatie postoja sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení o odôvodnenosti predložených výhrad [pozri v tomto zmysle uznesenia podpredsedu Súdneho dvora z 19. decembra 2013, Komisia/Nemecko, C‑426/13 P(R), EU:C:2013:848, body 5152, ako aj zo 14. januára 2016, AGC Glass Europe a i./Komisia, C‑517/15 P‑R, EU:C:2016:21, bod 30].

56

Komisia na účely preukázania naliehavosti tvrdí, že dotknuté aktívne činnosti lesného hospodárstva, ktorých uskutočňovanie Poľská republika nepopiera, majú negatívny vplyv na dotknuté biotopy, ktoré v podstate tvoria starnúce, umierajúce alebo odumreté stromy a stromy, ktoré sú alebo nie sú napadnuté lykožrútom.

57

Keďže takéto činnosti pozostávajú práve z odstraňovania týchto stromov, javí sa skutočne veľmi pravdepodobné, že majú vplyv na tieto biotopy. Potvrdzuje to okrem iného skutočnosť, že jedným z ochranných opatrení uvedených biotopov bolo do prijatia prílohy z roku 2016 práve vylúčenie činností takejto povahy v určitých oblastiach.

58

Poľská republika navyše nepopiera skutočnosť, že aktívne činnosti lesného hospodárstva môžu jednak krátkodobo zmeniť prirodzené biotopy uvedené v prílohe I smernice o biotopoch vrátane zalesnených rašelinísk (kód Natura 2000 91D0), lužných lesov s vŕbami, topoľmi, jelšami a jaseňmi (kód Natura 2000 91E0) a subkontinentálnych dubovo‑hrabových lesov (kód Natura 2000 9170), ako aj chránené druhy živočíchov uvedené v prílohe II a prílohe IV písm. a) tejto smernice vrátane saproxylického hmyzu a jednak ohroziť vtáctvo nachádzajúce sa v prílohe I smernice o ochrane vtáctva, predovšetkým ďubníka trojprstého (Picoides tridactylus), ďatľa bielochrbtého (Dendrocopos leucotos), kuvička vrabčieho (Glaucidium passerinum) a pôtika kapcavého (Aegolius funereus).

59

Takéto následky môžu predstavovať vážnu a nenapraviteľnú ujmu záujmov Únie a spoločného dedičstva. Ak totiž ujma vyplývajúca z rezov a odstránenia starých stromov a mŕtveho dreva vrátane umierajúcich stojacich stromov raz nastala, nemôže byť napravená neskôr v prípade, že bude konštatované nesplnenie povinnosti Poľskej republiky, ktoré jej vytýka Komisia, a to z dôvodu zjavnej nemožnosti – ako to správe tvrdí Komisia – navrátenia do pôvodného stavu oblastí dotknutých týmito činnosťami. Navyše závažnosť ujmy, na ktorú sa odvoláva Komisia, je potvrdená skutočnosťou, že tieto činnosti aj s prihliadnutím na ich rozsah a intenzitu môžu spôsobiť, ak sa v nich pokračuje, nezvrátiteľnú premenu týkajúcu sa nezanedbateľnej rozlohy prirodzeného lesa na les, v ktorom prebieha zber a ťažba, čo by mohlo viesť k strate vzácnych druhov biotopov vrátane početného ohrozeného hmyzu a vtákov. Aj keď sa účastníci konania nezhodujú v otázke, či má objem ťažby dreva skôr stúpajúcu alebo klesajúcu tendenciu v porovnaní s obdobím pred zmenou zavedenou prílohou z roku 2016, stačí na účely posúdenia podmienky naliehavosti v rámci tohto návrhu na nariadenie predbežných opatrení uviesť, že obmedziac sa na posúdenie údajov poskytnutých samotnou Poľskou republikou v jej písomných pripomienkach, tento objem môže vzrásť na 188000 m3, čo predstavuje významnú úroveň ťažby dreva.

60

Ako bolo navyše pripomenuté v bode 42 tohto uznesenia, právne predpisy Únie o ochrane životného prostredia sa tak musia vykladať s prihliadnutím na zásadu predchádzania škodám.

61

Preto z dôvodu, že na prvý pohľad neexistujú vedecké informácie, ktoré by mohli bez akejkoľvek dôvodnej pochybnosti vylúčiť, že dotknuté aktívne činnosti lesného hospodárstva majú škodlivé a nezvrátiteľné účinky na chránené biotopy oblasti Natura 2000 Puszcza Białowieska uvedené v žalobe Komisie, treba rozhodnúť, že naliehavosť predbežných opatrení požadovaných Komisiou je preukázaná.

O zvážení záujmov

62

V súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 29 tohto uznesenia treba ešte určiť, či zváženie záujmov hovorí v prospech nariadenia požadovaných predbežných opatrení, alebo v prospech zamietnutia návrhu.

63

Podľa názoru Komisie záujem verejnosti na zachovaní priaznivého stavu ochrany prirodzených biotopov a druhov prirodzených lesov oblasti Natura 2000 Puszcza Białowieska prevyšuje záujem Poľskej republiky bojovať proti lykožrútovi smrekovému, predovšetkým pri zohľadnení zásady predchádzania škodám.

64

Po prvé plán obhospodarovania lesov platný pred zmenou zavedenou prílohou z roku 2016 totiž ani neuznal rozširovanie lykožrúta smrekového ako hrozbu pre stav ochrany biotopov uvedenej oblasti, ani nevychádzal z toho, že boj proti lykožrútovi smrekovému prostredníctvom výrubu stromových porastov a odstraňovaním smrekov napadnutých lykožrútom predstavuje primerané ochranné opatrenie. Z tohto plánu obhospodarovania lesov naopak vyplýva, že pre biotopy pôtika kapcavého (Aegolius funereus), kuvička vrabčieho (Glaucidium passerinum) a ďubníka trojprstého (Picoides tridactylus) predstavuje odstraňovanie storočných smrekov napadnutých lykožrútom smrekovým nebezpečenstvo.

65

Fázy rozširovania lykožrúta smrekového treba napokon na základe aktuálneho stavu vedeckých poznatkov považovať za časť prirodzeného cyklu starých lesov, v ktorých sa nachádzajú smreky. Podľa vedeckých štúdií tak nie je žiaduce aktívne bojovať proti jeho rozširovaniu masívnym výrubom stromov napadnutých lykožrútom a suchých stromov v lesoch, ktorých hlavná funkcia je zachovanie a ochrana biodiverzity. Niečo iné môže platiť pre lesy, v ktorých prebieha zber a ťažba, kde kritérium posúdenia stavu lesa je kvalita porastov a obchodná hodnota surovín, ktoré reprezentujú, keďže lykožrút smrekový by tak bol škodlivým organizmom.

66

Komisia nakoniec zdôrazňuje, že rekreačná, turistická alebo krajinná príťažlivosť lesa Białowieża nie je v žiadnom prípade ohrozená rozširovaním lykožrúta smrekového.

67

Poľská republika tvrdí, že príloha z roku 2016 nebola prijatá ani pre hospodárske záujmy, ani na jediný účel boja proti lykožrútovi smrekovému v rámci obvyklého obhospodarovania lesných zdrojov. Podľa tohto členského štátu je cieľom tejto prílohy len obmedzenie rizík zhoršenia prirodzených biotopov lesa Białowieża.

68

Zatiaľ čo poľské orgány uplatňujú dve alternatívne ochranné opatrenia, jedno aktívne a druhé pasívne, Komisia naopak zamýšľa zjednotiť spôsoby ochrany biotopov v celej Únii, a to v prospech jediného pasívneho ochranného opatrenia bez ohľadu na predvídateľné vplyvy na životné prostredie.

69

Zastavením dotknutých aktívnych činností lesného hospodárstva v skutočnosti hrozí podľa Poľskej republiky zničenie významných prirodzených biotopov, chránených právom Únie a poľským právom, čo by mohlo spôsobiť nenapraviteľnú ujmu na životnom prostredí.

70

Na základe poľského práva, ktoré stanovuje povinnosť odškodnenia v prípade, ak les stratí svoj status lesného pozemku, by z toho dôvodu ujma životnému prostrediu vyplývajúca zo zastavenia dotknutých aktívnych činností lesného hospodárstva predstavovala 3240000000 poľských zlotých (PLN) (teda približne 757000000 eur).

71

Poľská republika navyše uvádza, že zastavením týchto činností hrozia ekonomické a sociálne škody, ktoré nemožno vyčísliť, pretože obyvateľstvu v okolí by sa zakázalo uskutočňovanie rôznych hospodárskych činností, ktoré momentálne vykonávajú v lese Białowieża, a to najmä využívanie lesného nízkeho porastu alebo výroby medu.

72

V tejto súvislosti treba uviesť, že na základe skutočností predložených účastníkmi konania sú záujmami, ktoré treba zvážiť, jednak zachovanie biotopov a druhov uvedených v bode 1 tohto uznesenia pred prípadnou hrozbou, ktorú predstavujú dotknuté aktívne činnosti lesného hospodárstva, a jednak záujem zabránenia zhoršeniu prirodzených biotopov lesa Białowieża súvisiacich s prítomnosťou lykožrúta smrekového.

73

Po prvé, zatiaľ čo Komisia sa odôvodnene dovoláva existencie rizika vážnej a nenapraviteľnej škody týkajúcej sa viacerých biotopov dotknutých týmito činnosťami, Poľská republika sa obmedzuje na tvrdenie, že tieto činnosti sú nevyhnutné najmä na boj proti lykožrútovi smrekovému a tak na zabezpečenie ochrany chránených prirodzených biotopov v rámci oblasti Natura 2000 Puszcza Białowieska, medzi ktorými uvádza iba subkontinentálne dubovo‑hrabové lesy.

74

Poľská republika ďalej nespresňuje dôvody, pre ktoré by zastavenie uvedených činností do vyhlásenia rozsudku vo veci samej, a teda v skutočnosti iba na niekoľko mesiacov, ktoré sa počítajú od dátumu tohto rozhodnutia, mohlo spôsobiť vážnu a nenapraviteľnú škodu tomuto biotopu.

75

Navyše okolnosť, ktorú uvádza Poľská republika, že dotknuté aktívne činnosti lesného hospodárstva sú obmedzené na malú časť oblasti Natura 2000 Puszcza Białowieska, nepodporuje tézu, ktorú obhajuje tento členský štát, ale naopak posilňuje pozíciu Komisie, podľa ktorej by dočasné zastavenie týchto činností nespôsobilo tejto oblasti žiadnu vážnu škodu.

76

Napokon, hoci je zjavné, že dotknuté aktívne činnosti lesného hospodárstva majú priamy vplyv na biotopy uvedené Komisiou, následky zastavenia týchto činností na biotop subkontinentálnych dubovo‑hrabových lesov by boli len nepriame a záviseli by od skutočného rozširovania lykožrúta smrekového a škodlivej povahy takého rozširovania. Z dôvodu, ako to tvrdí Poľská republika, že uvedené činnosti patria medzi obvyklé obhospodarovanie lesných zdrojov, ich zastavenie počas obdobia iba niekoľkých mesiacov, ktoré sa počítajú od dátumu tohto rozhodnutia, nemôže mať tak škodlivé účinky, ako sú účinky spôsobené pokračovaním tých istých činností na ďalších dotknutých biotopoch. Poľská republika v každom prípade nevysvetlila, z akých skutočností vychádza na účely tvrdenia, že zastavenie dotknutých aktívnych činností lesného hospodárstva by spôsobilo ničenie biotopu subkontinentálnych dubovo‑hrabových lesov.

77

Okrem toho práve na to, aby sa čo najviac skrátilo obdobie, počas ktorého by sa dotknuté aktívne činností lesného hospodárstva zastavili, kým sa bude čakať na rozsudok vo veci samej, a s prihliadnutím na tvrdenia vznesené Poľskou republikou, pokiaľ ide o naliehavosť rozhodnúť o žalobe o nesplnenie povinnosti, predseda Súdneho dvora 9. augusta 2017 nielen rozhodol vyhovieť žiadosti Komisie o prednostnom prejednaní v súlade s článkom 53 rokovacieho poriadku, ale uznesením z 11. októbra 2017 z úradnej moci tiež rozhodol o prejednaní veci v skrátenom konaní upravenom v článku 133 ods. 3 uvedeného rokovacieho poriadku.

78

Poľská republika, pokiaľ ide o škody spoločenskej povahy, ktorých sa dovoláva, neposkytuje žiadne vysvetlenie, pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré by zastavenie dotknutých aktívnych činností lesného hospodárstva viedlo k „úplnému zabráneniu využívania sociálno‑ekonomických funkcií dotknutej oblasti“ a osobitne by zabránilo obyvateľstvu v okolí využívať les Białowieża na hospodárske účely. V každom prípade sa nezdá, že by takéto záujmy mali vyššiu hodnotu ako záujem zachovania biotopov a dotknutých druhov.

79

Pri neexistencii podrobných informácií týkajúcich sa poškodzovania, ktoré môže byť v krátkom čase spôsobené lykožrútom smrekovým, je preto o to naliehavejšie vyhnúť sa tomu, aby došlo k škodám, ktoré by chránenej oblasti spôsobilo pokračovanie uvedených činností.

80

S prihliadnutím na vyššie uvedené úvahy treba návrhu Komisie na nariadenie predbežných opatrení uvedených v bode 1 tohto uznesenia vyhovieť.

81

V súlade s týmto návrhom však treba výnimočne vylúčiť z takto nariadených predbežných opatrení dotknuté aktívne činnosti lesného hospodárstva, ak sú nevyhnutne potrebné, a to v rozsahu, v akom sú primerané na priame a okamžité zabezpečenie verejnej bezpečnosti osôb, a to pod podmienkou, že menej radikálne opatrenia nie sú z objektívnych dôvodov možné.

82

Uvedené činnosti preto môžu pokračovať len v rozsahu, v akom predstavujú jediný prostriedok zachovania verejnej bezpečnosti osôb v bezprostrednej blízkosti pozemných komunikácií alebo iných významných infraštruktúr, ak túto bezpečnosť nemožno z objektívnych dôvodov zachovať prijatím iných menej radikálnych opatrení, akými je primeraná signalizácia nebezpečenstva alebo dočasný zákaz prístupu verejnosti do bezprostrednej blízkosti spojený s eventuálne primeranými sankciami.

83

Z dôvodu, že výhrada verejnej bezpečnosti uvedená v bodoch 81 a 82 tohto uznesenia predstavuje v tejto súvislosti výnimku z priznaných predbežných opatrení, treba spresniť, že túto výnimku treba jednak vykladať reštriktívne, a to o to viac, že taký výklad zabezpečuje užitočný účinok uvedených opatrení.

84

Poľskej republike jednak prináleží preukázať, že podmienky stanovené v uvedených bodoch sú splnené v každom jednom prípade, keď zamýšľa uplatniť túto výnimku, predovšetkým vyhotovením fotografií pred pokračovaním dotknutých aktívnych činností lesného hospodárstva a po ňom. Dôkazné bremeno, že skutočne existujú výnimočné okolnosti, ktoré oprávňujú výnimku, je na tom účastníkovi konania, ktorý sa chce tejto výnimky dovolať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. apríla 2008, Komisia/Taliansko, C‑337/05, EU:C:2008:203, bod 58 a citovanú judikatúru).

O návrhu na zloženie zábezpeky

85

Poľská republika sa domnieva, že v prípade, že sa návrhu Komisie vyhovie, bolo by potrebné podriadiť výkon uznesenia o nariadení predbežných opatrení zloženiu zábezpeky Komisiou v súlade s článkom 162 ods. 2 rokovacieho poriadku vo výške sumy škôd, ktoré môžu vyplynúť z výkonu tohto uznesenia, teda 3240000000 PLN, pričom táto suma je vypočítaná na základe poľských právnych predpisov, ktoré stanovujú povinnosť odškodnenia v prípade, že pôda stratí svoj status lesného pozemku, ako bolo uvedené v bode 70 tohto uznesenia.

86

V tejto súvislosti treba uviesť, že o zložení zábezpeky v súlade s uvedeným ustanovením možno uvažovať iba v prípade, ak účastník konania, ktorému sa zábezpeka uloží, by sa mohol považovať za dlžníka súm, ktorých zaplatenie má zábezpeka zabezpečiť, a kde by existovalo riziko jeho platobnej neschopnosti (uznesenie z 12. júla 1990, Komisia/Nemecko, C‑195/90 R, EU:C:1990:314, bod 48).

87

To však nemôže byť prípad v tejto veci, pretože v každom prípade nemožno vychádzať z toho, že Únia nebude schopná prebrať dôsledky prípadného odsúdenia na náhradu škody, o ktorej by sa voči nej rozhodlo (pozri analogicky uznesenie z 12. júla 1990, Komisia/Nemecko, C‑195/90 R, EU:C:1990:314, bod 49).

88

Vyplýva z toho, že priznanie požadovaných predbežných opatrení netreba podriadiť zloženiu zábezpeky Komisiou.

O doplňujúcom návrhu Komisie na nariadenie zaplatenia paušálnej pokuty

89

Vo svojom doplňujúcom návrhu z 13. septembra 2017 Komisia tvrdí, že činnosti, ktorých zastavenie bolo predbežne nariadené uznesením podpredsedu Súdneho dvora z 27. júla 2017, Komisia/Poľsko (C‑441/17 R, neuverejnené, EU:C:2017:622), pokračovali po jeho oznámení tomuto členskému štátu v rozpore s nariadenými predbežnými opatreniami. Na podporu svojho tvrdenia Komisia predovšetkým odkazuje na správu vypracovanú Spoločným výskumným centrom (JRC) zo 6. septembra 2017 založenú na satelitných snímkach oblasti Białowieża, ako aj na štúdiu uskutočnenú službami Komisie založenú na porovnaní fotografií pochádzajúcich od členov poľskej občianskej spoločnosti a oficiálnych údajov poskytnutých Lesným úradom týkajúcich sa lokalizácie prirodzených biotopov a chránených druhov.

90

Vychádzajúc z týchto údajov a na základe článku 279 ZFEÚ tak Komisia navrhuje, aby sa Poľskej republike uložilo zaplatenie paušálnej pokuty pre prípad, že nebude rešpektovať príkazy nariadené v tomto uznesení. Komisia nespresňuje výšku požadovanej paušálnej pokuty, ale na účely umožnenia dohľadu nad rešpektovaním tohto uznesenia Poľskou republikou navrhuje, aby bola táto suma prípadne stanovená tak, že sa zohľadní redukcia plochy stromov v chránených biotopoch.

91

Poľská republika v podstate odpovedá, že uvedený doplňujúci návrh je zjavne neprípustný, keďže článok 279 ZFEÚ, na rozdiel od článku 260 ZFEÚ, výslovne neoprávňuje Súdny dvor, aby uložil paušálne pokuty členským štátom, a že takúto právomoc nemožno založiť na jednoduchom teleologickom výklade tohto ustanovenia. Navyše vyhovenie tomuto návrhu v prejednávanom prípade by porušilo právo na obranu Poľskej republiky, ktorá nemala možnosť vyjadriť svoje stanovisko ani k otázke, či dotknuté aktívne činnosti lesného hospodárstva dodržiavajú výnimku verejnej bezpečnosti uznanú uznesením predsedu Súdneho dvora (Komisia/Poľsko, C‑441/17 R, neuverejnené, EU:C:2017:622), ani k sume požadovanej paušálnej pokuty.

92

Tento doplňujúci návrh je v každom prípade nedôvodný, keďže Komisia na to, aby dospela k tomu, že uvedené uznesenie nebolo rešpektované, vychádza jednak z jeho nesprávneho výkladu, ktorý nerešpektuje rozsah stanovenej výnimky verejnej bezpečnosti, a jednak zo skutočností, ktoré nemajú dôkaznú hodnotu.

93

Na pojednávaní 17. októbra 2017 účastníci konania v podstate zopakovali svoje tvrdenia.

94

Na účely rozhodnutia o doplňujúcom návrhu podanom Komisiou treba uviesť, že, ako sa pripomenulo v bode 43 tohto uznesenie, účelom konania o nariadení predbežného opatrenia je zaručenie plnej účinnosti budúceho konečného rozhodnutia, aby sa zabránilo vzniku medzery v právnej ochrane poskytovanej Súdnym dvorom.

95

V dôsledku toho je toto konanie akcesorické vo vzťahu k hlavnému konaniu, na ktoré sa viaže. V tomto kontexte musí mať rozhodnutie sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežného opatrenia predbežnú povahu v tom zmysle, že nesmie prejudikovať budúce rozhodnutie vo veci samej tým, že ho zbaví potrebného účinku (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 17. mája 1991, CIRFS a i./Komisia, C‑313/90 R, EU:C:1991:220, bod 24).

96

V systéme opravných prostriedkov stanovených Zmluvou môže účastník konania požiadať o odklad výkonu napadnutého aktu vo veci samej nielen podľa článku 278 ZFEÚ, ale na účely požiadania o nariadenie predbežných opatrení sa môže dovolávať aj článku 279 ZFEÚ. Na základe posledného uvedeného ustanovenia môže sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení predovšetkým predbežne adresovať primerané príkazy druhému účastníkovi konania (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 24. apríla 2008, Komisia/Malta, C‑76/08 R, neuverejnené, EU:C:2008:252, bod 19).

97

Článok 279 ZFEÚ tak zveruje Súdnemu dvoru právomoc nariadiť akékoľvek predbežné opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné na účely zabezpečenia plnej účinnosti budúceho konečného rozhodnutia.

98

Z článku 160 ods. 3 rokovacieho poriadku vyplýva, že prináleží navrhovateľovi požiadať o nariadenie predbežných opatrení, ktoré na tento účel považuje za nevyhnutné, ako aj preukázať, že podmienky požadované na ich nariadenie sú splnené.

99

Ak už však o veci rozhoduje sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení, tento sudca sa musí uistiť, že opatrenia, ktoré zamýšľa nariadiť, sú dostatočne účinné na dosiahnutie ich cieľa. Článok 279 ZFEÚ práve na tento účel zveruje uvedenému sudcovi širokú mieru voľnej úvahy, pričom pri jej uplatnení je oprávnený s prihliadnutím na okolností jednotlivého prípadu spresniť predmet a rozsah požadovaných predbežných opatrení, ako aj v prípade, že to považuje za primerané, prijať eventuálne z úradnej moci akékoľvek akcesorické opatrenie na zabezpečenie účinnosti predbežných opatrení, ktoré nariaďuje.

100

Sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení musí byť najmä schopný zabezpečiť účinnosť príkazu adresovaného účastníkovi konania podľa článku 279 ZFEÚ tým, že prijme všetky opatrenia, ktorých cieľom je, aby tento účastník konania rešpektoval uznesenie o nariadení predbežných opatrení. Také opatrenie môže predovšetkým pozostávať z uloženia paušálnej pokuty pre prípad, že dotknutý účastník konania nedodrží uvedený príkaz.

101

Poľská republika sa domnieva, že iba článok 260 ZFEÚ oprávňuje Súdny dvor uložiť sankcie členským štátom. Vyvodzuje z toho, že ak sa Komisia domnieva, že Poľská republika nesplnila povinnosti vyplývajúce z uznesenia podpredsedu Súdneho dvora z 27. júla 2017 (Komisia/Poľsko, C‑441/17 R, neuverejnené, EU:C:2017:622), prináleží jej najprv podať žalobu o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ a len v prípade, že Súdny dvor vyhovie tejto žalobe a že Poľská republika nevykoná rozhodnutie Súdneho dvora, je potom Komisia oprávnená podať žalobu podľa článku 260 ZFEÚ.

102

Treba však konštatovať, že jednak sa paušálna pokuta nemôže za okolností prejednávanej veci považovať za sankciu, a jednak výklad Poľskej republiky o systéme opravných prostriedkov práva Únie vo všeobecnosti a osobitne konania o nariadení predbežného opatrenia by mal za následok značné zníženie možnosti tohto konania dosiahnuť svoj cieľ v prípade nedodržania predbežných opatrení dotknutým členským štátom nariadených voči nemu. Na zabezpečenie toho, aby bol členský štát nútený rešpektovať predbežné opatrenia prijaté sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení tým, pričom pre prípad ich nerešpektovania sa uloží paušálna pokuta, je totiž účinné uplatňovanie práva Únie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou hodnoty právneho štátu zaručenej článkom 2 ZEÚ a na ktorom je založená Únia.

103

Hoci je pravda, že rozsah konania o nariadení predbežného opatrenia je podľa článku 279 ZFEÚ obmedzený svojou akcesorickou povahou vo vzťahu ku konaniu vo veci samej a predbežnou povahou opatrení, ktoré môžu byť prijaté ako jeho výsledok, je však charakterizované rozsahom právomocí prináležiacich sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení na to, aby sa zabezpečila plná účinnosť definitívneho rozhodnutia.

104

Na tento účel sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení, ak sa domnieva, že okolnosti veci vyžadujú, aby boli prijaté dodatočné opatrenia na účely zabezpečenia účinnosti požadovaných predbežných opatrení, má podľa článku 279 ZFEÚ právomoc uložiť paušálnu pokutu členskému štátu pre prípad, že nebude nariadené predbežné opatrenie rešpektovať.

105

Z dôvodu, že perspektíva uloženia paušálnej pokuty v podobnom prípade totiž prispieva k odradeniu dotknutého členského štátu od nerešpektovania nariadených predbežných opatrení, posilňuje sa ich účinnosť a takisto zabezpečuje plná účinnosť konečného rozhodnutia, pričom tak v celom rozsahu spadá pod cieľ článku 279 ZFEÚ.

106

Pokiaľ ide o tvrdenie Poľskej republiky, podľa ktorého by uloženie paušálnej pokuty nebolo zvrátiteľné a išlo by nad rámec pôsobnosti článku 279 ZFEÚ, treba pripomenúť, že rozhodnutie sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení má predbežnú povahu v tom zmysle, že nemôže prejudikovať budúce rozhodnutie vo veci samej tým, že ho zbaví potrebného účinku.

107

Skutočnosť, že paušálna pokuta sa uloží s jediným cieľom zabezpečiť dodržanie dotknutých predbežných opatrení, však v žiadnom zmysle neprejudikuje budúce rozhodnutie vo veci samej.

108

Akcesorické opatrenie pozostávajúce z uloženia paušálnej pokuty pre prípad nerešpektovania nariadených predbežných opatrení dotknutým členským štátom preto patrí do pôsobnosti článku 279 ZFEÚ.

109

V prejednávanom prípade bez potreby preukázať v tomto štádiu, ako to tvrdí Komisia, že Poľská republika nerešpektovala uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 27. júla 2017, Komisia/Poľsko (C‑441/17 R, neuverejnené, EU:C:2017:622), treba uviesť, že spis obsahuje súbor dostatočných dôkazov na to, aby mal Súdny dvor pochybnosti o tom, že tento členský štát rešpektoval toto uznesenie a že je ochotný rešpektovať toto uznesenie do prijatia rozsudku vo veci samej.

110

Poľská republika totiž tvrdila, že reštriktívny výklad výnimky verejnej bezpečnosti stanovenej uznesením podpredsedu Súdneho dvora z 27. júla 2017, Komisia/Poľsko (C‑441/17 R, neuverejnené, EU:C:2017:622), nemožno potvrdiť, a vo všeobecnosti tvrdila, že toto uznesenie bolo rešpektované v celom rozsahu a že činnosti, ktoré pokračovali po jeho oznámení, mali za jediný cieľ zabezpečiť verejnú bezpečnosť.

111

Komisia navyše na podporu svojho doplňujúceho návrhu predložila Súdnemu dvoru satelitné snímky zdôrazňujúce, že dotknuté aktívne činnosti lesného hospodárstva pokračovali v častiach lesného pozemku, kde potreba nezastaviť také činnosti nebola z hľadiska požiadaviek verejnej bezpečnosti úplne jednoznačná.

112

Hoci Poľská republika popiera akúkoľvek dôkaznú hodnotu týchto satelitných snímok, nie sú vo svojej celosti o nič menej dostatočné na vzbudenie pochybností o jej úplnom rešpektovaní uznesenia podpredsedu Súdneho dvora z 27. júla 2017, Komisia/Poľsko (C‑441/17 R, neuverejnené, EU:C:2017:622), ako aj úmyslu tohto členského štátu rešpektovať toto uznesenie, najmä pokiaľ ide o výklad výnimky verejnej bezpečnosti, ktorú stanovuje. V tejto súvislosti okolnosť, že Poľská republika zverila posúdenie požiadaviek týkajúcich verejnej bezpečnosti nezávislému výboru zostavenému ad hoc, neoslobodzuje tento členský štát od jeho zodpovednosti zabezpečiť dodržanie limitov tejto výnimky.

113

Za týchto podmienok nemožno vylúčiť nebezpečenstvo, že v prípade, že by sa toto uznesenie malo obmedziť na potvrdenie opatrení nariadených uznesením podpredsedu Súdneho dvora z 27. júla 2017, Komisia/Poľsko (C‑441/17 R, neuverejnené, EU:C:2017:622), ostala by jeho účinnosť obmedzená.

114

S prihliadnutím na osobité okolnosti prejednávanej veci sa preto po tom, ako bol v bodoch 81 a 82 tohto uznesenia, ako to požadovala Komisia na pojednávaniach 11. septembra 2017 a 17. októbra 2017, spresnený rozsah výnimky verejnej bezpečnosti, zdá nevyhnutné posilniť účinnosť predbežných opatrení nariadených týmto uznesením tým, že sa uloží paušálna pokuta pre prípad, že by Poľská republika okamžite a v celom rozsahu nerešpektovala uvedené predbežné opatrenia na účely odradenia tohto členského štátu od meškania dosiahnutia súladu jeho správania s týmto uznesením.

115

Na tento účel tak treba Poľskej republike nariadiť, aby najneskôr do pätnástich dní po oznámení tohto uznesenia oznámila Komisii všetky opatrenia, ktoré prijme na účely jeho dodržania v celom rozsahu vrátane prerušenia, pokiaľ ide o dotknutý les, činností uvedených v bodoch 25 a 26 tohto uznesenia, pričom odôvodnenie spresní dotknuté aktívne činnosti lesného hospodárstva, v ktorých plánuje pokračovať z dôvodu ich nevyhnutnosti na zabezpečenie verejnej bezpečnosti v súlade s bodmi 81 a 82 tohto uznesenia.

116

Ak by sa Komisia mala domnievať, že Poľská republika nerešpektovala v celom rozsahu toto uznesenie, môže požiadať o pokračovanie v konaní. Na podporu takej žiadosti prináleží prípadne Komisii preukázať, že Poľská republika nezastavila dotknuté aktívne činnosti lesného hospodárstva, a ak existuje taký dôkaz, prináleží tomuto členskému štátu preukázať, že pokračovanie týchto činností je odôvodnené ich nevyhnutnosťou na zabezpečenie verejnej bezpečnosti v súlade s bodmi 81 a 82 tohto uznesenia. Súdny dvor novým uznesením rozhodne o prípadnom porušení tohto uznesenia.

117

V tejto súvislosti treba najprv rozhodnúť, že toto uznesenie potvrdzuje predbežné opatrenia, ktoré už boli nariadené uznesením podpredsedu Súdneho dvora z 27. júla 2017, Komisia/Poľsko (C‑441/17 R, neuverejnené, EU:C:2017:622), a spadajú do konania o predbežných opatreniach, ktorých dodržanie je nevyhnutné na zabránenie vážnej a nenapraviteľnej škody dotknutej oblasti a ktorých nariadenie bolo rozhodnuté predovšetkým na základe zváženia prítomných záujmov. Správanie, ktoré sa od Poľskej republiky požaduje, napokon pozostáva zo zastavenia dotknutých aktívnych činností lesného hospodárstva, takže účinnosť týchto predbežných opatrení súvisí s ich okamžitým výkonom. Nakoniec aj za predpokladu, že výkon tohto uznesenia vyvoláva pochybnosti o výklade zo strany Poľskej republiky, musia byť tieto pochybnosti vyriešené v súlade s Komisiou pri dodržaní všeobecnej povinnosti lojálnej spolupráce.

118

V prípade, že by malo byť konštatované porušenie, Súdny dvor Poľskej republike nariadi zaplatiť Komisii paušálnu pokutu minimálne 100000 eur za deň, a to odo dňa oznámenia tohto uznesenia Poľskej republike a dovtedy, kým ho tento členský štát nezačne rešpektovať, alebo do vyhlásenia rozsudku, ktorým sa ukončí vec C‑441/17.

119

S prihliadnutím na vyššie uvedené treba rozhodnutie o doplňujúcom návrhu Komisie odložiť na neskôr.

 

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) nariadil:

 

1.

Poľská republika okamžite zastaví, a to do vyhlásenia rozsudku, ktorým sa ukončí vec C‑441/17,

aktívne činnosti lesného hospodárstva v biotopoch 91D0 – zalesnené rašeliniská – a 91E0 – lužné lesy s vŕbami, topoľmi, jelšami a jaseňmi – a vo viac ako storočných lesných porastoch biotopu 9170 – subkontinentálne dubovo‑hrabové lesy, ako aj v biotopoch ďatľa bielochrbtého (Dendrocopos leucotos), ďubníka trojprstého (Picoides tridactylus), kuvička vrabčieho (Glaucidium passerinum), pôtika kapcavého (Aegolius funereus), včelojeda lesného (Pernis apivorus), mucholapky malej (Ficedula parva), mucholapky bielokrkej (Ficedula albicollis) a holuba plúžika (Colomba oenas) a v biotopoch saproxylického hmyzu – plocháča červeného (Cucujus cinnaberinus), boroša Schneidera ( Boros schneideri ), pralesníka oranžovoštíteho (Phryganophilus ruficollis), pytho kolwensis, rhysodes sulcatus a krasoňa (Buprestis splendens), a

odstraňovanie odumretých storočných smrekov, ako aj vyrubovanie stromov v rámci zvyšovania objemu ťažby dreva v oblasti PLC200004 Puszcza Białowieska (Poľsko),

pričom tieto opatrenia vyplývajú z rozhodnutia ministra životného prostredia Poľskej republiky z 25. marca 2016 a článku 1 bodov 2 a 3 rozhodnutia č. 51 generálneho riaditeľa Lasy Państwowe (Štátne lesy, Poľsko) zo 17. februára 2017.

 

2.

Poľská republika môže výnimočne pokračovať v opatreniach uvedených v bode 1 výroku tohto uznesenia, ak sú nevyhnutne potrebné, a to v rozsahu, v akom sú primerané na priame a okamžité zabezpečenie verejnej bezpečnosti osôb, a to pod podmienkou, že menej radikálne opatrenia nie sú z objektívnych dôvodov možné.

Uvedené činnosti preto môžu pokračovať len v rozsahu, v akom predstavujú jediný prostriedok zachovania verejnej bezpečnosti osôb v bezprostrednej blízkosti pozemných komunikácií alebo iných významných infraštruktúr, ak túto bezpečnosť nemožno z objektívnych dôvodov zachovať prijatím iných menej radikálnych opatrení, akými je primeraná signalizácia nebezpečenstva alebo dočasný zákaz prístupu verejnosti do bezprostrednej blízkosti spojený s eventuálne primeranými sankciami.

 

3.

Poľská republika oznámi Európskej komisii najneskôr do pätnástich dní po oznámení tohto uznesenia všetky opatrenia, ktoré prijme na účely jeho dodržania v celom rozsahu, pričom odôvodnene spresní dotknuté aktívne činnosti lesného hospodárstva, v ktorých plánuje pokračovať z dôvodu ich nevyhnutnosti na zabezpečenie verejnej bezpečnosti v súlade s bodmi 81 a 82 tohto uznesenia.

 

4.

Rozhodnutie o doplňujúcom návrhu Komisie bolo odložené na neskôr.

 

5.

O trovách konania sa rozhodne neskôr.

 

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: poľština.

Top