–

Günter Hartmann Tabakvertrieb GmbH & Co. KG, v zastúpení: A. Mayer, Rechtsanwalt,

–

Stadt Kempten, v zastúpení: C. Hage, splnomocnená zástupkyňa,

–

Landesanwaltschaft Bayern, v zastúpení: P. Hahn, Rechtsanwalt,

–

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, J. Pavliš a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

–

dánska vláda, v zastúpení: J. Nymann‑Lindegren, M. Wolff a P. Ngo, splnomocnení zástupcovia,

–

grécka vláda, v zastúpení: G. Kanellopoulos, A. Vasilopoulou a E. Chroni, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: C. Hödlmayr a J. Tomkin, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 bodov 6 a 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (Ú. v. EÚ L 127, 2014, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Günter Hartmann Tabakvertrieb GmbH & Co. Kg a Stadt Kempten (mesto Kempten, Nemecko), ktorého predmetom je zákaz vydaný tejto spoločnosti uvádzať na nemecký trh bezdymové tabakové výrobky.

3

Odôvodnenia 32, 34 a 35 smernice 2014/40 stanovujú:

…

4

Článok 2 smernice 2014/40 s názvom „Vymedzenie pojmov“ stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

…

…

…“

5

Článok 17 uvedenej smernice nazvaný „Tabak na orálne použitie“ stanovuje:

„Bez toho, aby bol dotknutý článok 151 aktu o pristúpení Rakúsk[ej republiky], Fínsk[ej republiky] a Švédsk[eho kráľovstva], členské štáty zakazujú uvádzanie tabaku na orálne použitie na trh.“

6

Günter Hartmann Tabakvertrieb je nemecká spoločnosť dovážajúca do Nemecka rôzne tabakové výrobky, ktoré distribuuje na nemeckom trhu a medzi ktoré patria najmä výrobky s názvom „Thunder Chewing Tobacco“ a „Thunder Frosted Chewing Bags“ vyrábané V2 Tobacco A/S, spoločnosťou založenou podľa dánskeho práva.

7

Byerisches Landesamt für Gesundheit und Lebensmittelsicherheit (Bavorský krajinský úrad pre zdravie a bezpečnosť potravín, Nemecko) analyzoval v znaleckom posudku z 18. septembra 2014 výrobok „Thunder Frosted Chewing Bags“, ktorý na nemecký trh uvádza Günter Hartmann Tabakvertrieb, a dospel k záveru, že vzhľadom na jeho štruktúru, konzistentnosť a spôsob použitia ide o zakázaný tabakový výrobok, keďže je určený na iné orálne použitie ako na fajčenie alebo žuvanie.

8

V znaleckých posudkoch z 19. novembra 2014 a 26. novembra 2014 dospel uvedený úrad k záveru, že to isté platí pre výrobky „Thunder Wintergreen Chewing Tobacco“ a „Thunder Original Chewing Tobacco“.

9

Mesto Kempten následne uzneseniami z 13. októbra 2014 a 15. januára 2015, ktoré boli prijaté na základe nemeckého zákona preberajúceho smernicu 2014/40, zakázalo spoločnosti Günter Hartmann Tabakvertrieb uvádzať na trh výrobky „Thunder Chewing Tobacco“ a „Thunder Frosted Chewing Bags“.

10

Táto spoločnosť napadla tieto rozhodnutia podaním žaloby na Bayerisches Verwaltungsgericht Augsburg (Správny súd Augsburg, Nemecko). Na tomto súde sa 28. júla 2015 uskutočnilo pojednávanie o dvoch žalobách, v rámci ktorého samotný súd preskúmal uvedené tabakové výrobky, ako aj klasický žuvací tabak a výrobok typu „snus“.

11

Rozsudkom z 28. júla 2015 Bayerisches Verwaltungsgericht Augsburg (Správny súd Augsburg) zrušil rozhodnutie mesta Kempten týkajúce sa výrobku „Thunder Chewing Tobacco“ s odôvodnením, že ide o výrobok, ktorý je určený na žuvanie, a možno ho tak uvádzať na trh.

12

V tejto súvislosti tento súd najmä uviedol, že samotná skutočnosť, že výrobok „Thunder Chewing Tobacco“ predstavuje novú kategóriu tabakových výrobkov a je odlišný od tradičného žuvacieho tabaku, neodôvodňuje zákaz uvádzania na trh. To, či je výrobok určený na žuvanie, totiž musí vychádzať z objektívneho hľadiska vzťahujúceho sa na daný výrobok a nie z údajov výrobcu alebo názoru spotrebiteľov. Z preskúmania vykonaného samotným vnútroštátnym súdom však vyplýva, že dotknutý tabakový výrobok je výrobkom, ktorý možno žuvať. Aj po vložení výrobku do pohára s vodou ostal až do skončenia pojednávania v jednom kuse v konzistentnom zoskupení, ktorý odolal tlaku a nerozpadol sa. Sypaný „snus“ sa naopak vo vode rýchlo rozpustil a ostal na dne pohára. Výrobok „Thunder Chewing Tobacco“ tak odolal mechanickému pôsobeniu zubov, pričom takéto pôsobenie je v určitom rozsahu potrebné na to, aby sa látky tabaku uvoľnili.

13

Pokiaľ ide naproti tomu o výrobok „Thunder Frosted Chewing Bags“, Bayerisches Verwaltungsgericht Augsburg (Správny súd Augsburg) rozsudkom z 28. júla 2015 zamietol žalobu podanú Günter Hartmann Tabakvertrieb, keďže dospel predovšetkým k záveru, že ide o jemne narezaný tabak skôr zrnitej konzistencie, zabalený v celulózových vrecúškach, ktorý neodolal mechanickému pôsobeniu zubov a ktorý takéto pôsobenie nepotrebuje na to, aby sa jeho látky uvoľnili. Podľa tohto súdu sa nemožno totiž vyvodiť, že tabakový výrobok je určený na žuvanie, len z toho, že mu je jeho vhodnosť na žuvanie priznaná formou prezentácie, nezávislej od samotného tabakového výrobku.

14

Günter Hartmann Tabakvertrieb a mesto Kempten podali každý zvlášť odvolanie proti uvedeným rozsudkom Bayerisches Verwaltungsgericht Augsburg (Správny súd Augsburg) na vnútroštátny súd.

15

Tento súd konštatuje, že smernica 2014/40 neuvádza, za akej okolnosti je tabakový výrobok určený na žuvanie v zmysle článku 2 bodu 8 tejto smernice a že existuje niekoľko variantov výkladu predložených v konaní vo veci samej, pričom žiadnemu z nich nemohla byť jasne daná prednosť.

16

Za týchto podmienok Bayerischer Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd Bavorska, Nemecko) rozhodol prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

17

Svojimi otázkami, ktoré je potrebné preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, ako sa má vykladať pojem „tabakové výrobky určené na žuvanie“ v zmysle článku 2 bodu 8 smernice 2014/40 v spojení s článkom 2 bodom 6 tejto smernice na účely posúdenia, či bezdymové tabakové výrobky, akými sú tie, ktoré sú predmetom sporu vo veci samej, spadajú pod zákaz uvádzania tabakových výrobkov určených na orálne použitie na trh uvedený v článku 17 uvedenej smernice.

18

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora je na výklad ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. júna 2016, Thomas Philipps, C‑419/15, EU:C:2016:468, bod 18, ako aj z 26. júla 2017, Jafari, C‑646/16, EU:C:2017:586, bod 73 a citovanú judikatúru).

19

V tejto súvislosti treba najskôr pripomenúť, že podľa článku 17 smernice 2014/40 členské štáty bez toho, aby bol dotknutý článok 151 aktu o pristúpení Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva, zakazujú uvádzanie tabaku na orálne použitie na trh.

20

Taký tabak je v článku 2 bode 8 tejto smernice definovaný ako „všetky tabakové výrobky na orálne použitie okrem tých, ktoré sú určené na inhalovanie alebo žuvanie, vyrobené úplne alebo čiastočne z tabaku, vo forme prášku alebo častíc, alebo v kombinácii týchto foriem, najmä tie, ktoré sa uvádzajú v podobe porcií vo vrecúškach alebo v poréznych vrecúškach“.

21

Pokiaľ ide o žuvací tabak, na ktorý sa tak v súlade s týmto ustanovením nevzťahuje zákaz tabaku určeného na orálne použitie stanovený v článku 17 uvedenej smernice, ten je v článku 2 bode 6 tej istej smernice definovaný ako „bezdymový tabakový výrobok určený výhradne na účely žuvania“.

22

V tejto súvislosti na rozdiel od tvrdenia, na ktorom stojí druhá prejudiciálna otázka, nemôže byť pojem „tabak určený na žuvanie“ v zmysle článku 2 bodu 8 smernice 2014/40 odlišný od pojmu „žuvací tabak“ uvedený v článku 2 bode 6 tejto smernice. Z dôvodu, že tento výrobok je osobitne definovaný v tomto ustanovení uvedenom ako poslednom, nič nenasvedčuje tomu, že by sa táto definícia nemala uplatniť, ak sa v článku 2 bode 8 uvedenej smernice hovorí práve o „tabakov[ých] výrobk[och]… určen[ých]… na žuvanie“.

23

Pokiaľ ide ďalej o účel dotknutých ustanovení, treba po prvé pripomenúť, že smernica 2014/40 má podľa svojho článku 1 dvojitý cieľ spočívajúci v uľahčení hladkého fungovania vnútorného trhu s tabakovými a súvisiacimi výrobkami, pričom by sa malo vychádzať z vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí (rozsudky zo 4. mája 2016, Philip Morris Brands a i., C‑547/14, EU:C:2016:325, bod 171, ako aj zo 4. mája 2016, Poľsko/Parlament a Rada, C‑358/14, EU:C:2016:323, bod 80).

24

Pokiaľ ide konkrétnejšie o cieľ zákazu tabaku na orálne použitie stanoveného v článku 17 tejto smernice, treba uviesť, že tento zákaz bol zavedený smernicou Rady 92/41/EHS z 15. mája 1992, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 89/622/EHS (Ú. v. ES L 158, 1992, s. 30).

25

Z odôvodnení smernice 92/41 totiž vyplýva, že uvedený zákaz, ktorý bol následne potvrdený a prebratý aktmi, ktoré túto smernica v tejto oblasti nahradili, pričom poslednou z nich je smernica 2014/40, bol odôvodnený najmä skutočným nebezpečenstvom, ktoré predstavujú nové kategórie tabakových výrobkov na orálne použitie na trhoch členských štátov najmä pre mladých ľudí, predovšetkým vzhľadom na osobitnú príťažlivosť, ktorú majú tieto výrobky pre túto skupinu spotrebiteľov, a spôsobujú tak predčasnú závislosť na nikotíne.

26

Normotvorca Únie zároveň zastával názor, že rozdielne zaobchádzanie sa má týkať bezdymových tabakových výrobkov, ktoré možno ako žuvací tabak kvalifikovať ako „tradičné“ tabakové výrobky, najmä s prihliadnutím na to, že nie sú novinkami a nie sú tak príťažlivé pre mladých ľudí (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2004, Swedish Match, C‑210/03, EU:C:2004:802, bod 66).

27

Hoci bol zákaz tabaku na orálne použitie zavedený v dôsledku výskytu nových kategórií tabakových výrobkov určených na takéto použitie na trhu, najmä výrobkov typu „snus“, nemožno z toho vyvodiť, že to, že je výrobok „novinkou“ alebo má naopak „klasickú“ alebo „tradičnú“ povahu, na čo odkazuje vnútroštátny súd v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, by ako také bolo rozhodujúce pre kvalifikáciu výrobku ako tabakového výrobku určeného na orálne použitie v zmysle článku 17 smernice 2014/40 v spojení s článkom 2 bodom 8 tejto smernice.

28

Ako totiž uviedol generálny advokát Geelhoed v bode 31 svojich návrhov vo veci Arnold André (C‑434/02, EU:C:2004:487), dotknuté ustanovenia nerozlišujú medzi výrobkami, ktoré majú alebo nemajú dlhú tradíciu, ale rozlišujú výrobky podľa určenia, na čo majú byť použité.

29

Napokon treba na jednej strane uviesť, že je nesporné, že zákaz uvádzania tabaku na orálne použitie na trh uvedený v článku 17 smernice 2014/40 sa týka najmä cmúľacieho tabaku typu „snus“ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2015, Komisia/Dánsko, C‑468/14, neuverejnený, EU:C:2015:504, body 24 a 25) a že tento výrobok treba opísať ako „drvený alebo rezaný tabak, ktorý sa predáva voľne naložený alebo v porciovaných vrecúškach a používa sa tak, že sa vloží medzi ďasná a pery“ (rozsudok zo 14. decembra 2004, Arnold André, C‑434/02, EU:C:2004:800, bod 19).

30

Na druhej strane vyplýva tak z kontextu, ako aj účelu článku 2 bodu 8 smernice 2014/40 v spojení s článkom 2 bodom 6 tejto smernice, ako vyplývajú z bodov 19 až 26 tohto rozsudku, najmä z povahy výnimky prvého z týchto ustanovení, že pojem „tabakové výrobky určené na žuvanie“ sa musí vykladať reštriktívne, takže sa nemôže vzťahovať na cmúľací tabak, ako je tabak typu „snus“.

31

Ako totiž uviedla Európska komisia, z prípravných prác k smernici 2014/40 vyplýva, že pridaním príslovky „výhradne“ do definície pojmu „žuvací tabak“ uvedeného v článku 2 bode 6 tejto smernice mal normotvorca Únie v úmysle spresniť tento pojem s cieľom obmedziť možnosti obchádzania zákazu tabaku na orálne použitie vzhľadom na opakujúce sa pokusy uvádzať na trh tabak typu „snus“ ako „žuvací tabak“.

32

Z toho vyplýva, že ako „tabakové výrobky určené na žuvanie“ v zmysle článku 2 bodu 8 smernice 2014/40 možno kvalifikovať len výrobky, ktoré môžu byť riadne spotrebované len žuvaním, to znamená, že svoje základné látky môžu uvoľniť v ústach len žuvaním.

33

Naopak, za takýto tabakový výrobok nemožno považovať výrobok, ktorý, hoci sa tiež môže žuvať, je primárne určený na cmúľanie, to znamená výrobok, ktorý stačí vziať do úst a jeho základné látky sa uvoľnia.

34

Pokiaľ ide o výrobky dotknuté vo veci samej, treba pripomenúť, že v rámci článku 267 ZFEÚ Súdny dvor nemôže uplatniť predpisy Únie na konkrétny prípad, ale môže sa iba vyjadriť k výkladu zmlúv a aktov prijatých inštitúciami Únie (rozsudky z 10. mája 2001, Veedfald, C‑203/99, EU:C:2001:258, bod 31, ako aj zo 6. októbra 2005, MyTravel, C‑291/03, EU:C:2005:591, bod 43).

35

Je preto úlohou vnútroštátneho súdu určiť na základe objektívnych vlastností výrobkov dotknutých vo veci samej, ako sú ich zloženie, obsah, forma prezentácie a v prípade potreby ich efektívne využívanie zo strany spotrebiteľov, či môžu byť riadne spotrebované iba žuvaním.

36

S prihliadnutím na vyššie uvedené úvahy treba na prejudiciálne otázky odpovedať tak, že článok 2 bod 8 smernice 2014/40 v spojení s článkom 2 bodom 6 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že za tabakové výroby určené na žuvanie v zmysle týchto ustanovení možno považovať len tabakové výrobky, ktoré môžu byť riadne spotrebované len žuvaním, čo prináleží určiť vnútroštátnemu súdu na základe objektívnych vlastností dotknutých výrobkov, ako sú ich zloženie, obsah, forma prezentácie a v prípade potreby ich efektívne využívanie zo strany spotrebiteľov.

37

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

Článok 2 bod 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES v spojení s článkom 2 bodom 6 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že za tabakové výroby určené na žuvanie v zmysle týchto ustanovení možno považovať len tabakové výrobky, ktoré môžu byť riadne spotrebované len žuvaním, čo prináleží určiť vnútroštátnemu súdu na základe objektívnych vlastností dotknutých výrobkov, ako sú ich zloženie, obsah, forma prezentácie a v prípade potreby ich efektívne využívanie zo strany spotrebiteľov.