1.

Konanie v tomto spore začalo na základe žaloby, ktorú podľa článku 260 ZFEÚ podala Európska komisia proti Helénskej republike z dôvodu, že táto nevykonala rozsudok z 28. júna 2012 vo veci Komisia/Grécko (C‑485/10, neuverejnený, EU:C:2012:395). Súdny dvor v tomto rozsudku konštatoval, že Helénska republika si tým, že v stanovenej lehote neprijala všetky opatrenia potrebné na vykonanie rozhodnutia Komisie 2009/610/ES z 2. júla 2008 o opatreniach C 16/04 (ex NN 29/04, CP 71/02 a CP 133/05), ktoré Grécko prijalo v prospech Helénskych lodeníc SA ( 2 ) a tým, že Komisii v stanovenej lehote nepredložila informácie vymenované v článku 19 tohto rozhodnutia, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 2, 3, 5, 6, 8, 9 a 11 až 19 uvedeného rozhodnutia.

2.

Článok 346 ods. 1 ZFEÚ ustanovuje:

„Ustanovenia zmlúv nebránia použitiu nasledujúcich pravidiel:

…

3.

Spoločnosť Helénske lodenice SA (Ellinika Nafpigeia AE, ďalej len „EN), ktorá vlastní grécku lodenicu (civilnú a vojenskú) so sídlom v Skaramagkase (Grécko), ukončila svoju činnosť v roku 1985 a vstúpila do likvidácie. V tom istom roku 1985 nadobudla štátna banka Elliniki Trapeza Viomichanikis Anaptixeos AE (ďalej len „ETVA“) väčšinu akcií EN. Dňa 18. septembra 1995 bola podpísaná zmluva o predaji 49 % akcií spoločnosti EN jej zamestnancom.

4.

Helénska republika sa v roku 1998 rozhodla zmodernizovať a zväčšiť svoju ponorkovú flotilu. Na tento účel uzavrela so spoločnosťou EN zmluvu týkajúcu sa stavby štyroch ponoriek „HDW trieda 214“ (zmluva „Archimedes“) a zmluvu o modernizácii troch ponoriek „HDW trieda 209“ (zmluva „Neptún II“).

5.

EN uzavrela na účely stavby a modernizácie týchto ponoriek zmluvy o subdodávkach so spoločnosťami Howaldtswerke‑Deutsche Werft GmbH (ďalej len „HDW“) a Ferrostaal AG (ďalej len spoločne „HDW‑Ferrostaal“).

6.

Helénska republika sa v roku 2001 rozhodla sprivatizovať celú EN. Po skončení privatizačného procesu nadobudla HDW‑Ferrostaal všetky akcie EN. V priebehu roku 2005 nemecká skupina ThyssenKrupp AG odkúpila HDW, ako aj akcie, ktoré Ferrostaal vlastnila v EN.

7.

Helénska republika prijala v rámci privatizácie spoločnosti EN v období medzi rokmi 1996 až 2003 niekoľko opatrení pozostávajúcich z kapitálových vkladov, záruk, protizáruk a úverov v prospech spoločnosti EN, ktoré boli predmetom viacerých rozhodnutí Komisie a Rady Európskej únie.

8.

Články 2, 3, 8, 9 a 11 až 15 rozhodnutia 2009/610 stanovujú, že tieto opatrenia predstavujú pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

9.

Podľa článkov 5 a 6 tohto rozhodnutia bola pomoc, ktorá je v nich špecifikovaná, napriek jej predchádzajúcemu schváleniu Komisiou uplatnená zneužívajúcim spôsobom, na základe čoho sa musí vymáhať.

10.

Podľa článku 16 rozhodnutia 2009/610 kompenzačná záruka, ktorú ETVA poskytla pre HDW‑Ferrostaal, stanovujúca náhradu škody tejto spoločnosti za každú štátnu pomoc, ktorá sa vymôže od EN, predstavuje pomoc poskytnutú v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, ktorá je tiež nezlučiteľná s vnútorným trhom a ktorú treba okamžite zrušiť.

11.

Konštatujúc, že pomoc, ktorá sa má vymôcť, zvýhodňovala iba civilné činnosti EN, Komisia v článku 17 uvedeného rozhodnutia rozhodla, že táto pomoc musí byť vymáhaná z aktív určených na civilné činnosti tejto spoločnosti. ( 3 )

12.

Článok 18 rozhodnutia 2009/610 uložil Helénskej republike povinnosť pristúpiť k okamžitému a účinnému vymáhaniu pomoci vymedzenej v článkoch 2, 3, 5, 6, 8, 9 a 11 až 15 tohto rozhodnutia. Podľa tohto ustanovenia mala Helénska republika prijať opatrenia potrebné na vykonanie tohto rozhodnutia v lehote štyroch mesiacov od dátumu jeho oznámenia, teda od 13. augusta 2008.

13.

Helénska republika vzhľadom na zložitú ekonomickú situáciu spoločnosti EN uviedla, že vymoženie predmetnej pomoci v celom rozsahu by mohlo spôsobiť úpadok spoločnosti EN a tým ovplyvniť jej vojenské činnosti (a síce zmluvy „Archimedes“ a „Neptún II“), na základe čoho mohlo viesť k ohrozeniu ochrany základných záujmov jej vlastnej bezpečnosti podľa článku 346 ZFEÚ.

14.

Komisia, na ktorú sa obrátila Helénska republika, uznala, že EN nemala dostatočné finančné prostriedky na vrátenie pomoci ( 4 ) a navrhla jej, aby považovala jej rozhodnutie za vykonané, pokiaľ EN predá svoje aktíva určené na civilné činnosti a použije prostriedky z tohto predaja na vrátenie pomoci gréckemu štátu, vzdá sa nároku na kompenzačnú záruku uvedenú v článku 16 rozhodnutia 2009/610, ako aj svojich výlučných práv na používanie pozemku patriaceho štátu (ide o koncesiu suchého doku), ktorý vráti štátu (keďže pozemok nepotrebuje pre svoje vojenské činnosti) a preruší svoje civilné činnosti na obdobie desiatich rokov. Komisia, Helénska republika a EN dospeli na tomto základe k zásadnej dohode 8. júla 2009.

15.

V rovnakom čase začala skupina ThyssenKrupp rokovania so skupinou Abu Dhabi Mar LLC (ADM) ( 5 ) na účely prevodu akcií spoločnosti EN na túto skupinu. V decembri 2009 navrhla skupine ADM odkúpiť 75,1 % týchto akcií za cenu 1 euro, pričom 24,9 % by ostalo vo vlastníctve skupiny ThyssenKrupp. Jednou z podmienok tohto odkúpenia bolo, že Helénska republika vyrieši otázku vymáhania štátnej pomoci spôsobom schváleným investorom ADM.

16.

V marci 2010 Helénska republika, ADM, ThyssenKrupp, HDW a EN uzavreli rámcovú dohodu („Framework Agreement“), ktorej článok 11 odkazoval na povinnosť Helénskej republiky vymôcť štátnu pomoc a spresňoval, že „trojstranná transakcia medzi [Komisiou], Helénskou republikou a spoločnosťou EN týkajúca sa žiadostí o vymáhanie štátnej pomoci bola dohodnutá v júli 2009 a [že] jej uskutočnenie prebieha[lo]“. Podľa tohto článku „Helénska republika týmto okamžite prijme všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie formálneho uzavretia prípadu, konečnej transakcie a ukončenia tohto konania, ktoré ADM považuje za podmienku [nákupu akcií]“ ( 6 ).

17.

Dňa 17. septembra 2010 podpísali zmluvné strany tejto rámcovej dohody tiež vykonávaciu dohodu („Implementation Agreement“), ktorá mala upraviť viacero rozporov týkajúcich sa výkonu zmlúv „Archimedes“ a „Neptún II“ a zmenila ich na účely zohľadnenia nových potrieb vojnového loďstva. Táto dohoda stanovovala, že likvidácia spoločnosti EN alebo akékoľvek iné úpadkové konanie by Helénskej republike umožnilo vypovedať tieto zmlúv. Uvedená dohoda bola schválená a nadobudla právne účinky zákona zákonom č. 3885/2010 ( 7 ).

18.

Skupina ThyssenKrupp predala 22. septembra 2010 75,1 % akcií skupine Privinvest, keďže ADM sa stiahla z nadobudnutia akcií EN. ( 8 )

19.

Domnievajúc sa, že Helénska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z rozhodnutia 2009/610, Komisia podala 8. októbra 2010 podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ žalobu o nesplnenie povinnosti proti Helénskej republike, ktorou sa domáhala, aby Súdny dvor určil, že táto republika v stanovených lehotách neprijala všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím.

20.

V priebehu obdobia od júna do októbra 2010 sa Komisia a Helénska republika dohodli na záväzkoch, ktoré mala táto republika, ako aj EN prijať a vykonať na účely výkonu rozhodnutia 2009/610 bez toho, aby sa EN dostala do úpadku alebo aby bol ohrozený výkon programov „Archimedes“ a „Neptún II“ pre vojenské námorné loďstvo.

21.

Tieto záväzky boli vo svojom konečnom znení ( 9 ) nasledujúce:

22.

Listom z 1. decembra 2010 (ďalej len „list z 1. decembra 2010“) Komisia oznámila Helénskej republike, že pokiaľ tieto záväzky budú v celom rozsahu dodržané a splnené v lehote šiestich mesiacov od doručenia tohto listu, rozhodnutie 2009/610 bude považovať za vykonané v celom rozsahu. Na účely rozptýlenia akýchkoľvek pochybností Komisia výslovne spresnila, že aktíva spoločnosti EN určené na výkon jej civilných činností musia byť predané alebo prevedené gréckemu štátu v lehote šiestich mesiacov od doručenia tohto listu.

23.

Súdny dvor svojím rozsudkom z 28. júna 2012, Komisia/Grécko (C‑485/10, neuverejnený, EU:C:2012:395), rozhodol, že Helénska republika si tým, že v stanovenej lehote neprijala všetky opatrenia potrebné na vykonanie rozhodnutia 2009/610 a tým, že Komisii v stanovenej lehote nepredložila informácie uvedené v článku 19 tohto rozhodnutia, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 2, 3, 5, 6, 8, 9 a 11 až 19 uvedeného rozhodnutia.

24.

Pokiaľ ide o list z 1. decembra 2010, Súdny dvor rozhodol, že „z jeho obsahu nijako nevyplýva[lo], že by nahradil rozhodnutie 2009/610, ako to uvádza[la] [Helénska republika]. Uvedený list totiž iba vzal na vedomie dané záväzky helénskych orgánov a uviedol, že ak budú skutočne splnené, Komisia bude považovať rozhodnutie 2009/610 za vykonané v celom rozsahu“ ( 11 ).

25.

Po vydaní rozsudku z 28. júna 2012, Komisia/Grécko (C‑485/10, neuverejnený, EU:C:2012:395), si Komisia vymenila s Helénskou republikou viacero listov týkajúcich sa stavu vymáhania nezlučiteľnej pomoci.

26.

Helénska republika prijala v tomto kontexte viacero legislatívnych opatrení týkajúcich sa EN.

27.

Pokiaľ ide o koncesiu suchého doku, článok 169 ods. 2 zákona č. 4099/2012 ( 12 ) stanovuje:

„Vykonanie [listu z 1. decembra 2010].

Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa výlučné právo užívania, priznané [EN] článkom 1 ods. 15 zákona č. 2302/1995… v znení doplnenom článkom 6 ods. 1 zákona č. 2941/2011, ruší v rozsahu, v akom sa týka časti štátneho pozemku ABK 266 vo veľkosti plochy… (216663, 985 m2) uvedenej [na topografickej mape uverejnenej v prílohe I tohto zákona], ako aj pobrežnej oblasti nachádzajúcej sa pred vyššie uvedeným verejným pozemkom ABK.“

28.

Článok 12 zákona č. 4237/2014 ( 13 ) zaviedol moratórium prerušujúce akúkoľvek formu nútenej exekúcie voči hnuteľnému a nehnuteľnému majetku spoločnosti EN „[pokiaľ alebo v rozsahu, v akom ( 14 )] má vplyv na stavbu a údržbu ponoriek vojnového námorníctva“.

29.

V článku 26 zákona č. 4258/2014 ( 15 ) grécky štát z dôvodu okolnosti, že EN nedodržala svoje zmluvné záväzky, ktoré voči nemu prijala v zmluvách „Archimedes“ a „Neptún II“, zadal projekt týkajúci sa stavby a modernizácie ponoriek vojenskému námorníctvu. Toto ustanovenie tiež uvádzalo, že vojenské námorníctvo bude pokračovať v prácach na ponorkách v zariadeniach spoločnosti EN bez protiplnenia a zaplatí mzdu a príspevky na sociálne zabezpečenie zamestnancov za ich prácu.

30.

Dňa 27. novembra 2014, domnievajúc sa, že rozhodnutie 2009/610 ešte nebolo vykonané, Komisia zaslala gréckym orgánom výzvu podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ, v ktorej im poskytla dvojmesačnú lehotu na jeho vykonanie.

31.

Výzvou z 1. decembra 2010 Komisia oznámila, že grécke orgány k tomuto dátumu vôbec nevymohli nezlučiteľnú pomoc a nepredložili jej informácie o výkone rozhodnutia 2009/610, dodajúc, že tieto orgány a EN zároveň nedodržali svoje záväzky uvedené v tomto liste.

32.

Konkrétnejšie, Komisia sa domnievala, že nedošlo k predaju aktív určených na civilné činnosti, a uviedla, že EN namietla voči zoznamu aktív, ktoré mali byť predmetom predaja.

33.

Pokiaľ ide o koncesiu suchého doku, Komisia sa domnievala, že hoci sa zákon č. 4099/2012 týkal vrátenia pozemku dotknutého koncesiou gréckemu štátu, grécke orgány neposkytli Komisii mapu vymedzujúcu pozemok vrátený gréckemu štátu a dôkazy, že EN ho už nepoužívala, ani nepreukázali ukončenie civilných činností s výnimkou citácie rozhodnutia, ktoré na tento účel prijala jej správna rada 14. apríla 2010 na svojom 130. zasadnutí.

34.

Komisia sa domnieva, že grécke orgány nepredložili dôkazy preukazujúce, že kompenzačná záruka bola zrušená a nebola nikdy použitá, a ani nepredložili Komisii výročné správy týkajúce sa výkonu rozhodnutia 2009/610.

35.

Komisia napokon vytkla gréckym orgánom, že nedodržali svoj záväzok neposkytnúť spoločnosti EN novú pomoc, keďže poskytli finančnú pomoc zamestnancom spoločnosti EN v nadväznosti na zastavenie vyplácania miezd jej zamestnancom.

36.

Komisia na záver pripomenula, že Helénska republika po viac než šiestich rokoch od rozhodnutia 2009/610 toto rozhodnutie stále nevykonala, a teda nedosiahla súlad s rozsudkom z 28. júna 2012, Komisia/Grécko (C‑485/10, neuverejnený, EU:C:2012:395).

37.

Grécke orgány odpovedali na výzvu listom z 23. januára 2015. Na jednej strane v ňom poukázali na obštrukčný prístup a na absenciu akejkoľvek spolupráce zo strany spoločnosti EN pri plnení záväzkov uvedených v liste z 1. decembra 2010. Na druhej strane uviedli, že je potrebné, aby EN ostala činná ešte počas osemnástich až dvadsiatich mesiacov na účely toho, aby vojenské námorníctvo mohlo v zariadeniach spoločnosti EN dokončiť stavbu a modernizáciu ponoriek v zmysle zmlúv „Archimedes“ a „Neptún II“.

38.

Grécke orgány zaslali spoločnosti EN 4. decembra 2015 príkaz na vrátenie sumy vo výške 523352889,23 eura, čo predstavovalo asi 80 % sumy, ktorá sa mala vymôcť, vrátane úrokov až k 30. novembru 2015. V priebehu marca 2016 prijali grécke daňové orgány vykonávacie akty k príkazu na vrátenie pomoci. Grécke súdy zamietli návrh na odklad výkonu, ktorý podala EN. Helénska republika na pojednávaní potvrdila, že konania o žalobách, ktoré podala EN proti týmto aktom, stále prebiehajú.

39.

Grécke daňové orgány začali exekučné konanie voči aktívam spoločnosti EN určeným na jej civilné činnosti až 3. februára 2017, v rámci ktorého zabavili 21. marca 2017 dva plávajúce doky. Okrem toho, 6. februára 2017 pristúpili grécke orgány k zaisteniu peňažných prostriedkov v troch bankách, v ktorých mala EN založené účty. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov však nedošlo k vymoženiu žiadnej sumy.

40.

Dňa 29. júna 2017 zaslali grécke orgány spoločnosti EN list, v ktorom ju vyzvali na zaplatenie zostávajúcich 20 % sumy pomoci, ktorá sa mala vymôcť (vrátane úrokov až do 30. júna 2017), a síce sumy 95098200,99 eura. Vzhľadom na to, že nedošlo k zaplateniu tejto sumy, daňové orgány boli poverené vymáhať túto sumu listom ministerstva hospodárstva z 31. júla 2017.

41.

Dňa 13. októbra 2017 začali grécke orgány pred gréckymi súdmi konanie s cieľom podriadiť EN postupu osobitnej správy stanovenému v článku 68 zákona č. 4307/2014 ( 16 ). Monomeles Protodikeio Athinon (Súd prvého stupňa rozhodujúci samosudcom v Aténach, Grécko) svojím rozsudkom č. 725/2018 z 8. marca 2018 vyhovel návrhu gréckych orgánov, dal EN pod osobitnú správu a vymenoval osobitného správcu.

42.

Dňa 22. februára 2017 Komisia podala predmetnú žalobu na základe článku 260 ods. 1 ZFEÚ. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

43.

Helénska republika navrhuje, aby Súdny dvor:

44.

Rámcová dohoda a vykonávacia dohoda ( 17 ) obsahujú arbitrážne doložky, podľa ktorých každý spor, ktorý sa ich týka, musí byť predmetom rozhodcovského konania v súlade s rozhodcovským poriadkom ICC. Tieto doložky stanovujú, že rozhodcovský súd bude zasadať v Aténach (Grécko) a bude rozhodovať podľa gréckeho práva.

45.

Návrhom na začatie rozhodcovského konania z 11. januára 2013 začali EN a jej akcionári ( 18 ) rozhodcovské konanie (vec ICC č. 18675/GZ/MHM/AGF/ZF) proti Helénskej republike za porušenie týchto dohôd, ako aj zmlúv týkajúcich sa stavby a modernizácie ponoriek uzatvorených v rámci týchto dohôd (nezaplatenie splatných súm). EN a jej akcionári sa okrem iného domáhali náhrady škody z dôvodu, že Helénska republika porušila svoj záväzok vyriešiť otázku vymáhania štátnej pomoci spôsobom, ktorý je v súlade s článkom 11 rámcovej dohody. EN a jej akcionári v tomto smere namietajú voči zákazu uloženému Helénskou republikou prijímať zákazky pre vojenské námorníctvo od iných štátov a znovu získať koncesiu suchého lodenicového doku.

46.

Návrhom na začatie rozhodcovského konania z 23. apríla 2014 začala Helénska republika na základe tej istej rozhodcovskej doložky rozhodcovské konanie (vec ICC č. 20215/AGF/ZF ( 19 )) proti spoločnosti EN a jej akcionárom za porušenie vykonávacej dohody a zmlúv o stavbe a modernizácii ponoriek, a najmä povinnosti dodať ponorky za stanovených podmienok a v stanovených lehotách. Helénska republika v kontexte tohto rozhodcovského konania vytýka EN, že s ňou nespolupracovala na účely splnenia záväzkov uvedených v liste z 1. decembra 2010.

47.

Dňa 27. mája 2014 EN a jej akcionári podali na rozhodcovský súd ICC návrh na nariadenie predbežného opatrenia sledujúci odklad výkonu dvoch rozhodnutí ministerstva národnej obrany a rozhodnutia Polymeles Protodikeio Athinon (prvostupňový súd v Aténach, Grécko) týkajúcich sa sporu v súvislosti so stavbou a modernizáciou ponoriek.

48.

Rozhodcovský súd ICC uznesením o predbežnom opatrení zo 14. októbra 2014 zamietol návrh. Rozhodol, že článok 12 zákona č. 4237/2014 sa uplatňuje na všetkých súkromných aj verejných veriteľov vrátane Helénskej republiky a jej inštitúcií a zakazuje každú exekúciu voči aktívam EN. ( 20 )

49.

Dňa 12. mája 2016 EN a jej akcionári podali na rozhodcovský súd ICC ďalší návrh na nariadenie predbežného opatrenia s cieľom získať odklad výkonu príkazu na vrátenie pomoci, ktorý vydali grécke orgány 4. decembra 2015. ( 21 ) Navrhli tiež rozhodcovskému súdu ICC, aby gréckym orgánom zakázal začať počas rozhodcovského konania konkurzné konanie voči EN.

50.

Uznesením o predbežnom opatrení z 5. augusta 2016 rozhodcovský súd ICC zamietol tento návrh spoločnosti EN a jej akcionárov, uvádzajúc, že nemôže zasahovať do výkonu rozhodnutia 2009/610. ( 22 ) Rozhodol však, že vrátenie pomoci by mohlo spôsobiť úpadok spoločnosti EN, a preto zakázal Helénskej republike prijať opatrenie o znárodnení spoločnosti EN, prevziať správu spoločnosti EN pod svoju kontrolu alebo začať voči spoločnosti EN a jej aktívam konkurzné konanie bez toho, aby bol o tom vopred informovaný. ( 23 )

51.

EN a jej akcionári podali 10. apríla 2017 na rozhodcovský súd ICC ďalší návrh na nariadenie predbežného opatrenia sledujúci prijatie ochranných opatrení, ktoré by Helénskej republike zakázali podriadiť EN postupu osobitnej správy, založenému článkom 68 zákona č. 4307/2014.

52.

Rozhodcovský súd ICC rozhodnutím z 27. júna 2017 pripomenul, že jeho rozsudok bude bezprostredne vydaný. Rozhodol teda, že začatie postupu osobitnej správy voči spoločnosti EN by malo za následok zbavenie akcionárov spoločnosti EN ich kontroly nad spoločnosťou a že osobitný správca, vybraný spomedzi veriteľov, by mohol prijať rozhodnutia ovplyvňujúce postavenie spoločnosti EN v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd ICC v tomto kontexte nariadil Helénskej republike, aby sa zdržala akéhokoľvek opatrenia, ktoré by mohlo zmeniť kontrolu nad spoločnosťou EN, až do vydania konečného rozsudku. ( 24 )

53.

Rozhodcovský súd ICC svojím konečným rozsudkom rozhodol, že pokiaľ ide o prejednávanú vec, EN platne súhlasila s tým, že jej bude odobratá koncesia na suchý dok a že následkom toho Helénska republika neporušila článok 11 rámcovej dohody v tejto súvislosti. Rozhodol tiež, že tým, že Helénska republika nedala spoločnosti EN oprávnenie prijať zákazky na stavbu vojnových lodí pre iné štáty, Helénska republika porušila toto ustanovenie. Z dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti medzi týmto porušením a škodou, ktorú utrpela EN a jej akcionári, však tento rozhodcovský súd neodsúdil Helénsku republiku na zaplatenie náhrady škody za toto porušenie. ( 25 )

54.

Helénska republika na pojednávaní oznámila Súdnemu dvoru, že podala na grécke súdy žalobu o neplatnosť voči tomuto rozsudku. Toto konanie stále prebieha.

55.

Páni Iskandar Safa a Akram Safa, libanonskí štátni príslušníci a akcionári v Privinvest, podali v postavení investorov v spoločnosti EN návrh na začatie rozhodcovského konania proti Helénskej republike na ICSID podľa článku 9 dohody medzi Libanonskou republikou a Helénskou republikou na podporu a ochranu vzájomných investícií, uzavretej 24. júla 1997 (ďalej len „bilaterálna investičná zmluva Grécko/Libanon“) ( 26 ).

56.

Páni Safaovci sa domnievajú, že viaceré úkony gréckych orgánov, medzi ktorými je aj zákaz prijať zákazky na stavbu lodí pre zahraničné vojnové loďstvo, predstavujú porušenie ochrany priznanej libanonským investorom v Grécku bilaterálnou investičnou zmluvou Grécko/Libanon.

57.

Toto konanie v súčasnosti prebieha, keďže navrhovatelia predložili svoje vyjadrenia v merite veci 31. októbra 2017. Ich obsah bol Komisii oznámený 9. marca 2018.

58.

Komisia na pojednávaní oznámila Súdnemu dvoru obsah návrhov pánov Safaovcov, ktoré zdá sa preberajú viacero tvrdení uvedených v rámci rozhodcovských konaní pred ICC, najmä pokiaľ ide o záruky, ktoré im údajne dala Helénska republika v súvislosti s nevymáhaním pomoci, práva na používanie suchého doku a zákaz prijať zákazky pre stavbu lodí pre vojnové loďstvo iných štátov.

59.

Komisia navrhla, aby Súdny dvor vo svojom rozsudku spresnil, že vzhľadom na základnú povahu článkov 107 a 108 ZFEÚ pre právny poriadok Únie bude Helénska republika povinná nevykonať rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom ICSID v rozsahu, v akom by Helénskej republike uložil povinnosť zaplatiť náhradu škody za prípadné vymoženie pomoci alebo opatrenia prijaté na tento účel, ako je likvidácia EN.

60.

Komisia uvádza, že Helénska republika si nesplnila svoju povinnosť vykonať rozsudok z 28. júna 2012, Komisia/Grécko (C‑485/10, neuverejnený, EU:C:2012:395), keďže nevymohla „ani jediné euro“ od spoločnosti EN v súlade s rozhodnutím 2009/610 a neuplatnila opatrenia alternatívneho výkonu, ktoré sú uvedené v jej liste z 1. decembra 2010.

61.

Pokiaľ ide o rozhodnutie 2009/610, Komisia sa domnieva, že Helénska republika namiesto výkonu tohto rozhodnutia zabránila každej exekúcii voči spoločnosti EN zavedením moratória stanoveného v článku 12 zákona č. 4237/2014. ( 27 )

62.

Pokiaľ ide o list z 1. decembra 2010, Komisia tvrdí, že Helénska republika nesplnila žiaden zo záväzkov, ktoré tento list uvádza. ( 28 ) Dodáva, že namiesto výkonu rozsudku z 28. júna 2012, Komisia/Grécko (C‑485/10, neuverejnený, EU:C:2012:395), grécke orgány, zdá sa, poskytli spoločnosti EN novú pomoc vo forme finančnej podpory poskytnutej jej zamestnancom.

63.

Pokiaľ ide o odvolanie sa Helénskej republiky na článok 346 ods. 1 ZFEÚ počas konania pred podaním žaloby, Komisia uvádza, že grécke orgány nikdy nespomenuli absolútnu nemožnosť vymôcť pomoc, ale že vzhľadom na ekonomickú situáciu spoločnosti EN by vymáhanie pomoci spôsobilo úpadok spoločnosti EN a jej likvidáciu, čo by malo negatívny vplyv na základné bezpečnostné záujmy Grécka, keďže by bol ohrozený výkon zmlúv „Archimedes“ a „Neptún II“ týkajúcich sa stavby a modernizácie ponoriek.

64.

Podľa Komisie umožňoval jej list z 1. decembra 2010 gréckym orgánom vykonať rozhodnutie 2009/610 bez ohrozenia základných bezpečnostných záujmov Helénskej republiky, ale tieto orgány nedodržali záväzky, ktorých sa tento list týka.

65.

Navyše Komisia spochybňuje samotnú dôvodnosť, v súčasnej dobe, bezpečnostných záujmov uvádzaných Helénskou republikou, keďže grécke orgány nikdy nevysvetlili, prečo by sa stavba a modernizácia ponoriek musela nevyhnutne uskutočniť v zariadeniach spoločnosti EN a nie v zariadeniach iných gréckych lodeníc, a to najmä potom, ako bol v zmysle článku 26 zákona č. 4258/2014 vojnovému loďstvu zadaný projekt stavby a modernizácie ponoriek.

66.

Helénska republika tvrdí, že prijala všetky opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku z 28. júna 2012, Komisia/Grécko (C‑485/10, neuverejnený, EU:C:2012:395).

67.

Pokiaľ ide o rozhodnutie 2009/610, Helénska republika sa odvoláva na problémy, ktorým čelila s cieľom určiť aktíva vyhradené na civilné činnosti a vykonať článok 17 tohto rozhodnutia, podľa ktorého mala byť pomoc vymáhaná z týchto aktív EN.

68.

Podľa Helénskej republiky článok 12 zákona č. 4237/2014 nepredstavuje opatrenie, ktoré sťažuje vymáhanie pomoci, keďže moratórium, ktoré zavádza, bráni nútenej exekúcii pohľadávok iba v rozsahu, v akom táto exekúcia môže ovplyvniť vojenské činnosti EN. Uvádza, že prijatie príkazov na vrátenie pomoci a začatie konania o ich výkone preukazujú, že toto ustanovenie nesťažuje vykonanie rozhodnutia 2009/610.

69.

Navyše iniciatívy prijaté na účely vrátenia 80 % sumy pomoci, ktorá sa má vymôcť, a následne zostávajúcich 20 % predstavujú výkon tohto rozhodnutia.

70.

Pokiaľ ide o list z 1. decembra 2010, Helénska republika poukázala na absenciu akejkoľvek spolupráce zo strany EN, ktorá bola pritom nevyhnutná na účely splnenia záväzkov uvedených v tomto liste.

71.

V tomto smere tvrdí, že pokiaľ ide o predaj aktív spoločnosti EN určených na výkon civilných činností, EN na jednej strane neprijala žiadne opatrenie na tento účel a na druhej strane, že grécke orgány nemohli jednostranne zbaviť EN týchto aktív bez toho, aby sa vyhli vážnym súdnym komplikáciám, predovšetkým v rozhodcovských konaniach.

72.

Pokiaľ ide koncesiu suchého doku, Helénska republika sa domnieva, že prostredníctvom článku 169 ods. 2 zákona č. 4099/2012 v plnom rozsahu splnila svoju povinnosť zrušiť ju a vymôcť dotknutý pozemok. Domnieva sa, že vrátenie predmetného pozemku gréckemu štátu je preukázané kópiami zápisu tejto operácie v registri hypoték, ktoré grécke orgány oznámili Komisii.

73.

Pokiaľ ide o zákaz uložený spoločnosti EN pokračovať v jej civilných činnostiach počas obdobia 15 rokov od 1. októbra 2010, Helénska republika sa domnieva, že rozhodnutie, ktoré bolo na tento účel prijaté 14. apríla 2010 správnou radou spoločnosti EN na jej 130. zasadnutí, stačí na výkon záväzku uvedeného v liste z 1. decembra 2010. Helénska republika tiež uvádza, že neexistuje žiaden dôkaz o tom, že EN pokračovala vo svojich civilných činnostiach počas obdobia zákazu.

74.

Pokiaľ ide o záruku stanovenú v článku 16 rozhodnutia 2009/610, Helénska republika tvrdí, že podľa listu z 1. decembra 2010 EN nemôže začať konania na základe alebo v súvislosti s kompenzačnou zárukou. Pokiaľ ide o ňu, Helénska republika má povinnosť iba poukázať na neplatnosť tejto záruky pred každým súdnym alebo mimosúdnym orgánom. Takáto príležitosť sa ešte nenaskytla.

75.

Napokon v súvislosti s dôkazmi, ktoré mali grécke orgány predložiť Komisii v súlade s listom z 1. októbra 2010, Helénska republika uvádza, že EN po 30. septembri 2011 neuverejnila účtovnú závierku z dôvodu svojej zlej ekonomickej situácie a absencie civilných činností. Helénska republika dodáva, že vzhľadom na absenciu akejkoľvek spolupráce zo strany spoločnosti EN nevie, akým spôsobom by mohla prinútiť EN, aby Komisii predložila zoznam prác vykonaných v lodenici.

76.

Napokon z dôvodu absencie akejkoľvek spolupráce zo strany spoločnosti EN na účely vykonania rozhodnutia 2009/610 spôsobom stanoveným v liste z 1. decembra 2010 sa Helénska republika domnieva, že EN by v zásade mala vstúpiť do konkurzného konania. Na účely výkonu zmlúv „Archimedes“ a „Neptún II“ v lodenici patriacej spoločnosti EN a vzhľadom na skutočnosť, že začatie konkurzného konania by pokrylo celý majetok EN, civilný aj vojenský, však Helénska republika uvádza, že vykonanie rozhodnutia 2009/610 prostredníctvom začatia konkurzného konania a prípadne likvidáciou spoločnosti EN by bolo v rozpore so základnými záujmami jej bezpečnosti chránenými článkom 346 ods. 1 ZFEÚ.

77.

Na úvod treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry pokiaľ ide o konanie o „dvojitom nesplnení povinnosti“ na základe článku 260 ods. 2 ZFEÚ, treba za dátum relevantný pre posúdenie existencie takéhoto nesplnenia povinnosti považovať dátum uplynutia lehoty stanovenej vo výzve vydanej na základe tohto ustanovenia. ( 29 )

78.

Keďže v prejednávanej veci Komisia zaslala Helénskej republike výzvu podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ 27. novembra 2014, dátumom relevantným pre posúdenie existencie takéhoto nesplnenia povinnosti je dátum uplynutia lehoty dvoch mesiacov stanovenej v tejto výzve, teda 27. január 2015.

79.

Je zjavné, že Helénska republika k tomuto dátumu nevykonala články 2, 3, 5, 6, 8, 9 a 11 až 15 rozhodnutia 2009/610, keďže nepristúpila k žiadnemu opatreniu vymáhania pomoci. Príkaz na čiastočné vrátenie sumy vo výške 523352889, 23 eura, čo predstavovalo asi 80 % sumy, ktorá sa mala vymôcť, bol totiž prijatý až 4. decembra 2015, ( 30 ) teda viac než desať mesiacov po tomto referenčnom dátume.

80.

Podľa môjho názoru otázka, či článok 12 zákona č. 4237/2014 bráni vráteniu pomoci, ako to tvrdí Komisia, nie je relevantná, keďže aj keď je to výklad, ktorý treba dať týmto nejasným pojmom, ( 31 ) vnútroštátny zákon nemôže odôvodniť nevykonanie rozhodnutia Komisie, o aké ide v prejednávanej veci a a fortiori rozsudku Súdneho dvora.

81.

Pokiaľ ide o článok 16 rozhodnutia 2009/610, ktorý ukladá Helénskej republike povinnosť zrušiť záruku, ktorú ETVA poskytla spoločnosti HDW‑Ferrostaal, treba zdôrazniť, že táto záruka bola poskytnutá zo strany ETVA, banky, ktorá už od roku 2002 nepatrí gréckemu štátu. V tomto kontexte, hoci Helénska republika už nemôže zabezpečiť, aby právny nástupca banky ETVA upustil od záruky, Helénska republika na pojednávaní netvrdila, že by pre ňu bolo právne nemožné zrušiť predmetnú záruku zákonom alebo iným legislatívnym opatrením s takýmto účinkom. Takéto opatrenie však k referenčnému dátumu nebolo prijaté. Nevykonala teda článok 16 rozhodnutia 2009/610.

82.

Vzhľadom na to, že výkon článkov 17 až 19 rozhodnutia 2009/610 závisí od výkonu článkov 2, 3, 5, 6, 8, 9 a 11 až 15, je zrejmé, že Helénska republika k referenčnému dátumu nevykonala články 17 až 19 tohto rozhodnutia, a teda rozsudok z 28. júna 2012, Komisia/Grécko (C‑485/10, neuverejnený, EU:C:2012:395).

83.

Helénska republika poukazuje na článok 346 ods. 1 ZFEÚ na účely odôvodnenia nevykonania rozhodnutia 2009/610, tvrdiac, že začatie konkurzného konania voči spoločnosti EN na účely vymoženia nezlučiteľnej pomoci by ohrozilo výkon zmlúv „Archimedes“ a „Neptún II“ a bolo by tak v rozpore so základnými záujmami týkajúcimi sa jej bezpečnosti.

84.

Toto tvrdenie treba zamietnuť z troch dôvodov.

85.

Po prvé na jednej strane výkon rozhodnutia o vymáhaní nezlučiteľnej pomoci nemusí nevyhnutne viesť k úpadku podniku nachádzajúceho sa v ťažkostiach, akým je EN. Existujú totiž vnútroštátne opravné prostriedky, ktoré uvedenému podniku umožňujú brániť sa proti opatreniam na vrátenie pomoci na vnútroštátnej úrovni, ktoré môžu uvedenému podniku pomôcť predísť vážnej a nenapraviteľnej ujme vyplývajúcej z vymáhania pomoci, akou je ujma, ktorá by vyplynula z likvidácie. ( 32 ) Likvidácia je totiž až posledným opatrením na účely vymáhania pomoci.

86.

Na druhej strane Helénska republika k referenčnému dátumu ani len nevydala príkaz na vrátenie pomoci, zatiaľ čo podobný príkaz by neuviedol EN do úpadku, ( 33 ) ani by neohrozil základné záujmy jej bezpečnosti. Neprijala teda ani len najzákladnejšie opatrenie na účely začatia vymáhania pomoci.

87.

Navyše nič nebráni podať na grécke súdy návrh na zaradenie spoločnosti EN pod osobitnú správu, čo bolo možné urobiť už k referenčnému dátumu (teda k 27. januáru 2015), čo však Helénska republika urobila až 17. októbra 2017 s viac ako dvojročným omeškaním.

88.

Po druhé článok 346 ods. 1 ZFEÚ musí byť predmetom reštriktívneho výkladu, ( 34 ) podľa ktorého „opatrenia, ktoré sú späté s výrobou zbraní, munície a bojového materiálu nesmú nepriaznivo ovplyvniť podmienky hospodárskej súťaže na vnútornom trhu výrobkov, ktoré nie sú určené zvlášť na vojenské účely“ ( 35 ).

89.

Nevymáhanie nezlučiteľnej pomoci, ktorá bola poskytnutá na podporu civilných činností EN, má však opačný účinok, ako je účinok sledovaný týmto ustanovením, keďže umožňuje zachovanie narušenia hospodárskej súťaže. V tomto smere skutočnosť, že EN skutočne nepokračuje v civilnej činnosti, neznamená, že nedošlo k narušeniu hospodárskej súťaže.

90.

Napokon po tretie, aj keby bolo tvrdenie Helénskej republiky dôvodné, bolo by ešte potrebné konštatovať, že záväzky uvedené v liste z 1. decembra 2010 boli dohodnuté na základe vzájomnej dohody medzi Komisiou, Helénskou republikou a spoločnosťou EN na účely výkonu rozhodnutia 2009/610 bez ohrozenia základných záujmov bezpečnosti Helénskej republiky. ( 36 ) Ako totiž rozhodol Súdny dvor, tento list „[ne]nahradil rozhodnutie 2009/610 [a] iba berie na vedomie posledné uvedené záväzky helénskych orgánov, [ako aj] uvádza, že ak budú skutočne splnené, Komisia bude považovať rozhodnutie 2009/610 za vykonané v celom rozsahu“ ( 37 ). Helénska republika však nedodržala svoje záväzky.

91.

Pokiaľ ide o prerušenie civilných činností zo strany spoločnosti EN na obdobie 15 rokov, treba predovšetkým uviesť, že EN vo svojom záväznom prísľube z 27. októbra 2010 súhlasila s týmto prerušením a uviedla, že v tomto smere predloží rozhodnutie svojej správnej rady ako dôkaz o tomto prerušení. ( 38 )

92.

Rozhodnutie, ktoré prijala jej správna rada 14. apríla 2010 na svojom 130. zasadnutí a na ktoré sa odvoláva Helénska republika, sa však netýka tohto záväzku, pretože k nemu došlo ešte pred záväzným prísľubom spoločnosti EN z 27. októbra 2010 a neobsahuje žiadne rozhodnutie o prerušení civilných činností na obdobie 15 rokov. Naopak, berie iba na vedomie skutočnosť, že „činnosť netýkajúca sa stavby lodí je v súčasnosti úplne pozastavená“.

93.

Ako ďalej vyplýva z konečného rozsudku rozhodcovského súdu ICC, Privinvest v liste z 24. novembra 2010 jasne vyjadrila svoj nesúhlas so záväzkami, ktoré EN prijala vo svojom liste z 27. októbra 2010, podpísanom predchádzajúcim vedením, predovšetkým so zákazom opätovného nadobudnutia aktív súvisiacich s civilnou činnosťou a koncesie na suchý dok. ( 39 ) Vzhľadom na tento nesúhlas zo strany jej väčšinového akcionára s týmito záväzkami ma neprekvapuje, že správna rada spoločnosti EN nikdy neprijala formálne rozhodnutie o prerušení civilných činností.

94.

Pokiaľ ide o predaj aktív súvisiacich s civilnými činnosťami spoločnosti EN, medzi gréckymi orgánmi a EN bolo dohodnuté, že pokiaľ dražby nepovedú k predaju všetkých alebo časti týchto aktív, EN ich prevedie na grécky štát ako alternatívny spôsob výkonu povinnosti vymáhania pomoci.

95.

Hoci EN nijako nespolupracovala s gréckymi orgánmi na účely výkonu tohto záväzku, ( 40 ) skutočnosťou zostáva, že grécky štát nevyužil prostriedky verejnej moci, ktoré mal k dispozícii, na účely zhabania a vymoženia týchto aktív.

96.

Helénska republika v tomto smere uvádza, že nemohla jednostranne zbaviť EN týchto aktív bez toho, aby sa vyhla závažným právnym komplikáciám a najmä zhoršeniu svojho postavenia v rozhodcovskom konaní pred ICC, ktoré voči nej začala EN a jej akcionári. ( 41 )

97.

EN a jej akcionári jej v rámci rozhodcovského konania vytýkali zámer pristúpiť prostredníctvom vykonania rozhodnutia 2009/610 alebo splnením záväzkov uvedených v liste z 1. decembra 2010 k vyvlastneniu alebo znárodneniu EN.

98.

Rozhodcovský súd ICC svojím uznesením o nariadení predbežného opatrenia ( 42 ) nepochybne zakázal Helénskej republike prijať opatrenia na účely znárodnenia, zhabania alebo prevzatia aktív EN bez toho, aby bol o tom vopred informovaný.

99.

Okrem toho, takéto nadobudnutie aktív spoločnosti EN určených na civilnú činnosť mohlo zhoršiť postavenie Helénskej republiky v rozhodcovskom konaní pred ICSID, ktoré voči nej začali páni Safaovci pre porušenie ochrany priznanej libanonským investorom v Grécku bilaterálnou investičnou zmluvou Grécko/Libanon.

100.

Žiadna z týchto okolností však nepredstavuje odôvodnenie neprijatia opatrení potrebných na splnenie záväzkov uvedených v liste z 1. decembra 2010 na účely výkonu rozhodnutia 2009/610, predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že EN podpísaním záväzného prísľubu z 27. októbra 2010 súhlasila s prevzatím jej aktív určených na civilné činnosti gréckym štátom v prípade, že by ich nebolo možné predať na dražbe.

101.

Koncesia suchého doku bola udelená spoločnosti EN článkom 1 ods. 15 zákona č. 2302/1995. Z tohto dôvodu mohla byť zrušená iba legislatívnym ustanovením, čo bolo uskutočnené článkom 169 ods. 2 zákona č. 4099/2012.

102.

Tak rozhodcovský súd ICC, ako aj Monomeles Protodikeio Athinon (Súd prvého stupňa rozhodujúci samosudcom v Aténach) však konštatovali, že EN nikdy nevrátila verejný pozemok uvedený v koncesii na suchý dok. ( 43 ) Keďže EN a jej akcionári spochybňovali záväzok, ktorý prijala v liste z 27. októbra 2010, týkajúci sa vrátenia tohto pozemku gréckemu štátu, EN nikdy nevrátila uvedený pozemok.

103.

Z tohto dôvodu sa Komisia správne domnieva, že článok 169 ods. 2 zákona č. 4099/2012 sám osebe nestačí na vykonanie predmetného záväzku.

104.

Pokiaľ ide o kompenzačnú záruku uvedenú v článku 16 rozhodnutia 2009/610, treba uviesť, že podľa listu z 1. decembra 2010 sa jej EN mala vzdať a nezačať žiadne konanie na jej základe alebo v súvislosti s ňou. Zo spisu nevyplýva, že k tomuto vzdaniu sa skutočne došlo, ani že Helénska republika zrušila túto záruku legislatívnou cestou. ( 44 ) Nedodržala teda tento záväzok.

105.

Napokon, pokiaľ ide o výročné správy týkajúce sa vykonania rozhodnutia 2009/610, ktoré mali grécke orgány vypracovať a predložiť Komisii, tieto správy mali obsahovať dôkazy preukazujúce, že EN nepokračovala v žiadnej civilnej činnosti a informácie týkajúce sa stavu (vlastníctva a používania) aktív vymožených gréckymi orgánmi.

106.

Aj keby bolo možné súhlasiť s tým, že v prípade absencie výročných správ vypracovaných spoločnosťou EN bolo pre grécke orgány zložité predložiť dôkazy o prerušení civilných činností, pravdou však zostáva, že grécke orgány nevymohli aktíva spoločnosti EN určené na jej civilné činnosti v súlade so záväzkom spresneným v liste z 1. decembra 2010. Z tohto dôvodu ani Helénska republika nemohla dodržať záväzok vypracovať predmetné výročné správy týkajúce sa majetku a použitia vymožených aktív určených na civilnú činnosť.

107.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Helénska republika nesplnila svoje záväzky uvedené v liste z. 1. decembra 2010. Prišla tak o možnosť vykonať rozhodnutie 2009/610 bez toho, aby ohrozila základné záujmy vlastnej bezpečnosti. V rozsahu, v akom mohla vykonať záväzky uvedené v liste z 1. decembra 2010 a neurobila tak, sa nemôže odvolávať na článok 346 ods. 1 ZFEÚ, hoci toto správanie bolo diktované, čiastočne alebo v celom rozsahu, jej obrannou stratégiou v rozhodcovských konaniach medzi ňou, spoločnosťou EN a jej akcionármi.

108.

Za týchto podmienok treba konštatovať, že Helénska republika si tým, že neprijala všetky opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku z 28. júna 2012, Komisia/Grécko (C‑485/10, neuverejnený, EU:C:2012:395), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 260 ods. 1 ZFEÚ.

109.

Ak Súdny dvor rozhodne, že Helénska republika nevyhovela jeho rozsudku z 28. júna 2012, Komisia/Grécko (C‑485/10, neuverejnený, EU:C:2012:395), môže pri uplatnení článku 260 ods. 2 druhého pododseku ZFEÚ uložiť tomuto členskému štátu povinnosť zaplatiť penále a/alebo paušálnu pokutu.

110.

Vzhľadom na odlišnú povahu dvoch sankcií navrhovaných Komisiou treba oddelene preskúmať otázku vhodnosti odsúdenia Helénskej republiky na zaplatenie penále a otázku jeho odsúdenia na zaplatenie paušálnej pokuty, ako aj prípadne otázku výšky týchto sankcií.

111.

Vychádzajúc z oznámenia o uplatňovaní článku 260 ZFEÚ ( 45 ), Komisia navrhuje, aby Súdny dvor uložil Helénskej republike povinnosť zaplatiť denné penále vo výške 34974 eur.

112.

Podľa tohto oznámenia sa výška denného penále vypočíta vynásobením jednotného základného paušálu vo výške 670 eur koeficientmi závažnosti a trvania. ( 46 ) Získaný výsledok sa potom vynásobí faktorom „n“, ktorý odráža platobnú schopnosť dotknutého členského štátu a súčasne počet hlasov, ktoré má v Rade.

113.

Na účely určenia koeficientu závažnosti (od „1 do 20“) vzala Komisia do úvahy základný charakter ustanovení Zmluvy o FEÚ v oblasti štátnej pomoci, škodlivý účinok, ktorý mala nezlučiteľná a nevymožená pomoc na lodiarske odvetvie, vysokú sumu pomoci, ktorá sa má vymôcť, skutočnosť, že Helénska republika k dnešnému dňu nevymohla ani jediné euro, a opakované porušovanie zo strany tohto členského štátu v oblasti štátnej pomoci. Na tomto základe určila koeficient závažnosti porušenia v hodnote „5“.

114.

Pokiaľ ide o trvanie porušenia, Komisia vzala do úvahy 48 mesiacov, ktoré uplynuli medzi vyhlásením rozsudku z 28. júna 2012, Komisia/Grécko (C‑485/10, neuverejnený, EU:C:2012:395), a dátumom, kedy sa obrátila na Súdny dvor, teda 22. júla 2016. Na tomto základe určila koeficient trvania maximálnej možnej hodnoty, a síce hodnoty „3“.

115.

Helénska republika namieta proti koeficientom závažnosti a trvania porušenia, ktoré určila Komisia. V tomto smere uvádza, že Komisia nevzala do úvahy rad skutočností, ktoré oslabujú závažnosť porušenia, ako skutočnosť, že EN nevykonáva žiadnu civilnú činnosť od roku 2010 a nevyvíja tým už žiaden konkurenčný tlak na iné podniky v lodnom odvetví. Poukázala tiež na viacero ťažkostí, s ktorými sa stretla pri výkone rozhodnutia 2009/610, najmä pokiaľ ide o rozhodnutie rozhodcovského súdu ICC z 27. júna 2017. ( 47 ) Napokon spochybňuje údajné opakovanie porušenia z jej strany v oblasti štátnej pomoci. Z týchto dôvodov sa domnieva, že koeficienty závažnosti a trvania nemôžu mať hodnotu vyššiu než „1“.

116.

Pokiaľ ide o platobnú schopnosť, Komisia navrhuje použiť špecifický faktor „n“ najbližší k okamihu vydania rozsudku. Podľa oznámenia Komisie, tento faktor sa vypočíta podľa nasledujúceho vzorca: ( 48 )

117.

Pokiaľ ide o Grécko, najnovšie oznámenie Komisie stanovilo tento faktor na hodnotu 3,17. ( 49 )

118.

Helénska republika sa domnieva, že uplatnený špecifický faktor „n“ musí byť čím aktuálnejší na účely zohľadnenia podstatného zníženia HDP v Grécku. Vytýka Komisii, že nevzala do úvahy skutočný stav gréckeho hospodárstva a skutočnosť, že krajina stále podlieha programu makroekonomickej úpravy, pretože nedokáže účinne získavať financie na finančných trhoch. Napokon sa domnieva, že špecifický faktor „n“ nie je správne vypočítaný, keďže Zmluva o FEÚ od 1. apríla 2017 definitívne upustila od systému váženia hlasov v Rade ( 50 ) a nahradila ho systémom dvojitej väčšiny členských štátov a počtu obyvateľstva, podľa ktorého má každý členský štát v Rade iba jeden hlas. Helénska republika sa teda domnieva, že členské štáty, ktorých počet obyvateľstva a HDP sú porovnateľné s jej vlastnými, utrpeli výrazný pokles svojho vplyvu v rámci Rady.

119.

Podľa ustálenej judikatúry „uloženie penále je v zásade odôvodnené len vtedy, ak nesplnenie povinnosti spočívajúce v nevykonaní rozsudku, ktorý mu predchádza, trvá až do posúdenia skutkových okolností Súdnym dvorom“ ( 51 ). Navyše penále musí byť uložené iba za predpokladu, že nesplnenie povinnosti bude pretrvávať v deň vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci. ( 52 )

120.

Pokiaľ ide o prejednávanú vec, domnievam sa, že nesplnenie povinnosti založené na nevykonaní rozsudku z 28. júna 2012, Komisia/Grécko (C‑485/10, neuverejnený, EU:C:2012:395), trvalo minimálne až do predloženia týchto návrhov. Helénska republika totiž nevykonala ani rozhodnutie 2009/610, ani všetky záväzky spresnené v liste z 1. decembra 2010. Hoci zavedenie osobitnej správy EN ( 53 ) predstavuje etapu potrebnú na účely vymáhania pomoci vyhlásenej za nezlučiteľnú rozhodnutím 2009/610, samo osebe nestačí na to, aby bolo možné domnievať sa, že Helénska republika si splnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú v zmysle tohto rozhodnutia.

121.

Za týchto podmienok sa domnievam, že uloženie povinnosti Helénskej republike zaplatiť penále predstavuje vhodný prostriedok na zabezpečenie úplného vykonania rozsudku z 28. júna 2012, Komisia/Grécko (C‑485/10, neuverejnený, EU:C:2012:395).

122.

Pokiaľ ide o výšku a formu tohto penále, Súdny dvor rozhodol, že „podľa ustálenej judikatúry [mu] pri výkone jeho voľnej úvahy prináleží, aby stanovil také penále, ktoré je jednak prispôsobené okolnostiam a jednak primerané zistenému nesplneniu povinnosti, ako aj platobnej schopnosti dotknutého členského štátu …. Návrhy Komisie týkajúce sa penále nie sú pre Súdny dvor záväzné a sú iba užitočným návodom. Rovnako usmernenia uvedené v oznámeniach Komisie nie sú pre Súdny dvor záväzné, ale iba prispievajú k zabezpečeniu transparentnosti, predvídateľnosti a právnej istoty opatrení samotnej Komisie, keď táto inštitúcia predkladá návrhy Súdnemu dvoru…. V rámci konania podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ týkajúceho sa nesplnenia povinnosti, ktoré pretrváva v členskom štáte napriek tomu, že rovnaké nesplnenie už bolo konštatované v prvom rozsudku vydanom na základe… článku 258 ZFEÚ, musí mať totiž Súdny dvor možnosť slobodne stanoviť výšku a spôsob platby uloženého penále, ktoré považuje za primerané, aby motivovalo tento členský štát ukončiť nesplnenie povinností vyplývajúcich z tohto prvého rozsudku Súdneho dvora“ ( 54 ).

123.

Podľa tej istej judikatúry „na účely stanovenia výšky penále, medzi základné kritériá, ktoré je potrebné zohľadniť na zabezpečenie donucovacieho charakteru tohto penále a aby sa právo Únie uplatňovalo jednotne a účinne, v zásade patria závažnosť porušenia, jeho trvanie a platobná schopnosť dotknutého členského štátu. Pri uplatňovaní týchto kritérií je potrebné zohľadniť najmä dôsledky, ktoré má nevykonanie rozsudku na verejné a súkromné záujmy, ako aj naliehavosť, s akou je potrebné dosiahnuť to, aby si dotknutý členský štát splnil svoje povinnosti“ ( 55 ).

124.

Pokiaľ ide po prvé o závažnosť porušenia, je potrebné pripomenúť, že ustanovenia Zmluvy o FEÚ v oblasti štátnej pomoci majú zásadnú povahu, predstavujú totiž výraz jednej z podstatných úloh zverených Únii na základe článku 3 ods. 1 písm. c) ZFEÚ. ( 56 )

125.

V prejednávanej veci stačí konštatovať, že grécke orgány k dnešnému dňu nevymohli ani jediné euro z nezlučiteľnej pomoci na účely zosúladenia sa s rozsudkom z 28. júna 2012, Komisia/Grécko (C‑485/10, neuverejnený, EU:C:2012:395). Práve naopak, suma, ktorá sa má vymôcť, sa neustále zvyšuje o uplatniteľné úroky a v čase pojednávania presahuje 670 miliónov eur, teda viac než 2,6‑krát pôvodnú sumu.

126.

Skutočnosť, že EN podľa Helénskej republiky už nevykonáva civilnú činnosť, nemá nijaký vplyv na závažnosť porušenia, pretože nijako neodoberá ekonomickú výhodu, ktorú medzitým získala vo forme nezlučiteľnej štátnej pomoci v čase keď vykonávala obdobnú činnosť.

127.

Za týchto podmienok sa domnievam, že určením koeficientu závažnosti „5“ Komisia vo svojom návrhu penále nesprávne zohľadnila závažnosť porušenia.

128.

Hoci vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 7. júla 2009, Komisia/Grécko (C‑369/07, EU:C:2009:428), Súdny dvor uložil denné penále vo výške 16000 eur, teda sumu, ktorá v prejednávanej veci podľa Komisie zodpovedá koeficientu závažnosti „3“, Súdny dvor uznal, že „sumy štátnej pomoci, ktorých vrátenie [Helénska republika] nepreukázala, predstavujú iba relatívne malú časť vo vzťahu k celkovej sume, ktorá bola predmetom sporného rozhodnutia [Komisie]“ ( 57 ).

129.

V prejednávanej veci však ide o úplnú absenciu akéhokoľvek vymoženia pomoci alebo splnenia záväzkov uvedených v liste z 1. decembra 2010. Nazdávam sa teda, že koeficient závažnosti „5“ vôbec nezodpovedá okolnostiam prejednávanej veci. ( 58 )

130.

Pokiaľ ide po druhé o trvanie porušenia, ktoré sa musí posudzovať v čase, keď Súdny dvor posudzuje skutkové okolnosti, ( 59 ) konštatujem, že ubehlo takmer šesť rokov od dátumu vyhlásenia rozsudku z 28. júna 2012, Komisia/Grécko (C‑485/10, neuverejnený, EU:C:2012:395). Dĺžka trvania porušenia je teda značná.

131.

Hoci totiž článok 260 ods. 1 ZFEÚ nespresňuje lehotu, v akej má dôjsť k výkonu rozsudku, záujem, ktorý sa spája s bezprostredným a jednotným uplatňovaním práva Únie podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora, vyžaduje, aby sa s týmto plnením začalo bezprostredne a aby sa dovŕšilo v najkratšej možnej lehote. ( 60 )

132.

Po tretie, pokiaľ ide o platobnú schopnosť Helénskej republiky, Súdny dvor v ustálenej judikatúre na účely výpočtu finančných sankcií súhlasil zohľadniť HDP dotknutého členského štátu a počet hlasov, ktorými tento štát disponuje v Rade. ( 61 )

133.

Pokiaľ ide o HDP, Súdny dvor v súvislosti s Helénskou republikou, ktorej HDP od roku 2010 prudko kleslo v nadväznosti na krízu jej štátneho dlhu, už rozhodol, že bolo potrebné vziať do úvahy najnovší vývoj tohto HDP. ( 62 )

134.

Na tento účel treba zohľadniť skutočnosť, že grécke HDP sa od roku 2010 do roku 2016 znížilo o 25,5 %. ( 63 )

135.

Pokiaľ ide o kritérium počtu hlasov, ktorými disponuje Helénska republika v Rade, treba vziať do úvahy skutočnosť, že ako uviedol tento členský štát, systém váženia hlasov už neexistuje.

136.

Naproti tomu systém dvojitej väčšiny zavedený článkom 16 ods. 4 ZEÚ stanovuje, že „kvalifikovaná väčšina [je] vymedzená ako väčšina rovnajúca sa najmenej 55 % členov Rady, ktorí pozostávajú najmenej z pätnástich členov a zastupujú členské štáty zahŕňajúce najmenej 65 % obyvateľstva Únie“.

137.

Žiadne z týchto nových kritérií však nemôže adekvátne nahradiť kritérium počtu hlasov v rozhodovacom procese Rady.

138.

Pokiaľ totiž ide o väčšinu členských štátov, na rozdiel od systému váženia hlasov sú si teda všetky členské štáty rovné v tom zmysle, že každý z nich má jediný hlas. Za týchto podmienok sa už nedá uplatniť vzorec používaný Komisiou. ( 64 )

139.

Pokiaľ ide o počet obyvateľstva, nie je vylúčené, že niektoré členské štáty s istým počtom obyvateľov majú slabšiu platobnú schopnosť ako iné členské štáty, ktoré majú menší počet obyvateľstva. Toto kritérium je tiež irelevantné na účely výpočtu výšky penále.

140.

Z týchto dôvodov som dospel k záveru, že treba upustiť od kritéria počtu hlasov, ktorými disponuje dotknutý členský štát v Rade, ako to už urobil Súdny dvor vo svojom rozsudku z 22. februára 2018, Komisia/Grécko (C‑328/16, EU:C:2018:98), keďže počet hlasov už nemá vplyv v rozhodovacom procese Rady a keďže nové pravidlo uvedené v článku 16 ods. 4 ZEÚ neposkytuje žiadne uspokojivé kritérium určenia platobnej schopnosti dotknutého členského štátu. ( 65 )

141.

So zreteľom na tieto okolnosti, najmä na značnú sumu pomoci, ktorá sa má vymôcť, a trvanie porušenia, a vzhľadom na potrebu motivovať Helénsku republiku ukončiť vytýkané nesplnenie povinnosti považujem za vhodné určiť polročné penále namiesto denného penále.

142.

Konštatujem totiž, že na účely vykonania rozhodnutia 2009/610 Komisia stanovila lehotu štyroch mesiacov ( 66 ) a na splnenie záväzkov spresnených v liste z 1. decembra 2010 Komisia poskytla Helénskej republike a spoločnosti EN lehotu šiestich mesiacov. Považujem to za zrejmé vzhľadom na to, že opatrenia, ktoré treba prijať na účely výkonu tohto rozhodnutia alebo splnenia záväzkov uvedených v tomto liste, akými sú predaj aktív na dražbe alebo prijatie legislatívnych opatrení na zrušenie koncesie na suchý dok, nemôžu byť prijaté zo dňa na deň. V súčasnosti to má osobitný význam, keďže EN prešla do osobitnej správy, pričom tento postup môže podľa článku 69 zákona č. 4307/2014 trvať až dvanásť mesiacov.

143.

Pokiaľ ide o výšku penále, uvádzam, že vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 2. decembra 2014, Komisia/Grécko (C‑378/13, EU:C:2014:2405), a ktorá sa týkala životného prostredia, Súdny dvor určil polročné penále vo výške 14520000 eur, keďže Helénska republika neprijala žiadne opatrenie potrebné na vykonanie rozsudku zo 6. októbra 2005, Komisia/Grécko (C‑502/03, neuverejnený, EU:C:2005:592), zatiaľ čo Komisia navrhovala denné penále vo výške 71193,60 eura (čo by zodpovedalo polročnému penále vo výške 12814848 eur).

144.

Vzhľadom na vyššie uvedené a osobitne na závažnosť a trvanie porušenia, ale aj na zníženie gréckeho HDP v týchto posledných rokoch navrhujem stanoviť polročné penále vo výške 9500000 eur, teda asi 1,5 % sumy pomoci, ktorá sa má vymôcť. ( 67 )

145.

Ak Súdny dvor môže stanoviť klesajúce penále na účely zohľadnenia prípadného progresu dosiahnutého dotknutým členským štátom, domnievam sa, že je možné stanoviť aj rastúce penále v prípade, že by sa členský štát naďalej nezosúladil s prvým rozsudkom Súdneho dvora. V prejednávanej veci by sa penále mohlo zvýšiť o 2000000 eur za polrok až do okamihu, kým Helénska republika v celom rozsahu vyhovie rozsudku z 28. júna 2012, Komisia/Grécko (C‑485/10, neuverejnený, EU:C:2012:395).

146.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol, že Helénska republika je povinná zaplatiť Komisii na účet „Vlastné zdroje Európskej únie“ polročné penále vo výške 9500000 eur odo dňa vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci až do dňa vykonania rozsudku z 28. júna 2012, Komisia/Grécko (C‑485/10, neuverejnený, EU:C:2012:395), ktoré bude zvýšené o 2000000 eur za každý polrok nasledujúci po prvom polroku od vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci a až do dňa vykonania rozsudku z 28. júna 2012, Komisia/Grécko (C‑485/10, neuverejnený, EU:C:2012:395).

147.

Pokiaľ ide o výšku paušálnej pokuty, Komisia navrhuje, aby ju Súdny dvor určil vynásobením dennej sumy počtom dní trvania porušenia.

148.

Komisia navrhuje uplatniť na výpočet paušálnej pokuty rovnaký koeficient závažnosti, teda „5“ a rovnaký faktor „n“ ako v rámci penále. Naproti tomu, základný paušál na výpočet paušálnej pokuty by bol stanovený na 220 eur na deň. Koeficient trvania by sa na rozdiel od výpočtu penále neuplatnil.

149.

Komisia na tomto základe navrhuje prijať paušálnu pokutu vypočítanú vynásobením sumy 3828 eur počtom dní, ktoré uplynuli medzi vyhlásením rozsudku z 28. júna 2012, Komisia/Grécko (C‑485/10, neuverejnený, EU:C:2012:395), a dátumom, kedy si Helénska republika splnila svoje povinnosti, alebo, ak k tomu nedošlo, dátumom vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci.

150.

Helénska republika neuviedla konkrétne tvrdenia v súvislosti s paušálnou pokutou. V rozsahu, v akom Komisia používa pri svojom výpočte rovnaké kritériá, ako sú kritériá použité na výpočet penále, ako sú závažnosť a trvanie porušenia, je potrebné vziať do úvahy tvrdenia Helénskej republiky uvádzané vo vzťahu k penále.

151.

Súdny dvor už rozhodol, že v rámci výkonu voľnej úvahy, ktorá mu prináleží v danej oblasti, je oprávnený kumulatívne uložiť penále a paušálnu pokutu. ( 68 )

152.

Podľa Súdneho dvora „zásada uloženia paušálnej pokuty sa zakladá hlavne na hodnotení dôsledkov, ktoré má nesplnenie povinností dotknutým členským štátom na súkromné a verejné záujmy, najmä ak nesplnenie povinnosti pretrvávalo počas dlhého obdobia po rozsudku, v ktorom bolo pôvodne určené“ ( 69 ).

153.

Okrem toho „toto uloženie paušálnej pokuty v každom konkrétnom prípade nutne závisí od všetkých relevantných faktorov, ktoré sa týkajú tak charakteristík konštatovaného nesplnenia povinnosti, ako aj samotného postoja dotknutého členského štátu, ktorého sa konanie začaté podľa článku 260 ZFEÚ týka. V tejto súvislosti priznáva uvedené ustanovenie Súdnemu dvoru širokú mieru voľnej úvahy pri rozhodovaní o tom, či existuje dôvod, či uloží alebo neuloží túto sankciu“ ( 70 ).

154.

Ako uvádza Komisia, v predmetnom spore existuje opakované porušovanie zo strany Helénskej republiky v oblasti štátnej pomoci. ( 71 ) Táto skutočnosť a v prejednávanej veci najmä nevymoženie ani jediného eura na účely dosiahnutia súladu s rozsudkom z 28. júna 2012, Komisia/Grécko (C‑485/10, neuverejnený, EU:C:2012:395), predstavujú dostatočné ukazovatele toho, že účinná prevencia pred opakovaním podobných porušení práva Únie v budúcnosti si môže vyžadovať prijatie takého odstrašujúceho opatrenia, akým je uloženie paušálnej pokuty. ( 72 )

155.

Za týchto okolností Súdny dvor stanovuje výšku tejto pokuty tak, aby bola jednak prispôsobená okolnostiam danej veci a jednak bola primeraná uskutočnenému porušeniu. ( 73 ) V tomto kontexte zohľadňuje závažnosť zisteného porušenia, jeho trvanie, ako aj platobnú schopnosť dotknutého členského štátu. ( 74 )

156.

Prejednávaná vec obsahuje viacero skutočností, ktoré spochybňujú existenciu skutočnej vôle gréckych orgánov vykonať rozhodnutie 2009/610 alebo v plnom rozsahu splniť svoje záväzky uvedené v liste z 1. decembra 2010.

157.

V tomto smere treba uviesť, že Helénska republika v článku 11 rámcovej zmluvy v podstate sľúbila spoločnosti EN a jej akcionárom (starým a novým) dosiahnuť definitívnym spôsobom od Komisie, že k výkonu rozhodnutia 2009/610 dôjde bez toho, aby bola EN povinná vrátiť sumy pomoci, a to v marci 2010, to znamená ešte predtým, než Komisia schválila zoznam záväzkov uvedených v liste z 1. decembra 2010, a predtým, než ich EN formálne akceptovala.

158.

Helénska republika však nemohla dať platne takýto prísľub spoločnosti EN a jej nadobúdateľom, hoci bol vyžadovaný zo strany skupiny ADM (a následne zo strany skupiny Privinvest) ako podmienka odkúpenia 75,1 % akcií EN. ( 75 ) Takýto prísľub, ktorý neuznáva záväzný charakter práva Únie v oblasti štátnej pomoci, je totiž neplatný.

159.

Okrem toho grécke orgány nepovažovali vymoženie nezlučiteľnej pomoci za prioritu a naopak konali takým spôsobom, že vymoženie pomoci sa napokon naťahuje, keď síce prijali opatrenia potrebné na tento účel, ale nedostatočné a navyše extrémne pomalým spôsobom. Z dôvodu tohto zdržovania sa suma pomoci, ktorá sa má vymôcť, zvýšila s úrokmi z omeškania zo sumy 256000000 eur na sumu 670000000 eur.

160.

Grécke orgány napríklad zaslali spoločnosti EN prvý príkaz na vrátenie nezlučiteľnej pomoci až 4. decembra 2015 ( 76 ), teda jedenásť mesiacov po výzve Komisie a viac než troch rokoch po vydaní rozsudku z 28. júna 2012, Komisia/Grécko (C‑485/10, neuverejnený, EU:C:2012:395), o nesplnení povinnosti. O zaradenie spoločnosti EN pod osobitnú správu požiadali až 13. októbra 2017, teda takmer 2 roky od vydania prvého príkazu na vrátenie pomoci.

161.

Navyše, aj keď vyšlo najavo, že EN a jej akcionári nebudú spolupracovať pri splnení záväzkov uvedených v liste z 1. decembra 2010, Helénska republika neprijala žiadne opatrenie s cieľom začať konkurzné konanie alebo osobitnú správu voči spoločnosti EN na účely vymáhania pomoci, a to napriek tomu, že grécke súdy zamietli návrh na odklad výkonu, podaný zo strany spoločnosti EN voči príkazom na vrátenie pomoci. ( 77 )

162.

Je síce pravda, že rozhodcovský súd ICC uznesením o predbežnom opatrení zakázal Helénskej republike začať konkurzné konanie voči spoločnosti EN bez toho, aby bol o tom vopred informovaný, a rozhodnutím z 27. júna 2017 nariadil Helénskej republike zdržať sa každého opatrenia, ktoré by mohlo zmeniť kontrolu nad spoločnosťou EN až do vyhlásenia konečného rozsudku, pričom tento zákaz zahŕňal postup osobitnej správy.

163.

Právom uplatniteľným na spor medzi spoločnosťou EN, jej akcionármi a Helénskou republikou je však grécke právo a rozhodcovské konanie pred ICC podlieha tomuto právu, keďže sídlo rozhodcovského súdu ICC bolo stanovené v Aténach (Grécko). Vzhľadom na to, že právo Únie je súčasťou gréckeho práva, ( 78 ) tento rozhodcovský súd nemohol na jednej strane platne zabrániť Helénskej republike začať konkurzné konanie proti spoločnosti EN ako opatrenie predstavujúce krajné riešenie na účely vymáhania nezlučiteľnej pomoci a na druhej strane Helénska republika nemôže odôvodniť nevykonanie rozhodnutia 2009/610 odvolaním sa na uznesenia uvedeného súdu.

164.

Na základe predchádzajúcich úvah a vzhľadom na zníženie gréckeho HDP o 25,5 % od roku 2010 do roku 2016 považujem za vhodné navrhnúť, aby Súdny dvor uložil Helénskej republike povinnosť zaplatiť paušálnu pokutu vo výške 13000000 eur, teda asi 2 % pomoci, ktorá sa má vymôcť.

165.

Komisia na pojednávaní požiadala Súdny dvor o objasnenie týkajúce sa výkonu rozhodcovského rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní pred ICSID, ktorý by uložil Helénskej republike povinnosť zaplatiť náhradu škody za prípadné vymoženie pomoci alebo opatrenia prijaté na tento účel, ako je likvidácia EN. ( 79 )

166.

V rozsudku, ktorý bude vyhlásený v tejto veci, Súdny dvor môže prejednať len tie výhrady, ktoré Komisia predložila vo výzve adresovanej Helénskej republike. Obdobná kvalifikácia nemôže byť akceptovaná, pokiaľ ide o žiadosť o objasnenie zo strany Komisie.

167.

Z tohto dôvodu tento návrh Komisie možno prejednať iba v rámci samostatnej žaloby o nesplnenie povinnosti smerujúcej k určeniu, že Helénska republika by vykonaním tohto rozsudku nesplnila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo Zmluvy o FEÚ.

168.

V súčasnosti neexistuje nijaký rozsudok v rámci predmetného rozhodcovského konania ICSID.

169.

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla uložiť Helénskej republike povinnosť nahradiť trovy konania a bolo konštatované nesplnenie povinnosti týmto štátom, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania.

170.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: