EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62017CC0021

Návrhy prednesené 29. mája 2018 – generálny advokát M. Wathelet.

Digital reports (Court Reports - general)

ECLI identifier: ECLI:EU:C:2018:341

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MELCHIOR WATHELET

prednesené 29. mája 2018 ( 1 )

Vec C‑21/17

Catlin Europe SE

proti

O. K. Trans Praha spol. s r. o.

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Nejvyšší soud (Česká republika)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Súdna spolupráca v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie (ES) č. 1896/2006 – Európske konanie o platobnom rozkaze – Doručenie platobného rozkazu spolu s návrhom na vydanie rozkazu – Nepreloženie návrhu na vydanie rozkazu – Európsky platobný rozkaz vyhlásený za vykonateľný – Návrh na preskúmanie po uplynutí lehoty na podanie odporu“

1.

Týmto návrhom na začatie prejudiciálneho konania Nejvyšší soud (Česká republika) žiada o výklad nariadenia (ES) č. 1896/2006 ( 2 ) v rámci sporu medzi dvomi spoločnosťami (Catlin Europe SE a O. K. Trans Praha spol. s r. o.) vo veci európskeho konania o platobnom rozkaze.

I. Právny rámec

A.   Nariadenie č. 1896/2006

2.

Ako vyplýva z odôvodnení 1 a 2 nariadenia č. 1896/2006, v rámci vytvorenia priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb osôb, má Európska únia prijať opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach s cezhraničnými dôsledkami, ktoré sú potrebné pre dobré fungovanie vnútorného trhu a ktoré zahŕňajú odstraňovanie prekážok riadneho fungovania občianskeho súdneho konania.

3.

Ďalej sa podľa odôvodnení 9 a 29 uvedeného nariadenia má zaviesť rýchly a účinný mechanizmus na vymáhanie nepopretých peňažných pohľadávok v Európskej únii.

4.

Článok 1 ods. 1 nariadenia č. 1896/2006 stanovuje:

„Účelom tohto nariadenia je:

a)

zjednodušiť a urýchliť súdne konanie a znížiť náklady na takéto konanie v cezhraničných sporoch, ktoré sa týkajú nepopretých peňažných pohľadávok, zavedením európskeho konania o platobnom rozkaze,

a

b)

umožniť voľný pohyb európskych platobných rozkazov medzi členskými štátmi ustanovením minimálnych požiadaviek, ktorých dodržiavanie vylúči potrebu akýchkoľvek konaní, ktoré sa majú iniciovať v členskom štáte výkonu pred uznaním a výkonom európskeho platobného rozkazu.“

5.

Článok 2 tohto nariadenia vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. …“

6.

Článok 7 toho istého nariadenia stanovuje:

„1.   Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu sa podáva prostredníctvom vzorového tlačiva A ako je uvedené v prílohe I.

2.   Návrh obsahuje:

a)

mená a adresy strán, prípadne mená ich zástupcov a označenie súdu, na ktorý sa návrh podáva,

b)

výšku pohľadávky vrátane istiny a prípadne úroku, zmluvných pokút a nákladov,

c)

ak sa požadujú úroky z pohľadávky, úrokovú sadzbu a dobu, za ktorú sa požaduje úrok, pokiaľ sa k istine podľa práva členského štátu pôvodu automaticky nepripisuje úrok zo zákona,

d)

predmet sporu vrátane opisu okolností, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva ako na základ pohľadávky, prípadne požadovaného úroku,

e)

označenie dôkazov odôvodňujúcich pohľadávku,

f)

odôvodnenie právomoci súdu/súdov,

a

g)

cezhraničný charakter sporu v zmysle článku 3.

…“

7.

V článku 8 nariadenia č. 1896/2006 sa stanovuje:

„Súd konajúci vo veci návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu preskúma čo najskôr a na základe tlačiva návrhu, či sú splnené požiadavky ustanovené v článkoch 2, 3, 4, 6 a 7 a či sa pohľadávka javí byť opodstatnená a návrh prípustný. …“

8.

Článok 12 tohto nariadenia znie:

„1.   Ak sú splnené požiadavky ustanovené v článku 8, súd čo najskôr a obvykle do 30 dní od podania návrhu vydá európsky platobný rozkaz prostredníctvom vzorového tlačiva E, ako je uvedené v prílohe V.

2.   Európsky platobný rozkaz sa vydáva spolu s vyhotovením tlačiva návrhu. …

3.   V európskom platobnom rozkaze sa odporca poučí, že má možnosť:

a)

zaplatiť navrhovateľovi sumu uvedenú v rozkaze,

alebo

b)

namietať proti rozkazu zaslaním odporu na súd pôvodu do 30 dní odo dňa doručenia rozkazu odporcovi.

4.   V európskom platobnom rozkaze sa odporcovi oznámi, že

a)

rozkaz bol vydaný iba na základe informácií, ktoré poskytol navrhovateľ a súd ich neoveroval,

b)

sa rozkaz stane vykonateľným, ak sa na súd nepodá odpor v súlade s článkom 16,

c)

keď sa podá odpor, konanie pokračuje na príslušných súdoch členského štátu pôvodu v súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania, pokiaľ navrhovateľ vyslovene nepožiadal o ukončenie konania v takom prípade.

5.   Súd zabezpečí, aby bol rozkaz doručený odporcovi v súlade s vnútroštátnym právom spôsobom, ktorý spĺňa minimálne požiadavky ustanovené v článkoch 13, 14 a 15.“

9.

Článok 16 ods. 1 až 3 uvedeného nariadenia stanovuje:

„1.   Odporca môže na súd pôvodu podať odpor proti európskemu platobnému rozkazu…

2.   Odpor sa musí zaslať do 30 dní od doručenia rozkazu odporcovi.

3.   Odporca v odpore uvedie, že pohľadávku popiera, pričom nemusí uviesť dôvody.“

10.

Podľa článku 18 tohto nariadenia:

„1.   Ak v lehote ustanovenej v článku 16 ods. 2 po zohľadnení primeranej lehoty na doručenie odporu, nebol na súd pôvodu odpor doručený, súd bezodkladne vyhlási európsky platobný rozkaz za vykonateľný prostredníctvom vzorového tlačiva G ako je uvedené v prílohe VII. Súd pôvodu overí deň doručenia.

3.   Súd zašle vykonateľný európsky platobný rozkaz navrhovateľovi.“

11.

Článok 19 nariadenia č. 1896/2006 znie:

„Európsky platobný rozkaz, ktorý sa stal vykonateľným v členskom štáte pôvodu, sa uzná a vykoná v iných členských štátoch bez potreby doložky vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti namietať proti jeho uznaniu.“

12.

Článok 20 tohto nariadenia, nazvaný „Preskúmanie vo výnimočných prípadoch“, stanovuje:

„1.   Po uplynutí lehoty ustanovenej v článku 16 ods. 2 je odporca oprávnený podať návrh na preskúmanie európskeho platobného rozkazu na príslušnom súde členského štátu pôvodu, ak:

a)

i)

bol platobný rozkaz doručený jedným zo spôsobov uvedených v článku 14;

a

ii)

doručenie sa bez zavinenia na jeho strane neuskutočnilo v primeranom čase na prípravu jeho obhajoby

alebo

b)

odporcovi bolo zabránené namietať proti pohľadávke z dôvodu vyššej moci, alebo z dôvodu mimoriadnych okolností bez jeho vlastného zavinenia,

za predpokladu, že v oboch prípadoch koná bez zbytočného odkladu.

2.   Po uplynutí lehoty stanovenej v článku 16 ods. 2 je odporca oprávnený požiadať aj o preskúmanie európskeho platobného rozkazu na príslušnom súde členského štátu pôvodu, kde bol európsky platobný rozkaz zjavne chybne vydaný, s prihliadnutím na požiadavky ustanovené v tomto nariadení alebo z dôvodu iných výnimočných okolností.

3.   Ak súd zamietne návrh odporcu s odôvodnením, že sa neuplatňuje žiaden z dôvodov na preskúmanie uvedených v odsekoch 1 a 2, európsky platobný rozkaz zostáva v platnosti.

Ak súd rozhodne, že preskúmanie je odôvodnené jedným z dôvodov ustanovených v odsekoch 1 a 2, európsky platobný rozkaz sa stane neplatným.“

13.

Článok 27 nariadenia č. 1896/2006 s názvom „Vzťah k nariadeniu (ES) č. 1348/2000“ stanovuje:

„Toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 z 29. mája 2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych dokumentov v občianskoprávnych a obchodných veciach [Ú. v. ES L 160, 2000, s. 37; Mim. vyd. 19/001, s. 227].“

14.

Podľa článku 33 druhého odseku nariadenia č. 1896/2006 sa toto nariadenie uplatňuje od 12. decembra 2008.

15.

Príloha I uvedeného nariadenia obsahuje tlačivo A s názvom „Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu“.

16.

Tlačivo E pre vydanie európskeho platobného rozkazu sa nachádza v prílohe V tohto nariadenia.

B.   Nariadenie č. 1393/2007

17.

V záujme zabezpečenia správneho fungovania vnútorného trhu je cieľom nariadenia č. 1393/2007 ( 3 ) v súlade s jeho odôvodnením 2 zlepšiť efektívnosť a rýchlosť súdnych konaní vytvorením zásady odosielania súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach určených na doručenie medzi členskými štátmi.

18.

Odôvodnenia 7 až 10 a 12 tohto nariadenia okrem iného uvádzajú:

„(7)

Rýchlosť pri odoslaní odôvodňuje použitie všetkých vhodných prostriedkov za predpokladu, že sa dodržia určité podmienky týkajúce sa čitateľnosti a spoľahlivosti doručených písomností. Bezpečnosť odosielania vyžaduje, aby sa k odosielanej písomnosti pripojilo vzorové tlačivo, ktoré sa vyplní v úradnom jazyku miesta alebo v jednom z úradných jazykov miesta, kde sa má doručenie vykonať, alebo v inom jazyku, ktorý predmetný členský štát prijíma.

(10)

S cieľom zabezpečiť účinnosť tohto nariadenia by sa možnosť odmietnuť doručenie písomností mala obmedziť len na výnimočné situácie.

(11)

S cieľom uľahčiť odosielanie a doručovanie písomností medzi členskými štátmi by sa mali používať vzorové tlačivá uvedené v prílohách k tomuto nariadeniu.

(12)

Prijímajúci orgán by mal adresáta písomne na vzorovom tlačive informovať, že môže písomnosť, ktorá má byť doručená, odmietnuť prevziať v čase jej doručenia alebo ju môže do jedného týždňa vrátiť prijímajúcemu orgánu, ak nie je v jazyku, ktorému rozumie, ani v úradnom jazyku miesta doručenia alebo v jednom z úradných jazykov miesta doručenia. Toto pravidlo by malo platiť aj pre ďalšie doručenie, ak si už adresát uplatnil svoje právo na odmietnutie. … Malo by sa stanoviť, že doručenie odmietnutej písomnosti je možné nahradiť doručením prekladu písomnosti adresátovi.“

19.

Nariadenie č. 1393/2007 je uplatniteľné podľa jeho článku 1 ods. 1 v občianskych a obchodných veciach, keď sa má zaslať súdna alebo mimosúdna písomnosť z jedného členského štátu do iného, aby sa tam doručila.

20.

Kapitola II nariadenia č. 1393/2007 obsahuje ustanovenia, ktoré stanovujú rôzne prostriedky odosielania a doručovania súdnych písomností.

21.

V tejto kapitole sa okrem iného nachádza článok 8 tohto nariadenia s názvom „Odmietnutie prevzatia písomnosti“, podľa ktorého:

„1.   Prijímajúci orgán na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe II informuje adresáta o tom, že môže doručovanú písomnosť odmietnuť prevziať pri jej doručení alebo ju môže vrátiť prijímajúcemu orgánu v lehote jedného týždňa, pokiaľ písomnosť nie je napísaná v jednom z nasledujúcich jazykov alebo k nej nie je pripojený preklad do niektorého z nasledujúcich jazykov:

a)

jazyk, ktorému adresát rozumie, alebo

b)

úradný jazyk prijímajúceho členského štátu, alebo ak je v danom členskom štáte niekoľko úradných jazykov, úradný jazyk alebo jeden z úradných jazykov miesta, kde sa má doručiť.

2.   Ak bol prijímajúci orgán informovaný, že adresát odmietol podľa odseku 1 prevziať písomnosť, okamžite o tom informuje odosielajúci orgán osvedčením podľa článku 10 a vráti žiadosť a písomnosti, ktorých preklad sa vyžaduje.

3.   Ak adresát odmietol podľa odseku 1 písomnosť prevziať, doručenie písomnosti možno napraviť tak, že písomnosť s prekladom do jazyka uvedeného v odseku 1 sa adresátovi doručí v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia. V takom prípade je dňom doručenia písomnosti deň, keď sa písomnosť s prekladom doručí v súlade s právnym poriadkom prijímajúceho členského štátu. Ak sa podľa právneho poriadku členského štátu písomnosť musí doručiť v určitej lehote, dátum, ktorý sa vezme do úvahy vo vzťahu k žiadateľovi, je deň doručenia pôvodnej písomnosti určený podľa článku 9 ods. 2.

…“

22.

Vzorové tlačivo s názvom „Informovanie adresáta o práve odmietnuť prevziať písomnosť“, ktoré je uvedené v prílohe II nariadenia č. 1393/2007, obsahuje nasledujúcu poznámku do pozornosti adresáta písomnosti:

„Túto písomnosť môžete odmietnuť prevziať, ak nie je vyhotovená ani v jazyku, ktorému rozumiete, ani v úradnom jazyku miesta doručenia alebo v jednom z úradných jazykov miesta doručenia, ani k nej nie je pripojený preklad do niektorého z týchto jazykov.

Ak si želáte využiť toto právo, prevzatie písomnosti musíte odmietnuť pri jej doručení priamo osobe, ktorá písomnosť doručuje, alebo písomnosť musíte do jedného týždňa vrátiť na nižšie uvedenú adresu s vyhlásením, že ju odmietate prevziať.“

23.

Toto vzorové tlačivo obsahuje aj „vyhlásenie adresáta“, ktoré musí tento adresát v prípade, že odmietne prevziať dotknutú písomnosť, podpísať, a ktoré znie nasledovne:

„Odmietam prevziať pripojenú písomnosť, pretože nie je vyhotovená ani v jazyku, ktorému rozumiem, ani v úradnom jazyku miesta doručenia alebo v jednom z úradných jazykov miesta doručenia, ani k nej nie je pripojený preklad do niektorého z týchto jazykov.“

24.

Nakoniec vzorové tlačivo stanovuje, že v tomto prípade musí adresát zvoliť spomedzi úradných jazykov Európskej únie jazyk alebo jazyky, ktorým rozumie.

25.

Podľa článku 25 nariadenia č. 1393/2007:

„1.   Nariadenie (ES) č. 1348/2000 sa zrušuje s účinnosťou odo dňa uplatňovania tohto nariadenia.

2.   Odkazy na ustanovenia zrušeného nariadenia sa považujú za odkazy na toto nariadenie…“

26.

Podľa článku 26 druhého odseku nariadenia č. 1393/2007 sa toto nariadenie uplatňuje od 13. novembra 2008.

II. Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

27.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že O. K. Trans Praha, spoločnosť založená podľa českého práva, podala na Okresní soud Praha – západ (Česká republika) návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu proti spoločnosti Catlin Innsbruck GmbH so sídlom v Rakúsku. Počas konania došlo k zlúčeniu spoločnosti Catlin Innsbruck s Catlin Europe, ďalšou spoločnosťou skupiny Catlin, ktorá má sídlo v Kolíne nad Rýnom (Nemecko). Catlin Europe sa stala právnym nástupcom Catlin Innsbruck vo veci samej.

28.

Okresní soud Praha – západ tomuto návrhu vyhovel a 1. augusta 2012 vydal požadovaný európsky platobný rozkaz.

29.

Tento rozkaz bol spoločnosti Catlin Europe doručený 3. augusta 2012 a vykonateľným sa stal 3. septembra 2012.

30.

Spoločnosť Catlin Europe podala 21. decembra 2012, teda po uplynutí lehoty na podanie odporu podľa článku 16 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006, návrh na preskúmanie uvedeného platobného rozkazu na základe článku 20 ods. 2 tohto nariadenia.

31.

Tento návrh spoločnosť Catlin Europe odôvodnila tým, že v rozpore s článkom 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 nebola prostredníctvom vzorového tlačiva uvedeného v prílohe II tohto nariadenia informovaná o jej práve odmietnuť prevziať doručovanú písomnosť, keďže k nej nebol pripojený preklad.

32.

V prejednávanej veci bolo totiž vyhotovenie tlačiva návrhu na vydanie platobného rozkazu, ku ktorému bol v súlade s požiadavkami článku 12 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 pripojený platobný rozkaz z 1. augusta 2012, iba v českom jazyku a nebol k nemu pripojený preklad do nemeckého jazyka.

33.

V tejto súvislosti spoločnosť Catlin Europe zastáva názor, že toto nepripojenie prekladu tlačiva návrhu na vydanie platobného rozkazu jej znemožnilo porozumieť návrhu na začatie konania, čo v zmysle článku 20 ods. 2 uvedeného nariadenia predstavuje takú výnimočnú okolnosť, ktorá odôvodňuje preskúmanie tohto rozkazu na základe tohto ustanovenia.

34.

Okresní soud Praha – západ však tento návrh na preskúmanie zamietol uznesením z 8. apríla 2013, ktoré bolo potvrdené v odvolacom konaní 17. júna 2013 Krajským soudem v Prahe.

35.

Podľa tohto súdu bol európsky platobný rozkaz spoločnosti Catlin Europe riadne doručený v súlade s požiadavkami článku 14 nariadenia č. 1896/2006. Okrem toho nepoučenie adresáta o možnosti odmietnuť prevziať doručovanú písomnosť podľa článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 nemôže spôsobiť neplatnosť rozkazu, ani odôvodniť jeho preskúmanie, pretože nariadenie č. 1896/2006 takýto dôsledok nestanovuje.

36.

Spoločnosť Catlin Europe podala dovolanie na Nejvyšší soud.

37.

Tento súd sa pýta, či nedodržanie požiadaviek článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 vo veci, ktorú prejednáva, odôvodňuje preskúmanie rozkazu podľa článku 20 nariadenia č. 1896/2006.

38.

Konkrétne nariadenie č. 1896/2006 neobsahuje žiadne ustanovenie o jazyku, v ktorom musí byť návrh na vydanie platobného rozkazu odporcovi doručený. Navyše, na rozdiel od nariadenia č. 1393/2007, stanovuje nariadenie č. 1896/2006 špecifické pravidlá založené na používaní vzorových tlačív uvedených v jeho prílohách, ktoré musia byť v zásade vyplnené pomocou vopred stanovených číselných kódov. Vnútroštátny súd sa preto pýta, či možno čisto formálnu procesnú vadu, na akú sa odvoláva spoločnosť Catlin Europe, považovať za vadu, ktorá by porušovala jej právo na obhajobu.

39.

Za týchto okolností Nejvyšší soud rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Je potrebné článok 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006… vykladať tak, že absencia poučenia adresáta o možnosti odmietnuť prijatie doručovanej písomnosti podľa článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007… zakladá právo žalovaného (adresáta) žiadať o preskúmanie európskeho platobného rozkazu podľa článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006…?“

III. Analýza

A.   Zhrnutie argumentácie strán

40.

Písomné pripomienky predložila O. K. Trans Praha, grécka, talianska a rakúska vláda, ako aj Európska komisia. Pojednávanie nebolo navrhnuté, ani Súdnym dvorom nariadené.

41.

Spoločnosť O. K. Trans Praha sa domnieva, že v prejednávanej veci neexistuje žiadna výnimočná okolnosť, ktorá by odôvodňovala preskúmanie európskeho platobného rozkazu podľa článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006.

42.

Tomuto európskemu konaniu o platobnom rozkaze totiž predchádzali tri ďalšie konania rovnakého druhu a v rámci každého z týchto troch konaní spoločnosť Catlin Europe podala odpor, čo preukazuje, že si bola možností jej obhajoby vedomá. Nepoučenie o možnosti odmietnuť prevziať predmetnú zásielku sa preto jej práva na obhajobu nijako nedotklo.

43.

Skutočnosť, že v tomto konaní nebol podaný žiaden odpor, je dôsledkom omylu, ktorého sa dopustil zamestnanec spoločnosti Catlin Europe, ktorá sa teraz snaží tento omyl napraviť pokusom o preskúmanie.

44.

Grécka vláda poukazuje na to, že cieľom, ktorý nariadenia č. 1896/2006 a č. 1393/2007 sledujú, je zabezpečenie spravodlivej rovnováhy medzi záujmami navrhovateľa a záujmami odporcu, a to prostredníctvom zosúladenia cieľov efektívnosti a rýchlosti odosielania procesných písomností s požiadavkou zabezpečenia primeranej ochrany práva adresáta týchto písomností na obhajobu.

45.

Ďalej z ustálenej judikatúry vyplýva, že podľa nariadenia č. 1393/2007 je prijímajúci orgán pri doručovaní súdnej alebo mimosúdnej písomnosti jej adresátovi povinný v každom prípade k tejto písomnosti pripojiť vzorové tlačivo uvedené v prílohe II tohto nariadenia, aby bol tento adresát poučený o svojom práve túto písomnosť odmietnuť prevziať, ak nie je vyhotovená v jazyku alebo preložená do jazyka, ktorému rozumie, alebo má rozumieť. ( 4 )

46.

Z toho vyplýva, že výklad možnosti preskúmania európskeho platobného rozkazu vo výnimočných prípadoch, aké stanovuje článok 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006, by nemal viesť k oslabeniu práva adresáta takéhoto rozkazu na obhajobu.

47.

Je pritom evidentné, že keď odporca nie je bez primeraného prekladu schopný porozumieť obsahu návrhu na vydanie platobného rozkazu, a teda pohľadávke voči nemu uplatnenej, dochádza k porušeniu práva na obhajobu, keďže sa za týchto okolností nemôže so znalosťou veci rozhodnúť, či návrh má, alebo naopak nemá namietať.

48.

V dôsledku toho sa nepoučenie adresáta európskeho platobného rozkazu o jeho možnosti odmietnuť prevziať doručovanú písomnosť z dôvodu, že nie je v napísaná v jednom z jazykov alebo preložená do jedného z jazykov uvedených v článku 8 nariadenia č. 1393/2007, musí považovať za výnimočnú okolnosť v zmysle článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006, a teda za odôvodňujúcu preskúmanie podľa tohto ustanovenia.

49.

Naopak, podľa talianskej vlády nepoučenie adresáta o možnosti odmietnuť prevziať doručovanú písomnosť, ktorá nie je vyhotovená v jazyku adresáta alebo v jazyku, ktorému rozumie, ho neoprávňuje podať návrh na preskúmanie európskeho platobného rozkazu podľa článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006.

50.

Takýto formálny nedostatok preto nespôsobuje neplatnosť ani doručovanej písomnosti, ani postupu doručovania. Postup doručovania treba jednoducho napraviť tak, že sa dotknutej strane odovzdá vzorové tlačivo uvedené v prílohe II nariadenia č. 1393/2007, a lehota na podanie odporu podľa článku 16 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 začne plynúť až okamihom tejto nápravy. Za týchto okolností nie je v prejednávanom prípade splnený predpoklad uplatnenia článku 20 nariadenia č. 1896/2006, a to predloženie dôkazu odporcom o tom, že okolnosť, na ktorú sa odvoláva, mu zabránila podať odpor v stanovenej lehote.

51.

Okrem toho žiadna z okolností uvedených v tomto článku 20 a odôvodňujúca preskúmanie nezodpovedá nedostatku pri doručení z dôvodu nepoučenia adresáta o možnosti odmietnuť prevziať písomnosť.

52.

Rakúska vláda dospela k tomu istému záveru ako talianska vláda, avšak na základe čiastočne odlišnej argumentácie: hoci nariadenie č. 1896/2006 obsahuje určité ustanovenia o doručovaní európskeho platobného rozkazu odporcovi, neobsahuje však žiadne pravidlo o jazyku, v ktorom sa má doručenie uskutočniť.

53.

O otázkach v oblasti doručovania, ktoré nie sú týmto nariadením upravené, sa však má rozhodnúť podľa nariadenia č. 1393/2007.

54.

Z toho vyplýva, že podľa článku 8 nariadenia č. 1393/2007 sa európsky platobný rozkaz musí doručovať spolu s prekladom a ak sa doručí bez neho, odporca musí byť informovaný o svojom práve odmietnuť túto písomnosť prevziať.

55.

Nie je však jasné, či sa v niektorých prípadoch vyžaduje alebo môže vyžadovať aj preklad vyhotovenia návrhu na vydanie rozkazu.

56.

Podľa článku 12 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 sa európsky platobný rozkaz musí vydať spolu s vyhotovením návrhu na vydanie rozkazu.

57.

Na jednej strane sa tento návrh predkladá formou tlačiva, na ktorom navrhovateľ len zaznačí rôzne položky, aby odporca dokázal obsahu ľahko porozumieť tak, že si súbežne pozrie verziu tlačiva vypracovanú a zverejnenú vo svojom jazyku.

58.

Na druhej strane nie je vylúčené, aby návrh obsahoval aj dôležité vysvetlenia formou písaného textu.

59.

Ak by to tak bolo a pokiaľ adresát nebol informovaný o svojom práve odmietnuť písomnosť prevziať, aj keď nebola vyhotovená v jazyku, ktorému rozumie, bolo by potrebné určiť, či je doručenie platné.

60.

V tejto súvislosti možno tvrdiť, že platné nie je, a teda že lehota na podanie odporu buď nezačala plynúť, alebo že treba analogicky uplatniť článok 20 ods. 1 nariadenia č. 1896/2006.

61.

Naopak, uplatnenie odseku 2 toho istého článku sa pre takúto formálnu vadu nepripúšťa. Toto ustanovenie sa totiž týka len nedôvodného vydania európskeho platobného rozkazu v dôsledku vecnej chyby. Vo veci samej bol rozkaz vydaný dôvodne a k prípadnej čisto formálnej chybe došlo až v neskoršom štádiu konania, teda pri doručovaní odporcovi.

62.

Komisia sa domnieva, že dve procesné vady, ktorými bolo podľa spoločnosti Catlin Europe doručenie európskeho platobného rozkazu v prejednávanej veci poznačené – a síce skutočnosť, že po prvé vyhotovenie návrhu, na základe ktorého bol tento rozkaz vydaný a ktoré malo byť k nemu pripojené, nebolo napísané v jazyku, ktorému adresát rozumie, ani v úradnom jazyku alebo jednom z úradných jazykov prijímajúceho členského štátu, a po druhé, že odporca nebol informovaný o svojom práve odmietnuť prevziať písomnosť podľa článku 8 nariadenia č. 1393/2007 – nemôžu predstavovať mimoriadne okolnosti odôvodňujúce preskúmanie európskeho platobného rozkazu podľa článku 20 nariadenia č. 1896/2006.

63.

Akýkoľvek iný výklad nie je v súlade s účelom konania o európskom platobnom rozkaze.

64.

V tejto súvislosti je cieľom nariadenia č. 1896/2006 zjednodušiť a zrýchliť súdne konanie a znížiť náklady na takéto konanie v cezhraničných sporoch, ktoré sa týkajú nepopretých peňažných pohľadávok.

65.

Pre konanie existuje tlačivo návrhu, ktoré sa nachádza v prílohe k nariadeniu a je uverejnené vo všetkých úradných jazykoch Únie. Štandardizované tlačivo sa musí vyplniť za pomoci číselných kódov, ktoré sú vo všetkých jazykových verziách rovnaké, aby odporca mohol porozumieť tomu, že sa voči nemu začalo konanie, ako aj presnému obsahu návrhu a dôvodom, pre ktoré sa peňažná pohľadávka uplatňuje.

66.

Okrem toho by bol odporca informovaný o možnosti podať proti rozkazu odpor.

67.

Navyše právo požiadať o preskúmanie rozkazu sa obmedzuje na prípady, pre ktoré je príznačná existencia výnimočných okolností, z čoho vyplýva, že odporca nemá druhú možnosť namietať.

68.

V každom prípade možno nápravu ľahko uskutočniť zaslaním prekladu návrhu na vydanie rozkazu odporcovi.

B.   Posúdenie

69.

Vnútroštátny súd sa na jednej strane pýta, či sa nariadenia č. 1896/2006 a č. 1393/2007 majú vykladať v tom zmysle, že pri doručovaní európskeho platobného rozkazu odporcovi s bydliskom na území iného členského štátu v prípade, keď návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu nebol napísaný v jazyku alebo k nemu nebol pripojený preklad do jazyka, ktorému tento buď rozumie, alebo ktorý je úradným jazykom členského štátu výkonu, alebo, ak je v tomto členskom štáte niekoľko úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo jednom z úradných jazykov miesta, kde sa má uskutočniť doručenie, musí byť adresát riadne informovaný o svojom práve odmietnuť prevziať písomnosť prostredníctvom vzorového tlačiva nachádzajúceho sa v prílohe II nariadenia č. 1393/2007.

70.

Vnútroštátny súd sa na druhej strane pýta, aké sú dôsledky nepoučenia adresáta v rozpore s článkom 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 o jeho práve odmietnuť prijať doručovanú písomnosť a konkrétnejšie, či ide o takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala návrh na preskúmanie európskeho platobného rozkazu podľa článku 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006.

1. Prvá časť – uplatniteľnosť ustanovení článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 1896/2006

a) Judikatúra Súdneho dvora

71.

Odkazujem najmä na rozsudok z 2. marca 2017, Henderson (C‑354/15, EU:C:2017:157, konkrétne body 50 až 56 a citovanú judikatúru), ktorý sa už touto problematikou z hľadiska nariadenia č. 1393/2007 do veľkej miery zaoberal.

72.

Potvrdzujúc svoju predchádzajúcu judikatúru ( 5 ) Súdny dvor v bode 50 uvedeného rozsudku pripomína, že možnosť odmietnuť prevziať predmetnú písomnosť, ktorú stanovuje článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007, predstavuje právo adresáta tejto písomnosti.

73.

Potvrdzuje v ňom tiež, že právo odmietnuť prijať písomnosť, ktorá sa má doručiť, vyplýva z nevyhnutnosti chrániť právo adresáta tejto písomnosti na obranu v súlade s požiadavkami spravodlivého procesu zakotveného v článku 47 druhom odseku Charty základných práv Európskej únie a v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme. ( 6 ) Hoci totiž cieľom nariadenia č. 1393/2007 je v prvom rade zlepšiť efektívnosť a rýchlosť súdnych konaní, ako aj zabezpečiť riadny výkon spravodlivosti, Súdny dvor rozhodol, že tieto ciele nemožno dosiahnuť oslabením, a to akýmkoľvek spôsobom, účinného dodržiavania práva adresátov týchto písomností na obranu. ( 7 )

74.

Preto treba dbať nielen na to, aby adresát písomnosti skutočne prevzal predmetnú písomnosť, ale aj na to, aby mal možnosť spoznať a účinne a úplne pochopiť význam a dosah návrhu, ktorý bol proti nemu podaný v cudzine, tak, aby mohol účinne pripraviť svoju obranu a uplatniť svoje práva v členskom štáte pôvodu. ( 8 )

75.

Na to, aby právo odmietnutia nachádzajúce sa v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 mohlo užitočne vyvolať účinky, je nevyhnutné, aby bol adresát písomnosti riadne informovaný, vopred a písomne, o existencii tohto práva. ( 9 )

76.

V systéme zavedenom nariadením č. 1393/2007 sa mu táto informácia musí poskytnúť prostredníctvom vzorového tlačiva nachádzajúceho sa v prílohe II. ( 10 )

77.

Pokiaľ ide o dosah, ktorý sa má priznať tomuto vzorovému tlačivu, Súdny dvor už rozhodol, že nariadenie č. 1393/2007 neupravuje nijakú výnimku z jeho používania. ( 11 )

78.

Z tohto zistenia, ako aj z účelu sledovaného vzorovým tlačivom upraveným v prílohe II nariadenia č. 1393/2007, ako je opísané v bodoch 75 a 76 vyššie, Súdny dvor vyvodil, že prijímajúci orgán je povinný za každých okolností a bez toho, aby mal v tejto súvislosti možnosť voľnej úvahy, informovať adresáta písomnosti o jeho práve odmietnuť ju prevziať, pričom musí na tento účel systematicky používať vzorové tlačivo. ( 12 )

b) Uplatnenie na prejednávanú vec

79.

V prejednávanej veci je nastolená otázka, či musia vyššie uvedené úvahy platiť aj v rámci nariadenia č. 1896/2006.

80.

Ako uviedla rakúska vláda, o otázkach v oblasti doručovania, ktoré nie sú týmto nariadením upravené, sa má rozhodnúť podľa nariadenia č. 1393/2007. Článok 27 nariadenia č. 1896/2006 totiž výslovne uvádza, že nariadenie č. 1896/2006 nemá vplyv na uplatňovanie nariadenia č. 1348/2000, ktoré bolo nahradené nariadením č. 1393/2007. Navyše podľa článku 25 druhého odseku nariadenia č. 1393/2007 sa odkazy na nariadenie č. 1348/2000 považujú za odkazy na nariadenie č. 1393/2007.

81.

Je zrejmé, že v prejednávanej veci treba návrh na vydanie rozkazu, ktorý na účely vydania európskeho platobného rozkazu predstavuje návrh na začatie konania, zaradiť pod „písomnosť“ v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007.

82.

Tak ako to uvádza rakúska vláda, článok 12 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006 výslovne stanovuje, že európsky platobný rozkaz sa vydáva spolu s vyhotovením tlačiva návrhu, ( 13 ) takže doručenie rozkazu odporcovi musí byť spojené s doručením návrhu. V prejednávanej veci sa takéto dvojité doručenie uskutočnilo.

83.

Ustanovenia článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 sa preto uplatnia nielen na doručenie samotného rozkazu, ale aj na doručenie návrhu na vydanie rozkazu. Preto každá z týchto dvoch písomností musí byť jej adresátovi doručená v jazyku, ktorému má podľa uvedeného článku 8 ods. 1 rozumieť, a pokiaľ to tak nie je, doručuje sa spolu s vzorovým tlačivom nachádzajúcim sa v prílohe II tohto nariadenia, ktorým sa dotknutá osoba informuje o jej práve odmietnuť predmetnú písomnosť prevziať.

84.

Tento záver platí o to viac, že konanie o európskom platobnom rozkaze zavedené nariadením č. 1896/2006 nie je kontradiktórne v tom zmysle, že vnútroštátny súd rozhoduje na základe jediného návrhu podaného navrhovateľom a dokonca bez toho, aby bol odporca informovaný o tom, že sa proti nemu vedie konanie.

85.

Odporca má možnosť sa o existencii a obsahu návrhu dozvedieť až v štádiu doručenia rozkazu. Dodržanie práva na obhajobu, ktoré článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 sleduje, je preto v tomto kontexte obzvlášť dôležité.

86.

Skutočnosť, že v súlade s nariadením č. 1896/2006 sa návrh na vydanie rozkazu podáva prostredníctvom vzorového tlačiva, ktorého vzor sa nachádza v prílohe I tohto nariadenia, je v tejto súvislosti irelevantná.

87.

Hoci mnohé políčka tohto tlačiva možno vyplniť pomocou vopred stanovených kódov, a preto sú ľahko zrozumiteľné v rozsahu, v akom boli k týmto kódom zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie vysvetlivky vo všetkých úradných jazykoch Únie, nič to nemení na tom, že toto vzorové tlačivo taktiež ukladá navrhovateľovi povinnosť, ako to vyplýva z článku 7 ods. 2 písm. d) a e) uvedeného nariadenia, návrh podložiť poskytnutím podrobnejších informácií o opise okolností, na ktoré sa odvoláva ako na základ pohľadávky, ako aj o označení dôkazov odôvodňujúcich pohľadávku. Odporca pritom musí mať možnosť sa s týmito skutočnosťami oboznámiť v jazyku, ktorý má ovládať, aby účinne a úplne porozumel významu a dosahu konania, ktoré bolo voči nemu v zahraničí začaté, a prípadne si pripravil obhajobu.

88.

Z uvedeného treba vyvodiť záver, že obligatórnosť a systematickosť používania vzorového tlačiva nachádzajúceho sa v prílohe II nariadenia č. 1393/2007 platí rovnako pre doručovanie európskeho platobného rozkazu, ako aj pre doručovanie k nemu pripojeného návrhu na vydanie rozkazu.

2. Druhá časť – aké sú dôsledky vyplývajúce z porušenia uvedenej povinnosti?

a) Judikatúra Súdneho dvora

89.

V prvom rade, ako zdôraznila Komisia, článok 8 nariadenia č. 1393/2007 neobsahuje žiadne ustanovenia o právnych dôsledkoch nepoučenia adresáta písomnosti o jeho práve odmietnuť jej prevzatie. Zo žiadneho ustanovenia tohto nariadenia nevyplýva, že takéto nepoučenie spôsobuje neplatnosť postupu doručenia.

90.

Vo veci, v ktorej písomnosť nebola napísaná v úradnom jazyku prijímajúceho členského štátu alebo v jazyku členského štátu pôvodu, ktorému adresát rozumie, Súdny dvor rozhodol, že odosielateľ mohol túto procesnú vadu napraviť zaslaním vyžadovaného prekladu odporcovi. ( 14 )

91.

Ďalej odkazujem aj na rozsudok z 2. marca 2017, Henderson,C‑354/15, EU:C:2017:157 a konkrétne jeho body 57 a 58.

92.

Podľa bodu 57 tohto rozsudku „v prípade, keď prijímajúci orgán, ktorý má vykonať doručenie dotknutej písomnosti jej adresátovi s bydliskom v inom členskom štáte, nepripojil vzorové tlačivo nachádzajúce sa v prílohe II nariadenia č. 1393/2007, toto opomenutie nemôže mať za následok neplatnosť ani písomnosti, ktorá sa má doručiť, ani postupu doručovania, keďže takýto následok by bol nezlučiteľný s cieľom sledovaným týmto nariadením, ktorý spočíva v úprave priameho, rýchleho a účinného spôsobu zaslania písomností v obchodných a občianskych veciach medzi členskými štátmi“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

93.

Naopak, podľa jeho bodu 58, „vzhľadom na to, že oznámenie tohto vzorového tlačiva predstavuje podstatnú formálnu náležitosť určenú na ochranu práva adresáta písomnosti na obranu, jeho opomenutie musí prijímajúci orgán napraviť v súlade s ustanoveniami uvedenými v nariadení č. 1393/2007. Tento orgán musí preto bezodkladne informovať adresáta písomnosti o jeho práve odmietnuť ju prevziať, a to tak, že mu na základe článku 8 ods. 1 tohto nariadenia zašle to isté vzorové tlačivo“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

b) Uplatnenie na prejednávanú vec

94.

Zastávam názor, že z tých istých dôvodov, aké sú uvedené v bodoch 79 až 88 vyššie, sa musia zjavne pri doručovaní písomností v rámci nariadenia č. 1896/2006 analogicky uplatniť rovnaké pravidlá.

95.

Ako už Súdny dvor rozhodol, súd, ktorému bola vec predložená, môže až potom, ako bol adresát informovaný o svojom práve odmietnuť prevziať písomnosť a toto právo využil, overiť dôvodnosť tohto odmietnutia. ( 15 )

96.

Preto v prípade, keď sa ako v prejednávanej veci návrh na vydanie platobného rozkazu napísaný v inom jazyku, ako sú jazyky uvedené v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007, nedoručil odporcovi spolu so vzorovým tlačivom nachádzajúcim sa v prílohe II tohto nariadenia, toto opomenutie a nepoučenie adresáta písomnosti o jeho práve odmietnuť ju prevziať, ktoré z takéhoto opomenutia vyplýva, sa musia napraviť tak, že odporcovi sa čo najskôr a v súlade s ustanoveniami uvedeného nariadenia toto vzorové tlačivo odovzdá.

97.

Ďalej z judikatúry vyplýva, že v prípade nedostatku pri doručení, o aké ide v prejednávanej veci, sa európsky platobný rozkaz nestáva platne vykonateľným a lehota daná odporcovi na podanie odporu nezačína plynúť. ( 16 )

98.

Za týchto okolností nevzniká otázka preskúmania európskeho platobného rozkazu podľa článku 20 nariadenia č. 1896/2006 tak, ako ju položil vnútroštátny súd.

99.

Formálnu vadu, ktorou je doručenie návrhu na vydanie rozkazu poznačené, totiž možno analyzovať len ako predbežnú otázku pred štádiom preskúmania: preskúmanie totiž predpokladá, že lehota na podanie odporu uplynula, avšak pri procesnom nedostatku, ktorý sa dotýka doručenia, táto lehota ani nezačala plynúť.

100.

Navyše Súdny dvor už v súvislosti s uvedeným ustanovením rozhodol, že po prvé, keďže normotvorca Únie zamýšľal obmedziť využitie postupu preskúmania, uvedené ustanovenie sa musí vykladať reštriktívne. ( 17 ) Po druhé takýto postup predpokladá existenciu okolností, ktoré sú buď „mimoriadne“ v zmysle článku 20 ods. 1, ( 18 ) alebo „výnimočné“ v zmysle odseku 2 toho istého článku. ( 19 ) Po tretie tieto prípady boli v tomto článku stanovené vyčerpávajúcim spôsobom („nesprávne doručenie nepatrí do… prípadov, [ktoré sú v ňom stanovené]“). ( 20 ) Po štvrté možnosť preskúmania rozkazu po tom, ako sa stal vykonateľným a ako uplynula lehota na podanie odporu, nemôže viesť k tomu, že sa odporcovi prizná druhá možnosť namietať voči pohľadávke. ( 21 )

101.

Na základe uvedeného sa mi zdá, že na rozdiel od toho, čo tvrdí grécka vláda, nemôžu procesné vady uvedené odporcom odôvodniť preskúmanie európskeho platobného rozkazu na základe okolností uvedených v článku 20 nariadenia č. 1896/2006. ( 22 )

102.

Pokiaľ ide presnejšie o článok 20 ods. 2 nariadenia č. 1896/2006, na ktorý sa vnútroštátny súd Súdneho dvora pýta, tento uvádza dva dôvody preskúmania platobného rozkazu. V prvom rade musel byť platobný rozkaz zjavne chybne vydaný, s prihliadnutím na požiadavky ustanovené v tomto nariadení. V druhom rade preskúmanie odôvodňujú iné výnimočné okolnosti.

103.

Pokiaľ ide o prvý dôvod, treba, ako poukázala Komisia, konštatovať, že návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje žiadne informácie o tom, že by bol európsky platobný rozkaz zjavne chybne vydaný. Európsky platobný rozkaz bol vydaný v súlade s požiadavkami stanovenými v nariadení. Pokiaľ ide o procesnú vadu vyplývajúcu z nesúladu doručenia písomnosti s nariadením č. 1393/2007, túto možno napraviť zaslaním požadovaného prekladu odporcovi, ako už bolo uvedené v bode 90 až 93 vyššie.

104.

Pokiaľ ide o druhý dôvod, je potrebné posúdiť, či možno v prejednávanej veci preskúmanie európskeho platobného rozkazu odôvodniť inými výnimočnými okolnosťami.

105.

Domnievam sa (rovnako ako Komisia), že takýmito výnimočnými okolnosťami môžu byť buď procesné vady, alebo chyby v samotnej povahe peňažnej pohľadávky, ktorá je predmetom platobného rozkazu. Keďže Súdny dvor usúdil, že článok 20 nariadenia č. 1896/2006 sa má vykladať reštriktívne, nie každá procesná chyba povedie k preskúmaniu európskeho platobného rozkazu. Na to, aby procesná chyba predstavovala výnimočnú okolnosť, musí mať priamy vplyv na právo odporcu na obhajobu, čiže v prejednávanej veci na jeho právo podať odpor proti európskemu platobnému rozkazu v súlade s článkom 16 uvedeného nariadenia.

106.

Okrem toho, ako uviedla talianska vláda, práve neexistencia ustanovenia o neplatnosti písomnosti alebo doručenia v dôsledku nepoučenia adresáta o tom, že písomnosť mohol odmietnuť, svedčí v prospech toho, že tento nedostatok je napraviteľný. Ako som už uviedol, nedostatok pri doručení spočívajúci v tom, že doručovaná písomnosť nie je v jazyku, ktorý adresát ovláda alebo ktorému rozumie, možno napraviť okamžitým následným odovzdaním vyhotovenia prekladu listiny adresátovi, pričom jeho právo podať odpor sa tak žiadnym spôsobom neobmedzí.

107.

Znamená to tiež, že podľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 1393/2007 ( 23 ) nedostatok pri doručení z dôvodu nepoučenia adresáta o jeho možnosti ju odmietnuť sám osebe nevedie k neplatnosti doručenia, ale len k posunu dies a quo lehoty na podanie odporu v zmysle ustanovení článku 16 ods. 1 nariadenia č. 1896/2006.

IV. Návrh

108.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálnu otázku položenú Nejvyšším soudem (Česká republika) odpovedal takto:

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, ako aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch („doručovanie písomností“) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000, sa majú vykladať v tom zmysle, že pri doručovaní európskeho platobného rozkazu odporcovi s bydliskom na území iného členského štátu v prípade, keď návrh na vydanie rozkazu nebol napísaný v jazyku alebo k nemu nebol pripojený preklad do jazyka, ktorému tento buď rozumie, alebo ktorý je úradným jazykom členského štátu výkonu, alebo ak je v tomto členskom štáte niekoľko úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo jednom z úradných jazykov miesta, kde sa má uskutočniť doručenie, musí byť adresát riadne poučený o svojom práve odmietnuť prevziať písomnosť prostredníctvom vzorového tlačiva nachádzajúceho sa v prílohe II nariadenia č. 1393/2007.

V súlade s ustanoveniami nariadenia č. 1393/2007 možno v prípade opomenutia tejto formálnej náležitosti postup napraviť oznámením vzorového tlačiva nachádzajúceho sa v prílohe II uvedeného nariadenia dotknutej osobe.

Počas trvania procesného nedostatku, ktorý sa dotýka doručenia platobného rozkazu spolu s návrhom na vydanie rozkazu, sa na jednej strane tento rozkaz nestáva vykonateľným a na druhej strane nezačína plynúť lehota daná odporcovi na podanie odporu.


( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, 2006, s. 1).

( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 (Ú. v. EÚ L 324, 2007, s. 79).

( 4 ) Rozsudok z 2. marca 2017, Henderson, (C‑354/15, EU:C:2017:157).

( 5 ) Teda rozsudok zo 16. septembra 2015, Alpha Bank Cyprus (C‑519/13, EU:C:2015:603, bod 49). Pozri tiež moje návrhy v tejto veci (EU:C:2015:33), kde som sa zaoberal konkrétne touto oblasťou, a uznesenie z 28. apríla 2016, Alta Realitat (C‑384/14, EU:C:2016:316, bod 61).

( 6 ) Pozri rozsudok z 2. marca 2017, Henderson (C‑354/15, EU:C:2017:157, bod 51). Pozri v tomto zmysle tiež uznesenie z 28. apríla 2016, Alta Realitat (C‑384/14, EU:C:2016:316, bod 73).

( 7 ) Pozri rozsudok z 2. marca 2017, Henderson (C‑354/15, EU:C:2017:157, bod 51). Pozri v tomto zmysle tiež rozsudok zo 16. septembra 2015, Alpha Bank Cyprus (C‑519/13, EU:C:2015:603, body 3031), ako aj uznesenie z 28. apríla 2016, Alta Realitat (C‑384/14, EU:C:2016:316, body 4849).

( 8 ) Pozri rozsudok z 2. marca 2017, Henderson (C‑354/15, EU:C:2017:157, bod 52 a citovaná judikatúra).

( 9 ) Pozri rozsudok z 2. marca 2017, Henderson (C‑354/15, EU:C:2017:157, bod 53 a citovaná judikatúra).

( 10 ) Pozri rozsudok z 2. marca 2017, Henderson (C‑354/15, EU:C:2017:157, bod 54 a citovaná judikatúra).

( 11 ) Pozri rozsudok z 2. marca 2017, Henderson (C‑354/15, EU:C:2017:157, bod 55 a citovaná judikatúra).

( 12 ) Pozri rozsudok z 2. marca 2017, Henderson (C‑354/15, EU:C:2017:157, bod 56 a citovaná judikatúra).

( 13 ) Táto povinnosť vyplýva zo skutočnosti, že odporca musí mať na tomto základe možnosť získať požadované informácie, ktoré mu umožnia sa rozhodnúť, či podá alebo nepodá odpor (odôvodnenie 13 nariadenia č. 1896/2006).

( 14 ) Pozri rozsudok z 8. novembra 2005, Leffler (C‑443/03, EU:C:2005:665, body 3853).

( 15 ) Pozri uznesenie z 28. apríla 2016, Alta Realitat S.L. (C‑384/14, EU:C:2016:316, body 6289).

( 16 ) Pozri analogicky rozsudok zo 4. septembra 2014, eco cosmetics a Raiffeisenbank St. Georgen (C‑119/13 a C‑120/13, EU:C:2014:2144, body 4143, ako aj bod 48).

( 17 ) Rozsudok z 22. októbra 2015, Thomas Cook Belgium (C‑245/14, EU:C:2015:715, bod 31).

( 18 ) Pozri uznesenie z 21. marca 2013, Novontech‑Zala (C‑324/12, EU:C:2013:205, body 2025).

( 19 ) Pozri rozsudok z 22. októbra 2015, Thomas Cook Belgium (C‑245/14, EU:C:2015:715, body 2930).

( 20 ) Rozsudok zo 4. septembra 2014, eco cosmetics et Raiffeisenbank St. Georgen (C‑119/13 a C‑120/13, EU:C:2014:2144, bod 44).

( 21 ) Pozri rozsudok z 22. októbra 2015, Thomas Cook Belgium (C‑245/14, EU:C:2015:715, bod 48).

( 22 ) Poukazujem na to, že tento názor zastáva aj spoločnosť O. K. Trans Praha, rakúska a talianska vláda, ako aj Komisia.

( 23 ) Tento stanovuje, že „dňom doručenia písomnosti [je] deň, keď sa písomnosť s prekladom doručí v súlade s právnym poriadkom prijímajúceho členského štátu“.

Top