1

Žalobkyne Jindal Saw Ltd, súkromná spoločnosť založená podľa indického práva, a Jindal Saw Italia SpA, talianska spoločnosť vlastnená Jindal Saw, pôsobia v oblasti výroby a predaja hlavne rúr a rúrok z tvárnej zliatiny určených pre indický trh a na vývoz. Počas obdobia relevantného v prejednávanej veci sa tri prepojené spoločnosti zúčastnili na predávaní výrobkov spoločnosti Jindal Saw v Európskej únii, a to okrem Jindal Saw Italia aj Jindal Saw España SL a Jindal Saw Pipeline Solutions, UK (nazývaná Jindal Saw UK) (ďalej spoločne len „predávajúce subjekty Jindal Saw“).

2

Dňa 10. novembra 2014 Saint‑Gobain Pam, Saint ‑Gobain Pam Deutschland GmbH a Saint‑Gobain Pam España S.A. v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51), zmeneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 37/2014 z 15. januára 2014 (Ú. v. EÚ L 18, 2014, s. 1) (ďalej len „základné nariadenie“) [nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21)], podali Európskej komisii podnet podľa článku 5 nariadenia č. 1225/2009, aby začala antidumpingové prešetrovanie v súvislosti s dovozmi rúr a rúrok z tvárnej zliatiny s pôvodom v Indii.

3

Komisia oznámila prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie20. decembra 2014 (Ú. v. EÚ C 461, 2014, s. 35) začatie antidumpingového konania týkajúceho sa predmetných dovozov (ďalej len „antidumpingové konanie“).

4

Súčasne Saint‑Gobain Pam, Saint ‑Gobain Pam Deutschland a Saint‑Gobain Pam España 26. januára 2015 v súlade s nariadením Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 188, 2009, s. 93), zmeneným nariadením č. 37/2014 (ďalej len „základné antisubvenčné nariadenie“) [nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 55)], podali na Komisiu podnet podľa článku 10 základného antisubvenčného nariadenia, aby začala antisubvenčné prešetrovanie tiež v súvislosti s predmetnými dovozmi.

5

Oznámením uverejneným v úradnom vestníku 11. marca 2015 (Ú. v. EÚ C 83, 2015, s. 4) Komisia začala antisubvenčné konanie týkajúce sa predmetných dovozov (ďalej len „antisubvenčné konanie“).

6

Dňa 24. júna 2015 Jindal Saw predložila Komisii svoje pripomienky k niektorým aspektom analýzy dumpingu, ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie a záujmu Únie. Tieto pripomienky sa týkali tak antidumpingového konania, ako aj antisubvenčného konania.

7

Dňa 18. septembra 2015 Komisia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/1559, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz rúr a rúrok z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii (Ú. v. EÚ L 244, 2015, s. 25, ďalej len „dočasné nariadenie“). Príslušný výrobok bol v tomto nariadení definovaný ako rúry a rúrky z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii.

8

Dňa 23. októbra 2015 Jindal Saw predložila svoje pripomienky k predbežným zisteniam v rámci antidumpingového konania, a zároveň požiadala Komisiou o vypočutie.

9

Dňa 20. novembra 2015 sa konalo stretnutie. Dňa 24. novembra 2015 Jindal Saw zaslala Komisii e‑mail, v ktorom potvrdila niektoré skutočnosti diskutované na tomto stretnutí, a to najmä pokiaľ ide o príslušný výrobok podľa vymedzenia v dočasnom nariadení a výpočet cenového podhodnotenia, a 27. novembra 2015 predložila Komisii svoje pripomienky v nadväznosti na uvedené stretnutie v rámci antidumpingového konania. Dňa 9. decembra 2015 oznámila Komisii niektoré pripomienky v súvislosti s antidumpingovým a antisubvenčným konaním, najmä pokiaľ ide, po prvé, o subvenčný charakter vývoznej dane zo železnej rudy, po druhé, ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie, po tretie, odpovede užívateľov príslušného výrobku na dotazníky, a po štvrté, vylúčenie rúr, ktoré nie sú potiahnuté ani zvnútra, ani zvonka, z vymedzenia tohto výrobku.

10

Komisia 22. decembra 2015 informovala spoločnosť Jindal Saw o hlavných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa uvažovalo o uložení konečného antidumpingového cla na dovozy uvedeného výrobku (ďalej len „konečná informácia“), ako aj o základných skutkových okolnostiach a úvahách, na základe ktorých sa uvažovalo o uložení konečného vyrovnávacieho cla na tie isté dovozy. Pred predložením svojich pripomienok Jindal Saw e‑mailom z 12. januára 2016 požiadala o doplňujúce informácie k štyrom špecifickým bodom.

11

Dňa 20. januára 2016 Jindal Saw predložila svoje pripomienky ku konečnej informácii v rámci antidumpingového konania a v rámci antisubvenčného konania.

12

Dňa 26. januára 2016 Komisia zaslala spoločnosti Jindal Saw oznámenie o dodatočnej konečnej informácii týkajúcej sa opráv niektorých údajov, ktoré boli použité pri výpočte dumpingového rozpätia v rámci antidumpingového konania. Koniec lehoty na predloženie pripomienok bol stanovený na 28. januára 2016.

13

Dňa 28. januára 2016 sa Jindal Saw zúčastnila na stretnutí, ktoré zorganizovala Komisia. Toto stretnutie sa týkalo najmä záverov v súvislosti so subvenciou, ktorú predstavuje vývozná daň zo železnej rudy a duálna politika pre dopravu železnej rudy, výpočtov týkajúcich sa súboru údajných subvenčných opatrení, ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingu. V ten istý deň Komisia zaslala spoločnosti Jindal Saw list, v ktorom ju informovala o určitých opravách výpočtov ukazovateľov ujmy výrobnému odvetviu Únie v súvislosti s antidumpingovým konaním a antisubvenčným konaním. Koniec lehoty na predloženie pripomienok bol stanovený na 1. februára 2016.

14

Dňa 1. februára 2016 Jindal Saw zaslala Komisii dva e‑maily, v ktorých uviedla svoje pripomienky týkajúce sa jednak opráv niektorých ukazovateľov ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie a jednak stretnutia z 28. januára 2016. Tieto e‑maily obsahovali aj viaceré žiadosti o informácie.

15

Po ukončení antidumpingového a antisubvenčného konania Komisia prijala jednak vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/388 zo 17. marca 2016, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz rúr a rúrok z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii (Ú. v. EÚ L 73, 2016, s. 53, ďalej len „napadnuté nariadenie“), a jednak vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/387 zo 17. marca 2016, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz rúr a rúrok z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii (Ú. v. EÚ L 73, 2016, s. 1), ktoré je predmetom žaloby o neplatnosť vo veci Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia (T‑300/16).

16

V napadnutom nariadení bol príslušný výrobok s konečnou platnosťou vymedzený ako „rúry a rúrky z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) s vylúčením rúrok z tvárnej zliatiny bez vnútorného a vonkajšieho poťahu…, s pôvodom v Indii, v súčasnosti patriaci pod číselné znaky KN ex73030010 a ex73030090“ (ďalej len „príslušný výrobok“).

17

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 13. júna 2016 žalobkyne podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie. Vyjadrenie k žalobe, replika a duplika boli predložené 27. septembra 2016, 21. novembra 2016 a 26. januára 2017.

18

V nadväznosti na zmenu zloženia komôr Všeobecného súdu bola vec pridelená novému sudcovi spravodajcovi v rámci prvej komory.

19

Žiadosti o dôverné zaobchádzanie s niektorými informáciami uvedenými v žalobe, replike a duplike boli podané žalobkyňami 11. a 21. novembra 2016 a 14. februára 2017.

20

Saint‑Gobain Pam podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 18. októbra 2016 podala návrh na vstup do konania v prejednávanej veci ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov Komisie. Uznesením z 19. januára 2017 predseda prvej komory Všeobecného súdu vyhovel tomuto návrhu.

21

Dňa 6. marca 2017 vedľajší účastník konania podal do kancelárie Všeobecného súdu vyjadrenie. Komisia a žalobkyne podali svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu 24. marca a 19. apríla 2017.

22

Dňa 20. júla 2017 Všeobecný súd nariadil Komisii podľa článku 91 písm. b) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu a s výhradou uplatnenia článku 103 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, aby poskytla potrebné údaje umožňujúce overenie pravdivosti určitých vysvetlení uvedených vo vyjadrení k žalobe, pokiaľ ide o dôsledky chyby v písaní uvedenej v odôvodnení 72 napadnutého nariadenia (ďalej len „chyba v písaní“).

23

Komisia 10. augusta 2017 predložila v digitálnej forme údaje, ktorých sa týkalo opatrenie týkajúce sa dokazovania nariadené Všeobecným súdom.

24

Rozhodnutím doručeným účastníkom konania 14. septembra 2017 boli advokáti zastupujúci žalobkyne vyzvaní, aby v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania konzultovali za určitých podmienok tieto údaje v priestoroch kancelárie Všeobecného súdu. Táto konzultácia sa uskutočnila 26. a 27. septembra 2017.

25

Dňa 18. októbra 2017 žalobkyne predložili svoje pripomienky v nadväznosti na konzultáciu dotknutých údajov prostredníctvom svojich advokátov (ďalej len „pripomienky z 18. októbra 2017“). V ten istý deň podali žiadosť o dôverné zaobchádzanie vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi konania, pokiaľ ide o niektoré z týchto údajov.

26

Dňa 14. novembra 2017 Komisia podala žiadosť o dôverné zaobchádzanie vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi konania, pokiaľ ide o niektoré údaje uvedené v pripomienkach z 18. októbra 2017.

27

Dňa 22. novembra 2017 Komisia predložila pripomienky k pripomienkam z 18. októbra 2017.

28

Dňa 15. decembra 2017 vedľajší účastník konania predložil pripomienky k pripomienkam z 18. októbra 2017 a k pripomienkam Komisie.

29

Dňa 27. apríla 2018 Všeobecný súd vyzval hlavných účastníkov konania, aby v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania odpovedali na niekoľko otázok a aby predložili niektoré dokumenty. Účastníci konania vyhoveli tejto výzve v stanovených lehotách. Dostali príležitosť predložiť svoje pripomienky k odpovediam druhého účastníka konania, čo v stanovených lehotách aj urobili.

30

Dňa 25. júna 2018 v nadväznosti na odpovede Komisie Všeobecný súd Komisiu vyzval, aby predložila opravený výpočet dumpingového rozpätia vzhľadom na jednu chybu, ktorú pripustila, a to v rámci nového opatrenia na zabezpečenie priebehu konania.

31

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

32

Komisia podporovaná vedľajším účastníkom konania navrhuje, aby Všeobecný súd:

33

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 3. júla 2018.

34

Pripomienky z 18. októbra 2017 žalobkyne podali v kontexte, ktorý je vysvetlený nižšie.

35

V záverečnej fáze správneho konania Komisia informovala zainteresované strany o existencii chyby v písaní. Táto chyba týkajúca sa určitých ukazovateľov ujmy výrobného odvetvia Únie spočívala v zohľadnení niektorých predajov výrobného odvetvia Únie určených na vývoz ako predajov uskutočnených v Únii. V dôsledku toho Komisia vykonala opravu údajov o predajoch výrobného odvetvia Únie v Únii, ako aj revíziu údajov týkajúcich sa iných ukazovateľov, ktoré boli v dôsledku chyby v písaní dotknuté.

36

Žalobkyne v žalobe tvrdili, že Komisia nevykonala všetky potrebné revízie, ktoré si vyžadovala oprava chyby v písaní.

37

Vo vyjadrení k žalobe Komisia podrobne uviedla, že k chybe v písaní došlo pri prepise niektorých čísel obsiahnutých v jednom informatickom výpočtovom liste, ktorý bol vyhotovený pomocou tabuľkového procesora a pripojený k odpovediam na dotazník jedného výrobcu z Únie, do špeciálneho informatického výpočtového listu, pričom táto chyba nemala vplyv na iné ukazovatele než tie, ktoré boli opravené, pretože ďalšie ukazovatele boli stanovené v iných informatických výpočtových listoch.

38

Podľa Komisie jediné ukazovatele ujmy, ktoré boli dotknuté a ktoré boli revidované, boli tie, pre ktoré boli vytvorené automatické prepojenia vo výpočtových vzorcoch začlenených do tohto osobitného listu, s údajmi, ktoré boli dotknuté chybou v písaní.

39

Komisia navrhla poskytnúť príslušné údaje, ktoré sú dôverné v zmysle článku 19 základného nariadenia, Všeobecnému súdu, s výhradou uplatnenia článku 103 rokovacieho poriadku, aby žalobkyne mohli overiť dôvodnosť vysvetlení uvedených v bodoch 37 a 38 vyššie.

40

Po dokazovaní nariadenom Všeobecným súdom Komisia predložila do kancelárie Všeobecného súdu USB kľúč obsahujúci údaje, ktoré boli poskytnuté. Rozhodnutím oznámeným 14. septembra 2017 v spojení s uvedeným opatrením na zabezpečenie priebehu konania boli advokáti zastupujúci žalobkyne vyzvaní, pod podmienkou podpísania záväzku zachovania dôvernosti, aby sa oboznámili s dokumentmi nachádzajúcimi sa na tomto USB kľúči v priestoroch kancelárie Všeobecného súdu, výlučne na účely overenia pravdivosti niektorých vysvetlení uvedených vo vyjadrení k žalobe, pokiaľ ide o dôsledky chyby v písaní.

41

Vo svojich pripomienkach z 18. októbra 2017 predložených v nadväznosti na toto oboznámenie sa s dokumentmi žalobkyne nepopierajú pravdivosť uvedených vysvetlení, ale tvrdia, že v dokumentoch objavili päť nových chýb, ktoré potvrdzujú niektoré z ich výhrad.

42

Komisia v prvom rade tvrdí, že pripomienky z 18. októbra 2017 sú neprípustné, pretože sa týkajú otázok, ktoré nesúvisia s nariadením dokazovania a opatrením na zabezpečenie priebehu konania, ktoré prijal Všeobecný súd. Subsidiárne tvrdí, že oprava chýb uvedených žalobkyňami by nezmenila analýzu, ktorú uskutočnila v súvislosti s napadnutým nariadením.

43

Vedľajší účastník konania, od ktorého pochádza väčšina dôverných údajov, o ktoré ide, v podstate tvrdí, že základné nariadenie neumožňuje zverejnenie dôverných údajov poskytnutých podnikom inštitúciám Únie v rámci antidumpingového konania bez povolenia tohto podniku. Vedľajší účastník konania subsidiárne požaduje komplexnejší prístup k predmetným údajom, než aký mu už bol poskytnutý.

44

Je potrebné najprv konštatovať, že päť chýb, na ktoré poukazujú žalobkyne v pripomienkach z 18. októbra 2017, nesúvisí s chybou v písaní, ktorá je dôvodom opatrenia na vykonanie dokazovania a opatrenia na zabezpečenie priebehu konania prijatých Všeobecným súdom, a teda s predmetom týchto opatrení.

45

Ďalej je potrebné pripomenúť, že základné nariadenie podrobne upravuje prístup zainteresovaných strán k údajom zhromaždeným v rámci antidumpingového prešetrovania. Stanovuje komplexný systém procesných záruk, ktorého cieľom je jednak umožniť zainteresovaným stranám účinne brániť svoje záujmy a jednak zachovať, ak je to potrebné, dôvernosť informácií použitých v priebehu tohto prešetrovania, pričom obsahuje pravidlá, ktoré umožňujú zosúladiť tieto dve požiadavky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. júna 2016, Jinan Meide Casting/Rada, T‑424/13, EU:T:2016:378, bod 96).

46

V tejto súvislosti článok 19 ods. 1 základného nariadenia stanovuje zásadu, podľa ktorej príslušné orgány zaobchádzajú so všetkými informáciami dôverného charakteru ako s dôvernými informáciami, ak sú na to oprávnené dôvody. Odsek 5 tohto článku zakazuje najmä, aby Komisia bez osobitného súhlasu poskytovateľa sprístupnila informácie získané na základe tohto nariadenia, ak ich poskytovateľ požiadal o dôverné zaobchádzanie, a s výhradou výslovne stanovených výnimiek sprístupnila interné dokumenty vypracované orgánmi Únie.

47

Základné nariadenie obsahuje určitý počet ustanovení, ktoré umožňujú zosúladiť požiadavky súvisiace s právom zainteresovaných strán na účinnú obranu ich záujmov s požiadavkami súvisiacimi s potrebou ochrany dôverných informácií. Na jednej strane je prístup zainteresovaných strán k informáciám dostupným podľa článku 6 ods. 7 a článku 20 základného nariadenia obmedzený dôvernosťou týchto informácií. Na druhej strane článok 19 ods. 2 až 4 základného nariadenia stanovuje niekoľko prispôsobení rešpektovania dôvernosti informácií s cieľom chrániť uvedené práva zainteresovaných strán.

48

V tomto prípade dokumenty, ktoré advokáti žalobkýň mohli konzultovať, obsahujú len obchodné údaje dvoch z troch spoločností predstavujúcich v prejednávanej veci výrobné odvetvie Únie. Ide o informácie dôverného charakteru v zmysle článku 19 základného nariadenia, čo účastníci konania nespochybňujú.

49

Ide teda o dokumenty, ktorých sprístupnenie nemohli žalobkyne požadovať na základe základného nariadenia. Prístup k týmto dokumentom bol udelený len ich advokátom, a to len s cieľom umožniť overenie dôsledkov chyby v písaní, ktorej sa dopustila Komisia, v rámci rozhodnutia Všeobecného súdu, ktoré striktne vymedzovalo tento prístup, aby sa zabezpečilo dodržanie práva žalobkýň na obranu, ako vyplýva z opatrenia na vykonanie dokazovania a opatrenia na zabezpečenie priebehu konania prijatých Všeobecným súdom.

50

Na jednej strane totiž opatrenie na vykonanie dokazovania, ktoré nariadil Všeobecný súd, bolo presne formulované. Komisia musela predložiť len údaje, ktoré sú nevyhnutne potrebné na overenie pravdivosti niektorých vysvetlení uvedených vo vyjadrení k žalobe, pokiaľ ide o dôsledky chyby v písaní.

51

Na druhej strane rozhodnutie oznámené účastníkom konania 14. septembra 2017 v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania stanovovalo prístup k dotknutým údajom len na zabezpečenie dodržania práv žalobkýň na obranu v rámci tohto konania, pokiaľ ide o uvedené vysvetlenia, a nie na zabezpečenie informovania žalobkýň nad rámec záruk stanovených základným nariadením v prospech zainteresovaných strán, čo by bolo v rozpore so zachovaním dôvernosti uvedených údajov. Okrem toho treba zdôrazniť, že v rámci správneho konania boli práva žalobkýň zaručené článkom 6 ods. 7 a článkami 19 a 20 základného nariadenia.

52

Z vyššie uvedeného vyplýva, že situáciu v prejednávanej veci nemožno považovať za situáciu, v ktorej Všeobecný súd rozhodol na základe článku 103 ods. 3 rokovacieho poriadku a po zvážení podľa odseku 2 tohto článku všeobecne oznámiť jednému hlavnému účastníkovi konania dôverné informácie alebo prílohy predložené druhým hlavným účastníkom konania. V prejednávanej veci totiž Všeobecný súd poskytol advokátom žalobkýň konkrétny prístup k informatickým výpočtovým listom, ktoré používa Komisia pri vypracovaní sporných ukazovateľov, len na účely overenia pravdivosti niektorých vysvetlení uvedených vo vyjadrení k žalobe, pokiaľ ide o dôsledky chyby v písaní, najmä pokiaľ ide o väzby vytvorené v týchto výpočtových listoch. V dôsledku toho žalobkyne nemôžu tvrdiť, že mali všeobecný prístup k novým informáciám, ktoré im umožňujú uplatňovať nové žalobné dôvody alebo výhrady, ktoré sa majú považovať za prípustné podľa článku 84 rokovacieho poriadku.

53

V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že samotné žalobkyne nepožiadali Všeobecný súd o umožnenie prístupu k predmetným dokumentom, aby nimi mohli disponovať vo všeobecnosti. Naopak, žalobkyne v replike výslovne požiadali, aby im tento prístup bol poskytnutý len na účel preverenia pravdivosti niektorých vysvetlení uvedených vo vyjadrení k žalobe, pokiaľ ide o dôsledky chyby v písaní.

54

Na základe všetkých týchto úvah je potrebné zamietnuť pripomienky z 18. októbra 2017 ako neprípustné.

55

V dôsledku toho nie je potrebné rozhodnúť o subsidiárnom návrhu vedľajšieho účastníka konania týkajúcom sa poskytnutia úplnejšieho prístupu k dotknutým údajom.

56

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú v podstate štyri žalobné dôvody založené na rôznych porušeniach základného nariadenia, a to:

57

Najprv treba preskúmať štvrtý žalobný dôvod.

58

Štvrtý žalobný dôvod v podstate pozostáva z dvoch častí.

59

V rámci prvej časti žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila článok 20 ods. 4 základného nariadenia a právo spoločnosti Jindal Saw byť vypočutá tým, že jej neposkytla niekoľko informácií, o ktoré ju táto spoločnosť žiadala v dvoch e‑mailoch z 1. februára 2016.

60

Opierajúc sa o judikatúru žalobkyne zdôrazňujú, že keď inštitúcie Únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy, dodržiavanie práv zaručených právnym poriadkom Únie má ešte väčší význam, a že medzi tieto práva patrí právo byť účelne vypočutý. Nemožno však úplne vylúčiť, že ak by Jindal Saw dostala príležitosť vyjadriť pripomienky k informáciám, ktoré požadovala, pokiaľ ide o ukazovatele ujmy ovplyvnené chybou v písaní a náklady výrobného odvetvia Únie vrátane predajných, administratívnych a iných všeobecných nákladov (ďalej len „PAV náklady“) predávajúcich subjektov skupiny Saint ‑Gobain Pam, správne konanie by mohlo viesť k inému výsledku, ktorý by bol pre ňu priaznivejší, pretože Komisia už predtým zrevidovala svoje stanovisko v nadväznosti na pripomienky, ktoré jej predložili zainteresované strany.

61

V druhej časti žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila článok 20 ods. 5 základného nariadenia, ako aj právo spoločnosti Jindal Saw byť vypočutá tým, že jej neposkytla dostatočný čas na predloženie pripomienok po oznámení upravených ukazovateľov ujmy. V tejto súvislosti tvrdia, že nemožno úplne vylúčiť, že ak by Jindal Saw disponovala lehotou v súlade s uvedeným ustanovením po tom, ako jej boli oznámené upravené ukazovatele ujmy, mohla by predložiť podrobnejšie pripomienky, ktoré by mohli Komisiu viesť k tomu, aby zmenila svoje stanovisko.

62

Komisia, podporovaná vedľajším účastníkom konania, spochybňuje dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.

63

Na úvod je potrebné uviesť, po prvé, že ak zainteresované strany antidumpingového prešetrovania, najmä dotknutí vyvážajúci výrobcovia, majú záujem o prístup k informáciám týkajúcim sa skutočností a úvah, ktoré môžu byť základom antidumpingových opatrení na účely ochrany svojich záujmov, Komisia je povinná rešpektovať určité procesné zásady a záruky.

64

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že na jednej strane článok 20 základného nariadenia stanovuje spôsoby výkonu práva zainteresovaných strán byť vypočutý, ktoré predstavuje základné právo uznané právnym poriadkom Únie. Tento článok v odseku 2 stanovuje právo byť informovaný o hlavných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých má byť odporučené uloženie konečných antidumpingových opatrení. Uvedený článok okrem toho stanovuje jednak vo svojom odseku 4, že keď Komisia zamýšľa prijať rozhodnutie na základe skutkových okolností a úvah líšiacich sa od tých, ktoré boli predtým oznámené, musí tieto informácie čo najskôr poskytnúť, a jednak vo svojom odseku 5, že zainteresované strany by mali mať v zásade minimálnu lehotu desať dní na predloženie pripomienok, pričom táto lehota môže byť kratšia, ak ide o dodatočnú konečnú informáciu.

65

Na druhej strane podľa ustálenej judikatúry treba požiadavky vyplývajúce z rešpektovania práva na obhajobu dodržiavať nielen v rámci konaní, ktoré môžu viesť k uloženiu sankcií, ale aj v prešetrovaniach, ktoré predchádzajú prijatiu antidumpingových nariadení, ktoré sa môžu dotknutých podnikov priamo a osobne dotýkať a mať pre ne nepriaznivé dôsledky. Konkrétne, v rámci poskytovania informácií dotknutým podnikom počas prešetrovania rešpektovanie ich práva na obranu predpokladá, že dotknutým podnikom musí byť v priebehu tohto konania umožnené účinne vyjadriť ich stanovisko tak k existencii a relevantnosti uvádzaných skutočností a okolností, ako aj k dôkazom uvádzaným Komisiou na podporu jej tvrdenia o existencii dumpingu a ujmy, ktorá z toho vyplýva (pozri rozsudok zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, EU:C:2012:78, bod 76 a citovanú judikatúru).

66

Hoci je nesporné, že rešpektovanie práva na obranu má zásadný význam v konaniach týkajúcich sa antidumpingového prešetrovania (pozri rozsudok zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, EU:C:2012:78, bod 77 a citovanú judikatúru), existencia nezrovnalosti týkajúcej sa dodržania tohto práva môže viesť k zrušeniu napadnutého nariadenia len vtedy, ak existuje možnosť, že by správne konanie mohlo z dôvodu tejto nezrovnalosti viesť k inému výsledku, čo by sa konkrétne dotklo práva dotknutej strany na obranu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. októbra 2009, Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware/Rada, C‑141/08 P, EU:C:2009:598, bod 107).

67

Treba však pripomenúť, že od tejto strany nemožno požadovať, aby preukázala, že rozhodnutie Komisie by bolo iné, ale iba to, že takáto hypotéza nie je úplne vylúčená, keďže táto strana by mohla lepšie zabezpečiť svoju obranu v prípade neexistencie uvedenej procesnej nezrovnalosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, EU:C:2012:78, bod 78 a citovanú judikatúru).

68

Naproti tomu dotknutej strane prináleží konkrétne preukázať, akým spôsobom by mohla lepšie zabezpečiť svoju obranu v prípade neexistencie uvedenej procesnej nezrovnalosti bez toho, aby sa mohla iba odvolávať na nemožnosť predložiť pripomienky k hypotetickým situáciám (pozri rozsudok z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada, T‑442/12, EU:T:2017:372, bod 145 a citovanú judikatúru).

69

Ďalej je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci v konečnej informácii Komisia poskytla zainteresovaným stranám všetky skutkové okolnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľala zaviesť antidumpingové clá, vrátane údajov týkajúcich sa ukazovateľov ujmy a analýzy trendov, ktoré preukazovali tieto ukazovatele. Konkrétne Komisia na jednej strane uviedla, že objem predaja výrobného odvetvia Únie sa znížil o viac ako 6 % a že toto výrobné odvetvie stratilo približne 2,5 % podiel na trhu, ktorý upadal. Na druhej strane, pokiaľ ide stále o toto výrobné odvetvie, Komisia uviedla, že uvádzaná slabá ziskovosť spojená so stratou predajov a podielov na trhu v Únii dostala toto výrobné odvetvie do ťažkej hospodárskej a finančnej situácie, a na základe celkovej analýzy všetkých ukazovateľov ujmy, ktoré považovala za relevantné, a z dôvodu tejto hospodárskej a finančnej situácie považovanej za problematickú dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia.

70

Prvá výhrada sa týka porušenia jednak článku 20 ods. 4 základného nariadenia, ktorý treba vykladať v spojení s odsekom 2 toho istého článku, a jednak práva na obranu z dôvodu neposkytnutia informácií požadovaných v dvoch e‑mailoch spoločnosti Jindal Saw z 1. februára 2016, ktoré sa týkali, po prvé, poskytnutia ukazovateľov ujmy upravených po zistení chyby v písaní a, po druhé, rôznych nákladov výrobného odvetvia Únie.

71

Pokiaľ ide v prvom rade o neposkytnutie informácií požadovaných spoločnosťou Jindal Saw o vykonaných opravách ukazovateľov ujmy Únie, treba najprv uviesť, že Komisia vo svojom písomnom oznámení z 28. januára 2016 týkajúcom sa informovania spoločnosti Jindal Saw o určitých opravách príslušných ukazovateľov ujmy výrobného odvetvia Únie výslovne uviedla, ktoré ukazovatele ujmy boli opravené v dôsledku zistenia chyby v písaní, to znamená ukazovatele, ktoré sa týkajú, po prvé, celkovej spotreby v Únii, po druhé, podielu vyvážajúcich výrobcov na trhu, po tretie, podielu uvedeného výrobného odvetvia na trhu, a po štvrté, predajných cien tohto výrobného odvetvia. Následne sú v prílohe k tomuto písomnému oznámeniu uvedené príslušné číselné údaje, a to vo forme rozpätia, tak ako v konečnej informácii. Napokon Komisia výslovne uviedla v uvedenom písomnom oznámení, že tieto opravy neviedli ani k zmene záverov o trendoch, ani k zmene konečných zistení, ktoré boli predtým oznámené zainteresovaným stranám.

72

Z týchto konštatovaní vyplýva, že zmeny vykonané Komisiou v dôsledku opravy chyby v písaní nepredstavujú samy osebe podstatné skutkové okolnosti a úvahy v zmysle článku 20 ods. 2 základného nariadenia, pretože tieto zmeny neviedli k zmenám trendov, na základe ktorých sa posúdenie ujmy zakladalo. Komisia preto nebola na základe základného nariadenia, najmä článku 20 ods. 4 uvedeného nariadenia, povinná informovať spoločnosť Jindal Saw o uvedených zmenách, ani, a fortiori, nútená vyhovieť žiadosti spoločnosti Jindal Saw o doplňujúce informácie v tejto súvislosti. V dôsledku toho neporušila článok 20 ods. 2 a 4 základného nariadenia.

73

Okrem toho, pokiaľ ide o údajné porušenie práva byť vypočutý, je potrebné konštatovať, že v písomnom oznámení z 28. januára 2016 Komisia poskytla všetky prvky potrebné na to, aby Jindal Saw mohla vyjadriť svoj názor v súvislosti so zmenami v dôsledku opravy chyby v písaní, čo Jindal Saw aj urobila vo svojom prvom e‑maile z 1. februára 2016. V tejto súvislosti je potrebné okrem toho poukázať na to, že v rámci konania pred Všeobecným súdom žalobkyne nepredložili žiadne nové pripomienky v porovnaní s tými, ktoré už boli predložené Komisii 1. februára 2016. Treba teda konštatovať, že Komisia prijala napadnuté nariadenie po tom, ako Jindal Saw mohla uplatniť všetky relevantné pripomienky, a že žalobkyne v rámci tohto konania nepreukázali, že by Jindal Saw mohla lepšie zabezpečiť svoju obranu v správnom konaní.

74

Pokiaľ ide, po druhé, o neposkytnutie informácií o niektorých nákladoch výrobného odvetvia Únie, je potrebné uviesť, že nepochybne by bolo v súlade s riadnou správou vecí verejných zo strany Komisie odpovedať na túto žiadosť, hoci aj len s uvedením skutočnosti, že ide o dôverné údaje, ktoré nemôže spoločnosti Jindal Saw sprístupniť. Absencia konkrétnej odpovede na túto žiadosť o informácie však nemá za následok, že Komisia porušila článok 20 ods. 4 základného nariadenia v spojení s odsekom 2 tohto článku, keďže doplňujúce informácie požadované spoločnosťou Jindal Saw nepredstavovali nové skutkové okolnosti ani úvahy.

75

Z dočasného nariadenia prijatého 18. septembra 2015 totiž už vyplýva, že na výpočet ziskovosti výrobného odvetvia Únie Komisia vzala do úvahy nielen PAV náklady výrobcov tohto odvetvia, ale aj náklady predávajúcich subjektov uvedeného výrobného odvetvia. V tejto súvislosti odôvodnenie 92 dočasného nariadenia stanovovalo, že „Komisia stanovila ziskovosť spolupracujúcich výrobcov z Únie vyjadrením čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálneho podielu obratu z tohto predaja“ a že „väčšina predaja [podobného] výrobku v [Únii] bola uskutočnená prostredníctvom… predajných spoločností spolupracujúcich výrobcov z [Únie] a boli zohľadnené ich náklady a ziskovosť“.

76

Skutočnosť, že Jindal Saw správne nepochopila dosah týchto vysvetlení poskytnutých v rámci dočasného nariadenia a zopakovaných v konečnej informácii, podľa ktorých náklady predávajúcich subjektov výrobného odvetvia Únie boli zohľadnené pri výpočte ziskovosti tohto výrobného odvetvia, neznamená, že objasnenia poskytnuté v tejto súvislosti Komisiou na stretnutí z 28. januára 2016 predstavovali nové zásadné skutkové okolnosti a úvahy. Komisia preto v tejto súvislosti neporušila článok 20 ods. 2 a 4 základného nariadenia.

77

Zo skutočnosti, že dotknutá informácia týkajúca sa zohľadnenia nákladov predávajúcich subjektov výrobného odvetvia Únie vo výpočte ziskovosti tohto výrobného odvetvia bola známa od 19. septembra 2015, teda odo dňa uverejnenia dočasného nariadenia v úradnom vestníku, vyplýva, že Jindal Saw mala k dispozícii údaje potrebné na to, aby mohla účinne uplatniť svoje pripomienky týkajúce sa tohto výpočtu.

78

Prvú žalobnú výhradu treba preto zamietnuť ako nedôvodnú.

79

Pokiaľ ide o druhú žalobnú výhradu, ktorá sa týka porušenia článku 20 ods. 5 základného nariadenia v dôsledku toho, že Jindal Saw nedisponovala lehotou desať dní, alebo aspoň dostatočnou lehotou na predloženie pripomienok týkajúcich sa zmeny určitých ukazovateľov ujmy, treba uviesť, že z tohto ustanovenia nevyplýva, že Komisia je povinná poskytnúť zúčastneným stranám lehotu na predloženie pripomienok ku každej zmene, ktorú vykoná v nadväznosti na ich pripomienky ku konečnej informácii. Takáto povinnosť by existovala len vtedy, ak by písomné oznámenie Komisie z 28. januára 2016 obsahovalo zásadné skutkové okolnosti a úvahy v zmysle článku 20 ods. 2 základného nariadenia, čo nebol prejednávaný prípad.

80

V každom prípade treba uviesť, že v konaní pred Všeobecným súdom žalobkyne nepredložili žiadne ďalšie tvrdenia v súvislosti s opravou chyby v písaní, než ktoré Jindal Saw uviedla už vo svojom prvom e‑maile z 1. februára 2016.

81

V dôsledku toho nič neumožňuje domnievať sa, že antidumpingové konanie mohlo viesť k inému výsledku, ak by bola spoločnosti Jindal Saw poskytnutá dlhšia lehota na predloženie jej pripomienok v tejto súvislosti.

82

Okrem toho možno uviesť, že aj po konzultácii dokumentov obsahujúcich údaje potenciálne dotknuté chybou v písaní v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, o ktorom rozhodol Všeobecný súd, žalobkyne nepredložili žiadne nové tvrdenie v súvislosti s touto chybou, pričom pripustili, že oprava tejto chyby nevyžaduje žiadne ďalšie opravy než tie, ktoré už Komisia vykonala a oznámila spoločnosti Jindal Saw 28. januára 2016.

83

Vzhľadom na to treba zamietnuť druhú žalobnú výhradu ako nedôvodnú, a teda zamietnuť aj štvrtý žalobný dôvod v celom rozsahu.

84

Prvý žalobný dôvod sa skladá z dvoch častí.

85

Prvá časť obsahuje dve výhrady.

86

V rámci prvej výhrady žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila článok 2 ods. 8 a 9 základného nariadenia, pretože nepoužila skutočné vývozné ceny uplatňované spoločnosťou Jindal Saw pri predaji svojim predávajúcim subjektom a namiesto toho pristúpila k vytvoreniu vývoznej ceny. V tomto ohľade žalobkyne tvrdia, že skutočné vývozné ceny môžu byť na určenie dumpingového rozpätia vylúčené nie preto, že existuje spojenie medzi vývozcom a dovozcom, ale len vtedy, ak je zjavné, že tieto ceny nie sú z dôvodu tohto spojenia spoľahlivé, čo Komisia nepreukázala.

87

Na podporu tejto výhrady sa žalobkyne dovolávajú po prvé znenia článku 2 ods. 9 základného nariadenia, ktorého zmena od vytvorenia Svetovej obchodnej organizácie (WTO) 1. januára 1995 preukazuje zmenu prístupu vyžadovaného týmto ustanovením. Podľa nich, hoci sa súdy Únie zatiaľ nevyslovili k otázke rozdelenia dôkazného bremena v rámci uplatnenia uvedeného ustanovenia, bod 59 rozsudku z 26. novembra 2015, Giant (China)/Rada (T‑425/13, neuverejnený, EU:T:2015:896), podporuje ich výklad tohto ustanovenia. Okrem toho odkazujú na osobitné nariadenie, ktorým sa ukladajú antidumpingové clá, z ktorého vyplýva, že samotná Komisia toto ustanovenie vykladala v tomto zmysle.

88

V druhom rade žalobkyne poukazujú na znenie článku 2 ods. 1 tretieho pododseku základného nariadenia týkajúceho sa stanovenia normálnej hodnoty príslušného výrobku vo vyvážajúcej krajine, z ktorého vyplýva, že spojenie medzi stranami predaja postačuje na vylúčenie cien uplatňovaných medzi týmito dvomi stranami. Rozdiel v znení týchto dvoch odsekov tohto istého článku dokazuje, že normotvorca Únie stanovil podstatný rozdiel medzi týmito dvoma situáciami.

89

Komisia, podporovaná vedľajším účastníkom konania, spochybňuje dôvodnosť tejto výhrady.

90

Na úvod treba pripomenúť, že článok 2 ods. 8 základného nariadenia stanovuje, že „vývozná cena je cena skutočne zaplatená alebo obvykle platená za výrobok pri jeho vývoze z krajiny vývozu do Únie“. Iba „v prípadoch, keď neexistuje vývozná cena alebo keď existuje podozrenie, že vývozná cena je nespoľahlivá z dôvodu spojenia alebo kompenzačnej dohody medzi vývozcom a dovozcom alebo treťou stranou“, článok 2 ods. 9 prvý pododsek základného nariadenia umožňuje vytvoriť vývoznú cenu na základe ceny, za ktorú sú dovážané výrobky prvýkrát predané nezávislému kupujúcemu.

91

Z článku 2 ods. 9 základného nariadenia teda vyplýva, že Komisia sa môže domnievať, že vývozná cena je nespoľahlivá v dvoch prípadoch, konkrétne v prípade existencie spojenia medzi vývozcom a dovozcom alebo treťou stranou alebo v prípade existencie kompenzačnej dohody medzi vývozcom a dovozcom alebo treťou stranou. S výnimkou týchto prípadov je Komisia povinná v prípade, že existuje vývozná cena, vychádzať z nej pri stanovovaní dumpingu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. novembra 2002, Kundan a Tata/Rada, T‑88/98, EU:T:2002:280, bod 49, a z 25. októbra 2011, CHEMK a KF/Rada, T‑190/08, EU:T:2011:618, bod 26).

92

Pokiaľ ide v prvom rade o postupné zmeny ustanovenia, ktoré zodpovedá článku 2 ods. 9 prvému pododseku základného nariadenia, je potrebné poznamenať, že časť vety „ak je zjavné, že vývozná cena je nespoľahlivá v dôsledku existencie spojenia medzi vývozcom a dovozcom“, ktorej sa táto výhrada týka, je vyjadrená takmer rovnako ako príslušná časť vety nachádzajúca sa pôvodne v článku 3 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 459/68 z 5. apríla 1968 o ochrane pred dumpingovými praktikami, prémiami alebo subvenciami z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 93, 1968, s. 1, ďalej len „antidumpingové nariadenie z roku 1968“). Formulácia použitá v tomto poslednom uvedenom ustanovení znela „… ak je zrejmé, že nie je možné použiť vývozné ceny v dôsledku existencie spojenia… medzi vývozcom a dovozcom“. Táto formulácia prevzala znenie článku 2 písm. e) Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT), podpísanej v Ženeve 30. júna 1967, ktorá nadobudla platnosť1. júla 1968.

93

Vo svojich návrhoch vo veci NTN Toyo Bearing a i./Rada (113/77, EU:C:1979:39, s. 1212 [1253]), generálny advokát Warner po tom, ako poukázal na túto podobnosť, uviedol, že článok 2 písm. e) Dohody o uplatňovaní článku VI GATT vykladal článok VI GATT a že článok 3 ods. 3 antidumpingového nariadenia z roku 1968 neumožňoval výklad v tom zmysle, že skutočné ceny je povolené použiť iba vtedy, ak sa zistí, že existujú osobitné dôvody domnievať sa, že v dôsledku spojenia medzi vývozcom a dovozcom tieto ceny neboli spoľahlivé. Tento generálny advokát dospel k záveru, že samotná skutočnosť, že existuje spojenie medzi vývozcom a dovozcom, postačuje na to, aby sa vývozné ceny považovali za nespoľahlivé.

94

Článok 3 ods. 3 antidumpingového nariadenia z roku 1968 bol nahradený článkom 2 ods. 8 písm. b) nariadenia Rady (EHS) č. 3017/79 z 20. decembra 1979 o ochrane pred dovozmi, ktoré sú predmetom dumpingu alebo subvencií z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 339, 1979, s. 1, ďalej len „antidumpingové nariadenie z roku 1979“), pričom toto ustanovenie znelo:

„Ak neexistuje vývozná cena alebo keď sa zdá, že existuje spojenie… medzi vývozcom a dovozcom alebo treťou stranou, alebo z iných dôvodov, cena skutočne zaplatená, alebo ktorá sa má zaplatiť, za výrobok predávaný na vývoz do [Únie] nemôže slúžiť ako referenčná hodnota…“ [neoficiálny preklad]

95

Napriek tomu sa nemožno domnievať, že táto zmena znenia mala za cieľ zmeniť pravidlo týkajúce sa dôkazného bremena o spoľahlivosti alebo neexistencii spoľahlivosti cien v prípade spojenia medzi vývozcom a dovozcom. Naopak, jej účinkom bolo rozšíriť spektrum situácií, v ktorých ceny skutočne zaplatené za predávaný výrobok pri vývoze nemohli slúžiť ako referenčná hodnota (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. marca 1990, Gestetner Holdings/Rada a Komisia, C‑156/87, EU:C:1990:116, bod 30). Vyplýva to z pridania slov „z iných dôvodov“, ktoré neboli zahrnuté do textu novej dohody o uplatňovaní článku VI GATT. Zmena v štruktúre vety v porovnaní s článkom 3 ods. 3 antidumpingového nariadenia z roku 1968 bola potrebná na toto doplnenie. V dôsledku toho podstata pravidla v súvislosti so spoľahlivosťou ceny uplatňovanej medzi spojenými stranami ostala nezmenená.

96

Znenie článku 2 ods. 8 písm. b) antidumpingového nariadenia z roku 1979 bolo zachované aj v príslušných ustanoveniach právnej úpravy, ktorá nasledovala po tomto nariadení, a to až kým jeho znenie nenahradil článok 2 ods. 9 nariadenia Rady (ES) č. 3283/94 z 22. decembra 1994 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 349, 1994, s. 1, ďalej len „antidumpingové nariadenie z roku 1994“), ktorý upravuje prípady spojenia takto: „ak je zjavné, že vývozná cena je nespoľahlivá v dôsledku existencie spojenia... medzi vývozcom a dovozcom alebo treťou stranou“. Toto znenie je porovnateľné s pôvodným znením, ako sa nachádzalo v článku 3 ods. 3 antidumpingového nariadenia z roku 1968 a v článku 2.3 Dohody o vykonávaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 103, ďalej len „antidumpingová dohoda WTO z roku 1994“).

97

Z tretieho a piateho odôvodnenia antidumpingového nariadenia z roku 1994 vyplýva, že zmena pravidiel Spoločenstva vyplývala z antidumpingovej dohody WTO z roku 1994, ktorej náležité a transparentné uplatňovanie bolo potrebné zabezpečiť prebratím jej ustanovení v najväčšej možnej miere do práva Spoločenstva.

98

Je teda zrejmé, že normotvorca Spoločenstva sa v maximálnej možnej miere usiloval zosúladiť znenie antidumpingového nariadenia z roku 1994 a antidumpingovej dohody WTO z roku 1994. Vzhľadom najmä na absenciu pripomienok k zmenám znenia dotknutého ustanovenia tak v odôvodneniach a v prípravných prácach antidumpingového nariadenia z roku 1979, v ktorom toto znenie bolo prvýkrát zmenené, ako aj v odôvodneniach a v prípravných prácach antidumpingového nariadenia z roku 1994, v ktorom bolo uvedené znenie znovu zosúladené s formuláciou použitou v antidumpingovej dohode WTO z roku 1994, treba dospieť k záveru, že tieto zmeny nemali za cieľ priniesť zmenu, pokiaľ ide o dôkazné bremeno v súvislosti s uplatnením ustanovenia zodpovedajúceho článku 2 ods. 9 prvému pododseku základného nariadenia.

99

Ostatné tvrdenia žalobkýň túto analýzu nevyvracajú.

100

Po prvé v rozsahu, v akom žalobkyne odkazujú na bod 59 rozsudku z 26. novembra 2015, Giant (China)/Rada (T‑425/13, neuverejnený, EU:T:2015:896), treba uviesť, že tento bod nie je možné brať do úvahy mimo jeho kontextu. Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, sa Všeobecný súd totiž nevyjadril k dôkaznému bremenu týkajúcemu sa uplatnenia článku 2 ods. 9 základného nariadenia, ale len k inej špecifickej otázke.

101

Po druhé, pokiaľ ide o odkaz žalobkýň na nariadenie Rady (ES) č. 930/2003 z 26. mája 2003, ktorým sa ukončujú antidumpingové a antisubvenčné konanie týkajúce sa dovozu chovaného lososa atlantického s pôvodom v Nórsku a antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu chovaného lososa atlantického s pôvodom v Čile a na Faerských ostrovoch [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 133, 2003, s. 1), žalobkyne sa odvolávajú na vyjadrenie uvedené v odôvodnení 84 tohto nariadenia, ktoré je tiež vytrhnuté z kontextu, ako to vyplýva z odôvodnení 82 až 84 uvedeného nariadenia.

102

V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenie, ktoré žalobkyne vyvodzujú z rozdielu medzi znením článku 2 ods. 9 prvého pododseku základného nariadenia a odseku 1 tretieho pododseku toho istého článku, treba uviesť, že na rozdiel od prvého z týchto dvoch ustanovení, druhé nemá svoj pôvod v antidumpingovej dohode WTO z roku 1994, takže žiaden argument a contrario nemožno účinne vyvodzovať z rozdielu v znení uvedených ustanovení. Keďže normotvorca Únie nie je povinný dodržiavať znenie textu prijatého v rámci WTO, mohol v článku 2 ods. 1 treťom pododseku základného nariadenia vyjadriť rovnakú myšlienku ako v odseku 9 tohto článku, avšak jasnejším spôsobom.

103

Prvú výhradu teda treba zamietnuť ako nedôvodnú.

104

Pokiaľ ide o druhú výhradu uvedenú subsidiárne, žalobkyne tvrdia, že v každom prípade v priebehu správneho konania Jindal Saw preukázala, že vývozné ceny, ktoré uplatňovala voči svojim predávajúcim subjektom, boli spoľahlivé, po prvé, s odkazom na ceny uplatňované voči nezávislým dovozcom v Únii, po druhé, s odkazom na ceny uplatňované voči nezávislým dovozcom v tretích krajinách, a po tretie, vzhľadom na prijatie týchto cien colnými orgánmi na vývoz.

105

V prvom rade, pokiaľ ide o vývozné ceny uplatňované spoločnosťou Jindal Saw v prípade priamych predajov nezávislým kupujúcim v Únii, žalobkyne tvrdia, že Komisia nemohla na jednej strane odmietnuť použiť tieto skutočné ceny na posúdenie spoľahlivosti vývoznej ceny účtovanej predávajúcim subjektom spoločnosti Jindal Saw, pretože množstvá predané priamo nezávislým kupujúcim boli príliš nízke, a na druhej strane použiť uvedené skutočné ceny na účely vytvorenia vývoznej ceny.

106

V druhom rade, pokiaľ ide o ceny uplatňované v prípade predaja nezávislým kupujúcim v tretích krajinách, žalobkyne tvrdia, že Komisia ich nemohla vylúčiť na posúdenie spoľahlivosti vývozných cien uplatňovaných voči predávajúcim subjektom spoločnosti Jindal Saw z toho dôvodu, že tieto predaje dostatočne neodrážali hospodárske postavenie a správanie spoločnosti Jindal Saw na trhu Únie. Domnievajú sa totiž, že vzhľadom na to, že samotné základné nariadenie obsahuje vo svojom článku 2 ods. 3 odvolanie sa na vývozné ceny do tretích krajín na účely vytvorenia normálnej hodnoty, tieto ceny sa musia považovať za dostatočne spoľahlivé aj na uskutočnenie porovnania umožňujúceho určiť, či sú ceny účtované prepojeným dovozcom v Únii spoľahlivé. V tejto súvislosti tvrdenie Komisie v dočasnom nariadení, podľa ktorého Jindal Saw „predávala do Únie vo veľkých množstvách prostredníctvom prepojených obchodníkov počas rovnakého obdobia“, nie je relevantné. Navyše inštitúcie už použili ceny účtované na trhoch tretích krajín s cieľom overiť spoľahlivosť vývozných cien do Únie.

107

Po tretie, pokiaľ ide o prijatie vývozných cien uplatňovaných spoločnosťou Jindal Saw voči jej predávajúcim subjektom colnými orgánmi niektorých členských štátov, Komisia nemôže platne tvrdiť, že tieto orgány si neplnili riadne svoje úlohy len z toho dôvodu, že sadzba dovozného cla bola 0 %, a to najmä z dôvodu, že daň z pridanej hodnoty (DPH) sa vypočíta na základe colnej hodnoty, čo predstavuje dostatočný dôvod na to, aby uvedené orgány overili vývoznú cenu.

108

Podľa žalobkýň aj za predpokladu, že tieto dôkazy posudzované jednotlivo nie sú dostatočné na preukázanie toho, že vývozné ceny účtované spoločnosťou Jindal Saw jej predávajúcim subjektom sú spoľahlivé, posudzované spoločne a vzhľadom na neexistenciu dôkazu o opaku túto skutočnosť preukazujú.

109

Komisia, podporovaná vedľajším účastníkom konania, spochybňuje dôvodnosť tejto výhrady.

110

Na úvod treba pripomenúť, že v oblasti ochranných obchodných opatrení Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musí preskúmať (pozri rozsudok z 27. septembra 2007, Ikea Wholesale, C‑351/04, EU:C:2007:547, bod 40 a citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, že preskúmanie posúdenia vykonané súdom Únie musí byť obmedzené na overenie dodržania procesných pravidiel, vecnej správnosti skutkových zistení uvedených na vykonanie napádaného výberu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu alebo neexistencie zneužitia právomoci (pozri rozsudok zo 7. februára 2013, EuroChem MCC/Rada, T‑84/07, EU:T:2013:64, bod 32 a citovanú judikatúru). Je to tak najmä, pokiaľ ide o posúdenie spoľahlivosti vývoznej ceny oznámenej vývozcom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. novembra 2002, Kundan a Tata/Rada, T‑88/98, EU:T:2002:280, bod 50 a citovanú judikatúru).

111

Okrem toho, ako vyplýva z preskúmania prvej výhrady, z článku 2 ods. 9 základného nariadenia vyplýva, že v prípade spojenia medzi vývozcom a dovozcom existuje domnienka, že ceny účtované medzi nimi nie sú spoľahlivé, takže Komisia v zásade môže vytvoriť vývoznú cenu. Ako však uznáva Komisia, ide o vyvrátiteľnú domnienku, ktorú zúčastnené podniky môžu vyvrátiť predložením dôkazov, ktoré svedčia o tom, že ich ceny sú spoľahlivé.

112

V prejednávanej veci žalobkyne tvrdia, že v priebehu správneho konania predložili dôkazy, ktoré preukazovali, že vývozné ceny účtované spoločnosťou Jindal Saw voči jej predávajúcim subjektom boli spoľahlivé.

113

Z odôvodnenia 35 predbežného nariadenia vyplýva, že Komisia sa a priori domnievala, že pokiaľ ide o dovoz uskutočnený prostredníctvom prepojených dovozcov, vývozná cena by sa mala určiť podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia. Komisia ďalej v odôvodnení 45 tohto nariadenia dospela k záveru, že ani predaje spoločnosti Jindal Saw neprepojeným stranám v Únii, ani jej predaje v tretích krajinách nie je možné použiť na overenie spoľahlivosti skutočných vývozných cien účtovaných spoločnosťou Jindal Saw voči jej predávajúcim subjektom.

114

Argumenty predložené žalobkyňami na podporu ich tvrdení, že preukázali spoľahlivosť vývozných cien spoločnosti Jindal Saw voči jej predávajúcim subjektom, nemôžu uspieť.

115

Po prvé skutočnosť, že Komisia konštatovala v odôvodnení 45 dočasného nariadenia, že predaje spoločnosti Jindal Saw neprepojeným kupujúcim v Únii, ktoré predstavovali 1 % z celkového predaja spoločnosti Jindal Saw v Únii, neboli z pohľadu objemu a hodnoty dostatočne reprezentatívne, aby mohli slúžiť na posúdenie spoľahlivosti vývozných cien uplatňovaných v rámci predaja svojim predávajúcim subjektom, je nezávislá od otázky, či ceny týchto predajov nezávislým kupujúcim v Únii predstavujú samy osebe spoľahlivé ceny pre jednotlivé transakcie, o ktoré išlo. Komisia totiž netvrdila, že ceny účtované spoločnosťou Jindal Saw voči neprepojeným kupujúcim v Únii neboli spoľahlivé, ale bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, tvrdila, že tieto predaje neboli z pohľadu objemu a hodnoty dostatočné, a teda že nemohli slúžiť ako základ na posúdenie spoľahlivosti cien uplatňovaných v prípade zvyšných 99 % vývozu spoločnosti Jindal Saw do Únie, ktoré zodpovedali predaju medzi prepojenými stranami.

116

Po druhé, pokiaľ ide o odmietnutie Komisie použiť vývozné ceny účtované spoločnosťou Jindal Saw pri predaji do tretích krajín ako referenčnú hodnotu na overenie spoľahlivosti vývozných cien pre jej predávajúce subjekty, treba dospieť k záveru, že Komisia mohla konštatovať, a to bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, že trhy tretích krajín, na ktorých Jindal Saw predávala svoje výrobky, sú dosť odlišné od trhov Únie, a v podstate dospieť k záveru, že nebolo preukázané, že stratégia v oblasti cien na týchto trhoch bola rovnaká ako stratégia prijatá na trhu Únie.

117

V tejto súvislosti nie je tvrdenie žalobkýň, že samotné základné nariadenie stanovuje použitie vývozných cien do tretích krajín na účely vytvorenia normálnej hodnoty príslušného výrobku, relevantné. Treba totiž najprv pripomenúť, že výpočet normálnej hodnoty a výpočet vývoznej ceny sú odlišné operácie, ktoré sú založené na rôznych metódach výpočtu stanovených v článku 2 ods. 3 až 7 základného nariadenia a v článku 2 ods. 8 a 9 základného nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. októbra 1988, Canon a i./Rada, 277/85 a 300/85, EU:C:1988:467, bod 37). Preto nemožno argumentovať podobnosťou medzi metódou určenia vývoznej ceny a metódou určenia normálnej hodnoty.

118

Ďalej treba rovnako ako Komisia pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia je používanie vývozných cien na účely výpočtu normálnej hodnoty povolené iba „za predpokladu, že tieto ceny sú reprezentatívne“. Žalobkyne pritom nepreukázali ani počas správneho konania, ani pred Všeobecným súdom, že vývozné ceny do tretích krajín uplatňované spoločnosťou Jindal Saw boli reprezentatívne.

119

Napokon, ak bolo zistené, že skutočne treba vytvoriť normálnu hodnou, Komisia postupuje v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia. Ako tvrdí Komisia, k použitiu vývozných cien na trhoch tretích krajín sa pristúpi až po tom, ako sa rozhodlo, že treba vytvoriť normálnu hodnotu, a nie na účely rozhodnutia, či je, alebo nie je potrebné ju vytvoriť. Preto aj ak by sa pripustilo, že postupy na určenie normálnej hodnoty a určenie vývoznej ceny sú porovnateľné, quod non, nemožno vytvoriť paralelu medzi možnosťou použiť vývoznú cenu do tretích krajín na účely vytvorenia normálnej hodnoty, stanovenou v neskoršom štádiu konania, a rozhodnutím o otázke, či sa má, alebo nemá vytvoriť vývozná cena v zmysle článku 2 ods. 9 prvého pododseku základného nariadenia.

120

Okrem toho bez ohľadu na skutočnosť, že žalobkyne nemôžu legitímne očakávať, že bude zachovaný spôsob pôvodne zvolený inštitúciou, ak táto inštitúcia disponuje mierou voľnej úvahy pri výbere prostriedkov nevyhnutných na dosiahnutie svojej politiky (pozri rozsudok z 20. mája 2015, Yuanping Changyuan Chemicals/Rada, T‑310/12, neuverejnený, EU:T:2015:295, bod 120 a citovanú judikatúru), príklad, ktorý uvádzajú na podporu tohto tvrdenia, podľa ktorého inštitúcie už použili vývozné ceny do tretích krajín s cieľom overiť spoľahlivosť vývozných cien do Únie, nie je relevantný. Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 905/2011 z 1. septembra 2011, ktorým sa ukončuje čiastočné predbežné preskúmanie antidumpingových opatrení na dovoz určitého polyetyléntereftalátu (PET) s pôvodom v Indii (Ú. v. EÚ L 232, 2011, s. 14), na ktoré sa odvolávajú žalobkyne, sa týkal situácie, keď vývozné ceny do Únie neboli použiteľné buď preto, že neexistoval žiadny vývoz do Únie počas konkrétnych mesiacov, alebo preto, že existoval záväzok, v rámci ktorého bol dotknutý podnik nútený predávať svoje výrobky na trhu Únie za cenu vyššiu ako minimálna dovozná cena stanovená na každý mesiac na základe predchádzajúceho záväzku.

121

Po tretie a na záver, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, že Komisia mala prijať skutočné vývozné ceny účtované spoločnosťou Jindal Saw jej predávajúcim subjektom, pretože tieto ceny boli akceptované colnými a daňovými orgánmi niektorých členských štátov, treba uviesť, že podľa judikatúry nemožno zamieňať pojem „colná hodnota“ v zmysle v súčasnosti platného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1), a pojem „vývozná cena“ v zmysle základného nariadenia v prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. septembra 1995, Descom Scales/Rada, T‑171/94, EU:T:1995:164, bod 39).

122

Dodatočný argument žalobkýň týkajúci sa používania colnej hodnoty ako vymeriavacieho základu DPH sa musí takisto zamietnuť z rovnakých dôvodov.

123

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, že hoci skutočnosti preskúmané v bodoch 115 až 122 vyššie, posudzované samostatne, nemusia byť dostatočné na preukázanie, že vývozné ceny účtované spoločnosťou Jindal Saw jej predávajúcim subjektom boli spoľahlivé, posudzované ako celok sú dostatočné na preukázanie tejto spoľahlivosti, treba uviesť, že uvedené skutočnosti majú len hodnotu nepriameho dôkazu. Vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorú má Komisia v rámci svojho posúdenia, pokiaľ ide o spoľahlivosť vývozných cien uplatňovaných medzi vývozcom a dovozcom, nemožno považovať za zjavne nesprávne, že Komisia zastávala názor, že tieto nepriame dôkazy, aj ak by boli napriek námietkam, ktoré boli proti nim vznesené, prijaté, neboli dostatočné na preukázanie spoľahlivosti cien účtovaných spoločnosťou Jindal Saw svojim predávajúcim subjektom.

124

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba zamietnuť prvú časť prvého žalobného dôvodu ako nedôvodnú.

125

Druhá časť prvého žalobného dôvodu sa tiež skladá z dvoch výhrad.

126

V prvej výhrade, opierajúc sa najmä o body 6.99 a 6.100 správy panelu orgánu na urovnanie sporov WTO prijatej 1. februára 2001 v rámci sporu „Spojené štáty – Antidumpingové opatrenia uložené na plechy z nehrdzavejúcej ocele vo zvitkoch a na listy a pásy z nehrdzavejúcej ocele dovážané z Kórey“ [WT/DS 179/R, ďalej len „spor Spojené štáty – Nehrdzavejúca oceľ (Kórea)“ a „správa panelu v rámci sporu Spojené štáty – Nehrdzavejúca oceľ (Kórea)“], žalobkyne tvrdia, že vytvorenie vývozných cien má za cieľ stanoviť ceny, ktoré by boli zaplatené prepojeným dovozcom, ak by sa predaj uskutočnil za bežných obchodných podmienok. Vývozná cena vytvorená Komisiou však nie je „spoľahlivá“ v zmysle článku 2 ods. 9 druhého pododseku základného nariadenia.

127

Absencia spoľahlivosti vývozných cien vytvorených Komisiou je zdôraznená skutočnosťou, že tieto ceny v priemere predstavujú len zlomok, a niekedy aj menej než polovicu, skutočných cien účtovaných predávajúcimi subjektmi spoločnosti Jindal Saw neprepojeným kupujúcim v Únii a podobný zlomok ceny účtovaný spoločnosťou Jindal Saw neprepojeným kupujúcim na trhoch tretích krajín, čo Komisia nespochybnila. V niekoľkých prípadoch boli vytvorené dokonca nulové, či záporné vývozné ceny.

128

Okrem toho žalobkyne vo svojich pripomienkach k odpovediam na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania uviedli, že nespoľahlivosť vytvorenej vývoznej ceny v prejednávanej veci preukazuje aj skutočnosť, že Komisia opomenula zahrnúť do výpočtu týchto cien časť predajov spoločnosti Jindal Saw neprepojeným kupujúcim v Únii. Treba však konštatovať, že na pojednávaní žalobkyne vzali späť námietky, ktoré sa týkali tejto otázky.

129

Komisia, podporovaná vedľajším účastníkom konania, spochybňuje dôvodnosť tejto výhrady.

130

Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 9 druhého pododseku základného nariadenia, pokiaľ sa vývozná cena vytvorí na základe ceny, za ktorú sú výrobky prvýkrát predané nezávislému kupujúcemu, alebo na ľubovoľnom primeranom základe, „vykoná sa úprava všetkých nákladov… s cieľom stanovenia spoľahlivej vývoznej ceny na hranici [Únie]. Článok 2 ods. 9 tretí pododsek základného nariadenia stanovuje, že náklady, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná úprava, zahŕňajú najmä „primerané rozpätie na [PAV] náklady a zisk“.

131

Okrem toho článok 2 ods. 9 tretí pododsek základného nariadenia neupravuje metódu výpočtu či určenia primeraného rozpätia na PAV náklady a zisk, ale len odkazuje na primeranosť uvedeného rozpätia. Ani antidumpingová dohoda WTO z roku 1994 nestanovuje v tejto súvislosti žiadnu metódu, ako to vyplýva z bodu 6.91 správy panelu v rámci sporu Spojené štáty ‑ Nehrdzavejúca oceľ (Kórea).

132

Okrem toho určenie primeraného rozpätia na PAV náklady a zisk nepredstavuje výnimku z uplatňovania judikatúry citovanej v bode 110 vyššie, podľa ktorej Komisia disponuje v oblasti ochranných obchodných opatrení širokou mierou voľnej úvahy, pričom súd Únie uplatňuje len obmedzené súdne preskúmanie. Toto určenie totiž nevyhnutne zahŕňa komplexné hospodárske posúdenia (pozri rozsudok zo 17. marca 2015, RFA International/Komisia, T‑466/12, EU:T:2015:151, bod 43 a citovanú judikatúru).

133

Napokon treba uviesť, že v prípade spojenia medzi vývozcom a dovozcom prináleží zainteresovanej strane, ktorá zamýšľa napadnúť rozsah úprav vykonaných na základe článku 2 ods. 9 základného nariadenia, pokiaľ ide o neprimerané rozpätia určené vo vzťahu k PAV nákladom a zisku, aby predložila dôkazy a konkrétne výpočty odôvodňujúce jej tvrdenia a osobitne alternatívnu sadzbu, ktorú prípadne navrhuje (pozri rozsudok zo 17. marca 2015, RFA International/Komisia, T‑466/12, EU:T:2015:151, bod 44 a citovanú judikatúru).

134

Pokiaľ ide konkrétne o prvú výhradu, na úvod treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, v prípade vytvorenia vývoznej ceny je cieľom stanoviť spoľahlivú vývoznú ceny na hranici Únie, ako sa uvádza v článku 2 ods. 9 druhom pododseku základného nariadenia. To vyplýva aj z judikatúry orgánu na urovnávanie sporov WTO, osobitne z bodu 6.99 správy panelu v rámci sporu Spojené štáty ‑ Nehrdzavejúca oceľ (Kórea).

135

V prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého je absencia spoľahlivosti vývozných cien vytvorených Komisiou preukázaná skutočnosťou, že tieto ceny predstavujú len zlomok ceny účtovanej predávajúcimi subjektmi spoločnosti Jindal Saw neprepojeným kupujúcim, zo znenia článku 2 ods. 9 prvého pododseku základného nariadenia vyplýva, že východiskovým bodom pre vytvorenie vývoznej ceny je cena, ktorú platí prvý nezávislý kupujúci. Preto vytvorená vývozná cena bude nevyhnutne predstavovať percentuálny podiel z ceny účtovanej prvému nezávislému kupujúcemu, berúc do úvahy rôzne úpravy, ktoré toto ustanovenie stanovuje.

136

V druhom rade, pokiaľ ide o predaje spoločnosti Jindal Saw nezávislým kupujúcim v Únii, ako je uvedené v odôvodneniach 33 a 39 dočasného nariadenia, tieto predaje predstavovali približne 1 % celkového predaja spoločnosti Jindal Saw v Únii. Ako však vyplýva z bodu 115 vyššie, Komisia mohla v rámci svojej širokej miery voľnej úvahy rozhodnúť, a to bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, že tak nízky objem predaja nemožno považovať za reprezentatívny, a preto sa ceny účtované spoločnosťou Jindal Saw nezávislým kupujúcim v Únii nemohli použiť na posúdenie spoľahlivosti vývozných cien v prípade predaja medzi prepojenými stranami. Z toho istého dôvodu nemožno vytýkať Komisii, že neposúdila spoľahlivosť vytvorenej vývoznej ceny, berúc do úvahy tieto predaje ako referenčný bod.

137

Preto vzhľadom na to, že obe skutočnosti, ktoré žalobkyne uviedli v rámci prvej výhrady, nie sú samy osebe spôsobilé preukázať, že vývozné ceny vytvorené Komisiou nie sú spoľahlivé v zmysle článku 2 ods. 9 základného nariadenia, je potrebné zamietnuť túto výhradu ako nedôvodnú.

138

V rámci druhej výhrady žalobkyne spochybňujú „primeraný“ charakter v zmysle článku 2 ods. 9 tretieho pododseku základného nariadenia rozpätia na PAV náklady a zisk, ktoré Komisia použila na účely úprav v rámci vytvorenia vývoznej ceny na základe predajných cien prvým nezávislým kupujúcim.

139

V prvom rade, pokiaľ ide o určenie PAV nákladov, ktoré sa mali zohľadniť pri výpočte vývozných cien, keďže Komisia založila svoj výpočet na skutočných nákladoch predávajúcich subjektov spoločnosti Jindal Saw, žalobkyne jej vytýkajú, po prvé, že s cieľom vylúčiť ich z úprav PAV nákladov dostatočne nezohľadnila náklady spojené so spracovateľskými činnosťami vykonávanými dvoma z týchto subjektov, konkrétne spoločnosťou Jindal Saw Italia a spoločnosťou Jindal Saw UK, čo mohla urobiť tak, že by v prípade týchto dvoch subjektov použila na určenie rozpätia na PAV náklady náklady stanovené pre tretí subjekt, Jindal Saw España, ktorý nevykonával spracovateľskú činnosť, alebo aspoň tak, že by pre spoločnosť Jindal Saw UK použila to isté rozpätie na PAV náklady ako v prípade spoločnosti Jindal Saw Italia.

140

Po druhé žalobkyne vytýkajú Komisii, že neupravila skutočné PAV náklady predávajúcich subjektov spoločnosti Jindal Saw tak, aby zohľadnili skutočnosť, že predaje týchto subjektov v Únii ešte nedosiahli normálnu úroveň.

141

Po tretie žalobkyne tvrdia, že skutočnosť, že Komisia použila skutočné údaje o PAV nákladoch predávajúcich subjektov spoločnosti Jindal Saw na vytvorenie vývoznej ceny, neznamená, že tieto údaje zodpovedajú pojmu primerané rozpätie na PAV náklady v zmysle článku 2 ods. 9 tretieho pododseku základného nariadenia.

142

Žalobkyne v tejto súvislosti v prvom rade tvrdia, že článok 2 ods. 9 tretí pododsek základného nariadenia Komisii neukladá použiť primeranú metódu na výpočet PAV nákladov, ale použiť primerané PVA náklady. Žalobkyne ďalej poukazujú na to, že toto ustanovenie nestanovuje, že treba použiť skutočné PAV náklady, na rozdiel od toho, čo normotvorca Únie uvádza napríklad v článku 2 ods. 6 základného nariadenia. Podľa žalobkýň tak existuje rozdiel medzi požiadavkou použiť skutočné údaje o PVA nákladoch a požiadavkou použiť primerané rozpätie pre tieto náklady. A napokon aj v prípade, že by sa skutočné náklady mali považovať za primerané, nejde podľa žalobkýň o nevyvrátiteľnú domnienku. Komisia pritom podľa názoru žalobkýň nevysvetlila, prečo skutočnosti uvedené žalobkyňami a veľmi vysoká úroveň PAV nákladov predávajúcich subjektov spoločnosti Jindal Saw samy o sebe neviedli k tomu, že rozpätie na PAV náklady stanovené v prejednávanej veci bolo neprimerané.

143

V druhom rade, pokiaľ ide o teoretické rozpätie na zisk zohľadnené Komisiou pri vytvorení vývoznej ceny, žalobkyne Komisii vytýkajú, že použila rozpätie na zisk, ktoré je iracionálne z hľadiska dovozcu, na ktorého sa zároveň uplatňuje veľmi vysoké rozpätie na PAV náklady. Žalobkyne sa domnievajú, že ak sa Komisia rozhodne použiť teoretické rozpätie na zisk, musí tiež použiť primerané teoretické rozpätie na PAV náklady, ktoré umožní dosiahnuť túto úroveň zisku, lebo primeraná povaha rozpätia na PAV náklady a rozpätia na zisk sa posudzuje tiež posúdením týchto rozpätí v ich vzájomnom vzťahu.

144

V treťom a poslednom rade, pokiaľ ide o určenie rozpätia na PAV náklady, ktoré sa má zohľadniť v rámci vytvorenia vývozných cien, žalobkyne tvrdia, že Komisia toto rozpätie nesprávne stanovila pre predávajúce subjekty spoločnosti Jindal Saw vo forme percentuálneho podielu vyjadrujúceho vzťah medzi ich skutočnými PAV nákladmi a ich skutočným obratom, ktorý zodpovedal stratám. Podľa žalobkýň však Komisia mala stanoviť toto rozpätie s ohľadom na skutočný obrat navýšený o teoretické rozpätie na zisk, ktoré zohľadnila na inom mieste.

145

Na záver žalobkyne tvrdia, že vzhľadom na chyby pri stanovení vytvorených vývozných cien bolo dumpingové rozpätie zistené Komisiou nadhodnotené, takže uložené antidumpingové clo určené na základe tohto rozpätia je vyššie než dumpingové rozpätie, ktoré malo byť stanovené, čo je v rozpore s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia.

146

Komisia, podporovaná vedľajším účastníkom konania, spochybňuje dôvodnosť tejto výhrady.

147

Čo sa týka v prvom rade tvrdenia žalobkýň, podľa ktorého Komisia nepoužila primerané rozpätie na PAV náklady na stanovenie vývozných cien, keďže na stanovenie tohto rozpätia použila skutočné náklady predávajúcich subjektov spoločnosti Jindal Saw, treba najprv uviesť, že Komisia v tejto súvislosti disponuje širokou mierou voľnej úvahy a že zohľadnenie skutočných nákladov dovozcu, ktorého ceny pre prvých nezávislých kupujúcich slúžia na stanovenie vytvorenej vývoznej ceny, nemožno považovať za zjavne nesprávne posúdenie, pretože tieto skutočné náklady predstavujú a priori najspoľahlivejšie údaje na stanovenie úprav stanovených v tejto súvislosti v článku 2 ods. 9 druhom pododseku základného nariadenia. Skutočnosť, že toto ustanovenie výslovne nestanovuje možnosť stanoviť rozpätie na PAV náklady na základe skutočných údajov, nemôže znamenať, že využívanie skutočných nákladov je neprimerané.

148

Pokiaľ ide ďalej o zohľadnenie nákladov na spracovateľské činnosti spoločností Jindal Saw Italia a Jindal Saw UK na účely určenia skutočných PAV nákladov týchto dvoch spoločností, je potrebné uviesť, že Komisia v podstate v odôvodneniach 45 až 47 napadnutého nariadenia uviedla jednak, že extrapolácia na základe PAV nákladov spoločnosti Jindal Saw España, ktorá nemala spracovateľské činnosti, nebola v súlade s metodikou, ktorú použila a ktorú považovala za primeranú, ktorá spočívala v určení PAV nákladov na základe skutočných nákladov znášaných každou z predávajúcich spoločností spoločnosti Jindal Saw, a na druhej strane, že nemohla pristúpiť k úprave PAV nákladov spoločnosti Jindal Saw UK preto, lebo jej nebola po prijatí dočasného nariadenia poskytnutá žiadna informácia, pokiaľ ide o rozpis týchto nákladov.

149

Vzhľadom na to, že ako vyplýva z bodu 147 vyššie, rozhodnutie Komisie vychádzať zo skutočných nákladov predávajúcich subjektov spoločnosti Jindal Saw nemožno ako také kritizovať, nemožno jej oprávnene vytýkať, že odmietla uplatniť extrapoláciu buď PAV nákladov spoločnosti Jindal Saw España, a to s cieľom zohľadniť náklady súvisiace so spracovateľskými činnosťami dvoch ďalších predávajúcich subjektov spoločnosti Jindal Saw, alebo PAV nákladov spoločnosti Jindal Saw Italia, a to s cieľom zohľadniť náklady súvisiace so spracovateľskými činnosťami spoločnosti Jindal Saw UK.

150

Ako navyše vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 133 vyššie, zainteresovaným stranám prináleží, aby v prípade, že chcú spochybniť časť oznámených úprav, predložili číselné údaje na podporu týchto spochybnení, ako napríklad konkrétne výpočty, ktoré ich odôvodňujú.

151

V prejednávanej veci z odôvodnenia 47 napadnutého nariadenia vyplýva, že tieto skutočnosti boli Komisii oznámené v prípade spracovateľských činností spoločnosti Jindal Saw Italia a že Komisia vykonala úpravu PAV nákladov tohto predávajúceho subjektu na základe týchto skutočností, pričom pred Všeobecným súdom neboli uvedené konkrétne nákladové položky, ktoré neboli pri tejto úprave zohľadnené. Naopak, takéto údaje neboli poskytnuté v prípade spoločnosti Jindal Saw UK, pričom žalobkyne neposkytli v tejto súvislosti presné vysvetlenie.

152

Napokon za predpokladu, že by bolo možné považovať za číselné spochybnenie požiadavku, aby sa zohľadnili náklady súvisiace so spracovateľskými činnosťami spoločnosti Jindal Saw Italia a spoločnosti Jindal Saw UK extrapoláciou rozpätia na PAV náklady spoločnosti Jindal Saw España, v bodoch 148 a 149 vyššie bolo uvedené, že toto tvrdenie Komisia riadne zamietla.

153

Nakoniec v prípade tvrdenia žalobkýň, že Komisia dostatočne nezohľadnila vplyv skutočnosti, že predaj predávajúcich subjektov spoločnosti Jindal Saw v Únii ešte nedosiahol úroveň považovanú za normálnu, na skutočné PAV náklady týchto subjektov, je potrebné uviesť, že toto tvrdenie nemôže obstáť, keďže ani toto tvrdenie nebolo podložené číselnými údajmi týkajúcimi sa úpravy rozpätia na PAV náklady, ktoré žalobkyne považovali z tohto dôvodu za potrebné.

154

Je pravda, že nemožno vylúčiť, že podnik preukáže, že sa na novom trhu nachádza v počiatočnej fáze, a v dôsledku toho jeho predaje ešte nedosiahli úroveň, ktorú môže na uvedenom trhu očakávať, pričom predloží číselné údaje o dôsledkoch tejto situácie. V takom prípade by totiž požiadavka zachovať primerané rozpätie na PAV náklady v zásade ukladala Komisii posúdiť tieto dôkazy a na ich základe vykonať potrebné úpravy. Treba však uviesť, že žalobkyne žiadne takéto dôkazy v prejednávanom prípade nepredložili.

155

V druhom rade v prípade použitia teoretického rozpätia na zisk vo výške 3,7 % Komisia v odôvodnení 50 napadnutého nariadenia v podstate vysvetlila, že z dôvodu stratovej situácie predávajúcich subjektov spoločnosti Jindal Saw sa nemohla opierať na stanovenie rozpätia na zisk o skutočné údaje týchto subjektov, a preto z dôvodu neexistencie inej vhodnej referenčnej hodnoty použila priemerný zisk.

156

V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci článok 2 ods. 9 základného nariadenia stanovuje, že sa uskutoční úprava na základe rozpätia na zisk, toto ustanovenie neupravuje metódu určenia uvedeného rozpätia, ktoré však musí byť primerané.

157

Podľa judikatúry takéto primerané ziskové rozpätie nemusí byť v prípade existencie spojenia medzi výrobcom a dovozcom v Únii vypočítané na základe údajov pochádzajúcich od prepojeného dovozcu, ktoré môžu byť ovplyvnené týmto spojením, ale na základe údajov pochádzajúcich od nezávislého dovozcu (pozri rozsudok z 25. októbra 2011, CHEMK a KF/Rada, T‑190/08, EU:T:2011:618, bod 29 a citovanú judikatúru).

158

V tomto prípade predávajúce subjekty spoločnosti Jindal Saw boli stratové a Komisia tvrdí, že z tohto dôvodu nemohla použiť skutočné rozpätie na zisk týchto subjektov.

159

Pokiaľ ide o základnú kritiku, ktorú žalobkyne implicitne rozvíjajú, podľa ktorej v prípade nákladov, ktoré vedú k strate, nemôže byť zohľadnenie akéhokoľvek rozpätia na zisk považované za primerané v zmysle článku 2 ods. 9 tretieho pododseku základného nariadenia, je potrebné najprv uviesť, ako to urobila Komisia, že druhý pododsek uvedeného odseku 9 neposkytuje priestor na úpravu rozpätia na „stratu“, ale iba na úpravu rozpätia na zisk. V zásade preto nie je možné vykonať úpravy na zohľadnenie strát, ak je podnik stratový ako v prejednávanej veci. Okrem toho, ako sa zdôrazňuje v bode 6.99 správy panelu v rámci sporu Spojené štáty – Nehrdzavejúca oceľ (Kórea), v zásade možno od prepojeného dovozcu očakávať, že stanoví cenu na základe nákladov a zisku. Navyše, ako vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 157 vyššie, údaje prepojeného dovozcu týkajúce sa jeho situácie, ziskovej či stratovej, môžu byť ovplyvnené samotnou existenciou spojenia s vývozcom.

160

Táto otázka však súvisí s osobitnou situáciou podnikov v počiatočnej fáze, pričom takáto fáza môže byť stratová. Ako však bolo uvedené v bode 154 vyššie, zohľadnenie takejto situácie by sa malo vykonať v rámci úprav pri vytvorení vývozných cien na úrovni PAV nákladov, na základe dôkazov, ako aj číselných údajov, ktoré v prejednávanej veci chýbajú.

161

Preto žalobkyne nepreukázali, že Komisia sa v prejednávanej veci dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď vykonala úpravy na účely zohľadnenia rozpätia na zisk pri vytvorení vývozných cien.

162

Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého, keďže Komisia hodlala zároveň stanoviť rozpätie na PAV náklady na základe skutočných nákladov predávajúcich subjektov spoločnosti Jindal Saw a teoretického rozpätia na zisk, hoci tieto subjekty boli v strate, mala stanoviť rozpätie na PAV náklady na základe percenta, ktoré vyjadruje vzťah medzi skutočnými PAV nákladmi a teoretickým obratom zodpovedajúcim skutočnému obratu navýšenému o uvedené teoretické rozpätie na zisk, stačí uviesť, že toto tvrdenie tiež súvisí s vysokou úrovňou PAV nákladov predávajúcich subjektov spoločnosti Jindal Saw, a to v dôsledku toho, že sa nachádzali v počiatočnej fáze, ktorá zodpovedala stratovej fáze, a že Komisia zohľadnila teoretické rozpätie na zisk. Preto, ako bolo uvedené v bode 160 vyššie, táto otázka sa týka úprav, ktoré by sa mali vykonať na úrovni PAV nákladov, na základe dôkazov, ako aj číselných údajov, ktoré však neboli v prejednávanej veci predložené.

163

Napokon aj tvrdenie žalobkýň, že za predpokladu, že každá zo skutočností, ktoré predložili na preukázanie neprimeraného rozpätia na PAV náklady a zisk pri tvorbe vývoznej ceny, sama osebe nestačí na preukázanie tohto tvrdenia, tieto skutočnosti ako celok predstavujú súbor dôkazov, ktorý je podľa ich názoru dostatočný na preukázanie tohto tvrdenia, treba zamietnuť. Treba totiž konštatovať, že uvedené dôkazy sú neopodstatnené, pretože na jednej strane tieto tvrdenia sa, pokiaľ ide o rozpätie na PAV náklady s výnimkou dodatočných nákladov na spracovanie a zohľadnenia mimoriadne vysokých PAV nákladov v počiatočnej fáze, v ktorej sa nachádzali predávajúce subjekty spoločnosti Jindal Saw, neopierajú o dôkazy a číselné údaje a na druhej strane tvrdenie týkajúce sa rozpätia na zisk je v každom prípade založené na údajoch od predávajúcich subjektov spoločnosti Jindal Saw týkajúcich sa ich stratovej alebo ziskovej situácie, ktoré treba v súlade s judikatúrou považovať za podozrivé. V dôsledku toho žiadnu z týchto skutočností nemožno použiť ako náznak neprimeraného rozpätia na PAV náklady a zisk, ktoré Komisia v danom prípade stanovila.

164

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba zamietnuť aj druhú výhradu druhej časti prvého žalobného dôvodu ako nedôvodnú a v dôsledku toho treba zamietnuť aj túto časť a tento dôvod v plnom rozsahu.

165

V rámci druhého žalobného dôvodu žalobkyne tvrdia, že Komisia nezaložila zistenie existencie ujmy výrobného odvetvia Únie na nesporných dôkazoch a objektívnom preskúmaní. Tvrdia, že pri analýze účinkov subvencovaných dovozov na ceny podobného výrobku uvedeného výrobného odvetvia, a predovšetkým pri určení predaja príslušného výrobku za znížené ceny v porovnaní s podobným výrobkom tohto výrobného odvetvia Únie, Komisia nevykonala porovnanie cien ani na rovnakej obchodnej úrovni, ani na primeranej obchodnej úrovni, čo je v rozpore s článkom 8 ods. 1 a 2 základného nariadenia.

166

Žalobkyne tvrdia, že závery vyvodené z výpočtu cenového podhodnotenia príslušného výrobku boli použité Komisiou na účely stanovenia ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie a príčinnej súvislosti medzi dovozom tohto výrobku a touto ujmou, ako aj na výpočet rozpätia ujmy. V dôsledku toho sa chyby vo výpočte cenového podhodnotenia dotkli ostatných prvkov napadnutého nariadenia. Predovšetkým stanovenie rozpätia ujmy na neprimerane vysokej úrovni malo za následok, že antidumpingové clo, ktoré sa stanovuje v tomto nariadení, je vyššie než clo, ktoré by stačilo na odstránenie ujmy spôsobenej uvedenému výrobnému odvetviu, čo je v rozpore s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia.

167

Komisia, podporovaná vedľajším účastníkom konania, spochybňuje dôvodnosť tohto žalobného dôvodu. Tvrdí, že argumentácia žalobkýň je nepresná. Navyše na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, cenové podhodnotenie bolo správne vypočítané na základe porovnania cien na rovnakej obchodnej úrovni a na správnej úrovni.

168

Komisia zdôrazňuje, že základné nariadenie nestanovuje spôsob, akým sa má vypočítať podhodnotenie, a ani judikatúra nestanovuje osobitnú metodiku na jeho výpočet.

169

Komisia okrem toho pripomína, že údaje použité na výpočet cenového podhodnotenia boli poskytnuté zainteresovanými stranami.

170

Komisia okrem toho tvrdí, že zo základného nariadenia, ako je vykladané judikatúrou, nevyplýva, že výpočet podhodnotenia by sa mal zakladať na skutočných cenách s cieľom zohľadniť skutočnú hospodársku súťaž na trhu a hľadisko zákazníka, ako tvrdia žalobkyne.

171

Komisia napokon tvrdí, že v každom prípade je cenové podhodnotenie predmetného dovozu len jedným z ukazovateľov ujmy výrobného odvetvia Únie, zistenia o podhodnotení v prípade druhého indického vyvážajúceho výrobcu, ktorý spolupracoval na prešetrovaní, neboli spochybnené a posúdenie príčinnej súvislosti medzi predmetnými dovozmi a ujmou uvedeného výrobného odvetvia je založené na úvahách týkajúcich sa nielen cien, ale aj objemov, ktoré môžu samy osebe predstavovať dostatočný základ pre záver o existencii príčinnej súvislosti.

172

Týmto žalobným dôvodom žalobkyne konkrétne tvrdia, že Komisia sa dopustila chýb pri výpočte cenového podhodnotenia, čo predstavuje porušenie článku 3 základného nariadenia a ovplyvňuje platnosť napadnutého nariadenia.

173

Najskôr treba uviesť, že podľa článku 3 ods. 2 základného nariadenia sa pri určovaní ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie vychádza z priamych dôkazov a súčasťou tohto postupu je objektívne skúmanie jednak objemu dovozov, ktoré sú predmetom dumpingu, a vplyvu týchto dovozov na ceny na trhu Únie s podobnými výrobkami a jednak následného dosahu týchto dovozov na uvedené výrobné odvetvie.

174

Konkrétnejšie v prípade vplyvu dumpingových dovozov na ceny článok 3 ods. 3 základného nariadenia stanovuje povinnosť zvážiť, či tieto dovozy nepredstavujú značné cenové podhodnotenie v porovnaní s cenou podobného výrobku výrobného odvetvia Únie alebo či vplyv takýchto dovozov iným spôsobom výrazne nestláča ceny alebo nebráni ich rastu, ku ktorému by došlo za normálnych okolností.

175

Základné nariadenie neobsahuje definíciu pojmu cenové podhodnotenie ani neupravuje metódu na jeho výpočet.

176

Výpočet cenového podhodnotenia predmetných dovozov sa vykoná v súlade s článkom 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia na účely určenia existencie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie v dôsledku týchto dovozov a v širšom zmysle sa používa na účely posúdenia tejto ujmu a stanovenia rozpätia ujmy, t. j. úrovne odstránenia uvedenej ujmy. Povinnosť vykonať objektívne preskúmanie vplyvov dumpingových dovozov, zakotvenú v uvedenom článku 3 ods. 2, vyžaduje, aby bolo vykonané spravodlivé porovnanie ceny príslušného výrobku a ceny podobného výrobku uvedeného výrobného odvetvia pri predaji uskutočnenom na území Únie. S cieľom zabezpečiť spravodlivý charakter tohto porovnania sa ceny musia porovnávať na rovnakej obchodnej úrovni. Porovnanie vykonané medzi cenami získanými na rôznych obchodných úrovniach, t. j. bez zahrnutia všetkých nákladov súvisiacich s obchodnou úrovňou, ktoré treba zohľadniť, bude nevyhnutne viesť k umelým výsledkom neumožňujúcim správne posúdenie ujmy výrobného odvetvia Únie. Takéto spravodlivé porovnanie je podmienkou zákonnosti výpočtu ujmy spôsobenej tomuto výrobnému odvetviu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. februára 2011, Zhejiang Xinshiji Foods a Hubei Xinshiji Foods/Rada, T‑122/09, neuverejnený, EU:T:2011:46, body 79 a 85).

177

Podľa odôvodnenia 84 napadnutého nariadenia bolo rozpätie podhodnotenia v prejednávanom prípade vypočítané takto:

„Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania na základe údajov, ktoré predložili vyvážajúci výrobcovia a výrobné odvetvie Únie, porovnaním týchto údajov:

178

Okrem toho v odôvodnení 93 napadnutého nariadenia Komisia dospela k záveru, že v prípade príslušného výrobku vyrábaného spoločnosťou Jindal Saw a predávaného v Únii existovalo vážené priemerné rozpätie podhodnotenia vo výške 30,9 %, čo znamená, že ceny, za ktoré bol tento výrobok predávaný v Únii spoločnosťou Jindal Saw boli o 30,9 % nižšie ako ceny podobného výrobku výrobného odvetvia Únie.

179

Z odôvodnenia 84 napadnutého nariadenia teda vyplýva, že porovnanie cien sa vykonalo na rovnakej obchodnej úrovni, a to s prihliadnutím na ceny zo závodu v prípade predajov výrobného odvetvia Únie a ceny CIF v prípade predajov spoločnosti Jindal Saw. V nadväznosti na otázky, ktoré položil Všeobecný súd v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, Komisia uviedla, že v skutočnosti boli zohľadnené v rámci tohto porovnania na jednej strane, pokiaľ ide o toto výrobné odvetvie, buď ceny zo závodu výrobných subjektov, ktoré predávajú priamo nezávislým kupujúcim, alebo ceny zo závodu predávajúcich subjektov, a na druhej strane, pokiaľ ide o spoločnosť Jindal Saw, ceny CIF zodpovedajúce vývoznej cene, ako bola stanovená na účely určenia dumpingového rozpätia. Ako vyplýva z odpovede na prvý žalobný dôvod, tieto ceny CAF sú založené na vytvorených vývozných cenách, pričom sa zohľadnili rôzne úpravy určené najmä na to, aby sa zistila vývozná ceny príslušného výrobku pred akýmkoľvek zapojením predávajúcich subjektov spoločnosti Jindal Saw.

180

Komisia v tejto súvislosti tvrdí, že predaje uskutočnené prostredníctvom predajných subjektov výrobného odvetvia Únie treba považovať za „rovnocenné predajom zo závodu“, čo znamená, že boli pri výpočte cenového podhodnotenia správne zohľadnené ako predaje „zo závodu“ podobného výrobku uvedeného výrobného odvetvia. Preto bolo cenové porovnanie správne vykonané medzi cenami zodpovedajúcimi rovnakej obchodnej úrovni.

181

Toto tvrdenie nemôže byť prijaté.

182

Hoci Komisia uviedla v bode 84 napadnutého nariadenia a na pojednávaní, že v rámci porovnania cien výrobného odvetvia Únie zohľadnila ceny v štádiu „zo závodu“, v skutočnosti porovnala ceny predaja prvým nezávislým kupujúcim uvedeného výrobného odvetvia s cenami CIF spoločnosti Jindal Saw.

183

Keďže však Komisia použila predajné ceny prvým nezávislým zákazníkom v prípade podobného výrobku výrobného odvetvia Únie, požiadavka na porovnanie cien na rovnakej obchodnej úrovni vyžadovala, aby ich porovnala, pokiaľ ide o výrobky spoločnosti Jindal Saw, tiež s predajnými cenami prvým nezávislým zákazníkom.

184

Okrem toho je potrebné na jednej strane konštatovať, že predaj výrobkov nie priamo výrobcom, ale prostredníctvom predajných subjektov, implikuje existenciu nákladov a ziskové rozpätie týchto subjektov, takže ceny uplatňované voči ich nezávislým zákazníkom sú vo všeobecnosti vyššie ako ceny uplatňované výrobcami pri priamom predaji takýmto kupujúcim, a nemožno ich teda zamieňať. Na druhej strane z odôvodnení 7 a 92 dočasného nariadenia vyplýva, že v prejednávanej veci bola väčšina predajov výrobného odvetvia v Únii uskutočnená prostredníctvom predávajúcich subjektov dvoch výrobcov Únie, ktorí spolupracovali na prešetrovaní, a tieto predaje predstavovali približne 96 % celkovej výroby Únie.

185

Preto Komisia tým, že na účely porovnania cien v rámci výpočtu podhodnotenia vykonala asimiláciu uvedenú v bode 180 vyššie medzi cenami uplatňovanými predávajúcimi subjektmi voči nezávislým zákazníkom a cenami uplatňovanými výrobcami v ich priamych predajoch takýmto zákazníkom, len pokiaľ ide o podobný výrobok výrobného odvetvia Únie, vzala do úvahy pre tento výrobok vyššiu cenu, a teda nepriaznivú pre spoločnosť Jindal Saw, ktorá vykonávala väčšinu svojich predajov v Únii prostredníctvom predajných subjektov, a situácia sa teda v tejto súvislosti líšila od situácie iného vyvážajúceho výrobcu, ktorý spolupracoval pri prešetrovaní.

186

Navyše na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, z rozsudku z 30. novembra 2011, Transnational Company Kazchrome a ENRC Marketing/Rada a Komisia (T‑107/08, EU:T:2011:704), nevyplýva, že pokiaľ ide o príslušný výrobok, bola povinná vziať do úvahy ceny na úrovni prepustenia do voľného obehu, čo by zodpovedalo v prejednávanej veci cene CIF pre výrobky indických vyvážajúcich výrobcov.

187

V skutočnosti, ako vyplýva z bodov 62 a 63 tohto rozsudku, Všeobecný súd sa v prejednávanej veci domnieval, že ceny použité na výpočet cenového podhodnotenia mali byť ceny dohodnuté s nezávislými kupujúcimi, t. j. ceny, ktoré mohli títo kupujúci posúdiť na to, aby sa rozhodli, či výrobky kúpia od výrobného odvetvia Únie, alebo od predmetných vyvážajúcich výrobcov, a nie ceny v prechodnom štádiu.

188

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že vzhľadom na to, že Komisia vzala do úvahy predajné ceny predávajúcich subjektov prepojených s hlavným výrobcom Únie na určenie ceny podobného výrobku výrobného odvetvia Únie, pričom nezohľadnila predajné ceny predávajúcich subjektov spoločnosti Jindal Saw na určenie ceny príslušného výrobku vyrábaného touto spoločnosťou, nemožno dospieť k záveru, že cenové podhodnotenie bolo vypočítané na základe porovnania cien na rovnakej obchodnej úrovni.

189

Ako však vyplýva z bodu 176 vyššie, porovnanie cien na rovnakej obchodnej úrovni predstavuje podmienku zákonnosti výpočtu cenového podhodnotenia príslušného výrobku. V dôsledku toho treba výpočet cenového podhodnotenia vykonaný Komisiou v rámci napadnutého nariadenia považovať za nezlučiteľný s článkom 3 ods. 2 základného nariadenia.

190

V dôsledku toho sú námietky žalobkýň proti výpočtu cenového podhodnotenia výrobkov spoločnosti Jindal Saw dôvodné.

191

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že chyba, ktorej sa Komisia dopustila v rámci výpočtu cenového podhodnotenia príslušného výrobku, pokiaľ ide o výrobky spoločnosti Jindal Saw, spôsobila, že bolo zohľadnené podhodnotenie uvedenej ceny, ktorého výška, alebo dokonca existencia, neboli riadne preukázané.

192

V odôvodnení 124 napadnutého nariadenia Komisia zdôraznila význam, ktorý prikladá existencii cenového podhodnotenia. V odôvodneniach 125 a 126 tohto nariadenia konštatovala, že predaj príslušného výrobku za ceny, ktoré boli podstatne nižšie ako ceny uplatňované výrobným odvetvím Únie vzhľadom na viac ako 30 % podhodnotenie, vysvetľuje na jednej strane zvýšenie objemu predaja a podielu na trhu tohto výrobku a na druhej strane nemožnosť uvedeného výrobného odvetvia zvýšiť objem svojho predaja na trhu Únie na úrovni umožňujúcej zabezpečiť udržateľný zisk. V uvedenom odôvodnení 126 okrem toho konštatovala, že dovoz za ceny, ktoré boli výrazne nižšie než ceny tohto výrobného odvetvia, výrazne znížil ceny na trhu Únie, a tým zabránil zvýšeniu cien, ku ktorému by inak došlo pri neexistencii tohto dovozu, a dospela k záveru, že existovala časová súvislosť medzi uvedeným dovozom za ceny, ktoré boli výrazne nižšie, než ceny výrobného odvetvia Únie a že toto výrobné odvetvie utrpelo ujmu.

193

Z odôvodnení napadnutého nariadenia uvedených v bode 192 vyššie vyplýva, že podhodnotenie vypočítané v tomto nariadení je základom zistenia, že dovoz príslušného výrobku spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie. V súlade s článkom 1 ods. 1 a článkom 3 ods. 6 základného nariadenia existencia príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom a ujmou výrobného odvetvia Únie je nevyhnutnou podmienkou na uloženie antidumpingového cla.

194

Okrem toho, ako to tvrdia žalobkyne v rámci tretej výhrady tejto časti, nemožno vylúčiť, že ak by bolo cenové podhodnotenie vypočítané správne, rozpätie ujmy výrobného odvetvia Únie by bolo stanovené na nižšej úrovni než dumpingové rozpätie. V tomto prípade sa však má podľa článku 9 ods. 4 tretieho pododseku základného nariadenia výška antidumpingového cla znížiť iba na úroveň, ktorá stačí na odstránenie uvedenej ujmy.

195

Keďže chyba konštatovaná pri výpočte cenového podhodnotenia môže spochybniť zákonnosť napadnutého nariadenia, pretože môže spôsobiť neplatnosť celej analýzy Komisie týkajúcej sa príčinnej súvislosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2011, Transnational Company Kazchrome a ENRC Marketing/Rada, T‑192/08, EU:T:2011:619, bod 119 a citovanú judikatúru), treba zrušiť toto nariadenie v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Jindal Saw, bez toho, aby bolo potrebné preskúmať tretí žalobný dôvod.

196

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala úspech vo veci, je opodstatnené ju okrem jej vlastných trov konania zaviazať na náhradu trov konania žalobkýň v súlade s ich návrhmi.

197

Podľa článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd rozhodnúť, že svoje vlastné trovy konania znášajú aj iní vedľajší účastníci konania než vedľajší účastníci uvedení v odsekoch 1 a 2 tohto ustanovenia. Za okolností prejednávanej veci treba rozhodnúť, že vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá rozšírená komora)

rozhodol takto:

Okolnosti predchádzajúce sporu

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

O prípustnosti pripomienok z 18. októbra 2017

O veci samej

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 20 ods. 4 a 5 základného nariadenia a práva na obranu

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 8 a 9 základného nariadenia a v dôsledku toho článku 9 ods. 4 toho istého nariadenia

– O prvej časti prvého žalobného dôvodu založenej na porušení článku 2 ods. 8 a 9 základného nariadenia

– O druhej časti prvého žalobného dôvodu založenej na porušení článku 2 ods. 9 základného nariadenia a v dôsledku toho článku 9 ods. 4 toho istého nariadenia

O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia a v dôsledku toho článku 3 ods. 6 a článku 9 ods. 4 toho istého nariadenia

O trovách