1

V rámci financovania spoločnej poľnohospodárskej politiky mala Európska komisia pristúpiť k overeniu niektorých výdavkov, ktoré vynaložila žalobkyňa, Helénska republika. Po svojom liste obsahujúcom pripomienky z 10. februára 2009 vykonala kontrolu podkladov (IR/2009/017/GR) v niektorých individuálnych prípadoch a následne 8. až 10. septembra 2009 uskutočnila kontrolu na mieste (IR/2009/004/GR).

2

Vo svojom liste obsahujúcom pripomienky zo 4. januára 2010 Komisia oznámila Helénskej republike nedostatky a nezrovnalosti, ktoré zistila pri kontrole na mieste, týkajúce sa, po prvé, omeškania v rámci postupu vymáhania, či už z toho dôvodu, že uplynuli viac než štyri roky medzi dňom správy o kontrole a prvým správnym alebo súdnym zistením, alebo z toho dôvodu, že uplynul viac než rok medzi dňom prvého správneho alebo súdneho zistenia a dňom vydania príkazu na vymáhanie, po druhé, započítania pohľadávok medzi Európskym poľnohospodárskym záručným fondom (EPZF) a Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV), po tretie, nesprávneho určenia výšky dlžných úrokov, a niekedy aj úplného opomenutia dlžných úrokov, keď nedošlo k vymáhaniu, a po štvrté, omeškania pri vymáhaní v individuálnych prípadoch. V dôsledku toho navrhla vylúčiť sumu 11467310,85 eura z financovania Európskou úniou a pripísať túto sumu na ťarchu Helénskej republike.

3

Listom z 3. marca 2010 Helénska republika zverejnila svoj nesúhlas s touto analýzou. 1. apríla 2011 sa uskutočnilo bilaterálne stretnutie, z ktorého sa vyhotovila zápisnica s dátumom 12. júla 2011. Komisia uviedla, že grécke orgány neboli schopné poskytnúť údaje o všetkých prípadoch omeškania pri vymáhaní, s výnimkou individuálnych prípadov, ktoré už ona sama identifikovala. Helénska republika poukázala na ťažkosti v postupe zaúčtovania medzi fondmi a neexistenciu podhodnotenia výšky splatných úrokov z jej strany. Pokiaľ ide o individuálne prípady, Helénska republika uviedla, že zastáva názor, že ich poradie alebo ich napadnutie na súde bolo prekážkou zohľadnenia výdavkov, ktoré s nimi súviseli.

4

Listom z 24. januára 2013 v gréckom jazyku Komisia oznámila Helénskej republike svoj návrh na vylúčenie sumy 11467310,85 eura z financovania Európskou úniou (ďalej len „oznámenie“). 7. marca 2013 Helénska republika požiadala o pomoc zmierovací orgán.

5

Počas zmierovacieho konania zmierovací orgán vo svojom stanovisku z 19. októbra 2013 v úvode uviedol, že sa zdá, že zmluvné strany by mohli byť schopné dosiahnuť dohodu okrem iného v súvislosti s navrhovaným základom paušálnej finančnej opravy vo výške 10 %, ďalej, že pokiaľ ide o úroveň tejto opravy, nemôže zmluvným stranám pomôcť, pretože grécke orgány neposkytli tabuľku prípadov, v ktorých sa nedodržala lehota, a napokon, že musí upozorniť Komisiu na článok 33 ods. 3 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 209, 2005, s. 1), podľa ktorého „je zaúčtovanie vylúčené, ak sumy použité zo strany EPFRV boli predmetom vymáhania“. Pokiaľ ide o zvyšok, zmierovací orgán uviedol, že nie je dôvod na to, aby spochybnil závery útvarov Komisie.

6

Komisia, ktorá medzitým získala nové informácie, v liste zo 17. júla 2015 (ďalej len „list zo 17. júla 2015“) po prvé, opravila vypočítanú výšku základu paušálnej finančnej opravy o 10 %, a po druhé, súhlasila v jednom prípade s tým, že oprava sa neuloží, a v druhom prípade s tým, že sa jej výška zníži na polovicu. Z toho vyplynulo zvýšenie konečnej sumy výdavkov vylúčených z financovania Úniou na 11534827,97 eura.

7

Svojím vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2015/2098 z 13. novembra 2015, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 303, 2015, s. 35, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) Komisia s konečnou platnosťou vylúčila z financovania Európskou úniou výdavky, ktoré vynaložila Organismos Pliromon kai Elegchou Koinotikon Enischyseon Prosanatolismou kai Eggyiseon Chanion (Helénska platobná a kontrolná agentúra pre pomoc Spoločenstva z usmerňovacích a záručných fondov, ďalej len „Opekepe“), vo výške 12647843,53 eura.

8

Helénska republika návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 22. januára 2016 podala túto žalobu.

[omissis]

15

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 16. februára 2017.

16

Helénska republika navrhuje, aby Všeobecný súd:

17

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

19

Na podporu svojich návrhov na zrušenie Helénska republika uvádza päť dôvodov:

20

Na podporu svojho prvého žalobného dôvodu Helénska republika tvrdí, že paušálna finančná oprava uplatnená v prejednávanej veci nemala žiadny právny základ. Zistené nezrovnalosti sa totiž netýkali nedostatkov v kontrolách oprávnenosti výdavkov, ktoré by mohli byť predmetom paušálnej opravy podľa článku 31 ods. 2 nariadenia č. 1290/2005, ale následného nakladania s neoprávnenými platbami, ktoré mohlo byť len predmetom osobitných opráv podľa článkov 32 a 33 tohto nariadenia. Na osobitné prípady nezrovnalostí uvedené v článkoch 32 a 33 tohto nariadenia sa pritom vzťahuje len článok 31 ods. 3, pretože oba tieto články naň výslovne odkazujú. Paušálna finančná oprava patrí len pod článok 31 ods. 2 nariadenia č. 1290/2005, ktorý sa nevzťahuje na nezrovnalosti, ktoré sú predmetom článkov 32 a 33 tohto nariadenia. Znenie článku 31 ods. 4 a 5 tohto nariadenia potvrdzuje túto analýzu. Helénska republika sa tiež odvoláva na spoločný výklad článku 3 ods. 1 písm. a) a článku 8 ods. 1 písm. c) bodu iii) nariadenia č. 1290/2005 a jeho odôvodnení 25 a 26.

21

Okrem toho, dokument Komisie č. VI/5330/97 z 23. decembra 1997 s názvom „Usmernenia na výpočet finančných dôsledkov pri príprave rozhodnutia o zúčtovaní výdavkov z EPUZF‑u – záručná sekcia“ (ďalej len „usmernenia“) sa týka výlučne kritérií uvedených v článku 31 ods. 2 nariadenia č. 1290/2005, ako sa to uvádza aj v judikatúre, konkrétne v rozsudku z 13. decembra 2012, Grécko/Komisia (T‑588/10, neuverejnený, EU:T:2012:688, bod 98). Komisia si teda sama obmedzila svoju právomoc voľnej úvahy, a preto v prejednávanej veci nebolo možné uplatniť paušálnu finančnú opravu prijatú v napadnutom rozhodnutí, hoci sa preukázali zistené nezrovnalosti.

22

Zdôrazňujúc mimoriadnu povahu použitia paušálnych finančných opráv, Helénska republika tvrdí, že v prejednávanej veci sa dala skutočná výška nevymožených súm jednoznačne určiť, okrem iného aj vďaka tabuľke stanovenej v prílohe III nariadenia č. 885/2006, ktorú členské štáty oznámili Komisii, a metóda paušálnych opráv preto nemala zmysel.

23

V replike Helénska republika dodáva, že keby Komisia presne vykladala a uplatňovala relevantné ustanovenia, paušálne finančné opravy by sa dali uplatniť aj v oblasti štátnej pomoci alebo nesplnenia povinnosti členským štátom, ktoré predpokladá článok 31 ods. 5 písm. b) nariadenia č. 1290/2005.

24

Komisia namieta voči tvrdeniam Helénskej republiky.

25

V rámci preskúmania prvého žalobného dôvodu treba v prvom rade preveriť, či Komisia má k dispozícii právny základ pre uplatnenie paušálnej finančnej opravy v prípade zistenia nezrovnalostí podľa článkov 32 a 33 nariadenia č. 1290/2005, a ak áno, treba v druhom rade preveriť, či bolo uplatnenie takej paušálnej opravy v prejednávanej veci odôvodnené vzhľadom na zistené nedostatky.

26

Na úvod treba spresniť, že v prejednávanej veci sa konanie Komisie – počínajúc kontrolou písomností a kontrolou na mieste v roku 2009 až po jej analýzu na základe stanoviska zmierovacieho orgánu z 19. októbra 2013 – riadilo nariadením č. 1290/2005, ktoré bolo v tom čase účinné. V odôvodnení 1 napadnutého rozhodnutia Komisia odkazuje aj na článok 52 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 549), ktoré sa uplatňovalo podľa svojho článku 121 ods. 2 písm. c) od 1. januára 2015. článok 52 nariadenia č. 1306/2013 pritom v podstate preberá článok 31 nariadenia č. 1290/2005 a ďalej ho rozvíja. Z toho dôvodu a vzhľadom na to, že účastníci konania opierajú svoje tvrdenia o toto posledné uvedené nariadenie, na účely vyriešenia tohto sporu stačí preskúmať relevantné ustanovenia nariadenia č. 1290/2005.

27

Možnosť uplatniť paušálnu finančnú opravu vyplýva zo širokej právomoci voľnej úvahy, ktorá Komisii patrí na základe spoločných ustanovení článku 31 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1290/2005. Tieto dva odseky dávajú Komisii možnosť rozhodnúť „o čiastkach, ktoré sa majú vylúčiť z financovania [Úniou], ak zistí, že výdavky uvedené v článku 3 ods. 1 a v článku 4 sa nerealizovali v súlade s pravidlami [Únie]“ a oprávňujú ju, aby vyhodnotila „čiastky, ktoré sa majú vylúčiť, najmä na základe závažnosti zaznamenaného nesúladu“, „[zohľadňujúc] charakter a závažnosť porušenia, ako aj finančnú ujmu spôsobenú [Únii]“ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. mája 2013, Grécko/Komisia, T‑294/11, neuverejnený, EU:T:2013:261, body 150 až 154 a citovaná judikatúra).

28

Treba tiež pripomenúť, že mechanizmus paušálnej opravy a kritériá uvedené v usmerneniach boli uznané v súlade s právom Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. septembra 2004, Grécko/Komisia, C‑332/01, EU:C:2004:496, bod 70; zo 7. októbra 2004, Španielsko/Komisia, C‑153/01, EU:C:2004:589, bod 73, a zo 17. mája 2013, Grécko/Komisia, T‑294/11, neuverejnený, EU:T:2013:261, bod 155), pretože oprava prijatá Komisiou v súlade s usmerneniami má zabrániť výdavkom na ťarchu EPZF a EPFRV, ktoré neslúžili na financovanie cieľa, ktorý sleduje dotknutá právna úprava Únie, a nepredstavuje sankciu (rozsudky z 31. marca 2011, Grécko/Komisia, T‑214/07, neuverejnený, EU:T:2011:130, bod 136, a zo 17. mája 2013, Grécko/Komisia, T‑294/11, neuverejnený, EU:T:2013:261, bod 175). Podľa judikatúry paušálne sadzby uvedené v usmerneniach umožňujú jednak to, aby sa dodržiavalo právo Únie a so zdrojmi Únie sa riadne hospodárilo, a jednak to, aby Komisia svoju právomoc voľnej úvahy nevykonávala tak, že by členským štátom ukladala neprimerané opravy (rozsudky z 10. septembra 2008, Taliansko/Komisia, T‑181/06, neuverejnený, EU:T:2008:331, bod 234, a zo 17. mája 2013, Grécko/Komisia, T‑294/11, neuverejnený, EU:T:2013:261, bod 175).

29

Pokiaľ ide o otázku, či existuje právny základ, ktorý umožňuje použitie paušálnej finančnej opravy v súvislosti s nezrovnalosťami uvedenými v článkoch 32 a 33 nariadenia č. 1290/2005, treba uviesť, že žiadne ustanovenie tohto nariadenia, a predovšetkým jeho články 31 až 33, nevylučuje možnosť použiť článok 31 ods. 2 toho istého nariadenia na nezrovnalosti uvedené v jeho článkoch 32 a 33.

30

Je nepochybné, že články 32 a 33 nariadenia č. 1290/2005 odkazujú na článok 31 tohto nariadenia len v tej súvislosti, že uvádzajú povinnosť Komisie, ktorá má pri použití uvedených článkov 32 a 33, rozhodnúť o „pripísaní čiastok, ktoré sa ešte majú získať späť, na ťarchu členského štátu“ (článok 32 ods. 4 a článok 33 ods. 5 nariadenia č. 1290/2005) alebo o „[vylúčení] z financovania [Úniou] čiastky pripísané na ťarchu rozpočtu [Únie]“ (článok 32 ods. 8 nariadenia č. 1290/2005) po skončení „konania ustanoveného v článku 31 ods. 3“ tohto nariadenia. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že toto ustanovenie čisto procesného charakteru stanovuje, že „pred akýmkoľvek rozhodnutím o zamietnutí financovania sú výsledky kontrol Komisie, ako aj odpovede daného členského štátu predmetom písomného oznámenia, po ktorom sa obe strany pokúsia dospieť k dohode o opatreniach, ktoré je potrebné prijať“ a že „ak nedôjde k dohode, členský štát môže v lehote štyroch mesiacov požiadať o začatie konania na zmierenie stanovísk oboch strán, ktorého výsledky sú predmetom správy odovzdanej Komisii a preskúmanej Komisiou, skôr ako sa vyjadrí k prípadnému zamietnutiu financovania“. Práve tento postup sa v prejednávanej veci uplatnil.

31

Skutočnosť, že články 32 a 33 nariadenia č. 1290/2005 výslovne odkazujú len na článok 31 ods. 3 tohto nariadenia však neznamená, že uplatnenie paušálnej finančnej opravy je v prípadoch nezrovnalostí uvedených v článkoch 32 a 33 vylúčené.

32

Zo znenia článku 31 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 1290/2005 totiž vyplýva, že článok 31 ods. 4 tohto nariadenia sa „nevzťahuje na finančné dôsledky nezrovnalostí uvedených v článkoch 32 a 33“, čo a contrario znamená, že ostatné odseky článku 31 nariadenia č. 1290/2005, vrátane jeho odseku 2, sa môžu uplatniť v prípade nezrovnalostí uvedených v článkoch 32 a 33 tohto nariadenia.

33

Tento výklad je okrem iného v súlade s cieľom uvedeným v odôvodneniach 25 a 26 nariadenia č. 1290/2005, týkajúcim sa ochrany finančných záujmov Únie, ktorý je základom pravidiel kontroly riadneho vykonávania rozpočtu poľnohospodárskych fondov stanovených v hlave IV tohto nariadenia, ktorej súčasťou sú aj články 31 až 33. Keby sa totiž vylúčila možnosť uplatniť paušálnu finančnú opravu, znamenalo by to, po prvé, že Komisia by prišla o všetky prostriedky ochrany finančných záujmov Únie, pretože by nebola schopná presne vyčísliť sumy, ktoré sa majú vylúčiť z financovania rozpočtom Únie podľa článkov 32 a 33 nariadenia č. 1290/2005, keď jej dotknutý členský štát neposkytol v tejto súvislosti potrebné informácie, a po druhé, že členský štát porušujúci povinnosti by sa tak mohol svojim povinnostiam vyhnúť a mal by z tohto porušovania výhody.

34

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Helénska republika, tak uplatnenie paušálnej finančnej opravy nie je ako také zakázané, keď sa uplatnia články 32 a 33 nariadenia č. 1290/2005.

35

Žiadne z tvrdení Helénskej republiky nemôže spochybniť tento záver.

36

Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie Helénskej republiky uvedené v bode 23 a založené na tom, že keby bolo možné uplatniť paušálnu finančnú opravu v súvislosti s finančnými dôsledkami nezrovnalostí uvedených v článkoch 32 a 33 nariadenia č. 1290/2005, tak by to bolo možné aj v prípade uvedenom v článku 31 ods. 5 písm. b) tohto nariadenia týkajúcom sa štátnej pomoci a nesplnení povinností členského štátu, stačí uviesť, že týmto posledným uvedeným vylúčením sa má spresniť, že lehota 24 mesiacov stanovená v článku 31 ods. 4 tohto nariadenia sa zjavne nepoužije v konaniach týkajúcich sa štátnej pomoci a nesplnenia povinností členským štátom, ktoré nie sú predmetom nariadenia č. 1290/2005.

37

Po druhé, článok 3 ods. 1 písm. a) a článok 8 ods. 1 písm. c) bod iii) nariadenia č. 1290/2005 a jeho odôvodnenia 25 a 26, na ktoré sa odvoláva Helénska republika – bez toho, aby predložila konkrétne tvrdenia založené na týchto ustanoveniach – nemajú, zdá sa, žiadnu hmatateľnú súvislosť s otázkou právneho základu paušálnej finančnej opravy prijatej v prejednávanej veci, a nemajú preto ani žiaden vplyv na túto otázku.

38

Po tretie, ani tvrdenia, ktoré Helénska republika zakladá na usmerneniach, nemôžu obstáť.

39

V tejto súvislosti treba v prvom rade spresniť, že usmernenia nijako nevylučujú uplatnenie článku 31 ods. 2 nariadenia č. 1290/2005 na finančné dôsledky nezrovnalostí uvedených v článkoch 32 a 33 tohto nariadenia. Z judikatúry totiž vyplýva, že uvedené usmernenia „len spresňujú spôsob a parametre, ktoré Komisia použije pri výpočte súm, ktoré sa vylúčia z financovania, na základe kritérií stanovených v článku 31 ods. 2 nariadenia č. 1290/2005“ (rozsudok z 13. decembra 2012, Grécko/Komisia, T‑588/10, neuverejnený, EU:T:2012:688, bod 98).

40

Ďalej, z prílohy 2 týchto usmernení vyplýva, že ak sa skutočná úroveň neoprávnených platieb nedá určiť, a v dôsledku toho nie je možné vypočítať výšku finančných strát Únie, uplatnia sa paušálne finančné úpravy v závislosti od veľkosti rizika strát pre rozpočet Únie v dôsledku nedostatočných kontrol. K situácii, keď nie je možné určiť skutočnú výšku nezákonných platieb, pritom môže dôjsť tak na úrovni kontrol oprávnenosti výdavkov, ako aj na úrovni kontrol vymáhania neoprávnene poskytnutých výdavkov, a to – ako sa uvádza v samotných usmerneniach – z dôvodu „samotnej povahy kontroly ex post“.

41

A napokon, v každom prípade aj za predpokladu, že by sa usmernenia neuplatňovali na nezrovnalosti uvedené v článkoch 32 a 33 nariadenia č. 1290/2005, samotná táto skutočnosť by nemala za následok to, že uplatnenie paušálnej opravy by zostalo bez právneho základu, pretože tieto nezrovnalosti by nebolo možné vykladať v rozpore s odvodeným právom. Práve na základe nariadenia č. 1290/2005 a predovšetkým širokej právomoci voľnej úvahy, ktorú toto nariadenie priznáva Komisii, však mohla prijať mechanizmus paušálnej opravy uvedený v usmerneniach (pozri body 27 a 28 vyššie).

42

Treba preto prijať záver, že existoval právny základ, konkrétne článok 31 ods. 2 nariadenia č. 1290/2005, ktorý umožňoval Komisii uplatniť paušálnu finančnú opravu na finančné dôsledky nezrovnalostí zistených na základe článkov 32 a 33 tohto nariadenia, keď nebola schopná určiť presnú výšku nevymožených súm. Rovnaká argumentácia sa dá preniesť aj na článok 52 nariadenia č. 1306/2013, o to viac, že článok 52 ods. 2 tohto nariadenia výslovne stanovuje možnosť uplatniť paušálne finančné opravy, „ak vzhľadom na povahu prípadu alebo z dôvodu, že členský štát neposkytol Komisii potrebné informácie, nie je možné pri primeranom úsilí presnejšie určiť finančnú škodu spôsobenú Únii“.

43

Na tomto mieste treba preveriť, či bolo uplatnenie tejto opravy odôvodnené v prejednávanej veci z hľadiska zistených nedostatkov (pozri bod 25 vyššie).

44

V prvom rade treba pripomenúť povinnosť členských štátov informovať Komisiu, pokiaľ ide o výdavky poskytnuté z fondu EPZF, ako aj výdavky poskytnuté z fondu EPFRV. Podľa článku 32 ods. 3 prvej vety nariadenia č. 1290/2005, ako aj podľa článku 33 ods. 4 prvej vety toho istého nariadenia, „pri príležitosti predloženia ročnej účtovnej závierky, uvedenej v článku 8 ods. 1 písm. c) bode iii), členské štáty odovzdajú Komisii súhrnnú správu o vymáhacích konaniach začatých na základe nezrovnalostí a zároveň poskytnú rozpis čiastok ešte nevymožených správnym alebo súdnym konaním podľa jednotlivých administratívnych a/alebo súdnych konaní a podľa jednotlivých rokov prvého správneho alebo súdneho zistenia nezrovnalostí“. Okrem toho, z článku 32 ods. 3 druhej vety nariadenia č. 1290/2005 vyplýva, že „členské štáty sprístupnia Komisii podrobný zoznam jednotlivých vymáhacích konaní, ako aj zoznam jednotlivých, ešte nevymožených čiastok“.

45

Ako pritom uviedol zmierovací orgán v bode 6.2 svojho stanoviska z 19. októbra 2013, „helénske orgány neposkytli zoznam prípadov, v ktorých neboli dodržané lehoty“. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Helénska republika v bode 32 žaloby, tak Komisia nebola schopná s presnosťou určiť nevymožené sumy, pretože tento členský štát nevyplnil riadne a náležite tabuľku v prílohe III nariadenia č. 885/2006 ani napriek opakovaným žiadostiam Komisie. Toto nesplnenie povinnosti, ako to vyplýva z bodu 19.6.3 súhrnnej správy, sa týka kľúčových kontrol, „ktoré sa nevykonali, alebo sa vykonali nedostatočne alebo tak nepravidelne, že na základe nich nebolo možné postihnúť nezrovnalosti v súlade s pravidlami [vyplývajúcimi z právnej úpravy]“. Tieto kľúčové kontroly pozostávali z náležitých postupov a kontrol, ktorými sa malo zabezpečiť, po prvé, aby sa čiastky, ktoré boli bezdôvodne vyplatené, včas zistili, vymohli a vrátili späť do fondov, po druhé, aby bolo účtovníctvo a údaje týkajúce sa správy údajov správne, a po tretie, aby bola účtovná kniha dlžníkov a príloha III nariadenia č. 885/2006 kompletná.

46

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa usmernení nevykonávanie kľúčových kontrol, alebo ich nedostatočné alebo nepravidelné vykonávanie, môže odôvodniť uplatnenie paušálnej finančnej opravy.

47

Z toho dôvodu, keďže Komisia pri overeniach počas roka 2009 na základe preskúmania niekoľkých individuálnych spisov zistila, že opakovane nedošlo k vymáhaniu pohľadávok dotknutých fondov alebo došlo k ich oneskorenému vymáhaniu, oprávnene sa mohla obávať podobných nedostatkov v súvislosti so všetkými prípadmi, a – vzhľadom na to, že nebolo možné presne vyhodnotiť straty Únie – predpokladať paušálnu opravu (pozri v tomto zmysle a analogicky, pokiaľ ide o anomálie pri kontrolách vykonaných členským štátom, rozsudok z 24. apríla 2008, Belgicko/Komisia, C‑418/06 P, EU:C:2008:247, bod 136 a citovaná judikatúra).

48

Prvý žalobný dôvod teda treba zamietnuť ako nedôvodný.

[omissis]

65

V rámci svojho tretieho žalobného dôvodu Helénska republika v podstate spochybňuje dôvodnosť paušálnej finančnej opravy, ktorá bola uplatnená v dôsledku údajnej neexistencie zaúčtovania pohľadávok medzi poľnohospodárskymi fondmi a v rámci svojho štvrtého žalobného dôvodu považuje základ tejto finančnej opravy, ktorý spočíva v povinnosti zaúčtovania úrokov v tabuľke stanovenej v prílohe III nariadenia č. 885/2006, za protiprávny.

66

V tejto súvislosti treba konštatovať, že z oznámenia výslovne vyplýva, že paušálna finančná oprava vo výške 10 %, navrhnutá v bode 1.1 jeho prílohy z dôvodu postupu vymáhania, „pokrýva aj riziko pre fondy uvedené v bode 1.2. (Zaúčtovanie) a v bode 1.3 (Uvedenie úrokov [v tabuľke prílohy III nariadenia č. 885/2006])“. Ďalej sa spresňuje, v bode 1.2 na konci prílohy oznámenia, že v súvislosti s neexistenciou osobitného postupu zaúčtovania medzi fondmi „nebola navrhnutá žiadna dodatočná oprava“. To isté odôvodnenie sa týkalo aj neexistencie uvedenia úrokov v tabuľke prílohy III nariadenia č. 885/2006, keď Komisia v bode 1.3 na konci prílohy oznámenia uviedla, že s tým súvisiaca oprava „bola zahrnutá v paušálnej finančnej oprave vo výške 10 % navrhnutej v bode 1.1 (z dôvodu omeškania v rámci postupu vymáhania)“.

67

List zo 17. júla 2015 obsahuje aj prílohu, v ktorej je zhrnuté stanovisko Komisie po zásahu zmierovacieho orgánu. V jeho bode 2 druhej zarážke sa zdôrazňuje, že „paušálna finančná oprava vo výške 10 % navrhnutá v bode A (z dôvodu omeškania v rámci postupu vymáhania) zahŕňa aj body B a C (zaúčtovanie medzi fondmi a uvedenie úrokov v tabuľke prílohy III [nariadenia č. 885/2006]“. Rovnaká formulácia je použitá aj v súhrnnej správe v bode 19.6.5 druhej zarážke na konci.

68

Tento prístup je okrem iného v súlade s usmerneniami, podľa ktorých, ak ten istý systém preukazuje viacero nedostatkov, paušálne sadzby opravy nie sú kumulatívne a za ukazovateľa rizík, ktoré kontrolný systém vykazuje ako celok, sa považuje najzávažnejší nedostatok.

69

Z uvedených zistení tak jednoznačne vyplýva, že dva nedostatky, ktoré sú predmetom tretieho a štvrtého žalobného dôvodu, neviedli k zvýšeniu paušálnej finančnej opravy vo výške 10 % uplatnenej z dôvodu omeškania pri postupe vymáhania pohľadávok. Z toho vyplýva, že preskúmanie tretieho a štvrtého žalobného dôvodu nemá žiadny vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

70

Z judikatúry totiž vyplýva, že ak niektoré z dôvodov určitého rozhodnutia môžu toto rozhodnutie samy osebe dostatočne právne odôvodňovať, potom vady, ktoré sa môžu týkať iných dôvodov tohto aktu, v nijakom prípade nemajú vplyv na jeho výrok. Okrem toho, ak sa výrok rozhodnutia Komisie zakladá na viacerých pilieroch odôvodnenia, z ktorých každý samostatne by postačoval na odôvodnenie tohto výroku, je potrebné zrušiť tento akt v zásade len vtedy, ak by bol každý z týchto pilierov nezákonný. Za tohto predpokladu nemôže omyl alebo iná protiprávnosť, ktorá má vplyv len na jeden z pilierov odôvodnenia, byť dostatočným dôvodom na zrušenie sporného rozhodnutia, ak tento omyl nemohol mať rozhodujúci vplyv na výrok inštitúcie ako autora tohto rozhodnutia (uznesenie z 26. februára 2013, Castiglioni/Komisia, T‑591/10, neuverejnené, EU:T:2013:94, bod 44; rozsudky z 15. januára 2015, Francúzsko/Komisia, T‑1/12, EU:T:2015:17, bod 73, a z 28. septembra 2016, Spojené kráľovstvo/Komisia, T‑437/14, EU:T:2016:577, bod 73).

71

Tretí a štvrtý žalobný dôvod preto treba zamietnuť ako neúčinné.

72

Vo svojom piatom žalobnom dôvode Helénska republika žiada zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka deviatich individuálnych prípadov, a v súvislosti s každým z nich uvádza výhrady, ktoré sa preskúmajú od prípadu k prípadu.

[omissis]

114

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba zamietnuť piaty žalobný dôvod a následne aj žalobu v celom rozsahu.

115

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

116

Keďže Helénska republika nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora)

rozhodol takto: