Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62015CN0642

Vec C-642/15 P: Odvolanie podané 2. decembra 2015: Toni Klement proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) z 24. septembra 2015 vo veci T-211/14, Toni Klement/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

OJ C 68, 22.2.2016, p. 22–23 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

22.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 68/22


Odvolanie podané 2. decembra 2015: Toni Klement proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) z 24. septembra 2015 vo veci T-211/14, Toni Klement/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec C-642/15 P)

(2016/C 068/30)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Toni Klement (v zastúpení: J. Weisser, Rechtsanwalt)

Ďalší účastník konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy odvolateľa

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 24. septembra 2015 vo veci T- 211/14,

uložil žalovanému v prvom stupni povinnosť nahradiť trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu odvolania odvolateľ uvádza tri dôvody:

1.

Je jednoznačné, že sporná ochranná známka bola používaná výhradne s doplňujúcim slovným prvkom „Bullerjan“. Odvolateľ tvrdí, že došlo k skresleniu dôkazov týkajúcich sa posúdenia rozlišovacej schopnosti doplneného prvku „Bullerjan“. Všeobecný súd považoval rozlišovaciu spôsobilosť doplneného prvku (len) za bežnú. Konštatovanie (len) bežnej rozlišovacej spôsobilosti nie je podporené žiadnym existujúcim dôkazom, nakoľko tieto dôkazy neposkytujú žiadnu informáciu o rozsahu, dobe trvania a intenzite používania slovného prvku „Bullerjan“ , ktorý je sám zapísaný ako ochranná známka.

2.

Odvolateľ ďalej uplatňuje druhý dôvod odvolania, založený na rozpornosti odôvodnenia Všeobecného súdu, týkajúceho sa jeho konštatovania vysokej rozlišovacej spôsobilosti spornej ochrannej známky. V odôvodnení Všeobecný súd na jednej strane tvrdí, že sporná ochranná známka má „neobvyklý tvar“, ale na druhej strane tvrdí, že iní výrobcovia predávajú pece veľmi podobného tvaru. Ďalší rozpor spočíva v konštatovaniach Všeobecného súdu, podľa ktorých má na jednej strane sporná ochranná známka vysokú rozlišovaciu spôsobilosť bez ohľadu na jej prípadnú funkčnosť, a na druhej strane nie je taká rozlišovacia spôsobilosť spochybnená veľmi podobným tvarom iných pecí z dôvodu, že túto veľkú podobnosť je možné vysvetliť snahou o dosiahnutie určitého technického výsledku. Odôvodnenie Všeobecného súdu je teda rozporné v dvoch ohľadoch, a teda postihnuté nesprávnymi právnymi posúdeniami.

3.

Záverom odvolateľ uplatňuje tretí dôvod odvolania, založený na nesprávnych právnych posúdeniach ovplyvňujúcich v niekoľkých ohľadoch výklad a uplatnenie článku 15 ods. 1 písm. a) nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva (1). Po prvé pri posudzovaní rozlišovacej spôsobilosti spornej ochrannej známky, ktoré vyžaduje článok 15 ods. 1 písm. a) nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva, Všeobecný súd nerešpektoval judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa posúdenia tejto spôsobilosti u trojrozmerných ochranných známok. Na rozdiel od požiadaviek judikatúry Súdneho dvora Všeobecný súd nevykonal vyžadované porovnanie spornej ochrannej známky s tvarmi pecí, ktoré sú obvyklé v danom odvetví. Okrem toho Všeobecný súd konštatoval, že prípadná funkčná povaha tvaru spornej ochrannej známky nie je relevantná na účely posúdenia jej rozlišovacej schopnosti. Všeobecný súd tak porušil zavedenú zásadu, podľa ktorej je pri posudzovaní rozlišovacej spôsobilosti potrebné zohľadniť všetky relevantné faktory daného prípadu. A záverom, Všeobecný súd nerešpektoval judikatúru Súdneho dvoja o používaní spôsobom umožňujúcim zaistiť zachovanie práv majiteľa zapísanej ochrannej známky, ktorá predstavuje jeden z prvkov kombinovanej ochrannej známky. Všeobecný súd sa tak domnieval, že pre ochrannú známku, ktorá predstavuje časť kombinovanej ochrannej známky je dostatočné, že je uznávaná aj ako označenie pôvodu. Všeobecný súd teda nesplnil povinnosť uloženú jasným znením článku 15 ods. 1 písm. a) o ochrannej známke Spoločenstva a judikatúrou Súdneho dvora, a síce vždy určiť aj to, či došlo k zmene rozlišovacej spôsobilosti zapísanej ochrannej známky. Toto Všeobecný súd nevykonal.


(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1 – 42).


Top