Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62015CN0180

Vec C-180/15: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Nacka tingsrätt, Mark- och miljödomstolen (Švédsko) 21. apríla 2015 – Borealis Ab a i./Naturvårdsverket

OJ C 205, 22.6.2015, p. 21–23 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

22.6.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 205/21


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Nacka tingsrätt, Mark- och miljödomstolen (Švédsko) 21. apríla 2015 – Borealis Ab a i./Naturvårdsverket

(Vec C-180/15)

(2015/C 205/30)

Jazyk konania: švédčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Nacka tingsrätt, Mark- och miljödomstolen

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: Borealis AB, Kubikenborg Aluminium AB, Yara AB, SSAB EMEA AB, Lulekraft AB, Värmevärden i Nynäshamn AB, Cementa AB, Höganäs Sweden AB

Žalovaný: Naturvårdsverket

Prejudiciálne otázky

1.

Je zlučiteľné s článkom 10a ods. 1 a 4 smernice o obchodovaní (1), ak sa pri výpočte medziodvetvového korekčného faktora pre priemyselné odvetvie zahrnú všetky emisie zo spaľovania zostatkového plynu na výrobu elektrickej energie do aukcie, a nie do Industritaket [stropná hodnota pre bezodplatné pridelenie kvót, ďalej len „stropná hodnota priemyselného sektora“], napriek tomu, že na emisie zo zostatkového plynu môžu byť bezodplatne pridelené kvóty podľa článku 10a ods. 1 smernice o obchodovaní?

2.

Je zlučiteľné s článkom 10a ods. 1 a 4 smernice o obchodovaní, ak sa pri výpočte medziodvetvového korekčného faktora pre priemyselné odvetvie zahrnú všetky emisie z výroby tepla v zariadeniach na kogeneráciu určeného na priame dodávky… do zariadení [na ktoré sa vzťahuje systém obchodovania s emisiami (ďalej len „zariadenia zahrnuté do systému ETS“)] do aukcie, a nie do stropnej hodnoty priemyselného sektora, napriek tomu, že na emisie výroby tepla môžu byť bezodplatne pridelené kvóty podľa článku 10a ods. 1 smernice o obchodovaní?

3.

Pokiaľ sú odpovede na otázky 1 a 2 záporné, je v takom prípade výpočet podielu priemyselných odvetví (34,78 %) na celkových emisiách v referenčnom období správny?

4.

Je rozhodnutie Komisie 2013/448/EÚ (2) neplatné a nezlučiteľné s článkom 10a ods. 5 tretím pododsekom smernice o obchodovaní vzhľadom na to, že výpočet stropnej hodnoty priemyselného sektora uskutočnený Komisiou znamená, že medziodvetvový korekčný faktor sa musí použiť nevyhnutne, a nie „v prípade potreby“?

5.

Je produktová referenčná úroveň pre horúci kov stanovená v súlade s článkom 10a ods. 2 smernice o obchodovaní na základe toho, že pri vymedzení zásad určovania referenčných úrovní ex ante má byť východiskom priemerný výkon 10 % najúčinnejších zariadení v príslušnom odvetví?

6.

Pokiaľ ide o bezodplatné pridelenie kvót na dodávky tepla súkromným domácnostiam, je zlučiteľné s článkom 10a ods. 4 smernice o obchodovaní, ak nedôjde k bezodplatnému prideleniu kvót v súvislosti s teplom dodávaným súkromným domácnostiam?

7.

Pokiaľ ide o žiadosti o bezodplatné pridelenie kvót, je zlučiteľné s prílohou IV rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ (3), ak sa neuvedú všetky emisie skleníkových plynov pochádzajúce z výroby tepla dodávaného súkromným domácnostiam, ako to urobil Naturvårdsverket (Švédska agentúra na ochranu životného prostredia)?

8.

Pokiaľ ide o bezodplatné pridelenie kvót na dodávky tepla súkromným domácnostiam, je zlučiteľné s článkom 10a ods. 1 a 4 smernice o obchodovaní a článkom 10 ods. 3 rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ, ak sa nepridelia mimoriadne bezodplatné kvóty v súvislosti s emisiami z fosílnych palív, ktoré prekračujú kvóty pridelené na dodávky tepla súkromným domácnostiam?

9.

Pokiaľ ide o žiadosti o bezodplatné pridelenie kvót, je zlučiteľné s prílohou IV rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ, ak sa upravia čísla uvedené v žiadosti v tom zmysle, že emisie skleníkových plynov pripísateľné spaľovaniu zostatkového plynu sú považované za emisie pripísateľné spaľovaniu zemného plynu, ako to urobil Naturvårdsverket?

10.

Znamená článok 10 ods. 8 rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ, že prevádzkovateľovi nemôžu byť bezodplatne pridelené kvóty na spotrebu tepla v podzariadení patriacom pod referenčnú úroveň pre teplo, pokiaľ bolo toto teplo vyrobené v inom podzariadení patriacom pod referenčnú úroveň pre palivo?

11.

Pokiaľ je odpoveď na otázku 10 kladná, je článok 10 ods. 8 rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ v rozpore s článkom 10a ods. 1 smernice o obchodovaní?

12.

Pokiaľ ide o bezodplatné pridelenie kvót na spotrebu tepla, je zlučiteľné so smernicou o obchodovaní a s usmerneniami č. 2 a 6, ak sa pri posudzovaní prihliada na zdroj tepla vyrábajúci spotrebované teplo?

13.

Je rozhodnutie Komisie 2013/448/EÚ neplatné a nezlučiteľné s článkom 290 ZFEÚ a s článkom 10a ods. 1 a 5 smernice o obchodovaní v dôsledku toho, že mení spôsob výpočtu stanovený v článku 10a ods. 5 druhom pododseku písm. a) a b) smernice o obchodovaní v tom zmysle, že zo základu výpočtu vylučuje emisie spôsobené spaľovaním zostatkového plynu a kombinovanou výrobou tepla a elektrickej energie napriek tomu, že je na ne možné bezodplatne prideliť kvóty podľa článku 10a ods. 1 a 4 smernice o obchodovaní a rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ?

14.

Má sa merateľné teplo v podobe pary zo zariadenia zahrnutého do systému ETS, ktoré sa dodáva do parnej sústavy s mnohými spotrebiteľmi pary, z ktorých najmenej jeden nie je zariadením zahrnutým do systému ETS, považovať za podzariadenie patriace pod referenčnú úroveň pre teplo podľa článku 3 písm. c) rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ?

15.

Je pre odpoveď na otázku 14 relevantné,

a)

či je majiteľom parnej sústavy najväčší spotrebiteľ pary v rámci sústavy a či je tento spotrebiteľ zariadením zahrnutým do systému ETS;

b)

akú časť celkovej dodávky tepla do parnej sústavy využíva najväčší spotrebiteľ;

c)

koľko dodávateľov a spotrebiteľov pary existuje v rámci parnej sústavy;

d)

či nie je isté, kto vyrába merateľné teplo nadobúdané jednotlivými spotrebiteľmi pary, a

e)

či možno rozdelenie využitia pary v rámci sústavy zmeniť takým spôsobom, aby sa jej súčasťou stalo niekoľko spotrebiteľov pary, ktorí nie sú zariadeniami zahrnutými do systému ETS, alebo aby sa zvýšilo využitie pary existujúcimi zariadeniami, ktoré nie sú zahrnuté do systému ETS?

16.

Pokiaľ odpoveď na otázku 14 závisí od skutkových okolností konkrétneho prípadu, ktorým skutočnostiam treba pripísať osobitnú váhu?


(1)  Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, s. 32; Mim. vyd. 15/007, s. 631).

(2)  Rozhodnutie Komisie z 5. septembra 2013 o vnútroštátnych vykonávacích opatreniach na prechodné bezodplatné pridelenie emisných kvót skleníkových plynov v súlade s článkom 11 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES [oznámené pod číslom C(2013) 5666] (Ú. v. EÚ L 240, s. 27).

(3)  Rozhodnutie Komisie z 27. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii [oznámené pod číslom K(2011) 2772] (Ú. v. EÚ L 130, s. 1).


Top