EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62013TJ0611

Rozsudok Všeobecného súdu (druhá komora) z 15. júla 2015.
Australian Gold LLC proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT).
Vec T-611/13.

Digital reports (Court Reports - general)

ECLI identifier: ECLI:EU:T:2015:492

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora)

z 15. júla 2015 ( *1 )

„Ochranná známka Spoločenstva — Konanie o vyhlásenie neplatnosti — Medzinárodný zápis, v ktorom je vyznačené Európske spoločenstvo — Obrazová ochranná známka HOT — Absolútne dôvody zamietnutia — Neexistencia opisného charakteru — Rozlišovacia spôsobilosť — Článok 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (ES) č. 207/2009 — Článok 75 druhá veta nariadenia č. 207/2009 — Vzájomné odvolanie pred odvolacím senátom — Článok 8 ods. 3 nariadenia (ES) č. 216/96 — Vzájomná žaloba pred Všeobecným súdom — Článok 134 ods. 3 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991“

Vo veci T‑611/13,

Australian Gold LLC, so sídlom v Indianapolise, Indiana (Spojené štáty), v zastúpení: A. von Mühlendahl a H. Hartwig, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: A. Poch a S. Hanne, splnomocnení zástupcovia,

žalovanému,

ďalšia účastníčka konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajšia účastníčka v konaní pred Všeobecným súdom:

Effect Management & Holding GmbH, so sídlom vo Vöcklabrucku (Rakúsko), v zastúpení: H. Pernez, advokát,

ktorej predmetom je žaloba proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 10. septembra 2013 (vec R 1881/2012‑4) týkajúcemu sa konania o vyhlásenie neplatnosti medzi spoločnosťami Australian Gold LLC a Effect Management & Holding GmbH,

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora),

v zložení: predsedníčka komory M. E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Gervasoni (spravodajca) a L. Madise,

tajomník: J. Weychert, referentka,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 21. novembra 2013,

so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 15. júla 2014,

so zreteľom na vyjadrenie vedľajšej účastníčky konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 21. júla 2014,

po pojednávaní z 27. februára 2015,

vyhlásil tento

Rozsudok

Okolnosti predchádzajúce sporu

1

Vedľajšia účastníčka konania, spoločnosť Effect Management & Holding GmbH, je majiteľkou medzinárodného zápisu, v ktorom je vyznačené Európske spoločenstvo, ktorý získala od Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) 13. augusta 2009 pre toto obrazové označenie:

Image

2

Oznámenie o tomto zápise bolo doručené Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) 12. novembra 2009, ktorý rozhodnutím z 26. novembra 2010 schválil jeho ochranu na území Únie pre výrobky zaradené do triedy 3 a 5 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení, zodpovedajúce tomuto opisu:

trieda 3: „Bieliace prípravky a pracie prostriedky; prípravky na čistenie, leštenie, odmasťovanie a brúsenie; mydlá; parfumy, éterické oleje, kozmetické prípravky, najmä šampóny, sprchové gély, telové mlieka, masážne oleje, gély, krémy na tvár“,

trieda 5: „Hygienické výrobky na lekárske účely; výživové doplnky (na lekárske použitie); mazivá na farmaceutické použitie“.

3

Žalobkyňa, spoločnosť Australian Gold LLC, podala 6. apríla 2011 návrh na vyhlásenie neplatnosti spornej ochrannej známky v zmysle článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

4

Rozhodnutím z 10. augusta 2012 zrušovacie oddelenie ÚHVT čiastočne vyhovelo tomuto návrhu a vyhlásilo neplatnosť spornej ochrannej známky pre „bieliace prípravky a pracie prostriedky; mydlá; parfumy, éterické oleje, kozmetické prípravky, najmä šampóny, sprchové gély, telové mlieka, masážne oleje, gély, krémy na tvár“ zaradené do triedy 3, ako aj pre „výživové doplnky (na lekárske použitie); mazivá na farmaceutické použitie“ zaradené do triedy 5.

5

Vedľajšia účastníčka konania podala 10. októbra 2012 odvolanie na ÚHVT proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia v rozsahu, v akom vyhovelo návrhu na vyhlásenie neplatnosti. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu, podanom 20. februára 2013, podala vzájomné odvolanie proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia ÚHVT v rozsahu, v akom bolo pre ňu nepriaznivé.

6

Štvrtý odvolací senát ÚHVT rozhodnutím z 10. septembra 2013 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) čiastočne zrušil rozhodnutie zrušovacieho oddelenia v rozsahu, v akom toto rozhodnutie vyhlásilo neplatnosť spornej ochrannej známky pre „bieliace prípravky a pracie prostriedky; mydlá; parfumy, éterické oleje, kozmetické prípravky, najmä šampóny, sprchové gély, telové mlieka, krémy na tvár“, ako aj pre „výživové doplnky (na lekárske použitie)“. Usúdil totiž, že slovný prvok „hot“ tejto ochrannej známky nebol opisný a vo vzťahu k predmetným výrobkom mal rozlišovaciu spôsobilosť (body 13 až 42 napadnutého rozhodnutia). Potvrdzujúc posúdenie zrušovacieho oddelenia, pokiaľ ide o „masážne oleje, gély“ a „mazivá na farmaceutické použitie“, navyše zmenil toto rozhodnutie tým, že vyhlásil neplatnosť tejto ochrannej známky len pre výrobky „masážne oleje, gély“ zaradené do triedy 3 a „mazivá na farmaceutické použitie“ zaradené do triedy 5 (bod 47 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho usúdil, že vyjadrenia predložené žalobkyňou v odpovedi na odvolanie vedľajšej účastníčky konania, obsahujúce vyššie uvedené vzájomné odvolanie, boli podané oneskorene a nepreskúmal ich (body 44 až 46 napadnutého rozhodnutia).

Návrhy účastníkov konania

7

Žalobkyňa v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom zrušilo rozhodnutie zrušovacieho oddelenia a nepreskúmalo dôvodnosť jej vzájomného odvolania,

zamietol odvolanie vedľajšej účastníčky konania proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia,

zaviazal ÚHVT a vedľajšiu účastníčku konania na náhradu trov konania vrátane trov konania vynaložených v konaní pred odvolacím senátom.

8

ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:

zamietol žalobu,

zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

9

Vedľajšia účastníčka konania v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:

potvrdil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom zrušilo rozhodnutie zrušovacieho oddelenia,

zmenil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom vyhlásilo neplatnosť spornej ochrannej známky pre „masážne oleje, gély“ a „mazivá na farmaceutické použitie“,

potvrdil rozhodnutie zrušovacieho oddelenia v rozsahu, v akom zamietlo návrh na vyhlásenie neplatnosti pre „prípravky na čistenie, leštenie, odmasťovanie a brúsenie“ a „hygienické výrobky na lekárske účely“,

zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

10

Ako potvrdila vedľajšia účastníčka konania na pojednávaní vo svojej odpovedi na otázku, ktorú jej položil Všeobecný súd a ktorá bola zaznamenaná do zápisnice z pojednávania, jej prvý a tretí návrh smerujú k zamietnutiu žaloby podanej žalobkyňou.

Právny stav

11

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza v podstate tri žalobné dôvody, pričom prvý je založený na porušení jej práva byť vypočutá v zmysle článku 75 druhej vety nariadenia č. 207/2009, druhý na porušení článku 8 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 216/96 z 5. februára 1996, ktorým sa ustanovuje rokovací poriadok odvolacích senátov ÚHVT (Ú. v. ES L 28, s. 11; Mim. vyd. 17/001, s. 221) v znení zmien a doplnení, a tretí na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 207/2009.

12

Vedľajšia účastníčka konania navrhuje, aby Všeobecný súd zmenil napadnuté rozhodnutie, pričom využila možnosť, ktorú jej priznáva článok 134 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 uviesť vo svojom vyjadrení k žalobe návrhy smerujúce k zrušeniu alebo zmene rozhodnutia odvolacieho senátu z dôvodu, ktorý nebol vznesený v žalobe. Žalobkyňa a ÚHVT nevyužili možnosť, ktorú im ponúka článok 135 ods. 3 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991, predložiť vyjadrenie, ktoré sa obmedzuje len na odpovede na návrhy uvedené po prvýkrát vo vyjadrení vedľajšej účastníčky konania k žalobe, a v súlade so zásadou kontradiktórnosti sa vyjadrili k návrhu vedľajšej účastníčky konania na pojednávaní. Vedľajšia účastníčka konania mala tiež pri dodržaní tejto zásady možnosť predniesť na pojednávaní svoje argumenty v odpovedi na tvrdenia žalobkyne a ÚHVT.

13

Vedľajšia účastníčka konania uvádza na podporu svojho návrhu predloženého v zmysle článku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 jediný dôvod, založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 207/2009. Tvrdenia uvedené na podporu tohto dôvodu budú preskúmané spoločne s tými, ktoré uviedla žalobkyňa na podporu svojho tretieho žalobného dôvodu.

O žalobnom dôvode založenom na porušení článku 75 druhej vety nariadenia č. 207/2009, na ktorý sa odvoláva žalobkyňa

14

Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát nesprávne zamietol ako oneskorené jej vyjadrenia, ktoré predložila v odpovedi na odvolanie podané vedľajšou účastníčkou konania pred odvolacím senátom. Vzhľadom na to, že tieto vyjadrenia obsahovali tvrdenia smerujúce k napadnutiu odvolania podaného na odvolací senát, ako aj rozhodnutie Bundespatentgerichtu (Spolkový patentový súd, Nemecko) uvedené na podporu týchto tvrdení, odvolací senát porušil článok 75 druhú vetu nariadenia č. 207/2009, keď rozhodol bez toho, aby zohľadnil tieto tvrdenia a tento dôkazný prostriedok.

15

Je potrebné sa domnievať, ako to napokon uznáva ÚHVT vo svojom vyjadrení k žalobe, že odvolací senát nesprávne usúdil, že vyjadrenia žalobkyne boli predložené oneskorene.

16

Žalobkyni bol totiž 20. decembra 2012 doručený list od ÚHVT, v ktorom jej bolo oznámené, že vedľajšia účastníčka konania podala na odvolací senát odvolanie. ÚHVT jej v tomto liste oznámil, že k tomuto odvolaniu môže predložiť svoje pripomienky v lehote dvoch mesiacov. V súlade s ustanoveniami pravidla 65 ods. 1 v spojení s ustanoveniami pravidla 70 ods. 2 a 4 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189) v znení zmien a doplnení, táto dvojmesačná lehota uplynula 20. februára 2013, a nie 19. februára 2013, ako konštatoval odvolací senát v napadnutom rozhodnutí (bod 45). Keďže pripomienky žalobkyne boli predložené 20. februára 2013, odvolací senát ich nemohol zamietnuť ako oneskorené. Tento senát teda rozhodol o odvolaní, ktoré podala vedľajšia účastníčka konania, bez toho, aby zohľadnil pripomienky žalobkyne, v rozpore s článkom 75 druhou vetou nariadenia č. 207/2009.

17

ÚHVT však uvádza, že táto nezrovnalosť bola v predmetnej veci bez následkov, keďže odvolací senát by tvrdeniam žalobkyne nevyhovel, aj keby preskúmal ich dôvodnosť.

18

Z judikatúry týkajúcej sa článku 75 druhej vety nariadenia č. 207/2009 totiž vyplýva, že nedodržanie tohto ustanovenia, ktoré má za cieľ ochranu práva na obranu, a ktoré ustanovuje, že rozhodnutia ÚHVT „sa môžu zakladať iba na dôvodoch, ku ktorým mali účastníci konania možnosť predložiť svoje pripomienky“, môže narušiť správne konanie, len ak sa preukáže, že toto konanie mohlo v prípade neexistencie tohto nedodržania viesť k inému výsledku [pozri rozsudok z 12. mája 2009, Jurado Hermanos/ÚHVT (JURADO), T‑410/07, Zb., EU:T:2009:153, bod 32 a citovanú judikatúru].

19

V predmetnej veci nie je preukázané, že odvolací senát mohol prijať iné rozhodnutie, ak by zohľadnil tvrdenia a dôkazné prostriedky uvedené v pripomienkach žalobkyne v odpovedi na odvolanie, ktoré bolo pred ním podané.

20

Na jednej strane sa totiž žalobkyňa vo svojich pripomienkach obmedzila na odkaz na svoje tvrdenia uvedené pred zrušovacím oddelením a na zopakovanie niektorých častí rozhodnutia tohto oddelenia. Keďže odvolací senát je povinný založiť svoje rozhodnutie na všetkých skutkových a právnych okolnostiach, ktoré dotknutí účastníci konania predložili v rámci konania na prvom stupni [pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2006, La Baronia de Turis/ÚHVT – Baron Philippe de Rothschild (LA BARONNIE), T‑323/03, Zb. EU:T:2006:297, body 56 až 58 a citovanú judikatúru], nemožno zastávať názor, že odvolací senát nezohľadnil tvrdenie uvedené žalobkyňou v jej pripomienkach, ktoré by ho mohlo priviesť k inému rozhodnutiu.

21

Na druhej strane, ako vyplýva z ustálenej judikatúry, ÚHVT nie je viazaný rozhodnutiami prijatými na úrovni členských štátov, hoci ich môže vziať do úvahy [pozri rozsudok z 21. marca 2013, Event/ÚHVT – CBT Comunicación Multimedia (eventer EVENT MANAGEMENT SYSTEMS), T‑353/11, EU:T:2013:147, bod 58 a citovanú judikatúru]. Odvolací senát teda v bode 42 napadnutého rozhodnutia mohol usúdiť, bez toho, aby sa dopustil pochybenia, že nebol povinný vziať do úvahy vnútroštátne správne a súdne rozhodnutia (pozri body 60 až 65 nižšie). Preto nie je možné domnievať sa, že ak by odvolací senát uznal prípustnosť rozhodnutia Bundespatentgerichtu priloženého k pripomienkam žalobkyne, ako aj výňatkov z tohto rozhodnutia zopakovaných v týchto pripomienkach, mohlo ho to za okolností predmetnej veci priviesť k inému rozhodnutiu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2012, Tuzzi fashion/ÚHVT – El Corte Inglés (Emidio Tucci), T‑535/08, EU:T:2012:495, bod 91].

22

Žalobný dôvod založený na porušení článku 75 druhej vety nariadenia č. 207/2009 preto musí byť zamietnutý.

O žalobnom dôvode založenom na porušení článku 8 ods. 3 nariadenia č. 216/96, na ktorý sa odvoláva žalobkyňa

23

Žalobkyňa tvrdí, že tým, že jej pripomienky v odpovedi na odvolanie podané vedľajšou účastníčkou konania na odvolací senát boli nesprávne zamietnuté ako oneskorené, došlo aj k porušeniu článku 8 ods. 3 nariadenia č. 216/96, keďže tieto pripomienky obsahovali vzájomné odvolanie navrhujúce čiastočné zrušenie rozhodnutia zrušovacieho oddelenia, ktoré odvolací senát nepreskúmal.

24

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že odvolací senát nesprávne zamietol pripomienky žalobkyne ako oneskorené (pozri body 15 a 16 vyššie).

25

Okrem toho podľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 216/96 „v konaniach inter partes môže žalovaná strana vo svojej reakcii na podanie zahŕňajúce dôvody odvolania formulovať návrhy s úmyslom zrušiť alebo zmeniť napadnuté rozhodnutie v bode, ktorý nebol predmetom odvolania“.

26

Odvolací senát teda porušil článok 8 ods. 3 nariadenia č. 216/96, keď nepreskúmal návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia zrušovacieho oddelenia, uvedený v pripomienkach žalobkyne. Dôvodu založenému na porušení tohto ustanovenia je preto potrebné vyhovieť.

O žalobných dôvodoch založených na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 207/2009, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa a vedľajšia účastníčka konania

27

Odvolací senát v napadnutom rozhodnutí analyzoval rozličné významy výrazu „hot“ vo vzťahu k „bieliacim prípravkom a pracím prostriedkom; mydlám; parfumom, éterickým olejom, kozmetickým prípravkom, najmä šampónom, sprchovým gélom, telovým mliekam, krémom na tvár“ a k „výživovým doplnkom (na lekárske použitie)“, ako sú najmä vysoká teplota, korenistá chuť alebo dráždivý charakter, a vyvodil z toho, že sporná ochranná známka nemala vo vzťahu k týmto výrobkom opisný charakter (body 15 až 34 napadnutého rozhodnutia). Naopak usúdil, že ak sa „masážne oleje, gély“ a „mazivá na farmaceutické účely“ aplikujú za tepla alebo majú hrejivý účinok, táto ochranná známka je vo vzťahu k týmto výrobkom opisná (bod 17 napadnutého rozhodnutia). Konštatoval tiež, že okrem výrobkov, vo vzťahu ku ktorým má táto ochranná známka opisný charakter, teda „masážnym olejom, gélom“ a „mazivám na farmaceutické účely“, vo vzťahu k ostatným výrobkom má táto ochranná známka rozlišovaciu spôsobilosť, keďže napriek jej neurčito pozitívnemu významu stručnosť označenia bráni spotrebiteľovi zameniť si ho s reklamným sloganom (body 36 až 41 napadnutého rozhodnutia). Napokon pripomenul nezáväzný charakter rozhodnutí vnútroštátnych orgánov, ktoré tiež rozhodovali o tejto ochrannej známke (body 10 a 42 napadnutého rozhodnutia).

28

Žalobkyňa a vedľajšia účastníčka konania nespochybňujú nezohľadnenie obdĺžnikového rámu okolo slova „hot“ ako grafického znázornenia tohto slova, a teda ani analýzu opisného charakteru a rozlišovacej spôsobilosti spornej ochrannej známky iba na základe výrazu „hot“ (bod 13 napadnutého rozhodnutia). Nespochybňujú ani skutočnosť, že táto analýza musela byť vykonaná s ohľadom na zoznam výrobkov, tak ako sú opísané vo francúzštine, ktorá je jazykom medzinárodného zápisu (bod 10 napadnutého rozhodnutia).

29

Žalobkyňa, ako aj vedľajšia účastníčka konania na podporu svojej vzájomnej žaloby však spochybňujú posúdenia odvolacieho senátu, ktoré sú pre ne nepriaznivé, a týkajú sa opisného charakteru a rozlišovacej spôsobilosti spornej ochrannej známky. Žalobkyňa tiež kritizuje nezohľadnenie rozhodnutí vnútroštátnych orgánov týkajúcich sa tejto ochrannej známky.

O výhradách týkajúcich sa opisného charakteru spornej ochrannej známky

30

Žalobkyňa sa na rozdiel od názoru odvolacieho senátu domnieva, že zo zásad uplatniteľných na preskúmanie opisného charakteru ochranných známok vyplýva, že ochranná známka zložená z výrazu „hot“ je opisná vo vzťahu ku všetkým „bieliacim prípravkom a pracím prostriedkom; mydlám; parfumom, éterickým olejom, kozmetickým prípravkom, najmä šampónom, sprchovým gélom, telovým mliekam, krémom na tvár“ a „výživovým doplnkom (na lekárske použitie)“. Výraz „hot“ ako označenie teploty týchto výrobkov alebo teploty ich používania je totiž označením, ktoré môže byť použité pre všetky predmetné výrobky. Podľa žalobkyne aj ostatné významy slova „hot“, najmä „módne“, „príťažlivé“„sexy“, predstavujú ďalšie možné použitie tohto slova vo vzťahu k dotknutým výrobkom.

31

Pokiaľ ide o vedľajšiu účastníčku konania, spochybňuje posúdenie opisného charakteru spornej ochrannej známky zo strany odvolacieho senátu vo vzťahu k „masážnym olejom, gélom“ (trieda 3) a „mazivám na farmaceutické použitie“ (trieda 5). Tvrdí, že ak by mazivá na farmaceutické použitie vyvolávali pocity pálenia alebo mali hrejivý účinok, odklonili by sa od svojho účelu, že gély s hrejivým účinkami sú zaradené do triedy 5, a nie do triedy 3 a napokon, že pocit tepla pri masáži vzniká trením rúk a nie z masážneho oleja.

32

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 sa do registra nezapíšu „ochranné známky, ktoré tvoria výlučne označenia alebo znaky, ktoré môžu slúžiť v obchode na označenie druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu alebo času výroby tovarov alebo poskytovania služieb, prípadne iných vlastností tovarov alebo služieb“.

33

Podľa judikatúry článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 bráni tomu, aby v ňom uvedené označenia alebo znaky boli vyhradené jedinému podniku z dôvodu, že sú zapísané ako ochranné známky. Toto ustanovenie tým sleduje cieľ verejného záujmu, ktorý vyžaduje, aby takéto označenia alebo znaky mohol každý voľne používať [rozsudky z 23. októbra 2003, ÚHVT/Wrigley, C‑191/01 P, Zb., EU:C:2003:579, bod 31; z 27. februára 2002, Ellos/ÚHVT (ELLOS), T‑219/00, Zb., EU:T:2002:44, bod 27, a z 2. mája 2012, Universal Display/ÚHVT (UniversalPHOLED), T‑435/11, EU:T:2012:210, bod 14].

34

Okrem toho označenia alebo znaky, ktoré môžu slúžiť v obchode na označenie tovaru alebo služby, pre ktoré bol zápis žiadaný, nie sú podľa článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 spôsobilé plniť základnú funkciu ochrannej známky, ktorou je označenie obchodného pôvodu tovaru alebo služby, aby umožnila spotrebiteľovi, ktorý nadobúda tovar alebo službu, ktoré ochranná známka označuje, pri príležitosti nasledujúceho nákupu zopakovať svoju voľbu, ak sa ukázala pozitívna, alebo sa jej vyhnúť, ak sa ukázala ako negatívna (rozsudky ÚHVT/Wrigley, už citovaný v bode 33 vyššie, EU:C:2003:579, bod 30, a UniversalPHOLED, už citovaný v bode 33 vyššie, EU:T:2012:210, bod 15).

35

Z toho vyplýva, že na to, aby označenie spadalo pod zákaz uvedený v tomto ustanovení, musí byť medzi ním a predmetnými výrobkami alebo službami dostatočne priama a konkrétna spojitosť, ktorá dotknutej verejnosti umožňuje okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis predmetných výrobkov a služieb alebo jednej z ich vlastností (pozri rozsudok UniversalPHOLED, už citovaný v bode 33 vyššie, EU:T:2012:210, bod 16 a citovanú judikatúru).

36

Napokon je potrebné pripomenúť, že posúdenie opisného charakteru označenia možno vykonať na jednej strane len vo vzťahu k vnímaniu dotknutej verejnosti a na strane druhej vo vzťahu k dotknutým výrobkom alebo službám [pozri rozsudok zo 7. júna 2005, Münchener Rückversicherungs‑Gesellschaft/ÚHVT (MunichFinancialServices), T‑316/03, Zb., EU:T:2005:201, bod 26 a citovanú judikatúru].

37

Odvolací senát v predmetnej veci usúdil, že verejnosťou, ktorá bola dotknutá vnímaním opisného charakteru prihlasovaného označenia, bol anglofónny spotrebiteľ (bod 14 napadnutého rozhodnutia). Túto definíciu príslušnej skupiny verejnosti, ktorú žalobkyňa ani vedľajšia účastníčka konania nespochybnili, treba potvrdiť.

– O neexistencii opisného charakteru spornej ochrannej známky vo vzťahu k „masážnym olejom, gélom“ a „mazivám na farmaceutické použitie“, na ktorú sa odvoláva vedľajšia účastníčka konania

38

Tvrdenia, ktoré vedľajšia účastníčka konania uvádza na podporu neexistencie opisného charakteru spornej ochrannej známky pre „masážne oleje, gély“ a „mazivá na farmaceutické použitie“, treba zamietnuť.

39

Je síce pravda, ako správne uvádza vedľajšia účastníčka konania, že výraz „hot“ v rozsahu, v akom odkazuje na vysokú teplotu, neoznačuje teplotné podmienky použitia týchto výrobkov. Uvedené výrobky môžu byť totiž použité pri vysokej teplote, ako aj pri nízkej teplote, ako to napokon v podstate uznáva aj odvolací senát, keď v napadnutom rozhodnutí uvádza, že „tieto výrobky možno rozotrieť, dokonca aj pri vysokej teplote“. Odvolací senát sa preto v bode 17 napadnutého rozhodnutia nesprávne domnieval, že v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 „hot“ opisuje skutočnosť, že tieto výrobky sa rozotierajú, keď sú teplé.

40

Naopak, tak ako odvolací senát a na rozdiel od toho, čo tvrdí vedľajšia účastníčka konania, treba zastávať názor, že výraz „hot“ označuje účinky vyvolané „masážnymi olejmi, gélmi“ a „mazivami na farmaceutické použitie“. Tieto výrobky majú byť totiž všetky bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú určené na lekárske použitie, rozotrené na pokožku viac alebo menej opakovanými pohybmi, ktoré vyvolávajú pocit tepla. V tomto ohľade je irelevantná skutočnosť uvádzaná vedľajšou účastníčkou konania, podľa ktorej je toto zohriatie vyvolané trením rúk na pokožke a nie výrobkami ako takými, keďže pri aplikácii daných výrobkov musí k tomuto treniu nevyhnutne dôjsť.

41

Odvolací senát preto v napadnutom rozhodnutí správne konštatoval, že sporná ochranná známka bola opisná vo vzťahu k „masážnym olejom a gélom“ a „mazivám na farmaceutické využitie“.

– O rozpornom charaktere napadnutého rozhodnutia, na ktorý sa odvoláva žalobkyňa

42

Žalobkyňa uvádza, že odvolací senát nemohol uznať bez toho, aby si odporoval, opisný charakter spornej známky vo vzťahu k „masážnym olejom a gélom“ a vylúčiť ho pre „parfumy, éterické oleje, kozmetické prípravky“.

43

Tejto výhrade, ktorou sa odvolaciemu senátu v podstate vytýka, že z uznania opisného charakteru spornej ochrannej známky vo vzťahu k „masážnym olejom, gélom“ nevyvodil následky pri posúdení jej opisného charakteru vo vzťahu k „parfumom, éterickým olejom, kozmetickým prípravkom“, je potrebné vyhovieť.

44

Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že uznanie opisného charakteru ochrannej známky sa neuplatní len vo vzťahu k výrobkom, v súvislosti s ktorými je priamo opisná, ale aj na širšiu kategóriu, do ktorej tieto výrobky patria, pokiaľ prihlasovateľ ochrannej známky nevykonal príslušné obmedzenie [rozsudky zo 7. júna 2001, DKV/ÚHVT (EuroHealth), T‑359/99, Zb., EU:T:2001:151, bod 33, a z 15. septembra 2009, Wella/ÚHVT (TAME IT), T‑471/07, Zb., EU:T:2009:328, bod 18].

45

V predmetnej veci je však potrebné sa domnievať, že žalobkyňa správne uviedla, tak ako napokon aj ÚHVT vo svojom vyjadrení k žalobe, že „masážne oleje, gély“ boli zahrnuté do všeobecnejších kategórií „parfumy, éterické oleje, kozmetické prípravky“, ako to potvrdzuje výraz „najmä“, ktorý ich spája [pozri analogicky, pokiaľ ide o výraz „predovšetkým“, rozsudky z 8. júna 2005, Wilfer/ÚHVT (ROCKBASS), T‑315/03, Zb., EU:T:2005:211, body 3 a 64, a z 12. novembra 2008, Scil proteins/ÚHVT – Indena (affilene), T‑87/07, EU:T:2008:487, body 38 a 39].

46

V tejto súvislosti je vhodné spresniť, že v rozpore s tým, čo tvrdí vedľajšia účastníčka konania, sa výraz „najmä“ nevzťahuje iba na kozmetické prípravky. Na jednej strane totiž v zozname výrobkov, pre ktoré bola sporná ochranná známka schválená, sú výrobky „parfumy“, „éterické oleje“ a „kozmetické prípravky“ oddelené čiarkami a od ostatných výrobkov zo zoznamu sú oddelené bodkočiarkou (v tomto zmysle pozri rozsudok z 15. mája 2014, Louis Vuitton Malletier/ÚHVT, C‑97/12 P, EU:C:2014:324, body 96 a 97). Na druhej strane existuje priama a konkrétna väzba medzi týmito troma kategóriami výrobkov, keďže parfumy, ako aj éterické oleje možno kvalifikovať ako „kozmetické prípravky“ z dôvodu, že kozmetické výrobky sú vo všeobecnosti definované ako výrobky určené na kontakt s povrchovými časťami ľudského tela na účely starostlivosti o ne alebo ich skrášlenia.

47

Z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bode 46 vyššie, treba zamietnuť tvrdenie bez toho, aby bolo potrebné preskúmať jeho prípustnosť, ktoré ÚHVT uviedol po prvýkrát na pojednávaní a podľa ktorého „masážne oleje“ a „gély“ nepatria do všeobecných kategórií „parfumov, éterických olejov, kozmetických prípravkov“. Obzvlášť „masážne oleje“, ako aj „gély“, uvedené bez ďalšieho spresnenia, možno považovať za výrobky určené na starostlivosť alebo skrášlenie tela.

48

Odvolací senát sa preto dopustil chyby, keď z uznania opisného charakteru spornej ochrannej známky vo vzťahu k „masážnym olejom, gélom“ nevyvodil dôsledky pri posúdení jej opisného charakteru pre „parfumy, éterické oleje, kozmetické prípravky“ a ostatné kategórie výrobkov, uvedené ako príklad týchto všeobecných kategórií výrobkov. Treba preto dospieť k záveru, že odvolací senát nesprávne vylúčil opisný charakter tejto ochrannej známky vo vzťahu k „parfumom, éterickým olejom, kozmetickým prípravkom, najmä šampónom, sprchovým gélom, telovým mliekam, krémom na tvár“ bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ďalšie tvrdenia žalobkyne týkajúce sa opisného charakteru tejto ochrannej známky vo vzťahu k daným výrobkom.

– O opisnom charaktere spornej ochrannej známky vo vzťahu k „bieliacim prípravkom a pracím prostriedkom; mydlám“ a „výživovým doplnkom (na lekárske použitie)“, na ktorý sa odvoláva žalobkyňa

49

V prvom rade, pokiaľ ide o označenie vysokej teploty výrazom „hot“, nemožno zastávať názor, ako to tvrdí žalobkyňa, že výraz „hot“ označuje vysokú teplotu „bieliacich prípravkov a pracích prostriedkov; mydiel“ a „výživových doplnkov (na lekárske použitie)“. Tieto výrobky sú totiž určené na starostlivosť o bielizeň, ako aj na starostlivosť a výživu osôb a z dôvodu svojej povahy nemajú vysokú teplotu. Naopak, ako správne zdôrazňuje ÚHVT, niektoré z nich, napríklad mydlá, by takáto teplota mohla dokonca poškodiť.

50

Výraz „hot“ neoznačuje ani teplotu používania dotknutých výrobkov. Aj keď niektoré z týchto výrobkov môžu byť používané pri vysokej teplote, ako napríklad „bieliace prípravky a pracie prostriedky“, prípadne „výživové doplnky“, táto podmienka použitia necharakterizuje uvedené výrobky, ktoré môžu byť rovnako použité pri nižšej teplote. Ako správne uvádza vedľajšia účastníčka konania, prispôsobenie sa nižším teplotám je dokonca spotrebiteľmi obzvlášť oceňované v prípade pracích prostriedkov.

51

Pokiaľ ide o ostatné významy výrazu „hot“, je potrebné sa domnievať, že jediný argument, ktorý žalobkyňa uviedla na podporu svojho tvrdenia o opisnom charaktere výrobkov, ktorých sa týkajú ďalšie významy výrazu „hot“, ako sú významy „módne“ a „príťažlivé“ alebo „sexy“, treba zamietnuť. Skutočnosť, koniec koncov hypotetická, že predmetné výrobky budú predávané v sex‑shopoch, nemá vplyv na preskúmanie opisného charakteru označenia, pokiaľ miesto predaja nie je určené v zozname výrobkov, vo vzťahu ku ktorým bol zápis označenia žiadaný. Podľa ustálenej judikatúry sa totiž absolútne dôvody zamietnutia zápisu posudzujú vo vzťahu k zneniu výrobkov a služieb uvedených v prihláške ochrannej známky (rozsudok z 22. júna 2006, Storck/ÚHVT, C‑24/05 P, Zb., EU:C:2006:421, bod 23). V každom prípade treba dodať, že pozitívny zmysel vyššie uvedených významov výrazu „hot“ vyplýva skôr z vágnej a nepriamej evokácie, než z priameho a okamžitého označenia niektorej kvality alebo charakteristiky dotknutého výrobku [pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. októbra 2002, Dart Industries/ÚHVT (UltraPlus), T‑360/00, Zb., EU:T:2002:244, body 27 a 28].

52

Tvrdenia žalobkyne týkajúce sa opisného charakteru spornej ochrannej známky teda treba zamietnuť, pokiaľ ide o „bieliace prípravky a pracie prostriedky; mydlá“ a pre „výživové doplnky (na lekárske použitie)“.

O výhradách týkajúcich sa rozlišovacej spôsobilosti spornej ochrannej známky

53

Žalobkyňa uvádza, že aj keby výraz „hot“ nebol opisný vo vzťahu k „bieliacim prípravkom a pracím prostriedkom; mydlám; parfumom, éterickým olejom, kozmetickým prípravkom, najmä šampónom, sprchovým gélom, telovým mliekam, krémom na tvár“ a „výživovým doplnkom (na lekárske použitie)“, predstavoval by iba „ľahko zapamätateľný nápis“ bez akejkoľvek funkcie označenia pôvodu, a preto by nemal rozlišovaciu spôsobilosť.

54

Pokiaľ ide o vedľajšiu účastníčku konania, tá tvrdí, že odvolací senát sa nesprávne domnieval, že sporná ochranná známka nemala rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k „masážnym olejom, gélom“ a „mazivám na farmaceutické využitie“.

55

V prvom rade treba pripomenúť, že ako vyplýva z článku 7 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, stačí, ak sa použije jeden z absolútnych dôvodov zamietnutia vymenovaných v uvedenom článku, aby označenie nemohlo byť zapísané ako ochranná známka Spoločenstva [pozri rozsudok z 12. januára 2005, Wieland‑Werke/ÚHVT (SnTEM, SnPUR, SnMIX), T‑367/02 až T‑369/02, Zb., EU:T:2005:3, bod 45 a citovanú judikatúru]. Keďže sa odvolací senát správne domnieval, že sporná ochranná známka bola opisná vo vzťahu k „masážnym olejom, gélom“ a „mazivám na farmaceutické použitie“ (pozri bod 41 vyššie) a keďže z tohto opisného charakteru nesprávne nevyvodil opisný charakter uvedenej ochrannej známky aj vo vzťahu k „parfumom, éterickým olejom, kozmetickým prípravkom, najmä šampónom, sprchovým gélom, telovým mliekam, krémom na tvár“ (pozri bod 48 vyššie), tvrdenia uvádzané žalobkyňou a vedľajšou účastníčkou konania, pokiaľ ide o to, či táto ochranná známka má alebo nemá rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k týmto výrobkom, musia byť zamietnuté ako irelevantné.

56

Keďže treba zamietnuť všetky tvrdenia uvádzané vedľajšou účastníčkou konania na podporu jej návrhu podaného podľa článku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 (pozri tiež bod 38 vyššie), tento návrh treba zamietnuť.

57

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne týkajúce sa výrobkov, vo vzťahu ku ktorým sporná ochranná známka nie je opisná, teda „bieliacich prípravkov a pracích prostriedkov; mydiel“ a „výživových doplnkov (na lekárske použitie)“, treba pripomenúť ustálenú judikatúru, podľa ktorej len samotná skutočnosť, že ochranná známka je vnímaná príslušnou skupinou verejnosti ako reklamný slogan a že so zreteľom na jej propagačnú povahu ju môžu v zásade použiť iné podniky, nie je sama osebe dostatočná na rozhodnutie, že táto ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Propagačný význam ochrannej známky nevylučuje, že táto ochranná známka môže spotrebiteľom tiež zaručiť pôvod tovarov alebo služieb, ktoré označuje, keďže taká ochranná známka môže byť teda súčasne vnímaná príslušnou skupinou verejnosti ako reklamný slogan a údaj o obchodnom pôvode tovarov alebo služieb (pozri rozsudok z 12. júla 2012, Smart Technologies/ÚHVT, C‑311/11 P, Zb., EU:C:2012:460, body 29 a 30 a citovanú judikatúru).

58

Preto tvrdenie žalobkyne týkajúce sa v podstate propagačnej povahy výrazu „hot“ nestačí samo osebe na spochybnenie konštatovania odvolacieho senátu o rozlišovacej spôsobilosti spornej ochrannej známky. Treba ešte preukázať, že tento výraz predstavuje výlučne reklamný slogan. Samotná žalobkyňa však uznala, predovšetkým v rámci jej tvrdenia týkajúceho sa opisného charakteru spornej ochrannej známky, že výraz „hot“ má viacero významov, ako „teplý“ alebo „korenistý“, ktoré nemajú propagačnú povahu. Žalobkyňa teda nepreukázala, že výraz „hot“ predstavuje, podobne ako ďalšie slová, ktoré uvádza na podporu svojho tvrdenia (ako slová „super“ alebo „best“) výlučne reklamný slogan, ktorý bráni uznaniu jeho rozlišovacej spôsobilosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2010, Audi/ÚHVT, C‑398/08 P, Zb., EU:C:2010:29, bod 47).

O výhrade založenej na nezohľadnení rozhodnutí vnútroštátnych správnych a súdnych orgánov

59

Žalobkyňa vytýka odvolaciemu senátu, že nevzal do úvahy rozhodnutia vnútroštátnych správnych a súdnych orgánov, konkrétne rozhodnutia Bundespatentgerichtu z 9. októbra 2012 a Bundesgerichtshofu (Spolkový súdny dvor, Nemecko) z 19. februára 2014, ktoré vylúčili poskytnutie ochrany spornej ochrannej známke.

60

Podľa ustálenej judikatúry je režim ochrannej známky Spoločenstva autonómnym systémom, ktorý je tvorený súborom pravidiel a sleduje ciele, ktoré sú preň špecifické, pričom jeho uplatnenie je nezávislé od akéhokoľvek vnútroštátneho systému. Z tohto dôvodu musí byť spôsobilosť označenia byť zapísané ako ochranná známka Spoločenstva posudzovaná výlučne na základe príslušnej právnej úpravy. ÚHVT, respektíve súdy Únie nie sú preto viazané rozhodnutiami prijatými v členských štátoch, hoci ich môžu zohľadniť, a to aj za predpokladu, že tieto rozhodnutia boli prijaté podľa zosúladenej vnútroštátnej právnej úpravy na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, s. 25) (pozri judikatúru citovanú v bode 21 vyššie). Treba dodať, že žiadne ustanovenie nariadenia č. 207/2009 nezaväzuje ÚHVT alebo po odvolaní Všeobecný súd dospieť k výsledkom zhodným s výsledkami dosiahnutými vnútroštátnymi správnymi alebo súdnymi orgánmi v podobnej situácii (pozri rozsudok z 12. januára 2006, Deutsche SiSi‑Werke/ÚHVT, C‑173/04 P, Zb., EU:C:2006:20, bod 49 a citovanú judikatúru).

61

Podľa odôvodnenia 6 nariadenia č. 207/2009 právo Spoločenstva, ktoré sa týka ochranných známok, nenahrádza právne predpisy členských štátov o ochranných známkach. Je preto možné, že z dôvodu jazykových, kultúrnych, spoločenských a hospodárskych odlišností ochranná známka, ktorá nie je chránená v jednom členskom štáte, je chránená v inom členskom štáte alebo na úrovni Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2007, Develey/ÚHVT, C‑238/06 P, Zb., EU:C:2007:635, body 57 až 59 a citovanú judikatúru).

62

Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42) v znení zmien a doplnení a článok 109 nariadenia č. 207/2009 nijako neoslabujú toto konštatovanie. Ako totiž vyplýva najmä z odôvodnenia 15 nariadenia č. 44/2001, ktoré cituje žalobkyňa, cieľom tohto nariadenia je len vyhnúť sa tomu, aby v dvoch členských štátoch boli vydané nezlučiteľné rozsudky, a na ÚHVT sa nevzťahuje. Okrem toho článok 109 nariadenia č. 207/2009 sa snaží zabrániť tomu, aby žaloby o porušenie práv podané na vnútroštátnych súdoch, jedna na základe ochrannej známky Spoločenstva a druhá na základe národnej ochrannej známky, viedli k protichodným rozhodnutiam. Ako správne zdôrazňuje vedľajšia účastníčka konania, týka sa teda iba účinkov a nie podmienok ochrany uvedených ochranných známok.

63

Vyššie uvedené konštatovanie nie je spochybnené ani článkom 7 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, ktorý stanovuje, že absolútne dôvody zamietnutia uvedené v odseku 1 sa budú uplatňovať napriek skutočnosti, že existujú iba v časti Únie. Zamietnutie vnútroštátneho zápisu je totiž založené na vnútroštátnych ustanoveniach uplatnených podľa vnútroštátnych konaní vo vnútroštátnom kontexte (pozri bod 61 vyššie) a nezodpovedá teda uznaniu existencie absolútneho dôvodu zamietnutia v zmysle nariadenia č. 207/2009 v niektorom členskom štáte.

64

V predmetnej veci nie je relevantný ani rozsudok z 10. marca 2011, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT (C‑51/10 P, Zb., EU:C:2011:139, body 73 až 77), ktorý cituje žalobkyňa, keďže sa týka povinnosti ÚHVT zohľadniť svoje vlastné rozhodnutia o podobných prihláškach týkajúcich sa ochranných známok Spoločenstva.

65

Preto hoci je vhodné, aby ÚHVT zohľadnil rozhodnutia vnútroštátnych orgánov týkajúce sa rovnakých ochranných známok, ako sú tie, o ktorých má rozhodnúť a naopak, ÚHVT nie je povinný zohľadniť tieto rozhodnutia, vrátane tých, ktoré sa týkajú rovnakých ochranných známok, a v prípade, že ich zohľadní, nie je viazaný týmito rozhodnutiami.

66

V predmetnej veci teda treba zamietnuť výhradu žalobkyne založenú na tom, že odvolací senát nezohľadnil vnútroštátne správne a súdne rozhodnutia týkajúce sa spornej ochrannej známky, bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o prípustnosti rozhodnutia Bundesgerichtshofu, ktorú ÚHVT spochybňuje, doručeného poštou po podaní žaloby.

67

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené v rozsahu, v akom odvolací senát nerozhodol o návrhu žalobkyne týkajúcom sa „prípravkov na čistenie, leštenie, odmasťovanie a brúsenie“ zaradených do triedy 3 a „hygienických výrobkov na lekárske použitie“ zaradených do triedy 5 (pozri bod 26 vyššie), a v akom zrušil a zmenil rozhodnutie zrušovacieho oddelenia pokiaľ ide o „parfumy, éterické oleje, kozmetické prípravky, najmä šampóny, sprchové gély, telové mlieka, krémy na tvár“ zaradené do triedy 3 (pozri bod 48 vyššie).

68

Okrem toho je potrebné zmenou napadnutého rozhodnutia zamietnuť odvolanie podané vedľajšou účastníčkou konania proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia v rozsahu, v akom sa vzťahuje na „parfumy, éterické oleje, kozmetické prípravky, najmä šampóny, sprchové gély, telové mlieka, krémy na tvár“ [pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. januára 2013, Fon Wireless/ÚHVT – nfon (nfon), T‑283/11, EU:T:2013:41, bod 83] v súlade s tým, čo navrhla žalobkyňa svojím druhým žalobným návrhom. Všeobecný súd totiž disponuje právomocou zmeniť v tomto ohľade napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom odvolací senát rozhodol o opisnom charaktere spornej ochrannej známky vo vzťahu k predmetným výrobkom a v akom nesprávne usúdil, ako to vyplýva z bodov 43 až 48 vyššie, že táto ochranná známka nebola opisná vo vzťahu k „parfumom, éterickým olejom, kozmetickým prípravkom, najmä šampónom, sprchovým gélom, telovým mliekam, krémom na tvár“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júla 2011, Edwin/ÚHVT, C‑263/09 P, Zb., EU:C:2011:452, bod 72).

69

Žaloba žalobkyne musí byť v zostávajúcej časti zamietnutá, rovnako ako návrh vedľajšej účastníčky konania podaný podľa článku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 (pozri bod 56 vyššie).

O trovách

70

Článok 134 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu stanovuje, že ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Všeobecný súd môže rozhodnúť, že účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka konania.

71

Keďže v predmetnej veci traja účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania a vzhľadom na neexistenciu osobitných okolností, je potrebné rozhodnúť, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

 

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)

rozhodol a vyhlásil:

 

1.

Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 10. septembra 2013 (vec R 1881/2012‑4) sa zrušuje v rozsahu, v akom nebolo rozhodnuté o návrhu spoločnosti Australian Gold LLC týkajúcom sa „prípravkov na čistenie, leštenie, odmasťovanie a brúsenie“ zaradených do triedy 3 a „hygienických výrobkov na lekárske účely“ zaradených do triedy 5, a v rozsahu, v akom bolo zrušené a zmenené rozhodnutie zrušovacieho oddelenia, pokiaľ ide o „parfumy, éterické oleje, kozmetické prípravky, najmä šampóny, sprchové gély, telové mlieka, krémy na tvár“ zaradené do triedy 3.

 

2.

Odvolanie, ktoré podala spoločnosť Effect Management & Holding GmbH pred odvolacím senátom, sa zamieta v rozsahu, v akom sa vzťahuje na „parfumy, éterické oleje, kozmetické prípravky, najmä šampóny, sprchové gély, telové mlieka, krémy na tvár“.

 

3.

V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

 

4.

Návrh na zmenu rozhodnutia, ktorý podala spoločnosť Effect Management & Holding GmbH, sa zamieta.

 

5.

Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

 

Martins Ribeiro

Gervasoni

Madise

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. júla 2015.

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: nemčina.

Top